20.5.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 131/1


ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2017/864

zo 17. mája 2017

o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 167,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (1),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom (2),

keďže:

(1)

Ideály, zásady a hodnoty zakotvené v kultúrnom dedičstve Európy predstavujú spoločný zdroj spomienok, porozumenia, identity, dialógu, súdržnosti a kreativity v Európe. Kultúrne dedičstvo má v Únii svoj význam a preambula Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) uvádza, že signatári čerpali inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy.

(2)

V článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ sa stanovuje, že Únia rešpektuje svoju bohatú kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a zabezpečuje zachovávanie a zveľaďovanie európskeho kultúrneho dedičstva.

(3)

V článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únii stanovuje úloha prispievať k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom má rešpektovať ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňovať spoločné kultúrne dedičstvo. Činnosť Únie sa má zamerať na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti, okrem iného, v oblastiach zlepšovania vedomostí a šírenia kultúry a histórie európskych národov, a zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu.

(4)

Ako Komisia zdôraznila vo svojom oznámení z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy, kultúrne dedičstvo sa má považovať za spoločný zdroj a spoločné vlastníctvo, ktoré sa zachováva pre budúce generácie. Je preto spoločnou zodpovednosťou všetkých zainteresovaných strán starať sa o kultúrne dedičstvo.

(5)

Kultúrne dedičstvo predstavuje pre európsku spoločnosť z kultúrneho, environmentálneho, spoločenského a hospodárskeho hľadiska veľkú hodnotu. Preto je jeho udržateľná správa strategickou voľbou pre 21. storočie, ako zdôraznila Rada vo svojich záveroch z 21. mája 2014 (3). Prínos kultúrneho dedičstva z hľadiska tvorby hodnôt, zručností a pracovných miest a kvality života sa podceňuje.

(6)

Kultúrne dedičstvo je základným aspektom európskeho programu pre kultúru (4) a prispieva k jeho cieľom, ktorými sú podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu, podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti a podpora kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodných vzťahov Únie. Tvorí tiež jednu zo štyroch priorít európskej spolupráce v oblasti kultúry na obdobie rokov 2015 – 2018, ako sa stanovuje v aktuálnom pracovnom pláne pre kultúru, ktorý prijala Rada a zástupcovia vlád členských štátov zasadajúcich v Rade 25. novembra 2014 (5).

(7)

Rada vo svojich záveroch z 21. mája 2014 uviedla, že kultúrne dedičstvo zahŕňa široké spektrum zdrojov zdedených z minulosti, vo všetkých formách a aspektoch – hmotných, nehmotných a digitálnych (vytvorených digitálne a zdigitalizovaných) vrátane pamätníkov, pamätných miest, krajiny, zručností, postupov, znalostí a vyjadrení ľudskej tvorivosti, ako aj zbierok chránených a spravovaných verejnými a súkromnými subjektmi, ako sú múzeá, knižnice a archívy. Kultúrne dedičstvo zahŕňa aj filmové dedičstvo.

(8)

Kultúrne dedičstvo vzniklo v priebehu storočí interakciou medzi kultúrnymi prejavmi rôznych civilizácií, ktoré žili v Európe. Európsky rok kultúrneho dedičstva podnieti a podporí chápanie významu ochrany a podpory rôznorodosti kultúrnych prejavov. Jedným zo spôsobov na dosiahnutie takéhoto chápania sú vzdelávacie programy a programy na zlepšovanie informovanosti verejnosti v súlade so záväzkami stanovenými v Dohovore Unesco z roku 2005 o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorého sú Únia a členské štáty zmluvnými stranami.

(9)

V súlade s článkom 30 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého sú Únia a väčšina členských štátov zmluvnými stranami, zmluvné strany dohovoru uznávajú právo osôb so zdravotným postihnutím zúčastňovať sa na rovnakom základe s ostatnými na kultúrnom živote a majú prijať všetky primerané opatrenia, ktorými zabezpečia, aby osoby so zdravotným postihnutím mali okrem iného prístup k miestam určeným na kultúrne predstavenia alebo služby, ako sú divadlá, múzeá, kiná, knižnice a služby cestovného ruchu, a v najväčšej možnej miere mali prístup k historickým pamiatkam a k významným miestam národného kultúrneho dedičstva.

