5.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 208/10

(1)

Nariadením (ES) č. 2603/2000 (2) Rada uložila konečné vyrovnávacie clo na dovoz polyetyléntereftalátu (PET) s pôvodom okrem iného v Indii. Nariadením (ES) č. 1645/2005 (3) Rada zmenila úroveň platných vyrovnávacích opatrení proti dovozom PET z Indie. Zmeny boli výsledkom zrýchleného preskúmania, ktoré sa začalo podľa článku 20 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009. Rada na základe preskúmania pred uplynutím platnosti uložila nariadením (ES) č. 193/2007 (4) konečné vyrovnávacie clo na ďalšie päťročné obdobie. Na základe predbežných preskúmaní boli vyrovnávacie opatrenia následne zmenené nariadením Rady (ES) č. 1286/2008 (5) a vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 906/2011 (6). Ďalšie čiastočné predbežné preskúmanie bolo ukončené bez toho, aby sa platné opatrenia zmenili vykonávacím nariadením Rady (EÚ) č. 559/2012 (7). Rada na základe ďalšieho preskúmania pred uplynutím platnosti uložila vykonávacím nariadením (EÚ) č. 461/2013 (8) konečné vyrovnávacie clo na ďalšie päťročné obdobie. Rozhodnutím 2000/745/ES (9) Komisia prijala záväzky, ktoré v súvislosti so stanovením minimálnej dovoznej ceny ponúkli traja vyvážajúci výrobcovia v Indii. Vykonávacím rozhodnutím 2014/109/EÚ (10) Komisia odvolala prijatie záväzkov v dôsledku zmeny okolností, za ktorých boli tieto záväzky prijaté.

(2)

Platné opatrenia pozostávajú zo špecifického vyrovnávacieho cla, ktorého sadzba sa pohybuje v rozpätí od 0 do 106,5 EUR za tonu pre jednotlivo uvedených indických výrobcov so zostatkovou sadzbou vo výške 69,4 EUR za tonu uloženou na dovoz od všetkých ostatných výrobcov.

(3)

Dve žiadosti o čiastočné predbežné preskúmanie podľa článku 19 základného nariadenia predložili spoločnosti Dhunseri Petrochem & Tea Limited (ďalej len „Dhunseri“) a Reliance Industries Limited (ďalej len „Reliance“), indickí vyvážajúci výrobcovia PET (ďalej len „žiadatelia“). Žiadosť bola rozsahom obmedzená na preskúmanie príslušného subvencovania, pokiaľ sa týkalo žiadateľov.

(4)

Žiadatelia poskytli dôkazy prima facie, že na vyrovnanie napadnuteľného subvencovania už nie je ďalej potrebné uplatňovať uvedené opatrenia na súčasnej úrovni. Žiadatelia poskytli najmä dôkazy prima facie, z ktorých vyplýva, že výška ich príslušných subvencií sa znížila značne pod úroveň colných sadzieb, ktoré sa v ich prípade v súčasnosti uplatňujú.

(5)

V prípade spoločnosti Dhunseri bolo toto zníženie celkovej úrovne subvencie údajne dôsledkom ukončenia jeho statusu jednotky orientovanej na vývoz a zníženia dovozných ciel uplatniteľných na suroviny používané pri výrobe príslušného výrobku od začiatku prešetrovania, čo viedlo k súčasnej úrovni opatrení.

(6)

V prípade spoločnosti Reliance bolo toto zníženie celkovej výšky subvencie údajne spôsobené ukončením uplatniteľnosti schémy úverových colných knižiek a schémy stimulov pre držiteľov postavenia, ako aj znížením súm poskytnutých žiadateľovi v súvislosti s inými schémami, ako je schéma orientovaná na trh, schéma orientovaná na výrobok, schéma predbežných povolení a schéma podpory vývozu investičného majetku.

(7)

Komisia po tom, ako určila, že každá žiadosť obsahuje dostatočné dôkazy prima facie, informovala dvomi oznámeniami, 6. júna 2014 (11) a 1. augusta 2014 (12), o začatí čiastočného predbežného preskúmania podľa článku 19 základného nariadenia. Preskúmania boli svojím rozsahom obmedzené na skúmanie subvencovania vo vzťahu k jednotlivým žiadateľom.

(8)

Komisia o začatí preskúmaní oficiálne informovala žiadateľov, zástupcov vyvážajúcej krajiny a združenie výrobcov z Únie. Zainteresované strany dostali príležitosť písomne sa vyjadriť a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámeniach o začatí konania.

(9)

Spoločnosť Reliance požiadala o vypočutie a jej žiadosti bolo vyhovené.

(10)

S cieľom získať informácie považované za potrebné na účely prešetrovania Komisia zaslala žiadateľom a indickej vláde dotazníky a v lehotách stanovených na tento účel dostala odpovede.

(11)

Komisia si vyžiadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na stanovenie subvencovania. Komisia uskutočnila kontrolné inšpekcie v priestoroch spoločnosti Dhunseri v Kalkate, v priestoroch spoločnosti Reliance v Bombaji a v priestoroch indickej vlády v Naí Dillí (generálne riaditeľstvo zahraničného obchodu a ministerstvo obchodu) a Kalkate (ministerstvo obchodu a priemyslu Západného Bengálska).

(12)

Prešetrovanie subvencovania sa týkalo obdobia od 1. apríla 2013 do 31. marca 2014 („obdobie revízneho prešetrovania“).

(13)

Dňa 16. júna a 1. júla 2015 boli indická vláda a ostatné zainteresované strany informované o podstatných skutočnostiach a faktoroch, na základe ktorých Komisia zamýšľala navrhnúť zmenu colných sadzieb uplatniteľných na spoločnosť Dhunseri a spoločnosť Reliance. Takisto dostali primeraný čas na predloženie pripomienok. Všetky predložené vyjadrenia a pripomienky sa riadne zohľadnili, ako je uvedené nižšie.

(14)

Výrobok, ktorý je predmetom preskúmania, je PET s viskozitou 78 ml/g alebo vyššou, v súlade s normou ISO 1628-5, v súčasnosti zaradený pod číselný znak KN 3907 60 20 a s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušný výrobok“).

(15)

Prešetrovaním sa ukázalo, že príslušný výrobok je zhodný, pokiaľ ide o fyzikálne a chemické vlastnosti a spôsoby použitia, s výrobkom vyrábaným a predávaným na domácom trhu v Indii. Dospelo sa preto k záveru, že výrobky predávané na domácom a vývoznom trhu sú podobnými výrobkami v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(16)

Na základe informácií, ktoré poskytli indická vláda a žiadatelia, ako aj vyplnených dotazníkov Komisie sa prešetrili nasledujúce schémy, ktorých súčasťou je údajne poskytovanie subvencií:

Celoštátne schémy:

Regionálne schémy:

Údajne ukončené/neuplatniteľné vnútroštátne schémy, ktoré žiadatelia predtým využili:

Údajne ukončené/neuplatniteľné regionálne schémy, ktoré žiadatelia predtým využili:

(17)

Schémy uvedené v odôvodnení 16 písm. a), c) až f) a i) až k) vychádzajú zo zákona o zahraničnom obchode (rozvoji a regulácii) z roku 1992 (č. 22 z roku 1992), ktorý nadobudol účinnosť 7. augusta 1992 (ďalej len „zákon o zahraničnom obchode“). Podľa zákona o zahraničnom obchode je indická vláda oprávnená vydávať vyhlášky o vývoznej a dovoznej politike. Tieto oznámenia sú zhrnuté v dokumentoch politiky zahraničného obchodu, ktoré vydáva ministerstvo obchodu každých päť rokov a ktoré sa pravidelne aktualizujú. Relevantným dokumentom politiky zahraničného obchodu pre obdobie revízneho prešetrovania v prípade tohto prešetrovania je dokument s názvom „Politika zahraničného obchodu na obdobie rokov 2009 – 2014“ (ďalej len „dokument FTP 09-14“). Okrem toho indická vláda stanovuje aj postupy v Príručke postupov, zväzok I (Handbook of Procedures, ďalej len „príručka HOP I 09-14“), ktoré sa uplatňujú na dokument FTP 09-14. Príručka postupov sa pravidelne aktualizuje. Dňa 1. apríla 2015 indická vláda zverejnila nový dokument FTP na roky 2015 – 2020, ktorý ukončil schémy FMS a FPS.

(18)

Schéma DDS uvedená v odôvodnení 16 písm. b) vychádza z oddielu 75 colného zákona z roku 1962, oddielu 37 hlavného zákona o spotrebnej dani z roku 1944, oddielov 93A a 94 finančného zákona z roku 1994 a pravidiel vrátenia cla, spotrebnej dane a dane zo služieb z roku 1995. Sadzby vrátenia sa uverejňujú pravidelne.

