29.7.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 247/102

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o zavedení novej stratégie pre rast a zamestnanosť nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Na základe návrhov Komisie prijala Rada 13. júla 2010 odporúčanie týkajúce sa všeobecných usmernení pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (na roky 2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (2), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby tieto integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov rozhodli 29. júna 2012 o Pakte pre rast a zamestnanosť, v ktorom sa stanovuje koherentný rámec opatrení na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o tom, že treba prijať opatrenie na úrovni členských štátov, a predovšetkým sa v plnej miere prihlásili k záväzku dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a splniť odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Na Portugalsko sa do 17. mája 2014 vzťahoval program makroekonomických úprav v súlade s článkom 1 ods. 2 vykonávacieho rozhodnutia Rady 2011/344/EÚ (3), v ktorom sa stanovilo, že finančná pomoc bude k dispozícii tri roky. Rada 23. apríla 2014 rozhodla (4) o predĺžení obdobia dostupnosti finančnej pomoci o šesť týždňov, aby umožnila komplexné a dôkladné posúdenie plnenia podmienok programu a riadne vyplatenie poslednej tranže úveru. Podľa článku 12 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 (5) bolo preto Portugalsko počas trvania programu vyňaté z monitorovania a posudzovania európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík. Keďže sa už na Portugalsko program nevzťahuje, malo by sa teraz znova plne integrovať do rámca európskeho semestra.

(5)

Komisia 13. novembra 2013 prijala ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskych politík na rok 2014. Komisia zároveň 13. novembra 2013 prijala na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 (6) správu o mechanizme varovania.

(6)

Európska rada 20. decembra 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability a fiškálnej konsolidácie, ako aj opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila, že je potrebné presadzovať diferencovanú fiškálnu konsolidáciu, ktorá podporuje rast, obnoviť bežné úverové podmienky pre hospodárstvo, podporovať rast a konkurencieschopnosť, riešiť problematiku nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj modernizovať verejnú správu.

(7)

Podľa nariadenia (EÚ) č. 472/2013 bolo Portugalsko počas trvania programu makroekonomických úprav oslobodené od povinnosti predložiť svoj národný program reforiem a program stability. Dňa 30. apríla 2014 však predložilo aktualizovaný dokument o rozpočtovej stratégii (Documento de Estratégia Orçamental) a list vlády, v ktorých sa poskytli aktuálne informácie o vývoji v oblasti cieľov stratégie Európa 2020. Vláda 17. mája 2014 predložila svoj program prebiehajúcich reforiem a nové iniciatívy zamerané na udržateľný rast v dokumente nazvanom „Smerom k rastu – strednodobá reformná stratégia pre Portugalsko“.

(8)

Cieľom rozpočtovej stratégie načrtnutej v dokumente o rozpočtovej stratégii na rok 2014 je udržateľne napraviť nadmerný deficit do roku 2015 a dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2017. V stratégii sa plánuje zníženie deficitu verejných financií na 4,0 % HDP v roku 2014 a jeho ďalšie zníženie na 2,5 % HDP v roku 2015, čo je v súlade s cieľmi stanovenými v odporúčaní týkajúcom sa postupu pri nadmernom deficite z 21. júna 2013, ktoré boli znovu potvrdené v rámci 12. preskúmania programu makroekonomických úprav. Ústavný súd však 30. mája 2014 zrušil konsolidačné opatrenia, ktoré mali podľa odhadov ovplyvniť rozpočtové výsledky v roku 2014 približne na úrovni 0,4 % HDP a ktorých účinky sa mohli preniesť až do roku 2015. V záujme dosiahnutia dohodnutých cieľov bude musieť vláda zaviesť náhradné opatrenia rovnakého rozsahu. Stále sa však čaká na dve rozhodnutia ústavného súdu, čo bráni úplnej kvantifikácii opatrení, ktoré sa majú prijať. Vzhľadom na časové obmedzenia je možné, že vláda bude musieť prijať opatrenia, ktoré rast podporujú v menšej miere, a to najmä opatrenia na strane príjmov. V stratégii sa na obdobie po roku 2015 potvrdzuje zámer dosiahnuť strednodobý cieľ do roku 2017 realizáciou štrukturálneho úsilia vo výške 0,5 % HDP v roku 2016 a dosiahnutím štrukturálneho deficitu vo výške 0,5 % v roku 2017. Podľa stratégie hrubý dlh verejných financií dosiahne vrchol na úrovni približne 130,2 % HDP v roku 2014 a od roku 2015 začne postupne klesať. Makroekonomický scenár, z ktorého vychádzajú rozpočtové prognózy uvedené v stratégii, je v súlade s jarnou prognózou Komisie a preskúmala ho rada pre verejné financie. Po rozhodnutí ústavného súdu sa fiškálna stratégia v roku 2014 bude musieť revidovať, aby sa dosiahla cieľová hodnota deficitu 4 % HDP. Riziká nedosiahnutia cieľovej hodnoty však pretrvávajú, najmä vzhľadom na právnu neistotu a štatistický vplyv činností zameraných na zefektívnenie správy nadmerného dlhu niektorých štátnych podnikov.

