27.1.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 19/1

DELEGOVANÉ NARIADENIE KOMISIE (EÚ) 2016/89

z 18. novembra 2015,

ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013, pokiaľ ide zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 zo 17. apríla 2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1364/2006/ES a menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 713/2009, (ES) č. 714/2009 a (ES) č. 715/2009 (1), a najmä na jeho článok 3 ods. 4,

keďže:

(1)

nariadením (EÚ) č. 347/2013 sa stanovuje rámec na identifikáciu, plánovanie a realizáciu projektov spoločného záujmu (ďalej len „PCI“), ktoré sú potrebné na realizáciu deviatich strategických geografických prioritných koridorov energetickej infraštruktúry v oblasti elektriny, plynu a ropy a troch prioritných oblastí energetickej infraštruktúry pre celú Úniu týkajúcich sa elektrických diaľníc, inteligentných sietí a sietí na prepravu oxidu uhličitého.

(2)

V súlade s článkom 3 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 je Komisia splnomocnená prijať delegované akty týkajúce sa zavedenia zoznamu PCI pre Úniu („zoznam Únie“).

(3)

Projekty navrhnuté na zaradenie do zoznamu Únie posudzovali regionálne skupiny a spĺňajú kritériá stanovené v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 347/2013.

(4)

Návrhy regionálnych zoznamov PCI boli schválené regionálnymi skupinami na zasadnutiach na technickej úrovni. Po kladných stanoviskách Agentúry pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky („ACER“) z 30. októbra 2015 týkajúcich sa dôsledného uplatňovania hodnotiacich kritérií a analýzy nákladov a prínosov vo všetkých regiónoch boli regionálne zoznamy 3. novembra 2015 prijaté rozhodovacími orgánmi regionálnych skupín. V súlade s článkom 3 ods. 3 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 347/2013 boli pred prijatím regionálnych zoznamov všetky navrhované projekty schválené členskými štátmi, na ktorých územie sa projekty vzťahujú.

(5)

S organizáciami zastupujúcimi príslušné zúčastnené strany vrátane výrobcov, prevádzkovateľov distribučných sústav, dodávateľov, spotrebiteľov a organizácií na ochranu životného prostredia sa uskutočnili konzultácie týkajúce sa projektov navrhnutých na zaradenie do zoznamu Únie.

(6)

Projekty spoločného záujmu by mali byť uvedené podľa strategických priorít transeurópskej energetickej infraštruktúry v poradí stanovenom v prílohe I k nariadeniu (EÚ) č. 347/2013. Projekty v zozname Únie by nemali byť nijakým spôsobom zoradené.

(7)

Projekty spoločného záujmu sa uvádzajú buď ako samostatné PCI alebo v rámci zoskupenia niekoľkých PCI. Niektoré PCI by však mali byť súčasťou zoskupení, pretože sú navzájom závislé alebo si (potenciálne) konkurujú.

(8)

Zoznam Únie obsahuje projekty v rôznych fázach ich vývoja vrátane fázy pred určovaním uskutočniteľnosti, určovania uskutočniteľnosti, udeľovania povolení a výstavby. Pre PCI v ranom štádiu vývoja môžu byť potrebné štúdie na preukázanie technickej a ekonomickej životaschopnosti a dodržiavania právnych predpisov Únie vrátane právnych predpisov v oblasti životného prostredia. V tomto kontexte by sa mal dostatočne určiť a posúdiť potenciálny negatívny vplyv na životné prostredie a malo by sa mu dať vyhnúť alebo by sa mal dať zmierniť.

(9)

Zaradením projektov do zoznamu Únie nie sú dotknuté výsledky príslušných posudzovaní vplyvov na životné prostredie a povoľovacích postupov. Podľa článku 5 ods. 8 nariadenia (EÚ) č. 347/2013 môže byť projekt, ktorý nie je v súlade s právom Únie, zo zoznamu Únie vyradený. Realizácia PCI ako aj ich súlad s príslušnými právnymi predpismi by sa mali monitorovať v súlade s článkom 5 uvedeného nariadenia.

(10)

V súlade s článkom 3 ods. 4 druhým pododsekom nariadenia (EÚ) č. 347/2013 sa zoznam Únie vypracúva každé dva roky, v dôsledku toho už zoznam Únie stanovený delegovaným nariadením Komisie (EÚ) č. 1391/2013 (2) nie je platný a mal by sa nahradiť.

(11)

Podľa článku 3 ods. 4 nariadenia EÚ č. 347/2013 má mať zoznam Únie formu prílohy k uvedenému nariadeniu.

(12)

Nariadenie (EÚ) č. 347/2013 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Príloha VII k nariadeniu (EÚ) č. 347/2013 sa mení v súlade s prílohou k tomuto nariadeniu.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 18. novembra 2015

Za Komisiu

predseda

Jean-Claude JUNCKER

(1)  Ú. v. EÚ L 115, 25.4.2013, s. 39.

(2)  Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1391/2013 zo 14. októbra 2013, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 347/2013 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, pokiaľ ide zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu (Ú. v. EÚ L 349, 21.12.2013, s. 28).

PRÍLOHA

Príloha VII k nariadeniu (EÚ) č. 347/2013 sa nahrádza takto:

„PRÍLOHA VII

Zoznam projektov spoločného záujmu pre Úniu (‚zoznam Únie‘) uvedených v článku 3 ods. 4

A.   ZÁSADY UPLATŇOVANÉ PRI ZOSTAVOVANÍ ZOZNAMU ÚNIE

(1)   Zoskupenia projektov spoločného záujmu (‚PCI‘)

Niektoré projekty spoločného záujmu sú súčasťou zoskupenia z dôvodu ich vzájomnej závislosti a potenciálne konkurenčného alebo konkurenčného charakteru. Zavedené sú tieto typy zoskupení projektov spoločného záujmu:

—

zoskupenie vzájomne závislých projektov spoločného záujmu sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce ďalej uvedené projekty spoločného záujmu‘. Takéto zoskupenie bolo vytvorené s cieľom identifikovať PCI, ktoré sú potrebné na riešenie rovnakých úzkych miest za hranicami štátov a na vytvorenie synergií v prípade spoločnej realizácie. V tomto prípade sa musia všetky PCI realizovať tak, aby bol zrejmý ich prínos pre celú Úniu;

—

zoskupenie potenciálne konkurenčných projektov spoločného záujmu sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden alebo viaceré z ďalej uvedených PCI‘. Takéto zoskupenie odráža neistotu týkajúcu sa rozsahu úzkych miest za hranicami štátov. V tomto prípade sa nemusia realizovať všetky projekty spoločného záujmu zahrnuté v zoskupení. O tom, či sa realizuje jeden, viaceré alebo všetky projekty, pri dodržaní potrebného plánovania, udelenia povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Potreba projektov sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania PCI, a to aj so zreteľom na potrebné kapacity a

—

zoskupenie konkurenčných projektov spoločného záujmu sa definuje ako ‚zoskupenie X zahŕňajúce jeden z ďalej uvedených PCI‘. Takéto zoskupenie rieši rovnaké úzke miesto. Rozsah úzkych miest je však konkrétnejší než v prípade zoskupenia potenciálne konkurenčných PCI, a preto sa musí realizovať len jeden PCI. O tom, ktorý projekt sa musí zrealizovať, pri dodržaní potrebného plánovania, udelenia povolení a zákonného schválenia, rozhodne trh. Ak je to potrebné, potreba projektov sa prehodnotí v rámci nasledujúceho postupu určovania PCI.

