12.2.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 37/1

(1)

Dňa 14. mája 2015 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) začala antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa dovozu určitých plochých výrobkov zo železa alebo z nelegovanej ocele, alebo inej legovanej ocele s výnimkou nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované alebo nepotiahnuté, ktoré sú spracované len valcovaním za studena (úberom za studena) (ďalej len „ploché výrobky z ocele valcované za studena“) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“) a Ruskej federácii (ďalej len „Rusko“) (spoločne uvedené ako „dotknuté krajiny“) na základe článku 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 (ďalej len „základné nariadenie“). Komisia uverejnila oznámenie o začatí konania v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“).

(2)

Komisia začala prešetrovanie na základe podnetu, ktorý 1. apríla 2015 podalo Európske združenie oceliarskeho priemyslu (ďalej len „Eurofer“ alebo „navrhovateľ“) v mene výrobcov zastupujúcich viac ako 25 % celkovej výroby určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii. Podnet obsahoval dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

V nadväznosti na žiadosť navrhovateľa podloženú vyžadovanými dôkazmi Komisia 12. decembra 2015 uverejnila vykonávacie nariadenie (EÚ) 2015/2325 (3), ktorým sa zavádza registrácia dovozu určitých plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a Ruskej federácii (ďalej len „registračné nariadenie“) od 13. decembra 2015.

(4)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že žiadosť o registráciu dovozu bola neopodstatnená, lebo podmienky podľa článku 14 ods. 5 základného nariadenia neboli splnené. Tvrdili, že podmienky pre retroaktívne vyberanie ciel nie sú splnené, lebo žiadosť sa zakladá na náhodne vybratých obdobiach, nezohľadňuje cyklickú povahu dovozu a pokiaľ ide o registráciu dovozu, ako aj o retroaktívne uplatňovanie opatrení, je proti záujmom Únie. V čase prijatia rozhodnutia však Komisia mala dostatočné dôkazy prima facie odôvodňujúce potrebu registrácie dovozu: dovoz a podiely na trhu z dotknutých krajín sa výrazne zvýšili. Tvrdenia v tejto súvislosti boli preto zamietnuté.

(5)

V oznámení o začatí konania Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa prihlásili s cieľom zúčastniť sa prešetrovania. Komisia okrem toho výslovne informovala navrhovateľa, ďalších známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, čínske a ruské orgány, známych dovozcov, dodávateľov a používateľov, obchodníkov, ako aj združenia, o ktorých je známe, že sa ich to týka, o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili.

(6)

Zainteresované strany mali možnosť vyjadriť sa k začatiu prešetrovania a požiadať o vypočutie pred Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by na základe osobitných dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(7)

Komisia tiež informovala výrobcov v Brazílii, Kanade, Indii, Japonsku, Južnej Kórei, na Taiwane, v Turecku, na Ukrajine a v Spojených štátoch amerických o začatí konania a vyzvala ich, aby sa na ňom zúčastnili. V oznámení o začatí konania Komisia informovala zainteresované strany, že predbežne vybrala Kanadu ako tretiu krajinu s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“) v zmysle článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(8)

Komisia vo svojom oznámení o začatí konania uviedla, že v súlade s článkom 17 základného nariadenia môže vytvoriť vzorku.

(9)

Komisia v oznámení o začatí preskúmania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Komisia vybrala vzorku na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby a predaja pri súčasnom zabezpečení geografického rozloženia. Túto predbežnú vzorku tvorili piati výrobcovia z Únie, ktorí majú sídlo v piatich rôznych členských štátoch a predstavujú viac ako 35 % výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii. Komisia vyzvala zainteresované strany, aby sa vyjadrili k predbežnej vzorke.

(10)

Združenie Eurofer predložilo pripomienky a z rôznych dôvodov navrhlo zmenu v navrhovanej vzorke. Po analýze týchto pripomienok Komisia dospela k záveru, že zmenou vzorky navrhovanej združením Eurofer by sa nezlepšila jej celková reprezentatívnosť. Komisia preto potvrdila vzorku a v tejto súvislosti jej už neboli doručené žiadne ďalšie pripomienky.

(11)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber, Komisia požiadala neprepojených dovozcov o poskytnutie informácií uvedených v oznámení o začatí konania.

(12)

Trinásť dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky. Štyria z nich boli zaradení do vzorky, ale len jeden z nich zaslal vyplnený dotazník dovozcov. S cieľom, aby jej zistenia vychádzali z väčšieho počtu neprepojených dovozcov, sa Komisia obrátila na zostávajúcich neprepojených dovozcov, ktorí sa prihlásili v rámci výberu vzorky, ale ani jeden z nich nepotvrdil svoju ochotu vyplniť dotazník dovozcov.

(13)

S cieľom rozhodnúť o tom, či je výber vzorky potrebný, a v prípade, že áno, uskutočniť jej výber pre ČĽR a Rusko, Komisia požiadala všetkých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a Rusku, aby poskytli informácie uvedené v oznámení o začatí konania. Komisia okrem toho požiadala stálu misiu Čínskej ľudovej republiky pri Európskej únii a stálu misie Ruskej federácie pri Európskej únii, aby určili a/alebo kontaktovali vyvážajúcich výrobcov, ktorí by mohli mať záujem o účasť na prešetrovaní.

(14)

Desať skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a tri skupiny v Rusku poskytli požadované informácie a súhlasili so zaradením do príslušnej vzorky za ČĽR a za Rusko. V súvislosti s ČĽR a v súlade s článkom 17 ods. 1 základného nariadenia Komisia vybrala vzorku dvoch skupín spoločností na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu vývozu do Únie, ktorý bolo možné primerane prešetriť v rámci času, ktorý bol k dispozícii. V súlade s článkom 17 ods. 2 základného nariadenia Komisia konzultovala výber vzorky so všetkými známymi vyvážajúcimi výrobcami a orgánmi ČĽR. Po preskúmaní pripomienok doručených od jedného vyvážajúceho výrobcu Komisia potvrdila vzorku, ktorú navrhla.

(15)

Vzhľadom na obmedzený počet vyvážajúcich výrobcov v Rusku sa Komisia rozhodla nevybrať pre Rusko vzorku, ale preskúmať všetky tri skupiny príslušných spoločností. Dotknuté spoločnosti a orgány Ruska boli o tom informované.

(16)

Šesť skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR uviedlo, že chcú požiadať o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia. Ani jeden z nich však nezaslal vyplnený dotazník, a preto sa nemohlo uvažovať o individuálnom preskúmaní.

(17)

Komisia poslala dotazníky všetkým stranám, o ktorých je známa ich zainteresovanosť, a všetkým ďalším spoločnostiam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Vyplnené dotazníky zaslali piati výrobcovia z Únie, traja používatelia, skupina prepojených oceliarskych servisných stredísk, jedno oceliarske servisné stredisko, ktoré nie je prepojené s vyvážajúcim výrobcom v dotknutých krajinách, traja vyvážajúci výrobcovia v Rusku, dve skupiny vyvážajúcich výrobcov v ČĽR a jeden výrobca v analogickej krajine.

(18)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovanie na mieste podľa článku 16 základného nariadenia sa uskutočnilo v priestoroch týchto spoločností a tohto združenia:

(19)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. apríla 2014 do 31. marca 2015 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“).

(20)

Skúmanie vývoja týkajúceho sa posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2011 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(21)

Príslušným výrobkom sú ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele, alebo inej legovanej ocele okrem nehrdzavejúcej ocele, vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované alebo nepotiahnuté, ktoré sú spracované len valcovaním za studena (úberom za studena), ktoré v súčasnosti patria pod číselné znaky KN ex 7209 15 00, 7209 16 90, 7209 17 90, 7209 18 91, ex 7209 18 99, ex 7209 25 00, 7209 26 90, 7209 27 90, 7209 28 90, 7211 23 30, ex 7211 23 80, ex 7211 29 00, 7225 50 80, 7226 92 00, s pôvodom v ČĽR a Rusku.

Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(22)

Ploché výrobky z ocele valcované za studena sa vyrábajú zo zvitkov valcovaných za tepla. Valcovanie za studena je vymedzené ako valcovanie plechov alebo pásov, ktoré boli predtým valcované za tepla a morené, studenými valcami, t. j. pod teplotou mäknutia kovov. Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú vyrobené tak, aby spĺňali určité špecifikácie alebo vlastné špecifikácie koncových používateľov. Môžu sa dodávať v rôznych formách: vo zvitkoch (tiež olejované), rezaných dĺžkach (plechy) alebo úzkych pásoch. Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú priemyselné vstupy nakupované koncovými používateľmi na rozličné použitie, najmä v oblasti výroby (priemysel všeobecne, baliarenský priemysel, automobilový priemysel atď.), ale aj v stavebníctve.

(23)

Z prešetrovania vyplynulo, že nasledujúce výrobky majú rovnaké základné fyzikálne vlastnosti, ako aj rovnaké základné použitia:

(24)

Komisia preto predbežne dospela k záveru, že tieto výrobky sú podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(25)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia Komisia určí normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 1 až 6 uvedeného nariadenia pre tých vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, a preto by im mohlo byť udelené THZ.

(26)

Komisia si s cieľom určiť, či sú splnené kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia, vyžiadala potrebné informácie tým, že požiadala príslušných vyvážajúcich výrobcov, aby vyplnili formulár so žiadosťou o THZ. Žiadny z nich o THZ nepožiadal.

(27)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota stanovila na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ. Na tento účel bolo potrebné vybrať analogickú krajinu.

(28)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že ako vhodnú analogickú krajinu predbežne vybrala Kanadu, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky. Jeden vyvážajúci výrobca a Čínska asociácia pre železo a oceľ (ďalej len „CISA“) nesúhlasili s výberom Kanady a tvrdili, že Rusko by predstavovalo vhodnú voľbu.

(29)

Situácia v Rusku bola preskúmaná v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, v ktorom sa ustanovuje, že „ak je to vhodné, použije sa tretia krajina s trhovým hospodárstvom, ktorá je predmetom toho istého zisťovania“. Komisia sa však domnieva, že Rusko nie je vhodnou analogickou krajinou z dvoch dôvodov:

(30)

Komisia preto následne preskúmala, či by niektorá iná tretia krajina s trhovým hospodárstvom, v ktorej sa vyrába podobný výrobok, mohla byť vhodnou analogickou krajinou. Okrem Indie, Južnej Kórey a Ukrajiny, ktoré boli uvedené v oznámení o začatí konania, sa Komisia spojila s výrobcami v Brazílii, Japonsku, na Taiwane, v Turecku a Spojených štátoch amerických. Komisia na základe získaných informácií a vlastného prieskumu požiadala 35 známych a potenciálnych výrobcov podobného výrobku v týchto krajinách o poskytnutie informácií. Žiadny z nich nevyplnil dotazník výrobcu v analogickej krajine. Komisia sa okrem toho spojila s tromi výrobcami v Kanade. Iba jeden vyplnil dotazník výrobcu v analogickej krajine.

(31)

Na základe získaných a overených informácií sa zdá, že Kanada je vhodnou analogickou krajinou z týchto dôvodov:

(32)

Jeden vyvážajúci výrobca a Čínska asociácia pre železo a oceľ (ďalej len „CISA“) tvrdili, že Kanada nie je vhodnou voľbou, lebo:

(33)

V súvislosti s týmito tvrdeniami Komisia podotýka, že:

(34)

Komisia preto dospela v tejto fáze k záveru, že Kanada je vhodnou analogickou krajinou podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(35)

Informácie, ktoré poskytli spolupracujúci výrobcovia v analogickej krajine, sa v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia použili ako základ na stanovenie normálnej hodnoty pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ.

(36)

Komisia najskôr preskúmala, či bol celkový objem domáceho predaja spolupracujúceho výrobcu v analogickej krajine reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny vtedy, ak celkový objem predaja podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku jednotlivých čínskych vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky do Únie v priebehu obdobia prešetrovania. Na tomto základe bol objem celkového predaja podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu na domácom trhu analogickej krajiny reprezentatívny.

(37)

Komisia následne určila pre skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky druhy výrobkov predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie.

(38)

Komisia následne preskúmala, či je domáci predaj výrobcom v analogickej krajine na jeho domácom trhu pre každý druh výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie, reprezentatívny v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj určitého typu výrobku je reprezentatívny, ak celkový objem domáceho predaja tohto typu výrobku nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje 5 % z celkového objemu vývozu rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku do Únie. Komisia stanovila pre obidve skupiny čínskych vyvážajúcich výrobcov, že domáci predaj bol reprezentatívny pre väčšinu druhov výrobkov.

