4.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 210/1

(1)

Dňa 12. februára 2016 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) vykonávacím nariadením Komisie (EÚ) 2016/181 (2) (ďalej len „predbežné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých plochých valcovaných výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele alebo inej legovanej ocele do Únie, s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcovaných za studena (úberom za studena), neplátovaných, nepokovovaných ani nepotiahnutých, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravených (ďalej len „ploché výrobky z ocele valcované za studena“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) (spoločne uvádzané ako „dotknuté krajiny“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo 14. mája 2015 (3) na základe podnetu, ktorý 1. apríla 2015 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii.

(3)

Ako sa uvádza v odôvodnení 19 predbežného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2325 (4) zaviedla registráciu dovozu príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR a Rusku a odosielaného z ČĽR a Ruska. Registrácia dovozu sa skončila 12. februára 2016 uložením dočasných opatrení.

(5)

Problematika registrácie a prípadné retroaktívne uplatňovanie predmetného antidumpingového cla, ako aj pripomienky, ktoré boli v tejto súvislosti doručené, sú podrobne uvedené vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) 2016/1329 (5). Toto nariadenie sa zaoberá len pripomienkami zaslanými v nadväznosti na predbežné zistenia týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a konečného stanoviska Komisie v tejto veci.

(6)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých bolo uložené dočasné antidumpingové clo (ďalej len „predbežné zverejnenie“), niekoľko zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanovisko k predbežným zisteniam. Stranám, ktoré o to požiadali, bola poskytnutá možnosť vypočutia.

(7)

Príslušné stredisko služieb pre oceľ a obchodník požiadali o intervenciu úradníka pre vypočutie v obchodnom konaní (ďalej len „úradník pre vypočutie“) o otázke náhrad. Úradník pre vypočutie posúdil žiadosť a poskytol písomnú odpoveď. Okrem toho sa na žiadosť Euroferu 3. mája 2016 konalo vypočutie úradníkom pre vypočutie.

(8)

Komisia pokračovala v získavaní a overovaní všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. S cieľom získať podrobnejšie informácie o ziskovosti boli výrobcovia z Únie zaradení do vzorky požiadaní, aby poskytli údaje o ziskovosti za roky 2005 – 2010, pokiaľ ide o predaj výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii. Požadované informácie predložili všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(9)

S cieľom overiť vyplnené dotazníky uvedené v odôvodnení 8 sa uskutočnilo overovanie na mieste v prípade údajov, ktoré predložili títo výrobcovia z Únie:

(10)

Komisia informovala všetky strany o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých plánovala uložiť konečné antidumpingové clo na dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v ČĽR a Rusku do Únie a s konečnou platnosťou vybrať sumy zabezpečené dočasným clom (ďalej len „konečné zverejnenie“). Všetkým stranám sa poskytla lehota, v rámci ktorej mohli predložiť pripomienky týkajúce sa tohto konečného zverejnenia.

(11)

Pripomienky, ktoré predložili zainteresované strany, boli posúdené a v prípade vhodnosti sa zohľadnili.

(12)

Po konečnom zverejnení niektorí vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky týkajúce sa termínu pre výrobcov z Únie na poskytnutie požadovaných informácií a spochybnili presnosť týchto údajov, ako aj ich overovací proces. Tieto strany vyvodili záver, že výrobné odvetvie Únie možno neoznámilo správne údaje a využívalo zvýhodnené zaobchádzanie, čo porušuje práva iných strán na objektívne, nestranné a nediskriminačné vyšetrovanie. Toto údajné zvýhodnené zaobchádzanie s odvetvím Únie bolo podľa týchto strán doložené aj zhovievavosťou Komisie voči nemu v prípade neposkytnutia určitých dôležitých informácií (strany uviedli chýbajúce faktúry).

(13)

Pokiaľ ide o tvrdenie týkajúce sa zvýhodneného zaobchádzania, toto tvrdenie sa zamieta. Predmetná vec sa týka znenia v odôvodnení 59 predbežného nariadenia. V tomto odôvodnení sa vysvetľuje, že na vnútorné presuny neboli vystavené žiadne faktúry, čo je v súlade s prijateľnými účtovnými postupmi. Nejde tu o to, že by sa výrobnému odvetviu Únie povolilo neposkytnúť požadované informácie.

(14)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zhromažďovanie a overovanie dodatočných údajov od výrobcov z Únie bolo diskriminačné voči ruským vyvážajúcim výrobcom, ktorí žiadali o druhé overenie.

(15)

Po prvé, treba poznamenať, že Komisia ako prešetrujúci orgán, má samozrejme právo požiadať o dodatočné údaje, ak to považuje za potrebné a vhodné na analýzu, či už počas predbežnej fázy, alebo v konečnej fáze prešetrovania. V tomto prípade, ako je vysvetlené v odôvodnení 154, Komisia mala vážne dôvody požiadať o tieto doplňujúce údaje a následne ich overiť. Overovania sa týkali len poskytnutých dodatočných údajov, ktoré neboli predtým vyžiadané, a zabezpečili, že údaje, na ktorých Komisia založila svoje zistenia nakoniec boli spoľahlivé. Po druhé, žiadosti ruských vyvážajúcich výrobcov o druhé overovanie sa v skutočnosti vzťahovali na tie isté údaje ako pôvodné overenie, zatiaľ čo druhé overovanie na mieste v priestoroch niektorých výrobcov z Únie bolo potrebné na overenie doplňujúcich údajov uvedených v odôvodnení 8 a určenie, či by sa antidumpingové clo malo vyberať spätne. Uvedené tvrdenia sa preto zamietli.

(16)

V odôvodneniach 21 a 22 predbežného nariadenia bolo stanovené predbežné vymedzenie príslušného výrobku. K uvedenému vymedzeniu nepredložila žiadna strana pripomienky.

(17)

Príslušný výrobok je s konečnou platnosťou vymedzený ako ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele alebo inej legovanej ocele s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravené, v súčasnosti patriace pod číselné znaky KN ex 7209 15 00, 7209 16 90, 7209 17 90, 7209 18 91, ex 7209 18 99, ex 7209 25 00, 7209 26 90, 7209 27 90, 7209 28 90, 7211 23 30, ex 7211 23 80, ex 7211 29 00, 7225 50 80, 7226 92 00, s pôvodom v ČĽR a Rusku.

Z vymedzenia príslušného výrobku sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(18)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, závery uvedené v odôvodneniach 22 až 24 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(19)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 34 predbežného nariadenia, žiadny z príslušných vyvážajúcich výrobcov pri tomto prešetrovaní nepožiadal o THZ.

(20)

V predbežnom nariadení Komisia vybrala Kanadu za analogickú krajinu v súlade s článkom 2 ods. 7 základného nariadenia.

(21)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že rozdiel medzi ujmou a dumpingovým rozpätím vyvoláva pochybnosti, čo sa týka presnosti výpočtov Komisie. Tá istá zainteresovaná strana tiež tvrdila, že ak je tento rozdiel fakticky správny, viedol by k nevhodnosti výberu Kanady ako analogickej krajiny vzhľadom na úroveň cien príslušného výrobku v tejto krajine.

(22)

Komisia potvrdzuje svoje výpočty. Komisia okrem toho pripomína, že výber analogickej krajiny sa uskutočňuje medzi krajinami, v ktorých sa cena podobného výrobku tvorí za okolností čo najviac podobných okolnostiam v krajine vývozu. Úroveň cien ako takých nie je kritériom v tomto výbere.

(23)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa tvrdenie, že Kanada nie je vhodná analogická krajina, zamieta. Komisia potvrdzuje argumentáciu uvedenú v odôvodneniach 27 až 34 predbežného nariadenia a výber Kanady ako analogickej krajiny v zmysle článku 2 ods. 7 základného nariadenia.

(24)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, odôvodnenia 35 až 45 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(25)

Jedna skupina spoločností vo svojich pripomienkach k predbežnému nariadeniu upozornila na rozpor medzi výpočtami ujmy a dumpingu a tvrdila, že je to v dôsledku administratívnej chyby, ktorej sa dopustila Komisia. Komisia však zistila, že rozpor spôsobila malá administratívna chyba, ktorú urobila táto skupina spoločností a ktorá ovplyvnila vývoznú cenu. Túto administratívnu chybu Komisia opravila.

(26)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny, odôvodnenia 49 a 50 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(27)

V dôsledku zmeny vývoznej ceny uvedenej v odôvodnení 25 sa dumpingové rozpätie jednej skupiny spoločností prepočítalo a viedlo k jeho miernemu zvýšeniu. Toto zvýšenie zmenilo tiež dumpingové rozpätie všetkých ostatných čínskych spoločností, pretože toto rozpätie je založené na uvedenej skupine spoločností.

(28)

Konečné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia, ČĽR

(29)

Po predbežnom zverejnení jeden ruský vyvážajúci výrobca napadol uplatňovanie článku 18 základného nariadenia. Predložil nové údaje, aby namietal zistenia opísané v odôvodnení 60 predbežného nariadenia, v ktorom Komisia dokázala, že vyvážajúci výrobca oznámil väčšie predané množstvo, než aké fyzicky umožňovala výroba.

(30)

Komisia usporiadala dve vypočutia, ktoré príslušnému vyvážajúcemu výrobcovi poskytli možnosť predložiť pripomienky a vysvetliť svoje tvrdenia.

(31)

Počas vypočutia Komisia zdôraznila, že každé oznámenie/vysvetlenie predložené po overení možno prijať, len ak údaje, na ktorých sa zakladá, už boli predložené, alebo sa dajú prepojiť s údajmi predloženými spolu s vyplneným dotazníkom alebo najneskôr počas overovania na mieste. Vyvážajúci výrobca nebol schopný podporiť svoje argumenty informáciami už obsiahnutými vo vyplnenom dotazníku ani informáciami v dôkazoch zhromaždených na mieste. Zistenia v predbežnom štádiu, ktoré viedli Komisiu k uplatneniu článku 18 základného nariadenia a uvedené v odôvodneniach 60 a 61 predbežného nariadenia, sa preto potvrdzujú. V súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia preto s konečnou platnosťou stanovila dumpingové rozpätie pre túto spoločnosť na základe dostupných skutočností.

(32)

Po konečnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že bol podrobený diskriminačnému zaobchádzaniu v rámci súčasného antidumpingového prešetrovania, ktoré ovplyvnilo jeho procesné práva, vrátane práva na obhajobu. Tento vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nesúhlasila s druhým overením v priestoroch jeho dcérskej spoločnosti v Belgicku, zatiaľ čo v priestoroch výrobcov a dovozcov výrobného odvetvia Únie sa druhé overovanie uskutočnilo. Z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 15 sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(33)

Tento vyvážajúci výrobca taktiež uviedol, že Komisia mohla použiť vývozné ceny jeho prepojeného obchodníka/dovozcu a údaje o výrobných nákladoch jediného vyvážajúceho výrobcu, ktorý plne spolupracoval s Komisiou. Týmto sa Komisia údajne mohla vyhnúť uplatneniu článku 18 základného nariadenia, keďže overila tohto prepojeného obchodníka/dovozcu samostatne a nekonštatovala žiadne problémy, pokiaľ ide o jeho spoluprácu. Ako už bolo uvedené, skutočnosť, že celkový objem predaja (po odpočítaní vlastnej spotreby a upravený o zmeny zásob) vykázaný vyvážajúcim výrobcom prekročil vyrobené množstvá, neumožnila Komisii dospieť k záveru, že vývozný predaj do Únie bol oznámený v celom rozsahu. Komisia teda zamietla návrh spoločnosti používať súbor transakcií, ktoré môžu predstavovať len čiastočne celkový predaj do Únie. V dôsledku toho Komisia nepoužila žiadne údaje o výrobných nákladoch, pretože nebol k dispozícii vývozný predaj, ktorý sa mohol použiť na porovnanie.

