21.5.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 132/21

(1)

V smerniciach Rady 2004/114/ES (4) a 2005/71/ES (5) je potrebné vykonať viacero zmien. V záujme jasnosti by sa mali tieto smernice prepracovať.

(2)

Táto smernica by mala reagovať na potreby zistené v správach o vykonávaní smerníc 2004/114/ES a 2005/71/ES v záujme nápravy zistených nedostatkov, zabezpečenia zvýšenej transparentnosti a právnej istoty a poskytnutia jednotného právneho rámca pre rôzne kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie. Existujúce ustanovenia pre uvedené kategórie by sa preto mali zjednodušiť a zahrnúť do jedného nástroja. Napriek rozdielom medzi kategóriami, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, tieto kategórie majú aj niektoré spoločné vlastnosti, čo umožňuje, aby sa ich situácia upravila prostredníctvom spoločného právneho rámca na úrovni Únie.

(3)

Táto smernica by mala prispieť k cieľu Štokholmského programu týkajúcemu sa aproximácie vnútroštátnych právnych predpisov vzhľadom na podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín. Prisťahovalectvo z krajín mimo Únie je zdrojom vysokokvalifikovaných osôb, a najmä študentov a výskumných pracovníkov, o ktorých je čoraz väčší záujem. Zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní kľúčového aktíva Únie, ľudského kapitálu a pri zabezpečení inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020.

(4)

V správach o vykonávaní smerníc 2004/114/ES a 2005/71/ES sa poukázalo na určité nedostatky najmä v súvislosti s podmienkami prijímania, právami, procesnými zárukami, prístupom študentov na trh práce počas ich štúdia a ustanoveniami týkajúcimi sa mobility v rámci EÚ. Takisto sa poukázalo na nevyhnutnosť konkrétnych zlepšení, pokiaľ ide o nepovinné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín. Následné širšie konzultácie takisto zdôraznili potrebu lepších možností pri hľadaní zamestnania pre výskumných pracovníkov a študentov a lepšiu ochranu aupairov, ktorých smernice 2004/114/ES a 2005/71/ES nezahŕňajú.

(5)

Na účely postupného vytvorenia priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ustanovuje opatrenia, ktoré sa majú prijať v oblasti azylovej politiky, prisťahovalectva a ochrany práv štátnych príslušníkov tretích krajín.

(6)

Táto smernica by sa mala takisto zamerať na posilnenie kontaktov medzi ľuďmi a mobility ako dôležitých prvkov vonkajšej politiky Únie najmä vo vzťahu ku krajinám v rámci európskej susedskej politiky alebo k strategickým partnerom Únie. Mala by umožniť lepší príspevok ku globálnemu prístupu k migrácii a mobilite a k jeho partnerstvám v oblasti mobility, ktoré poskytujú konkrétny rámec pre dialóg a spoluprácu medzi členskými štátmi a tretími krajinami vrátane uľahčenia a organizovania legálnej migrácie.

(7)

Migrácia na účely stanovené v tejto smernici by mala podporiť vytváranie a získavanie poznatkov a zručností. Je formou vzájomného obohacovania pre dotknutých migrantov, ich krajinu pôvodu a dotknutý členský štát, pričom posilňuje kultúrne väzby a zväčšuje kultúrnu rozmanitosť.

(8)

Touto smernicou by sa mala Únia zatraktívniť ako miesto pre výskum a inovácie a mal by sa dosiahnuť pokrok Únie v rámci globálnej súťaže o talenty, čo by malo viesť k posilneniu celkovej konkurencieschopnosti a rastu Únie, ako aj k vytváraniu pracovných miest, ktoré vo väčšej miere prispievajú k tvorbe HDP. Otvorenie Únie štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí môžu byť prijatí na účely výskumu, je takisto súčasťou hlavnej iniciatívy týkajúcej sa inovácií v Únii. Vytvorenie otvoreného trhu práce pre výskumných pracovníkov Únie a výskumných pracovníkov z tretích krajín sa takisto potvrdilo ako kľúčový cieľ Európskeho výskumného priestoru, zjednoteného priestoru, v ktorom existuje voľný pohyb výskumných pracovníkov, vedeckých poznatkov a technológie.

(9)

Je vhodné uľahčiť prijímanie štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely vykonávania výskumnej činnosti stanovením prijímacieho postupu, ktorý nezávisí od ich právneho vzťahu s hostiteľskou výskumnou organizáciou, tým, že sa už okrem povolenia nebude vyžadovať povolenie na zamestnanie. Tento postup by sa mal zakladať na súčinnosti medzi výskumnými organizáciami a orgánmi pre prisťahovalectvo v členských štátoch. Výskumným organizáciám by sa tým mala dať kľúčová úloha v postupe prijímania s cieľom uľahčiť a urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely vykonávania výskumnej činnosti v Únii, zachovávajúc pritom výhradné práva členských štátov vzhľadom na prisťahovaleckú politiku. Výskumné organizácie, ktoré by mohli byť vopred schválené členskými štátmi, by mali mať možnosť podpísať dohodu o hosťovaní alebo zmluvu so štátnym príslušníkom tretej krajiny na účely vykonávania výskumnej činnosti. Ak sú podmienky pre vstup a pobyt splnené, členské štáty by mali udeliť povolenie na základe dohody o hosťovaní alebo zmluvy.

(10)

Keďže úsilie, ktoré treba vyvinúť na dosiahnutie cieľa investovať 3 % HDP do výskumu, sa do veľkej miery týka súkromného sektora, v nadchádzajúcich rokoch by sa mal v tomto sektore podľa potreby podporovať intenzívnejší nábor výskumných pracovníkov.

(11)

S cieľom zatraktívniť Úniu pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí majú záujem vykonávať výskumnú činnosť v Únii, ich rodinným príslušníkom, ako sú vymedzení v smernici Rady 2003/86/ES (6), by sa malo umožniť, aby ich mohli sprevádzať a využívať výhody vyplývajúce z ustanovení o mobilite v rámci EÚ. Uvedení rodinní príslušníci by mali mať prístup na trh práce v prvom členskom štáte a v prípade dlhodobej mobility v druhých členských štátoch okrem výnimočných okolností, ako je mimoriadne vysoká miera nezamestnanosti, v prípade ktorej by si členské štáty mali zachovať možnosť uplatniť v lehote nepresahujúcej 12 mesiacov test, ktorý preukáže, že miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce. Okrem výnimiek ustanovených v tejto smernici by sa mali uplatňovať všetky ustanovenia smernice 2003/86/ES vrátane dôvodov na zamietnutie alebo odňatie, či obnovenie povolenia. V dôsledku toho by mohli byť povolenia na pobyt pre rodinných príslušníkov odňaté alebo ich obnovenie zamietnuté, ak sa skončí platnosť povolenia pre výskumného pracovníka, ktorého sprevádzajú, a ak nemajú samostatné právo na pobyt.

(12)

V prípade potreby by sa členské štáty mali povzbudiť, aby k doktorandom pristupovali ako k výskumným pracovníkom na účely tejto smernice.

(13)

Vykonávanie tejto smernice by nemalo podporovať únik mozgov z rýchlo sa rozvíjajúcich krajín alebo rozvojových krajín. V partnerstve s krajinami pôvodu by sa mali prijať opatrenia na opätovné začlenenie výskumných pracovníkov do ich krajín pôvodu s cieľom zaviesť komplexnú migračnú politiku.

(14)

S cieľom podporiť Európu ako celok ako svetové centrum excelentnosti pre štúdium a odborné vzdelávanie by sa mali zlepšiť a zjednodušiť podmienky vstupu a pobytu pre tých, ktorí chcú prísť do Únie na tieto účely. To je v súlade s cieľmi programu modernizácie európskych systémov vysokoškolského vzdelávania, najmä v kontexte internacionalizácie európskeho vysokoškolského vzdelávania. Súčasťou tohto úsilia je aproximácia príslušných právnych predpisov členských štátov. V tejto súvislosti a v súlade so závermi Rady o modernizácii vysokoškolského vzdelávania (7) pojem „vysokoškolské vzdelávanie“ zahŕňa všetky inštitúcie terciárneho vzdelávania, ktoré môžu okrem iného zahŕňať univerzity, univerzity aplikovanej vedy, technologické inštitúty, grandes écoles, obchodné školy, odborné školy technického zamerania, technologické univerzitné inštitúty, vyššie odborné školy, odborné školy, polytechnické vysoké školy a akadémie.

