8.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 39/72


ODPORÚČANIE KOMISIE

z 22. januára 2014

o minimálnych zásadách pre prieskum a ťažbu uhľovodíkov (ako napríklad bridlicového plynu) s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia

(2014/70/EÚ)

EURÓPSKA KOMISIA,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 292,

keďže:

(1)

Členské štáty majú právo určovať podmienky využívania svojich energetických zdrojov, pokiaľ rešpektujú potrebu zachovávať, chrániť a zlepšovať kvalitu životného prostredia.

(2)

Za súčasného stavu technologického rozvoja si prieskum a ťažba uhľovodíkov, ako napríklad bridlicového plynu, vyžaduje kombinované použitie vysokoobjemového hydraulického štiepenia a smerového (najmä horizontálneho) vŕtania v miere a intenzite, s akými má Únia veľmi obmedzené skúsenosti. Táto technika hydraulického štiepenia prináša špecifické výzvy, najmä v oblasti zdravia a životného prostredia.

(3)

Vo svojich uzneseniach z 21. novembra 2012 Európsky parlament vzal na vedomie významné možné výhody ťažby bridlicového plynu a bridlicovej ropy a vyzval Komisiu, aby vypracovala celoúnijný rámec riadenia rizík pre prieskum a ťažbu nekonvenčných fosílnych palív s cieľom zabezpečiť, aby sa harmonizované ustanovenia na ochranu ľudského zdravia a životného prostredia uplatňovali vo všetkých členských štátoch.

(4)

Vo svojich záveroch z 22. mája 2013 Európska rada zdôraznila potrebu diverzifikácie dodávok energie v Európe a rozvoja domácich zdrojov energie s cieľom zaistiť bezpečnosť dodávok, znížiť vonkajšiu energetickú závislosť Únie a podporiť hospodársky rast. Rada potvrdila zámer Komisie posúdiť systematickejšiu orientáciu na domáce zdroje energie s cieľom dosiahnuť ich bezpečné, udržateľné a úsporné využívanie pri súčasnom rešpektovaní zámerov členských štátov v oblasti výberu ich energetických zdrojov.

(5)

Vo svojom oznámení Rade a Európskemu parlamentu o prieskume a ťažbe uhľovodíkov (ako napríklad bridlicového plynu) v EÚ s použitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia (1) Komisia načrtla prípadné nové príležitosti a výzvy súvisiace s nekonvenčnou ťažbou uhľovodíkov v Únii, ako aj hlavné prvky, ktoré sa považujú za potrebné na zaistenie bezpečnosti tejto techniky. Komisia dospela k záveru, že je potrebné odporúčanie, ktoré stanoví minimálne zásady pre podporu členských štátov v oblasti prieskumu a ťažby zemného plynu z bridlicových útvarov a zabezpečí ochranu klímy a životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov a informovanie verejnosti.

(6)

Na medzinárodnej úrovni pripravila Medzinárodná energetická agentúra odporúčania o bezpečnej ťažbe nekonvenčného plynu. Tieto „zlaté pravidlá“ vyžadujú pevné a vhodné regulačné režimy, starostlivý výber miesta, primerané plánovanie projektu, charakterizáciu rizík hroziacich v podzemí, pevné pravidlá pre návrh vrtu, transparentnosť prevádzky a monitorovanie súvisiacich vplyvov, riadenie vodného a odpadového hospodárstva a zmierňovanie znečistenia ovzdušia a emisií skleníkových plynov.

(7)

