(1)

Komisia dostala 14. januára 2009 sťažnosť od spoločnosti Radiodifusión Digital SL (ďalej len „Radiodifusión“) a 18. mája 2009 sťažnosť od spoločnosti SES Astra S.A. (ďalej len „Astra“). Obe sťažnosti sa týkajú schémy štátnej pomoci, ktorú španielske orgány prijali v súvislosti s prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska. Sporná schéma vychádza zo zákona 10/2005 zo 14. júna 2005 o naliehavých opatreniach na podporu digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, liberalizáciu káblového televízneho vysielania a podporu plurality (1). Medzi ďalšie právne predpisy prijaté v súvislosti s procesom prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie patria okrem iného: kráľovský dekrét 944/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľuje národný technický plán pre digitálne terestriálne televízne vysielanie (ďalej len „národný technický plán“) (2), kráľovský dekrét 945/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, príkaz ITC/2476/2005 z 29. júla 2005, ktorým sa schvaľujú technické predpisy a predpisy týkajúce sa poskytovania služby digitálneho terestriálneho televízneho vysielania, a kráľovský dekrét 920/2006 z 28. júla 2006, ktorým sa schvaľujú všeobecné predpisy týkajúce sa poskytovania služby rozhlasového a káblového televízneho vysielania.

(2)

Tieto opatrenia sa týkajú celého územia Španielska. Komisia však začala dve rozdielne konania, jedno pre Španielsko s výnimkou autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a jedno konkrétne pre autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha. Aj keď opatrenie štátnej pomoci je v oboch prípadoch rovnaké a vyvoláva rovnaké obavy, autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha predstavuje určité špecifické problémy, ktoré majú malý (alebo žiadny) význam pre celkový prípad. Predovšetkým sťažnosť spoločnosti Radiodifusión sa týka iba prípadu autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, keďže spôsob, akým regionálna vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha realizovala schému pomoci, sa líši od modelu uplatňovaného v ostatných regiónoch, a v prípade autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha bolo potrebné vykonať podrobné posúdenie ekonomickej štúdie.

(3)

Komisia v oboch prípadoch začala 29. septembra 2010 formálne vyšetrovacie konanie s tvrdením, že schéma štátnej pomoci diskriminuje prevádzkovateľov platforiem. Rozhodnutie Komisie o začatí formálneho vyšetrovacieho konania (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania“) bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie11. decembra 2010 (3). Pripomienky zaslali tri zainteresované strany: Radiodifusión 11. januára 2011 a Abertis a SES Astra S.A. (ďalej len „Astra“) 4. februára 2011.

(4)

Komisia zaslala 19. januára 2011 a 9. februára 2011 tieto pripomienky Španielsku, ktoré dostalo možnosť odpovedať. Stále zastúpenie Španielskeho kráľovstva predložilo 18. februára 2011 a 8. marca 2011 pripomienky regionálnej vlády autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha Junta de Comunidades de Castile-La Mancha, ďalej len „JCCM“) k pripomienkam tretích strán. Komisia sa 27. mája 2011 a 9. augusta 2012 obrátila na Španielsko so žiadosťami o informácie, na ktoré Španielsko (JCCM) odpovedalo 10. júna 2011, resp. 10. septembra 2012. Komisia sa 20. augusta 2011 obrátila so žiadosťou o informácie na spoločnosť Radiodifusión, ktorá odpovedala 29. septembra 2011. JCCM 14. októbra 2011, 15. novembra 2011 a 6. decembra 2012 z vlastnej iniciatívy predložila doplňujúce informácie. Komisia okrem toho 18. mája 2011 uskutočnila stretnutie so španielskymi orgánmi a s JCCM.

(5)

JCCM poskytla 15. mája 2013 informácie o organizácii verejnej súťaže v súvislosti s pomocou na prevádzku a údržbu. JCCM poskytla 20. decembra 2013 informácie o sankčných postupoch uplatňovaných v Španielsku proti spoločnosti Radiodifusión a jej materskej spoločnosti INGEST a pripomienky k prebiehajúcim diskusiám medzi Komisiou a španielskymi orgánmi týkajúcim sa prípadu štátnej pomoci SA.28599. JCCM poslala 6. júna 2014 pripomienky, ktoré mali preukázať, že jej konanie bolo v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve a že spĺňalo pravidlá EÚ pre verejné obstarávanie. Okrem toho sa medzi Komisiou a JCCM uskutočnilo viacero výmen informácií v rámci zisťovania skutočností.

(6)

Komisia prijala 20. júna 2013 konečné záporné rozhodnutie o štátnej pomoci SA.28599 na rozvoj digitálneho terestriálneho televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach v Španielsku (mimo územia autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha) (4).

(7)

Spoločnosť Radiodifusión je miestny prevádzkovateľ telekomunikačnej a terestriálnej televíznej platformy registrovaný španielskym štátnym regulačným orgánom pre telekomunikácie (Komisia pre telekomunikačný trh – Comisión del Mercado de las Telecomunicaciones, ďalej len „CMT“) ako správca verejnej telekomunikačnej siete a poskytovateľ elektronických komunikačných služieb, predovšetkým služieb rozhlasového a televízneho vysielania.

(8)

Spoločnosť Radiodifusión sa sťažovala, že schémy financovania v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha boli zacielené na prevádzkovateľov platforiem, ktorí už pôsobia ako prevádzkovatelia siete s celoštátnym pokrytím. Takto boli vylúčené všetky alternatívne siete (t. j. miestni prevádzkovatelia sietí). Podľa spoločnosti Radiodifusión sporná schéma narušila existujúcu hospodársku súťaž na miestnej úrovni, ako aj potenciálnu hospodársku súťaž na regionálnej a celoštátnej úrovni.

(9)

Spoločnosť Radiodifusión tiež tvrdila, že veľká časť finančných prostriedkov, ktoré investovalo autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha, nebola použitá na modernizáciu existujúcich analógových prenosových centier, ale na budovanie nových. Spoločnosť Radiodifusión podložila toto tvrdenie porovnaním zoznamu obcí, ktoré dostali finančné prostriedky, so zoznamom obcí, v ktorých sa nachádzalo analógové prenosové centrum. V približne 80 % obcí, ktoré dostali finančné prostriedky, sa pred realizáciou schémy analógové prenosové centrum nenachádzalo. Spoločnosť Radiodifusión tiež zdôraznila, že samotná digitalizácia terestriálnej siete by si nevyžadovala rozsiahle budovanie nových centier. Finančné prostriedky určené na takúto modernizáciu boli preto neprimerane vysoké.

(10)

Na základe uvedených skutočností spoločnosť Radiodifusión dospela k záveru, že skutočným účelom dotácií nebola samotná digitalizácia existujúcej siete, ale skôr budovanie väčšej a lepšej siete, ktorá súčasným prevádzkovateľom (najmä spoločnostiam Telecom CLM a Abertis) umožňuje aktívnejšie súťaženie na trhu miestnych služieb vysielania a mobilného televízneho prenosu. Za týchto okolností sa spoločnosť Radiodifusión domnieva, že neprijatie otvorených a transparentných postupov prideľovania dotácií bolo neodôvodnené, keďže nové centrá mohol budovať ktorýkoľvek prevádzkovateľ siete. Spoločnosť Radiodifusión preto tiež poukazuje na deformáciu trhu prevádzkovateľov sietí.

(11)

Druhým sťažovateľom je prevádzkovateľ satelitnej platformy SES Astra. Spoločnosť Astra, založená v roku 1985, bola prvým súkromným satelitným prevádzkovateľom v Európe. Ponúka rozsiahle portfólio vysielacích a širokopásmových riešení pre zákazníkov v Európe i mimo nej. Vysiela televízne a rozhlasové programy priamo do miliónov domácností a poskytuje prístup k internetu a sieťové služby verejným a súkromným používateľom.

(12)

Spoločnosť Astra tvrdí, že opatrenie je v rozpore so zásadou technologickej neutrality, lebo podporuje iba terestriálny prenos ako cestu k digitalizácii. Spoločnosť Astra sa s cieľom preukázať, že satelitná platforma by bola reálnou alternatívou, odvoláva na prípad autonómneho spoločenstva Kantábria. Regionálna vláda Kantábrie vyhlásila v januári 2008 verejnú súťaž na rozšírenie digitálneho televízneho pokrytia na celé územie Kantábrie. Potom vybrala spoločnosť Astra, aby tá prostredníctvom svojej platformy poskytla voľne dostupné televízne kanály. V novembri 2008 však regionálna vláda túto zmluvu vypovedala. Podľa spoločnosti Astra orgány vypovedali zmluvu až po tom, ako sa dozvedeli, že ústredná vláda bude financovať modernizáciu analógovej terestriálnej siete. Kantábrijské orgány v liste zo 7. novembra 2008 vysvetlili, že dôvodom vypovedania zmluvy bola skutočnosť, že ústredná vláda medzitým prijala rozhodnutia o rozšírení pokrytia digitálnym televíznym vysielaním na celé Španielsko (5). Podľa sťažovateľa teda prípad Kantábrie je dôkazom toho, že po prvé, spoločnosť Astra bola schopná súťažiť na tomto trhu, a po druhé, že rozhodnutia ústrednej vlády túto hospodársku súťaž znemožnili.

(13)

Prípad sa týka odvetvia vysielania. V tomto odvetví pôsobí mnoho aktérov na rôznych úrovniach produktového reťazca vysielacích služieb.

(14)

Vysielatelia sú prevádzkovatelia televíznych kanálov, ktorí nakupujú alebo tvoria vlastný televízny obsah a umiestňujú ho do kanálov. Tieto kanály potom poskytujú verejnosti prostredníctvom rôznych platforiem [napríklad satelitu, digitálneho terestriálneho televízneho vysielania (DTT), kábla, televízie s internetovým protokolom (IPTV)]. V Španielsku zákonodarca považuje vysielacie služby za službu vo verejnom záujme, takže ich poskytujú štátom vlastnení vysielatelia (RTVE), ako aj súkromní vysielatelia, ktorí dostali koncesiu od štátu (6). Tieto voľne dostupné televízne kanály sa divákom poskytujú bezplatne. V záujme toho, aby mohli obyvatelia účinne využívať túto službu vo verejnom záujme, sa zákonom stanovuje povinnosť minimálneho pokrytia pre verejnoprávneho vysielateľa i pre súkromných prevádzkovateľov s koncesiami. Verejnoprávni vysielatelia majú na základe toho povinnosť pokryť aspoň 98 % obyvateľov Španielska, kým súkromní vysielatelia musia pokryť aspoň 96 % obyvateľov. Celoštátni vysielatelia v Španielsku nevlastnia celoštátnu sieť televízneho vysielania. Na to, aby mohli prenášať svoj obsah a plniť si povinnosti týkajúce sa pokrytia, preto uzatvárajú dohody s prevádzkovateľmi platforiem.

(15)

Dodávatelia telekomunikačných zariadení vyrábajú alebo inštalujú potrebnú infraštruktúru a zariadenia na vybudovanie rôznych platforiem.

(16)

Prevádzkovatelia platforiem (alebo prevádzkovatelia sietí) sú súkromné alebo verejne riadené subjekty, ktoré prevádzkujú infraštruktúru potrebnú na prenos a vysielanie signálu vysielacích kanálov. V začiatkoch televízneho priemyslu bola jedinou dostupnou platformou analógová terestriálna platforma. S technologickým pokrokom sa na trh dostali ďalšie platformy, konkrétne satelitná platforma, káblová platforma a nedávno i platforma IPTV (7), ktorá na prenos televízneho signálu využíva širokopásmové pripojenie.

(17)

Pri terestriálnom vysielaní sa televízny signál odosiela z televízneho štúdia do prenosového centra (trasy), ktoré zvyčajne vlastní a prevádzkuje prevádzkovateľ vysielacej siete. Signál sa potom prenáša a distribuuje z prenosového centra (prostredníctvom trás) na televízne vysielače, ktoré riadi prevádzkovateľ siete (napríklad veža). Niekedy sa signál prenáša prostredníctvom satelitu. Napokon sa signál vysiela z televíznych vysielačov do domácností. Na zabezpečenie digitalizácie analógovej terestriálnej siete televíznych vysielačov je potrebné vymeniť pozemné vysielače za digitálne. Keďže však digitálny signál má kratší dosah ako analógový signál, a preto si nová technológia vyžaduje hustejšiu sieť digitálnych pozemných vysielačov, v niektorých prípadoch je na rozšírenie pokrytia nutné vybudovať aj nové prenosové centrá. Divák musí mať dekodér, ktorý môže byť už zabudovaný v televíznom prijímači.

(18)

Pri satelitnom vysielaní sa signál odosiela do prenosového centra (trasy) a potom sa prenáša na satelit, ktorý ho vysiela do domácností. Prípadne je možné signál z televízneho štúdia priamo odoslať na satelit, za predpokladu, že štúdio má na to potrebné zariadenie. Divák musí mať satelitnú parabolu a dekodér. Na rozšírenie satelitného pokrytia regiónu je potrebné nainštalovať pozemné zariadenie v domácnosti zákazníka. Pokiaľ ide o geografické pokrytie, satelitná platforma by mohla obsiahnuť takmer 100 % územia Španielska, zatiaľ čo terestriálna platforma pokrýva približne 98 %.

(19)

Prešetrované opatrenie sa musí preskúmať z hľadiska uskutočnenej alebo prebiehajúcej digitalizácie vysielania prostredníctvom terestriálnych, satelitných a káblových platforiem. Výhodou digitalizovaného vysielania v porovnaní s analógovým vysielaním je vyššia kapacita prenosu v dôsledku efektívnejšieho využitia rádiofrekvenčného spektra. To je významné najmä v prípade terestriálneho vysielania, ktoré má k dispozícii obmedzené frekvenčné spektrum, a preto súťaží s mobilnými telekomunikáciami o nedostatkovú šírku frekvenčného pásma. Satelitný prenos má na druhej strane výhodu v tom, že funguje v úplne odlišnom frekvenčnom pásme, takže nehrozí nedostatok frekvencií.

(20)

Prechodom z analógového na digitálne televízne vysielanie sa uvoľní značná časť vysokokvalitného rádiofrekvenčného spektra (tzv. digitálna dividenda), ktoré sa bude môcť využiť na rozvoj elektronických komunikačných služieb. Táto digitálna dividenda a najmä frekvencia 790 – 862 MHz („pásmo 800 MHz“) môže naštartovať odvetvie elektronickej komunikácie, výrazne posilniť konkurencieschopnosť a rast a priniesť množstvo rôznych spoločenských a kultúrnych výhod (8).

(21)

Digitálna dividenda by mohla vzniknúť buď prechodom z terestriálnej platformy na inú platformu, alebo prechodom z analógového na digitálne terestriálne vysielanie. Možno uvažovať aj o zmiešanom riešení, ktoré by bolo kombináciou rôznych platforiem (9).

(22)

V prípade terestriálneho vysielania však nedostatok frekvencií ostáva problémom aj po digitalizácii. Krátko po ukončení prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie v apríli 2010 musela španielska vláda presunúť vysielateľov z pásma 800 MHz do nižšieho frekvenčného pásma (10). Premiestnenie multiplexov DTT pridelených vysielateľom viedlo k ďalším nákladom a ďalšej štátnej pomoci, ktorú Komisia v súčasnosti skúma v rámci formálneho vyšetrovacieho konania (11).

(23)

Pokiaľ ide o televízne vysielanie, terestriálny digitálny prenos zostane v dohľadnej budúcnosti významnou distribučnou platformou, ale širokopásmová technológia, ako je prístupová sieť novej generácie (NGA), sa zrejme stane dôležitou alternatívou ako vedúca technológia prenosu. V súčasnosti však tieto siete NGA v Španielsku neposkytujú všeobecné geografické pokrytie.

