12.12.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 357/112

(1)

Komisia na základe rozhodnutia z 19. novembra 2008 schválila plán s názvom „Opatrenia na podporu úverových inštitúcií v Grécku“ (ďalej len „plán podpory gréckych bánk“) určený na zabezpečenie stability gréckeho finančného systému. Plán podpory gréckych bánk umožňuje poskytnúť pomoc prostredníctvom troch opatrení: rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov (4). Grécko v máji 2009 rekapitalizovalo banku EFG Eurobank Ergasias S.A. (5) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia.

(2)

V odôvodnení 14 rozhodnutia z 19. novembra 2008 sa uvádza, že plán reštrukturalizácie týkajúci sa príjemcov rekapitalizačného opatrenia bude oznámený Komisii.

(3)

Grécke orgány 2. augusta 2010 Komisii predložili plán reštrukturalizácie týkajúci sa banky Eurobank Group. Komisia tento plán, ako aj jeho následné aktualizácie a dodatočné informácie predložené gréckymi orgánmi zaregistrovala ako vec SA.30342 (PN 26/2010) a následne ako vec SA.32789 (2011/PN).

(4)

Banka opakovane využila štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (6). Využila aj štátom zaručenú núdzovú likviditu.

(5)

Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) poskytol 20. apríla 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania. Dňa 28. mája 2012 poskytol HFSF banke preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 3 970 miliónov EUR (ďalej len „prvá preklenovacia rekapitalizácia“).

(6)

V máji 2012 grécke orgány Komisiu informovali o záväznom prísľube, ktorý HFSF poskytol banke. Komisia ho zaregistrovala ako neoznámenú pomoc [vec SA.34825 (2012/NN)], pretože opatrenie už bolo vykonané.

(7)

Komisia začala 27. júla 2012 formálne vyšetrovacie konanie v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Eurobank“) (7).

(8)

V decembri 2012 poskytol HFSF banke druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 341 miliónov EUR (ďalej len „druhá preklenovacia rekapitalizácia“). HFSF poskytol 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch základného imania, ktoré mali byť emitované, a to v celkovej výške 528 miliónov EUR (8). Grécke orgány oznámili Komisii tieto opatrenia 27. decembra 2012.

(9)

V máji 2013 sa HFSF podieľal na zvýšení základného imania banky v súlade s dohovorom z decembra 2012. Previedol prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu na vlastné imanie a vložil do banky ďalší kapitál vo výške 528 miliónov EUR (ďalej len „rekapitalizácia na jar 2013“).

(10)

Grécke orgány 19. decembra 2013 informovali Komisiu o podmienkach rekapitalizácie na jar 2013.

(11)

HFSF 31. marca 2014 poskytol banke záväzný prísľub podieľať sa na plánovanom zvýšení jej základného imania.

(12)

Grécke orgány 16. apríla 2014 predložili Komisii konečný plán reštrukturalizácie pre banku (ďalej len „plán reštrukturalizácie“). Informovali tiež Komisiu o záväzku HFSF upísať pripravovanú reštrukturalizáciu banky v plnej výške. V rovnaký deň informovali o štátom zaručenej núdzovej likvidite. Vyjadrili vôľu naďalej banke poskytovať podporu likvidity, ako aj štátne záruky na dlhové nástroje a štátne dlhopisy prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk (9).

(13)

Medzi Komisiou, predstaviteľmi gréckych orgánov a bankou sa uskutočnilo niekoľko stretnutí, telekonferencií a výmena elektronickej pošty.

(14)

Grécko akceptuje, že toto rozhodnutie je výnimočne prijaté iba v anglickom jazyku.

(15)

Komisia prijala 26. júla 2012 rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci SA. 34488 (2012/C), „Pomoc banke Nea Proton Bank prostredníctvom založenia banky Nea Proton Bank a jej kapitalizácie“ (10) (ďalej len „rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank“). Prijatím tohto rozhodnutia začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa: i) financovania likvidnej medzery medzi aktívami a pasívami banky Proton Bank vo výške 1 121,6 milióna EUR prostredníctvom schémy riešenia krízových situácií bánk Helénskeho fondu ochrany vkladov a investícií (ďalej len „HDIGF“) a HFSF, ktoré boli prevedené na banku Nea Proton Bank; ii) vkladu počiatočného základného imania vo výške 250 miliónov EUR, ktorý do banky Nea Proton Bank vložil HFSF a iii) vkladu dodatočného základného imania vo výške 300 miliónov EUR, ktorý do banky Nea Proton Bank vložil HFSF a ktorý bol očakávaný v čase prijatia rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton. Komisia vyzvala Grécko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli pomôcť pri posúdení opatrení pomoci. V oddiele 1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton sa podrobne uvádza postup týkajúci sa banky Proton Bank vrátane riešenia krízovej situácie banky Proton Bank, založenia banky Nea Proton Bank, financovania likvidnej medzery počiatočného základného imania, ktoré do banky Nea Proton Bank vložil HFSF.

(16)

HFSF 1. augusta 2012 upísal dodatočné základné imanie do banky Nea Proton Bank, čo predstavovalo jeho navýšenie o 230 miliónov EUR.

(17)

Grécko 5. septembra 2012 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Nea Proton, ktoré vypracovala Bank of Greece a HFSF.

(18)

HFSF 31. decembra 2012 upísal ďalšie základné imanie do banky Nea Proton Bank vo výške 35 miliónov EUR.

(19)

V máji 2013 začal HFSF postup odpredaja banky Nea Proton Bank.

(20)

Grécke orgány 12. júla 2013 informovali Komisiu o zámere banky uskutočniť akvizíciu banku Nea Proton Bank. Komisia odpovedala 15. júla 2013.

(21)

Banka 15. júla 2013 podpísala s HFSF záväznú dohodu o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank za kúpnu cenu 1 EUR a HFSF sa zaviazal rekapitalizovať banku Nea Proton Bank pred jej predajom sumou 395 miliónov EUR v hotovosti.

(22)

Grécke orgány 29. júla 2013 informovali Komisiu o tejto kapitálovej injekcii vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank.

(23)

Komisia prijala 6. mája 2013 rozhodnutie týkajúce sa štátnej pomoci SA. 31155 (2013/C), „Štátna pomoc banke Hellenic Postbank S.A. prostredníctvom založenia a kapitalizácie preklenovacej banky New Hellenic Postbank S.A.“ („rozhodnutie o začatí konania v prípade banky New TT“) (11). Týmto rozhodnutím začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie týkajúce sa: i) kapitálovej injekcie vo výške 500 miliónov EUR, ktorú do banky New TT Hellenic Postbank S.A. (ďalej len „banka New TT Bank“) vložil Helénsky fond finančnej stability; ii) financovania likvidnej medzery (12) vo výške 4,1 miliardy EUR (13) vyplývajúcej z prevodu aktivít banky Hellenic Postbank S.A (ďalej len „banka TT Bank“) na banku New TT Bank; iii) kapitálovej injekcie vo výške 224,96 milióna EUR, ktoré do banky TT Bank vložilo Grécko formou prioritných akcií prostredníctvom plánu podpory gréckych bánk, a iv) intervencie HDIGF vo výške 0,68 miliardy EUR v prospech aktív banky T Bank S.A. (ďalej len „banka T Bank“), ktoré boli prevedené do banky TT Bank. Komisia vyzvala Grécko, aby predložilo pripomienky a poskytlo všetky informácie, ktoré by mohli pomôcť pri vyhodnotení pomoci na reštrukturalizáciu. V oddiele 1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT sa podrobne uvádza postup týkajúci sa riešenia krízovej situácie banky T Bank jej odpredajom banke TT Bank a riešenia krízovej situácie banky TT Bank založením banky New TT Bank.

(24)

V júni 2013 začal HFSF postup odpredaja banky New TT Bank.

(25)

Grécke orgány 15. júla 2013 informovali Komisiu o rozhodnutí HFSF odpredať banku New TT Bank banke a o dôvodoch tohto rozhodnutia.

(26)

Banka 15. júla 2013 podpísala s HFSF záväznú dohodu o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky New TT Bank.

(27)

Grécko 19. júla 2013 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky New TT.

(28)

Reálny hrubý domáci produkt (HDP) Grécka klesol v rokoch 2008 až 2012 o 20 %, ako sa uvádza v tabuľke 1. Z tohto dôvodu banky čelili rýchlo narastajúcej miere zlyhania úverov gréckych domácností a spoločností (14). Takýto vývoj mal nepriaznivý vplyv na výkonnosť aktív gréckych bánk a viedol k vzniku kapitálových potrieb.

Tabuľka 1

Reálny rast HDP v Grécku, 2008 – 2013

(29)

Okrem toho vo februári 2012 Grécko uskutočnilo výmenu dlhopisov súkromného sektora známu ako program zapojenia súkromného sektora. Grécke banky sa zapojili do programu zapojenia súkromného sektora, počas ktorého grécka vláda ponúkla vtedajším držiteľom súkromných dlhopisov nové cenné papiere (vrátane nových gréckych štátnych dlhopisov, cenných papierov viazaných na HDP a platobných zmeniek programu zapojenia súkromného sektora, ktoré vydal Európsky fond finančnej stability (ďalej len „EFSF“) výmenou za existujúce grécke štátne dlhopisy s nominálnou diskontnou sadzbou 53,5 % a dlhšou splatnosťou (15). Grécke orgány oznámili výsledky výmeny dlhopisov 9. marca 2012 (16). Výmena spôsobila držiteľom dlhopisov výrazné straty (Bank of Greece odhadla straty gréckych bánk v priemere na 78 % nominálnej sumy starých gréckych štátnych dlhopisov) a viedla k vzniku kapitálových potrieb, ktoré boli spätne zaúčtované vo finančných výkazoch gréckych bánk za rok 2011.

Tabuľka 2

Celkové straty najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR) v rámci programu zapojenia súkromného sektora

(30)

Vzhľadom na nedostatok kapitálu a pretrvávajúcu recesiu, ktorej grécke banky čelili v dôsledku programu PSI, boli na základe memoranda o hospodárskej a finančnej politike druhého programu ekonomických úprav pre Grécko z 11. marca 2012 medzi gréckou vládou, Európskou úniou, Medzinárodným menovým fondom (MMF) a Európskou centrálnou bankou (ECB) uvoľnené finančné prostriedky určené na rekapitalizáciu týchto bánk. Celkovú odhadovanú výšku rekapitalizačných potrieb bánk spolu s nákladmi na riešenie krízovej situácie stanovili grécke orgány na 50 miliárd EUR, ktoré sa mali financovať z uvedeného programu (18). Suma bola vyčíslená na základe výsledkov záťažového testu, ktorý vykonala Bank of Greece pre obdobie od decembra 2011 do decembra 2014 (ďalej len „záťažový test z roku 2012“) a ktorý sa opieral o prognózu úverových strát vypracovanú spoločnosťou Blackrock (19). Finančné prostriedky na rekapitalizáciu gréckych bánk sú dostupné prostredníctvom fondu HFSF. V tabuľke 3 sa uvádza stručný prehľad kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk, ktoré vyplývajú z výsledkov záťažového testu z roku 2012.

Tabuľka 3

Záťažový test z roku 2012: kapitálové potreby najväčších gréckych bánk (v miliónoch EUR)

(31)

V memorande o hospodárskej a finančnej politike sa stanovuje, že „banky, ktoré predložia životaschopný plán zvýšenia kapitálu, budú mať možnosť požiadať a získať verejnú finančnú podporu vo forme, ktorá zachová stimuly verejného sektora na vkladanie kapitálu, a tým minimalizuje bremeno daňových poplatníkov“ (20). Bank of Greece ako životaschopné vyhodnotila iba štyri najväčšie banky (Eurobank, National Bank of Greece, Piraeus Bank a Alpha Bank) (21). Prvú rekapitalizáciu prijali od HFSF v máji 2012.

(32)

Od konca roka 2009 do júna 2012 klesli v Grécku v dôsledku recesie a politickej neistoty domáce vklady do bánk celkovo o 37 %. Tieto banky museli platiť vyššie úrokové sadzby, aby si vklady udržali. Náklady na vklady sa zvýšili, čo viedlo k zníženiu čistej úrokovej marže bánk. Keďže sa pred gréckymi bankami uzavreli veľkoobchodné finančné trhy, grécke banky zostali úplne závislé od financovania z Eurosystému (22), ktoré v čoraz väčšej miere tvorila núdzová likvidita poskytovaná bankou Bank of Greece. Sumy, ktoré tieto banky získali, boli v druhej polovici roka 2012 mimoriadne vysoké.

(33)

Po voľbách v júni 2012 začal stav vkladov opäť narastať. Od 31. decembra 2012 celkové financovanie gréckych bánk z Eurosystému kleslo.

(34)

Grécko 3. decembra 2012 spustilo program spätného odkúpenia nových gréckych štátnych dlhopisov získaných v rámci programu zapojenia súkromného sektora za ceny v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty (23). Grécke banky sa na tomto programe spätného odkúpenia zúčastnili, v dôsledku čoho sa vykryštalizovali straty na ich súvahách, pretože účtovné straty (t. j. rozdiel medzi trhovou a nominálnou hodnotou) zaúčtované v čase prebiehajúceho programu zapojenia súkromného sektora sa stali konečnými a nevratnými (24).

(35)

V decembri 2012 dostali štyri najväčšie grécke banky od HFSF druhú rekapitalizáciu.

(36)

Na jeseň 2013 začala Bank of Greece nový záťažový test s cieľom vyhodnotiť odolnosť kapitálovej pozície gréckych bánk v prípade základného aj nepriaznivého scenára.

(37)

V júli 2013 Bank of Greece poverila poradcu vykonaním diagnostickej štúdie na úverovom portfóliu gréckych bánk. Poradca vyčíslil odhadované úverové straty na všetkých domácich úverových portfóliách gréckych bánk, ako aj na úveroch nesúcich grécke riziko v zahraničných pobočkách a dcérskych spoločnostiach za obdobie tri a pol roka a v horizonte splatnosti úveru. Z analýzy vyplynuli odhadované úverové straty v prípade dvoch makroekonomických scenárov – základného a nepriaznivého scenára. Bank of Greece urobila odhad úverových strát pre zahraničné úverové portfóliá s použitím niektorých údajov od poradcu.

(38)

Na základe vyhodnotenia odhadovaných úverových strát poradcom vyčíslila Bank of Greece s technickou podporou druhého poradcu kapitálové potreby.

(39)

Pre vyhodnotenie kapitálových potrieb na základe záťažového testu z roku 2013 boli kľúčové predovšetkým i) odhadované úverové straty (25) na úverových portfóliách bánk na konsolidovanom základe pre grécke riziko a zahraničné riziko, bez započítania existujúcich úverových rezerv a ii) prevádzková ziskovosť bánk v období od júna 2013 do decembra 2016 založená na konzervatívnej úprave reštrukturalizačných plánov, ktoré boli banke Bank of Greece predložené v štvrtom štvrťroku 2013. V tabuľke 4 sa uvádza stručný prehľad výpočtov kapitálových potrieb najväčších gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára záťažového testu z roku 2013.

Tabuľka 4

Záťažový test z roku 2013: kapitálové potreby gréckych bánk na konsolidovanom základe v prípade základného scenára (v miliónoch EUR)

(40)

Bank of Greece 6. marca 2013 oznámila výsledky záťažového testu z roku 2013 a vyzvala banky, aby do polovice apríla 2014 predložili svoje plány zvýšenia kapitálu s cieľom pokryť kapitálové potreby v prípade základného scenára.

(41)

Banka poskytuje univerzálne bankové služby hlavne v Grécku a vo východnej a juhovýchodnej Európe (Cyprus, Rumunsko, Bulharsko, Srbsko a Ukrajina). Ponúka celú škálu bankových a finančných produktov a služieb pre domácnosti a podniky. Ponúka služby v oblasti retailového, firemného a súkromného bankovníctva, správy majetku, poistenia, finančnej správy, kapitálových trhov a ďalšie služby. Banka je registrovaná v Grécku a jej akcie sú kótované na aténskej burze cenných papierov. K 31. decembru 2012 mala banka spolu 17 427 zamestnancov; približne polovica z nich bola zamestnaná vo východnej a juhovýchodnej Európe a polovica v Grécku (29).

(42)

Banka sa zúčastnila na programe zapojenia súkromného sektora a vymenila grécke štátne dlhopisy a štátne pôžičky v nominálnej hodnote 7 336 miliónov EUR. Celková záťaž banky v súvislosti s programom zapojenia súkromného sektora dosiahla výšku približne 5 781 miliónov EUR pred zdanením a bola v celom rozsahu zaznamenaná do účtovníctva banky za rok 2011 (30). Pri spätnom odkupovaní v decembri 2012 banka odpredala nové grécke štátne dlhopisy získané v rámci programu zapojenia súkromného sektora za výrazne nižšiu cenu v porovnaní s nominálnou hodnotou. Týmto odpredajom sa vykryštalizovala výška jej strát na nových gréckych štátnych dlhopisoch.

(43)

V tabuľke 5 sú uvedené základné údaje o banke k decembru 2010, decembru 2011, decembru 2012 a decembru 2013 (konsolidované údaje).

Tabuľka 5

Základné údaje o banke Eurobank z rokov 2010, 2011, 2012 a 2013

(44)

Z tabuľky 5 vyplýva, že okrem veľkých strát zaúčtovaných v roku 2011 v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (5 781 miliónov EUR (32)) banka zaznamenala pokles príjmov (okrem iného z dôvodu vyšších nákladov na vklady), ako aj vysoké a narastajúce straty vyplývajúce zo zníženia hodnoty jej úverových portfólií v Grécku aj v zahraničí. Na pozíciu likvidity banky mal negatívny vplyv odlev vkladov a jej pomer úverov k vkladom k 31. decembru 2011 dosiahol 148 %, pričom k tomuto dátumu bolo 42 % súvahy banky financovaných z Eurosystému.

(45)

Na základe záťažového testu z roku 2013, ktorého výsledky boli oznámené 6. marca 2014, odhadla Bank of Greece kapitálové potreby banky v prípade základného scenára na 2 945 miliónov EUR. Uvedená suma nepočíta so zmierňujúcimi opatreniami, t. j. už sa v nej predpokladá, že banka pristúpi k zmierňujúcim opatreniam v podobe odpredajov, ktoré mali prispieť k zníženiu kapitálových potrieb.

(46)

Banka navrhla na pokrytie zistenej kapitálovej potreby vo výške 2 945 miliónov EUR rozšírené zmierňujúce opatrenia, ktoré však v úhrne vytvárajú len o málo viac, ako Bank of Greece predpokladala pri výpočte kapitálových potrieb. Tieto zmierňujúce opatrenia zahŕňajú predaj ďalších aktív (predaj […] (33), predaj […] % poisťovacej dcérskej spoločnosti a zníženie účasti na aktivitách v oblasti nehnuteľností až na 20 % […]) (34).

(47)

Keďže rozšírené zmierňujúce opatrenia môžu pokryť len veľmi malú časť zistených kapitálových potrieb, na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov sa 12. apríla 2014 rozhodlo o navýšení kapitálu o 2 864 miliónov EUR. Toto navýšenie má formu ponuky kapitálu bez predkupného práva (to znamená navýšenie kapitálu so zrušením predkupného práva) medzinárodným investorom a formu verejnej ponuky v Grécku. V prípade, že dopyt zo strany súkromných investorov nebude stačiť na pokrytie celého navýšenia kapitálu, HFSF rozdiel pokryje upísaním zostávajúcich nových akcií, ktoré bude podmienené predchádzajúcou konverziou existujúcich podriadených kapitálových nástrojov banky na akcie.

(48)

Banka 15. júla 2013 podpísala s fondom HFSF dve záväzné dohody o akvizícii 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank a banky New TT Bank.

(49)

Bank of Greece 9. októbra 2011 pokročila v riešení krízovej situácie banky Proton Bank. Bank of Greece odobrala banke Proton Bank licenciu a dala ju do likvidácie (35).

(50)

Na základe návrhu Bank of Greece a po rozhodnutí ministra financií (36) bola založená banka Nea Proton Bank ako dočasná úverová inštitúcia, do ktorej boli prevedené všetky vklady (retailové, bankové a štátne), sieť pobočiek a vybrané aktíva (úverové portfóliá a portfóliá cenných papierov) banky Proton Bank. Kapitálové požiadavky, podriadený dlh a vysoko rizikové úvery zostali v banke Proton Bank. HFSF vložil do banky Nea Proton Bank počiatočný kapitál vo výške 250 miliónov EUR (37) a bol jej jediným akcionárom. Počiatočná súvaha banky Nea Proton Bank predstavovala približne 3 miliardy EUR.

(51)

Na konci roka 2011 dosahovali rizikovo vážené aktíva (38) banky Nea Proton Bank výšku 1,2 miliardy EUR.

(52)

Podľa gréckeho zákona o riešení krízových situácií bánk musí HFSF odpredať svoje akcie v dočasnej úverovej inštitúcii do dvoch rokov odo dňa ustanovenia tejto dočasnej úverovej inštitúcie ministerským rozhodnutím (39). V súlade s touto povinnosťou a v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike pokračoval HFSF s predajom svojich akcií v banke Nea Proton Bank. Finančný poradca HFSF sa obrátil na mnohých potenciálnych investorov (vrátane gréckych bánk, zahraničných bánk a finančných sponzorov), ale iba dve strany, banka a americký hedžový fond, predložili konečnú ponuku. Podmienky sprievodného listu HFSF spĺňala iba ponuka predložená bankou, a preto bola platná.

(53)

K 31. máju 2013 predstavovali rizikovo vážené aktíva banky Nea Proton Bank 811 miliónov EUR a jej regulačný kapitál bol –203 miliónov EUR. K rovnakému dátumu potrebovala banka Nea Proton Bank celkovú rekapitalizáciu vo výške 276 miliónov EUR, aby dosiahla kapitálovú primeranosť základného kapitálu Tier 1 vo výške 9 %. Banka uhradila peňažné plnenie vo výške 1 EUR výmenou za 100 % akcií a hlasovacích práv banky Nea Proton Bank. Banka požiadala HFSF o rekapitalizáciu banky Nea Proton Bank čiastkou 395 miliónov EUR, ktorá by popri sume 276 miliónov EUR potrebnej na uvedenie kapitálovej primeranosti banky Nea Proton Bank opäť na úroveň 9 % umožnila operovať s ďalšími 119 miliónmi EUR rezerv určenými na riešenie ďalších opravných položiek na straty z úverov a očakávaných strát pred zdanením až do roku 2016. V súlade s podmienkami odpredaja sa HFSF zaviazal pokryť kapitálové potreby banky Nea Proton Bank pred dokončením transakcie tým, že prispeje 395 miliónmi EUR v hotovosti.

(54)

Grécke orgány 18. januára 2013 pokročili v riešení krízovej situácie banky TT Bank. Bank of Greece odobrala banke TT Bank licenciu a dala ju do likvidácie (40).

(55)

Na základe návrhu Bank of Greece a po rozhodnutí ministra financií (41) bola založená banka New TT Bank ako dočasná úverová inštitúcia, do ktorej boli prevedené aktíva vo výške 10,8 miliardy EUR (formou hotovosti, štátnych pokladničných poukážok, splácaných úverov, retailových vkladov, centrálneho financovania a gréckych štátnych dlhopisov (42)) banky TT Bank. V banke TT Bank ostala celková suma 1,2 miliardy EUR čistých aktív: vo forme kapitálových požiadaviek, nesplácaných úverov, daňových pohľadávok a záväzkov banky TT a všetkých odvodov a poplatkov. HFSF vložil do banky New TT Bank počiatočný kapitál vo výške 500 miliónov EUR a bol jej jediným akcionárom. Počiatočná súvaha banky New TT Bank po vložení kapitálu predstavovala približne 15,1 miliardy EUR.

(56)

V súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike pokračoval HFSF s predajom svojich akcií v banke New TT Bank. Tým si zároveň splnil povinnosť odpredať svoje akcie v tejto dočasnej úverovej inštitúcii do dvoch rokov od jej vzniku. Finančný poradca HFSF kontaktoval mnohých potenciálnych investorov vrátane gréckych bánk, zahraničných bánk a finančných sponzorov. Konečnú ponuku predložili iba štyri najväčšie grécke banky, spomedzi ktorých bola uprednostnená ponuka banky.

(57)

Banka súhlasila s vyplatením celkovej sumy 681 miliónov EUR vo forme novo vydaných kmeňových akcií na odkúpenie banky New TT Bank. V súlade so zmluvou o upísaní bolo prvé peňažné plnenie banky predmetom ďalších úprav na základe posúdenia čistej hodnoty aktív (43).

(58)

Mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov banky preto 26. augusta 2013 schválilo navýšenie základného imania banky o 425 625 000 EUR vydaním 1 418 750 000 nových kmeňových akcií (44) s nominálnou hodnotou 0,3 EUR za akciu a s ponukovou cenou 0,48 EUR za akciu. Navýšenie kapitálu upísal HFSF v plnej výške formou nepeňažného vkladu. Tento nepeňažný vklad predstavovali všetky akcie banky New TT Bank vo vlastníctve HFSF v celkovej hodnote 681 miliónov EUR. Na základe tejto operácie sa podiel HFSF v banke zvýšil z 93,5 % na 95,2 %.

