28.3.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 94/243

(1)

Zdá sa, že vzhľadom na výsledky pracovného dokumentu útvarov Komisie z 27. júna 2011 s názvom Hodnotenie vplyvu a účinnosti právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania je vhodné, aby sa zachovali pravidlá obstarávania, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, keďže vnútroštátne orgány môžu naďalej ovplyvňovať konanie takýchto subjektov vrátane účasti na ich kapitáli a zastúpenia v ich správnych, riadiacich alebo dozorných orgánoch. Ďalším dôvodom na pokračovanie s reguláciou obstarávania v týchto odvetviach je uzatvorená povaha trhov, na ktorých subjekty v týchto odvetviach pôsobia, zapríčinená existenciou osobitných alebo výlučných práv, ktoré udeľujú členské štáty a ktoré sa týkajú zásobovania sietí, poskytovania prístupu do sietí alebo prevádzkovania sietí na účely poskytovania príslušných služieb.

(2)

V prípade zákaziek presahujúcich určitú hodnotu by sa mali vypracovať ustanovenia na koordináciu postupov obstarávania, aby sa zaistilo, že obstarávanie, ktoré vykonávajú subjekty pôsobiace v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb, sa otvorí hospodárskej súťaži. Takáto koordinácia je potrebná na zaistenie účinnosti zásad Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä zásad voľného pohybu tovaru, slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby, ako aj zásad, ktoré z nich vyplývajú, ako je rovnaké zaobchádzanie, nediskriminácia, vzájomné uznávanie, proporcionalita a transparentnosť. Vzhľadom na povahu dotknutých odvetví by koordinácia postupov obstarávania na úrovni Únie mala zriadiť rámec pre zdravú obchodnú prax a umožniť maximálna pružnosť, pričom by sa však zaistilo uplatňovanie uvedených zásad.

(3)

Pokiaľ ide o obstarávanie, ktorého hodnota je nižšia ako finančné limity pre uplatňovanie ustanovení o koordinácii na úrovni Únie, je vhodné pripomenúť judikatúru Súdneho dvora Európskej únie v súvislosti s náležitým uplatňovaním pravidiel a zásad ZFEÚ.

(4)

Verejné obstarávanie zohráva kľúčovú úlohu v stratégii Európa 2020 stanovenej v oznámení Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020, stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (ďalej len „stratégia Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“), keďže je jedným z trhovo orientovaných nástrojov, ktoré sa majú využívať na dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a na zabezpečenie čo najefektívnejšieho využitia verejných finančných prostriedkov. Na tento účel by sa pravidlá verejného obstarávania prijaté na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/17/ES (4) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/18/ES (5) mali zrevidovať a zmodernizovať s cieľom zvýšiť efektívnosť verejných výdavkov, uľahčiť najmä účasť malých a stredných podnikov (ďalej len „MSP“) na verejnom obstarávaní a umožniť verejným obstarávateľom a obstarávateľom, aby lepšie využívali verejné obstarávanie na podporu spoločných spoločenských cieľov. Takisto je potrebné spresniť základné pojmy a koncepcie, aby sa zaistila vyššia právna istota a aby sa do pravidiel začlenili určité aspekty príslušnej ustálenej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie.

(5)

Pri vykonávaní tejto smernice by sa mal zohľadňovať Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím (6), najmä v súvislosti s výberom prostriedkov komunikácie, technickými špecifikáciami, kritériami na vyhodnotenia ponúk a podmienkami plnenia zákazky.

(6)

Je vhodné, aby sa pojem „obstarávanie“ čo možno najviac približoval vymedzeniu, ktoré sa uplatňuje podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ (7), pričom sa náležite zohľadnia osobitosti odvetví, na ktoré sa vzťahuje táto smernica.

(7)

Malo by sa pripomenúť, že nič v tejto smernici nezaväzuje členské štáty, aby dodávateľsky zabezpečili alebo externalizovali poskytovanie služieb, ktoré si želajú poskytovať samy alebo organizovať iným spôsobom ako obstarávaním v zmysle tejto smernice. Táto smernica by sa nemala vzťahovať na poskytovanie služieb založené na zákonoch, iných právnych predpisoch alebo na pracovných zmluvách. V niektorých členských štátoch by to mohol byť prípad poskytovania určitých služieb verejnosti, ako je napríklad zásobovanie pitnou vodou.

(8)

Tiež je vhodné pripomenúť, že touto smernicou by nemali byť dotknuté právne predpisy členských štátov v oblasti sociálneho zabezpečenia. Táto smernica by sa tiež nemala zaoberať liberalizáciou služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, ktoré sú vyhradené verejným alebo súkromným subjektom, ani privatizáciou verejných subjektov poskytujúcich služby.

Rovnako by sa malo pripomenúť, že členské štáty môžu voľne organizovať poskytovanie povinných sociálnych služieb alebo iných služieb, ako sú napríklad poštové služby, buď ako služieb všeobecného hospodárskeho záujmu, alebo ako služieb všeobecného nehospodárskeho záujmu, alebo ako ich kombináciu. Je vhodné spresniť, že táto smernica by sa nemala vzťahovať na služby všeobecného nehospodárskeho záujmu.

(9)

Napokon by sa malo pripomenúť, že touto smernicou nie je dotknutá sloboda národných, regionálnych a miestnych orgánov vymedziť v súlade s právom Únie služby všeobecného hospodárskeho záujmu, ich rozsah a charakteristické znaky služieb, ktoré sa majú poskytovať, vrátane akýchkoľvek podmienok týkajúcich sa kvality služieb, aby sa napĺňali ich ciele v oblasti verejnej politiky. Touto smernicou by zároveň nemala byť dotknutá právomoc národných, regionálnych a miestnych orgánov poskytovať, zadávať a financovať služby všeobecného hospodárskeho záujmu v súlade s článkom 14 ZFEÚ a Protokolom 26 o službách všeobecného záujmu, ktorý je prílohou k ZFEÚ a Zmluve o Európskej únii (Zmluva o EÚ). Okrem toho sa táto smernica nezaoberá financovaním služieb všeobecného hospodárskeho záujmu ani systémami pomoci, ktorú poskytujú členské štáty najmä v sociálnej oblasti v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa hospodárskej súťaže.

(10)

Zákazka by sa mala považovať za zákazku na uskutočnenie stavebných prác len vtedy, keď jej predmet výslovne zahŕňa vykonanie činností uvedených v prílohe I, a to dokonca aj v prípade, keď zákazka zahŕňa aj poskytovanie iných služieb potrebných na vykonanie týchto činností. Zákazky na poskytnutie služieb, najmä v oblasti služieb správy majetku, môžu za určitých okolností zahŕňať stavebné práce. Pokiaľ však takéto stavebné práce majú vzhľadom na hlavný predmet zákazky len príležitostný charakter a sú jej možným následkom alebo ju dopĺňajú, skutočnosť, že takéto práce sú súčasťou zákazky, neoprávňuje kvalifikovať zákazku na poskytnutie služieb ako zákazku na uskutočnenie stavebných prác.

Verejní obstarávatelia by vzhľadom na rozmanitosť zákaziek na uskutočnenie stavebných prác mali mať možnosť ustanoviť, aby zákazky na vypracovanie projektovej dokumentácie a uskutočnenie stavebných prác mohli zadávať buď samostatne, alebo spoločne. Zámerom tejto smernice nie je predpisovať spoločné alebo samostatné zadávanie zákaziek.

(11)

Realizácia stavby zodpovedajúcej požiadavkám, ktoré stanovil obstarávateľ, si vyžaduje, aby daný obstarávateľ prijal opatrenia na vymedzenie typu stavby alebo prinajmenšom aby mal rozhodujúci vplyv na jej projekt. Skutočnosť, že dodávateľ realizuje celú stavbu alebo jej časť vlastnými prostriedkami alebo zabezpečí realizáciu inými prostriedkami, by nemala zmeniť klasifikáciu zákazky ako zákazky na uskutočnenie stavebných prác, pokiaľ dodávateľ preberá priamy alebo nepriamy záväzok, ktorý je právne vymožiteľný, s cieľom zabezpečiť, aby sa stavebné práce realizovali.

(12)

Pojem „verejní obstarávatelia“, a najmä pojem „verejnoprávne inštitúcie“ bol opakovane preskúmaný v rámci judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Aby sa spresnilo, že rozsah pôsobnosti tejto smernice určený zásadou ratione personae by mal ostať nezmenený, je vhodné zachovať vymedzenia, z ktorých vychádzal samotný Súdny dvor, a začleniť určitý počet spresnení vyplývajúcich z tejto judikatúry ako kľúčový prvok pre chápanie samotných vymedzení pojmov bez zámeru zmeniť chápanie tohto konceptu, ako vyplýva z judikatúry.

Na tento účel by sa malo spresniť, že inštitúcia, ktorá pracuje v bežných trhových podmienkach, zameriava sa na vytváranie zisku a znáša straty spojené s vykonávaním svojej činnosti, by sa nemala považovať za „verejnoprávnu inštitúciu“, keďže potreby všeobecného záujmu, na ktorých plnenie bola zriadená alebo ktorých plnením bola poverená, sa môžu považovať za potreby priemyselnej alebo komerčnej povahy. Podobne boli v judikatúre preskúmané aj podmienky súvisiace s pôvodom financovania takéhoto orgánu, pričom okrem iného spresnila, že financovanie „z väčšej časti“ znamená viac ako polovicu a že takéto financovanie môže zahŕňať platby od používateľov, ktoré sa stanovia, vypočítajú a inkasujú v súlade s pravidlami verejného práva.

(13)

Pri zmiešaných zákazkách by sa v prípade, ak jednotlivé časti, ktoré takúto zákazku tvoria, nie sú objektívne oddeliteľné, mali uplatniteľné pravidlá určiť so zreteľom na hlavný predmet zákazky. Malo by sa preto spresniť, ako by mali obstarávatelia určiť, či sú jednotlivé časti oddeliteľné. Takéto spresnenie by malo vychádzať z príslušnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Určovanie oddeliteľnosti by sa malo vykonávať v každom jednotlivom prípade, v rámci ktorého by nemali stačiť len vyjadrené alebo predpokladané zámery obstarávateľa považovať rôzne aspekty tvoriace zmiešanú zákazku za neoddeliteľné, ale tieto zámery by sa mali doložiť objektívnymi dôkazmi, na základe ktorých by ich bolo možné odôvodniť a z ktorých by vyplývala potreba uzavrieť jednu zmluvu. Takáto odôvodnená potreba uzavrieť jednu zmluvu by mohla existovať napríklad v prípade výstavby jedinej budovy, ktorej jednu časť by mal využívať priamo dotknutý obstarávateľ a ďalšia časť by sa mala využívať na základe koncesií, napríklad na účely poskytovania parkovania pre verejnosť. Malo by sa spresniť, že potreba uzavrieť jednu zmluvu môže vyplývať z dôvodov technickej aj ekonomickej povahy.

(14)

V prípade zmiešaných zákaziek, ktoré možno oddeliť, majú obstarávatelia vždy možnosť zadať samostatné zákazky na samostatné časti zmiešanej zákazky, pričom v takom prípade by sa ustanovenia uplatniteľné na každú samostatnú časť mali stanoviť výlučne vzhľadom na vlastnosti tejto špecifickej zákazky. Na druhej strane, ak sa obstarávatelia rozhodnú zahrnúť do obstarávania iné prvky, bez ohľadu na to, aká by bola hodnota týchto dodatočných prvkov a aký právny režim by sa na ne inak vzťahoval, hlavnou zásadou by malo byť, že v prípade, že by sa zákazka mala zadať podľa ustanovení tejto smernice, ak by sa zadala samostatne, potom by sa táto smernica mala naďalej uplatňovať na celú zmiešanú zákazku.

(15)

Osobitné ustanovenie by sa však malo stanoviť pre zmiešané zákazky zahŕňajúce obranné alebo bezpečnostné aspekty alebo časti, na ktoré sa nevzťahuje ZFEÚ. V takých prípadoch by sa neuplatňovanie tejto smernice malo umožniť za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov a že rozhodnutie o zadaní jedinej zákazky sa neprijme na účely vylúčenia zákaziek z uplatňovania tejto smernice alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES (8). Malo by sa spresniť, že obstarávateľom by sa nemalo brániť v tom, aby si zvolili uplatňovanie tejto smernice na určité zmiešané zákazky namiesto uplatňovania smernice 2009/81/ES.

(16)

Zákazky by sa okrem toho mali môcť zadávať na účely splnenia požiadaviek vyplývajúcich z niekoľkých činností, ktoré by mohli podliehať rozličným právnym režimom. Malo by sa spresniť, že právny režim uplatniteľný na jednu zákazku, ktorá má zahŕňať niekoľko činností, by mal podliehať pravidlám uplatniteľným na činnosť, na ktorú je zákazka primárne určená. Určenie činnosti, na akú je zákazka primárne určená, môže vychádzať z analýzy požiadaviek, ktoré musí konkrétna zákazka spĺňať, vykonanej obstarávateľom na účely stanovenia predpokladanej hodnoty zákazky a vypracovania súťažných podkladov. V určitých prípadoch, napríklad pri nákupe jedného kusa zariadenia na vykonávanie činností, pri ktorých by neboli k dispozícii informácie umožňujúce odhad príslušnej miery využitia, by mohlo byť objektívne nemožné určiť, na akú činnosť je zákazka primárne určená. Mali by sa preto určiť pravidlá, ktoré sa uplatnia v takýchto prípadoch.

(17)

Malo by sa spresniť, že pojem „hospodárske subjekty“ by sa mal vykladať široko, aby zahŕňal všetky osoby a/alebo subjekty, ktoré ponúkajú uskutočnenie stavebných prác, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb na trhu, a to bez ohľadu na právnu formu, akú si zvolili na svoje fungovanie. Preto by sa pojem „hospodársky subjekt“ mal vzťahovať na všetky firmy, pobočky, dcérske spoločnosti, verejné obchodné spoločnosti, družstevné spoločenstvá, spoločnosti s ručením obmedzeným, univerzity, či už verejné, alebo súkromné, a iné formy subjektov, než sú fyzické osoby, a to za každých okolností bez ohľadu na to, či ide o „právnické osoby“.

(18)

Malo by sa spresniť, že skupiny hospodárskych subjektov vrátane prípadu, keď majú formu dočasného združenia, sa môžu zúčastniť na postupoch zadávania zákaziek bez toho, aby museli nadobudnúť osobitnú právnu formu. Pokiaľ je to nevyhnutné, napríklad ak sa vyžaduje spoločné a nerozlučné ručenie, osobitná forma sa môže vyžadovať, ak sa takýmto skupinám zadala zákazka.

Malo by sa tiež spresniť, že obstarávatelia by mali byť schopní výslovne stanoviť, ako majú skupiny hospodárskych subjektov splniť kritériá a požiadavky týkajúce sa kvalifikácie a kvalitatívneho výberu uvedené v tejto smernici, ktoré sa vyžadujú od hospodárskych subjektov zúčastňujúcich sa samostatne.

Plnenie zákaziek skupinami hospodárskych subjektov si môže vyžadovať stanovenie podmienok, ktoré sa neukladajú individuálnym účastníkom. Takéto podmienky, ktoré by mali byť opodstatnené z objektívnych dôvodov a primerané, by mohli zahŕňať napríklad požiadavky, ako je určenie spoločného zastúpenia alebo vedúceho partnera na účely postupu obstarávania alebo poskytnutie informácií o ich zložení.

(19)

V záujme zabezpečenia skutočného otvorenia trhu a spravodlivej rovnováhy pri uplatňovaní pravidiel obstarávania v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb je potrebné, aby sa subjekty, na ktoré sa smernica vzťahuje, vymedzili na inom základe ako na základe svojho právneho štatútu. Malo by sa preto zabezpečiť, aby nebolo dotknuté rovnaké zaobchádzanie s obstarávateľmi, ktorí pôsobia vo verejnom sektore, a obstarávateľmi, ktorí pôsobia v súkromnom sektore. Takisto je potrebné zabezpečiť, aby v súlade s článkom 345 ZFEÚ nebola dotknutá úprava vlastníckych vzťahov uplatňovaná v členských štátoch.

(20)

Pojem osobitných alebo výlučných práv je nevyhnutný na vymedzenie rozsahu pôsobnosti tejto smernice, keďže subjekty, ktoré nie sú verejnými obstarávateľmi ani verejnými podnikmi v zmysle tejto smernice, podliehajú jej ustanoveniam len v prípade, že vykonávajú jednu z činností zahrnutých na základe týchto práv. Je preto vhodné spresniť, že práva, ktoré sa udelili na základe postupu založeného na objektívnych kritériách, najmä v súlade s právnymi predpismi Únie, a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nepredstavujú osobitné ani výlučné práva na účely tejto smernice.

Medzi uvedené právne predpisy by mala patriť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES (9), smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES (10), smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/67/ES (11), smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (12) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (13).

Malo by sa tiež spresniť, že tento zoznam právnych predpisov nie je úplný a že práva v akejkoľvek forme vrátane právnych aktov o koncesiách, ktoré sa udelili na základe iných konaní založených na objektívnych kritériách a pre ktoré sa zaistilo primerané zverejnenie, nepredstavujú osobitné alebo výlučné práva na účely vymedzenia rozsahu pôsobnosti tejto smernice ratione personae. Pojem výlučných práv by sa mal uplatňovať aj vtedy, keď sa zisťuje, či by uplatnenie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž bolo opodstatnené, pretože z dôvodu ochrany niektorých výlučných práv môže stavebné práce, tovar alebo služby poskytovať len určitý hospodársky subjekt.

So zreteľom na rôzne ratio legis týchto ustanovení by sa však malo spresniť, že pojem výlučných práv nemusí mať v uvedených dvoch kontextoch rovnaký význam. Je preto potrebné spresniť, že subjekt, ktorý postupom založeným na objektívnych kritériách, pre ktoré sa zaistila primeraná transparentnosť, získal výlučné právo na poskytovanie príslušnej služby v danej geografickej oblasti, by v prípade súkromnej organizácie nebol samotným obstarávateľom, ale by bol napriek tomu jediným subjektom, ktorý by mohol poskytovať túto službu v danej oblasti.

(21)

Niektoré subjekty sú aktívne v oblasti výroby, prepravy alebo distribúcie tepla aj chladenia. Môže tak vzniknúť určitá neistota, pokiaľ ide o to, ktoré pravidlá sa uplatňujú v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa tepla a ktoré v súvislosti s činnosťami týkajúcimi sa chladenia. Malo by sa preto spresniť, že na verejných obstarávateľov, verejné podniky a súkromné spoločnosti, ktoré sú aktívne v odvetví vykurovania, sa vzťahuje táto smernica, avšak pokiaľ ide o súkromné podniky, pod dodatočnou podmienkou, že svoju činnosť vykonávajú na základe osobitných alebo výlučných práv. Na druhej strane sa na verejných obstarávateľov, ktorí vykonávajú činnosť v oblasti chladenia, vzťahujú pravidlá smernice 2014/24/EÚ, zatiaľ čo na verejné podniky a súkromné podniky sa pravidlá obstarávania nevzťahujú, a to bez ohľadu na to, či súkromné podniky vykonávajú svoju činnosť na základe osobitných, alebo výlučných práv. Napokon by sa malo spresniť, že zákazky zadávané na účely vykonávania zmlúv týkajúcich sa vykurovania a chladenia by sa mali preskúmať podľa ustanovení o zmluvách na vykonávanie viacerých činností, aby sa určilo, ktoré pravidlá obstarávania, ak vôbec nejaké, budú upravovať ich zadávanie.

(22)

Pred plánovaním akejkoľvek zmeny rozsahu pôsobnosti tejto smernice a smernice 2014/24/EÚ v tomto odvetví by sa mala preskúmať situácia v odvetví chladenia s cieľom získať dostatočné informácie, najmä pokiaľ ide o situáciu v oblasti hospodárskej súťaže, úroveň cezhraničného obstarávania a názory zúčastnených subjektov. Vzhľadom na to, že uplatňovanie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ (14) v tomto odvetví by mohlo mať značný vplyv v zmysle otvárania trhu, bolo by vhodné, aby sa uvedené preskúmanie vykonalo pri posudzovaní vplyvu smernice 2014/23/EÚ.

(23)

Bez toho, aby sa akýmkoľvek spôsobom rozšíril rozsah pôsobnosti tejto smernice, by sa malo spresniť, že ak sa v tejto smernici odkazuje na zásobovanie elektrinou, patrí sem aj výroba a veľkoobchodný a maloobchodný predaj elektriny.

(24)

Pri obstarávateľoch pôsobiacich v odvetví pitnej vody môže ísť aj o iné činnosti týkajúce sa vody, ako napr. projekty využívania vodnej energie, zavlažovania, odvodňovania pôdy alebo likvidácie a čistenia odpadových vôd. V takomto prípade by obstarávatelia mali mať možnosť uplatňovať postupy obstarávania stanovené v tejto smernici pri všetkých svojich činnostiach týkajúcich sa vody nezávisle od toho, na ktorú časť „vodného cyklu“ sa vzťahujú. Pravidlá obstarávania navrhnuté pre dodávku výrobkov však nie sú vhodné na nákup vody, keďže je potrebné, aby sa voda obstarávala zo zdrojov v blízkosti oblasti, v ktorej sa použije.

(25)

Je vhodné vylúčiť obstarávanie na účely prieskumu nálezísk ropy a plynu, keďže sa zistilo, že v tomto odvetví vládne taký konkurenčný tlak, že disciplína pri obstarávaní, ktorá vyplýva z pravidiel obstarávania na úrovni Únie, už nie je potrebná. Vzhľadom na to, že ťažba ropy a plynu patrí naďalej do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, môže byť potrebné rozlišovať medzi prieskumom a ťažbou. V takomto prípade by sa za „prieskum“ mali považovať aj činnosti, ktoré sa vykonávajú so zámerom preskúmania skutočnosti, či sa v danej oblasti nachádza ropa a plyn, a ak áno, či sú komerčne využiteľné, zatiaľ čo „ťažba“ by sa mala považovať za „produkciu“ ropy a plynu. V súlade s osvedčenou praxou pri fúziách by „produkcia“ mala tiež zahŕňať „rozvoj“, t. j. vytvorenie primeranej infraštruktúry pre budúcu produkciu (ropné plošiny, ropovody, terminály atď.).

(26)

Verejní obstarávatelia by mali využívať všetky možné prostriedky, ktoré majú k dispozícii na základe vnútroštátneho práva, s cieľom zabrániť narušeniam postupov obstarávania vyplývajúcim z konfliktov záujmov. To by mohlo zahŕňať postupy zamerané na identifikáciu konfliktov záujmov, predchádzanie týmto konfliktom a ich nápravu.

(27)

Rozhodnutím Rady 94/800/ES (15) sa schválila najmä Dohoda Svetovej obchodnej organizácie o vládnom obstarávaní (ďalej len „GPA“). Zámerom GPA je vytvoriť multilaterálny rámec vyvážených práv a povinností týkajúcich sa verejných zákaziek s cieľom dosiahnuť liberalizáciu a expanziu svetového obchodu. V prípade zákaziek, na ktoré sa vzťahujú prílohy 3, 4 a 5 a všeobecné poznámky k dodatku č. I Európskej únie ku GPA, ako aj iné relevantné medzinárodné dohody, ktorými je Únia viazaná, by obstarávatelia mali splniť povinnosti vyplývajúce z týchto dohôd uplatňovaním tejto smernice na hospodárske subjekty tretích krajín, ktoré sú signatármi týchto dohôd.

(28)

GPA sa vzťahuje na zákazky, ktoré presahujú určité finančné limity stanovené v GPA a sú vyjadrené ako zvláštne práva čerpania. Finančné limity stanovené v tejto smernici by sa mali zosúladiť, aby sa zabezpečilo, že budú zodpovedať ekvivalentom finančných limitov GPA vyjadreným v eurách. Malo by sa prijať aj ustanovenie o pravidelnom preskúmaní finančných limitov vyjadrených v eurách v záujme ich úpravy, a to prostredníctvom výlučne matematickej operácie, podľa možných zmien v hodnote eura vo vzťahu k týmto zvláštnym právam čerpania.

Okrem týchto pravidelných matematických úprav by sa malo počas ďalšieho kola rokovaní preskúmať zvýšenie finančných limitov stanovených v GPA.

S cieľom vyhnúť sa multiplikácii finančných limitov je okrem toho vhodné, a to bez toho, aby tým boli dotknuté medzinárodné záväzky Únie, pokračovať v uplatňovaní tých istých finančných limitov na všetkých obstarávateľov nezávisle od odvetvia, v ktorom pôsobia.

(29)

Malo by sa spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty zákazky sa musia vziať do úvahy všetky príjmy, či už od obstarávateľa, alebo od tretích strán.

