29.3.2017   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 83/116

(1)

Listom z 13. novembra 2015 (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) Komisia oznámila francúzskym orgánom svoje rozhodnutie začať konanie stanovené v článku 108 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pokiaľ ide o uvedené opatrenie.

(2)

Francúzske orgány zaslali svoje pripomienky k tomuto listu listom zo 17. decembra 2015.

(3)

Rozhodnutie Komisie začať konanie bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie2. februára 2016 (2). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky v súvislosti s predmetným opatrením.

(4)

Komisii boli doručené pripomienky zainteresovaných strán, ktoré poslala francúzskym orgánom a umožnila im vyjadriť sa k nim. Francúzske orgány poskytli svoje pripomienky listom z 24. mája 2016.

(5)

Komisia 2. mája 2016 poslala list s otázkami francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali listami z 21. júna a 15. júla 2016. Komisia 27. júla poslala nový list s otázkami francúzskym orgánom, ktoré na ne odpovedali 9. septembra 2016.

(6)

Mechanizmus je podrobne opísaný v rozhodnutí o začatí konania. Nasledujúce oddiely predstavujú súhrn tohto výkladu.

(7)

Zákonom č. 2010-1488 zo 7. decembra 2010 o novej organizácii trhu s elektrickou energiou (tzv. zákon NOME) sa pre dodávateľov elektrickej energie, prevádzkovateľov sústav v súvislosti so stratami a pre spotrebiteľov v súvislosti s ich spotrebou nad rámec zmluvy o dodávke (ďalej len „dodávatelia“) zaviedla povinnosť prispievať k bezpečnosti dodávok elektrickej energie vo Francúzsku v závislosti od spotreby ich zákazníkov alebo ich samých vo výkonnostnom a energetickom vyjadrení. Na to, aby mohli splniť túto povinnosť, musí každý z nich každý rok opodstatniť určitý objem kapacitných záruk v súvislosti so spotrebou svojich zákazníkov alebo ich vlastnou spotrebou v čase špičky.

(8)

Dodávatelia získavajú kapacitné záruky buď priamo pre prostriedky, ktoré majú vo vlastníctve (výrobné zariadenia alebo kapacity na zníženie spotreby), alebo ich musia získať na decentralizovanom trhu od subjektov, ktoré ich vlastnia (čiže od prevádzkovateľov kapacity alebo iných dodávateľov, obchodníkov, spotrebiteľov, ktorí sú vlastní dodávatelia atď.).

(9)

Prevádzkovatelia kapacity na výrobu alebo zníženie spotreby (ďalej len „prevádzkovatelia kapacity“ alebo „prevádzkovatelia“) sú zasa povinní získať o svojej kapacite osvedčenie od prevádzkovateľa verejnej sústavy na prenos elektrickej energie (ďalej len „RTE“). Správca RTE prevádzkovateľom udelí kapacitné záruky podľa toho, akou mierou by ich zariadenia mali podľa očakávaní prispieť k zníženiu rizika zlyhania pri spotrebe v čase špičky.

(10)

Kapacitné záruky sú vymeniteľné a prevoditeľné. Dodávatelia elektrickej energie budú na účely splnenia svojej zákonnej povinnosti kupovať kapacitné záruky od prevádzkovateľov kapacity na decentralizovanom trhu s kapacitnými zárukami. Všeobecné fungovanie mechanizmu je znázornené na obrázku 1.

Obrázok 1

Všeobecné fungovanie mechanizmu

Zdroj: List francúzskych orgánov z 2. februára 2015.

(11)

Výpočet referenčného výkonu dodávateľa, t. j. jeho kapacitnej povinnosti, vychádza z týchto zásad:

(12)

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy každý rok definuje dni PP1, ktoré predurčujú kapacitnú povinnosť dodávateľov na národnom metropolitnom území, pričom vychádza z očakávanej národnej spotreby z jedného dňa na druhý (ďalej len „J-1“). Počet dní PP1 musí byť 10 až 15 v každom roku dodania a hodiny zahrnuté do výpočtu kapacitnej povinnosti sú hodiny z časových rozpätí (7.00 h – 15.00 h a 18.00 h – 20.00 h) v rámci zvolených dní PP1. Počet hodín špičky PP1 sa teda pohybuje od 100 do 150 hodín ročne. Dni PP1 sa oznámia dodávateľom jeden deň dopredu (J-1) do 10.30 h

(13)

Povinnosť sa neurčuje normatívne vopred, ale na základe nameraných údajov tak, aby sa každému spotrebiteľovi pridelil jeho skutočný príspevok k riziku zlyhania. Na premietnutie príspevku spotrebiteľa k riziku zlyhania vzhľadom na jeho tepelnú citlivosť sa jeho spotreba nameraná v roku dodania upraví tak, aby sa simulovala vlna chladu, ktorej závažnosť zodpovedá riziku, pred ktorým sa chce systém chrániť (desaťročná vlna chladu), a aby sa splnilo kritérium bezpečnosti dodávok stanovené francúzskymi orgánmi. Kritérium bezpečnosti dodávok bolo ustanovené vo vyhláške č. 2006-1170 z 20. septembra 2006 a zodpovedá očakávanej dĺžke zlyhania v priemere tri hodiny ročne.

(14)

Parametre, ktorými sa určí skutočná potreba kapacitných záruk v roku dodania sa zverejnia štyri roky pred rokom dodania a stabilizujú sa počas celého obdobia platnosti s cieľom umožniť obchodovanie v pevnom regulačnom rámci a zabezpečiť, aby hodnota produktu nebola upravená zásahom mimo trhu. Presná povinnosť jednotlivých dodávateľov sa následne vypočíta po roku dodania s uplatnením týchto parametrov.

(15)

Zníženie spotreby sa môže zohľadniť pomocou dvoch rôznych metód: odpočítaním zníženia spotreby („implicitné zníženie spotreby“) alebo certifikácie kapacity na zníženie spotreby („explicitné zníženie spotreby“) od sumy kapacitnej povinnosti dodávateľa. S týmito dvomi typmi kapacity na zníženie spotreby sa spájajú odlišné povinnosti: „implicitné zníženie spotreby“ sa musí skutočne uplatniť počas hodín PP1, zatiaľ čo „explicitné zníženie spotreby“ musí byť predmetom záväzku dostupnosti počas hodín PP2.

(16)

Francúzske orgány napokon stanovili, že kapacitné záruky budú v prípade alternatívnych dodávateľov prepojené s produktom ARENH (3), čo by podľa ich názoru malo prispieť k zníženiu koncentrácie trhu s kapacitnými zárukami.

(17)

Všetky výrobné zariadenia (mechanizmus je technologicky neutrálny) napojené na verejnú prenosovú sústavu alebo verejnú distribučnú sústavu musí ich prevádzkovateľ podrobiť žiadosti o certifikáciu od RTE (sústava na prenos elektrickej energie). Všetky výrobné zariadenia (mechanizmus je technologicky neutrálny) vo verejnej prenosovej sústave alebo verejnej distribučnej sústave musí ich prevádzkovateľ podrobiť žiadosti o certifikáciu od RTE. Všetky zariadenia na zníženie spotreby bez ohľadu na to, na akú sústavu sú napojené, môžu byť predmetom žiadosti o certifikáciu od RTE. Znamená to, že prevádzkovateľ kapacity ako prvý vykonáva odhad objemu svojej kapacity, ktorá môže byť dostupná v čase špičkovej spotreby (tzv. „PP2“) v danom roku dodania.

(18)

Počet dní PP2 v roku dodania je 10 až 25. Dni PP1 sú nevyhnutne dni PP2. Dni PP2, ktoré nie sú dni PP1, zvolí RTE z jedného dňa na druhý na základe kritéria napätia, ktoré ohrozuje elektrizačnú sústavu. Príslušné časové rozpätia sú také isté ako v prípade dní PP1. Počet hodín špičky PP2 sa teda pohybuje od 100 do 250 hodín ročne.

(19)

RTE následne vypočíta certifikovanú úroveň na základe poskytnutých údajov, ako aj na základe metód výpočtu ustanovených v právnom základe mechanizmu. Uplatňujú sa úpravy, napríklad s cieľom zohľadniť možný počet za sebou nasledujúcich dní uplatnenia certifikovanej kapacity alebo skutočný príspevok k zníženiu rizika zlyhania v rámci kapacity, ktorej primárny zdroj energie podlieha výkyvom počasia.

(20)

Prevádzkovateľ môže potom upraviť svoju očakávanú dostupnosť počas celej doby platnosti mechanizmu vrátane roka dodania, a to pomocou nástroja na obnovu rovnováhy. Obnova rovnováhy spočíva v „opätovnej certifikácii“ kapacity a umožňuje prevádzkovateľovi pozmeniť svoje prognózy postupne so zisťovaním nových informácií o svojej kapacite. Obnova rovnováhy sa môže vykonať smerom nahor alebo nadol.

(21)

Tento systém hlásení je doplnený o systém kontroly kapacity – zásadou je, že jednotlivé certifikované kapacity musia byť uplatnené najmenej raz do roka. Ide o náhodné testy jednotlivých kapacít bez predbežného oznámenia prevádzkovateľovi. Kapacita nemôže byť testovaná viac ako trikrát za obdobie dodania.

(22)

Presné podmienky certifikácie sa líšia podľa typu dotknutej kapacity:

(23)

Subjekt zodpovedný za zónu certifikácie (ďalej len „RPC“) je právnická osoba, ktorá je finančne zodpovedná za rozdiely prevádzkovateľov kapacity vo svojej zóne. Prevádzkovatelia môžu byť vlastné RPC alebo môžu uzatvoriť zmluvu so subjektom RPC. RPC môžu zvyšovať objem kapacity v rámci svojej zóny.

(24)

Pokiaľ ide o finančné vyrovnanie rozdielov, RTE oznamuje jednotlivým RPC rozdiely v ich zóne najneskôr 1. decembra roku dodania + 2.

(25)

Všetky kapacitné záruky sú zapísané v registri kapacitných záruk, ktorý vedie prevádzkovateľ sústavy RTE. Každý dodávateľ a každý prevádzkovateľ kapacity je povinný otvoriť si účet u RTE v rámci registra kapacitných záruk. Vertikálne integrovaní účastníci sú teda povinní mať dva účty v tomto registri, jeden pre ich výrobné činnosti a druhý pre ich obchodné činnosti.

(26)

Vlastníctvo kapacitnej záruky sa odvíja od jej zápisu RTE na účte, ktorý vlastní jej držiteľ v registri kapacitných záruk. Každej vydanej kapacitnej záruke je pridelené číslo s cieľom umožniť jej správu a vysledovateľnosť obchodovania s touto kapacitou. Platí počas roka dodania. Kapacitná záruka, ktorej jednotka je 0,1 MW (4), začína riadne existovať, keď je vydaná – účastník vlastniaci kapacitnú záruku neznáša žiadne riziko prepojené so súvisiacou kapacitou, od ktorej je odvodená.

(27)

Prevody kapacitných záruk medzi účastníkmi (vydanie a postúpenie) sa vykonávajú prostredníctvom prevodu záruk v registri kapacitných záruk na žiadosť obidvoch strán (odovzdávateľ a prijímateľ). Príslušné prevody vlastníctva sa vykonávajú zápisom kapacitnej záruky na účet prijímacieho účastníka.

(28)

S kapacitnými zárukami možno obchodovať voľne alebo na regulovaných trhoch.

(29)

S kapacitnými zárukami možno obchodovať počas celého obdobia od certifikácie po koncový dátum postúpenia kapacitných záruk. Ako je spresnené v odôvodnení 23, RTE oznamuje každému dodávateľovi výšku jeho kapacitnej povinnosti najneskôr 1. decembra roku dodania +2. Koncový dátum postúpenia spadá 15 dní po tomto dátume.

(30)

Dodávatelia, ktorí ku koncovému dátumu oznámenia povinnosti majú prebytok kapacitných záruk v súvislosti so svojou povinnosťou, musia vytvoriť verejnú ponuku na predaj pred koncovým dátumom postúpenia kapacitných záruk.

(31)

Päť dní po koncovom dátume postúpenia kapacitných záruk RTE vypočíta pre každého dodávateľa nerovnováhu medzi výškou kapacitnej povinnosti dodávateľa a výškou kapacitných záruk, ktoré sa nachádzajú na účte dodávateľa v registri kapacitných záruk, ako aj príslušné finančné vyrovnanie.

(32)

V mechanizme sa stanovuje zodpovednosť za rozdiely medzi skutočnosťou a očakávaniami.

(33)

Celková štruktúra finančného vyrovnania zodpovedá vyrovnaniu rozdielov, ktoré sa uplatňuje veľmi podobným spôsobom ako v energetike (obnova rovnováhy alebo balancing) a vychádza zo zásady, že dodávatelia a RPC platia finančné vyrovnanie v prípade negatívnej nerovnováhy alebo sú príjemcami finančného vyrovnania v prípade pozitívnej nerovnováhy. V prípade negatívnej nerovnováhy sa všetkým konečným spotrebiteľom poskytne nižšia cena prostredníctvom tarify TURPE (Tarif d'Utilisation du Réseau Public d'Electricité – tarifa za používanie verejnej elektrizačnej sústavy) (5).

(34)

Cena vyrovnania uplatneného za daný rok dodania závisí od určitých kritérií:

(35)

Po výpočte jednotlivých vyrovnaní rozdielov RPC a dodávatelia, ktorí majú negatívne rozdiely, uhradia splatnú sumu vyrovnania do svojho príslušného fondu a RPC a dodávatelia, ktorí majú pozitívne rozdiely získavajú zo svojho príslušného fondu sumu vyrovnania, ktorá im prináleží. Súčet pozitívneho vyrovnania za daný rok dodania sa však nanajvýš rovná súčtu úhrad vykonaných v rámci negatívneho finančného vyrovnania. Prípadné zostatky vo fondoch na vyrovnanie rozdielov sa v plnej výške rozdelia medzi používateľov verejnej sústavy na prenos elektrickej energie, t. j. medzi všetkých konečných zákazníkov.

(36)

Medzi fondom na vyrovnanie rozdielov RPC a fondom na vyrovnanie rozdielov dodávateľov nie je finančný tok. Znamená to, že medzi prevádzkovateľmi kapacity a dodávateľmi, ktorých sa týka vyrovnanie rozdielov, neexistuje žiadny finančný tok.

(37)

RTE zabezpečuje administratívnu, účtovnú a finančnú správu fondov na vyrovnanie rozdielov („fond na vyrovnanie rozdielov subjektov zodpovedných za zónu certifikácie“ a „fond na vyrovnanie obnovy rovnováhy u dodávateľov“) na základe pravidiel súkromného účtovníctva. V tejto súvislosti RTE zodpovedá za fakturáciu a vymáhanie súm splatných RPC a dodávateľmi, ako aj za zisťovanie prípadných omeškaní s platbou.

(38)

Regulačná komisia pre energetiku (CRE), ktorá je vnútroštátnym regulačným orgánom pre energetiku, má na starosti kontrolu vyrovnania rozdielov u dodávateľov (článok 7 vyhlášky č. 2012-1405 kodifikovaný článkom R. 335-12 zákona o energetike) a môže udeliť administratívnu pokutu v prípade nesplnenia zákonnej povinnosti na zaplatenie rozdielov. Pokuta musí byť proporcionálna a za rok dodania nesmie prekročiť 120 000 EUR za 1 MW kapacity (článok L. 335-7 zákona o energetike).

(39)

Legislatívne a regulačné texty, ktoré tvoria rámec kapacitného mechanizmu:

(40)

Pokiaľ ide o nápravy, ktoré Francúzsko navrhlo v nadväznosti na žalobné dôvody Komisie v rozhodnutí o začatí konania, tieto texty budú zmenené alebo doplnené tak, aby sa do nich premietli všetky nápravné opatrenia opísané v oddiele 3 tohto rozhodnutia.

(41)

Príjemcovia mechanizmu sú vlastníci kapacity, ktorí získavajú štátne kapacitné záruky (prostredníctvom RTE) a majú možnosť ich predať.

(42)

Ukazovateľ, ktorý si Francúzsko zvolilo na posúdenie rizika narušenia vyváženosti ponuky a dopytu po elektrine je očakávaná dĺžka zlyhania z dôvodu nevyváženej ponuky a dopytu (Loss of Load Expectation – LOLE). Vo Francúzsku si francúzske orgány zvolili očakávanú dĺžku zlyhania v priemernej dĺžke tri hodiny ročne.

(43)

Francúzske orgány spresnili, že už mnoho rokov je Francúzsko v zime svedkom javu špičkovej spotreby elektrickej energie. Francúzska elektrizačná sústava sa vyznačuje výraznou tepelnou citlivosťou spotreby elektrickej energie, čo spôsobuje špičkovú spotrebu elektrickej energie počas zimnej vlny chladu. Ako je znázornené na obrázku 2, táto tepelná citlivosť sa v uplynulých rokoch neustále zvyšuje, najmä v dôsledku zvyšovania spotreby súvisiacej s elektrickým vykurovaním, ale aj v dôsledku nových využití elektrickej energie, ktoré sa často vyskytujú zároveň s večernou špičkovou spotrebou.