(10)

Európska cena Access City potvrdila, že je možné a tiež osvedčené, aby sa kultúrne dedičstvo miest sprístupnilo spôsobmi, ktoré rešpektujú jeho charakter a hodnoty, pre osoby so zdravotným postihnutím, staršie osoby a osoby so zníženou pohyblivosťou alebo iným dočasným postihnutím.

(11)

Kultúrne dedičstvo má veľký význam pre súdržnosť spoločenstva v čase, keď sa kultúrna rozmanitosť v európskych spoločnostiach zvyšuje. Miesta, ktoré získali značku Európske dedičstvo, majú výrazný európsky rozmer, keďže boli vybrané pre svoju úlohu v európskych dejinách. Spolu s Európskymi hlavnými mestami kultúry uvedené miesta upevňujú pocit príslušnosti k spoločnému kultúrnemu priestoru. Preto by sa mali hľadať možnosti vzájomného dopĺňania sa s Európskym rokom kultúrneho dedičstva. Nové participatívne a medzikultúrne prístupy k politikám kultúrneho dedičstva a vzdelávacím iniciatívam, podľa ktorých sa všetkým formám kultúrneho dedičstva prisudzuje rovnaká dôstojnosť, majú potenciál zvýšiť dôveru, vzájomné uznanie a sociálnu súdržnosť, čo sa preukázalo aj prostredníctvom medzinárodnej spolupráce v rámci Rady Európy.

(12)

Význam kultúrneho dedičstva sa uznáva aj v programe OSN udržateľného rozvoja do roku 2030 (ďalej len „program do roku 2030“), v ktorom sa stanovuje globálne občianstvo, kultúrna rozmanitosť a medzikultúrny dialóg ako hlavné zásady udržateľného rozvoja. Program do roku 2030 uznáva, že všetky kultúry a civilizácie môžu prispieť k udržateľnému rozvoju a sú preň nevyhnutným hnacím motorom. Kultúra sa výslovne uvádza vo viacerých cieľoch udržateľného rozvoja programu do roku 2030, konkrétne v cieli 11 (mestá – dedičstvo), ako aj v cieli 4 (vzdelávanie) a v súvislosti s cestovným ruchom v cieli 8 (udržateľný rast) a v cieli 12 (modely spotreby).

(13)

Vyšší dôraz, ktorý sa na medzinárodnej úrovni kladie na potrebu umiestniť ľudí a ľudské hodnoty do centra rozšíreného a interdisciplinárneho pojmu kultúrneho dedičstva, so sebou prináša intenzívnejšiu potrebu podporovať širší prístup ku kultúrnemu dedičstvu okrem iného aj vzhľadom na jeho pozitívne účinky na kvalitu života. Takýto širší prístup možno dosiahnuť oslovením rôznych skupín verejnosti a zvýšením dostupnosti miest, budov, výrobkov a služieb so zohľadnením osobitných potrieb a dôsledkov demografických zmien.

(14)

Za politiky na udržiavanie, obnovu, zachovanie, opätovné využitie, prístupnosť a podporu kultúrneho dedičstva a súvisiacich služieb sú v prvom rade zodpovedné vnútroštátne, regionálne alebo miestne orgány. Kultúrne dedičstvo má však jasný európsky rozmer, ktorý sa okrem politiky v oblasti kultúry rieši prostredníctvom ďalších politík Únie, ako napríklad vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, digitálna agenda, výskum a inovácia a komunikácia.

(15)

Rok 2018 má symbolický a historický význam pre Európu a jej kultúrne dedičstvo, pretože si počas neho pripomíname niekoľko významných udalostí, ako napríklad 100. výročie konca prvej svetovej vojny a nezávislosti viacerých členských štátov, ako aj 400. výročie začiatku tridsaťročnej vojny. Európsky rok kultúrneho dedičstva tak môže poskytnúť príležitosť lepšie pochopiť prítomnosť prostredníctvom rozsiahlejšieho a spoločného porozumenia minulosti.