Zároveň by sa malo spresniť, že na účely určovania predpokladaných finančných limitov by sa pojem „podobný tovar“ mal chápať ako produkty, ktoré sú určené na rovnaké alebo podobné použitie, ako je tovar predstavujúci určitú škálu potravín alebo jednotlivé položky kancelárskeho nábytku. Obvykle by hospodársky subjekt, ktorý je aktívny v danej oblasti, pravdepodobne vykonával dodanie takéhoto tovaru ako súčasť svojej bežnej škály produktov.

(30)

Na účely určenia predpokladanej hodnoty daného obstarávania by sa malo spresniť, že pri určovaní predpokladanej hodnoty by malo byť možné vychádzať z rozdelenia obstarávania len vtedy, keď je to opodstatnené z objektívnych dôvodov. Napríklad by mohlo byť opodstatnené určiť predpokladanú hodnotu zákazky na úrovni samostatnej prevádzkovej jednotky obstarávateľa, a to za predpokladu, že daná jednotka je samostatne zodpovedná za svoje obstarávanie. To možno predpokladať v prípade, keď samostatná prevádzková jednotka nezávisle vykonáva postupy obstarávania a prijíma rozhodnutia o nákupe, disponuje samostatným rozpočtovým riadkom pre predmetné obstarávanie, nezávisle uzatvára zmluvu a financuje zákazku z rozpočtu, ktorý má k svojej dispozícii. Rozdelenie nie je opodstatnené v prípade, keď obstarávateľ iba decentralizovane organizuje obstarávanie.

(31)

Táto smernica, ktorá je určená členským štátom, sa neuplatňuje na obstarávanie, ktoré vykonávajú medzinárodné organizácie vo vlastnom mene a na vlastný účet. V tejto súvislosti je však potrebné spresniť, do akej miery by sa táto smernica mala uplatňovať na obstarávanie, ktoré sa riadi osobitnými medzinárodnými pravidlami.

(32)

Malo by sa pripomenúť, že rozhodcovské a zmierovacie služby a iné podobné formy alternatívneho riešenia sporov obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci, na ktorých sa dohodne alebo ktorí sa vyberú spôsobom, ktorý nemožno riadiť pravidlami obstarávania. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa neuplatňuje na zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa poskytnutia takýchto služieb, a to bez ohľadu na ich označenie podľa vnútroštátneho práva.

(33)

Určitý počet právnych služieb poskytujú poskytovatelia služieb, ktorých určili súdne orgány členského štátu, zahŕňajú zastupovanie klientov v súdnom konaní právnikmi, musia ich poskytovať notári alebo sú spojené s výkonom úradnej moci. Takéto právne služby obvykle poskytujú orgány alebo jednotlivci určení alebo vybraní spôsobom, ktorý sa nemôže riadiť pravidlami obstarávania, ako napríklad určenie prokurátorov v niektorých členských štátoch. Tieto právne služby by sa preto mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

(34)

Je vhodné spresniť, že pojem finančné nástroje uvedený v tejto smernici má rovnaký význam ako v iných predpisoch o vnútornom trhu a vzhľadom na nedávne vytvorenie európskeho nástroja finančnej stability a európskeho mechanizmu pre stabilitu by sa malo ustanoviť, že operácie vykonané uvedeným nástrojom a uvedeným mechanizmom by sa mali vylúčiť z rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Napokon by sa malo spresniť, že z rozsahu pôsobnosti tejto smernice by sa mali vylúčiť pôžičky, a to bez ohľadu na to, či súvisia s emisiou cenných papierov, alebo inými finančnými nástrojmi či inými operáciami, ktoré sa ich týkajú.

(35)

Malo by sa pripomenúť, že v článku 5 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (16) sa výslovne stanovuje, že smernice 2004/17/ES a 2004/18/ES sa uplatňujú na zákazky na služby a na zákazky na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave, pričom nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa uplatňuje na koncesie na služby vo verejnom záujme v autobusovej alebo električkovej osobnej doprave. Ďalej by sa malo pripomenúť, že uvedené nariadenie sa naďalej uplatňuje na zákazky na služby vo verejnom záujme, ako aj na koncesie na služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom. S cieľom objasniť vzťah medzi touto smernicou a nariadením (ES) č. 1370/2007 by sa malo výslovne stanoviť, že táto smernica by nemala byť uplatniteľná na verejné zákazky na poskytnutie služieb v prípade poskytovania služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom, ktorých zadávanie by malo byť naďalej predmetom uvedeného nariadenia. Pokiaľ sa v nariadení (ES) č. 1370/2007 ponecháva na vnútroštátne právo možnosť odchýliť sa od pravidiel, ktoré sa v ňom ustanovujú, členským štátom by malo byť umožnené vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch naďalej stanovovať, že verejné zákazky na služby sa v prípade služieb verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom musia zadávať postupom zadávania zákaziek pri dodržiavaní všeobecných pravidiel verejného obstarávania v daných členských štátoch.

(36)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na niektoré pohotovostné služby, ak ich poskytujú neziskové organizácie alebo združenia, keďže by bolo ťažké zachovať osobitnú povahu týchto organizácií, ak by poskytovatelia služieb museli byť vybraní v súlade s postupmi stanovenými v tejto smernici. Toto vylúčenie by však nemalo presahovať prísne nevyhnutné hranice. Preto by sa malo výslovne stanoviť, že služby prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami by sa nemali vylúčiť. V tejto súvislosti je ďalej nevyhnutné spresniť, že CPV skupina 601 „Služby cestnej dopravy“ nezahŕňa služby sanitárnych vozidiel uvedené v CPV triede 8514. Malo by sa preto spresniť, že na služby, na ktoré sa vzťahuje kód CPV 85143000-3 a ktoré pozostávajú výlučne zo služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami, by sa mal vzťahovať osobitný režim stanovený pre sociálne a iné osobitné služby (ďalej len „zjednodušený režim“). Následne na zmiešané zákazky na poskytovanie služieb sanitárnych vozidiel by sa mal všeobecne tiež vzťahovať zjednodušený režim, ak je hodnota služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami väčšia ako hodnota iných služieb sanitárnych vozidiel.

(37)

V niektorých prípadoch môže byť verejný obstarávateľ alebo združenie verejných obstarávateľov jediným zdrojom konkrétnej služby, v súvislosti s poskytovaním ktorej požíva výlučné právo podľa zákonov, iných právnych predpisov alebo uverejnených správnych opatrení, ktoré sú v súlade so ZFEÚ. Malo by sa spresniť, že táto smernica sa nemusí uplatňovať na zadávanie verejných zákaziek na poskytnutie služieb uvedenému verejnému obstarávateľovi alebo združeniu.

(38)

Pokiaľ ide o otázku, do akej miery by sa na zmluvy uzavreté medzi verejnými obstarávateľmi mali vzťahovať pravidlá verejného obstarávania, existuje značná právna neistota. Príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie sa v jednotlivých členských štátoch, dokonca aj medzi verejnými obstarávateľmi, vykladá rôznymi spôsobmi. Keďže uvedená judikatúra by bola rovnako uplatniteľná na verejné orgány pôsobiace v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, je vhodné zaistiť, aby sa v tejto smernici a smernici 2014/24/EÚ uplatňovali rovnaké pravidlá a aby sa vykladali rovnakým spôsobom.

(39)

Mnoho obstarávateľov je organizovaných ako hospodárska skupina, ktorá môže pozostávať zo súboru samostatných podnikov; každý z týchto podnikov má často špecializovanú úlohu v celkovom kontexte hospodárskej skupiny. Je preto vhodné vylúčiť určité zákazky na služby, tovar a práce zadávané pridruženému podniku, ktorého hlavnou činnosťou je poskytovanie takýchto služieb, dodávanie tovaru alebo uskutočňovanie prác pre skupinu, ktorej je členom, a nie ich ponúkanie na trhu. Takisto je vhodné vylúčiť určité zákazky na služby, tovar a práce, ktoré obstarávateľ zadáva spoločnému podniku, ktorý vytvorilo niekoľko obstarávateľov na účely vykonávania činností, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorého členom je aj tento subjekt. Je však vhodné zaistiť, aby toto vylúčenie nemalo za následok narušenie hospodárskej súťaže v prospech podnikov alebo spoločných podnikov, ktoré sú pridružené k obstarávateľom; je vhodné stanoviť primeraný súbor pravidiel, najmä pokiaľ ide o maximálne limity, v rámci ktorých podniky môžu získavať časť svojho obratu na trhu a pri ktorých prekročení by stratili možnosť, aby im boli zadané zákazky bez výzev na súťaž, ako aj pokiaľ ide o zloženie spoločných podnikov a stabilitu väzieb medzi týmito spoločnými podnikmi a obstarávateľmi, ktorí ich tvoria.

(40)

Takisto je vhodné objasniť vzťah medzi ustanoveniami o spolupráci medzi verejnými orgánmi a ustanoveniami o zadávaní zákaziek pridruženým podnikom alebo v kontexte spoločných podnikov.

(41)

Podniky by sa mali považovať za pridružené, ak medzi obstarávateľom a príslušným podnikom existuje priamy alebo nepriamy dominantný vplyv alebo ak sú obaja pod dominantným vplyvom iného podniku; v tejto súvislosti by súkromná účasť ako taká nemala byť relevantná. Overenie skutočnosti, či je podnik pridružený k danému obstarávateľovi, by malo byť čo najľahšie. Vzhľadom na to, že možná existencia takéhoto priameho alebo nepriameho dominantného vplyvu by už musela byť overená na účely rozhodnutia o tom, či by sa ročná účtovná závierka dotknutých podnikov a subjektov mala konsolidovať, podniky by sa teda mali považovať za pridružené, keď je ich ročná účtovná závierka konsolidovaná. Pravidlá Únie týkajúce sa konsolidovaných účtovných závierok sa však v niektorých prípadoch neuplatňujú, napríklad v dôsledku veľkosti príslušných podnikov alebo nesplnenia určitých podmienok súvisiacich s ich právnou formou. V takých prípadoch, keď smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ (17) nie je uplatniteľná, bude nevyhnutné preskúmať, či existuje priamy, alebo nepriamy dominantný vplyv pri zohľadnení vlastníctva, finančnej účasti alebo pravidiel, ktoré sa vzťahujú na podniky.

(42)

Malo by sa podporovať spolufinancovanie programov výskumu a vývoja zdrojmi z príslušného odvetvia. Malo by sa preto objasniť, že táto smernica sa uplatňuje len vtedy, keď takéto spolufinancovanie neexistuje a výsledok činností v oblasti výskumu a vývoja patrí dotknutému obstarávateľovi. Tým by sa však nemala vylúčiť možnosť, aby poskytovateľ služby po vykonaní týchto činností mohol v súvislosti s nimi zverejniť ich súhrn, zatiaľ čo obstarávateľ si ponechá výlučné právo na použitie výsledku výskumu a vývoja pri vykonávaní vlastnej činnosti. Fiktívne podieľanie sa na výsledkoch výskumu a vývoja alebo výhradne symbolická účasť na odmene pre poskytovateľa služieb by však nemali brániť uplatňovaniu tejto smernice.

(43)

Táto smernica by sa nemala uplatňovať na zákazky, ktoré povoľujú vykonávanie činnosti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica, ani na súťaže návrhov organizované na účely vykonávania takejto činnosti, ak sú v členskom štáte, v ktorom sa má činnosť vykonávať, priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je obmedzený prístup. Je preto vhodné zachovať postup, ktorý je uplatniteľný na všetky odvetvia alebo ich časti, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a ktorý umožní zohľadniť vplyv súčasného alebo budúceho otvorenia sa hospodárskej súťaži. Takýto postup by mal príslušným subjektom poskytovať právnu istotu, rovnako ako primeraný rozhodovací proces, ktorý by v krátkych lehotách zabezpečil jednotné uplatňovanie práva Únie v tejto oblasti. V záujme právnej istoty by sa malo spresniť, že všetky rozhodnutia prijaté pred nadobudnutím účinnosti tejto smernice v súvislosti s uplatniteľnosťou príslušných ustanovení v zmysle článku 30 smernice 2004/17/ES budú naďalej uplatniteľné.

(44)

Priame vystavenie hospodárskej súťaži by sa malo posudzovať na základe objektívnych kritérií so zreteľom na osobitné charakteristiky príslušného odvetvia alebo jeho častí. Toto posúdenie je však obmedzené uplatniteľnými krátkymi lehotami a tým, že sa musí zakladať na informáciách, ktoré má Komisia k dispozícii, a to buď už z dostupných zdrojov, alebo z informácií, ktoré sa získali v súvislosti so žiadosťou podľa článku 35, ktoré nie je možné doplniť časovo náročnejšími metódami, okrem iného najmä verejnými dotazníkmi určenými dotknutým hospodárskym subjektom. Posúdením priameho vystavenia hospodárskej súťaži, ktoré sa môže vykonať v súvislosti s touto smernicou, teda nie je dotknuté plnohodnotné uplatňovanie práva týkajúceho sa hospodárskej súťaže.

(45)

Posúdenie, či daný sektor alebo jeho časti sú priamo vystavené hospodárskej súťaži, by sa malo preskúmať so zreteľom na konkrétnu oblasť, v ktorej hospodárske subjekty vykonávajú činnosť alebo jej príslušné časti, t. j. so zreteľom na „príslušný geografický trh“. Keďže uvedený pojem je pre takéto posúdenie mimoriadne dôležitý, mal by sa primeraným spôsobom vymedziť, a to na základe existujúcich pojmov práva Únie. Malo by sa tiež spresniť, že príslušný geografický trh sa nemusí zhodovať s územím dotknutého členského štátu; z tohto dôvodu by malo byť možné obmedziť rozhodnutia, ktoré sa týkajú uplatniteľnosti výnimiek, na časti územia dotknutého členského štátu.

(46)

Vykonávanie a uplatňovanie príslušných právnych predpisov Únie, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť, by sa malo považovať za dostatočný dôvod na to, aby sa dalo predpokladať, že k príslušnému trhu existuje voľný prístup. Takéto príslušné právne predpisy by sa mali uviesť v prílohe, ktorú môže Komisia aktualizovať. Komisia by pri aktualizácii uvedenej prílohy mala zohľadniť najmä možné prijatie opatrení vyžadujúcich skutočné otvorenie iných odvetví hospodárskej súťaži, ako sú odvetia už uvedené v uvedenej prílohe, napr. vnútroštátnej osobnej železničnej dopravy.

(47)

Ak sa voľný prístup k danému trhu nepredpokladá na základe vykonávania príslušných právnych predpisov Únie, malo by sa de iure a de facto preukázať, že takýto prístup je voľný. Ak členský štát rozšíri uplatňovanie právneho aktu Únie, ktorým sa dané odvetvie otvára hospodárskej súťaži, o situácie, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti uvedeného právneho aktu, napr. uplatnením smernice 94/22/ES na odvetvie uhlia alebo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2012/34/EÚ (18) na službu osobnej dopravy na vnútroštátnej úrovni, uvedená skutočnosť by sa mala zohľadniť pri posudzovaní toho, či je prístup k príslušnému odvetviu voľný.

(48)

Nezávislé vnútroštátne orgány, ako napríklad sektorové regulačné orgány alebo orgány pre hospodársku súťaž, majú za normálnych okolností špecializované know-how, informácie a znalosti, ktoré by boli potrebné pri posudzovaní skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený. K žiadostiam o výnimku sa preto v primeraných prípadoch priloží aktuálne stanovisko k situácii v oblasti hospodárskej súťaže v príslušnom odvetví alebo by v nich takéto stanovisko nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za príslušnú činnosť, malo byť už zahrnuté.

V prípade neprítomnosti odôvodneného a podloženého stanoviska nezávislého vnútroštátneho orgánu, ktorý je zodpovedný za príslušnú činnosť, by bol na posúdenie žiadosti o výnimku potrebný dlhší čas. Obdobia, v rámci ktorých Komisia musí vykonať svoje posúdenie takýchto žiadostí, by sa preto mali primeraným spôsobom upraviť.

(49)

Komisia by mala mať vždy povinnosť preskúmať žiadosti, ktoré sú v súlade s podrobnými pravidlami uplatňovania postupov zameraných na zistenie skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený. Malo by sa však tiež spresniť, že takéto žiadosti môžu byť natoľko komplexné, že nemusí byť vždy možné zabezpečiť prijatie v uplatniteľných lehotách vykonávacích aktov na zistenie skutočnosti, či sú dané činnosti alebo ich časti priamo vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, ku ktorým nie je prístup obmedzený.

(50)

Malo by sa spresniť, že Komisia by mala mať možnosť požiadať členské štáty alebo obstarávateľov o poskytnutie alebo doplnenie či objasnenie informácií. Komisia by mala stanoviť vhodnú lehotu, aby tak urobili, pričom primerane zohľadní aj potrebu dodržiavania stanovených lehôt na prijatie vykonávacieho aktu zo strany Komisie, a mala by zohľadniť faktory, ako je komplexnosť požadovaných informácií a skutočnosť, či sú jednoducho dostupné.

(51)

Zamestnanie a povolanie prispievajú k začleneniu do spoločnosti a sú kľúčovými prvkami pri zabezpečovaní rovnakých príležitostí pre všetkých. V tejto súvislosti môžu zohrávať významnú úlohu chránené dielne. To isté platí v prípade iných sociálnych podnikov, ktorých hlavným cieľom je podporovať sociálne a profesionálne začlenenie alebo opätovné začlenenie osôb so zdravotným postihnutím a znevýhodnených osôb, akými sú nezamestnaní, osoby patriace k znevýhodneným menšinám alebo inak sociálne marginalizovaným skupinám. Takéto dielne alebo podniky však nemusia byť schopné získať zákazky za normálnych podmienok súťaže. Z toho dôvodu je vhodné ustanoviť, aby členské štáty takýmto dielňam alebo podnikom mohli vyhradiť právo zúčastňovať sa na postupe zadávania verejných zákaziek alebo niektorých ich častí, alebo vyhradiť plnenie zákaziek v rámci programov chránených pracovných miest.

(52)

So zreteľom na primerané zahrnutie environmentálnych, sociálnych a pracovných požiadaviek do postupov verejného obstarávania je osobitne dôležité, aby členské štáty a obstarávatelia prijímali príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť dodržiavanie povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva, ktoré sa uplatňujú tam, kde sa vykonávajú stavebné práce alebo poskytujú služby, a vyplývajú zo zákonov, nariadení, vyhlášok a rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni Únie, ako aj z kolektívnych zmlúv, a to za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie. Rovnako by sa počas plnenia zákazky mali uplatňovať povinnosti vyplývajúce z medzinárodných dohôd ratifikovaných všetkými členskými štátmi a uvedených v prílohe XIV. To by však v žiadnom prípade nemalo brániť v uplatňovaní podmienok zamestnávania, ktoré sú pre zamestnancov priaznivejšie.

Relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so základnými zásadami práva Únie, najmä so zreteľom na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania. Takéto relevantné opatrenia by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 96/71/ES (19) a zároveň tak, aby sa zabezpečilo rovnaké zaobchádzanie a aby sa priamo či nepriamo nediskriminovali hospodárske subjekty ani pracovníci z iných členských štátov.

(53)

Služby by sa mali považovať za poskytované na mieste, na ktorom sa vykonávajú charakteristické plnenia. Ak sa služby poskytujú na diaľku, napríklad služby poskytované asistenčnými strediskami, mali by sa tieto služby považovať za poskytované na mieste, kde sa služby vykonávajú, bez ohľadu na miesta a členské štáty, do ktorých sú tieto služby nasmerované.

(54)

Príslušné povinnosti by sa mohli odzrkadliť v zmluvných doložkách. Malo by byť tiež možné zahrnúť doložky zabezpečujúce súlad s kolektívnymi zmluvami v súlade s právom Únie do zmlúv týkajúcich sa verejných zákaziek. Nesúlad s relevantnými povinnosťami by sa mohol považovať za závažné pochybenie zo strany príslušného hospodárskeho subjektu, ktoré by mohlo mať za následok vylúčenie tohto hospodárskeho subjektu z postupu zadávania verejnej zákazky.

(55)

Kontrola dodržiavania ustanovení environmentálneho, sociálneho a pracovného práva by sa mala vykonávať v príslušných etapách postupu obstarávania pri uplatňovaní všeobecných zásad upravujúcich výber účastníkov a zadávanie zákaziek, pri uplatňovaní kritérií vylúčenia a pri uplatňovaní ustanovení týkajúcich sa neobvykle nízkych ponúk. Overovanie nevyhnutné na tieto účely by sa malo vykonávať v súlade s príslušnými ustanoveniami tejto smernice, najmä ustanoveniami upravujúcimi dôkazné prostriedky a vlastné vyhlásenia.

(56)

Žiadne ustanovenie tejto smernice by nemalo brániť uloženiu alebo presadzovaniu opatrení potrebných na ochranu verejného poriadku, verejnej morálky, verejnej bezpečnosti, zdravia, života ľudí a zvierat, ochranu rastlín alebo iných environmentálnych opatrení, najmä s ohľadom na trvalo udržateľný rozvoj, za predpokladu, že tieto opatrenia sú v súlade so ZFEÚ.

(57)

Výskum a inovácie vrátane ekologických a sociálnych inovácií patria medzi hlavné hnacie sily budúceho rastu a sú stredobodom stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Obstarávatelia by zo strategického hľadiska mali čo najlepšie využiť verejné obstarávanie na podporu inovácií. Nákup inovačných výrobkov, stavebných prác a služieb zohráva dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti a kvality verejných služieb a zároveň reaguje na veľké spoločenské výzvy. Prispieva k dosiahnutiu čo najefektívnejšieho využívania finančných prostriedkov, ako aj k rozsiahlejším hospodárskym, environmentálnym a spoločenským prínosom z hľadiska nových nápadov a ich zhmotnenia do inovačných produktov a služieb, čím sa podporuje udržateľný hospodársky rast.

Malo by sa pripomenúť, že viaceré modely obstarávania sa načrtli v oznámení Komisie zo 14. decembra 2007 s názvom Obstarávanie vo fáze pred komerčným využitím: podpora inovácií s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľné verejné služby vysokej kvality v Európe, ktoré sa zaoberá službami výskumu a vývoja, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice. Uvedené modely by boli naďalej k dispozícii, ale táto smernica by mala zároveň prispieť k zjednodušeniu obstarávania v oblasti inovácií a pomôcť členským štátom pri dosahovaní cieľov iniciatívy Únia inovácií.

(58)

Vzhľadom na význam inovácií by sa mali obstarávatelia nabádať, aby čo najčastejšie umožňovali variantné riešenie. Svoju pozornosť by preto mali títo obstarávatelia upriamiť na potrebu vymedziť minimálne požiadavky, ktoré by takéto variantné riešenia mali spĺňať, skôr ako sa uvedie, že sa takéto variantné riešenia môžu predkladať.

(59)

Ak potrebu vyvinúť inovačný produkt alebo službu alebo inovačné práce a potrebu následného nákupu výsledného tovaru, služieb alebo stavebných prác nemožno uspokojiť na základe riešení, ktoré sú už dostupné na trhu, obstarávatelia by v súvislosti so zákazkami, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mali mať prístup k osobitnému postupu obstarávania. Tento osobitný postup by mal obstarávateľom umožniť vytvárať dlhodobé inovatívne partnerstvá zamerané na vývoj a následný nákup nových, inovačných produktov, služieb alebo stavebných prác pod podmienkou, že takéto inovačné produkty alebo služby alebo inovačné stavebné práce môžu byť dodané na dohodnutej úrovni výkonu a pri dohodnutých nákladoch, a to bez toho, aby bol na tento nákup potrebný samostatný postup obstarávania. Inovatívne partnerstvo by malo vychádzať z procesných pravidiel, ktoré sa uplatňujú na rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž, a zákazky by sa mali zadávať výlučne na základe najlepšieho pomeru kvality a ceny, keďže toto kritérium je najvhodnejšie na porovnanie ponúk inovačných riešení. Bez ohľadu na to, či ide o veľmi veľké projekty, alebo menšie inovačné projekty, inovatívne partnerstvo by malo byť štruktúrované takým spôsobom, aby sa dosiahol potrebný „účinok na trh“, pričom by sa mala vytvárať motivácia na vývoj inovačných riešení bez vylúčenia trhu. Obstarávatelia by preto nemali využívať inovatívne partnerstvá spôsobom, ktorý by bránil hospodárskej súťaži, obmedzoval ju alebo ju narúšal. V niektorých prípadoch by k zabráneniu takýmto účinkom mohlo prispieť vytvorenie inovatívnych partnerstiev s viacerými partnermi.