Rozpočtovú úpravu v roku 2015 podporujú opatrenia na fiškálnu konsolidáciu, ktoré dosahujú 0,8 % HDP. Táto hodnota sa považuje za dostatočnú na dosiahnutie cieľa vo výške 2,5 % HDP. Na základe posúdenia fiškálnej stratégie vlády a prognózy Komisie podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada dospela k záveru, že ciele stratégie sú v súlade s požiadavkami Paktu stability a rastu.

(9)

Fiškálnu konsolidáciu treba posilniť ďalšími reformami systému hospodárenia s verejnými financiami. Napriek pokroku dosiahnutému v rámci programu makroekonomických úprav je potrebné dokončiť najmä komplexnú reformu zákona o rozpočtovom rámci a vynaložiť ďalšie úsilie na prísnu kontrolu výdavkov presadzovaním zákona o kontrole záväzkov a na predchádzanie ďalšej akumulácii nedoplatkov verejného sektora. Rozhodujúcu úlohu bude zohrávať pokračovanie reštrukturalizácie štátnych podnikov, zabezpečenie ich finančnej udržateľnosti a prísna kontrola výdavkov na dôchodky a zdravotnú starostlivosť. Na strane príjmov existuje priestor na nastavenie daňového systému tak, aby viac podporoval rast, ako aj na ďalšie posilnenie daňovej disciplíny.

(10)

Portugalsko čelí výzvam v súvislosti s nezamestnanosťou, ktorá bez ohľadu na nedávny pokles ostáva stále veľmi vysoká, a to najmä v prípade mladých ľudí. Miera nezamestnanosti v roku 2013 dosahovala 16,4 % a miera nezamestnanosti mladých ľudí 38,1 %, teda bola výrazne vyššia než priemer EÚ, ako tomu bolo aj v prípade percentuálneho podielu mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy. Tradične vysoká miera zamestnanosti v Portugalsku vo vekovej kategórii 20 – 64 rokov sa od vypuknutia hospodárskej krízy značne znížila zo 73,1 % v roku 2008 na 65,6 % v roku 2013. Pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí, v súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí hlavné výzvy predstavuje nedostatočná komunikácia s nezaregistrovanými mladými ľuďmi a potreba lepšie zosúladiť vzdelávanie a odbornú prípravu s potrebami trhu práce. Portugalsko v rámci programu makroekonomických úprav zaviedlo celý rad reforiem trhu práce zameraných na uvoľnenie nadmerne reštriktívnych právnych predpisov na ochranu zamestnanosti, spružnenie mechanizmu stanovovania miezd a zlepšenie fungovania verejných služieb zamestnanosti a aktivačných politík. Výzvu však naďalej predstavuje najmä potreba riešiť segmentáciu trhu práce a zlepšiť schopnosť miezd reagovať na hospodársku situáciu. Nezávislé hodnotenie účinkov nedávnych reforiem systému ochrany zamestnanosti by pomohlo posúdiť najmä ich vplyv na vytváranie pracovných miest, neistotu, celkové náklady práce a na množstvo opravných prostriedkov podaných na súde v prípade prepustenia a na výsledok týchto konaní. Napriek úsiliu zmierniť negatívny sociálny dosah mala nevyhnutná hospodárska úprava po kríze nepriaznivé dôsledky v podobe chudoby.

(11)

Portugalsko dosiahlo značný pokrok v reforme svojho systému vzdelávania prostredníctvom niekoľkých opatrení, ktorých cieľom bolo predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a zlepšiť mieru dosiahnutého terciárneho vzdelania a zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce. Úplná implementácia a efektívne využívanie financovania sú však dôležité aj naďalej. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť najmä na obmedzenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, okrem iného aj zvýšením kvality a príťažlivosti odborného vzdelávania a prípravy (vrátane duálneho odborného vzdelávania a prípravy), väčším zapojením zamestnávateľov do procesu navrhovania programov a zabezpečením vhodnej odbornej prípravy na pracovisku a učňovskej prípravy. Takisto je potrebné účinne poskytovať profesijné poradenstvo a konzultačné služby pre študentov sekundárneho a terciárneho vzdelávania v súlade s predpokladanými potrebami trhu práce a zručnosťami a posilniť väzby s podnikateľským sektorom.

