18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/114

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority obsiahnuté v ročnom prieskume rastu schválila Európska rada 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Francúzsko za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie. V rovnaký deň Komisia prijala aj odporúčanie na odporúčanie Rady týkajúce sa hospodárskej politiky eurozóny. Toto odporúčanie schválila Európska rada 18. a 19. februára 2016 a Rada ho prijala 8. marca 2016 (3). Francúzsko by ako krajina, ktorej menou je euro, malo aj vzhľadom na úzke prepojenia medzi ekonomikami v hospodárskej a menovej únii zabezpečiť úplné a včasné vykonanie tohto odporúčania.

(2)

Správa o krajine na rok 2016 bola pre Francúzsko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Francúzsko dosiahlo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015, a pokrok Francúzska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Z analýzy Komisie vyplýva záver, že vo Francúzsku existujú nadmerné makroekonomické nerovnováhy. V situácii mierneho rastu a nízkej inflácie existuje vo Francúzsku najmä vysoký a zvyšujúci sa verejný dlh a zhoršujúca sa konkurencieschopnosť. Potreba konať je obzvlášť dôležitá, a to v záujme zníženia rizika nepriaznivých účinkov na francúzske hospodárstvo a vzhľadom na jeho veľkosť negatívnych účinkov presahovania na hospodársku a menovú úniu.

(3)

Francúzsko predložilo 29. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj program stability na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (4) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov s riadnou správou hospodárskych záležitostí.

(5)

Francúzsko v súčasnosti podlieha nápravnej časti Paktu stability a rastu. Vo svojom programe stability na rok 2016 vláda v súlade s odporúčaním Rady z 10. marca 2015 plánuje odstrániť nadmerný deficit do roku 2017. Celkový deficit sa má podľa plánu ďalej znižovať, a to až na 1,2 % HDP v roku 2019. Predpokladá sa, že strednodobý rozpočtový cieľ, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 0,4 % HDP, sa dosiahne do roku 2018. Podľa programu stability sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne vrchol v roku 2017 na úrovni 96,5 % HDP a následne v roku 2019 klesne na 93,3 % HDP. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov na obdobie od roku 2017 však neboli dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 sa predpokladá, že celkový deficit v roku 2016 dosiahne 3,4 % HDP, čo je v súlade s deficitom, ktorý odporúčala Rada v roku 2015. Na základe predpokladu nezmenenej politiky sa v roku 2017 očakáva celkový deficit na úrovni 3,2 % HDP, čím sa ohrozí dodržanie termínu na odstránenie nadmerného deficitu. Odporúčané fiškálne úsilie sa podľa očakávaní v rokoch 2016 a 2017 nerealizuje, keďže konsolidačná stratégia, ktorú uskutočňuje Francúzsko, sa opiera primárne o zlepšovanie cyklických podmienok a pretrvávanie prostredia s nízkymi úrokovými sadzbami, na ktoré však orgány nemajú žiadny dosah, z čoho vyplývajú riziká nedodržania. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že hoci sa v súčasnosti očakáva, že Francúzsko dosiahne svoj cieľ celkového deficitu v roku 2016, hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. Potrebné preto budú ďalšie opatrenia, aby sa do roku 2017 zabezpečilo trvalé odstránenie nadmerného deficitu.

(6)

Pomer verejných výdavkov k HDP vo Francúzsku je jedným z najvyšších v Únii a napriek miernemu poklesu v roku 2015 zostáva výrazne nad priemerom eurozóny. Francúzsko vykonáva plán na zníženie verejných výdavkov o 50 miliárd EUR v porovnaní s trendom rastu v rozmedzí rokov 2015 až 2017 na všetkých úrovniach verejnej správy, no na dosiahnutie výrazného zníženia verejných výdavkov to nemusí postačovať. Efektívnosť tohto plánu by pomohlo zvýšiť spresnenie opatrení, ktorými sa majú znížiť výdavky, pričom sa zároveň zabezpečí, aby sa v úsporných opatreniach zohľadňovala inflácia blížiaca sa nule.