(60)

Skúsenosti ukázali, že súťažný dialóg stanovený v smernici 2014/24/EÚ je užitočný v prípadoch, keď verejní obstarávatelia nie sú schopní definovať prostriedky na uspokojenie svojich potrieb alebo posúdenie toho, čo môže trh ponúknuť, pokiaľ ide o technické, finančné alebo právne riešenia. Takáto situácia môže vzniknúť najmä pri inovačných projektoch, realizácii veľkých integrovaných projektov dopravnej infraštruktúry, veľkých počítačových sietí alebo projektov, ktoré si vyžadujú komplexné a štruktúrované financovanie. Členské štáty by preto mali mať možnosť poskytnúť tento nástroj obstarávateľom. V prípade potreby by sa verejní obstarávatelia mali nabádať, aby vymenovali vedúceho projektu s cieľom zabezpečiť dobrú spoluprácu medzi hospodárskymi subjektmi a verejným obstarávateľom počas postupu zadávania zákazky.

(61)

Vzhľadom na škodlivé účinky na hospodársku súťaž by sa rokovacie konanie bez predchádzajúcej výzvy na súťaž malo využívať len vo veľmi výnimočných prípadoch. Táto výnimka by sa mala obmedziť na prípady, keď uverejnenie buď nie je možné z dôvodov mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré nenesie zodpovednosť, alebo keď je od začiatku jasné, že toto uverejnenie by nepodnietilo väčšiu hospodársku súťaž ani neprinieslo lepšie výsledky obstarávania v neposlednom rade preto, že z objektívneho hľadiska existuje len jeden hospodársky subjekt, ktorý môže túto zákazku realizovať. To je prípad umeleckých diel, keď osoba umelca štandardne určuje jedinečný charakter a hodnotu samotného umeleckého predmetu. Výlučnosť môže vyplývať aj z iných dôvodov, ale využitie rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž, keď situáciu výlučnosti nevytvoril samotný obstarávateľ so zreteľom na budúci postup obstarávania, môžu odôvodniť len situácie objektívnej výlučnosti.

Obstarávatelia, ktorí vychádzajú z tejto výlučnosti, by mali poskytnúť dôvody, prečo neexistujú žiadne primerané alternatívy alebo náhradné riešenia, ako napríklad využitie alternatívnych distribučných kanálov, a to aj mimo členského štátu obstarávateľa, alebo zváženie funkčne porovnateľných stavebných prác, tovaru alebo služieb.

Ak situácia výlučnosti vyplýva z technických dôvodov, tieto dôvody by sa mali v jednotlivých prípadoch prísne vymedziť a odôvodniť. Tieto dôvody by mohli zahŕňať napríklad prípad, keď pre iný hospodársky subjekt je takmer technicky nemožné dosiahnuť požadované ciele alebo keď existuje potreba používať osobitné know-how, nástroje alebo prostriedky, ktoré má k dispozícii len jeden hospodársky subjekt. Technické dôvody môžu takisto vyplývať z osobitných požiadaviek na interoperabilitu, ktoré sa musia splniť, aby sa zabezpečilo fungovanie stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú obstarať.

Napokon postup obstarávania nie je užitočný, ak sa tovar kupuje priamo na komoditnom trhu vrátane obchodných platforiem pre komodity, ako sú burzy poľnohospodárskych výrobkov, surovín a energie, v prípade ktorých je prirodzenou zárukou trhových cien regulovaná mnohostranná obchodná štruktúra, nad ktorou sa vykonáva dohľad.

(62)

Malo by sa spresniť, že ustanovenia týkajúce sa ochrany dôverných informácií v žiadnom prípade nebránia zverejneniu iných ako dôverných častí uzavretých zmlúv vrátane akýchkoľvek následných zmien.

(63)

Elektronické informačné a komunikačné prostriedky môžu značne zjednodušiť uverejňovanie zákaziek a zvýšiť efektívnosť a transparentnosť postupov obstarávania. Mali by sa stať štandardným prostriedkom komunikácie a výmeny informácií v postupoch obstarávania, keďže vo veľkej miere rozširujú možnosti účasti hospodárskych subjektov v postupoch obstarávania na celom vnútornom trhu. Na tieto účely by malo byť povinné zasielanie oznámení v elektronickej podobe, elektronická dostupnosť súťažných podkladov a – po prechodnom období 30 mesiacov – úplná elektronická komunikácia, t. j. komunikácia elektronickými prostriedkami vo všetkých fázach postupu vrátane zasielania žiadostí o účasť, a najmä zasielania ponúk (elektronické predkladanie). Členské štáty a obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť zájsť v tejto oblasti ešte ďalej, ak si to želajú. Malo by sa tiež spresniť, že z povinného používania elektronických prostriedkov komunikácie podľa tejto smernice by pre obstarávateľov nemal vyplývať záväzok, aby vykonávali elektronické spracovanie ponúk, ani povinnosť elektronického vyhodnotenia či automatického spracovania. Okrem toho by sa podľa tejto smernice nemala na žiadne prvky postupu verejného obstarávania po zadaní zákazky ani na internú komunikáciu s obstarávateľom vzťahovať povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie.

(64)

Obstarávatelia by s výnimkou určitých špecifických situácií mali využívať elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sú nediskriminačné, všeobecne dostupné a interoperabilné s produktmi informačných a komunikačných technológií (IKT), ktoré sa bežne používajú, a neobmedzujú prístup hospodárskych subjektov k postupu obstarávania. Využívanie takýchto prostriedkov komunikácie by malo náležite zohľadňovať aj prístupnosť pre osoby s postihnutím. Malo by sa spresniť, že povinnosť používať elektronické prostriedky vo všetkých fázach postupu obstarávania by nebola vhodná, ak by si používanie elektronických prostriedkov vyžadovalo špecializované nástroje alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, a ani ak by sa predmetná komunikácia mohla vykonávať len s použitím špecializovaných kancelárskych zariadení. Obstarávatelia by preto nemali mať povinnosť vyžadovať v procese predkladania ponúk v určitých prípadoch, ktoré by sa mali v plnom rozsahu uviesť, používanie elektronických prostriedkov komunikácie. V tejto smernici sa stanovuje, že takéto prípady by mali zahŕňať situácie, ktoré by si vyžadovali používanie špecializovaných kancelárskych zariadení, ktoré nie sú obstarávateľom všeobecne dostupné, ako sú napríklad širokoformátové tlačiarne. V prípade niektorých postupov obstarávania by si mohli súťažné podklady vyžadovať predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno obstarávateľom predložiť elektronicky. V takých prípadoch by sa mal model zaslať obstarávateľom poštou alebo iným vhodným doručovateľom.

Malo by sa však spresniť, že použitie iných prostriedkov komunikácie by sa malo obmedziť na tie prvky ponuky, v prípade ktorých sa nevyžadujú elektronické prostriedky komunikácie.

Je vhodné spresniť, že ak je to z technických dôvodov nevyhnutné, obstarávatelia by mali mať možnosť stanoviť maximálnu veľkosť súborov, ktoré možno predložiť.

(65)

Môžu sa vyskytnúť výnimočné prípady, v ktorých by obstarávatelia mali mať možnosť nepoužiť elektronické prostriedky komunikácie, ak nepoužitie takých prostriedkov komunikácie je nevyhnutné na ochranu osobitne citlivej povahy informácií. Malo by sa spresniť, že ak nevyhnutnú úroveň ochrany môže poskytnúť použitie elektronických nástrojov, ktoré nie sú všeobecne dostupné, mali by sa použiť tieto elektronické nástroje. To by mohol byť napríklad prípad, keď obstarávatelia vyžadujú použitie špecializovaných zabezpečených prostriedkov komunikácie, ku ktorým ponúkajú prístup.

(66)

Odlišné technické formáty alebo procesné štandardy či štandardy prenosu správ by mohli potenciálne vytvoriť prekážky interoperability, a to nielen v rámci jednotlivých členských štátov, ale najmä medzi nimi. Napríklad na to, aby sa hospodárske subjekty mohli zúčastniť na postupe obstarávania, v ktorom je povolené alebo sa vyžaduje používanie elektronických katalógov, čo je formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické zaobchádzanie, by sa od nich v prípade neexistujúcej štandardizácie vyžadovalo, aby prispôsobili svoje katalógy každému postupu obstarávania, čo by znamenalo poskytovanie veľmi podobných informácií v rôznych formátoch v závislosti od špecifikácií dotknutého obstarávateľa. Štandardizácia formátov katalógov by tak zlepšila úroveň interoperability, zvýšila by efektívnosť a tiež by znížila úsilie vyžadované od hospodárskych subjektov.

(67)

Pri zvažovaní, či existuje potreba zabezpečiť alebo zvýšiť interoperabilitu medzi odlišnými technickými formátmi alebo procesnými štandardmi či štandardmi prenosu správ ustanovením povinného používania osobitných noriem, a ak áno, ktoré normy by sa mali zaviesť, by Komisia mala zohľadniť predovšetkým názory dotknutých zúčastnených subjektov. Mala by tiež vziať do úvahy rozsah, v akom už danú normu používajú v praxi hospodárske subjekty a obstarávatelia a ako dobre funguje. Pred ustanovením akejkoľvek konkrétnej normy za povinnú by Komisia mala zároveň starostlivo zvážiť náklady, ktoré by mohli byť s týmto krokom spojené, vrátane infraštruktúry, procesov alebo softvéru.

Ak nie sú dotknuté normy vyvinuté medzinárodnou, európskou alebo národnou organizáciou pre normalizáciu, mali by spĺňať požiadavky uplatniteľné na normy IKT stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1025/2012 (20).

(68)

Členské štáty a obstarávatelia by predtým, než stanovia úroveň zabezpečenia požadovanú pre elektronické prostriedky komunikácie, ktoré sa majú používať v rôznych fázach postupu zadávania verejných zákaziek, mali vyhodnotiť primeranosť medzi požiadavkami zameranými na zabezpečenie správnej a spoľahlivej identifikácie odosielateľov predmetnej komunikácie, ako aj integritou jej obsahu na jednej strane a rizikom problémov, ako sú situácie, keď sú správy odoslané iným odosielateľom, než je uvedený, na strane druhej. Zatiaľ čo všetky ostatné veci budú rovnocenné, toto by znamenalo, že požadovanú úroveň zabezpečenia napr. e-mailu požadujúceho potvrdenie presnej adresy miesta, kde sa bude konať informačné stretnutie, by nebolo potrebné stanoviť na rovnakej úrovni ako v prípade samotnej ponuky, ktorá predstavuje pre hospodársky subjekt záväznú ponuku. Podobne výsledkom vyhodnotenia primeranosti by mohli byť nižšie úrovne zabezpečenia vyžadované v spojení s opätovným predložením elektronických katalógov alebo s predložením ponúk v kontexte minisúťaží na základe rámcovej dohody alebo prístupom k súťažným podkladom.

(69)

Zatiaľ čo základné prvky postupu obstarávania, ako sú súťažné podklady, žiadosti o účasť, potvrdenie záujmu a ponuky, by sa mali vždy predkladať písomne, naďalej by mala byť možná ústna komunikácia s hospodárskymi subjektmi za predpokladu, že jej obsah sa v dostatočnom rozsahu zdokumentuje. To je nevyhnutné na zabezpečenie primeranej úrovne transparentnosti, ktorá umožňuje overiť, či bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania. Dôležité je najmä to, aby sa ústna komunikácia s uchádzačmi, ktorá by mohla mať vplyv na obsah a posúdenie ich ponúk, zdokumentovala v dostatočnom rozsahu a vhodnými prostriedkami, ako sú písomné alebo zvukové záznamy alebo súhrny hlavných prvkov komunikácie.

(70)

Na trhoch verejného obstarávania v Únii vzniká silný trend spájania dopytu zo strany verejných kupujúcich s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu vrátane nižších cien a transakčných nákladov a zlepšiť a sprofesionalizovať riadenie obstarávania. Možno to dosiahnuť tak, že sa nákupy sústredia buď podľa počtu zúčastnených obstarávateľov, alebo podľa objemu a hodnoty v čase. Spájanie a centralizácia obstarávania nákupov by sa však mali dôkladne monitorovať, aby sa zamedzilo nadmernej koncentrácii kúpnej sily a tajným dohodám a aby sa zachovala transparentnosť a hospodárska súťaž, ako aj príležitosti na prístup na trh pre MSP.

(71)

Využívanie rámcových dohôd môže byť účinnou technikou obstarávania v celej Únii; je však potrebné posilniť hospodársku súťaž zlepšením transparentnosti obstarávania, ktoré sa vykonáva prostredníctvom rámcových dohôd, a zlepšením prístupu k nemu. Je preto vhodné zrevidovať ustanovenia uplatniteľné na takéto dohody najmä stanovením toho, že zadávanie konkrétnych zákaziek založené na takýchto dohodách sa uskutočňuje na základe objektívnych pravidiel a kritérií, napríklad v nadväznosti na „minisúťaž“, ako aj obmedzením doby platnosti rámcových dohôd.

(72)

Malo by sa tiež spresniť, že hoci by sa zákazky založené na rámcovej dohode mali zadávať pred skončením platnosti samotnej rámcovej dohody, trvanie jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode nemusí zodpovedať trvaniu tejto rámcovej dohody, ale podľa potreby by mohlo byť kratšie alebo dlhšie. Malo by sa najmä umožniť stanoviť dĺžku trvania jednotlivých zákaziek založených na rámcovej dohode v závislosti od takých činiteľov, ako je čas potrebný na ich plnenie, ak je zahrnutá údržba zariadenia s očakávanou životnosťou viac ako osem rokov alebo ak je na plnenie zákazky potrebná rozsiahla odborná príprava zamestnancov.

Zároveň by sa malo objasniť, že by sa mohli vyskytnúť prípady, keď by sa malo umožniť, aby samotné rámcové dohody trvali dlhšie ako osem rokov. Takéto prípady, ktoré by sa mali náležite odôvodniť, a to najmä predmetom rámcovej dohody, by mohli vzniknúť napríklad vtedy, ak hospodárske subjekty potrebujú disponovať zariadením, ktorého obdobie odpisovania je dlhšie ako osem rokov a ktoré musí byť k dispozícii vždy počas celého trvania rámcovej dohody. V špecifickom kontexte podnikov poskytujúcich základné služby verejnosti môže v určitých prípadoch existovať potreba rámcových dohôd na dlhšie obdobie a jednotlivých zákaziek s dlhším trvaním; napríklad v prípade rámcových dohôd zameraných na zabezpečenie riadnej a mimoriadnej údržby sietí, ktorá si môže vyžadovať drahé zariadenie obsluhované pracovníkmi s úzko špecializovanou ad hoc odbornou prípravou zameranou na zabezpečenie pokračovania služieb a minimalizáciu možných narušení.

(73)

Vzhľadom na získané skúsenosti je potrebné upraviť aj pravidlá pre dynamické nákupné systémy, ktoré umožnia obstarávateľom plne využiť možnosti, ktoré tento nástroj ponúka. Tieto systémy je potrebné zjednodušiť, pričom by najmä mali fungovať vo forme užšej súťaže, čím sa odstráni potreba predkladania informatívnych ponúk, ktoré boli identifikované ako jedna z hlavných záťaží súvisiacich s dynamickými nákupnými systémami. Každý hospodársky subjekt, ktorý podá žiadosť o účasť a spĺňa podmienky účasti, by tak mal mať možnosť zúčastniť sa na postupoch obstarávania vykonávaných prostredníctvom dynamického nákupného systému počas obdobia jeho platnosti.

Táto technika nakupovania umožňuje obstarávateľovi mať k dispozícii mimoriadne širokú škálu ponúk, čím sa zaistí optimálne používanie finančných prostriedkov prostredníctvom širokej súťaže v súvislosti s bežne používanými a bežne dostupnými výrobkami, prácami a službami, ktoré sú všeobecne dostupné na trhu.

(74)

Preskúmanie týchto žiadostí o účasť by sa obvykle malo vykonať v lehote maximálne 10 pracovných dní vzhľadom na to, že vyhodnotenie splnenia podmienok účasti sa bude uskutočňovať na základe požiadaviek obstarávateľov na dokumentáciu, podľa potreby v súlade so zjednodušenými ustanoveniami smernice 2014/24/EÚ. Ak je však dynamický nákupný systém prvým krokom, obstarávatelia by mohli v rámci reakcie na prvé uverejnenie oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo výzvy na potvrdenie záujmu čeliť takému veľkému počtu žiadostí o účasť, že by potrebovali viac času na preskúmanie žiadostí. To by malo byť prípustné za predpokladu, že pokiaľ sa nepreskúmajú všetky žiadosti, žiadne konkrétne obstarávanie sa nezačne.

Obstarávatelia by mali mať možnosť zvoliť si spôsob, akým majú v úmysle preskúmať žiadosti o účasť, napríklad rozhodnutím o vykonaní takéhoto preskúmania iba raz za týždeň, a to za predpokladu, že sa dodržia lehoty na preskúmanie každej žiadosti o prístup. Obstarávatelia by pri použití kritérií vylúčenia alebo podmienok účasti stanovených v smernici 2014/24/EÚ v kontexte dynamického nákupného systému mali uplatniť príslušné ustanovenia uvedenej smernice rovnakým spôsobom ako verejní obstarávatelia, ktorí prevádzkujú dynamický nákupný systém v súlade so smernicou 2014/24/EÚ.

(75)

S cieľom ďalej rozvinúť možnosti MSP zúčastňovať sa na obstarávaní v rámci rozsiahleho dynamického nákupného systému, napríklad systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, by mal byť dotknutý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ schopný špecifikovať tento systém v objektívne vymedzených kategóriách tovaru, stavebných prác alebo služieb. Takéto kategórie by sa mali vymedziť odkazom na objektívne faktory, ktoré by mohli zahŕňať napríklad maximálny povolený rozsah konkrétnych zmlúv, ktoré sa majú uzavrieť v rámci dotknutej kategórie, alebo konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa následné konkrétne zmluvy majú plniť. Ak sa dynamický nákupný systém rozdeľuje na kategórie, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ by mal uplatniť podmienky účasti, ktoré sú primerané charakteristickým znakom príslušnej kategórie.

(76)

Malo by sa spresniť, že elektronické aukcie bežne nie sú vhodné pre niektoré zákazky na uskutočnenie stavebných prác a niektoré zákazky na poskytnutie služieb, ktorých predmetom je plnenie duševného charakteru, ako napríklad projektová dokumentácia stavieb, keďže predmetom elektronických aukcií môžu byť iba prvky vhodné na automatické vyhodnocovanie elektronickými prostriedkami bez akéhokoľvek zásahu alebo posúdenia obstarávateľom, a to konkrétne prvky, ktoré sú kvantifikovateľné, aby ich bolo možné vyjadriť v číslach alebo percentách.

Malo by sa však spresniť aj to, že elektronické aukcie sa môžu použiť v postupe obstarávania na nákup konkrétneho práva duševného vlastníctva. Je tiež vhodné pripomenúť, že pokiaľ sa aukcia ešte nezačala, je na obstarávateľoch, či uplatnia podmienky účasti, ktoré im umožnia znížiť počet záujemcov alebo uchádzačov, avšak po začatí aukcie by sa nemalo povoliť žiadne ďalšie zníženie počtu uchádzačov, ktorí sa zúčastňujú na elektronickej aukcii.

(77)

Neustále sa vyvíjajú nové metódy elektronického obstarávania, ako sú elektronické katalógy. Elektronické katalógy predstavujú formát predkladania a organizácie informácií spôsobom, ktorý je spoločný pre všetky subjekty predkladajúce ponuku a ktorý umožňuje elektronické zaobchádzanie. Príkladom by mohli byť ponuky predložené vo forme tabuľky. Obstarávateľom by malo byť umožnené požadovať elektronické katalógy vo všetkých dostupných postupoch, v ktorých sa požaduje používanie elektronických prostriedkov komunikácie. Elektronické katalógy pomáhajú zvyšovať hospodársku súťaž a zefektívňovať verejné obstarávanie, najmä pokiaľ ide o úsporu času a peňazí. Mali by sa však stanoviť určité pravidlá, ktoré zabezpečia, že takéto používanie bude v súlade s touto smernicou a so zásadami rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie a transparentnosti. Používanie elektronických katalógov na predkladanie ponúk by preto nemalo znamenať možnosť, že hospodárske subjekty sa obmedzia na zaslanie svojho všeobecného katalógu. Hospodárske subjekty by aj tak mali prispôsobiť svoje všeobecné katalógy so zreteľom na konkrétny postup obstarávania. Takýmto prispôsobením sa zabezpečí, že katalóg, ktorý sa zašle ako reakcia na daný postup obstarávania, obsahuje iba výrobky, práce alebo služby, v súvislosti s ktorými hospodársky subjekt na základe aktívneho preskúmania predpokladá, že zodpovedajú požiadavkám obstarávateľa. Hospodárske subjekty by pritom mali mať možnosť kopírovať informácie uvedené vo všeobecnom katalógu, ale nemalo by sa im umožniť predkladať všeobecné katalógy ako také. Okrem toho, ak sa ponúkajú dostatočné záruky, pokiaľ ide o zabezpečenie vysledovateľnosti, rovnakého zaobchádzania a predvídateľnosti, obstarávatelia by okrem toho mali mať možnosť organizovať súťaže týkajúce sa špecifického obstarávania na základe už predložených elektronických katalógov, najmä ak bola súťaž opätovne otvorená na základe rámcovej dohody alebo ak sa používa dynamický nákupný systém.

Ak boli ponuky vygenerované obstarávateľom, dotknutý hospodársky subjekt by mal mať možnosť overiť, že ponuka takto zostavená obstarávateľom neobsahuje žiadne vecné chyby. Ak sa vyskytnú vecné chyby, hospodársky subjekt by nemal byť viazaný ponukou vygenerovanou obstarávateľom, pokiaľ sa chyba neodstráni.

V súlade s požiadavkami pravidiel pre elektronické prostriedky komunikácie by obstarávatelia mali zabrániť neodôvodneným prekážkam prístupu hospodárskych subjektov k postupom obstarávania, v rámci ktorých musia byť ponuky predložené vo forme elektronických katalógov a ktoré zaručujú súlad so všeobecnými zásadami nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania.

(78)

Vo väčšine členských štátov sa čoraz častejšie využívajú centralizované metódy obstarávania. Centrálne obstarávacie organizácie sú zodpovedné za nákup, riadenie dynamických nákupných systémov alebo zadávanie zákaziek/uzatváranie rámcových dohôd pre ostatných verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, a to za odplatu alebo bez nej. Obstarávatelia, pre ktorých sa uzavrela rámcová dohoda, by mali mať možnosť používať ju na jednotlivé a opakujúce sa nákupy. Vzhľadom na veľké objemy nákupov môžu takéto metódy pomôcť zvyšovať hospodársku súťaž a mali by pomôcť sprofesionalizovať verejné obstarávanie. V Únii by sa preto malo ustanoviť vymedzenie centrálnych obstarávacích organizácií konajúcich pre obstarávateľov a malo by sa spresniť, že tieto organizácie fungujú dvoma odlišnými spôsobmi.

Po prvé by mali byť schopné konať ako veľkoobchodníci tak, že budú nakupovať, skladovať a opätovne predávať, alebo po druhé by mali byť schopné konať ako sprostredkovatelia tak, že budú zadávať zákazky, prevádzkovať dynamické nákupné systémy alebo uzatvárať rámcové dohody, ktoré budú používať obstarávatelia.

Táto úloha sprostredkovateľa by sa mohla v niektorých prípadoch plniť samostatným vykonávaním príslušných postupov zadávania zákaziek bez podrobných pokynov dotknutých obstarávateľov; v iných prípadoch zasa vykonávaním príslušných postupov zadávania zákaziek na základe pokynov dotknutých obstarávateľov v ich mene a na ich účet.

Okrem toho by sa mali stanoviť pravidlá aj rozdelenia zodpovednosti za plnenie záväzkov podľa tejto smernice, a to aj v prípade opravných prostriedkov, medzi centrálnou obstarávacou organizáciou a obstarávateľmi, ktorí obstarávajú od centrálnej obstarávacej organizácie alebo jej prostredníctvom. V prípade, že má centrálna obstarávacia organizácia výhradnú zodpovednosť za vykonávanie postupov obstarávania, mala by byť výhradne a priamo zodpovedná aj za zákonnosť týchto postupov. V prípade, že obstarávateľ vykonáva niektoré časti tohto postupu, napríklad opätovné otvorenie súťaže podľa rámcovej dohody alebo zadanie jednotlivých zákaziek na základe dynamického nákupného systému, mal by byť naďalej zodpovedný za fázy, ktoré uskutočňuje.

(79)

Obstarávatelia by mali mať možnosť zadať zákazku na poskytnutie služieb, ktoré sa týkajú vykonávania centrálnych obstarávacích činností, centrálnej obstarávacej organizácii bez uplatnenia postupov ustanovených v tejto smernici. Malo by sa tiež povoliť, aby takéto zákazky na poskytnutie služieb zahŕňali poskytovanie pomocných obstarávacích činností. Takéto zákazky na poskytnutie služieb týkajúce sa vykonávania pomocných obstarávacích činností by sa v prípade, že sa vykonávajú inak než prostredníctvom centrálnej obstarávacej organizácie v súvislosti s vykonávaním centrálnych obstarávacích činností pre dotknutého obstarávateľa, mali zadávať v súlade s touto smernicou. Malo by sa pripomenúť aj to, že táto smernica by sa nemala uplatňovať v prípade, keď sa centralizované alebo pomocné obstarávacie činnosti vykonávajú inak než prostredníctvom odplatnej zmluvy, čo predstavuje obstarávanie v zmysle tejto smernice.

