18.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/87

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík. Táto stratégia sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 14. júla 2015 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2). Tieto akty spoločne tvoria tzv. integrované usmernenia, pričom členské štáty boli vyzvané, aby ich zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Rada 8. júla 2014 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týkalo národného programu reforiem Rakúska na rok 2014 a ktorým predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Rakúska na rok 2014. Komisia 28. novembra 2014 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (4) predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Rakúska na rok 2015.

(4)

Komisia 28. novembra 2014 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2015. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (5) správu o mechanizme varovania, v ktorej nebolo Rakúsko určené za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Európska rada 18. decembra 2014 schválila priority pre posilnenie investícií, zintenzívnenie štrukturálnych reforiem a vykonávanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast.

(6)

Komisia 26. februára 2015 uverejnila svoju správu o Rakúsku na rok 2015. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Rakúsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 8. júla 2014.

(7)

Rakúsko 21. apríla 2015 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2015 a svoj program stability na rok 2015. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(8)

Na Rakúsko sa v súčasnosti vzťahuje preventívna časť Paktu stability a rastu a v rokoch 2014 – 2016 podlieha prechodnému dlhovému pravidlu. Vo svojom programe stability na rok 2015 vláda plánuje postupne znížiť celkový deficit v roku 2015 na 2,2 % HDP a v roku 2019 ďalej na 0,5 % HDP. Podľa programu stability sa strednodobý cieľ – štrukturálny deficit nie vyšší než 0,45 % HDP – dosiahol v roku 2014, pričom vláda plánuje spĺňať strednodobý cieľ počas celého programového obdobia. Prepočítané štrukturálne saldo však od roku 2015 naznačuje odklon od strednodobého cieľa. Očakáva sa, že pomer verejného dlhu k HDP dosiahne v roku 2015 vrchol na úrovni 86,8 % v roku a postupne klesne na 79,7 % v roku 2019. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy v programe stability, je vierohodný. Opatrenia na podporu plánovaných cieľových deficitov od roku 2016 však neboli sú dostatočne konkretizované. Na základe prognózy Komisie z jari 2015 sa predpokladá, že štrukturálne saldo sa v roku 2015 odchýli od strednodobého cieľa o 0,4 % HDP. Odchýlka by sa v roku 2016 mala zväčšiť vzhľadom na predpokladané zhoršenie štrukturálneho salda o 0,6 % HDP v porovnaní so štrukturálnou úpravou vo výške 0,3 % HDP požadovanou na dosiahnutie strednodobého cieľa. To by naznačovalo odchýlku približne 0,9 % HDP od požiadavky Paktu stability a rastu. Preto budú potrebné ďalšie opatrenia. Podľa programu stability a prognózy Komisie z jari 2015 bude mať hrubý dlh zároveň naďalej klesajúcu tendenciu v súlade s prechodným dlhovým pravidlom v rokoch 2015 a 2016. Rada na základe svojho posúdenia programu stability a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2015 zastáva názor, že existuje riziko, že Rakúsko nedodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(9)

Vzťahy medzi rôznymi úrovňami verejnej správy zostávajú zložité a spôsobujú straty efektívnosti v rozhodujúcich sektoroch verejnej správy. Rakúsko zostáva jednou z krajín s najnižšou úrovňou nižších vlastných daní, než sú vnútroštátne, v percentuálnom vyjadrení HDP. Napriek tejto nízkej úrovni daňovej autonómie majú verejné správy na nižšej úrovni, než je vnútroštátna, určité výdavky a administratívne povinnosti. Vysoká úroveň zložitosti a nesúladu medzi povinnosťami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov nemá priaznivý vplyv na vykonávanie rozsiahlych politických reforiem.

