(1)

Európska únia si stanovila za jeden zo svojich cieľov presadzovanie ochrany práv dieťaťa, ako sa uvádza v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Opatrenia na ochranu detí pred neoprávneným premiestňovaním alebo zadržiavaním sú zásadnou súčasťou tejto politiky.

(2)

Únia prijala nariadenie Rady (ES) č. 2201/2003 (2) („nariadenie Brusel IIa“), ktorého cieľom je chrániť deti pred škodlivými účinkami ich neoprávneného premiestňovania alebo zadržiavania a ustanoviť postupy na zabezpečenie ich bezodkladného návratu do štátu ich obvyklého pobytu, ako aj zabezpečiť pre ne ochranu práv styku a opatrovníckych práv.

(3)

Nariadenie (ES) č. 2201/2003 dopĺňa a posilňuje Haagsky dohovor z 25. októbra 1980 o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Haagsky dohovor z roku 1980“), ktorým sa na medzinárodnej úrovni ustanovuje systém povinností a spolupráce medzi zmluvnými štátmi a medzi ústrednými orgánmi a má za cieľ zabezpečiť okamžitý návrat neoprávnene premiestnených alebo zadržiavaných detí.

(4)

Všetky členské štáty Únie sú zmluvnými stranami Haagskeho dohovoru z roku 1980.

(5)

Únia nabáda aj tretie štáty, aby pristúpili k Haagskemu dohovoru z roku 1980, a podporuje správne vykonávanie Haagskeho dohovoru, okrem iného účasťou – spolu s členskými štátmi – v osobitných výboroch, ktoré pravidelne zvoláva Haagska konferencia medzinárodného práva súkromného.

(6)

Spoločný právny rámec platný vo vzťahu medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi sa môže považovať za najlepšie riešenie citlivých prípadov medzinárodných únosov detí.

(7)

Haagsky dohovor z roku 1980 stanovuje, že sa uplatňuje medzi pristupujúcim štátom a zmluvnými štátmi, ktoré vyjadrili svoj súhlas s týmto pristúpením.

(8)

Haagsky dohovor z roku 1980 neumožňuje organizáciám regionálnej ekonomickej integrácie, akou je Únia, stať sa jeho zmluvnou stranou. Únia k nemu preto nemôže pristúpiť, a ani uložiť vyjadrenie súhlasu s pristupujúcim štátom.

(9)

Na základe stanoviska Súdneho dvora Európskej únie 1/13 patria vyjadrenia súhlasu podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980 do výlučnej vonkajšej právomoci Únie.

(10)

Singapur uložil svoju listinu o pristúpení k Haagskemu dohovoru z roku 1980 dňa 28. decembra 2010. Uvedený dohovor nadobudol v Singapure platnosť 1. marca 2011.

(11)

Viacero členských štátov už s pristúpením Singapuru k Haagskemu dohovoru z roku 1980 súhlasilo. Posúdenie situácie v Singapure viedlo k záveru, že tie členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Singapuru neakceptovali, sú v pozícii, aby v záujme Únie s pristúpením Singapuru podľa podmienok Haagskeho dohovoru z roku 1980 súhlasili.

(12)

Preto by sa členské štáty, ktoré zatiaľ pristúpenie Singapuru neakceptovali, mali oprávniť, aby záujme Únie uložili vyjadrenie svojho súhlasu s pristúpením Singapuru v súlade s podmienkami uvedenými v tomto rozhodnutí. Belgické kráľovstvo, Česká republika, Spolková republika Nemecko, Estónska republika, Írsko, Helénska republika, Španielske kráľovstvo, Francúzska republika, Talianska republika, Lotyšská republika, Litovská republika, Maltská republika, Slovenská republika a Švédske kráľovstvo, ktoré už súhlasili s pristúpením Singapuru k Haagskemu dohovoru z roku 1980, by nemali uložiť nové vyjadrenia súhlasu, keďže existujúce vyjadrenia zostávajú podľa medzinárodného práva verejného v platnosti.

(13)

Spojené kráľovstvo a Írsko sú viazané nariadením (ES) č. 2201/2003 a sa zúčastňujú na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.

(14)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,