(80)

Posilnenie ustanovení týkajúcich sa centrálnych obstarávacích organizácií by v žiadnom prípade nemalo brániť uplatňovaniu súčasných postupov príležitostného spoločného obstarávania, t. j. menej inštitucionalizovaného a systematického spoločného obstarávania alebo zavedenej praxe obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí pripravujú a riadia postupy obstarávania v mene a na účet obstarávateľa a na základe jeho pokynov. Naopak, niektoré prvky spoločného obstarávania by sa mali spresniť vzhľadom na významnú úlohu, ktorú môže spoločné obstarávanie zohrávať, a to nielen v súvislosti s inovačnými projektmi.

Spoločné obstarávanie môže mať mnoho rôznych foriem, počnúc koordinovaným obstarávaním cez prípravu spoločných technických špecifikácií pre stavebné práce, tovar alebo služby, ktoré obstarajú viacerí obstarávatelia, z ktorých každý vykonáva samostatný postup obstarávania, až po situácie, keď dotknutí obstarávatelia vykonávajú spoločne jeden postup obstarávania, a to tak, že konajú spoločne alebo že poveria jedného obstarávateľa riadením postupu obstarávania v mene všetkých obstarávateľov.

Ak niekoľko obstarávateľov spoločne vykonáva postup obstarávania, mali by byť spoločne zodpovední za plnenie svojich povinností podľa tejto smernice. Ak však obstarávatelia vykonávajú spoločne len časti postupu obstarávania, spoločná zodpovednosť by sa mala uplatniť len na tie časti postupu, ktoré sa vykonali spoločne. Každý obstarávateľ by mal byť výlučne zodpovedný za postupy alebo ich časti, ktoré vykonal on sám, ako je napríklad zadanie zákazky, uzatvorenie rámcovej dohody, prevádzkovanie dynamického nákupného systému alebo opätovné otvorenie súťaže na základe rámcovej dohody.

(81)

Elektronické prostriedky komunikácie sú obzvlášť vhodné na podporu postupov a nástrojov na centralizované obstarávanie z dôvodu možnosti, ktorú ponúkajú, pokiaľ ide o opätovné použitie a automatické spracovanie údajov, minimalizáciu informácií a transakčných nákladov. Používanie takýchto elektronických prostriedkov komunikácie by preto malo byť v prvom rade povinné pre centrálne obstarávacie organizácie a zároveň by uľahčovalo harmonizáciu postupov v celej Únii. Po uplynutí prechodného obdobia 30 mesiacov by sa mala zaviesť všeobecná povinnosť používať elektronické prostriedky komunikácie pri každom postupe obstarávania.

(82)

Spoločné zadávanie zákaziek obstarávateľmi z rôznych členských štátov v súčasnosti naráža na špecifické právne problémy týkajúce sa konfliktov medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi. Napriek tomu, že smernica 2004/17/ES implicitne umožňovala cezhraničné spoločné verejné obstarávanie, obstarávatelia stále čelia značným právnym a praktickým ťažkostiam pri obstarávaní od centrálnych obstarávacích organizácií v iných členských štátoch alebo pri spoločnom zadávaní zákaziek. Tieto ťažkosti by sa mali odstrániť, aby obstarávatelia mohli maximálne využívať potenciál vnútorného trhu z hľadiska úspor z rozsahu a rozdelenia rizík a prínosov, a to nielen pre inovačné projekty s väčšou mierou rizika, než je miera rizika primeraná pre jedného obstarávateľa. Preto by sa mali ustanoviť nové pravidlá cezhraničného spoločného obstarávania s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi obstarávateľmi a zvýšiť prínosy vnútorného trhu vytváraním cezhraničných podnikateľských príležitostí pre dodávateľov tovaru a poskytovateľov služieb. Týmito pravidlami by sa mali stanoviť podmienky cezhraničného využívania centrálnych obstarávacích organizácií a mali by sa nimi určiť uplatniteľné právne predpisy v oblasti verejného obstarávania vrátane právnych predpisov týkajúcich sa opravných prostriedkov v prípadoch spoločných cezhraničných postupov, ktorými by sa dopĺňali pravidlá o konflikte právnych predpisov uvedené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 (21). Obstarávateľom z rôznych členských štátov by sa okrem toho malo na základe vnútroštátneho práva alebo práva Únie umožniť zriaďovať spoločné právne subjekty. Pre takéto formy spoločného obstarávania by sa mali stanoviť osobitné pravidlá.

Obstarávatelia by však v súlade s právom Únie nemali využívať možnosti na cezhraničné spoločné obstarávanie na účely obchádzania povinných pravidiel verejného práva, ktoré sa na nich vzťahujú v členskom štáte, v ktorom sa nachádzajú. Takéto pravidlá by mohli zahŕňať napríklad ustanovenia o transparentnosti a prístupe k dokumentom alebo osobitné požiadavky na vysledovateľnosť citlivých dodávok.

(83)

Technické špecifikácie vypracované kupujúcimi musia umožňovať, aby bolo verejné obstarávanie otvorené hospodárskej súťaži, ako aj dosiahnutiu cieľov udržateľnosti. Na tento účel musí byť možné predložiť ponuky, ktoré odrážajú rozmanitosť technických riešení, noriem a technických špecifikácií na trhu vrátane tých, ktoré sú vypracované na základe kritérií výkonnosti naviazaných na životný cyklus a udržateľnosť procesu produkcie prác, tovaru a služieb.

Technické špecifikácie by sa preto mali formulovať takým spôsobom, aby sa zabránilo umelému zúženiu hospodárskej súťaže na základe požiadaviek, ktoré zvýhodňujú konkrétny hospodársky subjekt tým, že sa do nich budú premietať kľúčové charakteristické znaky tovarov, služieb alebo prác, ktoré tento hospodársky subjekt zvyčajne ponúka. Vypracovanie technických špecifikácií, pokiaľ ide o funkčné a výkonnostné požiadavky, vo všeobecnosti umožňuje dosiahnuť tento cieľ tým najlepším spôsobom. Požiadavky súvisiace s funkčnosťou a výkonnosťou sú zároveň vhodným prostriedkom na podporu inovácie vo verejnom obstarávaní a mali by sa využívať v čo najväčšej miere. Kde sa odkazuje na európsku normu alebo v prípade, že takáto norma neexistuje, na vnútroštátnu normu, obstarávatelia by mali zvážiť ponuky vypracované na základe iných rovnocenných dojednaní, ktoré spĺňajú požiadavky obstarávateľov a ktoré sú rovnocenné z hľadiska bezpečnosti. Dokázanie rovnocennosti s požadovanou značkou by malo byť povinnosťou hospodárskeho subjektu.

Na dokázanie rovnocennosti by malo byť možné uchádzačov požiadať, aby predložili dôkazy overené treťou stranou. V prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto osvedčeniam alebo skúšobným protokolom alebo ak nemá možnosť ich získať v príslušnej lehote, by však mal mať možnosť predložiť aj iné primerané dôkazové prostriedky, ako je napríklad technická dokumentácia výrobcu, a to za predpokladu, že dotknutý hospodársky subjekt tým dokáže, že stavebné práce, tovar alebo služby spĺňajú požiadavky alebo kritériá stanovené v technických špecifikáciách, kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky.

(84)

Pri všetkých obstarávaniach určených pre osoby, či už verejnosť, alebo zamestnancov obstarávateľa, je nevyhnutné, aby obstarávatelia stanovili technické špecifikácie tak, aby zohľadňovali kritériá dostupnosti osobám s postihnutím alebo aby boli riešenia vhodné pre všetkých používateľov s výnimkou náležite odôvodnených prípadov.

(85)

Obstarávatelia, ktorí chcú obstarávať práce, tovar alebo služby so špecifickými environmentálnymi, sociálnymi alebo inými charakteristickými znakmi, by mali mať možnosť odkazovať na konkrétne značky, ako je napríklad európska environmentálna značka, (viac)národné environmentálne značky alebo akékoľvek iné značky za predpokladu, že požiadavky pre získanie značky súvisia s predmetom zákazky, ako je opis výrobku a jeho prezentácia, vrátane požiadaviek týkajúcich sa balenia. Okrem toho je nevyhnutné, aby sa tieto požiadavky vypracovali a prijali na základe objektívne overiteľných kritérií s použitím postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť subjekty, ako sú orgány štátnej správy, spotrebitelia, výrobcovia, distribútori a environmentálne organizácie, a aby bola táto značka prístupná a dostupná pre všetky zainteresované strany. Malo by sa spresniť, že zúčastnenými subjektmi môžu byť verejné alebo súkromné subjekty, podniky alebo akýkoľvek typ mimovládnych organizácií (organizácia, ktorá nie je súčasťou vlády a nie je tradičným podnikom).

Rovnako by sa malo spresniť, že do stanovovania požiadaviek pre získanie značky, ktoré možno použiť v súvislosti s obstarávaním zo strany orgánov verejnej moci, môžu byť zapojené špecifické národné alebo vládne orgány alebo organizácie bez toho, aby tieto orgány alebo organizácie stratili svoje postavenie tretích strán. V dôsledku odkazovania na značky by nemalo dochádzať k obmedzovaniu inovácie.

(86)

Obstarávatelia by pri vypracúvaní technických špecifikácií mali zohľadňovať požiadavky vyplývajúce z práva Únie v oblasti právnych predpisov na ochranu údajov, najmä v súvislosti so špecificky navrhnutým spracovaním osobných údajov (špecificky navrhnutá ochrana údajov).

(87)

Verejné obstarávanie by sa malo prispôsobiť potrebám MSP. Obstarávatelia by sa mali nabádať na používanie Kódexu najlepších postupov ustanoveného v pracovnom dokumente útvarov Komisie z 25. júna 2008 s názvom Európsky kódex najlepších postupov uľahčujúcich prístup MSP k zákazkám na základe verejného obstarávania, v ktorom sa poskytujú usmernenia, ako môžu uplatňovať rámec verejného obstarávania tak, aby sa uľahčila účasť MSP. Na tento účel by sa malo explicitne stanoviť, že zákazky sa môžu deliť na časti. Takéto rozdelenie by sa mohlo vykonávať na kvantitatívnom základe, v dôsledku čoho by veľkosť jednotlivých zákaziek lepšie zodpovedala kapacite MSP, alebo na kvalitatívnom základe podľa jednotlivých podnikateľských činností a špecializácií s cieľom viac prispôsobiť obsah jednotlivých zákaziek špecializovaným sektorom MSP alebo podľa jednotlivých nadväzujúcich fáz projektu. Veľkosť a predmet jednotlivých častí by mali slobodne určiť obstarávatelia, ktorí by v súlade s príslušnými pravidlami o výpočte predpokladanej hodnoty obstarávania mali mať možnosť zadať niektoré časti zákazky bez uplatnenia postupov uvedených v tejto smernici.

Členské štáty by mali mať možnosť zájsť ešte ďalej vo svojom úsilí uľahčiť pôsobenie MSP na trhu verejného obstarávania zavedením povinnosti zvážiť vhodnosť rozdeľovania zákaziek na časti tvoriace menšie zákazky, a to tým, že od obstarávateľov budú požadovať predloženie odôvodnenia rozhodnutia nerozdeliť zákazku na časti, alebo stanovením povinnosti rozdeliť zákazku na viacero častí za určitých podmienok. Na tie isté účely by členské štáty mali mať možnosť ustanoviť mechanizmy priamych platieb subdodávateľom.

(88)

Ak sa zákazky rozdelia na viacero častí, obstarávatelia by napríklad v záujme zachovania hospodárskej súťaže alebo zaistenia spoľahlivosti dodávok mali mať možnosť obmedziť počet častí, na ktoré môže hospodársky subjekt predložiť ponuku; mali by tiež mať možnosť obmedziť počet častí, ktoré možno zadať ktorémukoľvek uchádzačovi.

Dosiahnutie cieľa spočívajúceho v uľahčovaní väčšieho prístupu k verejnému obstarávaniu zo strany MSP by sa však mohlo sťažiť, ak by obstarávatelia boli povinní zadať zákazku po častiach dokonca aj vtedy, keď by to znamenalo, že by museli akceptovať podstatne menej výhodné riešenia v porovnaní so zákazkou zoskupujúcou viaceré alebo všetky časti. Ak sa možnosť uplatniť takúto metódu jasne uviedla vopred, obstarávatelia by mali mať možnosť vykonať porovnávacie posúdenie ponúk s cieľom určiť, či ponuky, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí, by ako celok lepšie spĺňali kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené v súlade s touto smernicou, pokiaľ ide o tieto časti, než ponuky na príslušné jednotlivé časti posudzované samostatne. Ak áno, obstarávateľ by mal mať možnosť zadať zákazku spájajúcu príslušné časti dotknutému uchádzačovi. Malo by sa spresniť, že obstarávatelia by mali vykonať takéto porovnávacie posúdenie tak, že najprv určia, ktoré ponuky najlepšie spĺňajú kritériá na vyhodnotenie ponúk stanovené pre každú jednotlivú časť, a následne ich porovnajú s ponukami, ktoré predložil konkrétny uchádzač na špecifickú kombináciu častí ako celok.

(89)

Aby boli postupy rýchlejšie a efektívnejšie, lehoty pre účasť na postupoch obstarávania by mali byť čo najkratšie, bez vytvárania zbytočných prekážok prístupu hospodárskych subjektov z celého vnútorného trhu, a najmä MSP. Malo by sa preto myslieť na to, že obstarávatelia by pri stanovovaní lehôt na predloženie ponúk a žiadostí o účasť mali zohľadňovať najmä zložitosť zákazky a čas potrebný na vypracovanie ponúk, aj keď to bude znamenať stanovenie lehôt, ktoré sú dlhšie než minimálne lehoty ustanovené podľa tejto smernice. Na druhej strane používanie elektronických informačných a komunikačných prostriedkov, najmä úplná elektronická dostupnosť súťažných podkladov hospodárskym subjektom, uchádzačom a záujemcom a elektronický prenos informácií určite vedú k väčšej transparentnosti a úspore času. Z toho dôvodu by sa malo ustanoviť skrátenie minimálnych lehôt uplatniteľných na verejné súťaže v súlade s pravidlami stanovenými v GPA a pod podmienkou, že budú v súlade s osobitným spôsobom prenosu plánovaným na úrovni Únie. Okrem toho by obstarávatelia mali mať možnosť ďalej skrátiť lehoty na predkladanie ponúk vo verejných súťažiach v prípadoch, keď naliehavá situácia spôsobí, že bežné lehoty vo verejnej súťaži sú neuplatniteľné, pričom ale neznemožní verejné súťaže so skrátenou lehotou. Iba vo výnimočných situáciách, keď z dôvodu mimoriadnej naliehavosti v dôsledku udalostí, ktoré dotknutý obstarávateľ nemohol predvídať a za ktoré tento obstarávateľ nenesie zodpovednosť, nie je možné vykonať bežný postup, a to ani so skrátenými lehotami, by obstarávatelia, pokiaľ je to úplne nevyhnutné, mali mať možnosť zadávať zákazky na základe rokovacieho konania bez predchádzajúcej výzvy na súťaž. Tak by to mohlo byť v prípade, keď si prírodné katastrofy vyžadujú bezodkladné opatrenia.

(90)

Malo by sa spresniť, že z potreby zabezpečiť, aby hospodárske subjekty mali dostatočný čas na vypracovanie ponúk, ktoré sú reakciou na výzvu, môže vyplynúť, že lehoty, ktoré sa stanovili pôvodne, sa možno budú musieť predĺžiť. Došlo by k tomu najmä vtedy, ak by sa vykonali podstatné zmeny v súťažných podkladoch. Malo by sa tiež spresniť, že v uvedenom prípade by sa podstatnými zmenami mali rozumieť zastrešujúce zmeny, najmä zmeny technických špecifikácií, v súvislosti s ktorými by hospodárske subjekty potrebovali dodatočný čas na ich pochopenie a primeranú odpoveď. Malo by sa však spresniť, že takéto zmeny by nemali byť také podstatné, aby sa umožnilo pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo aby sa do postupu obstarávania prilákali ďalší účastníci. K tomu by došlo najmä v prípade, keď by zmeny spôsobili, že zákazka alebo rámcová dohoda nadobudne charakter podstatne odlišný od zákazky alebo rámcovej dohody pôvodne uvedenej v súťažných podkladoch.

(91)

Malo by sa spresniť, že obstarávatelia by mali zasielať informácie o niektorých rozhodnutiach prijatých počas postupu obstarávania vrátane rozhodnutia o nezadaní zákazky alebo neuzatvorení rámcovej dohody, a to aj bez toho, aby záujemcovia alebo uchádzači tieto informácie požadovali. Malo by sa tiež pripomenúť, že v smernici Rady 92/13/EHS (22) sa ustanovuje povinnosť obstarávateľov – opäť bez toho, aby o to záujemcovia alebo uchádzači museli požiadať – poskytnúť dotknutým záujemcom alebo uchádzačom súhrn relevantných dôvodov niektorých hlavných rozhodnutí, ktoré sa prijali počas postupu obstarávania. Napokon by sa malo spresniť, že záujemcovia a uchádzači by mali mať možnosť požiadať o podrobnejšie informácie týkajúce sa uvedených dôvodov, pričom by sa od obstarávateľov malo vyžadovať, aby tieto dôvody poskytli, okrem prípadov, keď tomu bránia závažné okolnosti. Tieto okolnosti by sa mali stanoviť v tejto smernici. V záujme zabezpečenia nevyhnutnej transparentnosti v súvislosti s postupmi obstarávania zahŕňajúcimi rokovania a dialógy s uchádzačmi by uchádzači, ktorí predložili prípustnú ponuku, tiež mali mať možnosť požadovať informácie o vykonávaní a napredovaní postupu s výnimkou prípadu, keď by existovali vážne dôvody, pre ktoré by to nebolo možné.

(92)

Pokiaľ je to zlučiteľné s potrebou zaistiť plnenie cieľa zdravej obchodnej praxe a zároveň s potrebou maximálnej pružnosti, je vhodné zabezpečiť uplatňovanie smernice 2014/24/EÚ, pokiaľ ide o požiadavky týkajúce sa ekonomickej a finančnej kapacity a listinných dôkazov. Obstarávateľom by preto malo byť umožnené uplatňovať kritériá výberu stanovené v uvedenej smernici a v takýchto prípadoch by mali mať povinnosť uplatňovať niektoré iné ustanovenia týkajúce sa najmä stropu požiadaviek na minimálny obrat, ako aj požiadavky týkajúce sa použitia jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie.

(93)

Obstarávatelia by mali mať možnosť požadovať, aby sa počas realizácie zákazky uplatňovali opatrenia alebo schémy environmentálneho riadenia. Schémy environmentálneho riadenia, bez ohľadu na to, či sú zaregistrované v nástrojoch Únie, ako napríklad v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 (23), môžu preukázať, že hospodársky subjekt má technickú spôsobilosť na plnenie zákazky. Opis opatrení vykonaných hospodárskym subjektom na zabezpečenie rovnakej úrovne ochrany životného prostredia by sa mal uznať ako forma dôkazu a alternatíva k registračným schémam environmentálneho riadenia v prípade, že dotknutý hospodársky subjekt nemá prístup k takýmto registračným schémam environmentálneho riadenia alebo nemá možnosť získať ich v stanovenej lehote.

(94)

Pojem „kritériá na vyhodnotenie ponúk“ je ústredný pojem tejto smernice, preto je dôležité, aby sa príslušné ustanovenia prezentovali čo najjednoduchšie a najstručnejšie. To možno dosiahnuť používaním termínu „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“ ako zastrešujúceho pojmu, keďže všetky víťazné ponuky by sa napokon mali vybrať v súlade s tým, čo jednotliví obstarávatelia považujú za ekonomicky najlepšie riešenie z predložených ponúk. Aby sa dosiahlo odlíšenie od kritéria na vyhodnotenie ponuky, ktoré je v súčasnosti v smerniciach 2004/17/ES a 2004/18/ES známe ako „ekonomicky najvýhodnejšia ponuka“, mal by sa na označenie tohto pojmu použiť odlišný pojem, a to „najlepší pomer ceny a kvality“. Mal by sa preto vykladať v súlade s judikatúrou týkajúcou sa uvedených smerníc s výnimkou prípadov, keď je v tejto smernici uvedené jasne podstatne odlišné riešenie.

(95)

Zákazky by sa mali zadávať na základe objektívnych kritérií, ktoré zabezpečujú dodržiavanie zásad transparentnosti, nediskriminácie a rovnakého zaobchádzania, a to so zreteľom na zabezpečenie objektívneho porovnania relatívnej hodnoty ponúk s cieľom určiť za podmienok efektívnej hospodárskej súťaže, ktorá ponuka je ekonomicky najvýhodnejšou ponukou. Malo by sa výslovne stanoviť, že ekonomicky najvýhodnejšia ponuka by sa mala posudzovať na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality, čo by malo vždy zahŕňať prvok ceny alebo nákladov. Rovnako by sa malo spresniť, že takéto posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky by sa mohlo tiež vykonať len na základe cenovej alebo nákladovej efektívnosti. Okrem toho je vhodné pripomenúť, že obstarávatelia môžu podľa vlastného uváženia stanoviť primerané štandardy kvality pomocou technických špecifikácií alebo podmienok plnenia zákazky.

S cieľom podporiť orientáciu verejného obstarávania viac na kvalitu by členské štáty mali mať povolené zakázať alebo obmedziť používanie výlučne ceny alebo výlučne nákladov na posúdenie ekonomicky najvýhodnejšej ponuky, ak to považujú za vhodné.

S cieľom dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania pri zadávaní zákaziek by obstarávatelia mali byť povinní zabezpečiť potrebnú transparentnosť, aby všetci uchádzači mohli byť primerane informovaní o kritériách a požiadavkách, ktoré sa uplatnia pri rozhodovaní o zadaní zákazky. Obstarávatelia by preto mali mať povinnosť uviesť kritériá na vyhodnotenie ponúk a pomerné váhy priradené každému z týchto kritérií. Obstarávatelia by však mali mať povolené upustiť od povinnosti uvádzať váhy pri kritériách v náležite opodstatnených prípadoch, ktoré musia vedieť odôvodniť, keď váhy nemožno stanoviť vopred najmä z dôvodu zložitosti zákazky. V takých prípadoch by mali uviesť kritériá v klesajúcom poradí dôležitosti.

(96)

Článok 11 ZFEÚ požaduje, aby požiadavky ochrany životného prostredia boli začlenené do vymedzenia a uskutočňovania politík a činností Únie, a to predovšetkým s ohľadom na podporu udržateľného rozvoja. V tejto smernici sa spresňuje, ako môžu obstarávatelia prispieť k ochrane životného prostredia a podpore udržateľného rozvoja, pričom sa zároveň zabezpečí, že v rámci svojich zákaziek dokážu získať najlepšiu hodnotu za peniaze.

(97)

Pri posudzovaní najlepšieho pomeru ceny a kvality by obstarávatelia mali stanoviť ekonomické a kvalitatívne kritériá na vyhodnotenie ponúk súvisiace s predmetom zákazky, na základe ktorých posúdia ponuky s cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku z hľadiska obstarávateľa. Uvedené kritériá by tak mali umožniť porovnávacie posúdenie úrovne plnenia, ktorá vyplýva z jednotlivých ponúk vzhľadom na predmet zákazky vymedzený v technických špecifikáciách. V súvislosti s najlepším pomerom ceny a kvality sa v tejto smernici uvádza neúplný zoznam možných kritérií na vyhodnotenie ponúk. Obstarávatelia by sa mali nabádať, aby si zvolili kritériá na vyhodnotenie ponúk, ktoré im umožnia nadobudnúť vysokokvalitné práce, tovar a služby, ktoré optimálne vyhovujú ich potrebám.

Zvolené kritériá na vyhodnotenie ponúk by obstarávateľa ďalej nemali oprávňovať na neobmedzenú voľnosť výberu, mala by sa nimi zabezpečiť možnosť účinnej a spravodlivej hospodárskej súťaže a mali by byť k nim priložené požiadavky, ktoré umožňujú efektívne overenie informácií, ktoré poskytli uchádzači.

S cieľom určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku by rozhodnutie o zadaní zákazky nemalo vychádzať len z nenákladových kritérií. Kvalitatívne kritériá by preto mali byť sprevádzané nákladovým kritériom, ktorým by na základe voľby obstarávateľa mohla byť buď cena, alebo prístup založený na nákladovej efektívnosti, ako je napríklad prístup spočívajúci v určení nákladov na životný cyklus. Kritériá na vyhodnotenie ponúk by však nemali mať vplyv na uplatňovanie vnútroštátnych ustanovení, ktoré určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary.

