11.3.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 96/1

(1)

Podľa ekonomickej prognózy Komisie z jesene 2015 oživenie hospodárstva v eurozóne pokračuje miernym tempom. Udržiavanie a posilňovanie rastu v eurozóne si vyžaduje nepretržité politické úsilie na podporu vyrovnanej úpravy v súkromnom a verejnom sektore, zlepšenie adaptačnej kapacity a zvýšenie konkurencieschopnosti a rastového potenciálu hospodárstva v strednodobom až dlhodobom horizonte. Tempo rastu brzdia pretrvávajúce dôsledky nedávnej hospodárskej a finančnej krízy vrátane prebiehajúcej obnovy vonkajšej rovnováhy, vysokých úrovní verejného a súkromného dlhu, vysokej nezamestnanosti, pretrvávajúcich štrukturálnych nepružností na vnútroštátnych trhoch práce a trhoch s výrobkami. Investície zostávajú na nízkej úrovni na základe uvedených faktorov, ale aj z dôvodu iných prekážok, ako nepriaznivé podnikateľské prostredie, neefektívnosť verejnej správy, ako aj prekážky brániace prístupu k financovaniu.

(2)

Je potrebné posilniť vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré by zvýšili produktivitu a posilnili potenciál rastu v súlade s politickými prioritami stanovenými v ročnom prieskume Komisie rastu na rok 2016 pre všetky členské štáty. Ak sa štrukturálne reformy uskutočňujú spoločne vo všetkých členských štátoch, sú prínosom pre eurozónu ako celok prostredníctvom pozitívnych účinkov presahovania najmä cez obchodné a finančné kanály. Napriek určitému pokroku v reformách, ktorých cieľom je zlepšiť odolnosť trhu práce, v eurozóne pretrvávajú značné rozdiely, najmä pokiaľ ide o miery dlhodobej nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí. Tie členské štáty, ktoré presadzovali reformy trhu práce a programov sociálnej ochrany pred krízou, boli schopné lepšie podporovať zamestnanosť a zachovať spravodlivosť v čase hospodárskeho poklesu. Tieto reformy zahŕňajú flexibilné a spoľahlivé zmluvné dojednania, komplexné stratégie celoživotného vzdelávania, efektívne aktívne politiky trhu práce a primerané a udržateľné systémy sociálnej ochrany. Okrem toho môže byť kľúčom pre zlepšenie výsledkov aj zníženie daňového zaťaženia práce, najmä nízkopríjmových skupín, a zaistenie spravodlivých daňových systémov.

(3)

Vhodne navrhnuté a urýchlene vykonané reformy môžu pomôcť riešiť existujúce nerovnováhy v eurozóne a predísť vzniku nových. Tematické diskusie v rámci Euroskupiny so zvýšeným dôrazom na referenčné porovnávanie, presadzovanie osvedčených postupov a partnerského tlaku môžu prispieť k podpore konvergencie na ceste k najlepšej výkonnosti. Euroskupina by preto mala ďalej posilniť tematické diskusie o reformách v oblastiach, ktoré sú kľúčové pre fungovanie Hospodárskej a menovej únie (HMÚ), a pravidelne hodnotiť vykonávanie reforiem členskými štátmi eurozóny, ako aj pokrok dosiahnutý pri náprave nerovnováh v kontexte postupu pri makroekonomickej nerovnováhe.

(4)

