1.2.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 32/34

(1)

Lisabonskou zmluvou sa posilňuje úloha občanov Únie ako politických aktérov, pričom sa vytvára silná väzba medzi občanmi, uplatňovaním ich politických práv a demokratickým životom Únie. Podľa článku 10 ods. 1 a 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) je fungovanie Únie založené na zastupiteľskej demokracii a každý občan Únie má právo zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie. V článku 10 ods. 2 Zmluvy o EÚ, ktorý stelesňuje tieto zásady, sa stanovuje, že občania sú na úrovni Únie priamo zastúpení v Európskom parlamente a že hlavy štátov alebo predsedovia vlád a ich vlády, ktorí zastupujú členské štáty v Európskej rade a v Rade, sa sami osebe demokraticky zodpovedajú buď svojim národným parlamentom, alebo svojim občanom.

(2)

Podľa článku 20 ZFEÚ občianstvo Únie dopĺňa štátne občianstvo.

(3)

Článkom 21 ZFEÚ a článkom 45 Charty základných práv Európskej únie sa občanom EÚ udeľuje právo slobodne sa pohybovať a zdržiavať na území členských štátov Európskej únie.

(4)

Cieľom tohto odporúčania je posilniť právo občanov EÚ, ktorí využívajú svoje právo slobodne sa pohybovať na území Únie, zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a členských štátov.

(5)

Ako sa zdôrazňuje v Správe o občianstve EÚ za rok 2010 (1) jedným z problémov, s ktorým sa stretávajú občania Únie z určitých členských štátov ako politickí aktéri v rámci Únie, je strata práva voliť (je im „odobraté volebné právo“) v celoštátnych voľbách ich domovského členského štátu, ak sa určité obdobie zdržiavajú na území iného členského štátu.

(6)

Žiadny členský štát nedisponuje v súčasnosti všeobecnou politikou, ktorou by sa občanom Únie z iných členských štátov s bydliskom na území daného štátu priznávalo právo voliť v celoštátnych voľbách. V dôsledku toho občania Únie, ktorým bolo odobraté volebné právo, obvykle nemajú právo voliť v celoštátnych voľbách v žiadnom členskom štáte.

(7)

Súčasnú situáciu možno považovať za nezlučiteľnú so základnou premisou občianstva Únie, a to konkrétne, že má ísť o občianstvo, ktoré dopĺňa štátne občianstvo a občanom Únie má zabezpečovať ďalšie práva. V tomto prípade však môže výkon práva na voľný pohyb viesť k strate práva na účasť na politickom dianí.

(8)

Navyše, hoci si občania Únie, ktorí sú takto pozbavení volebného práva, uchovávajú právo voliť poslancov Európskeho parlamentu, nemajú právo zúčastňovať sa na vnútroštátnych postupoch vedúcich k zostaveniu vlád členských štátov, zo zástupcov ktorých je zložená Rada, druhý spoluzákonodarca Únie.

(9)

Stratu práva voliť v celoštátnych voľbách v krajine pôvodu z dôvodu výkonu práva voľného pohybovania sa v rámci štátov Únie vnímajú občania Únie ako medzeru v ich politických právach.

(10)

V Správe o občianstve EÚ za rok 2010 „Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť“ (2) Komisia zdôrazňuje, že plná účasť občanov Únie na demokratickom živote Únie na všetkých úrovniach je samotným základom občianstva Únie. Komisia oznámila, že navrhne konštruktívne spôsoby ako umožniť občanom EÚ žijúcim v inom členskom štáte plne sa zúčastňovať na demokratickom živote EÚ tým, že si uchovajú právo voliť v celoštátnych voľbách vo svojej krajine pôvodu.

(11)

Právo voliť je základným občianskym právom. Ako uznáva Európsky súd pre ľudské práva, právo voliť nie je privilégium. Každý všeobecný, automatický a nerozlišujúci odklon od zásady všeobecného volebného práva prináša riziko oslabenia demokratickej právoplatnosti takto zvoleného zákonodarného zboru, a tým aj zákonov, ktoré schvaľuje (3). V demokratickom štáte by sa teda malo uplatňovať čo najširším spôsobom. Tento súd okrem toho zistil, že existuje jasný trend v prospech toho, aby sa štátnym príslušníkom, ktorí vo svojej krajine pôvodu nemajú bydlisko, v tejto krajine umožnilo voliť; aj keď v tejto otázke žiadny spoločný európsky prístup doposiaľ neexistuje.

