DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/778

z 2. februára 2016,

ktorým sa dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ so zreteľom na okolnosti a podmienky, za ktorých sa platba mimoriadnych príspevkov ex post môže čiastočne alebo úplne odložiť, a o kritériách na určenie činností, služieb a operácií so zreteľom na zásadné funkcie a na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb so zreteľom na hlavné oblasti obchodnej činnosti

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (1), a najmä na jej článok 2 ods. 2 a článok 104 ods. 4,

Keďže:

(1)

Oslobodenie od mimoriadnych príspevkov ex post, na ktoré sa odkazuje v článku 104 smernice 2014/59/EÚ, by mal udeliť orgán pre riešenie krízových situácií na žiadosť inštitúcie s cieľom uľahčiť orgánu pre riešenie krízových situácií posúdenie, či inštitúcia spĺňa podmienky na oslobodenie uvedené v článku 104 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ. Príslušná inštitúcia by mala poskytnúť všetky informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebné na vykonanie takéhoto posúdenia. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal zohľadniť všetky informácie dostupné príslušným vnútroštátnym orgánom, aby sa predišlo akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek oznamovania.

(2)

Pri posudzovaní vplyvu platby mimoriadnych príspevkov ex post na platobnú schopnosť alebo likviditu inštitúcie by mal orgán pre riešenie krízových situácií analyzovať vplyv na kapitálovú a likviditnú pozíciu inštitúcie. V rámci analýzy by sa malo počítať so stratou v súvahe inštitúcie rovnou sume, ktorá sa má zaplatiť v čase, keď je splatná, a podiely kapitálu inštitúcie by sa v dôsledku tejto straty mali premietnuť v primeranom časovom rámci. Okrem toho by sa malo počítať s úbytkom prostriedkov rovným sume, ktorá sa má zaplatiť v čase, keď je splatná, a malo by sa vyhodnotiť riziko likvidity.

(3)	V plánoch ozdravenia a riešenia krízových situácií sa od inštitúcií a orgánov pre riešenie krízových situácií vyžaduje možnosť identifikácie zásadných funkcií a zaistenie ďalšieho vykonávania zásadných funkcií inštitúcií alebo skupín.

(4)

Kontinuita zásadných funkcií inštitúcie, ktorej krízová situácia sa rieši, je jedným z hlavných cieľov riešenia krízových situácií. Jej cieľom je zachovať finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku, a preto zohráva kľúčovú úlohu v procese plánovania ozdravenia a riešenia krízových situácií. Zásadné funkcie môžu zahŕňať prijímanie vkladov, pôžičiek a úverov, platobné, zúčtovacie služby a služby vyrovnania, činnosti na trhoch pre veľkoobchodné financovanie, ako aj činnosti na kapitálových trhoch a investičné činnosti.

(5)

Zásadné funkcie inštitúcie alebo skupiny sú stanovené v jej pláne ozdravenia. Plán ozdravenia by mal posúdiť orgán pre riešenie krízových situácií a mal by tvoriť základ plánu riešenia krízových situácií. Orgán pre riešenie krízových situácií by mal pri vypracúvaní plánu riešenia krízových situácií vykonať vlastné posúdenie zásadných funkcií a preukázať, ako by sa mohli hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií na zabezpečenie kontinuity v prípade zlyhania inštitúcie.

(6)

Pri posudzovaní riešiteľnosti krízovej situácie inštitúcie by orgány pre riešenie krízových situácií mali zohľadniť, či zvolená stratégia zabezpečuje kontinuitu zásadných funkcií a či sa právomoc na riešenie alebo odstránenie prekážok brániacich riešiteľnosti krízovej situácie týka zásadných funkcií. Podobne pri scenári záchrany pomocou vnútorných zdrojov by mohli byť záväzky vylúčené z rozsahu pôsobnosti nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov, ak je vylúčenie celkom nevyhnutné a primerané na dosiahnutie kontinuity vykonávania zásadných funkcií. Zásadné funkcie sú takisto dôležité pri prevádzke nástroja preklenovacej inštitúcie, keďže preklenovacia inštitúcia by mala zachovať zásadné funkcie.