(19)

Schéma uvedená v odôvodnení 16 písm. g) vychádza zo zákona o dani z príjmu z roku 1961, ktorý sa každoročne mení finančným zákonom.

(20)

Schému špecifikovanú v odôvodnení 16 písm. h) spravuje vláda Západného Bengálska a je stanovená v oznámení ministerstva obchodu a priemyslu Západného Bengálska č. 580-CI/H z 22. júna 1999.

(21)

Schému špecifikovaná v odôvodnení 16 písm. l) spravuje vláda štátu Gudžarát a vychádza z politiky stimulov pre priemysel štátu Gudžarát.

(22)

Prešetrovanie ukázalo, že schémy uvedené v odôvodnení 16 písm. i) až l) boli buď ukončené, alebo ich žiadatelia už nemôžu využiť.

(23)

Komisia zistila, že spoločnosť Reliance počas obdobia revízneho prešetrovania využívala schému AAS.

(24)

Podrobný opis tejto schémy je uvedený v odsekoch 4.1.1 až 4.1.14 dokumentu FTP 09-14 a v kapitolách 4.1 až 4.30 príručky HOP I 09-14.

(25)

Schéma AAS pozostáva zo šiestich podschém, ktorých podrobnejší opis sa uvádza v odôvodnení 26. Tieto podschémy sa okrem iného odlišujú v rozsahu oprávnenosti. Výrobcovia-vývozcovia a obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov sú oprávnení na podschému AAS „fyzický vývoz“ a na podschému AAS „každoročná požiadavka“. Výrobcovia-vývozcovia, ktorí zásobujú posledného vývozcu, sú v rámci schémy AAS oprávnení na dodávky medziproduktov. Hlavní dodávatelia, ktorí dodávajú kategórie „zamýšľaného vývozu“ uvedené v odseku 8.2 dokumentu FTP 09-14, akými sú napríklad dodávatelia pre jednotku orientovanú na vývoz, sú oprávnení v rámci podschémy AAS „zamýšľaný vývoz“. Napokon dodávatelia medziproduktov pre výrobcov-vývozcov majú nárok na zvýhodnenie v súvislosti so „zamýšľaným vývozom“ na základe podschém „predbežný príkaz na uvoľnenie“ (Advance Release Order, ďalej len „ARO“) a „domáci dokumentárny akreditív“.

(26)

Povolenia sa v rámci schémy AAS môžu vydať na účely:

a)   fyzického vývozu: Toto je hlavná podschéma. Umožňuje bezcolný dovoz vstupných materiálov na výrobu konkrétneho výsledného výrobku na vývoz. „Fyzický“ v tomto kontexte znamená, že výrobok na vývoz musí opustiť územie Indie. Príspevok na dovoz a vývozná povinnosť vrátane druhu výrobku na vývoz sú uvedené v licencii;

b)   každoročnej požiadavky: Toto povolenie nie je naviazané na konkrétny výrobok učený na vývoz, ale na širšiu skupinu výrobkov (napr. chemické a príbuzné výrobky). Držiteľ licencie môže, a to až do určitého hodnotového prahu, určeného podľa jeho vývozu v minulosti, dovážať bez cla každý vstupný materiál, ktorý použije pri výrobe akejkoľvek položky, ktorá patrí do takejto skupiny výrobkov. Môže sa rozhodnúť vyviezť ktorýkoľvek výsledný výrobok patriaci do skupiny výrobkov zhotovených z takéhoto materiálu oslobodeného od cla;

c)   dodávky medziproduktov: Táto podschéma zahŕňa prípady, keď dvaja výrobcovia zamýšľajú vyrábať jeden výrobok na vývoz a rozdelia si výrobný proces. Výrobca-vývozca, ktorý vyrába medziprodukty, môže dovážať vstupné materiály bez cla a na tento účel môže získať predbežné povolenie AAS na dodávky medziproduktov. Posledný vývozca výrobu finalizuje a je povinný hotový výrobok vyviezť;

d)   zamýšľaného vývozu: Táto podschéma umožňuje hlavnému dodávateľovi, aby bez cla dovážal vstupy potrebné pri výrobe tovaru, ktorý sa má predať ako „zamýšľaný vývoz“ kategóriám zákazníkov vymenovaným v odseku 8.2 písm. b) až f), g), i) a j) dokumentu FTP 09-14. Podľa indickej vlády sa za zamýšľaný vývoz považujú také transakcie, pri ktorých dodávaný tovar neopustí krajinu. Niektoré kategórie dodávok sa považujú za zamýšľaný vývoz za predpokladu, že tovar je vyrobený v Indii, napr. dodávka tovaru pre jednotku orientovanú na vývoz alebo spoločnosť, ktorá sa nachádza v osobitnej hospodárskej zóne;

e)   ARO: Držiteľ povolenia AAS, ktorý plánuje čerpať vstupy z domácich zdrojov a nie z priameho dovozu, má možnosť čerpať ich na základe ARO. V takýchto prípadoch sú predbežné povolenia schválené ako ARO a domácemu dodávateľovi sú potvrdené pri dodaní položiek, ktoré sú v nich uvedené. Potvrdenie ARO znamená pre dodávateľa nárok na výhody v rámci zamýšľaného vývozu, ako sa uvádza v odseku 8.3 dokumentu FTP 09-14 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhradu konečnej spotrebnej dane). Mechanizmom ARO sa dodávateľovi nahrádzajú dane a clá namiesto toho, aby sa nahrádzali konečnému vývozcovi vo forme vrátenia/náhrady ciel. Náhrada daní/ciel je k dispozícii pre domáce vstupy, ako aj pre dovážané vstupy;

f)   domáceho dokumentárneho akreditívu: Táto podschéma zahŕňa opäť domáce dodávky držiteľovi predbežného povolenia. Držiteľ predbežného povolenia môže požiadať banku o otvorenie domáceho akreditívu v prospech domáceho dodávateľa. Banka schváli platnosť povolenia pre priamy dovoz iba pre tú hodnotu a objem položiek, ktoré sa budú namiesto dovozu čerpať z domácich zdrojov. Domáci dodávateľ bude mať nárok na výhody týkajúce sa zamýšľaného vývozu, ako sa stanovuje v odseku 8.3 dokumentu FTP 09-14 (t. j. AAS na dodávky medziproduktov/zamýšľaný vývoz, vrátenie cla pri zamýšľanom vývoze a náhradu konečnej spotrebnej dane).

(27)

Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania spoločnosť Reliance naďalej využívala pre príslušný výrobok len jednu z uvedených podschém, a to schému AAS pre fyzický vývoz. Napadnuteľnosť zvyšných nevyužitých podschém preto nie je potrebné zisťovať.

(28)

Pokiaľ ide o použitie schémy AAS na fyzický vývoz uvedený v odôvodnení 26 písm. a), indická vláda stanovuje objem a hodnotu príspevku na dovoz a objem a hodnotu vývoznej povinnosti, ktoré sa zaznamenávajú v predbežnom povolení. Štátni úradníci okrem toho musia v čase dovozu a vývozu zdokumentovať príslušné transakcie v predbežnom povolení. Objem povoleného dovozu v rámci schémy AAS stanovuje indická vláda na základe štandardných noriem vstupov/výstupov (Standard Input Output Norms, ďalej len „normy SION“), ktoré existujú v prípade väčšiny výrobkov vrátane príslušného výrobku.

(29)

Na účely overenia indickými orgánmi je držiteľ predbežného povolenia zo zákona povinný viesť register skutočnej spotreby tovaru dovezeného bez cla/obstaraného na domácom trhu pre každé povolenie, v predpísanom formáte (odseky 4.26, 4.30 a dodatok 23 k dokumentu HOP I 09-14). Tento register musí overiť externý autorizovaný účtovník/účtovník nákladov a prác, ktorý vydá osvedčenie s uvedením, že predpísané registre a príslušné záznamy boli preskúmané a informácie poskytnuté podľa dodatku 23 sú vo všetkých ohľadoch pravdivé a správne.

(30)

Dovezené vstupné materiály sú neprevoditeľné a musia sa použiť na výrobu konkrétneho výsledného výrobku na vývoz. Vývozná povinnosť sa musí splniť v predpísanom časovom rámci po vydaní licencie (24 mesiacov s dvoma možnými predĺženiami, zakaždým o 6 mesiacov).