(44)

Rast špičky je rýchlejší ako rast všeobecnej úrovne spotreby elektrickej energie. Francúzska špičková spotreba je navyše poznačená silnými výkyvmi a rozdiely v spotrebe môžu byť mimoriadne veľké (až 20 GW medzi dvomi rokmi). Riadenie špičkovej spotreby elektrickej energie je preto kľúčovou výzvou, predovšetkým v súvislosti s presunmi využívania energie smerom k elektrickej energii.

Obrázok 2

Historická špičková spotreba vo Francúzsku

Zdroj: RTE – predbežný odhad vyváženia ponuky a dopytu po elektrickej energii vo Francúzsku v roku 2014, s. 33.

(45)

Podľa RTE sa Európa z hľadiska ponuky vyznačuje stagnáciou dopytu a výraznou nadmernou kapacitou výroby elektrickej energie, čo spôsobuje viacero faktorov. Od roku 2008 sa pre hospodársku krízu znížil dopyt po elektrickej energii. Súčasne dochádza k rýchlemu rozvoju obnoviteľných zdrojov energií, ktoré sú dotované „mimo trhu“ a je im udelený prioritný prístup k elektrizačnej sústave. Okrem toho európske uhoľné elektrárne zaznamenávajú silný nárast činnosti súvisiaci s poklesom ceny za toto palivo v dôsledku rozmachu amerického bridlicového plynu, ktorý priviedol Spojené štáty americké k masívnemu vývozu ich aktuálne nadmernej produkcie uhlia do Európy. Plynové elektrárne, ktoré prišli o svoju konkurencieschopnosť voči uhoľným elektrárňam, zaznamenávajú silný pokles ziskovosti, a teda aj činnosti.

(46)

V tejto súvislosti výkyvy súvisiace s klimatickými podmienkami vytvárajú neistotu v oblasti odmeňovania špičkovej kapacity potrebnej na pokrytie tejto špičkovej spotreby. Špičková spotreba sa vyskytuje zriedkavo, niekoľko hodín v roku, dokonca sa v niektorých rokoch s miernymi teplotami nevyskytuje.

(47)

Francúzsky kapacitný mechanizmus bol vytvorený ako jeden z prvkov reakcie na túto problematiku s cieľom zabezpečiť splnenie kritéria bezpečnosti dodávok vymedzeného orgánmi verejnej moci. Jeho zámerom je slúžiť ako prostriedok na zmenu správania spotreby počas špičky (prístup založený na dopyte) a podnietiť vhodné investície do výrobných zariadení a kapacít na zníženie spotreby (prístup založený na ponuke).

(48)

Hodnota kapacitných záruk nie je stanovená administratívne – určuje ju trh. Obchody sú voľne vymedzené medzi účastníkmi mechanizmu na základe ich očakávaní, stratégie pokrytia a informácií, ktoré majú k dispozícii.

(49)

Napriek centralizovanej povahe mechanizmu, ktorá sťažuje odhadovanie rozpočtu, bol vykonaný odhad s uplatnením hypotézy celkovej kapacitnej povinnosti pre francúzsky dopyt v rozmedzí 80 000 až 95 000 MW a s predpokladaným koeficientom bezpečnosti v hodnote 0,93. Dopyt bude závisieť od vývoja spotreby v metropolitnom Francúzsku vrátane opatrení na riadenie dopytu, ktoré zavedú dodávatelia elektrickej energie, a ktoré budú viesť k zníženiu jednotlivých povinností, ktorým budú čeliť. Na tomto základe sa hrubé príjmy dosiahnuté prevádzkovateľmi na kapacitnom trhu budú pohybovať od 0 EUR/kW po 30 EUR/kW v období rokov 2017 až 2026, pričom tieto sumy budú vyššie v rokoch, keď bude potrebné vybudovať nové výrobné nástroje.

(50)

Prvý rok dodania sa začína 1. januára 2017. Odchylne od všeobecného pravidla, podľa ktorého sa certifikácie vykonávajú štyri roky pred rokom dodania, certifikácia za prvý rok dodania (2017) sa začala 1. apríla 2015. V súčasnosti platí, že aj keď francúzske orgány nestanovia dátum skončenia platnosti mechanizmu, RTE a regulátor budú vykonávať ročné hodnotenie vymedzené vo francúzskych právnych predpisoch. Z hodnotenia môže prípadne vyplynúť preskúmanie mechanizmu (napr. s cieľom zosúladiť ho so zmenami európskych právnych predpisov) alebo ukončenie mechanizmu, ak už viac nebude potrebný. (6)

(51)

Pokiaľ ide o zariadenia, ktoré podliehajú zmluve o povinnosti nákupu (obnoviteľné zdroje elektrickej energie) alebo sú oprávnené na doplnkové odmeňovanie, v článkoch L. 121-24 a L. 335-5 zákona o energetike sa stanovuje, že zisk z predaja kapacitných záruk sa odpočíta od ich celkových nákladov na verejnú službu vrátane inej poskytnutej štátnej pomoci a bude sa z neho financovať nástroj podpory prostredníctvom povinnosti nákupu. Na druhej strane, výrobcovia nebudú podliehať vyrovnaniu rozdielov v prípadoch, keď je skutočná kapacita nižšia ako certifikovaná kapacita v dôsledku výkyvov súvisiacich s dostupnosťou primárneho zdroja (7).

(52)

Komisia už v rozhodnutí o začatí konania, odôvodnení 143, dospela k záveru, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a to z týchto dôvodov.

(53)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia dospela k záveru, že prevod štátnych prostriedkov možno konštatovať nielen v prípade priameho prevodu peňazí zo štátneho rozpočtu alebo z rozpočtu verejného subjektu, ale aj vtedy, keď finančné prostriedky na podporu mechanizmu pochádzajú z vlastných finančných zdrojov podnikov, pokiaľ i) sa štát vzdal získania štátnych prostriedkov, ktoré sa majú vybrať a/alebo ii) finančné prostriedky využité v rámci nástroja zostávajú pod verejnou kontrolou, pričom nemusia natrvalo patriť do verejného majetku.

(54)

Pokiaľ ide o prvý bod, francúzsky štát sa vzdáva verejných prostriedkov, pretože prevádzkovateľom kapacity bezplatne prideľuje osvedčenia o kapacite namiesto toho, aby im ich predával (ako to platilo vo veci NOx  (8) a vo veci rumunských zelených certifikátov  (9)).

(55)

Pokiaľ ide o druhý bod, finančné zdroje na podporu mechanizmu zostávajú pod kontrolou štátu (podobne ako vo veci Vent de Colère  (10) a vo veci Essent  (11)), keďže: i) finančné prostriedky pochádzajú z povinných príspevkov uložených štátom, a teda sú mu pripísateľné; ii) štát stanovuje parametre (kritérium bezpečnosti dodávok a metodika na stanovenie referenčnej trhovej ceny, od ktorej sa odvíja cena vyrovnania rozdielov), ktoré ovplyvňujú cenu za kapacitu a celkové množstvo osvedčení, hoci ich ako také štát nestanovuje; iii) Regulačná komisia pre energetiku (CRE) je splnomocnená udeľovať pokuty dodávateľom, ktorí si neplnia svoje povinnosti, pokiaľ ide o vyrovnanie rozdielov; a iv) prevádzkovateľ prenosovej sústavy (RTE) bol poverený štátom, aby spravoval fond na vyrovnanie rozdielov.

(56)

Podľa Komisie sa v predmetnom prípade neuplatňuje rozsudok vo veci Altmark  (12), pretože nie je jasne vymedzený záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. Povinnosti vyplývajúce z mechanizmu by boli početné a rozmanité v závislosti od jednotlivých dotknutých strán (prevádzkovatelia elektrární, subjekty na zníženie spotreby, dodávatelia). Z hľadiska povinnosti, ktorá prináleží prevádzkovateľom kapacity, povinnosť certifikácie nie je prísne zahrnutá do daného rámca, keďže: i) je voliteľná v prípade kapacity na zníženie spotreby a ii) prevádzkovatelia existujúcich výrobných zariadení si môžu zvoliť úroveň kapacity, ktorú certifikujú.

(57)

Postúpenie kapacitných záruk teda predstavuje výhodu a nie kompenzáciu za záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. Táto výhoda je selektívna, pretože v mechanizme sa stanovuje pomoc prevádzkovateľom kapacity, a nie ostatným odvetviam hospodárstva.

(58)

Komisia sa domnieva, že kapacitný mechanizmus by mohol mať vplyv na hospodársku súťaž s prevádzkovateľmi kapacity so sídlom v zahraničí (a mať tak súčasne vplyv na obchod medzi členskými štátmi), v rozsahu, v akom by prevádzkovatelia kapacity so sídlom vo Francúzsku získali výhodu, ktorú by prevádzkovatelia kapacity so sídlom v zahraničí nemohli získať, pretože by nemohli získať certifikáciu.

(59)

Obava francúzskych orgánov, pokiaľ ide o primeranú výrobnú kapacitu je úzko spätá s dopytom počas špičky, ktorý sa vyskytuje počas relatívne krátkych období intenzívneho chladu, a to z dôvodu osobitnej závislosti Francúzska od elektrického vykurovania.

(60)

V rozhodnutí o začatí konania boli vyjadrené pochybnosti o nutnosti opatrenia z týchto dôvodov:

(61)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania dospela k záveru, že s mechanizmom sa spája riziko vzniku diskriminácie medzi jednotlivými kapacitami na zníženie spotreby. Do mechanizmu sa môžu zapojiť najmä dva typy zníženia spotreby: na jednej strane implicitné zníženie spotreby, ktoré spočíva v povinnom znížení kapacitnej povinnosti dodávateľov v závislosti od objemu kapacity získanej odpojením zákazníkov počas hodín špičky v rámci 10 až 15 dní za rok; a na druhej strane explicitné zníženie spotreby, v rámci ktorého sa vyžaduje od (veľkých) spotrebiteľov alebo zoskupení, aby certifikovali svoj potenciál zníženia spotreby, a aby poskytli túto dostupnú kapacitu (pričom sa nemusí skutočne odpočítať) počas hodín špičky v rámci 10 až 25 dní za rok.

(62)

Komisia ďalej v rozhodnutí o začatí konania kritizovala mechanizmus za to, že nie je otvorený pre všetky technológie, ktoré by mohli prispievať k bezpečnosti dodávok, ako sú predovšetkým prepojenia či zahraničné kapacity.

(63)

Komisia tiež poukázala na riziko, že nové výrobné kapacity sa nebudú môcť zapojiť do mechanizmu, najmä v dôsledku neprítomnosti spoľahlivých cenových signálov pre kapacitné záruky. Komisia sa konkrétne obávala,:

(64)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania identifikovala riziko, podľa ktorého by mechanizmus mohol viesť k nadmernej kompenzácii určitých prevádzkovateľov kapacity, a to najmä v dôsledku týchto skutočností:

(65)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania poukázala na niekoľko problémov týkajúcich sa možného narušenia hospodárskej súťaže, či už na úrovni výroby alebo na úrovni dodávky elektrickej energie.

(66)

Komisia vyjadrila obavy v súvislosti s existenciou výraznej informačnej asymetrie. Veľkí vertikálne integrovaní dodávatelia, a najmä tí, ktorí už pôsobia na francúzskom trhu, by mohli získať výhodu vzhľadom na skutočnosť, že majú hlbšie poznatky o trhu, hlavne pokiaľ ide o dostupnosť kapacity, potreby dodávky a ceny. Môžu tak vytvárať spoľahlivejšie prognózy a efektívnejšie si plniť povinnosti vyplývajúce z mechanizmu.

(67)

V dôsledku informačnej asymetrie by takisto bolo pravdepodobne pre nových účastníkov ťažšie odhadnúť svoje budúce portfólio zákazníkov, pričom tento odhad je zásadný pri výpočte potrebných kapacitných záruk.

(68)

Komisia tiež vyjadrila obavy v súvislosti s tým, že historický dominantný subjekt má možnosť zadržiavať kapacitu.

(69)

Komisia ďalej podčiarkla riziko, že historický dominantný subjekt by mohol zadržiavať kapacitné záruky.

(70)

Komisia navyše poukázala na riziko zneužívania postavenia prostredníctvom cien (stláčanie marže alebo tarifné nožnice, predátorská cenotvorba) zo strany dominantného historického subjektu.

(71)

Komisia zdôraznila, že neexistencia dlhodobých cenových signálov v oblasti kapacity sa spája s rizikom, že vzniknú alebo sa posilnia prekážky vstupu pre nových výrobcov. Dlhodobé investície vykonané novými účastníkmi si môžu vyžadovať určitý stupeň predvídateľnosti cien počas určitého počtu rokov, čo záruky certifikované na dobu jedného roka nemôžu vo svojej povahe zabezpečiť.

(72)

Komisia zopakovala svoje stanovisko, pokiaľ ide o zníženie hospodárskej súťaže v rámci mechanizmu, v dôsledku vylúčenia určitých typov prevádzkovateľov kapacity z mechanizmu (cezhraničné kapacity, diskriminácia medzi prevádzkovateľmi kapacity na zníženie spotreby).

(73)

Počas obdobia na konzultácie o rozhodnutí o začatí konania bolo Komisii doručených 18 odpovedí od iných zainteresovaných strán ako francúzsky štát, RTE a CRE. Časť poskytla odpoveď až po vymedzenom období.

(74)

Jednotlivé pripomienky sú v nasledujúcom texte zoskupené podľa témy. Prihliada sa na ne pri posúdení opatrenia, no vyslovene sa na konkrétne pripomienky neodkazuje.

(75)

Reagujúce strany sa rozchádzajú v otázke kvalifikácie mechanizmu ako štátnej pomoci. Jedna polovica sa vyslovene alebo nevyslovene domnieva, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc a nevyjadruje sa k argumentom Komisie na túto tému, druhá polovica zastáva názor, že mechanizmus nepredstavuje štátnu pomoc z týchto dôvodov.

(76)

Dve reagujúce strany vyslovene odkazujú na rozhodnutie Štátnej rady Francúzska č. 369417 z 9. októbra 2015 (žaloba, ktorú podala Národná asociácia maloobchodných predajcov v oblasti energií – ANODE (14)), v ktorom Štátna rada dospela k záveru, že navrhovaný kapacitný mechanizmus nemá vlastnosti štátnej pomoci. Francúzske orgány takisto poukázali na závery Štátnej rady v tej istej veci (15).

(77)

Tvrdenia francúzskych orgánov týkajúce sa kvalifikácie opatrenia ako štátnej pomoci sa majú čítať spolu s tvrdeniami, ktoré už boli uvedené v rozhodnutí o začatí konania.

(78)

Francúzske orgány sa rozhodli začať postup hĺbkového preskúmania spolu s Európskou komisiou a nevracať sa k týmto skutočnostiam, pričom sa zamerali na navrhnutie opatrení, ktorými by sa zabezpečila zlučiteľnosti kapacitného mechanizmu s vnútorným trhom, a to nezávisle od otázky týkajúcej sa kvalifikácie štátnej pomoci. Pre úplnosť sú tvrdenia Francúzska týkajúce sa kvalifikácie štátnej pomoci napriek tomu uvedené v ďalšom texte.

(79)

Dve zoskupenia na zníženie spotreby, dve vertikálne integrované elektrárenské spoločnosti a Francúzsky elektrárenský zväz sa domnievajú, že opatrenie nie je financované zo štátnych prostriedkov. Konkrétnejšie tieto reagujúce strany zastávajú názor, že dotknuté finančné prostriedky sa presúvajú priamo a výlučne medzi súkromnými subjektmi; RTE nevlastní ani nemá k dispozícii fond na vyrovnanie rozdielov.

(80)

Navyše podľa týchto reagujúcich strán pravidlá, ktoré sa uplatňujú na správu týchto prostriedkov, možno porovnať s pravidlami, ktorými sa vymedzuje správa „rozdielov a úprav“ v rámci nástroja na stanovenie zodpovednosti za rovnováhu na energetickom trhu.

(81)

EDF dodáva, že úlohou francúzskeho štátu v súvislosti s mechanizmom je vymedziť osobitný regulačný rámec, v ktorom pôsobia len súkromné subjekty. EDF tvrdí, že francúzsky štát zavedením kapacitného mechanizmu uplatňuje svoju právomoc orgánu verejnej moci a koná ako regulátor na trhu.

(82)

Podľa EDF sa kapacitný mechanizmus takisto jednoznačne odlišuje od systému vo veci Komisia/Holandsko („NOx“) (16), v ktorom holandský štát udelil skutočné „práva na znečisťovanie“ umožňujúce vyhnúť sa plateniu pokút a predstavujúce trhovú hodnotu hneď od ich udelenia štátom. Osvedčenia teda nemajú žiadnu hodnotu vo vzťahu francúzsky štát – prevádzkovatelia kapacity.

(83)

Francúzske orgány uvádzajú, že ceny kapacitných záruk, a teda príjmy, ktoré by mohli získať prevádzkovatelia kapacity z predaja svojich osvedčení, nestanovuje štát. Štát nezasahuje ani do množstva produktov ponúkaných na trhu. V decentralizovanom mechanizme je to skôr trh, ktorý určuje cenu a množstvo osvedčení. Finančné toky súvisiace s kapacitným mechanizmom sa teda uskutočňujú medzi súkromnými subjektmi a nijakým spôsobom pod štátnou kontrolou.