(59)

Banka využila opatrenia kapitálovej podpory A, B1, B2, B3, B4 a C a opatrenia podpory likvidity L1 a L2. Banka Proton Bank a banka Nea Proton Bank využili tieto opatrenia: Pr1, Pr2 Pr3, NP1, NP2 a NP3. Banky T Bank, TT Bank a New TT Bank využili opatrenia T, TT, NTT1 a NTT2.

(60)

Banka získala niekoľko foriem podpory v rámci plánu podpory gréckych bánk, prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia, opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov.

(61)

Banka využila a naďalej využíva pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov. Uvedená podpora bude v tomto rozhodnutí opísaná ako „opatrenie L1“. Záruky poskytnuté banke dosiahli k 30. novembru 2013 (45) výšku približne 13,9 miliardy EUR. K tomuto dátumu banka neevidovala žiadny nesplatený úver zo štátnych dlhopisov. K 15. aprílu 2011 prijala banka úvery zo štátnych dlhopisov vo výške 1 737 miliónov EUR a získala 13,6 miliardy EUR štátnych záruk poskytnutých v rámci plánu podpory gréckych bánk.

(62)

V pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány Komisii 16. marca 2014, grécke orgány oznámili svoj zámer naďalej poskytovať záruky a pôžičky štátnych dlhopisov v rámci plánu počas obdobia reštrukturalizácie.

(63)

V máji 2009 bola banke poskytnutá kapitálová injekcia vo výške 950 miliónov EUR (46) (opatrenie A) prostredníctvom rekapitalizačného opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk. Kapitálová injekcia sa rovnala približne 2 % rizikovo vážených aktív, ktoré v tom čase banka vlastnila.

(64)

Rekapitalizácia sa uskutočnila v podobe prioritných akcií upísaných Gréckom, ktoré mali kupón vo výške 10 % a splatnosť päť rokov. V roku 2010 bola doba platnosti prioritných akcií predĺžená a ich úročenie sa zvýšilo. Od uvedeného momentu bude grécky minister financií zvyšovať kupón o 2 % ročne na kumulatívnej báze (t. j. kupón vo výške 12 % v šiestom roku, 14 % v siedmom roku atď.), ak tieto prioritné akcie nebudú splatené do piatich rokov od ich vydania a ak v súvislosti s ich umorením nebude na valnom zhromaždení akcionárov prijaté žiadne rozhodnutie.

(65)

Štátom zaručená núdzová likvidita je mimoriadne opatrenie umožňujúce solventnej finančnej inštitúcii, ktorá čelí dočasným problémom s likviditou, získať finančné prostriedky z Eurosystému bez toho, aby táto operácia bola súčasťou jednotnej menovej politiky. Úroková sadzba, ktorú takáto finančná inštitúcia za núdzovú likviditu platí, je o […] bázických bodov vyššia ako úroky pri bežnom refinancovaní od centrálnej banky.

(66)

Za program núdzovej likvidity zodpovedá Bank of Greece, čo znamená, že všetky náklady aj riziká vyplývajúce z poskytovania núdzovej likvidity znáša Bank of Greece (47). Grécko udelilo banke Bank of Greece štátnu záruku vzťahujúcu sa na celkovú výšku prostriedkov núdzovej likvidity, ktoré Bank of Greece poskytuje. Na základe prijatia článku 50 ods. 7 zákona č. 3943/2011, ktorým sa zmenil článok 65 ods. 1 zákona č. 2362/1995, môže minister financií poskytovať banke Bank of Greece záruky v mene štátu s cieľom zabezpečiť jej pohľadávky voči úverovým inštitúciám. Banky, ktoré využívajú núdzovú likviditu, musia štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov.

(67)

K 31. decembru 2011 dostala banka 14,95 miliardy EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity (48) a k 31. decembru 2012 banka dostala 12 miliárd EUR z prostriedkov štátom zaručenej núdzovej likvidity.

(68)

Od roku 2012 využila banka viaceré opatrenia kapitálovej podpory, ktoré poskytuje HFSF. V tabuľke 6 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 6

Opatrenia kapitálovej podpory poskytnutej banke prostredníctvom HFSF

(69)

V odôvodneniach 15 až 32 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank je podrobné opísaná prvá preklenovacia rekapitalizácia v máji 2012 (opatrenie B1). Základné informácie a hlavné prvky tohto opatrenia sa uvádzajú v tejto časti.

(70)

HFSF sa 20. apríla 2012 banke písomne zaviazal, že sa zúčastní na plánovanom navýšení jej základného imania o sumu 4,2 miliardy EUR.

(71)

HFSF previedol 28. mája 2012 v rámci opatrenia B1 banke 3,97 miliardy EUR obligácií ENFS v súlade s ustanoveniami o preklenovacích rekapitalizáciách ustanovených v zákone č. 3864/2010, ktorým sa ustanovuje HFSF (ďalej len „zákon o HFSF“). Obligácie ENFS, ktoré boli banke prevedené, predstavovali dlhopisy ENFS s pohyblivým výnosom so splatnosťou šesť a desať rokov a boli emitované 19. apríla 2012. Komisia už v odôvodnení 48 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank stanovila, že „preklenovacia rekapitalizácia ukončená 28. mája 2012 je realizovaním záväzku prijatého v záväznom prísľube, a preto pokračovaním rovnakej pomoci“. Obe sumy uvedené v záväznom prísľube a v prvej preklenovacej rekapitalizácii vypočítala Bank of Greece tak, aby banka dosiahla celkovú kapitálovú primeranosť na úrovni 8 % k 31. decembru 2011, čo je dátum spätného zaúčtovania preklenovacej rekapitalizácie v účtovných záznamoch banky. Ako vyplýva z tabuľky 3, opatrenie B1 pokrylo iba určitú časť celkových kapitálových potrieb identifikovaných na základe záťažového testu z roku 2012. Banka mala zvýšiť svoj kapitál prostredníctvom budúceho kapitálového navýšenia a preklenovacia rekapitalizácia mala slúžiť na to, aby bola banka naďalej oprávnená čerpať finančné prostriedky ECB, až kým sa neuskutoční uvedené navýšenie kapitálu.

(72)

Na obdobie medzi dátumom prvej preklenovacej rekapitalizácie a dátumom konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na kmeňové akcie a iné konvertibilné finančné nástroje bolo v predbežnej zmluve o upísaní medzi bankou a fondom HFSF stanovené, že banka bude platiť fondu HFSF ročný poplatok vo výške 1 % nominálnej hodnoty obligácií ENFS a všetky kupónové platby a vzniknuté úroky k obligáciám ENFS v uvedenom období sa budú počítať ako dodatočný kapitálový príspevok HFSF (49).

(73)

Na jeseň roku 2012 zaznamenala banka v účtovníctve ďalšie straty. Jej kapitál preto opäť klesol pod hranicu minimálnych kapitálových požiadaviek, na základe ktorých vzniká oprávnenie na refinancovanie z ECB.

(74)

Z tohto dôvodu bola potrebná druhá preklenovacia rekapitalizácia. HFSF uskutočnil 21. decembra 2012 druhú preklenovaciu rekapitalizáciu vo výške 1 341 miliónov EUR (opatrenie B2), ktorá bola banke opäť vyplatená prevodom obligácií ENFS.

(75)

Okrem druhej preklenovacej rekapitalizácie poskytol HFSF 21. decembra 2012 banke záväzný prísľub podieľať sa na zvýšení jej základného imania a na konvertibilných nástrojoch, ktoré mali byť emitované, v celkovej výške 528 miliónov EUR (opatrenie B3).

(76)

Súčet dvoch preklenovacích rekapitalizácií (opatrenie B1 a B2) a sumy dodatočne poskytnutej v decembri 2012 (opatrenie B3) znamená, že HFSF poskytol celkové kapitálové potreby identifikované na základe záťažového testu z roku 2012 (5 839 miliónov EUR (50)).

(77)

Dňa 30. apríla 2013 schválilo valné zhromaždenie akcionárov navýšenie základného imania banky o 5 839 miliónov EUR („rekapitalizácia na jar 2013“). Banka preto emitovala 3 789 317 357 nových akcií s nominálnou hodnotou 0,30 EUR za cenu 1,54 EUR za akciu.

(78)

V ten istý deň valné zhromaždenie tiež rozhodlo, že celkovú výšku kapitálu poskytne fond HFSF a bude vyplatená nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS.

(79)

HFSF preto v máji 2013 vložil do banky sumu vo výške 5 839 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií (opatrenie B4). Uvedená suma predstavuje súčet opatrení B1, B2 a B3.

(80)

Prostredníctvom rekapitalizácie na jar 2013 bola prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia (opatrenie B1 a B2) prevedená na trvalú rekapitalizáciu a realizoval sa záväzok poskytnúť dodatočnú kapitálovú pomoc (opatrenie B3).

(81)

Cena nových akcií bola stanovená na 50 % objemom váženej priemernej ceny akcií počas 50 obchodných dní predchádzajúcich stanoveniu ponukovej ceny. V dôsledku spájania rozdelených akcií, o ktorom rozhodlo valné zhromaždenie akcionárov 30. apríla 2012 (51), bola cena nových akcií stanovená na 1,54 EUR za akciu.

(82)

Bezprostredne po rekapitalizácii na jar 2013 sa HFSF stal hlavným akcionárom banky s podielom 98,56 %. Po tom, ako banka dokončila ďalšiu analýzu správy pasív, však tento podiel v júni 2013 klesol na 93,55 % (pozri časť 2.4.5). V auguste 2013 banka emitovala fondu HFSF nové akcie s cieľom odkúpiť banku New TT Bank, v dôsledku čoho sa podiel HFSF zvýšil na 95,23 % (52).

(83)

Bank of Greece 6. marca 2014 oznámila výsledky záťažového testu vykonaného v druhej polovici roka 2013. Bank of Greece uviedla, že v prípade základného scenára by kapitálové potreby banky za obdobie 2014 – 2016 predstavovali 2 945 miliónov EUR.

(84)

HFSF poslal 31. marca 2014 banke list, v ktorom ju informoval o svojom zámere a možnosti podporiť akékoľvek navýšenie základného imania uskutočneného podľa zákona č. 3864/2010 o HFSF v znení zmien z 30. marca 2014, ktoré je potrebné v záujme uspokojenia kapitálových potrieb zistených v záťažovom teste. V zákone o HFSF sa stanovuje, že ak sa za cenu, ktorú stanovila Generálna rada HFSF na základe dvoch nezávislých ocenení, na konci upisovacieho obdobia prejaví nedostatočný dopyt súkromných investorov, HFSF upíše všetky zostávajúce akcie po predchádzajúcej konverzii existujúceho podriadeného kapitálového nástroja banky na akcie, ako sa uvádza v článku 6a.

(85)

Dňa 12. apríla 2014 mimoriadne valné zhromaždenie akcionárov schválilo navýšenie základného imania o 2 864 miliónov EUR v súlade so zákonom o HFSF a uviedlo, že ponuková cena nemôže byť nižšia ako nominálna cena 0,30 EUR za akciu a minimálnu cenu musí stanoviť HFSF (53).

(86)

Na určenie hodnoty banky určil HFSF v súlade so zákonom o HFSF dvoch nezávislých poradcov. Títo poradcovia dokončili svoju úlohu 10. apríla 2014 a každý uviedol rozsah hodnoty banky. Tieto dva rozsahy sa do značnej miery prekrývajú. Na základe uvedených ocenení stanovila Generálna rada HFSF 14. apríla 2014 cenu zodpovedajúcu minimálnej cene, za ktorú môžu byť nové akcie banky ponúkané investorom, a cenu, za ktorú v prípade potreby podporí ponuku kapitálu (54). Dňa 15. apríla 2014 schválila ponuku predloženú konzorciom investorov na upísanie 1,3 miliardy EUR nových akcií za cenu 0,30 EUR za akciu (ďalej len „hlavný investor“ (55)  (56)).

(87)

Eurobank 24. apríla 2014 oznámila začiatok účtovania za cenu v rozmedzí od 0,30 EUR do 0,33 EUR (57). Ak existuje dostatočný dopyt na pokrytie celkovej výšky 2 864 miliónov EUR za cenu vyššiu ako 0,30 EUR, hlavný investor bude musieť prispôsobiť svoje ceny podľa vyššej ceny alebo zrušiť svoje objednávky, pričom v takom prípade dostane odstupné. Ak existuje dostatočný dopyt zo strany súkromných investorov (vrátane dopytu hlavného investora) na pokrytie celkovej výšky 2 864 miliónov EUR za cenu 0,30 EUR, hlavný investor získa prioritu. Ak dopyt za cenu 0,30 EUR nie je dostatočný (vrátane dopytu hlavného investora), podriadený dlh sa prevedie do nových akcií. V súlade s ustanoveniami zákona o HFSF bude všetky neupísané akcie po konverzii podriadeného dlhu fond HFSF upisovať za rovnakú cenu, teda 0,30 EUR za akciu.

(88)

Banky Proton Bank a Nea Proton Bank využívajú od roku 2008 viaceré opatrenia pomoci. V tabuľke 7 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 7

Prehľad opatrení kapitálovej podpory poskytnutej banke Proton a banke Nea Proton Bank

(89)

V máji 2009 vložilo Grécko do banky Proton Bank kapitál vo výške 80 miliónov EUR zodpovedajúci približne 4,6 % rizikovo vážených aktív, ktoré banka v tom čase vlastnila. Uvedená kapitálová injekcia sa uskutočnila v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré tvorí súčasť plánu podpory gréckych bánk. Rekapitalizácia mala formu prioritných akcií.

(90)

Banka Proton Bank využila aj pomoc prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov, ktoré sú súčasťou plánu podpory gréckych bánk. V apríli 2009 získala banka Proton Bank grécke štátne cenné papiere vo výške 78 miliónov EUR (opatrenie Pr2) a v júli 2010 dostala štátnu záruku na emitované dlhopisy v nominálnej hodnote 149,4 milióna EUR (opatrenie Pr3). Štátom garantované dlhopisy boli prevedené do banky Nea Proton Bank v deň uznesenia, ale 5. januára 2012 boli zrušené. Grécke štátne cenné papiere boli splatné v decembri 2011 a neboli obnovené.

(91)

V súvislosti s riešením krízovej situácie banky Proton Bank zistili grécke orgány likvidnú medzeru banky Nea Proton Bank. V súlade s rozhodnutím banky Bank of Greece z 9. októbra 2011 bolo v decembri 2011 banke Nea Proton Bank v rámci programu riešenia krízových situácií fondu HDIGF vyplatených 862 miliónov EUR. Keď Bank of Greece 19. januára 2012 stanovila konečný výpočet likvidnej medzery na úrovni 1 121,6 milióna EUR, HFSF (58) vyplatil 14. mája 2012 v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 9. apríla 2012 (59) zostávajúcu sumu 259,6 milióna EUR. Vďaka programu riešenia krízových situácií fondu HDIGF a HFSF sa týmto uvedená likvidná medzera odstránila.

(92)

HFSF poskytol banke Nea Proton Bank štátnu pomoc vo forme počiatočného základného imania (kmeňové akcie) vo výške 250 miliónov EUR, ktorý bol vyplatený v dvoch tranžiach 9. októbra 2011 a 3. februára 2012.

(93)

Podľa aktualizovaného plánu reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank predloženého 16. júla 2012 (išlo o najaktuálnejšiu verziu plánu, ktorá bola Komisii oznámená v čase rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton) potrebovala banka Nea Proton Bank dodatočný kapitál vo výške 300 miliónov EUR. Jedným z dôvodov vzniku potreby tohto dodatočného kapitálu boli straty, ktoré banka Nea Proton Bank zaznamenala v dôsledku programu zapojenia súkromného kapitálu (straty zo zníženia hodnoty za rok 2011 predstavovali 146,5 milióna EUR v súvislosti s gréckymi štátnymi dlhopismi a ďalšie zníženia hodnoty vo výške 22 miliónov EUR boli zahrnuté do výsledkov za prvý štvrťrok 2012). Ďalším dôvodom bolo, že poplatky za rezervy sa medzi rokmi 2011 až 2016 zvýšili v porovnaní s predpokladanými úrovňami v čase založenia banky Nea Proton Bank.

(94)

Podľa aktualizovaného plánu reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank predloženého 16. júla 2012 mali mať predpokladané kapitálové potreby formu očakávanej kapitálovej injekcie vo výške 285 miliónov EUR v roku 2012 a očakávanej kapitálovej injekcie vo výške 15 miliónov EUR v roku 2014. HFSF nakoniec vložil do banky Nea Proton Bank 230 miliónov EUR 1. augusta 2012 a následne 35 miliónov EUR 31. decembra 2012.

(95)

Na základe kúpnej zmluvy z 15. júla 2013 sa HFSF zaviazal vložiť do banky Nea Proton Bank 395 miliónov EUR (60). HFSF vyplatil sumu 395 miliónov EUR 28. augusta 2013.

(96)

Banky T Bank, TT Bank a New TT Bank využili od roku 2008 viaceré opatrenia pomoci. V tabuľke 8 sa uvádza prehľad týchto opatrení pomoci.

Tabuľka 8

Prehľad opatrení pomoci poskytnutej banke T Bank a banke TT bank.

(97)

Program fondu HDIGF na riešenie krízových situácií a HFSF financovali likvidnú medzeru vyplývajúcu z prevodu aktivít z banky T Bank na banku TT Bank, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou hodnotou aktív prevedených z banky T Bank do banky TT Bank a reálnou hodnotou prevedených pasív. V súlade s rozhodnutím banky Bank of Greece zo 17. decembra 2011 bola z programu fondu HDIGF na riešenie krízových situácií vyplatená suma 450 miliónov EUR (62), ktorá predstavuje približne dve tretiny odhadovanej likvidnej medzery. Po stanovení konečného výpočtu likvidnej medzery na úrovni približne 677 miliónov EUR vyplatil HFSF (63) v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 9. apríla 2012 (64) banke New TT Bank 14. februára 2013 zostatok vo výške 227 miliónov EUR (65).

(98)

V máji 2009 poskytlo Grécko banke TT Bank kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR, ktorá zodpovedá približne 2,9 % rizikovo vážených aktív, ktoré v tom čase banka TT Bank vlastnila. Banka TT Bank prijala kapitálovú injekciu v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk. Kapitálová injekcia mala formu prioritných akcií.

(99)

HFSF financoval likvidnú medzeru banky New TT Bank, ktorá predstavuje rozdiel medzi hodnotou aktív prevedených z banky TT Bank do banky New TT Bank a nominálnou hodnotou prevedených pasív. V súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 18. januára 2013 vyplatil HFSF 29. januára 2013 sumu 2 730,8 milióna EUR (66), ktorá zodpovedá približne dvom tretinám odhadovanej likvidnej medzery. Po tom, ako Bank of Greece stanovila konečný výpočet likvidnej medzery na úroveň 3 732,6 milióna EUR (67), vyplatil HFSF 14. júna 2013 v súlade s rozhodnutím Bank of Greece z 21. mája 2013 banke New TT Bank zostávajúcu sumu 1 001,7 milióna EUR.

(100)

HFSF bol jediným akcionárom banky New TT Bank a poskytol jej štátnu pomoc vo forme počiatočného základného imania (kmeňové akcie) vo výške 500 miliónov EUR.

(101)

Dňa 16. apríla 2014 predložilo Grécko plán reštrukturalizácie banky, v ktorom vysvetľuje, akým spôsobom plánuje banka, ako zlúčený subjekt, ktorý je výsledkom akvizície banky Nea Proton Bank a banky New TT Bank, obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť.

(102)

Prostredníctvom plánu reštrukturalizácie sa banka zameria na svoje hlavné bankové aktivity v Grécku. Zatiaľ čo jej medzinárodné operácie predstavovali v roku 2010 približne 26 % úverov (68), tento podiel klesol na konci roka 2012 na 20 % a do konca roka 2018 sa ďalej zníži na úroveň […] % (69).

(103)

Kľúčovou prioritou banky je zabezpečiť, aby jej grécke bankové operácie boli do konca obdobia reštrukturalizácie (31. decembra 2018) opäť ziskové a životaschopné. Na tento účel zahŕňa plán reštrukturalizácie viacero opatrení zameraných na zlepšenie prevádzkovej efektivity a čistej úrokovej marže banky, ako aj opatrenia na posilnenie jej kapitálovej pozície a súvahovej štruktúry.

(104)

Pokiaľ ide o prevádzkovú efektivitu, banka už začala rozsiahly program racionalizácie dávno pred akvizíciou banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank. Od roku 2010 banka znížila svoje fyzické pôsobenie v Grécku. Samostatne (s výnimkou akvizície banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank) znížila počet svojich pobočiek z 564 v júni 2008 na […] v roku 2014 a tiež znížila svoju grécku pracovnú silu (z 10 142 pracovníkov v roku 2008 na 9 037 pracovníkov v roku 2012) (70).

(105)

Do konca plánu reštrukturalizácie banka plánuje ďalej znížiť počet pobočiek z 645 k 31. decembru 2012 na […] k 31. decembru 2018 aj počet zamestnancov z 12 430 na […], a to na základe pro forma, teda s prihliadnutím na banku Nea Proton Bank a banku New TT Bank (71).

(106)

Zvýšená efektivita v súvislosti s pobočkami a personálom pomôže znížiť celkové náklady kombinovaných gréckych bankových činností o […] %, a to z 913 miliónov EUR ročne v roku 2013 (72) na […] miliónov EUR v roku 2018 (73). V dôsledku toho sa očakáva, že pomer nákladov a výnosov gréckych bankových činností banky klesne zo 60 % v roku 2012 pod úroveň […] % na konci obdobia reštrukturalizácie.

(107)

V pláne reštrukturalizácie sa zároveň uvádza, ako banka zlepší svoje náklady na financovanie, čo je kľúčové pre obnovenie životaschopnosti. Banka očakáva, že bude schopná platiť nižšie úrokové sadzby na svoje vklady v stabilnejšom prostredí, a najmä pri očakávanej stabilizácii a oživení gréckeho hospodárstva, ktoré by podľa predpokladov od roku 2014 malo opäť rásť. Očakáva sa, že spready z vkladov (priemer termínovaných vkladov, vklady na požiadanie a miery úspor) v Grécku klesnú z 223 bázických bodov v roku 2012 na […] bázických bodov v roku 2018 (74). Toto zníženie spreadov by sa dosiahlo predovšetkým tým, že na termínovaných vkladoch by sa platili oveľa nižšie sadzby. Podobne platí, že závislosť banky na núdzovej likvidite a rozsiahlejšom financovaní z prostriedkov Eurosystému klesne zo 42,9 % jej celkových aktív na úrovni skupiny v roku 2012 na […] % v roku 2018 (75).

(108)

V pláne reštrukturalizácie sa predpokladá, že banka zároveň posilní svoju súvahu. Jej čistý pomer úverov a vkladov v Grécku sa v roku 2018 zníži na […] % (zo 160 % v roku 2012 a 115 % v roku 2013) (76), zatiaľ čo jej kapitálová primeranosť sa zlepší a pomer základného kapitálu Tier 1 bude […]% na úrovni skupiny v roku 2018 (77) (namiesto záporného vlastného imania pred prvou preklenovacou rekapitalizáciou).

(109)

Ďalšou strategickou prioritou banky je riadenie nesplácaných úverov. Okrem zlepšených úverových procesov, či už ide o vznik úverov a reštrukturalizáciu nesplácaných úverov, sa plán reštrukturalizácie zameriava na riešenie expozícií so zhoršenou kvalitou prostredníctvom vytvorenia novej nápravnej jednotky. Táto jednotka sa bude zaoberať reštrukturalizáciou expozícií so zhoršenou kvalitou. Bude využívať odborné poznatky 30 – 50 manažérov pre nápravu vzťahov (78). Miera nesplácaných úverov dosiahne […] % na úrovni skupiny v roku 2015 ([…]% v roku 2015, pokiaľ ide o grécky domáci trh (79)) a potom začne klesať, pričom očakávaná miera na konci roka obdobie reštrukturalizácie je […] % (80) (30 % v Grécku pred odpisom dlhu). Výška znehodnotených úverov banky sa v Grécku vďaka oživeniu gréckeho hospodárstva zníži z 1 652 miliónov EUR v roku 2013 na […] miliónov EUR v roku 2018 (81).

(110)

Zlepšenie prevádzkovej efektívnosti, zníženie čistej úrokovej marže a zníženie nákladov rizika banke umožní, aby bola v Grécku od roku 2015 zisková. Banka predpokladá, že na konsolidovanej úrovni budú jej straty predstavovať […] miliónov EUR v roku 2014 a […] miliónov v roku 2015, zatiaľ čo jej zisk bude predstavovať […] miliónov EUR v roku 2016, […] miliónov EUR v roku 2017 a […] miliónov EUR v roku 2018 (82). Konsolidovaná rentabilita vlastného kapitálu bude v roku 2018 predstavovať […] % (83). Na túto úroveň ziskovosti bude mať vplyv predovšetkým grécky trh (s rentabilitou vlastného kapitálu na úrovni […] % na konci obdobia reštrukturalizácie), zatiaľ čo […] a […] budú vykazovať nižšiu úroveň ziskovosti ([…] % a […] %).

(111)

Banka už začala znižovať zadlženosť a reštrukturalizovať svoju medzinárodnú sieť. Predala už svoje dcérske spoločnosti v Turecku (Eurobank Tefken) a Poľsku (EGF Poland). Obchodná medzera, teda rozdiel medzi nesplatenou výškou vkladov a nesplatenou výškou úverov danej dcérskej spoločnosti, zvyšnej medzinárodnej siete klesla z 1,7 miliardy EUR v roku 2010 na 0,8 miliardy EUR, zatiaľ čo prevádzkové náklady sa medzi rokmi 2010 a 2012 znížili o 9 % (84).