(16)

S cieľom využiť v plnej miere potenciál kultúrneho dedičstva pre európsku spoločnosť a hospodárstvo si ochrana, zveľaďovanie a riadenie kultúrneho dedičstva vyžadujú účinnú participatívnu správu (t. j. na viacerých úrovniach a so zapojením viacerých zainteresovaných strán) a posilnenú medzisektorovú spoluprácu, ako uvádza Rada vo svojich záveroch z 25. novembra 2014 (6). Takáto správa a spolupráca sa týka všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, odvetvia kultúrneho dedičstva, súkromných subjektov a organizácií občianskej spoločnosti, akými sú mimovládne organizácie a organizácie v dobrovoľníckom sektore.

(17)

Rada vo svojich záveroch z 25. novembra 2014 okrem toho vyzvala Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu na Európsky rok kultúrneho dedičstva.

(18)

Európsky parlament vo svojom uznesení z 8. septembra 2015 odporučil vyhlásiť, pokiaľ možno rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva.

(19)

Výbor regiónov vo svojom stanovisku zo 16. apríla 2015 (7) uvítal výzvu Rady na zváženie Európskeho roka kultúrneho dedičstva a zdôraznil jeho prínos k dosiahnutiu spoločných cieľov v celoeurópskom kontexte.

(20)

Vyhlásenie Európskeho roka kultúrneho dedičstva predstavuje účinný spôsob na zlepšovanie informovanosti verejnosti, šírenie informácií o osvedčených postupoch, podporu diskusie o politikách, výskumu a inovácií a zlepšenie zberu a analýzy kvalitatívnych dôkazov a kvantitatívnych údajov vrátane štatistík o spoločenských a hospodárskych vplyvoch kultúrneho dedičstva. Vytvorením prostredia na súčasné propagovanie uvedených cieľov na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni sa môže dosiahnuť lepšia súčinnosť a využitie zdrojov. V uvedenej súvislosti by Komisia mala poskytovať včasné informácie Európskemu parlamentu, Rade a členským štátom, Výboru regiónov a orgánom a združeniam aktívnym v oblasti kultúrneho dedičstva na úrovni Únie a úzko s nimi spolupracovať. S cieľom zabezpečiť európsky rozmer činností vykonávaných v rámci Európskeho roka kultúrneho dedičstva sa členské štáty povzbudzujú aj k vzájomnej spolupráci.

(21)

Kultúrne dedičstvo predstavuje oblasť pôsobnosti aj vo viacerých programoch v oblasti vonkajších vzťahov, najmä, ale nielen na Blízkom východe. Podpora hodnoty kultúrneho dedičstva je tiež reakciou na úmyselné ničenie kultúrneho bohatstva v konfliktných zónach, ako sa zdôrazňuje v spoločnom oznámení vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy. Je dôležité zabezpečiť komplementárnosť medzi Európskym rokom kultúrneho dedičstva a všetkými vonkajšími vzťahmi v príslušných rámcoch. Opatrenia na ochranu a propagáciu kultúrneho dedičstva v rámci príslušných nástrojov vonkajších vzťahov by mali, okrem iného, odrážať vzájomný záujem spojený s výmenou skúseností a hodnôt s tretími krajinami. Európsky rok kultúrneho dedičstva by mal podporiť vzájomné poznávanie, úctu a porozumenie medzi príslušnými kultúrami.

(22)

Na činnostiach spojených s Európskym rokom kultúrneho dedičstva by sa mali zúčastňovať kandidátske a potenciálne kandidátske krajiny. Je potrebné usilovať sa aj o zapojenie krajín, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti európskej susedskej politiky a iných partnerských krajín, ak je to vhodné. Takéto zapojenie možno dosiahnuť v príslušných rámcoch spolupráce a dialógu, a to najmä v rámci dialógu s občianskou spoločnosťou medzi Úniou a uvedenými krajinami.