(24)

V Španielsku v súčasnosti existujú štyri vysielacie platformy: DTT – digitálna terestriálna technológia (DVB-T), satelit (DVB-S), kábel (DVB-C) a IPTV. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné verejnoprávne a súkromné španielske televízne kanály (12). Hlavným prevádzkovateľom terestriálnej siete je spoločnosť Abertis, ktorá zároveň kontroluje satelitného prevádzkovateľa Hispasat. Existuje aj niekoľko miestnych telekomunikačných prevádzkovateľov prenášajúcich signály DTT, ktorí sú zvyčajne prepojení s celoštátnou sieťou spoločnosti Abertis. V rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha je hlavným regionálnym prevádzkovateľom spoločnosť Telecom CLM (13). Platené televízne kanály sa vysielajú najmä cez satelit, kábel a IPTV. Hlavnými satelitnými prevádzkovateľmi sú spoločnosti Astra a Hispasat.

(25)

Španielsko v záujme prechodu z analógového na digitálne televízne vysielanie prijalo v rokoch 2005 – 2008 sériu regulačných opatrení týkajúcich sa terestriálnej siete, ktoré sú opísané v časti 2.2. Španielske orgány rozdelili územie krajiny na tri rozličné oblasti:

(26)

Skúmaná schéma je založená na zložitom systéme právnych ustanovení, ktoré ústredné španielske orgány začali zavádzať od roku 2005. Na základe týchto ustanovení poskytovali v rokoch 2008 a 2009 autonómne spoločenstvá a orgány miestnej správy štátnu pomoc na rozvoj DTT v oblasti II. Orgány miestnej správy poskytovali príjemcom finančné prostriedky z ústredného rozpočtu a zo svojich jednotlivých rozpočtov. Od roku 2009 navyše autonómne spoločenstvá poskytujú pomoc na údržbu a prevádzku sietí v oblasti II.

(27)

Prvým prijatým právnym predpisom o prechode na digitálnu televíznu technológiu bol zákon 10/2005 zo 14. júna 2005. Uvádza sa v ňom nutnosť podporovať prechod z analógovej na digitálnu terestriálnu technológiu a vláde sa ukladá povinnosť prijať primerané opatrenia na zaistenie tohto prechodu.

(28)

V nadväznosti na tento mandát Rada ministrov kráľovským dekrétom 944/2005 schválila národný technický plán, v ktorom sa pre Španielsko stanovil dátum odpojenia analógového prenosu na 3. apríla 2010 (14).

(29)

Čo sa týka oblastí II a III, dvanáste doplnkové ustanovenie národného technického plánu obsahovalo možnosť, že miestne a regionálne orgány rozšíria pokrytie v rozsahu 96 – 100 % obyvateľov. V technickom pláne sa v tejto súvislosti konkrétne hovorí o digitálnom terestriálnom televíznom vysielaní (DTT) a stanovuje sa šesť podmienok, za ktorých môžu miestne orgány toto rozšírenie uskutočniť. Podľa podmienky e) by miestna inštalácia mala byť v súlade s technickým plánom pre digitálne terestriálne televízne vysielanie.

(30)

Rada ministrov následne 7. septembra 2007 schválila národný plán prechodu na digitálne terestriálne televízne vysielanie (ďalej len „plán prechodu“) (15), ktorým sa vykonáva národný technický plán. Podľa plánu prechodu sa španielske územie rozdelilo na deväťdesiat technických projektov prechodu (16) a stanovil sa termín odpojenia analógového vysielania pre každý z týchto projektov.

(31)

Ministerstvo priemyslu, energetiky a cestovného ruchu (ďalej len„MIEyT“) prijalo 29. februára 2008 rozhodnutie týkajúce sa zlepšenia telekomunikačnej infraštruktúry a zavedenia kritérií a distribúcie finančných prostriedkov určených na rozvoj informačnej spoločnosti v súlade s plánom Avanza na rok 2008 (17). V rámci tohto rozhodnutia bol schválený rozpočet vo výške 558 miliónov EUR, ktorý sa čiastočne vyčlenil na rozvoj širokopásmového pripojenia a čiastočne na digitalizáciu televízneho vysielania vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach Španielska, ktorých sa netýka zákonná povinnosť komerčných vysielateľov (18). Digitalizácia v týchto oblastiach sa vo všeobecnosti nazývala „rozšírenie pokrytia“. Rozhodnutie sa následne realizovalo prostredníctvom série dodatkov k existujúcim rámcovým dohodám (19), ktoré uzatvorili ministerstvo MIEyT a autonómne spoločenstvá medzi júlom a novembrom 2008 („dodatky k rámcovým dohodám z roku 2006“, ktoré boli uverejnené v Úradnom vestníku Španielska samostatne pre každé autonómne spoločenstvo). Vo väčšine prípadov sa v týchto dohodách uvádza, že jedinou financovanou technológiou bude digitálna terestriálna technológia. Ministerstvo MIEyT na základe dohôd previedlo finančné prostriedky autonómnym spoločenstvám, ktoré sa zaviazali pokryť zvyšné náklady na prevádzku zo svojich rozpočtov. Tieto dodatky obsahovali aj povinnosť miestnych orgánov splniť dvanáste doplnkové ustanovenie národného technického plánu.

(32)

Rada ministrov zároveň 17. októbra 2008 súhlasila s vyčlenením ďalších 8,72 milióna EUR na rozšírenie a dokončenie pokrytia DTT v rámci projektov prechodu, ktoré sa mali dokončiť počas prvej polovice roka 2009, teda vo fáze I plánu prechodu. Finančné prostriedky boli poskytnuté po uzatvorení nových rámcových dohôd medzi ministerstvom MIEyT a autonómnymi spoločenstvami v decembri 2008 („rámcové dohody z roku 2008“). Tieto dohody sa týkali uvedeného financovania vo výške 8,72 milióna EUR a mali názov Rámcová dohoda o spolupráci medzi Ministerstvom priemyslu, cestovného ruchu a obchodu a autonómnym spoločenstvom […] o vykonávaní národného plánu prechodu na DTT. Obsahovali zoznam činností, ktoré budú financovať ústredné a regionálne orgány s cieľom dosiahnuť pokrytie digitálnym televíznym vysielaním, ktoré by zodpovedalo existujúcemu analógovému pokrytiu. Tieto činnosti sa týkajú rozvoja digitálneho terestriálneho televízneho vysielania.

(33)

Rada ministrov 29. mája 2009 schválila kritériá rozdelenia 52 miliónov EUR na financovanie opatrení prechodu na DTT zameraných na rozšírenie pokrytia projektov v rámci fáz II a III plánu prechodu (20). Rada ministrov svojím súhlasom vytvorila priame prepojenie s plánom prechodu, v ktorom sa uvádza, že „v záujme dosiahnutia cieľa stanoveného v národnom pláne prechodu na DTT, teda podobného pokrytia DTT, ako je súčasné pokrytie terestriálnym vysielaním pomocou analógovej technológie, je potrebná finančná podpora verejných orgánov“ a „priebeh tejto spolupráce bude oficiálne vymedzený v rámci stanovenom v národnom pláne prechodu na DTT“.

(34)

A napokon, medzi októbrom a decembrom 2009 boli v Úradnom vestníku Španielska uverejnené dodatky k rámcových dohodám z roku 2008 (uvedené v odôvodnení 32), ktoré sa týkali aj financovania rozšírenia pokrytia v rámci fáz II a III plánu prechodu. V týchto dodatkoch je vymedzené, čo sa má chápať pod pojmom „opatrenia na rozšírenie pokrytia“, pričom sa v nich výslovne uvádza len terestriálna technológia (hoci sa oficiálne nevylučujú ani ostatné technológie) (21).

(35)

Po uverejnení rámcových dohôd z roku 2008 a uvedených dodatkov (22) začali vlády autonómnych spoločenstiev realizovať rozšírenie. Buď samy usporiadali verejné súťaže, alebo tým poverili súkromný podnik. Časť dotácií odsúhlasilo ministerstvo MIEyT, takže sa financovali zo štátneho rozpočtu, a časť financovali samotné autonómne spoločenstvá. V niektorých prípadoch autonómne spoločenstvá poverili realizáciou rozšírenia orgány miestnej správy.

(36)

Na rozdiel od väčšiny ostatných autonómnych spoločenstiev neorganizovali orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha regionálne verejné súťaže na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním. Bol to zrejme dôsledok časovej tiesne, keďže bolo potrebné modernizovať viac ako 400 prenosových centier (23). JCCM namiesto toho uplatnila osobitný postup výberu prevádzkovateľov telekomunikačných sietí na digitalizáciu vysielacích centier, ktorý bol stanovený v dekréte 347/2008 z 2. decembra 2008 (ďalej len „dekrét“).

(37)

V dekréte sa nariaďuje priame poskytnutie finančných prostriedkov potrebných na digitalizáciu vlastníkom existujúcich (analógových) prenosových centier. Nevyžaduje sa teda postup verejnej súťaže. Spoločenstvo JCCM muselo uplatniť osobitný postup zahŕňajúci: i) technickú analýzu centier, ktoré v danom čase zabezpečovali analógové pokrytie; ii) analýzu digitálneho pokrytia, ktoré sa má dosiahnuť; iii) výber prenosových centier, ktoré sa majú digitalizovať; iv) identifikáciu vlastníkov prenosových centier; v) návrh regionálnej vlády vlastníkom prenosových centier a vi) pridelenie dotácií.

(38)

Ustanovenia dekrétu sa primerane uplatňovali. Vlastníci existujúcich prenosových centier boli priamo kontaktovaní a informovaní o požiadavkách na využitie verejného financovania. Rozlíšiť sa dajú tri rozličné scenáre. Po prvé, vo väčšine prípadov sú vlastníkmi prenosových centier orgány miestnej správy, ktoré zodpovedajú za ich prevádzku a údržbu. Orgány miestnej správy po prijatí finančných prostriedkov od JCCM zakúpili digitálne zariadenia od spoločností Abertis a Telecom CLM na základe technickej a hospodárskej verejnej súťaže a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam. Orgány kontaktovali iba tieto dve spoločnosti a iba tieto spoločnosti sa uchádzali o pomoc a predložili technické návrhy. Po druhé, približne vo štvrtine prípadov patria vybrané centrá priamo spoločnosti Telecom CLM alebo spoločnosti Abertis. V týchto prípadoch dostali obe spoločnosti pomoc na modernizáciu svojich zariadení. V rámci tretieho scenára sa museli vybudovať niektoré nové prenosové centrá. Aj keď boli financované z verejných zdrojov, teraz ich vlastní spoločnosť Telecom CLM.

(39)

JCCM uzavrela 147 dohôd o spolupráci („convenios“) s dvomi prevádzkovateľmi a 475 dohôd o spolupráci s orgánmi miestnej správy. Približne 84 % inštalácií realizovaných na základe týchto dohôd predstavovali inštalácie DTT a 16 % satelitné prijímače pre domácnosti. Satelitné prijímače slúžili na zabezpečenie pokrytia kanálmi DTT pre veľmi malé obce. JCCM sa rozhodla na tento účel použiť satelitnú platformu spoločnosti Hispasat (24). Na záver celého procesu boli informácie o modernizácii existujúcich centier zverejnené na informačných tabuliach orgánov miestnej správy.

(40)

Komisia bola informovaná, že na modernizáciu prenosových centier sa minulo z verejných zdrojov celkovo približne 46 miliónov EUR, z čoho 32,6 milióna EUR dostali priamo obce, ktoré vlastnia 355 prenosových centier (25). V dohodách o spolupráci medzi JCCM a orgánmi miestnej správy sa stanovuje, že orgány miestnej správy sú zodpovedné za uzavretie zmluvy s vybraným prevádzkovateľom o vykonaní inštalácie a o vykonávaní údržby (26). Jednotlivé orgány miestnej správy si zvolili odlišné postupy výberu. Niektoré poslali listy priamo spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, kým iné zverejnili informácie na svojich informačných tabuliach a vyzvali prevádzkovateľov, aby predložili technické návrhy.

(41)

Na základe dohody o spolupráci hradí JCCM za každé digitalizované prenosové centrum náklady na zakúpenie a inštaláciu digitálneho zariadenia a na jeho prevádzku a údržbu počas prvých dvoch rokov. Keďže v dohode o spolupráci sa od prevádzkovateľa nepožadovalo, aby po uplynutí tohto obdobia hradil náklady na prevádzku a údržbu, spoločnosť Telecom CLM previedla zariadenie na JCCM (27). JCCM sa tým stala zodpovednou za hradenie nákladov na prevádzku a údržbu zariadení na DTT.

(42)

Komisia bola informovaná, že z celkovej sumy 46 miliónov EUR, ktoré sa minuli z verejných zdrojov, najmenej 13,5 milióna EUR bolo poskytnutých prevádzkovateľom platforiem: 13,2 milióna EUR spoločnosti Telecom CLM, ktorá vlastní 138 prenosových centier, a približne 250 000 EUR spoločnosti Abertis, ktorá vlastní 3 centrá. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis použili pri digitalizácii svojich centier vlastné zariadenia. V niektorých prípadoch zariadenia použité na digitalizáciu stožiarov spoločnosti Telecom CLM naďalej patria verejným orgánom. V týchto prípadoch prevádzkovateľ nemusí platiť za používanie uvedených zariadení. Okrem toho, celková suma finančných prostriedkov, ktoré sa v rokoch 2009 – 2011 použili na prevádzku a údržbu digitalizovaných centier (prebiehajúca pomoc) dosiahla výšku najmenej 6,5 milióna EUR.

(43)

Samotná modernizácia existujúcich centier však nestačila na úplné pokrytie rozšírenej oblasti. Preto sa s použitím verejných finančných prostriedkov vybudovalo 20 nových centier. Orgány bez zorganizovania verejnej súťaže priamo kontaktovali spoločnosť Telecom CLM a požiadali ju o realizáciu tejto úlohy. Podľa informácií poskytnutých Komisii sa na vybudovanie nových zariadení použilo spolu 2,26 milióna EUR, z čoho približne 751 000 EUR sa použilo na výstavbu šiestich centier, ktoré sa neskôr previedli na spoločnosť Telecom CLM. Ostatných 14 centier zostalo vo vlastníctve obcí.

(44)

Napokon, ako bolo uvedené v odôvodnení 39, v oblastiach, kde by vybudovanie centra DTT bolo príliš nákladné, sa namiesto toho použil satelitný prenos. Na tento účel sa uzavrelo 100 dohôd o inštalácii satelitných prijímačov v jednotlivých domácnostiach. Satelitné prijímače sú súčasťou satelitnej prenosovej siete.

(45)

Výsledkom tohto postupu je celkovo 622 dohôd, ktoré príslušné orgány podpísali s dotknutými orgánmi miestnej správy a prevádzkovateľmi. Rozpis použitých finančných prostriedkov na základe informácií poskytnutých Komisii:

(46)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania uviedla, že sa zdá, že opísané opatrenie spĺňa všetky kritériá článku 107 ods. 1 zmluvy a možno ho teda považovať za štátnu pomoc. Sporné opatrenie zjavne vedie k diskriminácii v prospech prevádzkovateľov terestriálnych platforiem, a to porušením zásady technologickej neutrality (30). Sporné opatrenie navyše zjavne diskriminuje prevádzkovateľov platforiem, ktorí poskytujú vysielacie služby regionálnym a miestnym terestriálnym vysielateľom. To by znamenalo zvýhodnenie celoštátnych vysielateľov a prevádzkovateľov platforiem.