(112)

Banka bude pokračovať v reštrukturalizácii a znižovaní zadlženosti svojej medzinárodnej siete. Banka sa konkrétne zaviazala, že do 30. júna 2017 zníži veľkosť svojho portfólia medzinárodných aktív na 8,77 miliardy EUR. Takisto sa zaviazala, že toto portfólio ďalej zníži na 3,5 miliardy EUR, ak bude HFSF pri ďalšom zvyšovaní základného imania potrebovať vložiť viac ako jednu miliardu EUR.

(113)

Jednou z možností, ktoré banka v pláne reštrukturalizácie preskúmala s cieľom zabezpečiť súlad s týmto cieľom, je predaj jej aktivít v […] (85).

(114)

Tieto odpredaje predstavujú […] % zahraničných aktív banky k 31. decembru 2012. Zahraničné aktíva by teda predstavovali […] miliárd EUR k 31. decembru 2018, pričom medzinárodná sieť by bola zameraná na […] a […].

(115)

V pláne reštrukturalizácie sa zdôrazňuje potreba znížiť závislosť zahraničných dcérskych spoločností na ich gréckej materskej spoločnosti, pokiaľ ide o ich potreby financovania, a naďalej chrániť kapitálovú pozíciu banky.

(116)

Na tento účel plánuje banka zaviesť program významného znižovania nákladov v medzinárodnej sieti […]. Napríklad v roku […] sa zavrie […] pobočiek a počet zamestnancov sa od 31. decembra 2012 až do predaja dcérskej spoločnosti v roku […] zníži o […] (86).

(117)

Banka zníži celkovú výšku svojho financovania zahraničných dcérskych spoločností z 2 miliárd EUR v roku 2012 na […] v roku 2018 (87), zatiaľ čo rentabilita vlastného imania dosiahne […]% v roku […] a […] % v roku […].

(118)

Banka znížila svoj vlastnícky podiel vo svojej dcérskej spoločnosti zaoberajúcej sa realitnou činnosťou Eurobank Properties pod 35 % prostredníctvom zvýšenia základného imania, čo sa pozitívne odrazilo na pomere základného kapitálu Tier 1 banky (88). Banka v plnej miere odpredá túto dcérsku spoločnosť do 31. decembra 2018.

(119)

Banka tiež plánuje predať svoje poisťovacie dcérske spoločnosti do roku […].

(120)

Banka bola úspešná pri získavaní kapitálu na trhu, čo viedlo k zníženiu potreby štátnej pomoci banke.

(121)

Počet akcionárov sa počas rekapitalizácie na jar 2013 výrazne znížil, pretože HFSF získal 98,56 % akcií banky, takže pôvodným akcionárom zostalo iba 1,44 % akcií. HFSF preto v júni 2013 prevzal nad bankou úplnú kontrolu. Od roku 2008 neboli v hotovosti vyplatené žiadne dividendy.

(122)

V februári 2012 sa banka ponúkla, že od súkromných investorov spätne odkúpi hybridné nástroje za 40 % až 50 % ich nominálnej hodnoty. Táto cena za spätné odkúpenie bola stanovená na základe trhovej hodnoty nástrojov a zahŕňala prémiu vo výške nie viac ako desiatich percentuálnych bodov, ktorá bola pridaná s cieľom motivovať investorov k účasti na spätnom odkúpení. Ponuka bola prijatá v prípade takmer 50 % celkovej nominálnej hodnoty týchto nástrojov, čo po zohľadnení nákladov na transakcie prinieslo banke zisk vo výške 248 miliónov EUR (89).

(123)

V máji 2013 banka oznámila ďalšie opatrenia v oblasti riadenia pasív. Banka ponúkla držiteľom dlhu možnosť, aby previedli svoje cenné papiere nižšej triedy Tier 1 a cenné papiere nižšej triedy Tier 2 v zostávajúcej výške 662 miliónov EUR na kmeňové akcie v nominálnej hodnote. Konverzná cena bola stanovená tak, aby zodpovedala upisovacej cene, ktorú HFSF zaplatil počas rekapitalizácie na jar 2013 (90). Miera akceptovania bola 48 %. Keďže držitelia dlhopisov nižšej triedy Tier 1 a dlhopisov nižšej triedy Tier 2 previedli svoje cenné papiere na podriadené nástroje nižšej triedy bez peňažnej protihodnoty, zvýšený kapitál dosiahol úroveň 317 miliónov EUR.

(124)

V dôsledku týchto dvoch spätných odkúpení sa výška podriadeného a hybridného dlhu znížila z 1 045 miliónov EUR k 31. decembru 2011 na 283 miliónov EUR k 31. decembru 2013 (91).

(125)

Grécko sa zaviazalo, že banka a jej pobočky budú realizovať plán reštrukturalizácie predložený 16. apríla 2014, a poskytlo aj ďalšie záväzky týkajúce sa realizácie plánu reštrukturalizácie (ďalej len „záväzky“). Záväzky uvedené v prílohe sú zhrnuté v tomto oddiele.

(126)

V prvom rade sa Grécko zaviazalo, že banka bude reštrukturalizovať svoje obchodné operácie v Grécku, pričom stanovilo maximálny počet pobočiek a zamestnancov, ako aj maximálnu výšku celkových nákladov, ktoré je potrebné k 31. decembru 2017 splniť (92).

(127)

Grécko sa zároveň zaviazalo, že banka zníži náklady na vklady zhromaždené v Grécku a dodrží maximálny pomer čistých úverov a vkladov k 31. decembru 2017 (93).

(128)

Pokiaľ ide o zahraničné dcérske spoločnosti banky, Grécko sa zaviazalo, že banka nebude poskytovať ďalšiu kapitálovú podporu, kým nebudú splnené vopred určené podmienky. Grécko sa tiež zaviazalo, že banka do 30. júna 2018 výrazne zníži zadlženosť svojich medzinárodných aktív (94).

(129)

Grécko sa zaviazalo, že banka sa vzdá svojich poisťovacích činností, svojej realitnej dcérskej spoločnosti a niekoľkých cenných papierov a zníži veľkosť svojho súkromného akciového portfólia. Okrem toho banka až na malé množstvo výnimiek nebude nakupovať cenné papiere neinvestičného stupňa (95).

(130)

Grécko poskytlo niekoľko záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia banky. Zaviazalo sa, že obmedzí odmeny zamestnancov a členov vedenia banky, aby banka dodržala grécke zákony týkajúce sa správy a riadenia, a vytvorí efektívnu a primeranú organizačnú štruktúru (96).

(131)

Grécko sa tiež zaviazalo, že banka zlepší svoju úverovú politiku s cieľom zabrániť diskriminácii v akejkoľvek fáze úverového procesu a zabezpečiť, že rozhodnutia o udeľovaní a reštrukturalizácii úverov sú zamerané na maximalizáciu ziskovosti banky. Grécko poskytlo záväzok, že banka zlepší monitorovanie úverového rizika, ako aj reštrukturalizácie úverov (97).

(132)

Mnohé záväzky sa týkajú operácií medzi bankou a príslušnými dlžníkmi. Cieľom týchto záväzkov je zabezpečiť, aby sa banka neodchýlila od obozretnej bankovej praxe pri poskytovaní alebo reštrukturalizácii úverov svojim zamestnancom, manažérom a akcionárom, ako aj verejným subjektom, politickým stranám a mediálnych spoločnostiam (98).

(133)

Grécko sa zároveň zaviazalo, že pre banku zavedie ďalšie obmedzenia, ako je napríklad zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz akvizície a zákaz reklamy (99).

(134)

Tieto záväzky bude do 31. decembra 2018 monitorovať monitorovací správca.

(135)

V rámci súčasného zvyšovania kapitálu banky, keďže HFSF obmedzuje navýšenie kapitálu, sa Grécko samostatne zaviazalo, že vykoná opatrenia stanovené v článku 6a zákona o HFSF v znení zmien z 30. marca 2014 s cieľom rozdeliť zostatkovú sumu kapitálového deficitu úverovej inštitúcie medzi držiteľov jej kapitálových nástrojov a podľa potreby ďalšie podriadené pasíva pred akoukoľvek kapitálovou injekciou zo strany HFSF.

(136)

Komisia začala 27. júla 2012 formálne zisťovanie s cieľom overiť, či boli splnené podmienky oznámenia o bankovníctve z roku 2008 (100) týkajúce sa vhodnosti, nevyhnutnosti a primeranosti prvej preklenovacej rekapitalizácie, ktoré HFSF uskutočnil v prospech banky (opatrenie B1).

(137)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia, vzhľadom na to, že pomoc bola poskytnutá po predchádzajúcej rekapitalizácii a podpore likvidity, a vzhľadom na dlhé obdobie záchrany Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka podnikla všetky kroky, aby zabránila potrebe pomoci v budúcnosti (101). Okrem toho nebolo Komisii jasné, kto bude kontrolovať banku po tom, ako sa prvá preklenovacia rekapitalizácia nahradí trvalou rekapitalizáciou (102), keďže banka sa môže dostať pod kontrolu štátu alebo minoritných súkromných vlastníkov. Komisia uviedla, že by chcela zabezpečiť, aby sa ani v jednom prípade nezhoršila kvalita spôsobov riadenia banky a najmä jej postupu pri poskytovaní úverov.

(138)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v odôvodnení 66 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia spochybnila, či boli prijaté všetky možné opatrenia, aby sa zabránilo, že banka bude opäť potrebovať pomoc v budúcnosti. Okrem toho, keďže obdobie preklenovacej rekapitalizácie nebolo isté, Komisia nemohla dospieť k záveru, či je postačujúca a či je v súlade so zásadami odmeňovania a rozdelenia bremena podľa pravidiel štátnej pomoci. Navyše, keďže podmienky konverzie prvej preklenovacej rekapitalizácie na trvalú rekapitalizáciu v čase, keď bolo prijaté rozhodnutie o začatí konania v prípade banky Eurobank, neboli známe, Komisia ich nemohla posúdiť.

(139)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či boli ochranné opatrenia (zákaz reklamy, zákaz vyplácania kupónov a dividend, zákaz kúpnych opcií a zákaz spätného odkúpenia, ktoré sa uvádzajú v odôvodnení 71 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank) v súvislosti s prvou preklenovacou rekapitalizáciou dostačujúce. Okrem toho v odôvodnení 72 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia uviedla, že narušenie hospodárskej súťaže môže byť dôsledkom absencie pravidiel, čo znemožňovalo fondu HFSF koordinovať všetky štyri najväčšie grécke banky (konkrétne banku, Alpha Bank, NBG a Piraeus), a absencie primeraných ochranných opatrení, ktoré by zabránili sprístupneniu obchodne citlivých informácií. Komisia preto navrhla, aby sa určil monitorovací správca, ktorý by bol v banke fyzicky prítomný.

(140)

Dňa 26. júla 2012 začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie s cieľom overiť, či intervencia vo výška 1 122 miliónov EUR v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk (opatrenie NP1), ako aj kapitálová injekcia HFSF vo výške 250 miliónov EUR a kapitálové injekcie HFSF v celkovej výške 300 miliónov EUR (opatrenie NP2) v prospech banky Nea Proton Bank spĺňali všeobecné kritériá kompatibility a požiadavky oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii (103) a oznámenia o reštrukturalizácii (104) (obnova dlhodobej životaschopnosti, rozdelenie bremena a obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže).

(141)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia uviedla, že tieto opatrenia boli ako pomoc na záchranu vhodné.

(142)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrení, Komisia konštatovala, že výška aj forma intervencie v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk bola nevyhnutná, zatiaľ čo v prípade kapitálových injekcií HFSF bola nevyhnutná len ich forma. Pokiaľ však ide o výšku kapitálových injekcií z fondu HFSF, v odôvodnení 59 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia vyjadrila pochybnosti o tom, či banka Nea Proton Bank bude schopná samostatne obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť a či samostatná reštrukturalizácia predstavovala najlacnejšie riešenie, ktoré bolo k dispozícii. Okrem toho v odôvodneniach 60 a 61 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank Komisia uviedla, že neschopnosť banky Nea Proton Bank dostatočne úročiť rekapitalizáciu z fondu HFSF vyvolala pochybnosti, či v zásade ide o zdravú banku, a viedla preto k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie.

(143)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrení, Komisia ich ako pomoc na záchranu považovala za primerané.

(144)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, v odôvodnení 65 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či by táto banka mohla byť samostatne životaschopná.

(145)

Komisia vyjadrila pochybnosti, či je navrhovaná reštrukturalizácia dostatočná v porovnaní s rozsahom reštrukturalizácie, ktorá je vzhľadom na absenciu dostatočného odmeňovania potrebná.

(146)

Dňa 6. mája 2013 začala Komisia formálne vyšetrovacie konanie s cieľom overiť, či poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4,1 miliardy EUR na odstránenie likvidnej medzery aktivít prevedených z banky TT Bank na banku New TT Bank (opatrenie NTT1), kapitálová injekcia z fondu HFSF vo výške 500 miliónov EUR do banky New TT Bank (opatrenie NTT2), kapitálová injekcia vo výške 224,96 milióna EUR vo forme prioritných akcií v rámci programu pomoci gréckym bankám poskytnutá banke TT Bank (opatrenie TT) a intervencia vo výške 0,68 miliardy EUR v rámci programu HDIGF na riešenie krízových situácií bánk v prospech aktív banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank (opatrenie T), boli v súlade so všeobecnými kritériami kompatibility a požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o reštrukturalizácii (obnovenie dlhodobej životaschopnosti, rozdelenie bremena a obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže).

(147)

Komisia konštatovala, že opatrenia NTT2 a NTT1 boli ako pomoc na záchranu vo svojej forme primerané a nevyhnutné. Pokiaľ ide o nevyhnutnosť výšky opatrenia NTT2, Komisia, ktorá pochybuje o dlhodobej životaschopnosti banky New TT Bank na samostatnom základe, konštatovala, že reštrukturalizácia na samostatnom základe nemusí byť jediným a najlacnejším riešením, ktoré je k dispozícii (105). Pokiaľ ide o úročenie oboch opatrení, Komisia uviedla, že pokrytie likvidnej medzery predstavovalo rozhodujúci náklad bez započítania budúcich výnosov, ktorý viedol k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie (106).

(148)

Pokiaľ ide o primeranosť oboch opatrení, Komisia konštatovala, že opatrenia NTT2 a NTT1 boli primerané ako pomoc na záchranu v krátkodobom horizonte, ale v odôvodnení 79 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank sa požadovalo rýchle zavedenie opatrení, ktorými by sa obmedzili negatívne externé vplyvy.

(149)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia T, Komisia ho už ako pomoc na záchranu dočasne schválila 16. mája 2012 vo svojom rozhodnutí o riešení krízovej situácie banky T Bank (ďalej len „rozhodnutie o banke T Bank“) (107), nemohla však s konečnou platnosťou schváliť pomoc aktivitám banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank. Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT (108) predĺžila povolenie tohto opatrenia ako pomoci na záchranu až do doby, kým neprijme konečné rozhodnutie o aktualizovanej verzii plánu reštrukturalizácie pre banku TT Bank.

(150)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť týchto opatrení s oznámením o reštrukturalizácii, Komisia vyjadrila pochybnosti, či by New TT Bank obnovila svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe. Tieto pochybnosti pramenili z obmedzeného počtu navrhovaných opatrení, ktoré mala banka New TT Bank prijať s cieľom vytvoriť v budúcnosti zisk, neistoty dobrovoľného dôchodkového systému, pokiaľ ide o načasovanie a mieru akceptácie zo strany zamestnancov, absencie ďalších opatrení na zníženie mzdových nákladov, absencie opatrení na racionalizáciu siete dcérskych spoločností po akvizícii T Bank a zároveň neschopnosti využívať potenciálne synergie (109).

(151)

V odôvodneniach 90 a 91 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT vyjadrila Komisia obavy, či by sa ambiciózne zníženie úrokových marží existujúcich vkladov a zvýšenie úverových marží v oblasti poskytovania nových úverov mohli zrealizovať bez toho, aby banka New TT Bank stratila značné množstvo zákazníkov, a bez nutnosti rizikových úverov. Komisia navyše vyjadrila pochybnosti, či by banka New TT Bank zdvojnásobila svoje úverové portfólio podľa plánu a či by vzhľadom na nedostatok odborných znalostí mohla dosiahnuť plánované značné tempo rastu čistého úrokového výnosu.

(152)

Preto sa v odôvodnení 95 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Komisia vyjadrila, že opätovná integrácia banky TT Bank do väčšej životaschopnej finančnej spoločnosti by zlepšila vyhliadky na životaschopnosť banky New TT Bank, pretože by umožnila racionalizovať náklady, preceniť vklady a nové úvery a ponúkať širší rozsah produktov.

(153)

Keďže banka New TT Bank vykonávala hospodárske činnosti, ktoré sa predtým vykonávali v rámci banky TT Bank vrátane činností banky T Bank, Komisia začala formálne vyšetrovacie konanie s cieľom zistiť, či opatrenia T a TT ponúkajú dlhodobé riešenie otázky životaschopnosti banky New TT Bank, a vyzvala zainteresované strany, aby predložili pripomienky.

(154)

Pokiaľ ide o rozdelenie bremena, Komisia usúdila, že reštrukturalizácia na samostatnom základe zvyšuje náklady na reštrukturalizáciu, a preto má pochybnosti o tom, že bola štátna pomoc obmedzená na minimum. Komisia navyše konštatovala, že napriek skutočnosti, že bremeno sa dostatočne rozdelilo medzi akcionárov a držiteľov podriadeného dlhu, čo bolo pravdepodobne maximum, ktoré bolo možné dosiahnuť, absencia odmeňovania viedla k potrebe dôkladnej reštrukturalizácie, a to z hľadiska životaschopnosti opatrení, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže. Komisia tiež poznamenala, že vzhľadom na skutočnosť, že príčinou veľkej časti strát je odpustenie dlhu v prospech štátu, boli nižšie odmeny opodstatnené (110).

(155)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, Komisia uviedla, že veľká časť podpory, ktorú dostala banka TT Bank, prevedené aktivity banky T Bank a absencia odmeňovania si vyžadujú dôkladnú reštrukturalizáciu a obmedzenie pôsobenia banky New TT Bank na trhu. Okrem toho, zatiaľ čo straty pramenili hlavne z držby gréckych štátnych dlhopisov, Komisia uviedla, že banka TT Bank mala v pomere k svojej veľkosti v držbe viac gréckych štátnych dlhopisov ako iné grécke banky, a usúdila, že táto skutočnosť svedčí o neprimeranom riskovaní (111). Takisto poznamenala, že aj keby banka New TT Bank zostala na trhu skoro tak dlho ako pred ňou banka TT Bank, narušenie hospodárskej súťaže by bolo obmedzené vzhľadom na relatívne malú veľkosť banky New TT Bank a absenciu zahraničných aktivít. Komisia však vyjadrila pochybnosti, či boli prijaté dostatočné opatrenia na obmedzenie nadmerného narušenia hospodárskej súťaže, a dospela k názoru, že môže byť nevyhnutné zaviesť zákaz cenového vedenia a ďalšie etické opatrenia (112).

(156)

Komisia prijala 3. januára 2013 od jednej gréckej banky pripomienky týkajúce sa rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. Táto grécka banka uviedla, že rekapitalizácia gréckych bánk z fondu HFSF je v zásade vítaným krokom smerom k zdravšiemu a životaschopnejšiemu bankovému systému, a nevyjadrila žiadne námietky k rekapitalizácii banky Eurobank.

(157)

Hoci však grécka banka vyjadrila svoju plnú podporu princípu rekapitalizácie gréckych bánk z fondu HFSF, vysvetlila, že s cieľom minimalizovať narušenie hospodárskej súťaže a predísť diskriminácii očakáva, že rekapitalizácia z fondu HFSF bude k dispozícii pre všetky banky pôsobiace v Grécku za podobných podmienok.

(158)

Grécko predložilo 5. septembra 2012 pripomienky, ktoré pripravila Bank of Greece a HFSF, k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Eurobank.

(159)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že suma 18 miliárd EUR kapitálu, s ktorou HFSF v máji 2012 rekapitalizoval štyri najväčšie grécke banky, bola nižšia ako konečná suma, ktorá bola potrebná na to, aby tieto banky postupne dosiahli a udržali si pomer základného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 10 % do júna 2012 a pomer základného kapitálu Tier 1 stanovený na úrovni 7 % v rámci trojročného nepriaznivého stresového scenára. Takisto poznamenala, že prvá preklenovacia rekapitalizácia je dočasná, keďže proces rekapitalizácie bude dokončený, keď tieto štyri banky navýšia svoje základné imanie.

(160)

Bank of Greece zároveň konštatovala, že rekapitalizácia najväčších gréckych bánk je súčasťou dlhšieho obdobia reštrukturalizácie gréckeho bankového sektora. Poznamenala, že ak banka zostane v súkromných rukách, riadenie zostane s najväčšou pravdepodobnosťou rovnaké, zatiaľ čo v prípade, že banka prejde do vlastníctva štátu (t. j. do vlastníctva fondu HFSF), HFSF môže vymenovať nové vedenie, ktoré v každom prípade posúdi banka Bank of Greece. Bank of Greece poznamenala, že posudzuje rámec správy a riadenia, primeranosť vedenia a rizikový profil každej banky priebežne s cieľom zabezpečiť, aby banky nepodstupovali nadmerné riziko. Ďalej poukázala na to, že HFSF už vymenoval zástupcov v predstavenstve rekapitalizovaných bánk.

(161)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poznamenala, že rekapitalizácia banky sa obmedzila na zabezpečenie splnenia vtedy platných minimálnych kapitálových požiadaviek (8 %). Uviedla tiež, že dôvodom dlhého obdobia pred rekapitalizáciami bolo prudké zhoršenie prevádzkového prostredia v Grécku a vplyvu programu zapojenia súkromného sektora, zložitosť celého projektu a potreba maximalizovať účasť súkromných investorov na navyšovaní základného imania.

(162)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, Bank of Greece poukázala na to, že úplná realizácia plánu reštrukturalizácie, ktorý sa má predložiť Komisii, je zabezpečená tým, že v prípade okrem iného významného porušenia plánu reštrukturalizácie sa zruší pozastavenie hlasovacích práv fondu HFSF. Bank of Greece zároveň poznamenala, že problémy banky neboli spôsobené podcenením rizík zo strany vedenia banky ani obchodne agresívnymi opatreniami.

(163)

Pokiaľ ide o vhodnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, v záujme riešenia otázky prípadného zásahu zo strany štátu v prípade, že štát poskytuje vysoké sumy štátnej pomoci prostredníctvom fondu HFSF a že HFSF má plné hlasovacie právo, HFSF uviedol, že banky financované z fondu HFSF nie sú považované za verejné subjekty alebo za subjekty pod kontrolou štátu a že po ich trvalej rekapitalizácii z fondu HFSF by nemali podliehať kontrole štátu. HFSF poukázal na to, že je úplne nezávislým súkromnoprávnym právnickým subjektom s rozhodovacou samostatnosťou. Nepodlieha štátnej kontrole v súlade s článkom 16c ods. 2 zákona o HFSF, podľa ktorého úverové inštitúcie, ktorým HFSF poskytol kapitálovú podporu, nie sú súčasťou širšieho verejného sektora. Takisto sa odvolal na riadiacu štruktúru fondu HFSF.

(164)

Pokiaľ ide o intervenciu fondu HFSF do vedenia banky, HFSF poznamenal, že bude rešpektovať autonómiu banky a nebude zasahovať do každodenného riadenia, pretože jeho úloha sa obmedzuje na činnosti stanovené v zákone o HFSF. Uviedol, že nebude dochádzať k žiadnym zásahom alebo koordinácii zo strany štátu a že rozhodnutia banky týkajúce sa úverového procesu (okrem iného o kolateráli, oceňovaní a platobnej schopnosti dlžníkov) sa budú prijímať na základe obchodných kritérií.

(165)

HFSF poukázal na skutočnosť, že v zákone o HFSF a predbežnej zmluve o upísaní sa stanovili primerané záruky, ktoré zabránia existujúcim súkromným akcionárom podstupovať nadmerné riziko. Poukázal na prvky ako napr. i) vymenovanie zástupcov HFSF ako nezávislých nevýkonných členov predstavenstva banky a ich prítomnosť vo výboroch; ii) vykonávanie hĺbkovej analýzy fondom HFSF v banke a iii) skutočnosť, že po konečnej rekapitalizácii budú jeho hlasovacie práva obmedzené len dovtedy, kým banka nesplní podmienky plánu reštrukturalizácie.

(166)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť prvej preklenovacej rekapitalizácie a najmä pokiaľ ide o výšku odmeny za opatrenia pomoci, HFSF uviedol, že odmenu schválili zástupcovia Komisie, ECB a MMF. V prípade tejto schválenej úrovne sa počítalo s tým, že prvá preklenovacia rekapitalizácia sa zmení na trvalú rekapitalizáciu pred 30. septembrom 2012, čo je lehota, ktorú v marci 2012 Komisia, ECB, MMF a Grécko stanovili v memorande o hospodárskej a finančnej politike.