(23)

Ochrana, zachovanie a zveľaďovanie kultúrneho dedičstva Európy patria k cieľom existujúcich programov Únie. Európsky rok kultúrneho dedičstva preto možno realizovať v rámci uvedených programov v súlade s ich existujúcimi opatreniami a stanovenými finančnými prioritami na ročnom alebo viacročnom základe. Programy a politiky v oblastiach, ako je kultúra, vzdelávanie, poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, regionálny rozvoj, sociálna súdržnosť, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, stratégia jednotného digitálneho trhu, výskum a inovácie a komunikácia, priamo i nepriamo prispievajú k ochrane, zveľaďovaniu, inovatívnemu opätovnému využitiu a propagácii kultúrneho dedičstva Európy a môžu podporovať Európsky rok kultúrneho dedičstva v súlade s príslušnými právnymi rámcami. Môžu sa zvážiť národné príspevky, doplňujúce spolufinancovanie na úrovni Únie, a to aj prostredníctvom pružných mechanizmov financovania, ako sú verejno-súkromné partnerstvá alebo kolektívne financovanie, s cieľom podporiť ciele Európskeho roka kultúrneho dedičstva.

(24)

Finančné záujmy Únie by sa mali počas celého výdavkového cyklu chrániť prostredníctvom primeraných opatrení vrátane predchádzania nezrovnalostiam, ich odhaľovania a vyšetrovania, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a v prípade potreby správnych a finančných sankcií.

(25)

Týmto rozhodnutím sa na celé obdobie trvania Európskeho roka kultúrneho dedičstva stanovuje finančné krytie, ktoré má predstavovať hlavnú referenčnú hodnotu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (8), pre Európsky parlament a Radu v priebehu ročného rozpočtového postupu.

(26)

Keďže ciele tohto rozhodnutia, a to podpora spoločného využívania a uznávania kultúrneho dedičstva Európy, zvýšenie informovanosti o spoločnej histórii a hodnotách a posilnenie pocitu príslušnosti k spoločnému európskemu priestoru, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale vzhľadom na potrebu nadnárodnej výmeny informácií a šírenia osvedčených postupov v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedených cieľov,

PRIJALI TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Rok 2018 sa vyhlasuje za „Európsky rok kultúrneho dedičstva“ (ďalej len „Európsky rok“).

2.   Účelom Európskeho roka je podporiť spoločné využívanie a uznávanie kultúrneho dedičstva Európy ako spoločného zdroja, zvýšiť informovanosť o spoločnej histórii a hodnotách a posilniť pocit príslušnosti k spoločnému európskemu priestoru.

Článok 2

Ciele

1.   Všeobecnými cieľmi Európskeho roka je podnietiť a podporiť úsilie Únie, členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov o ochranu, zachovanie, opätovné využitie, zveľaďovanie, zhodnotenie a propagáciu kultúrneho dedičstva Európy, a to v spolupráci s odvetvím kultúrneho dedičstva a širšou občianskou spoločnosťou. Európsky rok najmä:

a)

prispeje k podpore úlohy kultúrneho dedičstva Európy ako kľúčového prvku kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu. Pri úplnom rešpektovaní právomocí členských štátov zdôrazní najlepšie prostriedky na zabezpečenie zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva Európy, ako aj jeho využívania širším a rôznorodejším publikom, k čomu patria opatrenia na rozširovanie okruhu návštevníkov a vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva, v dôsledku čoho sa podporí sociálne začlenenie a integrácia;

b)

zvýši spoločenský a hospodársky prínos kultúrneho dedičstva Európy prostredníctvom svojho priameho a nepriameho ekonomického potenciálu, čo zahŕňa schopnosť podporiť kultúrne a tvorivé odvetvia vrátane malých a stredných podnikov a inšpirovať tvorbu a inovácie, podporiť udržateľný rozvoj a cestovný ruch, zlepšiť sociálnu súdržnosť a dosiahnuť dlhodobú zamestnanosť;

c)

prispeje k podpore kultúrneho dedičstva ako dôležitej súčasti vzťahov medzi Úniou a tretími krajinami tým, že nadviaže na záujem a potreby v partnerských krajinách a na znalosti Európy v oblasti kultúrneho dedičstva.