(34)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia predložili pripomienky týkajúce sa vykonávania overovaní na mieste a požiadali Komisiu, aby pozastavila prebiehajúce vyšetrovanie až do vyšetrenia ich nárokov. V tejto súvislosti vyvážajúci výrobcovia spochybnili uplatňovanie článku 18 základného nariadenia zo strany Komisie. Okrem toho ministerstvo pre hospodársky rozvoj Ruskej federácie požadovalo, aby bolo pozastavené uplatňovanie uložených konečných antidumpingových opatrení, dokiaľ príslušné inštitúcie Únie náležite neposúdia oficiálnu sťažnosť dvoch vyvážajúcich výrobcov.

(35)

Komisia poznamenáva, že overenie je jedným z krokov procesu prešetrovania, ktoré vykonala Komisia ako prešetrujúci orgán. Komisia podrobne vysvetlila vecné dôvody, na základe ktorých sa rozhodla uplatniť článok 18 základného nariadenia. Uplatňovanie článku 18 základného nariadenia je založené na dôkazoch, ktoré Komisii písomne predložili spoločnosti, a na spoľahlivosti a nespornosti takýchto dôkazov. Vyvážajúci výrobcovia dostali príležitosť plne využiť svoje práva na obhajobu počas celého konania prostredníctvom predloženia informácií, stanovísk, vypočutí a stretnutí, vrátane dvoch stretnutí osobitne zameraných na vznesené otázky.

(36)

Čo sa týka žiadosti o pozastavenie, Komisia poznamenáva, že jediný základ pre pozastavenie akýchkoľvek uložených opatrení podľa základného nariadenia je článok 14 ods. 4. Komisia ďalej konštatujte, že podmienky pozastavenia stanovené v predmetnom článku nie sú splnené. Uvedený článok stanovuje, že opatrenia možno pozastaviť len v záujme Únie, keď sa trhové podmienky dočasne zmenili do takej miery, že je nepravdepodobné, že by v dôsledku pozastavenia opätovne nastala ujma. Nič nenasvedčuje tomu, že by tieto podmienky boli v danom prípade splnené a Komisia poznamenáva, že na žiadne takéto okolnosti nebolo poukázané. Prešetrovanie naopak preukázalo, že podmienky na uloženie konečných opatrení, ako sa stanovujú v článku 9 ods. 4 základného nariadenia, boli splnené. Komisia túto žiadosť preto zamieta.

(37)

Jeden vyvážajúci výrobca po predbežnom zverejnení napadol úpravu, ktorú Komisia uskutočnila pri jeho výrobných nákladoch na ploché výrobky z ocele valcované za studena, ako je to uvedené v odôvodnení 76 a zdôvodnené v odôvodnení 80 predbežného nariadenia. Príslušný vyvážajúci výrobca však nepredložil žiadne argumenty, ktoré by Komisii umožnili zmeniť názor, že pomery spotreby materiálu, ktoré spoločnosť oznámila vo vyplnenom dotazníku, sú nevhodné na to, aby uskutočnila presný odhad nákladov na materiály použité spoločnosťou na výrobu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(38)

Ten istý vyvážajúci výrobca tiež tvrdil, že straty týkajúce sa likvidácie jeho dvoch zámorských dcérskych spoločností by sa mali vylúčiť zo stanovenia predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „náklady PVA“). Okrem toho tvrdil, že náklady na balenie sa započítali dvakrát vo výrobných nákladoch a v nákladoch PVA. Komisia príslušne revidovala svoje zistenia, lebo vysvetlenia poskytnuté spoločnosťou po predbežnom zverejnení boli podložení informáciami, ktoré boli riadne predložené s vyplneným dotazníkom alebo počas overovania na mieste, resp. pred nim.

(39)

Komisia po opätovnom preskúmaní nákladov PVA zistila, že určitý predaj na domácom trhu je ziskový. To Komisii umožnilo vypočítať dumpingové rozpätie na základe vlastných nákladov PVA a zisku spoločnosti. V predbežnom štádiu Komisia nezistila žiadny ziskový predaj na domácom trhu, a preto vypočítala dumpingové rozpätie s použitím nákladov PVA a zisku z externých zdrojov.

(40)

Dvaja vyvážajúci výrobcovia nesúhlasili s tým, ako Komisia vypočítala ich náklady PVA, ako je to opísané v odôvodnení 75 predbežného nariadenia. Vysvetlili, že Komisia by nemala brať do úvahy straty z precenenia úverov v cudzej mene, ktoré sú súčasťou nákladov PVA, pretože spoločnosti v skutočnosti nemali žiadne výdavky a len prehodnotili saldá s použitím výmenného kurzu platného v posledný deň obdobia finančného vykazovania. Komisia s odvolaním na medzinárodné štandardy finančného výkazníctva, ako aj na ruské všeobecne prijaté účtovné postupy (generally accepted accounting principles, GAAP) s týmto argumentom nesúhlasí. Uvedené straty boli riadne nahlásené v účtovníctve výrobcov a vznikli počas obdobia prešetrovania. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(41)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobcovia zopakovali svoje tvrdenia bez predloženia akýchkoľvek nových skutočností týkajúcich sa sporných strát. Vyvážajúci výrobcovia sa odvolali na nariadenie Rady (ES) č. 2852/2000 (6) (polyesterové strižové vlákna s pôvodom v Indii a Kórejskej republike), v ktorom Komisia zamietla čistý devízový výnos zahrnutý do nákladov PVA.

(42)

Komisia poznamenáva, že faktická situácia prípadu, na ktorý sa odvolávajú vyvážajúci výrobcovia, je odlišná. Ako sa uvádza v odôvodnení 34 uvedeného nariadenia (ES) č. 2852/2000, zistilo sa, že tieto kurzové zisky prevažne nesúvisia s výrobou a predajom.

(43)

Vyvážajúci výrobcovia nespochybňujú súvislosť svojich pôžičiek s výrobnými nákladmi podobného výrobku. Komisia preto dospela k záveru, že straty spojené s týmito pôžičkami, ktoré boli použité na financovanie dlhodobého majetku, boli potrebné na výrobu podobného výrobku. V dôsledku toho tieto straty musia byť zohľadnené pri určovaní nákladov PVA spoločnosti. Komisia preto zamietla toto tvrdenie.

(44)

Ruský vyvážajúci výrobca znova zopakoval svoje tvrdenie po dodatočnom konečnom zverejnení. Toto tvrdenie však prekračuje rámec konkrétnych aspektov dodatočného zverejnenia. Komisia trvá na svojom stanovisku, ktoré vyjadrila v predchádzajúcich odsekoch.

(45)

Jeden vyvážajúci výrobca napadol metodiku, ktorú Komisia použila na výpočet celkových nákladov PVA prepojených obchodníkov na domácom trhu, keď Komisia použila náklady PVA vykázané pre predaj neprepojeným zákazníkom na domácom trhu. Komisia túto námietku prijala a konečný výpočet opravila. Keďže tieto opravené náklady PVA sa podstatne nelíšia od pôvodne použitých nákladov a ovplyvnili len obmedzený počet predajov, nemala táto úprava žiadny vplyv na výsledné dumpingové rozpätie.

(46)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia započítala dvakrát náklady na balenie pri stanovovaní celkových výrobných nákladov v rámci testovania ziskovosti. Komisia toto tvrdenie zamietla. Ako je podrobne uvedené v predbežnom zverejnení, Komisia odstránila náklady na balenie z nákladov PVA pred výpočtom celkových výrobných nákladov.

(47)

Po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobcovia nesúhlasili s metodikou použitou na stanovenie normálnej hodnoty. Tvrdili, že Komisia použila nesprávne percento nákladov PVA a značne nadhodnotila normálnu hodnotu, keď použila náklady PVA len na ziskový predaj.

(48)

Komisia vykonáva prešetrovania objektívnym spôsobom. Metodika použitá na stanovenie normálnej hodnoty sa používa konzistentne vo všetkých prípadoch, v ktorých sú splnené príslušné kritériá. Komisia uplatňuje článok 2 ods. 6 základného nariadenia, podľa ktorého majú byť výška nákladov PVA a zisk založené na predajoch v bežnom obchode. Požiadavka vyvážajúcich výrobcov, aby sa používala pevne stanovená výška nákladov PVA bez ohľadu na to, či sa tieto náklady vzťahujú na predaj v bežnom obchode, je v rozpore s týmto ustanovením. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(49)

Po konečnom zverejnení jeden vyvážajúci výrobca vzniesol otázku záporných položiek v zozname domácich transakcií vo vzťahu k výpočtu normálnej hodnoty. Vyvážajúci výrobca vysvetlil, že tieto položky sa týkali opráv faktúr a boli spôsobené konfiguráciou účtovného systému, kde akákoľvek oprava faktúry môže byť vykonaná iba úplným vyvážením počiatočného zaúčtovania so zodpovedajúcou negatívnou položkou. Tvrdil, že výpočet normálnej hodnoty, ktorý vykonala Komisia, nezohľadnil osobitnú konfiguráciu jeho účtovného systému, a preto nebol presný.

(50)

Po prvé, Komisia konštatuje, že vyvážajúci výrobca v rozpore s pokynmi v jej dotazníku tieto opravy uviedol ako transakcie v zozname namiesto toho, aby vykázal opravné položky v príslušnom stĺpci dotazníka Komisie. Po druhé, po konečnom zverejnení vyvážajúci výrobca skutočne predložil revidované dumpingové rozpätie, ale bez toho, že by poskytol revidovaný zoznam domácich transakcií alebo revidovaný výpočet dumpingu. Po tretie, Komisia konštatuje, že toto tvrdenie sa v skutočnosti týka kvality údajov, ktoré sám vyvážajúci výrobca predložil Komisii v priebehu prešetrovania. Po štvrté, výpočet normálnej hodnoty vrátane zoznamu domácich transakcií, ako ho predložil vyvážajúci výrobca, bol riadne zverejnený v predbežnom štádiu prešetrovania. Vyvážajúci výrobca však vo svojich pripomienkach k predbežnému zverejneniu neuviedol žiadnu pripomienku k tomuto výpočtu. Rovnaký zoznam domácich transakcií bol použitý pri výpočtoch dumpingu v konečnom zverejnení. Vyvážajúci výrobca nevysvetlil, prečo nemohol túto otázku nastoliť v skoršom štádiu prešetrovania.

(51)

Napriek všetkým týmto nedostatkom v správaní vyvážajúceho výrobcu týkajúcim sa tejto problematiky Komisia ako objektívny a nestranný vyšetrovací orgán analyzovala toto tvrdenie a dospela k záveru, že výpočet normálnej hodnoty sa musí upraviť tak, aby sa zabránilo prípadnému dvojitému započítavaniu. Po konečnom zverejnení daný vývozca poskytol kľúč, podľa ktorého jeho zoznam transakcií môže filtrovať tak, aby sa vylúčili všetky opravy a ponechali len konečné položky. Komisia uplatnila metódu opravy zoznamu, ktorú navrhol vyvážajúci výrobca po konečnom zverejnení, na údaje, ktoré boli overené, a teda prijala tvrdenie v celom rozsahu.

(52)

Komisia zaslala dodatočné konečné zverejnenie všetkým zainteresovaným stranám, aby ich informovala o prijatí tvrdenia a vyzvala strany, aby predložili svoje pripomienky.

(53)

V nadväznosti na toto dodatočné zverejnenie jedna strana tvrdila, že dodatočné zverejnenie v skutočnosti ešte viac zdôraznilo nedostatky v ústretovej spolupráci zo strany ruských vyvážajúcich výrobcov. Táto strana ďalej uviedla, že v dodatočnom zverejnení sa tvrdilo, že ďalšie súbory údajov nemuseli byť zohľadnené a že sa nemali prijať. Komisia skutočne nastolila otázku kvality predkladaných informácií a spolupráce, ale v danom konkrétnom prípade rozhodla, že toto tvrdenie sa môže objektívne akceptovať.