(84)

Francúzske orgány sa okrem toho domnievajú, že finančné toky súvisiace s úhradou vyrovnania rozdielov by mali byť v nástroji okrajové (vzhľadom na podnety na obnovenie rovnováhy na predchádzajúcom trhu) a nemali by sa považovať za štátne zdroje ani za zdroje pod štátnou kontrolou. Vyrovnanie rozdielov stanovené v kapacitnom mechanizme sa riadi takým istým modelom, ktorý platí v Európe na vyrovnanie rozdielov na energetickom trhu (electricity balancing settlement mechanisms).

(85)

Francúzske orgány ďalej tvrdia, že mechanizmus je viac podobný mechanizmu skúmanému vo veci PreussenElektra  (17) ako mechanizmom riešeným vo veciach Vent de Colère  (18) a Essent  (19). Tak, ako vo veci PreussenElektra a na rozdiel od ustanovení vo veci Vent de Colère, kapacitný mechanizmus nezahŕňa kompenzačný mechanizmus pre dodávateľov. A na rozdiel od veci Essent i) finančné toky zostávajú nepretržite vo vlastníctve súkromných subjektov (dodávatelia a prevádzkovatelia kapacity); ii) finančné toky sa neodvíjajú od sadzby. Výskyt štátnych zdrojov je o to spornejší, že na rozdiel od judikatúry vo veci PreussenElektra sa nestanovuje žiadna minimálna nákupná cena za kapacitné záruky.

(86)

Okrem toho orgány tvrdia, že postúpenie kapacitných záruk nemožno považovať za zrieknutie sa štátneho zdroja. Štát sa nezrieka žiadneho zdroja, pretože trhová hodnota osvedčení o záruke môže vychádzať i) zo súvisiacej vlastnej hodnoty, ktorú kryjú alebo ii) zo zriedkavosti pri ich vydávaní. Tieto dve skutočnosti sa vymykajú právomociam štátu a odlišujú tento prípad od vecí NOx a rumunských zelených certifikátov, v ktorých sa osvedčenia mohli predávať v dražbe alebo mali minimálnu hodnotu.

(87)

V rumunskom prípade zákon vyslovene vyžaduje, aby dodávatelia prenášali náklady na získanie zelených certifikátov na spotrebiteľov. Súdny dvor Európskej únie poskytol podobnú argumentáciu v prípade Vent de Colère, v ktorom dodávatelia slúžili len ako finanční sprostredkovatelia (príspevok k verejnej službe dodávky elektrickej energie (20), ktorý umožňuje zabezpečiť kompenzáciu za ich nadmerné náklady). Na druhej strane, v prípade francúzskeho mechanizmu si dodávatelia môžu úplne voľne zvoliť spôsob, ktorým prenášajú náklady na svojich spotrebiteľov. Žiadny mechanizmus nezabezpečuje pre dodávateľov kompenzáciu za nadmerné náklady spojené s nákupom kapacitných záruk.

(88)

Spolu s EDF sa spoločnosť, ktorá pôsobí najmä vo Francúzsku v oblasti veľkoobchodného predaja, domnieva, že mechanizmus predstavuje záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, pričom sa táto spoločnosť odvolala na rozhodnutie Komisie vo veci N475/2003 o výberových konaniach na novú kapacitu v Írsku (21).

(89)

Podľa EDF, keď úkon certifikácie zodpovedá záväzku dostupnosti, predstavuje protihodnotu za službu, ktorú poskytujú prevádzkovatelia kapacity, a nie údajnú výhodu udelenú bezodplatne.

(90)

EDF a iná vertikálne integrovaná elektrárenská spoločnosť sa domnievajú, že mechanizmus kapacity neudeľuje žiadnu selektívnu výhodu prevádzkovateľom kapacity. Zastávajú názor, že jednotliví účastníci mechanizmu sú v totožnej skutkovej a právnej situácii a zaobchádza sa s nimi úplne rovnako – odmeňujú sa rovnakým spôsobom bez ohľadu na použitú technológiu. Žiadny prevádzkovateľ teda nemôže získať výhodu v dôsledku osobitosti svojho výrobného závodu.

(91)

Podľa EDF je nesprávne tvrdiť, že táto tzv. výhoda je selektívna na základe toho, že v kapacitnom mechanizme „sa stanovuje pomoc prevádzkovateľom kapacity, a nie ostatným odvetviam hospodárstva“. Ak sa Komisia drží tohto tvrdenia, nepozná vlastnosti kapacitného mechanizmu („market-wide“ – celotrhový, a „technology neutral“ – neutrálny z hľadiska technológie) ani judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorý posudzuje selektívnosť opatrenia oproti ostatným podnikom, ktoré sú v podobnej skutkovej a právnej situácii.

(92)

Po prvé, orgány tvrdia, že udeľovanie osvedčení v rámci kapacitného mechanizmu je skutočne protihodnotou za záväzok dostupnosti počas hodín veľkej spotreby alebo napätia v elektrizačnej sústave.

(93)

Po druhé, francúzske orgány sa domnievajú, že je riadne vymedzený záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme. Pokiaľ ide o zníženie spotreby, voliteľnosť jej certifikácie uľahčuje účasť na kapacitnom mechanizme. Z hľadiska výrobných zariadení deklaratívna zložka postupu certifikácie nespochybňuje presnú povahu záväzku vyplývajúceho zo služieb vo verejnom záujme – CRE bude môcť prijať potrebné sankcie, ak dôjde k pokusu o manipuláciu s trhom, a predovšetkým ak by účastník podhodnocoval svoju kapacitu s cieľom vyvinúť tlak na zvýšenie ceny za tieto kapacitné záruky.

(94)

Keďže kapacitný mechanizmus je neutrálny z hľadiska technológie, orgány sa domnievajú, že sa ním neudeľuje žiadna selektívna výhoda pre konkrétnu výrobnú technológiu alebo zníženie spotreby.

(95)

Francúzsko tvrdí, že stanovisko Komisie, ktorá sa zjavne domnieva, že kapacitný mechanizmus je selektívny, keďže sa zameriava len na prevádzkovateľov kapacity (a nie na ostatné odvetvia hospodárstva), by znamenalo, že akékoľvek odvetvové opatrenie je vo svojej povahe selektívne.

(96)

Žiadna reagujúca strana sa nevyjadrila k tomuto bodu.

(97)

Francúzske orgány sa domnievajú, že kapacitný mechanizmus nebude mať vplyv na trh s elektrickou energiou, či už na vnútroštátnej úrovni alebo v rámci interakcií so susednými krajinami, ktorý bude aj naďalej fungovať podobným spôsobom. Konkrétnejšie zastávajú názor, že trh s kapacitou nebude meniť cenu za elektrickú energiu na spotových trhoch.

(98)

Reagujúce strany všeobecne zastávajú názor, že mechanizmus je nutný, a že by mal byť začlenený do organizácie trhu. Len tri reagujúce strany spochybnili nutnosť opatrenia z týchto dôvodov:

(99)

Podľa orgánov sa v najnovších štúdiách RTE riadne vymedzil ukazovateľ bezpečnosti dodávok a identifikovalo sa riziko zlyhania – v najnovšom predbežnom odhade RTE, ktorý bol zostavený pred nadobudnutím účinnosti mechanizmu (v roku 2014), sa v základnom scenári tejto štúdie uvádza zlyhanie v rozpätí 2 GW na zimu 2016/2017. Toto rozpätie bolo znížené na 200 MW v predbežnom odhade z roku 2015 na zimu 2017/2018, no stalo sa tak vďaka signálu, ktorý vyplynul zo zavedenia mechanizmu. Tieto analýzy boli údajne potvrdené v analýzach Päťstranného energetického fóra.

(100)

Na druhej strane, štúdia primeranosti vypracovaná sieťou ENTSO-E (správa s názvom Scenario Outlook and Adequacy Forecast) sa zakladala na deterministickej metóde – špičková spotreba spôsobená vlnou chladu a tepelnou citlivosťou neboli v hodnotení modelované. Tieto odlišné metódy viedli k týmto odlišným výsledkom. Uplatnenie zacielenej metódy, ktorú sa snaží zaviesť ENTSO-E, bude viesť k zníženiu rozdielov medzi jednotlivými obdobiami predbežného odhadu. V tejto súvislosti strednodobý odhad Mid-Term Adequacy Forecast, ktorý sieť ENTSO-E (22) vydala v roku 2016 a predstavuje prvú verziu založenú na metóde pravdepodobnosti, je v súlade so štúdiou PLEF a RTE.

(101)

Na rozdiel od toho, čo tvrdí Komisia, francúzsky kapacitný mechanizmus nebol zriadený na riešenie prípadného problému chýbajúcich peňazí (missing money), ale na zaručenie bezpečnosti dodávok francúzskej elektrizačnej sústavy (predovšetkým počas špičkovej spotreby), a to prostredníctvom odmeňovania dostupnosti prostriedkov, ktoré nemožno dostatočne odmeniť len na energetickom trhu.

(102)

Francúzsko zaviedlo viacero opatrení, ktoré dopĺňajú kapacitný mechanizmus: projekty prepojení; preskúmania regulovaných taríf a taríf za používanie verejnej elektrizačnej prenosovej a distribučnej sústavy, aby lepšie odrážali výnimočné situácie; rozvoj kapacity na zníženie spotreby (napr. vďaka vývoju regulačného rámca trhu s elektrickou energiou v záujme umožnenia účasti prevádzkovateľov zníženia spotreby vo všetkých mechanizmoch, odstráneniu technických prekážok a prekážok hospodárskej súťaže pre zoskupovanie kapacity, zavedeniu komunikujúcich meradiel); zavedenie obnoviteľných zdrojov energie atď.

(103)

RTE medzičasom vydala svoje posúdenie primeranosti výrobných kapacít na rok 2016. Podľa orgánov najnovší predbežný odhad RTE nemení analýzu francúzskych orgánov. Naopak ju potvrdzuje, pretože opätovne dosvedčuje, že bezpečnosť napájania Francúzska závisí od budúcnosti určitých tepelných elektrární (najmä s kombinovanými plynovými cyklami) a prevádzkovateľov zníženia spotreby, t. j. od odvetví, ktoré sú najcitlivejšie na zavedenie kapacitného mechanizmu.

Obrázok 3

Ukazovatele zlyhania v scenári „vysokých tepelných dodávok“ a scenári „nízkych tepelných dodávok“

(104)

RTE tvrdí, že zo scenárov tepelných dodávok predstavených v predbežnom odhade na rok 2016 (pozri obrázok 3), by sa mal v prípade neexistencie kapacitného mechanizmu uplatniť scenár „nízkych tepelných dodávok“. Scenár „nízkych tepelných dodávok“ zahŕňa zatvorenie určitých prostriedkov, a najmä tých, v súvislosti s ktorými prevádzkovatelia v súčasnosti odložili zatvorenie, keďže čakajú na zavedenie kapacitného mechanizmu. Scenár „vysokých tepelných dodávok“ naopak zodpovedá zachovaniu všetkých súčasných elektrární, bez ohľadu na akékoľvek hospodárske opodstatnenie – podľa orgánov je teda len malá šanca, že sa zrealizuje.

(105)

V scenári „nízkych tepelných dodávok“ bude teda bezpečnosť napájania ohrozená od zimy 2017/2018, ak sa ako referenčná hodnota použije priemerná zima. Okrem toho RTE opäť s použitím scenára „nízkych tepelných dodávok“ vypočítala očakávanú dĺžku zlyhania prostredníctvom simulovania extrémnej zimy s vlnou chladu na päť nasledujúcich zím. Výsledky tohto výpočtu sú uvedené na obrázku 4.

Obrázok 4

Očakávaná dĺžka zlyhania počas extrémnej zimy (v hodinách)

(106)

Z výpočtu vyplýva, že očakávaná dĺžka zlyhania by zakaždým prekročila kritérium dĺžky zlyhania ustanovené Francúzskom, t. j. očakávanú dĺžku zlyhania v priemernej dĺžke tri hodiny za rok. Treba poznamenať, že zámerom francúzskeho kapacitného mechanizmu je práve poistiť sa proti extrémnym zimám.

(107)

Komisia v odôvodnení 164 rozhodnutia o začatí konania pripomenula, že orgán na ochranu hospodárskej súťaže navrhol zavedenie tarify za používanie verejnej elektrizačnej prenosovej a distribučnej sústavy (TURPE) odvíjajúcej sa od hodiny/sezóny, v rámci ktorej sa rozlišuje medzi hodinami vysokej záťaže a hodinami nízkej záťaže, aby sa podnietilo zníženie dopytu priemyselných spotrebiteľov v čase špičky. Francúzsko potvrdilo, že tarifa TURPE sa už odvíja od hodiny/sezóny, pričom sa uplatňujú rozličné ceny podľa sezóny, dňa v týždni a/alebo hodiny dňa.

(108)

A napokon, Komisia v odôvodnení 153 rozhodnutia o začatí konania uviedla, že faktory znižovania výkonu (vo voliteľnom režime normatívnej certifikácie) neboli dostatočne jasné. Francúzsko spresnilo, že v tomto voliteľnom režime normatívnej certifikácie úroveň certifikovanej kapacity (NCC) zodpovedá priemernému výkonu, ktorý vydalo zariadenie počas hodín PP2 v rámci všetkých historických rokov, vynásobenému koeficientom odvetvového príspevku (alebo faktorom znižovania výkonu, tzv. de-rating). Tieto koeficienty príspevku (85 % pre prietokovú vodnú energiu, 70 % pre veternú energiu a 25 % pre slnečnú energiu) vyjadrujú skutočnosť, že v prípade zariadení v problematických odvetviach priemerná dostupnosť počas hodín PP2 dokonale neodráža príspevok týchto zariadení k znižovaniu rizika zlyhania vzhľadom na: i) vzájomnú prepojenosť medzi dostupnosťou zariadenia a výskytom napätia v systéme (čo neplatí pre ovládateľnú kapacitu) a ii) na nestály profil dostupnosti počas hodín PP2 (ovládateľná kapacita má plochý profil dostupnosti), z čoho plynú dôsledky, pretože funkcia pravdepodobnosti zlyhania počas hodín PP2 nie je rovnomerná. Koeficienty príspevku za roky dodania 2017, 2018 a 2019 boli vypočítané podľa scenárov z predbežného odhadu RTE a na základe veľkého množstva štatistických súborov.

(109)

Väčšina reagujúcich strán sa odvoláva na údajnú diskrimináciu medzi implicitným znížením spotreby a explicitným znížením spotreby. Väčšina z nich (päť) sa domnieva, že mechanizmus je priaznivejšie naklonený explicitnému zníženiu spotreby, keďže implicitné zníženie spotreby podlieha povinnosti uplatnenia, ktorá je považovaná za pomerne obmedzujúcu. Dve reagujúce strany poukázali na to, že podľa vymedzeného kritéria bezpečnosti dodávok by sa kapacita na explicitné zníženie spotreby mala uplatniť len raz za desať rokov (keďže mechanizmus bol nastavený na desaťročnú zimnú špičku). Domnievajú sa preto, že počet hodín PP2 (dostupnosť explicitného zníženia spotreby) by mal byť desaťnásobne vyšší ako počet hodín PP1 (skutočné zníženie implicitného zníženia spotreby). Dve reagujúce strany s protichodným názorom poukázali na to, že podľa nich sú podmienky pre implicitné zníženie spotreby výhodnejšie, pretože prevádzkovatelia explicitného zníženia spotreby musia znášať náklady na certifikáciu. Dve reagujúce strany sa domnievajú, že francúzske orgány našli správnu rovnováhu medzi povinnosťami dvoch typov prevádzkovateľov zníženia spotreby.

(110)

Francúzsko na svoju obranu poukázalo na rôzne povinnosti dvoch typov prevádzkovateľov zníženia kapacity. Tvrdí, že rozdielne podmienky sú potrebné práve preto, aby sa mohli obidva typy kapacity zúčastňovať na mechanizme. Keďže protihodnota žiadaná za zníženie spotreby, ktorá sa zhodnocuje implicitne, je väčšia (uplatnenie oproti dostupnosti), je logické, že počet dní, od ktorého sa odvíja (dni PP1), je menší ako počet dní, počas ktorých prevádzkovateľ explicitného zníženia spotreby musí byť k dispozícii.

(111)

Niektoré zainteresované strany vyjadrili obavy, či dĺžka obdobia PP2 nie je nedostatočná, napriek tomu, že je oveľa väčšia ako dĺžka obdobia PP1. Podľa Francúzka je nastavenie dĺžky období PP1 a PP2 zložitá otázka, na ktorú sa nutne musela nájsť kompromisná odpoveď. RTE vykonala štúdie v záujme dosiahnutia uspokojivého kompromisu a ich výsledky boli predstavené v Správe pripojenej k návrhu pravidiel kapacitného mechanizmu (2014).

(112)

S cieľom zachytiť hodiny najväčšej spotreby (pozri obrázok 5), a súčasne vedieť vymedziť príspevok spotrebiteľov so schopnosťou zníženia spotreby k znižovaniu rizika zlyhania, sa francúzske orgány rozhodli použiť rozsah 100 až 150 hodín pre obdobie PP1.

