12.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 239/11


VYKONÁVACIE NARIADENIE KOMISIE (EÚ) č. 870/2014

z 11. augusta 2014

o kritériách pre žiadateľov o pridelenie kapacity železničnej infraštruktúry

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ z 21. novembra 2012, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor (1), a najmä na jej článok 41 ods. 3,

keďže:

(1)

V článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ sa uvádza, že manažéri infraštruktúry môžu stanoviť požiadavky pre žiadateľov, aby zabezpečili, že ich oprávnené očakávania budúcich výnosov a využitia infraštruktúry budú splnené.

(2)

Uvedené požiadavky by mali byť primerané, transparentné a nediskriminačné. Môžu zahŕňať stanovenie len takej finančnej záruky, ktorá neprekračuje primeranú výšku a ktorá je proporcionálna k rozsahu predpokladanej úrovne činnosti žiadateľa, ako aj ubezpečenie o schopnosti žiadateľa vypracovať vhodné ponuky týkajúce sa pridelenia kapacity.

(3)

Finančné záruky môžu mať podobu zálohových platieb alebo záruk poskytnutých finančnými inštitúciami.

(4)

V súvislosti s primeranosťou požiadaviek uvedených v odôvodnení (2) by sa mala zohľadniť skutočnosť, že infraštruktúra konkurenčných druhov dopravy, napríklad cestnej, leteckej, námornej a vnútrozemskej vodnej dopravy, často nie je spoplatnená používateľskými poplatkami, a teda sa na ňu nevzťahujú ani finančné záruky. V záujme zaistenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi jednotlivými druhmi dopravy by sa finančné záruky mali obmedziť na prísne minimum z hľadiska ich výšky a trvania.

(5)

Finančné záruky sú primerané len vtedy, keď sú nevyhnutne potrebné na účely opätovného uistenia manažéra infraštruktúry o budúcich výnosoch a využití infraštruktúry. Potreba finančných záruk sa ďalej znižuje vzhľadom na skutočnosť, že manažéri infraštruktúry sa môžu spoľahnúť na kontroly finančnej kapacity železničných podnikov a dohľad nad ňou v rámci postupu udeľovania licencií v súlade s kapitolou III smernice 2012/34/EÚ, a najmä jej článkom 20.

(6)

Na uvedené záruky sa vzťahuje zásada nediskriminácie, preto by sa nemalo pri požiadavkách na záruky rozlišovať medzi žiadateľmi v súkromnom a verejnom vlastníctve.

(7)

Záruky by mali zodpovedať miere rizika, ktoré predstavuje žiadateľ pre manažéra infraštruktúry v rôznych etapách prideľovania kapacity. Riziko sa považuje vo všeobecnosti za nízke, pokým je možné opätovne prideliť kapacitu iným železničným podnikom.

(8)

Záruku, ktorá sa požaduje v súvislosti s vypracovaním vhodných ponúk, možno považovať za primeranú, transparentnú a nediskriminačnú vtedy, keď manažér infraštruktúry stanoví jasné a transparentné pravidlá prípravy žiadosti o pridelenie kapacity v rámci podmienok používania siete a poskytne žiadateľom nevyhnutne potrebné podporné nástroje. Keďže schopnosť vypracovať vhodné ponuky nie je možné objektívne určiť pred podaním žiadosti, akúkoľvek nedostatočnú schopnosť žiadateľa vypracovať vhodné ponuky je možné konštatovať až po podaní žiadosti, a to na základe opakovaného nepredloženia daných ponúk alebo neposkytnutia nevyhnutne potrebných informácií manažérovi infraštruktúry. Žiadateľ je zodpovedný za uvedené nepredloženie, z ktorého vyplýva postih vrátane vylúčenia žiadateľa z podania žiadosti o osobitnú vlakovú trasu.

(9)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom výboru uvedeného v článku 62 ods. 1 smernice 2012/34/EÚ,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa stanovujú požiadavky na finančné záruky, ktoré môže požadovať manažér infraštruktúry s cieľom zabezpečiť splnenie svojich oprávnených očakávaní budúcich príjmov bez prekročenia úrovne primeranej úrovni činností zamýšľaných zo strany žiadateľa. Medzi tieto požiadavky patria najmä podmienky, kedy možno požadovať záruku alebo zálohovú platbu, ako aj výšku a trvanie finančnej záruky. Týmto nariadením sa okrem toho stanovujú určité podrobnosti, pokiaľ ide o kritériá posudzovania schopnosti žiadateľa vypracovať vhodné ponuky týkajúce sa pridelenia kapacity infraštruktúry.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmu:

 

„finančná záruka“ znamená a) zálohové platby na zníženie a predvídanie budúcich povinností zaplatenia poplatkov za infraštruktúru alebo b) zmluvné dojednanie, ktorým sa finančná inštitúcia (napríklad banka) zaviaže k uskutočneniu takýchto platieb pri ich splatnosti.