(39)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť o tom, či sa má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(40)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobku bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(41)

V tomto prípade je normálna hodnota váženým priemerom cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia prešetrovania.

(42)

Normálna hodnota je skutočnou domácou cenou jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového domáceho predaja daných druhov výrobku počas obdobia prešetrovania, ak:

(43)

Z analýzy Komisie týkajúcej sa domáceho predaja vyplynulo, že v prípade väčšiny vyvážaných druhov výrobku bolo viac ako 80 % celkového domáceho predaja ziskových a že vážený priemer predajných cien bol vyšší ako výrobné náklady. V prípade týchto druhov výrobkov sa preto normálna hodnota vypočítala ako vážený priemer cien celého domáceho predaja počas obdobia prešetrovania.

(44)

Ak sa druh výrobku nepredal v reprezentatívnom množstve na domácom trhu v analogickej krajine výrobcu, Komisia vypočítala normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(45)

V prípade všetkých druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa normálna hodnota vypočítala tak, že priemerné predajné, všeobecné a administratívne výdavky (ďalej len „PVA“) a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobkov sa pripočítali k priemerným výrobným nákladom podobného výrobku spolupracujúceho výrobcu z analogickej krajiny počas obdobia prešetrovania.

(46)

Jedna skupina vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky vyvážala do Únie priamo nezávislým zákazníkom, ako aj prostredníctvom prepojených dovozcov.

(47)

Ak skupiny vyvážajúcich výrobcov vyvážajú príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena je cena skutočne zaplatená alebo obvykle platená za príslušný výrobok pri jeho predaji na vývoz do Únie v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(48)

Ak skupina vyvážajúcich výrobcov vyváža príslušný výrobok do Únie prostredníctvom prepojených spoločností, ktorí vystupujú ako dovozca, vývozná cena sa stanoví na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. V tomto prípade bola cena upravená o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov, a o dosiahnuté zisky.

(49)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky na základe cien zo závodu.

(50)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien. Vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, nepriame dane, provízie, úverové náklady a bankové poplatky.

(51)

V prípade vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky Komisia v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku.

(52)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia stanovené na tomto základe, vyjadrené ako percentuálny podiel nákladov, poistenia a prepravnej ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

Tabuľka 1

Dumpingové rozpätia, ČĽR

(53)

V prípade spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky Komisia vypočítala vážené priemerné dumpingové rozpätie v súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa preto stanovilo na základe rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(54)

Na tomto základe predstavuje dočasné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky 56,9 %.

(55)

V prípade všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia. Na tento účel Komisia určila úroveň spolupráce vyvážajúcich výrobcov. Úroveň spolupráce je objem vývozu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov do Únie vyjadrený ako pomer celkového objemu vývozu (podľa dovozných štatistík Eurostatu) z dotknutej krajiny do Únie.

(56)

Úroveň spolupráce je v tomto prípade vysoká, lebo vývoz spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas obdobia prešetrovania predstavoval približne 87 % celkového vývozu do Únie. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť zvyškové dumpingové rozpätie na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie.

(57)

Dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percento z ceny CIF na hranici Únie pred preclením sú takéto:

Tabuľka 2

Dumpingové rozpätia, ČĽR

(58)

Komisia preskúmala troch ruských vyvážajúcich výrobcov, ktorí predstavovali takmer celý vývoz z Ruska do Únie počas obdobia prešetrovania. Ako sa uvádza ďalej, z prešetrovania vyplynulo viacero otázok, ktoré viedli Komisiu k úvahe o predbežnom uplatňovaní článku 18 základného nariadenia na dvoch z nich.

(59)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu Komisia upravila výrobné náklady uvedené vo vyplnenom dotazníku uvedenom v odôvodnení 76.

(60)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu z overenia na mieste vyplynulo, že táto spoločnosť neoznámila Komisii celý objem svojej výroby ani výrobnú kapacitu v prípade príslušného výrobku. Komisia počas prešetrovania na mieste tiež zistila, že spoločnosť nepredložila všetky informácie o svojom systéme kódovania výrobku, ktorý používa na výrobu a predaj príslušného výrobku, čo znemožňuje Európskej komisii prepojiť informácie o predaji jednotlivých druhov výrobku s informáciami o výrobe týchto druhov výrobku. Komisia ďalej zistila, že počas overovania na mieste spoločnosť nemala ľahko dostupné informácie týkajúce sa predaného množstva jednotlivých druhov výrobku ani ich použitia na vlastnú spotrebu v ďalšej výrobe. Tieto informácie by Komisii umožnili overiť na mieste odpočítanie vlastnej spotreby od celkových vykázaných výrobných nákladov, ktoré by sa podľa spoločnosti malo vykonať s cieľom zistiť výrobné náklady uvedeného predaného množstva príslušného výrobku. Spoločnosť poskytla informácie potrebné na zosúladenie výroby, predaja a použitia na vlastnú spotrebu, ktoré sa požadovalo na overenie, až po overovaní Komisie na mieste. Komisia analyzovala tieto nové informácie porovnaním zásob množstva vyrobeného príslušného výrobku uvedeného v správe po overovaní na mieste a množstva výrobku, ktoré sa predalo alebo odovzdalo na spracovanie na iné výrobky. Z tohto porovnania zásob vyplynulo, že spoločnosť oznámila celkovo vyššie predané množstvo než fyzicky umožňovala výroba, a to aj pri zohľadnení zmien zásob, chybných výrobkov a odpadu, ktoré spoločnosť uviedla v správe.

(61)

Komisia usúdila, že z dôvodov uvedených v odôvodnení 60 informácie, ktoré vyvážajúci výrobca poskytol pred overovaním aj po overovaní na mieste, jej neumožnili overiť presnosť a spoľahlivosť informácií o objemoch predaja a nákladoch na príslušný výrobok, ktoré poskytol tento vyvážajúci výrobca. Komisia dospela k záveru, že vyvážajúci výrobca nespolupracoval, keďže neposkytol informácie, ktoré požadovala, aby mohla zhodnotiť a preveriť objem predaja a náklady na výrobu príslušného výrobku. Komisii to znemožnilo spoľahlivo stanoviť vývoznú cenu a normálnu hodnotu. Vzhľadom na to, že nedostatočná spoľahlivosť ovplyvnila celý súbor údajov, ktoré vyvážajúci výrobca poskytol v rôznych etapách, Komisia sa nemohla spoľahnúť ani na špecifické podsúbory poskytnutých údajov, ktoré sa týkali jednotlivých zložiek dumpingového rozpätia. Komisia preto musela stanoviť dumpingové rozpätie tohto vyvážajúceho výrobcu na základe dostupných skutočností a musela ignorovať informácie poskytnuté vyvážajúcim výrobcom, lebo nemohla dospieť k dostatočne presným zisteniam a uvedené informácie nebolo možné overiť.

(62)

Komisia 30. októbra 2015 informovala príslušných vyvážajúcich výrobcov o tom, že z dôvodov uvedených v odôvodneniach 60 a 61 sa domnieva, že táto spoločnosť neposkytla potrebné informácie týkajúce sa vývozných cien a nákladov na výrobu príslušného výrobku v rámci lehôt stanovených v základnom nariadení a že na vymedzenie možného dumpingu príslušnej spoločnosti plánuje použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(63)

Spoločnosť sa vyjadrila k zámeru Komisie využiť dostupné skutočnosti 13. novembra 2015 a uviedla, že spolupracovala pri prešetrovaní podľa svojich najlepších schopností. Spoločnosť tvrdila, že poskytla všetky informácie, ktoré Komisii umožňovali dospieť k primerane presným zisteniam, ale že sa od nej nemôžu požadovať informácie, ktoré by pre ňu predstavovali neprimeranú, nadmernú záťaž v súvislosti s vyšetrovaním. Spoločnosť ďalej požiadala o výnimočné druhé overovanie na mieste pred uložením akéhokoľvek dočasného cla.

(64)

Komisia preskúmala pripomienky spoločnosti a dospela k záveru, že uvedené pripomienky neobsahujú žiadne nové, overiteľné prvky, ktoré by mohli zmeniť jej zámer použiť v tejto fáze prešetrovania skutočnosti dostupné pri určovaní možného dumpingu príslušnej spoločnosti. Komisia sa tiež domnieva, že nespôsobila neprimerané zaťaženie spoločnosti tým, že trvala na náležitom zosúladení jej údajov o výrobe a predaji, ktoré je potrebné na overenie týchto údajov pre príslušný výrobok. Komisia sa okrem toho domnieva, že vzhľadom na nedostatky zistené v informáciách, ktoré poskytla samotná spoločnosť, by druhé overovanie na mieste nemalo zmysel. V súlade s článkom 18 základného nariadenia Komisia preto predbežne stanovila dumpingové rozpätie pre túto spoločnosť na základe dostupných skutočností.

(65)

Komisia najskôr v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či bol celkový objem predaja na domácom trhu v prípade každého prešetrovaného vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny. Predaj na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja na domácom trhu podobného výrobku nezávislým zákazníkom na domácom trhu jedného vyvážajúceho výrobcu predstavuje najmenej 5 % jeho celkového objemu predaja príslušného výrobku na vývoz do Únie počas obdobia prešetrovania. Na základe toho bol celkový predaj podobného výrobku na domácom trhu v prípade každého vyvážajúceho výrobcu reprezentatívny.

(66)

Komisia následne identifikovala druhy výrobku predávané na domácom trhu, ktoré boli rovnaké alebo porovnateľné s druhmi predávanými na vývoz do Únie v prípade vyvážajúcich výrobcov s reprezentatívnym predajom na domácom trhu.

(67)

Komisia potom v súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia preskúmala, či bol predaj na domácom trhu reprezentatívny v prípade každého spolupracujúceho vyvážajúceho výrobcu a každého druhu výrobku, ktorý je rovnaký alebo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do Únie. Predaj určitého druhu výrobku na domácom trhu je reprezentatívny, ak celkový objem predaja tohto druhu výrobku na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia prešetrovania predstavuje aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja rovnakého alebo porovnateľného druhu výrobku na vývoz do Únie.

(68)

Následne Komisia stanovila podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu pre každý druh výrobku počas obdobia prešetrovania s cieľom rozhodnúť, či má na výpočet normálnej hodnoty v súlade s článkom 2 ods. 4 základného nariadenia použiť skutočný domáci predaj.

(69)

Normálna hodnota je založená na skutočnej domácej cene jednotlivých druhov výrobkov bez ohľadu na to, či je tento predaj ziskový, alebo nie, ak:

(70)

V tomto prípade je normálnou hodnotou vážený priemer cien celého objemu domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia prešetrovania.

(71)

Normálnou hodnotou je skutočná domáca cena jednotlivých druhov výrobku len v prípade ziskového predaja daných druhov výrobku na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak:

(72)

Z analýzy predaja na domácom trhu vyplýva, že v prípade niektorých druhov výrobkov bol predaj na domácom trhu ziskový a že vážená priemerná predajná cena bola vyššia ako výrobné náklady. Normálna hodnota sa vypočítala ako vážený priemer cien všetkých predajov na domácom trhu počas obdobia prešetrovania, ak boli splnené podmienky stanovené v odôvodnení 69, alebo ako vážený priemer len ziskových predajov, ak tieto podmienky splnené neboli. Keďže v prípade určitých druhov podobného výrobku nebol zaznamenaný žiadny predaj alebo bol zaznamenaný nedostatočný predaj, alebo ak nebol zaznamenaný žiadny predaj v bežnom obchodnom styku, Komisia stanovila normálnu hodnotu v súlade s článkom 2 ods. 3 a 6 základného nariadenia.

(73)

Normálna hodnota sa vypočítala tak, že sa sčítali nasledujúce priemerné náklady prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov na výrobu podobného výrobku počas obdobia prešetrovania:

(74)

V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali v reprezentatívnom množstve, sa pripočítali priemerné PVA výdavky a zisk z transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu v súvislosti s týmito druhmi výrobku. V prípade druhov výrobkov, ktoré sa na domácom trhu nepredali vôbec, sa pripočítal vážený priemer PVA výdavkov a zisk zo všetkých transakcií uskutočnených v bežnom obchodnom styku na domácom trhu.

(75)

Všetci vyvážajúci výrobcovia priznali vo svojich finančných výkazoch značné straty v dôsledku kurzových rozdielov vznikajúcich z prepočtu transakcií, ktoré nie sú uvedené v ruských rubľoch. Komisia ich posúdila ako súčasť PVA výdavkov spoločnosti a zahrnula ich do výpočtu normálnej hodnoty.

