(1)

Tým, že daňové zmluvy poskytujú daňovníkom väčšiu istotu, pokiaľ ide o ich medzinárodné činnosti, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore efektívnosti cezhraničného obchodu. Uzatvorením daňovej zmluvy sa zmluvné štáty dohodnú na vzájomnom rozdelení práv zdaňovania v záujme odstránenia dvojitého zdanenia a tým aj posilnenia hospodárskej činnosti a rastu. Daňové zmluvy by nemali vytvárať príležitosti pre nezdanenie alebo nižšie zdanenie prostredníctvom hľadania najvýhodnejších daňových podmienok (tzv. treaty shopping) alebo iných stratégií zneužívania, ktoré len maria účel takýchto dohovorov a oslabujú daňové príjmy zmluvných štátov. Európska komisia plne podporuje úsilie zamerané na boj proti zneužívaniu daňových zmlúv.

(2)

V nadväznosti na zverejnenie správy Addressing Base Erosion and Profit Shifting (Riešenie narúšania základu dane a presunu ziskov – BEPS) vo februári 2013 prijala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a krajiny skupiny G20 v septembri 2013 pätnásťbodový akčný plán na riešenie BEPS. Ako výsledok spoločného projektu boli v októbri 2015 zverejnené záverečné správy týkajúce sa opatrenia 6 (zabrániť poskytovaniu výhod plynúcich zo zmluvy za nenáležitých okolností) a opatrenia 7 (zabrániť umelému vyhýbaniu sa statusu stálej prevádzkarne). Obidve správy navrhujú, aby sa zmenila Modelová daňová zmluva OECD a aby sa zmeny začlenili do konca roka 2016 do mnohostranného nástroja, ktorým sa vykonávajú výsledky práce na otázkach súvisiacich s daňovými zmluvami, v súlade s mandátom projektu OECD a G20. Zmeny navrhované v týchto dvoch správach majú spoločne umožniť krajinám, aby riešili problematické otázky daňových zmlúv súvisiace s narúšaním základu dane a presunom ziskov.

(3)

V záverečnej správe týkajúcej sa opatrenia 6 sa zneužívanie daňových zmlúv, a najmä hľadanie najvýhodnejších daňových podmienok označuje za významný zdroj obáv súvisiacich s narúšaním základu dane a presunom ziskov, a navrhuje sa v nej prístup založený na rôznych druhoch záruk proti takémuto zneužívaniu ustanovení daňových zmlúv, ako aj určitý stupeň flexibility, pokiaľ ide o ich používanie. Okrem toho, že sa v uvedenej správe navrhuje objasniť, že daňové zmluvy nie sú určené na vytváranie príležitostí pre dvojité nezdanenie, odporúča sa v nej okrem iného začleniť do mnohostranného nástroja všeobecné pravidlo proti zneužívaniu (general anti-abuse rule – GAAR), ktoré sa zakladá na „skúške hlavného účelu“ (principal purpose test – PPT) transakcií alebo dohôd.

(4)

V záverečnej správe týkajúcej sa opatrenia 7 sa rozoznávajú najbežnejšie stratégie umelého vyhýbania sa zdaniteľnosti v podobe stálej prevádzkarne, a to predovšetkým dohody o prostredníkovi a využívanie osobitných výnimiek z vymedzenia pojmu stálej prevádzkarne. Dohody o prostredníkovi zvyčajne využívajú pomerne formálny prístup súčasného článku 5 ods. 5 Modelovej daňovej zmluvy OECD, pokiaľ ide o uzatváranie kúpnych zmlúv. Osobitné výnimky z vymedzenia pojmu stálej prevádzkarne, ktoré sú uplatniteľné na činnosti prípravného alebo pomocného charakteru, sú nielen ľahko zneužiteľné prostredníctvom stratégií založených na fragmentárnych činnostiach, ale aj nevhodné na zvládnutie obchodných modelov digitálnej ekonomiky. V správe sa preto navrhujú zmeny článku 5 Modelovej daňovej zmluvy OECD zamerané na to, aby bol odolnejší voči umelým štruktúram, ktorými sa obchádza jeho uplatňovanie.

(5)

Na dobré fungovanie vnútorného trhu je nevyhnutné, aby boli členské štáty schopné prevádzkovať účinné daňové systémy a predchádzať nenáležitému narúšaniu ich základu dane v dôsledku neúmyselného nezdanenia a zneužívania, a aby riešenia na ochranu ich základov dane neviedli k neprimeranej nesúrodosti a deformáciám trhu.

(6)

Je rovnako dôležité, aby opatrenia, ktoré členské štáty využijú s cieľom plniť záväzky, ktoré prijali v rámci iniciatívy proti BEPS, boli v súlade s dohodnutými štandardmi v celej Únii s cieľom poskytnúť právnu istotu daňovníkom aj daňovým správam.

(7)

V záujme zabezpečenia súladu s právnymi predpismi EÚ je potrebné zosúladiť všeobecné pravidlo proti zneužívaniu založené na skúške hlavného účelu, ako sa navrhuje v záverečnej správe týkajúcej sa opatrenia 6, s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie týkajúcou sa zneužívania právnych predpisov,