(12)

Podľa pravidiel, ktoré sú v súčasnosti platné v niektorých členských štátoch, môže nastať situácia, keď občania Únie s bydliskom v inom členskom štáte môžu prísť o svoje hlasovacie právo iba z toho dôvodu, že sa určité obdobie zdržiavajú v zahraničí. To vychádza z predpokladu, že pobyt v zahraničí trvajúci určitý čas znamená, že bola pretrhnutá väzba s politickým dianím v krajine pôvodu. Tento predpoklad však nie je v každom jednotlivom prípade správny. Preto by bolo vhodné dať občanom, ktorým hrozí, že by im mohlo byť odobraté volebné právo, možnosť preukázať svoj trvalý záujem o politické dianie v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

(13)

Občania Únie s bydliskom v inom členskom štáte môžu udržiavať celoživotné a úzke väzby so svojou krajinou pôvodu a môžu byť naďalej priamo ovplyvňovaní zákonmi prijatými na základe legislatívneho postupu danej krajiny. Vďaka rozšírenému prístupu k televíznemu vysielaniu za hranicami a dostupnosti internetu a ďalších internetových a mobilných komunikačných technológií je jednoduchšie ako kedykoľvek predtým pozorne sledovať sociálny a politický vývoj v domovskom členskom štáte a zúčastňovať sa na ňom.

(14)

Účel politík, ktoré občanom odoberajú volebné právo, by sa mal prehodnotiť so zreteľom na súčasné sociálnoekonomické a technologické skutočnosti, súčasný trend smerujúci k inkluzívnej politickej účasti a súčasný stav európskej integrácie, ako aj na prvoradý význam práva zúčastňovať sa na demokratickom živote Únie a práva na voľný pohyb.

(15)

Inkluzívnejší a primeranejší prístup by spočíval v tom, že sa zabezpečí, aby si občania, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohybu a pobyt v Únii, mohli ponechať právo voliť v celoštátnych voľbách, ak preukážu trvalý záujem o politické dianie v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi.

(16)

Pozitívne opatrenie zo strany jednotlivcov, napríklad ich žiadosť, aby zostali zapísaní na zozname voličov svojho členského štátu pôvodu, by sa malo považovať za vhodné kritérium – a najjednoduchší prostriedok – na účely preukázania trvalého záujmu o politické dianie v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť týchto členských štátov požadovať, aby ich občania tieto žiadosti v príslušných intervaloch obnovovali, a tým potvrdzovali pretrvávanie tohto záujmu.

(17)

Aby sa znížila záťaž pre občanov v zahraničí na minimum, malo by byť podanie žiadostí o zápis na zoznam voličov alebo o zotrvanie na ňom možné elektronickou cestou.

(18)

Je dôležité zabezpečiť včasné a riadne informovanie občanov, ktorí sa sťahujú do iného členského štátu alebo v ňom majú pobyt, o podmienkach, za ktorých si môžu zachovať svoje volebné práva, a o zodpovedajúcich praktických opatreniach.

1.

Ak politiky členských štátov obmedzujú právo svojich štátnych príslušníkov voliť v celoštátnych voľbách výlučne na základe podmienky pobytu, mali by členské štáty umožniť svojim štátnym príslušníkom, ktorí využívajú svoje právo na voľný pohyb a pobyt v Únii, preukázať trvalý záujem o politické dianie v členskom štáte, ktorého sú štátnymi príslušníkmi, a to aj prostredníctvom žiadosti o zotrvanie na zozname voličov, a ponechať si tak právo voliť.

2.

Ak členské štáty umožňujú svojim štátnym príslušníkom s bydliskom v inom členskom štáte ponechať si právo voliť v celoštátnych voľbách na základe žiadosti o zotrvanie na zozname voličov, nemala by tým byť dotknutá možnosť, aby tieto členské štáty zaviedli primerané sprievodné opatrenia, napríklad opätovné podanie žiadosti v primeraných intervaloch.

3.

Členské štáty, ktoré umožňujú svojim štátnym príslušníkom s bydliskom v inom členskom štáte ponechať si právo voliť v celoštátnych voľbách na základe žiadosti alebo opätovného podania žiadosti o zotrvanie na zozname voličov, by mali zabezpečiť, aby všetky príslušné žiadosti bolo možné podávať elektronicky.

4.

Členské štáty, ktoré ustanovujú stratu práva voliť v celoštátnych voľbách v prípade svojich štátnych príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, by ich mali vhodnými prostriedkami a včasne informovať o podmienkach a praktických opatreniach týkajúcich sa zachovania ich práva voliť v celoštátnych voľbách.

Toto odporúčanie je určené členským štátom.