23.4.2016   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 144/14

(1)

Nariadením (ES) č. 1005/2008 (ďalej len „nariadenie o NNN rybolove“) sa stanovuje systém Únie na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

(2)

V kapitole VI nariadenia o NNN rybolove sa stanovuje postup identifikácie nespolupracujúcich tretích krajín, kroky voči takýmto krajinám, vytvorenie zoznamu takýchto krajín, vyradenie krajiny z tohto zoznamu, uverejnenie tohto zoznamu a akékoľvek mimoriadne opatrenia.

(3)

V súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove má Komisia tretím krajinám zaslať oznámenie o možnosti ich identifikácie ako nespolupracujúcich krajín. Takéto oznámenie má predbežnú povahu. Oznámenie sa má zakladať na kritériách stanovených v článku 31 nariadenia o NNN rybolove. Komisia má zároveň podniknúť voči tretím krajinám, ktorým zasiela oznámenie, všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove. Komisia by v oznámení mala uviesť predovšetkým hlavné skutočnosti a dôvody, z ktorých táto identifikácia vychádza, poskytnúť týmto krajinám príležitosť reagovať a predložiť dôkazy, ktoré túto identifikáciu vyvracajú, alebo prípadne aj akčný plán na zlepšenie situácie a opatrenia prijaté na jej nápravu. Komisia má tretím krajinám, ktorým zasiela oznámenie, poskytnúť dostatočný čas na to, aby mohli na oznámenie reagovať, ako aj primeranú lehotu na nápravu situácie.

(4)

Podľa článku 31 nariadenia o NNN rybolove má Komisia identifikovať tretie krajiny, ktoré považuje za krajiny nespolupracujúce v boji proti NNN rybolovu. Tretia krajina sa má identifikovať ako nespolupracujúca krajina vtedy, ak si neplní záväzky, ktoré jej ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva a na základe ktorých musí prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie.

(5)

Identifikácia nespolupracujúcej tretej krajiny sa má zakladať na preskúmaní všetkých informácií podľa článku 31 ods. 2 nariadenia o NNN rybolove.

(6)

V súlade s článkom 33 nariadenia o NNN rybolove má Rada zostaviť zoznam nespolupracujúcich tretích krajín. Na tieto krajiny sa vzťahujú opatrenia uvedené okrem iného v článku 38 nariadenia o NNN rybolove.

(7)

Podľa článku 20 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove je prijatie osvedčení o úlovku potvrdených tretím vlajkovým štátom podmienené tým, že Komisia dostala od príslušného vlajkového štátu osvedčenie o uplatňovaní dojednaní na vykonávanie, kontrolu a vynucovanie zákonov, iných právnych predpisov a opatrení v oblasti ochrany a riadenia, ktoré musia dodržiavať rybárske plavidlá príslušných tretích krajín.

(8)

Podľa článku 20 ods. 4 nariadenia o NNN rybolove má Komisia administratívne spolupracovať s tretími krajinami v oblastiach týkajúcich sa vykonávania uvedeného nariadenia.

(9)

Republika Trinidadu a Tobaga (ďalej len „Trinidad a Tobago“) nepredložila Komisii osvedčenie o vlajkovom štáte podľa článku 20 nariadenia o NNN rybolove.

(10)

Komisia v rokoch 2014 až 2016 administratívne spolupracovala s orgánmi Trinidadu a Tobaga. Táto spolupráca sa týkala otázok súvisiacich s vykonávaním, kontrolou a presadzovaním zákonov, iných právnych prepisov a ochranných a riadiacich opatrení zo strany Trinidadu a Tobaga. Zahŕňala výmenu ústnych a písomných pripomienok, ako aj kontroly na mieste. Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, pokiaľ ide o dojednania na vykonávanie, kontrolu a presadzovanie zákonov, iných právnych predpisov a ochranných a riadiacich opatrení zo strany Trinidadu a Tobaga, ktorými sa musia riadiť ich rybárske plavidlá, ako aj opatrení, ktoré Trinidad a Tobago prijali na splnenie svojich záväzkov v boji proti NNN rybolovu.

