8.9.2015   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 234/10

(1)

Ak sa množstvo hnoja, ktoré má členský štát v úmysle každoročne aplikovať na jeden hektár, líši od množstva uvedeného v odseku 2 druhom pododseku prvej vete prílohy III k smernici 91/676/EHS a v písmene a) uvedeného pododseku, musí sa toto množstvo stanoviť tak, aby neovplyvnilo dosiahnutie cieľov uvedených v článku 1 uvedenej smernice, a musí byť odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akými sú v tomto prípade napr. dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(2)

Komisia prijala 29. júla 2011 vykonávacie rozhodnutie 2011/489/EÚ (2), ktorým sa Belgickému kráľovstvu v regióne Flámsko povoľuje za určitých podmienok aplikovať až 250 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast a kukurica podsiata trávou, pokosený trávny porast, po ktorom nasleduje kukurica, a pokosená raž, po ktorej nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica a tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a cukrová alebo kŕmna repa.

(3)

Výnimka udelená vykonávacím rozhodnutím 2011/489/EÚ sa týkala približne 2 970 poľnohospodárov a 82 820 ha pôdy a jej platnosť sa skončila 31. decembra 2014.

(4)

Belgicko predložilo Komisii 7. apríla 2015 žiadosť o obnovenie výnimky podľa odseku 2 tretieho pododseku prílohy III k smernici 91/676/EHS vzťahujúcej sa na región Flámsko.

(5)

Požadovaná výnimka sa týka úmyslu Belgicka povoliť v osobitných poľnohospodárskych podnikoch vo Flámsku aplikáciu až 250 kg dusíka z maštaľného hnoja a z upraveného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje trávny porast, trávny porast skombinovaný s ďatelinou, kukurica podsiata trávnym porastom a pokosený trávny porast alebo pokosená raž, po ktorých nasleduje kukurica, a až 200 kg dusíka z maštaľného hnoja a z upraveného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne na parcelách, na ktorých sa pestuje ozimná pšenica alebo tritikale, po ktorých nasleduje medziplodina a repa.

(6)

Podľa informácií, ktoré poskytli belgické orgány v súvislosti s výnimkou udelenou vykonávacím rozhodnutím 2011/489/EÚ, neviedla daná výnimka k zhoršeniu kvality vody. Zo správy Komisie Rade a Európskemu parlamentu o vykonávaní smernice 91/676/EHS o ochrane vôd pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov vychádzajúcej zo správ členských štátov za obdobie rokov 2008 až 2011 (3) vyplýva, že v regióne Flámsko, pokiaľ ide o podzemné vody, zhruba 78 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l, pričom v 63 % monitorovacích staníc bola zaznamenaná stredná koncentrácia dusičnanov nižšia ako 25 mg/l. Údaje z monitorovania poukazujú na klesajúcu tendenciu koncentrácie dusičnanov v podzemných vodách v porovnaní s predchádzajúcim vykazovaným obdobím (2004 až 2007). Pokiaľ ide o povrchové vody, 93 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 50 mg/l a 70 % monitorovacích staníc zaznamenalo strednú koncentráciu dusičnanov nižšiu ako 25 mg/l. Väčšina monitorovacích bodov povrchových vôd vykazuje klesajúce koncentrácie dusičnanov. Vo vykazovanom období 2008 až 2011 bolo približne 80 % riek a všetky brakické vody klasifikované buď ako eutrofné alebo hypertrofné.

(7)

Flámsko si stanovilo, že tieto ciele v oblasti kvality vody dosiahne počas akčného programového obdobia 2015 až 2018. V prípade povrchových vôd sa koncentrácia dusičnanov nižšia ako 50 mg na liter bude musieť dosiahnuť v 95 % monitorovacích bodov poľnohospodárskej monitorovacej siete; v prípade plytkých podzemných vôd, ktoré majú menšiu rýchlosť regenerácie, sa priemerná koncentrácia dusičnanov bude musieť znížiť o 20 % v porovnaní s priemernou úrovňou roku 2010 predstavujúcou 40 mg dusičnanov na liter; v hydrogeologicky rovnorodých zónach, v prípade ktorých sú koncentrácie dusičnanov v plytkých podzemných vodách v priemere vyššie ako 50 mg dusičnanov na liter, sa priemerná koncentrácia bude musieť znížiť o 5 mg dusičnanov na liter.