(7)

Stále pretrváva výzva, ktorou je ďalšie zníženie pomeru výdavkov podľa plánov, keďže identifikácia rozsiahlych oblastí potenciálnych úspor nepriniesla dostatočné výsledky a preskúmania výdavkov priniesli dosiaľ len skromné výsledky. V sektore bývania predstavujú výdavky Francúzska takmer dvojnásobok výdavkov jeho európskych partnerov, pričom na trhu s bývaním sa to výrazne neprejavuje. Kombinovaný účinok plánovaného znižovania úrovne grantov ústrednej štátnej správy pre miestne orgány a prísnejšej kontroly výdavkov miestnych samospráv – a to najmä obmedzením nárastu administratívnych nákladov miestnych orgánov – by mohol pomôcť zachovať ich investičnú kapacitu. Vhodným nástrojom na identifikáciu takýchto úspor by mohli byť prieskumy výdavkov. Nedávna reforma miestnej samosprávy má navyše v strednodobom až dlhodobom horizonte potenciál na zvýšenie efektívnosti systému.

(8)

Rozsiahle krátkodobé úspory nie je možné dosiahnuť bez toho, aby sa významne obmedzilo zvyšovanie výdavkov na sociálne zabezpečenie, ktoré predstavuje viac než polovicu výdavkov verejnej správy. Udržateľnosť dôchodkového systému sa zlepšila prostredníctvom dohody o doplnkových dôchodkových systémoch v roku 2015, mohla by však naďalej čeliť deficitu v krátkodobom až strednodobom horizonte, najmä v prípade nepriaznivých makroekonomických podmienok. Navyše sa očakáva, že predchádzajúcimi dôchodkovými reformami sa súčasná vysoká úroveň verejných výdavkov na dôchodky zmierni až po roku 2025. Francúzsko si na roky 2016 a 2017 stanovilo ambiciózne ciele obmedziť rast výdavkov na zdravotníctvo. Doplnkom k týmto cieľom by mohli byť ďalšie snahy o identifikáciu spôsobov, ako v strednodobom až dlhodobom horizonte zvýšiť efektívnosť.

(9)

Boli prijaté politické opatrenia na zníženie nákladov práce a zlepšenie ziskových marží podnikov prostredníctvom daňovej úľavy vo výške 20 miliárd EUR na konkurencieschopnosť a zamestnanosť a 10 miliárd EUR v podobe dodatočných škrtov v príspevkoch zamestnávateľov na sociálne zabezpečenie v rámci paktu zodpovednosti a solidarity. Podoba týchto opatrení, ktoré predstavujú 1,5 % HDP a prispievajú k zníženiu medzery medzi Francúzskom a priemerom eurozóny z hľadiska nákladov práce, môže znižovať ich účinnosť. Výsledky plánovaných hodnotení týchto opatrení na znižovanie nákladov napomôžu pri rozhodovaní o budúcej podobe týchto programov, aby sa zabezpečilo, že tieto opatrenia budú spĺňať príslušné ciele v oblastí efektívnosti. Účinok na tvorbu miezd a zamestnanosť je pri týchto hodnoteniach obzvlášť dôležitý.

(10)

V súčasnej situácii vysokej nezamestnanosti existujú riziká, že náklady práce pri minimálnej mzde budú brániť zamestnávať nízkokvalifikovaných pracovníkov. Zatiaľ čo v porovnaní s mediánom mzdy je minimálna mzda vysoká, v nákladoch práce pri minimálnej mzde došlo na základe výnimiek zo sociálnych príspevkov k zníženiu. Zvýšenia minimálnej mzdy stimulujú nárast mzdy vo väčšine kategórií zamestnancov a hrozí, že budú vytvárať tlaky na zvyšovanie mzdy. Kvôli mechanizmu indexácie minimálnych cien existuje cyklická spätná väzba medzi zvyšovaním priemernej mzdy a zmenami minimálnej mzdy, pri ktorej sa oneskoruje nevyhnutná úprava miezd v nadväznosti na slabú hospodársku situáciu.