(167)

Pokiaľ ide o primeranosť prvej preklenovacej rekapitalizácie, HFSF poznamenal, že opatrenia, ktoré prijal, ako sú napríklad opatrenia opísané v odôvodnení 165 tohto rozhodnutia, predstavujú dostatočné záruky, aby sa predišlo neprimeranej výške prijatej pomoci a dlhému obdobiu záchrany. HFSF okrem toho uviedol, že boli zavedené vhodné opatrenia, ktoré zabezpečia, že banky, v ktorých má HFSF účasť, si navzájom nebudú sprístupňovať obchodne citlivé informácie. Medzi takéto opatrenia patrí vymenovanie rôznych zástupcov HFSF v týchto bankách, mandáty pre týchto zástupcov, ktoré špecificky bránia toku informácií od jedného zástupcu k druhému, a jednoznačné interné pokyny pre týchto úradníkov, aby neposkytovali obchodne citlivé informácie bánk. HFSF navyše uviedol, že nevykonáva svoje práva vo vzťahu k bankám spôsobom, ktorý by mohol brániť efektívnej hospodárskej súťaži, obmedzovať, narúšať ju alebo ju výrazne znižovať alebo blokovať. HFSF tiež poukázal na skutočnosť, že členovia jeho predstavenstva a jeho zamestnanci podliehajú prísnym pravidlám zachovania dôvernosti a správcovským povinnostiam a v súvislosti s jeho záležitosťami sú viazaní ustanoveniami o služobnom tajomstve.

(168)

Grécko 5. septembra 2012 predložilo pripomienky, ktoré pripravila Bank of Greece a HFSF, k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank.

(169)

Bank of Greece uviedla, že banka Nea Proton Bank ako dočasná úverová inštitúcia vo vlastníctve fondu HFSF nemohla predložiť dlhodobý podnikateľský plán na samostatnom základe. Bank of Greece okrem toho poznamenala, že pozorne sleduje realizáciu podnikateľského plánu, ktorý HFSF vypracoval pre banku Nea Proton Bank a predložil Komisii, s cieľom zabezpečiť, aby mohla byť banka Nea Proton Bank predaná v lehote stanovenej zákonom.

(170)

Pokiaľ ide o rýchlosť rastu ziskovosti, Bank of Greece poukázala na to, že podľa očakávania mal byť najvyšší rast zaznamenaný v priebehu roka 2013 (keď sa očakával rast čistého úrokového výnosu na 55,3 milióna EUR v porovnaní s 22,7 milióna EUR v roku 2012), vychádzal by najmä zo zníženia celkových úrokových nákladov a bol by dôsledkom dvoch faktorov: prolongácie termínovaných vkladov, ktoré mávali vysoké výnosy za lepších podmienok, a zníženia celkovej zostávajúcej sumy vkladov o 30 % v priebehu prvej polovice roka 2012. Bank of Greece navyše zdôraznila, že od roku 2013 sa čisté úrokové výnosy budú pohybovať pomerne bezproblémovo a nebudú vyvolávať pochybnosti o schopnosti banky Nea Proton Bank splniť cieľ.

(171)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrení v prospech banky Nea Proton Bank, HFSF poznamenal, že príslušným orgánom pre rozhodovanie o akomkoľvek opatrení na riešenie krízovej situácie je Bank of Greece a že HFSF vložil minimálny kapitál nevyhnutný na regulačné účely.

(172)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, HFSF sa odvolal na rámec riešenia krízových situácií, podľa ktorého mal HFSF predať banku Nea Proton Bank do dvoch rokov a dohodol sa s Komisiou, že banka Nea Proton Bank by mohla byť súčasťou väčšieho a životaschopného subjektu. Hoci bol plán reštrukturalizácie banky Nea Proton Bank založený na modeli „samostatného základu“, HFSF vysvetlil, že jeho cieľom bolo uľahčiť predaj tejto banky tým, že zvýši jej atraktivitu pre investorov a zlepší výsledky jej hospodárenia. HFSF poznamenal, že kapitálové injekcie umožnili banke Nea Proton Bank nielen dodržať minimálny koeficient kapitálovej primeranosti, ale aj zlepšiť jej finančnú situáciu a jej atraktivitu, pokiaľ ide o prípadné budúce zlúčenie s inými malými bankami. HFSF zároveň poznamenal, že na pokrytie strát zo zníženia hodnoty súvisiacich s programom zapojenia súkromného sektora a zvýšením poplatkov za poskytovanie úverov bola potrebná dodatočná kapitálová injekcia.

(173)

HFSF uviedol, že banka Nea Proton Bank zlepšila svoje náklady na financovanie a spoľahlivosť vkladov. Závislosť banky Nea Proton Bank od Eurosystému sa v priebehu roka 2012 znížila, čo viedlo k zlepšeniu jej pozície likvidity. Ďalšia kapitálová injekcia pomohla znížiť úrokové sadzby vkladov a zvýšiť úrokové marže. Nea Proton Bank už precenila časť svojho úverového portfólia s použitím oceňovania na základe rizík a úrokových sadzieb výrazne presahujúcich náklady na financovanie. Okrem toho v prípade konzervatívnej expanzie na podnikový segment trhu a zvýšenia kvality portfólia by došlo k plánovanému rastu čistých úrokových výnosov.

(174)

HFSF poznamenal, že v roku 2012 banka Nea Proton Bank významne znížila svoje prevádzkové náklady, jej jediné dve dcérske spoločnosti pozastavia svoje operácie, jej účasť na sprostredkovaní poistenia sa výrazne znižuje a že ukončí obchodné činnosti na vlastný účet.

(175)

HFSF uviedol, že narušenie hospodárskej súťaže bude obmedzené vzhľadom na malý podiel banky Nea Proton Bank na celkových bankových aktívach v Grécku a vzhľadom na skutočnosť, že banka nezvažuje agresívne prijímanie vkladov.

(176)

Ministerstvo financií 19. júla 2013 predložilo pripomienky k rozhodnutiu o začatí konania v prípade banky New TT Bank.

(177)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia NTT1, ministerstvo financií uviedlo, že presná hodnota aktív a pasív, ktoré boli prevedené do banky New TT Bank, bola určená na základe správy externých audítorov v súlade s článkom 63e ods. 6 zákona č. 3601/2007.

(178)

Pokiaľ ide o nevyhnutnosť opatrenia NTT2, ministerstvo financií uviedlo, že druhý program makroekonomických úprav pre Grécko (druhá aktualizácia, máj 2013) si vyžadoval predaj banky New TT Bank tretej strane do 15. júla 2013.

(179)

Pokiaľ ide o odmeny za opatrenia NTT1 a NTT2, ministerstvo financií uviedlo, že HFSF, ktorý financuje likvidnú medzeru do 31. decembra 2013 namiesto fondu HDIGF, má prednostný nárok pred ostatnými nezabezpečenými veriteľmi v prípade likvidácie aktív, ktoré zostali vo vlastníctve bank TT Bank, a že iba nároky zamestnancov na kompenzáciu na úrovni 50 % majú prednosť pred nárokom HFSF. Preto je potrebné uviesť, že produkt likvidácie týchto aktív bude prínosom najmä pre fond HFSF, a zníži tak náklady, ktoré znáša štát.

(180)

Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky New TT Bank, ministerstvo financií uviedlo, že ako dočasná úverová inštitúcia musí byť banka New TT Bank predaná do dvoch rokov od svojho založenia, v súlade s článkom 63e zákona č. 3601/2007. Predaj banky New TT Bank by sa mal v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike z mája 2013 dokončiť do 15. júla 2013, čím sa zabezpečí dlhodobá životaschopnosť jej aktivít.

(181)

Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Podľa tohto ustanovenia je štátna pomoc akákoľvek pomoc poskytovaná členským štátom alebo akoukoľvek formou zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(182)

Kapitál vo výške 80 miliónov EUR, ktorý grécky štát vložil do banky Proton Bank v máji 2009 (opatrenie Pr1), grécke štátne cenné papiere vo výške 78 miliónov EUR, ktoré banka Proton Bank získala v apríli 2009 (opatrenie Pr2), a štátna záruka poskytnutá banke Proton Bank na emitované dlhopisy s nominálnou hodnotou 149,4 milióna EUR v júli 2010 (opatrenie Pr3) sa poskytli v rámci plánu podpory gréckych bánk (113). V rozhodnutí o schválení tohto plánu Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté v rámci tohto plánu predstavujú štátnu pomoc.

(183)

Ako sa uvádza v odôvodnení 38 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank, banka Nea Proton Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky Proton Bank. Opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3 priniesli prospech banke Nea Proton Bank, pretože prispeli k stabilizácii a pokračovaní hospodárskych aktivít, ktoré sa na ňu previedli a ktoré by už inak zanikli. Komisia sa preto domnieva, že priniesli prospech hospodárskych aktivitám prevedeným na banku Nea Proton Bank.

(184)

V odôvodneniach 31 až 37 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NP1, intervencia z programu riešenia krízových situácií fondov HDIGF a HFSF na pokrytie likvidnej medzery, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy. V odôvodnení 38 toho istého rozhodnutia Komisia označila banku Nea Proton Bank za ekonomického príjemcu tohto opatrenia, pretože banka Nea Proton Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky Proton Bank, ktoré naďalej existujú vďaka prijatej pomoci.

(185)

V odôvodneniach 41 až 43 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton už Komisia dospela k záveru, že kapitálová injekcia z fondu HFSF vo výške 250 miliónov EUR a dodatočné kapitálové injekcie plánované v čase uvedeného rozhodnutia v celkovej výške 300 miliónov EUR predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Ako sa uvádza v odôvodnení 93 tohto rozhodnutia, z možného dodatočného kapitálu 300 miliónov EUR fond HFSF v roku 2012 nakoniec prispel ďalšími 265 miliónmi EUR, čo znamená, že celková pomoc rekapitalizácie v rokoch 2011 a 2012 predstavovala 515 miliónov EUR (opatrenie NP2).

(186)

Komisia považuje kapitálovú injekciu z fondu HFSF do banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom banke vo výške 395 miliónov EUR za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(187)

Kapitálovú injekciu poskytol fond HFSF, čo je subjekt zriadený a financovaný Gréckom na účely podpory bánk, a kapitál sa teda poskytol s využitím štátnych prostriedkov. Okrem toho opatrenie má selektívny charakter, pretože kapitálová injekcia zvýhodňuje iba banku Nea Proton Bank.

(188)

Intervencia navyše poskytuje banke Nea Proton Bank jednoznačnú výhodu, pretože jej umožňuje pokračovať v bankových aktivitách. Bez kapitálovej injekcie by banka Nea Proton Bank, ktorá vykazovala výrazne záporný kapitál, išla do konkurzného konania. Za takých okolností by nebolo možné predať banku Nea Proton Bank a integrovať ju do väčšieho subjektu. Okrem toho táto rekapitalizácia nie je v súlade s princípom trhového investora. Naopak rekapitalizácia vo výške 395 miliónov EUR umožnila predaj banky Nea Proton Bank za cenu jedného eura. Súkromný investor by k rekapitalizácii nepristúpil a vyhlásil by na banku Nea Proton Bank konkurzné konanie, čím by usporil 395 miliónov EUR.

(189)

Banka Nea Proton Bank konkuruje ostatným bankám vrátane dcérskych spoločností zahraničných bánk, ktoré pôsobia v Grécku alebo ktoré majú potenciálny záujem vstúpiť na grécky trh. Kapitálová injekcia má preto vplyv na obchod medzi členskými štátmi a potenciálne narúša hospodársku súťaž.

(190)

Komisia preto dospela k záveru, že kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(191)

Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 188, Komisia považuje banku Nea Proton Bank za príjemcu kapitálovej injekcie vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank, pretože pomoc jej umožnila pokračovať v hospodárskych aktivitách v rámci banky.

(192)

Pokiaľ ide o otázku, či predaj banky Nea Proton Bank predstavuje štátnu pomoc banke, Komisia musí v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 posúdiť, či sú splnené určité požiadavky. Musí predovšetkým posúdiť, i) či bol proces predaja otvorený a nediskriminačný; ii) či sa predaj uskutočnil za trhových podmienok a iii) či finančné inštitúcie alebo vláda maximalizovali predajnú cenu príslušných aktív a pasív.

(193)

Banka nadobudla akcie banky Nea Proton Bank, pretože ako jediná predložila v rámci nediskriminačného výberového konania otvoreného ostatným bankám a finančným inštitúciám platnú ponuku. Finančný poradca HFSF kontaktoval množstvo bánk, finančných inštitúcií a sponzorov a len štyri vyjadrili záujem o akvizíciu banky Nea Proton Bank, z ktorých iba dve, banka a hedžový fond (114), predložili konečnú ponuku. Ponuka banky bola jediná, ktorá spĺňala procesné ustanovenia fondu HFSF.

(194)

Keďže finančný poradca kontaktoval množstvo bánk a vopred stanovil podmienky a časový rámec, ktoré museli ponuky spĺňať na to, aby boli platné, Komisia sa domnieva, že výberové konanie bolo otvorené a nediskriminačné. Komisia preto dospela k záveru, že výberové konanie jej umožňuje vylúčiť existenciu pomoci kupujúcemu.

(195)

Banka zaplatila jedno euro a HFSF sa zaviazal k rekapitalizácii banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom. Táto záporná cena (t. j. s prihliadnutím na rekapitalizáciu banky Nea Proton Bank tesne pred jej odpredajom) neznamená, že predajná cena odráža trhovú hodnotu podniku (115), pretože čistý základný kapitál banky Nea Proton Bank bol jednoznačne negatívny a očakávalo sa, že aj naďalej bude vykazovať straty. Komisia nemá žiadny dôvod domnievať sa, že predložená ponuka a zaplatená cena neodráža trhovú cenu podniku. V dôsledku toho v súlade s bodom 49 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, bodom 20 oznámenia o reštrukturalizácii a vlastnou rozhodovacou praxou (116) dospela Komisia k záveru, že kúpna cena bola trhovou cenou a že pomoc možno v prípade banky vylúčiť.

(196)

Na základe odôvodnení 182 až 190 sa Komisia domnieva, že opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3, NP1, NP2 a NP3 spĺňajú podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy a predstavujú štátnu pomoc. Pokiaľ ide o opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3, Komisia dospela k záveru, že keďže prispeli k zachovaniu aktivít banky Proton Bank, ktoré boli neskôr prevedené na banku Nea Proton Bank, môžu sa zároveň považovať za prospešné pre banku Nea Proton Bank, ktorá tieto aktivity zastrešuje. Ako sa už uvádza v odôvodnení 184, príjemcom opatrenia NP1 je banka Nea Proton Bank, ktorá zastrešuje prevedené aktivity banky Proton Bank. Okrem toho banka Nea Proton Bank je tiež príjemcom opatrení NP2 a NP3.

(197)

Komisia preto dospela k záveru, že aktivity banky Nea Proton Bank dostali štátnu pomoc vo forme kapitálovej podpory vo výške 2 111,6 milióna EUR (opatrenia Pr1, NP1, NP2 a NP3) spolu so štátnymi zárukami v hodnote 149,4 milióna EUR (opatrenie PR3) a gréckymi štátnymi cennými papiermi v hodnote 78 miliónov EUR (opatrenie Pr2), ako je zhrnuté v tabuľke 9.

Tabuľka 9

Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou Proton Bank a bankou Nea Proton Bank

(198)

Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(199)

Komisia uznala, že globálna finančná kríza môže spôsobiť vážnu poruchu v hospodárstve členského štátu a že opatrenia na podporu bánk môžu túto poruchu odstrániť. Túto skutočnosť potvrdila v oznámení o bankovníctve z roku 2008, oznámení o rekapitalizácii a oznámení o reštrukturalizácii. Komisia sa naďalej domnieva, že požiadavky na schválenie štátnej pomoci v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. b) zmluvy sú splnené vzhľadom na opätovné napätie na finančných trhoch. Komisia tento názor potvrdila prijatím oznámenia o predĺžení v roku 2011 (117) a oznámenia o bankovníctve v roku 2013 (118).

(200)

Pokiaľ ide o grécke hospodárstvo, Komisia vo svojom rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk, rovnako ako vo svojom schválení opatrení štátnej pomoci poskytnutej Gréckom jednotlivým bankám (119) uznala, že existuje hrozba vážnej poruchy fungovania gréckeho hospodárstva a že štátna podpora bankám je na odstránenie tejto poruchy vhodná. Právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by preto mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(201)

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti:

a)   vhodnosť:: pomoc musí byť dobre cielená, aby mohla účinne dosiahnuť cieľ odstránenia vážnej poruchy fungovania hospodárstva; k tomu by nedošlo v prípade, ak by tieto opatrenia neboli vhodné na odstránenie poruchy;

b)   nevyhnutnosť: výška aj forma opatrenia pomoci musí byť nevyhnutná na dosiahnutie tohto cieľa; musí mať teda minimálnu výšku nevyhnutnú na dosiahnutie cieľa a formu, ktorá je najvhodnejšia na odstránenie poruchy.

c)   primeranosť: pozitívne účinky opatrenia musia primerane vyvážiť narušenie hospodárskej súťaže tak, aby bolo narušenie obmedzené na minimum nevyhnutné na dosiahnutie cieľov tohto opatrenia.

(202)

Počas finančnej krízy Komisia vypracovala kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(203)

V oznámení o rekapitalizácii (120) sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(204)

Komisia v oznámení o reštrukturalizácii (121) vysvetlila, ako bude posudzovať plány reštrukturalizácie. Vo svojom hodnotení plánu reštrukturalizácie banky v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 7.

(205)

Opatrenia Pr1, Pr2 a Pr3 boli poskytnuté v rámci plánu podpory gréckych bánk. Opatrenia uvedené v rámci tohto plánu už boli posúdené ako zlučiteľné s vnútorným trhom v rozhodnutí Komisie z 19. novembra 2008.

(206)

Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton Bank schválila opatrenia NP1 a NP2 ako pomoc na záchranu. Ako sa však uvádza v odôvodnení 142, Komisia vyjadrila obavy týkajúce sa nevyhnutnosti výšky opatrenia NP2 a skutočnosti, či by banka Nea Proton Bank bola schopná obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe, a mala preto pochybnosti, či možnosť obnovy na samostatnom základe predstavovala najlacnejšie riešenie, ktoré bolo k dispozícii. Reakciou na tieto obavy bol predaj banky Nea Proton banke 15. júla 2013. Keďže banka Nea Proton Bank bola banke predaná v otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom procese, cena, ktorú za ňu banka zaplatila, sa považuje za trhovú cenu. V dôsledku toho bola výška kapitálu vloženého pred predajom v záujme predaja nevyhnutná. Integráciou banky Nea Proton Bank do aktivít banky sa vyrieši problém dlhodobej životaschopnosti banky Nea Proton Bank, a to na základe plánu reštrukturalizácie, ktorý banka predložila Komisii.

(207)

Pokiaľ ide o primeranosť opatrenia NP3, kapitálovú injekciu z HFSF vo výške 395 miliónov EUR do banky Nea Proton Bank pred jej odpredajom banke, Komisia sa domnieva, že toto opatrenie je vhodné, pretože pomohlo zachovať aktivity banky Nea Proton Bank. Tieto aktivity by bez pomoci z HFSF nemohli pokračovať, pretože banka Nea Proton Bank mala v čase svojho predaja banke záporný vlastný kapitál a naďalej vykazovala straty. Žiadna banka by banku Nea Proton Bank bez predchádzajúcej rekapitalizácie nekúpila. Opatrenie preto zabezpečuje zachovanie finančnej stability v Grécku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenie je ako pomoc na záchranu vhodné.

(208)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa opatrenia. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(209)

Ako Bank of Greece uviedla vo svojom liste z 19. júla 2013, ak by sa banka Nea Proton Bank zlikvidovala, mohlo by to spôsobiť reťazovú reakciu, čo by vyvolalo novú systémovú krízu a narušilo by dôveru v bankový systém, ktorá bola nedávno obnovená po dokončení procesu rekapitalizácie. Komisia sa domnieva, že tieto prvky finančnej stability svedčia o nevyhnutnosti opatrenia NP3.

(210)

Pokiaľ ide o rozsah intervencie, suma 395 miliónov EUR bola stanovená na základe otvoreného a nediskriminačného výberového konania. Banka vykonala hĺbkovú analýzu banky Nea Proton Bank. Ponuka, v ktorej banka požaduje rekapitalizáciu vo výške 395 miliónov EUR pred kúpou banky Nea Proton Bank, bola vypočítaná tak, aby spĺňala minimálny koeficient kapitálovej primeranosti na úrovni 9 % a aby bolo možné poskytnúť ďalších 119 miliónov EUR vzhľadom na očakávané ďalšie straty z úverov a očakávané straty pred zdanením až do roku 2016. Komisia dospela k záveru, že pomoc vo výške 395 miliónov EUR bola nevyhnutná.

(211)

Pokiaľ ide o odmenu za pomoc, vzhľadom na to, že kúpna cena je stanovená na jedno euro, HFSF si nebude nárokovať žiadne finančné prostriedky. Jeho príspevok má podobu grantu. Ako sa uvádza v bode 44 oznámenia o rekapitalizácii, nedostatočné odmeňovanie za rekapitalizáciu možno akceptovať len v prípade bánk, ktoré majú problémy a ktoré si nemôžu dovoliť vyplácať žiadnu odmenu. Komisia sa domnieva, že v takejto situácii sa nachádza banka Nea Proton Bank. Absencia odmeny vyvoláva potrebu dôkladnej reštrukturalizácie v súlade s oznámením o rekapitalizácii.

(212)

Na záver možno uviesť, že toto opatrenie je, pokiaľ ide o jeho výšku aj formu, ako pomoc na záchranu nevyhnutné na dosiahnutie cieľa, ktorým je obmedzenie poruchy fungovania gréckeho bankového systému a hospodárstva ako celku.

(213)

Komisia konštatuje, že po fúzii zlúčením banky Nea Proton Bank s bankou boli hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank prevedené na banku. Skutočnosť, že pomoc predstavuje záchranu týchto hospodárskych aktivít by teoreticky mohla narušiť hospodársku súťaž. Komisia však poukazuje na malú veľkosť banky Nea Proton Bank a proces predaja, v ktorom mali uchádzači možnosť predložiť ponuku na získanie banky Nea Proton Bank. Navyše hneď po prevode budú hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank plne integrované do banky a prestanú existovať ako samostatné hospodárske aktivity alebo konkurencia. Komisia preto dospela k záveru, že pomoc nespôsobuje neprimerané narušenie hospodárskej súťaže.

(214)

Komisia dospela k záveru, že opatrenie NP3 je vhodné, nevyhnutné a vzhľadom na predpokladanú dôkladnú reštrukturalizáciu banky, ktorá v súčasnosti zastrešuje hospodárske aktivity banky Nea Proton Bank, primerané sledovanému cieľu.

(215)

V odôvodneniach 60, 61, 78 a 79 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia v súvislosti s opatreniami NP1 a NP2 uviedla, že banka Nea Proton Bank pravdepodobne nebude môcť odmeňovať za štátnu pomoc, ktorú dostala, a zdôraznila, že absencia odmeny viedla k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie. V odôvodnení 211 Komisia v súvislosti s odmenou za opatrenie NP3 konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že kúpna cena banky Nea Proton je stanovená na jedno euro, HFSF si nebude nárokovať žiadnu čiastku zo sumy 395 miliónov EUR, ktorú vložil pred jej predajom (opatrenie NP3). Grécko navyše nebude vymáhať žiadnu z prioritných akcií emitovaných banke v máji 2009, pretože akciové pohľadávky s nimi spojené boli ponechané v zlikvidovanej banke Proton Bank. Komisia preto dospela k záveru, že absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(216)

V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba. Členské štáty preto môžu podporiť odchod účastníkov, ktorí nie sú životaschopní, a zároveň umožniť, aby odchod prebiehal v primeranom časovom rámci, ktorý zachováva finančnú stabilitu.

(217)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia vážne pochybnosti o tom, či by banka Nea Proton Bank mohla obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe, a poukázala na synergie, ktoré by sa mohli vytvoriť jej integráciou do veľkej finančnej inštitúcie.

(218)

V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že predaj banky, ktorá sa nachádza v problémoch, inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti, ak je kupujúci životaschopný a dokáže absorbovať prevod banky v problémoch, a môže tak prispieť k obnoveniu dôvery na trhu. Okrem toho v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike bolo potrebné ďalej konsolidovať bankový sektor a HFSF musel predať banku Nea Proton Bank do 15. júla 2013.

(219)

Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej plánu reštrukturalizácie možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že aktivity banky Nea Proton Bank boli prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Okrem toho fakt, že banka Nea Proton Bank je plne integrovaná do banky a prestala existovať ako samostatný konkurent, svedčí o dôkladnej reštrukturalizácii, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočné odmeňovanie za štátnu pomoc.

(220)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Nea Proton vyjadrila Komisia pochybnosti, či boli náklady na reštrukturalizáciu obmedzené na minimum. Tieto pochybnosti vyplývali zo zistenia, že banka Nea Proton Bank sa nemohla stať opäť dlhodobo životaschopnou na samostatnom základe bez vysokých nákladov. Integrácia banky Nea Proton Bank do banky, väčšieho subjektu so zavedenou IT infraštruktúrou a štruktúrou riadenia rizík, je odpoveďou na tieto obavy. Predaj banky prispieva k obmedzeniu nákladov na reštrukturalizáciu na minimum.