(11)

Trinidad a Tobago sú zmluvnou stranou Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z roku 1982 (ďalej len „dohovor UNCLOS“), Dohody Organizácie Spojených národov z roku 1995 o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (ďalej len „dohoda UNFSA“) a Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ďalej len „komisia ICCAT“).

(12)

V záujme vyhodnotenia toho, ako si Trinidad a Tobago plnia medzinárodné záväzky ako vlajkový, prístavný, pobrežný alebo trhový štát, ktoré im vyplývajú z medzinárodných dohôd uvedených v odôvodnení 11 a ktoré boli stanovené príslušnými regionálnymi organizáciami pre riadenie rybárstva (RFMO), si Komisia vyžiadala, zhromaždila a zanalyzovala všetky nevyhnutné informácie.

(13)

Na základe článku 31 ods. 3 nariadenia o NNN rybolove Komisia preskúmala záväzky Trinidadu a Tobaga ako vlajkového, prístavného, pobrežného alebo trhového štátu. Na účely tohto preskúmania Komisia zohľadnila kritériá uvedené v článku 31 ods. 4 až 7 nariadenia o NNN rybolove a uplatniteľné medzinárodné právne predpisy.

(14)

Z dôvodov uvedených nižšie a v oddiele 3.2 sa v právnom rámci Trinidadu a Tobaga v oblasti riadenia rybárstva, ktorý vychádza najmä zo zákona o rybolove z roku 1916 (2) a zo zákona o súostrovných vodách a výhradnej hospodárskej zóne z roku 1986 (3), podľa všetkého nezavádzajú opatrenia na účinnú kontrolu plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Trinidadu a Tobaga a plavidiel tretích krajín vo vodách a prístavoch Trinidadu a Tobaga.

(15)

Na základe informácií, ktoré Komisia získala počas návštevy na mieste a verejne dostupných informácií, existujú jasné náznaky, že Trinidad a Tobago nie sú schopné poskytnúť informácie o vlastnostiach druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti ulovených plavidlami jeho rybárskej flotily na šírom mori alebo produktov rybolovu vylodených alebo preložených v jeho prístavoch, ani informácie o tom, aké boli obchodné toky týchto produktov.

(16)

Vzhľadom na zjavne nedostatočnú vysledovateľnosť a nedostatok informácií, ktoré majú k dispozícii orgány Trinidadu a Tobaga o vykládkach alebo prekládkach rýb plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou alebo pod vlajkou tretej krajiny vo svojich prístavoch, nie je pravdepodobné, že by Trinidad a Tobago dokázali zabezpečiť, aby produkty rybolovu, s ktorými sa obchoduje v tejto krajine, nepochádzali z NNN rybolovu.

(17)

V tejto súvislosti sa zdá, že Trinidad a Tobago si neplní povinnosť prístavného štátu podniknúť kroky na podporu účinnosti medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení vrátane prístavných inšpekcií dokumentov, výstroja alebo úlovkov a zákazu vylodení a prekládok, ak sa zistilo, že príslušný úlovok bol získaný spôsobom, ktorý znižuje účinnosť týchto medzinárodných ochranných a riadiacich opatrení, ako sa uvádza v článku 23 dohody UNFSA. Zároveň sa zdá, že Trinidad a Tobago nezohľadňujú odporúčania uvedené v bode 24 Medzinárodného akčného plánu organizácie FAO na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie (ďalej len „medzinárodný akčný plán“), v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča, aby zabezpečili úplné a účinné monitorovanie a kontrolu rybolovu a dohľad na ním od miesta vylodenia po miesto konečného určenia, a v bode 71 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa štátom odporúča, aby prijali opatrenia na zvýšenie transparentnosti svojich trhov s cieľom zaručiť vysledovateľnosť rýb alebo produktov z nich. Rovnako sa zdá, že si neplní povinnosti v súlade s článkom 11 Kódexu správania pre zodpovedný rybolov Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (ďalej len „kódex správania FAO“), v ktorom sa stanovujú osvedčené postupy pre zodpovedný medzinárodný obchod po výlove rýb.

