(1)

Medzinárodný dohovor o zodpovednosti a náhrade škody pri preprave nebezpečných a škodlivých látok na mori z roku 1996 („Dohovor HNS z roku 1996“) bol zameraný na zabezpečenie primeranej, včasnej a účinnej náhrady za škodu osobám, ktoré boli poškodené uvoľnením nebezpečných a škodlivých látok pri preprave po mori. Dohovor HNS z roku 1996 vyplnil významnú medzeru v medzinárodnej úprave zodpovednosti v kontexte námornej dopravy.

(2)

V roku 2002 Rada prijala rozhodnutie 2002/971/ES (2). Členské štáty mali v súlade s uvedeným rozhodnutím prijať potrebné kroky s cieľom ratifikovať Dohovor HNS z roku 1996 alebo k nemu pristúpiť v primeranom čase a v rámci možností do 30. júna 2006. Uvedený dohovor následne ratifikovali štyri členské štáty. Dohovor HNS z roku 1996 nenadobudol platnosť.

(3)

Dohovor HNS z roku 1996 bol zmenený protokolom z roku 2010 k Dohovoru HNS z roku 1996 (ďalej len „protokol z roku 2010“). V súlade s článkom 2 a článkom 18 ods. 1 protokolu z roku 2010 zmluvné strany protokolu z roku 2010 chápu, vykladajú a uplatňujú Dohovor HNS z roku 1996 a protokol z roku 2010 spolu ako jeden dokument.

(4)

Konsolidované znenie Dohovoru HNS z roku 1996 a protokolu z roku 2010 (ďalej len „Dohovor HNS z roku 2010“) vypracoval sekretariát Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) a schválil právny výbor IMO na svojom 98. zasadnutí. Dohovor HNS z roku 2010 nie je otvorený na podpis alebo ratifikáciu. Dohovor HNS z roku 2010 nadobudne platnosť po tom, čo protokol z roku 2010 nadobudne platnosť v členských štátoch.

(5)

V súlade s článkom 20 ods. 8 protokolu z roku 2010 sa vyjadrením súhlasu štátu s tým, že bude viazaný protokolom z roku 2010, ruší každé predchádzajúce vyjadrenie súhlasu s tým, že bude tento štát viazaný Dohovorom HNS z roku 1996. V dôsledku toho štáty, ktoré sú zmluvnými stranami Dohovoru HNS z roku 1996, nimi prestanú byť v okamihu, keď vyjadria súhlas s tým, že budú viazané protokolom z roku 2010 v súlade s článkom 20 protokolu, a najmä s odsekmi 2, 3 a 4 tohto článku.

(6)

Dohovor HNS z roku 2010 má rovnako ako jeho predchodca osobitný význam z hľadiska záujmov Únie a jej členských štátov, pretože sa v ňom ustanovuje lepšia ochrana poškodených v súvislosti s prepravou nebezpečných a škodlivých látok po mori, a to aj v kontexte environmentálnej škody, v súlade s Dohovorom Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982.

(7)

Na to, aby sa štáty mohli stať zmluvnými stranami protokolu z roku 2010, a tým aj Dohovoru HNS z roku 2010, musia predložiť generálnemu tajomníkovi IMO, spolu so svojím súhlasom, príslušné údaje o celkových množstvách nákladu, ktorý podlieha príspevku podľa Dohovoru HNS z roku 2010 (ďalej len „náklad nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku“), za predchádzajúci kalendárny rok v súlade s článkom 20 ods. 4 uvedeného dohovoru. Na tento účel sú štáty povinné zriadiť systém hlásenia nákladu nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, pred vyjadrením súhlasu s tým, že budú viazané protokolom z roku 2010.

(8)

Články 38, 39 a 40 Dohovoru HNS z roku 2010 majú vplyv na sekundárne právne predpisy Únie o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ako sa ustanovuje v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 (3).

(9)

Únia má preto výlučnú právomoc v súvislosti s článkami 38, 39 a 40 Dohovoru HNS z roku 2010, keďže uvedený dohovor má vplyv na pravidlá stanovené v nariadení (EÚ) č. 1215/2012.

(10)

Výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi o zriadení systému hlásenia nákladu nebezpečných a škodlivých látok, ktorý podlieha príspevku, by mohla pomôcť členským štátom v úsilí o vypracovanie takéhoto systému hlásenia.

(11)

Tak ako v prípade Dohovoru HNS z roku 1996 vzhľadom na neexistenciu doložky o organizácii regionálnej ekonomickej integrácie (REIO), môžu byť zmluvnou stranou protokolu z roku 2010 len zvrchované štáty. Únia preto nemôže ratifikovať protokol z roku 2010, a teda ani Dohovor HNS z roku 2010, ani k nim pristúpiť.

(12)

Ratifikáciou protokolu z roku 2010 všetkými členskými štátmi v určitej lehote by sa mali zabezpečiť rovnaké podmienky v rámci Únie pre všetky subjekty, ktorých sa týka uplatňovanie Dohovoru HNS z roku 2010.

(13)

Vzhľadom na medzinárodnú povahu režimu týkajúceho sa nebezpečných a škodlivých látok by sa malo vynaložiť úsilie o dosiahnutie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni pre všetky subjekty, ktorých sa týka uplatňovanie Dohovoru HNS z roku 2010. Z tohto dôvodu je potrebné, aby sa protokol z roku 2010 uplatňoval na celom svete.

(14)

Členské štáty by sa preto mali poveriť ratifikovať protokol z roku 2010 prípadne k nemu pristúpiť, pokiaľ ide o aspekty týkajúce sa justičnej spolupráce v občianskych veciach, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie. Ustanovenia Dohovoru HNS z roku 2010, ktoré patria do právomoci prenesenej na Úniu a ktoré sa netýkajú justičnej spolupráce v občianskych veciach, budú predmetom rozhodnutia prijatého súbežne s týmto rozhodnutím.

(15)

Pri ratifikácii protokolu z roku 2010 alebo pristúpení k nemu by členské štáty mali predložiť vyhlásenie o uznávaní a výkone rozsudkov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti Dohovoru HNS z roku 2010.

(16)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (EÚ) č. 1215/2012 a preto sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(17)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,