18.8.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 299/73

(1)

Komisia prijala 26. novembra 2015 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2016. Priority ročného prieskumu rastu schválila Európska rada v dňoch 17. a 18. marca 2016. Komisia prijala 26. novembra 2015 na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (2) správu o mechanizme varovania, v ktorej Rumunsko určila za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(2)

Správa o krajine za rok 2016 bola pre Rumunsko uverejnená 26. februára 2016. Posudzoval sa v nej pokrok, ktorý Rumunsko dosiahlo pri riešení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých Radou 14. júla 2015 a pokrok Rumunska smerom k dosiahnutiu vnútroštátnych cieľov stratégie Európa 2020. Obsahovala aj hĺbkové preskúmanie podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Komisia predstavila 8. marca 2016 výsledky hĺbkového preskúmania. Na základe svojej analýzy Komisia dospela k záveru, že v Rumunsku neexistujú makroekonomické nerovnováhy.

(3)

Rumunsko predložilo 28. apríla 2016 svoj národný program reforiem na rok 2016 a svoj konvergenčný program na rok 2016. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(4)

Príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny boli zohľadnené v programovaní európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie rokov 2014 – 2020. Podľa článku 23 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) platí, že ak je to nevyhnutné na podporu vykonávania príslušných odporúčaní Rady, Komisia môže požiadať členský štát, aby preskúmal svoju partnerskú dohodu a príslušné programy a navrhol ich zmeny. Komisia poskytla ďalšie informácie o tom, ako bude využívať toto ustanovenie, v usmerneniach k uplatňovaniu opatrení spájajúcich účinnosť európskych štrukturálnych a investičných fondov a riadnu správu hospodárskych záležitostí.

(5)

V poradí tretí program finančnej pomoci v oblasti platobnej bilancie (2013 – 2015) sa skončil v septembri 2015 bez akéhokoľvek preskúmania. Tretia formálna hodnotiaca misia (16. – 30. júna 2015), ktorej cieľom bolo posúdiť plnenie podmienok programu, nebola dokončená. Napriek tomu, že v niektorých oblastiach sa dosiahol pokrok, v kľúčových oblastiach došlo k ohrozeniu súčasných aj predošlých výsledkov. Dohľad po ukončení programu sa začal 1. októbra 2015 a bude pokračovať, až kým nebude splatených aspoň 70 % úveru poskytnutého v rámci prvého programu platobnej bilancie, t. j. aspoň do jari 2018.

(6)

Rumunsko v súčasnosti podlieha preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2016 plánuje zhoršenie celkového deficitu z – 0,7 % HDP v roku 2015 na – 2,9 % HDP v rokoch 2016 a 2017. Očakáva sa, že štrukturálne saldo sa tiež zhorší. Predpokladá sa, že program bude vychádzať zo strednodobého rozpočtového cieľa, ktorým je štrukturálny deficit na úrovni 1 % HDP, ktorý sa dosiahol v rokoch 2014 a 2015 a návrat k nemu sa počas programového obdobia nepredpokladá. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP zostane počas trvania programu na úrovni 40 %. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný na rok 2016 a mierne priaznivý na rok 2017. Na základe prognózy Komisie z jari 2016 existuje riziko významného odklonu v roku 2016, ako aj v roku 2017, pokiaľ nedôjde k zmene politík. Prognóza Komisie z jari 2016 ďalej predpokladá celkový deficit verejných financií na úrovni 3,4 % HDP na rok 2017, čo presahuje referenčnú hodnotu 3 % uvedenú v zmluve. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s prihliadnutím na prognózu Komisie z jari 2016 zastáva názor, že Rumunsku hrozí nedodržanie ustanovení Paktu stability a rastu. V snahe zabezpečiť súlad budú preto v rokoch 2016 a 2017 potrebné ďalšie opatrenia.

(7)

Ustanovenia fiškálneho rámca v Rumunsku sú vyhovujúce, rámec sa však neuplatňuje účinne. Žiadne z nedávnych fiškálnych opatrení zvyšujúcich deficit nebolo iniciované ani prijaté ako súčasť štandardného rozpočtového postupu. V roku 2015 nebola splnená požiadavka na zahrnutie overeného posúdenia vplyvu zo strany ministerstva financií pre nové legislatívne iniciatívy, ktoré zvyšujú verejné výdavky alebo znižujú verejné príjmy, s cieľom rešpektovať výdavkové stropy a navrhnúť kompenzačné opatrenia k zníženiu príjmov. Fiškálna rada má v skutočnosti veľmi málo času, aby dokázala reagovať na rozpočtové návrhy a jej stanoviská a odporúčania nie sú dostatočne zohľadňované. V zákone o rozpočte na rok 2016 je fiškálny deficit stanovený na 2,95 % HDP, čo vedie k významnej odchýlke od strednodobého cieľa. Toto predstavuje odklon od národného fiškálneho rámca.