Na činnosti prieskumu a ťažby uhľovodíkov, ktoré si vyžadujú vysokoobjemové hydraulické štiepenie, sa vzťahujú tak všeobecné, ako aj environmentálne právne predpisy Únie. Konkrétne smernica Rady 89/391/EHS (2), ktorou sa ustanovujú opatrenia na ochranu zdravia pracovníkov, zavádza opatrenia na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci; smernica Rady 92/91/EHS (3) ktorou sa ustanovujú opatrenia týkajúce sa ťažby nerastov prostredníctvom vrtov, ustanovuje minimálne požiadavky na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažbovom vrtnom priemysle; smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES (4) o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov vyžaduje udeľovanie povolení nediskriminačným spôsobom; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES (5), ktorou sa stanovuje rámec vodného hospodárstva, vyžaduje od prevádzkovateľa, aby získal povolenie na odber vody, a zakazuje priame vypúšťanie znečisťujúcich látok do podzemnej vody; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES (6), ktorou sa ustanovuje strategické posudzovanie účinkov na životné prostredie, vyžaduje posúdenie plánov a programov v oblastiach energetiky, priemyslu, nakladania s odpadom, vodného hospodárstva, dopravy alebo využívania pôdy; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES (7), ktorou sa ustanovuje environmentálna zodpovednosť, sa týka pracovných činností vrátane činností, ako je nakladanie s odpadom a odber vody; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES (8), ktorou sa ustanovuje nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu, reguluje nakladanie s povrchovým a podzemným odpadom pochádzajúcim z ťažby uhľovodíkov využívajúcej vysokoobjemové hydraulické štiepenie; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES (9), ktorou sa ustanovuje ochrana podzemných vôd, ukladá členským štátom povinnosť zaviesť opatrenia zabraňujúce vypúšťaniu znečisťujúcich látok do podzemnej vody alebo obmedzujúce takéto vypúšťanie; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (10) o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 (11) o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní sa týkajú používania chemických a biocídnych výrobkov, ktoré sa môžu využívať pri štiepení; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES (12), ktorou sa ustanovuje rámec odpadového hospodárstva, stanovuje podmienky opätovného používania kvapalín, ktoré sa dostanú na povrch po vysokoobjemovom hydraulickom štiepení a počas ťažby; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (13) o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES (14) o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2020 sa týkajú fugitívnych emisií metánu; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ (15), ktorou sa ustanovujú podmienky priemyselných emisií, sa týka zariadení, v rámci ktorých sa prevádzkujú činnosti uvedené v prílohe I k tejto smernici; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ (16), ktorou sa ustanovuje posudzovanie vplyvu na životné prostredie, vyžaduje vykonanie posúdenia vplyvu na životné prostredie projektov, ktorých súčasťou je ťažba ropy a zemného plynu na komerčné účely, ak vyťažené množstvo presahuje 500 ton za deň pre ropu a 500 000 m3 za deň pre plyn, a skríning projektov hĺbkových vrtov a povrchových inštalácií zariadenia na ťažbu ropy a plynu; smernica Rady 96/82/ES (17) o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok a od 1. júna 2015 smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ (18), ktorou sa ukladajú povinnosti prevádzkovateľom zariadení s prítomnosťou nebezpečných látok, presahujúcou určitú úroveň vymedzenú v prílohe I k tejto smernici, prijať všetky potrebné opatrenia na predchádzanie vážnym haváriám a na obmedzenie ich následkov pre ľudské zdravie a životné prostredie. Toto sa týka okrem iného postupov chemického a tepelného spracovania a skladovania súvisiaceho s týmito postupmi v rámci využívania minerálov v baniach a lomoch, ako aj pevninských podzemných úložísk plynu.

(8)

Právne predpisy Únie v oblasti životného prostredia však boli vypracované v čase, keď sa vysokoobjemové hydraulické štiepenie v Európe nepoužívalo. Preto niektoré environmentálne aspekty týkajúce sa prieskumu a ťažby uhľovodíkov s využitím tohto postupu sa v platných právnych predpisoch Únie neriešia komplexne, čo platí najmä pre strategické plánovanie, hodnotenie rizík hroziacich v podzemí, celistvosť vrtov, základné a prevádzkové monitorovania emisií, zachytávanie emisií metánu a zverejňovanie informácií o chemických látkach používaných pri jednotlivých vrtoch.

(9)

Preto je potrebné stanoviť minimálne zásady, ktoré by členské štáty mali zohľadňovať pri uplatňovaní alebo prispôsobovaní svojich právnych predpisov týkajúcich sa činností zahŕňajúcich vysokoobjemové hydraulické štiepenie. Súbor pravidiel by vytvoril rovnaké podmienky pre prevádzkovateľov a zlepšil dôveru investorov a fungovanie jednotného trhu s energiou. Jasné a transparentné pravidlá by takisto pomohli zmenšiť obavy verejnosti a možno aj námietky voči ťažbe bridlicového plynu. Z tohto súboru pravidiel nevyplýva ani akákoľvek povinnosť členských štátov vykonávať prieskum alebo využívať postupy, pri ktorých sa používa vysokoobjemové hydraulické štiepenie, ak sa rozhodnú, že tak neurobia, ani to, že by sa členským štátom bránilo naďalej uplatňovať existujúce alebo prijímať podrobnejšie opatrenia s prihliadnutím na osobitné vnútroštátne, regionálne alebo miestne podmienky.

