29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/127

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 rozhodli o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada 9. júla 2013 prijala odporúčanie (4), ktoré sa týka národného programu reforiem Fínska na rok 2013, a predložila svoje stanovisko k aktualizovanému programu stability Fínska na roky 2012 – 2017. Komisia 15. novembra 2013 v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 (5) predložila svoje stanovisko k návrhu rozpočtového plánu Fínska na rok 2014.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 správu o mechanizme varovania, v ktorej Fínsko nie je uvedené medzi členskými štátmi, v súvislosti s ktorými sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Komisia 5. marca 2014 uverejnila výsledky hĺbkového preskúmania Fínska podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe tejto analýzy dospela Komisia k záveru, že Fínsko naďalej zažíva makroekonomickú nerovnováhu, ktorá si vyžaduje monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť si naďalej vyžadujú najmä slabé výsledky v oblasti vývozu za posledné roky, ktoré sú dôsledkom reštrukturalizácie vo výrobnom odvetví, ako aj nákladových a iných faktorov súvisiacich s konkurencieschopnosťou.

(8)

Fínsko 17. apríla 2014 predložilo svoj národný program reforiem na rok 2014 a svoj program stability na rok 2014. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi týmito programami sa obidva programy posudzovali súčasne.

(9)

Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v programe stability z roku 2014 je návrat k strednodobému cieľu v roku 2015, udržanie štrukturálnej rovnováhy, pokiaľ ide o hodnotu stanovenú v tomto cieli, počas zvyšku trvania programu stability, ako aj vyrovnanie štátneho rozpočtu počínajúc rokom 2017. Strednodobý cieľ Fínska vo výške 0,5 % štrukturálneho deficitu HDP odzrkadľuje požiadavky Paktu stability a rastu. Fínsko dosiahlo svoj strednodobý cieľ v roku 2013 a v roku 2014 plánuje pohybovať sa v blízkosti tohto cieľa a zároveň dodržiavať súlad s referenčnou hodnotou pre výdavky. Fínsko plánuje prekročiť svoj strednodobý cieľ v roku 2015, pričom naďalej dodržiava súlad s referenčnou hodnotou pre výdavky. Celkovo je to v zásade v súlade s Paktom stability a rastu. Zároveň stúpa hrubý pomer dlhu a očakáva sa, že v roku 2015 prekročí, a to najmä z dôvodov hospodárskej situácie, prahovú hodnotu 60 % HDP. Makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu stability a ktorý nebol vypracovaný nezávisle, je síce realistický, no o niečo optimistickejší ako prognóza útvarov Komisie z jari 2014, pokiaľ ide o hospodársky rast v rokoch 2014 a 2015. V prognóze útvarov Komisie z jari 2014 sa ráta so zhoršením štrukturálnej rovnováhy o 0,3 % HDP v roku 2014, čo znamená odchýlku od strednodobého cieľa, a so zlepšením o 0,6 % HDP v roku 2015, pričom referenčná hodnota pre výdavky bude podľa plánu dodržaná v oboch rokoch. Rada na základe posúdenia programu stability a na základe prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 zastáva názor, že možno očakávať, že Fínsko splní ciele svojho programu stability, ktoré sú vo všeobecnosti v súlade s Paktom stability a rastu.

(10)

Fínsko je v dôsledku vplyvu nákladov súvisiacich so starnutím obyvateľstva na rozpočet vystavené riziku, pokiaľ ide o udržateľnosť v dlhodobom horizonte. Fínsko si je vedomé medzery udržateľnosti a vypracovalo v roku 2013 program štrukturálnej politiky zameraný na preklenutie tejto medzery a opätovné naštartovanie rastu. Ďalší závažný krok predstavujú obmedzenia výdavkov ústrednej štátnej správy a štátny fiškálny plán na roky 2015 až 2018 z marca 2014, v ktorom sa predpokladajú úpravy, štrukturálne reformy a investície do rastu. Úpravy na strane príjmov sa týkajú predovšetkým zvyšovania dane z príjmov a výrobkov.

(11)

Efektivita verejných služieb neudržala krok s vývojom produktivity v súkromnom sektore. Fínsko pripravuje administratívne reformy týkajúce sa štruktúry mestských samospráv a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti a sociálnych služieb. Reforma mestských samospráv je založená na dobrovoľnom zlúčení samospráv a na finančných stimuloch od štátu. Výsledok týchto dobrovoľných fúzií je k dnešnému dňu neistý. Pokiaľ ide o služby v oblasti sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti, má sa ich ujať päť regionálnych poskytovateľov, pričom na poskytovaní týchto služieb sa budú naďalej zúčastňovať aj samosprávy. Podrobnosti ešte nie sú známe a legislatívny návrh sa plánuje na jeseň 2014. Nové štruktúry by mali začať fungovať začiatkom roku 2017. Zákon o podpore funkčných schopností starších ľudí z júla 2013 s väčším zameraním na prevenciu, rehabilitáciu a nezávislé bývanie by mal prispieť ku zníženiu potreby inštitucionálnej starostlivosti a obmedziť budúce výdavky na dlhodobú starostlivosť.