(12)

Portugalsko prijalo významné kroky v rámci programu makroekonomických úprav na zlepšenie vlastného kapitálu bankového sektora a na posilnenie rámca pre dohľad a riešenie krízových situácií. Niektoré otázky však stále predstavujú výzvu a treba ich dôkladne monitorovať a riešiť. Patrí k nim napríklad ziskovosť portugalských bánk. Z údajov za prvý štvrťrok 2014 vyplýva, že niektoré z bánk, ktorým bola poskytnutá pomoc, zaznamenali pozitívne výsledky. Kvalita aktív predstavuje veľký problém aj naďalej, pričom podľa údajov z konca roku 2013 zostáva miera zníženia hodnoty vysoká na úrovni približne 6 % celkových hrubých úverov a miera nesplácaných úverov je takisto vysoká (10,6 %), a to najmä v podnikovom sektore (viac než 16 %). Portugalsko prijalo niekoľko opatrení na uľahčenie poskytovania úverov životaschopným spoločnostiam, ale podmienky financovania zostávajú zložité (najmä pre MSP) a obmedzený ostáva aj súbor alternatív financovania (iného než bankového financovania) podnikového sektora. Objem nových úverov poskytnutých MSP klesol v roku 2013 v porovnaní s rokom 2012 o 4,8 %. Priemerné úrokové sadzby na nové úvery poskytované portugalským podnikom od začiatku roka 2013 trochu poklesli, ale stále výrazne prevyšujú priemer eurozóny. Vzhľadom na vysoký nadmerný dlh podnikov a na potrebu ďalej znížiť zadlženosť bankového sektora je schopnosť bánk poskytovať úvery životaschopným podnikom za primeranú cenu naďalej obmedzená.

(13)

S cieľom zabezpečiť efektívnosť a udržateľnosť sektora energetiky a znížiť náklady hospodárstva súvisiace s energiou boli v rámci programu makroekonomických úprav zavedené dva balíky opatrení. Nájom v sektore energetiky sa však musí ďalej znížiť a treba riešiť otázku vysokého a narastajúceho dlhu spojeného s tarifnými sadzbami. Portugalsko na tieto účely nedávno oznámilo tretí balík opatrení zahŕňajúci predĺženie výberu osobitného odvodu energetických prevádzkovateľov z roku 2014 do roku 2015. Okrem toho stále nie je vyriešená otázka zlepšenia cezhraničnej integrácie energetických sietí a zrýchlenia realizácie projektov prepojenia elektrizačnej a plynovodnej sústavy. Tieto otázky si vyžadujú dôkladné nadväzujúce opatrenia s cieľom ukončiť izoláciu Pyrenejského poloostrova od trhu s energiou EÚ. V sektore dopravy bol v rámci programu dosiahnutý pokrok, najmä pokiaľ ide o zvýšenie konkurencieschopnosti portugalských prístavov, vypracovanie komplexného dlhodobého plánu v oblasti dopravy (po tom, ako sa vyriešili nedostatky a medzery) a zlepšenie regulačného rámca. Na účinné vykonávanie komplexného dlhodobého plánu v oblasti dopravy a akčného plánu reforiem pre prístavy však treba prijať ďalšie opatrenia. Zároveň sú potrebné kroky na zabezpečenie nezávislosti a kapacity regulačného orgánu v oblasti dopravy, ako aj finančnej udržateľnosti štátnych podnikov v tomto sektore a na posilnenie efektívnosti a konkurencieschopnosti železničnej dopravy.