(54)

Po dodatočnom zverejnení ruský vyvážajúci výrobca súhlasil s princípom a mierou úpravy jeho dumpingového rozpätia, ktorú vykonala Komisia.

(55)

Vyvážajúci výrobca tvrdil, že zoznam domácich transakcií už predtým poskytol spolu s vyplneným dotazníkom. Táto skutočnosť je nesporná. Sporná je kvalita tohto podania. Uvedený vyvážajúci výrobca ďalej tvrdil, že po predbežnom zverejnení nepredložil žiadne pripomienky týkajúce sa tohto zoznamu transakcií, pretože tento súbor údajov nemal žiadny vplyv na výpočet dumpingového rozpätia. Komisia poznamenáva, že vyvážajúci výrobca opätovne opakoval tvrdenia vzťahujúce sa na metodiku a aspekty výpočtu, ktoré – pokiaľ by ich Komisia akceptovala (čo sa nestalo) – by ju viedli k použitiu daného súboru údajov. Preto bolo dôležité, aby príslušná strana zaistila, že súbor údajov zverejnený v predbežnom štádiu bol správny a mohol sa použiť na výpočet dumpingového rozpätia. Zatiaľ čo spoločnosť vzniesla otázku zrušených transakcií a výsledných viacerých identických položiek počas overovacej návštevy, až do konečného zverejnenia nebol celý rozsah problému zrejmý, čo preukázal aj vplyv na výpočet dumpingového rozpätia. Hoci táto spoločnosť tvrdí, že dané položky nie sú dobropisy, kľúč, ktorý vedie k identifikácii týchto položiek poskytnutý samotnou spoločnosťou, sa nazýva číslo dobropisu. Komisia napriek tomu tvrdenie uznala v celom rozsahu a spoločnosť nespochybnila nový výpočet dumpingového rozpätia.

(56)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že Komisia nezahrnula do výpočtu nákladov PVA príjmy z uvoľnenia rezerv, ktoré boli vykonané pred obdobím prešetrovania. Podľa názoru tohto vyvážajúceho výrobcu Komisia používa dvojaké štandardy a asymetrické hodnotenie, keď sa to porovná so stratami z precenenia úverov v cudzej mene, ktoré Komisia zahrnula.

(57)

Komisia poznamenáva, že jej prístup je konzistentný. Náklady PVA nezahŕňajú príjmy ani výdavky, ktoré majú vplyv na zisk za príslušný rok a ktoré sa podľa zistenia Komisie týkajú zámorských operácií vyvážajúceho výrobcu. Táto skutočnosť bola oznámená v konečnom zverejnení a vyvážajúci výrobca ju nespochybnil. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(58)

Komisia ďalej prešetrila predaj jedného vyvážajúceho výrobcu neprepojenému obchodníkovi so sídlom vo Švajčiarsku, ako je to uvedené v odôvodnení 84 predbežného nariadenia. Komisia sa obrátila na vyvážajúceho výrobcu, ako aj na neprepojeného obchodníka a uskutočnila vlastné preskúmanie otázky, aby získala ďalšie informácie týkajúce sa ich vzťahu.

(59)

Eurofer vo svojom stanovisku po predbežnom zverejnení požiadal Komisiu, aby dôkladne posúdila vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a švajčiarskym obchodníkom a aby príslušne upravila výpočet na základe výsledku tohto posúdenia.

(60)

Po vyhodnotení výsledkov predmetného posúdenia Komisia rozhodla, že tento švajčiarsky obchodník sa považuje za neprepojeného s ruským vyvážajúcim výrobcom. Komisia nenašla žiadne prvky, ktoré by podporili námietku, že tieto strany boli počas obdobia prešetrovania prepojené, a preto ju zamietla.

(61)

Vyvážajúci výrobca taktiež predložil doplnkové informácie, ktoré Komisii umožnili upraviť predaj nezávislým stranám v Únii. Vyvážajúci výrobca predtým vykázal tento predaj na základe vnútorných faktúr v ruských rubľoch. V uvedených faktúrach sa vyjadrovala ich pôvodná hodnota v cudzích menách prepočítaná s použitím denného kurzu spoločnosti. Komisia bola schopná prepojiť toto nové oznámenie s informáciami overenými na mieste. Uvedená úprava spôsobila malé zníženie dumpingového rozpätia v porovnaní s predbežným výpočtom.

(62)

Po predbežnom zverejnení vyvážajúci výrobcovia napadli uplatniteľnosť úprav nákladov PVA a zisku podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia v prípade predaja prostredníctvom ich prepojených švajčiarskych obchodníkov/dovozcov.

(63)

Podľa ich názoru sú úpravy vhodné iba na základe špecifickom pre transakcie, a to pri transakciách, kde si podmienky predaja vyžadujú, aby bol výrobok dodaný po colnom konaní, t. j. transakcie, kde prepojená strana koná ako dovozca, napríklad za podmienok DDP (s dodaním clo platené). Súčasne namietali, že ich prepojení obchodníci/dovozcovia so sídlom vo Švajčiarsku by sa mali považovať za súčasť vývoznej siete výrobcu.

(64)

V odpovedi na to Komisia potvrdzuje, že úprava nákladov PVA a primeraného ziskového rozpätia podľa článku 2 ods. 9 druhého a tretieho pododseku základného nariadenia by sa mala uplatňovať na všetky typy predajných transakcií prostredníctvom prepojených švajčiarskych obchodníkov/dovozcov.

(65)

Napriek tomu, že tovar je v prípade podmienok transakcií oznámených vyvážajúcimi výrobcami dodaný pred jeho prepustením do voľného obehu, a aj keby zodpovednosť za colné konanie niesol kupujúci (na rozdiel od transakcií podľa podmienok DDP), nemení to nič na skutočnosti, že predaj vykonáva prepojený obchodník/dovozca, ktorý znáša náklady PVA a ktorý sa zvyčajne snaží dosahovať zisk za svoje služby.

(66)

So zreteľom na skutočnosť, že obchodník/dovozca je prepojený s vyvážajúcim výrobcom, z článku 2 ods. 9 základného nariadenia vyplýva, že údaje tohto obchodníka/dovozcu sú automaticky nespoľahlivé a jeho zisk by mal určiť prešetrujúci orgán na opodstatnenom základe. Navyše článkom 2 ods. 9 základného nariadenia sa nevylučuje vykonanie úprav v prípade nákladov, ktoré vznikli pred dovozom, keďže tieto náklady zvyčajne znáša obchodník/dovozca. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(67)

Vyvážajúci výrobcovia zopakovali toto tvrdenie po konečnom zverejnení bez toho, že by predložili akékoľvek nové informácie o funkciách švajčiarskych obchodníkov/dovozcov. Komisia poznamenáva, že jej stanovisko je v súlade s judikatúrou súdov Únie. V každom prípade skutočnosť, že prepojené spoločnosti vykonávajú iba určité funkcie, nebráni Komisii uskutočňovať úpravy podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia, ale mohla by sa odraziť v nižšej sume nákladov PVA, ktoré sa majú odpočítať od ceny, za akú sa príslušný výrobok prvýkrát ďalej predáva nezávislému kupujúcemu. Je na zainteresovaných stranách, ktoré zamýšľajú spochybniť rozsah úprav vykonaných na základe článku 2 ods. 9 základného nariadenia, aby niesli dôkazné bremeno. Preto, ak tieto strany považujú úpravy za nadmerné, musia poskytnúť konkrétne dôkazy a výpočty zdôvodňujúce tieto tvrdenia. Vyvážajúci výrobcovia však neposkytli žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili náklady PVA alebo použitý percentuálny podiel zisku. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(68)

Vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach nesúhlasili s používaním dátumu kúpnej zmluvy/objednávky pre prepočet vývozného predaja v cudzích menách na ruské ruble. Vyvážajúci výrobcovia však súhlasili, že týmto dátumom možno vhodnejšie stanoviť vecné podmienky predaja než dátumom na faktúre, aj keď tvrdili, že Komisia dovtedy uvedenú možnosť nikdy nepoužila. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(69)

Vyvážajúci výrobcovia zopakovali toto tvrdenie po konečnom zverejnení a zdôraznili, že Komisia neposkytla dostatočné odôvodnenie, prečo sa má použiť dátum zmluvy/objednávky. Okrem toho tvrdili, že Komisia mala použiť výmenný kurz platný najviac 60 dní pred dátumom faktúry s ohľadom na trvalý pohyb výmenných kurzov v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia.

(70)

Komisia v tomto prípade neposkytla úpravu na zohľadnenie trvalého pohybu výmenného kurzu, pretože pohyb výmenného kurzu EUR/RUB ku koncu obdobia prešetrovania vykazoval skôr veľkú volatilitu, a nie trvalý pohyb. Okrem toho, keby Komisia uplatnila úpravy na zohľadnenie trvalého pohybu výmenného kurzu v súvislosti s poklesom meny vyvážajúceho výrobcu, znížila by sa tým vývozná cena, čo by viedlo k vyšším dumpingovým rozpätiam. Navyše úprava na zohľadnenie trvalého pohybu by sa mala použiť s cieľom odraziť príslušný pohyb výmenného kurzu a nie stanoviť maximálnu lehotu 60 dní od dátumu vystavenia faktúry, ako to navrhujú vyvážajúci výrobcovia. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(71)

Keď Komisia použila prístup s uplatnením dátumu zmluvy/objednávky, do veľkej miery minimalizovala vplyv značného a nepredvídateľného kolísania výmenného kurzu ku koncu obdobia prešetrovania. Komisia nesúhlasí s tvrdením vyvážajúcich výrobcov, že to predstavovalo neoprávnenú zmenu metodiky. Komisia použila výmenný kurz platný v deň predaja v plnom súlade s článkom 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia a dostatočne vysvetlila dôvody, prečo sa na základe dátumu zmluvy/objednávky v tomto prípade vhodne stanovila vecné podmienky predaja. Komisia preto toto tvrdenie zamietla.

(72)

Vzhľadom na zmeny v stanovení normálnej hodnoty uvedené v odôvodneniach 37 až 51 a po potvrdení ostatných zistení v odôvodneniach 65 až 93 predbežného nariadenia konečné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, sú:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätia, Rusko

(73)

Jedna zainteresovaná strana spochybňovala situáciu navrhovateľov a tvrdila, že títo výrobcovia, ktorí vykonávajú opätovné valcovanie, neboli do výpočtu zahrnutí. V tejto súvislosti treba poznamenať, že výpočet celkovej výroby samozrejme zahŕňal objem výroby tých výrobcov, ktorí vykonávajú opätovné valcovanie. Táto pripomienka sa preto zamieta.

(74)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa vymedzenia výrobného odvetvia Únie a výroby Únie, závery uvedené v odôvodneniach 94 až 98 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(75)

Niektoré strany tvrdili, že spotreba by sa okrem iného mala analyzovať celkovo spojením spotreby na trhu vlastnej spotreby a spotreby na voľnom trhu.

(76)

V tejto súvislosti bol v tabuľke 5 a tabuľke 6 predbežného nariadenia opísaný a vysvetlený vývoj spotreby na trhu vlastnej spotreby a voľnom trhu. Zlúčením týchto dvoch tabuliek sa celková spotreba (čiže vrátane trhu vlastnej spotreby a voľného trhu) počas posudzovaného obdobia vyvíjala takto:

Tabuľka 3

Celková spotreba (trh vlastnej spotreby a voľný trh) (v tonách)

(77)

Uvedená tabuľka ukazuje, že po značnom znížení spotreby v roku 2012 sa celková spotreba zvýšila na úroveň, ktorá bola v období prešetrovania o niečo vyššia než na začiatku posudzovaného obdobia. Tento trend sa vysvetľuje zvýšením vlastnej spotreby, ktorá bola v absolútnom vyjadrení vyššia než zníženie spotreby na voľnom trhu.