(8)

Na dosiahnutie týchto cieľov si Flámsko na obdobie 2015 až 2018 stanovilo účinnejší akčný program. Do konca zimy 2016 – 2017 sa vykoná prehodnotenie politiky, na základe ktorého sa prijme možné ďalšie účinné opatrenie s cieľom zaručiť, že sa dosiahnu stanovené ciele v oblasti kvality vody. Právny predpis transponujúci smernicu 91/676/EHS v regióne Flámsko, ktorým je vyhláška o ochrane pred znečistením dusičnanmi z poľnohospodárskych zdrojov (4) (ďalej len „vyhláška o hnojivách“), sa zmenil (5) v súlade s akčným programom na obdobie 2015 až 2018 dňa 12. júna 2015 a uplatňuje sa v spojení s týmto rozhodnutím.

(9)

Vyhláška o hnojivách sa uplatňuje na celom území regiónu Flámsko.

(10)

Vyhláška o hnojivách obsahuje aj hraničné hodnoty pre aplikáciu dusíka a fosforu.

(11)

Z podkladových materiálov, ktoré predložilo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko, vyplýva, že navrhované množstvo 250, resp. 200 kg dusíka z maštaľného hnoja na hektár ročne je odôvodnené na základe objektívnych kritérií, akým sú dlhé vegetačné obdobie a plodiny s vysokým príjmom dusíka.

(12)

Podľa údajov, ktoré poskytlo Belgicko v súvislosti s regiónom Flámsko v rokoch 2008 až 2011, sa počet ošípaných zvýšil o 4,4 % v porovnaní s obdobím 2004 až 2007. Z najnovších dostupných údajov za roky 2012 a 2013 vyplýva, že došlo k miernejšiemu zvýšeniu počtu ošípaných o 2,6 %. Ďalej z nich vyplýva, že počet hydiny klesol v období rokov 2004 až 2008 o 13,2 % a vzápätí vzrástol o 20,8 %. Počet hovädzieho dobytka zostal stabilný. S cieľom zabrániť, aby uplatňovanie požadovanej výnimky viedlo k intenzifikácii chovu hospodárskych zvierat, príslušné orgány zaistia obmedzenie počtu hospodárskych zvierat chovaných v jednotlivých poľnohospodárskych podnikoch (práva na emisie živín) v regióne Flámsko v súlade s ustanoveniami vyhlášky o hnojivách.

(13)

Používanie dusíka z maštaľného hnoja v období rokov 2008 – 2011 zaznamenalo pokles o 15 % v porovnaní s obdobím 2004 – 2007. Počas tretieho akčného programu (2007 až 2010) používanie dusíka z maštaľného hnoja stagnovalo na úrovni približne 101 tisíc ton ročne. Počas štvrtého akčného programu sa pozoroval ďalší pokles vo využívaní dusíka z maštaľného hnoja na úroveň 94,5 tisíca ton v roku 2013. Počas vykazovaného obdobia 2008 až 2011 zaznamenalo používanie minerálneho dusíka nárast o 4 % v porovnaní s obdobím 2004 až 2007. Z najnovších dostupných údajov za roky 2012 a 2013 vyplýva, že používanie minerálneho dusíka sa stabilizovalo na úrovni 39 tisíc ton.

(14)

Po preskúmaní žiadosti sa dospelo k záveru, že navrhované množstvo 250 kg, resp. 200 kg dusíka z hnoja pochádzajúceho od pasúcich sa hospodárskych zvierat a zo spracovaného hnoja pochádzajúceho od ošípaných na hektár ročne neovplyvní dosiahnutie cieľov smernice 91/676/EHS za predpokladu, že sa splnia určité prísne podmienky, ktoré sa uplatňujú nad rámec účinnejších opatrení prijatých v akčnom programe na obdobie rokov 2015 až 2018.

(15)

Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (6) sa zabezpečuje komplexný cezhraničný prístup k ochrane vôd postavený na správnych územiach povodí, pričom cieľom je dosiahnuť dobrý stav európskych vodných útvarov do roku 2015. Neoddeliteľnou súčasťou tohto cieľa je aj znižovanie objemu živín. Výnimkou podľa tohto rozhodnutia nie sú dotknuté ustanovenia smernice 2000/60/ES, ani sa ňou nevylučuje, že na splnenie z nich vyplývajúcich povinností môžu byť potrebné ďalšie opatrenia.