(8)

Na zlepšenie výberu daní a dodržiavania daňových predpisov sa vykonáva viacero opatrení. Tieto opatrenia zahŕňajú povinné registračné pokladnice, posilnenie pravidiel pre platby v hotovosti, nový postup registrácie platcov DPH, posilnenie auditu daňového úradu (ANAF) a jeho prebiehajúcu reorganizáciu. Vysoká miera daňových únikov a nízka úroveň dodržiavania daňových predpisov sú však naďalej výzvou. Nelegálna práca a priznávanie nižších než skutočných zárobkov aj naďalej zaťažujú daňové príjmy a narúšajú hospodárstvo. Účinnosť opatrení určených na zamedzenie nelegálnej práce, medzi ktoré patria aj opatrenia inšpektorátu práce, je naďalej obmedzená.

(9)

Zákon o vyrovnaní veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy čaká na schválenie parlamentom od roku 2013. Jeho prijatie by významne zvýšilo účasť starších žien na trhu práce, čím by sa znížili rozdiely v dôchodkoch žien a mužov a zmiernilo by sa riziko ich chudoby v starobe.

(10)

Podmienky trhu práce sa v roku 2015 zlepšili. Nezamestnanosť je nízka a miera zamestnanosti sa zvyšuje. Dlhodobá nezamestnanosť je pod priemerom EÚ. Pretrvávajú však významné výzvy najmä v súvislosti s vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí, vzdelávaním a odbornou prípravo, a na ich účinné riešenie existuje len obmedzený dosah.

(11)

Národný úrad práce zaostáva v sprostredkovaní personalizovaných služieb pre uchádzačov o zamestnanie a neposkytuje dostatočné služby zamestnávateľom napriek tomu, že ho povinne upovedomujú o voľných pracovných miestach. Bol prijatý postup na poskytovanie podpory, osobitne prispôsobený rôznym kategóriám nezamestnaných osôb, zatiaľ sa však nevykonáva. Spolupráca medzi službami v oblasti zamestnanosti a sociálnymi službami je veľmi obmedzená, čo ešte viac sťažuje aktiváciu sociálnej pomoci pre jej príjemcov.

(12)

Minimálna mzda, ktorá je jednou z najnižších v rámci Únie, od roku 2013 výrazne vzrástla a nedostatok objektívnych kritérií jej stanovenia spôsobuje neistotu. Bola zriadená tripartitná pracovná skupina s cieľom pracovať na reforme stanovenia minimálnej mzdy, stále však neexistujú jasné usmernenia, ktoré by zohľadňovali jej vplyv na vytváranie pracovných miest, sociálne podmienky a konkurencieschopnosť. Sociálny dialóg je vo všeobecnosti naďalej slabý.

(13)

Rumunsko je jednou z krajín s najvyšším rizikom chudoby a sociálneho vylúčenia v Únii. Aktivácia osôb, ktoré sú odkázané na sociálnu pomoc, je na trhu práce, najmä vo vidieckych oblastiach, veľmi obmedzená. Sociálny referenčný ukazovateľ, na ktorom sa zakladajú sociálne dávky, sa neaktualizuje pravidelne v súlade s hospodárskym kontextom, čo môže postupom času ovplyvniť primeranosť dávok. Zákon o minimálnom inkluzívnom príjme, od ktorého sa očakáva zlepšenie zacielenia a primeranosti dávok a aktivácia príjemcov minimálneho inkluzívneho príjmu na trhu práce, čaká na prijatie parlamentom. Viaceré opatrenia vládneho balíčka boja proti chudobe však majú za cieľ riešenie tejto otázky, pričom využívajú interaktívny prístup (vzdelávanie, zdravotníctvo, bývanie, sociálna ochrana, doprava).