Na všetky projekty spoločného záujmu sa vzťahujú rovnaké práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 347/2013.

(2)   Uvádzanie napájacích staníc a kompresorových staníc

Napájacie stanice, ‚back-to-back‘ konvertorové stanice v oblasti elektriny a kompresorové stanice v oblasti plynu sa považujú za časti projektov spoločného záujmu, ak sú geograficky umiestnené na prenosových/prepravných vedeniach. Napájacie stanice, ‚back-to-back‘ konvertorové stanice a kompresorové stanice sa považujú za samostatné projekty spoločného záujmu a sú výslovne uvedené v zozname Únie, ak je ich geografické umiestnenie iné než na prenosových/prepravných vedeniach. Spadajú pod práva a povinnosti stanovené v nariadení (EÚ) č. 347/2013.

(3)   Vymedzenie pojmu ‚Už nepovažuje za PCI‘

Výraz ‚Už sa nepovažuje za PCI‘ sa týka projektov zo zoznamu Únie zriadeného nariadením (EÚ) č. 1391/2013, ktoré sa už považujú za projekty spoločného záujmu pre jeden alebo viacero z týchto dôvodov:

—

podľa nových údajov projekt nespĺňa kritériá oprávnenosti;

—

prevádzkovateľ ho nepredložil do výberového procesu pre tento zoznam Únie;

—

už bola uvedený alebo sa v blízkej budúcnosti uvedie do prevádzky, a preto by nemal prospech z ustanovení nariadenia (EÚ) č. 347/2013 alebo

—

vo výberovom konaní bol na nižšej úrovni než iné kandidátske PCI.

Tieto projekty nie sú projektmi spoločného záujmu, ale v záujme transparentnosti a zrozumiteľnosti sú uvedené s číslami PCI z pôvodného zoznamu Únie.

Môže sa uvažovať o ich zaradení do ďalšieho zoznamu Únie, ak pominú dôvody, pre ktoré neboli zaradené do súčasného zoznamu Únie.

(4)   Vymedzenie pojmu ‚PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice‘

‚PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice‘ sú projekty spoločného záujmu, ktoré patria k jednému z prioritných koridorov v oblasti elektriny a k prioritnej tematickej oblasti elektrických diaľnic.

B.   ZOZNAM PROJEKTOV SPOLOČNÉHO ZÁUJMU PRE ÚNIU

(1)   Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora (‚NSOG‘):

Výstavba prvého prepojovacieho vedenia medzi Belgickom a Spojeným kráľovstvom:

Č.

Vymedzenie

1.1

Zoskupenie Belgicko – Spojené kráľovstvo medzi Zeebrugge a Canterbury [v súčasnosti známe ako projekt NEMO] zahŕňajúce tieto PCI:

1.1.1

Prepojovacie vedenie medzi Zeebrugge (BE) a okolím mesta Richborough (UK)

1.1.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce okolie Richborough a Canterbury (UK)

1.1.3

Už sa nepovažuje za PCI

1.2

Už sa nepovažuje za PCI

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Dánskom, Nemeckom a Holandskom:

1.3

Zoskupenie Dánsko – Nemecko medzi Endrupom a Brunsbüttelom zahŕňajúce tieto PCI:

1.3.1

Prepojovacie vedenie medzi Endrupom (DK) a Niebüllom (DE)

1.3.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Brunsbűttelom a Niebűllom (DE)

1.4

Zoskupenie Dánsko – Nemecko medzi Kassø a Dollernom zahŕňajúce tieto PCI:

1.4.1

Prepojovacie vedenie medzi Kassø (DK) a Audorfom (DE)

1.4.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Audorf a Hamburg/Nord (DE)

1.4.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Hamburg/Nord a Dollern (DE)

1.5

Prepojovacie vedenie Dánsko – Holandsko medzi Endrupom (DK) a Eemshavenom (NL) [v súčasnosti známe ako ‚COBRAcable‘]

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Francúzskom, Írskom a Spojeným kráľovstvom:

1.6

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Írsko medzi La Martyre (FR) a Great Islandom alebo mestom Knockraha (IE) [v súčasnosti známe ako ‚Prepojovacie vedenie Celtic‘]

1.7

Zoskupenie Prepojovacie vedenia Francúzsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

1.7.1

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi Cotentinom (FR) a okolím Exeteru (UK) [v súčasnosti známe ako projekt FAB]

1.7.2

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi Tourbe (FR) a Chillingom (UK) [v súčasnosti známe ako projekt IFA2]

1.7.3

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestami Coquelles (FR) a Folkestone (UK) [v súčasnosti známe ako projekt ElecLink]

1.8

Prepojovacie vedenie Nemecko – Nórsko medzi Wilsterom (DE) a Tonstadom (NO) [v súčasnosti známe ako ‚NordLink‘]

1.9

Zoskupenie Spojenie Írska so Spojeným kráľovstvom zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

1.9.1

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Wexfordom (IE) and Pembroke vo Walese (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Greenlink‘]

1.9.2

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi centrami Coolkeeragh – Coleraine (IE) a stanicou Hunterston, príbrežnými veternými farmami Islay, Argyll a Lokalitou C (UK) [v súčasnosti známe ako ‚ISLES‘]

1.9.3

Už sa nepovažuje za PCI

1.9.4

Už sa nepovažuje za PCI

1.9.5

Už sa nepovažuje za PCI

1.9.6

Už sa nepovažuje za PCI

1.10

Prepojovacie vedenie Nórsko – Spojené kráľovstvo

1.11

Už sa nepovažuje za PCI

1.12

Skladovanie energie zo stlačeného vzduchu v Spojenom kráľovstve – Larne

1.13

Prepojovacie vedenie medzi Islandom a Spojeným kráľovstvom [v súčasnosti známe ako ‚Ice Link‘]

1.14

Prepojovacie vedenie medzi Revsingom (DK) a Bicker Fenom (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Viking Link‘]

(2)   Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe (‚NSI elektrina západ‘):

Č.

Vymedzenie

2.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Rakúsku spájajúce Západné Tirolsko a Zell-Ziller (AT) na zvýšenie kapacity pri rakúsko-nemeckej hranici.