(10)

Dlhodobá fiškálna udržateľnosť rakúskeho dôchodkového systému stále trpí z dôvodu štrukturálnych nedostatkov. Zdá sa, že rakúske reformy doteraz nestačili na zabezpečenie systému dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Po prvé, reálny vek odchodu do dôchodku značne zaostáva za zákonným vekom odchodu do dôchodku. Po druhé, zákonný vek odchodu do dôchodku v prípade žien je výrazne nižší než v prípade mužov a do roku 2024 sa nezvýši. Po tretie, zákonný vek odchodu do dôchodku stále nie je prepojený s priebežne rastúcou strednou dĺžkou života. Rakúsko prijalo určité opatrenia na zvýšenie reálneho veku odchodu do dôchodku, ktorý teraz dosiahol 59,7 roka (2014), ktorý však zostáva pod priemerom EÚ na úrovni 63,1 roka (2013). Boli zavedené opatrenia na uzavretie cesty k včasnému dôchodku a invalidným systémom, ktorými sa predĺži pracovný život. Zvýšili sa aj ročné sankcie pri predčasnom odchode do dôchodku a obdobie služby potrebné na účely nároku na dôchodok. Naďalej nie je jasné, či sa realizujú očakávané pozitívne rozpočtové účinky týchto opatrení.

(11)

Výdavky v oblasti zdravotnej starostlivosti Rakúska patria medzi najvyššie v Únii. Prebiehajúca reforma zdravotnej starostlivosti (2013 – 2016) je zameraná na stabilizáciu výdavkov ako podielu HDP, a to od roku 2016. Aj keď sú reformy úspešné, fiškálna udržateľnosť a efektívnosť systému zdravotnej starostlivosti stále čelí štrukturálnym výzvam. Teraz by sa mali prijať opatrenia súvisiace s obdobím po roku 2016. Viac pacientov by sa malo napríklad ošetrovať v zariadeniach multidisciplinárnej primárnej ambulantnej starostlivosti a priemerná dĺžka hospitalizácie by sa mala ďalej skrátiť.

(12)

Zabezpečenie dlhodobej dostupnosti primerane kvalifikovaných pracovníkov zostáva pre Rakúsko aj naďalej výzvou. Miera nezamestnanosti na úrovni približne 5,6 % patrí medzi najnižšie v Únii, ale potenciál trhu práce v prípade určitých častí pracovných síl nie je plne využitý. Rakúsko prijalo určité opatrenia na predĺženie pracovného života, uľahčenie účasti na trhu práce pre ženy a na lepšie využívanie potenciálu účastníkov trhu práce z prostredia migrantov, a to aj prostredníctvom zlepšeného uznávania ich kvalifikácií. Najnovšie reformy však treba pozorne monitorovať a prijať viac opatrení zameraných na úplné využívanie potenciálu uvedených skupín na trhu práce.

(13)

Rakúsko 13. marca 2015 predložilo komplexnú daňovú reformu zameranú na opätovnú úpravu daňových pásem a sadzieb dane z príjmov fyzických osôb, najmä prostredníctvom zníženia vstupnej sadzby v prípade dane z príjmov fyzických osôb z 36,5 % na 25 %. Daňové úľavy predstavujú podľa odhadu až 4,9 miliardy EUR, pričom na podporu rodinnej politiky a výskumných činností sa predpokladajú ďalšie výdavky vo výške 300 miliónov EUR. Podľa návrhu sa presun daňového zaťaženia bude financovať čiastočne prostredníctvom boja proti daňovým únikom, znížením verejných výdavkov, zvýšením znížených sadzieb DPH v niektorých oblastiach na 13 % a zvýšením dane z kapitálového príjmu z 25 % na 27,5 %. Tieto reformné plány sú vo všeobecnosti v súlade s odporúčaniami Rady na rok 2014. Je pravdepodobné, že zvýšia motiváciu pracovať v prípade osôb s nízkym zárobkovým potenciálom a druhých zárobkovo činných osôb a podporia disponibilný príjem. Reforma by sa však mala vykonať rozpočtovo neutrálnym spôsobom.