2.   Osobitnými cieľmi Európskeho roka sú:

a)

podporovať prístupy ku kultúrnemu dedičstvu, ktoré sa zameriavajú na ľudí, sú inkluzívne, výhľadové, integrovanejšie, udržateľné a medzisektorové;

b)

podporovať inovatívne modely participatívnej správy a riadenia kultúrneho dedičstva za účasti všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov verejnej moci, odvetvia kultúrneho dedičstva, súkromných aktérov a organizácií občianskej spoločnosti;

c)

podporovať diskusiu, výskum a výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa kvality zachovania, ochrany, inovatívneho opätovného využitia a zveľaďovania kultúrneho dedičstva a súčasných zásahov do historického prostredia;

d)

podporovať riešenia, ktoré zabezpečujú dostupnosť kultúrneho dedičstva pre všetkých, a to aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov, odstránením sociálnych, kultúrnych a fyzických bariér a zohľadnením osôb s osobitnými potrebami;

e)

zdôrazňovať a posilňovať pozitívny prínos kultúrneho dedičstva pre spoločnosť a hospodárstvo prostredníctvom výskumu a inovácie vrátane posilnenia základne dôkazov pre takýto prínos na úrovni Únie;

f)

podporovať synergie medzi politikami v oblasti kultúrneho dedičstva a životného prostredia integráciou kultúrneho dedičstva do politík životného prostredia, architektúry a plánovania, ako aj podporou energetickej efektívnosti;

g)

podporovať stratégie regionálneho a miestneho rozvoja, ktoré využívajú potenciál kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom podpory udržateľného cestovného ruchu;

h)

podporovať rozvoj špecializovaných zručností a zlepšovať riadenie poznatkov a prenos poznatkov v odvetví kultúrneho dedičstva, a pritom zohľadniť dôsledky prechodu na digitálne technológie;

i)

podporovať kultúrne dedičstvo ako zdroj inšpirácie pre súčasnú tvorbu a inováciu a zdôrazňovať potenciál výmeny poznatkov a skúseností a silnejšej spolupráce medzi odvetvím kultúrneho dedičstva a inými kultúrnymi a tvorivými odvetviami;

j)

zlepšovať informovanosť o význame kultúrneho dedičstva Európy prostredníctvom vzdelávania a celoživotného vzdelávania, a to najmä zameraním na deti, mladých a starších ľudí, miestne spoločenstvá a ťažko prístupné skupiny;

k)

vyzdvihovať potenciál spolupráce v oblasti kultúrneho dedičstva na vytvorenie silnejších väzieb vnútri Únie a s krajinami mimo Únie a podnecovanie medzikultúrneho dialógu, zmierenia po konflikte a predchádzania konfliktom;

l)

podporovať výskum a inovácie v súvislosti s kultúrnym dedičstvom, uľahčiť šírenie a využívanie výsledkov výskumu všetkým zainteresovaným stranám, najmä orgánom verejnej moci a súkromnému sektoru, a uľahčiť šírenie výsledkov výskumu medzi širokou verejnosťou;

m)

podporovať synergie medzi Úniou a členskými štátmi vrátane posilnenia iniciatív na predchádzanie nezákonnému obchodovaniu s tovarom kultúrneho charakteru, a

n)

zdôrazňovať počas roka 2018 významné udalosti, ktoré majú symbolický význam pre históriu a kultúrne dedičstvo Európy.