(10)

V Únii neexistujú skúsenosti s povoľovaním ťažby uhľovodíkov využívajúcej vysokoobjemové hydraulické štiepenie, a aj skúsenosti s povoľovaním prieskumu sú obmedzené. Preto je potrebné monitorovať uplatňovanie právnych predpisov Únie a tohto odporúčania v členských štátoch. Vzhľadom na technický pokrok, potrebu reagovať na riziká a vplyv prieskumu a ťažby uhľovodíkov s využitím iných techník ako vysokoobjemového hydraulického štiepenia, ako aj nečakané problémy pri uplatňovaní právnych predpisov Únie alebo pri prieskume a ťažbe uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia na mori, bude možno potrebné aktualizovať toto odporúčanie alebo pripraviť právne záväzné ustanovenia.

(11)

Preto je momentálne potrebné toto odporúčanie stanovujúce minimálne zásady, ktoré sa majú uplatňovať ako spoločný základ pri prieskume alebo ťažbe uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia. Odporúčanie dopĺňa existujúce právne predpisy Únie, ktoré sa vzťahujú na projekty zahŕňajúce vysokoobjemové hydraulické štiepenie, a členské štáty by ho mali implementovať do 6 mesiacov.

(12)

Toto odporúčanie rešpektuje práva a dodržiava zásady uznané v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby, slobodu prejavu a informácií, právo na podnikanie, právo vlastniť majetok a právo na vysokú úroveň ochrany zdravia a životného prostredia. Toto odporúčanie sa musí vykonávať v súlade s týmito právami a zásadami,

PRIJALA TOTO ODPORÚČANIE:

1.   ÚČEL A PREDMET ÚPRAVY

1.1.

V tomto odporúčaní sa stanovujú minimálne zásady potrebné na podporu členských štátov, ktoré si želajú vykonávať prieskum a ťažbu uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia, pričom zaručia ochranu verejného zdravia, klímy a životného prostredia, efektívne využívanie zdrojov a informovanosť verejnosti.

1.2.

Členské štáty sa vyzývajú, aby v rámci uplatňovania existujúcich vnútroštátnych predpisov, ktorými sa vykonávajú príslušné právne predpisy Únie, alebo ich prispôsobovania potrebám a špecifikám prieskumu a ťažby uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia uplatňovali tieto zásady, ktoré sa týkajú plánovania, posudzovania inštalácie zariadenia, povolení, prevádzkového a environmentálneho správania a uzatvárania, ako aj účasti verejnosti a šírenia informácií.

2.   VYMEDZENIE POJMOV

Na účely tohto odporúčania sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)

„vysokoobjemové hydraulické štiepenie“ znamená vstrekovanie do vrtu 1 000 m3 alebo viac vody na každú etapu štiepenia alebo 10 000 m3 alebo viac vody počas celého procesu štiepenia;

b)

„zariadenie“ zahŕňa všetky súvisiace podzemné štruktúry určené na prieskum alebo ťažbu uhľovodíkov využívajúce vysokoobjemové hydraulické štiepenie.

3.   STRATEGICKÉ PLÁNOVANIE A POSUDZOVANIE VPLYVU NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE

3.1.

Pred udelením licencie na prieskum a/alebo ťažbu uhľovodíkov, ktoré môže viesť k využívaniu vysokoobjemového hydraulického štiepenia, by členské štáty mali pripraviť strategické environmentálne posúdenie s cieľom prevencie, riadenia a redukcie environmentálnych a zdravotných vplyvov a rizík. Pri vykonávaní tohto posúdenia by sa malo vychádzať z požiadaviek smernice 2001/42/ES.

3.2.

Členské štáty by mali poskytnúť jasné pravidlá pre možné obmedzenia činnosti, napríklad v chránených oblastiach, povodňových oblastiach alebo seizmicky aktívnych oblastiach, a pre minimálne vzdialenosti medzi povolenými prevádzkami a obytnými oblasťami a chránenými vodohospodárskymi oblasťami. Mali by tiež stanoviť obmedzenia týkajúce sa minimálnej hĺbky medzi oblasťou, v ktorej sa má frakovať, a podzemnými vodami.

3.3.

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa vykonalo posúdenie vplyvu na životné prostredie na základe požiadaviek smernice 2011/92/EÚ.

3.4.