(76)

Na základe výsledkov overovaní na mieste Komisia upravila výrobné náklady pre jedného z vyvážajúcich výrobcov. Komisia zistila, že príslušný vyvážajúci výrobca vo svojich vykázaných nákladoch riadne a presne nezohľadnil skutočné náklady na materiály a súvisiace náklady na nákup. Komisii sa nepodarilo zosúladiť množstvá, hodnoty a príslušné náklady niektorých nakúpených surovín s účtami spoločnosti, keďže spoločnosť neuviedla tieto náklady v nákupných zoznamoch surovín, ktoré poskytla Komisii vo svojom vyplnenom dotazníku a vo svojej odpovedi na upozornenie na nedostatky. Komisia tiež zistila, že príslušná spoločnosť neoznámila nákupy surovín v súlade so zmenou vo svojej odpovedi na upozornenie na nedostatky vo forme požadovanej v dotazníku, čo znemožňuje Komisii overiť zmeny zásob a spotrebu materiálu počas obdobia prešetrovania. Komisia má okrem toho dôkaz získaný počas overovania na mieste, z ktorého vyplýva, že výrobné náklady v účtoch spoločnosti sa líšia od nákladov na výrobu uvedených v tých istých účtoch v automatizovanom module rozdeľovania nákladov používanom na prideľovanie nákladov na jednotlivé výrobky.

(77)

Komisia 30. októbra 2015 informovala príslušného vyvážajúceho výrobcu, že z dôvodov vysvetlených v odôvodnení 76 sa domnieva, že spoločnosť neposkytla potrebné informácie týkajúce sa výrobných nákladov príslušného výrobku v lehotách stanovených v základnom nariadení a že na stanovenie normálnej hodnoty chce použiť dostupné skutočnosti v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(78)

Vyvážajúci výrobca sa 13. novembra 2015 vyjadril k zámeru Komisie použiť dostupné skutočnosti a predložil doplňujúce vysvetlenia týkajúce sa rozdielov medzi výdavkami zaúčtovanými v jeho hlavnej účtovej knihe a nákladmi zistenými v jeho správe o výpočte nákladov. Spoločnosť okrem toho 13. novembra 2015 uznala nezrovnalosti, ktoré Komisia zistila počas overovacej návštevy na mieste a ktoré sa týkajú nákladov na nákup surovín, ale tvrdila, že môže okamžite určiť dôvody týchto rozdielov, ktoré považuje za administratívne chyby.

(79)

Komisia preskúmala pripomienky a vysvetlenia spoločnosti a usúdila, že presnosť predložených doplňujúcich informácií už nie je možné overiť ani zosúladiť s účtami spoločnosti. Komisia sa ďalej domnieva, že nezrovnalosti týkajúce sa nákladov na nákup surovín, ktoré zistila na mieste, neboli administratívnymi chybami, a konštatovala, že spoločnosť nespochybnila zistenie Komisie, že informácie o nákladoch na nákup surovín, o zásobách surovín a o spotrebe surovín neboli uvedené vo vyplnenom dotazníku ani v jej odpovedi na upozornenie na nedostatky. Komisia dospela k záveru, že pripomienky a doplňujúce vysvetlenia spoločnosti nepriniesli žiadne nové, doteraz overiteľné prvky, ktoré by mohli zmeniť jej zámer použiť v tejto fáze prešetrovania dostupné skutočnosti pri určovaní normálnej hodnoty.

(80)

Komisia počas overovania na mieste takisto zistila, že pomery spotreby materiálu, ktoré získala od kontrolného oddelenia spoločnosti počas overovania, sa výrazne líšia od pomerov spotreby materiálu, ktorú spoločnosť uviedla 24. septembra 2015 vo svojej odpovedi na upozornenie Komisie na nedostatky. Komisia si vyžiadala informácie od príslušnej spoločnosti o tejto odchýlke. Spoločnosť poskytla vysvetlenie, že na vykázanie svojich vecných nákladov nepoužila pomery spotreby od svojho kontrolného oddelenia, ale ich vypočítala tak, že vydelila vecné náklady, ktoré oznámila Komisii, nákladmi na predaný tovar. Z tohto dôvodu Komisia usudzuje, že pomery spotreby materiálu, ktoré táto spoločnosť uviedla v správe, neumožnili Komisii správne posúdiť jej vecné náklady. V dôsledku uvedeného sa Komisia rozhodla upraviť výrobné náklady vykázané spoločnosťou s cieľom zosúladiť ich s konkrétnymi dôkazmi o nákladoch na suroviny, ktoré získala počas overovania na mieste.

(81)

Vyvážajúci výrobcovia vyvážali do Únie buď priamo, prostredníctvom prepojených spoločností, ktoré vystupovali ako dovozcovia v Únii, alebo prostredníctvom prepojených alebo neprepojených obchodníkov/dovozcov so sídlom vo Švajčiarsku. Tieto švajčiarske prepojené spoločnosti, ktoré vlastnili ruskí vyvážajúci výrobcovia, nakupovali príslušný výrobok od vyvážajúcich výrobcov a ďalej ho predávali do Únie a iných krajín.

(82)

Ak vyvážajúci výrobca vyvážal príslušný výrobok priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozná cena bola v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia stanovená na základe cien príslušného výrobku skutočne zaplatených alebo obvykle platených pri predaji na vývoz do Únie.

(83)

Ak vyvážajúci výrobca predával príslušný výrobok na vývoz do Únie prostredníctvom prepojenej spoločnosti, ktorá vystupovala ako dovozca, vývozná cena sa stanovila na základe ceny, za ktorú sa dovážaný výrobok prvýkrát ďalej predal nezávislým zákazníkom v Únii v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Vývozná cena bola tiež stanovená v súlade s týmto článkom, ak sa príslušný výrobok nepredal ďalej v stave, v akom bol dovezený. V tomto prípade sa cena upravila s cieľom zohľadniť všetky náklady vzniknuté medzi dovozom a ďalším predajom vrátane PVA výdavkov a zisku.

(84)

Z overenia jedného vyvážajúceho výrobcu vyplynulo, že 20 % vývozného predaja do Únie sa uskutočnilo pre neprepojeného obchodníka so sídlom vo Švajčiarsku. Vyvážajúci výrobca oznámil predaj ako predaj nezávislej strane v Únii a tvrdil, že s týmto obchodníkom nemá žiadny vzťah. Vývozné colné vyhlásenia sa použili na preukázanie miesta určenia tovaru. Napriek predajnej mene dohodnutej v zmluvách medzi vyvážajúcim výrobcom a obchodníkom v eurách alebo amerických dolároch vyvážajúci výrobca nahlásil tento predaj ako uskutočnený v ruských rubľoch s príslušnými faktúrami v ruských rubľoch. Komisia bude pokračovať v skúmaní tejto veci, najmä toho, či bol predaj skutočne určený pre nezávislého kupujúceho na spotrebu v Únii a nahlásený v príslušnej mene. Komisia predbežne zahrnula tento predaj do stanovenia vývoznej ceny.

(85)

Komisia porovnala normálnu hodnotu a vývoznú cenu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov na základe cien zo závodu.

(86)

V prípade, že to bolo odôvodnené potrebou zabezpečiť spravodlivé porovnanie, Komisia v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia upravila normálnu hodnotu a/alebo vývoznú cenu s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien.

(87)

Pokiaľ ide o vývozné ceny, vykonali sa úpravy s cieľom zohľadniť náklady na dopravu, manipuláciu, nakládku a pomocné náklady, dovozné poplatky, provízie z predaja, náklady na úvery a bankové poplatky. Pokiaľ ide o domáce ceny, boli vykonané úpravy pre domáce náklady na dopravu, náklady na balenie, náklady na úvery, manipuláciu a provízie.

(88)

Na porovnanie cien s cudzími menami Komisia použila podľa článku 2 ods. 10 písm. j) základného nariadenia výmenný kurz platný v deň objednávky alebo zmluvy o predaji, ktorý primeranejšie určuje podstatné podmienky predaja než dátum faktúry, keďže rokovanie o cene, na základe ktorého sa stanovila cena, sa uskutočnilo v období blízko dátumu objednávky alebo zmluvy o predaji. Príslušná faktúra bola vystavená po dodaní výrobku, čo bolo zvyčajne o jeden alebo dva mesiace neskôr.

(89)

Komisia porovnala váženú priemernú normálnu hodnotu každého druhu podobného výrobku s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku v súlade s článkom 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia.

(90)

S cieľom stanoviť dočasné dumpingové rozpätie vyvážajúceho výrobcu uvedeného v odôvodneniach 60 až 64 Komisia použila ako dostupnú skutočnosť úroveň dumpingového rozpätia najviac vyvážaného druhu výrobku, o ktorom sa zistilo, že je len mierne nad úrovňou celkového dumpingového rozpätia jedného z ostatných vyvážajúcich výrobcov. Komisia vychádzala pri výbere vhodného vyvážajúceho výrobcu zo spoľahlivejšej porovnateľnosti objemov predaja na domácom trhu a vývozu Únie, geografickej blízkosti, štruktúry nevyhnutných surovinových vstupov a uvádzanej kapacity využitia. Na základe toho sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením, takéto:

Tabuľka 3

Dumpingové rozpätia, Rusko

(91)

V prípade všetkých ostatných spoločností v Rusku Komisia stanovila dumpingové rozpätie na základe dostupných skutočností v súlade s článkom 18 základného nariadenia.

(92)

Ako je uvedené v odôvodnení 58, prešetrované spoločnosti predstavovali takmer celý vývoz z Ruska do Únie. Na tomto základe sa Komisia rozhodla stanoviť dumpingové rozpätie pre všetky ostatné spoločnosti na úrovni spoločnosti s najvyšším dumpingovým rozpätím.

(93)

Dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

Tabuľka 4

Dumpingové rozpätia, Rusko

(94)

V rámci preskúmania postavenia 13 spoločností z Únie poskytlo údaje o výrobe a predaji a uviedlo, že vyrábali podobný výrobok počas obdobia prešetrovania. Na základe informácií dostupných z podnetu existuje 15 ďalších výrobcov z Únie vyrábajúcich podobný výrobok v Únii.

(95)

Celková výroba v Únii počas obdobia prešetrovania bola stanovená približne na 37 miliónov ton. Komisia stanovila tento údaj na základe všetkých dostupných informácií o výrobnom odvetví Únie, ako sú informácie od navrhovateľa a všetkých známych výrobcov v Únii.

(96)

Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“ v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia.

(97)

Spolupracujúci výrobcovia z Únie predstavujú 89 % celkovej výroby podobného výrobku v Únii.

(98)

Obchodný model výrobcov z Únie a ich stupeň vertikálnej integrácie sa líši. „Prevalcovne“, ktoré musia získavať potrebné polotovary od iných výrobcov, predstavujú malú časť.

(99)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21, ploché výrobky z ocele valcované za studena sú zaradené pod viaceré číselné znaky KN vrátane určitých číselných znakov ex. S cieľom vyhnúť sa podhodnoteniu spotreby v Únii a vzhľadom na zjavný okrajový vplyv takýchto číselných znakov na celkovú spotrebu bol objem dovozu číselných znakov KN ex plne zohľadnený na účely výpočtu spotreby v Únii.

(100)

Keďže výrobné odvetvie Únie je väčšinou vertikálne integrované a ploché výrobky z ocele valcované za studena sa považujú za základný materiál na výrobu rôznych nadväzujúcich výrobkov s pridanou hodnotou, spotreba na trhu vlastnej spotreby a na voľnom trhu sa analyzovala samostatne.

(101)

Rozlišovanie medzi trhom vlastnej spotreby a voľným trhom je pre analyzovanie ujmy dôležité, lebo výrobky určené na vlastnú spotrebu nie sú vystavené priamej konkurencii zo strany dovozu a transferové ceny sú stanovené v rámci skupín podľa rôznych cenových politík, a preto nie sú spoľahlivé. Naopak, výroba určená na voľný trh je v priamej konkurencii s dovozom príslušného výrobku a ceny predstavujú ceny na voľnom trhu.

(102)

S cieľom poskytnúť čo najúplnejší obraz výrobného odvetvia Únie Komisia získala údaje o celkovej činnosti plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena a stanovila, či je výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh. Komisia zistila, že približne 82 % celkovej výroby výrobcov z Únie bola určená na vlastnú spotrebu.