(7)

Zásadné funkcie by sa mali identifikovať v dvojfázovom postupe: inštitúcie najprv vykonajú sebahodnotenie pri zostavovaní svojich plánov ozdravenia. Orgány pre riešenie krízových situácií následne vykonajú kritické preskúmanie plánov ozdravenia jednotlivých inštitúcií na zabezpečenie súladu a jednotnosti v prístupoch, ktoré používajú banky. Keďže orgány pre riešenie krízových situácií využívajú výhody všeobecného vnímania toho, ktoré funkcie sú nevyhnutné na zachovanie finančnej stability ako celku, mali by prijať konečné rozhodnutie, pokiaľ ide o určenie zásadných funkcií na účely plánovania riešenia krízových situácií a jeho vykonávania.

(8)

Zásadnými službami by mali byť príslušné operácie, činnosti a služby poskytované jednej (osobitné služby) alebo viacerým podnikateľským jednotkám alebo právnickým osobám (spoločné služby) v rámci skupiny, ktoré sú potrebné na poskytovanie jednej alebo viacerých zásadných funkcií. Zásadné služby sa môžu vykonávať pomocou jedného alebo viacerých subjektov (ako napríklad samostatná právnická osoba alebo vnútorný útvar), v rámci skupiny (interné služby) alebo sa môžu zveriť externému poskytovateľovi služieb (externé služby). Služba by sa mala považovať za zásadnú, keď jej narušenie môže predstavovať vážnu prekážku alebo úplne zabrániť výkonu zásadných funkcií, keďže sú úzko spojené so zásadnými funkciami, ktoré inštitúcia vykonáva pre tretie strany. Ich identifikácia nadväzuje na identifikáciu zásadnej funkcie.

(9)

Inštitúcie a orgány pre riešenie krízových situácií by mali v plánoch ozdravenia a riešenia krízových situácií identifikovať zásadné služby. Pokiaľ ide o rozsah externého zabezpečenia zásadných služieb tretími stranami, orgán pre riešenie krízových situácií by mal byť schopný obmedziť svoje posúdenie na to, čo je potrebné overiť, či má inštitúcia zavedený primeraný plán na zabezpečenie kontinuity činnosti.

(10)	Stanovenie zásadnej služby by inštitúciám malo umožniť zabezpečenie nepretržitej dostupnosti týchto služieb prostredníctvom subjektov alebo jednotiek, ktoré sú odolné počas zlyhania, alebo vytvorením vhodných mechanizmov, ak sú poskytované externým dodávateľom.

(11)

Hlavný rozdiel medzi zásadnou funkciou a hlavnou oblasťou obchodnej činnosti predstavuje vplyv dotknutých činností. Zatiaľ čo zásadné funkcie by sa mali posudzovať z hľadiska ich významu pre fungovanie reálnej ekonomiky a finančných trhov, a preto v záujme finančnej stability ako celku, hlavné oblasti obchodnej činnosti by sa mali posudzovať na základe významu pre samotnú inštitúciu, napríklad podľa miery ich príspevku k príjmom a ziskom inštitúcie.

(12)

Zatiaľ čo plán ozdravenia by mal obsahovať podrobný opis postupov stanovenia hodnoty a predajnosti hlavných oblastí obchodnej činnosti, operácií a aktív inštitúcie, aj plán pre riešenie krízových situácií by mal obsahovať priradenie kritických operácii inštitúcie a hlavných oblastí obchodnej činnosti a ukážku toho, ako by sa mohli hlavné oblasti obchodnej činnosti právne a ekonomicky oddeliť od ostatných funkcií na zabezpečenie kontinuity v prípade zlyhania inštitúcie. V rámci riešenia krízových situácií môže kontinuita zásadných funkcií a hlavných oblastí obchodnej činnosti odôvodniť oslobodenie určitých záväzkov od uplatnenia nástroja záchrany pomocou vnútorných zdrojov a môže odôvodniť ich prevod na preklenovaciu banku.

(13)

Zatiaľ čo hlavné oblasti obchodnej činnosti sú často spojené s tým, v akej miere prispievajú k finančným výsledkom inštitúcie, takýto prístup nemôže úplne zachytiť všetky hlavné oblasti obchodnej činnosti, pretože inštitúcia môže poskytnúť službu, ktorá nie je priamo zisková (alebo dokonca môže spôsobiť straty), ale vytvára významnú hodnotu koncesie, a preto je dôležitá pre obchodnú činnosť ako celok.

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

KAPITOLA I

SPOLOČNÉ USTANOVENIA

Článok 1

Predmet úpravy

V tomto nariadení sa stanovujú pravidlá s cieľom bližšie určiť:

a)	okolnosti a podmienky, za ktorých sa môže čiastočne alebo úplne oslobodiť od platby mimoriadnych príspevkov ex post podľa článku 104 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ;

b)	kritériá na určenie činností, služieb a operácií uvedených v článku 2 ods. 1 bode 35 smernice 2014/59/EÚ;

c)	kritériá na určenie oblastí obchodnej činnosti a súvisiacich služieb uvedených v článku 2 ods. 1 bode 36 smernice 2014/59/EÚ.