(16)

V smernici Európskeho parlamentu a Rady 2007/2/ES (7) sa stanovujú všeobecné pravidlá zamerané na zriadenie Infraštruktúry pre priestorové informácie v Únii na účely politík Únie v oblasti životného prostredia a politík alebo činností, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie. Priestorové informácie získané v kontexte tohto rozhodnutia by podľa možnosti mali byť v súlade s ustanoveniami uvedenej smernice. V záujme jednotnosti údajov a zníženia administratívnej záťaže by Belgicko malo pri zbere potrebných údajov na základe tohto rozhodnutia podľa potreby použiť informácie získané v rámci integrovaného administratívneho a kontrolného systému zriadeného podľa hlavy V kapitoly II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 (8).

(17)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Výboru pre dusičnany zriadeného podľa článku 9 smernice 91/676/EHS,

a)

„poľnohospodárske podniky“ sú podniky s chovom alebo bez chovu hospodárskych zvierat;

b)

„parcela“ je samostatné pole alebo skupina polí, ktoré sú homogénne, pokiaľ ide o plodiny, druh pôdy a spôsoby hnojenia;

c)

„trávny porast“ je plocha trvalo alebo dočasne zatrávnená (dočasne znamená vo všeobecnosti menej ako štyri roky);

d)

„plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím“ sú ktorékoľvek z týchto plodín:

e)

„pasúce sa hospodárske zvieratá“ sú hovädzí dobytok (s výnimkou jatočných teliat), ovce, kozy a kone;

f)

„spracovanie hnoja“ je proces spracovania hnoja od ošípaných na dve frakcie, na pevnú a tekutú, ktorý sa vykonáva s cieľom zlepšiť aplikáciu hnojív na pôdu a zvýšiť zhodnotenie dusíka a fosforu;

g)

„spracovaný hnoj“ je tekutá frakcia pochádzajúca zo spracovania hnoja;

h)

„maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov“ je spracovaný hnoj s maximálnym obsahom 1 kg dusíka na tonu maštaľného odpadu a s maximálnym obsahom 1 kg fosforečnanov na tonu maštaľného odpadu;

i)

„profil pôdy“ je vrstva pôdy pod povrchom do hĺbky 0,90 m, pokiaľ sa priemerná výška hladiny podzemnej vody nenachádza v menšej hĺbke; v tom prípade je to vrstva do hĺbky priemernej najvyššej hladiny podzemnej vody.

a)

250 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

b)

200 kg dusíka ročne na hektár na parcelách, na ktorých sa pestuje:

a)

počet hospodárskych zvierat a opis systému ustajnenia a uskladnenia vrátane dostupných kapacít na uskladnenie hnoja;

b)

výpočet dusíka (s odpočítaním strát pri ustajnení a uskladnení) a fosforu z hnoja vyprodukovaného v poľnohospodárskom podniku;

c)

opis spracovania hnoja a predpokladané vlastnosti spracovaného hnoja;

d)

množstvo, druh a vlastnosti hnoja vyvezeného z poľnohospodárskeho podniku alebo dovezeného do poľnohospodárskeho podniku;

e)

striedanie plodín a plošnú výmeru parciel s plodinami vyžadujúcimi vysoké dávky dusíka a s dlhým vegetačným obdobím a parciel s ostatnými plodinami;

f)

predvídateľné požiadavky plodín na dusík a fosfor na každej parcele;

g)

výpočet dávky dusíka a fosforu z maštaľného hnoja aplikovaného na každú parcelu;

h)

výpočet dávky dusíka a fosforu z chemických a iných hnojív aplikovaných na každú parcelu;

i)

výpočty na posúdenie súladu s normami aplikácie dusíka a fosforu.

a)

osevné plochy;

b)

počet a druh dobytka;

c)

produkciu hnoja na každé zviera;

d)

množstvo hnojív, ktoré poľnohospodársky podnik doviezol;

e)

množstvo hnoja, ktoré sa z poľnohospodárskeho podniku vyviezlo, a jeho príjemcov.