(103)

Komisia stanovila vlastnú spotrebu v Únii na základe použitia a predaja na vlastnú spotrebu na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii. Na základe toho sa vlastná spotreba v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 5

Vlastná spotreba (v tonách)

(104)

Počas posudzovaného obdobia sa vlastná spotreba v Únii zvýšila približne o 4 %. Toto zvýšenie je spôsobené najmä rastom trhov vlastnej spotreby, ako je automobilové odvetvie.

(105)

Komisia stanovila spotrebu na voľnom trhu Únie na základe a) predaja na trhu Únie všetkých známych výrobcov v Únii a b) dovozu do Únie zo všetkých tretích krajín podľa údajov, ktoré poskytol Eurostat, pričom zohľadnila aj údaje predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami v dotknutých krajinách. Na základe toho sa spotreba na voľnom trhu v Únii vyvíjala takto:

Tabuľka 6

Spotreba na voľnom trhu (v tonách)

(106)

Počas posudzovaného obdobia sa spotreba na voľnom trhu Únie znížila približne o 9 %. Tento pokles je spôsobený najmä pomalou alebo nedostatočnou hospodárskou obnovou nadväzujúceho odvetvia.

(107)

Komisia skúmala, či by sa dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách mal vyhodnotiť súhrnne v súlade s článkom 3 ods. 4 základného nariadenia.

(108)

Dumpingové rozpätia stanovené vo vzťahu k dovozu z ČĽR a Ruska sú zhrnuté v odôvodnení 57 a v odôvodnení 93 vyššie. Všetky tieto rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia.

(109)

Objem dovozu z jednotlivých dotknutých krajín nebol zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 základného nariadenia. Podiel ČĽR a Ruska na trhu EÚ dosiahol počas obdobia prešetrovania úroveň 10,3 %, resp. 9,8 %.

(110)

Podmienky hospodárskej súťaže v prípade dumpingového dovozu z dotknutých krajín a podobného výrobku boli tiež podobné. V skutočnosti si dovážané výrobky navzájom konkurovali a konkurovali aj príslušnému výrobku vyrábanému v Únii, keďže sa predávali podobným kategóriám koncových zákazníkov.

(111)

Z tohto dôvodu a v rozpore s tvrdením jednej zo zainteresovaných strán boli všetky kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 základného nariadenia splnené a dovoz z dotknutých krajín sa na účely stanovenia ujmy hodnotil súhrnne.

(112)

Komisia stanovila objem dovozu na základe databázy Eurostatu. Trhový podiel dovozu bol stanovený porovnaním objemu dovozu so spotrebou na voľnom trhu Únie, ako je uvedené v tabuľke 6 vyššie.

(113)

Dovoz z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 7

Objem dovozu (v tonách) a trhový podiel

(114)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v absolútnom vyjadrení sa dovoz z dotknutých krajín výrazne zvýšil počas posudzovaného obdobia. Súbežne s tým sa celkový trhový podiel dumpingového dovozu do Únie zvýšil o 5,8 percentuálneho bodu počas posudzovaného obdobia.

(115)

Komisia stanovila ceny dovozu na základe údajov Eurostatu. Vážená priemerná cena dovozu z dotknutých krajín do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 8

Dovozné ceny (EUR/t)

(116)

Priemerné ceny dumpingového dovozu klesli zo 624 EUR/t v roku 2011 na 497 EUR/t počas obdobia prešetrovania. Počas posudzovaného obdobia predstavoval pokles priemernej jednotkovej ceny dumpingového dovozu približne 20 %.

(117)

Komisia posúdila cenové podhodnotenie počas obdobia prešetrovania tak, že porovnala:

(118)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa jednotlivých druhov výrobku pri transakciách na rovnakej úrovni obchodu, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní rabatov a zliav. Výsledok porovnania bol vyjadrený ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie počas obdobia prešetrovania.

(119)

Na základe uvedeného sa zistilo, že dumpingový dovoz z dotknutých krajín podhodnocuje ceny výrobného odvetvia Únie v prípade ČĽR a Ruska o 8,1 %, resp. 14,4 %.

(120)

V súlade s článkom 3 ods. 5 základného nariadenia zahŕňalo skúmanie vplyvu dumpingového dovozu na výrobné odvetvie Únie hodnotenie všetkých hospodárskych ukazovateľov, ktoré mali počas posudzovaného obdobia vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(121)

Makroekonomické ukazovatele (výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, zásoby, rast, podiel na trhu, zamestnanosť, produktivita a rozsah dumpingových rozpätí) sa posudzovali na úrovni celého výrobného odvetvia Únie. Posúdenie bolo založené na informáciách poskytnutých navrhovateľom, ktoré sa skontrolovali porovnaním s údajmi od výrobcov z Únie a z dostupných oficiálnych štatistík (Eurostat).

(122)

Analýza mikroekonomických ukazovateľov (predajné ceny, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získať kapitál, mzdy a výrobné náklady) sa vykonala na úrovni výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Pri posudzovaní sa vychádzalo z ich informácií, ktoré sa riadne overili.

(123)

V prípade niektorých ukazovateľov ujmy týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie Komisia jednotlivo analyzovala údaje súvisiace s voľným trhom a trhom vlastnej spotreby a vykonala porovnávaciu analýzu. Týmito faktormi sú predaj a trhový podiel, jednotkové ceny, jednotkové náklady a ziskovosť. Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli zmysluplne preskúmať len vzhľadom na celkovú činnosť vrátane použitia výrobného odvetvia Únie na vlastnú spotrebu, lebo závisia od celkovej činnosti nezávisle od toho, či je výroba určená na vlastnú spotrebu, alebo sa predáva na voľnom trhu. Týmito faktormi sú výroba, kapacita, využitie kapacity, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, zamestnanosť, produktivita, zásoby a náklady práce. V prípade týchto faktorov sa vyžaduje analýza celého výrobného odvetvia Únie v záujme vytvorenia kompletného obrazu ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie, keďže predmetné údaje nemožno oddeliť od predaja na vlastnú spotrebu a voľného predaja.

(124)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 9

Výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity

(125)

Počas posudzovaného obdobia sa objem výroby výrobného odvetvia Únie zvýšil o 1 %. Vykázané údaje o kapacite sa vzťahujú na technickú kapacitu, čo znamená, že boli zohľadnené úpravy o čas prípravy, údržbu, odstránenie prekážok a iné bežné prestoje, ktoré výrobné odvetvie považuje za normálne. Na základe toho sa kapacita počas posudzovaného obdobia znížila o 3 % v snahe výrobného odvetvia Únie prispieť ku globálnemu zníženiu nadmernej kapacity.

(126)

Zvýšenie miery využívania kapacity vyplynulo z mierneho nárastu objemu výroby spôsobeného najmä nárastom vlastnej spotreby a znížením kapacity.

(127)

Objem predaja a trhový podiel výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10

Objem predaja a trhový podiel (voľný trh)

(128)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia znížil o 14 %, a to z približne 5,9 milióna ton v roku 2011 na 5 miliónov ton počas obdobia prešetrovania.

(129)

Počas posudzovaného obdobia sa trhový podiel výrobného odvetvia Únie znížil zo 74,8 % na 70,8 %. Pokles objemu predaja výrobného odvetvia Únie výrazne prekročil pokles spotreby na voľnom trhu Únie. Okrem toho s cieľom zabrániť ešte výraznejšiemu zníženiu trhového podielu bolo výrobné odvetvie Únie nútené znížiť svoje predajné ceny v dôsledku neustáleho tlaku na ceny spôsobeného dovozom.

(130)

Pokiaľ ide o trh vlastnej spotreby, objem vlastnej spotreby a trhový podiel sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 11

Objem vlastnej spotreby a trhový podiel

(131)

Objem vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie (zložený z použitia na vlastnú spotrebu a z predaja na vlastnú spotrebu) na trhu Únie sa počas posudzovaného obdobia zvýšil o 4 %, a to z približne 29,1 milióna ton v roku 2011 na 30,2 milióna ton počas obdobia prešetrovania.

(132)

V dôsledku toho trhový podiel vlastnej spotreby výrobného odvetvia Únie vyjadrený ako percentuálny podiel celkovej spotreby (trh vlastnej spotreby aj voľný trh) vzrástol zo 79 % na 81 % počas posudzovaného obdobia.

(133)

Zamestnanosť a produktivita sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 12

Zamestnanosť a produktivita

(134)

Úroveň zamestnanosti vo výrobnom odvetví Únie sa v posudzovanom období výrazne znížila v záujme zníženia výrobných nákladov a dosiahnutia efektívnosti vzhľadom na rastúcu konkurenciu dumpingového dovozu na trhu. Výsledkom je zníženie počtu zamestnancov o 10 % počas posudzovaného obdobia. V dôsledku toho a vzhľadom na mierne zvýšenie objemu výroby (+ 1 %) v posudzovanom období produktivita pracovnej sily výrobného odvetvia Únie, meraná ako výstup na zamestnanca za rok, zaznamenala oveľa väčší nárast v porovnaní s poklesom skutočnej výroby. To preukazuje, že výrobné odvetvie Únie bolo ochotné prispôsobiť sa meniacim sa trhovým podmienkam, aby zostalo konkurencieschopné.

(135)

Úroveň zásob výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 13

Zásoby

(136)

Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečných zásob znížila o 15 %. Väčšinu druhov podobného výrobku vyrába výrobné odvetvie Únie na základe konkrétnych objednávok používateľov. Zásoby sa preto nepovažujú za významný ukazovateľ ujmy v tomto odvetví. Potvrdilo sa to aj analýzou vývoja konečných zásob ako percentuálneho podielu výroby. Ako možno vidieť, tento ukazovateľ zostal pomerne stabilný na úrovni približne 3 % objemu výroby.

(137)

Všetky dumpingové rozpätia boli výrazne nad úrovňou de minimis. Vplyv rozsahu skutočných vysokých dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie nebol vzhľadom na objem a ceny dovozu z dotknutých krajín zanedbateľný.

(138)

Spotreba v Únii klesla počas posudzovaného obdobia približne o 9 %, pričom objem predaja výrobného odvetvia Únie na trhu Únie sa znížil o 14 %. Výrobné odvetvie Únie tým stratilo trhový podiel na rozdiel od trhového podielu dovozu z dotknutých krajín, ktorý sa počas posudzovaného obdobia zvýšil.

(139)

Vážené priemerné jednotkové predajné ceny výrobcov z Únie účtované neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 14

Predajné ceny v Únii

(140)

Táto tabuľka ukazuje vývoj jednotkovej predajnej ceny na voľnom trhu Únie v porovnaní so zodpovedajúcimi výrobnými nákladmi. Počas posudzovaného obdobia sa predajné ceny znížili v priemere viac (– 19 %) než ich zodpovedajúce náklady (– 16 %). Okrem toho boli predajné ceny počas posudzovaného obdobia s výnimkou roku 2011 v priemere nižšie ako jednotkové výrobné náklady.

(141)

S cieľom obmedziť stratu trhového podielu boli výrobcovia z Únie nútení prispôsobiť sa špirále klesajúcich cien a výrazne znížiť svoje predajné ceny. Na druhej strane je možné zníženie výrobných nákladov vysvetliť poklesom cien surovín a rastom produktivity, čo sa dosiahlo najmä znížením počtu zamestnancov, ako je vysvetlené v tabuľke 12.

(142)

Pri výrobcoch zaradených do vzorky boli ploché výrobky z ocele valcované za studena na vlastnú spotrebu prevedené alebo dodané za transferové ceny na ďalšie druhotné spracovanie pomocou rôznych cenových politík (náklady, zvýšené náklady, trhová cena). Z tohto dôvodu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu. V tej istej súvislosti neboli analyzované ani výrobné náklady objemu na vlastnú spotrebu.

(143)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 15

Priemerné náklady práce na zamestnanca na plný úväzok

(144)

Počas posudzovaného obdobia sa priemerná mzda na zamestnanca zvýšila o 11 %, čo je mierne zvýšenie oproti celkovému zvýšeniu cien v EÚ v dôsledku inflácie. V tejto súvislosti by sa však mali zohľadniť drastické škrty v oblasti zamestnanosti, ako je vysvetlené v odôvodnení 134.

(145)

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 16

Ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií

(146)

Komisia stanovila ziskovosť výrobcov z Únie vyjadrením čistej straty pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii ako percentuálneho podielu obratu z tohto predaja.

(147)

Ziskovosť sa v posudzovanom období vyvíjala záporne, a to od mierne ziskovej situácie v roku 2011 po pretrvávajúce straty od roku 2012 (– 5,7 %) až do obdobia prešetrovania (– 2,7 %). Zatiaľ čo ťažké straty v roku 2012 čiastočne súvisia s európskou dlhovou krízou a následnou hospodárskou krízou, výrazný cenový a objemový tlak vyvíjaný na výrobné odvetvie Únie v dôsledku zvyšovania dovozu z dotknutých krajín v období od roku 2013 do obdobia prešetrovania neumožnil výrobnému odvetviu Únie, aby malo prospech z pomalého oživovania európskeho hospodárstva.