Tieto pravidlá uplatňuje orgán pre riešenie krízových situácií určený členským štátom v súlade s článkom 3 smernice 2014/59/EÚ.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

1.	„obdobie oslobodenia“ je obdobie v trvaní maximálne šesť mesiacov;

2.	„funkcia“ je štruktúrovaný súbor činností, služieb alebo operácií, ktoré inštitúcia alebo skupina poskytujú tretím stranám bez ohľadu na vnútornú organizáciu inštitúcie;

3.	„oblasť obchodnej činnosti“ je štruktúrovaný súbor činností, postupov alebo operácií, ktoré inštitúcia alebo skupina vyvinula pre tretie strany na dosiahnutie cieľov organizácie.

KAPITOLA II

OSLOBODENIE OD PRÍSPEVKOV EX-POST

Článok 3

Oslobodenie od mimoriadnych príspevkov ex-post

1. Oslobodenie od príspevkov ex post, na ktoré sa odkazuje v článku 104 ods. 3 smernice 2014/59/EÚ, môže udeliť orgán pre riešenie krízových situácií na žiadosť inštitúcie. Táto inštitúcia musí poskytnúť všetky informácie, ktoré orgán pre riešenie krízových situácií považuje za potrebné na vykonanie posúdenia vplyvu platby mimoriadnych príspevkov ex post na jej finančnú situáciu. Orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňuje všetky informácie dostupné príslušným vnútroštátnym orgánom s cieľom zistiť, či táto inštitúcia spĺňa podmienky na oslobodenie uvedené v odseku 3.

2. Pri určovaní, či daná inštitúcia spĺňa podmienky na oslobodenie, orgán pre riešenie krízových situácií posudzuje vplyv platby mimoriadnych príspevkov ex post na pozíciu platobnej schopnosti a likvidity danej inštitúcie. Ak je daná inštitúcia súčasťou skupiny, posúdenie musí zahŕňať aj vplyv platobnej schopnosti a likvidity v rámci skupiny ako celku.

3. Orgán pre riešenie krízových situácií môže oslobodiť od platieb mimoriadnych príspevkov ex post, ak dospeje k záveru, že výsledkom platby bude:

a)	v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov pravdepodobné porušenie minimálnych požiadaviek inštitúcie na vlastné zdroje stanovených v článku 92 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 575/2013 (2);

b)	v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov pravdepodobné porušenie minimálnych požiadaviek inštitúcie na krytie likvidity stanovených v článku 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a špecifikovaných v článku 4 delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 2015/61 (3);

c)	v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov pravdepodobné porušenie osobitnej požiadavky inštitúcie na likviditu stanovenej v článku 105 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ (4).

4. Orgán pre riešenie krízových situácií obmedzí obdobie oslobodenia do takej miery, aká je potrebná na to, aby sa predišlo ohrozeniu finančnej situácie inštitúcie alebo skupiny. Orgán pre riešenie krízových situácií pravidelne monitoruje, či sa podmienky na oslobodenie uvedené v odseku 3 naďalej uplatňujú počas obdobia oslobodenia.

5. Orgán pre riešenie krízových situácií môže na požiadanie tejto inštitúcie predĺžiť obdobie oslobodenia, ak zistí, že sa naďalej uplatňujú podmienky na oslobodenie uvedené v odseku 3. Toto predĺženie nesmie prekročiť 6 mesiacov.

Článok 4

Posúdenie vplyvu oslobodenia na platobnú schopnosť

1. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi vplyv platby mimoriadnych príspevkov ex post na regulatórnu kapitálovú pozíciu inštitúcie. Toto posúdenie zahŕňa analýzu vplyvu platby mimoriadnych príspevkov ex post na dodržiavanie minimálnych požiadaviek na vlastné zdroje zo strany inštitúcie stanovené v článku 92 nariadenia (EÚ) č. 575/2013.

2. Na účely tohto posúdenia sa výška príspevkov ex post odpočíta od vlastných zdrojov inštitúcie.

3. Analýza uvedená v odseku 1 sa musí vzťahovať na obdobie minimálne do ďalšieho dátumu zasielania v súvislosti s vykazovaním, pokiaľ ide o požiadavku na vlastné zdroje stanovenú v článku 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 680/2014 (5).