(18)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele a na základe všetkých skutočností zistených Komisiou, ako aj vyhlásení Trinidadu a Tobaga, možno podľa článku 31 ods. 3 a článku 31 ods. 4 písm. a) a b) nariadenia o NNN rybolove skonštatovať, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že Trinidad a Tobago si neplní povinnosti, ktoré mu ako vlajkovému a trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, súvisiace so zabránením prístupu produktov rybolovu pochádzajúcich z NNN rybolovu na ich trh.

(19)

Hoci orgány Trinidadu a Tobaga vo všeobecnosti spolupracovali a reagovali na žiadosti o informácie, spoľahlivosť a správnosť ich odpovedí bola ovplyvnená a znížená zastaraným právnym rámcom, ktorý podľa všetkého už nie je v súlade s jeho záväzkami vyplývajúcimi z medzinárodného práva, ako aj nedostatkom transparentnosti systému riadenia rybolovu (ako sa uvádza v oddiele 3 ods. 1 a opisuje v odôvodneniach 20 až 23). Orgány Trinidadu a Tobaga predložili návrh nového zákona o riadení rybolovu, ktorý však ešte nebolo možné posúdiť v súvislosti s medzinárodnými záväzkami krajiny.

(20)

Trinidad a Tobago je jedným z hlavných prístavných štátov vo východokaribskom regióne. V prístavoch Trinidadu a Tobaga pristávajú plavidlá plaviace sa pod vlajkou tretích krajín a prekladajú transzonálne druhy rýb a druhy rýb migrujúce na veľké vzdialenosti. Napriek tomu sa zdá, že s týmito tretími krajinami neexistuje žiadna oficiálna ani neoficiálna spolupráca. Navyše, orgány Trinidadu a Tobaga neboli schopné poskytnúť informácie o tom, ktoré tretie krajiny sa na týchto činnostiach v ich prístavoch podieľajú.

(21)

V zastaranom právnom rámci v oblasti rybolovu nie sú zahrnuté všeobecné zásady a opatrenia na ochranu a riadenie rybolovných zdrojov požadované v uplatniteľných medzinárodných právnych predpisoch. Právny rámec Trinidadu a Tobaga sa navyše nezaoberá činnosťami NNN rybolovu. Súčasnému právnemu rámcu v tomto ohľade chýba vymedzenie pojmu „závažné porušenie“, ako aj komplexný zoznam závažných trestných činov s náležite prísnymi sankciami. Výška pokút nie je viazaná na hodnotu nezákonne ulovených rýb a tým systematicky neodoberá páchateľom výhody získané nezákonnou činnosťou. Systém sankcií v jeho súčasnej podobe preto nie je dostatočne komplexný ani prísny na to, aby mohol plniť svoju odrádzajúcu funkciu.

(22)

Na odbore rybárstva na ministerstve poľnohospodárstva, pôdohospodárstva a rybárstva neexistuje oddelenie monitorovania, dohľadu a presadzovania právnych predpisov v oblasti rybárstva. Zdá sa, že rybolovné činnosti plavidiel plaviacich sa pod vlajkou Trinidadu a Tobaga, bez ohľadu na to, kde sa uskutočňujú, a plavidiel plaviacich sa pod vlajkou tretej krajiny vo vodách a prístavoch Trinidadu a Tobaga nie sú kontrolované. Nie všetky polopriemyselné a priemyselné (nad 24 m) plavidlá plaviace sa pod vlajkou Trinidadu a Tobaga sú vybavené systémom monitorovania plavidiel a lodné denníky nie sú povinné. Neexistuje žiaden program pozorovateľov. Okrem toho nie je v prevádzke žiadne stredisko monitorovania rybolovu.