(14)

V súvislosti s mestskými nájomnými zmluvami bola zavedená významná reforma s cieľom zdynamizovať trh s nehnuteľnosťami na bývanie okrem iného aj lepším vyvážením práv a povinností nájomcov a nájomníkov, zaviesť väčšiu flexibilitu pri výbere trvania zmluvy a stimulovať práce na renovácii. Ďalšie úsilie je ešte potrebné vynaložiť na komplexné hodnotenie vplyvu tejto reformy na základe údajov o hlavných hybných faktoroch na trhu a o tieňovom hospodárstve na portugalskom trhu s prenájmom. Portugalsko dosiahlo značné zlepšenie svojho podnikateľského prostredia, najmä posilnením lepších rámcových podmienok, podporu podnikateľskej kultúry a zlepšením konkurzného konania pre podniky v ťažkostiach. Teraz by sa mala pozornosť zamerať na implementáciu. Došlo k určitému zjednodušeniu administratívnych a licenčných postupov, ale ešte treba dokončiť niekoľko opatrení. Ďalšie úsilie je potrebné vynaložiť na odstránenie prekážok obmedzujúcich hospodársku súťaž v sektore služieb (najmä prijatím sektorových zmien) a v sektore profesionálnych služieb (prijatím právnych predpisov týkajúcich sa zvyšných profesijných organizácií). Pokiaľ ide o reguláciu a hospodársku súťaž, je potrebné prijať nadväzujúce opatrenie, aby sa zabezpečila nezávislosť a autonómia vnútroštátnych regulačných orgánov pre jednotlivé odvetvia, ako aj orgánu na ochranu hospodárskej súťaže. Pri platbách orgánov verejnej moci stále dochádza k značným časovým sklzom.

(15)

V rámci programu makroekonomických úprav bol dosiahnutý určitý pokrok pri racionalizácii a modernizácii verejnej správy z hľadiska zamestnanosti, politiky odmeňovania, pracovných podmienok, organizačnej efektívnosti a kvality služieb. Je však potrebné dokončiť niekoľko z naplánovaných reformných opatrení, ako aj zlepšiť transparentnosť. Napriek značnému zlepšeniu efektívnosti justičného systému sa vyžaduje ďalší pokrok, najmä pokiaľ ide o trvanie konaní, mieru vyriešenia prípadov, množstvo nevyriešených prípadov a proces monitorovania a hodnotenia.

(16)

Analýza Komisie vedie k záveru, že úspešná realizácia programu makroekonomických úprav významnou mierou prispela k riadeniu hospodárskych a finančných rizík a zníženiu nerovnováh. Portugalsko v rámci programu prijalo širokú škálu náročných štrukturálnych reforiem, ktoré začínajú prinášať pozitívne výsledky z hľadiska posilnenej konkurencieschopnosti a oživenia hospodárskeho rastu, ďalšie opatrenia sú však potrebné na vyhodnotenie vplyvu reforiem na fungovanie hospodárstva. Kľúčovú úlohu preto zohráva nepretržité monitorovanie všetkých realizovaných reforiem s cieľom posúdiť, či prispievajú k posilňovaniu konkurencieschopnosti, produkcie a rastu zamestnanosti.

(17)

Keďže Portugalsko sa po skončení programu makroekonomických úprav, ktorý sa z právneho hľadiska uzavrie 28. júna 2014, znova plne integruje do rámca európskeho semestra, Komisia na tomto základe posúdila dokumenty, ktoré predložilo Portugalsko. Zohľadnila nielen ich význam pre udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku v Portugalsku, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu hospodárskych záležitostí Únie zabezpečením vstupov na úrovni EÚ do budúceho vnútroštátneho rozhodovania. Jej odporúčania pre Portugalsko v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 8.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala fiškálnu stratégiu vlády a jej stanovisko (7) sa premieta najmä do odporúčania 1. Tieto odporúčania boli pripravené po dokončení programu makroekonomických úprav a vychádzajú preto z výsledkov tohto programu, aby sa zabezpečilo jeho trvalé vykonávanie.

(19)

V rámci európskeho semestra Komisia takisto vykonala analýzu hospodárskej politiky eurozóny ako celku. Rada na tomto základe vydala osobitné odporúčania adresované členským štátom, ktorých menou je euro (8). Ako krajina, ktorej menou je euro, by Portugalsko malo zabezpečiť úplné a včasné vykonávanie uvedených odporúčaní,

1.

