1.8.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 200/4

(1)

V súlade s článkom 6 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013 je vlastníkom systému EGNOS Európska únia. Jeho úplné nadobudnutie zo strany Únie, ktoré sa uskutočnilo 1. apríla 2009, bolo predmetom výmeny listov medzi Európskou vesmírnou agentúrou a Komisiou 24. marca a 31. marca 2009 a bolo schválené rozhodnutím Komisie z 31. marca 2009 (2). V liste zaslanom Európskej vesmírnej agentúre 31. marca 2009 Komisia prehlásila, že prijíma tento majetok v jeho faktickom a právnom stave.

(2)

Pozemná infraštruktúra systému EGNOS sa skladá z koordinačného strediska pre prevádzku systému, zo stredísk pre kontrolu misie, staníc pre monitorovanie signálu a jeho integrity, staníc pre komunikáciu s geostacionárnymi družicami, strediska služieb a zo zabezpečenej siete na prenos údajov.

(3)

Koordinačné stredisko pre prevádzku systému predstavuje kľúčový prvok prevádzky systému EGNOS, pretože riadi prevádzkové činnosti a údržbu systému. Od roku 2004, teda ešte predtým, než tento systém prešiel do vlastníctva Únie, má sídlo v Toulouse (Francúzsko). Keďže koordinačné stredisko pre prevádzku systému zodpovedá potrebám programu, využíva verejné investície, ktoré mu už boli odsúhlasené, a spĺňa bezpečnostné požiadavky v koordinácii s členským štátom, na ktorého území sa nachádza, nemalo by byť umiestnenie jeho sídla spochybňované. Okrem toho by bol jeho presun na iné miesto nákladný a mohlo by sa tým narušiť fungovanie systému.

(4)

Obidve strediská pre kontrolu misie majú za úlohu neustále sledovať a kontrolovať stav a fungovanie systému. Od roku 2004, teda ešte predtým, než tento systém prešiel do vlastníctva Únie, má jedno stredisko sídlo v Ciampine (Taliansko) a od roku 2003 má druhé stredisko sídlo v Torrejone (Španielsko). Keďže strediská pre kontrolu misie zodpovedajú potrebám programu, využívajú verejné investície, ktoré im už boli odsúhlasené, a spĺňajú bezpečnostné požiadavky v koordinácii s členskými štátmi, na ktorých území sa nachádzajú, nemali by byť umiestnenia týchto sídiel spochybňované. Okrem toho by bol ich presun na iné miesta nákladný a mohlo by sa tým narušiť fungovanie systému.

(5)

Stanice pre monitorovanie signálu a jeho integrity („Ranging and Integrity Monitoring Station“ alebo „RIMS“) majú za úlohu monitorovať správne fungovanie globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS) na miestnej úrovni. Tieto stanice merajú v reálnom čase odchýlky medzi údajmi o zemepisnej polohe získanými zo signálov vysielaných týmito systémami a ich vlastnou, extrémne presnou referenčnou lokalizáciou. Pri výbere umiestnenia ich sídiel treba zohľadniť predovšetkým technickú potrebu ich vyváženého zemepisného rozmiestnenia po celom území pokrytom systémom EGNOS, ale aj prípadnú prítomnosť už existujúcich zariadení a vybavenia a dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek v koordinácii s členskými štátmi a tretími krajinami, na ktorých území sa nachádzajú.

(6)

Počet a umiestnenie staníc RIMS sa môžu meniť v závislosti od pokroku programu, jeho potrieb a predovšetkým od rozšírenia pokrytia systémom v plnom súlade s ustanoveniami článku 2 ods. 5 tretieho pododseku nariadenia (EÚ) č. 1285/2013. Meniť sa môžu aj na základe výsledkov analýz bezpečnostných rizík, najmä pokiaľ ide o stanice RIMS nachádzajúce sa v tretích krajinách.

(7)

Stanice pre komunikáciu s geostacionárnymi družicami („Navigation Land Earth Station“ alebo „NLES“) vyšlú transpondérom systému EGNOS nainštalovaným na geostacionárnych družiciach opravené údaje, ktoré umožňujú, aby prijímače signálov GNSS nachádzajúce sa na územiach pokrytých systémom EGNOS vykonávali opravy podľa ich zemepisnej polohy. Existujú dve stanice NLES pre každú geostacionárnu družicu. Výber umiestnenia ich sídiel odráža predovšetkým technické požiadavky, najmä potrebu prepojiť na miestnej úrovni zariadenia systému EGNOS so zariadeniami na prenos signálu vo vlastníctve prevádzkovateľov geostacionárnych družíc, na ktorých sú nainštalované transpondéry systému EGNOS, ale zohľadňuje sa pri tom aj dodržiavanie bezpečnostných požiadaviek.

(8)

Počet a umiestnenie staníc NLES sa môžu meniť v závislosti od pokroku a potrieb programu, a najmä od životnosti transpondérov systému EGNOS nainštalovaných na geostacionárnych družiciach, ktoré sú v súčasnosti na obežnej dráhe, a od výberu družíc, na ktoré majú byť v budúcnosti umiestnené transpondéry.

(9)

Stredisko služieb má za úlohu jednak monitorovať kvalitu signálov a údajov získaných z transpondérov nainštalovaných na geostacionárnych družiciach, na druhej strane má slúžiť ako rozhranie s používateľmi systému EGNOS. Zabezpečuje aj šírenie údajov obchodného charakteru služby EDAS podľa článku 2 ods. 5 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1285/2013. Od roku 2004, teda ešte predtým, než tento systém prešiel do vlastníctva Únie, má stredisko služieb sídlo v Torrejone (Španielsko). Keďže stredisko služieb zodpovedá potrebám programu, využíva verejné investície, ktoré mu už boli odsúhlasené, a spĺňa bezpečnostné požiadavky v koordinácii s členským štátom, na ktorého území sa nachádza, nemalo by byť umiestnenie jeho sídla spochybňované. Okrem toho by bol jeho presun na iné miesto nákladný a mohlo by sa tým narušiť fungovanie systému.

(10)

Na zaistenie zabezpečeného vzájomného prepojenia všetkých zložiek pozemnej infraštruktúry systému EGNOS v reálnom čase sú tieto zložky prepojené medzi sebou prostredníctvom siete EWAN („EGNOS Wide Area Network“), zabezpečenej siete na prenos údajov špeciálne vyčlenenej pre tento systém. Vzhľadom na fyzické vlastnosti tejto siete nie je možné určiť jej umiestnenie a uviesť ho v tomto rozhodnutí.

(11)

Malo by sa schváliť umiestnenie sídiel koordinačného strediska pre prevádzku systému, stredísk na kontrolu misie, staníc RIMS, staníc NLES a strediska služieb, ktoré tvoria pozemnú infraštruktúru systému EGNOS.

(12)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 36 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1285/2013,