Zvýšenie prenosových kapacít medzi Belgickom a Nemeckom – výstavba prvého prepojovacieho vedenia medzi oboma krajinami:

2.2

Zoskupenie Belgicko – Nemecko medzi Lixhe a Oberzierom [v súčasnosti známe ako projekt ALEGrO] zahŕňajúce tieto PCI:

2.2.1

Prepojovacie vedenie medzi Lixhe (BE) a Oberzierom (DE)

2.2.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Lixhe a Herderen (BE)

2.2.3

Nová napájacia stanica v Zutendaale (BE)

2.3

Zoskupenie Belgicko – Luxembursko na zvýšenie kapacity pri belgicko-luxemburskej hranici zahŕňajúce tieto PCI:

2.3.1

Už sa nepovažuje za PCI

2.3.2

Prepojovacie vedenie medzi mestami Aubange (BE) a Bascharage/Schifflange (LU)

2.4

Už sa nepovažuje za PCI

2.5

Zoskupenie Francúzsko – Taliansko medzi Grande Ile a Piossascom zahŕňajúce tieto PCI:

2.5.1

Prepojovacie vedenie medzi Grande Ile (FR) a Piossascom (IT) [v súčasnosti známe ako projekt Savoie-Piemont]

2.5.2

Už sa nepovažuje za PCI

2.6

Už sa nepovažuje za PCI

2.7

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Španielsko medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) [v súčasnosti známe ako projekt Biskajský záliv]

2.8

Koordinovaná inštalácia a prevádzka transformátora s fázovým posunom v Arkale (ES) na zvýšenie kapacity prepojenia medzi Argiou (FR) a Arkale (ES)

Zoskupenie Severo-južno-západného koridoru v Nemecku na zvýšenie prenosovej kapacity a na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov:

2.9

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach

2.10

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Brunsbüttel-Grοβgartach a Wilster-Grafenrheinfeld (DE) na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach

2.11

Zoskupenie Nemecko – Rakúsko – Švajčiarsko na zvýšenie kapacity v oblasti Bodamského jazera zahŕňajúce tieto PCI:

2.11.1

Už sa nepovažuje za PCI

2.11.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie medzi oblasťou miesta Rommelsbach a Herbertingenom (DE)

2.11.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie z bodu Wullenstetten do bodu Niederwangen (DE) a vnútroštátne prepojovacie vedenie Neuravensburg k nemecko-rakúskej pohraničnej oblasti

2.12

Prepojovacie vedenie Nemecko – Holandsko medzi Niederrheinom (DE) a Doetinchemom (NL)

Zoskupenie Projekty zvyšujúce integráciu obnoviteľných zdrojov energie medzi Írskom a Severným Írskom:

2.13

Zoskupenie Prepojovacie vedenia Írsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

2.13.1

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Woodlandom (IE) a Turleenanom (UK)

2.13.2

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Srananaghom (IE) a Turleenanom (UK)

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Talianskom a Švajčiarskom:

2.14

Prepojovacie vedenie Taliansko – Švajčiarsko spájajúce Thusis/Sils (CH) a Verderio Inferiore (IT)

2.15

Zoskupenie Taliansko – Švajčiarsko, zvýšenie kapacity pri taliansko-švajčiarskej hranici zahŕňajúce tieto PCI:

2.15.1

Prepojovacie vedenie medzi Airolom (CH) a Baggiom (IT)

2.15.2

Už sa nepovažuje za PCI

2.15.3

Už sa nepovažuje za PCI

2.15.4

Už sa nepovažuje za PCI

Zoskupenie Vnútroštátne projekty na zvýšenie integrácie obnoviteľných zdrojov energie v Portugalsku a zlepšenie prenosovej kapacity medzi Portugalskom a Španielskom:

2.16

Zoskupenie Portugalsko, zvýšenie kapacity pri portugalsko-španielskej hranici a spájajúce novú generáciu obnoviteľných zdrojov energie zahŕňajúce tieto PCI:

2.16.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Pedralvu a Sobrado (PT), pôvodne určené na spojenie Pedralvy s Alfenou (PT)

2.16.2

Už sa nepovažuje za PCI

2.16.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Vieiru do Minho, Ribeiru de Pena a Feiru (PT), pôvodne určené na spojenie Frades B, Ribeiry de Pena a Feiry (PT)

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Portugalskom a Španielskom:

2.17

Prepojovacie vedenie Portugalsko – Španielsko medzi mestami Beariz – Fontefría (ES), Fontefría (ES) – Ponte de Lima (PT) (pôvodne Vila Fria – Viana do Castelo) a Ponte de Lima – Vila Nova de Famalicão (PT) (pôvodne Vila do Conde) (PT) vrátane napájacích staníc v Beariz (ES), Fontefríi (ES) a Ponte de Lima (PT)

Projekty ukladania v Rakúsku a Nemecku:

2.18

Zvýšenie kapacity skladovania v prečerpávacích vodných elektrárňach v Rakúsku – Kaunertal, Tirolsko (AT)

2.19

Už sa nepovažuje za PCI

2.20

Zvýšenie kapacity skladovania v prečerpávacích vodných elektrárňach v Rakúsku – Limberg III, Salzburg (AT)

2.21

Skladovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni Riedl v rakúsko-nemeckej pohraničnej oblasti

2.22

Skladovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni Pfaffenboden in Molln (AT)

Zoskupenie Projekty na zvýšenie prenosovej kapacity v severnom a západnom Belgicku:

2.23

Zoskupenie Vnútroštátne prepojovacie vedenia na severnej hranici Belgicka medzi mestami Zandvliet – Lillo (BE), Lillo – Mercator (BE) vrátane napájacej stanice v Lillo (BE) [v súčasnosti známe ako ‚Brabo‘]

2.24

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Hortu a Mercator (BE)

Zoskupenia Vnútroštátne prepojovacie vedenia v Španielsku na zvýšenie prenosovej kapacity so stredomorskými krajinami:

2.25

Zoskupenie Vnútroštátne prepojovacie vedenia v Španielsku na zvýšenie prenosovej kapacity medzi severným Španielskom a oblasťou Stredozemného mora zahŕňajúce tieto PCI:

2.25.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenia spájajúce Mudejar s Morellou (ES) a Mezquite s Morellou (ES) vrátane napájacej stanice v Mudejare (ES)

2.25.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Morellu s La Plana (ES)

2.26

Španielske vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce La Planu/Morellu s Godelletou na zvýšenie kapacity severo-južnej stredomorskej osi

2.27

Zvýšenie kapacity medzi Španielskom a Francúzskom (všeobecný projekt)

(3)   Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (‚NSI elektrina východ‘)

Posilnenie prepojovacieho vedenia medzi Rakúskom a Nemeckom:

Č.

