(1)

Platné antidumpingové opatrenia na dovoz určitých oceľových lán a káblov s pôvodom na Ukrajine boli pôvodne uložené nariadením Rady (ES) č. 1796/1999 (2) (ďalej len „pôvodné nariadenie“) a naposledy rozšírené vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 102/2012 (3) (ďalej len „platné opatrenia“).

(2)

Platné opatrenia majú formu cla ad valorem vo výške 51,8 %.

(3)

Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) bola doručená žiadosť o čiastočné priebežné preskúmanie podľa článku 11 ods. 3 základného nariadenia. Žiadosť podala spoločnosť PJSC „PA“„Stalkanat-Silur“ (ďalej len „žiadateľ“), ktorá je vyvážajúcim výrobcom z Ukrajiny.

(4)

Žiadosť bola vo vzťahu k žiadateľovi rozsahom obmedzená na preskúmanie dumpingu.

(5)

Žiadateľ vo svojej žiadosti predložil evidentný dôkaz, že zmeny jeho súčasnej štruktúry vyplývajúce z koncentrácie, okrem iného, dvoch neprepojených vyvážajúcich výrobcov na Ukrajine (z ktorých iba jeden bol predtým individuálne prešetrovaný) majú trvalý charakter.

(6)

Žiadateľ navyše tvrdil, že na základe jeho vlastných domácich cien alebo na základe jeho vytvorenej normálnej hodnoty (výrobné náklady, predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk) namiesto predtým používanej normálnej hodnoty analogickej krajiny je dumpingové rozpätie žiadateľa výrazne nižšie než súčasná úroveň opatrení.

(7)

Žiadateľ preto tvrdil, že zachovanie zavedených opatrení na súčasnej úrovni už nie je nevyhnutné na to, aby sa nimi vyrovnávali účinky dumpingu spôsobujúceho ujmu, ako bolo stanovené predtým.

(8)

Komisia po tom, ako informovala členské štáty, stanovila, že existujú dostatočné dôkazy opodstatňujúce začatie čiastočného priebežného preskúmania a prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie (4) z 18. novembra 2014 informovala o začatí prešetrovania obmedzeného svojím rozsahom len na prešetrenie dumpingu v súvislosti so žiadateľom v súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia.

(9)

Príslušný výrobok, na ktorý sa vzťahuje toto preskúmanie, je ten istý výrobok ako v pôvodom prešetrovaní a poslednom prešetrovaní, ktoré viedlo k uloženiu platných opatrení, t. j. oceľové laná a káble vrátane uzavretých lán, s výnimkou lán a káblov z nehrdzavejúcej ocele, s maximálnym rozmerom prierezu presahujúcim 3 mm, s pôvodom na Ukrajine (ďalej len „príslušný výrobok“), ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselný znak(-y) KN ex 7312 10 81, ex 7312 10 83, ex 7312 10 85, ex 7312 10 89 a ex 7312 10 98.

(10)

Výrobok vyrábaný a predávaný na Ukrajine, ako aj v tretích krajinách, a výrobok vyvážaný do Únie majú rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a konečné použitie, a preto sa považujú za podobné výrobky v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(11)

Komisia oficiálne upovedomila žiadateľa, známe združenie výrobného odvetvia Únie a ukrajinské orgány o začatí priebežného preskúmania. Zainteresované strany dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a byť vypočuté.

(12)

Komisia poslala žiadateľovi dotazník a dostala ho vyplnený v rámci stanovenej lehoty. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na určenie dumpingu. Overovanie sa uskutočnilo v priestoroch žiadateľa v Odese na Ukrajine.

(13)

Revízne prešetrovanie pokrývalo obdobie od 1. júla 2013 do 30. septembra 2014.

