1.6.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 144/11


DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/860

zo 4. februára 2016,

ktorým sa bližšie určujú okolnosti, za ktorých je vylúčenie z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu nevyhnutné podľa článku 44 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 44 ods. 11,

keďže:

(1)

V kontexte riešenia krízových situácií je nevyhnutné, aby orgány pre riešenie krízových situácií mali dostatočné usmernenia na zabezpečenie správneho a jednotného uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov v celej Únii. Zásada, že nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov sa môže uplatňovať na všetky záväzky, pokiaľ nie sú výslovne vylúčené podľa článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ, platí všeobecne. Z tohto dôvodu nie je možné žiadne záväzky považovať za záväzky vždy vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nepatria do zoznamu záväzkov výslovne vylúčených v uvedenom ustanovení. Už vo fáze plánovania riešenia krízových situácií a posudzovania riešiteľnosti krízovej situácie by sa mal orgán pre riešenie krízových situácií zameriavať na minimalizáciu vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov s cieľom dodržiavať zásadu, že náklady na riešenie krízovej situácie budú absorbovať akcionári a veritelia.

(2)

Všeobecná zásada, ktorou sa riadi riešenie krízových situácií je, že akcionári a veritelia by mali absorbovať straty pri riešení krízových situácií v súlade s hierarchiou ich nárokov v rámci bežného konkurzného konania. Okrem toho by sa s veriteľmi tej istej triedy malo zaobchádzať nestranným spôsobom. V tejto súvislosti je potrebné jasne vymedziť diskrečnú právomoc orgánov pre riešenie krízových situácií úplne alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov a preniesť straty na ostatných veriteľov alebo v prípade potreby na fondy na riešenie krízových situácií. Preto je potrebné podrobne vyjasniť okolnosti umožňujúce, aby boli veritelia vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a akékoľvek odchýlky od zásady rovnakého zaobchádzania s veriteľmi rovnakého postavenia (tzv. zásada pari passu) musia byť primerané, odôvodnené verejným záujmom a nesmú byť diskriminačné.

(3)

Je dôležité vytvoriť orgánom pre riešenie krízových situácií rámec pre vykonávanie ich právomoci vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe výnimočných okolností stanovených v článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ s cieľom zabezpečiť väčšiu prehľadnosť daného scenára riešenia krízových situácií. Orgány pre riešenie krízových situácií však potrebujú určitú mieru flexibility na posúdenie na individuálnom základe, či sú vylúčenia úplne nevyhnutné a primerané.

(4)

Na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií uvedených v článku 31 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ by sa malo prijať rozhodnutie o použití nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov (alebo iných nástrojov riešenia krízových situácií). Z týchto cieľov riešenia krízových situácií by podľa rovnakého princípu vychádzať aj rozhodnutia týkajúce sa používania uvedeného nástroja vrátane rozhodnutia vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov v danom prípade.

(5)

V súlade s týmito zásadami by sa schopnosť vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ mala obmedziť na minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľov, ktoré odôvodňujú také vylúčenie. Na tento účel by sa mala vždy, keď je to možné, uprednostniť možnosť čiastočne vylúčiť záväzok obmedzením rozsahu jeho odpísania, ak je to postačujúce na dosiahnutie tohto cieľa, pred jeho úplným vylúčením z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

(6)

Výnimočné použitie právomoci vylúčiť, úplne alebo čiastočne, záväzok alebo triedu záväzkov by nemalo ovplyvniť povinnosť orgánov pre riešenie krízových situácií zabezpečiť, aby krízová situácia inštitúcií a skupín bola riešiteľná a aby mali dostatok prostriedkov na splnenie minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky s cieľom absorbovať straty pri riešení krízových situácií a zabezpečiť rekapitalizáciu v súlade s plánom riešenia krízových situácií. Podľa článku 45 ods. 6 písm. c) smernice 2014/59/EÚ príslušné orgány pre riešenie krízových situácií skutočne musia zohľadniť všetky pravdepodobné vylúčenia pri zabezpečovaní toho, aby inštitúcia mala dostatočné kapacity na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Keďže by vylúčenie určitých záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov mohlo výrazne znížiť úroveň tejto kapacity použiteľnej pri riešení krízových situácií, pravdepodobnou potrebou takýchto vylúčení by sa mal zaoberať orgán pre riešenie krízových situácií pri stanovovaní minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v súlade s článkom 45 ods. 6 písm. c) smernice 2014/59/EÚ.

(7)

Vzhľadom na výnimočný charakter možnosti orgánu pre riešenie krízových situácií vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ musí byť posúdenie orgánu pre riešenie krízových situácií dobre zdôvodnené. Ak by takéto vylúčenia znamenali použitie fondu na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií by mal poskytnúť dôkladné vysvetlenie výnimočných okolností vedúcich k vylúčeniu. Toto vysvetlenie je pre Komisiu potrebné, aby mohla napĺňať svoj mandát podľa článku 44 ods. 12 smernice 2014/59/EÚ, podľa ktorého musí Komisia rozhodnúť do 24 hodín od oznámenia orgánu pre riešenie krízových situácií o rozhodnutí vylúčiť určité záväzky, či by mala zakázať navrhované vylúčenie alebo požadovať jeho zmenu. Vysvetlenie, ktoré Komisii poskytne orgán pre riešenie krízových situácií, by malo byť primerané a mala by sa zohľadniť potreba výhodnosti zaručenej špecifickými okolnosťami prípadu.