(148)

Ako už bolo uvedené, vzhľadom na širokú škálu cenových politík (napr. náklady, zvýšené náklady, trhová cena) v prípade výrobcov z EÚ zaradených do vzorky pre objem na vlastnú spotrebu nie je možné vyvodiť žiadny zmysluplný záver z vývoja cien ani z vývoja ziskovosti, pokiaľ ide o použitie na vlastnú spotrebu.

(149)

Podľa jednej zo zainteresovaných strán existuje riziko, že integrované oceliarne, akými sú mnohí výrobcovia z EÚ, môžu manipulovať s individuálnymi údajmi o ziskovosti výrobnej jednotky na účely prešetrovania. Komisia však overila údaje, ktoré predložili výrobcovia, a s číselnými údajmi, ktoré nakoniec získala, vyjadrila spokojnosť.

(150)

Čistý peňažný tok predstavuje schopnosť výrobcov z Únie samostatne financovať svoje činnosti. Vývoj čistého peňažného toku zaznamenal stúpajúci trend (+ 37 %), a to najmä v dôsledku zníženia zásob.

(151)

Keďže návratnosť investícií zostala celkovo záporná (približne – 3 %), výrobné odvetvie Únie znížilo úroveň svojich investícií o 14 % medzi rokom 2011 a obdobím prešetrovania. Schopnosť získavať kapitál bola ovplyvnená stratami, ktoré vznikli počas posudzovaného obdobia, ako o tom svedčí pokles investícií.

(152)

Výrobné odvetvie Únie ako celok mohlo mierne zvýšiť svoj objem výroby a zlepšiť mieru využitia kapacity vďaka výraznému nárastu vlastnej spotreby. Prijalo tiež konkrétne opatrenia na zlepšenie efektívnosti znížením počtu pracovných síl a výrobnej kapacity a prísnym kontrolovaním výrobných nákladov.

(153)

Napriek týmto konkrétnym opatreniam výrobného odvetvia Únie počas posudzovaného obdobia, ktoré boli určené na zlepšenie jeho celkovej výkonnosti, sa situácia výrobného odvetvia Únie na voľnom trhu počas posudzovaného obdobia výrazne zhoršila, keď sa od roku 2012 začali hromadiť straty. V skutočnosti objem predaja na voľnom trhu Únie klesol o 14 %, predajné jednotkové ceny klesli o 19 %, zatiaľ čo výrobné náklady sa znížili iba o 16 %. Výrobné odvetvie Únie navyše prišlo o trhový podiel v dôsledku dovozu z dotknutých krajín a muselo znížiť investície vzhľadom na pretrvávajúcu zápornú návratnosť investícií.

(154)

Podľa ruských orgánov skutočnosť, že niektorí navrhovatelia plánujú investovať v nečlenských krajinách EÚ, oslabuje tvrdenie o ujme. Nič v spise však nenaznačuje, že sa takéto investície týkajú plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena. Navyše sa zdá, že investície sa týkajú skôr spoločností, ktoré napriek tomu, že by mohli patriť do tej istej skupiny výrobcov z Únie, pôsobia v iných častiach sveta.

(155)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie analyzované z hľadiska jeho dvoch segmentov a ako celok utrpelo značnú ujmu, pokiaľ ide o hlavné ukazovatele ujmy, ako je záporná ziskovosť a strata objemu predaja a trhového podielu.

(156)

V súlade s článkom 3 ods. 6 základného nariadenia Komisia skúmala, či dumpingový dovoz z dotknutých krajín spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. V súlade s článkom 3 ods. 7 základného nariadenia Komisia takisto skúmala, či výrobné odvetvie Únie mohlo byť súbežne s tým poškodené aj inými známymi faktormi. Komisia zabezpečila, aby prípadná ujma spôsobená inými faktormi než dumpingovým dovozom z dotknutých krajín nebola pripísaná tomuto dumpingovému dovozu. Týmito faktormi sú hospodárska kríza, výrobcovia z Únie, ktorí nie sú dostatočne konkurencieschopní/efektívni, dovoz výrobcami z Únie, dovoz z tretích krajín, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozu, určité kvóty, výkonnosť výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, a niektoré problémy súvisiace s kapacitou.

(157)

Predajné ceny vyvážajúcich výrobcov klesli v priemere zo 624 EUR/t v roku 2011 na 497 EUR/t počas obdobia prešetrovania (– 20 %). Nepretržitým znižovaním jednotkovej predajnej ceny počas posudzovaného obdobia boli výrobcovia z dotknutých krajín schopní výrazne zvýšiť svoj trhový podiel v období od roku 2011 (14,3 %) do obdobia prešetrovania (20,1 %).

(158)

Zatiaľ čo výkonnosť výrobného odvetvia Únie bola v roku 2012 negatívne ovplyvnená poklesom dopytu v dôsledku finančnej krízy, následný takmer nepretržitý nárast dovozu z dotknutých krajín za podhodnotené ceny mal jasný negatívny vplyv na výkonnosť výrobného odvetvia Únie. Hoci výrobné odvetvie Únie v skutočnosti znižovalo svoje náklady znižovaním zamestnanosti a využívaním poklesu cien surovín, dumpingový dovoz pokračoval v náraste a prinútil výrobné odvetvie Únie, aby výraznejšie znížilo svoje predajné ceny do Únie s cieľom zabrániť strate svojho trhového podielu. Navyše, zatiaľ čo v roku 2014 ziskovosť výrobného odvetvia Únie preukazovala mierne zlepšenie vďaka zníženiu strát, v období prešetrovania sa objem dovozu ďalej zvyšoval a ceny ešte viac klesali, a tým sa znižovali ceny a ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(159)

Vzhľadom na jednoznačne konštatovanú časovú zhodu medzi neprestajne rastúcou úrovňou dumpingového dovozu za nepretržite klesajúce ceny na jednej strane a stratou objemu predaja a poklesu cien výrobného odvetvia Únie na druhej strane sa dospelo k názoru, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, je práve dumpingový dovoz.

(160)

Postupné spomaľovanie čínskeho hospodárstva, a ako vyplýva zo spisu, veľmi výrazná nadmerná kapacita čínskeho oceliarskeho priemyslu navyše núti čínskych výrobcov ocele presmerovať svoj prebytok výroby na vývozné trhy, pričom trh Únie je pre nich atraktívnym cieľom vývozu. V skutočnosti veľké množstvo iných tradične významných vývozných trhov uložilo opatrenia alebo uvažuje o ich uložení voči čínskym aj ruským výrobkom z ocele vrátane plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, lebo nekalý dovoz umelo tlačí ceny nadol, čo vedie k nezdravej hospodárskej súťaži. V dôsledku nárastu celosvetového uplatňovania opatrení na ochranu obchodu sa trh Únie stáva jedným z najatraktívnejších cieľov dumpingového dovozu z Číny a Ruska na úkor výrobného odvetvia Únie. Tento záver potvrdzujú aj najnovšie štatistiky dovozu od Eurostatu, z ktorých vyplýva, že čínsky a ruský dovoz sa od konca obdobia prešetrovania ešte zvýšil. Objemy dovozu v septembri 2015 boli o 48 % vyššie ako v apríli 2015, pričom priemerné ceny tohto dovozu sa neprestajne znižovali.

(161)

Svetová hospodárska kríza spôsobila zníženie dopytu v Únii a pokles predajných cien.

(162)

Jedna zo strán uviedla viaceré tvrdenia, v ktorých zdôraznila špecifiká roka 2012 (kríza eurozóny) pre trh Únie s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena a spochybnila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie bolo v tomto období zasiahnuté dovozom z Číny. Podobne ruskí výrobcovia tvrdili, že príčinou ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bol pokles trhu v roku 2012.

(163)

Pri prešetrovaní sa tieto tvrdenia nepotvrdili. Na jednej strane, hoci bol trh Únie s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena postihnutý krízami, a to v rokoch 2008 – 2009 a v roku 2012, začal sa pomaly zotavovať z účinkov týchto kríz s pomerne stabilným, ale stagnujúcim dopytom na trhu. Ruské orgány vzali na vedomie pomalé oživovanie stavebného odvetvia, ktoré je najväčším spotrebiteľom výrobkov ocele v Únii. Na druhej strane výrobné odvetvie Únie mohlo mať v rokoch 2012 a 2013 prospech z oživenia trhu, ale ďalšie zvýšenie dovozu z ČĽR a Ruska mu v tom zabránilo. Lacný dovoz sa postupne zvyšoval a získal podiel na trhu na úkor výrobného odvetvia Únie. Osobitná situácia v roku 2012 by navyše nemala mať rozhodujúci vplyv na vývoj počas dlhšieho obdobia analýzy a v každom prípade je zrejmé, že pretrvávajúci tlak dovozu sa začal naplno prejavovať v roku 2012.

(164)

Vylúčenie roka 2012 z analýzy vplyvu na objem, ktoré jedna zo strán požadovala, sa nepovažovalo za opodstatnené. Vývoju by chýbal jeden kľúčový prvok, čo by viedlo k jeho skresleniu.

(165)

Je možné dospieť k predbežnému záveru, že hospodárske krízy nie sú hlavnou príčinou ujmy výrobného odvetvia Únie a nenarušujú príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou spôsobenou výrobnému odvetviu Únie.

(166)

Niektoré zo zainteresovaných strán tvrdili, že výrobcovia z Únie nie sú dostatočne konkurencieschopní v dôsledku porovnateľne vyšších nákladov a že údajná ujma vyplýva z neefektívnosti navrhovateľov.

(167)

Ruské orgány poukázali na vysoké výrobné náklady európskych oceliarskych spoločností, a to najmä z dôvodu environmentálnej modernizácie odvetvia metalurgie v Únii. Vinu pripisovali najmä zavedeniu odvetvových limitov emisií skleníkových plynov a zvýšeniu poplatkov za emisie oxidu uhličitého a nákladov na dodržiavanie regulačných požiadaviek politiky v oblasti životného prostredia a klímy pre európske spoločnosti.

(168)

V odpovedi na toto tvrdenie však združenie Eurofer na základe podnetu zdôraznilo, že náklady na tovar predávaný navrhovateľmi klesli práve v tom roku, v ktorom mali údajne vzniknúť náklady na dodržiavanie regulačných požiadaviek. Okrem toho je dôležité spomenúť, že mnohé environmentálne predpisy sa v Únii uplatňovali už dávnejšie a že sa prešetrovaním zistilo, že podiel nákladov na dodržiavanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia je mierny, a preto nemal žiadny významný vplyv na činnosti oceliarní v Únii počas posudzovaného obdobia.

(169)

Ruskí výrobcovia spochybnili spoľahlivosť investícií navrhovateľov v rokoch 2011 – 2012 a zvýšenie kapacity v roku 2011. Zníženie ziskovosti pripísali vlastným obchodným rozhodnutiam výrobného odvetvia Únie a ujmu neschopnosti navrhovateľov zmeniť svoju obchodnú stratégiu vzhľadom na celosvetovú konkurenciu. Z prešetrovania však vyplynulo, že obchodné rozhodnutia vykonávané počas posudzovaného obdobia boli starostlivo posúdené. Investície v predošlom a nadväzujúcom trhovom segmente boli vynaložené na zvýšenie efektívnosti, zlepšenie kvality výrobku, rozvoj moderných technologických výrobkov a uspokojenie rastúcich požiadaviek zákazníkov. V skutočnosti kapacita výrobného odvetvia Únie klesla počas posudzovaného obdobia o 3 % (pozri tabuľku 5). Okrem toho výrobná kapacita plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena nie je výhradne určená pre samotný trh s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena, keďže výroba plochej ocele valcovanej za studena je určená aj pre nadväzujúce činnosti, ako je uvedené v oddiele 4.2. Vplyv vývoznej výkonnosti výrobného odvetvia Únie je vysvetlený nižšie.

(170)

Podľa názoru niektorých strán by mali ceny plochých výrobkov z ocele valcovanej za studena v prípade výrobcov z Únie a dotknutých krajín kopírovať celosvetový vývoj cien a v podstate odzrkadľovať klesajúce ceny surovín. Jedna zo strán tiež tvrdila, že navrhovatelia nezohľadnili výhody znižovania nákladov na suroviny a neznížili svoje priemerné náklady predávaného tovaru.