Obrázok 5

Vzťahy medzi zlyhaním a hodinami najväčšej spotreby

Zdroj: RTE, Správa pripojená k návrhu pravidiel kapacitného mechanizmu (2014), s. 139

(113)

Podľa Francúzska by obdobie PP2 malo byť istotne dlhšie ako obdobie PP1 (pretože koncepcia uplatnenia je náročnejšia ako koncepcia dostupnosti), no obdobie PP2 by súčasne nemalo byť príliš dlhé, aby sa neprimerane neznevýhodnili určité odvetvia, a najmä subjekty zníženia spotreby. Z tej istej štúdie RTE vyplynulo, že 99 % hodín zlyhania sa pohybuje okolo 300 hodín najväčšej spotreby, čiže cieľové obdobie PP2 v rozmedzí 100 až 300 hodín najväčšej spotreby bola logická voľba na relevantné odhadnutie príspevku kapacít na explicitné zníženie spotreby k znižovaniu rizika zlyhania.

(114)

Z tohto rozmedzia 100 až 300 hodín si francúzske orgány zvolili číslo 250 hodín. Toto číslo umožňuje i) zachytiť takmer 99 % hodín zlyhania (pozri obrázok 5), a teda nevedie k zhoršeniu zachytenia rizika zlyhania oproti maximálnej voľbe 300 hodín, ii) zvýšiť dostupnosť explicitného zníženia spotreby oproti iným odvetviam (23). Na zabezpečenie rovnakej úrovne bezpečnosti dodávok sa francúzske orgány rozhodli uplatniť maximálne 250 hodín v období PP2 s cieľom maximalizovať príspevok explicitného zníženia spotreby v záujme rovnakej úrovne krytia rizika zlyhania.

(115)

Ak by sa nastavilo desaťnásobne dlhšie obdobie PP2 oproti PP1, dostupnosť výrobných prostriedkov a prostriedkov na zníženie spotreby by sa merala v rámci 1 000 až 1 500 hodín. Vzhľadom na obmedzenia súvisiace s dostupnosťou kapacity na zníženie spotreby počas dlhších období by v dôsledku rozšírenia povinnosti dostupnosti tieto kapacity znížili svoj zhodnocovací potenciál v rámci kapacitného mechanizmu. Zo 100 MW priemyselného zníženia spotreby, ktoré by mohli byť k dispozícii v rámci stovky hodín, no nie v rámci tisícky hodín, by sa v takom prípade zhodnotilo 20 MW tepelného výkonu, zatiaľ čo podľa štúdií je ich príspevok k zníženiu rizika zlyhania porovnateľný s 90 MW tepelného výkonu. Vzhľadom na túto skutočnosť a s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi zníženia spotreby a výrobcami sa francúzske orgány rozhodli, že neuplatnia desaťnásobne dlhšie obdobie PP2 ako obdobie PP1, a že použijú cielené obdobie PP2.

(116)

Francúzske orgány pripomínajú, že v kapacitnom mechanizme je ustanovená kontrola dostupnosti kapacity (ak sa neuplatní spontánne), ktorá umožňuje zaručiť, že nedôjde k účinku mŕtvej váhy medzi záväzkom dostupnosti a záväzkom uplatnenia.

(117)

Francúzske orgány sú napriek tomu otvorené stanoveniu ďalších hodnôt, doplnkovo k tým, ktoré sú už v aktuálnych pravidlách, no domnievajú sa, že aktuálne platný rámec zabezpečuje správnu rovnováhu medzi nezávislými prevádzkovateľmi zníženia spotreby a dodávateľmi. Preto zastávajú názor, že pomer medzi PP1 a PP2 by v prvých rokoch dodania mal byť zachovaný v súčasnom stave. Jeho hodnota môže byť opätovne preskúmaná, ak vyslané signály nebudú dostatočne primerané, a takého hodnotenie môže byť začlenené do hodnotenia fungovania trhu s kapacitou.

(118)

Pripomienky doručené v reakcii na rozhodnutie o začatí konania sa vyznačujú všeobecným konsenzom účastníkov trhu, aby sa francúzsky mechanizmus postupne otváral pre cezhraničné kapacity (t. j. bez ohrozenia odštartovania mechanizmu v januári 2017).

(119)

Francúzsko v reakcii navrhlo explicitné zahrnutie zahraničných kapacít podľa hybridného modelu, v ktorom sa súčasne odmeňujú prepojenia aj zahraničné výrobné kapacity a kapacity na zníženie spotreby. Podľa tohto návrhu by sa najväčšie odmeňovanie týkalo buď prepojení alebo zahraničných kapacít, v závislosti od zriedkavosti.

(120)

Podľa návrhu by zahraničné výrobné kapacity a kapacity na zníženie spotreby museli získať prepojovacie lístky, aby mohli byť certifikované a následne ponúkať svoje kapacitné záruky na francúzskom trhu s kapacitou.

(121)

Lístky sa budú prideľovať na jednotlivých hraniciach na základe príspevku zahraničných členských štátov k bezpečnosti dodávok vo Francúzsku. S týmito lístkami sa potom bude obchodovať formou dražby na jednotlivých hraniciach. Všetky výrobné kapacity a kapacity na zníženie spotreby zahraničnej krajiny prepojenej s Francúzskom prostredníctvom daného prepojenia sa budú môcť zúčastniť na dražbe s prepojovacími lístkami, ktoré zodpovedajú danému pripojeniu. Dražba sa bude konať v roku dodania -1 (ďalej len „AL-1“). Nástroj sa nestavia proti tomu, aby sa kapacity zaviazané vo francúzskom mechanizme súčasne zúčastňovali na iných kapacitných mechanizmoch v Európskej únii. V tejto súvislosti bude preto nutné v partnerstve s dotknutými členskými štátmi určiť podmienky kontroly a hodnotenia poskytnutej služby.

(122)

Keď zahraničné výrobné kapacity a kapacity na zníženie spotreby získajú prepojovacie lístky, môžu požiadať o certifikáciu a získať kapacitné záruky. Následne môžu predávať tieto kapacitné záruky na francúzskom trhu s kapacitou.

(123)

Francúzske orgány sa zaväzujú jednotne uplatniť „hybridné pragmatické“ riešenie uvedené v predchádzajúcom texte, t. j. začleniť do regulačného rámca možnosť explicitnej účasti zariadení, ktoré sa nachádzajú v pohraničných členských štátoch, na francúzskom mechanizme, pokiaľ majú dostatočnú tranzitnú kapacitu na prepojenia. V tomto regulačnom rámci sa však stanoví dohoda medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav (24) dotknutých členských štátov vo forme protokolu o spolupráci, ktorý umožní zavedenie postupu certifikácie a kontrol nevyhnutných na vykonávanie mechanizmu.

(124)

Ak niektorí správcovia prenosových sústav dotknutých členských štátov nepodpíšu takýto protokol, francúzske orgány sa zaväzujú zaviesť ochranný postup, ktorý umožní využívať explicitnú účasť zahraničných kapacít na kapacitnom mechanizme a definitívne tak vyjsť z modelu založenom na implicitnej účasti. Tento ochranný postup bude pozostávať z explicitného príspevku prepojení (riešenie, ktoré môže byť uplatnené bez pomoci ostatných členských štátov, a ktoré umožňuje vyjadriť prínos kapacít prepojenia k dodávkam vo Francúzsku).

(125)

Uplatnenie týchto záväzkov si vyžaduje preskúmanie vyhlášky z roku 2012, ktorú vydala Štátna rada na základe stanoviska Najvyššej energetickej rady, Štátnej rady pre hodnotenie noriem, Regulačnej komisie pre energetiku a Orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Francúzske orgány sa domnievajú, že nemožno uvažovať o prijatí vyhlášky do konca roka 2017 a následne o preskúmaní pravidiel prijatých na jej vykonávanie. Francúzske orgány sa domnievajú, že táto fáza by mohla trvať približne šesť mesiacov. Harmonogram predložený francúzskymi orgánmi sa teda odvíja od zmeny regulačného rámca v roku 2018 s platným vykonávaním v roku dodania 2019.

(126)

Komisii bolo doručených množstvo odpovedí na túto tému a vyjadrené názory sa značne rôznia.

(127)

Väčšina (sedem) reagujúcich strán sa zhoduje, že mechanizmus nemôže vo svojej pôvodnej forme podnecovať nové investície do elektrární. Najčastejšie uvádzané dôvody sú predovšetkým neprítomnosť reprezentatívneho cenového signálu v dostatočnom predstihu pred rokom dodania, cenový strop kapacity stanovený na 40 000 EUR/MW (vyplývajúci zo stropu, ktorý sa uplatňuje na mechanizmus vyrovnania rozdielov) a neprítomnosť dlhodobých zmlúv.

(128)

Väčšina reagujúcich strán potvrdila, že mechanizmus je príliš zložitý alebo že pre dodávateľov, a predovšetkým pre nových účastníkov je prinajmenšom náročné odhadnúť svoje budúce portfólio. Jedna z reagujúcich strán poukázala na to, že centralizovaný kapacitný mechanizmus by mohol pomôcť vyhnúť sa tomuto typu problémov.

(129)

Dvaja (historickí) výrobcovia majú opačný názor, pričom sa domnievajú, že mechanizmus umožní prilákať nové investície, najmä z dôvodu štvorročnej lehoty pred rokom dodania, možnosti trhu rozvinúť produkty v dlhodobom meradle a cenového signálu, ktorý považujú za dôveryhodný. Okrem toho sa nazdávajú, že mechanizmus zabezpečuje dostatočné mantinely na zabezpečenie transparentnosti kapacitných povinností, a to hlavne vďaka pravidelnému vydávaniu odhadov RTE o celkovej úrovni kapacitných záruk požadovaných v jednotlivých rokoch dodania.

(130)

Dve ďalšie reagujúce strany (alternatívni výrobcovia) poznamenávajú, že hlavným cieľom mechanizmu je zachovať využívanie existujúcich kapacít, a nie podnecovať nové investície.

(131)

V nadväznosti na reakcie tretích strán sa francúzske orgány zaviazali, že zavedú nástroj viacročného zazmluvenia s cieľom podporovať investície do nových kapacít. Všetky nové kapacity (25) budú oprávnené na využitie nástroja, pokiaľ už nemajú k dispozícii zabezpečovací mechanizmus.

(132)

V záujme poskytnutia dostatočnej lehoty na realizáciu pre nové projekty sa na platforme EPEX uskutoční prvá dražba kapacitných záruk štyri roky vopred (AL-4). Nové potenciálne kapacity budú musieť predložiť svoje ponuky RTE v poslednom štvrťroku AL-4. V ponuke sa musí predovšetkým navrhnúť cena a objem.

(133)

Konkurencieschopnosť ceny sa následne porovná s „prvotnou referenčnou cenou“, pričom vyššie ponuky ako táto cena nebudú prijaté. Prvotná referenčná cena bude cena vážená (26) kapacitou, ktorá bude vyplývať z dražby uskutočnenej v štvorročnom predstihu (AL-4) na rok dodania (AL), a súčasne z dražieb, ktoré sa uskutočnia počas toho istého roka na roky dodania AL-2 a AL-1 tak, ako je uvedené na obrázku 6.

Obrázok 6

Návrh skladby prvotnej referenčnej ceny

Zdroj: List francúzskych orgánov z 9. septembra 2016.

(134)

Prvotnú referenčnú cenu teda účastníci trhu nebudú poznať vopred, a práve výsledky trhu umožnia určiť túto prvotnú referenčnú cenu.

(135)

Pokiaľ ide o objemy, ktoré sa majú zazmluvniť, francúzske orgány uplatnia krivku dopytu, ktorá umožní obmedziť tieto objemy na ponuky, ktoré sú skutočne konkurencieschopné z dlhodobého hľadiska. Krivku dopytu každý rok zostaví RTE a schváli ju CRE, pričom by mala odrážať hodnotu novej kapacity pre spoločnosť. Zámerom je zabezpečiť, aby mechanizmus viacročného zazmluvnenia mal skutočne pozitívny vplyv na spotrebiteľov.

(136)

Zvolené kapacity získajú sedemročnú zmluvu o rozdieloch, ktorá sa svojím fungovaním podobá na doplnkovú odmenu („feed-in premium“ – prémia za dodávku do siete), čo znamená, že akýkoľvek rozdiel medzi cenou a ponukou a referenčnou trhovou cenou vedie k vyplateniu rozdielu (ak je trhová cena vyššia ako cena ponuky) alebo k výberu (ak je trhová cena nižšia ako cena ponuky). S cieľom podnietiť účastníkov trhu, aby sa usilovali maximalizovať svoje príjmy, však všetky príjmy vytvorené predajom záruk za vyššiu cenu ako je cena ponuky, nevedú k vyplateniu rozdielu (predajná cena – cena ponuky) investorom.

(137)

Francúzske orgány okrem iného plánujú zaviesť environmentálne kritériá, ktorých výsledkom bude uprednostňovanie nízkouhlíkových výrobcov, a to vo forme i) environmentálnej priority v prípade rovnakých technických a hospodárskych parametrov a ii) stropu emisií, ktoré môže vytvoriť aktívum, ktoré by využívalo osobitný rámec pre nové kapacity. Environmentálne kritériá, ako je úroveň emisie skleníkových plynov, budú vymedzené v pravidlách a v závislosti od prípadu sa bude môcť zvoliť ponuka, ktorá má najlepšie environmentálne nastavenie. Existujúce zariadenia budú navyše aj naďalej podliehať platným európskym a francúzskym právnym predpisom v oblasti životného prostredia, na základe ktorých sa môže v závislosti od prípadu vyžadovať, aby tieto zariadenia vykonali investície na dosiahnutie súladu.

(138)

Francúzske orgány sa zaväzujú zaviesť nástroj na výber kapacít v roku 2019, ktorý súvisí s prvou platnou účasťou kapacít zvolených na rok dodania 2023. Ďalej sa zaväzujú zaviesť od roku 2019 prechodný nástroj viacročných zmlúv, ktorý umožní pokryť obdobie rokov 2020 až 2023. Napríklad by to mohlo znamenať, že v roku 2019 sa začne vykonávať „trvalý“ nástroj na rok dodania 2023, ale zároveň sa začne vykonávať aj prechodný nástroj na roky dodania 2020, 2021 a 2022.

(139)

Francúzske orgány sa domnievajú, že pravidelné odhady RTE by mali dodávateľom dostatočne pomôcť, aby vedeli lepšie predvídať konečnú úroveň svojej kapacitnej povinnosti. Orgány dodávajú, že dodávatelia majú prinajmenšom v prvých rokoch fungovania mechanizmu možnosť bezodplatne obnoviť rovnováhu svojej kapacity do konca roka dodania.

(140)

Bez toho, aby bol dotknutý predchádzajúci bod a doplnkovo k týmto mantinelom francúzske orgány navrhujú zahrnúť do pravidiel kapacitného mechanizmu ustanovenia o podpore alternatívnych dodávateľov, pokiaľ ide o výpočet ich kapacitnej povinnosti. Podľa aktuálnych pravidiel RTE oznámi každému dodávateľovi predbežnú úroveň povinnosti v jednoročnom predstihu pred rokom dodania, a potom konečnú úroveň povinnosti dva roky po roku dodania. Doplnkovo RTE vytvorila podporné nástroje, ktoré umožňujú informovať účastníkov o ich úrovni povinnosti pred týmito lehotami. Francúzsko navrhuje, aby sa formalizovala povinnosť RTE podporovať dodávateľov pri výpočte ich povinnosti, a to najmä poskytnutím nástrojov, ktoré alternatívnym dodávateľom umožňujú lepšie odhadnúť ich kapacitnú povinnosť a zavedením pravidelných stránkových dní, počas ktorých dodávatelia použijú tieto nástroje na predvídanie svojej povinnosti. Dodávatelia budú môcť použiť tieto nástroje aj na základe žiadosti mimo stránkových dní zavedených v pravidlách.

(141)

Francúzske orgány sa zaviazali, že preskúmajú podmienky na obnovu rovnováhy, aby podnietili prevádzkovateľov kapacity na čo najpresnejšiu certifikáciu ich kapacity. Presnejšie, náklady na obnovu rovnováhy uplatňované na účastníkov sa vypočítajú na základe objemu obnovy rovnováhy jednotlivých účastníkov:

(142)

Stupňovanie nákladov na obnovu rovnováhy v závislosti od prípadu je znázornené na obrázku 7 (rok dodania: 2020), pričom jednotková cena postupne rastie, keď sa približujeme k roku dodania.

Obrázok 7

Znázornenie návrhu nového rámca na obnovu rovnováhy na rok 2020 s k = 0,2

Zdroj: List francúzskych orgánov z 9. septembra 2016.

(143)

Prevádzkovatelia kapacity musia zabezpečiť obnovu rovnováhy v krátkej lehote, ktorá je vymedzená v pravidlách, keď dôjde k významným udalostiam (t. j. ktoré spôsobujú nedostupnosť prostriedkov oproti ich predbežnej dostupnosti, ako je izolácia, konečné uzavretie, poškodenie, z ktorého vyplýva dlhodobé zníženie dostupnosti atď.) (27).

(144)

Francúzske orgány navrhujú zmeniť mechanizmus vyrovnania rozdielov tak, aby účastníci trhu boli ešte viac odradení od vykazovania negatívnych alebo pozitívnych rozdielov medzi dvomi bodmi v čase. Stimulačný koeficient „k“ uplatňovaný na nerovnováhu sa zdvojnásobí (vo výnose z 22. januára 2015 bol stanovený na 0,1, ale bude zvýšený na 0,2), čiže bude ešte vyšší pre negatívnu nerovnováhu nad maximálnou hranicou 1 GW a bude ešte menej odmeňovať pozitívnu nerovnováhu takisto nad maximálnou hranicou 1 GW (orgány majú ešte len vymedziť presnú výšku tejto hranice na základe trhovej odozvy, ale v každom prípade nebude vyššia ako 1 GW). Tieto zmeny sú znázornené na obrázku 8.