Vykonať potrebné opatrenia na fiškálnu konsolidáciu na rok 2014, aby boli dosiahnuté fiškálne ciele a aby sa predišlo akumulácii nových nedoplatkov. V roku 2015 vykonať revidovanú rozpočtovú stratégiu, aby sa znížil deficit na 2,5 % HDP v súlade s cieľom stanoveným v odporúčaní týkajúcom sa postupu pri nadmernom deficite a aby sa zároveň dosiahla požadovaná štrukturálna úprava. Čo najskôr nahradiť konsolidačné opatrenia, ktoré ústavný súd považuje za protiústavné, opatreniami podobného rozsahu a kvality. Náprava nadmerného deficitu by sa mala uskutočniť udržateľným spôsobom podporujúcim rast, pričom jednorazové/dočasné opatrenia by sa mali využívať len v obmedzenej miere. Po náprave nadmerného deficitu presadzovať plánovanú ročnú štrukturálnu úpravu smerom k dosiahnutiu strednodobého cieľa, v súlade s požiadavkou ročnej štrukturálnej úpravy najmenej 0,5 % HDP a v prípade potreby za priaznivých podmienok aj viac, s cieľom zaručiť, že sa dodrží dlhové pravidlo, aby sa zabezpečila udržateľná tendencia vysokého pomeru dlhu verejnej správy. Uprednostniť fiškálnu konsolidáciu založenú na výdavkoch a ďalej zvýšiť efektívnosť a kvalitu verejných výdavkov. Udržiavať prísnu kontrolu nad výdavkami ústrednej, regionálnej a miestnej správy. Pokračovať v reštrukturalizácii štátnych podnikov. Vypracovať do konca roku 2014 nové komplexné opatrenia ako súčasť prebiehajúcej dôchodkovej reformy zamerané na zlepšenie strednodobej udržateľnosti dôchodkového systému. Kontrolovať rast výdavkov na zdravotnú starostlivosť a realizovať reformu nemocníc. Preskúmať daňový systém a nastaviť ho tak, aby viac podporoval rast. Pokračovať v zlepšovaní daňovej disciplíny a bojovať proti daňovým únikom zvýšením efektívnosti daňovej správy. Posilniť systém hospodárenia s verejnými financiami rýchlym dokončením a realizáciou komplexnej reformy zákona o rozpočtovom rámci do konca roka 2014. Zabezpečiť prísne dodržiavanie zákona o kontrole záväzkov. Od roku 2015 účinne uplatňovať jednotnú tabuľku miezd a prídavkov vo verejnom sektore.

2.

Udržať minimálny rast miezd v súlade s cieľmi podpory zamestnanosti a konkurencieschopnosti. Zabezpečiť systém stanovovania miezd, ktorý podporuje súlad miezd a produktivity na úrovni odvetví a/alebo podnikov. V konzultácii so sociálnymi partnermi a v súlade s vnútroštátnymi postupmi preskúmať možnosť vzájomne dohodnutého dočasného pozastavenia kolektívnych zmlúv na úrovni podnikov. Do septembra 2014 predložiť návrhy o vzájomne dohodnutom dočasnom pozastavení kolektívnych zmlúv na úrovni podnikov a o revízii ďalšej existencie kolektívnych zmlúv.

3.

Do marca 2015 predložiť nezávislé hodnotenie nedávnych reforiem systému ochrany zamestnanosti, ako aj akčný plán prípadných ďalších reforiem na riešenie problému segmentácie trhu práce. Pokračovať s realizáciou prebiehajúcej reformy aktívnych politík trhu práce a verejných služieb zamestnanosti, ktorej cieľom je zvýšiť mieru zamestnanosti a účasti na trhu práce, a to najmä zlepšením profesijného poradenstva/pomoci pri hľadaní práce a aktivačných/sankčných systémov s cieľom znížiť dlhodobú nezamestnanosť a integrovať tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení. V súlade s cieľmi záruky pre mladých ľudí riešiť otázku vysokej nezamestnanosti mladých ľudí, najmä účinnými predpokladmi ohľadom zručností a komunikáciou s nezaregistrovanými mladými ľuďmi. Zabezpečiť primerané krytie v rámci systému sociálnej pomoci vrátane systému minimálneho príjmu a zároveň účinnú aktiváciu príjemcov dávok.

4.

Zlepšiť kvalitu a relevantnosť systému vzdelávania vo vzťahu k trhu práce s cieľom predchádzať predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a riešiť problém zlých výsledkov vo vzdelávaní. Zabezpečiť efektívnosť verejných výdavkov na vzdelávanie a obmedziť nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami okrem iného aj zvýšením kvality a príťažlivosti odborného vzdelávania a prípravy a posilnením spolupráce s podnikateľským sektorom. Posilniť spoluprácu medzi verejným výskumom a podnikmi a podporiť výmenu poznatkov.

5.