(12)

Hlavnou výzvou Fínska na trhu práce je aj naďalej dlhodobá ponuka pracovných síl, keďže počet osôb odchádzajúcich z trhu práce je v súčasnosti vyšší, ako počet osôb, ktorí na tento trh vstupujú. Aby sa v budúcnosti uspokojil dopyt po pracovných silách, je potrebné predĺžiť pracovný život a zlepšiť ponuku pracovných síl. Vládny program štrukturálnej politiky z roku 2013 zahŕňa opatrenia na predĺženie pracovného života a zlepšenie ponuky práce, pričom takisto zvyšuje stimuly na akceptovanie pracovných miest. Fínsko znižuje možnosti predčasného odchodu do dôchodku, niektoré z nich, ako napr. tzv. tunel nezamestnanosti, v rámci ktorého môžu staršie nezamestnané osoby za určitých podmienok poberať dávky v nezamestnanosti, kým neodídu do dôchodku, sú však naďalej prítomné. Zdá sa, že nedávno zavedený koeficient strednej dĺžky života a strojnásobenie akruálnej sadzby pre stanovenie nároku majú iba obmedzený účinok na praktiky odchodu do dôchodku. Keďže sa však stredná dĺžka života zvyšuje rýchlejšie, ako sa očakávalo, a ľudia nepracujú dlhšie, hrozí, že primeranosť dôchodkov sa zníži. Fínsko si stanovilo cieľ do roku 2025 zvýšiť skutočný vek odchodu do dôchodku na minimálne 62,4 roka. Je nepravdepodobné, že by tento cieľ bolo možné dosiahnuť bez nových opatrení, akými sú napr. zvýšenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku a zintenzívnenie úsilia o zvýšenie zamestnateľnosti starších pracovníkov. Sociálni partneri vypracúvajú návrh, aby nová vláda po parlamentných voľbách na jar 2015 realizovala dôchodkovú reformu a aby táto nadobudla platnosť začiatkom roka 2017. Fínsko prijalo relevantné a ambiciózne opatrenia na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí a dlhodobej nezamestnanosti. Dosiahnutie permanentného zlepšenia pracovných zručností cieľových skupín, ako aj ich postavenia na trhu práce si bude vyžadovať čas.

(13)

Fínsko prijalo opatrenia na zlepšenie celkového prostredia hospodárskej súťaže a pri realizácii programu zdravej hospodárskej súťaže už došlo k určitému pokroku. Došlo k zlúčeniu orgánu pre hospodársku súťaž a orgánu na ochranu spotrebiteľov, čím vznikla nová štruktúra, ktorá je v ranej fáze realizácie. Zákon o hospodárskej súťaži ukladá limity na dominantné postavenie, pokiaľ ide o spotrebiteľský tovar v maloobchodnom sektore, pričom fínskemu orgánu pre hospodársku súťaž a na ochranu spotrebiteľov boli udelené konkrétne právomoci, ktoré mu umožňujú za určitých podmienok zasiahnuť voči hospodárskym činnostiam verejných orgánov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na trhu. Maloobchodný trh vo Fínsku je veľmi koncentrovaný a v príslušných pravidlách sa vyskytujú niektoré faktory, ktoré vedú k potenciálne nižšej efektívnosti hospodárskej súťaže a k posilneniu pozície dvoch lídrov na maloobchodnom trhu. Medzi príklady patria prísne požiadavky na územné plánovanie, najmä pre veľké komerčné priestory. Nariadenie o využívaní pôdy a územnom plánovaní sa v súčasnosti preskúmava a predstavuje príležitosť na podporu zdravej hospodárskej súťaže. Maloobchodný sektor patrí naďalej medzi najprísnejšie regulované sektory v členských štátoch, a to vrátane prekážok brániacich hospodárskej súťaži vytvorených v dôsledku regulácie rozľahlých maloobchodných priestorov.