(31)

Komisia zistila, že medzi dovezenými vstupmi a vyvezenými hotovými výrobkami neexistuje úzka spojitosť. Oprávnené vstupné materiály sú tiež dovážané a používané na výrobu výrobkov iných ako je príslušný výrobok. Okrem toho licencie pre rôzne výrobky môžu byť a sú spájané. To znamená, že na základe vývozu jedného výrobku v rámci licencie AAS môže vzniknúť nárok na bezcolný dovoz vstupov v rámci licencie AAS pre iný výrobok. Počas kontrolnej inšpekcie, ktorú uskutočnila Komisia, spoločnosť Reliance potvrdila, že kvôli tejto chýbajúcej jasnej spojitosti sa spotreba vstupov vykazuje na základe noriem SION. Pokiaľ ide o požiadavky na kontrolu uvedené v odôvodnení 29, táto spoločnosť nemala nijaké záznamy, ktoré by dokazovali, že sa uskutočnil externý audit. Celkovo Komisia dospela k záveru, že spoločnosť Reliance nebola schopná preukázať, že príslušné ustanovenia dokumentu FTP boli splnené.

(32)

Oslobodenie od dovozného cla je subvenciou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia, t. j. predstavuje finančnú pomoc zo strany indickej vlády, pretože znižuje príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné, a poskytuje prešetrovaným vývozcom výhodu, pretože zvyšuje ich likviditu.

(33)

Bez vývozného záväzku nemôže spoločnosť získať výhody vyplývajúce z tejto schémy. Dotknutá podschéma v danom prípade je teda zo zákona jasne podmienená výkonnosťou vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(34)

Podschému použitú v tomto prípade nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla ani za schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Indická vláda neuplatňovala kontrolný systém alebo postup na potvrdenie účinným spôsobom, aby potvrdila, či a v akých množstvách sa vstupy spotrebovali pri výrobe vyvážaného výrobku (oddiel II bod 4 prílohy II k základnému nariadeniu a v prípade schém náhradného vrátenia cla oddiel II bod 2 prílohy III k základnému nariadeniu). Usudzuje sa teda, že normy SION pre príslušný výrobok neboli dostatočne presné a samy osebe nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože forma týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne skontrolovať, aké množstvá vstupov sa spotrebovali pri výrobe vyvážaných výrobkov. Okrem toho indická vláda nevykonala nijaké ďalšie skúmanie na základe skutočne použitých vstupov, i keď by to za normálnych okolností pri absencii účinne uplatňovaného kontrolného systému bolo potrebné (oddiel II bod 5 prílohy II a oddiel II bod 3 prílohy III k základnému nariadeniu).

(35)

Podschéma uvedená v odôvodnení 26 písm. a) je teda napadnuteľná.

(36)

Pri neexistencii prípustných schém vrátenia cla alebo schém náhradného vrátenia cla je odpustenie celkových dovozných ciel, ktoré sú obvykle splatné pri dovoze vstupných materiálov, napadnuteľnou výhodou. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v základnom nariadení sa nestanovuje len vyrovnanie „nadmerného“ odpustenia ciel. Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a prílohy I bodu i) k základnému nariadeniu sa môže kompenzovať iba odpustenie ciel v nadmernej výške, ak sú splnené podmienky príloh II a III k základnému nariadeniu. Tieto podmienky však v tomto prípade splnené neboli. Ak sa teda zistí, že chýba primeraný monitorovací proces, uvedená výnimka pre schému vrátenia cla sa neuplatňuje a namiesto údajného nadmerného odpustenia cla sa uplatňuje bežné pravidlo vyrovnávania výšky neuhradených ciel (ušlý príjem). Ako je stanovené v oddiele II prílohy II a v oddiele II prílohy III k základnému nariadeniu, prešetrujúci orgán nemá povinnosť vypočítať takéto nadmerné odpustenie. Naopak, podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia prešetrujúci orgán musí len predložiť postačujúce dôkazy na dokázanie nevhodnosti údajného kontrolného systému.

(37)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 31, nárok na výhodu (t. j. vývoz na základe licencie) a poskytnutie výhody (t. j. bezcolný dovoz vstupných materiálov) spolu súvisia len čiastočne. Nemusí k nim dôjsť v určitom poradí alebo časovej blízkosti. Je teda možné, že zatiaľ čo nárok vznikne počas obdobia revízneho prešetrovania, súvisiaca výhoda môže byť poskytnutá pred obdobím revízneho prešetrovania aj po ňom. Okrem toho nárok na výhodu na základe licencie pre jeden výrobok môže byť spojením prevedený tak, že v konečnom dôsledku poskytuje výhodu inému výrobku.

(38)

V prešetrovaní, ktoré viedlo k súčasnej úrovni cla pre spoločnosť Reliance, t. j. nariadenie (EÚ) č. 906/2011 (ďalej len „predchádzajúce nariadenie“), bola výška subvencie získanej zo schémy AAS pre spoločnosť Reliance vypočítaná na základe ušlého dovozného cla na dovezený materiál pre všetky výrobky v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho prešetrovania. Výška tejto subvencie sa potom prepočítala na celkový vývozný obrat počas obdobia revízneho prešetrovania.

(39)

V tomto preskúmaní Komisia nemala k dispozícii údaje pre všetky dovozy v rámci licencií AAS, ktoré sa uskutočnili počas obdobia revízneho prešetrovania. Tieto údaje boli použité počas predchádzajúceho prešetrovania, keď bola prvýkrát stanovená subvenčná sadzba pre spoločnosť Reliance v rámci schémy AAS. Namiesto toho spoločnosť Reliance poskytla údaje týkajúce sa licencií AAS udelených len počas obdobia revízneho prešetrovania a len pre príslušný výrobok. Komisia informovala spoločnosť Reliance, že z dôvodov uvedených v odôvodneniach 31 a 37 tohto nariadenia boli tieto údaje považované za nedostatočné a požiadala spoločnosť Reliance, aby poskytla príslušné informácie požadované v dotazníku. Spoločnosť Reliance neposkytla požadované informácie a vysvetlila, že vstupné materiály dovezené v rámci schémy AAS pre výrobu PET boli rovnako dovezené v rámci schémy AAS udelenej pre mnoho iných výrobkov vrátane tých, ktoré boli vyrobené v iných sektoroch podnikania spoločnosti.

(40)

Komisia kvôli nedostatku zodpovedajúcich údajov nemohla vypočítať výšku subvencie na základe ušlého dovozného cla na materiál dovážaný pre všetky výrobky v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho prešetrovania ako v predchádzajúcom prešetrovaní. Za týchto okolností, ako navrhla spoločnosť Reliance, sa výpočet vykonal na základe celkových vývozných transakcií zúčtovaných počas obdobia revízneho prešetrovania licencií v rámci AAS súvisiacich s príslušným výrobkom. Indická vláda potvrdila, že je nepravdepodobné, že by spoločnosť nepožadovala výhodu, na ktorú má v rámci licencie AAS nárok. Na tomto základe, s použitím noriem SION, sa výška ušetreného cla na dovezené vstupné materiály mohla spoľahlivo vypočítať.

(41)

Subvenčná sadzba zistená v súvislosti s touto schémou počas obdobia prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Reliance 4,67 %.

(42)

Spoločnosť Reliance nesúhlasila s použitím noriem SION pri výpočte výšky výhody v rámci schémy AAS. Spoločnosť poukázala na to, že Komisia použila túto metódu, pretože spoločnosť Reliance mohla hypoteticky využiť licencie AAS udelené pre iné výrobky na dovoz surovín používaných pri výrobe PET. Spoločnosť Reliance tvrdila, že Komisia toto tvrdenie nepodložila. Spoločnosť ďalej tvrdila, že použitím metódy vychádzajúcej z noriem SION Komisia vypočítala maximálnu možnú výšku výhody, ktorú spoločnosť Reliance mohla hypoteticky získať. Spoločnosť Reliance tiež tvrdila, že v predchádzajúcich prešetrovaniach Komisia len vzala do úvahy skutočnú výhodu získanú pre príslušný výrobok, a nie hypotetické výhody, ktoré by bolo možné získať pre iné výrobky. Spoločnosť Reliance tvrdila, že pri výpočte výhody v rámci schémy AAS mala Komisia zohľadniť len ušlé clo na všetky dovozy počas obdobia revízneho prešetrovania uskutočnené v rámci platných licencií AAS udelených pre PET.