(8)

V prípade riešenia krízovej situácie by záväzky započítané do minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky v zásade mali byť vždy zahrnuté do záchrany pomocou vnútorných zdrojov v rozsahu nevyhnutnom na absorbovanie strát a rekapitalizáciu inštitúcie, pokiaľ orgány pre riešenie krízových situácií v čase plánovania riešenia krízovej situácie skutočne predpokladajú, že tieto záväzky prispejú dôveryhodným a realizovateľným spôsobom k absorpcii strát a rekapitalizácii. Vo výnimočných prípadoch, ak orgán pre riešenie krízových situácií potrebuje použiť vylúčenie podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, s ktorým sa nepočítalo pri plánovaní riešenia krízových situácií, a ak by takéto vylúčenia znamenali použitie fondu na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií by mal vysvetliť, ktoré výnimočné okolnosti odôvodňujú vylúčenie a dôvody, prečo orgán pre riešenie krízových situácií nedokázal tieto výnimočné okolnosti predvídať v čase plánovania riešenia krízových situácií. Požiadavka na vysvetlenie týchto faktorov by sa mala uplatňovať primerane a vhodne, s ohľadom na potrebu včasných opatrení na riešenie krízových situácií.

(9)

Možnosť vylúčiť záväzky zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ by sa mala uplatňovať pri plnom dodržiavaní všeobecných zásad práva Únie, a predovšetkým by nemala ovplyvňovať opatrenia na ochranu ostatných veriteľov, konkrétne zásadu, že žiadny veriteľ by nemal znášať vyššie straty než straty, ktoré by utrpel, ak by sa inštitúcia zlikvidovala v rámci bežného konkurzného konania (zásada neznevýhodnenia veriteľa). Orgány pre riešenie krízových situácií by pri uskutočňovaní vylúčení podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ a pri príprave plánu riešenia krízových situácií mali mať na pamäti potrebu rešpektovať tieto ochranné opatrenia a riziko náhrady pre veriteľov v súvislosti s porušením týchto opatrení. Skutočnosť, že súdy môžu preskúmať rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií o vylúčení záväzku, by však nemala byť jediným dôvodom pre ďalšie vylúčenie. Tým by nemala byť dotknutá potreba náležite prihliadať na predchádzajúce rozhodnutia súdov týkajúce sa opatrení na riešenie krízových situácií, pokiaľ sú relevantné pre konkrétny prípad.

(10)

Orgán pre riešenie krízových situácií má celkovú kapacitu na uskutočnenie vylúčenia obmedzenú skutočnosťou, že straty, ktoré veritelia v dôsledku vylúčení úplne neabsorbujú, môžu byť kryté mechanizmom financovania riešenia krízových situácií len v prípade, že príspevok akcionárov a veriteľov dosiahol výšku najmenej 8 % celkových pasív inštitúcie vrátane vlastných zdrojov.

(11)

Vylúčenia by sa mali zvažovať individuálne analyzovaním relevantných faktorov v rámci jednotlivých možných dôvodov vylúčenia podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, a nie izolovane s ohľadom na špecifický charakter dotknutých inštitúcií. Pomocou tohto prístupu by sa malo zabezpečiť jednotné zvažovanie výnimočných okolností a predchádzať zbytočným narušeniam hospodárskej súťaže. V prípade potreby by sa mali brať do úvahy charakteristiky inštitúcie (napr. veľkosť, vzájomná prepojenosť alebo komplexnosť), s cieľom posúdiť, či sú splnené okolnosti odôvodňujúce vylúčenie záväzku zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Tieto charakteristiky by však nemali automaticky oprávňovať vylúčenie uvedených záväzkov inštitúcie zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

(12)

Niektoré všeobecné faktory, ako sú trhové podmienky, okolnosti zlyhania alebo úroveň strát, ktoré utrpela inštitúcia, by mohli ovplyvniť pravdepodobnosť, že sa vyskytnú výnimočné okolnosti, ako sú vymedzené v článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Tieto všeobecné faktory by však nemali predstavovať ďalšie nezávislé dôvody na vylúčenie nad rámec tých, ktoré sú vymenované v článku 44 ods. 3 písm. a) až d) smernice 2014/59/EÚ.

(13)

Pri zvažovaní, či je splnená jedna alebo viaceré okolnosti odôvodňujúce vylúčenia zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by mal orgán pre riešenie krízových situácií brať do úvahy čas, po uplynutí ktorého by sa bezprostredne hroziace zlyhanie inštitúcie už nedalo riešiť riadnym spôsobom. Po stanovení plánov riešenia krízových situácií a minimálnej požiadavky na vlastné zdroje a oprávnené záväzky každej inštitúcie a po odstránení prekážok riešenia krízových situácií sa očakáva, že by inštitúcia mala mať potrebnú kapacitu na absorpciu strát a rekapitalizáciu. Program riešenia krízových situácií by mal skutočne vychádzať z plánu riešenia krízových situácií vrátane stratégie riešenia krízových situácií, pokiaľ orgán pre riešenie krízových situácií neusúdi, že vzhľadom na okolnosti prípadu sa ciele riešenia krízových situácií dosiahnu účinnejšie prijatím opatrení, ktoré nie sú stanovené v pláne riešenia krízových situácií.

