7.11.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 324/1

(1)

S cieľom určiť celkovú expozíciu voči určitému dlžníkovi, ktorá vyplýva z expozícií inštitúcie voči transakcii s podkladovými aktívami, by sa mala najskôr určiť hodnota expozície samostatne pre každú z týchto expozícií. Celková hodnota expozície by sa potom mala určiť podľa súhrnu týchto expozícií, nemala by však byť väčšia než hodnota expozície vzniknutej zo samotného podkladového aktíva.

(2)

Keď majú expozície ostatných investorov rovnocenné postavenie s expozíciou inštitúcie, hodnota expozície inštitúcie voči podkladovému aktívu by mala odrážať pomerné rozdelenie strát medzi expozície, ktoré majú rovnocenné postavenie. To vyplýva zo skutočnosti, že ak dôjde k zlyhaniu podkladového aktíva, straty sú medzi expozície, ktoré majú rovnocenné postavenie, vždy rozdelené podľa pomerného podielu každej z týchto expozícií a maximálna strata, ktorú inštitúcia utrpí v prípade úplnej straty podkladového aktíva, je obmedzená na časť podľa podielu expozície inštitúcie na celkovej hodnote všetkých expozícií, ktoré majú rovnocenné postavenie.

(3)

Malo by sa rozlišovať medzi transakciami, v ktorých majú všetci investori rovnocenné postavenie, ako sú podniky kolektívneho investovania, a inými transakciami, ako sú sekuritizácie, ktoré môžu zahŕňať tranžovanie, kde sa expozície môžu z hľadiska nadriadenosti líšiť. V prvom prípade výsledná expozícia voči podkladovému aktívu závisí výhradne od pomerného podielu expozície investora vo vzťahu k expozíciám všetkých investorov. V druhom prípade sa straty najskôr priradia určitým tranžiam v závislosti od ich nadriadenosti a potom, v prípade viac než jedného investora v tej istej tranži, sa rozdelia medzi investorov na pomernom základe. So všetkými tranžami v sekuritizácii by sa malo zaobchádzať rovnako, keďže v prípade najhoršieho scenára môžu podriadené tranže veľmi rýchlo zaniknúť. Predovšetkým by sa mala vykázať maximálna strata, ktorú v prípade úplnej straty podkladového aktíva utrpia všetci investori v určitej tranži, keďže z podriadených tranží by sa nemalo vykázať žiadne zmiernenie. Expozícia inštitúcie voči podkladovému aktívu transakcie by nemala presiahnuť celkovú hodnotu expozície tejto tranže (keďže strata pre investora v danej tranži, ktorá vyplýva zo zlyhania podkladového aktíva, nemôže byť nikdy vyššia než celková hodnota expozície tranže) a hodnotu expozície tvorenej podkladovým aktívom (keďže inštitúcia nemôže nikdy stratiť viac než hodnotu podkladového aktíva). Toto obmedzenie maximálnej straty by sa malo zohľadniť použitím nižšej z oboch hodnôt expozície a potom uplatnením postupu na vykázanie pomerného rozdelenia strát medzi všetky expozície, ktoré majú v tejto tranži rovnocenné postavenie, v prípade viac než jedného investora v tejto tranži.

(4)

Hoci sa očakáva, že inštitúcie identifikujú všetkých dlžníkov podkladových aktív transakcií, do ktorých investujú, môžu nastať prípady, keď by tým inštitúciám vznikli neopodstatnené náklady alebo keď okolnosti bránia inštitúciám v identifikácii určitých dlžníkov. Keď je expozícia voči podkladovému aktívu ako taká dostatočne malá, aby k celkovej expozícii voči určitému klientovi alebo skupine prepojených klientov prispievala len nevýznamne, malo by byť postačujúce priradiť túto expozíciu transakcii ako samostatného klienta. Celkový objem takýchto expozícií voči podkladovým aktívam rovnakej transakcie by mal byť potom stále obmedzený limitom veľkej majetkovej angažovanosti pre túto transakciu. Podiel podkladového aktíva na celkovej expozícii by sa mal predpokladať za nevýznamný, ak je pre dosiahnutie limitu 25 % prípustného kapitálu inštitúcie potrebných aspoň 100 expozícií voči podkladovým aktívam transakcie. To by vyžadovalo, aby hodnota expozície nepresiahla 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie.

(5)

S cieľom zabrániť neobmedzenej celkovej expozícii z dôvodu nedostatku informácií by bolo potrebné priradiť expozície, ktorých hodnota presahuje 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie a pri ktorých chýbajú informácie o dlžníkovi, hypotetickému klientovi (neznámy klient), na ktorého by sa mal vzťahovať limit veľkej majetkovej angažovanosti vo výške 25 %.

(6)

Ak inštitúcia nedokáže rozlíšiť medzi podkladovými aktívami transakcie z hľadiska ich objemu, existuje riziko, že podkladové aktíva transakcie sa vzťahujú na rovnakého dlžníka alebo skupinu prepojených klientov. V takom prípade by sa na účely zmiernenia tohto rizika malo od inštitúcie vyžadovať, aby posúdila významnosť celkovej hodnoty svojich expozícií voči transakcii predtým, než ju bude môcť priradiť transakcii ako samostatného klienta miesto „neznámeho klienta“.