(15)

Rozšírenie a prehĺbenie bolonského procesu, ktorý sa začal prostredníctvom Bolonskej spoločnej deklarácie európskych ministrov školstva z 19. júna 1999, viedlo k porovnateľnejším, kompatibilnejším a koherentnejším systémom vysokoškolského vzdelávania v zúčastnených krajinách, ale aj mimo nich. Dôvodom bola skutočnosť, že členské štáty podporili mobilitu študentov a inštitúcie vysokoškolského vzdelávania zahrnuli mobilitu študentov do svojich učebných plánov. To sa musí odzrkadliť prostredníctvom ustanovení o zlepšenej mobilite v rámci EÚ pre študentov. Jedným z cieľov Bolonskej deklarácie je dosiahnuť, aby európske vyššie vzdelávanie bolo atraktívne a konkurencieschopné. Bolonský proces viedol k vytvoreniu európskeho priestoru vyššieho vzdelávania. Jeho trojcyklovou štruktúrou s dobre štruktúrovanými programami a typmi diplomov, ako aj zavedením kvalifikačných rámcov sa zvýšila atraktívnosť štúdia v Európe pre štátnych príslušníkov tretích krajín.

(16)

Dĺžku trvania a ďalšie podmienky prípravných kurzov pre študentov, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, by mali určiť členské štáty v súlade so svojím vnútroštátnym právom.

(17)

Dôkazom o prijatí štátneho príslušníka tretej krajiny do inštitúcie vysokoškolského vzdelávania by mohol byť okrem iného list alebo osvedčenie potvrdzujúce zápis.

(18)

Štátni príslušníci tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako stážisti, by mali predložiť dôkaz o tom, že do dvoch rokov pred dátumom podania ich žiadosti získali vysokoškolský diplom alebo dôkaz o tom, že sa v tretej krajine venujú štúdiu, ktoré vedie k získaniu vysokoškolského diplomu. Na požiadanie by tiež mali predložiť dohodu o odbornom vzdelávaní, ktorá obsahuje opis programu odborného vzdelávania, jeho vzdelávací cieľ alebo zložky vzdelávania, dĺžku trvania a podmienky dohľadu nad stážistom a doklad o tom, že účastníkom sa poskytne skutočná odborná príprava a nebudú využití ako bežní pracovníci. Okrem toho sa môže od hostiteľských subjektov vyžadovať, aby doložili, že stáž nenahrádza pracovné miesto. Ak už vo vnútroštátnom práve existujú osobitné podmienky, kolektívne dohody alebo postupy pre stážistov, členské štáty by mali mať možnosť požadovať od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie ako stážisti, aby splnili tieto osobitné podmienky.

(19)

Táto smernica sa nevzťahuje na zamestnancov-stážistov, ktorí prichádzajú pracovať do Únie na základe vnútropodnikového presunu, pretože patria do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/66/EÚ (8).

(20)

Touto smernicou by sa mali podporiť ciele Európskej dobrovoľníckej služby rozvíjať solidaritu, vzájomné porozumenie a toleranciu medzi mladými ľuďmi a spoločnosťami, v ktorých žijú, a zároveň prispieť k posilňovaniu sociálnej súdržnosti a podporiť aktívne občianstvo mladých ľudí. S cieľom zabezpečiť prístup k Európskej dobrovoľníckej službe v celej Únii by členské štáty mali uplatňovať ustanovenia tejto smernice na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí žiadajú o prijatie na účely Európskej dobrovoľníckej služby.

(21)

Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice na žiakov, dobrovoľníkov, okrem dobrovoľníkov pôsobiacich v rámci Európskej dobrovoľníckej služby, a na aupairov, aby sa im uľahčil vstup a pobyt a zabezpečili ich práva.

(22)

Ak sa členské štáty rozhodnú uplatňovať túto smernicu na žiakov, vyzývajú sa, aby zabezpečili súlad vnútroštátnych postupov prijímania učiteľov, ktorí výlučne sprevádzajú žiakov v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, s postupom pre žiakov ustanoveným v tejto smernici.

(23)

Činnosť aupaira poskytuje štátnym príslušníkom tretích krajín príležitosť zlepšiť si jazykové schopnosti a rozvíjať znalosti a kultúrne väzby s členskými štátmi, a tým prispieva k podpore medziľudských kontaktov. Zároveň však by mohli byť aupairi, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, vystavení riziku zneužívania. Na zabezpečenie spravodlivého zaobchádzania s aupairmi a riešenie ich osobitných potrieb by členské štáty mali mať možnosť uplatňovať ustanovenia tejto smernice týkajúce sa vstupu a pobytu aupairov.

(24)

Ak štátni príslušníci tretej krajiny môžu preukázať, že na celé obdobie ich pobytu v dotknutom členskom štáte získali zdroje, ktoré pochádzajú z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy, záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku zo strany organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov, členské štáty by mali takéto zdroje zohľadniť pri posudzovaní dostupnosti dostatočných zdrojov. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť orientačnú referenčnú sumu, ktorú považujú za „dostatočné zdroje“ a ktorá sa môže líšiť v závislosti od jednotlivých kategórií štátnych príslušníkov tretích krajín.

(25)

Členské štáty sa vyzývajú, aby žiadateľovi umožnili predložiť doklady a informácie v úradnom jazyku Únie, ktorý nie je ich úradným jazykom alebo jazykmi a ktorý určí dotknutý členský štát.

(26)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť schvaľovací postup pre verejné alebo súkromné výskumné organizácie alebo pre obe, ktoré majú záujem byť hostiteľom štátnych príslušníkov tretích krajín, na účely vykonávania výskumnej činnosti, alebo pre inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktoré majú záujem byť hostiteľom študentov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretej krajiny. Uvedené schvaľovanie by malo prebiehať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve alebo v administratívnych postupoch dotknutého členského štátu. Žiadosti podané v schválených výskumných organizáciách alebo vysokoškolských inštitúciách by sa mali zjednodušiť a mali by urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie na účely výskumu alebo štúdia.

(27)

Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť schvaľovací postup pre hostiteľské subjekty, ktoré majú záujem byť hostiteľom žiakov, stážistov alebo dobrovoľníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín. Členské štáty by mali mať možnosť uplatniť tento postup na niektoré alebo všetky kategórie hostiteľských subjektov. Uvedené schvaľovanie by malo prebiehať v súlade s postupmi stanovenými vo vnútroštátnom práve alebo v administratívnych postupoch dotknutého členského štátu. Žiadosti podané u schválených hostiteľských subjektov by mali urýchliť vstup štátnych príslušníkov tretích krajín prichádzajúcich do Únie na účely odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby alebo výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov.

(28)

Ak členské štáty stanovia schvaľovacie postupy pre hostiteľské subjekty, mali by mať možnosť rozhodnúť, či povolia prijatie len prostredníctvom schválených hostiteľských subjektov, alebo stanovia schvaľovací postup, ktorým umožnia prijatie aj prostredníctvom neschválených hostiteľských subjektov.

(29)

Touto smernicou by nemalo byť dotknuté právo členských štátov vydávať štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, povolenia na účely štúdia, výskumu alebo odbornej prípravy, iné než povolenia, na ktoré sa vzťahuje jej rozsah pôsobnosti.