(47)

Komisia dospela k predbežnému záveru, že schéma pomoci môže spôsobiť potenciálne alebo skutočné narušenie hospodárskej súťaže medzi terestriálnymi a satelitnými platformami a medzi samotnými terestriálnymi platformami. Nenašla žiadne dôvody, na základe ktorých by takéto opatrenia mohli byť zlučiteľné s vnútorným trhom, keďže pre ne zrejme neplatí žiadna výnimka.

(48)

Ďalšie podrobnosti nájdete v rozhodnutí o začatí konania, ktoré by sa malo považovať za neoddeliteľnú súčasť tohto rozhodnutia.

(49)

Španielsko a autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha predložili na obhajobu proti rozhodnutiu o začatí konania viacero argumentov. Vo všeobecnosti ich možno rozdeliť do dvoch kategórií. Po prvé, španielske orgány tvrdili, že príjemcom pomoci nebola poskytnutá žiadna výhoda. Po druhé, ak sa napriek tomu tieto opatrenia považujú za poskytnutie štátnej pomoci, tá by v každom prípade bola zlučiteľná (31). Tieto argumenty sú zhrnuté nižšie.

(50)

Podľa orgánov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha skúmané opatrenie nepredstavuje štátnu pomoc a nezvýhodňuje podniky. Kombinácia finančných prostriedkov od španielskeho štátu a autonómnych spoločenstiev sa previedla priamo príjemcom, ktorí konali v rámci svojej úradnej pôsobnosti alebo ako verejný orgán (32). Tieto sporné dotácie sa použili výlučne na digitalizáciu 141 už existujúcich analógových prenosových centier a na vybudovanie šiestich nových centier. Digitalizácia prenosových centier sa vykonávala až po dôkladnom preskúmaní technických správ, ktoré predložili prevádzkovatelia vlastniaci tieto centrá. Dohody o spolupráci s vlastníkmi centier sa podpisovali až na základe takýchto technických správ (33). Tento dohodnutý postup by sa mal považovať za otvorený, transparentný a nediskriminačný aj preto, že bol zverejnený na informačných tabuliach orgánov miestnej správy (pozri odôvodnenie 39).

(51)

Pokiaľ ide o skutočnosť, že verejné finančné prostriedky dostali prevádzkovatelia platforiem, vnútroštátne orgány tvrdia, že to bolo iba na prevádzku a údržbu elektronických prenosových zariadení, ktoré vlastnia orgány miestnej správy. Tieto spoločnosti iba zabezpečovali dodávku a inštaláciu technických zariadení potrebných na modernizáciu a úpravu centier, ale nepôsobili ako prevádzkovatelia platforiem (34). V prípadoch, keď poskytujú služby v oblasti II po použití verejných finančných prostriedkov, išlo iba o poskytovanie televízneho signálu ako základnej služby vo verejnom záujme.

(52)

Spolu 475 orgánov miestnej správy vypracovalo pre digitalizáciu svojich sietí technické správy, ktoré často pripravili prevádzkovatelia platforiem. Ani v tomto prípade nebola prevádzkovateľom poskytnutá žiadna hospodárska výhoda.

(53)

Podľa vnútroštátnych orgánov existovali digitalizované prenosové centrá vo vlastníctve spoločností Telecom CLM alebo Abertis Telecom už pred poskytnutím sporných dotácií, takže tieto dotácie neboli použité na financovanie rozšírenia sietí ani jedného z dvoch prevádzkovateľov, ktorí sa zapojili do rozširovania pokrytia DTT v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha.

(54)

Verejné finančné prostriedky boli poskytnuté spoločnostiam Telecom CLM a Abertis na digitalizáciu 141 ich vlastných prenosových centier. Vnútroštátne orgány tvrdia, že sa to dialo iba v oblastiach, kde orgány miestnej správy nevlastnili žiadne prenosové ani retransmisné centrá, ktoré by boli vhodné na rozširovanie pokrytia DTT. Vnútroštátne orgány však tvrdia, že tieto investície neposkytli spoločnostiam Telecom CLM a Abertis konkurenčnú výhodu na súvisiacich trhoch, akými sú napríklad miestne televízne vysielanie alebo digitálne vysielanie videosignálu (DV-BH). Digitalizácia zariadení Telecom CLM neumožnila tejto spoločnosti poskytovať služby vysielateľom v celom regióne, ani nezvýšila rozvetvenosť ich sietí tak, aby mohli poskytovať nové druhy služieb.

(55)

Prevádzkovatelia sietí zapojení do procesu digitalizácie troch typov prenosových centier v oblasti II nezískali žiadnu hospodársku výhodu. Vo všetkých troch typoch centier prevádzkovatelia poskytovali služby ako dodanie, inštalácia, prevádzka a údržba zariadení DTT za trhové ceny.

(56)

Nedošlo k žiadnemu narušeniu hospodárskej súťaže a obchodu. Každý prevádzkovateľ telekomunikačných sietí, zapísaný v registri prevádzkovateľov komisie CMT, môže pôsobiť ako subdodávateľ orgánov miestnej správy, a teda byť oprávnený na čerpanie dotácií podľa dekrétu 347/2008. Platí to tiež pre prevádzkovateľov satelitných, káblových a televíznych sietí, ako aj pre všetkých prevádzkovateľov bez ohľadu na to, či pôsobia na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

(57)

Podľa vnútroštátnych orgánov bol posudzovaný postup výberu transparentný a pri jeho realizácii sa dodržiavali právne predpisy Španielska aj EÚ týkajúce sa verejného obstarávania. Regionálne orgány zverejňovali informácie o dotáciách. Všetky postupy rozširovania DTT sa zverejňovali na informačných tabuliach orgánov miestnej správy a hlavní prevádzkovatelia sietí v regióne, t. j. spoločnosti Telecom CLM a Abertis Telecom, boli informovaní listami.

(58)

Teda dotácie poskytnuté orgánom miestnej správy neposilnili konkurenčné postavenie jedného druhu prevádzkovateľov sietí v porovnaní s ostatnými konkurenčnými prevádzkovateľmi. Hlavnými príjemcami sú orgány miestnej správy, kým prevádzkovatelia sietí sú jednoducho dodávateľmi prenosových zariadení a služieb údržby, a to maximálne na obdobie dvoch rokov. Spoločnosť Radiodifusión nikdy nekontaktovali, pretože v danom čase neexistoval dôkaz, že by vlastnila čo len jediné prenosové centrum v príslušnom regióne.

(59)

Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha navyše tvrdia, že pred vydaním dekrétu 347/2008 dôkladne posúdili riešenie satelitnej platformy ako možnosť rozšírenia digitálneho pokrytia. V internej štúdii (35) sa z hľadiska rozšírenia porovnávali dve technológie – DTT a satelitná. V rámci štúdie sa zohľadňovali kritériá poskytovania dotácií na pokrytie digitálnym signálom v oblasti II. Kritériá zahŕňali požiadavku, aby sa prechod realizoval s využitím existujúcej infraštruktúry, bez dodatočných nákladov alebo nepohodlia pre občanov.

(60)

V záveroch štúdie sa uvádza, že počas desiatich rokov by celkové náklady spojené s terestriálnym riešením DTT dosiahli výšku v rozsahu približne 15,2 milióna EUR až 17,3 milióna EUR, zatiaľ čo náklady na satelitnú technológiu by dosiahli výšku viac ako 47 miliónov EUR.

(61)

Štúdia obsahuje viaceré odporúčania týkajúce sa najvhodnejších metód rozširovania pokrytia signálom DTT na obývané oblasti autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ktoré nie sú zahrnuté v oficiálnych plánoch pokrytia regionálnych a celoštátnych vysielateľov. Posudzovali sa aj dôsledky satelitného riešenia rozširovania digitálneho pokrytia. V záveroch štúdie sa uvádza, že satelitná technológia by si vyžiadala trikrát až šesťkrát vyššie investície než terestriálna technológia. Tento rozdiel v nákladoch vyplýva priamo z nákladov spojených s prenajímaním zariadení na satelitný prenos, nezávisle od nákladov na satelitné dekodéry. V dôsledku toho sa ako opodstatnený javí záver, že rozšírenie univerzálnej služby DTT pre obyvateľov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha by sa malo realizovať s využitím terestriálnej technológie DTT (36).

(62)

Španielska vláda okrem toho predložila internú štúdiu uskutočniteľnosti poskytovania univerzálnej služby DTT s použitím technológie DTT alebo satelitnej technológie, ktorú vypracovalo ministerstvo MIEyT v júli 2007. Orgány sa domnievajú, že v tejto štúdii sú zohľadnené realistické ceny použitia prenosu DTT alebo satelitného prenosu. Dve uvedené štúdie sú podrobnejšie opísané v bode 5.3.2.2.

(63)

JCCM tvrdí, že pri prijímaní rozhodnutia o rozširovaní pokrytia DTT v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha brala do úvahy iba technické kritériá a kritériá ekonomickej efektívnosti. Každý prevádzkovateľ siete – terestriálnej, satelitnej, káblovej atď. – mohol predložiť technický návrh, keďže jedinou požiadavkou bol zápis prevádzkovateľa v registri komisie CMT (37). Z toho dôvodu bolo rozhodnutie v súlade so zásadou technologickej neutrality. Potvrdzovala by to aj skutočnosť, že v osobitných prípadoch JCCM zachovala satelitnú platformu, ktorú v minulosti vytvorila spoločnosť Abertis, a to prísne na základe kritéria nákladovej analýzy (38).

(64)

Pokiaľ ide o údajnú diskrimináciu miestnych prevádzkovateľov, JCCM pripúšťa, že podľa článku 4 dekrétu sú vysielatelia (bez ohľadu na to, či pôsobia na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni) vylúčení ako príjemcovia dotácií (39). Dekrétom však nie sú vylúčení žiadni prevádzkovatelia sietí.

(65)

Podľa španielskych orgánov sa však spoločnosť Radiodifusión mohla zapojiť za rovnakých podmienok ako ostatní prevádzkovatelia sietí digitalizáciou jedného zo svojich prenosových centier, ktoré už prenášajú verejný analógový televízny signál na celoštátnej alebo regionálnej úrovni. Na tento účel mohla uzavrieť dohodu o spolupráci s JCCM alebo mohla predložiť ponuky orgánom miestnej správy ako telekomunikačný prevádzkovateľ zaevidovaný v registri komisie CMT.

(66)

Podľa JCCM je spoločnosť Radiodifusión zaevidovaná ako telekomunikačný prevádzkovateľ v registri prevádzkovateľov komisie CMT na poskytovanie týchto služieb: „Terestriálna sieť – Podpora služieb rozhlasového a televízneho vysielania“. JCCM však zdôrazňuje, že zápis v registri nie je postačujúci na splnenie povinností telekomunikačného prevádzkovateľa v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha, ako sú stanovené v platnom miestnom zákone č. 8/2001. Týka sa to predovšetkým povinnosti rádiokomunikačných prevádzkovateľov „predložiť teritoriálny plán rozvoja siete, ktorý zahŕňa existujúce pevné stanice, ako aj odhady realizácie a rozvoja celých ich sietí…“. JCCM doposiaľ nemá žiadne informácie o tom, že by spoločnosť Radiodifusión predložila nejaký teritoriálny plán. Okrem toho nie je známe, že by spoločnosť Radiodifusión spoločne používala nejakú infraštruktúru s iným prevádzkovateľom. JCCM preto tvrdí, že nárok spoločnosti Radiodifusión na 60 % pokrytie v autonómnom spoločenstve Kastília-La Mancha je neopodstatnený (40).

(67)

JCCM navyše poukazuje na skutočnosť, že v skupine s rovnakými akcionármi ako spoločnosť Radiodifusión existuje spoločnosť INGEST, Infraestructuras y Gestión 2002, S.L. (ďalej len „INGEST“), s viacerými prebiehajúcimi konaniami. Vo všetkých týchto konaniach je spoločnosť INGEST obvinená z nezákonného obsadenia vysokofrekvenčného spektra vyhradeného pre celoštátne DTT, ktoré žalovaná spoločnosť využíva na vysielanie signálu miestnych televíznych staníc. Spoločnosť Radiodifusión navyše nemá oprávnenie na retransmisiu signálu DTT spoločnosti Radio-Televisión de Castile-La Mancha („RTV C-LM“).

(68)

Podľa JCCM nie sú spoločnosti Telecom CLM ani Abertis Telecom príjemcami sporných dotácií na pokrytie stálych nákladov spojených s prevádzkou a údržbou obecných terestriálnych zariadení. Účelom dohôd o spolupráci je „financovať infraštruktúru potrebnú na doplnenie rozširovania pokrytia signálom a prenosu od subjektov a spoločností s licenciou na poskytovanie základných televíznych služieb“. Financuje sa teda iba zakúpenie a inštalácia prvkov, ako sú rádiokomunikačné a anténové zariadenia alebo stavebné prvky. V oblasti II niesli náklady orgány miestnej samosprávy, ktoré sú vlastníkmi príslušných centier. Náklady na prevádzku a údržbu 516 centier za prvé dva roky sa odhadujú na 6,5 milióna EUR. Počas päťročného obdobia 2010 až 2015 by tak tieto náklady na 516 centier dosiahli výšku približne 15 miliónov EUR (priemerne 29 000 EUR na centrum).

(69)

Podľa JCCM sa digitalizované prenosové centrá patriace orgánom miestnej samosprávy a prevádzkovateľom sietí dajú považovať za „všeobecnú infraštruktúru“ otvorenú všetkým potenciálnym používateľom na základe rovnosti a nediskriminácie. Digitalizovaná infraštruktúra teda umožňuje všetkým používateľom v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha po odpojení analógového vysielania prijímať signál DTT na základe rovnosti.

(70)

JCCM tvrdí, že prevod predmetných verejných finančných prostriedkov je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve na základe referenčného porovnávania trhovej ceny. Platby spoločnosti Telecom CLM za určité služby sa realizovali v trhových cenách.

(71)

Na základe porovnávania skutočného financovania a súm, ktoré by za normálnych podmienok musel zaplatiť súkromný investor za rovnaký druh služieb, dospela JCCM k záveru, že dohody o spolupráci boli založené na objektívnych komerčných kritériách. Z toho vyplýva, že prevádzkovatelia sietí nedostali viac v porovnaní s tým, čo by boli dostali v bežných trhových podmienkach. Preto nezískali žiadnu selektívnu výhodu.

(72)

JCCM sa odvoláva na článok 107 ods. 3 písm. a) zmluvy. Tvrdí, že toto ustanovenie sa môže uplatniť v oblasti II, ktorá nepriťahuje komerčný záujem vysielateľov a prevádzkovateľov sietí. Poskytovaním služieb DTT a subdodávateľským zabezpečením zakúpenia, inštalácie, prevádzky a údržby zariadení na DTT vyplnili orgány miestnej samosprávy medzeru na trhu, čo následne prinieslo zlepšenie životných podmienok obyvateľov oblasti II a celkové hospodárske posilnenie autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha.

(73)

JCCM nesúhlasí s výkladom spoločnosti Abertis, že by sa táto spoločnosť nemala považovať za prevádzkovateľa siete v oblasti II. JCCM poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Abertis uzavrela s JCCM dohodu o spolupráci podľa dekrétu 347/2008 o rozšírení pokrytia DTT v oblasti II (41). Spoločnosti Abertis a Telecom CLM by sa okrem toho mali považovať za prevádzkovateľov sietí pôsobiacich v oblasti II, pretože existujú oficiálne analógové televízne prenosové centrá pre kanály RTVE a/alebo Tele 5 v prípade spoločnosti Abertis a oficiálne analógové televízne prenosové centrá pre komisiu CMT v prípade spoločnosti Telecom CLM.