(98)

Ak vnútroštátne ustanovenia určujú odplatu za niektoré služby alebo stanovujú pevné ceny za niektoré tovary, malo by sa spresniť, že naďalej zostáva možnosť posúdiť hodnotu za peniaze na základe iných činiteľov, než je len cena alebo odplata. V závislosti od dotknutej služby alebo produktu by takéto činitele mohli zahŕňať napríklad podmienky dodania a úhrady, aspekty záručného a pozáručného servisu (napr. rozsah poradenských služieb a služieb spojených s výmenou) alebo environmentálne či sociálne aspekty (napr. či boli knihy vytlačené na recyklovanom papieri alebo papieri z dreva vyprodukovaného udržateľným spôsobom, náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít alebo či bola podporená sociálna integrácia znevýhodnených osôb alebo príslušníkov zraniteľných skupín medzi osoby určené na plnenie zákazky). Vzhľadom na početné možnosti posudzovania hodnoty za peniaze na základe vecných kritérií je potrebné vyhýbať sa žrebovaniu ako jedinému prostriedku zadávania zákazky.

(99)

Vždy keď je kvalita zamestnancov relevantná z hľadiska úrovne plnenia zákazky, by obstarávatelia mali mať takisto možnosť použiť ako kritérium na vyhodnotenie ponúk organizáciu, kvalifikáciu a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, pretože to môže mať vplyv na kvalitu plnenia zákazky, a tým aj na ekonomickú hodnotu ponuky. Mohol by to byť napríklad prípad zákaziek týkajúcich sa duševného charakteru, ako sú konzultačné alebo architektonické služby. Obstarávatelia, ktorí využívajú túto možnosť, by mali vhodnými zmluvnými prostriedkami zabezpečiť, aby zamestnanci určení na plnenie zákazky skutočne spĺňali stanovené kvalitatívne normy a aby títo zamestnanci mohli byť nahradení len so súhlasom obstarávateľa, ktorý overí, či noví zamestnanci poskytnú rovnakú úroveň kvality.

(100)

Je nanajvýš dôležité, aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania s cieľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že verejné obstarávanie je podstatné pre podporu inovácie, čo má veľký význam pre budúci rast Európy. Vzhľadom na významné rozdiely medzi jednotlivými odvetviami a trhmi by však nebolo vhodné stanoviť všeobecné povinné požiadavky pre obstarávanie v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a oblasti inovácií.

V právnych predpisoch Únie sa už stanovili záväzné požiadavky na obstarávanie, aby sa dosiahli konkrétne ciele v odvetví vozidiel cestnej dopravy [smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/33/ES (24)] a kancelárskych zariadení [nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 106/2008 (25)]. Popritom sa zaznamenal výrazný pokrok v oblasti vymedzenia spoločných metodík pre náklady na životný cyklus.

Zdá sa preto vhodné pokračovať týmto smerom, pričom ostáva na právnych predpisoch špecifických pre príslušný sektor, aby sa nimi stanovili záväzné ciele a úlohy v závislosti od konkrétnych politík a podmienok prevažujúcich v príslušnom odvetví a aby sa nimi propagoval rozvoj a využívanie európskych prístupov k nákladom na životný cyklus ako ďalšej podpory využívania verejného obstarávania v prospech udržateľného rastu.

(101)

Uvedené opatrenia špecifické pre príslušné odvetvie by mali byť doplnené úpravou smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES, ktoré umožnia obstarávateľom dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v rámci ich stratégií v oblasti obstarávania. Malo by sa preto spresniť, že okrem prípadu, keď dôjde k posúdeniu len na základe ceny, môžu obstarávatelia určiť ekonomicky najvýhodnejšiu ponuku a najnižšie náklady použitím prístupu spočívajúceho v určení nákladov na životný cyklus. Pojem „náklady na životný cyklus“ zahŕňa všetky náklady počas životného cyklu prác, tovaru alebo služieb.

To znamená vnútorné náklady, ako sú náklady na výskum, ktorý sa má vykonať, vývoj, výrobu, dopravu, používanie, údržbu a náklady na likvidáciu po skončení životnosti, ale môže ísť aj o náklady vyplývajúce z environmentálnych externalít, ako je znečistenie spôsobené ťažbou surovín použitých v produkte alebo spôsobené samotným produktom alebo jeho výrobou, a to za predpokladu, že ich možno vyjadriť v peniazoch a monitorovať. Metódy, ktoré obstarávatelia používajú pri posudzovaní nákladov vyplývajúcich z environmentálnych externalít, by sa mali vopred stanoviť objektívne a nediskriminačne a mali by byť prístupné všetkým zainteresovaným stranám. Takéto metódy sa môžu ustanoviť na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni, ale aby sa zabránilo narušeniu hospodárskej súťaže prostredníctvom metód šitých na mieru, mali by zostať všeobecné v tom zmysle, že by sa nemali osobitne stanovovať pre konkrétny postup verejného obstarávania. Na úrovni Únie by sa mali vypracúvať spoločné metodiky na výpočet nákladov na životný cyklus pre určité kategórie tovaru alebo služieb. Ak sa takéto spoločné metodiky vypracujú, ich používanie by malo byť povinné.

Okrem toho by sa mala preskúmať uskutočniteľnosť zavedenia spoločnej metodiky na určovanie nákladov na cyklus sociálneho života, pričom sa zohľadnia existujúce metodiky, ako sú usmernenia o posudzovaní cyklu sociálneho života produktov prijaté v rámci environmentálneho programu Organizácie Spojených národov.

(102)

Okrem toho by obstarávatelia na účely lepšieho začlenenia sociálnych a environmentálnych aspektov do postupov obstarávania mali mať možnosť používať kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa stavebných prác, tovaru alebo služieb, ktoré sa majú dodať či poskytnúť na základe verejnej zákazky, v akejkoľvek súvislosti a v akejkoľvek fáze ich životného cyklu – od ťažby surovín pre produkt po fázu likvidácie produktu – vrátane faktorov pôsobiacich v konkrétnom procese výroby, poskytovania týchto prác, tovaru alebo služieb alebo obchodovania s týmito prácami, tovarom a službami a jeho podmienok alebo súvisiacich s konkrétnym procesom počas neskoršej fázy ich životného cyklu, a to aj vtedy, keď takéto faktory nie sú súčasťou ich hmotnej podstaty. Kritériami a podmienkami odkazujúcimi na takýto proces výroby alebo proces poskytovania je napríklad to, aby výroba obstarávaných výrobkov nezahŕňala toxické chemikálie alebo aby sa obstarávané služby poskytovali s použitím energeticky efektívnych strojov.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie to zahŕňa aj kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky súvisiace s dodávaním alebo používaním produktov, ktoré sú predmetom spravodlivého obchodu, počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Podmienky plnenia zákazky týkajúce sa environmentálnych aspektov by mohli zahŕňať napríklad dodanie, balenie a likvidáciu produktov a v súvislosti so zákazkami na uskutočnenie stavebných prác a poskytovanie služieb minimalizáciu odpadu alebo efektívne využívanie zdrojov.

Podmienka súvislosti s predmetom zákazky však vylučuje kritériá a podmienky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky, ktoré sa nemôžu brať do úvahy ako faktor charakterizujúci konkrétny proces výroby alebo poskytovania obstarávaných prác, tovaru alebo služieb. Obstarávatelia by preto nemali mať možnosť vyžadovať od uchádzačov, aby mali zavedenú určitú podnikovú politiku sociálnej a environmentálnej zodpovednosti.

(103)

Zásadný význam má skutočnosť, aby kritériá na vyhodnotenie ponúk alebo podmienky plnenia zákazky týkajúce sa sociálnych aspektov výrobného procesu súviseli s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Okrem toho by sa mali uplatňovať v súlade so smernicou 96/71/ES v zmysle jej výkladu Súdnym dvorom Európskej únie a nemali by sa vyberať ani uplatňovať tak, aby priamo alebo nepriamo diskriminovali hospodárske subjekty z iných členských štátov alebo z tretích krajín, ktoré sú zmluvnými stranami GPA alebo dohôd o voľnom obchode, ktorých je Únia zmluvnou stranou. Požiadavky týkajúce sa základných pracovných podmienok, ktoré upravuje smernica 96/71/ES, ako napríklad minimálnych mzdových taríf, by preto mali zostať na úrovni stanovenej vnútroštátnymi právnymi predpismi alebo kolektívnymi zmluvami uplatňovanými v súlade s právom Únie v kontexte uvedenej smernice.

Podmienky plnenia zákazky by mohli byť zamerané aj v prospech vykonávania opatrení na podporu rovnosti žien a mužov v práci, zvýšenej účasti žien na trhu práce a zosúladenia pracovného a súkromného života, ochrany životného prostredia alebo dobrých životných podmienok zvierat, aby sa dosiahol vecný súlad so základnými dohovormi Medzinárodnej organizácie práce (MOP), a na prijímanie väčšieho počtu znevýhodnených osôb, než vyžadujú vnútroštátne právne predpisy.

(104)

Opatrenia zamerané na ochranu zdravia zamestnancov zapojených do výrobného procesu, zvýhodnenie sociálnej integrácie znevýhodnených osôb alebo členov zraniteľných skupín v rámci osôb určených na plnenie zákazky alebo odborná príprava zameraná na získanie zručností potrebných z hľadiska príslušnej zákazky môžu byť tiež predmetom kritérií na vyhodnotenie ponúk alebo podmienok plnenia zákazky za predpokladu, že súvisia s prácami, tovarom alebo službami, ktoré sa majú dodať alebo poskytnúť v rámci zákazky. Takéto kritériá alebo podmienky by sa okrem iného mohli týkať napríklad zamestnávania dlhodobo nezamestnaných osôb, zavedenia opatrení na odbornú prípravu nezamestnaných osôb alebo mladých ľudí počas plnenia zákazky, ktorá sa má zadať. Obstarávatelia môžu v technických špecifikáciách stanoviť také sociálne požiadavky, ktoré priamo charakterizujú daný produkt alebo službu, ako napríklad prístupnosť pre osoby s postihnutím alebo riešenia vhodné pre všetkých používateľov.

(105)

Verejné zákazky by sa nemali zadávať hospodárskym subjektom, ktoré boli účastníkmi zločineckej organizácie alebo ktoré boli uznané vinnými z korupcie, podvodu na úkor finančných záujmov Únie, teroristických trestných činov, z prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu. Neplatenie daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie by takisto malo viesť k povinnému vylúčeniu na úrovni Únie. Členské štáty by však mali mať možnosť ustanoviť vo výnimočných situáciách výnimku z tohto povinného vylúčenia, ak je zadanie zákazky nepostrádateľné v dôsledku nadradených požiadaviek vo všeobecnom záujme. Môže to byť napríklad prípad, keď naliehavo potrebné vakcíny alebo pohotovostné zdravotné prostriedky možno obstarať len od hospodárskeho subjektu, na ktorý sa inak vzťahuje jeden z povinných dôvodov vylúčenia. Vzhľadom na skutočnosť, že obstarávatelia, ktorí nie sú verejnými obstarávateľmi, nemusia mať prístup k nespornému dôkazu v danej veci, je vhodné ponechať rozhodnutie o tom, či uplatniť kritéria vylúčenia uvedené v smernici 2014/24/EÚ na týchto obstarávateľov. Povinnosť uplatňovať článok 57 ods. 1 a 2 smernice 2014/24/EÚ by sa preto mala obmedziť len na obstarávateľov, ktorí sú verejnými obstarávateľmi.

(106)

Obstarávatelia by ďalej mali mať možnosť vylúčiť hospodárske subjekty, ktoré sa ukázali ako nespoľahlivé, napríklad v dôsledku porušenia environmentálnych či sociálnych záväzkov vrátane pravidiel týkajúcich sa prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím alebo iných foriem závažného odborného pochybenia, ako je porušovanie pravidiel hospodárskej súťaže alebo práv duševného vlastníctva. Malo by sa spresniť, že závažné odborné pochybenie môže spôsobiť pochybnosti o bezúhonnosti hospodárskeho subjektu a tak zapríčiniť, že hospodársky subjekt sa stane nevhodným na to, aby sa mu zadala verejná zákazka, bez ohľadu na to, či by hospodársky subjekt inak mal technickú a ekonomickú kapacitu na plnenie zákazky.

S vedomím, že obstarávateľ bude zodpovedný za dôsledky svojho možného chybného rozhodnutia, obstarávatelia by mali mať naďalej možnosť dospieť k záveru, že došlo k závažnému odbornému pochybeniu, ak pred prijatím konečného a záväzného rozhodnutia o existencii dôvodov na povinné vylúčenie môžu akýmikoľvek vhodnými prostriedkami preukázať, že hospodársky subjekt porušil svoje povinnosti vrátane povinností týkajúcich sa platenia daní alebo príspevkov na sociálne zabezpečenie, ak sa vo vnútroštátnom práve neustanovuje inak. Takisto by mali mať možnosť vylúčiť záujemcov alebo uchádzačov, ktorých plnenie v prípade predchádzajúcich verejných zákaziek alebo zákaziek s ďalšími obstarávateľmi bolo poznačené veľkými nedostatkami, pokiaľ ide o podstatné požiadavky, napríklad nedodaním alebo neplnením, významnými nedostatkami týkajúcimi sa dodaných produktov alebo poskytnutých služieb, v dôsledku ktorých boli nepoužiteľné na zamýšľaný účel, alebo nesprávnym konaním, ktoré vyvoláva vážne pochybnosti, pokiaľ ide o spoľahlivosť tohto hospodárskeho subjektu. Vo vnútroštátnych právnych predpisoch by sa malo ustanoviť maximálne trvanie takýchto vylúčení.

Pri uplatnení nepovinných dôvodov vylúčenia by sa mala venovať osobitná pozornosť zásade proporcionality. Menšie nedostatky by mali len za výnimočných okolností viesť k vylúčeniu hospodárskeho subjektu. Opakované prípady menších nedostatkov však môžu vyvolať pochybnosti o spoľahlivosti hospodárskeho subjektu, čo môže opodstatňovať jeho vylúčenie.

(107)

Ak sú obstarávatelia povinní uplatňovať takéto kritériá vylúčenia alebo ak sa ich rozhodnú uplatňovať, mali by uplatňovať smernicu 2014/24/EÚ, pokiaľ ide o možnosť hospodárskych subjektov prijímať opatrenia na zaistenie súladu zamerané na nápravu dôsledkov akýchkoľvek trestných činov alebo pochybenia a na účinné predchádzanie ďalším prípadom nesprávneho konania.

(108)

Ponuky, ktoré sú z hľadiska práce, tovaru alebo služieb neobvykle nízke, môžu byť založené na technicky, hospodársky alebo právne nesprávnych predpokladoch alebo postupoch. V prípade, že uchádzač nemôže poskytnúť dostatočné vysvetlenie, obstarávateľ by mal byť oprávnený ponuku zamietnuť. Zamietnutie by malo byť povinné v prípadoch, keď obstarávateľ zistil, že neobvykle nízka účtovaná cena alebo navrhnuté náklady vyplývajú z nedodržiavania záväzného práva Únie alebo vnútroštátneho práva, ktoré je s ním v súlade, v oblasti sociálneho, pracovného alebo environmentálneho práva alebo ustanovení medzinárodného pracovného práva.

(109)

Podmienky plnenia zákazky stanovujú osobitné požiadavky v súvislosti s plnením zákazky. Na rozdiel od kritérií na vyhodnotenie ponúk, ktoré sú základom porovnávacieho posudzovania kvality ponúk, podmienky plnenia zákazky predstavujú pevne stanovené objektívne požiadavky, ktoré nemajú žiadny vplyv na posudzovanie ponúk. Podmienky plnenia zákazky by mali byť zlučiteľné s touto smernicou za predpokladu, že nie sú priamo ani nepriamo diskriminačné a že súvisia s predmetom zákazky, ktorý zahŕňa všetky faktory pôsobiace v konkrétnom procese výroby, poskytovania alebo obchodu. To zahŕňa podmienky týkajúce sa procesu plnenia zákazky, ale nezahŕňa požiadavky týkajúce sa všeobecnej podnikovej politiky.

(110)

Je dôležité zabezpečiť, aby subdodávatelia plnili príslušné povinnosti v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva stanovené v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, pokiaľ takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, a to prostredníctvom vhodných opatrení príslušných vnútroštátnych orgánov v rámci ich zodpovednosti a pôsobnosti, ako sú inšpektoráty práce alebo agentúry na ochranu životného prostredia.

Zároveň je nevyhnutné zabezpečiť určitú transparentnosť v subdodávateľskom reťazci, keďže to obstarávateľom poskytuje informácie o tom, kto je prítomný na stavenisku, na ktorom sa pre nich vykonávajú stavebné práce, alebo ktoré podniky poskytujú služby v budovách, infraštruktúrach alebo oblastiach, ako sú radnice, mestské školy, športové zariadenia, prístavy alebo diaľnice, za ktoré sú obstarávatelia zodpovední alebo nad ktorými vykonávajú priamy dohľad. Malo by sa spresniť, že povinnosť poskytnúť požadované informácie v každom prípade nesie hlavný dodávateľ, a to na základe osobitných doložiek, ktoré by každý obstarávateľ musel zahrnúť do všetkých postupov obstarávania, alebo na základe povinností, ktoré by členské štáty uložili hlavnému dodávateľovi prostredníctvom všeobecne uplatniteľných právnych ustanovení.

Malo by sa tiež spresniť, že podmienky týkajúce sa vynucovania dodržiavania uplatniteľných povinností v oblasti environmentálneho, sociálneho a pracovného práva ustanovených v práve Únie, vnútroštátnom práve, kolektívnych zmluvách alebo ustanoveniach medzinárodného environmentálneho, sociálneho a pracovného práva uvedených v tejto smernici, za predpokladu, že takéto pravidlá a ich uplatňovanie sú v súlade s právom Únie, by sa mali uplatňovať vždy, keď sa vo vnútroštátnom práve členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa. Okrem toho by sa malo výslovne uviesť, že členské štáty by mali mať možnosť ísť nad rámec týchto opatrení napríklad tak, že rozšíria povinnosti týkajúce sa transparentnosti, umožnia priame platby subdodávateľom alebo umožnia verejným obstarávateľom overiť alebo od nich budú vyžadovať, aby overili, že subdodávatelia nie sú v žiadnej zo situácii, v ktorej by bolo vylúčenie hospodárskych subjektov oprávnené. Ak sa takéto opatrenia uplatňujú na subdodávateľov, mal by sa zabezpečiť súlad s ustanoveniami uplatniteľnými na hlavných dodávateľov, aby na existenciu dôvodov povinného vylúčenia nadväzovala požiadavka, aby hlavný dodávateľ nahradil dotknutého subdodávateľa. Ak z takéhoto overenia vyplýva existencia dôvodov nepovinného vylúčenia, malo by sa spresniť, že verejní obstarávatelia môžu požadovať nahradenie. Zároveň by sa však malo aj výslovne stanoviť, že verejní obstarávatelia môžu byť povinní požadovať nahradenie dotknutého subdodávateľa, ak by vylúčenie hlavných dodávateľov bolo povinné v takých prípadoch.

Malo by sa tiež výslovne stanoviť, že členské štáty môžu vo vnútroštátnom práve stanoviť prísnejšie pravidlá zodpovednosti alebo ísť vo vnútroštátnom práve o priamych platbách subdodávateľom nad rámec uvedených postupov.

(111)

So zreteľom na súčasné rokovania o horizontálnych ustanoveniach, ktorými sa riadia vzťahy s tretími krajinami v kontexte verejného obstarávania, je vhodné zachovať na prechodné obdobie status quo režimu, ktorý sa uplatňuje v sektore verejnoprospešných služieb podľa článkov 58 a 59 smernice 2004/17/ES. Tieto ustanovenia by sa preto nemali meniť, a to ani ustanovenie o prijímaní vykonávacích aktov, keď majú podniky Únie ťažkosti s prístupom na trhy tretej krajiny. Uvedené vykonávacie akty by za takýchto okolností mala naďalej prijímať Rada.

(112)

Malo by sa pripomenúť, že nariadenie Rady (EHS, Euratom) č. 1182/71 (26) sa uplatňuje na výpočet lehôt uvedených v tejto smernici.

(113)

Je potrebné objasniť podmienky, za akých si úprava zákazky počas jej plnenia vyžaduje nový postup obstarávania, so zreteľom na príslušnú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie. Nový postup obstarávania je potrebný, ak sa v pôvodnej zákazke uskutočnia závažné zmeny, najmä pokiaľ ide o rozsah a obsah vzájomných práv a povinností zmluvných strán vrátane rozdelenia práv duševného vlastníctva. Takéto zmeny poukazujú na zámer zmluvných strán opätovne dohodnúť základné podmienky zákazky. Platí to najmä v prípade, ak by zmenené podmienky mali vplyv na výsledok postupu, keby boli súčasťou pôvodného postupu.

Úpravy zákazky, ktorých dôsledkom je malá zmena hodnoty zákazky do určitej hodnoty, by sa mali vždy umožniť bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania. Na tento účel a s cieľom zabezpečiť právnu istotu by sa v tejto smernici mali ustanoviť minimálne finančné limity, v rámci ktorých nie je potrebný nový postup obstarávania. Úpravy zákazky nad tieto finančné limity by mali byť možné bez toho, aby bolo potrebné vykonať nový postup obstarávania, pokiaľ sú v súlade s príslušnými podmienkami stanovenými v tejto smernici.

(114)

Obstarávatelia môžu čeliť situáciám, v ktorých sú potrebné doplňujúce stavebné práce, tovar alebo služby. V takých prípadoch môže byť opodstatnená úprava pôvodnej zákazky bez nového postupu obstarávania, najmä ak sú doplňujúce dodania určené ako čiastočná náhrada alebo ako rozšírenie existujúcich služieb, tovaru či zariadení, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel obstarávateľ nadobudnúť tovar, práce alebo služby s odlišnými technickými charakteristikami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe.

(115)

Obstarávatelia môžu byť konfrontovaní s vonkajšími okolnosťami, ktoré nemohli predvídať pri zadávaní zákazky, najmä ak sa zákazka plní počas dlhého obdobia. V takomto prípade je potrebná určitá miera pružnosti na prispôsobenie zákazky týmto okolnostiam bez nového postupu obstarávania. Pojem nepredvídateľných okolností odkazuje na okolnosti, ktoré nebolo možné predvídať napriek primerane dôkladnej príprave pôvodného zadania zákazky obstarávateľom so zreteľom na dostupné prostriedky, povahu a charakteristické znaky konkrétneho projektu, osvedčené postupy v danej oblasti a potrebu zabezpečiť zodpovedajúci súlad medzi prostriedkami vynaloženými pri príprave zadávania zákaziek a ich predpokladanou hodnotou.

Neplatí to však v prípadoch, keď úprava vedie k zmene celkovej povahy obstarávania napríklad tým, že nahradí práce, tovar alebo služby, ktoré sa majú obstarať, niečím iným, alebo zásadne zmení druh obstarávania, pretože v takejto situácii možno predpokladať hypotetický vplyv na výsledok.

(116)

V súlade so zásadami rovnakého zaobchádzania a transparentnosti by úspešný uchádzač nemal, napríklad ak je zmluva vypovedaná v dôsledku nedostatkov v plnení, byť nahradený iným hospodárskym subjektom bez opätovného otvorenia zákazky hospodárskej súťaži. Úspešný uchádzač plniaci zákazku by však mal mať možnosť, najmä ak bola zákazka zadaná viac než jednému podniku, počas plnenia zákazky prejsť určitými štrukturálnymi zmenami, ako sú čisto vnútorné reorganizácie, prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo platobná neschopnosť. Takéto štrukturálne zmeny by si nemali automaticky vyžadovať nový postup obstarávania pre všetky zákazky vykonávané týmto uchádzačom.

(117)

Obstarávatelia by v rámci jednotlivých zmlúv mali mať možnosť ustanoviť úpravy prostredníctvom doložiek o preskúmaní alebo opčných právach, ale takéto doložky by im nemali umožňovať neobmedzenú mieru voľného rozhodovania. V tejto smernici by sa preto malo ustanoviť, do akej miery možno v pôvodnej zákazke vykonávať úpravy. Malo by sa preto spresniť, že v dostatočne jasne vypracovaných doložkách o preskúmaní alebo možnosti sa môže ustanoviť napríklad cenová indexácia alebo zabezpečiť, aby napríklad komunikačné zariadenie, ktoré sa má dodať za určitý čas, bolo naďalej vyhovujúce, a to aj v prípade zmien komunikačných protokolov alebo iných technologických zmien. V rámci dostatočne jasných doložiek by tiež malo byť možné ustanoviť úpravy zákazky nevyhnutné v dôsledku technických ťažkostí, ktoré vznikli počas prevádzky alebo údržby. Tiež by sa malo pripomenúť, že zmluvy by mohli zahŕňať napríklad bežnú údržbu, ako aj stanovovať mimoriadne údržbárske zásahy, ktoré by mohli byť potrebné s cieľom zabezpečiť kontinuitu verejnej služby.