(43)

Komisia predovšetkým konštatuje, že metodika použitá pri súčasnom prešetrovaní bola vypracovaná spoločnosťou Reliance. Komisia takisto konštatuje, že nie je len hypotézou to, že suroviny dovezené v rámci licencií AAS udelených pre iné výrobky ako PET sa používajú pri výrobe PET a že suroviny dovezené v rámci licencií PET sa nepoužívajú. Vstupné materiály dovezené spoločnosťou Reliance bez cla v rámci licencií AAS na výrobu PET nie sú v dôsledku svojej štruktúry bezprostrednými vstupmi, ale základnými surovinami, ako je ťažký benzín. Ako bolo potvrdené spoločnosťou Reliance počas prešetrovania a uvedené v odôvodnení 31, tieto základné suroviny sa dovážajú v rámci licencií AAS pre iné výrobky v rámci petrochemického sektora aj mimo neho (a používajú sa pri výrobe iných výrobkov). Neexistujú žiadne jednotlivé uzavreté systémy pre výrobu týchto výrobkov, a preto vstupné materiály dovezené v rámci licencií AAS pre PET sú zmiešané okrem iného s inými vstupnými materiálmi dovezenými v rámci licencií AAS pre iné výrobky. Z tejto zmesi sa vyrába široká škála výrobkov určených na vývoz v rámci licencií AAS alebo iných schém a pre domáci trh. Na rozdiel od toho, čo tvrdí spoločnosť Reliance, táto situácia spolu s faktormi uvedenými v odôvodnení 37 potvrdzujú, že určenie skutočnej výhody poskytnutej vývozu PET počas obdobia revízneho prešetrovania sa nemôže obmedzovať na preskúmanie dovozu vstupných materiálov v rámci licencií AAS pre PET počas tohto obdobia.

(44)

Pokiaľ ide o prax v predchádzajúcich prešetrovaniach, na ktorú poukázala spoločnosť Reliance, relevantné je prešetrovanie, ktoré viedlo k súčasnej úrovni cla. Ako sa uvádza v odôvodneniach 38 až 40, Komisii neboli poskytnuté dostatočné údaje na použitie tejto metodiky. Vzhľadom na túto skutočnosť teda Komisia zistila, že metodika použitá pri súčasnom prešetrovaní však presne odráža skutočnú výhodu poskytnutú schémou AAS pre vývoz PET počas obdobia revízneho prešetrovania.

(45)

Komisia nesúhlasí s tým, že na základe zvolenej metodiky sa vypočíta najvyššia možná výška výhody, ktorú mohla spoločnosť Reliance získať pre vývoz PET. Výpočty vychádzajú z cien a ciel uplatniteľných počas obdobia revízneho prešetrovania, zatiaľ čo príslušný dovoz sa mohol uskutočniť pred týmto obdobím, počas neho a po ňom, ako je vysvetlené v odôvodnení 37. Pokiaľ ide o tvrdenie, že výhoda vypočítaná Komisiou je hypotetická, ako je vysvetlené v odôvodnení 40, indická vláda potvrdila, že je nepravdepodobné, že by spoločnosť nepožadovala výhodu, na ktorú má v rámci licencie AAS nárok. Spoločnosť by vyvážala v rámci schémy AAS, len keby už doviezla príslušné vstupné materiály alebo keby tak plánovala urobiť v blízkej budúcnosti. Inak by sa spoločnosť rozhodla pre ďalej opísanú schému DDS, ktorá nevyžaduje, aby sa vstupné materiály dovážali. Po konečnom zverejnení informácií spoločnosť Reliance nepredložila žiadne argumenty, prečo by nepožadovala výhodu, na ktorú má na základe vývozu v rámci schémy AAS právo.

(46)

Spoločnosť Reliance a indická vláda tvrdili, že výhoda vypočítaná na základe schémy AAS by sa mala obmedziť na nadmernú výhodu získanú spoločnosťou Reliance. Spoločnosť Reliance a indická vláda tvrdili, že schéma AAS by sa mala považovať za schému vrátenia cla podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, a to kvôli existencii systému založeného na dodatku 23, v ktorom sa vykazujú skutočné hodnoty spotreby. Podľa spoločnosti Reliance a indickej vlády to spolu s certifikáciou dodatku 23 nezávislými audítormi a možnosťou auditu zo strany indickej vlády predstavuje primeraný monitorovací proces. Spoločnosť Reliance ďalej tvrdila, že vzhľadom na jej efektívnosť, pokiaľ sú dodržané normy SION, si indická vláda môže byť istá, že sa neudelí žiadne nadmerné odpustenie cla.

(47)

Ako je uvedené v odôvodnení 31, vzhľadom na okolnosti spoločnosti Reliance opísané v odôvodnení 43 sa spotreba vstupných materiálov vykazuje na základe noriem SION. Počas kontroly na mieste vykonanej Komisiou spoločnosť Reliance Komisii neposkytla dodatok 23 pre príslušný výrobok. Tento dodatok 23 bol Komisii poskytnutý prostredníctvom indickej vlády až po tom, ako bola vykonaná kontrola na mieste v priestoroch spoločnosti Reliance a v priestoroch indickej vlády. Ako dokazuje dodatok 23, certifikácia od nezávislého audítora obsahuje upozornenie, že „skutočne spotrebované množstvo, ktoré bolo predmetom auditu, vychádza zo záznamov spoločnosti o nákladoch“. Komisia nezistila žiadne dôkazy o audite vykonanom indickou vládou, pokiaľ ide o informácie predložené v dodatku 23, a to ani pre PET, ani pre žiadny iný výrobok vyrobený spoločnosťou Reliance. Za týchto okolností Komisia nesúhlasí s tvrdením, že existuje primeraný monitorovací postup. Ďalej, ako bolo uvedené v odôvodnení 34, samotné normy SION nemôžu predstavovať kontrolný systém skutočnej spotreby, pretože podoba týchto štandardných noriem neumožňuje indickej vláde dostatočne presne overiť, aké množstvá vstupov sa spotrebovali na vývoznú produkciu. Preto, z dôvodov uvedených v tomto odôvodnení, Komisia nesúhlasí s tým, že schéma AAS by sa mala považovať za schému vrátenia cla podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(48)

Spoločnosť Reliance tiež uviedla, že od júla 2014 sa dovozné clo na reformáty znížilo z 10 % na 2,5 %. Keďže výhoda v rámci schémy AAS bola vypočítaná na základe ušlého dovozného cla, spoločnosť Reliance tvrdila, že táto zmena je trvalého charakteru, a preto by sa mala zohľadniť pri výpočte výhody poskytnutej v rámci tejto schémy.

(49)

Komisia poznamenáva, že podľa článku 5 základného nariadenia „výška napadnuteľných subvencií vypočíta na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená“. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia zmeny, ktoré nastali po období revízneho prešetrovania, môžu byť zohľadnené, iba ak subvencia alebo subvencie sú skončené alebo sa preukáže, že subvencie už nepredstavujú žiadnu výhodu pre príslušných vývozcov. V tomto prípade to tak nie je.

(50)

Indická vláda tvrdila, že Komisia zvážila výhodu schémy AAS aj DDS, pokiaľ ide o tie isté vývozné transakcie. Indická vláda upozornila na to, že spoločnosť môže využiť schému AAS na dovoz vstupných materiálov pre PET, ale neskôr vyviezť časť vyrobených PET v rámci schémy DDS. V uvedenej situácii by sa od spoločnosti požadovalo, aby s ohľadom na nezaplatené clo na vstupné materiály uskutočnila iný vývoz. Indická vláda tvrdila, že keby v tejto situácii mala Komisia vypočítať výhodu na základe celkového nezaplateného dovozného cla v rámci schémy AAS za vstupné materiály a celkového vráteného cla za vývoz v rámci schémy DDS, viedlo by to k dvojitému započítaniu výhody.

(51)

Komisia poznamenáva, že argument indickej vlády predpokladá, že výhoda v rámci schémy AAS sa vypočítala len na základe dovozu počas obdobia revízneho prešetrovania a výhoda v rámci schémy DDS na základe vývozu. Ako je však vysvetlené v odôvodnení 40, výhoda v rámci schémy AAS sa vypočítala na základe vývozu PET počas obdobia revízneho prešetrovania a ušlého cla na dovoz, na čo uvedený vývoz oprávňuje. V tejto situácii je dvojité započítanie nemožné. Komisia takisto poznamenáva, že v dôsledku možnosti dostupnej v rámci tejto schémy dovážať vstupné materiály v rámci jednej schémy a vyvážať výsledné výstupy v rámci inej je ďalej preukázané, že metóda, ktorú použila Komisia, je vhodná na presný výpočet výšky výhody v rámci schémy AAS. Rovnako je preukázaná nedostatočná vysledovateľnosť skutočného využitia vstupných materiálov, čo ďalej dokazuje, že schéma AAS by sa nemala považovať za povolenú schému vrátenia cla podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(52)

Spoločnosť Reliance ďalej tvrdila, že keďže schémy AAS a DDS sa vzájomne vylučujú, výhoda v rámci týchto schém by mala byť vypočítaná iba na ich príslušné objemy s použitím priemernej výhody, ktorá možno získať na základe schém AAS a DDS.