Článok 5

Posúdenie vplyvu oslobodenia na likviditu

1. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi vplyv platby mimoriadnych príspevkov ex post na likviditnú pozíciu inštitúcie. Toto posúdenie zahŕňa analýzu prípadného dosahu platby mimoriadnych príspevkov ex post na schopnosť inštitúcie splniť požiadavku na krytie likvidity stanovenú v článku 412 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a špecifikovanú v článku 4 delegovaného nariadenia (EÚ) č. 2015/61.

2. Na účely analýzy opísanej v odseku 1 orgán pre riešenie krízových situácií pripočíta záporný tok likvidity vo výške 100 % sumy splatnej v čase, keď sú splatné mimoriadne príspevky ex post, k výpočtu čistých záporných tokov likvidity, ako sa stanovuje v článku 20 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/61.

3. Orgán pre riešenie krízových situácií posúdi aj vplyv takéhoto záporného toku stanoveného podľa odseku 2 na osobitné požiadavky stanovené v článku 105 smernice 2013/36/EÚ.

4. Analýza uvedená v odseku 1 sa musí vzťahovať na obdobie minimálne do dátumu zasielania v súvislosti s vykazovaním, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity stanovenú v článku 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 680/2014.

KAPITOLA III

KRITÉRIÁ TÝKAJÚCE SA URČENIA ZÁSADNÝCH FUNKCIÍ A HLAVNÝCH OBLASTÍ OBCHODNEJ ČINNOSTI

Článok 6

Kritériá týkajúce sa určenia zásadných funkcií

1. Funkcia sa považuje za zásadnú, ak spĺňa obidve z týchto kritérií:

a)	funkciu poskytuje inštitúcia tretím stranám, ktoré nie sú pridružené k inštitúcii ani k skupine; a

b)	náhle prerušenie tejto funkcie by malo pravdepodobne významný negatívny vplyv na tretie strany, viedlo by k nákaze alebo narušeniu všeobecnej dôvery účastníkov trhu vzhľadom na systémový význam funkcie pre tretie strany a systémový význam inštitúcie alebo skupiny pri poskytovaní funkcie.

2. Pri posudzovaní závažného negatívneho vplyvu na tretie strany, systémového významu funkcie pre tretie strany a systémového významu inštitúcie alebo skupiny, ktoré poskytujú funkciu, inštitúcia a orgán pre riešenie krízových situácií zohľadňujú veľkosť, podiel na trhu, vonkajšiu a vnútornú prepojenosť, zložitosť alebo cezhraničné činnosti inštitúcie alebo skupiny.

Kritériá posudzovania vplyvu na tretie strany obsahujú minimálne tieto prvky:

a)	charakter a dosah činnosti, celosvetový, vnútroštátny alebo regionálny dosah, objem a počet transakcií; počet zákazníkov a protistrán; počet zákazníkov, pre ktorých je inštitúcia jediným alebo hlavným bankovým partnerom;

b)	význam inštitúcie na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej alebo európskej úrovni, podľa vhodnosti pre príslušný trh. Význam inštitúcie sa môže posúdiť na základe trhového podielu, prepojenosti, zložitosti alebo cezhraničných činností;

c)	povaha zákazníkov a zainteresovaných strán, ktorých sa funkcia týka, napríklad, ale nie výhradne, retailových zákazníkov, firemných zákazníkov, medzibankových zákazníkov, centrálnych zúčtovacích stredísk a verejných subjektov;

potenciálne narušenie funkcie v rámci trhov, infraštruktúr, zákazníkov a verejných služieb. Posúdenie môže zahŕňať predovšetkým vplyv na likviditu trhov, vplyv a rozsah narušenia v súvislosti s obchodnou činnosťou zákazníka a krátkodobé potreby likvidity; poznateľnosť vo vzťahu k protistranám, zákazníkom a verejnosti; kapacitu a rýchlosť reakcie zákazníka; význam pre fungovanie iných trhov; vplyv na likviditu, operácie a štruktúru iného trhu; vplyv na iné protistrany spojené s hlavnými zákazníkmi a prepojenosť funkcie s ostatnými službami.

3. Funkcia, ktorá je nevyhnutná pre reálnu ekonomiku a finančné trhy, sa považuje za nahraditeľnú, ak ju možno nahradiť prijateľným spôsobom a v primeranom čase, čím sa zabráni systémovým problémom v rámci reálnej ekonomiky a finančných trhov.