(14)

Rumunsko naďalej čelí výzvam v oblasti vzdelávania. Viacero stratégií sa venuje celoživotnému vzdelávaniu, odbornému vzdelávaniu a príprave, terciárnemu vzdelávaniu a predčasnému ukončeniu školskej dochádzky. Miera predčasného ukončenia školskej dochádzky však zostáva výrazne nad priemerom EÚ, čo je sčasti spôsobené oneskoreným vykonávaním stratégie schválenej roku 2015. Programy prevencie a nápravy sú obmedzené. Zraniteľné skupiny ako Rómovia alebo deti z chudobných rodín naďalej čelia prekážkam súvisiacim s prístupom ku kvalitnému vzdelaniu a jeho ukončením, najmä vo vidieckych oblastiach. V oblasti vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve podniklo Rumunsko opatrenia na podporu zapojenia znevýhodnených žiakov v rámci materských škôl (3- až 6-roční). Poskytovanie služieb v ranom detstve pre deti vo veku od 0 do 3 rokov je naďalej obmedzené. Nedávna legislatíva v oblasti rozšírenia ustanovení o rodičovskej dovolenke spolu s nedostatočnými pracovnými stimulmi môže zvýšiť prekážky účasti žien na pracovnom trhu. Účasť na vyššom sekundárnom odbornom vzdelávaní a príprave je nad priemerom EÚ, ale miera predčasného ukončenia školskej dochádzky je stále vysoká. Miera dosiahnutia terciárneho vzdelávania vzrastá, ale obmedzená je kvalita a význam vyššieho vzdelávania pre pracovný trh. Účasť na vzdelávaní dospelých je veľmi nízka.

(15)

Výsledky v oblasti zdravia sú v Rumunsku neuspokojivé. Stredná dĺžka života pri narodení je tak u mužov, ako aj u žien pod priemerom EÚ. Prístup k zdravotnej starostlivosti a prílišné spoliehanie sa na nemocničnú starostlivosť zostáva hlavným problémom. Rozšírené neformálne platby znižujú možnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti pre osoby s nízkymi príjmami. Rumunsko prijalo opatrenia na zlepšenie prístupu k zdravotnej starostlivosti pre dôchodcov s nízkymi príjmami a osoby vo vzdialených a izolovaných komunitách. Vytvára sa sieť sociálnych a zdravotných mediátorov a existuje aj návrh zákona o komunitných službách. Výzvou zostáva aj deinštitucionalizácia osôb so zdravotným postihnutím.

(16)

Rumunsko podniklo opatrenia na riešenie otázky nízkej úrovne financovania systému zdravotnej starostlivosti a neefektívneho využívania verejných zdrojov v tejto oblasti. Uvedené reformy zahŕňali vyrovnávanie nedoplatkov v sektore zdravotníctva, zvyšovanie udržateľnosti výdavkov na farmaceutický priemysel, zavádzanie elektronických zdravotníckych riešení, zlepšovanie financovania systému zdravotnej starostlivosti, vytváranie stratégie na presun zdrojov z nemocničnej starostlivosti smerom k preventívnej a primárnej starostlivosti a centralizované postupy obstarávania. Nedostatok administratívnych kapacít však odďaľuje vykonávanie národnej stratégie v oblasti zdravotníctva na roky 2014 – 2020. Účinnosť systému zdravotnej starostlivosti je obzvlášť obmedzená oneskorením zjednocovania postupov v rámci nemocničného sektora a zmeny z nemocničnej na nákladovo účinnejšiu ambulantnú zdravotnú starostlivosť.

(17)

Kľúčové rozdiely v Rumunsku sa týkajú rozvoja mestských a vidieckych oblastí. Výsledky v oblasti zamestnanosti, sociálnej a zdravotnej starostlivosti a vzdelávania sú vo vidieckych oblastiach horšie a obyvateľstvo sa musí vyrovnať s obmedzeným prístupom k vzdelávaniu, zdravotníckym službám, základným a verejným službám, a to v dôsledku roztrieštených administratívnych kapacít na miestnej úrovni. Okrem toho sociálno-ekonomický rozvoj vidieckych oblastí je obmedzený nedostatočne rozvinutou dopravnou infraštruktúrou a limitovanou verejnou a súkromnou dopravou spolu s vysokými nákladmi na dochádzanie a nedostatočným prístupom k širokopásmovej infraštruktúre. Nízka pridaná hodnota v poľnohospodárstve a nedostatok hospodárskej diverzifikácie vo vidieckych oblastiach oslabujú rozvoj udržateľného vidieckeho hospodárstva. Veľká časť vidieckej pracovnej sily pracuje v samozásobiteľskom alebo polosamozásobiteľskom poľnohospodárstve, ktoré je spojené so skrytou nezamestnanosťou alebo nezárobkovou činnosťou v domácnosti, nízkou produktivitou a chudobou. Balíček opatrení boja proti chudobe, ktorý je financovaný najmä z fondov EÚ, poskytuje integrovaný prístup k boju proti chudobe a zahŕňa aj vidiecke oblasti. Plány na vytvorenie integrovaných komunitných tímov, ktoré poskytnú viaceré integrované služby znevýhodneným komunitám, však ešte neboli zavedené.

