(1)

Ustanovenia tohto nariadenia sú úzko prepojené, keďže sa zaoberajú zaraďovaním hodnotení kreditného rizika s výnimkou tých, ktoré sú priradené sekuritizačným pozíciám. Na účely zabezpečenia súdržnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom uľahčiť komplexný prehľad a kompaktný prístup k týmto ustanoveniam subjektmi, ktoré podliehajú uvedeným povinnostiam, je žiaduce začleniť všetky vykonávacie technické predpisy vyžadované nariadením (EÚ) č. 575/2013 v súvislosti so zaraďovaním hodnotení kreditného rizika s výnimkou tých, ktoré sú priradené sekuritizačným pozíciám, do jedného nariadenia.

(2)

V článku 136 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 sa vyžaduje, aby sa pre všetky Externé ratingové agentúry („ECAI“) stanovilo, ktorým stupňom kreditnej kvality uvedeným v oddiele 2 uvedeného nariadenia zodpovedajú príslušné ratingové hodnotenia vydané jednotlivými ECAI („zaraďovanie“). ECAI sú ratingové agentúry, ktoré sú zaregistrované alebo certifikované v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1060/2009 (2), alebo centrálna banka, ktorá vydáva ratingy, na ktoré sa uvedené nariadenie nevzťahuje.

(3)

Niektoré podobné pojmy a koncepcie používané v nariadení (ES) č. 1060/2009 a v nariadení (EÚ) č. 575/2013 môžu vyvolávať nejasnosti. „Ratingové hodnotenie“ je pojem používaný v nariadení (EÚ) č. 575/2013, ktorý označuje tak názvy jednotlivých kategórií ratingov externých ratingových agentúr, ako aj priradenie jedného takéhoto ratingu konkrétnej položke. V článku 3 ods. 1 písm. h) a a) nariadenia (ES) č. 1060/2009 sa však medzi týmito dvoma koncepciami jasne rozlišuje používaním pojmu „ratingová kategória“, resp. pojmu „úverový rating“. V snahe zamedziť nejasnostiam vzhľadom na potrebu odkazovať na tieto dve osobité koncepcie oddelene a vzhľadom na komplementaritu daných dvoch nariadení by sa mala používať konkrétnejšia terminológia nariadenia (ES) č. 1060/2009.

(4)

Keďže sa v článku 4 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1060/2009 úverovým inštitúciám a investičným spoločnostiam povoľuje používanie úverových ratingov na regulačné účely len v prípade, ak sú vydané ratingovými agentúrami so sídlom v Únii a zaregistrovanými alebo certifikovanými v súlade s uvedeným nariadením, zaraďovanie ratingových hodnotení od ECAI by malo zahŕňať ratingové hodnotenia, ktoré sú v súlade s vymedzením „úverového ratingu“ podľa článku 3 ods. 1 písm. a) uvedeného nariadenia. Keďže sa okrem toho podľa článku 136 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 zaraďovanie vyžaduje pre všetky ECAI, ktorých vymedzenie zahŕňa podľa článku 4 bodu 98 uvedeného nariadenia aj ratingy vydané centrálnymi bankami, ktoré sú vyňaté z uplatňovania nariadenia (ES) č. 1060/2009, do zaraďovania ratingových kategórií ECAI by mali byť zahrnuté aj takéto ratingy. Nariadenie (EÚ) č. 575/2013 zakazuje používať v rámci štandardizovaného prístupu úverové ratingy pre určité triedy aktív (ako sú kapitálové expozície). Pokiaľ ide o hodnotenia podnikov kolektívneho investovania s pevným výnosom, zaraďovanie ratingových hodnotení od ECAI by preto malo zahŕňať len tie, ktoré závisia výhradne od kreditnej kvality podkladových aktív.