Pri posudzovaní nahraditeľnosti funkcie sa berú do úvahy tieto kritériá:

a)	štruktúra trhu pre túto funkciu a dostupnosť náhradných poskytovateľov;

b)	schopnosť iných poskytovateľov v oblasti kapacity, požiadaviek na výkon funkcie a potenciálnych prekážok vstupu alebo rozšírenia;

c)	motivácia iných poskytovateľov, pokiaľ ide o prevzatie týchto činností;

d)	čas, ktorý používatelia služby potrebujú na prechod k novému poskytovateľovi služieb, a s tým spojené náklady, čas, ktorý potrebujú ostatní konkurenti na prevzatie úloh, a či tento čas stačí na to, aby sa zabránilo výraznému narušeniu v závislosti od druhu služby.

4. Služba sa považuje za zásadnú, keď jej narušenie môže predstavovať vážnu prekážku alebo zabrániť výkonu jednej alebo viacerých zásadných funkcií. Služba sa nepovažuje za zásadnú v prípadoch, ak ju môže zabezpečiť iný poskytovateľ v primeranej lehote v porovnateľnom rozsahu vzhľadom na jej predmet, kvalitu a náklady.

5. Narušenie funkcií alebo služieb pozostáva z funkcií a služieb, ktoré sa už neposkytujú v porovnateľnom rozsahu a za porovnateľných podmienok a v porovnateľnej kvalite, pokiaľ sa zmena v poskytovaní funkcie alebo služby neuskutoční náležitým spôsobom.

Článok 7

Kritériá týkajúce sa určenia hlavných oblastí obchodnej činnosti

1. Oblasti obchodnej činnosti a súvisiace služby, ktoré predstavujú podstatné zdroje príjmov, zisku alebo hodnoty koncesie pre inštitúciu alebo skupinu, ktorej súčasťou je táto inštitúcia, sa považujú za hlavné oblasti obchodnej činnosti.

2. Hlavné oblasti obchodnej činnosti sa určujú na základe vnútornej organizácie inštitúcie, jej podnikovej stratégie a podľa toho, koľko týchto hlavných oblastí obchodnej činnosti prispieva k finančným výsledkom inštitúcie. Ukazovatele hlavných oblastí obchodnej činnosti zahŕňajú, ale nie sú obmedzené na tieto položky:

a)	príjmy vytvorené hlavnými oblasťami obchodnej činnosti ako percentuálny podiel na celkových príjmoch;

b)	zisk vytvorený hlavnými oblasťami obchodnej činnosti ako percentuálny podiel na celkovom zisku;

c)	návratnosť kapitálu alebo aktív;

d)	celkové aktíva, príjmy a zisky;

e)	zákaznícka základňa, geografická pôsobnosť, značka a prevádzkové synergie obchodnej činnosti s inými obchodnými činnosťami skupiny;

f)	vplyv ukončenia hlavnej oblasti obchodnej činnosti na náklady a zisky, ak je zdrojom financovania alebo likvidity;

g)	výhľad rastu hlavnej oblasti obchodnej činnosti;

h)	príťažlivosť obchodnej činnosti pre konkurentov v zmysle možného nadobudnutia;

i)	trhový potenciál a hodnota koncesie.

Budúce očakávané príjmy, výhľady rastu a hodnoty koncesie sa pri určení hlavnej oblasti obchodnej činnosti môžu zohľadniť, ak sú podložené realistickými doloženými prognózami, v ktorých sa stanovujú predpoklady, na ktorých sú založené.

3. Hlavné oblasti obchodnej činnosti môžu závisieť od činností, ktoré samy nevytvárajú priamy zisk pre inštitúciu, ale ktoré podporujú hlavné oblastí obchodnej činnosti inštitúcie, čím nepriamo prispievajú k ziskom inštitúcie.

KAPITOLA IV

ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 8

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 2. februára 2016

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 190.

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 z 26. júna 2013 o prudenciálnych požiadavkách na úverové inštitúcie a investičné spoločnosti a o zmene nariadenia (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 1).

(3) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/61 z 10. októbra 2014, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013, pokiaľ ide o požiadavku na krytie likvidity pre úverové inštitúcie (Ú. v. EÚ L 11, 17.1.2015, s. 1).

(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).

(5) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 680/2014 z 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú vykonávacie technické predpisy, pokiaľ ide o vykazovanie inštitúciami na účely dohľadu podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 575/2013 (Ú. v. EÚ L 191, 28.6.2014, s. 1).