(221)

Pokiaľ ide o príspevok akcionárov a držiteľov podriadených dlhov na náklady na reštrukturalizáciu, Komisia už v odôvodnení 77 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton uviedla, že akcionári a držitelia podriadených dlhov neboli prevedení do banky Nea Proton Bank, ale zostali v banke Proton Bank, teda v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena akcionárov a držiteľov podriadených dlhov.

(222)

Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“

(223)

Pokiaľ ide o výšku prijatej pomoci, podľa Komisie predstavovala celková výška prijatej pomoci vo forme kapitálu 2 111,6 milióna EUR (Pr1, NP1, NP2, NP3) spolu so štátnou podporou likvidity vo výške 149,4 milióna EUR (Pr3) a gréckymi štátnymi cennými papiermi vo výške 78 miliónov EUR (Pr2). Opatrenie Pr1 zodpovedalo 4,6 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank v tom čase. Opatrenie NP1, financovanie likvidnej medzery z prevodu aktivít z banky Proton Bank do banky Nea Proton Bank, zodpovedalo približne 36 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank na konci roka 2010 alebo 84 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank v čase jej vzniku. Počiatočná kapitálová injekcia z fondu HFSF do základného imania banky Nea Proton Bank, ktorá bola súčasťou opatrenia NP2, zodpovedala približne 18,8 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank v čase jej vzniku. Dodatočné kapitálové injekcie, ktoré boli súčasťou opatrenia NP2, zodpovedali približne 34,2 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank (na základe údajov z 31. decembra 2012 (122)). Ako sa uvádza v odôvodnení 80 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New Proton, opatrenia NP1 a NP2 predstavovali viac ako 50 % rizikovo vážených aktív banky Proton Bank alebo viac ako 130 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank. Kapitálová injekcia do základného imania pred odpredajom banke, teda opatrenie NP3, zodpovedalo približne 48,7 % rizikovo vážených aktív banky Nea Proton Bank (na základe údajov z 31. mája 2013). Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú podstatné obmedzenie prítomnosti príjemcu pomoci na trhu.

(224)

Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka Nea Proton Bank pôsobila, v odôvodnení 82 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Nea Proton Komisia poukázala na to, že banka Proton Bank bola veľmi malou bankou (s podielom približne 1 % na trhu všetkých aktív gréckych bánk), a teda aktíva a pasíva banky Proton Bank, ktoré boli prevedené do banky Nea Proton Bank, boli relatívne malé v porovnaní s veľkosťou gréckeho bankového systému. Dospela preto k záveru, že aj napriek mimoriadne vysokej pomoci možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou pre banku Nea Proton Bank považovať za obmedzené.

(225)

Okrem toho aktivity banky Nea Proton Bank boli ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej aukcie. Po predaji prestala banka Nea Proton Bank existovať ako samostatný konkurent, pretože bola plne integrovaná do banky.

(226)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na malú veľkosť banky Nea Proton Bank, otvorený proces predaja a skutočnosť, že banka Nea Proton Bank prestane existovať ako samostatný konkurent, nedošlo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže, a to napriek veľmi vysokej pomoci a absencii odmeny.

(227)

Na základe analýzy v odôvodneniach 216 až 226 Komisia dospela k záveru, že predaj banky Nea Proton Bank a jej integrácia do banky zabezpečia dlhodobú životaschopnosť banky Nea Proton Bank, že pomoc je obmedzená na nevyhnutné minimum a že nedochádza k neprípustnému narušeniu hospodárskej súťaže.

(228)

Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 7 by sa preto mali považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(229)

Komisia musí posúdiť, či opatrenia predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(230)

V odôvodneniach 26 až 32 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky T Bank už Komisia dospela k záveru, že opatrenie T, intervencia z programu riešenia krízových situácií fondov HDIGF a HFSF na pokrytie likvidnej medzery aktív a pasív prevedených do banky TT Bank, predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. V odôvodnení 33 uvedeného rozhodnutia Komisia označila hospodárske aktivity banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank, za príjemcu štátnej pomoci, pretože naďalej existujú vďaka prijatej pomoci.

(231)

Kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR poskytol grécky štát banke TT Bank (opatrenie TT) v rámci rekapitalizačného opatrenia, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk (123). V rozhodnutí o schválení tohto plánu Komisia dospela k záveru, že opatrenia poskytnuté v rámci tohto plánu predstavujú štátnu pomoc. Opatrenie TT preto predstavovalo štátnu pomoc banke TT Bank.

(232)

Ako Komisia uviedla v odôvodnení 98 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT, banka New TT Bank zastrešuje hospodárske aktivity, ktoré sa predtým vykonávali v rámci banky TT Bank vrátane banky T Bank.

(233)

V odôvodneniach 53 až 57 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NTT1, intervencia z fondu HFSF na pokrytie likvidnej medzery banky New TT Bank, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy. V odôvodnení 54 uvedeného rozhodnutia Komisia označila banku New TT Bank za ekonomického príjemcu, pretože banka New TT Bank zastrešuje hospodárske aktivity banky TT Bank, ktoré naďalej existujú vďaka prijatej pomoci.

(234)

V odôvodneniach 49 až 52 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT už Komisia dospela k záveru, že opatrenie NTT2, počiatočná kapitálová injekcia do základného imania z fondu HFSF vo výške 500 miliónov EUR v prospech banky New TT Bank, predstavuje štátnu pomoc banke New TT Bank v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(235)

Banka nadobudla akcie v banke New TT Bank v rámci otvoreného a nediskriminačného výberového konania. Podľa informácií gréckych orgánov z 15. júla 2013 kontaktoval finančný poradca veľké množstvo zahraničných a gréckych bánk a investorov a iba štyri najväčšie grécke banky predložili konečné ponuky. Na základe skutočnosti, že finančný poradca kontaktoval veľké množstvo bánk, môže Komisia vyvodiť záver, že výberové konanie bolo otvorené a nediskriminačné. Ponuka banky bola považovaná za najlepšiu vzhľadom na výšku a druh ponúkaného protiplnenia.

(236)

Presnejšie povedané, banka súhlasila, že fondu HFSF vyplatí celkovú sumu 681 miliónov EUR vo forme novo vydaných kmeňových akcií. Druhou najvyššou ponukou bolo vyplatenie hotovosti 500 miliónov EUR. Bola teda o 26,58 % nižšia ako ponuka banky. Podľa listu banky Bank of Greece z 8. júla 2013 nebolo možné zvažovať akúkoľvek ponuku hotovosti domácej banky, pokiaľ sa naďalej spoliehala na financovanie z prostriedkov Eurosystému, najmä nie v prípade, že bola príjemcom núdzovej likvidity. Druhá najvyššia ponuka teda nebola v súlade s požiadavkami Bank of Greece.

(237)

Treba tiež poznamenať, že na základe zmluvy o predaji HFSF získal 1 418,75 milióna nových kmeňových akcií banky za ponukovú cenu 0,48 EUR za akciu (124). Akciový podiel fondu HFSF v banke sa zvýšil z 93,55 % na 95,23 %.

(238)

Komisia preto dospela k záveru, že akvizícia nepredstavuje pomoc kupujúcemu.

(239)

Na základe uvedených skutočností Komisia usúdila, že opatrenia T, TT, NTT1 a NTT2 predstavujú štátnu pomoc. Pokiaľ ide o opatrenie T, Komisia dospela k záveru, že pomoc priniesla prospech aktivitám banky T Bank, keďže boli prevedené na banku TT Bank a neskôr na banku New TT Bank. Pokiaľ ide o opatrenie TT, Komisia dospela k záveru, že prinieslo prospech aktivitám banky TT Bank, ktoré boli prevedené na banku New TT Bank. Príjemcom opatrení NTT1 a NTT2 je banka New TT Bank.

(240)

Komisia preto vyvodila záver, že hospodárske aktivity banky T Bank, keďže ich zastrešovala banka TT Bank a neskôr banka New TT Bank, získali prospech z rekapitalizačnej pomoci vo výške 677 miliónov EUR, zatiaľ čo aktivity vykonávané bankou TT Bank zastrešované bankou New TT Bank získali prospech zo štátnej pomoci vo forme kapitálovej podpory vo výške 4 457,96 milióna EUR (opatrenia TT, NTT1 a NTT2).

Tabuľka 10

Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou T Bank, bankou TT Bank a bankou New TT Bank

(241)

Na základe článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy môže Komisia štátnu pomoc považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je poskytnutá „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(242)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 199 a 200, právnym základom na posúdenie opatrení pomoci gréckym bankám by v súčasnosti mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy.

(243)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 201, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(244)

Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(245)

V oznámení o rekapitalizácii (125) sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(246)

Komisia v oznámení o reštrukturalizácii (126) vysvetlila, ako bude posudzovať plány reštrukturalizácie. Vo svojom hodnotení plánu reštrukturalizácie banky v rámci oznámenia o reštrukturalizácii zohľadní Komisia všetky opatrenia uvedené v tabuľke 8.

(247)

Pokiaľ ide o opatrenie T, Komisia vo svojom rozhodnutí o banke T Bank dospela k záveru, že intervencia spĺňa požiadavky článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, a rozhodla, že opatrenie je zlučiteľné s vnútorným trhom z dôvodov finančnej stability v čase šiestich mesiacov odo dňa prijatia daného rozhodnutia. Grécke orgány nepredložili aktualizovaný plán reštrukturalizácie banky TT Bank, ktorý by zohľadňoval integráciu aktivít banky T Bank do banky TT Bank pred uplynutím tohto šesťmesačného obdobia. V odôvodnení 83 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank Komisia uviedla, že toto opomenutie je pochopiteľné, pretože rozhodnutie bolo prijaté dočasne, kým sa nevyrieši situácia banky TT Bank. Keďže grécke orgány predložili plán reštrukturalizácie banky New TT Bank v januári 2013 a aktualizovaný plán reštrukturalizácie v marci 2013, pričom oba boli venované aktivitám prevedeným z banky T Bank do banky TT Bank, Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT Bank predbežne schválila opatrenie T ako pomoc na záchranu, a to až do prijatia konečného rozhodnutia o opatreniach T, TT, NTT1 a NTT2.

(248)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 19. novembra 2008 (127) už dospela k záveru, že opatrenie TT, ktoré bolo poskytnuté v máji 2009 v rámci opatrenia rekapitalizácie, ktoré je súčasťou plánu podpory gréckych bánk, predstavuje podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 zlučiteľnú pomoc na záchranu. Rozhodnutie z 19. novembra 2008 sa neodvoláva na oznámenie o rekapitalizácii, ktoré v tom čase nebolo prijaté.

(249)

Komisia už v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky New TT Bank dočasne schválila opatrenia NTT1 a NTT2 ako pomoc na záchranu.

(250)

V odôvodnení 45 rozhodnutia o banke T Bank Komisia uviedla, že fondy HDIGF a HFSF si pravdepodobne nebudú nárokovať žiadne finančné prostriedky a že financovanie likvidnej medzery medzi bankou T Bank a bankou TT Bank sa preto podobá grantu. Okrem toho, ako sa uvádza v odôvodnení 101 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, HFSF môže očakávať, že získa späť iba časť svojej počiatočnej kapitálovej injekcie do základného imania vo výške 500 miliónov EUR (opatrenie NTT2). Komisia navyše poznamenala, že HFSF nedostane žiadnu odmenu za krytie likvidnej medzery medzi bankou TT Bank a bankou New TT Bank (opatrenie NTT1) a je veľmi malá pravdepodobnosť, že HFSF získa späť nejakú čiastku zo sumy 3,7 miliardy EUR. Komisia konštatuje, že štát s najväčšou pravdepodobnosťou nezíska späť akúkoľvek čiastku v súvislosti s opatrením TT, pretože jeho akciové pohľadávky týkajúce sa prioritných akcií emitovaných v máji 2009 zostali v banke TT Bank, ktorá išla do likvidácie.

(251)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 77 a 102 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, absencia odmeny vedie k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(252)

V bode 21 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že ak sa úverová inštitúcia, ktorá čelí problémom, nemôže opäť vierohodne stať dlhodobo životaschopnou, mala by sa zvážiť jej riadená likvidácia alebo dražba.

(253)

V oddiele 3.2.4.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT vyjadrila Komisia vážne pochybnosti o tom, či by banka New TT Bank mohla obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť na samostatnom základe a či by banka New TT Bank mohla dosiahnuť plánovaný rast príjmov. Navyše poukázala na to, že banka New TT Bank prijala iba obmedzený počet opatrení na tvorbu zisku a že neprijala opatrenia na zníženie nákladov na zamestnancov a racionalizáciu siete pobočiek. Poukázala aj na synergie, ktoré by sa mohli vytvoriť integráciou banky New TT Bank do veľkej finančnej inštitúcie.

(254)

V tejto súvislosti sa v bode 17 oznámenia o reštrukturalizácii objasňuje, že predaj banky, ktorá sa nachádza v problémoch, inej finančnej inštitúcii môže prispieť k obnoveniu dlhodobej životaschopnosti, ak je kupujúci životaschopný a dokáže absorbovať prevod banky v problémoch, a môže tak prispieť k obnoveniu dôvery na trhu. Okrem toho v súlade s memorandom o hospodárskej a finančnej politike bol predaj banky New TT Bank prioritným opatrením s ohľadom na verejný záujem a finančnú stabilitu, rovnako ako ochranu aktív HFSF.

(255)

Ako sa uvádza v oddiele 7.5.2, na základe jej plánu reštrukturalizácie možno banku považovať za životaschopný subjekt. Skutočnosť, že aktivity banky New TT Bank sú v súčasnosti prevedené na banku, teda umožňuje obnovenie ich dlhodobej životaschopnosti. Banka New TT Bank prestáva ako samostatný konkurent existovať. Operačná fúzia medzi bankou New TT Bank a bankou bola dokončená 14. apríla 2014. Sieť pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“ sa zredukuje (banka má v úmysle ponechať značku „Hellenic Postbank“ niektorým pobočkám, zatiaľ čo značka „T-bank“ sa nezachová a sieť pobočiek „T-bank“ sa takmer úplne uzavrie) a podporné administratívne funkcie (back office) a ďalšie funkcie v rámci banky sa plne operačne integrujú. Komisia dospela k záveru, že plán reštrukturalizácie zabezpečí hĺbkovú reštrukturalizáciu, ktorá je potrebná vzhľadom na nedostatočnú odmenu.

(256)

Reakciou na obavy, ktoré Komisia vyjadrila v odôvodnení 99 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank, či náklady na reštrukturalizáciu neboli nadhodnotené vzhľadom na reštrukturalizáciu banky New TT Bank na samostatnom základe, bol systém dobrovoľného odchodu do dôchodku (128), ktorý realizovala banka New TT Bank na samostatnom základe v júli 2013, a predaj banky New TT Bank banke. Presnejšie povedané, racionalizáciou siete pobočiek, plnou integráciou banky T Bank a plnou operačnou integráciou banky New TT Bank do banky sa náklady na reštrukturalizáciu obmedzia na minimum.

(257)

Pokiaľ ide o rozdelenie nákladov akcionárov a držiteľov podriadených dlhov, Komisia už v odôvodnení 100 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank uviedla, že akcionári a držitelia podriadených dlhov neboli prevedení do banky New TT Bank, ale zostali v banke TT Bank, teda v subjekte v likvidácii. Komisia sa preto domnieva, že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena akcionárov a držiteľov podriadených dlhov.

(258)

Komisia sa preto domnieva, že náklady na reštrukturalizáciu sú obmedzené na minimum a že sa zabezpečilo dostatočné rozdelenie bremena. Ako sa už však uvádza v odôvodnení 251, absencia odmeny viedla k potrebe hĺbkovej reštrukturalizácie, a to tak z hľadiska životaschopnosti opatrenia, ako aj z hľadiska opatrení na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže.

(259)

Pokiaľ ide o opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže, v bode 30 oznámenia o reštrukturalizácii sa stanovuje, že „pre Komisiu je východiskovým bodom posúdenie potreby takýchto opatrení, veľkosť, rozsah a dosah aktivít, ktoré by predmetná banka mala v prípade uskutočnenia hodnoverného reštrukturalizačného plánu. Charakter a forma týchto opatrení bude závisieť od dvoch kritérií: po prvé, od sumy pomoci a podmienok a okolností, za ktorých bola poskytnutá, a po druhé od charakteristík trhu alebo trhov, kde bude banka prijímajúca pomoc pôsobiť.“

(260)

Pokiaľ ide o výšku prijatej pomoci, Komisia pripomína, že v odôvodnení 104 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank sa uvádza, že banka New TT Bank dostala pomoc vo výške 4,6 miliardy EUR (opatrenia NTT1 a NTT2), čo predstavuje viac ako 70 % rizikovo vážených aktív banky TT Bank a viac ako 90 % rizikovo vážených aktív banky New TT Bank. Ďalej uviedla, že banka TT Bank (čo je právnický subjekt, ktorý v minulosti vykonával aktivity zastrešované bankou New TT Bank) už predtým dostala podporu v rámci plánu podpory gréckych bánk (129). Banka TT Bank dostala prvú kapitálovú injekciu vo výške 224,96 milióna EUR vo forme prioritných akcií (opatrenie TT), čo zodpovedá 2,9 % jej rizikovo vážených aktív v tom čase. Okrem toho, pokiaľ ide o riešenie krízovej situácie banky T Bank, aktivity banky T Bank, ktoré boli prevedené na banku TT Bank, dostali podporu vo výške približne 678 miliónov EUR (opatrenie T), čo zodpovedá 37,7 % rizikovo vážených aktív banky T Bank k referenčnému dátumu fúzie (31. marca 2011). Tieto sumy pomoci si v kombinácii s absenciou odmeňovania vyžadujú dôkladnú reštrukturalizáciu.

(261)

Na druhej strane Komisia v odôvodnení 104 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT poukázala na okolnosti, za akých sa pomoc poskytla. Konkrétne značná časť strát, ktoré banke TT Bank vznikli v posledných rokoch, podľa všetkého nie je dôsledkom rizikových aktivít, ale držby gréckych štátnych dlhopisov. Komisia zároveň uviedla, že vysoké straty z poskytovania úverov domácnostiam a podnikom vyplývajú prevažne z mimoriadne hlbokej a dlhej recesie, a nie z rizikových úverov. Preto sa zdá, že pomoc viedla k narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia však podotkla, že v pomere k svojej veľkosti mala banka TT Bank v držbe oveľa viac gréckych štátnych dlhopisov než ostatné banky v Grécku, čo je faktor, ktorý svedčí o nevhodnom riskovaní.

(262)

Ako už bolo uvedené, banka New TT Bank prestáva existovať ako samostatný konkurent, ktorý určuje svoju politiku na samostatnom základe. Plán reštrukturalizácie banky je založený na predpoklade plnej integrácie banky New TT Bank, a to aj v prípade, že banka bude aj naďalej používať značku „Hellenic Postbank“ v niektorých odvetviach a u niektorých produktov.

(263)

Pokiaľ ide o trh, na ktorom banka New TT Bank pôsobila, v odôvodnení 106 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky New TT Bank Komisia poukázala na to, že banka TT Bank bola bankou strednej veľkosti v Grécku (s podielom približne 6 %, pokiaľ ide o vklady) a že aktíva a pasíva banky TT Bank, ktoré boli prevedené do banky New TT Bank, boli relatívne malé v porovnaní s veľkosťou gréckeho bankového systému. Dospela preto k záveru, že aj napriek mimoriadne vysokej pomoci možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou pre banku New TT Bank považovať za pomerne obmedzené.

(264)

Plánované zníženie siete pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“ spolu s redukciou približne 50 pobočiek (130) zo 196 potvrdzuje toto hodnotenie v odôvodnení 263, podľa ktorého možno narušenie hospodárskej súťaže spôsobené pomocou banke New TT Bank považovať za pomerne obmedzené.

(265)

Okrem toho aktivity banky New TT Bank boli ponúknuté konkurentom prostredníctvom otvorenej a nediskriminačnej aukcie.

(266)

Významná časť opatrení pomoci NTT1 a NTT2 bola potrebná skôr vzhľadom na odpustenie dlhu v prospech štátu (v podobe programu zapojenia súkromného sektora) a vzhľadom na mimoriadne dlhú recesiu než v dôsledku nevhodných úverových postupov. Navyše rozsah aktivít banky New TT Bank bol malý, proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný a banka New TT Bank prestane existovať ako samostatný konkurent. Komisia preto dospela k záveru, že aj napriek vysokej pomoci a absencii primeranej odmeny za poskytnutú štátnu pomoc nedochádza k nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže.

(267)

Komisia dospela k záveru, že predaj banky New TT Bank banke a súvisiaca reštrukturalizácia zabezpečia dlhodobú životaschopnosť banky New TT Bank, obmedzenie pomoci na nevyhnutné minimum a absenciu nežiaduceho narušenia hospodárskej súťaže.

(268)

Všetky opatrenia pomoci uvedené v tabuľke 8 by sa mali považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom.

(269)

Komisia musí zistiť existenciu štátnej pomoci v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

(270)

Komisia už v rozhodnutí o schválení a predĺžení plánu podpory gréckych bánk (131) rozhodla, že podpora likvidity poskytovaná v rámci plánu predstavuje pomoc. Celková výška záruk k 15. aprílu 2011 bola 13 600 miliónov EUR a k 30. novembru 2013 dosiahla úroveň 13 932 miliónov EUR. Budúca podpora likvidity poskytnutá v rámci tohto plánu by tiež predstavovala pomoc.

(271)

Komisia už v rozhodnutí z 19. novembra 2008 o pláne podpory gréckych bánk rozhodla, že rekapitalizácie, ktoré sa majú poskytnúť v rámci rekapitalizačného opatrenia, zahrnuté v tomto pláne budú predstavovať pomoc. Banka dostala 950 miliónov EUR vo forme prioritných akcií, čo predstavuje 2 % rizikovo vážených aktív banky (132).

(272)

V roku 2010 Grécko zaviedlo niekoľko zmien technických parametrov týchto prioritných akcií. Keďže zmeny zvyšujú odmenu štátu s automatickým navýšením kupónu o 2 % ročne, pokiaľ prioritné akcie nebudú splatené v lehote piatich rokov, dospela Komisia k záveru, že zmeny technických parametrov neposkytujú banke žiadnu výhodu a nepredstavujú preto dodatočnú štátnu pomoc.

(273)

Komisia v bode 51 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 objasnila, že poskytnutie finančných prostriedkov centrálnych bánk finančným inštitúciám nepredstavuje pomoc, ak sú splnené štyri kumulatívne podmienky týkajúce sa platobnej schopnosti finančnej inštitúcie, kolateralizácie nástroja, úrokovej sadzby stanovenej pre finančnú inštitúciu a absencie protizáruky zo strany štátu. Keďže štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke nespĺňa tieto štyri kumulatívne podmienky, najmä preto, že je štátom zaručená a poskytuje sa v spojení s inými podpornými opatreniami, predstavuje pomoc.

(274)

Štátom zaručená núdzová likvidita spĺňa podmienky stanovené v článku 107 ods. 1 zmluvy. Po prvé preto, že toto opatrenie zahŕňa štátnu záruku v prospech Bank of Greece a akékoľvek straty bude znášať štát. Opatrenie teda zahŕňa štátne zdroje. Núdzová likvidita umožňuje bankám získať finančné prostriedky v čase, keď nemajú prístup k trhu s veľkoobchodným financovaním a k pravidelným refinančným operáciám Eurosystému. Štátom zaručená núdzová likvidita poskytnutá banke jej preto prináša výhodu. Keďže núdzová likvidita je obmedzená na bankový sektor, opatrenie má selektívny charakter. A keďže štátom zaručená núdzová likvidita umožňuje banke ďalej pôsobiť na trhu a vyhnúť sa platobnej neschopnosti a nutnosti opustiť trh, narúša hospodársku súťaž. Vzhľadom na to, že banka pôsobí v iných členských štátoch a že finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia alebo by mohli mať potenciálny záujem pôsobiť v Grécku, výhoda poskytnutá banke ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

(275)

Štátom zaručená núdzová likvidita (opatrenie L2) predstavuje štátnu pomoc. Výška štátom zaručenej núdzovej likvidity sa priebežne menila. K 31. decembru 2012 predstavovala približne 12 miliárd EUR.

(276)

V oddiele 5.1 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank už Komisia dospela k záveru, že prvá preklenovacia rekapitalizácia predstavuje štátnu pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 3 970 miliónov EUR.

(277)

Opatrenie B2 bolo realizované s využitím prostriedkov fondu HFSF, ktoré, ako je vysvetlené v odôvodnení 47 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank, zahŕňajú štátne zdroje.

(278)

Pokiaľ ide o existenciu výhody, opatrenie B2 navyšuje podiel kapitálu banky na úroveň, ktorá jej umožnila naďalej pôsobiť na trhu a využívať prístup k financovaniu z Eurosystému. Navyše odmenu za opatrenie B2 tvoria vzniknuté úroky z obligácií ENFS a dodatočný poplatok na úrovni 1 %. Vzhľadom na to, že odmena je zjavne nižšia ako odmena v prípade podobných investičných nástrojov na trhu, banka by určite nebola schopná za takýchto podmienok získať tento kapitál na trhu. Opatrenie B2 preto poskytlo banke výhodu zo štátnych zdrojov. Keďže opatrenie bolo poskytnuté len banke, má selektívny charakter.