(5)

Cieľom zaraďovania je priradiť ratingovým kategóriám určitej ECAI zodpovedajúce rizikové váhy uvedené v nariadení (EÚ) č. 575/2013. Zaraďovaním by preto malo byť možné zistiť nielen relatívne rozdiely rizika, ale aj absolútne úrovne rizika každej ratingovej kategórie, a tak zabezpečiť príslušnú výšku kapitálu v rámci štandardizovaného prístupu.

(6)

Vzhľadom na široké spektrum metodík, ktoré ECAI používajú, sú objektivita a konzistentnosť metodiky zaraďovania kľúčovými aspektmi na zabezpečenie rovnakých podmienok pre inštitúcie, ako aj spravodlivého zaobchádzania s ECAI. Pri vypracúvaní pravidiel používania kvantitatívnych a kvalitatívnych faktorov a ich porovnávaní s referenčnými hodnotami je preto nevyhnutné vychádzať z predchádzajúceho regulačného rámca, konkrétne z časti 3 „revidovaných usmernení k uznávaniu externých ratingových agentúr“ z 30. novembra 2010, s cieľom zabezpečiť bezproblémový prechod na zaraďovanie podľa tohto nariadenia. Tým by sa rovnako zabezpečil súlad s medzinárodnými štandardmi v tejto oblasti, ktoré sa následne odrážajú v prílohe 2 dokumentu „Bazilej II: Medzinárodná konvergencia merania kapitálu a kapitálových noriem: revidovaný rámec – úplné znenie“ z júna 2006.

(7)

Definície zlyhania, ktoré ECAI používajú, sa môžu odlišovať od definície podľa článku 178 nariadenia (EÚ) č. 575/2013, ako odzrkadľuje nariadenie (ES) č. 1060/2009 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2 (3). Avšak s cieľom zabezpečiť, aby sa celková výška kapitálu vyžadovaná pre externe hodnotené expozície nezmenila, by sa ako definícia zlyhania na účely tohto nariadenia mali používať typy udalostí zlyhania používané pri kalibrácii referenčnej hodnoty uvedenej v článku 136 ods. 2 písm. c) nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(8)

Zaraďovanie by sa malo chápať ako zhoda ratingových kategórií ECAI s regulačnou stupnicou, ktorá je definovaná na prudenciálne účely. Malo by sa preto považovať za koncepciu odlišnú od koncepcie, ktorú je Európsky orgán pre cenné papiere a trhy („ESMA“) povinný na základe článku 21 ods. 4b nariadenia (ES) č. 1060/2009 poskytnúť vo forme správy, ktorej cieľom je umožniť investorom ľahko porovnávať všetky úverové ratingy, ktoré existujú pre konkrétny hodnotený subjekt. „Zaraďovanie“ na účely tohto nariadenia neoznačuje ani zaraďovania, ktoré sú vypracované podľa iných rámcov, ako je rámec Eurosystému pre hodnotenie kreditného rizika, keďže môžu byť založené na odlišných metódach a definíciách.

(9)

Pre každý relevantný súbor ratingových kategórií („ratingovú stupnicu“) by sa malo vykonať samostatné zaraďovanie. Keď je ratingová stupnica určitej ECAI rovnaká pre všetky triedy expozícií, zaraďovanie by sa nemalo odlišovať s cieľom zabezpečiť diferenciáciu rizikových váh medzi triedami expozícií zavedenými nariadením (EÚ) č. 575/2013. Keď má určitá ECAI niekoľko ratingových stupníc, pri zaraďovaní by mal byť zohľadnený vzťah, ktorý táto ECAI medzi nimi zaviedla.