(30)

Po splnení všetkých všeobecných a špecifických podmienok týkajúcich sa prijatia by členské štáty mali v určenej lehote vydať povolenie. Ak členský štát udelí iba povolenie na pobyt na svojom území a ak sú splnené všetky podmienky tejto smernice týkajúce sa prijatia, mal by tento členský štát udeliť dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny potrebné víza a mal by na tento účel zabezpečiť účinnú spoluprácu príslušných orgánov. Ak členský štát neudeľuje víza, mal by dotknutému štátnemu príslušníkovi tretej krajiny poskytnúť rovnocenné povolenie umožňujúce vstup.

(31)

V povolení by sa malo uviesť právne postavenie dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny. Členské štáty by mali mať možnosť uviesť ďalšie informácie v papierovej podobe alebo ich uchovávať v elektronickej podobe za predpokladu, že tieto informácie nepredstavujú ďalšie podmienky.

(32)

Špecifická povaha pobytu každej kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, by sa mala odzrkadľovať v rôznych dĺžkach doby platnosti povolení podľa tejto smernice.

(33)

Členské štáty by mali mať právo stanoviť, že celková dĺžka pobytu študentov nesmie prekročiť maximálnu dĺžku štúdia, ktorá je stanovená vo vnútroštátnom práve. Maximálna dĺžka štúdia by v tejto súvislosti mohla tiež zahŕňať prípadné predĺženie štúdia na účely opakovania jedného alebo viacerých ročníkov štúdia, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve dotknutého členského štátu.

(34)

Členské štáty by mali mať možnosť vyberať od žiadateľov poplatok za spracovanie žiadostí o povolenie a oznámení. Poplatky by nemali byť neprimerané ani neúmerne vysoké, aby nepredstavovali prekážku plnenia cieľov tejto smernice.

(35)

Práva udelené štátnym príslušníkom tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, by nemali závisieť od formy povolenia, ktoré vydáva každý členský štát.

(36)

Prijatie na účely tejto smernice by malo byť možné zamietnuť z riadne odôvodnených dôvodov. Predovšetkým by malo byť možné zamietnuť prijatie vtedy, ak sa členský štát na základe posúdenia faktov v danom prípade a s ohľadom na zásadu proporcionality domnieva, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny predstavuje možné ohrozenie verejného poriadku, verejnej bezpečnosti alebo verejného zdravia.

(37)

Cieľom tejto smernice nie je úprava vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania a smernica sa nezameriava ani na harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov alebo postupov, pokiaľ ide o právne postavenie pracovníkov. Napriek tomu je možné, že osobitné kategórie štátnych príslušníkov tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica, sa v niektorých členských štátoch považujú na základe vnútroštátneho práva, kolektívnych zmlúv alebo praxe za osoby v pracovnoprávnom vzťahu. Ak členský štát považuje výskumných pracovníkov, dobrovoľníkov, stážistov alebo aupairov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, mal by si tento členský štát zachovať právo určiť počty prijímaných osôb z dotknutej kategórie alebo kategórií v súlade s článkom 79 ods. 5 ZFEÚ.

(38)

Ak výskumný pracovník, dobrovoľník, stážista alebo aupair, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, požiada o prijatie na účely uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu v členskom štáte, tento členský štát by mal mať možnosť vykonať test potvrdzujúci, že dané miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce.

(39)

V prípade študentov by sa počty prijímaných osôb nemali uplatňovať, keďže študenti, ktorým je síce povolené počas štúdia pracovať v súlade s podmienkami stanovenými v tejto smernici, žiadajú o vstup na územie členských štátov, aby ako svoju hlavnú činnosť vykonávali štúdium, ktoré by mohlo zahŕňať povinnú odbornú prípravu.

(40)

Ak výskumný pracovník, dobrovoľník, stážista alebo aupair po prijatí na územie dotknutého členského štátu požiada o obnovenie povolenia na účely nadviazania alebo pokračovania pracovnoprávneho vzťahu v dotknutom členskom štáte, s výnimkou výskumných pracovníkov, ktorí pokračujú v pracovnoprávnom vzťahu s rovnakým hostiteľským subjektom, tento členský štát by mal mať možnosť uplatniť test potvrdzujúci, že dané miesto nie je možné obsadiť zo zdrojov na domácom trhu práce.

(41)

V prípade pochybností o vierohodnosti žiadosti o prijatie by členské štáty mali mať možnosť vykonať príslušné kontroly alebo požadovať dôkazy, na základe ktorých v jednotlivých prípadoch vyhodnotia žiadateľov plánovaný výskum, štúdium, odbornú prípravu, dobrovoľnícku službu, výmenný program žiakov alebo vzdelávací projekt či činnosť aupairov, s cieľom bojovať proti zneužívaniu a nesprávnemu využívaniu postupu stanoveného touto smernicou.

(42)

Ak sú poskytnuté informácie neúplné, členské štáty by mali v primeranej lehote informovať žiadateľa o ďalších požadovaných informáciách a stanoviť primeranú lehotu na ich poskytnutie. Ak sa dodatočné informácie neposkytnú v uvedenej lehote, žiadosť by sa mohla zamietnuť.

(43)

Vnútroštátne orgány by mali žiadateľa informovať o rozhodnutí o žiadosti. Informovať by ich mali písomne čo najskôr a najneskôr v lehote stanovenej v tejto smernici.

(44)

Cieľom tejto smernice je uľahčovať mobilitu výskumných pracovníkov a študentov v EÚ znížením administratívnej záťaže spojenej s mobilitou vo viacerých členských štátoch. Na tento účel sa v tejto smernici ustanovuje osobitný systém mobility v EÚ, v rámci ktorého sa držiteľom platného povolenia na účely výskumu alebo štúdia vydaného prvým členským štátom v súlade s ustanoveniami tejto smernice umožňuje vstup do jedného alebo viacerých členských štátov, ako aj pobyt a vykonávanie časti výskumnej činnosti alebo štúdia v nich.

(45)

S cieľom umožniť výskumným pracovníkom jednoduchý presun medzi výskumnými organizáciami na účel výskumu by sa ich krátkodobá mobilita mala vzťahovať na pobyty v druhých členských štátoch počas obdobia najviac 180 dní v rámci ktoréhokoľvek 360-dňového obdobia pripadajúceho na členský štát. Dlhodobá mobilita výskumných pracovníkov by sa mala vzťahovať na pobyty v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch presahujúce obdobie 180 dní pripadajúcich na členský štát. Rodinní príslušníci výskumných pracovníkov by mali mať právo umožniť sprevádzať výskumného pracovníka počas mobility. Postup týkajúci sa ich mobility by sa mal zosúladiť s postupom vzťahujúcim sa na výskumného pracovníka, ktorého sprevádzajú.

(46)

Pokiaľ ide o študentov, na ktorých sa vzťahujú programy Únie, viacstranné programy alebo dohoda medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, mala by sa v tejto smernici v záujme zabezpečenia kontinuity ich štúdia ustanoviť mobilita v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch na obdobie najviac 360 dní pripadajúcich na členský štát.

(47)

Ak sa výskumný pracovník alebo študent na základe oznamovacieho postupu presťahuje do druhého členského štátu a na uľahčenie prístupu k službám a právam je potrebný doklad, druhý členský štát by mal mať možnosť vydať doklad, v ktorom potvrdí, že tento výskumný pracovník alebo študent má právo na pobyt na území dotknutého členského štátu. Takýto doklad by nemal predstavovať dodatočnú podmienku požívania práv ustanovených v tejto smernici a mal by mať len deklaratórnu povahu.

(48)

Hoci by sa v rámci osobitného systému mobility zavedeného touto smernicou mali stanoviť samostatné pravidlá vstupu a pobytu na účely výskumu alebo štúdia v inom členskom štáte než členský štát, ktorý vydal prvé povolenie, naďalej by sa mali uplatňovať všetky ostatné pravidlá vzťahujúce sa na pohyb osôb cez hranice stanovené v príslušných ustanoveniach schengenského acquis.