(11)

Nedávne reformy vytvorili len obmedzenú flexibilitu pre zamestnávateľov na odchýlenie sa od dohôd, ktoré sa uzatvárajú na úrovni pobočiek. Týka sa to všetkých aspektov podmienok zamestnanosti vrátane miezd, pracovného času, zamestnávania a pracovných podmienok a obmedzuje to možnosti, ktoré majú spoločnosti k dispozícii na úpravu pracovnej sily podľa svojich potrieb. V súčasnosti môžu pobočky zabrániť spoločnostiam v tom, aby v jednotlivých prípadoch a po rokovaniach so sociálnymi partnermi určovali podmienky, za akých sa pracovný čas môže odchýliť od dohôd platiacich pre celú pobočku. Využívanie výnimiek z dohôd na úrovni pobočiek a všeobecných právnych ustanovení o podmienkach zamestnávania prostredníctvom dohôd na úrovni spoločností by sa mohlo po konzultácii so sociálnymi partnermi uľahčiť.

(12)

V roku 2015 vzrástla miera nezamestnanosti na 10,4 %. Nezamestnanosť je vyššia u mladých ľudí, štátnych príslušníkov krajín mimo EÚ a nízkokvalifikovaných osôb. Štruktúra trhu práce je čoraz viac polarizovaná, keďže pracovníci s vysokou kvalifikáciou sú zamestnávaní na trvalé pracovné zmluvy a konštantný podiel pracovných miest pre nízkokvalifikovaných pracovníkov sa stáva čoraz neistejším. Podiel zmlúv uzavretých na dobu určitú v trvaní menej než jeden mesiac na celkovom počte najímaných pracovníkov vzrástol v roku 2015 takmer na 70 %. Právny rámec upravujúci pracovné zmluvy, najmä pokiaľ ide o právne predpisy v oblasti prepúšťania pri zmluvách na dobu neurčitú, môže prispievať k vysokej segmentácii pracovného trhu. Dlhotrvajúce zhoršovanie pracovného trhu vyvíja tlaky na udržateľnosť systému dávok v nezamestnanosti. Vo februári 2016 sa predpokladalo, že deficit v roku 2015 bude 4,5 miliardy EUR, 4,2 miliardy EUR v roku 2016 a 3,6 miliardy EUR v roku 2017. Tým by došlo k ďalšiemu zvýšeniu dlhu v rámci systému z 25,8 miliardy EUR v roku 2015 na 30,0 miliárd EUR v roku 2016 a 33,6 miliardy EUR v roku 2017. Pri výpočte dávok sa uprednostňuje séria po sebe nasledujúcich krátkodobých zamestnaní na plný úväzok pred dlhodobým zamestnaním na čiastočný úväzok a vytvára sa motivácia pre zamestnávateľov ponúkať krátkodobé pracovné miesta, pri ktorých sa zároveň vyplácajú dávky podpory v zamestnanosti. Podoba systému dávok v nezamestnanosti, najmä pokiaľ ide o podmienky oprávnenosti a degresívnosť dávok, môže navyše oslabovať motiváciu pracovníkov vrátiť sa do práce.

(13)

Prechod zo vzdelávania do práce je naďalej problematický, pričom najviac postihnutými sú najmenej kvalifikovaní mladí ľudia. Využívanie učňovskej prípravy sa u nízkokvalifikovaných kategórií znižuje v kontexte diferencovaných regionálnych stratégií a obmedzenej kapacity systému prispôsobiť sa novým hospodárskym potrebám. Ponuka odbornej prípravy pre nezamestnaných, menej kvalifikovaných pracovníkov, zamestnancov MSP je naďalej nedostatočná. Prebiehajúce reformy odborného vzdelávania, a to aj v oblastiach riadenia, stimulov, poradenstva a nových cielených plánov odbornej prípravy nezamestnaných, sa stále plne neuplatňujú a mali by sa posilniť. Nevyhovujúca spolupráca medzi jednotlivými aktérmi, ktorí sú zapojení do priebežnej odbornej prípravy, bráni efektívnemu prideľovaniu prostriedkov. Nadchádzajúci účet osobnej činnosti môže pomôcť pri opätovnom zabezpečení vyváženého prístupu.