Členské štáty by mali poskytnúť dotknutej verejnosti včasné a účinné možnosti účasti na príprave rozvojovej stratégie uvedenej v bode 3.1 a na posudzovaní vplyvu uvedenom v bode 3.3.

4.   POVOLENIA NA PRIESKUM A ŤAŽBU

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby podmienky a postupy na získanie povolenia v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi Únie boli plne koordinované v prípade, ak:

a)

za vydanie potrebných povolení zodpovedá viac príslušných orgánov než iba jeden;

b)

sa povolenie týka viac ako jedného prevádzkovateľa;

c)

špecifická fáza projektu vyžaduje viac ako jedno povolenie;

d)

sa na základe vnútroštátnych právnych predpisov alebo právnych predpisov Únie vyžaduje viac ako jedno povolenie.

5.   VÝBER MIESTA PRIESKUMU A MIESTA ŤAŽBY

5.1.

Členské štáty by mali prijať potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby geologická formácia miesta bola vhodná na prieskum alebo ťažbu uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia. Mali by zabezpečiť, aby subjekty vykonali charakterizáciu a posúdenie rizík potenciálneho miesta a okolitých povrchových i podzemných oblastí.

5.2.

Posúdenie rizík by malo byť založené na dostatočnom množstve údajov, aby bolo možné charakterizovať potenciálnu oblasť prieskumu a ťažbu a identifikovať všetky možné línie expozície. To by umožnilo posúdiť riziko úniku alebo migrácie vrtných kvapalín, kvapalín používaných na hydraulické štiepenie, prirodzene sa vyskytujúcich materiálov, uhľovodíkov a plynov z vrtu alebo cieľového súvrstvia, ako aj indukovanej seizmicity.

5.3.

Posúdenie rizík by malo:

a)

vychádzať z najlepších dostupných techník a zohľadniť relevantné výsledky výmeny informácií medzi členskými štátmi, dotknutými odvetviami a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia, organizovanej Komisiou;

b)

anticipovať meniace sa správanie cieľového súvrstvia, geologických vrstiev oddeľujúcich ložisko od podzemných vôd a existujúcich vrtov alebo iných umelých štruktúr vystavených vstrekovaniu pod vysokým tlakom v rámci vysokoobjemového hydraulického štiepenia a objemom vstrieknutých kvapalín;

c)

rešpektovať minimálnu vertikálnu vzdialenosť medzi zónou určenou na frakovanie a podzemnými vodami;

d)

byť aktualizované počas prevádzky, vždy keď sa zozbierajú nové údaje.

5.4.

Miesto by sa malo vybrať len vtedy, ak z posúdenia rizík vykonaného podľa bodov 5.1, 5.2 a 5.3 vyplynie, že vysokoobjemové hydraulické štiepenie nebude mať za následok priamy únik znečisťujúcich látok do podzemných vôd ani nijaký škodlivý vplyv na iné činnosti v okolí zariadenia.

6.   ZÁKLADNÁ ŠTÚDIA

6.1.

Pred začatím masového využívania vysokoobjemového hydraulického štiepenia by členské štáty mali zabezpečiť:

a)

aby prevádzkovateľ určil environmentálny stav (základnú úroveň) miesta inštalácie zariadenia a jeho okolitých povrchových a podzemných oblastí potenciálne ovplyvňovaných činnosťami;

b)

aby sa základná úroveň primerane opísala a oznámila príslušnému orgánu pred začatím činností.

6.2.

Mala by sa určiť základná úroveň:

a)

kvality a prietokovej charakteristiky povrchovej a podzemnej vody;

b)

kvality vody na miesta odberu pitnej vody;

c)

kvality vzduchu;

d)

stavu pôdy;

e)

prítomnosti metánu a iných prchavých organických zlúčenín vo vode;

f)

seizmických vlastností;

g)

využívania pôdy;

h)

biodiverzity;

i)

stavu infraštruktúry a budov;

j)

existujúcich vrtov a opustených štruktúr.

7.   PROJEKT A REALIZÁCIA ZARIADENIA

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa zariadenie realizovalo spôsobom, ktorý zabraňuje možné úniky na povrch a úniky do pôdy, vody alebo ovzdušia.