Vymedzenie

3.1

Zoskupenie Rakúsko – Nemecko medzi mestami St. Peter a Isar zahŕňajúce tieto PCI:

3.1.1

Prepojovacie vedenie medzi mestami St. Peter (AT) a Isar (DE)

3.1.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce St. Peter a Tauern (AT)

3.1.3

Už sa nepovažuje za PCI

Posilnenie prepojovacieho vedenia medzi Rakúskom a Talianskom:

3.2

Zoskupenie Rakúsko – Taliansko medzi Lienzom a regiónom Veneto zahŕňajúce tieto PCI:

3.2.1

Prepojovacie vedenie medzi Lienzom (AT) a regiónom Veneto (IT)

3.2.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Lienz a Obersielach (AT)

3.2.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.4

Prepojovacie vedenie Rakúsko – Taliansko medzi Wurmlachom (AT) a Somplagom (IT)

3.5

Už sa nepovažuje za PCI

3.6

Už sa nepovažuje za PCI

Posilnenie prepojovacieho vedenia medzi Bulharskom a Gréckom:

3.7

Zoskupenie Bulharsko – Grécko medzi Maricou Východ 1 a N. Santou zahŕňajúce tieto PCI:

3.7.1

Prepojovacie vedenie medzi Maricou Východ 1 (BG) a N. Santou (EL)

3.7.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Plovdiv (BG)

3.7.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Maricu Východ 3 (BG)

3.7.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Maricu Východ 1 a Burgas (BG)

Posilnenie prepojovacieho vedenia medzi Bulharskom a Rumunskom:

3.8

Zoskupenie Bulharsko – Rumunsko, zvýšenie kapacity [v súčasnosti známe ako ‚Čiernomorský koridor‘] zahŕňajúce tieto PCI:

3.8.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Dobrudžu a Burgas (BG)

3.8.2

Už sa nepovažuje za PCI

3.8.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.8.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Cernavodu a Stalpu (RO)

3.8.5

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Gutinas a Smardan (RO)

3.8.6

Už sa nepovažuje za PCI

Posilnenie prepojovacieho vedenia medzi Slovinskom, Chorvátskom a Maďarskom a posilnenie vnútorných sietí v Slovinsku:

3.9

Zoskupenie Chorvátsko – Maďarsko – Slovinsko medzi Žerjavencom/Hévízom a Cirkovcami zahŕňajúce tieto PCI:

3.9.1

Prepojovacie vedenie medzi Žerjavencom (HR)/Hévízom (HU) a Cirkovcami (SI)

3.9.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Divaču a Beričevo (SI)

3.9.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Beričevo a Podlog (SI)

3.9.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Podlog a Cirkovce (SI)

3.10

Zoskupenie Izrael – Cyprus – Grécko medzi Haderou a regiónom Atika [v súčasnosti známe ako prepojovacie vedenie EUROASIA] zahŕňajúce tieto PCI:

3.10.1

Prepojovacie vedenie medzi Haderou (IL) a Kofinou (CY)

3.10.2

Prepojovacie vedenie medzi Kofinou (CY) a Korakiou, Kréta (EL)

3.10.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Korakiu, Kréta s regiónom Atika (EL)

Posilnenie vnútorných sietí v Českej republike:

3.11

Zoskupenie Česká republika, vnútroštátne prepojovacie vedenia na zvýšenie kapacity pri severozápadnej a južnej hranici zahŕňajúce tieto PCI:

3.11.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Vernerov a Vítkov (CZ)

3.11.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Vítkov a Přeštice (CZ)

3.11.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Přeštice a Kočín (CZ)

3.11.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Kočín a Mírovku (CZ)

3.11.5

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Mírovku a Čebín (CZ)

Zoskupenie Severo-južno-západného koridoru v Nemecku na zvýšenie prenosovej kapacity a na integráciu energie z obnoviteľných zdrojov:

3.12

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Wolmirstedt a Bavorsko na zvýšenie vnútornej severojužnej prenosovej kapacity

3.13

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Halle/Saale a Schweinfurt na zvýšenie kapacity v Severo-južno-východnom koridore

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Nemeckom a Poľskom:

3.14

Zoskupenie Nemecko – Poľsko medzi Eisenhűttenstadtom a Plewiskou [v súčasnosti známe ako projekt napäťového mostu GerPol] zahŕňajúce tieto PCI:

3.14.1

Prepojovacie vedenie medzi Eisenhűttenstadtom (DE) a Plewiskou (PL)

3.14.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Krajnik a Baczynu (PL)

3.14.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Mikułowu a Świebodzice (PL)

3.15

Zoskupenie Nemecko – Poľsko medzi Vierradenom and Krajnikom [v súčasnosti známe ako ‚Vylepšenia GerPolu‘] zahŕňajúce tieto PCI:

3.15.1

Prepojovacie vedenie medzi Vierradenom (DE) a Krajnikom (PL)

3.15.2

Inštalácia transformátorov s fázovým posunom na prepojovacích vedeniach Krajnik (PL) – Vierraden (DE) a koordinovaná prevádzka s transformátormi s fázovým posunom na prepojovacom vedení Mikułowa (PL) – Hagenwerder (DE)

Zvýšenie prenosovej kapacity medzi Maďarskom a Slovenskom:

3.16

Zoskupenie Maďarsko – Slovensko medzi Gőnyü a Gabčíkovom zahŕňajúce tieto PCI:

3.16.1

Prepojovacie vedenie medzi Gabčíkovom (SK) – Gönyű (HU) a Veľkým Ďurom (SK)

3.16.2

Už sa nepovažuje za PCI

3.16.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.17

Prepojovacie vedenie Maďarsko – Slovensko medzi Sajóvánkou (HU) a Rimavskou Sobotou (SK)

3.18

Zoskupenie Maďarsko – Slovensko medzi oblasťou Kisvárda a Veľkými Kapušanmi zahŕňajúce tieto PCI:

3.18.1

Prepojovacie vedenie medzi oblasťou Kisvárda (HU) a Veľkými Kapušanmi (SK)

3.18.2

Už sa nepovažuje za PCI

3.19

Zoskupenie Taliansko – Čierna Hora medzi Villanovou a Lastvou zahŕňajúce tieto PCI:

3.19.1

Prepojovacie vedenie medzi Villanovou (IT) a Lastvou (ME)

2.19.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.19.3

Už sa nepovažuje za PCI

3.20

Už sa nepovažuje za PCI

3.21

Prepojovacie vedenie Taliansko – Slovinsko medzi Salgaredou (IT) a Divačou – región Beričevo (SI)

3.22

Zoskupenie Rumunsko – Srbsko medzi Resitou a Pančevom [v súčasnosti známe ako ‚Stredný kontinentálny východný koridor‘] zahŕňajúce tieto PCI:

3.22.1

Prepojovacie vedenie medzi Resitou (RO) a Pančevom (RS)

3.22.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Portile de Fier a Resitu (RO)

3.22.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Resitu a Timisoaru/Sacalaz (RO)

3.22.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Arad a Timisoaru/Sacalaz (RO)

Skladovanie v prečerpávacích vodných elektrárňach v Bulharsku a Grécku:

3.23

Skladovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni v Bulharsku – Jadenica

3.24

Skladovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni v Grécku – Amfilochia

3.25

Už sa nepovažuje za PCI

3.26

Už sa nepovažuje za PCI

(4)   Prioritný koridor Plán prepojenia baltského trhu s energiou (‚BEMIP elektrina‘)

Č.