(23)

Pri takejto zjavnej absencii primeraného právneho rámca a prostriedkov kontroly je účinné presadzovanie predpisov vysoko nepravdepodobné. Zdá sa, že jedinými informáciami získanými od orgánov Trinidadu a Tobaga sú správy z rybárskych výjazdov, ktoré vypĺňajú a predkladajú prevádzkovatelia. V súčasnej situácii nie je možné riadne zanalyzovať priebeh, charakter, okolnosti, rozsah a závažnosť prejavov činností NNN rybolovu.

(24)

Nedostatky Trinidadu a Tobaga opísané v odôvodnení 20 bránia tejto krajine dodržiavať články 63, 64 a 117 až 119 dohovoru UNCLOS, ktorými sa všetkým štátom stanovuje povinnosť spolupracovať pri ochrane a riadení živých morských zdrojov vrátane transzonálnych populácií rýb a druhov migrujúcich na veľké vzdialenosti. V článkoch 7, 8 a 20 dohody UNFSA sa táto povinnosť štátov spolupracovať rozširuje na prijatie zlučiteľných ochranných a riadiacich opatrení a zabezpečenie dodržiavania a presadzovania týchto opatrení. To je bližšie špecifikované v bodoch 28 a 51 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu, v ktorých sú stanovené podrobné postupy na priamu spoluprácu medzi štátmi vrátane výmeny údajov alebo informácií, ktoré sú pobrežným štátom k dispozícii.

(25)

Právny rámec Trinidadu a Tobaga vrátane opatrení na presadzovanie predpisov nie je podľa všetkého v súlade so základnými požiadavkami uvedenými v článkoch 61, 62 a 117 až 119 dohovoru UNCLOS a článkami 5 až 23 dohody UNFSA. Skutočnosti uvedené v odôvodneniach 21 až 23 naznačujú, že Trinidad a Tobago nespĺňajú podmienky článku 94 dohovoru UNCLOS, v ktorom sa stanovuje, že vlajkový štát uplatňuje jurisdikciu podľa svojho vnútroštátneho práva nad každou loďou plaviacou sa pod jeho vlajkou, ako aj nad jej kapitánom, dôstojníkmi a posádkou. Opísané konanie Trinidadu a Tobaga v súvislosti s jeho plavidlami je takisto v rozpore s článkom 18 ods. 3 dohody UNFSA, v ktorom sa stanovujú opatrenia, ktoré majú štáty prijať v súvislosti s plavidlami plaviacimi sa pod ich vlajkou. Okrem toho si Trinidad a Tobago neplní záväzky v oblasti dodržiavania a vynucovania predpisov, ktoré mu ako vlajkovému štátu vyplývajú z článku 19 dohody UNFSA, pretože nepreukázal, že konal a pôsobil v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v danom článku. Zdá sa, že najmä sankčný systém nie je v súlade s článkom 19 ods. 2 dohody UNFSA, v ktorom sa stanovuje, že sankcie použiteľné v prípade porušení majú byť dostatočne prísne na to, aby účinne zabezpečovali dodržiavanie právnych predpisov, ani na to, aby sa páchateľom odňali výhody vyplývajúce z nezákonnej činnosti. Zároveň sa zdá, že Trinidad a Tobago nezohľadňuje odporúčania uvedené v bode 24 medzinárodného akčného plánu, v ktorom sa vlajkovým štátom odporúča zabezpečiť úplné a účinné monitorovanie a kontrolu rybolovu a dohľad nad ním, a to od samotného lovu cez vylodenie až po konečné miesto určenia, okrem iného uplatňovaním systému monitorovania plavidiel v súlade s príslušnými vnútroštátnymi, regionálnymi a medzinárodnými normami.

(26)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele a na základe všetkých skutočností zistených Komisiou, ako aj všetkých vyhlásení uvedenej krajiny, možno podľa článku 31 ods. 3 a 5 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že Trinidad a Tobago si nesplnili záväzky, ktoré im vyplývajú z medzinárodného práva v oblasti spolupráce a presadzovania právnych predpisov.