(78)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že tvrdenie, že vlastná spotreba nekonkuruje dovozu, nemá logické vysvetlenie. Táto strana predpokladá, že ak by bol k dispozícii konkurencieschopný dovoz, výrobcovia v Únii by ho využili. Vlastná spotreba by sa teda mala vziať do úvahy.

(79)

V tomto ohľade treba poznamenať, že pre integrovaných výrobcov nemá ekonomický zmysel nakupovať výrobky určené pre nadväzujúcu výrobu od konkurentov, keď majú k dispozícii kapacitu na výrobu takých výrobkov. V odvetví náročnom na kapitál, napríklad oceliarske odvetvie, by sa samozrejme miera využitia kapacity mala udržať na čo najvyššej úrovni, aby sa znížili fixné náklady a aby sa výrobné náklady udržovali na čo najnižšej úrovni. Na základe toho sa argument v odôvodnení 78 musí zamietnuť.

(80)

Niektoré zainteresované strany sa k tejto otázke vrátili vo svojich pripomienkach v nadväznosti na konečné zverejnenie. Niektoré strany tvrdili, že trh vlastnej spotreby a voľný trh neboli riadne analyzované alebo vysvetlené. Ako je však uvedené v odôvodneniach 103 až 106 predbežného nariadenia, je zrejmé, že spotreba každého trhu bola odlišná a odrážala výkonnosť veľkých nadväzujúcich priemyselných odvetví. Trh vlastnej spotreby vzrástol z dôvodu rozvoja takých odvetví, akým je automobilový priemysel. Naproti tomu prevažne všeobecné priemyselné odvetvia zásobované prostredníctvom voľného trhu sa rozvíjali v menšej miere. Tvrdenie, že voľný trh a trh vlastnej spotreby neboli riadne analyzované, sa zamietlo.

(81)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa spotreby v Únii, závery uvedené v odôvodneniach 99 až 106 predbežného nariadenia sú potvrdené.

(82)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa kumulatívneho hodnotenia vplyvu dovozu z dotknutých krajín, závery uvedené v odôvodneniach 107 až 111 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(83)

Ako bolo uvedené vyššie, niektoré strany tvrdili, že celková situácia na trhu vlastnej spotreby, ako aj na voľnom trhu, by sa mala analyzovať s ohľadom na rôzne ukazovatele. Čo sa týka podielu na trhu, poukazuje sa na to, že s ohľadom na nedostatočnú hospodársku súťaž medzi vlastnou spotrebou (predaj) a dovozom z dotknutých krajín a s prihliadnutím na špecifickosť nadväzujúceho trhu vlastnej spotreby sa tu neuvádza žiadna analýza podielu na trhu vyjadreného ako percentuálny podiel celkovej spotreby. Je to tiež v súlade s ustálenou judikatúrou súdov Únie (8).

(84)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky týkajúce sa objemu a trhového podielu dovozu z dotknutých krajín, závery uvedené v odôvodneniach 112 až 114 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(85)

Predovšetkým sa poukazuje na to, že v nadväznosti na administratívnu chybu sa museli upraviť množstvá, ktoré predalo výrobné odvetvie Únie. Keďže táto chyba podstatne neovplyvnila priemerné ceny, mala na vypočítané rozpätia zanedbateľný vplyv.

(86)

Jedna strana tvrdila, že percentuálny podiel pridaný k hodnote CIF s cieľom pokryť náklady po dovoze by sa mal prepočítať na základe množstva na tonu. Táto požiadavka bola prijatá a výpočty sa príslušne upravili so zanedbateľným vplyvom na rozpätia.

(87)

Takže konečné rozpätia podhodnotenia boli revidované a dosiahli 8,1 % v prípade ČĽR a 15,1 % v prípade Ruska.

(88)

Keďže dotknuté krajiny nepredložili ďalšie pripomienky k objemu, podielu na trhu a cene dovozu z dotknutých krajín – s výnimkou rozpätí podhodnotenia, ako bolo vysvetlené v odôvodnení 87 – závery uvedené v odôvodneniach 115 až 119 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(89)

Niektoré strany predložili pripomienky k metodike použitej na analýzu hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Strany konkrétne uviedli, že napriek veľkému rozsahu trhu vlastnej spotreby ekonomická analýza vo veľkej miere tento trh vylúčila a že závery vychádzali čisto zo zistení týkajúcich sa voľného trhu. Tieto strany konkrétne tvrdili, že predajná cena a ziskovosť na trhu vlastnej spotreby by sa mala analyzovať zvlášť. Ďalej tvrdili, že sa mala analyzovať celková situácia zahŕňajúca trh vlastnej spotreby aj voľný trh a že takáto analýza by viedla k záveru, že výrobnému odvetviu Únie nebola spôsobená žiadna ujma.

(90)

V tejto súvislosti, ako je to vysvetlené v odôvodnení 123 predbežného nariadenia, Komisia analyzovala trh vlastnej spotreby, voľný trh a celkovú výkonnosť výrobného odvetvia Únie zvlášť, ak to bolo vhodné. Čo sa týka trhu vlastnej spotreby, väčšina tohto trhu sa týka vlastných prevodov v rámci jedného právneho subjektu, pričom sa nevystavuje žiadna faktúra, a preto neexistuje žiadna predajná cena. V prípade vlastného predaja medzi prepojenými subjektmi bolo zrejmé, že s ohľadom na rozdielne politiky transferových cien používaných medzi rôznymi výrobcami zaradenými do vzorky nebolo možné vykonať žiadnu zmysluplnú analýzy ukazovateľov ceny a ziskovosti. Na druhej strane bol možný vývoj objemu vlastnej spotreby a analýza sa vykonala. Pokiaľ ide o voľný trh, analyzovali sa jednotkové výrobné náklady, predajná cena, objem predaja a ziskovosť. Čo sa týka celkovej činnosti pokrývajúcej prepojený trh vlastnej spotreby a voľný trh, analyzovalo sa niekoľko ukazovateľov, napríklad objem výroby, kapacita, využitie kapacity, zamestnanosť, produktivita, zásoby, náklady na pracovnú silu, peňažný tok, investície a návratnosť investícií.

(91)

Na základe vyššie uvedeného sa musí zamietnuť tvrdenie, že analýza hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie sa zakladá výlučne na voľnom trhu a že mala zahŕňať aj analýzu trhu vlastnej spotreby a celkovú činnosť. Analyzovali sa všetky zmysluplné aspekty pokrývajúce vývoj hospodárskej situácie na týchto trhoch, keď sa vezmú jednotlivo alebo súhrnne.

(92)

Jedna strana tvrdila, že analýza voľného trhu mala zahŕňať analýzu ostatných ukazovateľov, ako sú výroba, zásoby či peňažný tok, len pre voľný trh. Dospela k záveru, že analýza neposkytuje skutočný súčasný stav údajnej ujmy.

(93)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že analýza iných ukazovateľov ujmy len pre voľný trh nebola účelná s ohľadom na úzky vzťah medzi aktivitou trhu vlastnej spotreby a aktivitou voľného trhu. Okrem toho by táto analýza nebola viedla k zmysluplným záverom. V dôsledku toho sa uvedené tvrdenie muselo zamietnuť.

(94)

Po konečnom zverejnení sa niektorí vyvážajúci výrobcovia vo svojich pripomienkach vrátili k tejto otázke. Tvrdili, že metodika použitá na analýzu trhu vlastnej spotreby a voľného trhu preukázala porušenie zásady spravodlivého a objektívneho preskúmania. Avšak trh vlastnej spotreby, ako aj voľný trh boli preskúmané vždy, keď to bolo možné a keď existovali zmysluplné údaje, a ak to bolo vhodné, vykonalo sa aj súhrnné posúdenie. Bolo teda jasne preukázané, že záver o ujme sa dosiahol trojakým posúdením (trh vlastnej spotreby a voľný trh a súhrnná analýza) s využitím všetkých relevantných údajov. Ak posúdenie nebolo možné, príslušné dôvody boli tiež uvedené.

(95)

Vzhľadom na túto komplexnú metodiku okrem toho možno konštatovať, že otázky vznesené vyvážajúcimi výrobcami sa týkajú skôr prezentačného hľadiska, a nie podstaty veci, lebo všetky príslušné údaje boli predložené. Predložené údaje ukazujú, že objem predaja výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu a na trhu vlastnej spotreby sa mierne zvýšil – o menej než 1 %, – ale že tento nárast je nižší než nárast spotreby na týchto trhoch. Pokiaľ ide o ceny a ziskovosť na trhu Únie, sú relevantné, len ak sa za tieto ceny predáva medzi neprepojenými stranami. Skutočne neexistujú žiadne predajné ceny pre vlastné transfery a žiadne spoľahlivé predajné ceny pre vlastný predaj, a to z dôvodov, ktoré už boli uvedené v odôvodnení 142 predbežného nariadenia. Preto nebolo možné vykonať zmysluplnú analýzu ziskovosti na trhu vlastnej spotreby. Pokiaľ ide o výrobné náklady, treba pripomenúť, že vývoj tohto ukazovateľa na voľnom trhu sa analyzoval, aj keď sa to v základnom nariadení výslovne nevyžaduje. Vývoj výrobných nákladov na trhu vlastnej spotreby nebol analyzovaný z dôvodov uvedených v tom istom odôvodnení.

(96)

Na základe uvedených skutočností sa jasne preukázalo, že záver o ujme sa vykonal trojakým posúdením (trh vlastnej spotreby a voľný trh a súhrnná analýza) s využitím všetkých relevantných údajov. Tvrdenie, že došlo k porušeniu zásady spravodlivého a objektívneho preskúmania, sa zamieta.

(97)

Na základe vyššie uvedeného a keďže nie sú k problematike ďalšie pripomienky, metodika na hodnotenie situácie výrobného odvetvia Únie tak, ako je opísaná v odôvodneniach 120 až 123 predbežného nariadenia, sa týmto potvrdzuje.

(98)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že výrobné odvetvie Únie presunulo svoje zameranie z voľného trhu na trh vlastnej spotreby a začalo mať väčší záujem predávať na trhu vlastnej spotreby, kde sa predávajú výrobky s vyššou pridanou hodnotou.

(99)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že výrobné odvetvie Únie nerozhoduje nezávisle o zameraní na trh vlastnej spotreby alebo voľný trh. Naopak platí, ako dokazuje disponibilná kapacita výrobcov z Únie, že trh s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena je stimulovaný dopytom a nie ponukou; výrobné odvetvie Únie nerozhodlo o zameraní na trh vlastnej spotreby, ale stratilo podiel na trhu i objemy predaja na voľnom trhu v dôsledku rozsiahlej a výrazne rastúcej dostupnosti dumpingového dovozu z dotknutých krajín. Na trhu vlastnej spotreby takýto problém neexistoval. Tento argument sa preto musí zamietnuť.

(100)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že lepšie využitie kapacity nie je spojené so znížením kapacity, ale skôr so zvýšením objemu výroby.

(101)

V tejto súvislosti sa konštatuje, že hoci zvýšenie využitia kapacity nie je spojené výlučne so znížením kapacity, pretože objem výroby sa tiež zvýšil, zníženie kapacity je jednoznačne hlavnou príčinou zvýšenia využitia kapacity. Pri pohľade na absolútne čísla sa objem výroby skutočne zvýšil iba o 337 348 ton, zatiaľ čo kapacita sa znížila o 1 873 141 ton. Na základe uvedeného sa tvrdenie muselo zamietnuť.

(102)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 124 až 126 predbežného nariadenia.

