18.8.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 272/36

(1)

Európska rada schválila 26. marca 2010 návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík. Táto stratégia sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na oživenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 14. júla 2015 odporúčanie o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Únie a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (2). Tieto akty spoločne tvoria tzv. integrované usmernenia, pričom členské štáty boli vyzvané, aby ich zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Rada 8. júla 2014 prijala odporúčanie (3), ktoré sa týkalo národného programu reforiem Dánska na rok 2014 a ktorým predložila svoje stanovisko k aktualizovanému konvergenčnému programu Dánska na rok 2014.

(4)

Komisia 28. novembra 2014 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík na rok 2015. Komisia v ten istý deň prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (4) správu o mechanizme varovania, v ktorej nebolo Dánsko určené za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorým sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(5)

Európska rada 18. decembra 2014 schválila priority pre posilnenie investícií, zintenzívnenie štrukturálnych reforiem a vykonávanie zodpovednej fiškálnej konsolidácie podporujúcej rast.

(6)

Komisia 26. februára 2015 uverejnila svoju správu o Dánsku na rok 2015. Táto správa obsahovala posúdenie pokroku, ktorý Dánsko dosiahlo pri plnení odporúčaní pre jednotlivé krajiny prijatých 8. júla 2014.

(7)

Dánsko 27. marca 2015 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2015 a svoj konvergenčný program na rok 2015. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva tieto programy posudzovali súčasne.

(8)

Dánsko sa v súčasnosti nachádza v preventívnej časti Paktu stability a rastu. Vláda vo svojom konvergenčnom programe na rok 2015 plánuje zvýšenie celkového deficitu z 1,6 % HDP v roku 2015 – keď bol podporený značnými neočakávanými ziskami – na 2,6 % HDP v roku 2016. Vláda následne na to plánuje tiež znížiť deficit, aby sa v roku 2020 dosiahol vyrovnaný rozpočet. Podľa konvergenčného programu plánuje vláda plniť strednodobý cieľ – štrukturálny deficit vo výške 0,5 % HDP – od roku 2016. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že pomer verejného dlhu k HDP sa bude postupne znižovať z 39,8 % v roku 2015 na 36,7 % v roku 2020. Makroekonomický scenár, na ktorom sa zakladajú tieto rozpočtové prognózy, je vierohodný. Na základe prognózy Komisie z jari 2015 sa očakáva, že štrukturálne saldo bude v súlade so strednodobým cieľom v roku 2015. Na základe tejto prognózy však existuje riziko určitej odchýlky od strednodobého cieľa v roku 2016 v podobe rastu čistých výdavkov vo výške 0,3 % HDP nad referenčnou hodnotou. Aj keď sa očakáva, že táto odchýlka bude dočasná, keďže rast čistých výdavkov je v roku 2016 ovplyvnený postupným ukončovaním jednorazových opatrení týkajúcich sa zdaňovania dôchodkových úspor, v roku 2016 môžu byť potrebné ďalšie opatrenia. Rada na základe svojho posúdenia konvergenčného programu a s ohľadom na prognózu Komisie z jari 2015 zastáva názor, že možno očakávať, že Dánsko vo všeobecnosti dodrží ustanovenia Paktu stability a rastu.

(9)

Nevyhnutným predpokladom pre udržateľný rast v Dánsku je primerane kvalifikovaná dlhodobá ponuka pracovnej sily. Dánsko dosiahlo pomocou reformy aktívnej politiky trhu práce z roku 2014 pokrok pri zlepšovaní zamestnateľnosti osôb, ktoré sa nachádzajú na okraji trhu práce. Reforma je v počiatočnej fáze zavádzania a jej výsledky sa musia sledovať. Stále sú potrebné dodatočné opatrenia pre tých, ktorí sú najviac vylúčení z trhu práce, v súlade s odporúčaniami expertnej skupiny Carsten-Koch II. Kľúčovými faktormi v tomto smere sa zdá byť nízka úroveň dosiahnutého vzdelania, obmedzené skúsenosti na trhu práce, nízky vek a migrantský pôvod. Vo všeobecnosti je aj naďalej nedostatočne využívaný potenciál trhu práce ľudí z prostredia migrantov. Napriek vysokým výdavkom na vzdelávanie v Dánsku sú výsledky v oblasti vzdelávania len priemerné, najmä čo sa týka žiakov z prostredia migrantov. Na riešenie tejto výzvy sa zameriava reforma systému primárneho a nižšieho stredoškolského vzdelávania a systému odborného vzdelávania a odbornej prípravy. Na zlepšenie výsledkov v oblasti vzdelávania je potrebné úplné vykonanie týchto reforiem.

(10)

Zlepšenie konkurencieschopnosti má zásadný pre posilnenie obnovy hospodárstva v Dánsku. Rast produktivity, ktorý je tomto ohľade kľúčový, bol v priebehu posledných dvoch desaťročí vo všeobecnosti slabý a poznačili ho prekážky vstupu na trh a regulačné zaťaženie v odvetviach služieb orientovaných na domáci trh. Komisia pre produktivitu identifikovala odvetvia stavebníctva a maloobchodu ako oblasti, v ktorých by sa mohla produktivita zlepšiť. Predpisy týkajúce sa maloobchodných prevádzok sú veľmi prísne a neboli prijaté žiadne opatrenia na ich uvoľnenie. Odvetvie stavebníctva sa vyznačuje náročnými stavebnými predpismi a veľkým počtom certifikačných schém. Vláda predložila stratégiu pre stavebníctvo v novembri 2014. Obsahuje dobré zámery, ako napríklad zjednodušenie pravidiel, zefektívnenie technických prvkov žiadostí o stavebné povolenie, zavedenie medzinárodných noriem, harmonizáciu vnútroštátnych noriem a skrátenie lehôt na vydávanie stavebných povolení. Táto stratégia sa však ešte úplne nepremietla do konkrétnych opatrení. Stále existujú autorizačné a certifikačné systémy, ktoré sa prekrývajú, čo sa v niektorých prípadoch vzťahuje aj na dočasné poskytovanie cezhraničných služieb. Okrem toho sa povolenia a certifikácie vydané v iných členských štátoch nie vždy berú do úvahy, keď chcú poskytovatelia služieb začať podnikať v Dánsku.

(11)

Komisia vykonala v rámci európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Dánska, ktorú uverejnila v správe o tejto krajine na rok 2015. Zároveň posúdila konvergenčný program, národný program reforiem a následné opatrenia v nadväznosti na odporúčania adresované Dánsku v predchádzajúcich rokoch. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Dánsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do ďalej uvedených odporúčaní 1 až 2.

(12)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (5) je premietnuté najmä do odporúčania 1,

1.

Zabrániť odchýleniu sa od strednodobého rozpočtového cieľa v roku 2016.

2.

Zvýšiť produktivitu, najmä v odvetviach služieb orientovaných na domáci trh vrátane maloobchodu a stavebníctva. Uvoľniť obmedzenia pre maloobchodné prevádzky a prijať ďalšie opatrenia na odstránenie zostávajúcich prekážok, ktoré predstavujú autorizačné a certifikačné schémy v odvetví stavebníctva.