(10)

Nevyžiadané ratingy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. x) nariadenia (ES) č. 1060/2009 by sa mali do zaraďovania určitej ECAI zahrnúť vtedy, ak tieto ratingy možno použiť na regulačné účely v súlade s článkom 4 ods. 1 nariadenia č. 1060/2009 a Európsky orgán pre bankovníctvo („EBA“) potvrdil, že sa neodlišujú svojou kvalitou od vyžiadaných úverových ratingov tejto ECAI v súlade s článkom 138 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

(11)

Pri zaraďovaní by sa mali používať kvantitatívne aj kvalitatívne faktory, pričom kvalitatívne faktory by sa mali zvažovať v druhej fáze, ak a keď to bude potrebné, a najmä v prípadoch, ak kvantitatívne faktory nebudú postačovať. Kvalitatívne faktory by teda mali pomáhať pri preskúmavaní, oprave a vylepšovaní počiatočného zaraďovania, ktoré bolo vykonané na základe kvantitatívnych faktorov, ak je takéto preskúmanie odôvodnené a nevyhnutné. Tento dvojstupňový prístup je potrebný, aby sa prispelo k objektivite zaraďovania a na zabezpečenie toho, aby zaraďovanie v skutočnosti predstavovalo ratingové kategórie určitej ECAI zodpovedajúce regulačnej stupnici, ktorá bola definovaná na prudenciálne účely.

(12)

S cieľom vyvážiť prudenciálne a trhové obavy je nevyhnutné zamedziť tomu, aby externé ratingové agentúry, ktoré v dôsledku svojho nedávneho vstupu na trh predkladajú obmedzené kvantitatívne informácie, boli nenáležite podstatne znevýhodnené. Relevantnosť kvantitatívnych faktorov, z ktorých je zaraďovanie odvodené, by teda mala byť znížená. Aktualizácia zaraďovania by sa mala vykonať vtedy, keď to bude potrebné na zohľadnenie kvantitatívnych informácií zhromaždených po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia.

(13)

Za najreprezentatívnejší kvantitatívny faktor by sa mala považovať miera zlyhania spojená s položkami, ktoré boli priradené do rovnakej ratingovej kategórie, a mala by sa vypočítať z údajov o zlyhaní zodpovedajúcich takýmto položkám. Miera zlyhania by sa mala vypočítať aj vtedy, keď nie sú k dispozícii dostatočné údaje o zlyhaní zodpovedajúce týmto položkám, pričom základom by mal byť úsudok príslušnej ECAI a akýkoľvek dôkaz o zlyhaní spojenom s položkami, ktoré boli priradené do rovnakej ratingovej kategórie, pre ktorú sa zaraďovanie vykonáva.

(14)

Výpočet miery zlyhania by mal spĺňať určité požiadavky s cieľom zabezpečiť porovnateľnosť medzi jednotlivými ECAI. Mala by byť napríklad meraná za časový horizont troch rokov, aby bolo možné aj v prípade veľmi nízkeho rizika pozorovať významný počet zlyhaní, a mala by zohľadňovať výbery s cieľom zamedziť podceňovaniu rizika. Popri tom by nemala zahŕňať ani ratingy verejného sektora, ani ratingy emisií, keďže v prípade verejného sektora sú zlyhania zriedkavé, a aby sa zamedzilo skresleniu mier zlyhania v prípade emitentov s vyšším počtom emisií, ak by sa použili ratingy týchto emisií.

(15)

Výpočet mier zlyhania by sa mal vykonať pre každú ratingovú kategóriu v maximálnej možnej miere za dlhé i krátke obdobie pozorovania. Prvá z týchto dvoch hodnôt by mala poskytovať základ pre zaraďovanie, pričom druhá hodnota by mala poskytovať včasné varovanie o potenciálnom zvýšení či znížení úrovne rizika ratingovej kategórie. Ak nie je k dispozícii dostatočný počet úverových ratingov, mala by sa vypočítať len dlhodobá miera zlyhania, a to z dôvodu vysokého stupňa neistoty pri výpočte krátkodobých mier zlyhania. V takom prípade by varovanie o potenciálnom zvýšení úrovne rizika ratingovej kategórie mali poskytnúť kvalitatívne faktory.