Vymedzenie

4.1

Prepojovacie vedenie Dánsko – Nemecko spájajúce Tolstrup Gaarde (DK) s Bentwischom (DE) prostredníctvom príbrežných veterných parkov Kriegers Flak (DK) a Baltik 1 a 2 (DE) [v súčasnosti známe ako Kombinované sieťové riešenie Kriegers Flak]

4.2

Zoskupenie Estónsko – Lotyšsko medzi Kilingi-Nõmme a Rigou [v súčasnosti známe ako 3. prepojovacie vedenie] zahŕňajúce tieto PCI:

4.2.1

Prepojovacie vedenie medzi Kilingi-Nõmme (EE) a napájacou stanicou CHP2 v Rige (LV)

4.2.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Harku a Sindi (EE)

4.2.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce stanicu CHP2 v Rige so stanicou HPP v Rige (LV)

4.3

Momentálne súčasť PCI č. 4.9

4.4

Zoskupenie Lotyšsko – Švédsko, zvýšenie kapacity [v súčasnosti známe ako projekt NordBalt] zahŕňajúce tieto PCI:

4.4.1

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Ventspils, Tume a Imantu (LV)

4.4.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Ekhyddan a Nybro/Hemsjö (SE)

Posilnenie v Litve a Poľsku, potrebné na prevádzku projektu ‚LitPol Link I‘:

4.5

Zoskupenie Litva – Poľsko medzi Alytusom (LT) a Elkom (PL) zahŕňajúce tieto PCI:

1.5.4

Už sa nepovažuje za PCI

4.5.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Stanisławów a Olsztyn Mątki (PL)

3.5.4

Už sa nepovažuje za PCI

4.5.4

Už sa nepovažuje za PCI

4.5.5

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Kruonis and Alytus (LT)

Skladovanie v prečerpávacích vodných elektrárňach v Estónsku a Litve

4.6

Skladovanie v prečerpávacej vodnej elektrárni v Estónsku – Muuga

4.7

Zvýšenie kapacity skladovania v prečerpávacej vodnej elektrárni v Litve – Kruonis

4.8

Zoskupenie Estónsko – Lotyšsko a vnútroštátne posilnenia v Litve, zahŕňajúce tieto PCI:

4.8.1

Prepojovacie vedenie medzi Tartu (EE) and Valmierou (LV)

4.8.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Balti and Tartu (EE)

4.8.3

Prepojovacie vedenie medzi Tsirguliinou (EE) and Valmierou (LV)

4.8.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Eesti a Tsirguliinu (EE)

4.8.4

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce napájaciu stanicu v Litve a štátnu hranicu (LT)

4.8.6

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Kruonis and Visaginas (LT)

4.9

Rôzne aspekty integrácie elektrickej siete pobaltských štátov do európskej kontinentálnej siete vrátane ich synchrónneho fungovania (všeobecný projekt)

(5)   Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v západnej Európe (‚NSI plyn západ‘):

Projekty umožňujúce obojsmerné toky medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom

Č.

Vymedzenie

5.1

Zoskupenie s cieľom umožniť obojsmerné toky medzi Severným Írskom a Veľkou Britániou aj Írskom a takisto medzi Írskom a Spojeným kráľovstvom zahŕňajúce tieto PCI:

5.1.1

Fyzický spätný tok v prepojovacom bode Moffat (IE/UK)

5.1.2

Modernizácia plynovodu SNIP (Škótsko – Severné Írsko) s cieľom umožniť fyzický spätný tok medzi Ballylumfordom a Twynholmom

5.1.

Rozvoj podzemného zásobníka zemného plynu Islandmagee (PZZP) v Larne (Severné Írsko)

5.2

Už sa nepovažuje za PCI

5.3

Terminál LNG a pripojovací plynovod Shannon (IE)

Projekty umožňujúce obojsmerné toky medzi Portugalskom, Španielskom, Francúzskom a Nemeckom:

5.4

Tretí prepojovací bod medzi Portugalskom a Španielskom

5.5

Prepojovací bod v rámci východnej osi Španielsko – Francúzsko medzi Pyrenejským polostrovom a Francúzskom v Le Perthuse vrátane kompresorových staníc v Montpellieri a St. Martin de Crau [v súčasnosti známe ako ‚Midcat‘]

5.6

Posilnenie francúzskej siete z juhu na sever – spätný tok z Francúzska do Nemecka v prepojovacom bode Obergailbach/Medelsheim (Francúzsko)

5.7

Posilnenie francúzskej siete z juhu na sever na vytvorenie zóny jednotného trhu zahŕňajúce tieto PCI:

5.7.1

Plynovod Val de Saône spájajúci Etrez a Voisines (FR)

5.7.2

Plynovod Gascogne-Midi (FR)

5.8

Posilnenie francúzskej siete na podporu tokov z juhu na sever zahŕňajúce tieto PCI:

5.8.1

Plynovod Est Lyonnais spájajúci Saint-Avit a Etrez (FR)

5.8.2

Plynovod Eridan spájajúci Saint-Martin-de-Crau a Saint-Avit (FR)

5.9

Už sa nepovažuje za PCI

5.10

Prepojovacie vedenie so spätným tokom na plynovode TENP v Nemecku

5.11

Prepojovacie vedenie so spätným tokom medzi Talianskom a Švajčiarskom na prepojovacom bode Passo Gries

5.12

Už sa nepovažuje za PCI

5.13

Už sa nepovažuje za PCI

5.14

Už sa nepovažuje za PCI

5.15

Už sa nepovažuje za PCI

5.16

Už sa nepovažuje za PCI

5.17

Už sa nepovažuje za PCI

5.18

Už sa nepovažuje za PCI

5.19

Pripojenie Malty do Európskej plynárenskej siete – plynovodné prepojenie s Talianskom v Gele a/alebo plávajúca jednotka na uskladnenie a spätné splynovanie LNG (FSRU)

5.20

Plynovod spájajúci Alžírsko s Talianskom (cez Sardíniu) [v súčasnosti známy ako plynovod Galsi]

(6)   Prioritný koridor Severojužné prepojenia plynovodov v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe (‚NSI plyn východ‘):

Projekty umožňujúce obojsmerné toky medzi Poľskom, Českou republikou a Slovenskom a prepojenie s terminálmi LNG v Poľsku a v Chorvátsku:

Č.