(14)

Obnova rastu a konkurencieschopnosti je hlavnou výzvou fínskeho hospodárstva. Fínsko je veľmi dobre umiestnené v rebríčkoch medzinárodnej konkurencieschopnosti, napriek tomu prišlo v rokoch 2007 až 2012 o podiely na vývoznom trhu najrýchlejšie v rámci Únie. Intenzita výskumu a vývoja v podnikateľskom sektore má klesajúcu tendenciu a zdá sa, že dosiahnutie vnútroštátneho cieľa stanoveného v oblasti výdavkov na výskum a vývoj je v nedohľadne. Efektívnosť fínskeho výskumného a inovačného systému, pokiaľ ide o premenu investícií do výskumu a vývoja na nové inovatívne produkty a služby, má najzásadnejší význam. V súčasnosti nie je dostatok investícií, ktoré by bolo možné použiť na premenu potenciálu výskumu a vývoja na nové produkty. Obmedzený počet veľkých vývozných podnikov zameraných na predaj úzkeho sortimentu výrobkov, ako aj nižšia tendencia malých fínskych podnikov vyvážať, ovplyvňujú obchodné výkony a potenciál rastu. Potenciál vývozu by sa mohol zvýšiť poskytnutím podpory na mieru, ktorá by sa použila na internacionalizáciu menších podnikov. Fínsko zaviedlo reformy s cieľom zlepšiť schopnosť dodávať inovačné výrobky a podporovať diverzifikáciu priemyslu vrátane komplexnej reformy výskumných ústavov a financovania výskumu. Program štrukturálnej politiky z roku 2013 a obmedzenia štátnych výdavkov, ako aj fiškálny plán na roky 2015 až 2018 z marca 2014 nielenže obsahujú úpravy a štrukturálne reformy, ale zahŕňajú aj iniciatívy na podporu rastu a inovácií. Fínsko by mohlo mať úžitok z diverzifikácie svojich dodávok energie, predovšetkým vzhľadom na to, že sa spolieha na jediný zdroj plynu.

(15)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra dôkladnú analýzu hospodárskej politiky Fínska. Posúdila národný program reforiem a program stability. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku vo Fínsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie tým, že sa poskytnú vstupy na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do nižšie uvedených odporúčaní 1 až 5.

(16)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala program stability a jej stanovisko (6) sa premietlo najmä do odporúčania 1.

(17)

Rada na základe hĺbkového preskúmania vykonaného Komisiou a na základe tohto posúdenia preskúmala národný program reforiem a program stability. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 2, 4, a 5.

(18)

Komisia v kontexte európskeho semestra vykonala aj analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Na tomto základe Rada vydala osobitné odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (7). Fínsko ako krajina, ktorej menou je euro, by malo takisto zabezpečiť úplné a včasné vykonanie uvedených odporúčaní,

1.

Obmedziť vznikajúcu medzeru súvisiacu so strednodobým cieľom, zabezpečiť návrat k tomuto cieľu v roku 2015 a v nasledujúcich rokoch ho rešpektovať tak, ako je naplánované. Zabezpečiť splnenie dlhového kritéria a zároveň presadzovať fiškálnu politiku, ktorá podporuje rast. Urýchlene realizovať reformy stanovené v programe štrukturálnej politiky a obmedzenia vládnych výdavkov, ako aj fiškálny plán na obdobie rokov 2015 až 2018 s cieľom zúžiť medzeru udržateľnosti vo fiškálnej oblasti a posilniť podmienky pre rast.

2.

Zabezpečiť účinnú realizáciu prebiehajúcich administratívnych reforiem týkajúcich sa štruktúry miestnych samospráv, sociálnych služieb a služieb v oblasti zdravotnej starostlivosti s cieľom zvýšiť nákladovú účinnosť pri poskytovaní verejných služieb.

3.

Zlepšiť využitie plného potenciálu pracovnej sily na trhu práce, a to aj prostredníctvom zvýšenia miery zamestnanosti a zamestnateľnosti starších pracovníkov a zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku, obmedzením možnosti odchodu do predčasného dôchodku a zosúladením veku odchodu do dôchodku alebo dôchodkových dávok so zmenou strednej dĺžky života. Zlepšiť pozíciu mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných na trhu práce a zamerať sa pritom predovšetkým na odborné vzdelávanie a cielené aktivačné opatrenia.

4.

Naďalej vyvíjať úsilie o zlepšenie hospodárskej súťaže na trhoch s výrobkami a službami, najmä v maloobchodnom sektore, a to prostredníctvom nového programu na podporu zdravej hospodárskej súťaže vrátane zmien v právnych predpisoch o využívaní pôdy a v stavebnom zákone s cieľom podporiť zdravú hospodársku súťaž.

5.

Naďalej zvyšovať schopnosť Fínska dodávať inovačné výrobky, služby a rýchlo rastúce firmy v rýchlo sa meniacom prostredí a pokračovať v diverzifikácii priemyslu, predovšetkým zlepšením podnikateľského prostredia s cieľom posilniť investície vo Fínsku a ďalším uľahčovaním vstupu na vývozné trhy malým firmám. Zintenzívniť rozvoj cezhraničného plynárenského prepojenia na Estónsko.