(74)

Vo viacerých prípadoch sú digitalizované obecné zariadenia inštalované na miestach, ktoré vlastnia spoločnosti Abertis a Telecom CLM. V týchto prípadoch patria zariadenia na DTT príslušným orgánom miestnej správy. Spoločnosť Abertis tvrdí, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je prevádzkovateľom siete v oblasti II, nemôže byť považovaná za priameho príjemcu sporných dotácií, pretože „zariadenia sú vo vlastníctve spoločnosti Telecom CLM a ďalších miestnych prevádzkovateľov, ktorí zabezpečujú ich prevádzku“ (42). JCCM považuje toto tvrdenie za nesprávne.

(75)

Spoločnosť Radiodifusión vo svojej reakcii na rozhodnutie Komisie o začatí konania poznamenáva, že španielske orgány oficiálne nepoverili príjemcov pomoci úlohou všeobecného hospodárskeho záujmu. Výška pomoci na jedno centrum sa navyše javí ako nadmerná, ak sa použije iba na existujúce centrá, ako uvádzajú španielske orgány. Podľa spoločnosti Radiodifusión sa pomoc použila najmä na vybudovanie nových prenosových centier na území autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a na zakrytie nezákonnej pomoci.

(76)

Spoločnosť Radiodifusión trvá na tom, že orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha poskytli pomoc bez uplatnenia postupu verejnej súťaže a že presun zdrojov bol selektívny, pretože boli vylúčené platformy založené na iných technológiách, napríklad káblové alebo satelitné.

(77)

Podľa spoločnosti Radiodifusión získala spoločnosť Telecom CLM prostredníctvom sporných opatrení rozhodujúce výhody. Regionálne orgány ju vybrali priamo, bez výberového konania. V dôsledku toho bola táto spoločnosť schopná výrazne rozšíriť geografické pokrytie svojej siete do oblastí, kam by inak nik neinvestoval. Spoločnosť Telecom CLM získala ďalšiu výhodu z chýbajúceho regulačného dohľadu, keďže nemá žiadnu regulačnú povinnosť poskytnúť prístup k novovybudovanej/rozšírenej sieti. Spoločnosť Telecom CLM poukazuje na skutočnosť, že v dekréte 347/2008 sa ako účel štátnej pomoci uvádza vybudovanie nových prenosových centier, a nie digitalizácia existujúcich.

(78)

Podľa spoločnosti Radiodifusión pomoc posilňuje postavenie tradičných prevádzkovateľov v jedinom segmente trhu, kde existuje určitý priestor na hospodársku súťaž. Konkrétne spoločnosť Abertis údajne posilnila svoje monopolné postavenie a využila verejné financovanie na rozvoj novej a hustejšej siete, ktorá jej umožní súťažiť na nových trhoch.

(79)

Spoločnosť Radiodifusión je presvedčená, že skúmaná štátna pomoc nie je primeraná. Na to, aby pomoc vyhovela požiadavke na primeranosť, by sa musela týkať len vzdialených vidieckych oblastí a musela by rovnako zvýhodniť všetkých prevádzkovateľov tým, že by uložila povinnosť efektívneho prístupu.

(80)

Spoločnosť Radiodifusión vo svojej odpovedi z 27. septembra 2011 na žiadosť Komisie o informácie týkajúce sa otázok právneho postavenia, ktoré nastolilo Španielsko, uviedla, že jej hlavnou činnosťou je poskytovanie služieb miestnym audiovizuálnym vysielateľom. Poskytla zoznam svojich inštalácií, ktoré prevádzkuje v 18 obciach autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Podľa spoločnosti Radiodifusión by sa však tieto inštalácie dali využiť aj na vysielanie celoštátnych a regionálnych programov, a teda sa mohli využívať, ak by spoločnosť bola mala možnosť zapojiť sa do verejnej súťaže o pomoc.

(81)

Spoločnosť Astra sa domnieva, že opatrenie priamym výberom terestriálnej platformy vrátane prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu porušuje zásadu technologickej neutrality. Spoločnosť Astra zdôrazňuje, že satelitný prenos v oblasti II by bol lacnejší než DTT (43). Jednoznačne to preukázal úspech spoločnosti Astra vo verejnej súťaži v rámci autonómneho spoločenstva Kantábria. Satelitné riešenie by vzhľadom na výrazné úspory z rozsahu umožnilo ešte väčšie úspory nákladov, ak by svoj výber tejto platformy skoordinovali viaceré regióny v oblasti II. Aj keď z ústavných dôvodov španielska vláda nemohla stanoviť regiónom povinnosť zohľadňovať synergie ich spoločného postupu ako podmienku poskytnutia finančných prostriedkov, regióny to mohli urobiť samy. Iba tak mohli regionálne vlády zabezpečiť výber nákladovo najefektívnejšieho riešenia pre daňovníkov.

(82)

Spoločnosť Astra sa domnieva, že pri porovnávaní jednotlivých platforiem by sa okrem priamych nákladov na inštaláciu mal brať do úvahy aj ďalší pozitívny vplyv, ktorý by malo satelitné riešenie. Proces prechodu by bol oveľa jednoduchší a menej nákladný. Televízni diváci by mali výhodu súbežného vysielania počas prechodného obdobia, keď by prijímali satelitné aj terestriálne kanály. Vzhľadom na nedostatočnú šírku frekvenčného pásma v terestriálnej sieti a potrebu uvoľnenia väčšej kapacity pre telekomunikačné služby v budúcnosti by domácnosti a vysielatelia v prípade terestriálnej siete čelili ďalším nákladom. Budúce zmeny v šírke frekvenčného pásma by si od obyvateľov oblasti II vyžadovali prispôsobovanie antén. Vysielatelia by mali vyššie náklady vyvolané ďalšími obdobiami súbežného vysielania. Ak by sa zvolila satelitná technológia, tieto náklady by nevznikli.

(83)

Spoločnosť Astra trvá na tom, že prevádzkovatelia sietí v dôsledku tohto opatrenia získali výhodu. Digitalizácia siete predovšetkým zvýhodňuje komerčné dodávky spoločnosti Abertis vysielateľom, keďže sieť DTT bude mať teraz dosah na takmer 100 % obyvateľstva bez dodatočných nákladov.

(84)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, spoločnosť Astra sa domnieva, že satelitné a terestriálne platformy patria na rovnaké trhy. Neexistuje žiadne presné rozlíšenie medzi platenými a voľne dostupnými televíznymi kanálmi, prinajmenšom pokiaľ ide o hospodársku súťaž medzi platformami. Prostredníctvom platformy DTT už poskytujú svoje signály viaceré platené televízne kanály, ktoré sú, okrem jedného, dostupné aj prostredníctvom satelitu.

(85)

Pokiaľ ide o možné výhody pre satelitné platformy, spoločnosť Astra predovšetkým poukazuje na nutnosť zabezpečiť podmienenosť prístupu/kódovania. Ochrana práv duševného vlastníctva by pre satelitných vysielateľov voľne dostupných kanálov nepredstavovala problém. Príslušná technológia sa už dnes používa v prípade mnohých platených televíznych kanálov na satelitnej platforme. Riešenie navrhnuté pre podmienený prístup v Kantábrii navyše prijali kantábrijské orgány, ktoré sa mohli rozhodnúť, ktorým používateľom aktivujú prístup, aby mohli prijímať službu.

(86)

Spoločnosť Abertis sa domnieva, že sporné opatrenie na rozšírenie pokrytia v oblasti II nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(87)

Po prvé, skúmané prevody boli jednoducho prevodmi z ústredného štátneho rozpočtu určenými na modernizáciu prenosových centier, ktoré buď priamo patria orgánom verejnej správy, alebo na ktorých využívanie majú orgány verejnej správy práva. Nedošlo teda k žiadnemu prevodu štátnych zdrojov na žiadny podnik: finančné prostriedky zostali v rámci štátnej správy.

(88)

Po druhé, spoločnosť Abertis zdôrazňuje, že prevádzkovatelia sietí nezískali zo skúmaných opatrení žiadne výhody. Spoločnosť Abertis nie je možné považovať za príjemcu, keďže nie je prevádzkovateľom siete v oblasti II a neprevádzkuje sieť použitú na rozšírenie DTT v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Je to spoločnosť Telecom CLM, ktorá vlastní a prevádzkuje, okrem iného, predmetné zariadenia.

(89)

Po tretie, pokiaľ ide o technologickú neutralitu, spoločnosť Abertis zdôrazňuje, že sporné opatrenie nevedie k sťaženiu hospodárskej súťaže medzi platformami, pretože okrajové zvýšenie pokrytia DTT v oblasti II nemá žiadny hospodársky vplyv v oblasti I. Digitalizácia oblasti II navyše neovplyvňuje cenu, ktorú môže spoločnosť Abertis účtovať za svoje prenosové služby. Ceny sú v skutočnosti regulované a založené na jej kapitálových a prevádzkových výdavkoch. Pokiaľ ide o spoločnosť Telecom CLM, inštalácie sa stali majetkom autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ktoré má pod kontrolou aj regionálneho prevádzkovateľa siete Telecom CLM.

(90)

Po štvrté, sporné opatrenie neposkytlo žiadnu výhodu vysielateľom, keďže po digitalizácii oblasti II nezaznamenali zvýšenie príjmu. Ani dodávatelia zariadení sa nemôžu považovať za nepriamych príjemcov pomoci, keďže samotné zakúpenie zariadení na modernizáciu analógových vysielacích centier digitálnou technológiou neovplyvnilo ani nenarušilo konkurenčnú štruktúru trhu s telekomunikačnými zariadeniami.

(91)

Po piate, spoločnosť Abertis sa domnieva, že sporné opatrenie nemalo žiadny znateľný vplyv na hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi sietí. Aj keby spoločnosť Radiodifusión bola získala výhody z tohto opatrenia, nebola by schopná súťažiť so spoločnosťou Abertis na celoštátnej úrovni, keďže centrá prevádzkované spoločnosťou Radiodifusión nezodpovedajú centrám potrebným pre oblasť I, čo platí aj pre každé centrum v oblasti II.

(92)

Po šieste, ak by sa opatrenie považovalo za pomoc, podľa názoru spoločnosti Abertis by to bola už existujúca pomoc. Rozvoj vysielacích sietí v oblasti II sa začal v neliberalizovanom odvetví televízneho vysielania v roku 1982. Španielsky štát mal v tom čase zákonný monopol na trhu s terestriálnym vysielaním. V súčasnosti sa na financovanie inštalácie, údržby a prevádzky miestnych sietí v oblasti II, ktoré sa vybudovali pred liberalizáciou tohto odvetvia, využívajú verejné finančné prostriedky. Spoločnosť Abertis preto trvá na tom, že skúmané opatrenie predstavuje prebiehajúcu, existujúcu pomoc.

(93)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť podľa článku 106 ods. 2, spoločnosť Abertis poukazuje na skutočnosť, že spoločnosť Telecom CLM a ďalší miestni prevádzkovatelia sietí zrejme nikdy neprekročia hranicu priemerného ročného obratu 100 miliónov EUR pred zdanením počas dvoch účtovných období predchádzajúcich účtovnému obdobiu, v ktorom bola určená služba všeobecného hospodárskeho záujmu, a ročnej náhrady za predmetnú službu 30 miliónov EUR.

(94)

Okrem toho každá potenciálna pomoc by bola v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. c) zmluvy. Cieľom opatrení, ktoré prijali španielske orgány, je urýchliť proces prechodu na digitálne vysielanie v Španielsku, ktorý bol uznaný za cieľ spoločného záujmu. Pomoc bola vhodným nástrojom, lebo DTT je najvhodnejšia technológia na uskutočnenie rozšírenia pokrytia (44). Spoločnosť Abertis okrem hospodárskych dôvodov takisto konštatovala, že vysielatelia odmietajú využívať satelitné platformy pre obmedzenia pri získavaní práv na vysielanie obsahu pre svoje voľne dostupné programy. Vo väčšine prípadov získajú právo vysielať obsah len prostredníctvom špecifickej platformy, konkrétne DTT, pretože táto technológia umožňuje cielený prenos a geografické obmedzenia. Opatrenia sú navyše primerané, lebo sa týkajú len nákladov, ktoré sú absolútne nevyhnutné na prechod z analógových na digitálne televízne služby v oblasti II.

(95)

Vysielatelia tvrdia, že opatrenie nemožno považovať za štátnu pomoc, lebo žiadnej spoločnosti a najmä vysielateľom neposkytlo finančnú výhodu. Opatreniami sa nezvýšil počet divákov vysielateľov v porovnaní s analógovým vysielaním. Obyvatelia oblastí, ktorých sa týkalo rozšírenie pokrytia, teda vidieckych, vzdialených a riedko osídlených oblastí, navyše nemajú žiadny vplyv na reklamný trh a nepredstavujú pre vysielateľov cieľovú skupinu divákov. Súkromní prevádzkovatelia za týchto okolností po rozšírení nezvýšili ceny reklamy.

(96)

Vysielatelia tiež vyjadrili názor, že nemajú záujem o prechod na satelitnú platformu, kde by ich programy čelili konkurencii stoviek iných kanálov. Terestriálna platforma má výhodu obmedzenej kapacity, ktorá pre komerčných vysielateľov voľne dostupných televíznych kanálov znamená menšiu konkurenciu. Zdôraznili navyše skutočnosť, že zvyčajne nakupujú obsah len pre konkrétnu platformu, v tomto prípade terestriálnu. Dôvodom je to, že terestriálne vysielanie zaručuje geografické obmedzenie vysielania, čo neplatí pre satelit.

(97)

Vysielatelia tiež trvali na tom, že keď spoločnosť Astra vyhrala verejnú súťaž v Kantábrii, informovali kantábrijské orgány, že budú proti satelitnému vysielaniu, lebo získali práva na vysielanie obsahu len prostredníctvom terestriálnej platformy.

(98)

Ako je podrobne opísané v časti 2.2 odôlvodneniach 26 až 44 a podrobne vysvetlené v rozhodnutí vo veci SA.28599 – digitálne terestriálne televízne vysielanie v Španielsku (45), právny rámec pre digitálny prechod v Španielsku je zložitou sieťou rôznych zákonov, ktoré počas štyroch rokov prijala ústredná vláda i regionálne a miestne orgány. Národný technický plán z roku 2005 a plán prechodu z roku 2007 upravujú predovšetkým prechod na DTT v oblasti I, ale predstavujú aj základ pre ďalšie opatrenia zamerané na rozšírenie v oblasti II. Tieto opatrenia zamerané na rozšírenie vykonali regionálne orgány po uzatvorení viacerých rámcových dohôd s ústrednou vládou (rámcové dohody z roku 2008), dodatku z roku 2008 k predchádzajúcich rámcovým dohodám z roku 2006 a dodatku z roku 2009 k rámcovým dohodám z roku 2008.

(99)

Regionálne a/alebo miestne orgány na základe týchto dohôd a dodatkov prijali rozsiahly súbor opatrení zameraných na rozšírenie pokrytia DTT v oblasti II. Komisia sa preto domnieva, že rôzne zákony prijaté na ústrednej úrovni a uzatvorené a zmenené dohody medzi ministerstvom MIEyT a autonómnymi spoločenstvami predstavujú základ schémy pomoci na rozšírenie pokrytia v oblasti II. Tieto zákony a dohody viedli k tomu, že autonómne spoločenstvá prijali opatrenia, ktoré neboli technologicky neutrálne (46).

(100)

Hoci sa v národnom technickom pláne upravuje prechod na DTT v oblasti I, poskytuje sa aj mandát miestnym orgánom, aby v spolupráci s autonómnymi spoločenstvami vybudovali ďalšie prenosové centrá potrebné na zabezpečenie príjmu DTT v oblasti II. Ústredná vláda teda už v tom čase plánovala rozšíriť pokrytie DTT. Mandát obsiahnutý v hlavnom právnom predpise upravujúcom prechod na digitálne televízne vysielanie sa týka len terestriálnej platformy. Autonómne spoločenstvá teda v praxi uplatnili usmernenia ústrednej vlády o rozšírení DTT (47).