(279)

V dôsledku opatrenia B2 došlo k posilneniu pozície banky, keďže boli poskytnuté finančné zdroje potrebné na to, aby mohla banka naďalej dodržiavať kapitálové požiadavky, čo viedlo k narušeniu hospodárskej súťaže. Keďže banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, najmä na poistnom trhu, opatrenie B2 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(280)

Komisia rozhodla, že opatrenie B2 predstavuje štátnu pomoc. Vnútroštátne orgány ho oznámili ako pomoc. Prijatý kapitál dosiahol výšku 1 341 miliónov EUR.

(281)

Opatrením B3 sa HFSF zaväzuje poskytnúť dodatočný kapitál potrebný na dokončenie rekapitalizácie banky až do výšky, ktorú požaduje Bank of Greece v rámci záťažového testu z roku 2012. Prostriedky fondu HFSF pochádzajú od štátu. Komisia preto dospela k záveru, že tento záväzný prísľub je viazaný na štátne zdroje. Okolnosti, za ktorých môže HFSF poskytovať podporu finančným inštitúciám, sú presne vymedzené a obmedzené právnymi predpismi. Preto možno využitie týchto štátnych zdrojov pričítať štátu. HFSF sa zaviazal, že poskytne dodatočný kapitál vo výške 528 miliónov EUR.

(282)

Záväzný prísľub poskytol banke výhodu, pretože uistil vkladateľov, že banka bude môcť navýšiť celú výšku kapitálu, ktorú mala navýšiť, teda že HFSF by tento kapitál poskytol, ak by sa ho banke nepodarilo navýšiť na trhu. Tento záväzok takisto uľahčuje získanie súkromného kapitálu z trhu, pretože investori majú istotu, že v prípade, že banka nebude môcť získať časť kapitálu z trhu, poskytne ho HFSF. Žiadny súkromný investor by nebol ochotný prijať takýto záväzok pred tým, ako boli známe podmienky rekapitalizácie, a banka v tom čase nemala prístup na kapitálový trh.

(283)

Vzhľadom na to, že banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch, a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, a to najmä na poistnom trhu, opatrenie B3 má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi a narúšať hospodársku súťaž.

(284)

Opatrenie B3 teda predstavuje pomoc a grécke orgány ho oznámili ako štátnu pomoc 27. decembra 2012.

(285)

Rekapitalizácia na jar 2013 (opatrenie B4) je konverzia prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie (opatrenia B1 a B2) a záväzného prísľubu (opatrenie B3) na trvalú rekapitalizáciu vo výške 5 839 miliónov EUR vo forme kmeňových akcií. Keďže opatrenie B4 predstavuje konverziu už poskytnutej pomoci, stále zahŕňa štátne zdroje, ale nezvyšuje sa ním nominálna výška pomoci. Zvyšuje však výhodu banky (a teda aj narušenie hospodárskej súťaže), pretože ide o trvalú rekapitalizáciu a nie dočasnú rekapitalizáciu ako v prípade opatrení B1 a B2. V porovnaní s opatrením B3, ktoré je iba záväzkom a nie skutočnou rekapitalizáciou, zvýšilo opatrenie B4 kapitálovú primeranosť, a je preto výhodnejšie.

(286)

Komisia konštatuje, že táto podpora nebola poskytnutá všetkým bankám, ktoré pôsobia v Grécku. Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod, Komisia konštatuje, že pomoc napríklad umožnila banke vykonávať svoje operácie v iných členských štátoch, ako je Rumunsko alebo Bulharsko. Likvidácia banky by viedla k ukončeniu jej aktivít v zahraničí, a to prostredníctvom likvidácie týchto aktivít alebo predaja podnikov. Okrem toho poisťovacie aktivity banky v Grécku konkurujú aktivitám dcérskych spoločností poisťovní z iných členských štátov. Opatrenie teda narúša hospodársku súťaž a ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi. Opatrenie B4 preto predstavuje štátnu pomoc.

(287)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška štátnej pomoci v rámci opatrení B1, B2, B3 a B4 predstavuje 5 839 miliónov EUR, čo bola aj výška štátnej podpory, ktorú banke HFSF skutočne vyplatil.

(288)

V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že okrem absolútnej výšky pomoci musí Komisia zohľadniť pomoc „vo vzťahu k rizikovo váženým aktívam banky“. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sa poskytovali počas obdobia jedného roka, a to od apríla 2012 do mája 2013. Počas tohto obdobia sa rizikovo vážené aktíva banky zmenili. Otázkou teda je, aká úroveň rizikovo vážených aktív by sa mala použiť, úroveň na začiatku obdobia alebo úroveň na konci tohto obdobia. Cieľom opatrení B1, B2, B3 a B4 je pokryť kapitálovú potrebu, ktorú Bank of Greece zistila v marci 2012 (záťažový test z roku 2012). Inak povedané, kapitálové potreby, ktoré tieto opatrenia pokrývali, existovali už v marci 2012. Komisia sa preto domnieva, že výška pomoci poskytnutá formou opatrení B1, B2, B3 a B4 by sa mala porovnať s rizikovo váženými aktívami banky k 31. marcu 2012. Takisto je potrebné pripomenúť, že Bank of Greece za obdobie od marca 2012 až do rekapitalizácie na jar 2013 nezohľadnila akvizície, ktoré grécke banky vykonali s cieľom upraviť – smerom nahor alebo nadol – svoje kapitálové potreby. Tento faktor takisto preukazuje, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 predstavovali opatrenia pomoci spojené s pôsobnosťou banky, ktorá existovala k 31. marcu 2012.

(289)

Prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia a záväzný prísľub spolu predstavovali 5 839 miliónov EUR. Táto suma predstavuje 13,8 % rizikovo vážených aktív banky k 31. marcu 2012.

(290)

Banka dostala 31. marca 2014 od HFSF záväzný prísľub, ktorým sa HFSF zaviazal, že sa bude podieľať na navýšení základného imania banky až o 2 864 miliónov EUR (opatrenie C). Z dôvodov, ktoré sú vysvetlené v odôvodnení 277, zahŕňa toto opatrenie využitie štátnych zdrojov. Toto opatrenie predstavuje výhodu pre banku, pretože zabezpečuje, že banka získa kapitál, ktorý potrebuje a ktorý poskytne istotu vkladateľom a uľahčí banke získať kapitál od súkromných investorov.

(291)

Ak súkromní investori neupíšu celú sumu navýšenia základného imania, kapitál musí do banky vložiť HFSF, ktorý sa k tomu zaviazal v záväznom prísľube. Takáto kapitálová injekcia predstavuje v porovnaní so záväzným prísľubom pre banku väčšiu výhodu. Na rozdiel od záväzného prísľubu skutočná kapitálová injekcia zvyšuje kapitálovú primeranosť banky.

(292)

Záväzný prísľub ani jeho potenciálna realizácia v podobe skutočnej kapitálovej injekcie nie je v súlade s princípom investora v trhovom hospodárstve. Aj v prípade, že by mal HFSF kúpiť nové akcie za rovnakú cenu ako súkromní investori, sú okolnosti účasti HFSF veľmi odlišné od okolností účasti súkromných investorov, ktorí upíšu nové akcie. HFSF sa zaviazal, že v prípade potreby upíše celú sumu navýšenia základného imania, pred tým, ako sa akýkoľvek súkromný investor formálne zaviazal k nákupu akcií. Súkromní investori, ktorí kupujú nové akcie, budú mať istotu, že banka v každom prípade navýši celkovú sumu potrebného kapitálu, pretože HFSF bude slúžiť ako záruka a nakúpi všetky akcie, ktoré neupíšu súkromní investori. Po druhé, HFSF sa zapojí len v prípade nedostatočného dopytu zo strany súkromných investorov na dolnej hranici oznámeného cenového rozpätia. HFSF v takom prípade poskytne kapitál, ktorý banka nemôže pri rovnakej cene za akciu získať na trhu. V dôsledku toho poskytne HFSF kapitál vo výške alebo za cenu, ktorá na trhu nie je k dispozícii.

(293)

Keďže opatrenie C bolo poskytnuté iba banke, má selektívny charakter. Došlo k posilneniu pozície banky, keďže boli poskytnuté finančné zdroje potrebné na to, aby mohla banka naďalej dodržiavať regulačné kapitálové požiadavky, ktoré stanovila Bank of Greece. Opatrenie preto poskytuje výhodu, ktorá narúša hospodársku súťaž. Keďže banka pôsobí na iných európskych bankových trhoch a keďže finančné inštitúcie z iných členských štátov pôsobia v Grécku, a to najmä na poistnom trhu, opatrenie C má takisto potenciál ovplyvňovať obchod medzi členskými štátmi.

(294)

Záväzok rekapitalizácie z roku 2014 predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. Výška pomoci obsiahnutá v tomto opatrení je 2 864 miliónov EUR, čo predstavuje 7,5 % rizikovo vážených aktív banky k 31. decembru 2013 (133).

(295)

Ak HFSF pri realizácii tohto záväzku vloží do banky ďalší kapitál, zvýši sa tým výhoda pre banku a narušenie hospodárskej súťaže, ale nezvýši sa nominálna výška pomoci (134).

(296)

Opatrenia A, B1, B2, B3, B4 a C predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy.

Tabuľka 11

Prehľad celkovej pomoci prijatej bankou

(297)

Ako sa uvádza v odôvodnení 200, právnym základom na posúdenie opatrení pomoci by mal byť článok 107 ods. 3 písm. b) zmluvy (135).

(298)

Počas finančnej krízy vypracovala Komisia kritériá zlučiteľnosti pre rôzne typy opatrení pomoci. Zásady posudzovania opatrení pomoci boli prvýkrát stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2008.

(299)

Usmernenia týkajúce sa rekapitalizačných opatrení sa uvádzajú v oznámení o rekapitalizácii a v oznámení o predĺžení z roku 2011.

(300)

V oznámení o reštrukturalizácii sa vymedzuje prístup, ktorý Komisia prijala v súvislosti s hodnotením plánov reštrukturalizácie, najmä potreba obnovenia životaschopnosti s cieľom zabezpečiť riadny príspevok príjemcu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže.

(301)

Tento rámec dopĺňa oznámenie o bankovníctve z roku 2013, ktoré sa vzťahuje na opatrenia pomoci oznámené po 1. auguste 2013.

(302)

Podpora likvidity, ktorú už banka prijala, bola s konečnou platnosťou schválená v nadväzných rozhodnutiach povoľujúcich tieto opatrenia v rámci plánu podpory gréckych bánk a zmien a predĺžení tohto plánu (136). Akákoľvek budúca podpora likvidity pre banku sa bude musieť poskytnúť v rámci plánu, ktorý riadne schváli Komisia. Podmienky takejto pomoci budú musieť byť schválené Komisiou skôr, než bude pomoc poskytnutá, a preto ich v tomto rozhodnutí nie je potrebné ďalej posudzovať.

(303)

Rekapitalizácia poskytnutá v roku 2009 vo forme prioritných akcií (opatrenie A) sa poskytla v rámci rekapitalizačného opatrenia schváleného v roku 2008 v rámci plánu podpory gréckych bánk v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008. Nie je preto potrebné ju znova posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a musí sa posúdiť iba na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(304)

Zlučiteľnosť štátom zaručenej núdzovej likvidity (opatrenie L2) by sa mala najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008 a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Na akúkoľvek štátom zaručenú núdzovú likviditu poskytnutú po 1. auguste 2013 sa vzťahuje oznámenie o bankovníctve z roku 2013.

(305)

Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4), najmä pokiaľ ide o odmeňovanie, by sa mali najskôr posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank vyjadrila Komisia pochybnosti o zlučiteľnosti opatrenia B1 s týmito oznámeniami. Keďže tieto opatrenia boli realizované pred 1. augustom 2013, nevzťahuje sa na ne oznámenie o bankovníctve z roku 2013. Zlučiteľnosť rekapitalizácií z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) by sa mali posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(306)

Zlučiteľnosť záväzku rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C) by sa mala posudzovať na základe oznámenia o bankovníctve z roku 2013, ktorým sa ustanovujú nové požiadavky, pokiaľ ide o podiel podriadených veriteľov a odmeny manažérov, a na základe oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011. Zlučiteľnosť opatrenia C by sa mala posudzovať aj na základe oznámenia o reštrukturalizácii.

(307)

Na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti: vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(308)

Keďže grécke banky nemali prístup na veľkoobchodné trhy a boli úplne závislé od financovania z centrálnej banky, ako sa uvádza v odôvodnení 32, a keďže banka si nemohla požičať dostatočné množstvo finančných prostriedkov prostredníctvom pravidelných refinančných operácií, potrebovala štátom zaručenú núdzovú likviditu, aby získala dostatočnú likviditu a vyhla sa platobnej neschopnosti. Komisia považuje opatrenie L2 za vhodný mechanizmus na nápravu vážnej poruchy, ku ktorej by došlo v prípade platobnej neschopnosti banky.

(309)

Keďže štátom zaručená núdzová likvidita predstavuje pre banku pomerne vysoké náklady na financovanie, banka má dostatočnú motiváciu, aby sa pri rozvoji svojich aktivít na tento zdroj finančných prostriedkov nespoliehala. Banka musela zaplatiť úrok o […] bázických bodov vyšší ako v prípade pravidelných refinančných operácií v Eurosystéme. Okrem toho musela banka štátu zaplatiť poplatok za záruku vo výške […] bázických bodov. V dôsledku toho sú celkové náklady na štátom zaručenú núdzovú likviditu pre banku oveľa vyššie ako bežné náklady na refinancovanie z ECB. Rozdiel medzi nákladmi na štátom zaručenú núdzovú likviditu a bežnými nákladmi na refinancovanie z ECB je vyšší ako poplatok za záruku, ktorý sa požaduje v oznámení o predĺžení z roku 2011. V dôsledku toho možno celkovú odmenu, ktorú si štát účtuje, považovať za dostatočnú. Pokiaľ ide o výšku štátom zaručenej núdzovej likvidity, pravidelne ju posudzuje Bank of Greece a ECB na základe skutočných potrieb banky. Pozorne monitorujú jej použitie a zabezpečujú, aby bola obmedzená na nevyhnutné minimum. Opatrenie L2 teda neposkytuje banke prebytočnú likviditu, ktorú by mohla použiť na financovanie aktivít, ktoré narúšajú hospodársku súťaž. Jeho výška je obmedzená na nevyhnutné minimum.

(310)

Takáto dôkladná kontrola použitia štátom zaručenej núdzovej likvidity a pravidelné overovanie, či je jej použitie obmedzené na minimum, zároveň zabezpečujú, že táto likvidita je primeraná a nevedie k nežiaducemu narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia takisto konštatuje, že Grécko sa zaviazalo prijať niekoľko opatrení zameraných na zníženie negatívnych externých vplyvov, ako sa uvádza v oddiele 7.6, ktoré zabezpečia, že banka sa v čo najkratšom čase prestane spoliehať na podporu likvidity a že táto pomoc je primeraná.

(311)

Opatrenie L2 je preto v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2008 a oznámením o predĺžení z roku 2011. Keďže oznámením o bankovníctve z roku 2013 sa nezaviedli ďalšie požiadavky týkajúce sa záruk, opatrenie L2 je v súlade aj s oznámením o bankovníctve z roku 2013.

(312)

Ako sa uvádza v odôvodnení 201, na to, aby bola pomoc zlučiteľná podľa článku 107 ods. 3 písm. b) zmluvy, musí spĺňať všeobecné kritériá zlučiteľnosti (137): vhodnosť, nevyhnutnosť a primeranosť.

(313)

V oznámení o rekapitalizácii a oznámení o predĺžení z roku 2011 sa stanovujú ďalšie usmernenia o úrovni odmien požadovaných za kapitálové injekcie štátu.

(314)

Komisia považuje rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) za vhodné, pretože sa nimi zabránilo konkurzu banky. Bez nich by banka nemohla pokračovať vo svojich aktivitách, pretože na konci roka 2012 mala záporné vlastné imanie (138).

(315)

V tejto súvislosti Komisia v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank uviedla, že banka je jednou z najväčších bankových inštitúcií v Grécku, a to tak z hľadiska poskytovania úverov, ako aj z hľadiska prijímania vkladov. Ide teda o banku, ktorá má pre Grécko systémový význam. Platobná neschopnosť banky by preto viedla k vážnej poruche fungovania gréckeho hospodárstva. V situácii, ktorá v tom čase existovala, mali finančné inštitúcie v Grécku problémy s prístupom k financovaniu. Tento nedostatok finančných prostriedkov obmedzoval ich schopnosť poskytovať úvery gréckemu hospodárstvu. V tomto kontexte by platobná neschopnosť banky zhoršila poruchu fungovania hospodárstva. Navyše opatrenia B1, B2, B3 a B4 boli prijaté najmä v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora, ktorý predstavoval mimoriadnu a nepredvídateľnú situáciu, a nie v dôsledku zlého riadenia alebo nadmerného riskovania zo strany banky. Opatrenia sú teda zamerané hlavne na výsledky programu zapojenia súkromného sektora a prispievajú k udržaniu finančnej stability v Grécku.

(316)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank vyjadrila Komisia pochybnosti o tom, či sa bezodkladne podnikli všetky možné kroky, aby sa zabránilo situácii, v ktorej by banka v budúcnosti znova potrebovala pomoc. Ako sa uvádza v odôvodneniach 130 až 132 tohto rozhodnutia, Grécko sa zaviazalo realizovať niekoľko opatrení týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií banky. Ako je opísané v odôvodneniach 102 až 104 a v odôvodnení 111, banka zároveň komplexne reštrukturalizovala svojej aktivity, mnohokrát znižovala náklady a realizovala niekoľko odpredajov. Komisia preto už tieto pochybnosti nemá.

(317)

V rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank Komisia tiež vyjadrila pochybnosti o tom, či existujú dostatočné ochranné opatrenia v prípade, že by sa banka dostala pod kontrolu štátu, alebo v prípade, že by si súkromní akcionári ponechali kontrolu, zatiaľ čo väčšinovým vlastníkom by bol štát. Komisia konštatuje, že záväzky uvedené v odôvodneniach 131 a 132 zabezpečujú, že úverové operácie banky budú prebiehať na komerčnom základe a každodenné operácie budú chránené pred zásahmi štátu. Dohodnutý rámec vzťahu medzi HFSF a bankou tiež zaisťuje, že záujmy štátu ako hlavného akcionára sú chránené proti nadmernému riskovaniu zo strany vedenia banky.

(318)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 preto zabezpečujú zachovanie finančnej stability v Grécku. Podnikli sa významné kroky na minimalizáciu budúcich strát a s cieľom zabezpečiť, aby aktivity banky neboli ohrozené nevhodnou správou a riadením. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospela Komisia k záveru, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú vhodné.

(319)

Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2008 musí byť výška aj forma opatrenia pomoci nevyhnutná na dosiahnutie cieľa. To znamená, že kapitálová injekcia musí mať minimálnu výšku potrebnú na dosiahnutie tohto cieľa.

(320)

Výšku kapitálovej podpory vypočítala Bank of Greece v rámci záťažového testu s cieľom zabezpečiť, že základný kapitál Tier 1 zostane v období rokov 2012 – 2014 nad určitou úrovňou, ako sa uvádza v tabuľke 3. Z tohto dôvodu z nej banka nezíska žiadny prebytok kapitálu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 316, boli prijaté opatrenia na zníženie rizika, že banka by potrebovala ďalšiu pomoc v budúcnosti.

(321)

Pokiaľ ide o odmenu za prvú a druhú preklenovaciu rekapitalizáciu (opatrenia B1 a B2), Komisia pripomína, že boli poskytované od mája 2012 do decembra 2012 a boli vyplatené nepeňažným vkladom v podobe obligácií ENFS. Odmenu pre HFSF odo dňa vyplatenia týchto obligácií ENFS do dátumu rekapitalizácie na jar 2013 predstavovali vzniknuté úroky z obligácií ENFS a poplatok na úrovni 1 % (139). Ako sa zdôrazňuje v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank, táto odmena je nižšia ako rozpätie 7 % až 9 %, ktoré je vymedzené v oznámení o rekapitalizácii. Obdobie nízkeho odmeňovania však bolo obmedzené na jeden rok v prípade opatrenia B1 a na päť mesiacov v prípade opatrenia B2 (to znamená až do konverzie preklenovacej rekapitalizácie na štandardnú rekapitalizáciu v kmeňových akciách, konkrétne opatrenia B4). Zatiaľ čo prvá a druhá preklenovacia rekapitalizácia neviedli k redukcii existujúcich akcionárov, rekapitalizácia na jar 2013, ktorá predstavovala konverziu prvej a druhej preklenovacej rekapitalizácie, týchto akcionárov významne zredukovala, keďže ich podiel na vlastnom kapitále banky klesol na 1,4 %. Mimoriadna situácia, ktorá pretrvávala od dátumu prvej preklenovacej rekapitalizácie, sa následne skončila. Pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank sa preto odstránili.

(322)

Okrem toho vzhľadom na atypický pôvod problémov banky, kde straty vyplývajú hlavne z odpustenia dlhu v prospech štátu (program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu, ktoré poskytujú významnú výhodu štátu, teda zníženie dlhu), a na následky dlhej recesie na jej domácom trhu môže Komisia akceptovať toto dočasné odchýlenie sa od štandardných požiadaviek na odmeňovanie stanovených v oznámení o rekapitalizácii (140).

(323)

Opatrenie B3 predstavovalo záväzok poskytnúť kapitál. Tento záväzok prijatý v decembri 2012 sa realizoval prostredníctvom skutočnej kapitálovej injekcie v období máj – jún 2013, iba o päť mesiacov neskôr. Z tohto dôvodu a z dôvodov uvedených v odôvodnení 322 je prijateľné, že za tento záväzok nebola vyplatená žiadna odmena.

(324)

Pokiaľ ide o opatrenie B4, v súlade s bodom 8 oznámenia o predĺžení z roku 2011 by sa kapitálové injekcie mali upísať s dostatočným diskontom z ceny akcií upravenej o účinok redukcie s cieľom náležite zaručiť primeranú odmenu pre štát. Zatiaľ čo táto rekapitalizácia neposkytla výrazný diskont z ceny akcií upravenej o účinok redukcie, v skutočnosti nebolo možné dosiahnuť výrazný diskont z teoretickej ceny bez upisovacieho práva (141). Pred rekapitalizáciou na jar 2013 bol kapitál banky záporný a jej trhová kapitalizácia predstavovala len niekoľko sto miliónov EUR. Za týchto okolností vzniká otázka, či by sa existujúci akcionári nemali zredukovať úplne. Komisia konštatuje, že emisná cena bola stanovená na úrovni 50 % diskontu z priemernej trhovej ceny počas 50 dní predchádzajúcich stanoveniu emisnej ceny. Komisia zároveň poznamenáva, že redukcia existujúcich akcionárov bola rozsiahla, pretože po tejto rekapitalizácii im vo vlastníctve zostalo iba 1,4 % z podielu na imaní banky. Použitie ďalšieho diskontu z trhovej ceny by preto malo len zanedbateľný vplyv na odmenu HFSF. Vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk vysvetlenú v odôvodnení 322 a vzhľadom na skutočnosť, že potreba podpory vyplýva z odpustenia dlhu v prospech štátu, sa Komisia domnieva, že emisná cena je dostatočne nízka.

(325)

Na záver možno uviesť, že opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú, pokiaľ ide o ich výšku aj formu, nevyhnutné ako pomoc na záchranu.

(326)

Banka prijala veľmi vysokú štátnu pomoc. Táto situácia môže preto viesť k vážnemu narušeniu hospodárskej súťaže. Grécko sa však zaviazalo realizovať viacero opatrení zameraných na zníženie negatívnych externých vplyvov. Najmä záväzky zabezpečujú, že operácie banky budú aj naďalej prebiehať na komerčnom základe, ako je vysvetlené v odôvodneniach 131 a 132. Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície, ako aj k niekoľkým odpredajom v zahraničí a v oblasti nebankových aktivít v Grécku, ako sa uvádza v odôvodnení 133. Obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže sa ďalej posudzuje v oddiele 7.6.

(327)

V banke bol vymenovaný aj monitorovací správca, ktorý má sledovať správne vykonávanie záväzkov týkajúcich sa správy a riadenia a obchodných operácií. Zabráni sa tým negatívnym zmenám v obchodnej praxi banky, a zároveň sa tým znížia možné negatívne externé vplyvy.

(328)

Nový komplexný plán reštrukturalizácie bol Komisii predložený 16. apríla 2014. Plán reštukturalizácie sa posudzuje v oddiele 7.6.

(329)

Na záver možno uviesť, že pochybnosti vznesené v rozhodnutí o začatí konania v prípade banky Eurobank sa odstránili. Opatrenia B1, B2, B3 a B4 sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008 primerané.

(330)

Komisia dospela k záveru, že rekapitalizácie z HFSF (opatrenia B1, B2, B3 a B4) sú z hľadiska bodu 15 oznámenia o bankovníctve z roku 2008, oznámenia o rekapitalizácii a oznámenia o predĺžení z roku 2011 vhodné, nevyhnutné a primerané.

(331)

V bodoch 23 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii je vysvetlené, že akvizícia podnikov bankami, ktoré prijali pomoc, je zvyčajne v rozpore so záväzkom obmedziť náklady na reštrukturalizáciu a obmedziť narušenie hospodárskej súťaže. Okrem toho môže ohroziť alebo skomplikovať obnovenie životaschopnosti. Komisia musí preto posúdiť, či sú akvizície, ktoré banka vykonala, v súlade s oznámením o reštrukturalizácii.