(18)

Strategický rámec reformy verejnej správy sa vykonáva od roku 2014, tento proces však bol v roku 2015 veľmi pomalý. Niektoré kľúčové iniciatívy prijaté v roku 2016 majú za cieľ zvýšenie transparentnosti a účinnosti fungovania verejnej správy. Oneskorenia v prijímaní všeobecného a transparentného prístupu k riadeniu ľudských zdrojov, najmä pokiaľ ide o prijímanie alebo vymenúvanie zamestnancov, hodnotenie ich výsledkov, platové ohodnotenie, kariérny postup vo všetkých zamestnaneckých kategóriách a ich odbornú prípravu, však vytvárajú priestor pre svojvoľný prístup ku kľúčovým postupom a rozhodnutiam. Spolu s nestabilnými organizačnými štruktúrami má toto negatívny vplyv na nezávislosť a profesionalitu štátnej služby, a tým aj na jej účinnosť a efektivitu. Zložité administratívne postupy, neefektívny systém verejného obstarávania a rozšírená korupcia obmedzujú poskytovanie služieb (vrátane služieb elektronickej verejnej správy) štátnym aj súkromným podnikom. Strategické plánovanie, programové rozpočtovanie, konzultačné postupy a tvorba politík založených na dôkazoch sú naďalej nedostatočne využité. Tieto výzvy brzdia vykonávanie dôležitých politík v mnohých oblastiach vrátane účinného využívania dostupných fondov EÚ a ďalšej finančnej podpory.

(19)

Štátne podniky, ktoré prevládajú v kľúčových sektoroch hospodárstva, majú tendenciu dosahovať nižšiu výkonnosť. Ovládajú najmä kľúčové priemyselné odvetvia, ako je sektor energetiky, v ktorom sa podieľajú 44 % na obrate a 77 % na zamestnanosti, alebo sektor dopravy, v ktorom vytvárajú 24 % obratu a zamestnávajú 28 % pracovnej sily. Mimoriadny výnos vlády 109/2011 o správe a riadení štátnych podnikov bol 10. mája 2016 zmenený na zákon so zmenami, vďaka ktorým je lepšie zosúladený s medzinárodne osvedčenými postupmi. Rumunsko obnovilo spoluprácu s odborníkmi v oblasti riadenia a nahradilo dočasný manažment vo viacerých štátnych podnikoch, pokrok v tejto oblasti je však pomalší, než sa pôvodne očakávalo. K transparentnosti a zodpovednosti štátnych podnikov by prispelo urýchlenie schvaľovania ročných rozpočtov a odsúhlasovania a zverejňovania auditovaných ročných účtovných závierok. Pripravuje sa nový zákon o privatizácii. Je však možné, že bude obsahovať ustanovenia, ktoré budú v rozpore s legislatívou v oblasti správy a riadenia spoločností. Pravdepodobné sú najmä presahy zodpovednosti osobitného správcu privatizácie a vedenia spoločnosti.

(20)

Napriek úsiliu súdnych orgánov o vyriešenie problému korupcie na vysokej úrovni je tento problém stále aktuálny v mnohých hospodárskych sektoroch a týka sa aj vymenovaných a volených činiteľov na všetkých vládnych úrovniach, ako aj štátnych úradníkov a zamestnancov verejných inštitúcií. Napriek tomu, že sa vykonávajú zásadné reformy v justičnej oblasti, naďalej pretrvávajú obavy z vysokej pracovnej záťaže na súdoch, predvídateľnosti, riadneho vykonávania súdnych rozhodnutí a vonkajšieho tlaku na súdnictvo. V rámci mechanizmu spolupráce a overovania dostáva Rumunsko odporúčania v oblasti reformy súdnictva a boja proti korupcii. Tieto oblasti preto v prípade Rumunska nie sú zahrnuté do odporúčaní pre jednotlivé krajiny.

(21)

Stav finančného sektora sa zlepšil. Sektor je však aj naďalej citlivý na domáce zákonné iniciatívy. Nedávno prijatý zákon o oddlžení existujúcich úverov so spätným uplatňovaním môže znamenať výzvu pre viacero úverových inštitúcií a viesť k oslabeniu úverovej činnosti. Zákon môže zvýšiť riziká stability finančného sektora so značným vplyvom na hospodárstvo ako celok. K ďalším opatreniam, ktoré môžu mať negatívny vplyv na banky, patrí návrh na zmenu úverov v cudzej mene na úvery v miestnej mene a niektoré rozhodnutia súdov o neprijateľných zmluvných podmienkach v úverových zmluvách.