Vymedzenie

6.1

Zoskupenie Modernizácia prepojovacieho vedenia Česká republika – Poľsko a súvisiace vnútroštátne posilnenia v západnom Poľsku, zahŕňajúce tieto PCI:

6.1.1

Prepojovacie vedenie Poľsko – Česká republika [v súčasnosti známe ako ‚Stork II‘] medzi Libhošťou – Haťou (CZ/PL) a Kędzierzynom (PL)

6.1.2

Projekty prepravnej infraštruktúry medzi Lwówkom a Kędzierzynom (PL)

6.1.3

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.4

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.5

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.6

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.7

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.8

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.3

6.1.9

Momentálne súčasť PCI č. 6.1.2

6.1.10

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.3

6.1.11

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.3

6.1.12

Plynovod Tvrdonice-Libhošť vrátane modernizácie kompresorovej stanice Břeclav (CZ)

6.2

Zoskupenie Prepojovacie vedenie Poľsko – Slovensko a súvisiace vnútroštátne posilnenia vo východnom Poľsku, zahŕňajúce tieto PCI:

6.2.1

Prepojovacie vedenie Poľsko – Slovensko

6.2.2

Projekty prepravnej infraštruktúry medzi Rembelszczyznou a Strachocinou (PL)

6.2.3

Projekty prepravnej infraštruktúry medzi Tworógom a Strachocinou (PL)

6.2.4

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.2.5

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.2.6

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.2.7

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.2.8

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.2.9

Momentálne súčasť PCI č. 6.2.2

6.3

Už sa nepovažuje za PCI

6.4

Obojsmerné prepojovacie vedenie Rakúsko – Česká republika (BACI) medzi Baumgartenom (AT), Reinthalom (CZ/AT) a Břeclavou (CZ)

Projekty umožňujúce toky plynu z chorvátskeho terminálu LNG do susedných krajín:

6.5

Zoskupenie LNG terminál na Krku a evakuačné plynovody do Maďarska a za jeho hranice zahŕňajúce tieto PCI:

6.5.1

Postupný rozvoj terminálu LNG na Krku (HR)

6.5.2

Plynovod Zlobin – Bosiljevo – Sisak – Kozarac – Slobodnica (HR)

6.5.3

Už sa nepovažuje za PCI

6.5.4

Už sa nepovažuje za PCI

6.6

Momentálne PCI č. 6.26.1

6.7

Už sa nepovažuje za PCI

Projekty umožňujúce toky plynu z južného koridoru zemného plynu a/alebo LNG terminálov v Grécku cez Grécko, Bulharsko, Rumunsko, Srbsko a ďalej do Maďarska vrátane možností spätného toku z juhu na sever a integráciu tranzitných a prepravných sietí:

6.8

Zoskupenie Prepojovacie vedenie medzi Gréckom, Bulharskom a Rumunskom a potrebné posilnenia v Bulharsku zahŕňajúce tieto PCI:

6.8.1

Prepojovacie vedenie Grécko – Bulharsko [v súčasnosti známe ako IGB] medzi Komotini (EL) a Starou Zagorou (BG)

6.8.2

Potrebná rehabilitácia, modernizácia a rozšírenie bulharskej prepravnej siete

6.8.3

Prepojovacie vedenie Severného okruhu bulharskej plynovej prepravnej siete s plynovodom Podisor — Horia a rozšírenie kapacity v úseku Hurezani – Horia – Csanádpalota

6.8.4

Plynovod zameraný na rozšírenie kapacity na prepojovacom vedení Severného okruhu bulharskej a rumunskej prepravnej siete

6.9

Zoskupenie Terminál LNG v severnom Grécku zahŕňajúce tieto PCI:

6.9.1

Terminál LNG v severnom Grécku

6.9.2

Už sa nepovažuje za PCI

6.9.3

Stanica na kompresiu plynu v Kipi (EL)

6.10

Plynové prepojovacie vedenie Bulharsko – Srbsko [v súčasnosti známe ako ‚IBS‘]

6.11

Už sa nepovažuje za PCI

6.12

Už sa nepovažuje za PCI

6.13

6.13.1

Momentálne PCI č. 6.24.4

6.13.2

Momentálne PCI č. 6.24.5

6.13.3

Momentálne PCI č. 6.24.6

6.14

Momentálne PCI č. 6.24.1

6.15

Prepojenie vnútroštátnej prepravnej siete s medzinárodnými plynovodmi a spätným tokom v Isaccei (RO)

6.15.1

Momentálne súčasť PCI č. 6.15

6.15.2

Momentálne súčasť PCI č. 6.15

Projekt umožňujúci tok plynu z južného koridoru zemného plynu cez Taliansko do severovýchodnej Európy

6.16

Už sa nepovažuje za PCI

6.17

Už sa nepovažuje za PCI

6.18

Plynovod Adriatica (IT)

6.19

Už sa nepovažuje za PCI

Projekty, ktoré umožňujú rozvoj podzemných zásobníkov plynu v juhovýchodnej Európe:

6.20

Zoskupenie Zvýšenie kapacity zásobníkov v juhovýchodnej Európe zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

6.20.1

Už sa nepovažuje za PCI

6.20.2

Rozšírenie podzemného zásobníka zemného plynu Chiren (BG)

6.20.3

Už sa nepovažuje za PCI

a jeden z týchto PCI:

6.20.4

Sklad v Depomurese v Rumunsku

6.20.5

Nový podzemný zásobník zemného plynu v Rumunsku

6.20.6

Podzemný zásobník zemného plynu Sarmasel v Rumunsku

6.21

Už sa nepovažuje za PCI

6.22

Už sa nepovažuje za PCI

6.23

Prepojovacie vedenie Maďarsko – Slovinsko (Nagykanizsa – Tornyiszentmiklós (HU) – Lendava (SI) – Kidričevo)

6.24

Zoskupenie Postupné zvyšovanie kapacity na obojsmernom prepravnom koridore Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Rakúsko (v súčasnosti známe ako ‚ROHUAT/BRUA‘) s cieľom umožniť prepravu 1,75 miliardy metrov kubických ročne v prvej fáze a 4,4 miliardy metrov kubických ročne v druhej fáze vrátane nových zdrojov z Čierneho mora:

6.24.1

Rumunsko-maďarský spätný tok: Prvá etapa maďarského úseku kompresorovej stanice v Csanádpalote (1. fáza)

6.24.2

Rozvoj vnútroštátnej plynovej prepravnej siete na rumunskom území v rámci koridoru Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Rakúsko – prepravný plynovod Podișor – Horia, meracia stanica a 3 nové kompresorové stanice (Jupa, Bibești a Podișor) (1. fáza)

6.24.3

Kompresorová stanica GCA Mosonmagyaróvár (rozvoj na rakúskej strane) (1. fáza)

6.24.4

Plynovod Városföld – Ercsi – Győr (kapacita 4,4 miliardy metrov kubických ročne) (HU)

6.24.5

Plynovod Ercsi – Százhalombatta (kapacita 4,4 miliardy metrov kubických ročne) (HU)