(14)

Celkový objem vývozu do Únie počas obdobia revízneho prešetrovania bol obmedzený len na dve predajné transakcie a, ako je vysvetlené v odôvodnení 26, tieto transakcie neboli považované za reprezentatívne. Ako sa takisto uvádza v odôvodnení 26, vývozná cena bola preto určená na základe žiadateľovho vývozného predaja do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia. Objem predaja na trhy tretích krajín sa použil, aby sa posúdila reprezentatívnosť domáceho predaja v záujme stanovenia normálnej hodnoty na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(15)

V záujme určenia normálnej hodnoty sa najprv stanovilo, či celkový objem domáceho predaja podobného výrobku žiadateľa nezávislým zákazníkom bol reprezentatívny v porovnaní s jeho celkovým objemom vývozu do tretích krajín. V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia sa zistilo, že domáci predaj bol reprezentatívny, keďže celkový objem domáceho predaja predstavoval minimálne 5 % celkového objemu vývozného predaja do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania.

(16)

Pri každom druhu výrobku, ktorý žiadateľ predával na svojom domácom trhu a ktorý sa považuje za priamo porovnateľný s druhom výrobku predávaným na vývoz do tretích krajín, sa určilo, či bol domáci predaj dostatočne reprezentatívny na účely článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Domáci predaj konkrétneho druhu výrobku sa považoval za dostatočne reprezentatívny, keď celkový objem tohto druhu výrobku predaný na domácom trhu nezávislým zákazníkom počas obdobia revízneho prešetrovania predstavoval minimálne 5 % alebo viac z celkového objemu predaja porovnateľného druhu výrobku vyvezeného do tretích krajín počas toho istého obdobia.

(17)

Takisto sa preskúmalo, či domáci predaj každého druhu výrobku možno považovať za predaj v rámci bežného obchodovania podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Skúmanie sa vykonalo na základe stanovenia podielu domáceho predaja nezávislým zákazníkom, ktorý bol ziskový, pre každý príslušný druh výrobku vyvážaný do príslušných tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania.

(18)

V prípade tých druhov výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku bola rovnaká alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu výrobku bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(19)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja, alebo ak vážená priemerná cena daného druhu výrobku bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového predaja daného druhu výrobku na domácom trhu uskutočneného počas obdobia revízneho prešetrovania.

(20)

Ak na stanovenie normálnej hodnoty nebolo možné použiť domáce ceny konkrétneho druhu výrobku predávaného žiadateľom, normálna hodnota sa vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia.

(21)

Pri vytváraní normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia sa sumy na predajné, všeobecné a administratívne náklady a zisk zakladali, v súlade s článkom 2 ods. 6 základného nariadenia, na skutočných údajoch týkajúcich sa výroby a predaja podobného výrobku pri bežnom žiadateľovom obchodovaní.

(22)

Po konečnom zverejnení žiadateľ tvrdil, že jeho domáci predaj štátnym podnikom (ŠP) by mal byť vylúčený z určenia normálnej hodnoty. Žiadateľ tvrdil, že ceny účtované štátnym podnikom boli systematicky vyššie ako ceny účtované iným zákazníkom na domácom trhu na základe vyššieho rizika nezaplatenia alebo výrazne oneskorených platieb, čo sa prejavilo aj na vnútornej cenovej politike spoločnosti. Tvrdilo sa, že zvýšené ceny preto nesúviseli s vlastnosťami príslušného výrobku. Po druhé, žiadateľ tvrdil, že ak sa normálna hodnota vytvorila v súlade s článkom 2 ods. 3 základného nariadenia, predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli pri domácom predaji nezávislým distribútorom by sa mali použiť na zaistenie porovnateľnosti s vývozným predajom výhradne rovnakému typu zákazníkov.