(332)

Pokiaľ ide o prevádzkovú ziskovosť, akvizície zo strany banky uľahčia návrat banky k dlhodobej životaschopnosti, keďže zlúčenie dvoch bánk na rovnakom geografickom trhu umožňuje realizovať zmysluplné synergie, napríklad v podobe zníženia počtu zamestnancov, zatvorenia pobočiek a zníženia režijných nákladov. Banka získa zákazníkov a vkladateľov a zároveň výrazne zníži náklady na distribúciu. To okrem racionalizácie ústredia funkcií povedie k zatvoreniu väčšiny pobočiek so značkou „T-Bank“ a niektorých pobočiek so značkou „Hellenic Postbank“.

(333)

Pokiaľ ide o pozíciu likvidity, transakcia má priaznivý vplyv aj na pomer úverov ku vkladom v banke a značne znižuje jeho nadmernú úroveň, pretože banka New TT Bank mala podstatne viac vkladov ako úverov. Bank of Greece vo svojom liste adresovanom HFSF z 8. júla 2013 konkrétne uvádza, že banka bola počas dvoch rokov, ktoré transakcii predchádzali, pod veľkým tlakom. Bank of Greece uviedla, že banka v Grécku prišla o svoj podiel na trhu a že sa do veľkej miery spolieha na financovanie z prostriedkov Eurosystému a núdzovú likviditu. Vo svojom liste Bank of Greece poukázala na rozsiahlu likvidnú medzeru, na konsolidovaný pomer úverov ku vkladom na úrovni 132 % a na zhoršené vnímanie banky zo strany zákazníkov. V tomto liste Bank of Greece uviedla, že akvizícia banky New TT Bank bankou povedie k „výraznému zvýšeniu vkladov [banky], a tým aj k zlepšeniu vnímania jej celkového profilu financovania zo strany vkladateľov a jej schopnosti prilákať nové vklady za lákavejších podmienok, než je tomu v súčasnosti“.

(334)

Akvizícia teda prispieva k náprave pozície likvidity banky, ktorá je nevyhnutná na obnovenie dlhodobej životaschopnosti. Komisia uznala pozitívny vplyv akvizície v liste z 8. júla 2013, ktorý útvary Komisie adresovali HFSF. V tomto liste Komisia uviedla, že návrh plánu reštrukturalizácie banky, ktorý Grécko predložilo pred akvizíciou banky New TT Bank, nespĺňa požiadavku na obnovenie dlhodobej životaschopnosti vzhľadom na zraniteľnosť súvahy banky na konci obdobia reštrukturalizácie. V tom istom liste Komisia uviedla, že „akvizícia banky [New TT Bank] s dostatkom vkladov bude kľúčovým faktorom nápravy súvahy [banky], a teda obnovenia jej dlhodobej životaschopnosti“. Toto posúdenie bolo opodstatnené vzhľadom na vplyv takejto akvizície na likvidnú pozíciu banky: „Podľa údajov z konca roka 2012 v dôsledku akvizície [tento] pomer úverov ku vkladom okamžite klesne z 155 % na 123 %, takže požiadavku [Komisie] by malo byť možné splniť [na] konci roka 2017“.

(335)

Komisia sa preto domnieva, že akvizícia je z hľadiska obnovenia dlhodobej životaschopnosti banky pozitívna.

(336)

V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti banky.

(337)

Banka zaplatila kúpnu cenu prostredníctvom nových akcií, takže akvizícia nebola financovaná zo štátnej pomoci. V dôsledku toho sa kapitálová potreba vytvorená zaplatením kúpnej ceny okamžite pokryla emisiou nových akcií tak, aby úhrada kúpnej ceny neviedla k čistému zvýšeniu kapitálových potrieb banky. Navyše HFSF bol 100 % vlastníkom banky New TT Bank, čo znamená, že všetky nové akcie emitované bankou získal fond HFSF, teda štát.

(338)

Akvizícia ako taká nebude viesť k ďalšej štátnej pomoci, pretože banka New TT Bank vyhovela všetkým regulačným kapitálovým požiadavkám. Okrem toho bola táto dočasná úverová inštitúcia vytvorená len niekoľko mesiacov pred jej akvizíciou. Keďže aktíva upadajúcej banky sa hodnotia a oceňujú reálnou hodnotou skôr, ako sú prevedené na dočasnú úverovú inštitúciu, možno predpokladať, že úverové portfólio banky New TT Bank nevykazovalo straty, ktoré by boli skryté alebo ktoré by neboli dostatočne kryté.

(339)

Na záver možno uviesť, že vzhľadom na osobitné okolnosti tohto prípadu akvizícia banky New TT Bank výnimočne nie je v rozpore so zásadou, že pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum.

(340)

V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na akvizíciu konkurenčných podnikov na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali. V bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii sa zároveň uvádza, že akvizície sa môžu povoliť, ak sú súčasťou konsolidačného procesu nevyhnutného na obnovenie finančnej stability alebo na zabezpečenie efektívnej hospodárskej súťaže, že proces akvizície by mal byť spravodlivý a že akvizícia by na relevantnom trhu mala zabezpečiť podmienky efektívnej hospodárskej súťaže.

(341)

Banka New TT Bank nebola životaschopnou bankou na samostatnom základe. V memorande o hospodárskej a finančnej politike z 15. mája 2013 sa požadovala konsolidácia tejto banky. Transakciu možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(342)

Na účely akvizície banky New TT Bank nepredložil platnú ponuku žiadny záujemca, ktorý pomoc nedostal, a proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný. Banka teda nevytlačila žiadneho záujemcu, ktorý pomoc nedostal. Keďže akvizíciu schválil Helénsky orgán pre hospodársku súťaž (142), Komisia predpokladá, že výsledok procesu predaja zabezpečuje podmienky efektívnej hospodárskej súťaže v Grécku.

(343)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že akvizícia banky New TT Bank je v súlade s bodom 4 oznámenia o reštrukturalizácii.

(344)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na osobitnú situáciu gréckych bánk (143) a špecifiká akvizície banky New TT Bank je táto akvizícia zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.

(345)

Pokiaľ ide o prevádzkovú ziskovosť, akvizícia banky Nea Proton Bank by mala uľahčiť návrat banky k dlhodobej životaschopnosti, keďže zlúčenie dvoch spoločností na rovnakom geografickom trhu umožňuje realizovať zmysluplné synergie, napríklad v podobe zníženia počtu zamestnancov, zatvorenia pobočiek a zníženia režijných nákladov.

(346)

Akvizícia banky Nea Proton Bank umožňuje banke využiť tieto synergie. Banka získa zákazníkov a vkladateľov a zároveň zatvorí väčšinu pobočiek a racionalizuje informačný systém, ako aj funkcie ústredia. Transakciou sa takisto znížil pomer úverov ku vkladom banky, pretože banka Nea Proton Bank mala nižší pomer úverov ku vkladom. Na konci júna 2013 bol pomer čistých úverov ku vkladom banky približne 135,79 %, zatiaľ čo pomer čistých úverov ku vkladom banky Nea Proton Bank sa pohyboval okolo 52,68 %.

(347)

Na záver možno uviesť, že akvizícia mala pozitívny vplyv na dlhodobú životaschopnosť banky.

(348)

V súlade s bodom 23 oznámenia o reštrukturalizácii by sa pomoc na reštrukturalizáciu nemala použiť na akvizíciu iných spoločností, ale iba na pokrytie nákladov na reštrukturalizáciu, ktoré sú potrebné na obnovenie životaschopnosti.

(349)

Banka kúpila banku Nea Proton Bank za symbolickú cenu (jedno euro), pričom nadobudnutý subjekt sa pred predajom primerane rekapitalizoval. Táto rekapitalizácia zahŕňala krytie budúcich strát z úverov a prevádzkových strát (144). V dôsledku toho sa akvizíciou primerane kapitalizovanej banky za jedno euro nezvýšili kapitálové potreby banky.

(350)

Na záver možno uviesť, že akvizícia banky Nea Proton Bank nie je v rozpore so zásadou, že pomoc by mala byť obmedzená na nevyhnutné minimum.

(351)

V súlade s bodmi 39 a 40 oznámenia o reštrukturalizácii by sa štátna pomoc nemala použiť na akvizíciu konkurenčných podnikov na úkor spoločností, ktoré pomoc nedostali.

(352)

Banka Nea Proton Bank nebola životaschopnou bankou na samostatnom základe. V memorande o hospodárskej a finančnej politike z 15. mája 2013 sa požadovala konsolidácia tejto banky. Akvizíciu možno považovať za súčasť konsolidačného procesu, ktorý je nevyhnutný na obnovenie finančnej stability, ako sa uvádza v bode 41 oznámenia o reštrukturalizácii.

(353)

Komisia zároveň konštatuje, že na účely akvizície banky Nea Proton Bank nepredložil platnú ponuku žiadny záujemca, ktorý pomoc nedostal, a že proces predaja bol otvorený, transparentný a nediskriminačný. Banka teda nevytlačila žiadneho záujemcu, ktorý pomoc nedostal. Keďže akvizíciu schválil Helénsky orgán pre hospodársku súťaž (145), Komisia predpokladá, že výsledok procesu predaja zabezpečuje podmienky efektívnej hospodárskej súťaže v Grécku.

(354)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno konštatovať, že akvizícia banky Nea Proton Bank je v súlade s bodom 4 oznámenia o reštrukturalizácii.

(355)

Komisia dospela k záveru, že vzhľadom na špecifiká akvizície banky Nea Proton Bank je táto akvizícia zlučiteľná s požiadavkami stanovenými v oznámení o reštrukturalizácii.

(356)

Ako sa uvádza v oddieloch 2.1.1 a 2.1.2, problémy, ktorým banka čelila, vyplývajú predovšetkým z gréckej krízy štátneho dlhu a hlbokej recesie v Grécku a južnej Európe. Pokiaľ ide o prvý faktor, grécka vláda stratila prístup na finančné trhy a nakoniec musela dojednať dohodu so svojimi domácimi i medzinárodnými veriteľmi, program zapojenia súkromného sektora, ktorý viedol k zrážke pohľadávok voči štátu o 53,3 %. Okrem toho sa 31,5 % pohľadávok vymenilo za nové grécke štátne dlhopisy s nižšími úrokovými sadzbami a dlhšou dobou splatnosti. Tieto nové grécke štátne dlhopisy v decembri 2012 z gréckych bánk spätne odkúpil štát za cenu v rozpätí od 30,2 % do 40,1 % ich nominálnej hodnoty, čím sa vykryštalizovala ďalšia strata pre grécke banky. Okrem vplyvu programu zapojenia súkromného sektora a spätného odkúpenia dlhu na jej kapitálovú pozíciu banka v období od roku 2010 do polovice roku 2012 zaznamenala aj obrovský odlev vkladov, a to v dôsledku hrozby, že Grécko opustí eurozónu vzhľadom na neudržateľný verejný dlh a hospodársku recesiu.

(357)

Opatrenia B1, B2, B3 a B4 dosiahli výšku 5 839 miliónov EUR, čo je približne výška straty účtovanej v dôsledku programu zapojenia súkromného sektora (5 781 miliónov EUR). V takom prípade a v prípade, že problémy nie sú primárne spôsobené nadmerným riskovaním, sa v bode 14 oznámenia o predĺžení z roku 2013 stanovuje, že Komisia svoje požiadavky zmierni.

(358)

Komisia uznáva, že časť kapitálových potrieb vyplýva z pravidelného vystavenia finančnej inštitúcie riziku štátneho dlhu v jej domovskej krajine. Táto skutočnosť bola zdôraznená aj v odôvodneniach 58 a 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. V dôsledku toho banka nemusí vo svojom pláne reštrukturalizácie v takej miere riešiť problémy morálneho hazardu ako ostatné podporované finančné inštitúcie, ktoré akumulovali nadmerné riziká. Keďže opatrenia pomoci menej narúšajú hospodársku súťaž, opatrenia prijaté na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže by sa mali úmerne zmierniť. Vzhľadom na to, že program zapojenia súkromného sektora a spätné odkúpenie dlhu predstavujú odpustenie dlhu v prospech štátu, odmena štátu za rekapitalizáciu bánk môže byť nižšia.

(359)

Keďže grécke hospodárstvo od roku 2008 pokleslo o 25 %, banka musí prispôsobiť svoju organizáciu, štruktúru nákladov a obchodnú sieť tomuto novému prostrediu s cieľom obnoviť ziskovosť. Bez ohľadu na absenciu otázky morálneho hazardu musí preto banka reštrukturalizovať svoje aktivity v Grécku s cieľom zabezpečiť svoju dlhodobú životaschopnosť.

(360)

Komisia zároveň konštatuje, že vystavenie banky riziku gréckeho štátneho dlhu bolo väčšie ako v prípade niektorých iných bánk v Grécku. V dôsledku toho nemožno všetky straty z gréckych štátnych dlhopisov (strata z programu zapojenia súkromného sektora) pripísať pravidelnému vystaveniu finančnej inštitúcie riziku štátneho dlhu v jej domovskej krajine.

(361)

Druhou príčinou strát banky sú straty z jej úverov poskytnutých gréckym domácnostiam a podnikom. Komisia sa domnieva, že tieto straty sú spôsobené najmä mimoriadne hlbokým a dlhotrvajúcim poklesom HDP približne o 25 % počas obdobia piatich rokov, a nie rizikovými úverovými postupmi banky. Pomoc poskytnutá na pokrytie týchto strát preto nevytvára morálny hazard, ku ktorému dochádza, keď pomoc chráni banku pred následkami rizikového správania v minulosti. Pomoc má teda menej rušivý účinok (146).

(362)

Zdrojom časti kapitálových potrieb a strát z úverov sú však niektoré medzinárodné dcérske spoločnosti (v Rumunsku, Bulharsku, Poľsku a na Ukrajine). Napríklad v roku 2012 banka zaúčtovala straty v Rumunsku, Bulharsku a na Ukrajine, pričom tieto dcérske spoločnosti čerpali vnútroskupinové financovanie vo výške 1,8 miliardy EUR.

(363)

Zo záťažových testov vykonaných v roku 2012 s cieľom stanoviť kapitálové potreby banky takisto vyplynulo, že časť kapitálových potrieb bola spôsobená stratami zo zahraničných úverov. Podľa projekcií úverových strát dosiahli straty z týchto úverov výšku 1 228 miliónov EUR v prípade základného scenára a 1 622 miliónov EUR v prípade nepriaznivého scenára.

(364)

Na záver možno uviesť, že bod 14 oznámenia o predĺžení z roku 2011 sa vzťahuje na významnú časť strát a z nich vyplývajúcu potrebu pomoci, čo Komisii umožňuje, aby zmiernila svoje požiadavky. Potreba pomoci čiastočne vyplýva zo strát z gréckych úverov v dôsledku mimoriadne hlbokej a dlhej recesie, a nie z rizikových úverov. Pomoc poskytnutá za takýchto okolností nevytvára morálny hazard, a má preto menej rušivý účinok.

(365)

Na záver je potrebné dodať, že potreba pomoci čiastočne vyplýva z riskovania banky, najmä pokiaľ ide o jej zahraničné dcérske spoločnosti a jej vyššiu držbu gréckych štátnych dlhopisov.

(366)

Plánom reštrukturalizácie sa musí zabezpečiť, aby finančná inštitúcia dokázala do konca obdobia reštrukturalizácie obnoviť svoju dlhodobú životaschopnosť (oddiel 2 oznámenia o reštrukturalizácii). V tomto prípade je obdobie reštrukturalizácie vymedzené ako obdobie začínajúce dátumom prijatia tohto rozhodnutia a končiace 31. decembrom 2018.

(367)

V súlade s bodmi 9 až 11 oznámenia o reštrukturalizácii predložilo Grécko rozsiahly a podrobný plán reštrukturalizácie, v ktorom poskytlo úplné informácie o obchodnom modeli banky. V pláne sa zároveň uvádzajú príčiny problémov, ktoré banku postihli, ako aj opatrenia prijaté na riešenie všetkých otázok životaschopnosti banky. V pláne reštrukturalizácie sa opisuje predovšetkým zvolená stratégia na zachovanie prevádzkovej efektívnosti banky a riešenie vysokej miery nesplácaných úverov, nízkej prevádzkovej efektívnosti, zraniteľnosti likvidity a kapitálovej pozície, ako aj jej zahraničných podnikov, ktorých financovanie a kapitál závisí od materskej spoločnosti.

(368)

Pokiaľ ide o likviditu a závislosť banky od financovania z prostriedkov Eurosystému, v pláne reštrukturalizácie sa predpokladá obmedzený rast veľkosti súvahy v Grécku, pričom vkladová základňa by mala opäť narásť. Závislosť od núdzovej likvidity, ktorá je už nižšia, sa bude naďalej znižovať, čo banke tiež pomôže znížiť náklady na svoje financovanie.

(369)

Záväzok týkajúci sa pomeru úverov k vkladom uvedený v odôvodnení 127 zaručuje, že štruktúra súvahy banky bude do konca obdobia reštrukturalizácie udržateľná. Predaj cenných papierov a iných vedľajších aktivít takisto posilní likvidnú pozíciu banky a zabezpečí jej nezávislosť od veľkoobchodných trhov. Vzhľadom na napätú likvidnú pozíciu banky môže Komisia prijať žiadosť gréckych orgánov o oprávnenie poskytovať banke likviditu prostredníctvom opatrenia poskytnutia záruky a opatrenia štátnych dlhopisov v rámci plánu podpory gréckych bánk.

(370)

S cieľom znížiť svoje náklady na financovanie sa banka tiež zaviazala k ďalšiemu znižovaniu úrokových sadzieb, ktoré vypláca na vklady, ako sa uvádza v odôvodnení 127. Komisia konštatuje, že takéto zníženie nákladov na vklady bude kľúčovým faktorom, ktorý prispeje k zlepšeniu rezervnej ziskovosti banky.

(371)

Banka od začiatku krízy výrazne racionalizovala svoju obchodnú sieť v Grécku znížením počtu pobočiek a zamestnancov. Do roku 2018 poklesnú celkové náklady banky o ďalších […] % v porovnaní s rokom 2013 (147). Na dosiahnutie tohto cieľa sa banka zaviazala k 31. decembru 2017 znížiť počet svojich pobočiek a zamestnancov v Grécku na maximálne […] pobočiek a […] zamestnancov s maximálnymi celkovými nákladmi v Grécku vo výške 800 miliónov EUR. Očakáva sa, že pomer nákladov a výnosov bude na konci obdobia reštrukturalizácie pod úrovňou […] %. Komisia sa domnieva, že plán reštrukturalizácie zachováva efektívnosť banky v novom trhovom prostredí.

(372)

Ďalšou kľúčovou oblasťou je riadenie nesplácaných úverov, pretože tieto úvery k 31. decembru 2013 predstavovali 29,4 % portfólia (148). Banka plánuje zriadiť špecializované oddelenie pre riadenie nesplácaných úverov. Zaviazala sa tiež dodržiavať prísne normy v súvislosti s úverovou politikou s cieľom v každej fáze úverového procesu maximalizovať hodnotu pre banku, ako sa uvádza v odôvodneniach 131 a 132.

(373)

Keďže k 31. decembru 2013 vlastnil HFSF 95,23 % akcií banky, veľmi dôležitá je aj otázka správy a riadenia banky. Vzhľadom na doterajšie skúsenosti s gréckymi bankami v štátnom vlastníctve bol medzi bankou a HFSF v roku 2013 dohodnutý špecifický rámec vzťahu. Na základe uvedenej dohody sú bežné obchodné aktivity banky chránené pred nadmernými zásahmi hlavného akcionára a zároveň sa zabezpečuje, aby HFSF mohol monitorovať realizáciu plánu reštrukturalizácie a prostredníctvom vhodných konzultačných postupov predchádzať rizikovým krokom vedenia banky. Banka sa tiež zaviazala pozorne kontrolovať svoju expozíciu prepojeným dlžníkom.

(374)

V zákone o HFSF v znení zmien z roku 2014 sa stanovuje, že akcie, ktoré HFSF upísal počas rekapitalizácie na jar 2013, sa stanú akciami bez hlasovacieho práva, ak bude aspoň 50 % navýšenia kapitálu v roku 2014 upísaných súkromnými investormi. Pokiaľ ide o obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, Komisia by kontrolu poskytnutú súkromným akcionárom hodnotila pozitívne, ak by do banky investovali významné množstvo vlastných prostriedkov. Komisia konštatuje, že obmedzenie hlasovacích práv HFSF sa nebude vzťahovať na hlasovania týkajúce sa stanov banky alebo podnikových udalostí alebo iných strategických rozhodnutí. Komisia pozitívne hodnotí skutočnosť, že ak banka nezrealizuje svoj plán reštrukturalizácie, HFSF automaticky opäť získa hlasovacie práva v plnom rozsahu. Tieto ustanovenia zaručujú, že aj keď HFSF nebude zasahovať do každodenných operácií banky, môže chrániť svoje záujmy ako akcionár a ako orgán zodpovedný za zabezpečovanie správnej realizácie plánu reštrukturalizácie.

(375)

Ako vyplýva z odôvodnení 362 a 363, niektoré medzinárodné aktivity banky v minulosti vyčerpali jej kapitál, likviditu a ziskovosť.

(376)

V pláne reštrukturalizácie sa počíta s posunom obchodného modelu banky smerom, ktorý banku zameria viac na […]. Banka už odpredala svoju neziskovú dcérsku spoločnosť v Poľsku, banku EFG Poland. Začala tiež s racionalizáciou ostatných dcérskych spoločností s cieľom posilniť proces upisovania úverov a znížiť likvidnú medzeru dcérskych spoločností. Plánuje odpredať […] dcérsku spoločnosť […] (149). Bude tiež naďalej reštrukturalizovať operácie dcérskych spoločností […] a […] pred ich možným neskorším odpredajom, ako sa uvádza v odôvodnení 116.

(377)

Celková ziskovosť zahraničných operácií bude obnovená od roku […]. V rovnakom čase dosiahnu finančné prostriedky poskytnuté zahraničným dcérskym spoločnostiam úroveň zníženú o […] v porovnaní s úrovňou k 31. decembru 2012.

(378)

Komisia sa preto domnieva, že banka tieto zahraničné dcérske spoločnosti dostatočne reštrukturalizuje a obmedzí ich veľkosť s cieľom v budúcnosti zabrániť vzniku ďalších kapitálových potrieb a nedostatku likvidity. Záväzok uvedený v odôvodnení 128, podľa ktorého sa má banka vyhnúť vkladom veľkých objemov kapitálu do svojich zahraničných dcérskych spoločností, zároveň zaisťuje, že zahraničné dcérske spoločnosti nebudú predstavovať hrozbu pre kapitál alebo likviditu.

(379)

Podľa základného scenára, ktorý je opísaný v oddiele 2.4, dokáže banka na konci obdobia reštrukturalizácie dosiahnuť výnos umožňujúci pokryť všetky jej náklady a zabezpečiť primeranú návratnosť vlastného kapitálu pri zohľadnení jej rizikového profilu. Návratnosť vlastného kapitálu banky sa v roku 2018 podľa základného scenára zvýši na úroveň […] %. Zároveň sa očakáva, že kapitálová pozícia banky sa udrží na uspokojivej úrovni, pretože koeficient kapitálovej primeranosti od roku 2014 neklesne pod […] %.

(380)

Komisia na záver berie do úvahy aj nepriaznivý scenár opísaný v pláne reštrukturalizácie banky, ktorý predložili grécke orgány. Tento nepriaznivý scenár je založený na súbore predpokladov, s ktorými HFSF súhlasil. Zohľadňuje sa v ňom dlhšia a hlbšia recesia a tiež väčšia deflácia cien nehnuteľností (150). Podľa plánu reštrukturalizácie dokáže banka odolať primeranej miere záťaže, pretože, ako sa uvádza v prípade nepriaznivého scenára, na konci obdobia reštrukturalizácie bude naďalej zisková, dosiahne návratnosť vlastného kapitálu […] % a pomer základného kapitálu Tier 1 v roku 2018 na úrovni […] %.

(381)

Záťažové testy z roku 2013, ktoré uskutočnila Bank of Greece, potvrdzujú, že výška dodatočného kapitálu, ktorý sa získa v roku 2014, t. j. 2 864 miliónov EUR, postačuje na to, aby banka v období reštrukturalizácie prekonala krízovú situáciu podľa základného scenára. Banka tiež predloží banke Bank of Greece plán podmieneného kapitálu uvádzajúci opatrenia, ktoré sa majú vykonať v prípade, že sa hospodárske prostredie bude naďalej zhoršovať. Komisia pripomína, že pri vyhodnocovaní kapitálových potrieb v základnom scenári Bank of Greece už zohľadnila niekoľko úprav, ktoré viedli k zvýšeniu odhadovaných kapitálových potrieb v porovnaní s kapitálovými potrebami, ktoré odhadla banka vo vlastnom základnom scenári. Kapitálové potreby v základnom scenári, ktoré odhadla Bank of Greece, je preto možné považovať za druh záťažového testu. Na záver posúdenia životaschopnosti banky možno poznamenať, že Komisia nevyžaduje, aby mala banka vopred dostatok kapitálu na pokrytie kapitálových potrieb v záťažovom scenári podľa odhadu banky Bank of Greece, pretože tieto odhadované hodnoty zodpovedajú vysokej miere záťaže.