(14)

Počas obdobia, keď ešte neboli prijaté plány riešenia krízových situácií a stanovená minimálna požiadavka na vlastné zdroje a oprávnené záväzky, a keď je k dispozícii len obmedzený čas na rozhodovanie o podrobnom vykonávaní stratégie riešenia krízových situácií orgánom pre riešenie krízových situácií, je pravdepodobnejšie, že budú existovať prípady, keď nie je možné v primeranej lehote použiť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov na všetky oprávnené záväzky. Vymedzenie pojmu „primeraná lehota“ by malo súvisieť s rýchlosťou a istotou potrebnou na dokončenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov do určitého termínu v záujme účinnej stabilizácie spoločnosti. Keď v prípade určitých záväzkov nie je možné do tohto termínu vykonať všetky úlohy potrebné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov, uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov „v primeranej lehote“ by sa malo považovať za nemožné. Rozhodnutie o tom, kedy sa „ťažké“ stáva „nemožným“ by sa malo zakladať na kritériách vymedzujúcich „primeranú lehotu“.

(15)

V zásade je možné záväzky, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretej krajiny, zachrániť pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ nie sú vylúčené podľa článku 44 ods. 2 Mechanizmus uvedený v článku 55 má za cieľ zvýšiť pravdepodobnosť, že tieto záväzky je možné zachrániť v primeranej lehote. Rovnako dôležité je, že v článku 67 smernice 2014/59/EÚ sa orgánom pre riešenie krízových situácií udeľuje diskrečná právomoc požadovať, aby správca, správca konkurznej podstaty alebo iná osoba vykonávajúca kontrolu inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, prijali všetky nevyhnutné kroky na zaistenie toho, aby odpísanie alebo konverzia záväzkov, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy tretej krajiny, nadobudli účinnosť. Vzhľadom na skutočnosť, že na tieto záväzky sa nevzťahujú právne predpisy EÚ, však pretrváva reziduálne riziko, že vo výnimočných prípadoch sa môžu vyskytnúť problémy v súvislosti s možnosťou záchrany pomocou vnútorných zdrojov takýchto záväzkov v primeranej lehote aj napriek maximálnemu úsiliu v mene orgánu pre riešenie krízových situácií vrátane výkonu diskrečnej právomoci podľa článku 67.

(16)

Praktickú prekážku záchrany pomocou vnútorných zdrojov môže v prípade určitých záväzkov predstavovať skutočnosť, že výška záväzku nie je určená alebo je ťažké ju určiť v čase, keď orgán pre riešenie krízových situácií uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov. To môže byť prípad zabezpečených záväzkov presahujúcich hodnotu príslušného kolaterálu alebo záväzkov, ktoré sú podmienené neistými udalosťami v budúcnosti, ako sú podsúvahové položky alebo nečerpané prísľuby. Takéto prekážky sa dajú prekonať prostredníctvom primeraného ocenenia, ako je napríklad zrušenie záväzku a určenie hodnoty odhadom s použitím príslušnej metodiky oceňovania, alebo uplatnenie „virtuálneho“ odpustenia časti dlhov v určitom percentuálnom pomere.

(17)

Hoci je pravda, že uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov môže byť náročné aj v prípade niektorých derivátov, v článku 49 smernice 2014/59/EÚ sa jasne uvádza, ako by sa mala v prípade derivátov uplatniť záchrana pomocou vnútorných zdrojov, a to na základe metodiky konečného zúčtovania. Skutočnosť, že môže byť ťažké určiť čistú hodnotu v krátkom čase po konečnom zúčtovaní, by nemala mať za následok automatické vylúčenie, keďže sa to môže riešiť aj prostredníctvom príslušných metodík oceňovania stanovených Komisiou podľa článku 49 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ, najmä vo fáze predbežného ocenenia. V tejto súvislosti by sa malo od inštitúcií vyžadovať, aby preukázali, že sú schopné poskytovať informácie nevyhnutné na vykonanie ocenenia na účely riešenia krízových situácií. Predovšetkým orgány pre riešenie krízových situácií by mali zabezpečiť, aby inštitúcie boli schopné poskytovať požadované aktualizované informácie v danej lehote podľa stratégie riešenia krízových situácií, najmä na podporu dôveryhodného oceňovania pred riešením krízových situácií a počas neho podľa článku 36 smernice 2014/59/EÚ. V usmerneniach sa navyše uvádza, že orgány pre riešenie krízových situácií by mali zvážiť požiadavku, aby sa inštitúcie zbavili aktív, ktoré výrazne obmedzujú realizovateľnosť ocenenia.

(18)

V článku 2 smernice 2014/59/EÚ sú vymedzené pojmy zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti. Komisia je oprávnená prijímať delegované akty s cieľom bližšie určiť okolnosti, za ktorých by určité činnosti, služby a operácie mohli spadať pod pojmy zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti. V tejto súvislosti ziskovosť oblasti obchodnej činnosti nie je sama osebe dostatočným dôvodom na vylúčenie záväzkov týkajúcich sa tejto oblasti zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vylúčenie však môže byť odôvodnené, ak zachovanie hlavnej oblasti obchodnej činnosti je mimoriadne dôležité pre dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií vrátane zachovania zásadných funkcií, ak tieto funkcie podporuje pokračovanie kľúčových operácií, služieb a transakcií.