(23)

Pokiaľ ide o žiadosť žiadateľa o vylúčenie domáceho predaja štátnym podnikom z určenia normálnej hodnoty, dôkazy zhromaždené počas prešetrovania potvrdili, že predajné ceny pre štátne podniky, v prípade každého druhu výrobku, boli v priemere výrazne vyššie než ceny účtované iným typom zákazníkov na domácom trhu. Tento trvalý cenový rozdiel bol výsledkom pôsobenia niekoľkých osobitných faktorov, ktoré mali vplyv iba na tento typ zákazníkov na domácom trhu: i) žiadateľ rozlišoval predaj štátnym podnikom ako transakcie s veľkým rizikom nezaplatenia alebo so značne oneskorenými platbami; ii) skutočnosť, že táto cenová politika sa účinne využíva poskytovaním výrazne dlhších úverových lehôt štátnym podnikom (vrátane možnosti ďalej odkladať platbu tak, ako sa uvádza v zmluve); iii) údaje o oneskorených platbách v minulosti; iv) skutočnosť, že podľa ukrajinských právnych predpisov štátne podniky nemusia v prípade konkurzu uspokojiť nároky veriteľov; v) skutočnosť, že predaj štátnym podnikom sa uskutočňuje prostredníctvom zložitých tendrov, v ktorých sa o ustanoveniach zmluvy nerokuje, ale používa sa vzorová štandardná zmluva a vi) štátne podniky majú zákonom zakázané vyplácať zálohy na nákup tovaru. Na základe týchto osobitných okolností bolo žiadateľovo tvrdenie prijaté.

(24)

Pokiaľ ide o tvrdenie používať pre výpočet normálnej hodnoty iba predajné, všeobecné a administratívne náklady, ktoré vznikli pri domácom predaji nezávislým distribútorom, v článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa stanovuje, že sumy pre predajné, všeobecné a administratívne náklady sa stanovujú na základe skutočných údajov, ktoré žiadateľ skutočne zaznamená pri výrobe a predaji obdobného výrobku pri bežnom obchodovaní. V súlade s týmto článkom boli použité údaje žiadateľa súvisiace s celým objemom predaja (bez predaja štátnym podnikom) na domácom trhu. Keďže predajné ceny koncovým používateľom na domácom trhu boli upravené v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. d) bodom i) základného nariadenia (ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 30 a 31), dostali sa na porovnateľnú úroveň domáceho predaja nezávislým distribútorom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(25)

Žiadateľ takisto tvrdil, že pri tvorbe normálnej hodnoty podľa článku 2 ods. 3 základného nariadenia by sa malo použiť primerané ziskové rozpätie vo výške 5 %. Odkazuje na predchádzajúce prešetrovanie týkajúce sa oceľových lán a káblov, ak sa takéto ziskové rozpätie považuje za primerané. Žiadateľ ďalej tvrdil, že úroveň zisku by nemala presiahnuť úroveň zisku dosiahnutého pri predaji nezávislým distribútorom, keďže tento predaj je porovnateľný s úrovňou predaja na vývoz. V článku 2 ods. 6 základného nariadenia sa však uvádza, že sumy zodpovedajúce výške predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a ziskov by mali vychádzať zo skutočných údajov žiadateľa týkajúcich sa produkcie a predaja podobného výrobku pri bežnom obchodovaní. Keďže tieto údaje boli k dispozícii, boli použité v súlade s týmto článkom. Toto tvrdenie sa preto zamietlo.

(26)

Počas obdobia revízneho prešetrovania sa uskutočnili iba dve predajné transakcie do Únie. Neboli považované za reprezentatívne vzhľadom na ich obmedzený objem a kvôli tomu, že kupcom bol iba jeden zákazník a výrobok bol upravený podľa konkrétnych špecifikácií. Preto sa vývozná cena stanovila v súlade s článkom 2 ods. 9 základného nariadenia, ktorým sa umožňuje vytvorenie vývoznej ceny na ľubovoľnom primeranom základe. V tomto prípade sa predaj podobného výrobku vykonaný žiadateľom do tretích krajín počas obdobia revízneho prešetrovania použil ako základ na výpočet vývoznej ceny. V skutočnosti sa predaj do tretích krajín vyznačoval značným objemom veľkému počtu zákazníkov a prešetrovanie neodhalilo deformácie cien alebo iných faktorov na trhoch tretích krajín, čo by naznačovalo, že predaj žiadateľa na týchto trhoch sa nemôže použiť na účely stanovenia vývoznej ceny.