(103)

Ruskí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že zníženie objemov predaja sa nemôže považovať za dôkaz ujmy, lebo bolo vo všeobecnosti v súlade so znížením spotreby v priebehu posudzovaného obdobia. Argumentovali, že zníženie bolo spojené s poklesom svetových cien surovín, čo viedlo k nižším cenám príslušného výrobku, rastúcemu objemu dovozu z tretích krajín od roku 2012 a dovozu príslušného výrobku uskutočnenému výrobným odvetvím Únie.

(104)

V tejto súvislosti sa predovšetkým konštatuje, že rozdiel medzi znížením predaja (– 14 %) a spotreby (– 9 %) nemožno považovať za nepodstatný. Zníženie svetových cien surovín okrem toho nemožno chápať ako právoplatný dôvod pre zníženie objemu predaja, lebo tieto prvky, t. j. ceny surovín a objemy predaja, nie sú priamo spojené. Okrem toho každé zníženie svetových cien surovín by sa vzťahovalo tak na výrobné odvetvie Únie, ako aj na dovoz. Čo sa týka dovozu z tretích krajín, trend sa musí analyzovať v priebehu celého posudzovaného obdobia, a nie začať uprostred tohto obdobia. V tejto súvislosti sa konštatuje, že dovoz z tretích krajín sa znížil tak z absolútneho hľadiska (– 206 571 ton), ako aj relatívne (z 10,9 % na 9,1 % podielu na trhu). Okrem toho, čo sa týka dovozu výrobného odvetvia Únie z dotknutých krajín, poukazuje sa na to, že tieto nákupy boli v posudzovanom období stabilné a predstavovali menej ako 1 % z celkového predajného obratu výrobného odvetvia Únie. Na základe uvedeného sa muselo toto tvrdenie zamietnuť.

(105)

Pokiaľ ide o podiel na trhu, tie isté strany spochybňovali, ako Komisia predbežne dospela k záveru, že zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu (zo 74,8 % na 70,8 %) svedčilo o ujme, zatiaľ čo 5,4 % podiel na trhu, ktorý zodpovedal dovozu z Indie, Iránu a Ukrajiny, nebol schopný narušiť príčinnú súvislosť medzi údajnou ujmou a dovozom z dotknutých krajín.

(106)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že podiel vyššie uvedených krajín na trhu by sa mal analyzovať v priebehu celého posudzovaného obdobia, a nie so zameraním na konkrétne jednoročné obdobie. Z toho vyplýva, že podiel na trhu, ktorý si mal dovoz z Indie, Iránu a Ukrajiny, sa v posudzovanom období zvýšil zo 4 % len na 5,4 %, t. j. len o 1,4 percentuálneho bodu, zatiaľ čo, ako je uvedené v odôvodnení 105, celkový dovoz z tretích krajín sa znížil z 10,9 % na 9,1 % v prospech dovozu z dotknutých krajín. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu nemožno porovnávať stricto sensu s podielom na trhu, ktorý mali vyššie uvedené krajiny, a že toto zníženie možno považovať za príznačné pre ujmu. Na základe uvedeného sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(107)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 127 až 132 predbežného nariadenia.

(108)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že zníženie zamestnanosti by sa nemalo spájať s dumpingovým dovozom z dotknutých krajín, ale skôr s modernizáciou zariadení, ktorá viedla k najímaniu kvalifikovanejších pracovníkov a mala za následok vyššie náklady práce.

(109)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že nepodložené tvrdenia týkajúce sa modernizácie zariadení a najímania kvalifikovanejších pracovníkov nie sú podporené žiadnym dôkazom, a preto by sa mali zamietnuť.

(110)

Iná zainteresovaná strana vyjadrila pochybnosti týkajúce sa opačných trendov, ktoré v priebehu posudzovaného obdobia vykazovala zamestnanosť (– 10 %) a náklady práce (+ 11 %). Chcela tiež vedieť, či sa tento vývoj vzťahoval na trh vlastnej spotreby aj na voľný trh.

(111)

V tejto súvislosti sa odkazuje na odôvodnenie 144 predbežného nariadenia, v ktorom sa uvádza, že zvýšenie nákladov práce bolo v skutočnosti spojené s dramatickými škrtmi v oblasti zamestnanosti, ktoré viedli k platbám odstupného a následne zvýšili náklady práce ako ekvivalent plného pracovného času. Tiež sa poznamenáva, že zníženie zamestnanosti sa nevzťahovalo výlučne na pracovníkov na voľnom trhu alebo na trhu vlastnej spotreby, ale skôr ovplyvnilo celkovú zamestnanosť, pretože výrobky určené na voľný trh alebo na trh vlastnej spotreby vyrábajú tí istí pracovníci na rovnakých zariadeniach. Na základe uvedeného sa toto tvrdenie muselo zamietnuť.

(112)

Keďže neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 133 a 134 predbežného nariadenia.

(113)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa zásob, rozsahu dumpingového rozpätia, rastu, cien, ziskovosti, peňažného toku, investícií a návratnosti investícií, potvrdzujú sa závery uvedené v odôvodneniach 135 až 151 predbežného nariadenia.

(114)

Niekoľko zainteresovaných strán uviedlo, že analýza ujmy vychádzala len z negatívneho vývoja ukazovateľov na voľnom trhu a že závery takejto analýzy neboli dostatočné na zdôvodnenie, že výrobné odvetvie Únie ako celok utrpelo značnú ujmu.

(115)

V tejto súvislosti, ako je uvedené v odôvodnení 96, sa pripomína, že Komisia neobmedzila svoju analýzu predovšetkým na voľný trh, ale ak to bolo vhodné, analyzovala a vyvodila závery aj pre vývoj hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie ako celku a pre trh vlastnej spotreby samostatne.

(116)

Okrem toho by sa malo poznamenať, že záver, že výrobné odvetvie utrpelo značnú ujmu, nie je založený výlučne na negatívnom vývoji mikroekonomických a makroekonomických ukazovateľov na voľnom trhu. Aj keď niektoré mikroekonomické a makroekonomické ukazovatele skutočne vykazujú negatívny vývoj na voľnom trhu, iné ukazovatele týkajúce sa celkovej výkonnosti výrobného odvetvia Únie, napríklad zamestnanosť, náklady práce ako ekvivalent plného pracovného času, investície a návratnosť investícií, takisto svedčia o zhoršení situácie výrobného odvetvia Únie. S prihliadnutím na príslušnú veľkosť voľného trhu a trhu vlastnej spotreby sa poznamenáva, že pozitívny vývoj výkonnosti výrobného odvetvia Únie na trhu vlastnej spotreby (v prípade niektorých ukazovateľov) nebol dostatočný na to, aby prevážil negatívnu výkonnosť na voľnom trhu, ako to dokazuje negatívny vývoj vyššie uvedených ukazovateľov týkajúcich sa celkovej činnosti. Z hľadiska uvedeného sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(117)

Na základe analýzy pripomienok zhrnutých v odôvodneniach 73 až 115 sa týmto potvrdzujú závery uvedené v odôvodneniach 152 až 155 predbežného nariadenia.

(118)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že ujma sa nemôže prisudzovať dumpingovému dovozu z dotknutých krajín a že príčinnú súvislosť narušili iné faktory. Niektoré tvrdenia boli iba opakovaním tých, ktoré už boli predložené v predbežnom štádiu, bez nových prvkov. Nové pripomienky sa analyzujú ďalej.

(119)

Jedna zainteresovaná strana namietala existenciu pomalého zotavovania sa po kríze z roku 2012 a tvrdila, že dovoz z dotknutých krajín nebránil výrobnému odvetviu Únie mať prospech z oživenia ekonomiky. V podstate tvrdila, že neschopnosť zotaviť sa z krízy z roku 2012 spôsobil údajný pokračujúci nízky dopyt po plochých výrobkoch z ocele valcovaných za studena.

(120)

Predovšetkým treba poukázať na to, že spotreba od roku 2012 do obdobia prešetrovania sa zvýšila o 4,4 %, čo napriek skutočnosti, že nedosiahla úroveň roku 2011, možno považovať za znak pomalého oživenia. Čo sa týka dovozu z dotknutých krajín, treba poznamenať, že v kontexte pomalého oživenia sa ich podiel na trhu zvýšil z 13,5 % v roku 2012 na 18,7 % v roku 2013 a dokonca na 20,1 % v období prešetrovania. Na základe uvedeného sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(121)

Tá istá zainteresovaná strana tvrdila, že výrobné odvetvie Únie neúmyselne prijalo zlé obchodné rozhodnutia tým, že v roku 2011 a 2012 urobilo nákladné investície a v roku 2011 zvýšilo kapacitu.

(122)

V tejto súvislosti sa pripomína, že toto prešetrovanie zameralo svoju analýzu na vývoj hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie v období od roku 2011 až do obdobia prešetrovania. Preto zvýšenie kapacity, ku ktorému došlo v rokoch 2010 až 2011, nemožno považovať za súčasť rozsahu analýzy. Ďalej sa konštatuje, že tvrdenie, podľa ktorého výrobné odvetvie Únie údajne urobilo v rokoch 2011 a 2012 nákladné investície, nie je podporené žiadnym vecným dôkazom. Nakoniec sa poznamenáva, že investície, ktoré počas posudzovaného obdobia urobilo výrobné odvetvie Únie zaradené do vzorky, predstavovali menej ako 2,5 % jeho čistých aktív a pozostávali hlavne z investícií spojených s nahrádzaním a racionalizáciou. S prihliadnutím na úroveň investícií a ich povahu nemožno tieto investície považovať za dostatočne významné na to, aby mali vplyv na ekonomickú výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Toto tvrdenie sa teda musí zamietnuť.

(123)

Po uložení dočasných opatrení a znova po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany argumentovali, že za príčinu ujmy by sa nemal považovať dovoz z dotknutých krajín, ale skôr zvýšenie objemu výroby výrobného odvetvia Únie v čase, keď spotreba klesala.

(124)

V tejto súvislosti, ako je uvedené v odôvodnení 152 predbežného nariadenia, sa pripomína, že výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj objem výroby, aby pokrylo zvýšenie vlastnej spotreby. Pretože výrobné odvetvie Únie vyrába väčšinou na objednávku, ako potvrdili relatívne malé úrovne zásob (pozri odôvodnenie 136 predbežného nariadenia), nemožno toto zvýšenie považovať za príčinu ujmy. Na základe uvedeného sa toto tvrdenie musí zamietnuť.

(125)

Niekoľko zainteresovaných strán vznieslo námietky voči záverom vyvodeným v otázke vplyvu znižujúcich sa cien surovín na ceny účtované výrobným odvetvím Únie. Po prvé, namietali, že pokles dovozných cien bol nižší než pokles cien surovín, a uviedli príklad železnej rudy. Tieto strany vo svojom oznámení uviedli, že cena železnej rudy (RMB/tona) v posudzovanom období klesla o 39 %. Po druhé, tvrdili, že argumentácia Komisie v odôvodneniach 171 až 175 predbežného nariadenia nevyvrátila tvrdenie, že znižujúce sa ceny surovín viedli k poklesu cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a že Komisia nepripisovala zníženiu svetových cien surovín patričnú váhu.

(126)

V tejto súvislosti sa predovšetkým pripomína, že dovozné ceny z dotknutých krajín sa v posudzovanom období znížili priemerne o 20 %, čo je viac ako zníženie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie. Okrem toho, čo sa týka železnej rudy, a po prepočte predložených cenových údajov z RMB na EUR/tona sa ukazuje, že ceny železnej rudy sa v posudzovanom období znížili približne len o 31 %. Za konzervatívneho predpokladu, že by podiel železnej rudy predstavoval v dotknutých krajinách 35 % nákladov, mohlo by zníženie ceny surovín viesť len k zníženiu ceny cca o menej než 11 %, pričom, ako už bolo vysvetlené, sa ceny dovozu z dotknutých krajín znížili o 20 %.