Obrázok 8

Znázornenie návrhu vyrovnania rozdielov s uplatnením hranice 1 GW a k = 0,2

Zdroj: List francúzskych orgánov z 9. septembra 2016.

(145)

Francúzske orgány sa doplnkovo zaviazali, že postupne zvýšia administratívnu cenu (ktorá je cenovým stropom rozdielov, a teda nepriamo ceny za kapacitné záruky) v súlade s týmto harmonogramom:

(146)

Francúzske orgány sa ďalej zaviazali, že na rok dodania 2021 a nasledujúce roky budú ročne aktualizovať administratívnu cenu tak, aby sa upravila na hodnotu zodpovedajúcu CONE, a najmä nákladom zariadenia na výrobu elektrickej energie s cyklom kombinovaným so zemným plynom alebo s otvoreným cyklom, ktoré vypočíta prevádzkovateľ verejnej elektrizačnej prenosovej sústavy a schváli regulátor. Táto aktualizácia sa nemusí nutne vykonávať prostredníctvom postupu komplexného preskúmania pravidiel kapacitného mechanizmu.

(147)

Tento harmonogram umožňuje i) zosúladiť prípadné zvýšenie administratívnej ceny s nadobudnutím platnosti nástroja viacročných zmlúv pre nové kapacity a ii) spýtať sa účastníkov trhu na zvýšenie administratívnej ceny, a súčasne na zavedenie nástroja viacročných zmlúv pre nové kapacity (28).

(148)

Doplnkovo k uvedeným skutočnostiam a k skutočnostiam uvedeným v rozhodnutí o začatí konania Komisia počas diskusií s francúzskymi orgánmi vyjadrila obavu, že rozpätie medzi ARENH a cenou za elektrickú energiu na energetickom trhu nebude môcť predstavovať implicitný strop pre ceny za kapacitu, keďže produkt ARENH zahŕňa kapacitné záruky.

(149)

Francúzske orgány reagovali, že:

(150)

Francúzske orgány sa napriek tomu zaviazali, že v rámci budúceho posúdenia fungovania trhu preskúmajú možnosť „zafinancovať“ kapacitnú časť produktu ARENH (30) tak, aby sa produktu zabránilo narúšať voľnú tvorbu cien na trhu s kapacitou.

(151)

V odôvodnení 182 rozhodnutia o začatí konania Komisia uviedla, že Francúzsko by malo vysvetliť, prečo niektoré návrhy na zlepšenie mechanizmu, ktoré vydal Orgán na ochranu hospodárskej súťaže vo svojom stanovisku č. 12-A-09 z 12. apríla 2012, neboli uplatnené.

(152)

Francúzske orgány vysvetlili, že vzhľadom na navrhované zmeny (t. j. nariadiť výrobcom, aby vykazovali predbežnú dostupnosť svojich výrobných zariadení na základe historickej dostupnosti svojich zariadení a zaviesť mechanizmus explicitnej účasti cezhraničných kapacít) zostali len dva návrhy Orgánu na ochranu hospodárskej súťaže, ktoré neboli uplatnené:

(153)

Pokiaľ ide o prvý neuplatnený návrh, orgány vysvetlili, že uplatnili certifikáciu zariadení s povinnosťou nákupu s cieľom rešpektovať celotrhovú povahu kapacitného mechanizmu. Na druhej strane, v záujme zabránenia prípadnej kumulácii odmien pre zariadenia s povinnosťou nákupu orgány rozhodli, že povinní nákupcovia budú zodpovedať za certifikáciu týchto zariadení, a budú vlastníkmi súvisiacich kapacitných záruk, príjmov vytvorených predajom kapacít, ktoré sa odpočítali od kompenzácie povinných nákupcov.

(154)

Pokiaľ ide o druhý neuplatnený návrh, orgány vysvetlili, že rozhodli nezaviesť prechodnú výzvu na predkladanie projektov, čiže alternatívni dodávatelia nemusia znášať žiadne náklady. V budúcnosti však budú znášať náklady na tento nástroj, keďže súčasný zabezpečovací nástroj bude zrušený a nahradený nástrojom viacročných zmlúv po vydaní vyhlášky.

(155)

Pripomienky tretích strán k tomuto bodu sú zahrnuté do predchádzajúceho oddielu 4.3.3.1.

(156)

Pripomienky Francúzska k tomuto bodu sú uvedené v odôvodnení 139.

(157)

Napriek daným pripomienkam orgány navrhujú, aby sa RTE udelila povinnosť podporovať alternatívnych dodávateľov, pokiaľ ide o výpočet ich kapacitnej povinnosti tak, ako je vysvetlené v odôvodnení 140.

(158)

Prevažná väčšina reagujúcich strán (13) vyjadrila poľutovanie nad nedostatočnou viditeľnosťou voľných transakcií, a najmä vnútroskupinových transakcií, pričom viaceré z nich sa domnievajú, že väčšina transakcií by sa mala vykonávať týmto spôsobom. Jedna z reagujúcich strán opätovne poukázala na to, že centralizovaný kapacitný mechanizmus by mohol pomôcť vyhnúť sa tomuto typu problémov.

(159)

Historický subjekt sa domnieva, že mechanizmus vo svojej aktuálnej forme ponúka dostatočné záruky na zaistenie transparentnosti obchodov (vrátane vnútropodnikových), a to predovšetkým:

(160)

Francúzske orgány uvádzajú aj záruky, ktoré vyzdvihol historický subjekt (uvádzajú sa v odôvodnení 160). Spresňujú tiež, že vzhľadom na to, že dodávatelia sa potrebujú prispôsobiť vývoju svojej klientely, je vhodné zachovať možnosť voľného obchodovania medzi účastníkmi trhu doplnkovo k pravidelným dražbám. Mechanizmus nepretržitých výmen by zabezpečil túto pružnosť, ako aj viditeľnosť transakcií a cenu a umožnil by zmierniť informačnú asymetriu medzi účastníkmi trhu. Účasť na takomto mechanizme by však bola nákladná, predovšetkým pre relatívne malých dodávateľov. Francúzske orgány preto navrhujú zachovať voľné transakcie v spojení s regulovaným trhom, pričom by sa zverejňovala cena každej transakcie.

(161)

Zároveň však navrhujú ustanoviť dodatočné záruky, aby sa zvýšila transparentnosť a reprezentatívnosť obchodovania s kapacitou.

(162)

V mechanizme je už stanovené, že ceny dražby na platforme, ktorú vytvorí EPEX Spot, budú verejné. Na zaručenie rovnakej miery transparentnosti ako na rokovacej platforme pre voľné transakcie francúzske orgány navrhujú poskytnúť všetkým účastníkom prístup do registra voľných transakcií (ktoré budú anonymizované), a zabezpečiť tak viditeľnosť objemov a cien, pričom sa zachová anonymita subjektov. Zainteresované strany budú môcť zohľadniť tieto informácie vo svojej nákupnej a predajnej stratégii počas regulovanej dražby.

(163)

Okrem toho sa posilnia dražby. Francúzske orgány sa zaviazali, že zvýšia likviditu regulovaných dražieb prostredníctvom zvýšenia počtu dražieb v rámci štyroch rokov pred prvým rokom dodania na 15, čiže jedna nová dražba v roku dodania AL-4, štyri v roku AL-3, ďalšie štyri v roku AL-2 a napokon šesť v roku AL-1 (v pôvodnej verzii mechanizmu francúzske orgány stanovili len 10 dražieb, ktoré boli rozvrhnuté v rámci troch rokov predchádzajúcich roku dodania).

(164)

Francúzske orgány sa ďalej zaviazali, že v regulačnom rámci nariadia niektorým prevádzkovateľom kapacity, aby ponúkali na trhu svoje osvedčenia na základe tohto vzorca:

(165)

Táto povinnosť sa bude vzťahovať na subjekty zodpovedné za zónu certifikácie, ktoré vlastnia objem kapacity nad hranicou 3 GW.

(166)

Pripomienky tretích strán a pripomienky francúzskych orgánov k potenciálnej diskriminácii medzi rôznymi typmi kapacity na zníženie spotreby sú uvedené v oddiele 4.3.1.

(167)

Pripomienky zainteresovaných strán a návrhy francúzskych orgánov na nápravu vylúčenia najmä cezhraničných kapacít a nových investícií sú uvedené v oddiele 4.3.3.

(168)

Tri štvrtiny strán, ktoré reagovali na rozhodnutie o začatí konania sa osobitne zmieňujú o riziku zadržiavania kapacity vo francúzskom mechanizme.

(169)

Francúzske združenie priemyselných spotrebiteľov sa obáva, že EDF má záujem na ovplyvňovaní referenčnej trhovej ceny (PRM) smerom nahor a na predaji nadmernej kapacity po roku dodania, keďže:

(170)

Alternatívny dodávateľ poznamenal, že okrem skutočnosti, že regulované dražby nebudú pravdepodobne veľmi reprezentatívne, pokiaľ ide o obchody uskutočnené v rámci mechanizmu (dodávateľov by malo lákať zvolenie bilaterálnych transakcií, aby sa vyhli hotovostným preddavkovým platbám), skutočnosť, že referenčná trhová cena nebude zohľadňovať transakcie uskutočnené v roku dodania a po roku dodania, by mohla spôsobiť ďalšie oslabenie odradzujúceho účinku mechanizmu vyrovnania rozdielov, a podporovať tak zadržiavanie zo strany vlastníkov kapacity.

(171)

V záujme lepšieho podnecovania prevádzkovateľov kapacity, aby nezadržiavali kapacitu, tento alternatívny dodávateľ navrhuje tri nápravné opatrenia:

(172)

Združenie alternatívnych dodávateľov a výrobcov AFIEG kritizuje možnosť bezodplatnej obnovy rovnováhy kapacity pred rokom dodania, pretože podľa jeho názoru umožňuje manipulovať s dostupnosťou jadrového parku, pričom sa vytvára umelý nedostatok alebo nadmerná kapacita.

(173)

Vzhľadom na tieto reakcie účastníkov trhu na rozhodnutie o začatí konania francúzske orgány uviedli, že chcú nástroj zlepšiť tak, aby sa akékoľvek riziko zneužitia trhovej sily znížilo na minimum.

(174)

Konkrétne sa zaviazali, že nariadia prevádzkovateľom kapacity, aby vopred presne certifikovali všetky svoje dostupné kapacity, a obmedzili ich možnosti certifikácie na rozmedzie stanovené podľa historických referenčných hodnôt (pozri obrázok 9). Akýkoľvek rozdiel oproti tomuto rozpätiu musia odôvodniť RTE a regulátor.

Obrázok 9

Znázornenie rozmedzia certifikácie

Zdroj: List francúzskych orgánov z 9. septembra 2016.

(175)

Francúzske orgány sa zaviazali, že preskúmajú podmienky na obnovu rovnováhy, aby podnietili prevádzkovateľov kapacity na čo najpresnejšiu certifikáciu ich kapacity. Navrhujú, aby akákoľvek významná kumulovaná obnova rovnováhy (nad maximálnou hranicou 1 GW; presnú výšku hranice určia orgány na základe trhovej odozvy, ale v každom prípade nebude vyššia ako 1 GW), ku ktorej dôjde pred rokom dodania, bola potrestaná pokutou. Pokuta, ktorá má odradiť prevádzkovateľov kapacity od nedostatočnej certifikácie alebo nadmernej certifikácie ich kapacity, sa postupne zvyšuje až do chvíle vyrovnania rozdielov. Prevádzkovatelia kapacity musia tiež zabezpečiť obnovu rovnováhy, keď sa dozvedia o udalosti, ktorá spôsobí nedostupnosť prostriedkov (izolácia, konečné uzavretie, poškodenie, z ktorého vyplýva dlhodobé zníženie dostupnosti atď.) oproti ich predbežnej dostupnosti.

(176)

Orgány navrhujú zmeniť mechanizmus vyrovnania rozdielov tak, aby účastníci trhu boli ešte viac odradení od vykazovania negatívnych alebo pozitívnych rozdielov medzi dvomi bodmi v čase. Stimulačný koeficient „k“ uplatňovaný na nerovnováhu sa zdvojnásobí, čiže bude ešte vyšší pre negatívnu nerovnováhu nad maximálnou hranicou 1 GW a bude ešte menej odmeňovať pozitívnu nerovnováhu takisto nad maximálnou hranicou 1 GW (orgány majú ešte len vymedziť presnú výšku tejto hranice na základe trhovej odozvy, ale v každom prípade nebude vyššia ako 1 GW).

(177)

V reakcii na žalobný dôvod alternatívneho dodávateľa, podľa ktorého zabezpečovací nástroj môže podnietiť subjekty, aby prijali stratégiu zadržiavania, francúzske orgány potvrdili, že tento zabezpečovací nástroj bude zrušený a nahradený nástrojom viacročných zmlúv (opísaný v odôvodneniach 131 až 138 tohto rozhodnutia).

(178)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 146 až 147 tohto rozhodnutia, francúzske orgány navrhujú zvýšiť maximálne množstvo kompenzačného vyrovnania rozdielov cien uplatnených v prípade vážneho ohrozenia bezpečnosti dodávok (t. j. celkovej negatívnej nerovnováhy nad 2 GW). Navrhuje sa, aby tento strop (administratívna cena alebo Padmin) bol postupne posilnený z 20 000/MW EUR v roku 2017 na 40 000/MW EUR v roku 2018 a 2019, a napokon na 60 000/MW EUR v roku 2020. Francúzske orgány budú od roku dodania ročne aktualizovať administratívnu cenu tak, aby sa upravila na hodnotu zodpovedajúcu nákladom nového účastníka (CONE), a najmä nákladom zariadenia na výrobu elektrickej energie s cyklom kombinovaným so zemným plynom alebo s otvoreným cyklom, ktoré vypočíta prevádzkovateľ verejnej elektrizačnej prenosovej sústavy a schváli regulátor.

(179)

Štyri reagujúce strany sa obávajú najmä rizika zadržiavania kapacitných záruk alebo v každom prípade nedostatočnej likvidity na trhu so zárukami.

(180)

Združenie alternatívnych dodávateľov a výrobcov AFIEG poznamenalo, že mechanizmus, ktorý nariaďuje účastníkom trhu s nadmernými zárukami po roku dodania (ale pred vyrovnaním rozdielov), aby predali tieto nadmerné záruky na dražbe, nebude dostatočný na predchádzanie zadržiavaniu záruk pred rokom dodania (obdobie, ktoré sa zohľadňuje pri určovaní referenčnej trhovej ceny).

(181)

Okrem návrhov na zvýšenie podnetov na dosiahnutie rovnováhy pred rokom dodania (preskúmanie daňovej základne referenčnej trhovej ceny a posilnenie odradzujúceho účinku mechanizmu vyrovnania rozdielov) reagujúce strany navrhujú dve opatrenia na zlepšenie prístupu ku kapacitným zárukám:

(182)

Vzhľadom na tieto obavy sa francúzske orgány zaviazali, že preskúmajú mechanizmus tak, aby prevádzkovatelia kapacity boli povinní ponúkať určité minimálne objemy záruk na každej regulovanej dražbe pred rokom dodania, ako je vysvetlené v odôvodneniach 165 a 166. Okrem toho sa uskutočnia dodatočné dražby, ako je vysvetlené v odôvodnení 164.

(183)

Dve reagujúce strany sa odvolávajú na stanovisko, ktoré v roku 2012 vydal Orgán na ochranu hospodárskej súťaže, pričom sa obávajú krížových dotácií medzi výrobnou časťou a obchodnou časťou historického subjektu (t. j. predaj kapacitných záruk konkurentom za vyššiu cenu ako je cena pri vnútornom postúpení medzi jeho výrobnou časťou a obchodnou časťou, čo spôsobuje vylúčenie konkurentov z trhu poskytovania elektrickej energie). Tieto krížové dotácie by podľa nich mohli vytvoriť „tarifné nožnice“ pre alternatívneho dodávateľa, ktorý nemá výrobné aktíva, keďže by musel nakupovať záruky na trhu, aby naplnil svoju kapacitnú povinnosť.

(184)

Pokiaľ ide o možné zneužívanie postavenia prostredníctvom cien (stláčanie marže alebo tarifné nožnice, predátorská cenotvorba), francúzske orgány pripomenuli, že tieto praktiky, ktoré sú v rozpore s hospodárskou súťažou už podliehajú kontrole a pokutám zo strany Orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

(185)

V záujme jednoduchšieho odhaľovania týchto praktík však orgány posilnia pravidlá, pričom nariadia vertikálne integrovaným účastníkom, aby Regulačnej komisie pre energetiku oznámili metódu zohľadňovania cien za kapacitné záruky vo svojich ponukách.

(186)

V pravidlách zároveň presnejšie spresnia, že vertikálne integrovaní účastníci sú povinní zverejniť cenu za akúkoľvek vnútornú transakciu, ktorá sa týka kapacitných záruk. Napraví sa tak medzera v právnych predpisoch, ktorá umožňovala bezodplatný prevod záruk.

(187)

Francúzske orgány sa napokon zaviazali, že účastníkom trhu poskytnú plnohodnotný prístup do registra kapacitných záruk, do ktorého sa budú registrovať voľné transakcie, pričom zaručia anonymitu subjektov v jednotlivých transakciách.