(53)

Ako spoločnosť Reliance uviedla vo svojich pripomienkach ku konečnému zverejneniu informácií, Komisia vypočítala výhodu v rámci týchto dvoch schém na základe celkového objemu dovozu príslušného výrobku z Indie. Táto metodika je v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia. Okrem toho, ako je vysvetlené v odôvodnení 51, metódy použité Komisiou na výpočet výhod v rámci schém AAS a DDS zohľadňujú to, že sa tieto dve schémy vzájomne vylučujú. Argument spoločnosti Reliance sa preto zamieta.

(54)

Komisia zistila, že žiadatelia počas obdobia revízneho prešetrovania využívali schému DDS.

(55)

Podrobný opis schémy DDS je uvedený v pravidlách vrátenia cla a spotrebnej dane z roku 1995 zmenených nadväzujúcimi vyhláškami.

(56)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(57)

Oprávnený vývozca môže požiadať o vrátenie sumy, ktorá sa vypočíta ako percentuálny podiel hodnoty FOB výrobkov vyvážaných v rámci tejto schémy. Indická vláda stanovila sadzby vrátenia cla pre viaceré výrobky vrátane príslušného výrobku. Tieto sadzby sa stanovujú na základe priemerného množstva alebo hodnoty materiálov použitých ako vstupy pri výrobe výrobku a priemernej sumy cla zaplateného za vstupy. Tieto sadzby sa uplatňujú bez ohľadu na to, či dovozné clo bolo v skutočnosti zaplatené, alebo nie. Sadzba DDS pre príslušný výrobok počas obdobia revízneho prešetrovania bola až do 21. septembra 2013 3,9 % hodnoty FOB a neskôr 3 %.

(58)

Na to, aby bola spoločnosť oprávnená využívať výhody v rámci tejto schémy, musí uskutočňovať vyvoz. V momente zápisu podrobných údajov o odoslaní na server colného úradu sa uvádza informácia, že vývoz sa uskutočňuje v rámci schémy DDS a neodvolateľne sa stanoví suma DDS. Po tom, čo dopravná spoločnosť dodá všeobecný zoznam vyvážaného tovaru a colný úrad s uspokojivým výsledkom porovná tento dokument s údajmi na vývoznom colnom doklade, sú splnené všetky podmienky na schválenie vyplatenia sumy vráteného cla prostredníctvom priamej platby na bankový účet vývozcu alebo prostredníctvom zmenky.

(59)

Vývozca musí takisto predložiť dôkaz o pripísaní výnosu z vývozu prostredníctvom potvrdenia o vykonaní bankového prevodu (ďalej len „BRC“, Bank Realisation Certificate). Tento dokument môže byť poskytnutý po vyplatení sumy vráteného cla, ale v prípade, ak vývozca nepredloží BRC v stanovenej lehote, indická vláda bude vyplatenú sumu vymáhať.

(60)

Suma vráteného cla sa môže využiť na ľubovoľný účel.

(61)

Zistilo sa, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať sumu vráteného cla ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti.

(62)

Zo schémy DDS sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Suma vráteného cla je finančnou pomocou indickej vlády, pretože má podobu priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou. Pokiaľ ide o využitie týchto finančných prostriedkov, nie sú stanovené žiadne obmedzenia. Suma vráteného cla navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(63)

Sadzbu vrátenia cla pre vývoz stanovuje indická vláda na základe jednotlivých výrobkov. Napriek tomu, že subvencia sa uvádza ako schéma vrátenia cla, nemá charakteristiky prípustnej schémy vrátenia cla alebo schémy náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Platby v hotovosti vývozcom nie sú naviazané na skutočné platby dovozných ciel na suroviny a nie sú úvermi na clo na vyrovnanie dovozných ciel z minulého alebo budúceho dovozu surovín.

(64)

Platba vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov indickou vládou po vývoze uskutočnenom vývozcami sa musí považovať za priamy grant od indickej vlády závislý na vývoznej výkonnosti, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(65)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že schéma DDS je napadnuteľná.

(66)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala sumu napadnuteľných subvencií na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti Komisia zistila, že príjemca získa výhodu v momente, keď dôjde k vývoznej transakcii uskutočnenej v rámci tejto schémy. V danom momente je indická vláda zodpovedná za vyplatenie sumy vráteného cla, ktorá predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza suma vráteného cla, ktorá sa má poskytnúť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení alebo neudelení subvencie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť Komisia považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci schémy DDS ako súčet súm vráteného cla z vývozných transakcií uskutočnených v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho prešetrovania.

(67)

V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na celkový obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(68)

Komisia tak zistila, že sadzby subvencií v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 3,27 % pre spoločnosť Dhunseri a 1,09 % pre spoločnosť Reliance.

(69)

Spoločnosť Reliance uviedla, že výhoda v rámci DDS bola po období revízneho prešetrovania znížená z 3 % na 2,4 %. Spoločnosť Reliance tvrdila, že keďže má táto zmena trvalý charakter, mala by byť zohľadnená pri výpočte výhody v rámci schémy DDS. Spoločnosť Reliance takisto tvrdila, že výhoda vypočítaná na základe schémy DDS by mala byť obmedzená na nadmerné výhody, ktoré Reliance získala, pretože schéma DDS by mala byť považovaná za prípustnú schému vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(70)

Pokiaľ ide o zníženie výhody v rámci schémy DDS, Komisia poznamenáva, že podľa článku 5 základného nariadenia „výška napadnuteľných subvencií sa vypočíta na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola počas obdobia prešetrovania potvrdená“. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia zmeny, ktoré nastali po období revízneho prešetrovania, môžu byť zohľadnené, iba ak subvencia alebo subvencie boli zrušené alebo sa preukáže, že subvencie už nepredstavujú žiadnu výhodu pre príslušných vývozcov. Toto nie je prípad súčasného prešetrovania, a preto by sa mal tento argument zamietnuť.

(71)

Pokiaľ ide o námietku, že schéma DDS by sa mala považovať za prípustnú schému vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, na podporu tohto tvrdenia neboli predložené žiadne ďalšie argumenty. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(72)

Komisia zistila, že spoločnosť Reliance získala v priebehu obdobia revízneho prešetrovania zo schémy EPCGS koncesie, ktoré možno priradiť k príslušnému výrobku.

(73)

Podrobný opis schémy EPCGS sa nachádza v kapitole 5 dokumentu FTP 09-14, ako aj v kapitole 5 príručky HOP I 09-14.

(74)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia „naviazaní“ na podporných výrobcov a poskytovateľov služieb.

(75)

Pod podmienkou vývozného záväzku môže spoločnosť doviezť investičný majetok [nový aj použitý investičný majetok (z druhej ruky) nie starší ako 10 rokov] so zníženou sadzbou cla. Na tento účel indická vláda vydáva (na žiadosť a po uhradení poplatku) licenciu pre schému EPCGS. V rámci tejto schémy sa uplatňuje znížená sadzba dovozného cla vo výške 3 %, uplatniteľná na všetok investičný majetok dovezený v rámci tejto schémy. Na účely splnenia vývoznej povinnosti sa dovezený investičný majetok musí použiť na výrobu určitého množstva vyvážaného tovaru počas určitého obdobia. Podľa dokumentu FTP 09-14 sa v rámci schémy EPCGS môže investičný majetok dovážať aj s nulovou sadzbou cla, ale v takom prípade je obdobie na splnenie vývoznej povinnosti kratšie.

(76)

Držiteľ licencie schémy EPCGS môže získavať investičné majetky aj z domácich zdrojov. V takom prípade môže domáci výrobca investičných majetkov využiť výhodu na bezcolný dovoz komponentov potrebných na výrobu týchto investičných majetkov. Domáci výrobca si v súvislosti s dodávkou investičných majetkov držiteľovi licencie schémy EPCGS môže alternatívne uplatniť nárok na výhodu pre zamýšľaný vývoz.

(77)

Schéma EPCGS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie cla predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže takáto úľava znižuje jej príjem z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Okrem toho zníženie cla poskytuje vývozcovi výhodu, pretože ušetrené clo z dovozu zlepšuje likviditu spoločnosti.