8.   INFRAŠTRUKTÚRA VÝROBNEJ OBLASTI

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby:

a)

prevádzkovatelia alebo skupiny prevádzkovateľov uplatňovali integrovaný prístup k rozvoju výrobnej oblasti s cieľom prevencie a redukcie environmentálnych a zdravotných vplyvov a rizík pre pracovníkov a širokú verejnosť;

b)

sa pred začatím výroby stanovili primerané požiadavky na infraštruktúru pre údržbu zariadenia. Ak hlavným účelom zariadenia je ťažba ropy za pomoci vysokoobjemového hydraulického štiepenia, mala by sa nainštalovať špecifická infraštruktúra, ktorá zachytáva a prepravuje asociovaný zemný plyn.

9.   PREVÁDZKOVÉ POŽIADAVKY

9.1.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia používali najlepšie dostupné techniky, berúc do úvahy príslušné výsledky výmeny informácií medzi členskými štátmi, odvetviami a mimovládnymi organizáciami, ktoré presadzujú ochranu životného prostredia, ktoré zorganizovala Komisia, ako aj osvedčené postupy priemyselného odvetvia používané pri prevencii, riadení a znižovaní vplyvov a rizík spojených s projektmi prieskumu a ťažby uhľovodíkov.

9.2.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia:

a)

pripravili osobitné vodohospodárske plány s cieľom zabezpečiť efektívne používanie vody počas celého projektu. Prevádzkovatelia by mali zabezpečiť vysledovateľnosť tokov vody. Plán hospodárenia s vodou by mal brať do úvahy sezónne kolísanie dostupnosti vodných zdrojov a vyhnúť sa použitiu vodných zdrojov, ktoré sú pod tlakom;

b)

pripravili plány riadenia dopravy s cieľom znížiť všeobecné emisie do ovzdušia a konkrétne vplyvy na miestne komunity a biodiverzitu;

c)

zachytávali plyny na neskoršie použitie, minimalizovali spaľovanie prebytočných plynov a vyhýbali sa ich vypúšťaniu. Konkrétne by operátori mali zaviesť opatrenia, ktoré zabezpečia, že emisie do ovzdušia vo fázach prieskumu a produkcie budú zmierňované zachytávaním plynu a jeho následným využívaním. Vypúšťanie metánu a iných látok znečisťujúcich ovzdušie by sa malo z bezpečnostných dôvodov obmedziť na skutočne výnimočné prevádzkové okolnosti;

d)

vykonávali proces vysokoobjemového štiepenia kontrolovaným spôsobom a s vhodným riadením tlaku s cieľom obmedziť štiepenie na oblasť ložiska a vyhnúť sa indukovanej seizmicite;

e)

zabezpečili integritu vrtu prostredníctvom projekčného návrhu vrtu, jeho realizácie a skúšok integrity. Výsledky skúšok integrity by mala preskúmať nezávislá a kvalifikovaná tretia strana, aby sa zaistila prevádzková výkonnosť vrtu a jeho environmentálna a zdravotná bezpečnosť vo všetkých etapách prípravy projektu aj po uzatvorení vrtu;

f)

pripravili plány riadenia rizík a opatrenia potrebné na zamedzenie vplyvov a/alebo ich obmedzenie, ako aj opatrenia potrebné na reakciu;

g)

prerušili prevádzku a bezodkladne prijali všetky potrebné opatrenia na nápravu, ak došlo k narušeniu integrity vrtu, alebo ak následkom nehody došlo k vypusteniu znečisťujúcich látok do podzemných vôd;

h)

okamžite informovali príslušný orgán v prípade akejkoľvek mimoriadnej udalosti alebo nehody, ktorá by mohla mať vplyv na verejné zdravie alebo životné prostredie. Správa by mala obsahovať príčiny mimoriadnej udalosti alebo nehody, ich následky a podniknuté nápravné kroky. Základná štúdia, ktorá sa vyžaduje podľa bodov 6.1 a 6.2, by sa mala uviesť ako referencia.

9.3.

Členské štáty by mali podporovať zodpovedné využívanie vodných zdrojov pri vysokoobjemovom hydraulickom štiepení.

10.   POUŽÍVANIE CHEMICKÝCH LÁTOK A VODY PRI VYSOKOOBJEMOVOM HYDRAULICKOM ŠTIEPENÍ

10.1.