(188)

Pripomienky tretích strán a pripomienky a nápravné opatrenia francúzskych orgánov týkajúce sa účasti nových výrobných kapacít na francúzskom kapacitnom mechanizme sú rozoberané v oddiele 4.3.3.

(189)

V odpovedi na rozhodnutie o začatí konania zo 17. decembra 2015 francúzske orgány uviedli, že navrhovaný mechanizmus sa nevyhnutne nesústreďuje na vytváranie nových masívnych investícií na zvýšenie celkovej výrobnej kapacity, ale skôr na zabezpečenie dostupnosti potrebnej kapacity, napr. na zvládnutie zimnej vlny chladu.

(190)

Francúzske orgány však uznali, že je vhodné, aby mechanizmus umožňoval novým výrobným kapacitám súťažiť s existujúcimi výrobnými kapacitami, ako aj potrebu stabilnejšieho rámca pre nových účastníkov, ktorý umožňuje túto hospodársku súťaž. Na nápravu tohto problému boli navrhnutí dve nové skutočnosti:

(191)

Pripomienky tretích strán a pripomienky francúzskych orgánov k tomuto bodu sú rozoberané/riešené v oddiele 4.3.1.

(192)

Pripomienky tretích strán a pripomienky a nápravné opatrenia francúzskych orgánov týkajúce sa explicitnej účasti zahraničných kapacít sú rozoberané v oddiele 4.2.3.

(193)

Ako je uvedené v odôvodneniach 119 až 125, v reakcii na obavy Komisie a tretích strán francúzske orgány navrhli hybridný model, v ktorom sa zavedie prideľovanie prepojovacích lístkov, ktoré by v konečnom dôsledku umožnili účasť výrobných kapacít a kapacít na zníženie spotreby, ktoré sa nachádzajú v členských štátoch hraničiacich s Francúzskom. Zastávajú názor, že tento prístup je v súlade so základnými zásadami, ktoré sú uvedené v prílohe 2 pracovného dokumentu útvarov pripojeného k odvetvovej kontrole kapacitných mechanizmov, ktorú vypracovala Európska komisia.

(194)

Pripomienky tretích strán k tomuto bodu sú zahrnuté do predchádzajúceho oddielu 4.3.3.1.

(195)

Pripomienky Francúzska k tomuto bodu sú uvedené v odôvodnení 139.

(196)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 140, posledný návrh francúzskych orgánov je pomáhať dodávateľom pri lepšom odhadovaní ich budúceho portfólia klientov a explicitne vymedziť túto podporu v pravidlách.

(197)

Pripomienky tretích strán k tomuto bodu sú uvedené v odôvodneniach 159 a 160.

(198)

Ako je vysvetlené v predchádzajúcom oddiele 4.4.2, posledný návrh k tomuto bodu spočíval v prispievaní k poskytovaniu pružnosti pre dodávateľov tak, že budú povolené voľné transakcie, a zároveň zaručovať likviditu na platforme regulovaného obchodovania, ako aj transparentnosť voľných obchodov.

(199)

Komisia už v odôvodnení 143 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že mechanizmus predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(200)

Pokiaľ ide o prítomnosť štátnych zdrojov, vo francúzskom kapacitnom mechanizme francúzske orgány udeľujú prevádzkovateľom kapacity kapacitné osvedčenia bezplatne. Zároveň pre tieto záruky vytvorili trh a dodávateľom elektrickej energie uložili povinnosť splniť kvóty, pričom tieto kvóty prepojili s dopytom ich zákazníkov v čase špičky. Vytvorili tak dopyt po osvedčeniach a zodpovedajúcu hodnotu. Navyše namiesto toho, aby štát osvedčenia predával prevádzkovateľom kapacity alebo ich dal do dražby, prideľuje ich bezplatne, čím sa zrieka verejných zdrojov.

(201)

Francúzske orgány ani tretie strany nepredložili argumenty, ktoré spochybňujú túto analýzu.

(202)

Na druhej strane, Komisia medzičasom opäť prijala rozhodnutie, ktorým sa potvrdzuje kvalifikácia štátnej pomoci pri systéme dotácií prostredníctvom osvedčení pre výrobné zariadenia o elektrickej energii vyrábanej z obnoviteľných zdrojov (31). Je nutné poznamenať, že v danej veci nie je zaručená žiadna minimálna cena za tieto zelené osvedčenia.

(203)

Okrem toho nie je správne odlišovať predmetnú vec od veci rumunských zelených certifikátov na základe tvrdenia, že vo francúzskom mechanizme by dodávatelia mali možnosť premietnuť alebo nepremietnuť náklady na získanie kapacitných záruk na spotrebiteľov. V skutočnosti platí, že najmenej regulované predajné tarify povinne zahŕňajú cenu za kapacitné záruky v súlade s článkom R 337-19 vyhlášky č. 2015-1823 z 30. decembra 2015 o kodifikácii regulačnej časti zákona o energetike. Francúzske orgány okrem toho obhajovali, že trhová cena (PRM, použitá na vyrovnanie rozdielov) musí byť priemerom cien vyplývajúcich z rôznych regulovaných dražieb (a teda nemôže zohľadňovať ceny za voľné transakcie), a to práve na zabezpečenie opakovateľnosti trhovej ceny. Opakovateľnosť trhovej ceny je vlastnosť umožňujúca opakovať trhovú cenu v predajných zmluvách dodávateľov voči ich zákazníkom a podľa francúzskych orgánov si ju želá veľká časť účastníkov. Potvrdzuje sa tak, že veľká časť dodávateľov, ak nie všetci, budú opätovne účtovať náklady vyplývajúce z nákupu kapacitných záruk svojim zákazníkom.

(204)

V kapacitnom mechanizme, ktorý pôvodne zostavili francúzske orgány, sa ustanovoval „poistný nástroj“, t. j. postup výzvy na prekladanie ponúk, ktorý verejným orgánom poskytoval možnosť krytia využiteľnú vtedy, keď by boli potrebné nové kapacity a trh s kapacitou by nenabádal k ich výstavbe. Táto možnosť priameho zásahu štátu na trhu opakovane potvrdzuje kvalifikáciu kapacitného mechanizmu ako štátnej pomoci.

(205)

Niektoré zmeny, ktoré Francúzsko vykonalo v kapacitnom mechanizme v nadväznosti na pripomienky zainteresovaných strán k pochybnostiam, ktoré vyslovila Komisia v rozhodnutí o začatí konania, sa musia vo svojej podstate kvalifikovať ako štátna pomoc. To isté platí pre viacročné zmluvy, ktorými štát zaručuje istý kapacitný príjem pre príjemcov počas siedmich rokov. Štát zohráva v tomto mechanizme hlavnú úlohu – práve štát nariaďuje RTE, aby uzatvárala zmluvy s novými kapacitami, pokiaľ sú konkurencieschopné, a práve prostredníctvom týchto zmlúv budú mať tieto nové kapacity istotu, že získajú pevne stanovenú cenu za svoju kapacitu počas siedmich rokov.

(206)

Pokiaľ ide o tvrdenie EDF a spoločnosti pôsobiacej prevažne vo Francúzsku v segmente veľkoobchodného predaja, že mechanizmus predstavuje záväzok vyplývajúci zo služieb vo verejnom záujme, pretože odmeňovanie kapacity je protihodnotou za službu poskytovanú prevádzkovateľmi kapacity, Komisia sa domnieva, že toto tvrdenie už bolo vyriešené v rozhodnutí o začatí konania. Komisia konštatovala, že službu nemôže poskytovať ani zhodnotiť trh. Francúzske orgány totiž museli vytvoriť trh tak, že rôznym účastníkom trhu s elektrickou energiou udelili povinnosti týkajúce sa dostupnosti a zadržiavania kapacitných záruk s cieľom zaručiť zhodnotenie dostupnosti. Vďaka zriadeniu tohto trhu s kapacitou prevádzkovatelia kapacity získajú finančné prostriedky, ktoré by inak nezískali, a teda získajú výhodu, ktorú by nezískali, ak by neexistoval trh vytvorený orgánmi.

(207)

Tvrdenie EDF a inej vertikálne integrovanej elektrárenskej spoločnosti, podľa ktorého kapacitný mechanizmus neudeľuje žiadnu selektívnu výhodu prevádzkovateľom kapacity, pretože všetci účastníci mechanizmu sú v totožnej skutkovej a právnej situácii a zaobchádza sa s nimi úplne rovnako, je takisto vyriešené v rozhodnutí o začatí konania. Komisia sa domnieva, že táto výhoda je selektívna, pretože v mechanizme sa stanovuje pomoc prevádzkovateľom kapacity, a nie ostatným odvetviam hospodárstva.

(208)

Keďže Francúzsko nepredložilo žiadne nové tvrdenia, Komisia potvrdzuje svoje hodnotenie a závery v rozhodnutí o začatí konania (na ktoré sa odvoláva toto rozhodnutie), že mechanizmus udeľuje selektívnu výhodu prevádzkovateľom kapacity.

(209)

Francúzske orgány zopakovali svoju argumentáciu, že kapacitný mechanizmu nebude mať vplyv na trh s elektrickou energiou, ktorú Komisia zohľadnila vo svojom rozhodnutí o začatí konania. Komisia konštatovala, že mechanizmus má potenciál na ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi a narušenie hospodárskej súťaže, pretože francúzski prevádzkovatelia kapacity by získali výhodu, ktorú by nemohli získať ich zahraniční konkurenti, pretože nemajú žiadne právo zúčastniť sa na francúzskom trhu s kapacitou.

(210)

Treba poznamenať, že nápravné opatrenia Francúzska sa týkajú práve explicitnej účasti cezhraničných kapacít na francúzskom mechanizme. Táto účasť je však obmedzená na kapacitu potrebného prepojenia (t. j. po uplatnení faktorov znižovania výkonu, tzv. de-rating) Francúzska s jeho susednými krajinami. Okrem toho nie je zaručené, že tieto cezhraničné kapacity sa budú odmeňovať za poskytnutú službu rovnocenne s francúzskymi kapacitami, v dôsledku prírastkových nákladov vyplývajúcich z účasti na francúzskom mechanizme, ktoré súvisia s odkúpením prepojovacích lístkov.

(211)

Z uvedeného vyplýva potvrdenie hodnotenia a záverov Komisie v rozhodnutí o začatí konania (na ktoré sa odvoláva toto rozhodnutie), podľa ktorých výhoda spočívajúca v odmeňovaní kapacity, ktorá sa udeľuje francúzskym prevádzkovateľom kapacity, môže mať vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž.

(212)

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom texte Komisia potvrdzuje, že francúzsky kapacitný mechanizmus predstavuje štátnu pomoc podľa článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(213)

Francúzske orgány otvorili prvú certifikáciu dodávateľov kapacity od 1. apríla 2015, a začali tak prideľovanie nehmotných aktív príjemcom. Komisia preto usudzuje, že francúzske orgány začali uplatňovať predmetné opatrenie pomoci v zmysle článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(214)

Francúzske orgány navyše nepozastavili prípadne transakcie kapacitných záruk po rozhodnutí o začatí konania.

(215)

Keďže Komisia neprijala konečné rozhodnutie o opatrení do dátumu, od ktorého francúzske orgány začali vykonávať mechanizmus, Francúzsko svojím konaním porušilo povinnosť, ktorá mu vyplýva z článku 108 ods. 3 ZFEÚ.

(216)

Na posúdenie toho, či opatrenie pomoci možno považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, Komisia vo všeobecnosti analyzuje, či sa návrhom opatrenia pomoci zabezpečuje pozitívny vplyv pomoci na dosiahnutie cieľa spoločného záujmu, ktorý prevažuje nad jeho možnými negatívnymi účinkami na obchod a hospodársku súťaž.

(217)

Hlavným cieľom opatrenia je bezpečnosť dodávok elektrickej energie. Komisia preto analyzovala opatrenie na základe oddielu 3.9 usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky na roky 2014 – 2020 (ďalej len „usmernenie o štátnej pomoci“), ktorý sa týka pomoci na primeranosť kapacít.

(218)

Analýza Komisie v tomto rozhodnutí sa bude sústreďovať len na body, v súvislosti s ktorými Komisia vyjadrila pochybnosti v rozhodnutí o začatí konania.

(219)

Ako je spresnené v odôvodnení 149 rozhodnutia o začatí konania, Francúzsko spresnilo, že už niekoľko rokov rastie francúzsky špičkový dopyt po elektrickej energii (zvýšil sa zo 79 590 MW v roku 2001 na 102 100 MW v roku 2012), pričom priemerný dopyt po elektrickej energii zostáva stabilný. Dôvodom je vysoká tepelná citlivosť francúzskej elektrizačnej sústavy – veľké využívanie elektrického vykurovania v obytných budovách a budovách terciárneho odvetvia.

(220)

Podľa Francúzska navyše zariadenia na výrobu energie počas špičky (zvyčajne plynové elektrárne) v uplynulých rokoch strácajú konkurencieschopnosť z niekoľkých dôvodov (pozri odôvodnenie 45). Napriek tomu sú tieto elektrárne, a najmä elektrárne pokrývajúce špičku, nevyhnutné na pokrytie špičiek extrémnej spotreby, ktoré sú opísané v oddiele 5.3.1.1. Zriedkavý a nepredvídateľný výskyt týchto špičiek však spôsobuje, že účastníci trhu neinvestujú do nových výrobných kapacít.

(221)

Z týchto dôvodov a ako do dosvedčujú výpočty RTE uvedené v odôvodnení 105, existuje riziko, že v prípade vlny chladu (raz za 10 rokov vo Francúzsku) už nebude možné naplniť francúzske kritérium dĺžky zlyhania v priemere 3 hodiny ročne.

(222)

S odvolaním sa na odôvodnenie 154 rozhodnutia o začatí konania Francúzsko preukázalo, že štúdie o primeranosti RTE boli aktuálnejšie a podrobnejšie ako staršie určovacie štúdie ENTSO-E. Napríklad sa v nich prihliada na zlú situáciu niektorých existujúcich elektrární a na riziko, že budú zatvorené (scenár „nízkych tepelných dodávok“; pozri obrázok 3). Z týchto dôvodov sa môžu vyskytovať rozdiely medzi staršími štúdiami o primeranosti, ktoré vypracovala RTE a štúdiami, ktoré vypracovala sieť ENTSO-E.

(223)

V tejto súvislosti Francúzsko prihliadalo na závery strednodobého odhadu primeranosti Mid-Term Adequacy Forecast, ktorý sieť ENTSO-E vydala v roku 2016 a predstavuje prvú verziu založenú na metóde pravdepodobnosti (pozri odôvodnenie 100). V základnom prípade roku 2020 je očakávaná dĺžka zlyhania vo Francúzsku o niečo nižšia ako cieľ bezpečnosti dodávok, ktorý stanovili orgány verejnej moci. To však neplatí v štúdii, v ktorej bolo uplatnené GRARE založené na najväčšom počte simulácií Monte-Carlo (2 100), ktorým sa hodnotí očakávaná dĺžka zlyhania vo Francúzsku od 5 hodín do 20 hodín (P95). Okrem toho treba poznamenať, že všetky štúdie vypracované na rok 2020 sú založené na týchto hypotézach: i) úplná dostupnosť izolovaných elektrární, čo je podľa ENTSO-E optimistická hypotéza; a ii) francúzsky kapacitný mechanizmus bude aktívny v rokoch 2017 až 2020. Z uvedeného možno vyvodiť, že najnovšie štúdie ENTSO-E neprotirečia záverom francúzskych orgánov o potrebe mechanizmu, ba dokonca ich potvrdzujú.

(224)

V štúdiách RTE sa tiež zohľadňujú najnovšie údaje o špičkovej spotrebe, a teda vplyv prijatých alternatívnych opatrení na zvýšenie kapacity na zníženie spotreby (v súlade s požiadavkou Komisie v odôvodnení 163 rozhodnutia o začatí konania). Jednoznačne dosvedčujú, že v nadchádzajúcich rokoch hrozí prekročenie maximálnej úrovne zlyhania vymedzenej vo Francúzsku, pokiaľ nezasiahne štát.

(225)

Nutnosť (ako aj naliehavosť) zavedenia kapacitného mechanizmu vo Francúzsku takisto vníma prevažná väčšina zainteresovaných strán. Niektoré z nich predložili svoje finančné plány, aby preukázali existenciu problému „chýbajúcich peňazí“ (missing money) vo Francúzsku, čo je v protiklade s odhadmi Orgánu na ochranu hospodárskej súťaže v jeho stanovisku z roku 2012 (je spomenuté v odôvodnení 158 rozhodnutia o začatí konania).

(226)

Je pravda, že analýza RTE o primeranosti kapacít v jej predbežnom odhade na rok 2015 bola optimistickejšia ako analýza z roku 2014 (rok zavedenia kapacitného mechanizmu), no Francúzsko spresnilo, že toto zlepšenie možno vysvetliť signálom, ktorý vyplynul zo zriadenia mechanizmu (vďaka zavedeniu mechanizmu niektoré elektrárne zrušili plánované zatvorenie).