a)

v prípade všetkých druhov pôdy, okrem ílovitých pôd, sa trávny porast orie na jar;

b)

trávny porast na ílovitých pôdach sa orie do 15. septembra;

c)

na parcelách využívajúcich výnimku sa pri striedaní plodín nepoužívajú strukoviny ani iné rastliny, ktoré viažu atmosférický dusík. Neuplatňuje sa to však na ďatelinu na plochách s trávnym porastom obsahujúcim menej ako 50 % ďateliny;

d)

plodiny vyžadujúce vysoké dávky dusíka sa vysievajú do 2 týždňov po preoraní trávy a v roku preorania trvalého trávneho porastu sa hnojivá neaplikujú;

e)

medziplodiny sa vysievajú do 2 týždňov po žatve ozimnej pšenice, najneskôr do 10. septembra;

f)

medziplodiny sa nezaorávajú do 15. februára v snahe zabezpečiť trvalé rastlinné pokrytie ornej plochy na kompenzovanie jesenného úniku dusíkatých látok z pôdneho podložia a na obmedzenie únikov v zimnom období.

a)

mapy znázorňujúce percentuálny podiel poľnohospodárskych podnikov, percentuálny podiel hospodárskych zvierat, percentuálny podiel poľnohospodárskej pôdy a využívanie miestnej pôdy, ako aj údaje o striedaní plodín a poľnohospodárskych postupoch v poľnohospodárskych podnikoch využívajúcich výnimku v zmysle článku 10 ods. 1;

b)

výsledky monitorovania vôd vrátane informácií o trendoch v oblasti kvality podzemných a povrchových vôd a vôd, ktoré sa vlievajú do Severného mora, ako aj vplyv výnimky na kvalitu vody v zmysle článku 10 ods. 2;

c)

hodnotenie zvyškov dusíkatých látok v pôdnom profile na jeseň v prípade parciel využívajúcich výnimku a porovnanie s údajmi o zvyškoch dusíkatých látok a trendoch na parcelách nevyužívajúcich výnimku pre podobné striedanie plodín. K parcelám, v prípade ktorých sa nevyužíva výnimka, patria aj parcely, v prípade ktorých sa nevyužíva výnimka v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú výnimku, a parcely ostatných poľnohospodárskych podnikov;

d)

informácie o koncentrácii dusičnanov a fosforu vo vode, ktorá odteká z koreňovej časti a dostáva sa do systému podzemných a povrchových vôd, podľa článku 10 ods. 6 a výsledky posilneného monitorovania vody v poľnohospodárskych povodiach v piesočnatých pôdach podľa článku 10 ods. 3;

e)

výsledky prieskumov miestneho využívania pôdy, striedania plodín a poľnohospodárskych postupov, ako aj výsledky modelových výpočtov únikov dusičnanov a fosforu z poľnohospodárskych podnikov, ktoré využívajú individuálnu výnimku, podľa článku 10 ods. 5;

f)

hodnotenie plnenia podmienok na udelenie výnimky na základe kontrol na úrovni poľnohospodárskych podnikov, ako aj kontrol prepravy hnoja, a informácie o nevyhovujúcich poľnohospodárskych podnikoch na základe výsledkov administratívnej kontroly a inšpekcií v teréne;

g)

informácie o spracovaní hnoja vrátane ďalšieho spracovania a použitia pevných frakcií a podrobné údaje o charakteristikách systémov spracovania, ich účinnosti a o zložení spracovaného hnoja;

h)

informácie o počte poľnohospodárskych podnikov, ktoré využívajú výnimku, a o parcelách, ktoré využívajú výnimku, na ktorých sa aplikoval spracovaný hnoj a maštaľný odpad s nízkym obsahom dusíka a fosforečnanov, ako aj o ich objemoch;

i)

metodiku posudzovania zloženia spracovaného hnoja, odchýlok v zložení a účinnosti spracovania za každý poľnohospodársky podnik, ktorý využíva individuálnu výnimku, v zmysle článku 5 ods. 3;

j)

zoznam zariadení na spracovanie hnoja v zmysle článku 5 ods. 4;

k)

zhrnutie a vyhodnotenie údajov získaných z monitorovacích miest v zmysle článku 10 ods. 4;

l)

údaje o hnojení vo všetkých poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú individuálnu výnimku, vrátane informácií o výnosoch a typoch pôdy;

m)

vývoj počtov dobytka v každej kategórii hospodárskych zvierat v regióne Flámsko a v poľnohospodárskych podnikoch, ktoré využívajú výnimku.