(101)

Účinné uvoľnenie štátnej pomoci na rozvoj DTT v oblasti II nastalo v momente, keď sa zrealizoval presun finančných prostriedkov od ústredných a regionálnych orgánov príjemcom. Došlo k tomu v časovom rozmedzí, ktoré sa medzi jednotlivými autonómnymi spoločenstvami líšilo. O prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu sietí sa rozhodlo na úrovni autonómnych spoločenstiev.

(102)

V prípade autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ako je podrobne opísané v odôvodneniach 36 až 45, bol zvolený odlišný postup. Na rozdiel od väčšiny ostatných autonómnych spoločenstiev sa na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním nepoužili regionálne verejné súťaže. Namiesto toho sa v dekréte 347/2008 z 2. decembra 2008 nariaďuje priame poskytnutie finančných prostriedkov potrebných na digitalizáciu vlastníkom existujúcich (analógových) prenosových centier. JCCM preto nepoužila postup verejnej súťaže, ale namiesto toho vybrala prevádzkovateľov telekomunikačných sietí priamo. Tieto spoločnosti tiež vykonávali úlohy spojené s prevádzkou a údržbou.

(103)

V prípadoch prenosových centier, ktoré patria priamo spoločnosti Telecom CLM alebo Abertis, dostali tieto spoločnosti pomoc na modernizáciu svojich zariadení. Ak bolo potrebné vybudovať nové prenosové centrá, tie boli financované z verejných zdrojov, ale do vlastníctva ich získala spoločnosť Telecom CLM. Napokon vo väčšine prípadov sú vlastníkmi analógových prenosových centier orgány miestnej správy. Tie zakúpili digitálne zariadenia od spoločnosti Telecom CLM alebo Abertis a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam.

(104)

Predmetné opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci na prevádzku a údržbu možno považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, v ktorom sú stanovené podmienky existencie štátnej pomoci uvedené ďalej. Po prvé, musí existovať zásah štátu alebo zásah prostredníctvom štátnych prostriedkov. Po druhé, zásah musí poskytovať príjemcovi selektívnu hospodársku výhodu. Po tretie, musí narúšať hospodársku súťaž alebo ju ohrozovať narušením. Po štvrté, zásah musí byť schopný ovplyvniť obchodovanie medzi členskými štátmi.

(105)

Predmetné opatrenie má pôvod v systéme opísaných právnych predpisov na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj v dohodách uzatvorených medzi ministerstvom MIEyT a orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha nenamietalo proti zisteniu z rozhodnutia o začatí konania, že opatrenie bolo financované z rozpočtových prostriedkov. Španielske orgány však trvali na tom, že bolo financované z ústredného rozpočtu i z regionálnych a mestských rozpočtov. Vyjadrilo tiež názor, že predmetné opatrenie bolo vlastne len presunom finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami štátnej správy. Autonómne spoločenstvo Kastília-La Mancha teda uznalo, že finančné prostriedky čiastočne prišli z ústredného rozpočtu. Opatrenie navyše nebolo len presunom finančných prostriedkov medzi úrovňami štátnej správy, lebo prostriedky sa v konečnom dôsledku využili na rozvoj siete DTT subjektmi, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť (ako je vysvetlené v časti 5.2.1.2).

(106)

Za týchto okolností sa preukázalo, že skúmané opatrenie bolo financované priamo zo štátneho rozpočtu a z rozpočtov rôznych orgánov miestnej správy a autonómnych spoločenstiev. Prebiehajúca pomoc nebola financovaná z ústredného štátneho rozpočtu, ale z rozpočtu autonómneho spoločenstva.

(107)

Keďže opatrenie je financované štátom na ústrednej a regionálnej alebo miestnej úrovni, je pripísateľné štátu a zahŕňa použitie štátnych prostriedkov.

(108)

Spoločnosť Abertis, ktorá je kótovaná na španielskej burze cenných papierov, je medzinárodnou spoločnosťou pôsobiacou v oblasti správy výberu cestného mýta a terestriálnej a satelitnej telekomunikačnej infraštruktúry. Pôsobí v dvanástich krajinách v Európe a Amerike, pričom približne dve tretiny zisku skupiny vznikajú mimo Španielska. Spoločnosť Abertis Telecom vlastní a prevádzkuje telekomunikačnú infraštruktúru v Španielsku. Vlastní aj poprednú sieť zariadení na distribúciu a prenos rozhlasového a televízneho signálu v Španielsku. Spoločnosť Telecom CLM S.A. je regionálnym telekomunikačným prevádzkovateľom, ktorý poskytuje služby v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Jej služby zahŕňajú prenos, zosilnenie a šírenie rozhlasového a televízneho signálu, zabudovanie zariadení a vyžarovacích systémov, spoločné používanie infraštruktúry a údržbu zabudovanej infraštruktúry. Spoločnosť poskytuje služby miestnym, regionálnym a celoštátnym prevádzkovateľom […].

(109)

Predmetné opatrenie zahŕňa presun štátnych prostriedkov určitým podnikom. Hoci sa v zmluve nevymedzuje pojem „podnik“, ako podnik sa v nej chápe akákoľvek fyzická alebo právnická osoba bez ohľadu na právne postavenie a financovanie, ktorá vykonáva hospodársku činnosť. V praxi Komisie, ktorú potvrdil aj Súdny dvor, sa prevádzka televíznych prenosových sietí považuje za hospodársku činnosť (48) podobne ako iné prípady, ktoré zahŕňajú správu infraštruktúry regionálnymi orgánmi (49). Verejné podniky v predmetnom prípade sú zaevidované v registri komisie CMT ako prevádzkovatelia sietí. To znamená, že poskytujú určité služby, ktoré podľa zavedenej rozhodovacej praxe predstavujú hospodársku činnosť. Trh existuje v prípade, že iní prevádzkovatelia by boli ochotní alebo schopní poskytovať predmetnú službu, ako je to aj v tomto prípade. Zástupcovia spoločnosti Astra sa napríklad pred uskutočnením rozšírenia pokrytia v oblasti II viackrát stretli s predstaviteľmi autonómnych spoločenstiev, aby im predstavili svoju ponuku. V marci 2008 sa navyše spoločnosť Astra zúčastnila technologicky neutrálnej verejnej súťaže o poskytovanie digitálneho televízneho vysielania v oblasti II a oblasti III zverejnenej v Kantábrii, ktorú vyhrala. To, že verejné podniky a mestské rady nedostávajú za poskytnuté služby odmenu, neznamená, že predmetné činnosti nemožno považovať za hospodársku činnosť (50).

(110)

Komisia nesúhlasí s argumentom Španielska, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a orgánmi miestnej správy predstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu, takže sa jej netýka článok 107 zmluvy. Platí, že činnosti spojené s vykonávaním právomocí štátu samotným štátom alebo orgánmi, ktoré pôsobia v medziach svojho postavenia verejného orgánu, nepredstavujú hospodárske činnosti na účely pravidiel hospodárskej súťaže (51). Činnosti, ktoré predstavujú súčasť základných funkcií štátu alebo sú s týmito funkciami spojené svojím charakterom, cieľom a pravidlami, ktorým podliehajú, sa môžu považovať za činnosti, na ktoré sa vzťahuje táto výnimka. Judikatúra Súdneho dvora obsahuje viacero príkladov činností, ktoré patria do tejto kategórie, čo vytvára deliacu čiaru medzi výlučnými činnosťami štátu a komerčnými činnosťami, do ktorých môžu byť zapojené štátne subjekty. Tento zoznam obsahuje činnosti týkajúce sa armády alebo polície, udržiavania a zvyšovania bezpečnosti letovej prevádzky, kontroly letovej prevádzky (52), dohľadu nad znečisťovaním, čo je úloha vo verejnom záujme, ktorá je súčasťou základných funkcií štátu v súvislosti s ochranou životného prostredia v morských oblastiach (53), a štandardizačných činností, ako aj súvisiacich činností výskumu a vývoja (54).

(111)

Komisia sa preto domnieva, že prevádzka terestriálnej vysielacej siete v tomto prípade nepatrí medzi povinnosti alebo právomoci štátu, ani nie je typickou činnosťou, ktorú by mohol vykonávať jedine štát. Skúmané služby nie sú typickými službami verejného orgánu a svojím charakterom sú hospodárske, čo potvrdzuje skutočnosť, že v oblasti I pôsobia na trhu viaceré podniky. Po druhé, súkromný podnik, ktorý je nezávislý od akýchkoľvek verejných orgánov – konkrétne spoločnosť Astra (ako to dokazuje jej účasť ako uchádzača vo verejnej súťaži v Kantábrii v roku 2008) –, mal záujem poskytovať túto službu v oblasti II. Sťažnosť spoločnosti Astra sa týka aj autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, kde má záujem o poskytovanie digitálnych vysielacích služieb ako prevádzkovateľ platformy. Po tretie, rozvoj siete v oblasti II sa týka len prenosu celoštátnych a regionálnych súkromných kanálov (55). Komisia preto dospela k záveru, že prevádzka terestriálnej siete autonómnymi spoločenstvami, verejnými podnikmi a orgánmi miestnej správy nepredstavuje vykonávanie oficiálnych právomocí verejného orgánu.

(112)

Komisia nesúhlasí s JCCM, že opatrenie je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V tomto teste sa posudzuje, či by trhový investor investoval do projektu za rovnakých podmienok ako verejný investor v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o verejnej investícii. V tomto prípade je verejnou investíciou financovanie digitalizácie terestriálnych vysielacích sietí spoločností Telecom CLM a Abertis zo strany JCCM. V prípadoch, keď zariadenie zostáva vlastníctvom verejných orgánov (orgánov miestnej správy), jeho prevádzku zabezpečujú uvedené spoločnosti. V dohodách s prevádzkovateľmi nie je zabezpečená refundácia finančných prostriedkov ani platby za zariadenia vo vlastníctve verejných orgánov. To je v priamom rozpore s koncepciou súkromného investora, ktorý by požadoval nielen takúto refundáciu/platby, ale aj návratnosť samotnej investície. Samotné verejné financovanie siete DTT nebolo zamýšľané ako zisková investícia. Investícia JCCM do digitalizácie terestriálnej siete v oblasti II preto nie je v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve.

(113)

Takže v prípade, keď prevádzkovateľ dostane verejné finančné prostriedky na digitalizáciu svojho zariadenia alebo na vybudovanie nových prenosových centier, ide o hospodársku výhodu. Po druhé, keď verejný orgán priamo vyberie (t. j. bez verejnej súťaže) prevádzkovateľa na poskytovanie zariadení DTT a služieb prevádzky a údržby, nie je to v súlade s trhovými podmienkami. Zároveň to poskytuje prevádzkovateľovi hospodársku výhodu.

(114)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 36 a 37, JCCM neorganizovala žiadne regionálne verejné súťaže na modernizáciu analógových sietí alebo rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním. Namiesto toho sa tieto finančné prostriedky poskytli priamo orgánom miestnej správy alebo existujúcim terestriálnym prevádzkovateľom. Orgány miestnej správy potom bez verejnej súťaže vybrali prevádzkovateľov na realizáciu tejto úlohy. V dôsledku toho neboli ostatní prevádzkovatelia platforiem, či už terestriálnych alebo iných, riadne informovaní o prijatom opatrení, a preto nemohli predložiť technické návrhy modernizácie infraštruktúry na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním v oblasti II v danom regióne (56).

(115)

Spoločnosti Abertis a Telecom CLM buď dostali finančné prostriedky na modernizáciu a rozšírenie svojich sietí, alebo s nimi orgány miestnej správy uzavreli zmluvy o vykonávaní tejto práce na príslušnej infraštruktúre (57). V oboch prípadoch vybrali týchto dvoch prevádzkovateľov bez verejnej súťaže. Vo väčšine prípadov orgány miestnej správy vlastnia zariadenia DTT, ktoré sú inštalované na stožiaroch prevádzkovateľov. Prevádzkovatelia za používanie týchto zariadení orgánom miestnej správy neplatia.

(116)

Spoločnosť Telecom CLM priamo uzavrela s JCCM 133 dohôd o spolupráci, ktoré sa týkajú digitalizácie jej prenosových centier. Považovalo sa to za nevyhnutné pre realizáciu rozšírenia DTT vo vidieckych oblastiach, kde je nízka hustota obyvateľstva a žiadny prevádzkovateľ neprejavil záujem o investovanie. Z prehľadu nákladov vynaložených spoločnosťou Telecom CLM po prijatí finančných prostriedkov, ktoré previedla JCCM, vyplýva, že spoločnosť použila tieto prostriedky výlučne na zakúpenie a inštaláciu zariadení na DTT a na následnú údržbu zariadení počas prvých dvoch rokov.

(117)

Spoločnosti Abertis a Telecom CLM teda modernizovali časť svojich existujúcich prenosových centier a vďaka dotácii z verejných zdrojov sú teraz v pozícii prevádzkovateľov sietí DTT v oblasti II. Novú infraštruktúru môžu využívať aj na poskytovanie iných služieb, napríklad WiMax (bezdrôtové širokopásmové štandardy, ktoré môžu poskytovať pevné alebo mobilné širokopásmové pripojenie). Spoločnosť Telecom CLM využila svoje […] centrá a viaceré digitalizované centrá vo vlastníctve orgánov miestnej správy na inštaláciu zariadení WiMax patriacich JCCM […] […] (58). Vďaka týmto úsporám z rozsahu môžu prevádzkovatelia siete DTT získať príjmy z verejne financovanej infraštruktúry […].

(118)

Kvantifikovateľnú výhodu pre priamych príjemcov, spoločnosti Telecom CLM a Abertis, predstavuje celkové množstvo finančných prostriedkov, ktoré získali na rozšírenie pokrytia (vrátane finančných prostriedkov, ktoré získali na modernizáciu existujúcich a vybudovanie nových prenosových centier).

(119)

Orgány miestnej správy, ktoré samy pôsobili ako prevádzkovatelia sietí, získali verejné finančné prostriedky na digitalizáciu prenosových centier, ktoré sa nachádzajú v ich oblastiach, a na vybudovanie nových. Tieto orgány tvrdia, že išlo len o prevody finančných prostriedkov medzi rôznymi úrovňami verejnej správy a že orgány miestnej správy rozšírením sietí, ktoré vlastnia, splnili len svoje administratívne povinnosti voči občanom. Ak však orgány miestnej správy pôsobia ako prevádzkovatelia sietí, vykonávajú hospodársku činnosť. Mnohé z nich sú zaevidované v registri prevádzkovateľov sietí komisie CMT. Ak orgány miestnej správy zakúpili digitálne zariadenia od spoločnosti Abertis alebo Telecom CLM a inštaláciu, prevádzku a údržbu zariadení zadali ako subdodávku týmto dvom spoločnostiam bez verejnej súťaže, aj v tomto prípade sú uvedené spoločnosti priamymi príjemcami pomoci.

(120)

Financovanie zahŕňa aj prevádzku a údržbu siete. Tieto úlohy vykonávajú spoločnosti Telecom CLM a Abertis. To sa považuje za prebiehajúcu pomoc a prevádzkovatelia poverení prevádzkou a údržbou siete sú jej príjemcami. Zo všeobecnejšieho hľadiska napokon spoločnosti Abertis a Telecom CLM ťažia aj z toho, že prevádzkovateľovi inej platformy bolo znemožnené vstúpiť na trh v oblasti prenosu voľne dostupných televíznych signálov v Španielsku (59).