(19)

Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky, ktoré sú potrebné na účely riadenia rizík (hedžingu) v súvislosti so zásadnými funkciami, iba ak sa riadenie rizík (hedžing) vykazuje na prudenciálne účely a je nevyhnutné pre zachovanie operácií týkajúcich sa zásadných funkcií, takže ak sa hedžing zruší, kontinuita zásadnej funkcie by bola vážne ohrozená.

(20)

Okrem toho orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky, ktoré sú potrebné na účely riadenia rizík (hedžingu) v súvislosti so zásadnými funkciami, iba ak v by prípade, že sa opatrenie na riadenie rizík zruší, bolo pre inštitúciu nemožné nahradiť ho za primeraných podmienok do doby potrebnej na zachovanie zásadnej funkcie, napríklad v dôsledku rozpätia alebo neistoty oceňovania.

(21)

Predchádzanie nákaze, aby sa zabránilo významnému nepriaznivému vplyvu na finančný systém, je ďalším cieľom riešenia krízovej situácie, ktorý môže odôvodniť vylúčenie z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Vylúčenie na tomto základe by sa v každom prípade malo uskutočniť len vtedy, keď je to úplne nevyhnutné a primerané, ale aj v prípade, keď je nákaza natoľko závažná, že by bola rozsiahla a vážne narušila fungovanie finančných trhov spôsobom, ktorý by mohol vyvolať vážne narušenie hospodárstva členského štátu alebo Únie.

(22)

Určité riziko nákazy môže byť inherentnou súčasťou uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Legislatívne rozhodnutie zakotviť nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov v smernici 2014/59/EÚ ako kľúčový nástroj riešenia krízových situácií spolu so zásadou, podľa ktorej by straty mali znášať veritelia a akcionári, znamená, že inherentné riziko nákazy, ktoré môže zahŕňať uplatnenie záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by sa nemalo automaticky považovať za dôvod na vylúčenie záväzkov. Orgány pre riešenie krízových situácií by preto mali dôkladne posúdiť tieto dôvody a vysvetliť vylúčenie záväzku zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov na základe vyššej pravdepodobnosti, že spôsobí vznik rozsiahlej nákazy typu opísaného v článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ, v porovnaní so záväzkami, ktoré neboli vylúčené. V tom zmysle by mali svoje posúdenie zakladať na vhodných metodikách vrátane kvantitatívnej analýzy na určenie rizika a závažnosti rozsiahlej nákazy a vážneho narušenia hospodárstva členského štátu alebo Únie.

(23)

Potreba vylúčenia na základe rizika rozsiahlej nákazy by mohla byť ovplyvnená podmienkami na trhu v čase záchrany pomocou vnútorných zdrojov, najmä ak k zlyhaniu spoločnosti dochádza v období, keď je finančný systém pod značným tlakom alebo trpí nedostatkom dôvery. Rizikom, že uplatňovanie nástrojov riešenia krízových situácií a príslušných právomocí by mohlo mať významný priamy alebo nepriamy nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu a dôveru na trhu, je potrebné sa zaoberať v rámci posudzovania riešiteľnosti krízovej situácie podľa požiadavky v bode 26 oddielu C prílohy k smernici 2014/59/EÚ. Preto, ak sa záväzok vylúči zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 uvedenej smernice na základe rizika rozsiahlej nákazy, od orgánu pre riešenie krízových situácií sa očakáva vysvetlenie, prečo sa prekážky uplatnenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov nevyriešili v priebehu plánovania riešenia krízových situácií, ak tieto vylúčenia predstavujú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal tiež posúdiť, či nákazlivý účinok vyplýva z uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov alebo sa týmto uplatnením výrazne zhoršuje, alebo či v skutočnosti vyplýva zo zlyhania inštitúcie ako takej.

(24)

Riziko rozsiahlej nákazy môže byť priame, keď priame straty znášané protistranami inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vedú k zlyhaniu alebo závažným problémom v oblasti solventnosti týchto protistrán a následne ich protistrán. Možnosť zlyhania alebo tiesne jednej alebo viacerých finančných inštitúcií ako priameho dôsledku uplatnenia záchrany pomocou vnútorných zdrojov by nemala automaticky viesť k vylúčeniu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Rozhodnutia týkajúce sa vylúčenia by sa mali prijímať úmerne k systémovým rizikám, ktoré môže spôsobiť priama nákaza.

(25)

Riziko rozsiahlej nákazy môže byť aj nepriame, napríklad v dôsledku straty dôvery určitých účastníkov trhu, ako sú vkladatelia, alebo prostredníctvom účinkov na ceny aktív. Dôležitým kanálom nepriamej nákazy môže byť strata dôvery v trhy s financovaním (maloobchodné a veľkoobchodné) – znižovanie ponuky, vyššie požiadavky na maržu vo všeobecnosti alebo pre inštitúcie s podobnými charakteristikami ako zlyhávajúca inštitúcia, alebo nútený rýchly predaj aktív inštitúciami s nedostatočnou likviditou.