(22)

Nedostatočná alebo nekvalitná infraštruktúra patrí medzi najproblematickejšie faktory podnikania v Rumunsku a predstavuje prekážku obchodu a hospodárskeho rozvoja. Napriek nedávnemu miernemu zlepšeniu sa Rumunsko naďalej nachádza na poslednom mieste v porovnaní so susednými krajinami v danom regióne, pokiaľ ide o vnímanie kvality dopravy a komunikačnej infraštruktúry. Cestná a diaľničná sieť je redšia v porovnaní so susednými krajinami a v pomere k veľkosti krajiny. Prijatie nosného dopravného plánu a s ním spojená železničná reforma boli opakovane odložené.

(23)

Verejné investície od roku 2008 klesajú napriek veľkému objemu dostupných finančných prostriedkov, osobitne z fondov EÚ. Tento trend sa zvrátil v roku 2015, avšak očakáva sa, že verejné investície sa od roku 2016 znížia, keďže program na obdobie rokov 2014 – 2020 sa nezačal plniť v plnej miere a nie je pripravený dostatočný počet zrelých projektov. Rumunsko vyvinulo v poslednom období úsilie na posilnenie medzirezortnej spolupráce, reorganizáciu systému verejného obstarávania a zlepšenie plánovania a vykonávania investičných projektov. Príprava verejných investičných projektov však stále nie je dostatočná a naďalej podlieha vonkajším vplyvom. Výber projektov je obmedzený nedostatkom strednodobého a dlhodobého plánovania a strategických priorít, potrebou dosiahnuť dohodu medzi viacerými subjektmi s rozhodovacou právomocou, nedostatočnou právomocou presadzovania práva zo strany oddelenia pre posudzovanie verejných investícií ministerstva verejných financií a nedostatočnými výberovými kritériami v národnom programe miestneho rozvoja.

(24)

Napriek významným zlepšeniam v oblasti nákladovej účinnosti a obchodných výsledkov zostáva necenová konkurencieschopnosť Rumunska naďalej výzvou. Štrukturálne prekážky bránia prechodu k hospodárstvu s vyššou pridanou hodnotou a obmedzujú schopnosť Rumunska podporovať udržateľný rast. Zložitosť administratívnych postupov, kolísavosť fiškálnej a daňovej politiky a slabo rozvinuté podnikateľské prostredie naďalej negatívne ovplyvňujú investičné rozhodnutia. Vysoká úroveň daňových únikov a nelegálna práca znižujú daňové príjmy a narúšajú hospodárstvo. Prístup k financovaniu malých a stredných podnikov je naďalej obmedzený.

(25)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rumunska a uverejnila ju v správe o krajine z roku 2016. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rumunsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rumunsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí EÚ zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 4.

(26)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (4) je premietnuté najmä do ďalej uvedeného odporúčania 1,

1.

Znížiť odchýlku od strednodobého rozpočtového cieľa na rok 2016 a dosiahnuť ročnú fiškálnu úpravu na úrovni 0,5 % HDP v roku 2017, ak nie je možné dosiahnuť tento cieľ s vyvinutím menšieho úsilia. Zabezpečiť uplatňovanie fiškálneho rámca a ďalšie posilnenie dodržiavania daňových predpisov a výberu daní. Zabezpečiť, aby legislatívne iniciatívy neohrozovali právnu istotu a fiškálnu stabilitu. Ak to bude potrebné, prijať opatrenia na zmiernenie uvedených rizík.

2.

Posilniť služby Národného úradu práce poskytované zamestnávateľom a uchádzačom o zamestnanie najmä tým, že sa prispôsobia profilom uchádzačov, lepšie sa prepoja so sociálnou pomocou vrátane sociálnych služieb a zahrnú aj nezaregistrovaných mladých ľudí. V konzultácii so sociálnymi partnermi stanoviť objektívne kritériá stanovenia minimálnej mzdy. Podniknúť opatrenia na zamedzenie predčasného ukončenia školskej dochádzky a na skvalitnenie vzdelávania najmä u rómskych detí. Prijať opatrenia na vyrovnanie veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy.

3.

Obmedziť neformálne platby v systéme zdravotnej starostlivosti a zvýšiť dostupnosť ambulantnej starostlivosti. Posilniť nezávislosť a transparentnosť riadenia ľudských zdrojov vo verenej správe. Zjednodušiť administratívne postupy pre podniky a verejnosť. Posilniť správu a riadenie štátnych podnikov.

4.

Zlepšiť prístup k integrovaným verejným službám, rozšíriť a podporiť hospodársku diverzifikáciu najmä vo vidieckych oblastiach. Prijať a realizovať nosný dopravný plán. Posilniť prioritizáciu a prípravu projektov verejných investícií.