6.24.6

Kompresorová stanica Városföld (kapacita 4,4 miliardy metrov kubických ročne) (HU)

6.24.7

Rozšírenie prepravnej kapacity v Rumunsku smerom do Maďarska až na úroveň 4,4 miliardy metrov kubických ročne (2. fáza)

6.24.8

Plynovod Čiernomorské pobrežie — Podișor (RO) na prevzatie čiernomorského plynu

6.24.9

Rumunsko-maďarský spätný tok: Druhá etapa maďarského úseku kompresorovej stanice v Csanádpalote alebo Algyő (HU) (s kapacitou 4,4 miliardy metrov kubických ročne) (2. fáza)

6.25

Zoskupenie Infraštruktúra na prepravu nového plynu do strednej a juhovýchodnej Európy s cieľom diverzifikácie zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

6.25.1

Sieť plynovodov z Bulharska na Slovensko [v súčasnosti známa ako ‚Eastring‘]

6.25.2

Sieť plynovodov z Grécka Rakúska [v súčasnosti známa ako ‚Tesla‘]

6.25.3

Ďalšie rozšírenie obojsmerného prepravného koridoru Bulharsko – Rumunsko – Maďarsko – Rakúsko [v súčasnosti známe ako ‚ROHUAT/BRUA‘, 3. fáza]

6.25.4

Infraštruktúra umožňujúca rozvoj bulharského plynárenského uzla

6.26

Zoskupenie Chorvátsko – Slovinsko – Rakúsko v Rogatci, zahŕňajúce tieto PCI:

6.26.1

Prepojovacie vedenie Chorvátsko — Slovinsko (Lučko – Zabok – Rogatec)

6.26.2

Kompresorová stanica Kidričevo, 2. fáza modernizácie (SI)

6.26.3

Kompresorové stanice na chorvátskej plynovodnej prepravnej sieti

6.26.4

GCA 2014/04 Murfeld (AT)

6.26.5

Modernizácia prepojovacieho vedenia Murfeld/Ceršak (AT – SI)

6.26.6

Modernizácia prepojovacieho vedenia Rogatec

(7)   Prioritný koridor Južný koridor plynu (‚SGC‘):

Č.

Vymedzenie

7.1

Zoskupenie PCI Integrovaná, dedikovaná a škálovateľná dopravná infraštruktúra a súvisiace vybavenie na prepravu minimálne 10 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne z nových zdrojov v Kaspickom regióne cez Azerbajdžan, Gruzínsko a Turecko a napokon na trhy EÚ v Grécku a Taliansku zahŕňajúce jedno alebo viaceré z týchto PCI:

7.1.1

Plynovod do EÚ z Turkménska a Azerbajdžanom cez Gruzínsko a Turecko [v súčasnosti známy ako kombinácia ‚Transkaspického plynovodu‘ (TCP) ‚rozšírenia Juhokaukazského plynovodu‘(SCP-(F)X) a ‚Transanatolského plynovodu‘ (TANAP)]

7.1.2

Kompresorová stanica v Kipi (EL)

7.1.3

Plynovod z Grécka do Talianska cez Albánsko a Jadranské more [v súčasnosti známy ako ‚Transjadranský plynovod‘ (TAP)]

7.1.4

Plynovod z Grécka do Talianska [v súčasnosti známy ako ‚Plynovod Poseidon‘]

7.1.5

Už sa nepovažuje za PCI

7.1.6

Meracie a regulačné stanice na spojenie gréckej prepravnej siete s plynovodom TAP

7.1.7

Plynovod Komotini — Thesprotia (EL)

7.2

Už sa nepovažuje za PCI

7.3

7.3.1

Plynovod z príbrežných oblastí Cypru do pevninského Grécka cez Krétu [v súčasnosti známy ako ‚Plynovod EastMed‘]

7.3.2

Odstránenie vnútorných úzkych miest na Cypre s cieľom ukončiť izoláciu a umožniť prepravu plynu z východného Stredomoria

7.4

Zoskupenie Prepojovacie vedenia s Tureckom, zahŕňajúce ďalej uvedené projekty spoločného záujmu:

7.4.1

Kompresorová stanica v Kipi (EL)

7.4.2

Prepojovacie vedenie medzi Tureckom a Bulharskom [v súčasnosti známe ako ‚ITB‘]

(8)   Prioritný koridor Plán prepojenia baltského trhu s energiou v plyne (‚BEMIP plyn‘):

Č.

Vymedzenie

8.1

Zoskupenie Dodávky LNG vo východnej časti Baltského mora, zahŕňajúce tieto PCI:

8.1.1

Prepojovacie vedenie medzi Estónskom a Fínskom [v súčasnosti známe ako ‚Balticconnector‘] a

8.1.2

Jeden z týchto terminálov LNG:

8.1.2.1

Už sa nepovažuje za PCI

8.1.2.2

LNG Paldiski (EE)

8.1.2.3

LNG Tallin (EE)

8.1.2.4

Už sa nepovažuje za PCI

Posilnenie prepravnej infraštruktúry v pobaltských štátoch a modernizácia podzemného skladovania plynu v Lotyšsku:

8.2

Zoskupenie Modernizácia infraštruktúry vo východnej časti Baltského mora zahŕňajúce tieto PCI:

8.2.1

Posilnenie prepojovacieho vedenia Lotyšsko – Litva

8.2.2

Posilnenie prepojovacieho vedenia Estónsko – Lotyšsko

8.2.3

Už sa nepovažuje za PCI

8.2.4

Posilnenie podzemného skladovania plynu v Inčukalns (LV)

8.3

Prepojovacie vedenie Poľsko – Dánsko [v súčasnosti známe ako ‚Baltský plynovod‘]

8.4

Už sa nepovažuje za PCI

8.5

Prepojovacie vedenie Poľsko – Litva [v súčasnosti známe ako ‚GIPL‘]

8.6

Terminál LNG Göteborg, Švédsko

8.7

Zvýšenie kapacity terminálu LNG Swinoujscie, Poľsko

8.8

Už sa nepovažuje za PCI

(9)   Prioritný koridor Spojenia pre dodávky ropy v stredovýchodnej Európe (‚OSC‘):

Posilnenie bezpečnosti dodávok ropy v regióne strednej a východnej Európy zvyšovaním interoperability a poskytnutím primeraných alternatívnych dodávateľských trás:

Č.