(16)

Kľúčovým prvkom pri zaraďovaní je definícia zlyhania, ktorú ECAI zaviedla na výpočet miery zlyhania spojenej s položkami priradenými do rovnakej ratingovej kategórie. Prísnejšia definícia zlyhania môže v porovnaní s inými, menej prísnymi definíciami zlyhania viesť k vyšším mieram zlyhania. Preto by sa mal na zabezpečenie presnejšieho zaradenia odhadnúť vplyv definície zlyhania na výpočet miery zlyhania.

(17)

Keď je k dispozícii len málo údajov o zlyhaní, na účely zaraďovania by sa mal zohľadniť časový horizont, ktorý sa v prípade určitej ratingovej kategórie používa, a to s cieľom zabezpečiť konzistenciu naprieč externými ratingovými agentúrami. Ak sa teda zvolil krátky časový horizont, niektoré položky môžu byť spojené s osobitnou úrovňou rizika. Tie isté položky však môžu predstavovať podstatne odlišnú úroveň rizika, ak by boli hodnotené za časový horizont troch rokov, ktorý bol vybraný na účely výpočtu miery zlyhania. Tento faktor sa mal uznať a pri zaraďovaní primerane zohľadniť.

(18)

Význam ratingovej kategórie a jeho relatívne umiestnenie na ratingovej stupnici by mali byť obzvlášť nápomocné vtedy, keď nie je k dispozícii kvantitatívny faktor a keď je známe zaradenie susednej ratingovej kategórie. Na tento účel by mali byť stupne kreditnej kvality charakterizované z hľadiska aspektov, ako je schopnosť emitenta plniť si finančné záväzky, jeho citlivosť na hospodársku situáciu alebo jeho blízkosť k stavu zlyhania.

(19)

Zohľadniť by sa mali aj všeobecné rizikové faktory položiek priradených do určitej ratingovej kategórie. Veľkosť a miera diverzifikácie činnosti položiek priradených do určitej ratingovej kategórie by sa mali považovať za relevantné ukazovatele ich podkladového rizikového profilu. Okrem toho by mala existovať možnosť považovať za kvalitatívne faktory iné meranie úverovej bonity priradené do rovnakej ratingovej kategórie, a to s cieľom poskytnúť dodatočné informácie, pokiaľ ide o správanie príslušnej ratingovej kategórie z hľadiska správania. Pred tým, než bude toto odlišné meranie úverovej bonity použité na účely zaraďovania, mala by sa starostlivo zanalyzovať jeho relevantnosť, objektivita a spoľahlivosť.

(20)

S cieľom zabezpečiť konzistentnosť s medzinárodnými štandardmi by sa mali na účely zaraďovania použiť referenčné hodnoty dlhodobých a krátkodobých mier zlyhaní uvedené v dokumente „Bazilej II: Medzinárodná konvergencia merania kapitálu a kapitálových noriem: revidovaný rámec – úplné znenie“ z júna 2006. Mali by sa však stanoviť podrobnejšie pravidlá, ktoré zohľadnia rôznorodosť externých ratingových agentúr, ktoré v súčasnosti pôsobia na trhu EÚ a ktorých miery zlyhania sa môžu podstatne odchyľovať od vzorca medzinárodných ECAI, na ktorom je súčasná referenčná hodnota založená. Konkrétne by mala byť krátkodobá referenčná hodnota definovaná z hľadiska intervalov, aby rozsah hodnôt mohol byť kompatibilný s každým stupňom kreditnej kvality.

(21)

Ratingové kategórie by mali byť na začiatku zaradené do stupňa kreditnej kvality na základe porovnania ich dlhodobej miery zlyhania s dlhodobou referenčnou hodnotou a na základe informácií, ktoré vyplývajú z kvalitatívnych faktorov.