Fiškálne politiky sú vecou zásadného spoločného záujmu v rámci HMÚ. Zodpovedné vnútroštátne fiškálne politiky, ktoré rešpektujú spoločné fiškálne pravidlá, sú nevyhnutné na podporu udržateľnosti dlhu a umožnenie funkčnosti fiškálnych stabilizátorov s cieľom zmierniť otrasy špecifické pre jednotlivé krajiny. Okrem toho je nevyhnutné dosiahnuť primerané zámery fiškálnej politiky na úrovni eurozóny ako celku, v ktorých sa zohľadní rovnováha medzi dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou a krátkodobou makroekonomickou stabilizáciou, a vyhnúť sa procyklickým fiškálnym politikám. Potrebné fiškálne úsilie sa líši v závislosti od jednotlivých pozícií členských štátov voči požiadavkám Paktu stability a rastu, pričom členské štáty by mali zvážiť aj potreby týkajúce sa stabilizácie a zohľadniť prípadné presahovanie medzi krajinami eurozóny. To si vyžaduje posilnenie koordinácie fiškálnych politík v rámci menovej únie pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. V tejto súvislosti sa v eurozóne v roku 2016 vo všeobecnosti očakávajú neutrálne súhrnné zámery fiškálnej politiky, čo sa vzhľadom na celkové makroekonomické podmienky a riziká znižovania rastu zdá byť primerané. Pokiaľ ide o rok 2017, na základe predpovede predpokladajúcej postupné uzatvorenie produkčnej medzery by sa fiškálne politiky mali vyhnúť procyklickosti a mal by sa nimi znížiť verejný dlh na účely obnovenia fiškálnych rezerv. Tieto aspekty by sa mali zohľadniť pri príprave aktualizovaných programov stability na jar 2016 so zreteľom na aktuálny hospodársky a fiškálny vývoj. Zloženie fiškálnych stratégií zatiaľ dostatočne nepodporuje rast. Ako sa zdôrazňuje v odporúčaní Rady pre členské štáty eurozóny (3), prijatom 14. júla 2015, členské štáty eurozóny by mali uskutočniť tematické diskusie o zlepšení kvality a udržateľnosti verejných financií.

(5)

Banková únia sa musí zaviesť v plnom rozsahu. Po prvé, všetky členské štáty musia bez ďalšieho odkladu v plnej miere transponovať smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/59/EÚ (4) (ďalej len „smernica o ozdravení a riešení krízových situácií bánk“). Po druhé, počas prechodného obdobia sa k jednotnému fondu na riešenie krízových situácií (SRF) vytvorí fiškálne neutrálny spoločný zabezpečovací mechanizmus, ktorý bude plne funkčný do konca prechodného obdobia, ako je to definované v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 806/2014 (5), keď budú zdroje SRF plne mutualizované. Čoskoro po nadobudnutí platnosti SRF sa preskúma pokrok. Spoločný zabezpečovací mechanizmus bude v strednodobom horizonte tiež fiškálne neutrálny a zabezpečí rovnaké zaobchádzanie vo vzťahu ku všetkým zúčastneným členským štátom, pričom však nebude vytvárať žiadne náklady pre členské štáty, ktoré sa na bankovej únii nezúčastnia. Keď SRF nadobudne platnosť a keď zúčastnené členské štáty ratifikujú medzivládnu dohodu a plne transponujú smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk, členské štáty taktiež zhodnotia zavedenie preklenovacieho mechanizmu financovania a zvážia ďalší postup a načasovanie v súvislosti s prácou na spoločnom zabezpečovacom mechanizme, a to s cieľom zabezpečiť, aby bol tento mechanizmus plne funkčný do konca prechodného obdobia. Členské štáty budú v roku 2016 tiež ďalej zvažovať opatrenia potrebné na ďalšie prehlbovanie bankovej únie. Nakoniec, ako súčasť ďalšieho rozvoja bankovej únie vydala Komisia 24. novembra 2015 oznámenie s názvom „Na ceste k dobudovaniu bankovej únie“.

(6)

Podmienky na finančných trhoch v eurozóne ostávajú aj naďalej celkovo priaznivé v kontexte akomodačného prístupu menovej politiky. Avšak ešte stále slabé ekonomické fundamenty a vysoká finančná páka v súkromnom sektore naďalej zaťažujú dopyt po bankových úveroch a tým aj hospodársky rast. Súvahy bánk zostávajú pod tlakom v dôsledku vysokej úrovne nesplácaných úverov, ktoré bránia ďalšiemu poskytovaniu úverov. Rozdielne, a niekedy neprimerané systémy platobnej neschopnosti v Únii prispievajú k odkladaniu znižovania zadlženia súkromného sektora, čo brzdí investície.