(14)

Rakúsky školský systém je charakterizovaný nízkym počtom osôb, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, ktorý je výrazne pod priemerom EÚ. Silný a dobre fungujúci systém odborného vzdelávania a prípravy produkuje veľký počet vysokokvalifikovaných pracovníkov. Zlepšenie výsledkov vzdelávania, a teda aj zamestnateľnosti mladých ľudí s nízkym sociálno-ekonomickým postavením, najmä z prostredia migrantov, však zostáva naďalej výzvou. Pri hodnotení zavedenia nového systému stredoškolského vzdelávania (Neue Mittelschule) sa odhalili nedostatky, ktoré ešte bude treba riešiť.

(15)

V rámci európskeho semestra Rada dôsledne odporúčala, aby Rakúsko zlepšilo a podporilo hospodársku súťaž v oblasti služieb, ale politická odozva bola zatiaľ obmedzená. V prípade niektorých povolaní sa stále uplatňuje právna forma a požiadavky v oblasti držby podielov a taríf, ktoré vytvárajú regulačné bariéry pre vstup na trh a bránia odborníkom alebo profesionálnym spoločnostiam z iných členských štátov, aby si v Rakúsku založili podnik. V kontexte vzájomného hodnotenia Rakúsko skúma svoje pravidlá týkajúce sa prístupu k povolaniam a vykonávania povolaní s cieľom posúdiť, či sú primerané a vo všeobecnom záujme. V porovnaní s orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v iných členských štátoch disponuje rakúsky federálny orgán na ochranu hospodárskej súťaže nedostatkom prostriedkov, čo mu bráni účinne konať.

(16)

Rakúsky bankový sektor zostáva naďalej odolný, stále však čelí mnohým vnútroštátnym výzvam, ako aj citlivým zahraničným expozíciám. Kapitalizácia bankového sektora sa v roku 2014 ďalej zlepšovala, ale v oblasti ziskovosti rakúskych bánk pretrvávajú tlaky. Päť zo šiestich najväčších rakúskych úverových inštitúcií prešlo v roku 2014 komplexným posúdením zo strany ECB, výnimku predstavuje Österreichische Volksbanken (ÖVAG). Rakúsko zaznamenalo značný pokrok pri reštrukturalizácii ÖVAG a Hypo Group Alpe Adria (HGAA).

(17)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Rakúska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2015. Zároveň posúdila program stability, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Rakúsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Rakúsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sa premietli do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 4.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(19)

V rámci európskeho semestra Komisia vykonala takisto analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na základe tejto analýzy vydala Rada jednotlivé odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (7). Rakúsko, ako krajina, ktorej menou je euro, by malo takisto zaistiť úplné a včasné vykonanie týchto odporúčaní,

1.

Vyhnúť sa v rokoch 2015 a 2016 odkloneniu od strednodobého rozpočtového cieľa. Zabezpečiť rozpočtovú neutralitu daňovej reformy zameranej na zníženie daňového zaťaženia práce. Napraviť nesúlad medzi povinnosťami týkajúcimi sa financovania a výdavkov na rôznych úrovniach verejnej správy. Prijať opatrenia na zabezpečenie dlhodobej udržateľnosti dôchodkového systému, a to najmä urýchlením harmonizácie zákonného veku odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a prepojiť zákonný vek odchodu do dôchodku so strednou dĺžkou života.

2.

Posilniť opatrenia na zvýšenie účasti na trhu práce starších pracovníkov a žien, a to aj zlepšením poskytovania služieb starostlivosti o deti a dlhodobej starostlivosti. Prijať kroky na zlepšenie úrovne dosiahnutého vzdelania znevýhodnených mladých ľudí.

3.

Odstrániť neprimerané bariéry pre poskytovateľov služieb a prekážky pre zriaďovanie interdisciplinárnych spoločností.

4.

Riešiť potenciálne slabé stránky finančného sektora týkajúce sa zahraničných expozícií a nedostatočnej kvality aktív.