(127)

Čo sa týka druhého tvrdenia, treba poznamenať, že Komisia nevylúčila skutočnosť, že zníženie cien surovín v posudzovanom období ovplyvnilo cenu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Argumentovala však, že cena výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii nesledovala len celosvetový cenový trend, ktorý v podstate odráža vývoj cien surovín. Komisia okrem toho analyzovala ďalšie faktory, ktoré majú vplyv na ceny, a to regionálne rozdiely a nadmerné kapacity. Uviedla tiež, že ak by sa cena príslušného výrobku nebola znížila viac ako zníženie cien surovín, podmienky hospodárskej súťaže na trhu by boli zostali prijateľné a výrobné odvetvie Únie by bolo schopné profitovať zo zníženia nákladov a dosiahnuť ziskovosť. Na základe týchto skutočností sa uvedené tvrdenia musia zamietnuť.

(128)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia sa vrátili k tejto otázke vo svojich pripomienkach ku konečnému zverejneniu. Žiadne nové argumenty však neboli predložené.

(129)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že v posúdení Komisie týkajúcom sa príčinnej súvislosti sa dovozu príslušného výrobku výrobným odvetvím Únie nepripisovala dostatočná váha, čo viedlo k neúplnému a nepresnému posúdeniu príčinnej súvislosti.

(130)

Ako je uvedené v odôvodnení 104, dovoz výrobným odvetvím Únie z dotknutých krajín bol v posudzovanom období stabilný a predstavoval menej ako 1 % z celkového predajného obratu výrobného odvetvia Únie. Okrem toho, a ako je uvedené v odôvodnení 191 predbežného nariadenia, tieto nákupy uskutočňovali obchodné pobočky, ktoré mohli ploché výrobky z ocele valcované za studena voľne nakupovať z viacerých zdrojov. Tieto obchodné pobočky sú nútené ponúkať čo najlacnejší materiál s cieľom zachovať si svoje obchodné vzťahy. Vzhľadom na dotknuté malé objemy a skutočnosť, že sa tieto objemy v posudzovanom období nezvýšili, sa usudzuje, že dovozu z dotknutých krajín sa pripisovala dostatočná váha. Toto tvrdenie preto treba zamietnuť.

(131)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia sa k tejto otázke vrátili vo svojich pripomienkach, ktoré nasledovali po konečnom zverejnení, a tvrdili, že Komisia údajne prehodnotila čísla, aby odôvodnila zistenie ujmy prostredníctvom prehodnotenia pomeru, ktorý predstavoval tento dovoz v percentuálnom podiele z celkového predaja. Faktom je, že Komisia neprehodnotila čísla, ale skôr poskytla presnejšie údaje (menej ako 1 %) než širšiu škálu uvedenú v predbežnom nariadení (0 % – 5 %).

(132)

Tie isté zainteresované strany po predbežnom zverejnení a takisto po konečnom zverejnení zopakovali argument, že ruský dovoz patrí naďalej do pôsobnosti kvót nespôsobujúcich ujmu uvedených v predchádzajúcej platnej dohode o obchode s niektorými výrobkami z ocele medzi Ruskom a Úniou. Nesúhlasili najmä so záverom, že úroveň kvóty bola „príliš vysoká“, a uviedli, že došlo k značnému prekrývaniu medzi rozsahom výrobku tohto prešetrovania a kategóriou „iných plochých valcovaných výrobkov“ (vymedzených v dohodách).

(133)

V tejto súvislosti sa pripomína, že platnosť uvedenej dohody sa skončila pred obdobím prešetrovania, t. j. 22. augusta 2012, po pristúpení Ruskej federácii k Svetovej obchodnej organizácii (WTO). Ďalej sa konštatuje, že dohoda neobsahovala žiadne ustanovenie týkajúce sa indexácie dovoznej kvóty v súlade so skutočným každoročným vývojom dopytu/spotreby. Inými slovami, zmenšujúci sa trh by neviedol k zodpovedajúcej úprave kvót. A navyše v článku 10 uvedenej dohody sa stanovovalo, že v každej skupine výrobkov by sa pri každoročnom predĺžení mali množstvá zvýšiť o 2,5 %. Preto nie je prekvapujúce, že kvóta pre skupinu výrobkov vrátane výrobkov, na ktoré sa vzťahuje toto prešetrovanie, nebola nikdy v období existencie dohody dosiahnutá.

(134)

S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa ukazuje, že kvóty uvedené v prílohách k týmto každoročným dohodám sú odtrhnuté od reality trhov a vývoja spotreby, lebo kvóta sa automaticky upravovala smerom nahor bez ohľadu na vývoj spotreby/dopytu. Okrem toho, keďže sa kvóta počas obdobia existencie dohody nikdy nevyčerpala, možno sa domnievať, že bola zrejme „príliš vysoká“ nielen v období existencie dohody, ale aj keď sa porovná s vývojom spotreby v posudzovanom období. V dôsledku toho nemá zmysel akékoľvek porovnanie medzi úrovňou takej kvóty, ktorá už po 22. auguste 2012 nebola použiteľná, a úrovňou dovozu z Ruska v posudzovanom období. Toto tvrdenie sa preto musí zamietnuť.

(135)

Údajné prekrývanie medzi rozsahom výrobkov tohto prešetrovania a zodpovedajúcich „iných plochých valcovaných výrobkov“ sa analyzovalo ďalej. Po prvé, ukázalo sa, že rozsah výrobkov aktuálneho prešetrovania sa týka aj výrobkov patriacich do skupiny výrobkov „za studena valcované a potiahnuté legované tabule“. Po druhé, ukázalo sa, že zo 42 kódov TARIC zahrnutých do dohody v rámci uvedených skupín výrobkov sa iba 7 úplne zhoduje s číselnými znakmi uvedenými v predbežnom nariadení (7209169000, 7209179000, 7209189100, 7209269000, 7209279000, 7209289000 a 7225508000). V dôsledku toho je 35 kódov TARIC zahrnutých v prílohe k dohode vylúčených z rozsahu výrobku tohto prešetrovania. Na druhej strane približne 10 kódov TARIC zahrnutých v tomto prešetrovaní nebolo do uvedenej dohody zaradených. Na základe uvedeného sa ukazuje, že údajné prekrývanie nie je podporené vecnými dôkazmi a takéto nepodložené tvrdenia sa musia zamietnuť.

(136)

Iná zainteresovaná strana argumentovala, že výrobné odvetvie Únie zásadne ovplyvnila jeho nadmerná kapacita, ktorá spôsobila nadmernú ponuku, zvýšené náklady a znížené zisky, ale taktiež odradila od ďalších investícií. Ďalej uviedla, že v prípade neexistencie dovozu by využitie kapacity bolo prekročilo iba 72 %.

(137)

Po prvé, pripomína sa, že výrobné odvetvie Únie v posudzovanom období znížilo svoju kapacitu o 3 %, aby sa prispôsobilo meniacej sa situácii na svetovom trhu. Zatiaľ čo mieru využitia kapacity, ktoré výrobné odvetvie Únie dosiahlo v posudzovanom období, nemožno považovať za dostatočnú, a je nesporné, že nízke úrovne využitia kapacity môžu mať vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia, je potrebné poznamenať, že výrobné odvetvie Únie bolo v roku 2011 ešte ziskové, keď jeho vybudovaná kapacita prekročila kapacitu z obdobia prešetrovania a jej využitie bolo pod úrovňou obdobia prešetrovania. Z tohto dôvodu, a vzhľadom na zlepšenie využitia kapacity spojené so znížením kapacity, sa dospelo k záveru, že úroveň využitia kapacity nemožno považovať za prvok narúšajúci príčinnú súvislosť. Na základe uvedeného sa musí toto tvrdenie zamietnuť.

(138)

Niekoľko krajín tvrdilo, že Komisia náležite nevyhodnotila vplyv dovozu z tretích krajín. Argumentovali, že úroveň ich dovozu sa blížila úrovni ruského dovozu a dovoz z Iránu a Ukrajiny sa uskutočňoval za nižšie ceny ako dovoz z Ruska a Číny. Okrem toho, ako je uvedené v odôvodnení 105, jedna zainteresovaná strana tvrdila, že dovoz z Ukrajiny, Indie a Iránu, ktorý v posudzovanom období dosiahol 5,4 % podielu na trhu, nebol riadne vyhodnotený v porovnaní so znížením podielu výrobného odvetvia Únie na trhu.

(139)

V tejto súvislosti sa predovšetkým poznamenáva, že tak, ako je to uvedené v odôvodnení 104, v posudzovanom období sa podiel dovozu z tretích krajín na trhu znížil z 10,9 % na 9,1 % (z 854 281 na 647 710 ton), zatiaľ čo podiel samotného dovozu z Ruska na trhu sa zvýšil z 5,9 % na 9,8 % (zo 466 165 na 697 661 ton). Z uvedeného vyplýva, že dovoz z Ruska a dovoz z tretích krajín sledovali opačné trendy. Tiež sa konštatuje, že v rámci tohto prešetrovania sa dovoz z Ruska kumuloval s dovozom z Číny a že podiel dotknutých krajín na trhu sa zvýšil zo 14,3 % v roku 2011 na 20,1 % v období prešetrovania.

(140)

Po druhé, hoci je nesporné, že dovoz z Iránu a Ukrajiny sa naozaj uskutočňoval za nižšie priemerné ceny než priemerné ceny dotknutých krajín, poukazuje sa na to, že priemerná úroveň cien tohto dovozu bola počas celého posudzovaného obdobia nižšia ako dovoz z dotknutých krajín a ich cenové správanie sa v tomto období podstatne nezmenilo. Keďže ich podiel na trhu sa zvýšil len mierne z 2,9 % na 3,4 %, nie je pravdepodobné, že tento dovoz narušuje príčinnú súvislosť.

(141)

Po tretie, ako je uvedené v odôvodnení 106, podiel Ukrajiny, Indie a Iránu na trhu by sa mal analyzovať v priebehu celého posudzovaného obdobia, a nie so zameraním na konkrétne jednoročné obdobie. Z toho vyplýva, že podiel na trhu, ktorý mal dovoz z Indie, Iránu a Ukrajiny, sa v posudzovanom období mierne zvýšil zo 4 % na 5,4 %, zatiaľ čo dovoz z ostatných tretích krajín (vrátane vyššie uvedených) sa celkovo znížil z 10,9 % na 9,1 %. Z uvedeného vyplýva, že zníženie podielu výrobného odvetvia Únie na trhu (– 4 %) nie je možné porovnávať len s podielom na trhu, ktorý mali vyššie uvedené krajiny v období prešetrovania, a že dané zvýšenie podielu na trhu nemožno považovať za tak významné, aby narušilo príčinnú súvislosť.

(142)

Po konečnom zverejnení niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že pri posúdení v absolútnom vyjadrení bol dovoz zo všetkých tretích krajín porovnateľný s dovozom z Ruska a že by mal byť rovnako považovaný za škodlivý. V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že ako sa uvádza v odôvodneniach 107 až 111 predbežného nariadenia, podmienky na súhrnné posúdenie ruského a čínskeho dovozu boli splnené. Preto by sa ruský dovoz nemal analyzovať izolovane. Po druhé, treba takisto poznamenať, že hoci analýza dovozu by sa mala samozrejme vykonať aj vzhľadom na absolútne čísla, vývoj takýchto absolútnych čísiel by sa mal takisto analyzovať. V tejto súvislosti, ako už bolo uvedené, je potrebné poznamenať, že dovoz zo všetkých tretích krajín sa znížil o 206 571 ton počas posudzovaného obdobia, zatiaľ čo dovoz z Ruska sa zvýšil o 231 496 ton. Dovoz z dotknutých krajín posudzovaný súhrnne sledoval podobný trend a zvýšil sa o 312 224 ton. Ako sa uvádza vyššie, dovoz zo všetkých tretích krajín bol v posudzovanom období oveľa nižší než dovoz z dotknutých krajín. Sledoval navyše opačný trend ako dovoz z Ruska alebo dovoz z dotknutých krajín. Na základe tejto skutočnosti sa potvrdzuje, že dovoz z tretích krajín bol analyzovaný správne vzhľadom na jeho objem, cenu a trendy v podiele na trhu. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(143)

Na základe uvedených skutočností a keďže neboli predložené ďalšie pripomienky, závery uvedené v odôvodneniach 202 až 204 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(144)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa záujmu výrobného odvetvia Únie, záver uvedený v odôvodnení 209 predbežného nariadenia sa potvrdzuje.