Článok 3

Podmienky pre finančné záruky

1.   Žiadateľ sa môže rozhodnúť splniť požiadavku na úhradu finančnej záruky buď prostredníctvom zálohovej platby alebo zmluvného dojednania v zmysle článku 2. Ak manažér infraštruktúry požaduje, aby žiadateľ uhradil zálohovú platbu na poplatky za infraštruktúru, nesmie zároveň požadovať žiadne iné finančné záruky za tie isté zamýšľané činnosti.

2.   Manažér infraštruktúry nesmie od žiadateľov požadovať poskytnutie finančných záruk okrem prípadov, keď ratingové hodnotenie žiadateľa naznačuje, že by mohol mať problémy s pravidelnými platbami poplatkov za infraštruktúru. V prípade potreby manažér infraštruktúry uvedie takéto ratingové hodnotenie vo svojich podmienkach používania siete v oddiele týkajúcom sa zásad spoplatňovania. Manažér infraštruktúry odôvodní svoju žiadosť o finančnú záruku ratingovým hodnotením nie starším ako dva roky, ktoré mu poskytla ratingová agentúra.

3.   Manažér infraštruktúry nesmie požadovať finančnú záruku:

a)

od určeného železničného podniku v prípade, že žiadateľ, ktorý nie je železničným podnikom, už poskytol alebo zaplatil finančnú záruku na účely úhrady budúcich platieb za tie isté predpokladané činnosti;

b)

ak má poplatok za infraštruktúru zaplatiť priamo manažérovi infraštruktúry príslušný orgán podľa nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1370/2007 (2).

Článok 4

Výška a trvanie finančných záruk

1.   Výška finančných záruk pripadajúca na jedného žiadateľa nesmie presiahnuť odhadovanú sumu poplatkov vzniknutých počas dvoch mesiacov prevádzky vlaku, ktorá je predmetom žiadosti.

2.   Od maximálnej odhadovanej výšky poplatkov uvedených v ods. 1 sa odrátajú rezervačné poplatky uhradené v súlade s článkom 36 smernice 2012/34/EÚ.

3.   Manažér infraštruktúry nesmie požadovať, aby finančná záruka nadobudla účinnosť skôr ako desať dní pred prvým dňom mesiaca, v ktorom železničný podnik začne prevádzku vlakov, na ktorú sa vzťahujú poplatky za infraštruktúru, platbu ktorých má táto finančná záruka pokryť. Ak je kapacita pridelená po tomto okamihu, manažér infraštruktúry môže požiadať o poskytnutie finančnej záruky aj v krátkej lehote.

Článok 5

Schopnosť vypracovať vhodné ponuky na účely pridelenia kapacity

Manažér infraštruktúry nesmie zamietnuť žiadosť o osobitnú vlakovú trasu s odôvodnením, že nebolo poskytnuté ubezpečenie o schopnosti vypracovať vhodnú ponuku na účely pridelenia kapacity infraštruktúry v zmysle článku 41 ods. 2 smernice 2012/34/EÚ, okrem prípadov, keď:

a)

žiadateľ neodpovedal na dve po sebe nasledujúce žiadosti o poskytnutie chýbajúcich informácií alebo opakovane odpovedal takým spôsobom, ktorý nespĺňa podmienky používania siete podľa článku 27 smernice 2012/34/EÚ a v prílohe IV k uvedenej smernici, pokiaľ ide o postupy podávania žiadostí o vlakové trasy a

b)

manažér infraštruktúry je schopný preukázať na žiadosť regulačného orgánu a k jeho spokojnosti, že podnikol všetky primerané kroky, aby podporil správne a včasné podanie žiadostí.

Článok 6

Prechodné ustanovenie

Manažéri infraštruktúry v prípade potreby uvedú svoje podmienky používania siete do súladu s ustanoveniami tohto nariadenia pre prvé obdobie platnosti cestovného poriadku od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od 16. júna 2015.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli 11. augusta 2014

Za Komisiu

predseda

José Manuel BARROSO


(1)  Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 32.

(2)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70, Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1.