(78)

Schéma EPCGS je ďalej zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, keďže licencie na jej využívanie nie je možné získať bez záväzku uskutočniť vývoz. Považuje sa preto za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(79)

Schému EPCGS nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla ani za schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Investičný majetok nie je začlenený do rozsahu pôsobnosti takýchto prípustných schém, ako sa uvádza v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebuje pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(80)

Komisia vypočítala výšku subvencie v súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia na základe nezaplateného cla za dovezený investičný majetok rozloženého na obdobie, ktoré odzrkadľuje bežné obdobie odpisu takéhoto investičného majetku v príslušnom odvetví. Výška subvencie pre obdobie revízneho prešetrovania sa potom vypočíta vydelením celkovej sumy nezaplateného cla obdobím odpisovania. Takto vypočítaná suma, ktorá sa vzťahuje na obdobie revízneho prešetrovania, bola upravená pripočítaním úroku za toto obdobie, aby zodpovedala celkovej hodnote zvýhodnenia v čase. Na tento účel sa za primeranú považovala komerčná úroková sadzba v Indii počas obdobia prešetrovania. V zmysle článku 7 ods. 1 písm. a) základného nariadenia sa v prípade uplatnenia odôvodnených nárokov od tejto sumy odpočítali poplatky spojené so získaním subvencie, aby sa dospelo k výške subvencie (v čitateli).

(81)

V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie rozložila na obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania (menovateľ), pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(82)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčná sadzba v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Reliance 0,43 %.

(83)

Komisia zistila, že žiadatelia počas obdobia revízneho prešetrovania využívali schému FMS.

(84)

Podrobný opis schémy FMS je uvedený v odseku 3.14 dokumentu FTP 09-14 a v odseku 3.8 príručky HOP I 09-14.

(85)

Túto schému sú oprávnení využívať všetci výrobcovia-vývozcovia alebo obchodníci-vývozcovia.

(86)

V rámci tejto schémy vývoz všetkých výrobkov vrátane vývozu PET do krajín oznámených podľa tabuliek 1 a 2 v dodatku 37(C) príručky HOP I 09-14 má nárok na úver na clo rovnajúci sa 3 % hodnoty FOB (free on board – vyplatené na loď). Od 1. apríla 2011 vzniká pri vývoze všetkých výrobkov do krajín uvedených v tabuľke 3 dodatku 37(C) („trhy, ktorým sa venuje osobitná pozornosť“) nárok na úver na clo zodpovedajúci 4 % hodnoty FOB. Určité druhy vývozných činností sú z tejto schémy vylúčené, napr. vývoz dovážaného tovaru alebo prekladaného tovaru, zamýšľaný vývoz, vývoz služieb a obrat vývozu jednotiek pôsobiacich v osobitných hospodárskych zónach/jednotiek orientovaných na vývoz.

(87)

Úvery na clo v rámci schémy FMS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania príslušného osvedčenia o nároku na úver. Môžu sa použiť na uhradenie ciel pri následných dovozoch akýchkoľvek vstupov alebo tovarov vrátane investičného majetku.

(88)

Osvedčenie o nároku na úver vydáva prístav, odkiaľ sa vývoz uskutočnil, po uskutočnení vývozu alebo odoslaní tovaru. Pokiaľ žiadateľ poskytne orgánom kópie všetkých príslušných vývozných dokumentov (napr. vývozný príkaz, faktúry, colný doklad, potvrdenia o vykonaní bankového prevodu), indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení úverov na clo.

(89)

Schéma FMS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver na clo poskytnutý v rámci schémy FMS predstavuje finančnú pomoc indickej vlády, keďže úver sa napokon použije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Úver na clo v rámci schémy FMS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(90)

Navyše je schéma FMS zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(91)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Nie je v súlade s prísnymi pravidlami stanovenými v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie vrátenia cla a jeho pravidlá) a v prílohe III (vymedzenie náhradného vrátenia cla a jeho pravidlá) k základnému nariadeniu. Vývozca nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku, alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má nárok na výhody v rámci schémy FMS bez ohľadu na to, či vôbec nejaké vstupy dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na výhody v rámci schémy FMS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál. Okrem toho vývozca môže použiť úvery na clá v rámci schémy FMS na účely dovozu investičného majetku, i keď investičný majetok nie je zahrnutý do rozsahu pôsobnosti prípustných schém vrátenia cla, ako sa stanovuje v bode i) prílohy I k základnému nariadeniu, pretože sa nespotrebúva pri výrobe vyvážaných výrobkov.

(92)

Výška napadnuteľných subvencií sa vypočítala na základe výhody poskytnutej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že počas obdobia revízneho prešetrovania existovala, pretože ju žiadatelia v čase vývoznej transakcie zaúčtovali na základe časového rozlíšenia ako príjem. V súlade s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 základného nariadenia sa táto suma subvencie (v čitateli) rozložila na príslušný obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(93)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčné sadzby v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 0,41 % pre spoločnosť Dhunseri a 1,16 % pre spoločnosť Reliance.

(94)

Dňa 1. apríla 2015 indická vláda zverejnila nový dokument FTP na roky 2015 – 2020. V novom dokumente FTP je schéma FMS spolu so štyrmi ďalšími schémami nahradený schémou Merchandise Export Incentive Scheme (MEIS). Schéma MEIS nie je uplatniteľná na vývoz príslušného výrobku, pretože PET nie je uvedený na zozname oznámených výrobkov. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by nemali byť uložené žiadne opatrenia týkajúce sa tejto schémy subvencovania.

(95)

Komisia zistila, že žiadatelia počas obdobia revízneho prešetrovania využívali schému FPS.

(96)

Podrobný opis tejto schémy je uvedený v odsekoch 3.15 až 3.17 dokumentu FTP 09-14 a v kapitolách 3.9 až 3.11 príručky HOP I 09-14.

(97)

Podľa odseku 3.15.2 dokumentu FTP 09-14 sú subjektmi oprávnenými podľa tejto schémy vývozcovia oznámených výrobkov uvedených v dodatku 37D príručky HOP I 09-14.

(98)

Vývozca výrobkov zahrnutých do zoznamu v dodatku 37D príručky HOP I 09-14 môže v rámci schémy FPS požiadať o poukaz oprávňujúci na colnú úľavu vo výške 2 % až 5 % hodnoty FOB vývozu. Príslušný výrobok je uvedený v tabuľke 1 dodatku 37D a je s ním spojený nárok na úver na clo vo výške 2 %.

(99)

Schéma FPS predstavuje schému po vývoze, t. j. na to, aby bola spoločnosť oprávnená na výhody v rámci tejto schémy, musí uskutočňovať vývoz. Spoločnosť preto podáva príslušnému orgánu online žiadosť, ku ktorej prikladá kópie vývoznej objednávky a faktúry, doklad vystavený bankou o zaplatení poplatkov za žiadosť, kópiu colných dokladov a potvrdenie o vykonaní bankového prevodu osvedčujúce prijatie platby alebo potvrdenie o prijatí devíz v prípade priameho prevodu dokladov. Ak boli originály colných dokladov a/alebo potvrdení o vykonaní bankového prevodu predložené na účely uplatnenia nároku na výhody v rámci akejkoľvek inej schémy, spoločnosť môže predložiť ňou overené kópie dokladov s uvedením príslušného orgánu, ktorému boli predložené originály dokladov. Online žiadosť o úvery FPS sa môže týkať najviac 50 colných dokladov.

(100)

Komisia zistila, že podľa indických účtovných štandardov je na základe časového rozlíšenia možné zaúčtovať úvery FPS ako príjem, keď dôjde k splneniu vývoznej povinnosti. Tieto úvery sa môžu použiť na uhradenie ciel pri následnom dovoze akéhokoľvek tovaru – s výnimkou investičného majetku a tovaru, na ktorý sa vzťahujú dovozné obmedzenia. Tovar dovezený s využitím takýchto úverov sa môže predávať na domácom trhu (pričom podlieha dani z obratu) alebo sa môže využiť inak. Úvery FPS sú voľne prevoditeľné a platné 24 mesiacov od dátumu vydania.

(101)

Schéma FPS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver FPS je finančnou pomocou indickej vlády, keďže úver sa napokon využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Úver FPS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(102)

Schéma FPS je okrem toho zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) prvého pododseku základného nariadenia.

(103)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca hlavne nemá nijakú povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vo vzťahu k skutočne využitým vstupom. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci schémy FPS bez ohľadu na to, či vôbec nejaký vstupný materiál dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na čerpanie výhod v rámci schémy FPS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál.

