17.12.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 331/23


ROZHODNUTIE RADY (EÚ) 2015/2358

z 10. decembra 2015,

ktorým sa niektoré členské štáty oprávňujú súhlasiť v záujme Európskej únie s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 81 ods. 3 v spojení s jej článkom 218,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Rada prijala nariadenie (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a ktorý má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru z roku 1980 okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi by mohol byť najlepším riešením citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Arménsko uložilo svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 1. marca 2007. Haagsky dohovor z roku 1980 nadobudol v Arménsku platnosť 1. júna 2007.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Arménsku viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Arménska neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Arménska podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Arménska neakceptovali, mali oprávniť, aby v záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Arménska v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Cyperská republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maďarsko, Malta, Poľská republika, Slovinská republika, Slovenská republika, Fínska republika a Švédske kráľovstvo, ktoré už súhlasili s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a zúčastňujú sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

1.   Členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, sa týmto oprávňujú v záujme Únie súhlasiť s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“).

2.   Členské štáty uvedené v odseku 1 uložia najneskôr do 11. decembra 2016 vyjadrenie súhlasu v záujme Únie s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 v tomto znení:

„[ČLENSKÝ ŠTÁT – úplný názov] vyhlasuje, že súhlasí s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2015/2358.“

3.   Každý členský štát informuje Radu a Komisiu o uložení svojho vyjadrenia súhlasu s pristúpením Arménska a oznámi Komisii znenie vyjadrenia do dvoch mesiacov od jeho uloženia.

Článok 2

Tie členské štáty, ktoré uložili svoje vyjadrenia súhlasu s pristúpením Arménska k Haagskemu dohovoru z roku 1980 pred dátumom prijatia tohto rozhodnutia, neuložia žiadne nové vyjadrenia.

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 4

Toto rozhodnutie je určené všetkým členským štátom s výnimkou Belgického kráľovstva, Českej republiky, Dánskeho kráľovstva, Spolkovej republiky Nemecko, Estónskej republiky, Írska, Španielskeho kráľovstva, Francúzskej republiky, Talianskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarska, Malty, Poľskej republiky, Slovinskej republiky, Slovenskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva.

V Bruseli 10. decembra 2015

Za Radu

predseda

F. BAUSCH


(1)  Stanovisko z 11. februára 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Ú. v. EÚ L 338, 23.12.2003, s. 1).