(49)

Ak povolenie vydal členský štát, ktorý neuplatňuje schengenské acquis v plnom rozsahu, a výskumný pracovník, jeho rodinní príslušníci alebo študent prekročia v rámci mobility v EÚ vonkajšiu hranicu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/399 (9), mal by mať členský štát právo požadovať dôkaz o tom, že výskumný pracovník alebo študent sa presúvajú na jeho územie na účely výskumu alebo štúdia, alebo o tom, že rodinní príslušníci sa presúvajú na jeho územie ako sprievod výskumného pracovníka v rámci mobility. Okrem toho by členské štáty, ktoré uplatňujú schengenské acquis v plnom rozsahu, mali v prípade prekročenia vonkajšej hranice v zmysle nariadenia (EÚ) 2016/399 skontrolovať údaje v Schengenskom informačnom systéme a zamietnuť vstup osobám, o ktorých sa v tomto systéme vytvoril záznam na účel odopretia vstupu alebo pobytu v zmysle nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 (10), alebo vzniesť námietku voči mobilite takýchto osôb.

(50)

Táto smernica by mala umožniť druhým členským štátom vyžadovať, aby výskumný pracovník alebo študent, ktorý sa presúva na základe povolenia vydaného v prvom členskom štáte a ktorý nespĺňa alebo už nespĺňa podmienky pre mobilitu, opustil jeho územie. Ak je výskumný pracovník alebo študent držiteľom platného povolenia vydaného v prvom členskom štáte, druhý členský štát by mal mať možnosť požadovať, aby sa tento výskumný pracovník alebo študent vrátil v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES (11) do prvého členského štátu. Ak mobilitu povolil druhý členský štát na základe povolenia vydaného v prvom členskom štáte a ak sa počas mobility toto povolenie odníme alebo jeho platnosť uplynie, druhý členský štát by mal mať možnosť rozhodnúť, že výskumného pracovníka alebo študenta vráti do tretej krajiny v súlade so smernicou 2008/115/ES alebo bezodkladne požiada prvý členský štát, aby povolil výskumnému pracovníkovi alebo študentovi opätovný vstup na svoje územie. V druhom uvedenom prípade by výskumnému pracovníkovi alebo študentovi mal prvý členský štát vydať doklad umožňujúci opätovný vstup na jeho územie.

(51)

Politiky a pravidlá Únie v oblasti prisťahovalectva a politiky a programy Únie na podporu mobility výskumných pracovníkov a študentov na úrovni Únie by sa mali navzájom dopĺňať. Členské štáty by pri určovaní doby platnosti povolenia vydaného výskumným pracovníkom a študentom mali zohľadniť plánovanú mobilitu do iných členských štátov v súlade s ustanoveniami o mobilite. Výskumní pracovníci a študenti, na ktorých sa vzťahujú programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, by mali mať nárok na získanie povolenia najmenej na dva roky, ak spĺňajú príslušné podmienky prijímania na toto obdobie.

(52)

S cieľom umožniť študentom pokryť časť nákladov na ich štúdium a pokiaľ možno získať praktické skúsenosti by sa im počas ich štúdia mal umožniť prístup na trh práce členského štátu, v ktorom sa štúdium uskutočňuje, a to za podmienok stanovených v tejto smernici. Študenti by mali mať možnosť pracovať určitý minimálny počet hodín stanovený na tento účel v tejto smernici. Hlavným pravidlom by mala byť zásada prístupu študentov na trh práce. Vo výnimočných prípadoch by však mali mať členské štáty možnosť zohľadniť situáciu na svojich vnútroštátnych trhoch práce.

(53)

Ako súčasť snahy o zabezpečenie kvalifikovaných pracovných síl do budúcnosti by mali mať študenti, ktorí ukončia štúdium v Únii, možnosť zostať počas obdobia ustanoveného v tejto smernici na území dotknutého členského štátu s cieľom hľadať si prácu alebo založiť podnik. Takú istú možnosť by mali mať aj výskumní pracovníci po skončení ich výskumnej činnosti vymedzenej v dohode o hosťovaní. Od študentov a výskumných pracovníkov sa môže požadovať, aby na účel udelenia povolenia na pobyt predložili dôkazy v súlade s požiadavkami tejto smernice. Keď im členské štáty takéto povolenie na pobyt udelia, prestávajú sa považovať za výskumných pracovníkov alebo študentov v zmysle tejto smernice. Členské štáty by mali mať možnosť po uplynutí minimálnej lehoty stanovenej v tejto smernici skontrolovať, či majú reálnu šancu zamestnať sa alebo začať podnikať. Touto možnosťou nie sú dotknuté iné oznamovacie povinnosti ustanovené vo vnútroštátnom práve na iné účely. Povolením vydaným na účely hľadania práce alebo založenia podniku by sa nemalo udeľovať automatické právo na prístup na trh práce alebo na založenie podniku. Keď štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bolo vydané povolenie zdržiavať sa na území na účel hľadania práce alebo založenia podniku, žiada o povolenie na zamestnanie s cieľom obsadiť pracovné miesto, členské štáty by si mali zachovať právo zohľadniť situáciu na svojom trhu práce.

(54)

V súlade s článkom 79 ZFEÚ by sa malo zabezpečiť spravodlivé zaobchádzanie so štátnymi príslušníkmi tretích krajín, na ktorých sa vzťahuje táto smernica. Výskumní pracovníci by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 a 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ (12), s výhradou možnosti tohto členského štátu obmedziť rovnaké zaobchádzanie v osobitných prípadoch ustanovených v tejto smernici. Na študentov by sa mala naďalej vzťahovať smernica 2011/98/EÚ vrátane obmedzení ustanovených v tejto smernici. Na stážistov, dobrovoľníkov a aupairov, ak sú v dotknutom členskom štáte považovaní za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, by sa mala naďalej vzťahovať smernica 2011/98/EÚ. Stážisti, dobrovoľníci a aupairi, ak sa v dotknutom členskom štáte nepovažujú za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, ako aj žiaci by mali mať nárok na rovnaké zaobchádzanie ako so štátnymi príslušníkmi dotknutého členského štátu, pokiaľ ide o minimálny súbor práv ustanovený v tejto smernici. Patrí sem aj prístup k tovaru a službám, čo nezahŕňa študijné ani odborné štipendiá a pôžičky.

(55)

Ak sa výskumní pracovníci a študenti, ako aj stážisti, dobrovoľníci a aupairi považujú v dotknutom členskom štáte za osoby v pracovnoprávnom vzťahu, poskytuje sa im rovnaké zaobchádzanie vrátane rovnakého zaobchádzania súvisiaceho s časťami sociálneho zabezpečenia uvedenými v článku 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 (13). Touto smernicou sa neharmonizujú právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica sa obmedzuje na uplatňovanie zásady rovnakého zaobchádzania v oblasti sociálneho zabezpečenia na štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do jej rozsahu pôsobnosti. Okrem toho sa touto smernicou nepriznávajú práva v súvislosti so situáciami, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Únie, ako napríklad vo vzťahu k rodinným príslušníkom s pobytom v tretej krajine. To by však nemalo mať vplyv na prípadné právo pozostalých, ktorých práva sa odvodzujú od štátnych príslušníkov tretích krajín patriacich do pôsobnosti tejto smernice, poberať pri pobyte v tretej krajine pozostalostné dôchodky.

(56)

Vo viacerých členských štátoch je právo na rodinné dávky podmienené určitou formou spojenia s daným členským štátom, keďže dávky sú určené na podporu pozitívneho demografického vývoja s cieľom zabezpečiť v danom členskom štáte budúcu pracovnú silu. Touto smernicou by preto nemalo byť dotknuté právo členského štátu obmedziť za určitých podmienok rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu k rodinným dávkam, ak sa výskumný pracovník a sprevádzajúci rodinní príslušníci v členskom štáte zdržiavajú dočasne.

(57)

V prípade mobility medzi členskými štátmi sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1231/2010 (14). Touto smernicou by sa štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorých záujmy v členských štátoch majú cezhraničný charakter, nemalo poskytovať viac práv v oblasti sociálneho zabezpečenia, ako sa už poskytuje v existujúcom práve Únie.