(26)

Pri uplatnení záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mohlo v prípade určitých záväzkov dôjsť k znehodnoteniu, ak tieto záväzky tvoria súčasť úspešnej oblasti obchodnej činnosti, ktorá by inak predstavovala významnú pridanú hodnotu pre banku, napríklad pri predaji kupujúcemu zo súkromného sektora. Na to, aby orgán pre riešenie krízových situácií vylúčil záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, by mala byť uchovaná hodnota dostatočná na (potenciálne) zlepšenie situácie nevylúčených veriteľov na rozdiel od ich situácie v prípade, že by sa predmetné záväzky nevylúčili zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Orgány pre riešenie krízových situácií preto môžu vylúčiť záväzok zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 písm. d) smernice 2014/59/EÚ, ak by prínos vylúčenia pre ostatných veriteľov vyvážil ich príspevok na absorpciu strát a rekapitalizáciu v prípade, že by sa vylúčenie neuplatnilo. To môže byť napríklad prípad, keď by sa uchovaná hodnota dala jednoznačne určiť na základe zodpovedajúceho zvýšenia protihodnoty, ktorú zaplatí kupujúci zo súkromného sektora.

(27)

V súvislosti s posudzovaním potenciálnych prínosov z hľadiska uchovania hodnoty pri vylúčení zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, v článku 36 ods. 16 a článku 49 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ sa v uvedenom poradí Komisia splnomocňuje prijímať regulačné technické predpisy vzťahujúce sa na oceňovanie na účely riešenia krízových situácií a na oceňovanie derivátov. V závislosti od uplatňovanej metodiky môžu z konečného zúčtovania derivátov vyplynúť dodatočné straty a presiahnuť potenciál záchrany pomocou vnútorných zdrojov v prípade zodpovedajúceho záväzku, čo spôsobí ďalšie straty, ktoré môžu zvýšiť záťaž záchrany pomocou vnútorných zdrojov pre ostatných veriteľov inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši. Dodatočné straty môžu vyplývať z reprodukčných nákladov vznikajúcich protistrane, alebo nákladov vznikajúcich inštitúcii, ktorej krízová situácia sa rieši, na obnovenie hedžingu, ktorý zostal otvorený; tieto náklady nie sú zohľadnené v priebežnej hodnote derivátov. Za takýchto okolností by mal orgán pre riešenie krízových situácií posúdiť, či by toto zníženie hodnoty znamenalo, že straty znášané nevylúčenými veriteľmi by boli vyššie, než keby bol príslušný záväzok vylúčený zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov. Čisto špekulatívne očakávania možného zvýšenia hodnoty nemôžu slúžiť ako dôvody na vylúčenie,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

1.   Týmto nariadením sa stanovujú pravidlá, ktoré bližšie určujú výnimočné okolnosti stanovené v článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, za ktorých môže orgán pre riešenie krízových situácií vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť určité záväzky z uplatňovania právomocí odpísať dlh alebo vykonať jeho konverziu, ak sa uplatňuje nástroj záchrany pomocou vnútorných zdrojov.

2.   Ustanovenia tohto nariadenia uplatňuje orgán pre riešenie krízových situácií poverený členským štátom v súlade s článkom 3 smernice 2014/59/EÚ a Jednotná rada pre riešenie krízových situácií v rozsahu svojich úloh a právomocí podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (2).

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

Toto nariadenie sa vzťahuje na subjekty uvedené v článku 1 ods. 1 písm. a) až e) smernice 2014/59/EÚ.

Článok 3

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje vymedzenie pojmov uvedené v článku 3 smernice 2014/59/EÚ. Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje aj toto vymedzenie pojmov:

1.

„priama nákaza“ je situáciou, keď priame straty protistrán inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, vyplývajúce z odpísania záväzkov inštitúcie, vedú k bezprostrednému zlyhaniu alebo možnému zlyhaniu týchto protistrán;

2.

„nepriama nákaza“ je situáciou, keď odpísanie alebo konverzia záväzkov inštitúcie spôsobuje negatívnu reakciu účastníkov trhu, ktorá vedie k závažnému narušeniu finančného systému s potenciálom poškodiť reálne hospodárstvo.

Článok 4

Spoločné ustanovenia

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií nevylučujú záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, pokiaľ tie nie sú uvedené v zozname záväzkov v článku 44 ods. 2 smernice 2014/59/EÚ.

2.   Rozhodnutie orgánu pre riešenie krízových situácií vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ sa zakladá na individuálnej analýze inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, a nesmie byť automatické.

3.   Pri zvažovaní vylúčení podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ a pred úplným vylúčením záväzku alebo triedy záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov orgán pre riešenie krízových situácií najprv zvažuje možnosť čiastočného vylúčenia tohto záväzku obmedzením rozsahu jeho odpísania, kdekoľvek je to možné.

4.   Orgán pre riešenie krízových situácií pri určovaní, či by záväzok mal byť vylúčený podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, posudzuje, či sú v čase uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov na inštitúciu splnené podmienky stanovené v uvedenom ustanovení. Toto posúdenie sa vykonáva bez toho, aby bola dotknutá povinnosť orgánu pre riešenie krízových situácií dodržiavať plán riešenia krízových situácií, ako je stanovené v článku 87 smernice 2014/59/EÚ.