(27)

Porovnanie medzi priemernou normálnou hodnotou a priemernou vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe cien zo závodu. V záujme zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa uskutočnila náležitá úprava, pokiaľ ide o rozdiel v prepravných a úverových nákladoch v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(28)

Žiadateľ si ďalej nárokoval úpravu normálnej hodnoty o rozdiel v úrovni obchodu, pričom poukazoval na skutočnosť, že jeho predaj maloobchodníkom a konečným používateľom na vnútornom trhu prostredníctvom regionálnych predajných centier nebol porovnateľný s predajom nezávislým distribútorom. Žiadateľ ďalej tvrdil, že všetok vývozný predaj bol určený nezávislým distribútorom, a bol teda porovnateľný iba s domácim predajom nezávislým distribútorom. Tvrdilo sa, že základom pre výpočet úpravy mal byť v súlade s článkom 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia vážený priemerný cenový rozdiel medzi predajmi s dvoma obchodnými úrovňami na domácom trhu.

(29)

Po konečnom zverejnení žiadateľ zachováva svoj nárok na úpravu rozdielov v úrovni obchodu. Okrem toho tvrdil, že určenie obchodnej úrovne sa má realizovať na štvrťročnom základe, aby sa vylúčil vplyv devalvácie ukrajinskej meny voči cudzím menám, ktorá sa počas obdobia revízneho prešetrovania prejavila na cenách surovín a na vysokej inflácii.

(30)

Prešetrovanie odhalilo, že predaj maloobchodníkom (prostredníctvom regionálnych centier) sa naozaj uskutočnil na odlišnej úrovni obchodu než vývoz a že tento rozdiel sa odzrkadlil v predajných cenách. Domáce predajné ceny pre koncových používateľov prostredníctvom regionálnych centier boli vždy vyššie a predajné množstvá vždy nižšie ako v prípade predaja nezávislým distribútorom. Okrem toho by koncoví používatelia využívali dodatočné služby ponúkané regionálnymi predajnými centrami. Preto bola povolená úprava o rozdiely v úrovni obchodu v zmysle článku 2 ods. 10 písm. d) bodu i) základného nariadenia.

(31)

Žiadateľ pri výpočte nárokovanej úpravy vychádzal z celkového rozdielu priemernej ceny medzi týmito dvomi úrovňami obchodu váženého na základe objemu predaja nezávislým distribútorom. Objemy predaja nezávislým distribútorom by nemali mať vplyv na úroveň úpravy. Preto Komisia vypočítala úpravu na základe váženého rozdielu priemernej ceny za tonu a podľa druhu výrobku uplatneného na objem predaja iba konečným spotrebiteľom.

(32)

A napokon, úprava nebola vypočítaná na štvrťročnom základe tak, ako to navrhoval žiadateľ, pretože sa zistilo, že by to nezneutralizovalo vplyv deformácie uvedený v odôvodnení 29.

(33)

Ako je stanovené v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota podľa typu sa porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou do tretích krajín zodpovedajúceho typu podobného výrobku. Toto porovnanie preukázalo existenciu dumpingu.

(34)

Zistilo sa, že dumpingové rozpätie žiadateľa, vyjadrené ako percentuálny podiel čistej franko ceny na hranici Únie, je 10,5 %.

(35)

V súlade s článkom 11 ods. 3 základného nariadenia Komisia preskúmala, či by sa zmenené okolnosti, pokiaľ ide o dumping, mohli odôvodnene považovať za zmenu, ktorá má trvalý charakter.

(36)

Antidumpingové clo, ktoré je v súčasnosti platné, bolo stanovené počas pôvodného prešetrovania. Počas obdobia prešetrovania v rámci pôvodného prešetrovania bola Ukrajina považovaná za krajinu s transformujúcim sa hospodárstvom, a preto sa normálna hodnota stanovila na základe článku 2 ods. 7 základného nariadenia. V dôsledku toho sa normálna hodnota stanovila na základe cien na trhu analogickej krajiny s trhovým hospodárstvom, t. j. v Poľsku.