(58)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté priaznivejšie ustanovenia práva Únie a uplatniteľných medzinárodných nástrojov.

(59)

Povolenia na pobyt ustanovené v tejto smernici by mali udeľovať príslušné orgány členského štátu, používajúc pritom jednotný formát ustanovený v nariadení Rady (ES) č. 1030/2002 (15).

(60)

Každý členský štát by mal zabezpečiť, aby sa širokej verejnosti najmä prostredníctvom internetu sprístupnil vhodný súbor pravidelne aktualizovaných informácií o hostiteľských subjektoch schválených na účely tejto smernice a podmienkach a postupoch prijímania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie členských štátov na účely tejto smernice.

(61)

Táto smernica rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie v súlade s článkom 6 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ).

(62)

Členské štáty by mali uviesť do účinnosti ustanovenia tejto smernice bez diskriminácie založenej na pohlaví, rase, farbe pleti, etnickom alebo sociálnom pôvode, genetických vlastnostiach, jazyku, náboženskom vyznaní alebo viere, politických alebo iných názoroch, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, pôvode, postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(63)

V súlade so Spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 (16) sa členské štáty zaväzujú pripojiť v odôvodnených prípadoch k svojim oznámeniam o transpozičných opatreniach jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené.

(64)

Keďže cieľ tejto smernice, a to stanoviť podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odbornej prípravy a Európskej dobrovoľníckej služby (ako povinné ustanovenia) a výmeny žiakov, dobrovoľníckej služby okrem Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair (ako nepovinné ustanovenia), nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o EÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie uvedeného cieľa.

(65)

V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa uvedené členské štáty nezúčastňujú na prijatí tejto smernice, nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.

(66)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o EÚ a k ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.

(67)

Povinnosť transponovať túto smernicu do vnútroštátneho práva by sa mala obmedziť na tie ustanovenia, ktoré predstavujú podstatnú zmenu v porovnaní so smernicami 2004/114/ES a 2005/71/ES. Povinnosť transponovať ustanovenia, ktoré sa nezmenili, vyplýva z uvedených smerníc.

(68)

Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté záväzky členských štátov týkajúce sa lehôt na transpozíciu smerníc stanovených v prílohe I časti B do vnútroštátneho práva a na ich uplatňovanie,

a)

podmienky vstupu a pobytu na obdobie dlhšie ako 90 dní na území členských štátov a práva štátnych príslušníkov tretích krajín, prípadne ich rodinných príslušníkov na účel výskumu, štúdia, odbornej prípravy alebo dobrovoľníckej služby v Európskej dobrovoľníckej službe, a ak tak rozhodnú členské štáty, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov, inej dobrovoľníckej služby ako Európskej dobrovoľníckej služby alebo činnosti aupair;

b)

podmienky vstupu a pobytu a práv výskumných pracovníkov a prípadne ich rodinných príslušníkov a študentov uvedených v písmene a) v iných členských štátoch, ako je členský štát, ktorý štátnemu príslušníkovi tretej krajiny udelí povolenie na pobyt na základe tejto smernice ako prvý.

a)

ktorí žiadajú o medzinárodnú ochranu alebo sú osobami s poskytnutou medzinárodnou ochranou v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ (17), alebo sú osobami s poskytnutou dočasnou ochranou v členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2001/55/ES (18);

b)

ktorých vyhostenie bolo odložené zo skutkových alebo právnych dôvodov;

c)

ktorí sú rodinnými príslušníkmi občanov Únie, ktorí uplatňujú svoje právo na voľný pohyb v rámci Únie;

d)

ktorí majú dlhodobý pobyt v niektorom členskom štáte v súlade so smernicou Rady 2003/109/ES (19);

e)

ktorí spolu so svojimi rodinnými príslušníkmi a bez ohľadu na ich štátnu príslušnosť majú rovnaké právo na voľný pohyb ako občania Únie na základe dohôd medzi Úniou a jej členskými štátmi a tretími krajinami alebo medzi Úniou a tretími krajinami;

f)

ktorí prichádzajú do Únie ako zamestnanci-stážisti na základe vnútropodnikového presunu podľa smernice 2014/66/EÚ;

g)

ktorí sú prijatí ako vysokokvalifikovaní pracovníci v súlade so smernicou Rady 2009/50/ES (20).

1.

„štátny príslušník tretej krajiny“ je osoba, ktorá nie je občanom Únie v zmysle článku 20 ods. 1 ZFEÚ;

2.

„výskumný pracovník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má doktorandský titul alebo primeranú vysokoškolskú kvalifikáciu, ktorá umožňuje prístup tohto štátneho príslušníka tretej krajiny k doktorandským programom, vybraný výskumnou organizáciou a prijatý na územie členského štátu na vykonávanie výskumného projektu, na ktorý sa spravidla vyžaduje takáto kvalifikácia;

3.

„študent“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý inštitúciou vysokoškolského vzdelávania a je prijatý na územie členského štátu, aby vykonával ako hlavnú činnosť štúdium vedúce k získaniu kvalifikácie vysokoškolského vzdelania uznanej týmto členským štátom vrátane diplomov, osvedčení alebo doktorandských titulov získaných v inštitúcii vysokoškolského vzdelávania, ktoré môže zahŕňať prípravný kurz pred takýmto vzdelávaním v súlade s vnútroštátnym právom alebo povinnú odbornú prípravu;

4.

„žiak“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu, aby sa zúčastnil na uznanom štátnom alebo regionálnom programe stredoškolského vzdelávania, ktorý zodpovedá stupňu 2 alebo 3 medzinárodnej štandardnej klasifikácie vzdelania, v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, ktorý vedie vzdelávacie zariadenie v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi;

5.

„stážista“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý má vysokoškolský titul alebo sa zúčastňuje na štúdiu v tretej krajine, ktoré vedie k vysokoškolskému titulu, a ktorý je prijatý na územie členského štátu na program odbornej prípravy na účely získania vedomostí, postupov a skúseností v odbornom prostredí;

6.

„dobrovoľník“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu, aby sa zúčastňoval na programe dobrovoľníckej služby;

7.

„program dobrovoľníckej služby“ je program praktickej solidárnej činnosti, ktorý vychádza z programu uznaného dotknutým členským štátom alebo Úniou, sleduje ciele všeobecného záujmu na neziskové účely a v rámci ktorého činnosti nie sú odmeňované s výnimkou náhrad výdavkov a/alebo vreckového;

8.

„aupair“ je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý je prijatý na územie členského štátu a ktorého má dočasne prijať rodina, aby si zlepšil svoje jazykové zručnosti a vedomosti o dotknutom členskom štáte výmenou za ľahké domáce práce a starostlivosť o deti;

9.

„výskum“ je tvorivá, systematicky vykonávaná práca s cieľom rozšíriť vedomosti vrátane vedomostí o človeku, kultúre a spoločnosti, a využívanie týchto vedomostí na tvorbu nových aplikácií;

10.

„výskumná organizácia“ je akákoľvek verejná alebo súkromná organizácia, ktorá vykonáva výskum;

11.

„vzdelávacie zariadenie“ je verejné alebo súkromné zariadenie stredoškolského vzdelávania uznané dotknutým členským štátom alebo zariadenie, ktorého študijné smery sú uznané v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi na základe transparentných kritérií a ktoré sa zúčastňuje na výmennom programe žiakov alebo vzdelávacom projekte na účely stanovené v tejto smernici;

12.

„vzdelávací projekt“ je súbor vzdelávacích činností vypracovaných vzdelávacím zariadením členského štátu v spolupráci s podobnými zariadeniami v tretej krajine na účely vzájomnej kultúrnej a vedomostnej výmeny;

13.