(7)

Štruktúra transakcie by nemala predstavovať dodatočnú expozíciu, keď okolnosti transakcie zabezpečujú, že straty z expozície voči tejto transakcii môžu vyplývať len zo zlyhania podkladových aktív. Dodatočná expozícia by sa mala vykázať vtedy, keď transakcia zahŕňa platobnú povinnosť určitej osoby navyše k peňažným tokom, alebo aspoň pred peňažnými tokmi, z podkladových aktív vzhľadom na to, že investori by mohli v prípade zlyhania tejto osoby utrpieť ďalšie straty, hoci pri podkladovom aktíve nedošlo k žiadnemu zlyhaniu. Dodatočná expozícia by sa mala vykázať aj vtedy, keď okolnosti transakcie umožňujú presmerovanie peňažných tokov na osobu, ktorá nemá na ne nárok, keďže by investori mohli utrpieť ďalšie straty, hoci pri podkladovom aktíve nedošlo k žiadnemu zlyhaniu. Dodatočná expozícia by sa nemala vykazovať pri podnikoch kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES (2) vzhľadom na to, že peňažné toky sa nemôžu presmerovať na osobu, ktorá nemá v rámci transakcie nárok na tieto peňažné toky. To by sa malo predpokladať aj pri subjektoch, na ktoré sa vzťahujú rovnocenné požiadavky podľa legislatívnych aktov Únie alebo právnych predpisov tretej krajiny.

(8)

Existencia a hodnota expozícií voči klientovi alebo skupine prepojených klientov vyplývajúca z expozícií voči transakciám nie sú závislé od toho, či sú expozície voči transakciám pridelené do obchodnej knihy, alebo nie sú zaznamenané v obchodnej knihe. Preto by podmienky a metodiky, ktoré sa majú použiť na identifikáciu expozícií voči transakciám s podkladovými aktívami, mali byť rovnaké bez ohľadu na to, či sú tieto expozície pridelené do obchodnej knihy inštitúcie, alebo v nej nie sú zaznamenané.

(9)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických predpisov, ktoré Komisii predložil Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA).

(10)

EBA vykonal otvorené verejné konzultácie o návrhu regulačných technických predpisov, z ktorých toto nariadenie vychádza, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal Skupinu zainteresovaných strán v bankovníctve vytvorenú v súlade s článkom 37 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 (3) o stanovisko,

a)

„transakcie“ sú transakcie uvedené v článku 112 písm. m) a o) nariadenia (EÚ) č. 575/2013 a iné transakcie, v prípade ktorých existuje expozícia voči podkladovým aktívam;

b)

„neznámy klient“ je jeden hypotetický klient, ktorému inštitúcia priraďuje všetky expozície, v prípade ktorých neidentifikovala dlžníka, za predpokladu, že sa neuplatňuje článok 6 ods. 2 písm. a) a b) a článok 6 ods. 3 písm. a) tohto nariadenia.

a)

hodnote expozície vyplývajúcej z podkladového aktíva;

b)

celkovej hodnote expozícií inštitúcie voči podkladovému aktívu vyplývajúcej zo všetkých expozícií inštitúcie voči transakcii.

a)

ak majú expozície všetkých investorov v tejto transakcii rovnocenné postavenie, hodnotou výslednej expozície voči podkladovému aktívu je pomerný podiel expozície inštitúcie voči transakcii vynásobený hodnotou expozície, ktorú tvorí podkladové aktívum;

b)

v prípadoch iných, než sú uvedené v písm. a), je hodnotou výslednej expozície voči podkladovému aktívu pomerný podiel expozície inštitúcie voči transakcii vynásobený nižšou z týchto hodnôt:

a)

ak hodnota expozície nepresahuje 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie, priraďuje túto expozíciu transakcii ako samostatného klienta;

b)

ak sa hodnota expozície rovná 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie alebo presahuje 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie a inštitúcia dokáže prostredníctvom mandátu transakcie zabezpečiť, že podkladové expozície transakcie nie sú spojené so žiadnymi inými expozíciami v jej portfóliu vrátane podkladových expozícií z iných transakcií, priraďuje túto expozíciu transakcii ako samostatného klienta;

c)

v prípadoch iných, než sú uvedené v písm. a) a b), priraďuje túto expozíciu neznámemu klientovi.

a)

ak táto celková hodnota expozície nepresahuje 0,25 % prípustného kapitálu inštitúcie, priraďuje túto celkovú hodnotu expozície transakcii ako samostatného klienta;

b)

v prípadoch iných, než sú uvedené v písm. a), priraďuje túto celkovú expozíciu neznámemu klientovi.

a)

právna a operačná štruktúra transakcie je navrhnutá tak, aby správcovi transakcie alebo tretej strane zabránila v presmerovaní akýchkoľvek peňažných tokov, ktoré vyplývajú z transakcie, na osoby, ktoré podľa podmienok transakcie nemajú inak nárok na tieto peňažné toky;

b)

ani od emitenta, ani od žiadnej inej osoby sa nemôže v rámci transakcie vyžadovať, aby uskutočnili platbu inštitúcii navyše k peňažným tokom z podkladových aktív alebo ako zálohu na tieto peňažné toky.

a)

PKIPCP podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES;

b)

podnik usadený v tretej krajine, ktorý vykonáva činnosti podobné tým, ktoré vykonáva PKIPCP, a na ktorý sa vzťahuje dohľad podľa legislatívneho aktu Únie alebo podľa právnych predpisov tretej krajiny, ktorá uplatňuje požiadavky dohľadu a regulatórne požiadavky, ktoré sú prinajmenšom rovnocenné s tými, ktoré sa v Únii uplatňujú na PKIPCP.