(227)

Francúzsko nevyvracia, že vo Francúzsku sa v súčasnosti vyskytuje nadmerná kapacita, čo však nevylučuje ohrozenie bezpečnosti dodávok v nasledujúcich rokoch, a konkrétnejšie v prípade, že veľká časť prevádzok na výrobu elektrickej energie s deficitom sa bude musieť zatvoriť. Štúdie RTE potvrdzujú existenciu problému „chýbajúcich peňazí“ (missing money) a uvádza sa v nich, že toto riziko zatvorenia elektrární je skutočné, čo je podložené aj v odôvodneniach 43, 44, a 46.

(228)

Pokiaľ ide o návrh uplatňovať odlišné ceny za používanie sústavy v závislosti od sezón, dní v týždni a/alebo hodín dňa, Francúzsko potvrdilo, že tarifa „TURPE“ sa už odvíja od hodiny/sezóny.

(229)

Francúzsko dostatočne spresnilo faktory znižovania výkonu (tzv. de-rating) uplatnené na obnoviteľné zdroje energie v súlade s požiadavkou Komisie uvedenou v odôvodnení 153 rozhodnutia o začatí konania. Celkom optimistický výhľad vykazujú o príspevku obnoviteľných zdrojov energie k bezpečnosti dodávok, a teda sa viac nespájajú s obavami o podcenení dostupnej kapacity. Obnoviteľné zdroje energie budú mať v každom prípade možnosť zvoliť si všeobecný režim založený na kontrolovanej vlastnej certifikácii.

(230)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že mechanizmus, ktorý napĺňa cieľ spoločného záujmu na zaistenie bezpečnosti dodávok elektrickej energie, je vo Francúzsku skutočne nutný. Tento cieľ zároveň nie je v rozpore s cieľom vymedzeným v usmernení o štátnej pomoci, ktorým je postupne zrušiť environmentálne škodlivé dotácie, napr. uľahčením riadenia strany dopytu (232), zvýšením prepojovacej kapacity (194), zahrnutím príspevku výroby energie z obnoviteľných zdrojov do mechanizmu (230) a uprednostnením nízkouhlíkových výrobcov (137).

(231)

Francúzsko nespochybňuje odlišné zaobchádzanie s explicitnými subjektmi na zníženie spotreby a implicitnými subjektmi na zníženie spotreby. Naopak sa domnieva, že tieto rozdielne podmienky sú potrebné práve preto, aby sa mohli obidva typy zníženia spotreby zúčastňovať na mechanizme na rovnocennom základe. Francúzsko muselo nájsť správnu rovnováhu medzi povinnosťou uplatnenia a povinnosťou dostupnosti týchto dvoch typov kapacity bez obmedzenia možnosti účasti na kapacitnom mechanizme.

(232)

Komisia súhlasí s Francúzskom, a predovšetkým sa domnieva, že je logické, aby počet dní, na ktoré sa vzťahuje povinnosť implicitného zníženia spotreby (dni PP1), bol nižší ako počet dní, počas ktorých subjekt explicitného zníženia spotreby musí byť k dispozícii, keďže protihodnota vyžadovaná za implicitné zníženie spotreby je väčšia (uplatnenie oproti dostupnosti).

(233)

Komisia uznáva, že počet hodín PP2 by mal zostať zacielený, aby sa z mechanizmu nevylučovali explicitné kapacity, alebo aby sa neobmedzovala ich účasť viac, ako je potrebné.

(234)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 111 až 115, RTE vypracovala hĺbkovú štúdiu na nastavenie počtu hodín PP1 a PP2, aby sa toto nastavenie zakladalo na vplyve, ktorý by mohli mať tieto zníženia spotreby na zachytenie zlyhaní. Vyplynulo z nej, že 94 % hodín zlyhania by bolo možné zachytiť v rámci 100 ročných hodín najväčšej spotreby (preto obdobie PP1 predstavuje 100 – 150 hodín najväčšej spotreby), a že 99 % hodín zlyhania sa nachádza v rámci 300 hodín najväčšej spotreby (preto PP2 pokrýva 100 až 300 hodín (32) najväčšej spotreby).

(235)

Tvrdenie niektorých tretích strán, podľa ktorého explicitné kapacity na zníženie spotreby môžu byť uplatnené len v období vlny chladu (t. j. raz za desať rokov), nie je podľa nášho názoru opodstatnené, pretože všetky kapacity budú uplatnené najmenej raz v roku dodania v rámci kontrolnej skúšky.

(236)

Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že Francúzsko našlo správnu rovnováhu medzi rôznymi povinnosťami kapacít na zníženie spotreby bez obmedzenia ich účasti na mechanizme. Komisia berie na vedomie návrh Francúzska, aby sa v budúcnosti vyhodnocoval pomer medzi PP1 a PP2, a aby sa v prípade potreby upravil.

(237)

Opatrenie je tak dostatočne pružné a poskytuje vhodné a primerané stimuly pre rôzne kapacity na zníženie spotreby tak, ako sa vyžaduje v odseku 226 usmernenia o štátnej pomoci.

(238)

Francúzske orgány v záujme vyvrátenia pochybností Komisie v tejto otázke navrhli mechanizmus, ktorý umožňuje explicitnú účasť cezhraničných výrobných kapacít a kapacít na zníženie spotreby na francúzskom mechanizme. Tento návrh je podmienený dohodami o spolupráci medzi prevádzkovateľmi prenosových sústav zahraničných krajín, v ktorých sa nachádzajú zúčastnené kapacity. S cieľom vyhnúť sa skĺznutiu k implicitnej účasti cezhraničných kapacít, ak takáto dohoda nie je uzatvorená, francúzske orgány navrhli certifikáciu dotknutých prepojení, aby sa mohli priamo zúčastniť na mechanizme (33).

(239)

Nápravné opatrenie navrhnuté Francúzskom, ktoré je opísané v odôvodneniach 119 až 124 tohto rozhodnutia, je preto v súlade s odsekom 226 usmernenia o štátnej pomoci. Komisia trvá na tom, aby sa rozvrh zavedenia tohto nápravného opatrenia navrhovaný v odôvodnení 125 považoval za prísny rozvrh, a aby Francúzsko informovalo Komisiu o jednotlivých fázach uplatňovania daného nápravného opatrenia.

(240)

V nadväznosti na pochybnosti, ktoré Komisia vyjadrila v tejto otázke v rozhodnutí o začatí konania, Francúzsko navrhlo mechanizmus, ktorý umožňuje platnú účasť nových kapacít na kapacitnom mechanizme, a ktorý je opísaný v odôvodneniach 131 až 138 tohto rozhodnutia. Tento mechanizmus spočíva vo viacročnom zazmluvnení nových kapacít, ktoré sú konkurencieschopné.

(241)

Komisia už konštatovala, že dlhodobejšie zmluvy by mohli byť opodstatnené na prilákanie nových investícií, a najmä nových účastníkov, aby mali jednoduchší prístup k financovaniu (34).

(242)

Francúzsko vysvetlilo, že cieľom sedemročnej doby platnosti zmluvy pre nové investície je zaručiť približne 50 % investičných nákladov nových kapacít. Toto opatrenie by tak pomohlo znížiť minimálnu mieru návratnosti, ktorú vyžadujú zadávatelia a financovatelia investičných projektov a uľahčilo by ich vonkajšie financovanie. Takisto je vhodné poznamenať, že doba platnosti zmluvy je kratšia ako doba 20 rokov, ktorá bola zvolená v projekte Landivisiau v Bretónsku a 15 rokov v kapacitnom mechanizme Spojeného kráľovstva. Hoci je náročné stanoviť vhodnú a správnu referenčnú hodnotu pre dobu platnosti kapacitných zmlúv, treba poznamenať, že kratšie doby platnosti zmlúv ponúkajú výhodu ponechania väčšieho manévrovacieho priestoru v dlhodobom výhľade a vyhnutia sa uzamknutiu výberu technológií (lock-in efekt).

(243)

Komisia sa domnieva, že Francúzsko vhodne vyvážilo výhody a nevýhody rôznych prípustných dôb platnosti zmlúv, a že zvolená doba platnosti ponúka dostatočné zabezpečenie investícií v dlhodobom meradle, pričom sa predchádza riziku „uzamknutia“ technológií, ktoré by mohli spôsobiť dlhšie doby platnosti.

(244)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o tom, či dodávatelia, a najmä noví účastníci, môžu presne a vo veľkom predstihu predvídať vývoj svojho portfólia zákazníkov, a vyslať tak dôveryhodný signál trhu o kapacitných potrebách systému.

(245)

Tieto pochybnosti, ktoré navyše potvrdilo viacero tretích strán, boli vyjadrené v troch rovinách. Po prvé, Francúzsko navrhlo nariadiť RTE, aby pomáhala alternatívnym dodávateľom lepšie predvídať konečnú úroveň ich kapacitných povinností. Po druhé, mechanizmus umožňuje transparentnosť a väčšiu likviditu na trhu s osvedčeniami. Po tretie, tento mechanizmus umožňuje upraviť portfólio osvedčení malých dodávateľov na obnovu rovnováhy týchto portfólií počas roku dodania, a zároveň aj ex post.

(246)

Toto nápravné opatrenie pomôže alternatívnym dodávateľom lepšie vopred odhadnúť ich presné povinnosti v oblasti kapacitných záruk. Keďže toto nápravné opatrenie pomôže dodávateľom lepšie odhadnúť ich potrebné kapacity, zabezpečí sa ním presnejšia cena za kapacitu, a v prípade potreby podnieti investície do nových kapacít.

(247)

V reakcii na výhradu Komisie o potenciálne neuspokojivej povahe stimulov pre účastníkov, aby dosiahli rovnováhu pred rokom dodania (AL), francúzske orgány navrhli, aby akákoľvek významná kumulatívna obnova rovnováhy, ktorá sa uskutoční pred rokom dodania, bola ošetrená pokutou. Orgány okrem toho navrhujú zdvojnásobiť stimulačný koeficient „k“ uplatňovaný na nerovnováhu a dodatočne zvýšiť pokutovanie vyrovnania rozdielov (vzhľadom na vykonávané transakcie) v prípade nerovnováhy, ktorá prekračuje maximálnu hranicu 1 GW (pozri odôvodnenia 141 a 143. K tomu sa pridáva ešte staršie pravidlo, že akákoľvek obnova rovnováhy po začatí roka dodania je spoplatnená.

(248)

Nápravné opatrenia navrhované Francúzskom majú spoločný cieľ – podnietiť účastníkov mechanizmu, aby dosiahli rovnováhu pred začiatkom roka dodania, a v každom prípade pre vyrovnaním rozdielov. Tieto opatrenia budú stimulovať účastníkov, aby vykonali prevažnú väčšinu potrebných transakcií pred rokom dodania, a zvýši sa tak reprezentatívnosť trhovej ceny (uplatňovanej pri vyrovnaní rozdielov a opätovnom účtovaní spotrebiteľom). Cenový signál vyplývajúci z obchodovania s kapacitnými zárukami tak bude podľa nášho názoru reprezentatívny a spoľahlivý, a mechanizmus bude mať väčšiu dôveryhodnosť v záujme podnecovania nových investícií, ak to bude potrebné.

(249)

V reakcii na kritiku Komisie, podľa ktorej cenový strop vyrovnania rozdielov neodráža CONE, sa francúzske orgány zaviazali postupne zvýšiť administratívnu cenu (pozri odôvodnenia 146 a 147) s konečným cieľom upraviť ju od roku dodania 2021 na hodnotu zodpovedajúcu nákladom nového účastníka (CONE).

(250)

Toto nápravné opatrenie zodpovedá požiadavkám trhu a Komisie na zosúladenie nepriameho stropu cien za kapacitu, ktorým je administratívna cena, s nákladmi nového účastníka. V prípade potreby sa tak môžu vykonať nové investície.

(251)

Orgány okrem iného ubezpečili Komisiu, že rozpätie medzi ARENH a trhovou cenou za elektrickú energiu nebude predstavovať nepriamy strop cien za kapacitu (pozri odôvodnenia 149 až 151). Spresnili, že objem kapacitných záruk spojených s produktom ARENH je dostatočne malý v porovnaní s celkovým trhom s kapacitou, a teda nie je schopný ovplyvniť ceny ostatných kapacitných záruk. Navyše súčasné rozpätie zaisťuje, že ARENH nie je v súčasnosti konkurenčný produkt. Komisia však poznamenáva, že francúzske orgány v rámci budúceho posúdenia mechanizmu preskúmajú možnosť „zafinancovať“ kapacitnú časť produktu ARENH tak, aby sa produktu zabránilo narúšať voľnú tvorbu cien na trhu s kapacitou, ak to bude potrebné.

(252)

Rôzne nápravné opatrenia, ktoré Francúzsko navrhlo na lepšiu stimuláciu investícií, sú teda v súlade s odsekom 226 usmernenia o štátnej pomoci. Francúzsko zavedie predovšetkým opatrenia na zabezpečenie účasti cezhraničných kapacít, a na poskytnutie investičných stimulov, čím sa zabezpečí otvorenie mechanizmu veľkému počtu potenciálnych prevádzkovateľov kapacity.

(253)

Francúzske orgány k spokojnosti Komisie objasnili dôvody, pre ktoré v jednotlivých prípadoch zvolili rôzne návrhy na zlepšenie mechanizmu, ktoré predložil Orgán na ochranu hospodárskej súťaže.

(254)

Z uvedených odôvodnení vyplýva, že opatrenie je primerané na napĺňanie identifikovaného cieľa spoločného záujmu.

(255)

Komisia už v odôvodnení 184 rozhodnutia o začatí konania konštatovala, že mechanizmus môže mať požadovaný stimulačný účinok. Toto odôvodnenie opätovne potvrdzuje.

(256)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia identifikovala riziko nadmerného odhadu spotreby zo strany dodávateľov, a to najmä ak jednotlivé kapacitné povinnosti dodávateľov nie sú dostatočne jasné.

(257)

Z pripomienok Komisie v odôvodneniach 245 až 247 vyplýva, že francúzske orgány pripravili opatrenia, ktoré dodávateľom pomôžu lepšie vypočítať ich kapacitné povinnosti.

(258)

Toto nápravné opatrenie je primeranou reakciou na žalobné dôvody, ktoré Komisia uviedla v rozhodnutí o začatí konania.

(259)

V pôvodnej verzii kapacitného mechanizmu boli voľné transakcie len málo viditeľné pre jednotlivých účastníkov, keďže boli závislí od zverejňovania údajov o objeme obchodov s kapacitnými zárukami a priemerných cenách za transakcie, ktoré pravidelne vykonávala CRE. S cieľom vyhnúť sa zneužívaniu a nedostatočnej transparentnosti orgány nariadili vertikálne integrovaným účastníkom, aby viedli oddelené účty v registri kapacitných záruk (jeden účet pre prevádzkovateľa kapacity a jeden účet pre dodávateľov).

(260)

V reakcii na obavy Komisie o nedostatočnej transparentnosti obchodných zmlúv v rámci mechanizmu Francúzsko navrhlo nápravné opatrenia, aby zlepšilo viditeľnosť všetkých obchodov a pre všetkých účastníkov. Po prvé navrhujú poskytnúť všetkým účastníkom prístup do registra voľných transakcií (ktoré budú anonymizované), a zabezpečiť tak viditeľnosť objemov a cien, pričom sa zachová anonymita subjektov (pozri odôvodnenie 163). Po druhé navrhujú posilniť regulované dražby prostredníctvom zvýšenia počtu dražieb v rámci štyroch rokov predchádzajúcich prvému roku dodania na 15, a prostredníctvom nariadenia určitým prevádzkovateľom kapacity (RPC > 3 GW), aby ponúkali na trhu svoje osvedčenia podľa presnej schémy (pozri odôvodnenia 164 a 165).

(261)

Prístup, ktorý navrhujú francúzske orgány, prispieva k poskytnutiu určitej pružnosti pre dodávateľov, keďže umožňuje voľné transakcie, a súčasne zaručuje určitú transparentnosť týchto transakcií.

(262)

Voľný prístup do registra transakcií (anonymizované) umožňuje zabezpečiť transparentnosť voľného trhu a zaručiť neprítomnosť informačnej asymetrie medzi dominantným subjektom, ktorý bude hlavným predajcom, a jeho konkurentmi. Účastníkom tiež umožňuje zohľadniť ceny uplatnené na voľnom trhu pri zostavovaní ich ponuky na spotovom trhu, a zabezpečiť tak väčšiu nadväznosť medzi týmito dvomi trhmi. V tomto zmysle posilňuje aj kontrolu regulátora, keďže okamžite odhaľuje akýkoľvek pokus o manipuláciu s cenou zo strany subjektu, ak sa tento subjekt správa radikálne odlišne na regulovanom trhu a na voľnom trhu.

(263)

Posilnením regulovaných dražieb by sa okrem toho mala zaručiť dostatočná likvidita týchto dražieb a posilniť sa tak reprezentatívnosť referenčnej trhovej ceny (cena za kapacitu, ktorú väčšina dodávateľov uplatňuje pri predaji a takisto aj ako referenčnú hodnotu pre mechanizmus vyrovnania rozdielov).

(264)

Toto nápravné opatrenie umožňuje predchádzať riziku „hospodárskeho zadržiavania“ kapacitných záruk zo strany väčších prevádzkovateľov kapacity, podporovať transparentnosť na trhu, zvyšovať likviditu na regulovanom trhu a uľahčovať dohľad nad trhom zo strany regulátora.