(27)

Komisia zanalyzovala všetky informácie, ktoré považovala za relevantné z hľadiska statusu Trinidadu a Tobaga ako zmluvnej strany dohovoru UNCLOS, dohody UNFSA a dohovoru ICCAT.

(28)

Komisia ICCAT od roku 2011 orgánom Trinidadu a Tobaga oficiálne oznamuje (4), že táto krajina si v plnom rozsahu a účinne neplní svoje povinnosti v súlade s niektorými odporúčaniami ICCAT (predovšetkým odporúčania 05-09 o plnení povinností v oblasti štatistického vykazovania, odporúčaní 06-09 a 12-04 týkajúcich sa ďalšieho posilnenia plánu na obnovu populácií marlína mozaikového a kopijonosa belavého a odporúčania 13-02 o ochrane mečiara veľkého v severnom Atlantiku). Komisia ICCAT okrem toho zaznamenala v súvislosti s Trinidadom a Tobagom tieto nedostatky: 1. neboli predložené údaje týkajúce sa úlohy I o charakteristike flotily; 2. neboli predložené údaje týkajúce sa úlohy II o objeme úlovkov; 3. neboli predložené tabuľky zhody; 4. nebol predložený žiaden plán rozvoja alebo riadenia lovu mečiara veľkého; 5. komisia ICCAT nedostala odpoveď svoje upozornenie z roku 2014; 6. zoznam plavidiel na lov tuniaka okatého a tuniaka žltoplutvého bol doručený po uplynutí stanovenej lehoty; 7. výročná správa Stáleho výboru pre výskum a štatistiku (SCRS) bola doručená neskoro; 8. pokračujúci čoraz vyšší nadmerný lov plachetníkov. Pokračujúci a výrazný nadmerný lov kopijonosa belavého a marlína mozaikového, nedostatočné vnútroštátne opatrenia na riadenie tohto rybolovu, nesúlad s lodným denníkom a požiadavkami na monitorovanie obchodu viedli komisiu ICCAT v roku 2015 k zaslaniu varovného listu (5).

(29)

Ako zdôraznil výbor komisie ICCAT pre kontrolu plnenia záväzkov, tieto „problémy týkajúce sa chýbajúcich správ, neskorého predkladania údajov, neúplných správ a nízkej kvality údajov naďalej brzdia prácu Stáleho výboru pre výskum a štatistiku (SCRS) pri posudzovaní zásob a pri poskytovaní poradenstva v oblasti riadenia rybárstva. Oneskorené predkladanie alebo neúplné správy spôsobujú sekretariátu problémy pri príprave dokumentov pre Komisiu a jej panely a výbory a znižujú efektívnosť výboru pre kontrolu plnenia záväzkov“.

(30)

Trinidad a Tobago nie sú zmluvnou stranou ani spolupracujúcou nezmluvnou stranou Komisie pre ochranu živých antarktických morských zdrojov (ďalej len „komisia CCAMLR“). Komisia CCAMLR však v rokoch 2012 – 2013 identifikovala uvedenú krajinu za nezmluvnú stranu, ktorá je potenciálne zapojená do lovu nototénií rodu Dissostichus, ich vyloďovania a/alebo obchodu s nimi, ale nespolupracuje na systéme dokumentácie výlovu (6) zavedenom v roku 2000 na účely sledovania týchto druhov z miesta vylodenia počas celého obchodného cyklu. Táto identifikácia bola potvrdená aj v rokoch 2014 a 2015 (7).

(31)

Skutočnosti opísané v odôvodneniach 28 až 30 bránia Trinidadu a Tobagu v plnení povinností vlajkového štátu v oblasti spolupráce a ochrany, ktoré mu vyplývajú z článkov 117 až 119 dohovoru UNCLOS. Trinidad a Tobago koná podľa všetkého aj v rozpore s článkom 18 dohody UNFSA, v ktorom sa požaduje, aby štáty, ktorých plavidlá vykonávajú rybolov na šírom mori, prijali kontrolné opatrenia na zaistenie toho, že tieto plavidlá budú dodržiavať pravidlá regionálnych organizácií pre riadenie rybárstva.