(7)

Bez ohľadu na nedávne úspechy v posilňovaní štruktúry HMÚ je potrebné pokračovať v práci na jej dokončení. Správa piatich predsedov z 22. júna 2015„Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie“ vypracovaná predsedom Európskej komisie v úzkej spolupráci s predsedami Európskej rady, prezidentom Európskej centrálnej banky, predsedom Euroskupiny a predsedom Európskeho parlamentu vytyčuje cestu pre dobudovanie HMÚ do roku 2025. Komisia 21. októbra 2015 prijala spolu s Európskym parlamentom, Radou a Európskou centrálnou bankou oznámenie „Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie“, ktoré obsahuje prvý súbor návrhov nadväzujúcich na uvedenú správu piatich predsedov. Členské štáty eurozóny by mali prevziať kolektívnu zodpovednosť a v primeranom časovom horizonte a otvoreným a transparentným spôsobom by mali pokračovať vo vykonávaní krátkodobých a strednodobých iniciatív na dobudovanie HMÚ. S cieľom podporiť konvergenciu v celej eurozóne návrhy obsahujú opatrenia na posilnenie rozmeru európskeho semestra, ktorý sa týka eurozóny, okrem iného prostredníctvom skoršieho zverejnenia odporúčaní pre eurozónu, s cieľom identifikovať spoločné výzvy čo najskôr v rámci tohto procesu a tieto vyjadriť pri príprave odporúčaní pre jednotlivé krajiny určených členským štátom eurozóny, ktoré sa prijmú neskôr v rámci európskeho semestra. Členské štáty eurozóny by mali tiež otvoreným a transparentným spôsobom pracovať na dlhodobejších iniciatívach zameraných na dobudovanie HMÚ,

1.

Uskutočňovať politiky, ktoré podporujú oživenie, posilňujú konvergenciu, uľahčujú nápravu makroekonomických nerovnováh a zlepšujú adaptačnú kapacitu. Na tento účel členské štáty, najmä tie, ktoré majú vysokú úroveň súkromného a zahraničného dlhu, majú uskutočniť reformy, ktoré zvyšujú produktivitu, zvyšujú konkurencieschopnosť a zlepšujú podnikateľské prostredie. Členské štáty s veľkými prebytkami bežného účtu majú zaviesť prioritné opatrenia vrátane štrukturálnych reforiem, ktoré pomáhajú posilniť ich domáci dopyt a rastový potenciál.

2.

Zaviesť reformy, ktoré budú kombinovať: i) flexibilné a spoľahlivé pracovné zmluvy, ktoré podporujú plynulú zmenu postavenia na trhu práce a zabránia dvojakému trhu práce; ii) komplexné stratégie celoživotného vzdelávania; iii) účinné politiky na pomoc nezamestnaným, aby sa mohli vrátiť na trh práce; iv) primerané a udržateľné systémy sociálneho zabezpečenia, ktoré počas životného cyklu účinne a efektívne prispievajú k sociálnej inklúzii aj k integrácii na trhu práce a v) otvorené a konkurenčné trhy s výrobkami a službami. Znížiť daňovo-odvodové zaťaženie práce, najmä občanom s nízkym príjmom, rozpočtovo neutrálnym spôsobom s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest.

3.

Pokračovať vo fiškálnych politikách pri plnom rešpektovaní Paktu stability a rastu. Zdá sa, že dosiahnutie všeobecne neutrálnych súhrnných fiškálnych zámerov v eurozóne je v roku 2016 vhodným cieľom, do ktorého možno premietnuť rovnováhu medzi dlhodobou fiškálnou udržateľnosťou a krátkodobou makroekonomickou stabilizáciou. Pokiaľ ide o rok 2017, znížiť verejný dlh, aby sa obnovili fiškálne rezervy, a zároveň zabrániť procyklickosti. Rozlišovať fiškálne úsilie jednotlivých členských štátov v súlade s ich jednotlivými pozíciami voči požiadavkám Paktu stability a rastu, pri zohľadnení potrieb týkajúcich sa stabilizácie, a taktiež pri zvážení prípadného presahovania medzi členskými štátmi eurozóny. Na tento účel prehodnotiť zámery fiškálnej politiky eurozóny v kontexte programov stability a návrhov rozpočtových plánov.

4.

Uľahčiť postupné znižovanie nesplácaných úverov bánk a zlepšiť konania pri insolvencii podnikov a domácnosti. V členských štátoch, ktoré majú vysokú úroveň súkromného dlhu, podporovať disciplinované oddlžovanie vrátane uľahčenia riešenia nerentabilných súkromných dlhov.

5.

Pracovať otvoreným a transparentným spôsobom na dobudovaní HMÚ pri plnom podporovaní vnútorného trhu a ďalej skúmať právne, hospodárske a politické aspekty dlhodobejších opatrení obsiahnutých v správe piatich predsedov.