(171)

Ak však aj všeobecný klesajúci trend v cenách plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena mohol zohrávať určitú úlohu, klesajúce ceny na trhu Únie nemožno pripisovať výlučne len tejto celkovej celosvetovej situácii.

(172)

Po prvé vývoj cien plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v medzinárodnom kontexte vykazuje regionálne rozdiely. Krajiny s obmedzenými vybudovanými kapacitami, ako je Brazília alebo Argentína, majú pomerne malý vplyv na celosvetový proces stanovenia cien a vývoj cien je stabilnejší. Naproti tomu domáci výrobcovia na etablovaných trhoch s oceľou konkurujú mnohým zdrojom dovozu, čo vedie k narastajúcemu tlaku na ceny a následne k erózii cien. Túto situáciu zhoršujú dumpingové ceny.

(173)

Po druhé, aj keby ČĽR a Rusko patrili ku krajinám s najväčšou spotrebou ocele na svete, obidve krajiny majú výrazný nadbytok kapacity. Výrobcovia z ČĽR a Ruska sú preto nabádaní, aby vyvážali svoj prebytok výroby za nízke ceny, čím ovplyvňujú a narúšajú svetové ceny.

(174)

Po tretie, ako uviedlo združenie Eurofer, dovozné ceny z dotknutých krajín zaznamenali väčší pokles než pokles cien suroviny/vstupného materiálu za rovnaké obdobie. Toto zistenie potvrdzuje aj porovnanie výrobných nákladov výrobného odvetvia Únie, ktoré sa znížili počas posudzovaného obdobia celkovo o 16 %, kým priemerné dovozné ceny sa počas rovnakého obdobia znížili o 20 %. Hoci bol pokles výrobných nákladov spôsobený nielen nižšími nákladmi na použité suroviny, ale aj zvýšením efektívnosti zo strany výrobcov z Únie (pozri odôvodnenie 134), stále nedosahoval úroveň zníženia dovozných cien z ČĽR a Ruska.

(175)

Výrobné odvetvie Únie by si za spravodlivých trhových podmienok mohlo udržať úroveň svojich predajných cien, a tým využívať výhody zníženia nákladov a opätovne dosiahnuť ziskovosť. Výrobcovia z Únie však museli naďalej znižovať svoje predajné ceny a ceny po období prešetrovania naďalej klesali až na historicky nízku úroveň.

(176)

Objem dovozu z tretích krajín sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 17

Objem dovozu z iných krajín (v tonách) a trhový podiel

(177)

Dovoz z dotknutých krajín tvorí prevažnú väčšinu celkového dovozu do Únie. Dovoz z iných krajín sa znížil o – 24 % počas posudzovaného obdobia, t. j. viac než klesla spotreba na voľnom trhu Únie. Trhový podiel tohto dovozu sa znížil z 10,9 % v roku 2011 na 9,1 % v období prešetrovania.

(178)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že vplyv dovozu z tretích krajín bol údajne podhodnotený, a to z hľadiska výkonnosti a miery rastu. Najmä ruské orgány a ruskí výrobcovia sa domnievali, že navrhovateľ podhodnotil faktor rastúceho dovozu z iných krajín, najmä z Indie a Ukrajiny. Jedna zo zainteresovaných strán poukázala na skutočnosť, že dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena z Iránu a Ukrajiny sa uskutočnil ešte za nižšie ceny než ceny dovozu z ČĽR a Ruska a spolu predstavujú 12,3 % celkového dovozu do Únie.

(179)

Po prvé, v súčasnosti neexistuje žiadny dôkaz o tom, že by bol dovoz z Indie, Iránu alebo Ukrajiny na trh Únie dumpingový.

(180)

Okrem toho je trhový podiel uvedeného dovozu nízky na základe údajov dostupných prostredníctvom Eurostatu a podľa vypočítanej spotreby na trhu Únie. Hoci trhový podiel dovozu z Indie, Iránu a Ukrajiny spolu vzrástol zo 4,1 % v roku 2011 na 5,4 % v období prešetrovania, ich individuálne trhové podiely sa pohybujú len v rozpätí 1 – 2,4 %. Je teda nepravdepodobné, aby takéto zdroje dovozu mali vplyv, ako tvrdia zainteresované strany, a narušovali príčinnú súvislosť.

(181)

Komisia však bude pozorne sledovať vývoj situácie na trhu a v prípade potreby môže prijať vhodné opatrenia na boj proti dumpingu z uvedených krajín.

(182)

Objem vývozu výrobcov z Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

Tabuľka 18

Výkonnosť v oblasti vývozu

(183)

Objem vývozu neprepojeným zákazníkom zostal v rokoch 2011 – 2014 na stabilnej úrovni pred jeho zvýšením o 4 % v období prešetrovania. Pokiaľ ide o ceny, tieto zaznamenali výrazný pokles o – 13 % v posudzovanom období, t. j. menej než klesla cena na trhu Únie (– 19 %).

(184)

Jedna zo strán uviedla, že zvyšujúci sa vývozný predaj preukazuje konkurencieschopnosť plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena pochádzajúcich z Európy na svetovom trhu a poukazuje na to, že navrhovatelia dosahujú dobrú výkonnosť.

(185)

Akékoľvek zvýšenie vývozného predaja však treba považovať za obranné opatrenie zo strany výrobcov z Únie, ktorí chcú obsadiť rentabilné miesta na vývozných trhoch v záujme udržania dostatočného využívania kapacity a zabezpečenia zachovania pracovných miest v Únii. Tento nárast súvisí aj so skutočnosťou, že niektorí výrobcovia z Únie sú globálnymi aktérmi, ktorí sa musia prispôsobiť svojim zákazníkom, keď investujú do nových trhov skôr než miestne pobočky preberú dodávky pre takýchto zákazníkov.

(186)

V tejto súvislosti treba poznamenať, že vývoz neprepojeným zákazníkom zostal v období rokov 2011 – 2014 na stabilnej úrovni a začal sa zvyšovať až v období prešetrovania (+ 4 %). Takýto zvýšený vývoz sa týkal najmä špecifických trhov, ako sú Spojené štáty, ČĽR a Alžírsko, a opieral sa o vysokú pridanú hodnotu a špecializované výrobky, pri ktorých má výrobné odvetvie Únie konkurenčnú výhodu, pokiaľ ide o kvalitu a spoľahlivosť dodávky. Naopak, podľa združenia Eurofer sa znížil vývoz do krajín, ktoré sú viac orientované ma komodity.

(187)

Na základe údajov v podnete jedna zo zainteresovaných strán tiež tvrdila, že zvýšené množstvá vývozu sú predávané so stratou, a preto majú negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie ako celku. Toto tvrdenie je neopodstatnené. Ako už bolo uvedené, zvýšenie vývozného predaja neprepojeným zákazníkom nastalo predovšetkým v období prešetrovania. Treba tiež poznamenať, že vývozný predaj nepredstavoval viac než 12 – 14 % celkového predaja neprepojeným zákazníkom a že vývozné ceny zaznamenali menšie zníženie než ceny v Únii a boli výrazne vyššie než ceny na konci posudzovaného obdobia.

(188)

Niektoré zo zainteresovaných strán tvrdili, že štrukturálne problémy oceliarskeho odvetvia Únie, ako je nadmerná kapacita, sú príčinou ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie. Ruské orgány v rovnakom duchu uviedli, že podľa publikácie OECD s názvom Nadmerná kapacita globálneho oceliarskeho odvetvia a vplyv nových investičných projektov (2014) nadmerná kapacita škodí globálnemu oceliarskemu odvetviu a okrem iného vedie k nízkym cenám.

(189)

Výrobné odvetvie Únie však podniklo kroky na riešenie prípadného nadbytku celkovej kapacity a výroby ocele, aby sa prispôsobilo najnovšiemu vývoju na trhu. Na základe údajov OECD (4) sa očakáva zvýšenie kapacity ocele na celom svete s výnimkou Únie. Z tabuľky 9 vyplýva, že kapacita výrobného odvetvia Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila o 3 %. Naopak, výrobná kapacita väčšiny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách sa počas toho istého obdobia zvýšila.

(190)

Ruskí výrobcovia tvrdili, že dovoz navrhovateľmi z ČĽR a Ruska jasne naznačuje ujmu zapríčinenú z vlastnej viny a že navrhovatelia nemôžu využívať vo svoj prospech situáciu, ktorú sami spôsobili.

(191)

Navrhovatelia v tejto súvislosti tvrdia, že sú integrovanými skupinami v oceliarskom odvetví s obchodnými pobočkami, ktoré pôsobia nezávisle od výrobných závodov. Obchodné pobočky, ktoré môžu nakupovať ploché výrobky z ocele valcované za studena od rôznych dodávateľov, museli niekedy čeliť intenzívnemu tlaku zo strany zákazníkov, aby získali čo najlacnejší potrebný materiál, a údajne boli nútené odoberať veľmi obmedzenú časť z dovozu, ktorý zahŕňal dovoz z ČĽR a Ruska, aby zabezpečili a zachovali svoje obchodné vzťahy. Tento problém už bol uznaný v podnete týkajúcom sa niektorých výrobcov z Únie.

(192)

Nie je však možné opodstatnene tvrdiť, že ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola zapríčinená z vlastnej viny v dôsledku tohto dovozu. Tento dovoz, ktorý predstavuje malý objem (0 – 5 % predaja navrhovateľov vykonaného obchodnými pobočkami výrobcov z Únie), uskutočnilo len niekoľko výrobcov z Únie a bol realizovaný ako dočasná ochranná reakcia na dumpingový dovoz za nízke ceny z ČĽR a Ruska.

(193)

Ruské orgány poukázali na predchádzajúce platné dohody medzi EÚ a Ruskom v oceliarskom odvetví s cieľom presadiť, aby sa „objem ruského dovozu stanovený v uvedenej dohode nepovažoval za objem spôsobujúci ujmu a aby (súčasný) objem zostal v súlade s objemom podľa tejto dohody“. Ruskí výrobcovia tiež tvrdia, že kvóty zahrnuté do týchto následných dohôd sa nepovažovali za kvóty spôsobujúce ujmu a že ochranný mechanizmus ustanovený v dohodách nebol nikdy požadovaný a už vôbec nie uplatňovaný.

(194)

Tieto tvrdenia sú však neopodstatnené. Na jednej strane z informácií v spise vyplýva, že kvóty boli príliš vysoké v dôsledku hospodárskej krízy a skutočnosti, že neboli revidované. Predmetné dohody, ktoré sa datujú od októbra 1997, boli často predmetom rokovaní (napr. v súvislosti s rozširovaním Únie), ale kvóty neboli nikdy podstatne upravené smerom nadol, aby zohľadňovali nový vývoj na trhu. Okrem toho príslušné kvóty zahŕňali oveľa širší sortiment výrobkov než len ploché výrobky z ocele valcované za studena vrátane nadväzujúcich výrobkov. Kvóty sa v plnej miere nikdy nemali uplatňovať len na ploché výrobky z ocele valcované za studena.

(195)

Dôvod, prečo dovoz z Ruska v súčasnosti predstavuje väčší problém pre trh Únie než v minulosti, vyplýva zo skutočnosti, že výrazný nárast dovozu z Ruska spojený s nízkymi, dumpingovými cenami narúša trh Únie v rozsahu, ktorý nemožno porovnať s predchádzajúcimi obdobiami.

(196)

Niektoré zo zainteresovaných strán tvrdili, že výrobcovia, ktorí nie sú navrhovateľmi, neutrpia ujmu a že v skutočnosti oni potenciálne spôsobujú ujmu výrobnému odvetviu Únie. Konštatovali, že výrobné odvetvie Únie je rozdelené na úspešných predvídavých výrobcov (t. j. výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi) a ostatných (navrhovateľov). Tvrdili, že ťažkosti navrhovateľov nemožno pripisovať ruskému dovozu, keďže výrobcovia, ktorí nie sú navrhovateľmi a predstavujú 24 % výroby Únie plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, vo výraznej miere prekonávajú navrhovateľov, pokiaľ ide o počet ukazovateľov ujmy.

(197)

Tieto tvrdenia sú neopodstatnené. V prvom rade je hlavnou zásadou akéhokoľvek konania na ochranu obchodu, aby účasť na tomto konaní bola na základe dobrovoľnosti. Po druhé, niektoré zo zistení súvisiacich s ujmou sa týkajú výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí zastupujú celé výrobné odvetvie Únie podľa oddielu 1.5.1.