(145)

Po predbežnom zverejnení niektoré strany tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení proti dotknutým krajinám by nebolo v záujme Únie. Toto tvrdenie bolo zopakované po konečnom zverejnení. Vyhlasovali, že antidumpingové opatrenia by boli proti záujmom malých používateľov, lebo majú účinok narúšajúci hospodársku súťaž (výrobcovia z Únie zvýšia svoje ceny), a pretože výrobcovia Únie nevyrábajú niektoré druhy plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena.

(146)

Tieto tvrdenia už boli posúdené v odôvodneniach 220 až 223 predbežného nariadenia, ale po predbežnom alebo konečnom zverejnení k nim neboli poskytnuté žiadne významné doplňujúce informácie. Toto tvrdenie sa teda zamieta.

(147)

Niektoré strany tvrdili, že Komisia bola zaujatá v prospech výrobcov z Únie a za každú cenu sa snažila zistiť dumping.

(148)

Toto tvrdenie nebolo ďalej podložené dôkazmi. Komisia zdôrazňuje, že prešetrovanie sa vykonáva v medziach uplatniteľného právneho rámca s najvyššími normami neutrality a transparentnosti.

(149)

Podľa niektorých strán skutočnosť, že výrobcovia z Únie dovážali výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, ukazuje, že nemôžu uspokojiť dopyt v Únii.

(150)

Ako je tiež uvedené v odôvodnení 191 predbežného nariadenia, mnoho výrobcov z Únie je súčasťou integrovaných oceliarskych skupín s nezávislými obchodnými spoločnosťami. Títo obchodníci môžu voľne nakupovať z akéhokoľvek zdroja, ktorý si vyberú, vrátane dotknutých krajín. Treba znovu zopakovať, že tieto nákupy predstavujú menej ako 1 % predaja navrhovateľov. Okrem dôvodov sebaobrany a udržiavania obchodných vzťahov neobsahuje súbor existujúcich informácií nič, čo by nasvedčovalo tomu, že tento dovoz sa uskutočnil preto, lebo výrobcovia z Únie nie sú schopní uspokojiť dopyt.

(151)

Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa záujmu Únie, závery uvedené v odôvodneniach 229 až 232 predbežného nariadenia sa potvrdzujú.

(152)

Po predbežnom zverejnení predložili niektoré strany pripomienky k 5 % cieľovému zisku dočasne použitému pre výpočet predaja pod cenou, ako je vysvetlené v odôvodneniach 237 až 238 predbežného nariadenia. Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že zisk v odvetví by nebol býval vyšší než 5 %, zatiaľ čo iná zainteresovaná strana namietala, že 5 % cieľový zisk je nadmerný. Tieto tvrdenia neboli odôvodnené.

(153)

Eurofer považoval 5 % cieľový zisk za príliš nízky. Po prvé, zamietol odkaz na cieľový zisk GOES na základe toho, že okrem iného výskum a vývoj, trhy a povaha oceliarstva sú rozdielne. Po druhé, Eurofer tvrdil, že dostupné a overiteľné dôkazy z obdobia pred rokom 2009 ukazujú, že použitý cieľový zisk by mal byť najmenej 10 %. V tomto tvrdení Eurofer vychádzal čiastočne z informácií poskytnutých sťažujúcimi sa výrobcami, ktorí boli zaradení do vzorky a ktorí na žiadosť Komisie poskytli údaje o ziskovosti okrem iného za obdobie rokov 2005 – 2008, a čiastočne zo ziskovosti dosiahnutej niektorými inými výrobcami z Únie v tomto období. Eurofer doplnil, že cieľový zisk by sa nemal odvodzovať z rokov ovplyvnených buď hospodárskou krízou, alebo dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. Po tretie, Eurofer tvrdil, že cieľový zisk by sa mal upraviť vzhľadom na dovoz po období prešetrovania a na prebiehajúci ďalší nekalý pokles cien príslušného dovozu. Poukázal tiež na to, že inštitúcie Únie už v minulosti vychádzali z vyššej než zvyčajnej úrovne zisku, aby vykompenzovali ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom (9).

(154)

Tieto pripomienky boli riadne analyzované. Predovšetkým treba pripomenúť, že tak, ako je vysvetlené v odôvodnení 236 predbežného nariadenia, v prešetrovaní sa zistilo, že počas celého posudzovaného obdobia existovali značné objemy dovozu z dotknutých krajín, čo malo nepriaznivý vplyv okrem iného na ziskovosť výrobného odvetvia Únie. Preto by sa žiadny z rokov v posudzovanom období nemohol považovať za smerodajný pre zisk, ktorý by sa mohol primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže. Keďže jediné stanovisko zaslané v tomto ohľade počas predbežného štádia nebolo dostatočne odôvodnené, Komisia sa rozhodla dočasne stanoviť cieľový zisk na základe zistení v prešetrovaniach týkajúcich sa ostatných výrobkov z ocele. Po uložení dočasných opatrení však Komisia ďalej skúmala túto otázku nielen s prihliadnutím na pripomienky doručené po zverejnení, ale požiadala tiež o ďalšie informácie v tejto veci, ktoré analyzovala.

(155)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 8, po uložení dočasných opatrení Komisia požiadala výrobcov z Únie zaradených do vzorky, aby za roky 2005 až 2010 poskytli údaje o ziskovosti týkajúce sa podobného výrobku, keď sa predával na trhu Únie (rovnaké informácie za obdobie od roku 2011 do obdobia prešetrovania už boli poskytnuté prostredníctvom ich pôvodných vyplnených dotazníkov). Tieto informácie boli poskytnuté a riadne overené. Vážená priemerná ziskovosť za roky 2005 až 2008, ktorú bolo možné na základe toho vypočítať, sa v každom uvedenom roku pohybovala v rozmedzí 9 % – 15 %. Roky 2005 až 2008 sa ukázali ako reprezentatívne na stanovenie cieľového zisku, lebo ich neovplyvnila ani hospodárska kríza, ktorá mala od roku 2009 veľký vplyv na odvetvie, ani neboli charakterizované mimoriadne priaznivými okolnosťami na trhu. Okrem toho objem dovozu z dotknutých a iných krajín v týchto rokoch naznačoval, že hospodárska súťaž bola silná.

(156)

Na základe uvedeného preto Komisia zastáva názor, že ziskové rozpätie dosiahnuté výrobným odvetvím v poslednom reprezentatívnom roku, t. j. v roku 2008, je vhodnejším základom pre cieľový zisk tohto výrobného odvetvia než 5 % cieľový zisk používaný dočasne. Toto vážené priemerné ziskové rozpätie predstavuje 9,9 % a výpočty predaja pod cenou boli príslušne upravené. Keďže sa tieto informácie zakladajú na údajoch o skutočnej ziskovosti príslušného výrobku, ide o najlepšie dostupné informácie na tento účel.

(157)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia sa k otázke rozpätí ujmy použitých na stanovenie úrovne odstránenia ujmy vrátili vo svojich pripomienkach, ktoré nasledovali po konečnom zverejnení. V bode 60 rozsudku EFMA (10) bolo zdôraznené, že „pri výpočte cieľovej ceny, ktorá odstráni príslušnú ujmu [ziskové rozpätie, ktoré sa má použiť], sa treba obmedziť na ziskové rozpätie, s ktorým by výrobné odvetvie Spoločenstva mohlo odôvodnene rátať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže bez existencie dumpingového dovozu.“ Ďalej uviedli, že zisk dosiahnutý v roku 2011 predstavuje spoľahlivé ziskové rozpätie, keď neexistoval dumpingový dovoz. Vzhľadom na to, že údaje za obdobie od roku 2009 až do obdobia prešetrovania boli zjavne neprimerané s prihliadnutím na značnú prítomnosť lacného a dumpingového dovozu a finančné krízy v roku 2009, ktoré ovplyvnili oceliarsky priemysel aj v rokoch 2010 a 2011, bolo zrejmé, že Komisia mala pádne dôvody, aby v čase postupovala ďalej do minulosti (pokiaľ boli dostupné údaje) s cieľom určiť posledný reprezentatívny rok a že obdobie rokov 2005 – 2008 by sa preto malo preskúmať. Z dostupných údajov sa urobil záver, že rok 2008 bol najvhodnejší z dôvodov uvedených vyššie. Tvrdenie, že je to „vyberanie hrozienok z koláča“, je nepodložené, pretože z obdobia 2005 – 2008 nebol rok 2008 ani zďaleka najviac ziskový. Rok 2008 sa zvolil preto, lebo to bol posledný rok s normálnymi podmienkami hospodárskej súťaže. Preskúmanie cien na trhu Únie, údajov o dovoze a spotreby v Únii ukázalo, že skutočne existovala normálna konkurenčná situácia na trhu.

(158)

Preto metóda použitá na stanovenie normálneho zisku pre úroveň odstránenia ujmy je plne v súlade s rozsudkom EFMA a tvrdenie sa zamietlo.

(159)

Tí istí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že, ako sa uvádza v odôvodnení 122, Komisia v analýze situácie výrobného odvetvia Únie nezohľadnila udalosti, ku ktorým došlo v roku 2010, lebo sa stali pred obdobím analýzy, pričom ale použila rok 2008 na účel stanovenia cieľového zisku. V tejto súvislosti treba poznamenať, že aj keď posudzované obdobie pre analýzu situácie výrobného odvetvia Únie bolo obmedzené na obdobie od roku 2011 do obdobia prešetrovania, ako sa uvádza v odôvodnení 20 predbežného nariadenia, neexistujú žiadne právne obmedzenia, ktoré bránia Komisii, aby sa vrátila do období mimo posudzovaného obdobia s cieľom stanoviť primeraný cieľový zisk, pokiaľ toto zvolené obdobie je reprezentatívne pre úroveň zisku, akú by bolo možné dosiahnuť, keď neexistuje dumpingový dovoz. Toto je náležite vysvetlené v odôvodnení 157. Preto sa uvedené tvrdenie musí zamietnuť.