(37)

V roku 2005 bol Ukrajine priznaný štatút trhového hospodárstva, a preto sa už na ňu nevzťahuje článok 2 ods. 7 základného nariadenia. Dumpingové rozpätie žiadateľa preto počas obdobia revízneho prešetrovania vychádzalo z jeho vlastných overených údajov.

(38)

Prostredníctvom dôkazov získaných a overených počas prešetrovania sa potvrdili zmeny súčasnej štruktúry spoločnosti, ktoré nastali v dôsledku koncentrácie dvoch neprepojených vyvážajúcich výrobcov a tretieho subjektu zodpovedného za predaj a uvádzanie výrobkov na trh. Koncentrácia sa realizovala v roku 2010. Zmena sa považuje za zmenu, ktorá má trvalý charakter, keďže úlohy, ktoré predtým vykonávali oddelené subjekty, boli fakticky prevedené na žiadateľa. Nezistili sa žiadne náznaky, ktoré by naznačovali možné budúce zmeny.

(39)

Na základe uvedeného sa teda usudzuje, že okolnosti, ktoré viedli k začatiu tohto preskúmania, sa v blízkej budúcnosti pravdepodobne nezmenia spôsobom, ktorý by mal vplyv na zistenia tohto preskúmania. Dospelo sa preto k záveru, že zmeny sa považujú za zmeny trvalého charakteru a uplatňovanie opatrení na ich súčasnej úrovni už nie je odôvodnené.

(40)

Po konečnom zverejnení, Koordinačný výbor Európskej federácie priemyslu splietaných oceľových lán (EWRIS) tvrdil, že prebiehajúce vojenské operácie v regióne Ukrajiny, kde sa nachádza jedna z dvoch výrobných prevádzok žiadateľa, neumožňuje záver, že zmena uvedená v odôvodnení 38 je trvalého charakteru. V tejto súvislosti treba najprv poznamenať, že záver týkajúci sa trvalého charakteru zmenených okolností v súvislosti s dumpingom bol založený na dvoch prvkoch uvedených v odôvodneniach 37 a 38, z ktorých EWRIS spochybňuje iba jeden. Po druhé, pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobná prevádzka v Doneckej oblasti nebola v prevádzke od leta 2014, čím sa obmedzila výrobná kapacita žiadateľa. Takéto rozhodnutie žiadateľa odôvodnené obavami o bezpečnosť nie je v rozpore so zistením, že fúzia predtým dvoch výrobcov oceľových lán a káblov bola účinná od roku 2010 a že predstavuje štrukturálnu zmenu činnosti oboch týchto spoločností, ktorá je trvalého charakteru. Tento argument bol preto zamietnutý.

(41)

Na základe výsledkov tohto revízneho prešetrovania sa považuje za vhodné zmeniť antidumpingové clo uplatniteľné na dovoz príslušného výrobku z Ukrajiny zavedením cla uplatniteľného na spoločnosti PJSC „PA“„Stalkanat-Silur“ na úrovni 10,5 %.

(42)

Celoštátne platné opatrenia nie sú týmto záverom ovplyvnené.

(43)

Zainteresované strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, ktoré viedli k uvedeným záverom, a dostali príležitosť vyjadriť sa. Ich pripomienky sa v odôvodnených prípadoch zohľadnili. Vzhľadom na to, že tieto pripomienky viedli k podstatným zmenám v záveroch Komisie týkajúcich sa dumpingového rozpätia, zainteresované strany boli informované druhýkrát 8. decembra 2015. Pripomienky po druhom zverejnení sa v odôvodnených prípadoch zohľadnili.

(44)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru zriadeného podľa článku 15 ods. 1 nariadenia (ES) č. 1225/2009,