Členské štáty by mali zabezpečiť:

a)

aby výrobcovia, dovozcovia a následní užívatelia chemických látok používaných pri hydraulickom štiepení uvádzali pri plnení svojich povinností podľa nariadenia (ES) č. 1907/2006 odkaz na „hydraulické štiepenie“;

b)

aby sa minimalizovalo používanie chemických látok pri vysokoobjemovom hydraulickom štiepení;

c)

aby sa počas výberu chemických látok, ktoré sa majú použiť, zobrala do úvahy schopnosť postarať sa o kvapaliny, ktoré sa dostanú na povrch po vysokoobjemovom hydraulickom štiepení.

10.2.

Členské štáty by mali podporovať prevádzkovateľov pri využívaní techník štiepenia, ktoré minimalizujú spotrebu vody a odpadové toky a nepoužívajú nebezpečné chemické látky, vo všetkých prípadoch, keď je to technicky uskutočniteľné a vhodné z hľadiska ľudského zdravia, životného prostredia a klímy.

11.   POŽIADAVKY NA MONITOROVANIE

11.1.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia pravidelne monitorovali zariadenia, povrch v ich okolí a podzemné oblasti, ktoré môžu byť zasiahnuté činnosťami vo fázach prieskumu a výroby, a najmä počas vysokoobjemového hydraulického štiepenia, ako aj pred ním a po ňom.

11.2.

Základná štúdia, ktorá sa vyžaduje v súlade s bodmi 6.1 a 6.2, by sa mala použiť ako referencia pre následné monitorovanie.

11.3.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia okrem environmentálnych parametrov stanovených v základnej štúdii monitorovali tieto prevádzkové parametre:

a)

presné zloženia štiepiacej kvapaliny používanej v každom vrte;

b)

objem vody používaný na štiepenie v každom vrte;

c)

tlak aplikovaný počas vysokoobjemového štiepenia;

d)

kvapaliny, ktoré sa dostanú na povrch po vysokoobjemovom hydraulickom štiepení: miera návratnosti, objemy, charakteristiky a množstvá, ktoré sa znova použijú a/alebo spracujú pri každom vrte;

e)

emisie metánu, iných prchavých organických zlúčenín a iných plynov do ovzdušia, ktoré môžu mať škodlivé účinky na ľudské zdravie a/alebo životné prostredie.

11.4.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovatelia monitorovali vplyvy vysokoobjemového hydraulického štiepenia na integritu vrtov a iných umelých štruktúr umiestnených na okolitom povrchu a v podzemných priestoroch, ktoré by potenciálne mohli byť ovplyvnené ich prevádzkou.

11.5.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa výsledky monitorovania oznámili príslušným orgánom.

12.   ENVIRONMENTÁLNA ZODPOVEDNOSŤ A FINANČNÁ ZÁRUKA

12.1.

Členské štáty by mali uplatňovať ustanovenia o environmentálnej zodpovednosti na všetky činnosti vykonávané v mieste inštalácie vrátane tých, ktoré v súčasnosti nespadajú do pôsobnosti smernice 2004/35/ES.

12.2.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby prevádzkovateľ pred spustením prevádzky, ktorej súčasťou je vysokoobjemové hydraulické štiepenie, zložil finančnú zábezpeku alebo jej ekvivalent na pokrytie požiadaviek stanovených v povolení a potenciálnej zodpovednosti za poškodenie životného prostredia.

13.   ADMINISTRATÍVNE KAPACITY

13.1.

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby príslušné orgány mali primerané ľudské, technické a finančné zdroje na plnenie svojich povinností.

13.2.

Členské štáty by mali zabrániť konfliktom záujmov medzi regulačnou funkciou príslušných orgánov a ich funkciou týkajúcou sa hospodárskeho rozvoja prírodných zdrojov.

14.   ZÁVÄZKY TÝKAJÚCE SA UKONČENIA

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa po uzavretí každého zariadenia vykonal prieskum zameraný na porovnanie environmentálneho stavu miesta inštalácie zariadenia a jeho okolitých povrchových a podzemných oblastí potenciálne ovplyvnených činnosťami so stavom pred začatím prevádzkových činností, ako bol vymedzený v základnej štúdii.