„inštitúcia vysokoškolského vzdelávania“ je akýkoľvek druh inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, ktorá sa za takú uznáva alebo považuje v súlade s vnútroštátnym právom a ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo postupmi ponúka uznané tituly vysokoškolského vzdelania alebo iné uznané kvalifikácie terciárneho stupňa bez ohľadu na názov takéhoto zariadenia, alebo akákoľvek inštitúcia, ktorá v súlade s vnútroštátnym právom alebo vnútroštátnymi postupmi ponúka odborné vzdelávanie alebo prípravu na terciárnom stupni;

14.

„hostiteľský subjekt“ je výskumná organizácia, inštitúcia vysokoškolského vzdelávania, vzdelávacie zariadenie, organizácia zodpovedná za program dobrovoľníckej služby alebo subjekt prijímajúci stážistov, ku ktorému je pridelený štátny príslušník tretej krajiny na účely tejto smernice a ktorý sa nachádza na území dotknutého členského štátu, bez ohľadu na jeho právnu formu v súlade s vnútroštátnym právom;

15.

„hostiteľská rodina“ je rodina, ktorá dočasne prijala aupaira a delí sa s ním o svoj každodenný rodinný život na území členského štátu na základe dohody uzatvorenej medzi touto rodinou a aupairom;

16.

„zamestnanie“ je výkon činností za odmenu predstavujúcich akúkoľvek formu práce upravenú vnútroštátnym právom alebo uplatniteľnými kolektívnymi dohodami alebo v súlade s ustálenými postupmi pre zamestnávateľa alebo pod jeho vedením a dohľadom;

17.

„zamestnávateľ“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba, pre ktorú alebo pod ktorej vedením a dohľadom sa zamestnanie vykonáva;

18.

„prvý členský štát“ je členský štát, ktorý udelí štátnemu príslušníkovi tretej krajiny povolenie na základe tejto smernice ako prvý;

19.

„druhý členský štát“ je akýkoľvek iný členský štát ako prvý členský štát;

20.

„programy Únie alebo viacstranné programy, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility“ sú programy financované Úniou alebo členskými štátmi, ktorými sa podporuje mobilita štátnych príslušníkov tretích krajín v Únii alebo v členských štátoch zúčastňujúcich sa na príslušných programoch;

21.

„povolenie“ je povolenie na pobyt alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, dlhodobé vízum udelené na účely tejto smernice;

22.

„povolenie na pobyt“ je povolenie udelené podľa formátu stanoveného v nariadení (ES) č. 1030/2002, ktoré umožňuje jeho držiteľovi legálny pobyt na území členského štátu;

23.

„dlhodobé vízum“ je povolenie udelené členským štátom, ako sa stanovuje v článku 18 Schengenského dohovoru (21), alebo udelené v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov, ktoré schengenské acquis neuplatňujú v plnom rozsahu;

24.

„rodinní príslušníci“ sú štátni príslušníci tretej krajiny v zmysle článku 4 ods. 1 smernice 2003/86/ES.

a)

dvojstranných alebo viacstranných dohôd uzavretých medzi Úniou alebo Úniou a jej členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo

b)

dvojstranných alebo mnohostranných dohôd uzavretých medzi jedným alebo viacerými členskými štátmi a jednou alebo viacerými tretími krajinami.

a)

všeobecné podmienky stanovené v článku 7 a

b)

podľa príslušných osobitných podmienok v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16.

a)

predloží platný cestovný doklad určený podľa vnútroštátneho práva, a ak sa to vyžaduje, žiadosť o víza alebo platné víza, prípadne platné povolenie na pobyt alebo platné dlhodobé víza; členské štáty môžu vyžadovať, aby bol cestovný doklad platný aspoň počas trvania predpokladaného pobytu;

b)

ak je štátnym príslušníkom tretej krajiny maloletý v zmysle vnútroštátneho práva dotknutého členského štátu, predloží súhlas rodičov na plánovaný pobyt alebo rovnocenný doklad;

c)

predloží dôkaz o tom, že má alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, že požiadal o zdravotné poistenie pokrývajúce všetky riziká, proti ktorým sú zvyčajne poistení štátni príslušníci dotknutého členského štátu; poistenie musí byť platné počas obdobia plánovaného pobytu;

d)

ak to členský štát požaduje, predloží dôkaz, že zaplatil poplatok za spracovanie žiadosti stanovený v článku 36;

e)

na požiadanie dotknutého členského štátu predloží dôkaz, že štátny príslušník tretej krajiny počas plánovaného pobytu bude mať dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie bez toho, aby musel využívať systém sociálneho zabezpečenia členského štátu, ako aj na cestu späť. Posúdenie dostatočných zdrojov musí byť založené na individuálnom preskúmaní prípadu a zohľadňujú sa pri ňom zdroje, ktoré vyplývajú okrem iného z grantu alebo štipendia, platnej pracovnej zmluvy alebo záväznej pracovnej ponuky alebo finančného záväzku organizácie zameranej na výmenné programy žiakov, subjektu venujúceho sa hosťovaniu stážistov, organizácie zaoberajúcej sa programom dobrovoľníckej služby, hostiteľskej rodiny alebo organizácie sprostredkujúcej aupairov.

a)

ak výskumná organizácia viac nespĺňa ustanovenia odseku 2 tohto článku, článku 8 ods. 2 alebo článku 10 ods. 7;

b)

ak sa súhlas získal podvodom alebo

c)

ak výskumná organizácia podpísala dohodu o hosťovaní so štátnym príslušníkom tretej krajiny podvodným alebo nedbanlivým spôsobom.

a)

názov a účel výskumnej činnosti alebo oblasti výskumu;

b)

záväzok štátneho príslušníka tretej krajiny usilovať sa o ukončenie výskumnej činnosti;

c)

záväzok výskumnej organizácie byť hostiteľom štátneho príslušníka tretej krajiny na účely ukončenia výskumnej činnosti;

d)

dátum začatia a ukončenia alebo odhadovanú dĺžku trvania výskumnej činnosti;

e)

informácie o plánovanej mobilite v jednom alebo vo viacerých druhých členských štátoch, ak je mobilita známa v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte.

a)

informáciu o právnom vzťahu medzi výskumnou organizáciou a výskumným pracovníkom;

b)

informáciu o pracovných podmienkach výskumného pracovníka.

a)

účelu a odhadovanej dĺžky trvania výskumnej činnosti a dostupnosti finančných zdrojov potrebných na jej vykonanie;

b)

kvalifikácií štátneho príslušníka tretej krajiny vzhľadom na ciele výskumu, ako je doložené overenou kópiou kvalifikácií.

a)

o tom, že štátny príslušník tretej krajiny bol prijatý na štúdium inštitúciou vysokoškolského vzdelávania;

b)

o zaplatení poplatkov účtovaných inštitúciou vysokoškolského vzdelávania, ak to členský štát vyžaduje;

c)

o dostatočnom ovládaní jazyka, v ktorom má absolvovať štúdium, ak to členský štát vyžaduje;

d)

o tom, že štátny príslušník tretej krajiny bude mať dostatočné zdroje na pokrytie študijných nákladov, ak to členský štát vyžaduje.

a)

štátny príslušník tretej krajiny dosiahol minimálny vek alebo študijný ročník a neprekročil maximálny vek alebo študijný ročník stanovený dotknutým členským štátom;

b)

bol prijatý vzdelávacím zariadením;

c)

sa zúčastnil na uznanom štátnom alebo regionálnom programe vzdelávania v rámci výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, ktorý uskutočňuje vzdelávacie zariadenie v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi;

d)

vzdelávacie zariadenie alebo tretia strana, pokiaľ sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, za štátneho príslušníka tretej krajiny preberá zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o študijné náklady;

e)

štátny príslušník tretej krajiny bude počas celého pobytu ubytovaný v rodine, v osobitnom ubytovacom zariadení v rámci vzdelávacieho zariadenia alebo pokiaľ sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, v akomkoľvek inom zariadení, ktoré spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom a ktoré bolo vybrané v súlade s pravidlami výmenného programu žiakov alebo vzdelávacieho projektu, na ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zúčastňuje.