5.   Rozhodnutie vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ sa zakladá minimálne na jednom z cieľov riešenia krízových situácií opísaných v článku 31 ods. 2 uvedenej smernice.

6.   Rozhodnutie vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, čo by znamenalo použitie fondu na riešenie krízových situácií, musí byť riadne odôvodnené a musí zohľadňovať potrebu výhodnosti zaručenej okolnosťami konkrétneho prípadu.

7.   Ak orgán pre riešenie krízových situácií usúdil, že záväzok alebo trieda záväzkov by dôveryhodným a realizovateľným spôsobom prispeli k absorpcii strát a rekapitalizácii a že tieto záväzky by nesplnili požiadavky na vylúčenie podľa článku 44 ods. 3, a ak sa potom rozhodne vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov podľa článku 44 ods. 3, čo by zahŕňalo prenesenie strát na fond na riešenie krízových situácií, orgán pre riešenie krízových situácií musí vysvetliť každý z týchto bodov:

a)

výnimočné okolnosti, ktoré sa odlišujú od okolností existujúcich v čase plánovania riešenia krízových situácií, a ktoré vedú k tomu, že pri prijímaní opatrení na riešenie krízových situácií musia byť tieto záväzky vylúčené zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov;

b)

prečo nebolo možné potrebu vylúčenia, a najmä výnimočné okolnosti vedúce k tomuto vylúčeniu, predvídať v priebehu plánovania riešenia krízových situácií;

c)

ak bola potreba vylúčenia stanovená v pláne riešenia krízových situácií, ako orgán pre riešenie krízových situácií riešil túto potrebu, aby sa zabránilo stavu, že dané vylúčenie predstavuje prekážku riešiteľnosti krízovej situácie.

8.   Pri rozhodovaní, či vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov podľa článku 44 ods. 3 písm. a) smernice 2014/59/EÚ, ak by vylúčenie zahŕňalo prenesenie strát na fond na riešenie krízových situácií, musí orgán pre riešenie krízových situácií takisto vysvetliť:

a)

ako a či sú splnené požiadavky stanovené v článkoch 5 a 6 tohto nariadenia a

b)

prečo potrebu vylúčenia nebolo možné riešiť pomocou vhodnej metódy oceňovania podľa článku 36 smernice 2014/59/EÚ.

9.   Pri rozhodovaní, či vylúčiť alebo čiastočne vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov v záujme zachovania kontinuity zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodných činností podľa článku 44 ods. 3 písm. b) smernice 2014/59/EÚ, ak by vylúčenie zahŕňalo prenesenie strát na fond na riešenie krízových situácií, musí orgán pre riešenie krízových situácií takisto vysvetliť:

a)

ako a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 7 tohto nariadenia;

b)

prečo sú záväzky, ktoré majú byť vylúčené, dôležitejšie pre kontinuitu jasne určených zásadných funkcií alebo hlavných oblastí obchodnej činnosti než záväzky, ktoré nemajú byť vylúčené.

10.   V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií vylúči alebo čiastočne vylúči záväzok alebo triedu záväzkov v záujme zabránenia vzniku rozsiahlej nákazy podľa článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ, ak by vylúčenie zahŕňalo prenesenie strát na fond na riešenie krízových situácií, musí orgán pre riešenie krízových situácií takisto vysvetliť:

a)

ako a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 8 tohto nariadenia;

b)

dôvody, prečo majú vylúčené záväzky vyššiu pravdepodobnosť, že spôsobia vznik rozsiahlej nákazy typu opísaného v článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ, než záväzky, ktoré nie sú vylúčené.

11.   V prípade, že orgán pre riešenie krízových situácií vylúči alebo čiastočne vylúči záväzok alebo triedu záväzkov podľa článku 44 ods. 3 písm. d) smernice 2014/59/EÚ, ak by vylúčenie zahŕňalo prenesenie strát na fond na riešenie krízových situácií, musí orgán pre riešenie krízových situácií takisto vysvetliť, ako a či sú splnené požiadavky stanovené v článku 9 tohto nariadenia.

Článok 5

Vylúčenie z dôvodu nemožnosti uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 písm. a) smernice 2014/59/EÚ

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov z uplatňovania nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov iba v prípade, keď prekážky kladené takému uplatňovaniu neumožňujú, aby prebehlo v primeranej lehote, napriek maximálnemu úsiliu orgánu pre riešenie krízových situácií.

2.   So zreteľom na odsek 1 musia orgány pre riešenie krízových situácií pred prijatím rozhodnutia o uvedenom vylúčení predovšetkým spĺňať tieto požiadavky:

a)

povinnosť orgánu pre riešenie krízových situácií uviesť v pláne riešenia krízových situácií opis postupov na zabezpečenie dostupnosti informácií požadovaných na účely oceňovania podľa článkov 36 a 49 smernice 2014/59/EÚ v primeranej lehote;

b)

povinnosť orgánu pre riešenie krízových situácií odstrániť akékoľvek prekážky riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie vrátane okolností vedúcich k možnému vylúčeniu, ktoré sa dali predvídať v procese plánovania riešenia krízových situácií, ak tieto možné vylúčenia predstavujú prekážku riešiteľnosti krízovej situácie.