Článok 3

Obsah opatrení

1.   Medzi opatrenia, ktoré sa majú prijať na dosiahnutie cieľov stanovených v článku 2, patria tieto činnosti na úrovni Únie, na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni súvisiace s cieľmi Európskeho roka:

a)

iniciatívy a podujatia na podporu dialógu a zvyšovanie povedomia o význame a hodnote kultúrneho dedičstva a zjednodušenie zapájania občanov a zainteresovaných strán;

b)

informácie, výstavy, vzdelávacie kampane a kampane na zlepšovanie informovanosti zamerané na sprostredkovanie hodnôt, ako sú rozmanitosť a medzikultúrny dialóg, pomocou dôkazov o bohatom kultúrnom dedičstve Európy a na vedenie širokej verejnosti k tomu, aby prispievala k ochrane a spravovaniu kultúrneho dedičstva a vo všeobecnejšej rovine k dosahovaniu cieľov Európskeho roka;

c)

spoločné využívanie skúseností a osvedčených postupov vnútroštátnych, regionálnych a miestnych správnych orgánov a iných organizácií a šírenie informácií o kultúrnom dedičstve, a to aj prostredníctvom Europeany;

d)

realizovanie štúdií a výskumných a inovačných činností a šírenie ich výsledkov na európskej alebo vnútroštátnej úrovni a

e)

podpora projektov a sietí spojených s Európskym rokom okrem iného prostredníctvom médií a sociálnych sietí.

2.   Komisia a členské štáty môžu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni určiť ďalšie činnosti okrem činností uvedených v odseku 1, a to pod podmienkou, že prispejú k dosiahnutiu cieľov Európskeho roka stanovených v článku 2.

3.   Inštitúcie a orgány Únie, ako aj členské štáty, môžu na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni pri propagačných činnostiach uvedených v odsekoch 1 a 2 odkazovať na Európsky rok a používať jeho logo.

Článok 4

Koordinácia na úrovni členských štátov

Za organizovanie účasti na Európskom roku na vnútroštátnej úrovni zodpovedajú členské štáty. Členské štáty na uvedený účel vymenujú národných koordinátorov. Národní koordinátori zabezpečujú koordináciu príslušných činností na vnútroštátnej úrovni.

Článok 5

Koordinácia na úrovni Únie

1.   Komisia pravidelne zvoláva zasadnutia národných koordinátorov s cieľom koordinovať priebeh Európskeho roka. Uvedené zasadnutia takisto slúžia ako príležitosti na výmenu informácií o realizácii Európskeho roka na vnútroštátnej úrovni a na úrovni Únie. Zástupcovia Európskeho parlamentu sa môžu zúčastňovať na týchto zasadnutiach ako pozorovatelia.

2.   Koordinácia Európskeho roka na úrovni Únie má prierezový prístup s cieľom vytvoriť synergie medzi rôznymi programami a iniciatívami Únie, ktoré financujú projekty v oblasti kultúrneho dedičstva.

3.   Komisia zvoláva pravidelné zasadnutia zainteresovaných strán a zástupcov organizácií alebo subjektov, ktoré sú aktívne v oblasti kultúrneho dedičstva, vrátane existujúcich nadnárodných kultúrnych sietí a príslušných mimovládnych organizácií, ako aj mládežníckych organizácií, aby jej pomohli pri realizácii Európskeho roka na úrovni Únie.

Článok 6

Medzinárodná spolupráca

Na účely Európskeho roka Komisia spolupracuje s príslušnými medzinárodnými organizáciami, najmä s Radou Európy a Unescom, pričom zabezpečuje viditeľnosť účasti Únie.

Článok 7

Ochrana finančných záujmov Únie

1.   Komisia prijme príslušné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa pri vykonávaní akcií financovaných na základe tohto rozhodnutia chránili finančné záujmy Únie uplatňovaním preventívnych opatrení na zamedzenie podvodom, korupcii a iným protiprávnym činnostiam, účinnými kontrolami a inšpekciami, a v prípade odhalenia nezrovnalostí vymáhaním neoprávnene vyplatených súm a v prípade potreby aj ukladaním účinných, primeraných a odrádzajúcich správnych a finančných sankcií.

2.   Komisia alebo jej zástupcovia a Dvor audítorov majú právomoc vykonávať na základe dokumentov a na základe kontrol a inšpekcií na mieste audit u všetkých príjemcov grantov, dodávateľov a subdodávateľov, ktorým boli poskytnuté finančné prostriedky Únie na základe tohto rozhodnutia.