(265)

Zavedenie „dvojitej povinnosti“ na roky AL-3, AL-2 a AL-1 je reakciou na riziko manipulácie trhu integrovanými účastníkmi. Títo účastníci by mohli umelo zmenšiť svoj počet nepredaných osvedčení tak, že by vykonali vnútorné postúpenia. Zavedením povinnosti na úrovni kapacity s osvedčením francúzske orgány zaručujú, aby integrovaní účastníci boli povinní zaručiť určitú likviditu na regulovanom spotovom trhu, a to aj v prípade, že vykonávajú vnútorné postúpenia.

(266)

Rozhodnutie stanoviť povinnosť, ktorou sa zaťažuje kapacita s osvedčením na 25 % umožňuje zaručiť, aby integrovaní účastníci, a predovšetkým dominantný subjekt, ponúkali všetky alebo časť svojich osvedčení na regulovanom spotovom trhu, a aby sa nemohli vyhnúť tejto podmienke prostredníctvom vnútorných postúpení. Toto nápravné opatrenie sa približuje riešeniu typu market-making (tvorba trhu).

(267)

Uplatnením hranice (v GW) na povinnosť ponúkať určité objemy kapacitných záruk na regulovaných dražbách sa zabezpečí, aby úlohu tvorcov trhu („market maker“) v mechanizme zohrávali najväčší účastníci, a predovšetkým historický subjekt, čím sa zakaždým zabezpečí likvidita dražieb.

(268)

Zabezpečením trhovej likvidity francúzske orgány reagovali na žalobný dôvod, ktorý Komisia vyjadrila v odôvodnení 200 rozhodnutia o začatí konania.

(269)

Zo všeobecnejšieho hľadiska francúzske orgány prostredníctvom týchto nápravných opatrení reagovali na obavy Komisie, pokiaľ ide o nedostatočnú transparentnosť v mechanizme stanovovania cien, ktoré vyjadrila v rozhodnutí o začatí konania.

(270)

V rozhodnutí o začatí konania Komisia zhodnotila, že riziko vylúčenia určitých účastníkov z mechanizmu, ako sú niektoré kapacity na zníženie spotreby (v dôsledku potenciálnej diskriminácie medzi nimi), zahraničné kapacity alebo nové výrobné kapacity, by mohlo viesť k riziku nadmernej kompenzácie účastníkov, ktorí by sa mohli zúčastniť na mechanizme, pretože by sa znížil konkurenčný tlak.

(271)

Ako je vysvetlené v oddieloch 5.3.2.1, 5.3.2.2 a 5.3.2.3, francúzske orgány sa zaviazali, že prijmú vhodné opatrenia na zabezpečenie platnej účasti rôznych subjektov uvedených skôr v texte na mechanizme. Zabezpečí sa tak hospodárska súťaž v rámci mechanizmu a malo by to viesť k cene za kapacitu, ktorá vylučuje nadmernú kompenzáciu.

(272)

Na to, aby mechanizmy navrhované na účasť cezhraničných kapacít a viacročné zazmluvnenie nových výrobných kapacít boli v súlade s usmernením o štátnej pomoci, musia byť proporcionálne.

(273)

Mechanizmus na začlenenie cezhraničných kapacít je opísaný v odôvodneniach 119 až 124 tohto rozhodnutia. Keď zahraničné kapacity získajú prepojovacie lístky, budú sa priamo zúčastňovať na francúzskom trhu s kapacitnými zárukami, a keďže tento trh sa považuje za trh, ktorý nevedie k nadmernej kompenzácii, to isté bude platiť pre predaj záruk zahraničných kapacít. V rámci mechanizmu, ktorý bol zavedený na umožnenie účasti zahraničných kapacít, prepojovacie kapacity budú môcť tiež získať určité odmeňovanie vďaka predaju prepojovacích lístkov. Vzhľadom na to, že možno očakávať veľkú účasť na týchto dražbách (všetky kapacity na zníženie spotreby a na výrobu elektrickej energie prepojeného susedného členského štátu sa môžu zúčastniť), a to najmä s prihliadnutím na počet lístkov, ktoré možno očakávať na dražbe, možno konštatovať, že tieto dražby nebudú viesť k žiadnej nadmernej kompenzácii. Tento mechanizmus je preto proporcionálny.

(274)

Mechanizmus, ktorý navrhujú francúzske orgány s cieľom umožniť novým kapacitám zúčastniť sa na francúzskom trhu s kapacitou je opísaný v odôvodneniach 131 až 138 tohto rozhodnutia. Pokiaľ ide proporcionalitu tohto mechanizmu, Komisia sa domnieva, že vylučuje akúkoľvek nadmernú kompenzáciu v prospech nových kapacít. Ponuky týchto kapacít budú v každom prípade musieť byť nižšie ako je prvotná referenčná cena, ktorá zodpovedá priemernej cene odvíjajúcej sa od rôznych postupov hospodárskej súťaže (navrhuje sa, aby sa vypočítala ako cena vážená kapacitou vyplývajúcej z regulovanej dražby AL-4, ale takisto aj z dražieb AL-2 a AL-1, ktoré sa aktuálne vykonávajú). Skutočnosťou, že dodávatelia nových kapacít nebudú poznať presnú prvotnú referenčnú cenu v čase, keď budú predkladať svoje ponuky, by sa malo zabezpečiť, aby tieto ponuky boli čo najnižšie v záujme ich konkurencieschopnosti. Keďže účastníci nebudú v čase predkladania svojich vlastných ponúk vedieť, či už boli predložené iné ponuky pre nové kapacity, obmedzenia objemu pre nové kapacity tak podnietia ponúkajúce strany, aby navrhli čo najnižšiu cenu za svoje investície. Z týchto dôvodov sa Komisia domnieva, že riziko nadmernej kompenzácie by malo byť nulové, pokiaľ ide o nové investície; tento mechanizmus je preto proporcionálny.

(275)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 64 ods. 4, obavu Komisie, že EDF by mohlo ľahko manipulovať s cenou za kapacitu vo svoj prospech, sprevádzali tri riziká špecifickejšie pre mechanizmus (niektoré by mohli skonkretizovať všetci účastníci):

(276)

Francúzsko navrhlo tri kategórie zmien mechanizmu s cieľom čo najviac sa vyhnúť riziku zadržiavania kapacity:

(277)

Prvé nápravné opatrenie umožňuje zaručiť, aby prevádzkovatelia kapacity s veľkým portfóliom kapacity nemohli v rámci certifikačného „kanála“ manipulovať s trhom. Toto nápravné opatrenie okrem toho umožňuje ľahšie hlásiť regulačným orgánom podozrivé správanie v súvislosti s existujúcim rámcom.

(278)

Druhé nápravné opatrenie musí posilniť stimuly vyslané účastníkom trhu, aby sa v rámci certifikačného „rozmedzia“ poskytol lepší odhad úrovne dostupnosti ich zariadení. Pokiaľ ide o opatrenie, ktorým sa spoplatňuje výrazná obnova rovnováhy pred rokom dodania, francúzske orgány navrhli, aby bolo toto opatrenie asymetrické, a aby sa spoplatnená obnova rovnováhy za vývoj úrovne certifikácie uplatňovala len na účastníkov, ktorí vykonali veľký objem obnovy rovnováhy. Opodstatnenie je také, že uplatnenie tohto opatrenia na všetkých účastníkov by mohlo predstavovať narušenie hospodárskej súťaže, pretože by bolo de facto oveľa obmedzujúcejšie pre účastníkov s malým objemom kapacity ako pre dominantný subjekt, ktorý by mohol rozmnožovať tieto rozdiely. Zavedenie takejto hranice (výška sa ešte len vymedzí, ale bude maximálne 1 GW) teda umožňuje i) zachovať pružnosť aktuálneho nástroja pre väčšinu účastníkov, ale súčasne ii) zrušiť pre účastníkov s veľkým portfóliom kapacity možnosť manipulovať s trhom prostredníctvom vykonávania súboru „malej“ obnovy rovnováhy.

(279)

Tretie nápravné opatrenie bude viesť k posilneniu stimulov vysielaných všetkým účastníkom trhu, aby obchodovali so svojimi osvedčeniami na trhu s kapacitou, prispievali k tvorbe referenčnej ceny tak, že budú zverejňovať hodnotu kapacity, a aby si nemohli vyberať medzi využívaním trhu a zabezpečovaním zdrojov (sourcing) v rámci vyrovnania rozdielov.

(280)

Komisia sa domnieva, že všetky tieto nápravné opatrenia síce nebudú vedieť úplne vylúčiť riziko zadržiavania kapacity, alebo umožnia ho čo najviac zminimalizovať. Je zrejmé, že kontrola trhu zo strany francúzskych regulačných orgánov dopĺňa tieto stimuly začlenené do mechanizmu.

(281)

S cieľom vyhnúť sa riziku zadržiavania záruk sa francúzske orgány zaviazali, že zvýšia počet regulovaných dražieb pred rokom dodania, a že udelia prevádzkovateľom kapacity povinnosť ponúkať určité minimálne objemy záruk na každej regulovanej dražbe.

(282)

Tieto nápravné opatrenia dopĺňajú už zavedené nápravné opatrenia, ako je možnosť dodávateľov získať kapacitné záruky tak, že si zabezpečia produkt ARENH. V tejto súvislosti orgány navrhli preskúmať možnosť „zafinancovania“ kapacitnej časti produktu ARENH v rámci budúceho posúdenia fungovania trhu s cieľom predísť tomu, aby tento produkt narúšal voľnú tvorbu cien na trhu s kapacitou. Toto nápravné opatrenie reaguje sčasti na návrhy preskúmania ARENH, ktoré vyslovili niektoré zainteresované strany, a ktoré sú uvedené v odôvodnení 182 ods. 2 tohto rozhodnutia.

(283)

Všetky tieto nápravné opatrenia francúzskych orgánov by mali prispieť k čo najväčšiemu zníženiu kapacity a záujmu veľkých prevádzkovateľov kapacity, a predovšetkým historického subjektu, na zadržiavaní kapacitných záruk. Takto sa okrem iného zabezpečí likvidita dražieb so zárukami.

(284)

Komisia sa domnieva, že tieto záväzky predstavujú súbor nápravných opatrení, ktoré sú proporcionálne problémom s likviditou, na ktoré poukázala Komisia v rozhodnutí o začatí konania.

(285)

Komisia v odôvodnení 194 rozhodnutia o začatí konania poukázala na riziko krížových dotácií medzi výrobnou časťou a obchodnou časťou historického subjektu (t. j. predaj kapacitných záruk konkurentom za vyššiu cenu ako je cena pri vnútornom postúpení medzi jeho výrobnou časťou a obchodnou časťou, čo spôsobuje vylúčenie konkurentov z trhu poskytovania elektrickej energie).

(286)

Na uľahčenie odhaľovania týchto praktík a na ich nápravu orgány na jednej strane vyplnia dieru v existujúcich právnych predpisoch, ktorá umožňuje bezplatný prevod záruk. V dôsledku tejto regulačnej zmeny dodávatelia viac nebudú mať možnosť previesť kapacitné záruky za nulové náklady zo svojej výrobnej časti do svojej obchodnej časti. V právnych predpisoch by sa malo stanoviť, aby sa vnútorné postúpenia integrovaného subjektu vykonávali za cenu, ktorá zodpovedá cenám vyplývajúcim z dražieb na regulovanom trhu. Na tento účel, ak cena vyplývajúca z dražby (alebo dražieb) na regulovanom trhu nie je známa k dátumu vnútorného postúpenia, integrované subjekty budú môcť vykázať cenu indexovanú podľa ceny dražieb na regulovanom trhu. Napríklad integrovaný subjekt bude môcť vykázať, že vnútorné postúpenie sa rovná trhovej referenčnej cene pred tým, ako jej presnú hodnotu oficiálne stanoví Regulačná komisia pre energetiku.

(287)

Na druhej strane, účastníci trhu budú mať plnohodnotný prístup do registra transakcií s kapacitnými zárukami. Trh tak bude kontrolovať voľné prevody, pretože tieto prevody (anonymné) budú verejné. Ako je vysvetlené v odôvodnení 263, týmto opatrením sa zabezpečuje transparentnosť voľného trhu.

(288)

Francúzske orgány týmto reagovali na žalobné dôvody Komisie týkajúce sa rizika tarifných nožníc zo strany historického subjektu.

(289)

Vzhľadom na rôzne nápravné opatrenia navrhnuté Francúzskom Komisia považuje preskúmaný mechanizmus za proporcionálny jeho cieľu.

(290)

S cieľom napraviť problémy nových výrobných kapacít s účasťou na mechanizme, ktoré Komisia identifikovala v rozhodnutí o začatí konania, sa francúzske orgány zaviazali pozmeniť mechanizmus takto:

(291)

Tieto nápravné opatrenia zabezpečujú odstránenie prekážok vstupu pre nové kapacity.

(292)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 237, Komisia sa domnieva, že Francúzsko našlo správnu rovnováhu medzi rôznymi povinnosťami kapacít na zníženie spotreby bez obmedzenia ich účasti na mechanizme. Napriek tomu, že účasť týchto dvoch typov zníženia spotreby na mechanizme nie je rovnocenná, Komisia sa domnieva, že toto rozlíšenie je nutné, aby sa umožnila optimálna účasť obidvoch typov kapacity na zníženie spotreby.

(293)

Ako je uvedené v odôvodneniach 119 až 125, v reakcii na obavy Komisie a tretích strán francúzske orgány navrhli hybridný model, v ktorom sa zavedie prideľovanie prepojovacích lístkov, ktoré by v konečnom dôsledku umožnili účasť zahraničných výrobných kapacít.

(294)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 239, francúzske orgány navrhli primerané nápravné opatrenie, ktoré umožňuje explicitnú účasť cezhraničných výrobných kapacít na mechanizme. Tento žalobný dôvod Komisie je týmto vyriešený.

(295)

Riešenie explicitnej účasti cezhraničných kapacít, ktoré si zvolilo Francúzsko, umožňuje okrem iného odmeňovať prepojenia, ak je toto aktívum zriedkavé. Zvolené riešenie teda reaguje na riziko narušenia prepojenia trhov, ktoré Komisia identifikovala v odôvodnení 206 rozhodnutia o začatí konania (35).

(296)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 245 až 247 a v oddiele 5.3.4.1, Komisia identifikovala riziko, že alternatívni dodávatelia, a najmä noví účastníci sa môžu stretnúť s ťažkosťami pri odhadovaní svojich jednotlivých kapacitných povinností. Z pripomienok Komisie v uvedených odôvodneniach vyplýva, že francúzske orgány pripravili vhodné opatrenia, ktoré dodávateľom pomôžu lepšie vypočítať ich kapacitné povinnosti.

(297)

V pôvodnej verzii kapacitného mechanizmu boli voľné transakcie len málo viditeľné pre jednotlivých účastníkov, čo spôsobovalo, že nemali úplný obraz o cene za kapacitu. Francúzsko navrhlo nápravné opatrenia, aby zlepšilo viditeľnosť všetkých obchodov pre všetkých účastníkov, ako je opísané v oddiele 5.3.4.2. Tieto opatrenia zahŕňajú poskytnutie prístupu do registra voľných transakcií (anonymizovaných) pre všetkých účastníkov a posilnenie regulovaných dražieb.

(298)

Všetky tieto nápravné opatrenia zabezpečujú, že účastníci, ktorí nie sú historickým subjektom, budú mať na jednej strane lepší obraz o svojich kapacitných povinnostiach, a na druhej strane o objemoch a cenách obchodov. Tieto opatrenia vo veľkej miere zlepšujú transparentnosť mechanizmu a vyrovnávajú informačnú asymetriu v prospech historického subjektu, ktorý bude najväčším účastníkom mechanizmu, či už na strane prevádzkovateľov kapacity alebo na strane dodávateľov.

(299)

Komisia berie na vedomie, že v prípade nových kapacít francúzske orgány zamýšľajú zaviesť environmentálne kritériá s cieľom uprednostňovať nízkouhlíkových výrobcov (pozri odôvodnenie 137).

(300)

Tieto ustanovenia sú v súlade s usmernením o štátnej pomoci (36), v ktorom sa zdôrazňuje potreba takýchto opatrení na uprednostnenie nízkouhlíkových výrobcov v prípade rovnocenných technických a hospodárskych parametrov.

(301)

Z dôvodov uvedených skôr v texte Komisia dospela k záveru, že mechanizmus viac nenesie riziko neprimeraného narušenia hospodárskej súťaže a/alebo obchodu v rámci EÚ.

(302)

Vzhľadom na to, že francúzsky mechanizmus je prvý decentralizovaný kapacitný mechanizmus schválený Komisiou v rámci usmernenia o štátnej pomoci, a vzhľadom na to, že nutnosť mechanizmu výrazne závisí od vývoja energetického trhu, t. j. trhu, ktorý sa ešte stále vyvíja v kontexte liberalizácie trhu, Komisia sa domnieva, že schválenie mechanizmu musí byť časovo obmedzené. Komisia sa domnieva, že doba 10 rokov je primeraná a v súlade s predchádzajúcimi rozhodnutiami (37).

(303)

Komisia konštatuje, že Francúzska republika nezákonne zaviedla trh s kapacitou vo Francúzsku, pričom porušila článok 108 ods. 3 ZFEÚ. Vzhľadom na rôzne nápravné opatrenia navrhnuté Francúzskom, ktoré sú opísané skôr v texte, je opatrenie v súlade s usmernením o štátnej pomoci.