(121)

Dodávatelia technického vybavenia. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis dodávajú vlastné telekomunikačné zariadenia a technické vybavenie. Keďže orgány miestnej správy zakúpili zariadenia od dvoch existujúcich terestriálnych prevádzkovateľov v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha bez verejnej súťaže, spoločnosti Telecom CLM a Abertis mali z pomoci priamy úžitok (pozri odôvodnenie 119). V prípadoch, keď títo dvaja prevádzkovatelia zakúpili takéto zariadenia od dodávateľov technického vybavenia, kúpili ich na voľnom trhu. Dodávatelia technického vybavenia sa preto, na rozdiel o spoločností Telecom CLM a Abertis (priamych príjemcov pomoci), nepovažujú za príjemcov, keďže nezískali žiadne selektívne výhody. Tak ako v prípade digitálnych dekodérov v Taliansku (60) nebolo možné rozlíšiť rôzne kategórie výrobcov rôznych typov digitálnej infraštruktúry, lebo výrobcovia by mali byť schopní vyrábať akýkoľvek typ zariadenia. Spoločnosti, ktoré dodali takéto technické vybavenie prevádzkovateľom sietí, sa nijak nelíšia od skupiny podnikov, ktoré by sa zapojili do verejných súťaží, ak by bola schéma technologicky neutrálna z hľadiska prevádzkovateľov platforiem (61). Spoločnosti, ktoré v Španielsku integrujú, inštalujú a dodávajú technické vybavenie potrebné na rozšírenie DTT, zvyčajne ponúkajú aj ďalšie služby. Títo výrobcovia zariadení, ako aj telekomunikační prevádzkovatelia, môžu takisto ponúkať terestriálne zariadenia, satelitné zariadenia alebo kombináciu oboch (62).

(122)

Účelom predmetného opatrenia nie je prostredníctvom jeho cieľa alebo všeobecnej štruktúry vytvoriť výhodu pre výrobcov. Akákoľvek politika štátu v prospech digitalizácie (aj tá technologicky najneutrálnejšia) by zvýhodnila výrobcov digitálnych zariadení. V prípade výrobcov zariadení teda možno nárast predaja v dôsledku opatrenia považovať za mechanický vedľajší účinok. V zásade každá štátna pomoc má účinok prenosu výhod (tzv. trickle-down effect) na dodávateľov príjemcu štátnej pomoci. Tým však nemusí nevyhnutne vzniknúť selektívna výhoda pre týchto dodávateľov. Pomoc nebola zameraná na dodávateľov technického vybavenia, ktorí preto nemali prospech z cieleného nepriameho účinku.

(123)

Vysielatelia. Španielsko dostatočne preukázalo, že terestriálni vysielatelia nezískali rozšírením pokrytia žiadnu výhodu. Vysielatelia v oblasti II na rozdiel od oblasti I odmietli zaplatiť za digitalizáciu, lebo by im to neprinieslo žiadny ďalší zisk. Vzhľadom na to, že ide o malý počet obyvateľov, ktorí nie sú komerčnou cieľovou skupinou zadávateľov reklamy, vysielatelia by po rozšírení na oblasť II nemohli výrazne zvýšiť ceny za reklamu. Terestriálni vysielatelia teda nie sú nepriamymi príjemcami skúmaného opatrenia.

(124)

Výhoda, ktorú opatrenie poskytlo prevádzkovateľom sietí a vysielateľom, je selektívna, pretože sa týka iba podnikov pôsobiacich na trhu terestriálnej platformy. Prevádzkovatelia sietí, poverení úlohou rozširovania, navyše neboli vybratí vo verejnej súťaži, ale osobitným postupom stanoveným v dekréte 347/2008, na základe ktorého orgány vybrali prevádzkovateľov sietí. Preto bez ohľadu na to, či legislatívny rámec na ústrednej úrovni vylúčil z rozsahu pomoci iné technológie než terestriálne, jeho uplatnenie orgánmi autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha sa týkalo iba konkrétnych prevádzkovateľov sietí.

(125)

Priamym poskytnutím finančných prostriedkov prevádzkovateľom terestriálnych sietí, spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, španielske orgány diskriminovali všetkých ostatných prevádzkovateľov terestriálnych sietí, ktorí mohli poskytovať tieto služby. Vo verejnom výberovom konaní sa mohlo ukázať, či ďalší existujúci prevádzkovatelia, ako napríklad spoločnosť Radiodifusión, spĺňali požiadavky na poskytovanie vysielacích služieb regionálnym a celoštátnym vysielateľom v oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha. Keďže týchto prevádzkovateľov neinformovali o prijatom opatrení a nevyzvali na predloženie ponúk, nemohli o svojej situácii diskutovať s JCCM. Výsledkom je, že priamy výber príjemcov viedol k vylúčeniu všetkých ostatných potenciálnych terestriálnych konkurentov.

(126)

Keď orgány miestnej správy modernizovali svoje vlastné siete, v niektorých prípadoch priamo kontaktovali spoločnosť Telecom CLM alebo Abertis. V týchto prípadoch ostatní prevádzkovatelia telekomunikačných sietí nemali možnosť predložiť ponuky. Ako sa uvádza v odôvodneniach 39 a 40, iné orgány miestnej správy zverejnili stručné oznamy na svojich informačných tabuliach. V týchto oznamoch sa uvádzalo, že v súlade s dekrétom 347/2008 sa bude konať výber prevádzkovateľa telekomunikačnej siete na digitalizáciu obecného prenosového centra. Prevádzkovatelia museli predložiť technickú správu. Prevádzkovatelia, ktorí mali záujem, mohli získať technické špecifikácie v úradoch orgánov miestnej správy. Zverejnenie na informačnej tabuli však nespĺňa podmienku technologickej neutrality, keďže oznamy sa týkali iba modernizácie existujúcich terestriálnych prenosových centier. Navyše, aj keď oznamy umožňujú každému prevádzkovateľovi telekomunikačnej siete, registrovanému štátnym regulačným orgánom CMT, aby predložil ponuku, nedá sa to považovať za postup rovnocenný s verejnou súťažou. Zverejnenie na informačnej tabuli nie je rovnako viditeľné ako verejná súťaž, ktorá sa zverejní v úradnom vestníku. Vo väčšine prípadov boli navyše spoločnosti Telecom CLM a Abertis, na rozdiel od ostatných spoločností, výslovne vopred informované o zvolenom postupe a mohli teda predložiť svoje ponuky (63). Skrátka, vo všetkých obciach, kde boli takéto oznamy zverejnené, bola vybratá buď spoločnosť Telecom CLM, alebo spoločnosť Abertis.

(127)

Španielsko a spoločnosť Abertis tvrdia, že technológia DTT a satelitná technológia predstavujú dva odlišné trhy. DTT je hlavnou platformou pre voľne dostupné terestriálne televízne vysielanie, zatiaľ čo počet subjektov na vnútroštátnom trhu je určený počtom licencií udelených španielskou vládou. Voľne dostupné terestriálne televízne kanály sa financujú z reklamy. Veľký počet satelitných televíznych kanálov je v Španielsku dostupných len v rámci jedinej platenej televíznej platformy, ktorej sieť prevádzkuje spoločnosť Astra. Tieto kanály sú financované prostredníctvom predplatného, ktoré sa väčšinou týka balíka kanálov. Španielske orgány navyše zdôrazňujú, že náklady na satelitnú distribúciu sú pre vysielateľov v Španielsku omnoho vyššie ako náklady na terestriálne vysielanie, takže vysielatelia voľne dostupných televíznych kanálov vrátane regionálnych a miestnych vysielateľov nemajú záujem o prechod na túto platformu.

(128)

Komisia z viacerých dôvodov uvedených v rozhodnutí dospela k záveru, že terestriálne a satelitné platformy pôsobia na rovnakom trhu.

(129)

Po prvé, spoločnosť Astra sa zúčastnila na verejnej súťaži na rozšírenie pokrytia digitálnym televíznym vysielaním v Kantábrii, v ktorej zvíťazila. V roku 2008 spoločnosť Astra uskutočnila sériu stretnutí s autonómnymi spoločenstvami a predstavila im svoju ponuku vysielať digitálne televízne kanály, ktoré sa dovtedy vysielali pomocou terestriálnej platformy. Hoci zmluvu s autonómnym spoločenstvom Kantábria neskôr orgány vypovedali, skutočnosť, že satelitný prevádzkovateľ mal záujem o poskytovanie služieb v konkurencii terestriálnej platformy, poukazuje na to, že satelitní prevádzkovatelia dokážu poskytovať podobné služby.

(130)

Po druhé, viacero verejnoprávnych a súkromných kanálov distribuovaných prostredníctvom terestriálnej platformy sa vysiela aj prostredníctvom satelitných platforiem vrátane samotnej spoločnosti Astra (64). Po tretie, niektoré regionálne kanály sú dostupné alebo v nedávnej minulosti boli dostupné prostredníctvom satelitnej platformy, čo je v rozpore s vyhlásením, že regionálni vysielatelia nemajú o satelitnú platformu záujem.

(131)

Po štvrté, niektorí vysielatelia vyhlásili, že uprednostňujú terestriálny prenos, lebo získali práva vysielať obsah len prostredníctvom terestriálnej platformy. To však neznamená, že existujú odlišné trhy pre terestriálny a satelitný prenos. Tak ako vysielatelia získali práva vysielať obsah prostredníctvom terestriálnej platformy, v prípade potreby by ich rovnako mohli získať aj pre satelitnú platformu. Ďalej, ak by sa satelitná platforma vybrala na základe verejnej súťaže, vysielateľom by sa mohla uložiť „povinnosť vysielať“. „Povinnosť vysielať“ sa stanovila vysielateľom pre oblasť III, keď bola vybratá satelitná platforma.

(132)

A napokon, pokrytie Španielska technológiou DTT dosahuje podľa údajov z mája 2010 (65) 98,85 % obyvateľov, ale len 93,5 % domácností sleduje televízne vysielanie prostredníctvom terestriálnej platformy. Až 5 % domácností má teda prístup k DTT, ale nevyužíva ho, lebo väčšina má predplatené televízne vysielanie cez satelit.

(133)

Na záver možno konštatovať, že vzhľadom na prebiehajúcu hospodársku súťaž medzi satelitnými a terestriálnymi vysielacími platformami predstavuje opatrenie týkajúce sa rozvoja, prevádzky a údržby DTT v oblasti II narušenie hospodárskej súťaže medzi týmito dvoma platformami.

(134)

Napokon treba konštatovať, že opatrenie znevýhodňuje aj ďalšie platformy, najmä IPTV. Hoci širokopásmová technológia sa zatiaľ nedostala do celej oblasti II, je veľmi pravdepodobné, že v budúcnosti sa jej pokrytie výrazne zvýši. Je možné, že na dosiahnutie pokrytia oblasti II by bola efektívnejšia kombinácia viacerých technológií. V tomto prípade mohli ostatné platformy prispieť k dosiahnutiu cieľa a mohli mať úžitok z opatrenia pomoci.

(135)

Opatrenie má vplyv na obchod v rámci Únie. Podľa judikatúry európskych súdov „ovplyvňuje štátna alebo zo štátnych zdrojov poskytnutá finančná pomoc obchod v rámci Spoločenstva, ak posilní postavenie podniku voči konkurujúcim podnikom v obchode v rámci Spoločenstva“ (66).

(136)

Prevádzkovatelia sietí pôsobia v odvetví, v ktorom existuje obchod medzi členskými štátmi. Spoločnosť Abertis i jeden zo sťažovateľov, spoločnosť Astra, sú členmi medzinárodných skupín spoločností. Spoločnosť Astra so sídlom v inom členskom štáte (Luxembursko) by bola ponúkla poskytovanie digitálnej siete v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ak by sa bola zorganizovala technologicky neutrálna verejná súťaž. Z toho vyplýva, že opatrenie má vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(137)

Komisia sa vzhľadom na uvedené argumenty domnieva, že opatrenie spĺňa kritériá stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. Za týchto okolností sa opatrenie musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(138)

Komisia aktívne podporuje prechod z analógového na digitálne vysielanie. Výhody prechodu na digitálne vysielanie boli podrobne opísané v akčnom pláne eEurópa 2005: Informačná spoločnosť pre všetkých a v dvoch oznámeniach o prechode na digitálne vysielanie (67). Komisia tiež uznáva, že prechod na digitálne vysielanie by sa mohol oddialiť, ak by sa ponechal výlučne na trhových silách.

(139)

Členské štáty môžu použiť pomoc na prekonanie konkrétneho zlyhania trhu alebo na zaistenie sociálnej alebo regionálnej súdržnosti (68). V týchto prípadoch sa však vždy musí preukázať, že predmetná pomoc je vhodným nástrojom na riešenie problému, je obmedzená na nevyhnutné minimum a neprimerane nenarúša hospodársku súťaž. Podobne aj v oznámení o prechode (69) sa uvádza, že verejný zásah by bol v konkrétnej oblasti digitalizácie oprávnený v dvoch prípadoch: po prvé, keď ide o všeobecný záujem, a po druhé, v prípade zlyhania trhu, teda keď samotné trhové sily nie sú schopné splniť ciele stanovené vo vzťahu k verejnému blahu. Zásah štátu sa podľa oznámenia v každom prípade musí zakladať na starostlivej analýze trhu.

(140)

V oznámení o prechode sa prechod na digitálne vysielanie označuje za veľkú výzvu pre odvetvie, ktorej zvládnutie má prebiehať na základe trhového mechanizmu. Na hospodárskej súťaži by sa každá sieť mala zúčastniť zásadne z vlastnej sily. V záujme dodržania tejto zásady by každý verejný zásah mal byť technologicky neutrálny. Výnimky z tejto zásady sú možné len vtedy, keď sa zásah zameriava na konkrétne zlyhania alebo nerovnováhu trhu a zároveň je vhodný, nevyhnutný a primeraný na prekonanie týchto ťažkostí.

(141)

Ak sa tento prechod nechá na trh, existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť vzhľadom na svoju znevýhodnenú sociálnu situáciu využiť výhody digitálneho televízneho vysielania. V súvislosti s týmto problémom sociálnej súdržnosti by sa členské štáty mali postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Keďže pri digitálnom prechode vznikajú pre spotrebiteľov náklady a prechod si vyžaduje zmenu zvyklostí, členské štáty by mali pomôcť najmä znevýhodneným skupinám v spoločnosti, ako sú starší ľudia, nízkopríjmové domácnosti alebo ľudia žijúci v okrajových regiónoch.

(142)

Komisia vo viacerých rozhodnutiach o štátnej pomoci uplatnila pravidlá štátnej pomoci v tomto odvetví na základe oznámení o digitálnom prechode (70). Členské štáty majú viacero možností, ako poskytnúť verejné finančné prostriedky na prechod vo všetkých geografických oblastiach tak, aby tieto mali aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním. Zahŕňa to aj financovanie vybudovania prenosovej siete v oblastiach, v ktorých by inak bolo nedostatočné pokrytie televíznym vysielaním (71). Tieto finančné prostriedky však možno poskytnúť len vtedy, keď tým nedôjde k zbytočnému narušeniu hospodárskej súťaže medzi technológiami alebo spoločnosťami a keď je táto pomoc obmedzená na nevyhnutné minimum.

(143)

Pre prípad, že sa zistí, že opatrenie predstavuje štátnu pomoc v súlade s článkom 107 ods. 1 zmluvy, španielske orgány odôvodňujú opatrenie na základe článku 107 ods. 3 písm. c) a článku 106 ods. 2 zmluvy. Komisia v ďalšom texte posudzuje zlučiteľnosť opatrenia v zmysle týchto ustanovení s ohľadom na uvedené všeobecné úvahy.