Vymedzenie

9.1

Ropovod Adamowo – Brody: ropovod medzi manipulačným zariadením JSC Uktransnafta v Brodoch (Ukrajina) a farmou nádrží Adamowo (Poľsko)

9.2

Ropovod Bratislava – Schwechat: ropovod spájajúci Schwechat (Rakúsko) a Bratislavu (Slovenská republika)

9.3

Ropovody JANAF-Adria: obnova, modernizácia, údržba a zvýšenie kapacity existujúcich plynovodov JANAF a Adria s prepojením medzi chorvátskym námorným prístavom Omišalj a južnou vetvou ropovodu Družba (Chorvátsko, Maďarsko, Slovenská republika) (Maďarsko-slovenské prepojovacie vedenie sa už nepovažuje za PCI)

9.4

Ropovod Litvínov (Česká republika) – Spergau (Nemecko): projekt predĺženia ropovodu Družba do rafinérie TRM Spergau

9.5

Zoskupenie Pomoranský ropovod (Poľsko) zahŕňajúce tieto PCI:

9.5.1.

Výstavba ropného terminálu v Gdansku

9.5.2.

Rozšírenie Pomoranského ropovodu: slučky a druhé vedenie na Pomoranskom ropovode, prepojujúce farmu nádrží Plebanka (v blízkosti Płocku) a manipulačný terminál v Gdansku

9.6

TAL Plus: Kapacita rozširovania ropovodu TAL medzi Terstom (Taliansko) a Ingolstadtom (Nemecko)

(10)   Prioritná tematická oblasť Zavedenie inteligentných sietí

Č.

Vymedzenie

10.1

Projekt Severoatlantickej zelenej zóny (Írsko, Spojené kráľovstvo/Severné Írsko) je zameraný na znižovanie veterných obmedzení zavedením komunikačnej infraštruktúry, posilnením kontroly prepojenia sietí a vytvorením (cezhraničných) protokolov pre riadenie dopytu.

10.2

Green-Me (Francúzsko, Taliansko) je zameraný na zlepšenie integrácie RES zavedením automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov v napájacích staniciach HV a VN/SN vrátane komunikácie s generátormi využívajúcimi obnoviteľné zdroje a skladovanie v primárnych napájacích staniciach, ako aj na výmenu nových údajov na lepšie riadenie cezhraničného prepojenia.

10.3

SINCRO.GRID (Slovinsko/Chorvátsko) je zameraný na riešenie otázok súvisiacich s napätím, reguláciou frekvencie a preťažením siete, čím umožňuje ďalšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie a odsun konvenčnej výroby pomocou integrácie nových aktívnych prvkov v prepravných a distribučných sietiach do cezhraničného virtuálneho kontrolného centra založeného na modernej správe údajov, jednotnom systéme optimalizácie a prognóz, súčasťou ktorého sú dvaja susediaci prevádzkovatelia prepravných sietí a dvaja susediaci prevádzkovatelia distribučných sietí.

(11)   Prioritná tematická oblasť elektrických diaľnic

Zoznam PCI s dvojitým označením ako elektrické diaľnice

Č.

Vymedzenie

Prioritný koridor Morská prenosová a distribučná sústava v oblasti Severného mora (‚NSOG‘):

1.1.1

Prepojovacie vedenie medzi Zeebrugge (BE) a okolím mesta Richborough (UK)

1.3.1

Prepojovacie vedenie medzi Endrupom (DK) a Niebüllom (DE)

1.3.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Brunsbűttel a Niebűll (DE)

1.4.1

Prepojovacie vedenie medzi Kassø (DK) a Audorfom (DE)

1.4.2

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Audorf a Hamburg/Nord (DE)

1.4.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Hamburg/Nord a Dollern (DE)

1.5

Prepojovacie vedenie Dánsko – Holandsko medzi Endrupom (DK) a Eemshavenom (NL) [v súčasnosti známe ako ‚COBRAcable‘]

1.6

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Írsko medzi La Martyre (FR) a Great Islandom alebo mestom Knockraha (IE) [v súčasnosti známe ako ‚Prepojovacie vedenie Celtic‘]

1.7.1

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestom Cotentin (FR) a okolím Exeteru (UK) [v súčasnosti známe ako projekt FAB]

1.7.2

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi Tourbe (FR) a Chillingom (UK) [v súčasnosti známe ako projekt IFA2]

1.7.3

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Spojené kráľovstvo medzi mestami Coquelles (FR) a Folkestone (UK) [v súčasnosti známe ako projekt ElecLink]

1.8

Prepojovacie vedenie Nemecko – Nórsko medzi Wilsterom (DE) a Tonstadom (NO) [v súčasnosti známe ako ‚NordLink‘]

1.10

Prepojovacie vedenie Nórsko – Spojené kráľovstvo

1.13

Prepojovacie vedenie medzi Islandom a Spojeným kráľovstvom [v súčasnosti známe ako ‚Ice Link‘]

1.14

Prepojovacie vedenie medzi Revsingom (DK) a Bicker Fenom (UK) [v súčasnosti známe ako ‚Viking Link‘]

Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v západnej Európe (‚NSI elektrina západ‘):

2.2.1

Prepojovacie vedenie medzi Lixhe (BE) a Oberzierom (DE)

2.5.1

Prepojovacie vedenie medzi Grande Ile (FR) a Piossascom (IT) [v súčasnosti známe ako projekt Savoie-Piemont]

2.7

Prepojovacie vedenie Francúzsko – Španielsko medzi Akvitánskom (FR) a Baskickom (ES) [v súčasnosti známe ako projekt Biskajský záliv]

2.9

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Osterath a Philippsburg (DE) na zvýšenie kapacity pri západných hraniciach

2.10

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Brunsbüttel-Grοβgartach a Wilster-Grafenrheinfeld (DE) na zvýšenie kapacity pri severných a južných hraniciach

2.13

Zoskupenie Prepojovacie vedenia Írsko – Spojené kráľovstvo zahŕňajúce jeden alebo viaceré z týchto PCI:

2.13.1

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Woodlandom (IE) a Turleenanom (UK)

2.13.2

Prepojovacie vedenie Írsko – Spojené kráľovstvo medzi Srananaghom (IE) a Turleenanom (UK)

Prioritný koridor Severojužné elektrické prepojovacie vedenia v strednej, východnej a juhovýchodnej Európe (‚NSI elektrina východ‘)

3.10.1

Prepojovacie vedenie medzi mestami Hadera (IL) a Kofinou (CY)

3.10.2

Prepojovacie vedenie medzi mestami Vasilikos (CY) a Korakia, Kréta (EL)

3.10.3

Vnútroštátne prepojovacie vedenie spájajúce Korakiu, Kréta a regiónom Atika (EL)

3.12

Vnútroštátne prepojovacie vedenie v Nemecku spájajúce Wolmirstedt a Bavorsko na zvýšenie vnútornej severojužnej prenosovej kapacity

Prioritný koridor Plán prepojenia baltského trhu s energiou (‚BEMIP elektrina‘)

4.1

Prepojovacie vedenie Dánsko – Nemecko spájajúce Tolstrup Gaarde (DK) s Bentwischom (DE) prostredníctvom príbrežných veterných parkov Kriegers Flak (DK) a Baltik 1 a 2 (DE) [v súčasnosti známe ako Kombinované sieťové riešenie Kriegers Flak]“