(118)

Obstarávatelia môžu niekedy čeliť okolnostiam, ktoré si vyžadujú predčasné vypovedanie zmlúv o verejných zákazkách, aby sa dosiahol súlad s povinnosťami vyplývajúcimi z práva Únie v oblasti verejného obstarávania. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby mali obstarávatelia za podmienok stanovených vo vnútroštátnom práve možnosť vypovedať zmluvu o verejnej zákazke počas jej platnosti, ak si to vyžaduje právo Únie.

(119)

Výsledky pracovného dokumentu útvarov Komisie z 27. júna 2011 s názvom Hodnotiaca správa: Vplyv a účinnosť právnych predpisov EÚ v oblasti verejného obstarávania naznačili, že by sa malo preskúmať vylúčenie určitých služieb z plného uplatňovania smernice 2004/17/ES. V dôsledku toho by sa plné uplatňovanie tejto smernice malo rozšíriť na celý rad služieb.

(120)

Určité kategórie služieb majú vzhľadom na svoju povahu naďalej obmedzený cezhraničný rozmer, a to konkrétne služby známe ako služby osobám, ako napr. určité sociálne, zdravotnícke a vzdelávacie služby. Uvedené služby sú poskytované v konkrétnom kontexte, ktorý sa medzi jednotlivými členskými štátmi značne líši z dôvodu odlišných kultúrnych tradícií. Pre zákazky na poskytovanie týchto služieb by sa mal preto zaviesť osobitný režim s vyšším finančným limitom, než je limit uplatňovaný na iné služby.

V konkrétnom kontexte obstarávania v týchto odvetviach nebudú mať poskytovatelia z ostatných členských štátov obvykle záujem o služby osobám s hodnotou pod uvedeným finančným limitom, pokiaľ neexistujú konkrétne náznaky o opaku, ako napríklad v prípade cezhraničných projektov financovaných Úniou.

Zákazky na poskytnutie služieb osobám presahujúce uvedený finančný limit by mali byť transparentné v celej Únii. Vzhľadom na význam kultúrneho kontextu a citlivý charakter týchto služieb by členské štáty mali mať dostatočné možnosti na zorganizovanie výberu poskytovateľov služieb spôsobom, ktorý považujú za najvhodnejší. Uvedený záväzok sa odráža v pravidlách tejto smernice, pričom sa v nich ukladá len dodržiavanie základných zásad transparentnosti a rovnakého zaobchádzania, a zároveň sa zabezpečuje, že obstarávatelia budú schopní uplatňovať osobitné kritériá kvality pri výbere poskytovateľov služieb, ako sú kritériá stanovené v dobrovoľnom Európskom rámci kvality pre sociálne služby uverejnenom Výborom pre sociálnu ochranu. Členské štáty by pri určovaní postupov, ktoré sa majú použiť pre zadávanie zákaziek na služby osobám, mali zohľadniť článok 14 ZFEÚ a protokol 26. Členské štáty by pritom mali sledovať ciele spočívajúce v zjednodušení a zmiernení administratívneho zaťaženia obstarávateľov a hospodárskych subjektov; malo by sa spresniť, že pri napĺňaní týchto cieľov sa môže vychádzať aj z pravidiel uplatniteľných na zákazky na poskytnutie služieb, ktoré nepodliehajú osobitnému režimu.

Členské štáty a obstarávatelia môžu tieto služby poskytovať sami alebo organizovať sociálne služby spôsobom, ktorý nebude zahŕňať uzatváranie verejných zákaziek, napríklad len prostredníctvom financovania takýchto služieb alebo udeľovaním licencií či povolení všetkým hospodárskym subjektom, ktoré spĺňajú podmienky stanovené vopred obstarávateľom bez akýchkoľvek obmedzení alebo kvót za predpokladu, že takýto systém zabezpečí dostatočnú propagáciu a bude v súlade so zásadami transparentnosti a nediskriminácie.

(121)

Podobne hotelové a reštauračné služby typicky ponúkajú len subjekty nachádzajúce sa na konkrétnom mieste poskytovania týchto služieb, a preto majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 1 000 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie hotelových a reštauračných služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako sú cestovné agentúry a iní sprostredkovatelia, a to aj na cezhraničnom základe.

(122)

Podobne sa určité právne služby týkajú výlučne otázok súvisiacich len s vnútroštátnym právom, a preto ich obvykle ponúkajú len subjekty, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte a v dôsledku toho majú tiež obmedzený cezhraničný rozmer. Mal by sa na ne preto vzťahovať len zjednodušený režim, a to od finančného limitu 1 000 000 EUR. O veľké zákazky na poskytovanie právnych služieb presahujúce uvedený finančný limit môžu mať záujem rôzne hospodárske subjekty, ako napríklad veľké medzinárodné právnické firmy, a to aj na cezhraničnom základe, najmä ak sa týkajú právnych záležitostí, ktoré vyplývajú z práva Únie alebo iného medzinárodného práva alebo s takýmto právom súvisia alebo ktoré zahŕňajú viac ako jednu krajinu.

(123)

Skúsenosti ukázali, že rad ďalších služieb, ako sú napríklad záchranné služby, požiarnické služby a väzenské služby, obvykle predstavujú cezhraničný záujem len od okamihu, v ktorom dosiahnu dostatočný kritický objem prostredníctvom ich relatívne vysokej hodnoty. Pokiaľ nie sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti tejto smernice, mali by sa zahrnúť do zjednodušeného režimu. Iné kategórie služieb, ako sú napríklad vyšetrovacie a bezpečnostné služby, pokiaľ sa ich poskytovanie skutočne zakladá na zmluvách, by obvykle pravdepodobne predstavovali cezhraničný záujem len od finančného limitu 1 000 000 EUR, a v dôsledku toho by len vtedy mali podliehať zjednodušenému režimu.

(124)

S cieľom zabezpečiť kontinuitu verejných služieb by sa v tejto smernici malo umožniť, aby účasť na postupoch obstarávania týkajúcich sa určitých služieb v oblasti zdravotníctva, sociálnych a kultúrnych služieb mohla byť vyhradená pre organizácie, ktoré sú založené na vlastníctve zamestnancov alebo aktívnej účasti zamestnancov na ich riadení, a pre existujúce organizácie, ako sú družstvá, s cieľom zúčastniť sa na poskytovaní týchto služieb koncovým užívateľom. Rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia sa obmedzuje na určité zdravotnícke, sociálne a súvisiace služby, určité služby v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, knihovnícke, archívne, múzejné a iné kultúrne služby, športové služby a služby pre domácnosti, pričom sa nemá vzťahovať na akékoľvek z vylúčení inak ustanovených v tejto smernici. Na tieto služby by sa mal vzťahovať len „zjednodušený režim“.

(125)

Je vhodné identifikovať uvedené služby odkazom na osobitné pozície Spoločného slovníka obstarávania (Common Procurement Vocabulary – CPV), ktorý bol prijatý nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2195/2002 (27) a ktorý predstavuje hierarchicky štruktúrovanú nomenklatúru rozdelenú na oddiely, skupiny, triedy, kategórie a podkategórie. S cieľom vyhnúť sa právnej neistote by sa malo spresniť, že odkaz na nejaký oddiel implicitne neznamená odkaz na podriadené pododdiely. Takéto komplexné pokrytie by sa namiesto toho malo explicitne stanoviť tak, že sa spomenú všetky relevantné pozície, v prípade potreby ako škála kódov.

(126)

Súťaže návrhov sa tradične využívajú zväčša v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov. Je však potrebné pripomenúť, že tieto flexibilné nástroje by sa mohli využívať aj na iné účely a že by sa mohlo ustanoviť, aby sa následné zákazky na služby zadali víťazovi alebo jednému z víťazov súťaže návrhov na základe rokovacieho konania bez zverejnenia.

(127)

Z hodnotenia vyplynulo, že stále existuje veľký priestor na zlepšenie uplatňovania pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania. Na účely účinnejšieho a jednotnejšieho uplatňovania pravidiel má zásadný význam získať dobrý prehľad o možných štrukturálnych problémoch a všeobecných modeloch národných politík v oblasti obstarávania v záujme cielenejšieho riešenia možných problémov. Tento prehľad by sa mal získať prostredníctvom vhodného monitorovania, ktorého výsledky by sa mali pravidelne zverejňovať s cieľom umožniť informovanú diskusiu o možných zlepšeniach pravidiel a praxe obstarávania. Na základe takto získaného dobrého prehľadu by zároveň mohlo byť možné nadobudnúť informácie o uplatňovaní pravidiel verejného obstarávania v súvislosti s realizáciou projektov, ktoré spolufinancuje Únia. Členské štáty by mali mať naďalej možnosť rozhodnúť, ako a kto by mal v praxi toto monitorovanie vykonávať, pričom by zároveň mali mať možnosť rozhodnúť, či by monitorovanie malo vychádzať z kontrol ex post založených na vzorkách alebo zo systematických kontrol ex ante postupov verejného obstarávania, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Malo by byť možné upozorniť príslušné orgány na potenciálne problémy; to by si nemalo nevyhnutne vyžadovať, aby tie orgány, ktoré vykonali monitorovanie, mali spôsobilosť byť účastníkom súdneho konania.

Lepšie usmernenia, informácie a podpora obstarávateľom a hospodárskym subjektom by tiež mohli veľkou mierou prispieť k zvýšeniu efektívnosti verejného obstarávania prostredníctvom lepších znalostí, zvýšenia právnej istoty a profesionalizácie postupov obstarávania. Takéto usmernenia by sa mali poskytnúť obstarávateľom a hospodárskym subjektom vždy vtedy, keď sa ukáže, že je potrebné zlepšiť správne uplatňovanie pravidiel. Usmernenia, ktoré by sa mali poskytnúť, by sa mohli týkať všetkých záležitostí, ktoré sú pre verejné obstarávanie relevantné, napríklad plánovania nákupov, postupov, výberu metód a nástrojov a osvedčených postupov pri vykonávaní postupov. Pokiaľ ide o právne otázky, usmernenia by nemali nevyhnutne predstavovať komplexnú právnu analýzu príslušných otázok; mohli by sa obmedziť na všeobecné uvedenie prvkov, ktoré by sa mali zohľadniť pri následnej podrobnej analýze otázok, napríklad poukázaním na judikatúru, ktorá by mohla byť relevantná, alebo na usmerňujúce poznámky či iné zdroje, v rámci ktorých už bola dotknutá konkrétna otázka preskúmaná.

(128)

V smernici 92/13/EHS sa stanovujú určité postupy preskúmania, ktoré by mohla uplatniť aspoň každá osoba, ktorá má alebo mala záujem o získanie určitej zákazky a ktorá bola alebo je poškodená údajným porušením práva Únie v oblasti verejného obstarávania alebo vnútroštátnych predpisov, ktorými sa toto právo transponuje. Táto smernica by nemala mať vplyv na uvedené postupy preskúmania. Občania, dotknuté zúčastnené subjekty, bez ohľadu na to, či sú organizované, a iné osoby alebo orgány, ktoré nemajú prístup k postupom preskúmania podľa smernice 92/13/EHS, však napriek tomu majú ako daňoví poplatníci oprávnený záujem o riadne postupy obstarávania. Mali by mať preto možnosť upozorniť na možné porušenie tejto smernice príslušný orgán alebo štruktúru, a to iným spôsobom než prostredníctvom systému preskúmania podľa smernice 92/13/EHS, a bez toho, aby na tomto základe museli predstúpiť pred súdny orgán. Aby sa nemuseli vytvárať duplicitné orgány alebo štruktúry, členské štáty by mali mať možnosť ustanoviť možnosť obrátiť sa na orgány alebo štruktúry vykonávajúce všeobecné monitorovanie, sektorové orgány dohľadu, miestne orgány dohľadu, orgány zaoberajúce sa hospodárskou súťažou, ombudsmana alebo vnútroštátne kontrolné orgány.

(129)

Aby sa plne využil potenciál verejného obstarávania na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, svoju úlohu bude musieť zohrávať aj environmentálne, sociálne a inovačné obstarávanie. Preto je potrebné získať prehľad o vývoji v oblasti strategického obstarávania, aby sa zaujalo informované stanovisko k všeobecným trendom na celkovej úrovni v tejto oblasti. V tejto súvislosti sa samozrejme môžu použiť aj všetky vhodné správy, ktoré už boli vypracované.

(130)

Vzhľadom na potenciál MSP v oblasti tvorby pracovných miest, rastu a inovácie je dôležité, aby sa podporovala ich účasť na verejnom obstarávaní, a to prostredníctvom príslušných ustanovení tejto smernice, ako aj prostredníctvom iniciatív na vnútroštátnej úrovni. Nové ustanovenia uvedené v tejto smernici by mali prispieť k zlepšeniu úrovne úspešnosti, čím sa rozumie podiel MSP na celkovej hodnote zadaných zákaziek. Nie je síce vhodné stanoviť povinné miery úspešnosti, vnútroštátne iniciatívy na posilnenie účasti MSP by sa však mali vzhľadom na jej význam dôsledne monitorovať.

(131)

V súvislosti s komunikáciou a kontaktmi medzi Komisiou a členskými štátmi sa už zaviedli viaceré postupy a pracovné metódy, ako je komunikácia a kontakty týkajúce sa postupov stanovených na základe článkov 258 a 260 ZFEÚ, siete na riešenie problémov na vnútornom trhu (SOLVIT) a projektu EÚ pilot, ktoré sa touto smernicou nemenia. Mali by sa však doplniť určením jedného referenčného bodu v každom členskom štáte, ktorý by fungoval ako jediný vstupný bod v prípade záležitostí týkajúcich sa verejného obstarávania v príslušnom členskom štáte. Túto funkciu môžu vykonávať osoby alebo štruktúry, ktoré sú už pravidelne v kontakte s Komisiou, pokiaľ ide o otázky súvisiace s verejným obstarávaním, ako napríklad národné kontaktné body, členovia poradného výboru pre verejné obstarávanie, členovia siete obstarávania alebo národné koordinačné orgány.

(132)

Vysledovateľnosť a transparentnosť rozhodovania v postupoch obstarávania má zásadný význam pre zabezpečenie riadnych postupov vrátane účinného boja proti korupcii a podvodom. Verejní obstarávatelia by preto mali uchovávať kópie uzavretých zmlúv s vysokou hodnotou, aby bolo možné zainteresovaným stranám poskytnúť prístup k týmto dokumentom v súlade s uplatniteľnými pravidlami o prístupe k dokumentom. Okrem toho by obstarávatelia mali zdokumentovať zásadné prvky a rozhodnutia týkajúce sa jednotlivých postupov obstarávania v správe o obstarávaní. S cieľom zabrániť administratívnej záťaži všade tam, kde je to možné, by sa malo povoliť, aby správa o obstarávaní odkazovala na informácie, ktoré už obsahuje príslušné oznámenie o výsledku obstarávania. Zlepšiť by sa mali aj elektronické systémy uverejňovania týchto oznámení, ktoré spravuje Komisia, aby sa uľahčilo zadávanie údajov, pričom by sa zároveň malo zjednodušiť získavanie súhrnných správ a výmena údajov medzi systémami.

(133)

Komisia by v záujme administratívneho zjednodušenia a s cieľom znížiť zaťaženie členských štátov mala pravidelne skúmať, či je kvalita a úplnosť informácií uvedených v oznámeniach, ktoré sa uverejňujú v súvislosti s postupmi verejného obstarávania, dostatočná na to, aby jej umožnili získavať štatistické informácie, ktoré by inak museli zasielať členské štáty.

(134)

Pre výmenu informácií potrebných na vykonávanie postupov zadávania verejných zákaziek v cezhraničných situáciách je nevyhnutná účinná administratívna spolupráca, a to najmä pokiaľ ide o overovanie dôvodov vylúčenia a podmienok účasti, uplatňovanie noriem kvality a environmentálnych noriem. Informačný systém o vnútornom trhu (IMI) ustanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1024/2012 (28) by mohol poskytnúť užitočné elektronické prostriedky na uľahčenie a rozšírenie administratívnej spolupráce zameranej na výmenu informácií na základe jednoduchých a jednotných postupov prekonávajúcich jazykové prekážky. Mal by sa preto čo najskôr spustiť pilotný projekt na testovanie udržateľnosti rozširovania IMI, ktoré by sa malo týkať výmeny informácií podľa tejto smernice.

(135)

S cieľom prispôsobiť sa rýchlemu technickému, hospodárskemu a regulačnému vývoju by na Komisiu mala byť v súlade s článkom 290 ZFEÚ delegovaná právomoc prijímať právne akty so zreteľom na celý rad nepodstatných prvkov tejto smernice. Vzhľadom na potrebu dodržiavať medzinárodné dohody by Komisia mala byť oprávnená upravovať technické postupy pre metódy výpočtu finančných limitov a pravidelne revidovať samotné finančné limity; odkazy na nomenklatúru CPV môžu podliehať regulačným zmenám na úrovni Únie a je potrebné, aby sa tieto zmeny odrazili v znení tejto smernice; technické detaily a charakteristické znaky zariadení na elektronický príjem by mali byť v súlade s technologickým vývojom; takisto je nevyhnutné oprávniť Komisiu, aby ustanovila určité technické normy pre elektronickú komunikáciu za záväzné s cieľom zabezpečiť interoperabilitu technických formátov, spracovania a prenosu správ v postupoch obstarávania vykonávaných elektronickými prostriedkami komunikácie so zreteľom na technologický vývoj; Komisia by takisto mala byť oprávnená prispôsobovať zoznam legislatívnych aktov Únie, ktorými sa stanovujú spoločné metodiky výpočtu nákladov na životný cyklus; zoznam medzinárodných dohovorov v sociálnej a environmentálnej oblasti a zoznam právnych predpisov Únie, ktorých vykonávanie predstavuje predpoklad voľného prístupu k danému trhu, ako aj príloha II, v ktorej sa uvádza zoznam právnych aktov, ktoré sa majú zohľadniť pri posudzovaní existencie osobitných alebo výlučných práv, by sa mali urýchlene prispôsobiť v záujme začlenenia opatrení prijatých na sektorovom základe. Na splnenie tejto potreby by Komisia mala byť oprávnená takéto zoznamy aktualizovať. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(136)

Komisia by pri uplatňovaní tejto smernice mala konzultovať s príslušnými skupinami expertov v oblasti elektronického obstarávania, čím sa zabezpečí vyvážené zloženie skupín hlavných zúčastnených subjektov.

(137)

S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tejto smernice, pokiaľ ide o postup zasielania a uverejňovania údajov podľa prílohy IX a postupy vypracovania a zasielania oznámení a štandardné vzory pre uverejňovanie oznámení, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (29).

(138)

Na prijatie vykonávacích aktov týkajúcich sa štandardných vzorov na uverejňovanie oznámení, ktoré nemajú žiadny vplyv ani z finančného hľadiska, ani pokiaľ ide o povahu a rozsah povinností vyplývajúcich z tejto smernice, by sa mal používať konzultačný postup. Naopak, uvedené akty sú charakterizované výlučne administratívnym účelom a slúžia na uľahčenie uplatňovania pravidiel stanovených v tejto smernici.

Okrem toho by sa rozhodnutia o tom, či je príslušná činnosť na trhoch s voľnými prístupom priamo vystavená hospodárskej súťaži, mali prijímať za podmienok, ktoré zaisťujú jednotné podmienky vykonávania tohto ustanovenia. Komisii by sa preto mali udeliť aj vykonávacie právomoci v súvislosti s podrobnými ustanoveniami na vykonávanie postupu v zmysle článku 35, na základe čoho sa stanoví, či je uplatniteľný článok 34 a samotné vykonávacie akty. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením (EÚ) č. 182/2011. Na prijímanie takýchto vykonávacích aktov by sa mal použiť konzultačný postup.

(139)

Komisia by mala preskúmať účinky na vnútorný trh vyplývajúce z uplatňovania finančných limitov a mala by o nich podať správu Európskemu parlamentu a Rade. Pritom by mala zohľadniť také faktory, ako napríklad úroveň cezhraničného obstarávania, účasť MSP, transakčné náklady a vzťah medzi nákladmi a prínosmi.

GPA je v súlade s jej článkom XXII ods. 7 predmetom ďalších rokovaní po troch rokoch po jej nadobudnutí platnosti a potom sa takéto rokovania konajú pravidelne. V tejto súvislosti by sa mala preskúmať aj vhodnosť výšky finančných limitov, pričom by sa mal zohľadniť vplyv inflácie vzhľadom na dlhé obdobie bez zmien finančných limitov v GPA; ak by sa v dôsledku toho mali finančné limity zmeniť, Komisia by mala prípadne prijať návrh právneho aktu, ktorým sa finančné limity stanovené v tejto smernici zmenia.

(140)

Keďže cieľ tejto smernice, a to koordináciu zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú určitých postupov verejného obstarávania, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku neprekračuje táto smernica rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(141)

Smernica 2004/17/ES by sa mala zrušiť.

(142)

V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011 sa členské štáty zaviazali, že v opodstatnených prípadoch priložia k oznámeniam o svojich transpozičných opatreniach jeden alebo viac dokumentov, v ktorých sa vysvetľuje vzťah medzi časťami smernice a príslušnými časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov. Vzhľadom na túto smernicu považuje zákonodarca predloženie takýchto dokumentov za opodstatnené,

HLAVA I:

KAPITOLA I:

Článok 1:

Článok 2:

Článok 3:

Článok 4:

Článok 5:

Článok 6:

KAPITOLA II:

Článok 7:

Článok 8:

Článok 9:

Článok 10:

Článok 11:

Článok 12:

Článok 13:

Článok 14:

KAPITOLA III:

ODDIEL 1:

Článok 15:

Článok 16:

Článok 17:

ODDIEL 2:

Pododdiel 1:

Článok 18:

Článok 19:

Článok 20:

Článok 21:

Článok 22:

Článok 23:

Pododdiel 2:

Článok 24:

Článok 25:

Článok 26:

Článok 27:

Pododdiel 3:

Článok 28:

Článok 29:

Článok 30:

Článok 31:

Pododdiel 4:

Článok 32:

Článok 33:

Pododdiel 5:

Článok 34:

Článok 35:

KAPITOLA IV:

Článok 36:

Článok 37:

Článok 38:

Článok 39:

Článok 40:

Článok 41:

Článok 42:

HLAVA II:

KAPITOLA I:

Článok 43:

Článok 44:

Článok 45:

Článok 46:

Článok 47:

Článok 48:

Článok 49:

Článok 50:

KAPITOLA II:

Článok 51:

Článok 52:

Článok 53:

Článok 54:

Článok 55:

Článok 56:

Článok 57:

KAPITOLA III:

ODDIEL 1:

Článok 58:

Článok 59:

Článok 60:

Článok 61:

Článok 62:

Článok 63:

Článok 64:

Článok 65:

Článok 66:

ODDIEL 2:

Článok 67:

Článok 68:

Článok 69:

Článok 70:

Článok 71:

Článok 72:

Článok 73:

Článok 74:

Článok 75:

ODDIEL 3:

Článok 76:

Pododdiel 1:

Článok 77:

Článok 78:

Článok 79:

Článok 80:

Článok 81:

Pododdiel 2:

Článok 82:

Článok 83:

Článok 84:

ODDIEL 4:

Článok 85:

Článok 86:

KAPITOLA IV:

Článok 87:

Článok 88:

Článok 89:

Článok 90:

HLAVA III:

KAPITOLA I:

Článok 91:

Článok 92:

Článok 93:

Článok 94:

KAPITOLA II:

Článok 95:

Článok 96:

Článok 97:

Článok 98:

HLAVA IV:

Článok 99:

Článok 100:

Článok 101:

Článok 102:

HLAVA V:

Článok 103:

Článok 104:

Článok 105:

Článok 106:

Článok 107:

Článok 108:

Článok 109:

Článok 110:

PRÍLOHA I:

PRÍLOHA II:

PRÍLOHA III:

PRÍLOHA IV:

PRÍLOHA V:

PRÍLOHA VI Časť A:

PRÍLOHA VI Časť B:

PRÍLOHA VII:

PRÍLOHA VIII:

PRÍLOHA IX:

PRÍLOHA X:

PRÍLOHA XI:

PRÍLOHA XII:

PRÍLOHA XIII:

PRÍLOHA XIV:

PRÍLOHA XV:

PRÍLOHA XVI:

PRÍLOHA XVII:

PRÍLOHA XVIII:

PRÍLOHA XIX:

PRÍLOHA XX:

PRÍLOHA XXI:

1.