(144)

Komisia na posúdenie zlučiteľnosti pomoci podľa článku 107 ods. 3 písm. c) zmluvy porovnáva pozitívny a negatívny vplyv pomoci. Komisia pomocou porovnávacieho testu posudzuje tieto otázky:

(145)

Schéma štátnej pomoci, ako ju JCCM realizovala v rámci autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, je zameraná na urýchlenie procesu digitálneho prechodu v Španielsku a na zabezpečenie nepretržitého príjmu televízneho vysielania pre obyvateľov niektorých vzdialených a vidieckych oblastí. Cieľom opatrenia je teda umožniť ľuďom žijúcim v týchto oblastiach sledovať televízne vysielanie a uplatňovať svoje ústavné právo na prístup k informáciám. Ako už bolo uvedené v odôvodnení 138, Komisia potvrdila význam a prínosy digitálneho prenosu v akčnom pláne eEurópa 2005 (72), ako aj vo svojich dvoch oznámeniach o prechode z analógového na digitálne vysielanie (73). Vo svojom oznámení i2010 – Európska informačná spoločnosť pre rast a zamestnanosť (74) Komisia poukázala na to, že plánovaným odpojením analógového terestriálneho televízneho vysielania do roku 2012 sa v Európe zlepší prístup k spektru. Keďže pri digitálnom vysielaní sa spektrum využíva efektívnejšie, uvoľní sa kapacita spektra pre ďalších používateľov, napríklad pre nové vysielacie a mobilné telefónne služby, čo následne podnieti inovácie a rast v odvetviach televízneho vysielania a elektronickej komunikácie.

(146)

Komisia preto dospela k názoru, že opatrenie je zamerané na jasne vymedzený cieľ spoločného záujmu.

(147)

Ako uvádzajú španielske orgány, vo všeobecnosti sa uznáva, že existuje riziko, že nie všetky skupiny obyvateľov budú môcť využívať výhody digitálneho televízneho vysielania (problém sociálnej a regionálnej súdržnosti). K zlyhaniu trhu môže dôjsť vtedy, keď aktéri na trhu nevezmú dostatočne do úvahy pozitívny vplyv prechodu na digitálne vysielanie na spoločnosť ako celok, lebo na to nemajú hospodárske stimuly (pozitívne externality). V záujme sociálnej súdržnosti by sa mali členské štáty navyše postarať o to, aby všetci občania mali po odpojení analógového televízneho vysielania prístup k digitálnemu televíznemu vysielaniu. Na tieto účely môžu prijať opatrenia, ktorými zabezpečia, aby vo všetkých geografických oblastiach bolo aj naďalej primerané pokrytie televíznym vysielaním.

(148)

Ako už bolo uvedené, Komisia v rozhodnutí o začatí konania konštatuje, že existuje zlyhanie trhu, lebo vysielatelia nie sú ochotní niesť dodatočné náklady na rozšírenie pokrytia za hranicami svojich zákonných povinností. Satelitné platformy ani súkromné domácnosti navyše neinvestovali do zariadení na prijímanie digitálnych kanálov prostredníctvom satelitu všetkými obyvateľmi oblasti II. Komisia preto uznáva, že ak sa digitálne pokrytie nechá výlučne na trhové sily, ľudia, ktorí majú zvyčajný pobyt vo vidieckej oblasti, môžu úplne prísť o možnosť prijímať voľne dostupný digitálny televízny signál. Štátny zásah prostredníctvom finančnej podpory teda môže byť pre jednotlivcov prínosom.

(149)

Zásada technologickej neutrality je v prípadoch prechodu na digitálne vysielanie zakotvená vo viacerých rozhodnutiach Komisie (75). Podporili ju aj Všeobecný súd a Súdny dvor (76).

(150)

Technológia by sa za normálnych okolností mala vybrať v technologicky neutrálnej verejnej súťaži, ako tomu bolo v ostatných členských štátoch (77). Uskutočnenie verejnej súťaže môže byť nákladné alebo môže viesť k oddialeniu realizácie projektu. V niektorých prípadoch môže byť takýto postup neodôvodnený, ak sa dá vopred preukázať, že požadované služby môže poskytnúť iba jedna konkrétna technológia alebo jeden konkrétny prevádzkovateľ. Výber konkrétnej technológie preto môže byť prijateľný, ak je odôvodnený výsledkami predbežnej štúdie. V rámci takejto štúdie by sa museli preskúmať kritériá ceny a kvality. Keďže rozhodnutie o výbere určitej technológie by zabránilo konkurencii ostatných dodávateľov, ktorí predkladajú svoje ponuky výrobkov a cien, výsledky štúdie by museli byť jednoznačné a spoľahlivé.

(151)

Komisia už v minulosti uznala, že štúdia môže byť podkladom pre výber konkrétneho technologického riešenia (78). Dôkazné bremeno však nesie členský štát, ktorý musí preukázať, že výsledky štúdie sú dostatočne spoľahlivé a že štúdia sa uskutočnila čo najnezávislejším spôsobom (79).

(152)

Španielske orgány a spoločnosť Abertis v tejto súvislosti navrhli viaceré štúdie, ktoré sú opísané v ďalšej časti.

(153)

Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha tvrdili, že skúmané opatrenie bolo zamerané na digitálne terestriálne vysielanie na základe výsledkov štúdie ex ante, ktorá bola vypracovaná pred prijatím dekrétu. V záveroch porovnávacej sociálno-ekonomickej štúdie (80), ako je zhrnutá v odôvodneniach 59 až 61, sa uvádza, že terestriálne riešenie by bolo nákladovo najefektívnejšie.

(154)

Štúdia vychádza z určenia počtu obyvateľov, pre ktorých by sa mohla technológia vyberať. Väčšina autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha patrí do oblasti I, v ktorej sa prechod na DTT už uskutočnil. V niektorých prípadoch sa oblasti I a II prekrývajú. V štúdii sa tvrdí, že z technických dôvodov by sa v týchto oblastiach (ktoré sú už čiastočne vybavené technológiou DTT) malo uvažovať iba o rozšírení DTT. Preto sa v štúdii pri porovnávaní satelitnej technológie a technológie DTT prihliada iba na približne 9,8 % obyvateľstva. Po druhé, autor štúdie sa domnieva, že časť obyvateľov v rámci tejto podskupiny navyše využíva služby regionálneho televízneho vysielania prostredníctvom terestriálnej platformy. Bez ďalšieho posudzovania dospel k záveru, že pre tieto služby „by bolo logickejšie, keby si obyvatelia vybrali rôzne spôsoby príjmu“. Ďalším záverom je, že alternatívnu technológiu by bolo potrebné zvážiť pre 2,85 % obyvateľstva alebo 57 510 obyvateľov v 689 obciach.

(155)

V štúdii sa najskôr uvádza odhad celkových nákladov na satelitnú platformu vrátane nákladov na inštaláciu dekodérov, odhadu nákladov na prenájom satelitného transpondéra na základe trhových údajov a nákladov na prevádzku a údržbu počas desiatich rokov. Následne sa táto suma porovnáva s odhadom celkových nákladov na terestriálnu platformu. Ten zahŕňa náklady na inštaláciu dekodérov a terestriálnych vysielačov, ako aj náklady na prevádzku a údržbu počas desiatich rokov. Záver znie, že celkové náklady na satelitné riešenie by sa pohybovali od 47 672 550 EUR do 97 646 800 EUR a na terestriálne riešenie od 15 136 550 EUR do 17 224 350 EUR.

(156)

Príslušné orgány mali v danom čase možnosť voľby, či zorganizujú technologicky neutrálnu verejnú súťaž alebo na základe takejto štúdie nákladov vopred vyberú jednu konkrétnu technológiu. Museli sa teda rozhodnúť, či by stálo za to pozvať do verejnej súťaže potenciálnych konkurentov. Ak by sa bola uskutočnila verejná súťaž, agentúra by si mohla vyberať medzi rôznymi ponukami vrátane možných zliav, ktoré by uchádzači ponúkli. Na druhej strane obídenie verejnej súťaže môže byť odôvodnené, ak sa v štúdii preukáže, že satelitná technológia je jednoznačne drahšia aj pri zohľadnení všetkých možných zliav, ktoré by sa dali očakávať od potenciálnych uchádzačov, alebo že nespĺňa základné kvalitatívne požiadavky. Keďže štúdia je potrebná len na odôvodnenie obídenia verejnej súťaže, bolo by potrebné preukázať výrazný rozdiel v nákladoch na tieto dve platformy a spoľahlivosť takéhoto výsledku.

(157)

Štúdia zďaleka nespĺňa tieto požiadavky. Po prvé, na základe žiadosti o informácie, ktorú Komisia poslala v roku 2011, museli príslušné orgány vykonať úpravy údajov použitých v štúdii. Výsledkom úprav bolo zvýšenie nákladov na prenosové centrá približne o 65 %, ako aj zvýšenie počtu prenosových centier, ktoré sú v skutočnosti potrebné na zaručenie očakávaného pokrytia. JCCM tvrdila, že ani s týmito novými údajmi by sa výsledok porovnania medzi terestriálnou a satelitnou technológiou prenosu nezmenil. V skutočnosti sa však pri zohľadnení týchto nových údajov nákladová výhoda technológie DTT znížila, resp. podľa niektorých scenárov dokonca zmenila na výhodu satelitného riešenia. Už z tejto samotnej skutočnosti vyplýva, že výsledky štúdie neboli spoľahlivé. Tieto nedostatky mali byť príslušným orgánom zrejmé už vtedy, ak by im boli venovali náležitú pozornosť.

(158)

Pokiaľ ide o výpočet nákladov, v rámci štúdie bol zvolený nesprávny prístup k výpočtu nákladov na satelitný prenos. Vychádza sa z predpokladu, že orgány miestnej správy by si prenajímali kapacitu satelitného transpondéra od satelitnej platformy a zabezpečovali prevádzku samotného satelitného pripojenia. Výpočet je preto založený na publikovaných (2008) cenách prenájmu kapacity satelitného transpondéra. Keďže tieto ceny sa určujú pre jednotlivé pripojenia, nie sú v nich zohľadnené žiadne množstvové zľavy, ani možné vyjednávanie o cenách. V prípade verejnej súťaže by navyše satelitný prevádzkovateľ pôsobil ako konkurent, čo sa ukázalo aj pri situácii v Kantábrii. Jeho ponuka by bola založená na úplne odlišnom výpočte ceny. Ak by sa zmluva týkala celej oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, dá sa očakávať, že takáto ponuka by zahŕňala výrazné zľavy z ceny za kapacitu v porovnaní s cenami za jednotlivý prenájom.

(159)

Prístup použitý v štúdii navyše nesprávne vedie k záveru smerujúcemu proti satelitnej technológii (81):

(160)

V dôsledku toho sa výpočet nákladov na DTT javí ako príliš optimistický. Tento záver je podložený porovnaním nákladov na zavedenie DTT odhadovaných v štúdii so sumou peňazí skutočne použitou na tento účel. V štúdii sa odhaduje, že maximálne náklady na rozvoj DTT by mali byť približne 15 – 17 miliónov EUR. Orgány autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha však následne použili na modernizáciu DTT 46 miliónov EUR (navyše vznikli výdavky na inštaláciu satelitných prijímačov, keď sa ukázalo, že projekt DTT v skutočnosti nebol ekonomicky udržateľný).

(161)

Odhady v štúdii nie sú spoľahlivé. Pri použití údajov autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha (aj keď aktualizovaných) sa počiatočná výhoda siete DTT, pokiaľ ide o náklady, znížila alebo podľa niektorých scenárov dokonca zmenila na výhodu satelitnej platformy (83). V štúdii sa nezohľadňuje možnosť zliav, ktoré by satelitný prevádzkovateľ ponúkol vo verejnej súťaži. Na základe uvedených úvah štúdia neposkytuje dostatočný dôkaz na odôvodnenie výberu technológie DTT ex ante a nevyhlásenia verejnej súťaže.

(162)

Španielska vláda predložila internú štúdiu uskutočniteľnosti poskytovania univerzálnej služby DTT s použitím technológie DTT alebo satelitnej technológie, ktorú vypracovalo ministerstvo priemyslu, cestovného ruchu a obchodu (MIEyT) v júli 2007. Túto štúdiu však nemali k dispozícii autonómne spoločenstvá, napríklad Kastília-La Mancha, a používala sa iba ako interný dokument. Komisia sa v každom prípade domnieva, že v štúdii ex ante uvedenej v odôvodnení 62, ktorú predložili španielske orgány, sa dostatočne nepreukazuje nadradenosť terestriálnej platformy nad satelitnou. Naopak, podľa štúdie je kombinácia technológií v pomere 70 % satelitný a 30 % terestriálny prenos (84) pre oblasť II realistickejšia. Výsledky štúdie navyše vedú k záveru, že voľba konkrétneho technologického riešenia na rozšírenie pokrytia by sa mala analyzovať individuálne v jednotlivých regiónoch s ohľadom na osobitné topografické a demografické charakteristiky každého regiónu. Namiesto odporúčania výberu konkrétnej technológie ex ante sa v záveroch štúdie poukazuje na nutnosť zorganizovať technologicky neutrálnu verejnú súťaž, v ktorej sa vyberie vhodnejšia z platforiem pre konkrétny prípad autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha.

(163)

Pokiaľ ide o dve štúdie nákladov, ktoré predložila spoločnosť Abertis, treba povedať, že boli vypracované v roku 2010, teda dlho po realizácii skúmaných opatrení. Bez ohľadu na to, či by sa dali považovať za dostatočne nezávislé a spoľahlivé, samotná skutočnosť, že boli vypracované až po realizácii skúmaných opatrení, znamená, že sa nemôžu použiť na odôvodnenie výberu technológie DTT zo strany španielskej vlády a na odmietnutie technologicky neutrálnej verejnej súťaže. Komisia dostala aj odhady nákladov spoločnosti Astra, podľa ktorých je satelitná technológia nákladovo efektívnejšia. Tieto odhady sa nebrali do úvahy z rovnakých dôvodov.

(164)

Ako sa konštatuje v odôvodnení 161 v súvislosti so štúdiou autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha, ani ďalšie štúdie nevedú k záveru, že by terestriálna digitálna platforma bola z hľadiska kvality alebo ceny lepšia než ostatné technologické riešenia. Preto neodôvodňujú skutočnosť, že sa JCCM vyhla zorganizovaniu verejnej súťaže.

(165)

Opatrenie sa nedá považovať za vhodné z viacerých dôvodov.

(166)

Keďže v rámci opatrenia sa pomoc poskytla priamo už pôsobiacim prevádzkovateľom DTT, spoločnostiam Telecom CLM a Abertis, nebrali sa do úvahy alternatívne riešenia, ktoré mohli byť nákladovo efektívnejšie alebo mohli poskytnúť vyššiu kvalitu. Ako je opísané v predchádzajúcej časti, vylúčenie satelitnej platformy nebolo odôvodnené. Skutočnosť, že niektoré domácnosti v oblasti II prijímajú voľne dostupné televízne kanály prostredníctvom satelitu, je dôkazom, že terestriálna technológia nie je vždy najefektívnejšou a najvhodnejšou platformou. Komisia takisto podotýka, že satelitný prenos je alternatíva, ktorú použili na digitálne televízne vysielanie aj v ďalších členských štátoch, a to dokonca tiež v oblastiach, kde bolo možné aj terestriálne riešenie (85). Spoločnosť Astra sa navyše zúčastnila na technologicky neutrálnej verejnej súťaži na rozšírenie digitálneho televízneho pokrytia v Kantábrii a vyhrala ju, čo poukazuje minimálne na to, že satelitná platforma dokáže poskytovať túto službu (86).

(167)

Okrem toho, v rozličných štúdiách nákladov sa porovnáva iba platforma DTT a satelitná platforma. Nezohľadňujú sa alternatívne technologické riešenia, ako sú káblové siete a IPTV. Aj keď tieto platformy nemôžu pokryť celé územie, ich kombinácia s DTT a satelitným prenosom by mohla byť efektívnejšia.