Monitorovať stav likvidity bánk a prípadné výpadky príjmov, a to aj prostredníctvom špecializovaných kontrol a stresového testovania. Posúdiť plány ozdravenia bánk a zaviesť prípadné zlepšenia procesu hodnotenia. Zaviesť komplexnú stratégiu na zníženie nadmerného dlhu podnikov a zvýšiť úsilie zamerané na rozšírenie škály alternatív financovania (aj v skorých fázach rozvoja podnikov) posilnením efektívnosti nástrojov na reštrukturalizáciu dlhov (najmä PER a SIREVE) životaschopných spoločností, zavedením stimulov pre banky a dlžníkov, aby sa do procesu reštrukturalizácie zapájali v skorej fáze a zlepšením dostupnosti financovania prostredníctvom kapitálového trhu. Zabezpečiť, aby identifikované opatrenia podporovali prerozdelenie financovania do produktívnych odvetví hospodárstva vrátane životaschopných MSP, predchádzajúc pritom rizikám pre verejné financie a finančnú stabilitu. Do konca septembra 2014 zaviesť systém včasného varovania, hlavne na účely dohľadu, aby sa identifikovali podniky - vrátane MSP - s vysokou pravdepodobnosťou platobnej neschopnosti z dôvodu nadmernej úrovne zadĺženia, pričom týmto systémom sa môže nepriamo podporiť včasná reštrukturalizácia dlhov podnikov.

6.

Implementovať druhý a tretí balík opatrení v sektore energetiky zameraný na zníženie nákladov hospodárstva súvisiacich s energiou a do roku 2020 zároveň odstrániť dlh spojený s tarifnými sadzbami za elektrinu a dôkladne monitorovať implementáciu. Zlepšiť cezhraničnú integráciu energetických sietí a zrýchliť realizáciu projektov prepojenia elektrizačnej a plynovodnej sústavy. Vykonať komplexný dlhodobý plán v oblasti dopravy a vypracovať harmonogram reforiem v sektore prístavov. Finalizovať dopravné koncesie pre metropolitné oblasti Lisabonu a Porta. Zabezpečiť, aby opätovné prerokovanie existujúcich koncesií na prevádzkovanie prístavov a nové schémy udeľovania povolení boli orientované na výsledky a v súlade so zásadami vnútorného trhu, najmä s pravidlami verejného obstarávania. Do konca septembra 2014 zabezpečiť plnú nezávislosť a prevádzkyschopnosť vnútroštátneho regulačného orgánu pre dopravu (AMT). Zabezpečiť finančnú udržateľnosť štátnych podnikov v odvetví dopravy. Posilniť efektívnosť a hospodársku súťaž v odvetví železníc realizáciou plánu pre konkurencieschopnosť spoločnosti CP Carga (po presune terminálov nákladnej dopravy) a zároveň zaistiť nezávislosť správy štátneho manažéra infraštruktúry a železničných podnikov.

7.

Ďalej zlepšiť hodnotenie trhu s nehnuteľnosťami na bývanie okrem iného vytvorením rámca, do konca roku 2014, pre systematickejšie monitorovanie a podávanie správ a vydať komplexnú správu o tieňovom hospodárstve na tomto trhu. Pokračovať v úsilí pri zisťovaní, čo predstavuje regulačnú záťaž, s cieľom zahrnúť do marca 2015 ešte nepokryté sektory. Do konca septembra 2014 prijať a implementovať ešte neprijaté licenčné vyhlášky a sektorové zmeny. Do konca septembra 2014 odstrániť zvyšné obmedzenia v sektore profesionálnych služieb a prijať zmenené stanovy profesijných organizácií, ktoré ešte neboli prijaté v rámci programu makroekonomických úprav. Zabrániť časovým sklzom pri platbách verejného sektora. Zabezpečiť primerané zdroje vnútroštátnych regulačných orgánov a orgánu na ochranu hospodárskej súťaže.

8.

Pokračovať v racionalizácii a modernizácii ústrednej, regionálnej a miestnej verejnej správy. Realizovať reformy na posilnenie efektívnosti justičného systému a zvýšenie jeho transparentnosti. Zintenzívniť úsilie zamerané na hodnotenie realizácie reforiem uskutočnených v rámci programu makroekonomických úprav, ako aj plánovaných a budúcich reforiem. Do legislatívneho procesu zahrnúť najmä povinné systematické hodnotenie ex ante a ex post. Na úrovni verejnej správy vytvoriť funkčne nezávislú centrálnu hodnotiacu jednotku, ktorá bude raz za šesť mesiacov hodnotiť realizáciu týchto reforiem (vrátane hodnotenia súladu s ex ante posúdením vplyvu), podávať o nej správy a prípadne navrhovať nápravné opatrenia.