„zákazky na dodanie tovaru, uskutočnenie stavebných prác a poskytnutie služieb (zákazky na tovar, práce a služby)“ sú odplatné zmluvy uzavreté písomne medzi jedným alebo viacerými obstarávateľmi a jedným alebo viacerými hospodárskymi subjektmi, ktorých predmetom je uskutočnenie stavebných prác, dodanie produktov alebo poskytnutie služieb;

2.

„zákazky na uskutočnenie stavebných prác (zákazky na práce)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je jedna z týchto činností:

3.

„stavba“ je výsledok stavebných prác alebo stavebno-inžinierskych prác ako celku, ktorý sám osebe stačí na to, aby plnil ekonomickú alebo technickú funkciu;

4.

„zákazky na dodanie tovaru (zákazky na tovar)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je nákup, lízing, prenájom produktov alebo nákup produktov na splátky, s možnosťou odkúpenia alebo bez takejto možnosti. Zákazka na dodanie tovaru môže ako vedľajší predmet zahŕňať aj montáž a inštaláciu;

5.

„zákazky na poskytnutie služieb (zákazky na služby)“ sú zmluvy, ktorých predmetom je poskytnutie iných služieb než služieb uvedených v bode 2;

6.

„hospodársky subjekt“ je akákoľvek fyzická alebo právnická osoba alebo obstarávateľ alebo skupina takýchto osôb a/alebo subjektov vrátane akéhokoľvek dočasného združenia podnikov, ktorá na trhu ponúka uskutočnenie prác a/alebo realizáciu stavby, dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

7.

„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku;

8.

„záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý prejavil záujem o výzvu na účasť na užšej súťaži alebo rokovacom konaní, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve alebo bol na účasť na nich vyzvaný;

9.

„súťažný podklad“ je akýkoľvek dokument, ktorý obstarávateľ pripravil alebo na ktorý odkazuje s cieľom opísať alebo určiť prvky obstarávania alebo postupu vrátane oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania, pravidelného informatívneho oznámenia alebo oznámení o existencii kvalifikačného systému, ak sa používajú ako prostriedok výzvy na súťaž, ako aj technických špecifikácií, opisného dokumentu, navrhovaných podmienok zákazky, formátov, v ktorých záujemcovia a uchádzači predkladajú dokumenty, či informácií o všeobecne uplatňovaných povinnostiach a akýchkoľvek dodatočných dokumentov;

10.

„centralizované obstarávacie činnosti“ sú stále činnosti vykonávané jednou z týchto foriem:

11.

„pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam najmä v týchto formách:

12.

„centrálna obstarávacia organizácia“ je obstarávateľ v zmysle článku 4 ods. 1 tejto smernice alebo verejný obstarávateľ v zmysle článku 2 ods. 1 bodu 1 smernice 2014/24/EÚ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti.

Obstarávanie vykonávané centrálnou obstarávacou organizáciou na účely vykonávania centralizovaných obstarávacích činností sa považuje za obstarávanie na účely vykonávania činnosti v zmysle článkov 8 až 14. Článok 18 sa neuplatňuje na obstarávanie vykonávané centrálnou obstarávacou organizáciou na účely vykonávania centralizovaných obstarávacích činností;

13.

„poskytovateľ obstarávacích služieb“ je verejná alebo súkromná organizácia, ktorá na trhu ponúka pomocné obstarávacie činnosti;

14.

„písomný“ alebo „písomne“ je akékoľvek vyjadrenie pozostávajúce zo slov alebo číslic, ktoré možno čítať, reprodukovať a následne oznámiť, vrátane informácií prenášaných a uchovávaných elektronickými prostriedkami;

15.

„elektronické prostriedky“ sú elektronické zariadenia na spracovanie (vrátane digitálnej kompresie) a uchovávanie údajov, ktoré sa prenášajú, zasielajú a prijímajú prostredníctvom vedení, rádiom, optickými prostriedkami alebo inými elektromagnetickými prostriedkami;

16.

„životný cyklus“ sú všetky po sebe nasledujúce a/alebo vzájomne prepojené fázy vrátane výskumu a vývoja, ktorý sa má vykonať, výroby, obchodovania a jeho podmienok, dopravy, používania a údržby počas existencie produktu alebo prác alebo poskytovania služby, od získania surovín alebo tvorby zdrojov až po likvidáciu, odstránenie a koniec slúženia alebo používania;

17.

„súťaže návrhov“ sú také konania, ktoré obstarávateľovi umožňujú nadobudnúť plán alebo projekt vybraný porotou po jeho predložení do súťaže, s udelením alebo bez udelenia cien, a to najmä v oblastiach územného plánovania miest a vidieka, architektúry a inžinierstva alebo spracovania údajov;

18.

„inovácia“ je zavedenie nového alebo značne vylepšeného výrobku, služby alebo procesu vrátane, ale nie výlučne, výrobných, stavebných alebo konštrukčných procesov, novej marketingovej metódy alebo novej organizačnej metódy do podnikateľskej praxe, organizácie pracovného miesta alebo vonkajších vzťahov okrem iného s cieľom pomôcť riešiť spoločenské výzvy alebo podporiť stratégiu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

19.

„značka“ je akýkoľvek dokument, osvedčenie alebo potvrdenie potvrdzujúce, že predmetné stavebné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňajú určité požiadavky;

20.

„požiadavky pre získanie značky“ sú požiadavky, ktoré musia predmetné práce, výrobky, služby, procesy alebo postupy spĺňať, aby získali príslušnú značku.

a)

sú zriadené na osobitný účel uspokojovania potrieb vo všeobecnom záujme, pričom nemajú priemyselnú ani komerčnú povahu;

b)

majú právnu subjektivitu a

c)

sú z väčšej časti financované štátnymi, regionálnymi alebo miestnymi orgánmi alebo inými verejnoprávnymi inštitúciami, alebo ich riadenie podlieha dohľadu týchto orgánov alebo inštitúcií, alebo majú správnu, riadiacu alebo dozornú radu, v ktorej viac ako polovicu členov vymenovali štátne, regionálne alebo miestne orgány alebo iné verejnoprávne inštitúcie.

a)

sú verejnými obstarávateľmi alebo verejnými podnikmi a ktoré vykonávajú jednu z činností uvedených v článkoch 8 až 14;

b)

v prípade, že nie sú verejnými obstarávateľmi alebo verejnými podnikmi, vykonávajú ako jednu zo svojich činností ktorúkoľvek z činností uvedených v článkoch 8 až 14 alebo akúkoľvek ich kombináciu a pôsobia na základe osobitných alebo výlučných práv, ktoré im udelil príslušný orgán členského štátu.

a)

vlastnia väčšinu upísaného kapitálu predmetného podniku;

b)

kontrolujú väčšinu hlasovacích práv súvisiacich s akciami vydanými podnikom;

c)

môžu vymenovať viac ako polovicu členov správneho, riadiaceho alebo dozorného orgánu podniku.

a)

postupy obstarávania s predchádzajúcou výzvou na súťaž v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, smernicou 2009/81/ES, smernicou 2014/23/EÚ alebo touto smernicou;

b)

postupy podľa iných právnych aktov Únie uvedených v prílohe II, pri ktorých sa vopred zaisťuje primeraná transparentnosť pri udeľovaní povolení na základe objektívnych kritérií.

a)

zákazka sa zadá v súlade so smernicou 2014/24/EÚ, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie smernica 2014/24/EÚ;

b)

zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie smernica 2014/23/EÚ;

c)

zákazka sa zadá v súlade s touto smernicou, ak sa na niektorú z činností, na ktorú je zákazka určená, vzťahuje táto smernica a na ďalšie sa nevzťahuje ani táto smernica, ani smernica 2014/24/EÚ, ani smernica 2014/25/EÚ.

a)

poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou plynu alebo tepla alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b)

zásobovanie týchto sietí plynom alebo teplom.

a)

výroba plynu alebo tepla uvedeným obstarávateľom je nevyhnutným dôsledkom vykonávania inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku alebo v článkoch 9 až 11;

b)

cieľom zásobovania verejnej siete je ekonomické využitie takejto výroby, pričom toto zásobovanie nepredstavuje viac ako 20 % priemerného obratu obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

a)

poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou elektriny alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b)

zásobovanie týchto sietí elektrinou.

a)

uvedený obstarávateľ vyrába elektrinu, pretože jej spotreba je nevyhnutná na vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v odseku 1 tohto článku alebo v článkoch 8, 10 a 11;

b)

zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby obstarávateľa a nepresahuje 30 % celkovej priemernej výroby elektriny obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

a)

poskytovanie prístupu do stálych sietí určených na poskytovanie služieb verejnosti v súvislosti s výrobou, prepravou alebo distribúciou pitnej vody alebo prevádzkovanie takýchto sietí;

b)

zásobovanie týchto sietí pitnou vodou.

a)

projektmi využívania vodnej energie, zavlažovaním alebo odvodňovaním pôdy za predpokladu, že objem vody určený na zásobovanie pitnou vodou predstavuje viac ako 20 % celkového objemu vody získanej na základe takýchto projektov alebo prostredníctvom zavlažovacích alebo odvodňovacích zariadení;

b)

likvidáciou alebo čistením odpadových vôd.

a)

uvedený obstarávateľ vyrába pitnú vodu, pretože jej spotreba je nevyhnutná na vykonávanie inej činnosti, ako sú činnosti uvedené v článkoch 8 až 11;

b)

zásobovanie verejnej siete závisí len od vlastnej spotreby obstarávateľa a nepresahuje 30 % celkovej priemernej výroby pitnej vody obstarávateľa za predchádzajúce tri roky vrátane prebiehajúceho roka.

a)

poštových služieb;

b)

iných ako poštových služieb za predpokladu, že takéto služby poskytuje subjekt, ktorý poskytuje aj poštové služby v zmysle odseku 2 písm. b) tohto článku, a za predpokladu, že nie sú splnené podmienky stanovené v článku 34 ods. 1, pokiaľ ide o služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti odseku 2 písm. b) tohto článku.

a)

„poštová zásielka“ je zásielka s adresou v konečnej podobe, v akej sa má prepraviť, a to bez ohľadu na svoju hmotnosť. Medzi takéto zásielky patria popri korešpondencii takisto napríklad knihy, katalógy, noviny, periodiká a poštové balíky obsahujúce tovar s komerčnou hodnotou alebo bez takejto hodnoty, a to bez ohľadu na svoju hmotnosť;

b)

„poštové služby“ sú služby pozostávajúce z výberu, triedenia, prepravy a doručovania poštových zásielok. Zahŕňajú aj služby, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti univerzálnej služby zriadenej v súlade so smernicou 97/67/ES, ako aj služby mimo jej rozsahu;

c)

„iné ako poštové služby“ sú služby poskytované v týchto oblastiach:

a)

ťažba ropy alebo plynu;

b)

prieskum ložísk uhlia alebo iných tuhých palív, resp. ich ťažba.

a)

414 000 EUR pre zákazky na dodanie tovaru a poskytnutie služieb a pre súťaže návrhov;

b)

5 186 000 EUR pre zákazky na uskutočnenie stavebných prác;

c)

1 000 000 EUR pre zákazky na poskytnutie sociálnych a iných osobitných služieb uvedených v prílohe XVII.

a)

buď z celkovej skutočnej hodnoty zákaziek rovnakého druhu nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v priebehu hospodárskeho roka, upravenej podľa možnosti tak, aby zohľadňovala zmeny množstva alebo hodnoty, ku ktorým by došlo v priebehu 12 mesiacov po zadaní pôvodnej zákazky,

b)

alebo z celkovej predpokladanej hodnoty zákaziek nasledujúcich po sebe a zadaných v priebehu 12 mesiacov po prvom dodaní alebo v priebehu hospodárskeho roka, ak trvá dlhšie ako 12 mesiacov.

a)

v prípade zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba kratšia ako 12 mesiacov alebo sa rovná 12 mesiacom, z celkovej predpokladanej hodnoty počas platnosti zákazky, alebo ak je obdobie platnosti zákazky dlhšie ako 12 mesiacov, z celkovej hodnoty vrátane predpokladanej zostatkovej hodnoty;

b)

v prípade zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou, ktorá sa nedá časovo vymedziť, zo 48-násobku mesačného plnenia.

a)

poisťovacie služby: splatné poistné a ostatné formy odmien;

b)

bankové a ostatné finančné služby: poplatky, splatné provízie, úroky a ostatné formy odmien;

c)

zákazky zahŕňajúce vypracovanie návrhov: poplatky, splatné provízie a ostatné formy odmien.

a)

v prípade zákaziek na dobu určitú, ak je táto doba 48 mesiacov alebo kratšia: celkovej hodnoty počas celého obdobia platnosti;

b)

v prípade zákaziek na dobu neurčitú alebo s platnosťou dlhšou ako 48 mesiacov: 48-násobku mesačného plnenia.

a)

právny nástroj vytvárajúci medzinárodné právne záväzky, ako je medzinárodná dohoda uzavretá v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami, ktorá sa vzťahuje na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu jej signatármi;

b)

medzinárodná organizácia.

a)

nadobudnutie alebo prenájom pozemkov, existujúcich stavieb alebo iných nehnuteľností akýmkoľvek finančným spôsobom alebo ktoré sa týkajú práv k nim;

b)

rozhodcovské a zmierovacie služby;

c)

akékoľvek z týchto právnych služieb:

d)

finančné služby spojené s emisiou, predajom, nákupom alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES (33) a operácie vykonávané európskym nástrojom finančnej stability a európskym mechanizmom pre stabilitu;

e)

pôžičky bez ohľadu na spojenie s emisiou, predajom, kúpou alebo prevodom cenných papierov alebo iných finančných nástrojov;

f)

pracovné zmluvy;

g)

služby verejnej osobnej dopravy po železnici alebo metrom;

h)

služby civilnej obrany, civilnej ochrany a prevencie nebezpečenstva, ktoré poskytujú neziskové organizácie alebo združenia a na ktoré sa vzťahujú kódy CPV 75250000-3, 75251000-0, 75251100-1, 75251110-4, 75251120-7, 75252000-7, 75222000-8, 98113100-9 a 85143000-3 s výnimkou služieb prepravy pacientov sanitárnymi vozidlami;

i)

zákazky týkajúce sa vysielacích časov alebo poskytovania programov, ktoré sa zadávajú poskytovateľom audiovizuálnych alebo rozhlasových mediálnych služieb. Na účely tohto písmena má pojem „poskytovateľ mediálnych služieb“ rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. d) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ (34). Pojem „program“ má rovnaký význam ako podľa článku 1 ods. 1 písm. b) uvedenej smernice, ale zahŕňa aj rozhlasové programy a rozhlasové programové materiály. Okrem toho má pojem „programový materiál“ na účely tohto ustanovenia rovnaký význam ako pojem „program“.

a)

zákazky na nákup vody zadané obstarávateľmi, ktorí vykonávajú jednu alebo obe činnosti súvisiace s pitnou vodou uvedené v článku 10 ods. 1;

b)

zákazky zadané obstarávateľmi, ktorí pôsobia v odvetví energetiky vykonávaním činnosti uvedenej v článku 8 ods. 1, článku 9 ods. 1 alebo článku 14, ktorá sa zameriava na zabezpečenie dodávok:

a)

zákazky patriace do rozsahu pôsobnosti smernice 2009/81/ES;

b)

zákazky, na ktoré sa neuplatňuje smernica 2009/81/ES podľa jej článkov 8, 12 a 13.

a)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje článok 346 ZFEÚ, zákazku možno zadať bez uplatnenia tejto smernice, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov;

b)

ak sa na časť danej zákazky vzťahuje smernica 2009/81/ES, zákazku možno zadať v súlade s uvedenou smernicou, a to za predpokladu, že zadanie jedinej zákazky je opodstatnené z objektívnych dôvodov. Týmto písmenom nie sú dotknuté finančné limity a vylúčenia stanovené v uvedenej smernici.

a)

smernica 2009/81/ES alebo

b)

článok 346 ZFEÚ,

a)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie, ktoré sú uzavreté v súlade so zmluvami, medzi členským štátom a jednou alebo viacerými tretími krajinami alebo ich nižšími celkami a ktoré sa vzťahujú na práce, tovar alebo služby určené na spoločné vykonávanie alebo využívanie projektu ich zmluvnými stranami;

b)

medzinárodná dohoda alebo dojednanie o umiestnení vojsk týkajúce sa podnikov členského štátu alebo tretej krajiny;

c)

medzinárodná organizácia.

a)

verejný obstarávateľ vykonáva nad príslušnou právnickou osobou kontrolu podobnú kontrole, akú vykonáva nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností kontrolovanej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poveril kontrolujúci verejný obstarávateľ alebo iné právnické osoby kontrolované týmto verejným obstarávateľom;

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodný vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

a)

verejný obstarávateľ vykonáva spoločne s inými verejnými obstarávateľmi nad uvedenou právnickou osobou kontrolu, ktorá je podobná kontrole, akú vykonávajú nad vlastnými organizačnými zložkami;

b)

viac ako 80 % činností danej právnickej osoby sa vykonáva pri plnení úloh, ktorými ju poverili kontrolujúci verejní obstarávatelia alebo iné právnické osoby kontrolované tými istými verejnými obstarávateľmi, a

c)

v kontrolovanej právnickej osobe nie je žiadna priama účasť súkromného kapitálu s výnimkou nekontrolných a neblokujúcich foriem súkromnej kapitálovej účasti vyžadovaných na základe ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v súlade so zmluvami, ktorými sa nevykonáva rozhodujúci vplyv na kontrolovanú právnickú osobu.

i)

orgány kontrolovanej právnickej osoby s rozhodovacími právomocami pozostávajú zo zástupcov všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov. Jednotliví zástupcovia môžu zastupovať niekoľkých alebo všetkých zúčastnených verejných obstarávateľov;

ii)

títo verejní obstarávatelia môžu spoločne vykonávať rozhodujúci vplyv na strategické ciele a významné rozhodnutia kontrolovanej právnickej osoby a

iii)

kontrolovaná právnická osoba nesleduje záujmy, ktoré sú v rozpore so záujmami kontrolujúcich verejných obstarávateľov.

a)

zmluvou sa ustanovuje alebo vykonáva spolupráca medzi zúčastnenými verejnými obstarávateľmi s cieľom zabezpečiť, aby sa služby vo verejnom záujme, ktoré musia poskytovať, poskytovali v záujme dosahovania ich spoločných cieľov;

b)

vykonávanie takejto spolupráce sa riadi výlučne aspektmi týkajúcimi sa verejného záujmu a

c)

zúčastnení verejní obstarávatelia vykonávajú na otvorenom trhu menej ako 20 % činností, ktorých sa spolupráca týka.

a)

na ktorý sa priamo alebo nepriamo môže vzťahovať dominantný vplyv obstarávateľa;

b)

ktorý môže vykonávať dominantný vplyv nad obstarávateľom alebo

c)

ktorý spoločne s obstarávateľom podlieha dominantnému vplyvu iného podniku na základe vlastníctva, finančnej účasti alebo predpisov, ktorými sa riadi.

a)

ktoré obstarávateľ zadáva pridruženému podniku alebo

b)

ktoré spoločný podnik, ktorý tvorí výlučne niekoľko obstarávateľov a ktorého účelom je vykonávať činnosti opísané v článkoch 8 až 14, zadáva podniku, ktorý je pridružený k jednému z týchto obstarávateľov.

a)

zákazky na poskytnutie služieb za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku za predchádzajúce tri roky, berúc do úvahy všetky služby, ktoré tento podnik poskytol, pochádza z poskytovania služieb obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

b)

zákazky na dodanie tovaru za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku, berúc do úvahy všetok tovar, ktorý tento podnik dodal, za predchádzajúce tri roky pochádza z dodávania tovaru obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený;

c)

na zákazky na uskutočnenie prác za predpokladu, že aspoň 80 % priemerného celkového obratu pridruženého podniku, berúc do úvahy všetky práce, ktoré tento podnik uskutočnil, za predchádzajúce tri roky pochádza z poskytovania prác obstarávateľovi alebo iným podnikom, ku ktorým je pridružený.

a)

ktoré spoločný podnik, ktorý tvorí výlučne niekoľko obstarávateľov a ktorého účelom je vykonávať činnosti v zmysle článkov 8 až 14, zadáva jednému z týchto obstarávateľov alebo

b)

obstarávateľ spoločnému podniku, ktorého súčasť tvorí.

a)

názvy príslušných podnikov alebo príslušných spoločných podnikov;

b)

povahu a hodnotu príslušných zákaziek;

c)

dôkaz, ktorý Komisia považuje za potrebný na preukázanie toho, že vzťah medzi podnikom alebo spoločným podnikom, ktorému sa zadávajú zákazky, a obstarávateľom je v súlade s požiadavkami článku 29 alebo 30.

a)

prospech plynie výlučne obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a

b)

odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu obstarávateľ.

a)

dodržiaval zásady nediskriminačného a súťažného obstarávania v súvislosti so zadávaním zákaziek na tovar, práce a služby, najmä pokiaľ ide o informácie, ktoré subjekt sprístupňuje hospodárskym subjektom a ktoré sa týkajú jeho obstarávacích zámerov;

b)

oznámil Komisii za podmienok vymedzených v rozhodnutí Komisie 93/327/EHS (37) informácie týkajúce sa zákaziek, ktoré zadáva.

a)

Komisia prijala vykonávací akt, v ktorom sa stanovuje uplatniteľnosť článku 34 ods. 1 v lehote stanovenej v prílohe IV;

b)

Komisia neprijala vykonávací akt v lehote stanovenej v prílohe IV.

a)

uverejnenia dátumu, ku ktorému sa začína a končí lehota stanovená v bode 1 prílohy IV, vrátane akýchkoľvek predĺžení alebo pozastavení plynutia takýchto lehôt podľa uvedenej prílohy v Úradnom vestníku Európskej únie na informačné účely;

b)

uverejnenia možnej uplatniteľnosti článku 34 ods. 1 v súlade s odsekom 3 druhým pododsekom písm. b) tohto článku;

c)

vykonávacích ustanovení týkajúcich sa formy, obsahu a iných podrobných žiadostí podľa odseku 1 tohto článku.

a)

ak by si v dôsledku špecializovanej povahy obstarávania používanie elektronických prostriedkov komunikácie vyžadovalo osobitné nástroje, zariadenia alebo formáty súborov, ktoré nie sú všeobecne dostupné alebo ktoré nie sú podporované bežne dostupnými aplikáciami;

b)

aplikácie podporujúce formáty súborov, ktoré sú vhodné na opis ponúk, používajú formáty súborov, pri ktorých nie je možné používať žiadne iné otvorené alebo bežne dostupné aplikácie, alebo sa na ne vzťahuje proprietárna licenčná schéma a obstarávateľ ich nemôže sprístupniť na prevzatie alebo používanie na diaľku;

c)

používanie elektronických prostriedkov komunikácie by si vyžadovalo špecializované kancelárske zariadenie, ktoré obstarávatelia nemajú bežne k dispozícii;

d)

súťažné podklady si vyžadujú predloženie fyzických modelov alebo modelov v pomernej veľkosti, ktoré nemožno zaslať použitím elektronických prostriedkov.

a)

od dátumu uverejnenia oznámenia podľa prílohy IX alebo od dátumu zaslania výzvy na potvrdenie záujmu ponúkajú neobmedzený a úplný priamy bezplatný prístup k uvedeným nástrojom a zariadeniam elektronickými prostriedkami. V znení oznámenia alebo výzvy na potvrdenie záujmu sa bližšie určuje internetová adresa, na ktorej sú tieto nástroje a zariadenia prístupné;

b)

zabezpečia, aby uchádzači, ktorí nemajú prístup k príslušným nástrojom a zariadeniam, alebo nemajú možnosť získať ich v príslušných lehotách, za predpokladu, že za chýbajúci prístup nie je zodpovedný dotknutý uchádzač, mohli mať prístup k postupu obstarávania prostredníctvom využitia prechodných tokenov dostupných bezplatne online alebo

c)

podporujú alternatívne kanály elektronického predkladania ponúk.

a)

informácie, ktoré sa týkajú špecifikácií elektronického predkladania ponúk a žiadostí o účasť vrátane kódovania a časového označovania, musia byť dostupné zainteresovaným stranám;

b)

členské štáty alebo obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci ustanovenom dotknutým členským štátom uvedú úroveň bezpečnosti, ktorá je potrebná pre elektronické prostriedky komunikácie v rôznych fázach konkrétneho postupu obstarávania; uvedená úroveň musí byť primeraná súvisiacemu riziku;

c)

ak členské štáty alebo obstarávatelia konajúci vo všeobecnom rámci stanovenom dotknutým členským štátom dospeli k záveru, že úroveň rizík posúdených podľa písmena b) tohto odseku je taká, že sa vyžadujú zdokonalené elektronické podpisy vymedzené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 1999/93/ES (38), obstarávatelia akceptujú zdokonalené elektronické podpisy založené na kvalifikovaných certifikátoch, pričom sa vezme do úvahy, či sú tieto certifikáty poskytnuté poskytovateľom certifikačných služieb, ktorý sa nachádza v zozname dôveryhodných informácií stanovenom v rozhodnutí Komisie 2009/767/ES (39), ktoré boli vytvorené použitím bezpečného zariadenia na vytvorenie podpisu alebo bez neho, pričom sa musia splniť tieto podmienky:

a)

pravidelným informatívnym oznámením podľa článku 67, ak sa zákazka zadáva v rámci užšej súťaže alebo rokovacieho konania;

b)

oznámením o existencii kvalifikačného systému podľa článku 68, ak sa zákazka zadáva v rámci užšej súťaže alebo rokovacieho konania, alebo súťažného dialógu či inovatívneho partnerstva;

c)

oznámením o vyhlásení obstarávania podľa článku 69.

a)

pravidelné informatívne oznámenie obsahuje popri informáciách vyžadovaných v oddiele I časti A prílohy VI všetky informácie, ktoré sa vyžadujú v oddiele II časti A prílohy VI, pokiaľ sú takéto informácie k dispozícii v čase, keď sa pravidelné informatívne oznámenie uverejňuje;

b)

pravidelné informatívne oznámenie bolo odoslané na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania oznámenia o vyhlásení obstarávania.

a)

ak ako reakcia na konanie s predchádzajúcou výzvou na súťaž neboli predložené žiadne ponuky alebo žiadne vhodné ponuky alebo žiadosti o účasť, alebo žiadne vhodné žiadosti o účasť za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenia.