Článok 6

Primeraná lehota

1.   Keď sa orgány pre riešenie krízových situácií snažia vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov podľa článku 44 ods. 3 písm. a) smernice 2014/59/EÚ, a chcú určiť, čo predstavuje „primeraná lehota“, stanovujú tieto lehoty:

a)

kedy sa musí definitívne určiť odpisovaná suma;

b)

dokedy sa musia splniť všetky úlohy potrebné na záchranu pomocou vnútorných zdrojov v prípade uvedených záväzkov, aby sa splnili ciele riešenia krízových situácií, pričom sa zohľadní situácia v čase realizácie opatrenia na riešenie krízových situácií.

2.   Pri určovaní požiadaviek ustanovených v odseku 1 orgány pre riešenie krízových situácií posudzujú:

a)

potrebu zverejniť rozhodnutie o záchrane pomocou vnútorných zdrojov a určiť výšku záchrany pomocou vnútorných zdrojov a jej konečné pridelenie jednotlivým triedam veriteľov;

b)

dôsledky odďaľovaním takéhoto rozhodnutia pre dôveru trhu, možné reakcie trhu, ako napríklad záporné toky likvidity, a účinnosť riešenia krízovej situácie, berúc do úvahy:

i)

či je tieseň a riziko zlyhania inštitúcie známe účastníkom trhu;

ii)

viditeľnosť dôsledkov tiesne alebo možného zlyhania inštitúcie pre účastníkov trhu;

c)

otváracie hodiny trhov, keďže môžu ovplyvniť kontinuitu zásadných funkcií a nákazlivých účinkov;

d)

referenčný dátum(-y), keď musia byť splnené kapitálové požiadavky;

e)

dátumy splatnosti platieb inštitúcie, ako aj splatnosť príslušných záväzkov.

Článok 7

Vylúčenie z dôvodu zachovania určitých zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti podľa článku 44 ods. 3 písm. b) smernice 2014/59/EÚ

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky alebo triedu záväzkov na základe ich nevyhnutnosti a primeranosti na zachovanie určitých zásadných funkcií, keď dospejú k záveru, že v prípade záväzku alebo triedy záväzkov spojených so zásadnou funkciou by sa v záujme kontinuity tejto funkcie nemala uplatňovať záchrana pomocou vnútorných zdrojov, keď je splnený ktorýkoľvek z týchto prvkov:

a)

záchrana pomocou vnútorných zdrojov v prípade záväzku alebo triedy záväzkov by narušila funkciu v dôsledku dostupnosti financovania alebo závislosti od protistrán, ako sú hedžingové protistrany, od infraštruktúry alebo od poskytovateľov služieb inštitúcii, ktorým môže byť po uplatnení záchrany pomocou vnútorných zdrojov zabránené alebo ktorí môžu byť neochotní pokračovať v transakciách s touto inštitúciou;

b)

príslušná zásadná funkcia je služba poskytovaná inštitúciou tretím stranám, ktoré sú závislé od nepretržitého plnenia záväzku.

2.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky potrebné na účely riadenia rizík (hedžingu) v súvislosti so zásadnými funkciami, iba ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

riadenie rizík (hedžing) sa vykazuje na prudenciálne účely a je nevyhnutné pre zachovanie operácií týkajúcich sa zásadných funkcií;

b)

pre inštitúciu by bolo nemožné nahradiť zrušené opatrenie na riadenie rizík za primeraných podmienok do doby potrebnej na zachovanie zásadnej funkcie.

3.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky na účely zachovania vzťahu financovania, iba ak sú splnené obe tieto podmienky:

a)

orgán pre riešenie krízových situácií usúdi, že financovanie je nevyhnutné na zachovanie zásadnej funkcie;

b)

vzhľadom na článok 6 tohto nariadenia by bolo pre inštitúciu nemožné nahradiť financovanie do doby potrebnej na zachovanie zásadnej funkcie.

4.   Orgány pre riešenie krízových situácií nevylučujú záväzok alebo triedu záväzkov výlučne na základe niektorého z týchto dôvodov:

a)

jeho splatnosti;

b)

očakávania zvýšenia nákladov na financovanie, ktoré neohrozuje kontinuitu zásadnej funkcie;

c)

očakávania budúceho potenciálneho zisku.

5.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzky alebo triedu záväzkov z dôvodu, že je nevyhnutné a primerané, aby sa zachovala hlavná oblasť obchodných činností, pre ktorú je vylúčenie záväzku veľmi dôležité na zachovanie schopnosti inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, pokračovať vo vykonávaní kľúčových operácií, služieb a transakcií, a na dosiahnutie cieľov riešenia krízových situácií stanovených v článku 31 ods. 2 písm. a) a b) smernice 2014/59/EÚ

Článok 8

Vylúčenie z dôvodu zabránenia vzniku rozsiahlej nákazy podľa článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ

1.   Pri posudzovaní vylúčení na základe rizika priamej nákazy podľa článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ by orgány pre riešenie krízových situácií mali v maximálnej možnej miere posúdiť vzájomnú prepojenosť inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, s jej protistranami.