(168)

Opatrenie nie je vhodné ani z toho dôvodu, že sa robia rozdiely medzi samotnými prevádzkovateľmi DTT. V dôsledku priameho výberu už pôsobiacich prevádzkovateľov DTT, spoločností Telecom CLM a Abertis, sa v rámci opatrenia neskúmalo, či by iní prevádzkovatelia DTT, napríklad spoločnosť Radiodifusión, neboli predložili lacnejšiu alebo kvalitnejšiu ponuku.

(169)

Vhodnosť priameho výberu prevádzkovateľov DTT ďalej spochybňujú kapacitné obmedzenia platformy DTT. Hoci prechod z analógového televízneho vysielania na DTT v pásme 800 MHz sa v Španielsku ukončil 3. apríla 2010, v roku 2011 bolo rozhodnuté, že frekvencie v pásme 800 MHz sa vydražia telekomunikačným prevádzkovateľom s cieľom splniť rozhodnutie č. 243/2012/EÚ. Preto bolo potrebné najneskôr do 1. januára 2014 presunúť vysielanie na iné kanály v pásme nižšom ako 790 MHz. Keďže tým vznikajú ďalšie náklady, Španielsko 5. novembra 2011 oznámilo dve opatrenia s rozpočtom 600 – 800 miliónov EUR týkajúce sa domácností a vysielateľov v oblasti I (zatiaľ nebolo oznámené žiadne opatrenie pre oblasť II) (87). Tieto náklady by nevznikli, ak by sa boli vybrali iné platformy (IPTV, kábel, satelit). V nadchádzajúcich rokoch sa očakáva ďalší posun frekvencií s cieľom uvoľniť väčšiu kapacitu pre budúcu mobilnú technológiu LTE, čo vyvolá náklady v podobnej výške.

(170)

Navyše sa ukázalo, že 4G mobilné frekvencie rušia signály DTT a domácnosti si musia zakúpiť drahé filtre na ochranu svojho signálu DTT pred vlnami LTE (88). Nedá sa vylúčiť, že podobné rušenie predstavuje všeobecnejší problém, ktorý môže ohroziť vhodnosť terestriálneho vysielania v budúcnosti, najmä v súvislosti so širším zavádzaním prístupových sietí novej generácie (NGA).

(171)

Španielsko predložilo ďalšie dva argumenty na vysvetlenie, prečo by satelitný prenos bol drahší ako DTT. Po prvé, v ich zmluvách s poskytovateľmi obsahu sú uvedené územné obmedzenia pre vysielateľov. Zabezpečenie tohto podmieneného prístupu by bolo pri satelitnej technológii nákladnejšie. Po druhé, satelitná technológia by neumožňovala vysielať veľké množstvo regionálnych kanálov. Tieto tvrdenia sú však nepodložené a sú v rozpore so skutočnosťou, že zmluva spoločnosti Astra s Kantábriou obsahovala profesionálny systém podmieneného prístupu. Podľa výpočtov nákladov spoločnosti Astra by navyše satelitná technológia bola lacnejšia aj v prípade, ak by bolo nutné uzatvoriť samostatné zmluvy s každým španielskym regiónom. Pokiaľ ide o regionálne vysielanie, spoločnosť Astra trvá na tom, že údaj španielskej vlády o 1 380 kanáloch je veľmi prehnaný (89). Podľa vlastných výpočtov spoločnosti Astra by bola satelitná technológia lacnejšia aj v prípade, že by súčasťou vysielania boli regionálne a miestne kanály.

(172)

Komisia sa na záver domnieva, že skúmané opatrenie nezodpovedalo zásade technologickej neutrality. Ako bolo vysvetlené, opatrenie nie je primerané a nie je vhodným nástrojom na zabezpečenie voľne dostupných televíznych kanálov pre obyvateľov oblasti II autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha.

(173)

Keďže prebiehajúca finančná pomoc na prevádzku a údržbu dotovaných digitálnych terestriálnych a satelitných sietí úzko súvisí s pomocou na ich rozvoj, nemožno ju považovať za technologicky neutrálnu. Jej účelom je zachovať centrá, ktoré vysielajú signál prostredníctvom terestriálnych platforiem. Aj táto pomoc je teda nezlučiteľná.

(174)

Každá ďalšia pomoc na prevádzku a údržbu sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality.

(175)

Verejný zásah síce môže byť odôvodnený v prípade určitých zlyhaní trhu a možných problémov v oblasti súdržnosti, v tomto prípade však forma opatrenia vyvoláva zbytočné narúšanie hospodárskej súťaže.

(176)

Komisia dospela k záveru, že skúmané opatrenie vrátane prebiehajúcej pomoci nie je vhodným, nevyhnutným a primeraným nástrojom na nápravu identifikovaného zlyhania trhu.

(177)

Výnimka podľa článku 106 ods. 2 sa vzťahuje na náhradu zo strany štátu za náklady na poskytnutie služby vo verejnom záujme. Vnútroštátne (alebo regionálne) orgány musia jasne vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu a poveriť ňou konkrétny podnik.

(178)

Španielske orgány v priebehu formálneho vyšetrovacieho konania nepredložili argumenty ani dôkazy, ktorými by odôvodnili, prečo by sa opatrenie malo označiť za zlučiteľné podľa článku 106 ods. 2

(179)

Aby sa mohol uplatniť článok 106 ods. 2 zmluvy, vnútroštátne (alebo regionálne) orgány musia jasne vymedziť službu všeobecného hospodárskeho záujmu a poveriť ňou konkrétny podnik. Žiadny akt poverenia rozvojom DTT ako službou všeobecného hospodárskeho záujmu nebol uvedený v španielskych zákonoch ani vykonaný španielskymi orgánmi. V prvom rade podľa španielskeho práva nie je prevádzka terestriálnej siete službou vo verejnom záujme. V zákone o telekomunikáciách z roku 1998 (90) sa stanovuje, že telekomunikačné služby vrátane prevádzky sietí na podporu rozhlasového a televízneho vysielania sú službami všeobecného záujmu, ale nemajú postavenie služieb vo verejnom záujme (91). Rovnaké vymedzenie sa nachádza v zákone o telekomunikáciách, ktorý platí v súčasnosti (92). Služby prenosu televízneho vysielania, čiže prenos signálov prostredníctvom telekomunikačných sietí, sa považujú za telekomunikačné služby, takže sú to služby všeobecného záujmu, ale nie služby vo verejnom záujme. (93)

(180)

Ustanovenia zákona o telekomunikáciách sú navyše technologicky neutrálne. Telekomunikácia je vymedzená ako prenos signálov cez akúkoľvek telekomunikačnú sieť, bez konkrétnej zmienky o terestriálnej sieti (94). V článku 3 zákona sa navyše ako jeden z jeho cieľov uvádza podpora čo najväčšej technologickej neutrality v právnych predpisoch.

(181)

Ani v prípade, že sa služba verejnoprávneho vysielania považuje za službu vo verejnom záujme, nie je možné rozšíriť toto vymedzenie na prevádzku konkrétnej podpornej platformy. Ak navyše existuje viacero prenosových platforiem, jednu konkrétnu platformu nemožno považovať za „kľúčovú“ na prenos vysielacích signálov. Bolo by teda očividnou chybou, ak by sa využitie konkrétnej platformy na prenos vysielacích signálov považovalo v španielskych právnych predpisoch za službu vo verejnom záujme.

(182)

Komisia dospela k záveru, že prevádzka terestriálnych sietí nemá v španielskych právnych predpisoch postavenie služby vo verejnom záujme. Španielske orgány navyše jasne nevymedzili prevádzku terestriálnej platformy ako službu vo verejnom záujme a v dôsledku toho nepoverili žiadneho konkrétneho prevádzkovateľa platformy poskytovaním takejto služby vo verejnom záujme.

(183)

Španielske orgány okrem toho nepredložili žiadny dôkaz o akte poverenia službou dvoch príjemcov pomoci, spoločností Abertis a Telecom CLM.

(184)

O výnimku podľa článku 106 ods. 2, ktorá sa vzťahuje na náhradu zo strany štátu za náklady na poskytnutie služby vo verejnom záujme, sa preto v tomto prípade nedá opierať.

(185)

Spoločnosť Abertis tvrdí, že rozvoj terestriálnej vysielacej siete v oblasti II takmer úplne financovali španielske autonómne spoločenstvá s použitím verejných prostriedkov na základe právnych predpisov z roku 1982, t. j. spred pristúpenia Španielska k Európskemu hospodárskemu spoločenstvu v roku 1986. Schému teda podľa spoločnosti Abertis možno považovať za súčasť prebiehajúceho verejného financovania prevádzky miestnych terestriálnych sietí, a teda za existujúcu pomoc.

(186)

Regióny naozaj začali financovať rozšírenie terestriálnej siete už začiatkom 80. rokov 20. storočia, ale v tom čase neboli na trhu žiadni súkromní vysielatelia. Rozšírená infraštruktúra teda slúžila len potrebám verejnoprávneho vysielateľa, ktorý bol v každom prípade povinný poskytovať signál väčšine obyvateľstva. Terestriálne televízne vysielanie bolo navyše v tom čase jedinou platformou na prenos televízneho signálu v Španielsku. Rozšírenie jedinej dostupnej siete preto neviedlo k narušeniu hospodárskej súťaže s inými platformami.

(187)

Právne predpisy a technológia sa odvtedy zmenili, čo viedlo k vzniku nových vysielacích platforiem a vstupu nových aktérov, najmä súkromných vysielateľov, na trh. Keďže príjemca a celkové okolnosti verejného financovania sa výrazne zmenili, skúmané opatrenie nemožno považovať za zmenu čisto formálneho alebo administratívneho charakteru. Možno teda povedať, že táto zmena má vplyv na samotnú podstatu pôvodnej schémy, takže sa musí považovať za novú schému pomoci (95). Prechod z analógového na digitálne televízne vysielanie v každom prípade umožnil až nedávny technologický pokrok, takže ide o nový fenomén. Španielske orgány teda mali túto novú pomoc oznámiť.

(188)

Komisia konštatuje, že finančné prostriedky, ktoré Španielsko, regionálna vláda autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha a orgány miestnej správy poskytli prevádzkovateľom terestriálnych sietí na modernizáciu a digitalizáciu sietí na účely poskytovania voľne dostupných televíznych kanálov v oblasti II, predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Pomoc nie je zlučiteľná so spoločným trhom. Pomoc navyše nebola oznámená Komisii, ako sa vyžaduje podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie. Prevádzkovatelia terestriálnych sietí ju teda musia vrátiť.

(189)

Komisia sa navyše domnieva, že nezlučiteľná je aj prebiehajúca pomoc na prevádzku a údržbu digitalizovanej siete, ktorá sa poskytla bez verejných súťaží alebo po verejných súťažiach, ktoré neboli technologicky neutrálne. Táto pomoc navyše nebola oznámená Komisii, ako sa vyžaduje podľa článku 108 ods. 3 zmluvy, a realizovala sa neoprávnene bez povolenia Komisie. Prevádzkovatelia ju teda musia vrátiť.

(190)

Každá budúca štátna pomoc na údržbu a prevádzku sa musí oznámiť a musí byť v súlade so zásadou technologickej neutrality.

(191)

Podľa zmluvy a ustálenej judikatúry Súdneho dvora je Komisia oprávnená rozhodnúť, že príslušný členský štát musí zrušiť alebo zmeniť pomoc (96), keď sa zistí, že je nezlučiteľná s vnútorným trhom. Súdny dvor takisto zhodne potvrdil, že povinnosť štátu zrušiť pomoc, ktorú Komisia považuje za nezlučiteľnú s vnútorným trhom, má znovu zaviesť predtým existujúcu situáciu (97). Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že tento cieľ sa dosiahne, keď príjemca vráti sumy poskytnuté vo forme neoprávnenej pomoci, čím sa stratí výhoda, ktorú využíval oproti svojim konkurentom na trhu, a obnoví sa situácia pred vyplatením pomoci (98).

(192)

V súlade s touto judikatúrou sa v článku 14 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (99) stanovuje, že „kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch protiprávnej pomoci, Komisia rozhodne, že daný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia, aby vymohol pomoc od príjemcu“.

(193)

Keďže finančné prostriedky na modernizáciu a digitalizáciu terestriálnej platformy a jej následnú údržbu a prevádzku, ktoré sa poskytovali v Španielsku od rokov 2008 – 2009, predstavujú neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc, Španielsko je povinné získať túto nezlučiteľnú pomoc späť, aby sa obnovila situácia, ktorá existovala na trhu pred poskytnutím pomoci.

(194)

Spoločnosti Telecom CLM a Abertis sú priamymi príjemcami pomoci. Všetky sumy uvádzané v nasledujúcich odôvodneniach sú založené na informáciách, ktoré boli poskytnuté Komisii. Ako bolo uvedené v odôvodnení 42, spoločnosť Telecom CLM dostala 13,2 milióna EUR a spoločnosť Abertis dostala 250 000 EUR na modernizáciu svojich prenosových centier. Spoločnosť Telecom CLM bola navyše bez verejnej súťaže vybratá na vybudovanie nových prenosových centier pre orgány miestnej správy a šiestich prenosových centier, ktoré sa stali jej vlastníctvom (2,26 milióna EUR).

(195)

V prípadoch, keď orgány miestnej správy ostávajú vlastníkmi zariadení na DTT, odkúpili ich buď od spoločnosti Telecom CLM, alebo od spoločnosti Abertis. Keďže tieto spoločnosti boli vybrané priamo (t. j. bez verejnej súťaže) ako dodávatelia digitálnych zariadení a/alebo poskytovatelia služieb prevádzky a údržby, aj v tomto prípade sú priamymi príjemcami pomoci. Týmto dvom spoločnostiam boli skutočne poskytnuté verejné finančné prostriedky vo výške približne 32,6 milióna EUR bez verejnej súťaže (100).

(196)

Spoločnosti Telecom CLM a Abertis musia neoprávnenú a nezlučiteľnú pomoc vrátiť.

(197)

Prebiehajúca pomoc sa týka údržby a prevádzky sietí DTT. Príjemcami pomoci na údržbu a prevádzku sú prevádzkovatelia týchto sietí. Spoločnosti Telecom CLM a Abertis dostali v rokoch 2009 – 2011 6,5 milióna EUR. Túto pomoc a akúkoľvek ďalšiu následne vyplatenú pomoc musia preto títo prevádzkovatelia sietí vrátiť.

(198)

V prípadoch, keď jednotliví príjemcovia získali finančné prostriedky, ktoré neprekročili medzné hodnoty stanovené Komisiou v nariadení (ES) č. 1998/2006 (101), sa tieto finančné prostriedky nepovažujú za štátnu pomoc a nemusia sa vrátiť, ak boli splnené všetky podmienky stanovené v uvedenom nariadení.

(199)

Vrátenie sa týka obdobia od dátumu, keď vznikla výhoda pre príjemcov, teda keď príjemcovia dostali k dispozícii pomoc, a až do skutočného vrátenia sa na ňu vzťahujú úroky.

(200)

Komisia konštatuje, že Španielske kráľovstvo neoprávnene poskytlo pomoc prevádzkovateľom terestriálnej televíznej platformy na rozšírenie pokrytia digitálnym terestriálnym televíznym vysielaním vo vzdialených a menej urbanizovaných oblastiach autonómneho spoločenstva Kastília-La Mancha v rozpore s článkom 108 ods. 3 zmluvy. Pomoc vrátane (prebiehajúcej) pomoci na prevádzku a údržbu musia vrátiť prevádzkovatelia platformy, ktorí sú priamymi príjemcami. To zahŕňa aj orgány miestnej správy, ak pôsobia ako prevádzkovatelia platformy,