15.   ŠÍRENIE INFORMÁCIÍ

Členské štáty by mali zabezpečiť, aby:

a)

prevádzkovateľ verejne rozšíril informácie o chemických látkach a množstvách vody, ktoré zamýšľa použiť a ktoré nakoniec použije na vysokoobjemové hydraulické štiepenie v každom vrte. V týchto informáciách by sa mali uviesť názvy a CAS čísla všetkých látok a mali by obsahovať aj kartu bezpečnostných údajov, ak je k dispozícii, a maximálnu koncentráciu látky v štiepiacej kvapaline;

b)

príslušné orgány by mali publikovať na verejne prístupnej webovej lokalite do 6 mesiacov od uverejnenia tohto odporúčania, a potom v intervaloch nie dlhších ako 12 mesiacov, tieto informácie:

i)

počet dokončených vrtov a plánovaných projektov využívajúcich vysokoobjemové hydraulické štiepenie;

ii)

počet udelených povolení, mená prevádzkovateľov a podmienky povolení;

iii)

základnú štúdiu vytvorenú podľa bodov 6.1 a 6.2 a výsledky sledovania podľa bodov 11.1, 11.2 a 11.3 b) až e);

c)

príslušné orgány by takisto bez zbytočného odkladu mali informovať verejnosť:

i)

o mimoriadnych udalostiach a nehodách v bode 9.2 písm. f);

ii)

o výsledkoch kontrol, porušeniach a sankciách.

16.   PRESKÚMANIE

16.1.

Členské štáty, ktoré sa rozhodli v súvislosti s prieskumom alebo využitím uhľovodíkov používať vysokoobjemové hydraulické štiepenie, sa vyzývajú, aby uviedli do účinnosti minimálne zásady stanovené v tomto odporúčaní do 28. júla 2014 a aby každý rok informovali Komisiu o opatreniach, ktoré zaviedli na základe tohto odporúčania, a prvýkrát do decembra 2014.

16.2.

Komisia bude pozorne sledovať uplatňovanie odporúčania prostredníctvom porovnania situácie v členských štátoch vo verejne prístupnej hodnotiacej tabuľke.

16.3.

Komisia preskúma účinnosť odporúčania 18 mesiacov po jeho uverejnení.

16.4.

Preskúmanie bude zahŕňať posúdenie uplatňovania odporúčania, zohľadní pokrok vo výmene informácií o najlepších dostupných technikách a uplatňovanie relevantných referenčných dokumentov o BAT, ako aj akékoľvek potreby aktualizácie ustanovení tohto odporúčania. Komisia rozhodne, či je potrebné predložiť legislatívne návrhy s právne záväznými ustanoveniami o prieskume a ťažbe uhľovodíkov s využitím vysokoobjemového hydraulického štiepenia.

V Bruseli 22. januára 2014

Za Komisiu

Janez POTOČNIK

člen Komisie


(1)  COM(2014) 23.

(2)  Smernica Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci (Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1).

(3)  Smernica Rady 92/91/EHS z 3. novembra 1992 o minimálnych požiadavkách na zlepšenie bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v ťažobnom vrtnom priemysle (jedenásta samostatná smernica v zmysle článku 16 ods. 1 smernice 89/391/EHS) (Ú. v. ES L 348, 28.11.1992, s. 9).

(4)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES z 30. mája 1994 o podmienkach udeľovania a používania povolení na vyhľadávanie, prieskum a ťažbu uhľovodíkov (Ú. v. ES L 164, 30.6.1994, s. 3).

(5)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1).

(6)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30).

(7)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56).

(8)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES (Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15).

(9)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/118/ES z 12. decembra 2006 o ochrane podzemných vôd pred znečistením a zhoršením kvality (Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 19).

(10)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).

(11)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 528/2012 z 22. mája 2012 o sprístupňovaní biocídnych výrobkov na trhu a ich používaní (Ú. v. EÚ L 167, 27.6.2012, s. 1).

(12)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).

(13)  Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 z 21. mája 2013 o mechanizme monitorovania a nahlasovania emisií skleníkových plynov a nahlasovania ďalších informácií na úrovni členských štátov a Únie relevantných z hľadiska zmeny klímy a o zrušení rozhodnutia č. 280/2004/ES (Ú. v. L 165, 18.6.2013, s. 13).

(14)  Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 406/2009/ES z 23. apríla 2009 o úsilí členských štátov znížiť emisie skleníkových plynov s cieľom splniť záväzky Spoločenstva týkajúce sa zníženia emisií skleníkových plynov do roku 2020 (Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 136).

(15)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17).

(16)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1).

(17)  Smernica Rady 96/82/ES z 9. decembra 1996 o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok (Ú. v. EÚ L 10, 14.1.1997, s. 13).

(18)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/18/EÚ zo 4. júla 2012 o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica Rady 96/82/ES (Ú. v. EÚ L 197, 24.7.2012, s. 1).