a)

predloží dohodu o odbornej príprave s hostiteľským subjektom, ktorá obsahuje teoretickú a praktickú odbornú prípravu. Členské štáty môžu vyžadovať, aby dohodu o takejto odbornej príprave schválil príslušný orgán a aby podmienky dohody spĺňali požiadavky stanovené vo vnútroštátnom právne, kolektívnych dohodách alebo postupoch dotknutého členského štátu. Dohoda o odbornej príprave obsahuje:

b)

predloží dôkaz o získaní vysokoškolského titulu do dvoch rokov predchádzajúcich dňu podania žiadosti alebo o prebiehajúcom štúdiu, ktoré vedie k vysokoškolskému titulu;

c)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že počas pobytu bude mať štátny príslušník tretej krajiny dostatočné zdroje na pokrytie svojich nákladov na odbornú prípravu;

d)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že štátny príslušník tretej krajiny absolvoval alebo absolvuje jazykovú prípravu, aby získal vedomosti potrebné na účely stáže;

e)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že hostiteľský subjekt za štátneho príslušníka tretej krajiny preberá zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o náklady na živobytie a ubytovanie;

f)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že ak ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny počas pobytu zabezpečuje hostiteľský subjekt, ubytovanie spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom.

a)

predloží dohodu s hostiteľským subjektom alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, iným orgánom v dotknutom členskom zodpovedným za program dobrovoľníckej služby, na ktorom sa štátny príslušník tretej krajiny zúčastňuje. Dohoda obsahuje:

b)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že ak ubytovanie štátneho príslušníka tretej krajiny počas pobytu zabezpečuje hostiteľský subjekt, ubytovanie spĺňa podmienky stanovené dotknutým členským štátom;

c)

predloží dôkaz o tom, že hostiteľský subjekt alebo ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, iný orgán zodpovedný za program dobrovoľníckej služby uzavrel poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú tretím stranám;

d)

ak to členský štát vyžaduje, predloží dôkaz o tom, že štátny príslušník tretej krajiny absolvoval alebo absolvuje základný úvod do jazyka, histórie, politických a sociálnych štruktúr tohto členského štátu.

a)

predloží dohodu medzi štátnym príslušníkom tretej krajiny a hostiteľskou rodinou s vymedzením práv a povinností štátneho príslušníka tretej krajiny ako aupaira vrátane zásad týkajúcich sa vreckového, ktoré bude dostávať, primeraných dojednaní, ktoré aupairovi umožnia navštevovať kurzy, a maximálneho počtu hodín rodinných povinností;

b)

je vo veku od 18 do 30 rokov. Vo výnimočných prípadoch môžu členské štáty povoliť vstup štátneho príslušníka tretej krajiny ako aupaira, ktorý presahuje maximálnu vekovú hranicu;

c)

predloží dôkaz o tom, že hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov, ak sa tak ustanovuje vo vnútroštátnom práve, preberá za štátneho príslušníka tretej krajiny zodpovednosť počas pobytu na území dotknutého členského štátu, najmä pokiaľ ide o náklady na živobytie, ubytovanie a riziká nehôd.

a)

o základnej znalosti jazyka dotknutého členského štátu alebo

b)

o tom, že má stredoškolské vzdelanie, odbornú kvalifikáciu alebo prípadne spĺňa podmienky na výkon regulovaného povolania, ako sa vyžaduje vo vnútroštátnom práve.

a)

nie sú splnené všeobecné podmienky stanovené v článku 7 alebo príslušné osobitné podmienky stanovené v článkoch 8, 11, 12, 13, 14 alebo 16;

b)

predložené doklady boli nadobudnuté podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené;

c)

dotknutý členský štát povoľuje vstup len prostredníctvom schváleného hostiteľského subjektu a hostiteľský subjekt nie je schválený.

a)

hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov nesplnili svoje zákonné povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)

prípadne hostiteľský subjekt alebo hostiteľská rodina, ktorá bude zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny, nespĺňa podmienky zamestnávania stanovené vo vnútroštátnom práve alebo kolektívnych dohodách alebo postupoch v členskom štáte;

c)

hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov boli sankcionovaní v súlade s vnútroštátnym právom za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie;

d)

hlavným cieľom zriadenia alebo prevádzky hostiteľského subjektu je uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

e)

prípadne podnik hostiteľského subjektu je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych právnych predpisov o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

f)

členský štát má dôkaz alebo vážne a objektívne dôvody domnievať sa, že by účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny bol iný ako ten, na ktorého základe žiada o prijatie.

a)

štátny príslušník tretej krajiny už nespĺňa všeobecné podmienky stanovené v článku 7 s výnimkou článku 7 ods. 6 alebo príslušné osobitné podmienky stanovené v článkoch 8, 11, 12, 13, 14, 16 alebo podmienky stanovené v článku 18;

b)

bolo povolenie alebo predložené doklady získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené;

c)

dotknutý členský štát povoľuje vstup len prostredníctvom schváleného hostiteľského subjektu a hostiteľský subjekt nie je schválený;

d)

štátny príslušník tretej krajiny využíva pobyt na iné účely, než sú tie, na ktoré mu bolo udelené povolenie na pobyt.

a)

hostiteľský subjekt alebo iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov nesplnili svoje zákonné povinnosti týkajúce sa sociálneho zabezpečenia, daní, pracovných práv alebo pracovných podmienok;

b)

prípadne hostiteľský subjekt alebo hostiteľská rodina zamestnávajúca štátneho príslušníka tretej krajiny nespĺňa podmienky zamestnávania stanovené vo vnútroštátnom práve alebo kolektívnych dohodách, alebo postupoch v dotknutom členskom štáte;

c)

hostiteľský subjekt, iný orgán uvedený v článku 14 ods. 1 písm. a), tretia strana, ako sa uvádza v článku 12 ods. 1 písm. d), hostiteľská rodina alebo organizácia sprostredkujúca aupairov boli sankcionovaní v súlade s vnútroštátnym právom za nelegálnu prácu alebo nelegálne zamestnávanie;

d)

hlavným cieľom zriadenia alebo prevádzky hostiteľského subjektu je uľahčovať vstup štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice;

e)

prípadne podnik hostiteľského subjektu je alebo bol v likvidácii podľa vnútroštátnych právnych predpisoch o konkurze alebo nevykonáva žiadnu hospodársku činnosť;

f)

sa v prípade študentov nedodržiavajú obmedzenia prístupu k zárobkovej činnosti podľa článku 24 alebo ak daný študent nedosahuje dostatočný pokrok v relevantnom štúdiu v súlade s vnútroštátnym právom alebo administratívnymi postupmi.

a)

podľa článku 12 ods. 1 písm. c) smernice 2011/98/EÚ vylúčením grantov a pôžičiek na štúdium a živobytie alebo iných grantov a pôžičiek;

b)

podľa článku 12 ods. 1 písm. e) smernice 2011/98/EÚ nepriznaním rodinných dávok pre výskumných pracovníkov, ktorí získali povolenie na pobyt na území dotknutého členského štátu na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov;

c)

podľa článku 12 ods. 1 písm. f) smernice 2011/98/EÚ obmedzením jeho uplatňovania na prípady, v ktorých sa registrované alebo obvyklé miesto pobytu rodinných príslušníkov výskumného pracovníka, pre ktorých požiadal o dávky, nachádza na území dotknutého členského štátu;

d)

podľa článku 12 ods. 1 písm. g) smernice 2011/98/EÚ obmedzením prístupu k bývaniu.

a)

nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 3 a prípadne v odsekoch 2 a 5;

b)

predložené doklady boli získané podvodným spôsobom alebo boli sfalšované alebo pozmenené.

a)

v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo

b)

po tom, ako bol výskumný pracovník prijatý do prvého členského štátu, a to bezprostredne po tom, ako vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.