(22)

Podľa článku 136 ods. 1 druhého pododseku nariadenia (EÚ) č. 575/2013 by sa primeranosť zaraďovania mala často preskúmavať, pretože dlhodobá miera zlyhania by sa mohla zmeniť a stať reprezentatívnou pre iný stupeň kreditnej kvality. Na tento účel by sa aktuálne krátkodobé miery zlyhania zaznamenané v rámci určitej ratingovej kategórie mali pravidelne porovnávať so svojimi príslušnými krátkodobými referenčnými hodnotami („monitorovacia“ a „spúšťacia“ úroveň). Porušenie krátkodobých referenčných hodnôt v prípade dvoch po sebe nasledujúcich rokoch by mohlo byť signálom oslabenia štandardov hodnotenia a naznačovať, že nová podkladová dlhodobá miera zlyhania je reprezentatívna pre menej priaznivý stupeň kreditnej kvality. Tento signál by bol relevantnejší v prípade, ak by bola miesto monitorovacej úrovne porušená spúšťacia úroveň. Tak by mohla jediná zlyhaná položka priradená do najvyšších ratingových kategórií spustiť zváženie preskúmania zaraďovania vo vzťahu k tejto jedinej ECAI, ktorá danú položku hodnotila.

(23)

V prípade potreby by sa mal predložiť revidovaný návrh vykonávacích technických predpisov, aby boli do zaraďovania pridané novozriadené ECAI.

(24)

Keďže sa vyžaduje nepretržitý súlad s nariadením (EÚ) č. 575/2013, je nevyhnutné priebežne monitorovať fungovanie zaraďovania.

(25)

Toto nariadenie vychádza z návrhu vykonávacích technických predpisov, ktorý EBA, ESMA a Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov („EIOPA“) [„európske orgány dohľadu“ (ESA)] spoločne predložili Komisii.

(26)

Komisia 29. marca 2016 oznámila spoločnému výboru európskych orgánov dohľadu svoj zámer schváliť návrh vykonávacích technických predpisov so zmenami s cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi spoľahlivým prudenciálnym prístupom a potrebou zabrániť ďalšej koncentrácii na už aj tak veľmi koncentrovanom ratingovom trhu, na ktorom dominujú tri veľké ECAI so spoločným trhovým podielom vo výške približne 90 %. Vo svojom oznámení Komisia zdôraznila najmä potrebu zamedziť automatickému uplatňovaniu konzervatívnejšieho zaraďovania na všetky ECAI, ktoré nevypracovali dostatočný počet ratingov, po troch alebo viac rokoch, a to bez ohľadu na kvalitu ich ratingov, keďže rizikom tohto prístupu by bolo vytvorenie regulačných bariér vstupu na trh a oslabenie konkurenčného postavenia menších/novších ECAI len preto, že nevypracúvajú taký počet ratingov ako veľké etablované spoločnosti. Spoločný výbor európskych orgánov dohľadu vo svojom formálnom stanovisku z 12. mája 2016 potvrdil svoje pôvodné stanovisko a opätovne nepredložil vykonávacie technické predpisy, v ktorom by boli zohľadnené zmeny, ktoré navrhla Komisia.

(27)

S cieľom zabezpečiť rovnováhu medzi spoľahlivým prudenciálnym prístupom a hospodárskou súťažou na trhu s úverovými ratingmi by sa mal návrh vykonávacích technických predpisov zmeniť, pokiaľ ide o ustanovenia, ktoré môžu spôsobiť, že menšie/novšie ECAI budú nenáležite podstatne znevýhodnené vzhľadom na svoj nedávny vstup na trh, najmä ustanovenia týkajúce sa uplatňovania konzervatívnejšieho prístupu v prípade obmedzených údajov, nadobudnutie účinnosti nového zaraďovania automaticky od roku 2019, ustanovenie o preskúmaní zaraďovania a tabuľky zaraďovania uplatniteľné od roku 2019.

(28)

Orgány EBA, ESMA a EIOPA uskutočnili otvorené verejné konzultácie o návrhu vykonávacích technických predpisov, z ktorých vychádza toto nariadenie, analyzovali možné súvisiace náklady a prínosy a požiadali o stanovisko Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (4), Skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5), ako aj skupinu zainteresovaných strán v poisťovníctve a zaisťovníctve zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 (6),