(32)

Na záver je potrebné uviesť, že v rozpore s odporúčaniami uvedenými v bodoch 25, 26 a 27 medzinárodného akčného plánu proti NNN rybolovu Trinidad a Tobago dosiaľ nevypracoval národný akčný plán na boj proti NNN rybolovu.

(33)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele rozhodnutia a na základe všetkých skutočností zistených Komisiou, ako aj všetkých vyhlásení uvedenej krajiny možno podľa článku 31 ods. 3 a 6 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že existujú vážne dôvody domnievať sa, že Trinidad a Tobago si neplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z medzinárodného práva, pokiaľ ide o medzinárodné pravidlá, predpisy a ochranné a riadiace opatrenia.

(34)

Podľa indexu ľudského rozvoja Organizácie Spojených národov (UNHDI) (8) sa Trinidad a Tobago v roku 2015 považoval za krajinu s vysokým ľudským rozvojom (64. miesto zo 188 krajín).

(35)

Vzhľadom na uvedené umiestnenie v rebríčku UNHDI a na zistenia návštevy v roku 2015 nič nenasvedčuje tomu, že by neschopnosť Trinidadu a Tobaga plniť si svoje povinnosti podľa medzinárodného práva bola zapríčinená nízkym stupňom rozvoja. Neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, na základe ktorých by bolo možné uviesť nedostatky v monitorovaní a kontrole rybolovu a dohľadu nad ním do súvisu s nedostatočnou kapacitou alebo infraštruktúrou. Trinidad a Tobago nikdy netvrdil, že jeho schopnosť zaviesť stabilný rámec monitorovania, kontroly a dohľadu ovplyvňujú prekážky súvisiace s rozvojom.

(36)

So zreteľom na situáciu vysvetlenú v tomto oddiele a na základe všetkých skutočností zistených Komisiou, ako aj všetkých vyhlásení uvedenej krajiny možno podľa článku 31 ods. 7 nariadenia o NNN rybolove konštatovať, že stupeň rozvoja a celková výkonnosť Trinidadu a Tobaga nie sú z hľadiska riadenia rybárstva oslabené stupňom jeho rozvoja.

(37)

So zreteľom na závery vyvodené v súvislosti s neschopnosťou Trinidadu a Tobaga plniť si záväzky, ktoré mu ako vlajkovému, prístavnému, pobrežnému alebo trhovému štátu vyplývajú z medzinárodného práva, a prijať opatrenia na zabraňovanie NNN rybolovu, odrádzanie od neho a jeho odstraňovanie, by sa malo tejto krajine zaslať oznámenie v súlade s článkom 32 nariadenia o NNN rybolove o možnosti jej identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu tretiu krajinu v boji proti NNN rybolovu.

(38)

V súlade s článkom 32 ods. 1 nariadenia o NNN rybolove by Komisia mala Trinidadu a Tobagu zaslať oznámenie o možnosti jeho identifikácie ako nespolupracujúcej tretej krajiny. Komisia by takisto mala voči Trinidadu a Tobagu podniknúť všetky kroky uvedené v článku 32 nariadenia o NNN rybolove. V záujme riadneho úradného postupu je potrebné stanoviť lehotu, v rámci ktorej môže uvedená krajina písomne odpovedať na oznámenie a napraviť danú situáciu.

(39)

V oznámení určenom Trinidadu a Tobagu o možnosti jeho identifikácie ako krajiny, ktorú Komisia považuje za nespolupracujúcu na účely tohto rozhodnutia, sa nevylučuje, ani z neho automaticky nevyplýva žiadne z následných opatrení prijatých Komisiou alebo Radou na účely identifikácie nespolupracujúcich krajín a zostavenia ich zoznamu,