(14)

Podnikateľské prostredie Francúzska dosahuje naďalej priemerné výsledky, pričom v oblasti zaťaženia štátnou reguláciou je Francúzsko v medzinárodnom porovnaní na pomyselnom rebríčku veľmi nízko. Program zjednodušení sa realizuje podľa plánov, no pokrok pri jeho vykonávaní je nerovnomerný, najmä pokiaľ ide o opatrenia zamerané na spoločnosti, a vo viacerých oblastiach pretrvávajú problémy.

(15)

Francúzske hospodárstvo má oproti ostatným členským štátom nepomerne vysoký podiel malých podnikov, čo obmedzuje ich produktivitu. Očakáva sa, že nedávne iniciatívy na zmiernenie vplyvu požiadaviek týkajúcich sa veľkosti nebudú mať významný vplyv na rast firiem najmä vzhľadom na ich obmedzený rozsah pôsobnosti a dočasnú povahu niektorých opatrení. V dôsledku toho budú účinky prahových hodnôt naďalej obmedzovať rast francúzskych spoločností.

(16)

V niektorých sektoroch služieb došlo k zlepšeniu hospodárskej súťaže, no v ostatných sektoroch pretrvávajú prekážky, najmä v oblasti obchodných služieb (keďže na významnú časť týchto služieb nemali vplyv nedávne reformy) a sieťových odvetví. Hospodársku činnosť regulovaných profesií obmedzuje viacero prekážok pri vstupe na trh, predpisov a ciel, čo má zasa vplyv na produktivitu iných sektorov, ktoré dané služby využívajú. Prijatie Macronovho zákona v roku 2015 zmiernilo niektoré obmedzenia, ale je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie. Ďalšie problémy vyplývajú z reštriktívneho uplatňovania požiadaviek na udeľovanie povolení.

(17)

Francúzsko naďalej zaostáva za lídrami EÚ v oblasti inovácií, a to aj napriek veľkorysej verejnej podpore v tejto oblasti. Za posledných 15 rokov došlo k inflácii a nestabilite verejných programov podpory inovácií, z čoho vyplývajú obavy o celkovú koordináciu, konzistentnosť a efektívnosť týchto programov. Vplýva to najmä na MSP.

(18)

Pomer daní k HDP je jedným z najvyšších v Únii. Jeho zloženie nie je priaznivo naklonené hospodárskemu rastu, keďže sa sústreďuje hlavne na výrobné faktory, no už menej na spotrebu. Zdanenie korporácií začalo v roku 2014 mierne klesať a Francúzsko začalo vyrovnávať rozdiel oproti priemeru EÚ, pokiaľ ide o environmentálne dane, no príjmy z DPH sú stále nízke tak v pomere k HDP, ako aj v percentuálnom vyjadrení k celkovým daniam, a to v dôsledku nízkych sadzieb, rozsiahleho uplatňovania znížených sadzieb a vysokého výskytu výnimiek oproti priemeru v EÚ. Nad rámec prebiehajúceho postupného odstránenia solidárnej dane pre spoločnosti a zrušenia mimoriadnej dane z príjmov právnických osôb je ešte potrebné úplne špecifikovať konkrétne kroky na dosiahnutie ohláseného cieľa, ktorým je zníženie zákonnej sadzby dane z príjmu právnických osôb na 28 % do roku 2020.