3.   Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) môže viesť vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (9) a nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (10) a na účely zistenia, či v súvislosti s dohodou o grante, rozhodnutím o grante alebo zmluvou financovanou na základe tohto rozhodnutia nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu, ktoré má vplyv na finančné záujmy Únie.

4.   Bez toho, aby boli dotknuté odseky 1, 2 a 3, dohody o spolupráci s tretími krajinami a s medzinárodnými organizáciami, zmluvy, dohody o grante a rozhodnutia o grante vyplývajúce z vykonávania tohto rozhodnutia musia obsahovať ustanovenia, ktoré Komisii, Dvoru audítorov a OLAF-u výslovne udeľujú právomoc na vykonávanie takýchto auditov a vyšetrovaní v súlade s ich príslušnými právomocami.

Článok 8

Financovanie

Spolufinancovanie činností na úrovni Únie na realizáciu Európskeho roka musí byť v súlade s pravidlami platnými pre existujúce programy, ako napríklad program Kreatívna Európa, a v rámci existujúcich možností pre stanovovanie priorít na ročnom alebo viacročnom základe. Na podporu Európskeho roka sa môžu použiť aj ďalšie programy a politiky v rámci ich existujúcich právnych a finančných ustanovení, ak je to vhodné.

Článok 9

Rozpočet

Finančné krytie na vykonávanie tohto rozhodnutia v období od 1. januára 2017 do 31. decembra 2018 je 8 miliónov EUR.

Ročné rozpočtové prostriedky schvaľuje Európsky parlament a Rada v medziach viacročného finančného rámca.

Článok 10

Monitorovanie a hodnotenie

Komisia predloží do 31. decembra 2019 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov správu o realizácii, výsledkoch a celkovom posúdení iniciatív ustanovených v tomto rozhodnutí. Správa obsahuje návrhy na ďalšie spoločné úsilie v oblasti kultúrneho dedičstva.

Článok 11

Nadobudnutie účinnosti

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

V Štrasburgu 17. mája 2017

Za Európsky parlament

predseda

A. TAJANI

Za Radu

predseda

C. ABELA


(1)  Ú. v. EÚ C 88, 21.3.2017, s. 7.

(2)  Pozícia Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z 11. mája 2017.

(3)  Závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu (Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36).

(4)  Uznesenie Rady zo 16. novembra 2007 o európskom programe pre kultúru (Ú. v. EÚ C 287, 29.11.2007, s. 1).

(5)  Závery Rady a zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade o pracovnom pláne pre kultúru (2015 – 2018) (Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4).

(6)  Závery Rady o participatívnej správe kultúrneho dedičstva (Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1).

(7)  Stanovisko Výboru regiónov – Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (Ú. v. EÚ C 195, 12.6.2015, s. 22).

(8)  Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.

(9)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(10)  Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).


SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

V súlade s článkom 9 rozhodnutia je finančné krytie na realizáciu Európskeho roku kultúrneho dedičstva (2018) stanovené na 8 miliónov EUR. S cieľom financovať prípravy na Európsky rok kultúrneho dedičstva sa 1 milión EUR bude financovať z existujúcich zdrojov v rozpočte na rok 2017. V rámci rozpočtu na rok 2018 sa 7 miliónov EUR vyhradí na Európsky rok kultúrneho dedičstva a zviditeľní v rozpočtovom riadku. Z tejto sumy budú 3 milióny EUR pochádzať z prostriedkov, ktoré sú v súčasnosti vyčlenené na program Kreatívna Európa, a 4 milióny EUR budú presmerované z iných existujúcich zdrojov bez využitia existujúcich rezerv a bez toho, aby boli dotknuté právomoci rozpočtového orgánu.

VYHLÁSENIE KOMISIE

Komisia berie na vedomie dohodu spoluzákonodarcov o zavedení finančného krytia vo výške 8 miliónov EUR v článku 9 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom roku kultúrneho dedičstva (2018). Komisia pripomína, že je výsadným právom rozpočtového orgánu povoliť sumu rozpočtových prostriedkov v ročnom rozpočte v súlade s článkom 314 ZFEÚ.