Ponuka sa považuje za nevhodnú, ak je vzhľadom na zákazku irelevantná, pričom bez podstatných zmien nie je zjavne schopná uspokojiť potreby a požiadavky obstarávateľa uvedené v súťažných podkladoch. Žiadosť o účasť sa považuje za nevhodnú, ak príslušný hospodársky subjekt je alebo môže byť vylúčený podľa článku 78 ods. 1 alebo článku 80 ods. 1 alebo nespĺňa podmienky účasti, ktoré stanovil obstarávateľ podľa článku 78 alebo 80;

b)

ak sa zákazka používa výlučne na výskumné, experimentálne, študijné alebo vývojové účely, a nie na účel zaistenia zisku alebo návratnosti výskumných a vývojových nákladov, a pokiaľ sa zadaním takejto zákazky nebráni súťažnému zadávaniu následných zákaziek, ktoré majú najmä takýto účel;

c)

ak práce, tovar alebo služby môže dodať iba jeden konkrétny hospodársky subjekt, a to z ktoréhokoľvek z týchto dôvodov:

Výnimky stanovené v bodoch ii) a iii) sa uplatňujú len v prípadoch, keď neexistuje žiadna primeraná alternatíva alebo náhrada a chýbajúca hospodárska súťaž nie je výsledkom umelého zúženia parametrov obstarávania;

d)

pokiaľ to je nevyhnutne potrebné, ak z dôvodov mimoriadne naliehavých prípadov spôsobených udalosťami, ktoré obstarávateľ nemohol predvídať, nemožno dodržať lehoty stanovené pre verejnú súťaž, užšiu súťaž a rokovacie konania s predchádzajúcou výzvou na súťaž. Za okolnosti použité na odôvodnenie mimoriadne naliehavých prípadov nesmie v žiadnom prípade niesť zodpovednosť obstarávateľ;

e)

v prípade zákaziek na dodanie tovaru, pri doplňujúcich dodaniach od pôvodného dodávateľa, ktoré sú určené buď ako čiastočná náhrada dodaní tovaru alebo zariadenia, alebo ako rozšírenie existujúcich dodaní tovaru alebo zariadenia, ak by v dôsledku zmeny dodávateľa musel obstarávateľ nadobudnúť tovar s odlišnými technickými parametrami, čo by malo za následok nezlučiteľnosť alebo neprimerané technické ťažkosti pri prevádzke a údržbe;

f)

pri zákazkách na nové práce alebo služby spočívajúce v opakovaní podobných prác alebo služieb zverených dodávateľovi, ktorému tí istí obstarávatelia zadali skoršiu zákazku za predpokladu, že takéto práce alebo služby sú v súlade so základným projektom, na ktorý bola zadaná prvá zákazka na základe postupu v súlade s článkom 44 ods. 1.

V základnom projekte sa uvádza rozsah možných dodatočných prác alebo služieb a podmienky, za akých sa zadajú. Len čo sa prvý projekt stane predmetom obstarávania, oznámi sa prípadné použitie tohto postupu a obstarávatelia pri uplatňovaní článkov 15 a 16 zohľadnia celkové predpokladané náklady následných prác alebo služieb;

g)

pri tovaroch kótovaných a nakupovaných na komoditnom trhu;

h)

pri mimoriadne výhodných nákupoch, kde možno obstarávať dodávky tovaru využitím obzvlášť výhodnej možnosti, ktorá je k dispozícii len veľmi krátky čas, za cenu značne nižšiu, ako sú bežné trhové ceny;

i)

pri obstarávaní tovaru alebo služieb za obzvlášť výhodných podmienok buď od dodávateľa, ktorý s konečnou platnosťou ukončuje svoju obchodnú činnosť, alebo od likvidátora v konkurznom konaní, z vyrovnania s veriteľmi alebo z podobného konania podľa vnútroštátnych zákonov alebo iných právnych predpisov;

j)

keď zákazka na poskytnutie služieb vychádza zo súťaže návrhov organizovanej v súlade s touto smernicou a keď sa podľa pravidiel stanovených v súťaži návrhov má zadať víťazovi alebo jednému z víťazov takejto súťaže; v druhom uvedenom prípade musia byť všetci víťazi vyzvaní na účasť na rokovaniach.

a)

Minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je spravidla najmenej 30 dní od dátumu odoslania oznámenia o vyhlásení obstarávania alebo v prípade, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa pravidelné informatívne oznámenie, 30 dní od dátumu odoslania výzvy na potvrdenie záujmu, a v žiadnom prípade nesmie byť kratšia ako 15 dní. Po zaslaní výzvy na predloženie ponúk pre prvé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému sa na prijatie žiadostí o účasť nevzťahujú žiadne ďalšie lehoty.

b)

Minimálna lehota na prijatie ponúk je aspoň 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponúk. Uplatňuje sa článok 46 ods. 2 druhý a tretí pododsek.

a)

uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;

b)

v súťažných podkladoch uvedú aspoň povahu a predpokladaný objem plánovaného obstarávania, ako aj všetky potrebné informácie týkajúce sa dynamického nákupného systému vrátane toho, ako dynamický nákupný systém funguje, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;

c)

uvedú akékoľvek rozdelenie na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ako aj charakteristické znaky, ktoré ich vymedzujú;

d)

ponúkajú počas doby platnosti systému neobmedzený a úplný priamy prístup k súťažným podkladom v súlade s článkom 73.

a)

pri zmene obdobia platnosti bez ukončenia platnosti systému formulár použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;

b)

pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku obstarávania uvedené v článku 70.

a)

výlučne na cenách, ak sa zákazka zadáva len na základe ceny;

b)

na cenách a/alebo nových hodnotách charakteristických prvkov ponúk uvedených v súťažných podkladoch, ak sa zákazka zadáva na základe najlepšieho pomeru ceny a kvality alebo ponuke s najnižšími nákladmi pri použití prístupu založeného na nákladovej efektívnosti.

a)

v deň a čas, ktoré boli vopred stanovené;

b)

keď nedostávajú žiadne ďalšie nové ceny ani nové hodnoty, ktoré spĺňajú požiadavky týkajúce sa minimálnych rozdielov, za predpokladu, že vopred stanovili čas, ktorý uplynie medzi prijatím posledného príspevku a ukončením elektronickej aukcie, alebo

c)

keď sa vyčerpal vopred stanovený počet fáz aukcie.

a)

to uvedú v oznámení o vyhlásení obstarávania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž používa oznámenie o existencii kvalifikačného systému, vo výzve na predloženie ponuky alebo na rokovanie;

b)

uvedú v súťažných podkladoch všetky potrebné informácie v súlade s článkom 40 ods. 6 týkajúce sa formátu, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia, ktoré sa uplatňujú v prípade daného katalógu.

a)

vyzvú uchádzačov, aby opätovne predložili svoje elektronické katalógy prispôsobené požiadavkám príslušnej zákazky, alebo

b)

oznámia uchádzačom, že majú v úmysle získať z dosiaľ predložených elektronických katalógov informácie potrebné na vytvorenie ponúk prispôsobených požiadavkám príslušnej zákazky za predpokladu, že použitie tejto metódy bolo v prípade danej rámcovej dohody oznámené v súťažných podkladoch.

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia organizácia, alebo

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia organizácia.

a)

zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému;

b)

vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody.

a)

zodpovednosti zmluvných strán a príslušné uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia;

b)

vnútorná organizácia postupu obstarávania vrátane riadenia tohto postupu, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzavierania zmlúv.

a)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt svoje sídlo;

b)

vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný subjekt vykonáva svoje činnosti.

a)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek vrátane environmentálnych charakteristických znakov za predpokladu, že tieto parametre sú dostatočne presné na to, aby uchádzačom umožnili určiť predmet zákazky a aby obstarávateľom umožnili zákazku zadať;

b)

odkazom na technické špecifikácie a podľa uprednostňovaného poradia na: vnútroštátne normy, ktorými sa transponujú európske normy, európske technické osvedčenia, spoločné technické špecifikácie, medzinárodné normy, iné technické referenčné systémy zavedené európskymi úradmi pre normalizáciu, alebo ak žiadne z nich neexistujú, odkazom na vnútroštátne normy, vnútroštátne technické osvedčenia alebo vnútroštátne technické špecifikácie týkajúce sa dizajnu, výpočtu, vykonania prác a použitia tovaru; každý odkaz je doplnený slovami „alebo rovnocenné“;

c)

pomocou výkonnostných alebo funkčných požiadaviek uvedených v písmene a) s odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) ako prostriedok predpokladu súladu s takýmito výkonnostnými alebo funkčnými požiadavkami;

d)

odkazom na technické špecifikácie uvedené v písmene b) pre určité charakteristické znaky a odkazom na výkonnostné alebo funkčné požiadavky uvedené v písmene a) pre ostatné charakteristické znaky.

a)

požiadavky na získanie značky sa vzťahujú len na kritériá, ktoré sú spojené s predmetom zákazky a ktoré sú vhodné na vymedzenie charakteristických znakov prác, tovaru alebo služieb, ktoré sú predmetom zákazky;

b)

požiadavky na získanie značky vychádzajú z objektívne overiteľných nediskriminačných kritérií;

c)

značky sa stanovujú v rámci otvoreného a transparentného postupu, na ktorom sa môžu zúčastniť všetky príslušné zúčastnené subjekty vrátane orgánov štátnej správy, spotrebiteľov, sociálnych partnerov, výrobcov, distribútorov a mimovládnych organizácií;

d)

značky sú prístupné všetkým zainteresovaným stranám;

e)

požiadavky na získanie značky sú stanovené treťou stranou, nad ktorou hospodársky subjekt, ktorý žiada o značku, nemôže uplatňovať rozhodujúci vplyv.

a)

ak z akéhokoľvek dôvodu nie sú doplňujúce informácie napriek tomu, že ich hospodársky subjekt vyžiadal včas, predložené najneskôr šesť dní pred uplynutím lehoty stanovenej na prijatie ponúk. V prípade skrátenej verejnej súťaže uvedenej v článku 45 ods. 3 je táto doba štyri dni;

b)

ak sa v súťažných podkladoch vykonali podstatné zmeny.

a)

vzťahuje sa konkrétne na tovar, práce alebo služby, ktoré budú predmetom zadávanej zákazky;

b)

uvádza sa v ňom, že zákazka sa zadá na základe užšej súťaže alebo rokovacieho konania bez ďalšieho uverejnenia výzvy na súťaž, a zainteresované hospodárske subjekty sa v ňom vyzývajú, aby vyjadrili svoj záujem;

c)

popri informáciách stanovených v prílohe VI časti A oddiele I obsahuje informácie stanovené v prílohe VI časti A oddiele II;

d)

zaslalo sa na uverejnenie v lehote 35 dní až 12 mesiacov pred dátumom zaslania výzvy na potvrdenie záujmu.

a)

ak sa zmení obdobie platnosti bez ukončenia platnosti systému, použijú formulár pre oznámenia o existencii kvalifikačných systémov;

b)

pri ukončení platnosti systému oznámenie o výsledku obstarávania uvedené v článku 70.

a)

uvedenie údaja „služby v oblasti výskumu a vývoja“, ak sa zákazka zadala prostredníctvom rokovacieho konania bez výzvy na súťaž v súlade s článkom 50 písm. b);

b)

prinajmenšom také podrobné informácie, aké boli uvedené v oznámení, ktoré sa použilo ako prostriedok výzvy na súťaž.

a)

v prípade pravidelných informatívnych oznámení počas 12 mesiacov alebo do prijatia oznámenia o výsledku obstarávania podľa článku 70 ods. 2, pričom sa uvedie, že počas 12-mesačného obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky. V prípade zákaziek na sociálne a iné osobitné služby sa však pravidelné informatívne oznámenie uvedené v článku 92 ods. 1 písm. b) opakovane uverejňuje až do skončenia jeho pôvodne uvedeného obdobia platnosti alebo až do prijatia oznámenia o výsledku obstarávania, ako sa stanovuje v článku 70, pričom sa uvedie, že počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje výzva na súťaž, sa nezadajú žiadne ďalšie zákazky;

b)

v prípade výzev na súťaž, ktorými sa zriaďuje dynamický nákupný systém, počas obdobia platnosti dynamického nákupného systému;

c)

v prípade oznámení o existencii kvalifikačného systému počas obdobia jeho platnosti.

a)

každého neúspešného záujemcu o dôvodoch zamietnutia jeho žiadosti o účasť;

b)

každého neúspešného uchádzača o dôvodoch zamietnutia jeho ponuky vrátane – v prípadoch uvedených v článku 60 ods. 5 a 6 – dôvodov svojho rozhodnutia o nerovnocennosti alebo svojho rozhodnutia o tom, že práce, tovar alebo služby nespĺňajú výkonnostné ani funkčné požiadavky;

c)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o charakteristických znakoch a relatívnych výhodách vybranej ponuky, ako aj o mene úspešného uchádzača alebo zmluvných strán rámcovej dohody;

d)

každého uchádzača, ktorý predložil prípustnú ponuku, o priebehu rokovaní a dialógu s uchádzačmi a o pokroku, ktorý sa v nich dosiahol.

a)

obstarávatelia, ktorí stanovili pravidlá a kritériá vylúčenia uchádzačov alebo záujemcov v súlade s článkom 78 ods. 1 alebo článkom 80 ods. 1, vylúčia hospodárske subjekty identifikované v súlade s takýmito pravidlami a spĺňajúce takéto kritériá;

b)

vyberú uchádzačov a záujemcov v súlade s objektívnymi pravidlami a kritériami stanovenými podľa článkov 78 a 80;

c)

pri užších súťažiach, rokovacích konaniach s výzvou na súťaž, v súťažných dialógoch a pri inovatívnych partnerstvách, keď to prichádza do úvahy, znížia v súlade s článkom 78 ods. 2 počet záujemcov vybraných podľa písmen a) a b) tohto odseku.

a)

kvalifikujú hospodárske subjekty v súlade s článkom 77;

b)

uplatňujú na takéto kvalifikované hospodárske subjekty tie ustanovenia odseku 1, ktoré sú relevantné pre užšiu súťaž alebo rokovacie konanie, súťažné dialógy alebo inovatívne partnerstvo.

a)

ukladať určitým hospodárskym subjektom administratívne, technické alebo finančné podmienky, ktoré neuložili ostatným subjektom;

b)

vyžadovať testy alebo dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v objektívnych dôkazoch, ktoré už majú k dispozícii.

a)

kvalita vrátane technického prínosu, estetické a funkčné vlastnosti, prístupnosť, riešenia vhodné pre všetkých používateľov, sociálne, environmentálne a inovačné charakteristické znaky a obchodovanie a jeho podmienky;

b)

organizácia, kvalifikácia a skúsenosti zamestnancov určených na plnenie danej zákazky, ak kvalita určených zamestnancov môže mať významný vplyv na úroveň plnenia zákazky, alebo

c)

záručný a pozáručný servis a technická pomoc, dodacie podmienky, ako je dátum dodania, postup dodania a lehota dodania alebo termín ukončenia, záväzky týkajúce sa častí a bezpečnosť dodania.

a)

konkrétnym procesom výroby, poskytovania týchto prác, dodania tovaru alebo poskytnutia služieb či obchodovania s nimi alebo

b)

konkrétnym procesom pre inú fázu ich životného cyklu,

a)

náklady, ktoré znášajú obstarávatelia alebo iní používatelia, ako napríklad:

b)

náklady prisúditeľné k environmentálnym externalitám spojeným s tovarom, službou alebo prácami počas ich životného cyklu za predpokladu, že možno určiť a overiť ich peňažnú hodnotu; takéto náklady môžu zahŕňať náklady spojené s emisiami skleníkových plynov a emisiami iných znečisťujúcich látok, ako aj ostatné náklady spojené so zmierňovaním zmeny klímy.

a)

vychádza z objektívne overiteľných a nediskriminačných kritérií. Predovšetkým ak nebola stanovená na opakované alebo neustále uplatňovanie, nesmie neprimerane zvýhodniť alebo znevýhodniť niektoré hospodárske subjekty;

b)

je dostupná všetkým zainteresovaným stranám;

c)

požadované údaje môžu poskytnúť s vynaložením primeraného úsilia hospodárske subjekty konajúce s obvyklou obozretnosťou vrátane hospodárskych subjektov z tretích krajín, ktoré sú zmluvnou stranou GPA alebo iných medzinárodných dohôd, ktorými je Únia viazaná.

a)

hospodárnosť výrobného procesu alebo poskytovaných služieb, alebo stavebných postupov;

b)

zvolené technické riešenia alebo akékoľvek výnimočne priaznivé podmienky, ktoré má uchádzač k dispozícii na dodanie výrobkov alebo poskytnutie služieb, alebo na uskutočnenie práce;

c)

originalitu tovaru, služieb alebo práce, ktoré uchádzač navrhuje;

d)

súlad s povinnosťami uvedenými v článku 36 ods. 2;

e)

súlad s povinnosťami uvedenými v článku 88;

f)

možnosť uchádzača získať štátnu pomoc.

a)

neposkytuje podnikom Únie skutočný prístup porovnateľný s prístupom, ktorý Únia poskytuje podnikom z tejto tretej krajiny;

b)

neposkytuje podnikom Únie rovnaké zaobchádzanie ako s podnikmi tejto krajiny alebo rovnaké príležitosti na súťaž ako vnútroštátnym podnikom alebo

c)

poskytuje podnikom z iných tretích krajín priaznivejšie zaobchádzanie ako podnikom Únie.

a)

podnikom, ktoré sa spravujú právom danej tretej krajiny;

b)

podnikom, ktoré sú prepojené s podnikmi uvedenými v písmene a), ktoré majú sídlo v Únii, ale nemajú žiadnu priamu a skutočnú väzbu na hospodárstvo členského štátu;

c)

podnikom, ktoré predložili ponuky, ktorých predmetom sú služby pochádzajúce z danej tretej krajiny.

a)

iné zákazky na dodanie tovaru a na iné zákazky na poskytnutie služieb, ako sú zákazky týkajúce sa služieb, ktoré sa majú poskytnúť v zariadeniach pod priamym dohľadom obstarávateľa, alebo na dodávateľov, ktorí sa zúčastňujú na zákazkách na uskutočnenie stavebných prác alebo na zákazkách na poskytnutie služieb;

b)

subdodávateľov subdodávateľov hlavného dodávateľa alebo ďalej na nižšie úrovne subdodávateľského reťazca.

a)

ak vnútroštátne právo členského štátu ustanovuje mechanizmus spoločnej zodpovednosti subdodávateľov a hlavného dodávateľa, dotknutý členský štát zabezpečí, aby sa príslušné pravidlá uplatňovali v súlade s podmienkami stanovenými v článku 36 ods. 2;

b)

obstarávatelia môžu v súlade s článkom 80 ods. 3 tejto smernice overiť alebo členské štáty od nich môžu vyžadovať, aby overili, či existujú dôvody na vylúčenie subdodávateľov podľa článku 57 smernice 2014/24/EÚ. V takých prípadoch obstarávateľ vyžaduje, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na povinné vylúčenie. Obstarávateľ môže vyžadovať alebo členský štát od neho môže vyžadovať, aby hospodársky subjekt nahradil subdodávateľa, v súvislosti s ktorým overovanie preukázalo, že existujú dôvody na nepovinné vylúčenie.

a)

ak úpravy bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu boli uvedené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opčné práva. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opčných práv, ako aj podmienky, za akých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opčné práva, ktoré by menili celkovú povahu zmluvy alebo rámcovej dohody;

b)

v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, a to bez ohľadu na ich hodnotu, ktoré sa stali nevyhnutnými a neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:

c)

ak sú splnené všetky tieto podmienky:

d)

ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností:

e)

ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 4.

i)

finančný limit stanovený v článku 15 a

ii)

10 % hodnoty pôvodnej zákazky v prípade zákaziek na poskytnutie služieb a zákaziek na dodanie tovaru a menej ako 15 % pôvodnej hodnoty zákazky v prípade zákaziek na uskutočnenie stavebných prác.

a)

úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;

b)

úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve ani rámcovej dohode;

c)

úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;

d)

ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).

a)

zákazka bola predmetom podstatnej úpravy, ktorá by si vyžadovala nový postup obstarávania podľa článku 89;

b)

dodávateľ bol v čase zadania zákazky v jednej zo situácií uvedených v článku 57 ods. 1 smernice 2014/24/EÚ, a preto sa mal vylúčiť z postupu obstarávania podľa článku 80 ods. 1 druhého pododseku tejto smernice;

c)

zákazka sa nemala zadať dodávateľovi vzhľadom na závažné porušenie povinností vyplývajúcich zo zmlúv a tejto smernice, ktoré konštatoval Súdny dvor Európskej únie v konaní podľa článku 258 ZFEÚ.

a)

oznámením o vyhlásení obstarávania alebo

b)

pravidelným informatívnym oznámením, ktoré sa bude uverejňovať priebežne. Pravidelné informatívne oznámenie sa týka najmä tých druhov služieb, ktoré budú predmetom zákaziek, ktoré sa majú zadať. Uvádza sa v ňom, že zákazky sa zadajú bez ďalšieho uverejnenia a hospodárske subjekty, ktoré majú záujem, sa v ňom vyzývajú, aby tento záujem vyjadrili písomne, alebo

c)

oznámením o existencii kvalifikačného systému, ktoré sa bude uverejňovať priebežne.

a)

jej cieľom je úsilie o vykonávanie verejnej služby spojenej s poskytovaním služieb uvedených v odseku 1;

b)

zisky sú reinvestované na účely dosahovania cieľa organizácie. Ak sa zisky rozdeľujú alebo prerozdeľujú, malo by sa pritom vychádzať z aspektov účasti;

c)

štruktúry manažmentu alebo vlastníctva organizácie, ktorá plní zákazku, sú založené na zásadách vlastníctva zamestnancami alebo účasti, alebo si vyžadujú aktívnu účasť zamestnancov, používateľov či zúčastnených subjektov, a

d)

nemalo by dôjsť k tomu, aby v priebehu uplynulých troch rokov daný verejný obstarávateľ zadal organizácii zákazku na príslušné služby podľa tohto článku.

a)

odkazom na územie alebo časť územia členského štátu;

b)

tým, že podľa práva členského štátu, v ktorom sa súťaž organizuje, by sa od nich vyžadovalo, aby boli fyzickými alebo právnickými osobami.

a)

informácie a usmernenia týkajúce sa výkladu a uplatňovania práva Únie v oblasti verejného obstarávania boli bezplatne dostupné na pomoc verejným obstarávateľom a hospodárskym subjektom, najmä MSP, pri správnom uplatňovaní pravidiel Únie v oblasti verejného obstarávania a

b)

verejným obstarávateľom bola dostupná podpora, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie postupov obstarávania.

a)

1 000 000 EUR v prípade zákaziek na dodanie tovaru alebo poskytnutie služieb;

b)

10 000 000 EUR v prípade zákaziek na práce.

a)

kvalifikáciou a výberom hospodárskych subjektov a zadávaním zákaziek;

b)

používaním rokovacích konaní bez výzvy na súťaž na základe článku 50;

c)

neuplatňovaním hlavy II kapitol II až IV na základe výnimiek stanovených v hlave I kapitolách II a III;

d)

prípadnými dôvodmi, prečo sa na elektronické predkladanie použili iné ako elektronické prostriedky komunikácie.

a)

elektronické prostriedky v súlade s článkom 40;

b)

pošta alebo iný vhodný doručovateľ;

c)

fax;

d)

kombinácia týchto prostriedkov.