(19)

Daňový systém je veľmi komplikovaný. Pretrváva veľký počet neefektívnych daní, ktoré prinášajú len nízke príjmy, resp. neprinášajú žiadne príjmy, pričom zdaňovanie príjmu fyzických osôb je obzvlášť zložité, s čím sú spojené značné administratívne náklady. Napriek tomu, že v zákone o programovaní verejných financií na roky 2014 – 2019 bola zavedená požiadavka pravidelného posudzovania a monitorovania daňových výdavkov, predpokladané zníženie daňových výdavkov na rok 2016 je po niekoľkých rokoch zvyšovania len mierne.

(20)

Celkovo možno konštatovať, že prekážky brániace súkromným investíciám sú mierne, pričom hlavným problémom je vysoké regulačné zaťaženie a vysoké sadzby daní z príjmov právnických osôb. Investičné prostredie by sa zlepšilo vtedy, ak by došlo k zlepšeniu podnikateľského prostredia, zníženiu daní z výroby a príjmov právnických osôb a zjednodušeniu daňového systému. Všetky opatrenia prijaté na zlepšenie nákladovej a nenákladovej konkurencieschopnosti francúzskych spoločností majú potenciál zvýšiť úroveň investícií a podnietiť spoločnosti, aby v záujme zlepšenia produktivity investovali do fyzického a ľudského kapitálu. Dlhodobý rastový potenciál brzdia aj nevýrazné investície do inovačných činností.

(21)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Francúzska a uverejnila ju v správe o krajine na rok 2016. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Francúzsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Francúzsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 5.

(22)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1.

(23)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 1 až 5,

1.

Zabezpečiť trvalé odstránenie nadmerného deficitu do roku 2017 tým, že sa prijmú požadované štrukturálne opatrenia a všetky neočakávané zisky sa využijú na zníženie deficitu a dlhu. Konkretizovať výdavkové škrty plánované na nadchádzajúce roky a zintenzívniť úsilie o zvýšenie objemu úspor, ktoré budú výsledkom preskúmaní výdavkov vrátane výdavkov miestnej samosprávy, do konca roka 2016. Posilniť nezávislé hodnotenia verejnej politiky, aby sa vo všetkých subsektoroch verejnej správy identifikovali možnosti zvyšovania efektívnosti.

2.

Zabezpečiť, aby bolo možné udržiavať znižovanie nákladov práce a aby vývoj v oblasti minimálnej mzdy zodpovedal vytváraniu pracovných miest a konkurencieschopnosti. Reformovať pracovné právo s cieľom poskytnúť pre zamestnávateľov viac motivačných faktorov na uzatváranie zmlúv na dobu neurčitú.

3.

Zlepšiť prepojenia medzi sektorom vzdelávania a trhom práce najmä reformou systému učňovskej a odbornej prípravy s dôrazom na nízkokvalifikovaných pracovníkov. Do konca roka 2016 prijať opatrenie na reformu systému dávok v nezamestnanosti s cieľom vrátiť tento systém na udržateľnú rozpočtovú úroveň a poskytnúť viacej motivačných faktorov pre návrat do práce.

4.

Odstrániť prekážky brániace činnosti v sektore služieb, najmä v oblasti obchodných služieb a regulovaných profesií. Prijať opatrenia na zjednodušenie a zefektívnenie programov v oblasti inovačnej politiky. Do konca roka 2016 uskutočniť ďalšiu reformu kritérií týkajúcich sa veľkosti spoločností pri predpisoch, ktoré bránia ich rastu, a naďalej zjednodušovať administratívne, fiškálne a účtovné pravidlá spoločností tak, že sa bude realizovať program zjednodušení.

5.

Prijať opatrenia na zníženie daní z výroby a zákonných sadzieb príjmu právnických osôb pri rozšírení daňového základu zo spotreby, najmä pokiaľ ide o DPH. Odstrániť neefektívne daňové výdavky, odstrániť dane, ktoré prinášajú len nízke príjmy, resp. neprinášajú žiadne príjmy, a prijať reformu zrážkovej dane z príjmu fyzických osôb do konca roka 2016.