a)

dohoda o hosťovaní v prvom členskom štáte, ako sa uvádza v článku 10, alebo ak to druhý členský štát vyžaduje, dohoda o hosťovaní s výskumnou organizáciou v druhom členskom štáte;

b)

plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v dohode o hosťovaní;

c)

dôkaz o tom, že výskumný pracovník má zdravotné poistenie pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. c);

d)

dôkaz o tom, že výskumný pracovník bude mať počas pobytu dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie, bez toho, aby musel využívať systém sociálnej pomoci daného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. e), ako aj nákladov na vycestovanie do prvého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 32 ods. 4 písm. b).

a)

nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 5 alebo prípadne v odseku 6;

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo v odseku 2 uvedeného článku;

c)

sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu, ako sa vymedzuje v odseku 1.

a)

uplatňuje článok 28 a umožní výskumnému pracovníkovi zotrvať na danom území na základe povolenia vydaného prvým členským štátom a počas doby jeho platnosti alebo

b)

uplatňuje postup stanovený v odsekoch 2 až 7.

a)

druhý členský štát môže od výskumného pracovníka, výskumnej organizácie v prvom členskom štáte alebo výskumnej organizácie v druhom členskom štáte požadovať, aby zaslali tieto doklady:

Druhý členský štát môže od žiadateľa požadovať, aby poskytol adresu dotknutého výskumného pracovníka na svojom území. Ak sa vo vnútroštátnom práve druhého členského štátu vyžaduje poskytnutie adresy v čase podania žiadosti a dotknutý výskumný pracovník ešte svoju budúcu adresu nepozná, tento členský štát akceptuje dočasnú adresu. V takom prípade výskumný pracovník poskytne svoju trvalú adresu najneskôr v čase vydania povolenia na dlhodobú mobilitu.

Druhý členský štát môže vyžadovať, aby žiadateľ predložil doklady v úradnom jazyku tohto členského štátu alebo v akomkoľvek úradnom jazyku Únie, ktorý určí tento členský štát;

b)

druhý členský štát prijme rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu a rozhodnutie čo najskôr písomne oznámi žiadateľovi, najneskôr však do 90 dní odo dňa, keď bola úplná žiadosť predložená príslušným orgánom druhého členského štátu;

c)

výskumný pracovník nie je povinný opustiť územie členských štátov na účely predloženia žiadosti a nepodlieha vízovej povinnosti;

d)

výskumnému pracovníkovi sa umožní uskutočňovať časť výskumu vo výskumnej organizácii v druhom členskom štáte dovtedy, pokým príslušné orgány neprijmú rozhodnutie o žiadosti o dlhodobú mobilitu, za predpokladu, že:

e)

žiadosť o dlhodobú mobilitu nemožno podať v rovnakom čase ako oznámenie o krátkodobej mobilite. Ak po začatí krátkodobej mobility výskumného pracovníka vznikne potreba dlhodobej mobility, môže druhý členský štát požadovať, aby sa žiadosť o dlhodobú mobilitu podala najmenej 30 dní pred skončením krátkodobej mobility.

a)

nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a);

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 s výnimkou odseku 1 písm. a) uvedeného článku;

c)

povolenie výskumného pracovníka v prvom členskom štáte uplynie počas konania alebo

d)

sa prípadne dosiahla maximálna dĺžka pobytu uvedená v odseku 1 druhom pododseku.

a)

nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 2 písm. a) alebo v odseku 4 tohto článku alebo

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov na odňatie povolenia stanovený v článku 21 s výnimkou odseku 1 písm. a), odseku 2 písm. f) a odsekov 3, 5 a 6 uvedeného článku.

a)

dokladov a informácií požadovaných podľa článku 28 ods. 5 a ods. 6 písm. b), c) a d), ktoré sa týkajú rodinných príslušníkov sprevádzajúcich výskumného pracovníka;

b)

dôkazu o tom, že rodinný príslušník sa zdržiava v prvom členskom štáte ako člen rodiny výskumného pracovníka v súlade s článkom 26.

a)

dokladov a informácií požadovaných podľa článku 29 ods. 2 písm. a) bodov i), ii), iii) a v), ktoré sa týkajú rodinných príslušníkov sprevádzajúcich výskumného pracovníka;

b)

dôkazu o tom, že rodinný príslušník sa zdržiava v prvom členskom štáte ako člen rodiny výskumného pracovníka v súlade s článkom 26.

a)

v čase podania žiadosti v prvom členskom štáte, ak sa mobilita do druhého členského štátu predpokladá už v tomto štádiu, alebo

b)

po tom, ako bol študent prijatý do prvého členského štátu, a to len čo vznikne vedomosť o plánovanej mobilite do druhého členského štátu.

a)

dôkaz, že študent uskutočňuje časť štúdia v druhom členskom štáte v rámci programu Únie alebo viacstranného programu, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, a dôkaz, že študenta prijala inštitúcia vysokoškolského vzdelávania v druhom členskom štáte;

b)

plánované trvanie a dátumy mobility, ak sa neuvádzajú v písmene a);

c)

dôkaz o tom, že študent má zdravotné poistenie pokrývajúceho všetky riziká, ktoré bežne zahŕňa poistenie štátnych príslušníkov dotknutého členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. c);

d)

dôkaz o tom, že študent bude mať počas pobytu dostatočné zdroje na pokrytie nákladov na živobytie, bez toho, aby musel využiť systém sociálnej pomoci daného členského štátu, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. e), študijných nákladov, ako aj nákladov na vycestovanie do prvého členského štátu v prípadoch uvedených v článku 32 ods. 4 písm. b);

e)

dôkaz o tom, že zaplatil prípadné poplatky, ktoré si účtuje inštitúcia vysokoškolského vzdelávania.

a)

nie sú splnené podmienky stanovené v odseku 5 alebo 6;

b)

sa uplatňuje jeden z dôvodov na zamietnutie stanovený v článku 20 ods. 1 písm. b) alebo c) alebo v odseku 2 uvedeného článku;

c)

sa dosiahla maximálna dĺžka pobytu uvedená v odseku 1.

a)

kópiu oznámenia v súlade s článkom 28 ods. 2 alebo s článkom 31 ods. 2, alebo

b)

ak druhý členský štát umožňuje mobilitu bez oznámenia, dôkaz o tom, že študent uskutočňuje časť štúdia v druhom členskom štáte v rámci programu Únie alebo viacstranného programu, ktorý zahŕňa opatrenia v oblasti mobility, alebo dohody medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania, alebo v prípade výskumných pracovníkov buď kópiu dohody o hosťovaní, v ktorej sa uvádzajú podrobné údaje o mobilite výskumného pracovníka, alebo ak sa podrobné údaje o mobilite v dohode o hosťovaní neuvádzajú, list od výskumnej organizácie v druhom členskom štáte, v ktorom sa uvádza aspoň dĺžka trvania mobility v rámci EÚ a sídlo výskumnej organizácie v druhom členskom štáte.

a)

druhý členský štát môže požiadať výskumného pracovníka, prípadne jeho rodinných príslušníkov alebo študenta, aby okamžite prestal vykonávať všetky činnosti a opustil jeho územie;

b)

prvý členský štát na žiadosť druhého členského štátu umožní opätovný vstup výskumného pracovníka, prípadne jeho rodinných príslušníkov alebo študenta, a to bez formalít a bezodkladne. Toto ustanovenie sa uplatňuje aj v prípade, že uplynula platnosť povolenia vydaného prvým členským štátom alebo toto povolenie bolo odňaté počas obdobia mobility v druhom členskom štáte.

a)

o postupoch, ktoré sa uplatňujú na mobilitu podľa článkov 28 až 31;

b)

či dotknutý členský štát umožňuje iba prijímanie študentov a výskumných pracovníkov prostredníctvom schválených výskumných organizácií alebo inštitúcií vysokoškolského vzdelávania;

c)

o viacstranných programoch pre študentov a výskumných pracovníkov, ktoré zahŕňajú opatrenia v oblasti mobility, a dohodách medzi dvoma alebo viacerými inštitúciami vysokoškolského vzdelávania.