(104)

V súlade s článkom 3 ods. 2 a článkom 5 základného nariadenia Komisia vypočítala sumu napadnuteľných subvencií na základe výhody priznanej príjemcovi, o ktorej sa zistilo, že existovala počas obdobia revízneho prešetrovania. V tejto súvislosti Komisia zistila, že príjemca získa výhodu v momente, keď dôjde k vývoznej transakcii uskutočnenej v rámci tejto schémy. V tom momente sa musí indická vláda vzdať cla, ktoré predstavuje finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Keď colné orgány vydajú vývozný colný doklad, v ktorom sa okrem iného uvádza výška úveru FPS, ktorý sa má udeliť na danú vývoznú transakciu, indická vláda nemá žiadnu právomoc rozhodovať o udelení alebo neudelení subvencie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť Komisia považuje za vhodné posudzovať výhodu v rámci schémy FPS ako súčet úverov získaných za vývozné transakcie uskutočnené v rámci tejto schémy počas obdobia revízneho prešetrovania.

(105)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčné sadzby v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovali 1,66 % pre spoločnosť Dhunseri a 1,27 % pre spoločnosť Reliance.

(106)

Dňa 1. apríla 2015 indická vláda zverejnila nový dokument FTP na roky 2015 – 2020. V novom dokumente FTP je schéma FPS spolu so štyrmi ďalšími schémami nahradená schémou Merchandise Export Incentive Scheme (MEIS). Schéma MEIS nie je uplatniteľná na vývoz príslušného výrobku, pretože PET nie je uvedený na zozname oznámených výrobkov. V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by nemali byť uložené žiadne opatrenia týkajúce sa tejto schémy subvencovania.

(107)

Komisia zistila, že spoločnosť Dhunseri počas obdobia revízneho prešetrovania využívala schému IEIS.

(108)

Podrobný opis schémy IEIS je uvedený v kapitole 3 odseku 3.14.4 dokumentu FTP a v kapitole 3 odseku 3.8.3 príručky HOP I 09-14.

(109)

Schéma je dostupná pre vývozcov, ktorí vyvážali počas účtovného obdobia 2011 – 2012 a účtovného obdobia 2012 – 2013.

(110)

Cieľom schémy je stimulovať zvýšenie vývozu. Táto schéma sa týka konkrétnych regiónov a vzťahuje sa na vývoz do USA, Európy a Ázie, ako aj 53 krajín Latinskej Ameriky a Afriky.

(111)

Vývozca by mal nárok na poukaz oprávňujúci na colnú úľavu vo výške 2 % na základe postupného rastu počas účtovného obdobia v porovnaní s predchádzajúcim účtovným rokom, pokiaľ ide o hodnotu FOB vývozu. Vývozca by mal predložiť svoju žiadosť o uvedenú výhodu na konci príslušného účtovného obdobia. Výška výhody sa vypočíta na základe celkového vývozného obratu dosiahnutého vývozcom. Poukaz oprávňujúci na colnú úľavu vypočítanú a udelenú na uvedenom základe je voľne prevoditeľný. Tento poukaz je oprávnený aj pre domáce zdroje a na zaplatenie dane zo služieb.

(112)

Schéma IEIS poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Úver IEIS je finančnou pomocou indickej vlády, keďže úver sa napokon využije na vyrovnanie dovozných ciel, čím sa zníži príjem indickej vlády z cla, ktoré by v opačnom prípade bolo splatné. Úver IEIS navyše poskytuje vývozcovi výhodu, pretože zlepšuje jeho likviditu.

(113)

Schéma IEIS je navyše zo zákona podmienená uskutočnením vývozu, a preto sa považuje za špecifickú a napadnuteľnú podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia.

(114)

Túto schému nemožno považovať za prípustnú schému vrátenia cla alebo schému náhradného vrátenia cla v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, keďže nespĺňa pravidlá stanovené v bode i) prílohy I, v prílohe II (vymedzenie a pravidlá vrátenia cla) a v prílohe III (vymedzenie a pravidlá náhradného vrátenia cla) k základnému nariadeniu. Vývozca hlavne nemá žiadnu povinnosť skutočne spotrebovať tovar dovezený bez cla vo výrobnom procese a výška úveru sa nevypočítava vzhľadom na skutočne použité vstupy. Okrem toho neexistuje žiadny systém ani postup, prostredníctvom ktorého by sa dalo potvrdiť, ktoré vstupy sa spotrebujú vo výrobnom procese vyvážaného výrobku alebo či došlo k zaplateniu dovozných ciel v nadmernej výške v zmysle bodu i) prílohy I a príloh II a III k základnému nariadeniu. Vývozca má napokon nárok na výhody v rámci schémy IEIS bez ohľadu na to, či vôbec nejaký vstupný materiál dováža. Na to, aby vývozca získal výhodu, stačí, aby jednoducho vyviezol tovar bez preukazovania, že vôbec došlo k dovozu nejakého vstupného materiálu. Teda nárok na výhody v rámci schémy IEIS majú dokonca aj tí vývozcovia, ktorí obstarávajú všetky svoje vstupy na miestnej úrovni a nedovážajú žiadny tovar, ktorý sa môže použiť ako vstupný materiál.

(115)

Komisia vypočítala výšku napadnuteľných subvencií na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorej existencia bola počas obdobia revízneho prešetrovania potvrdená. V súlade s článkom 7 ods. 2 a 3 základného nariadenia Komisia túto výšku subvencie (v čitateli) rozložila na obrat z vývozu príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľa, pretože subvencia je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(116)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčná sadzba v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Dhunseri 0,74 %.

(117)

Vo svojich pripomienkach ku konečnému zverejneniu spoločnosť Dhunseri tvrdila, že platnosť schémy sa skončila a v novom dokumente FTP na roky 2015 – 2020 nebola obnovená.

(118)

Komisia potvrdila, že schéma nebola obnovená novým dokumentom FTP a že v súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by v súvislosti so schémou IEIS teda nemali byť uložené žiadne opatrenia. Komisia zodpovedajúcim spôsobom zmenila celkovú subvenčnú sadzbu pre spoločnosť Dhunseri.

(119)

Komisia zistila, že spoločnosť Reliance počas obdobia revízneho prešetrovania využívala schému ITIRAD.

(120)

Podrobný opis schémy ITIRAD je uvedený v oddiele 35 (2AB) ITA.

(121)

Spoločnosti, ktoré sa zaoberajú činnosťou v oblasti biotechnológií alebo výroby alebo produkcie akéhokoľvek výrobku alebo predmetu, ktoré nie sú výrobkami ani predmetmi uvedenými v zozname jedenásteho harmonogramu, sú oprávnené na získanie výhod v rámci tejto schémy. Táto schéma sa vzťahuje na spoločnosti, ktoré sa zaoberajú výrobou PET.

(122)

V prípade všetkých výdavkov (iných ako sú náklady na pozemok alebo budovu) na vlastný výskum a vývoj zariadení podľa schválenia ministerstva indickej vlády pre vedu a výskum je na účely dane z príjmu možné odpočítať sumu rovnajúcu sa 200 % skutočne vynaložených nákladov.

(123)

Schéma ITIRAD poskytuje subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 2 ods. 2 základného nariadenia. Zníženie dane podľa oddielu 35 (2AB) ITA predstavuje finančný príspevok zo strany indickej vlády, pretože znižuje príjem z dane z príjmu indickej vlády, ktorá by v opačnom prípade bola splatná. Zníženie dane z príjmu navyše poskytuje spoločnosti výhodu, pretože zlepšuje jej likviditu.

(124)

Znenie oddielu 35 (2AB) ITA dokazuje, že schéma ITIRAD je de jure špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, a preto je napadnuteľná. Oprávnenie na využitie tejto schémy sa neriadi objektívnymi kritériami, ktoré sú neutrálne v zmysle článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Zvýhodnenia v rámci tejto schémy sú dostupné len pre určité odvetvia, pretože indická vláda nesprístupnila túto schému všetkým odvetviam. Toto obmedzenie predstavuje špecifickosť, keďže kategória „skupina výrobných odvetví“ v článku 4 ods. 2 základného nariadenia synonymne opisuje sektorové obmedzenia. Toto obmedzenie nie je svojím charakterom ekonomické a neuplatňuje sa horizontálne, napr. obmedzenie podľa počtu zamestnancov alebo veľkosti podniku.

(125)

Komisia vypočítala výšku subvencie na základe rozdielu medzi daňou z príjmu splatnou za obdobie revízneho prešetrovania pri uplatnení ustanovenia oddielu 35 (2AB) ITA a bez jeho uplatnenia. Táto subvencia sa týka celého predaja, domáceho aj vyvezeného, príslušného výrobku. Preto bola táto výška subvencie (v čitateli) v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozložená na celkový obrat spoločnosti týkajúci sa príslušného výrobku počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ.