(198)

Po tretie, hoci sa zdá, že výrobcovia, ktorí nie sú navrhovateľmi, zvýšili svoju úroveň výroby, je potrebné chápať tento stav v kontexte skutočnosti, že určité výrobné závody sú tiež výrobcami, ktorí pôsobia v nadväzujúcom odvetví, ako je za studena valcovaná plochá oceľ galvanizovaná ponorením do roztaveného kovu. Vyšší objem výroby nemusí nevyhnutne znamenať vyššiu ziskovosť a lepšie postavenie na trhu Únie. Naopak, môže to poukazovať na skutočnosť, že tieto výrobné závody zameriavajú svoje činnosti skôr na špecializované výrobky s vysokou pridanou hodnotou než na konkurovanie dumpingovému vývozu z ČĽR a Ruska na trhu s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena.

(199)

Po štvrté sťažujúci sa výrobcovia predstavovali 89 % celkovej výroby závodov v Únii s výnimkou prevalcovní počas obdobia prešetrovania. Sťažujúce sa závody teda majú výrazné zastúpenie vo výrobnom odvetví Únie ako celku a skutočnosť, že určití výrobcovia v Únii dosahujú lepšie výsledky na trhu, môže byť spôsobená rôznymi faktormi, čo však nevyvracia pochybnosti o tom, že výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti trpí v dôsledku dumpingového dovozu. Po piate, pokiaľ ide o predaj, výrobcovia, ktorí nie sú navrhovateľmi, mohli dosahovať mierne lepšie výsledky aj v prípade stagnácie než výrobcovia, ktorí sú navrhovateľmi, tento vývoj sa však od roku 2014 zmenil.

(200)

Z dôkazov uvedených v spise navyše vyplýva, že prevalcovne sú pod rovnakým tlakom, pokiaľ ide o zníženie cien, na trhu Únie a ich situácia je porovnateľná s integrovanými závodmi v Únii.

(201)

Na záver možno uviesť, že výrobcovia, ktorí nie sú navrhovateľmi, nemali lepšie výsledky než sťažujúci sa výrobcovia a že ich situácia, a to najmä vzhľadom na ich podiel výroby v Únii, nie je taká, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie ako celok.

(202)

Dočasne sa stanovila príčinná súvislosť medzi ujmou spôsobenou výrobcom v Únii a dumpingovým dovozom z dotknutých krajín.

(203)

Komisia rozlíšila a oddelila účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od účinkov dumpingového dovozu spôsobujúcich ujmu. V prípade ostatných určených faktorov, ako je hospodárska kríza, tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie nie je dostatočne konkurencieschopné a/alebo efektívne, dovoz z tretích krajín, úloha výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, výkonnosť výrobcov z Únie v oblasti vývozu alebo nadmerná kapacita výrobného odvetvia Únie, sa predbežne nezistilo, že narušujú príčinnú súvislosť, a to ani pri zohľadnení ich možného kombinovaného účinku. Kríza a pokles spotreby, ako aj racionalizácia výrobného odvetvia Únie mohli do istej miery prispieť k ujme, ale pri neexistencii neprestajne klesajúcich cien dumpingových dovozov by výrobné odvetvie Únie určite nebolo postihnuté v takej významnej miere. Predovšetkým by predajné ceny neklesli na takú nízku úroveň a dosiahla by sa lepšia ziskovosť.

(204)

Komisia na základe uvedeného dospela v tejto fáze k záveru, že značná ujma výrobného odvetvia Únie bola spôsobená dumpingovým dovozom z dotknutých krajín a že ostatné faktory, posudzované jednotlivo alebo spoločne, nenarušili príčinnú súvislosť.

(205)

V súlade s článkom 21 základného nariadenia Komisia skúmala, či napriek zisteniu dumpingu spôsobujúceho ujmu môže vyvodiť jednoznačný záver, že v tomto prípade nie je v záujme Únie prijať opatrenia. Určenie záujmu Únie sa zakladalo na posúdení všetkých jednotlivých príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov.

(206)

Výrobné odvetvie Únie sa nachádza v 17 členských štátoch (Spojené kráľovstvo, Francúzsko, Nemecko, Slovenská republika, Taliansko, Slovinsko, Luxembursko, Grécko, Belgicko, Poľsko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko, Švédsko, Portugalsko, Maďarsko a Španielsko) a v spojení s plochými výrobkami z ocele valcovanými za studena priamo zamestnáva približne 20 000 zamestnancov.

(207)

Pri prešetrovaní spolupracovalo trinásť výrobcov. Žiadny zo známych výrobcov nemal námietky proti začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza vyššie pri analýze ukazovateľov ujmy, výrobné odvetvie Únie ako celok zaznamenalo zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(208)

Očakáva sa, že uložením predbežných antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, ukončí sa pokles cien a umožní sa obnova výrobného odvetvia Únie. Viedlo by to k zvýšeniu ziskovosti výrobného odvetvia Únie na úroveň, ktorá sa považuje za potrebnú pre toto kapitálovo náročné výrobné odvetvie. Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z dotknutých krajín. Treba pripomenúť, že väčšina ukazovateľov ujmy vykazovala počas posudzovaného obdobia negatívny trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou vybratej vzorky výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť a návratnosť investícií. Preto je dôležité, aby sa ceny obnovili na nedumpingovú úroveň alebo aspoň na úroveň nespôsobujúcu ujmu, aby mohli všetci výrobcovia pôsobiť na trhu Únie za spravodlivých obchodných podmienok. Pri neexistencii opatrení je ďalšie zhoršovanie hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie veľmi pravdepodobné. Zlá výkonnosť segmentu plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena by ovplyvnila dodávateľské a nadväzujúce segmenty mnohých výrobcov v Únii, keďže využitie kapacít v týchto segmentoch je úzko spojené s výrobou prešetrovaného výrobku.

(209)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie. Uloženie antidumpingových opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo zotaviť sa z účinkov zisteného dumpingu spôsobujúceho ujmu.

(210)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, vyplnený dotazník zaslala iba jedna zo štyroch spoločností zaradených do vzorky. Z prešetrovania ďalej vyplynulo, že žiadnu z trinástich spoločností, ktoré sa prihlásili vo fáze výberu vzorky, nemožno považovať za čisto neprepojeného dovozcu. Väčšinu strán, ktoré boli pôvodne oslovené, v skutočnosti tvorili oceliarske servisné strediská (alebo ich zoskupenia), pričom vo všeobecnosti mali vzťahy buď s výrobným odvetvím Únie, alebo so stranami v dotknutých krajinách. Komisia v neskoršej fáze požiadala o ďalšiu spoluprácu viac neprepojených dovozcov, ale žiadny neprepojený dovozca, ktorý sa prihlásil vo fáze výberu vzorky, nebol napokon ochotný poskytnúť Komisii vyplnený dotazník.

(211)

Z prešetrovania vyplynulo, že nárast cien v dôsledku opatrení, pokiaľ by k nemu vôbec prišlo, nebude mať priamy vplyv na neprepojených dovozcov. V zásade neexistuje žiadny dôkaz, že dovozcovia alebo oceliarske servisné strediská by neboli schopní preniesť zvýšenie cien na svojich zákazníkov. Okrem toho môžu tiež dovážať z iných krajín, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania.

(212)

Podľa talianskeho združenia zastupujúceho 32 talianskych servisných stredísk je pre spoločnosti pôsobiace v odvetví distribúcie dovoz potrebný, lebo diverzifikácia zdrojov dodávok zaručuje bezpečné a spoľahlivé dodávky pre ich klientov. To je údajne zdrojom obáv, keďže talianski výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena investovali do galvanizačných liniek (čiže znížili predaj plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena na voľnom trhu Únie) a mali isté problémy s výrobou a dodávkou plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, čo vyvolalo neistotu na talianskom vnútroštátnom trhu.

(213)

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že clá by mali prispieť k nepretržitej bezpečnosti dodávok pre zákazníkov distribútorov. Bez ciel by niektorí výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii možno museli ukončiť alebo obmedziť svoje výrobné činnosti v oblasti plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, v dôsledku čoho by mnohým používateľom v Únii zostali obmedzené zdroje dodávok. Úroveň opatrení okrem toho povedie k rovnakým podmienkam, pričom však stále umožní dovoz z dotknutých krajín (za spravodlivé ceny) a iných zdrojov.

(214)

Skupina spolupracujúcich oceliarskych servisných stredísk navyše uviedla, že je naklonená opatreniam v krátkodobom až strednodobom horizonte ako prostriedku na pomoc oceliarňam v Únii.

(215)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení nebude mať významný negatívny vplyv na záujem dovozcov v Únii.

(216)

Hlavnými odvetviami, ktoré sú koncovými používateľmi plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, sú automobilový priemysel, odvetvie domácich spotrebičov (biela technika), stavebníctvo, ako aj široká škála priemyselných výrobkov. Veľkí používatelia (napríklad z odvetvia automobilového priemyslu alebo odvetvia domácich spotrebičov) nespolupracovali v rámci konania.

(217)

Pri prešetrovaní spolupracovali iba traja používatelia v Lotyšsku, ktorí dovážajú z Ruska. Clá s vplyvom na ruské ploché výrobky z ocele valcované za studena môžu mať určitý dosah aspoň na jedného z nich. Vzhľadom na ich veľkosť a osobitné činnosti však nemožno týchto používateľov považovať za reprezentatívnu vzorku, pokiaľ ide o vplyv ciel na používateľov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii ako celku.

(218)

Podľa podania talianskeho združenia zastupujúceho 32 talianskych servisných stredísk by opatrenia viedli k ďalšiemu premiestňovaniu veľkých používateľov z priemyselných skupín z Talianska, pričom sa uviedli spoločnosti Electrolux a Whirlpool. Proces premiestňovania sa údajne začal už dávnejšie, poškodzuje celkové hospodárstvo Talianska a má negatívne sociálne dôsledky vyplývajúce zo straty pracovných miest.

(219)

Aj keď nemožno spochybniť, že clá teoreticky môžu mať negatívny vplyv na používateľov v podobe vyšších nákupných cien, zo spisu nijako nevyplýva, že pre talianskych používateľov sú náklady na ploché výrobky z ocele valcované za studena také významné (v porovnaní s celkovými nákladmi), aby ovplyvnili ziskovosť a viedli k premiestneniu veľkých priemyselných skupín. Výšku navrhnutých ciel tiež nemožno považovať za príliš vysokú. Okrem toho nič nepotvrdzuje, že by sa používatelia na trhoch mimo Talianska mohli ocitnúť alebo sa ocitnú v rovnakej situácii, ako sa očakáva v prípade talianskych používateľov – podľa uvedeného talianskeho združenia sú špecifiká na talianskom trhu početné.

(220)

Niekoľko strán tvrdilo, že opatrenia znemožnia nadväzujúcim výrobným odvetviam Únie prístup k výrobkom za prijateľné ceny. Dvaja lotyšskí používatelia, jeden malý portugalský dovozca a malý poľský dovozca dodali, že určité druhy výrobkov predávajú iba niektorí ruskí výrobcovia, s ktorými majú dlhodobé vzťahy, a že celkovo sa neprihliadalo na záujmy menších podnikov v Únii (v porovnaní so záujmami výrobcov ocele v Únii).

(221)

Tieto tvrdenia sa zamietajú. Pokiaľ ide o druhý bod, záujmy menších podnikov v Únii sa posudzovali na základe dostupných informácií. Aj keď nemožno spochybniť, že clá teoreticky môžu mať negatívny vplyv na používateľov v podobe vyšších nákupných cien, zo spisu nijako nevyplýva, že náklady na ploché výrobky z ocele valcované za studena sú pre nich také významné (v porovnaní s celkovými nákladmi). Zvýšené náklady by sa okrem toho mohli (čiastočne) preniesť. Výšku navrhnutých ciel tiež nemožno považovať za neprimerane vysokú.

(222)

Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú navyše komoditou, ktorá sa vyrába nielen vo viacerých krajinách Únie, ale aj v mnohých krajinách, ktoré už vyvážajú do Únie za primerané ceny. Strach z obmedzeného prístupu k cenovo dostupným výrobkom a z nedostupnosti výrobkov veľmi špecifickej triedy je preto neodôvodnený.

(223)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení by nemalo žiadny neprimeraný negatívny vplyv na používateľov.

(224)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že opatrenia spomalia obnovu mnohých kľúčových výrobných odvetví, nepriaznivo ovplyvnia inovácie, hospodársky rast a zamestnanosť a povedú k poklesu dopytu a životnej úrovne spotrebiteľov.