Posúdenie uvedené v prvom pododseku zahŕňa všetky tieto body:

a)

posúdenie expozícií voči príslušným protistranám s ohľadom na riziko, že záchrana pomocou vnútorných zdrojov v prípade takýchto expozícií by mohla spôsobiť reťazové zlyhávanie;

b)

systémový význam protistrán, ktoré sú vystavené riziku zlyhania, najmä vzhľadom na ostatných účastníkov finančného trhu a poskytovateľov infraštruktúry finančného trhu.

2.   Pri posudzovaní vylúčení na základe rizika nepriamej nákazy podľa článku 44 ods. 3 písm. c) smernice 2014/59/EÚ orgány pre riešenie krízových situácií v maximálnej možnej miere posudzujú potrebu a primeranosť vylúčenia na základe viacerých objektívnych relevantných ukazovateľov. K ukazovateľom, ktoré môžu byť v danom prípade relevantné, patrí:

a)

počet, veľkosť a vzájomná prepojenosť inštitúcií s podobnými charakteristikami ako inštitúcia, ktorej krízová situácia sa rieši, v miere, v akej by to mohlo spôsobiť rozsiahly nedostatok dôvery v bankový sektor alebo širší finančný systém;

b)

počet fyzických osôb priamo a nepriamo ovplyvnených uplatnením záchrany pomocou vnútorných zdrojov, viditeľnosť a mediálne pokrytie opatrenia na riešenie krízových situácií, do tej miery, do akej to predstavuje významné riziko oslabenia celkovej dôvery v bankový alebo širší finančný systém;

c)

počet, veľkosť a vzájomná prepojenosť protistrán ovplyvnených uplatnením záchrany pomocou vnútorných zdrojov vrátane účastníkov trhu z nebankového sektora a význam zásadných funkcií vykonávaných týmito protistranami;

d)

schopnosť protistrán získať prístup k alternatívnym poskytovateľom služieb s cieľom dosiahnuť funkcie, ktoré boli vzhľadom na konkrétnu situáciu posúdené ako zameniteľné;

e)

či by významný počet protistrán po uplatnení záchrany pomocou vnútorných zdrojov zastavil financovanie alebo ukončil vykonávanie transakcií s inými inštitúciami, alebo či by v prípade takýchto účastníkov trhu v dôsledku záchrany pomocou vnútorných zdrojov prestali trhy riadne fungovať, najmä v prípade všeobecnej straty dôvery na trhu alebo paniky;

f)

rozsiahle zastavenie krátkodobého financovania alebo vyberanie vkladov vo významných množstvách;

g)

počet, veľkosť alebo význam inštitúcií, ktoré sú vystavené riziku splnenia podmienok na včasnú intervenciu alebo splnenia podmienok zlyhania alebo pravdepodobného zlyhania podľa článku 32 ods. 4 smernice 2014/59/EÚ;

h)

riziko výrazného prerušenia zásadných funkcií alebo podstatného zvýšenia cien za poskytovanie takýchto funkcií [ako vyplýva zo zmien trhových podmienok pre takéto funkcie alebo ich dostupnosť], alebo očakávanie protistrán a ostatných účastníkov trhu;

i)

rozsiahly významný pokles cien akcií inštitúcií alebo cien aktív v držbe inštitúcií, najmä ak môže mať vplyv na kapitálovú situáciu inštitúcií;

j)

všeobecné a rozsiahle výrazné obmedzenie krátkodobého alebo strednodobého financovania dostupného inštitúciám;

k)

výrazné zhoršenie fungovania trhu medzibankového financovania, ako vyplýva z výrazného nárastu požiadaviek na marže a zníženia kolaterálu dostupného inštitúciám;

l)

rozsiahle a výrazné zvýšenia cien poistenia na úverové zlyhanie alebo zhoršenie úverových ratingov inštitúcií alebo iných účastníkov trhu, ktoré sú relevantné pre finančnú situáciu inštitúcií.

Článok 9

Vylúčenie z dôvodu zabránenia poklesu hodnoty podľa článku 44 ods. 3 písm. d) smernice 2014/59/EÚ

1.   Orgány pre riešenie krízových situácií môžu vylúčiť záväzok alebo triedu záväzkov zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak by takéto vylúčenie zabránilo znehodnoteniu tak, aby držitelia nevylúčených záväzkov boli na tom lepšie, než by boli v prípade, že by sa na tieto záväzky uplatnila záchrana pomocou vnútorných zdrojov.

2.   S cieľom posúdiť, či je splnená podmienka uvedená v odseku 1, orgány pre riešenie krízových situácií porovnávajú a hodnotia výsledky pre všetkých veriteľov vyplývajúce z potenciálnej záchrany pomocou vnútorných zdrojov a vylúčenia zo záchrany pomocou vnútorných zdrojov v súlade s článkom 36 ods. 16 a článkom 49 ods. 5 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 10

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 4. februára 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER


(1)  Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 z 15. júla 2014, ktorým sa stanovujú jednotné pravidlá a jednotný postup riešenia krízových situácií úverových inštitúcií a určitých investičných spoločností v rámci jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií a jednotného fondu na riešenie krízových situácií a ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 225, 30.7.2014, s. 1).