(126)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčná sadzba v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Reliance 0,04 %.

(127)

Spoločnosť Reliance vo svojich pripomienkach ku konečnému zverejneniu informácií tvrdila, že aj keď Komisia poznamenala, že schéma ITIRAD sa týka všetkých predajov príslušného výrobku, pri výpočte subvenčnej sadzby pre túto schému použila ako menovateľa len predaj na vývoz.

(128)

Po analýze týchto pripomienok Komisia subvenčnú sadzbu zodpovedajúcim spôsobom prepočítala. Komisia tak zistila, že subvenčná sadzba v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Reliance 0,01 %.

(129)

Komisia zistila, že spoločnosť Dhunseri počas obdobia revízneho prešetrovania využívala schému WBIS 1999.

(130)

Podrobný opis tejto schémy, ako ho uplatňuje vláda Západného Bengálska, je uvedený v oznámení č. 580-CI/H z 22. júna 1999 ministerstva obchodu a priemyslu vlády Západného Bengálska.

(131)

Výhody v rámci tejto schémy môžu využiť spoločnosti, ktoré zriaďujú nový priemyselný závod alebo uskutočňujú rozsiahle rozšírenie existujúceho priemyselného závodu v zaostalých oblastiach. Existuje však úplný zoznam neoprávnených priemyselných odvetví (negatívny zoznam odvetví), na základe ktorého spoločnosti pôsobiace v určitých oblastiach hospodárstva nemôžu využívať tieto stimuly.

(132)

Západné Bengálsko poskytuje oprávneným priemyselným podnikom stimuly vo forme viacerých výhod vrátane oslobodenia od centrálnej dane z predaja a odpustenia centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotových výrobkov s cieľom podporovať priemyselný rozvoj hospodársky zaostalých oblastí v tomto štáte.

(133)

V rámci tejto schémy musia spoločnosti investovať do zaostalých oblastí. Tieto oblasti, ktoré predstavujú určité územné celky Západného Bengálska, sú v závislosti od stupňa svojho hospodárskeho rozvoja zaradené do rôznych kategórií, pričom zároveň tu existujú aj rozvinuté oblasti, ktoré sú z využívania týchto stimulačných schém vylúčené. Hlavným kritériom pre stanovenie výšky stimulov je výška investície a oblasť, v ktorej sa podnik nachádza alebo v ktorej sa bude nachádzať.

(134)

V rámci tejto schémy sa poskytujú subvencie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Schéma predstavuje finančnú pomoc vlády Západného Bengálska, keďže poskytnuté stimuly, v tomto prípade výnimka z centrálnej dane z predaja a odpustenie centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotového tovaru, znižujú príjmy z daní, ktoré by boli v opačnom prípade splatné. Tieto stimuly okrem toho poskytujú spoločnosti výhodu, pretože zlepšujú jej finančnú situáciu, keďže neplatí dane, ktoré by boli v opačnom prípade splatné.

(135)

Táto schéma je okrem toho regionálne špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže ju môžu využívať iba určité spoločnosti, ktoré investovali v určitých vymedzených geografických oblastiach v pôsobnosti príslušného štátu. Nemôžu ju využívať spoločnosti so sídlom mimo týchto oblastí, pričom výška výhody sa navyše líši v závislosti od príslušnej oblasti.

(136)

Schéma WBIS 1999 je teda napadnuteľná.

(137)

Komisia vypočítala výšku subvencie na základe sumy dane z predaja a centrálnej dane z pridanej hodnoty z predaja hotových výrobkov obvykle splatnej počas obdobia revízneho prešetrovania, ktorá však na základe tejto schémy zostala nezaplatená. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) prepočítala na celkový predaj počas obdobia revízneho prešetrovania ako príslušný menovateľ, keďže subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola udelená na základe vyrobeného, vyprodukovaného, vyvezeného alebo prepraveného množstva.

(138)

Na základe uvedených skutočností Komisia zistila, že subvenčná sadzba v súvislosti s touto schémou počas obdobia revízneho prešetrovania predstavovala pre spoločnosť Dhunseri 0,09 %.

(139)

Spoločnosť Dhunseri bola po oprávnenom rozsiahlom rozšírení kapacity oprávnená vyžívať výhody zo schémy počas jedenástich rokov. Tento nárok v máji 2014 zanikol a nebol obnovený. Od tohto dátumu už táto schéma neposkytuje spoločnosti Dhunseri žiadnu výhodu.

(140)

V súlade s článkom 15 ods. 1 základného nariadenia by nemali byť uložené žiadne opatrenia týkajúce sa tejto schémy subvencovania.

(141)

Komisia pripomína, že subvenčné rozpätie stanovené pre spoločnosť Dhunseri nariadením Rady (ES) č. 1645/2005 bolo 13,9 % a že subvenčné rozpätie stanovené pre spoločnosť Reliance nariadením Rady (ES) č. 906/2011 bolo 10,7 %.

(142)

Počas tohto čiastočného predbežného preskúmania Komisia zistila, že výška napadnuteľných subvencií vyjadrená valoricky predstavuje pre spoločnosť Dhunseri 3,2 % a pre spoločnosť Reliance 6,2 %.

Tabuľka 1

Subvenčné sadzby pre jednotlivé napadnuté schémy

(143)

Komisia pripomína, že vyrovnávacie opatrenia uložené na dovoz PET z Indie, ktoré sú v súčasnosti platné, pozostávajú z osobitných ciel. Komisia zistila, že osobitné vyrovnávacie clá predstavujú pre spoločnosť Dhunseri 35,69 EUR/t a pre Reliance 69,39 EUR/t.

(144)

V súlade s článkom 19 ods. 2 základného nariadenia sa preskúmalo, či sa počas obdobia revízneho prešetrovania významne zmenili okolnosti týkajúce sa subvencovania.

(145)

Komisia zistila, že počas obdobia revízneho prešetrovania žiadatelia naďalej využívali výhody v rámci napadnuteľného subvencovania zo strany indickej vlády. Okrem toho subvenčné sadzby zistené počas tohto prešetrovania sú nižšie než tie, ktoré sú stanovené nariadením (ES) č. 1645/2005 a nariadením (ES) č. 906/2011. Nie sú k dispozícii žiadne dôkazy o tom, že tieto napadnuteľné schémy budú v blízkej budúcnosti prerušené alebo ukončené alebo že budú zavedené nové schémy.

(146)

Keďže sa preukázalo, že žiadatelia sú príjemcami nižších objemov subvencií než predtým a že aj naďalej pravdepodobne budú príjemcami subvencií nižších ako tých, ktoré sa stanovili v predchádzajúcom revíznom prešetrovaní, dospelo sa k záveru, že účinky zachovania existujúceho opatrenia presahujú výšku napadnuteľného subvencovania spôsobujúceho ujmu a že úroveň opatrení by sa preto mala zmeniť takým spôsobom, aby zohľadňovala tieto nové zistenia.

(147)

Spoločnosť Dhunseri informovala Komisiu, že 1. apríla 2014 sa v dôsledku reorganizácie zmenil jej názov na Dhunseri Petrochem Limited.

(148)

Spoločnosť tvrdila, že reorganizácia a zmena názvu nemajú žiaden významný vplyv na súčasné prešetrovanie, keďže spoločnosť už prevádzkuje divíziu čaju a petrochemickú divíziu ako dve samostatné jednotky v rámci spoločnosti, a to s dvomi oddelenými sústavami účtov.

(149)

Komisia preverila poskytnuté informácie a dospela k záveru, že táto zmena názvu žiadnym spôsobom neovplyvňuje súčasné zistenia.

(150)

Po konečnom zverejnení informácií spoločnosť Dhunseri i spoločnosť Reliance predložili ponuky cenových záväzkov. Obe ponuky boli zamietnuté, pretože charakter subvencovania vytvára situáciu, v ktorej by uplatňovanie záväzku minimálnej dovoznej ceny viedlo k zvýšeniu subvencovania. Dôvodom je, že úroveň subvencovania v rámci schémy DDS, ktorú využívajú obe spoločnosti, závisí od hodnoty FOB výrobkov vyvezených v rámci tejto schémy. Okrem toho by v dôsledku štruktúry oboch spoločností a ich skupín bolo účinné monitorovanie záväzku neuskutočniteľné.

(151)

Toto nariadenie je v súlade so stanoviskom výboru, ktorý bol zriadený podľa článku 15 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1225/2009 (13),