(160)

Tie isté strany tvrdili, že keď neexistujú pre obdobie rokov 2005 – 2008 „iné ukazovatele ujmy“, zainteresované strany nemohli predložiť zmysluplné pripomienky, či je úroveň cieľového zisku. adekvátna. V tejto súvislosti treba poznamenať, že určenie posledného roku, kedy prevažovali normálne trhové podmienky, a zhodnotenie stavu výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia sú dva oddelené postupy, v ktorých Komisia nevyžaduje a/alebo neanalyzuje rovnaký súbor informácií. „Iné ukazovatele ujmy“ nie sú relevantné na určenie toho, či normálne trhové podmienky prevládajú v určitom roku. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(161)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že údaje o ziskovosti za rok 2008 sa nemali používať, pretože nespadajú do obdobia od roku 2011 do obdobia prešetrovania. Z uvedeného rozsudku EFMA je však zrejmé, že počas posudzovaného obdobia vôbec žiadny rok nespĺňa podmienky na stanovenie cieľového zisku. Keďže v predbežnej fáze Komisia nemala spoľahlivé, overené a použiteľné informácie o ziskovosti od výrobného odvetvia, spoľahla sa na mieru ziskovosti použitú v iných prešetrovaniach. Keďže však po dočasnom zverejnení získala a overila ďalšie informácie o ziskovosti a tieto informácie sa ukázali ako smerodajné pre zisk, ktorý by bolo možné primerane dosiahnuť za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v tomto odvetví, použitie takéhoto zisku je vhodnejšie než použitie čísel skreslených rôznymi trhovými podmienkami (výrobky, podmienky hospodárskej súťaže), aj keby boli novšie. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(162)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca uviedol, že výpočet rozpätia predaja pod cenou nebol urobený pre druhy výrobkov spracovaných prepojenými dovozcami pri vstupe na trh Únie. Keďže boli k dispozícii údaje na zahrnutie daných predajov, bolo toto tvrdenie prijaté a rozpätia podhodnotenia a predaja pod cenou boli príslušne aktualizované.

(163)

Ten istý ruský vyvážajúci výrobca argumentoval, že určenie úrovne predaja pod cenou nebolo presné. Uviedol, že hodnoty výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie použité pre výpočty predajov pod cenou boli u niektorých druhov výrobkov veľmi vysoké v porovnaní s takmer rovnakými druhmi výrobkov a že Komisia by ich buď nemala brať do úvahy, alebo by ich mala upraviť na realistickú úroveň. Tiež uviedol, že aj keď priemerné vývozné ceny CIF za čínsky dovoz sú o 3 % vyššie, rozpätie predaja ruských vývozcov pod cenou je dvojnásobné. Nakoniec konštatoval, že objem porovnateľných výrobkov, ktoré predalo výrobné odvetvie Únie, predstavoval iba 6,4 % z jej celkového objemu vývozu.

(164)

Po opätovnom overení však Komisia potvrdila, že údaje o výrobných nákladoch výrobného odvetvia Únie boli presné. Čo sa týka rozdielu v hodnote CIF a rozpätia predaja pod cenou, poukazuje sa na to, že takéto porovnanie je zjednodušené a neberie do úvahy prípadné kolísanie cien a nákladov medzi rôznymi druhmi výrobkov na strane Únie alebo na strane vyvážajúcich výrobcov. Ďalej sa konštatuje, že základné nariadenie nestanovuje žiadnu prahovú hodnotu, pokiaľ ide o porovnanie medzi objemom vývozu a zodpovedajúcim objemom podobných výrobkov, ktorý predalo výrobné odvetvie Únie. V každom prípade po zohľadnení tvrdenia uvedeného v odôvodnení 162 objem porovnateľných výrobkov, ktoré predalo výrobné odvetvie Únie, predstavoval 10 % jej celkového objemu vývozu. V tejto súvislosti sa tiež poznamenáva, že vyše 90 % výrobkov, ktoré do Únie doviezol tento konkrétny vyvážajúci výrobca, by sa mohlo zhodovať s porovnateľným výrobkom Únie. Na základe uvedeného sa musí toto tvrdenie zamietnuť.

(165)

Niektorí vyvážajúci výrobcovia spochybnili uplatnenie článku 2 ods. 9 na výpočet ujmy zo strany Komisie, pričom tvrdili, že článok 2 ods. 9 sa nachádza medzi ustanoveniami základného nariadenia týkajúcimi sa dumpingu a nemôže sa použiť analogicky na výpočet ujmy. Argumentovali, že cena voľného obehu by mala vychádzať z ceny, ktorú prepojení dovozcovia v Únii skutočne účtujú prvým nezávislým zákazníkom v Únii.

(166)

Účelom výpočtu rozpätia ujmy je určiť, či by uloženie nižšej sadzby cla (než je sadzba cla založená na dumpingovom rozpätí) na vývoznú cenu dumpingového dovozu stačilo na odstránenie ujmy zapríčinenej dumpingovým dovozom. Toto posúdenie by malo vychádzať z úrovne vývoznej ceny na hranici Únie, o ktorej sa usudzuje, že je na úrovni porovnateľnej s cenou zo závodu výrobného odvetvia Únie. V prípade vývozného predaja prostredníctvom prepojených dovozcov sa analogicky s prístupom pre výpočty dumpingového rozpätia vývozná cena vytvorila na základe ceny ďalšieho predaja prvému nezávislému zákazníkovi náležite upravenej podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Keďže vývozná cena je nevyhnutným prvkom pri výpočte rozpätia ujmy a keďže tento článok je jediným článkom základného nariadenia, ktorý poskytuje usmernenia pre tvorbu vývoznej ceny, uplatnenie tohto článku na analogickej báze je odôvodnené.

(167)

Okrem toho sa usudzuje, že metóda, ktorú zastáva táto strana, by viedla k nerovnakému zaobchádzaniu pri výpočte jej rozpätí a rozpätí iných vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky predávajúcich nezávislým dovozcom. Metodika, ktorá sa použila pri ostatných vyvážajúcich výrobcoch zaradených do vzorky, sa zakladala na vývoznej cene na úrovni CIF, ktorá samozrejme nezahŕňala náklady PVA a zisk z ďalšieho predaja v Únii po preclení. Komisia sa domnieva, že stanovenie príslušnej dovoznej ceny na účely výpočtov cenového podhodnotenia a predaja pod cenu by nemalo byť ovplyvnené tým, či sa vyvážaný tovar dodáva prepojeným alebo nezávislým hospodárskym subjektom v Únii. Metodikou, ktorú používa Komisia, sa zabezpečuje rovnaké zaobchádzanie za oboch okolností.

(168)

Komisia preto usúdila, že zvolený prístup bol správny a zamietla tieto tvrdenia.

(169)

Po konečnom zverejnení jedna zainteresovaná strana tvrdila, že z dôvodu odpočítania nákladov PVA a zisku z predajnej ceny už nemožno predaj pod cenu a dumpingové sadzby správne porovnávať, lebo menovateľ na výpočet (t. j. cena CIF) už nie je rovnaký. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, keďže odpočty nákladov PVA a zisku ovplyvňujú len čitateľa pomeru a nie menovateľa.

(170)

Aj po konečnom zverejnení niektoré zainteresované strany tvrdili, že odpočítanie nákladov PVA a zisku skreslil účinok pravidla nižšieho cla. Keďže sa však na výpočty dumpingu použila zrovnateľná metodika, určite neexistuje žiadne narušenie pravidla nižšieho cla. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(171)

Jedna zainteresovaná strana uviedla, že v danom prípade nie je tzv. pravidlo menšieho cla postačujúce na odstránenie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, lebo zatiaľ čo výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zostali po období prešetrovania stabilné, vývozné ceny z Ruska a Číny sa od apríla do decembra 2015 znížili o 19 %, resp. o 22 %. Na základe toho táto strana tvrdila, že príslušná úroveň dočasných antidumpingových ciel (26,2 % a 16 %) nebola dostatočná, lebo clá už boli buď do veľkej miery, alebo úplne, absorbované uvedenými poklesmi cien. V dôsledku týchto znížení cien boli výrobcovia v dotknutých krajinách schopní podstatne zvýšiť objem vývozu do Únie. Ďalej sa táto strana odvolala na odôvodnenie 26 nariadenia Rady (ES) č. 437/2004 (11), v ktorom Komisia uvádza, že zistenia by sa mali obmedziť na obdobie prešetrovania okrem prípadov, keď je možné preukázať, že účinky nových okolností sú zrejmé, nesporné, trvalé, nie sú prístupné manipulácii a nepochádzajú z úmyselného konania zainteresovaných strán.

(172)

Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Na jednej strane tvrdenie, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie zostali stabilné, nebolo podporené vecnými dôkazmi. Na druhej strane aj keď dovozné ceny z dotknutých krajín sa od konca obdobia prešetrovania skutočne značne znížili, existuje niekoľko náznakov, že dovozné ceny sa v druhom štvrťroku 2016 opäť zvyšujú. Z tohto dôvodu sa nezdá, že zníženie predajných cien má trvalú povahu, a preto by bolo predčasné zachádzať s nimi ako s takými.

(173)

Pretože úroveň spolupráce bola vysoká, konečné rozpätie ujmy platné pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky bolo pre ČĽR vypočítané ako priemer dvoch vyvážajúcich výrobcov zo vzorky. Konečné rozpätie ujmy platné pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z ČĽR bolo stanovené na úrovni najvyššieho rozpätia dvoch spolupracujúcich spoločností.

(174)

Konečné rozpätie ujmy pre Rusko platné pre nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov bolo stanovené na základe rozpätia ujmy reprezentatívneho druhu výrobku spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov. Toto rozpätie sa vzťahuje na spoločnosť PJSC Novolipetsk Steel, lebo jej nespolupráca vysvetlená vyššie v časti „Dumping“ sa vzťahovala tiež na jej vývoznú cenu, a preto i na jej rozpätie ujmy.

(175)

Vzhľadom na otázky uvedené v odôvodneniach 152 až 172 sú konečné rozpätie ujmy a dumpingové rozpätie vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, nasledujúce. Konečné colné sadzby sú tu tiež uvedené.

Tabuľka 4

Konečné rozpätia a colné sadzby

(176)

Po pripomienkach jedného vyvážajúceho výrobcu v nadväznosti na konečné zverejnenie boli uvedené rozpätia ujmy v prípade potreby zaokrúhlené nadol na najbližšiu desatinu.

(177)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení boli stanovené na základe zistení tohto prešetrovania. Odzrkadľujú preto situáciu týchto spoločností, ktorá bola zistená počas tohto prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda vzťahujú výhradne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách a vyrobeného danými spoločnosťami, čiže uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážaný príslušný výrobok vyrábaný akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa tieto sadzby nemali využiť a takýto výrobok by mal podliehať colnej sadzbe uplatňovanej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(178)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto sadzieb antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných či predajných subjektov) treba predložiť Komisii (12) spolu so všetkými príslušnými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie sa zodpovedajúcim spôsobom zmení aktualizáciou zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(179)

V záujme minimalizovania rizík obchádzania sa v tomto prípade považujú za potrebné osobitné opatrenia na zabezpečenie riadneho uplatňovania antidumpingových opatrení. Medzi tieto osobitné opatrenia patrí: predloženie platnej obchodnej faktúry colným orgánom členských štátov, ktorá musí zodpovedať požiadavkám uvedeným v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na dovoz, ku ktorému nie je takáto faktúra pripojená, sa uplatňuje sadzba cla uplatniteľná na všetky ostatné spoločnosti.

(180)

Vzhľadom na zistené dumpingové rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie by sa sumy zabezpečené prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe predbežného nariadenia, mali s konečnou platnosťou vybrať.

(181)

Po predbežnom zverejnení navrhovateľ tvrdil, že niektorí vyvážajúci výrobcovia začal absorbovať uložené dočasné clá odmietnutím zvyšovať svoje ceny. Toto tvrdenie nie je možné overiť v rámci tohto prešetrovania. Pokiaľ by sa podala samostatná žiadosť o antiabsorpčné prešetrovanie, mohlo by sa začať preskúmanie podľa článku 12 ods. 1 základného nariadenia, ak by sa poskytli dôkazy prima facie.

(182)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) 2016/1036,

—

ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, po valcovaní za studena už ďalej neupravené, tiež vo zvitkoch, vo všetkých hrúbkach, elektrické,

—

ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, vo zvitkoch s hrúbkou menšou než 0,35 mm, žíhané (známe ako „čierne plechy“),

—

ploché valcované výrobky z inej legovanej ocele vo všetkých šírkach, z kremíkovej elektroocele a

—

ploché valcované výrobky z legovanej ocele, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravené, z rýchloreznej ocele.