(225)

Toto tvrdenie, ktoré nebolo ďalej odôvodnené, sa zamieta. Oceliarskemu priemyslu patrí v Únii strategické miesto z hľadiska hospodárskeho rastu, inovácií a zamestnanosti. Od opatrení na pomoc výrobnému odvetviu Únie sa preto očakáva oživenie inovácií, rastu a zamestnanosti v Únii ako celku.

(226)

Vzhľadom na váhu navrhovateľov v porovnaní s celkovou výrobou plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii a významný podiel výrobného odvetvia Únie na trhu niektoré zainteresované strany uviedli, že sa obávajú obmedzenia hospodárskej súťaže na trhu Únie, vzniku dominantných firiem a rizika oligopolu výrobcov z Únie.

(227)

Žiadne strany neposkytli dôkazy na podporu týchto tvrdení. Tvrdenie sa preto zamieta. Hospodárska súťaž na trhu Únie bude nepochybne pokračovať prostredníctvom prítomnosti početných účastníkov trhu z EÚ a krajín mimo EÚ a cien ako dôležitého činiteľa konkurencieschopnosti. Opatrenia na navrhovanej úrovni by nemali viesť k ukončeniu dovozu z dotknutých krajín. Dovoz vrátane dovozu z krajín, ktoré sa v súčasnosti spájajú s dumpingovými praktikami, bude môcť voľne konkurovať na trhu Únie za primerané ceny.

(228)

Podľa jednej zo zainteresovaných strán opatrenia môžu mať negatívny vplyv na strany zastupujúce omnoho väčšie a širšie záujmy než záujmy navrhovateľov. V nadväzujúcich výrobných odvetviach sa údajne vytvára mnohonásobne viac pracovných miest, než ako vyplýva z „vágnych údajov zistených zrejme svojvoľne navrhovateľmi“. Keďže však nebolo predložené žiadne vyčíslenie tohto vplyvu ani údaje týkajúce sa zamestnanosti, tvrdenia nebolo možné podrobiť krížovej kontrole. Rovnaká situácia nastala v súvislosti s tvrdením, ktoré sa týkalo vplyvu na spotrebiteľov a ktoré veľmi otvorene predniesli spolupracujúci ruskí výrobcovia. Komisia preto vykonala analýzu záujmu Únie na základe skutočností v spise, ktoré bolo možné primerane prešetriť a kvantifikovať.

(229)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení by prispelo k oživeniu výrobného odvetvia Únie a umožnilo by osobitné investície a výskum a vývoj na lepšie vybavenie výrobcov plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii do budúcnosti a na zvýšenie ich konkurencieschopnosti.

(230)

Vo výrobnom odvetví Únie sa už v (nedávnej) minulosti uskutočnila významná reštrukturalizácia. Ak sa nezavedú žiadne clá, niektorí výrobcovia plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena v Únii možno budú musieť ukončiť alebo obmedziť svoju činnosť v oblasti výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena, prepustiť stovky zamestnancov a zanechať tak mnohých používateľov v Únii v situácii s obmedzenými zdrojmi dodávok.

(231)

Vplyv opatrení na niekoľko ďalších strán v Únii, ktoré sa prihlásili, nemožno považovať za podstatný. Zo spisu nijako nevyplýva, že potenciálny vplyv na iné subjekty (ktoré sa neprihlásili) môže prevážiť nad pozitívnym účinkom opatrení na výrobné odvetvie Únie. Opatrenia sa považujú za prospešné pre dodávateľské odvetvia, akými sú dodávatelia surovín a výrobcovia strojových zariadení, ktoré nedodávajú výrobcom v dotknutých krajinách (alebo im dodávajú len v obmedzenom rozsahu). Uloženie opatrení na navrhovanej úrovni má len obmedzený vplyv na ceny dodávateľského reťazca a výkonnosť používateľov. Úroveň opatrení povedie k rovnakým podmienkam, stále však umožní dovoz z dotknutých krajín za spravodlivé ceny. Očakáva sa, že koncoví používatelia a spotrebitelia budú mať prospech zo spravodlivého konkurencieschopného trhu vrátane miestneho zdroja dodávok, ktorý je schopný plne uspokojiť ich potreby a požiadavky prostredníctvom kvalitnejších výrobkov vďaka výskumu a vývoju a technologickým zlepšeniam. Cena bude aj naďalej hlavným faktorom, ale na spravodlivom základe.

(232)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia v tejto fáze prešetrovania k záveru, že neexistujú žiadne presvedčivé dôvody, z ktorých by vyplývalo, že uloženie predbežných opatrení na dovoz plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena s pôvodom v dotknutých krajinách nie je v záujme Únie.

(233)

Na základe záverov, ku ktorým dospela Komisia vo vzťahu k dumpingu, ujme, príčinným súvislostiam a záujmu Únie, by sa mali uložiť predbežné opatrenia, aby sa predišlo ďalšej ujme, ktorú výrobnému odvetviu Únie spôsobí dumpingový dovoz.

(234)

Zistenia nemožno spochybniť tvrdeniami čínskych strán, že navrhovatelia sa na ČĽR sústredili v tomto momente z dôvodu, že ak by sa ČĽR od konca roka 2016 považovala za krajinu s trhovým hospodárstvom, dumpingové rozpätia by potom boli v zásade nižšie. Toto tvrdenie sa zamieta. Bez ohľadu na tieto skutočnosti sa prešetrovaním potvrdilo, že dumpingový dovoz príslušného výrobku z Číny v súčasnosti spôsobuje výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu.

(235)

Na stanovenie úrovne opatrení Komisia najskôr stanovila výšku cla potrebnú na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(236)

Ujma by sa odstránila v prípade, ak by výrobné odvetvie Únie bolo schopné pokryť svoje výrobné náklady a dosiahnuť z predaja podobného výrobku na trhu Únie taký zisk pred zdanením, aký by odvetvie tohto typu v tomto sektore mohlo primerane dosiahnuť v bežných podmienkach hospodárskej súťaže, čiže bez dumpingového dovozu. S výnimkou roku 2011 bola ziskovosť výrobného odvetvia Únie počas celého posudzovaného obdobia negatívna. Počas posudzovaného obdobia mal okrem toho na trhu Únie významné zastúpenie lacný dovoz z dotknutých krajín.

(237)

Navrhovateľ v podnete žiadal Komisiu, aby použila rozpätie 10 – 15 % (rozpätie sa uvádza z dôvodu zachovania dôvernosti) obratu ako primerané ziskové rozpätie nespôsobujúce ujmu, ktoré považuje za priemerný zisk pred zdanením predaja dosiahnutý dvoma reprezentatívnymi výrobcami z Únie, ktorí sú navrhovateľmi, v roku 2010. Toto tvrdenie však nebolo dostatočne podložené.

(238)

Pri predchádzajúcich prešetrovaniach týkajúcich sa podobných výrobkov – určitých bezšvových rúr a rúrok z nehrdzavejúcej ocele (5), určitých zváraných rúr a rúrok zo železa alebo nelegovanej ocele (6) alebo GOES (7) – sa usúdilo, že za primeranú úroveň, ktorej dosiahnutie by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať bez dumpingu spôsobujúceho ujmu, by sa mohlo považovať ziskové rozpätie 5 %. Ploché výrobky z ocele valcované za studena sú v mnohých ohľadoch podobné výrobkom uvedeným vyššie– hlavnými časťami ich výrobných nákladov sú železná ruda, koksovateľné uhlie a určité zliatiny a prechádzajú podobnými procesmi (pec, valcovňa). Ziskové rozpätie 5 % sa javilo primerané aj podľa ruských výrobcov. Z týchto dôvodov sa predbežne usúdilo, že rozpätie ziskovosti na úrovni 5 % je primerané aj pre odvetvie výroby plochých výrobkov z ocele valcovaných za studena.

(239)

Komisia na základe toho vypočítala cenu podobného výrobku, ktorá výrobnému odvetviu Únie nespôsobí ujmu, pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 5 % k výrobným nákladom výrobcov z Únie, ktorí boli počas obdobia prešetrovania zaradení do vzorky.

(240)

Komisia potom určila úroveň odstránenia ujmy na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v dotknutých krajinách, náležite upravenej o dovozné náklady a clo, ktorá sa stanovila na účely výpočtu podhodnocovania ceny, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie počas obdobia prešetrovania. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania bol vyjadrený ako percento váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF (náklady, poistenie a prepravné).

(241)

Predbežné antidumpingové opatrenia by sa mali uložiť na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách v súlade s pravidlom nižšieho cla stanoveným v článku 7 ods. 2 základného nariadenia. Komisia porovnala rozpätia ujmy a dumpingové rozpätia. Výška cla by sa mala stanoviť na úrovni nižšieho z rozpätí (rozpätie dumpingu a rozpätie ujmy).

(242)

Na základe uvedených skutočností by sadzby predbežného antidumpingového cla vyjadrené vo vzťahu k cene CIF na hranici Únie pred preclením mali byť takéto:

(243)

Individuálne sadzby antidumpingového cla pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení v rámci tohto prešetrovania. Odrážajú preto situáciu, ktorá bola počas tohto prešetrovania zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami. Tieto colné sadzby sa uplatňujú výlučne na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v dotknutých krajinách, ktorý vyrábajú uvedené právnické osoby. Na dovoz príslušného výrobku vyrobeného inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, by sa mala vzťahovať colná sadzba uplatňovaná na „všetky ostatné spoločnosti“. Nemali by sa naň vzťahovať individuálne sadzby antidumpingového cla.

(244)

Spoločnosť môže požiadať o uplatnenie týchto individuálnych sadzieb antidumpingového cla, ak zmení názov svojho subjektu alebo zriadi nový výrobný či obchodný subjekt. Žiadosť sa musí zaslať Komisii (8). Žiadosť musí obsahovať všetky príslušné informácie vrátane: zmien týkajúcich sa činností spoločnosti spojených s výrobou; predaja v rámci krajiny alebo na vývoz súvisiaceho napríklad so zmenou názvu alebo zmenou vo výrobných a obchodných subjektoch. Komisia v odôvodnených prípadoch aktualizuje zoznam spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové colné sadzby.

(245)

Na minimalizáciu rizika obchádzania týchto opatrení z dôvodu rozdielov medzi colnými sadzbami je potrebné prijať osobitné opatrenia na zabezpečenie uplatňovania individuálnych antidumpingových ciel. Spoločnosti, na ktoré sa vzťahujú individuálne antidumpingové clá, musia colným orgánom členských štátov predložiť platnú obchodnú faktúru. Faktúra musí spĺňať požiadavky stanovené v článku 1 ods. 3 tohto nariadenia. Na tovar, ktorý sa dovezie bez takejto faktúry, by sa malo vzťahovať antidumpingové clo uplatňované na „všetky ostatné spoločnosti“.

(246)

S cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie antidumpingových ciel by sa antidumpingové clo pre všetky ostatné spoločnosti nemalo vzťahovať iba na vyvážajúcich výrobcov, ktorí pri tomto prešetrovaní nespolupracovali, ale aj na výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nevyvážali do Únie.

(247)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, Komisia vykonávacím nariadením (EÚ) 2015/2325 nariadila registráciu dovozu príslušného výrobku pochádzajúceho a odosielaného z ČĽR a Ruska. K tomuto kroku pristúpila vzhľadom na možné spätné uplatňovanie antidumpingových opatrení podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia. Registrácia dovozu by sa mala ukončiť. V tejto fáze konania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(248)

V záujme riadneho úradného postupu Komisia vyzve zainteresované strany, aby v stanovenej lehote predložili písomné pripomienky a/alebo požiadali o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.

(249)

Zistenia týkajúce sa uloženia predbežných ciel sú predbežné a môžu sa zmeniť v konečnej fáze prešetrovania,

—

ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, po valcovaní za studena už ďalej neupravené, tiež vo zvitkoch, vo všetkých hrúbkach, elektrické,

—

ploché valcované výrobky zo železa alebo z nelegovanej ocele vo všetkých šírkach, valcované za studena (úberom za studena), neplátované, nepokovované ani nepotiahnuté, vo zvitkoch, s hrúbkou menšou než 0,35 mm, žíhané (známe ako „čierne plechy“),

—

ploché valcované výrobky z inej legovanej ocele vo všetkých šírkach, z kremíkovej elektroocele a

—

ploché valcované výrobky z legovanej ocele, po valcovaní za studena (úberom za studena) už ďalej neupravené, z rýchloreznej ocele.

a)

požiadať o zverejnenie základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa prijalo toto nariadenie;

b)

predložiť Komisii písomné pripomienky a

c)

požiadať o vypočutie Komisiou a/alebo úradníkom pre vypočutie v obchodných konaniach.