(382)

Okrem toho sa pozitívne hodnotí skutočnosť, že banka nebude viac investovať do listín na neinvestičnom stupni, čo prispeje k zachovaniu jej kapitálovej a likvidnej pozície.

(383)

Komisia preto môže vyvodiť záver, že banka prijala dostatočné opatrenia na riešenie otázok životaschopnosti v oblasti gréckych domácich bankových aktivít a zahraničných aktivít.

(384)

Ako sa uvádza v oznámení o reštrukturalizácii, banky a ich zainteresované strany sa musia na reštrukturalizácii podieľať v najväčšej možnej miere, aby sa zabezpečilo, že pomoc bude obmedzená na nevyhnutné minimum. Banky by mali na financovanie reštrukturalizácie využívať svoje vlastné zdroje, napríklad predajom aktív, zatiaľ čo zainteresované strany by podľa možnosti mali absorbovať straty banky. Záväzky prijaté bankou by mali zabezpečiť, aby boli použité vlastné zdroje a aby pôvodní akcionári a súkromní investori, ktorí sú držiteľmi hybridného kapitálu banky, prispievali k reštrukturalizácii.

(385)

Banka odpredala významné podniky s cieľom zvýšiť svoju kapitálovú primeranosť. Odpredajom veľkej poľskej a tureckej dcérskej spoločnosti zlepšila svoju kapitálovú pozíciu približne o 750 miliónov EUR. Tieto odpredaje tiež zlepšili likvidnú pozíciu banky. Navýšenie základného imania banky Eurobank Properties umožnilo banke zvýšiť svoj kapitál o 200 miliónov EUR.

(386)

V pláne reštrukturalizácie sa počíta s odpredajom ďalších aktív v […] a […]. Banka sa konkrétne zaviazala znížiť výšku svojich zahraničných aktív na 8,77 miliardy EUR. Vzhľadom na znižovanie zadlženosti a uskutočnené odpredaje a po tomto dodatočnom znížení veľkosti sa výrazne zmenší geografický vplyv banky v […]

(387)

Banka sa tiež zaviazala, že bude ďalej znižovať rozsah svojich zahraničných aktivít v prípade, že bude potrebovať kapitálovú injekciu od HFSF presahujúcu 1 miliardu EUR. V uvedenom prípade by banka znížila svoje portfólio medzinárodných aktív na úroveň nižšiu ako 3,5 miliardy EUR. Ak bude kapitálová injekcia prostredníctvom opatrenia C nižšia ako 1 miliarda EUR, súkromní investori uskutočnia vklady najmenej vo výške 1,5 miliardy EUR, t. j. vyššie ako HFSF. Väčšia účasť súkromných investorov by výrazne znížila výšku potrebnej pomoci a viedla by k lepšiemu prerozdeleniu bremena.

(388)

Banka sa tiež zaviazala odpredať svoju veľkú a ziskovú dcérsku poisťovaciu spoločnosť.

(389)

S cieľom obmedziť svoje kapitálové potreby sa banka zaviazala, že nebude využívať kapitál na podporu alebo zväčšovanie svojich zahraničných dcérskych spoločností, ako sa uvádza v odôvodnení 128. Zo záväzkov navyše vyplýva, že banka nebude vykonávať ďalšie akvizície.

(390)

Banka sa tiež zapojila do rozsiahleho programu znižovania nákladov, ako sa uvádza v bode 2.4.2. Jej náklady budú do roku 2018 ďalej klesať. […]

(391)

Grécko sa zaviazalo, že banka do […] nevyplatí žiadnemu zamestnancovi alebo vedúcemu pracovníkovi celkovú ročnú odmenu (mzdu, príspevky na dôchodkové poistenie, bonus) vyššiu ako […]. Grécko sa okrem toho zaviazalo, že ak bude HFSF musieť upísať akékoľvek akcie banky, uplatní sa mzdový strop v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013 (151).

(392)

Rekapitalizáciou na jar 2013 sa existujúci akcionári banky výrazne zredukovali (opatrenie B4). Majetková účasť existujúcich akcionárov sa znížila zo 100 % pred rekapitalizáciou jar 2013 len na 1,44 %. Komisia ďalej poukazuje na to, že banka od roku 2008 nevyplatila žiadne hotovostné dividendy. Komisia tiež kladne hodnotí skutočnosť, že HFSF vloží dodatočný kapitál iba vtedy, ak ho banka nedokáže získať na trhu za cenu, ktorá sa považuje za primeranú a ktorá bude stanovená na základe dvoch nezávislých odhadov.

(393)

Držitelia podriadených dlhov banky prispeli k financovaniu nákladov na reštrukturalizáciu banky. Banka vykonala niekoľko analýz riadenia pasív s cieľom vytvoriť kapitál. Celková výška vymenených pasív predstavovala 748 miliónov EUR s kapitálovým ziskom 565 miliónov EUR, ako sa uvádza v odôvodneniach 122 a 123.

(394)

Nástroje, ktoré sú stále nesplatené, podliehajú zákazu vyplácania kupónov opísanému v odôvodnení 133. Z tohto dôvodu sa Komisia domnieva, že je zabezpečené dostatočné rozdelenie bremena medzi súkromných hybridných investorov banky a že v tomto ohľade sú splnené požiadavky oznámenia o reštrukturalizácii.

(395)

Na záver možno uviesť, že s prihliadnutím na ustanovenia v oddiele 7.6.1 sa Komisia domnieva, že Grécko s cieľom obmedziť opatrenia pomoci A, B1, B2, B3 a B4 na nevyhnutné minimum vykonalo dostatočné opatrenia v súvislosti s vlastným príspevkom a s rozdelením bremena.

(396)

Oznámenie o bankovníctve z roku 2013 dopĺňa oznámenie o reštrukturalizácii a vyzýva sa v ňom k lepšiemu rozdeleniu bremena a k tomu, aby banky, ktoré získali kapitálovú podporu, prijali ďalšie opatrenia na obmedzenie pomoci na minimum. V bode 29 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 sa požaduje, aby členský štát preukázal, že všetky opatrenia na obmedzenie takejto pomoci na minimum boli využité v maximálnej možnej miere. Na tento účel musí členský štát predložiť plán navýšenia kapitálu, zabezpečiť primerané rozdelenie bremena medzi akcionárov a podriadených veriteľov a zabrániť odlevu prostriedkov pred prijatím rozhodnutia o reštrukturalizácii. Podľa oznámenia o bankovníctve z roku 2013 by plán navýšenia kapitálu mal zahŕňať predkupné práva pri emisii, nepovinné analýzy riadenia pasív, odpredaje s cieľom navýšiť kapitál, opatrenia na znižovanie zadlženosti, opatrenia na udržanie výnosov a ďalšie opatrenia, napríklad prísnu politiku nákladov a odmeňovania.

(397)

V bode 47 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 sa stanovuje, že v prípade zistenia nedostatku kapitálu musí banka zabrániť odlevu finančných prostriedkov prostredníctvom súboru opatrení, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnaký výsledok ako bežné zákazy vyplácania dividend a kupónov, zákazy akvizície, zákazy vedúceho postavenia pri stanovovaní cien alebo zákazy reklamy. Komisia konštatuje, že banka už tieto zákazy rešpektuje, pretože sú uvedené v zozname záväzkov, ktoré predložilo Grécko, ako sa uvádza v odôvodnení 133, a že banka od roku 2008 nevyplatila žiadne hotovostné dividendy.

(398)

Záväzok rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C) zaisťuje rezervu na absorbovanie budúcich strát, ako bolo stanovené na základe záťažového testu, ktorý Bank of Greece vykonala v roku 2013 a zverejnila 6. marca 2014. Z výsledkov záťažového testu vyplýva, že banka potrebuje na pokrytie budúcich strát v stresovom scenári dodatočný kapitál vo výške 2 945 miliónov EUR. Opatrenie C sa vzťahuje len na kapitálové potreby, ktoré pretrvávajú, pretože i) nie je možné ich pokryť prostredníctvom ďalších odpredajov alebo opatrení na zvýšenie kapitálu (Komisia sa domnieva, že banka analyzovala všetky potenciálne odpredaje a zaviazala sa ku všetkým, ktoré môžu znížiť kapitálové potreby v rámci plánu navýšenia kapitálu predloženého banke Bank of Greece) a pretože ii) ich nepokrývajú súkromní investori v rámci navýšenia základného imania, ktoré sa uskutoční v apríli 2014. Z tohto dôvodu z neho banka nezíska žiadny prebytok kapitálu.

(399)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 385 až 395, banka prijala opatrenia na obmedzenie potrebného kapitálu na minimum už pred vykonaním záťažového testu. Ak banka v rámci súčasnej analýzy navyšovania kapitálu dokáže získať väčšinu potrebného kapitálu od súkromných investorov a ďalšia pomoc, ktorú vyplatí HFSF, bude nižšia ako 1 miliarda EUR, nebude potrebný žiadny ďalší príspevok banky. Ak však bude výška pomoci vyplatenej prostredníctvom opatrenia C presahovať túto úroveň, bolo by vhodné, aby banka odpredala viac aktivít.

(400)

V súvislosti s rozdelením bremena sa v oznámení o bankovníctve z roku 2013 stanovuje, že pred poskytnutím pomoci v podobe kapitálovej podpory sa na základe primeraného rozdelenia bremena určí podiel príspevkov akcionárov, držiteľov hybridného kapitálu a držiteľov podriadených dlhov. Komisia konštatuje, že Grécko upravilo svoj vnútroštátny legislatívny rámec s cieľom zabezpečiť, aby podriadení veritelia prispievali na náklady spojené s reštrukturalizáciou banky pred vložením akéhokoľvek dodatočného kapitálu do banky. Komisia zároveň konštatuje, že Grécko sa zaviazalo vykonať opatrenia stanovené v článku 6a zákona o HFSF v znení zmien z roku 2014, na základe ktorých bude nedostatok kapitálu podľa potreby rozdelený medzi držiteľov kapitálových nástrojov iných podriadených pasív. Aj keď sa uvedené rozdelenie bremena uskutoční až po záväzku rekapitalizácie z roku 2014 (opatrenie C), Komisia sa vzhľadom na bod 45 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 domnieva, že ak by povinná konverzia podriadeného dlhu a hybridného kapitálu mala nastať už v okamihu záväzku, výsledky by boli neprimerané. Ak by banka mala získať dostatok súkromného kapitálu na pokrytie všetkých kapitálových potrieb, ako je stanovené v záťažovom teste, ktorý vykonala Bank of Greece, konverzia držiteľov podriadených dlhov by bola neprimeraná. Záväzok Grécka zachrániť podriadených veriteľov pomocou vnútorných zdrojov pred tým, ako sa banke vyplatí akákoľvek kapitálová podpora, preto postačuje na zabezpečenie správneho rozdelenia bremena.

(401)

S cieľom zabezpečiť, aby sa vlastníci banky počas obdobia reštrukturalizácie v najväčšej možnej miere podieľali na obnove dostatočného kapitálového základu, sa Grécko zaviazalo, že do skončenia obdobia reštrukturalizácie si banka ponechá dividendy a nebude vyplácať žiadne kupóny, ktoré nie je povinná platiť zo zákona. Banka preto v súlade s bodom 26 oznámenia o reštrukturalizácii a bodom 47 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 nebude využívať štátnu pomoc na platby na vlastné zdroje, ak na vykonanie týchto platieb nebude k dispozícii dostatočný zisk.

(402)

Banka sa tiež zaviazala, že do 31. decembra 2017 nevyplatí žiadnemu zamestnancovi alebo vedúcemu pracovníkovi celkovú ročnú odmenu (mzdu, príspevky na dôchodkové poistenie, bonus) vyššiu ako celková ročná odmena guvernéra banky Bank of Greece (bez prihliadnutia na možnosť, že sa guvernér dobrovoľne vzdá časti odmeny). Grécko sa okrem toho zaviazalo, že ak bude HFSF musieť upísať akékoľvek akcie banky, uplatní sa mzdový strop v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013 (152).

(403)

Komisia musí posúdiť, či tento záväzok zahŕňajúci dva scenáre spĺňa požiadavky stanovené v oznámení o bankovníctve z roku 2013.

(404)

V prípade prvého scenára, v ktorom HFSF v skutočnosti nevloží do banky nový kapitál, sa pomoc zakotvená v opatrení C obmedzí len na záväzok upísania navýšenia kapitálu a HFSF nevyplatí ani jedno euro, pretože všetky nové akcie upíšu súkromní investori. V oznámení o bankovníctve z roku 2013 sa stanovuje, že po splatení pomoci sa obmedzenie odmien môže ukončiť. Pomoc zahrnutá v takomto záväzku upísania vo vzťahu k potenciálnemu navýšeniu základného imania však nemôže byť splatená, ak sa príslušný záväzok nikdy nezrealizuje (keďže štát banke nevyplatil žiadne peniaze). Za takých okolností môže Komisia súhlasiť s tým, aby sa po stanovenú dobu uplatňovalo obmedzenie odmien. Komisia sa domnieva, že záväzok Grécka, ktorý platí do 31. decembra 2017 (t. j. tri roky a osem mesiacov, ktoré uplynú jeden rok pred ukončením plánu reštrukturalizácie), predstavuje správne uplatňovanie posledného odseku bodu 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013. Keďže ročná odmena guvernéra banky Bank of Greece je nižšia ako strop stanovený v druhom odseku bodu 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013 a uvedený záväzok sa bude vzťahovať na celú skupinu, Komisia sa domnieva, že záväzok, ktorý Grécko navrhlo pre prípad, že by HSFS neupísal žiadny podiel v rámci plánovaného navýšenia kapitálu, je v súlade s bodom 38 oznámenia o bankovníctve z roku 2013.

(405)

V prípade druhého scenára, v ktorom by HFSF musel upísať akýkoľvek podiel banky, sa Grécko zaviazalo upraviť záväzok tak, aby bol v súlade s oznámením o bankovníctve z roku 2013. Komisia konštatuje, že ak by HFSF upísal akýkoľvek podiel, obmedzenie odmien by sa malo upraviť tak, aby sa skončilo súčasne s ukončením plánu reštrukturalizácie (31. decembra 2018) alebo po uskutočnení transakcie, ktorou bude splatená poskytnutá pomoc, podľa toho, čo nastane skôr, aby sa zachoval súlad s oznámením o bankovníctve z roku 2013. Keďže banka nemôže splatiť kmeňové akcie, Komisia akceptuje, aby sa predaj akcií na sekundárnom trhu so ziskom mohol rovnocenne považovať za splatenie pomoci.

(406)

Na záver možno konštatovať, že v prípade obidvoch scenárov je záväzok Grécka obmedziť odmeny v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2013.

(407)

Pokiaľ ide o odmenu štátu, v oznámení o predĺžení z roku 2011 sa vyžaduje, aby sa nové akcie po úprave zohľadňujúcej zníženie emitovali s diskontom z trhovej ceny. Komisia konštatuje, že cieľom tejto požiadavky je zabezpečiť, aby štát získal dostatočnú odmenu za svoj akciový podiel v banke a aby sa predchádzajúci akcionári primerane zredukovali. V prípade opatrenia C je už štát hlavným akcionárom banky a vlastní viac ako 90 % akcií. Príliš veľký diskont z trhovej ceny by preto viedol k zníženiu odmeny štátu pri opatrení B4 a môže mať za následok pomoc investorom, ak by zľava podceňovala hodnotu banky. Aby sa tejto situácii predišlo, nesmie byť cena upisovania nižšia, ako je minimálna cena stanovená na základe dvoch hodnotení nezávislých odhadcov. Podrobné pravidlá stanovenia cien preto chránia HFSF pred neprimeraným znížením novými investormi a zároveň zabezpečujú, že HFSF bude upisovať nové akcie za cenu, ktorá odráža hodnotu banky. Za týchto okolností môže Komisia súhlasiť s možnosťou emitovať nové akcie s menším diskontom z aktuálnej trhovej ceny, ako sa predpokladalo v oznámení o predĺžení z roku 2011, a považuje minimálnu cenu za prijateľnú.

(408)

Ak by sa akcie emitovali za vyššiu cenu, hrozí, že by to odradilo súkromných investorov od účasti na navýšení základného imania, čo by následne obmedzilo navyšovanie súkromného kapitálu.

(409)

Komisia preto v prípade opatrenia C považuje mieru vlastného príspevku a rozdelenia bremena za vhodnú.

(410)

Komisia konštatuje, že v porovnaní s celkovou poskytnutou štátnou rekapitalizáciu je miera vlastného príspevku a rozdelenia bremena v podobe predaja aktív oveľa nižšia ako miera, ktorú by Komisia zvyčajne považovala za dostatočnú. Vzhľadom na ustanovenia v oddiele 7.6.1, na základe ktorých môže Komisia súhlasiť s nižšou mierou vlastného príspevku a rozdelenia bremena, však možno konštatovať, že plán reštrukturalizácie zabezpečuje dostatočné opatrenia vlastného príspevku a rozdelenia bremena.

(411)

Plán reštrukturalizácie je tiež v súlade s požiadavkami oznámenia o bankovníctve z roku 2013, pokiaľ ide o opatrenie C.

(412)

V oznámení o reštrukturalizácii sa vyžaduje, aby boli v pláne reštrukturalizácie predložené opatrenia na obmedzenie narušenia hospodárskej súťaže zaisťujúce konkurencieschopnosť bankového sektora. Týmito opatreniami by sa zároveň mali riešiť otázky morálneho hazardu a malo by sa zabezpečiť, aby štátna pomoc nebola využívaná na financovanie protisúťažného správania.

(413)

V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že pri posudzovaní výšky pomoci a výsledného narušenia hospodárskej súťaže musí Komisia vziať do úvahy absolútnu aj relatívnu výšku poskytnutej štátnej pomoci, ako aj mieru rozdelenia bremena a pozíciu finančnej inštitúcie na trhu po reštrukturalizácii. V tejto súvislosti Komisia pripomína, že banka získala od štátu kapitál vo výške 16 % jej rizikovo vážených aktív (s vylúčením opatrenia C). Opatrením C sa banka zaväzuje vložiť ďalších 2 864 miliónov EUR, v dôsledku čoho dosiahne celková kapitálová pomoc výšku 23,7 % rizikovo vážených aktív banky. Okrem kapitálovej podpory banka získala aj podporu likvidity. Banka získala záruky likvidity, ktoré predstavovali 13 600 miliónov EUR k 15. aprílu 2011 a 13 932 miliónov EUR k 30. novembru 2013, čo zodpovedá 17 % súvahy banky k danému dátumu. Banka zároveň 31. decembra 2012 získala štátom zaručenú likviditu vo výške 12 miliárd EUR, ktorá zodpovedala 18 % súvahy banky k uvedenému dátumu. Potreba zaviesť opatrenia na obmedzenie možného narušenia hospodárskej súťaže je preto vzhľadom na uvedenú relatívne veľkú výšku pomoci opodstatnená. Trhové podiely banky v Grécku sú navyše vysoké; k 31. decembru 2012 dosahovali výšku 17 % v prípade úverov a 12 % v prípade vkladov. Akvizíciou banky New TT Bank a banky Nea Proton Bank sa trhové podiely banky v septembri 2013 zvýšili na 20,7 % úverov a 18,8 % vkladov (153).

(414)

Komisia pripomína, že problémy banky boli spôsobené najmä vonkajšími šokmi, ako je grécka kríza štátneho dlhu a dlhotrvajúca recesia, ktorá narúšala grécke hospodárstvo od roku 2008, ako sa uvádza v odôvodnení 69 rozhodnutia o začatí konania v prípade banky Eurobank. Potreba riešiť otázky morálneho hazardu nie je taká naliehavá, pretože banka nepodstupovala neprimerané riziká. Ako sa uvádza v oddiele 7.6.1, opatrenia pomoci majú vzhľadom na tieto faktory menej rušivý účinok, čo znižuje aj potrebu prijať opatrenia proti narušeniu hospodárskej súťaže. Na základe uvedených dôvodov môže Komisia výnimočne súhlasiť, že aj napriek veľkej výške podpory sa v pláne reštrukturalizácie nepredpokladá znižovanie súvahy a úverov v Grécku.

(415)

Komisia však poznamenáva, že štátna rekapitalizácia umožnila banke pokračovať v bankových aktivitách na zahraničných trhoch a poisťovacích aktivitách v Grécku.

(416)

V tejto súvislosti Komisia okrem znižovania zadlženosti a reštrukturalizácie, ktoré sa už realizovali, upozorňuje na záväzok banky predať svoje poisťovacie činnosti do […], znížiť veľkosť svojich medzinárodných aktív do 31. decembra 2018, čo pravdepodobne povedie k ďalším odpredajom v […] a […], a tiež vyhnúť sa použitiu pomoci na financovanie rastu týchto podnikov. Komisia považuje za primerané, aby bolo zníženie zahraničných aktív rozsiahlejšie v prípade, že HFSF vyplatí banke v rámci opatrenia C dodatočnú kapitálovú pomoc vyššiu ako 1 miliarda EUR. Ako sa uvádza v odôvodnení 295, v dôsledku tejto platby by poskytnutá pomoc narúšala hospodársku súťaž viac ako v prípade záväzku podieľať sa na navýšení kapitálu. Ak by však bol dodatočný vložený kapitál nižší ako 1 miliarda EUR, znamenalo by to väčšiu účasť súkromných investorov, a to najmenej vo výške 1,5 miliardy EUR. Okrem toho by väčšia účasť súkromných investorov predstavovala ďalšie rozdelenie bremena, ako je vysvetlené v odôvodnení 388. V bode 31 oznámenia o reštrukturalizácii sa uvádza, že pri posudzovaní opatrení rozdelenia bremena sa bude brať do úvahy cena zaplatená za pomoc poskytnutú od štátu, ako aj miera rozdelenia bremena. Ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže sa preto bude zamedzovať, ak HFSF vloží menej ako 1 miliardu EUR.

(417)

Grécko sa takisto zaviazalo k zákazu akvizície s cieľom zaistiť, že banka nebude používať štátnu pomoc na nadobudnutie nových podnikov. Tento zákaz pomáha zabezpečiť, aby sa pomoc použila výlučne na podporu obnovenia životaschopnosti gréckych bankových aktivít a nie napríklad na rast na zahraničných trhoch.

(418)

Záväzok znížiť úroky z gréckych vkladov, ktoré stúpli na neudržateľne vysokú úroveň, zároveň zaisťuje, že pomoc nebude použitá na financovanie neudržateľných stratégií prijímania vkladov, ktoré narúšajú hospodársku súťaž na gréckom trhu. Podobne záväzok realizovať prísne pravidlá, pokiaľ ide o tvorbu cien nových úverov na základe riadneho posúdenia úverového rizika, bude brániť banke narúšať hospodársku súťaž na gréckom trhu nevhodnými stratégiami cien úverov pre klientov.

(419)

Vzhľadom na osobitnú situáciu opísanú v oddiele 7.6.1 a na opatrenia plánu reštrukturalizácie sa Komisia domnieva, že existujú dostatočné záruky proti narušeniu hospodárskej súťaže.

(420)

Podľa oddielu 5 oznámenia o reštrukturalizácii je potrebné pravidelne vypracúvať správy, aby Komisia mohla overiť správne vykonávanie plánu reštrukturalizácie. Ako sa uvádza v záväzkoch (154), Grécko zabezpečí, aby monitorovací správca, ktorého už banka so súhlasom Komisie vymenovala, monitoroval záväzky Grécka týkajúce sa činností reštrukturalizácie v Grécku a v zahraničí, správy a riadenia a obchodných operácií. Komisia sa preto domnieva, že je zabezpečené primerané monitorovanie vykonávania plánu reštrukturalizácie.

(421)

Komisia sa domnieva, že Grécko neoprávnene realizovalo opatrenia pomoci SA.34825 (2012/C), SA.34825 (2014/N), SA.36006 (2013/NN), SA.34488 (2012/C, ex 2012/NN) SA.31155 (2013/C) (2013/NN), čím porušilo článok 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, pretože ich realizovalo pred ich formálnym oznámením. Komisia sa však domnieva, že plán reštrukturalizácie, pokiaľ sa vykoná spoločne so záväzkami uvedenými v prílohách, zabezpečuje obnovenie dlhodobej životaschopnosti banky, je postačujúci, pokiaľ ide o rozdelenie bremena a vlastného príspevku, a je vhodný a primeraný na vyváženie účinkov opatrení pomoci narúšajúcich hospodársku súťaž, ktoré sa posudzujú v tomto rozhodnutí. Plán reštrukturalizácie a predložené záväzky spĺňajú kritériá oznámenia o reštrukturalizácii, a preto sa opatrenia pomoci môžu považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom,

a)

núdzová likvidita, ktorú banke Eurobank Ergasias SA. (ďalej len „Eurobank“) poskytla Bank of Greece a ktorú zaručuje Helénska republika (opatrenie L2);

b)

druhá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 1 341 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol Helénsky fond finančnej stability (ďalej len „HFSF“) v decembri 2012 (opatrenie B2);

c)

záväzný prísľub vo výške 528 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF 21. decembra 2012 (opatrenie B3);

d)

rekapitalizácia vo výške 5 839 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2013 (opatrenie B4);

e)

záväzok rekapitalizácie vo výške 2 864 miliónov EUR, ktorý poskytol HFSF v nadväznosti na navýšenie základného imania vo výške 2 864 miliónov EUR, ktoré bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov 12. apríla 2014 v zmysle zákona o HFSL č. 3864/2010 v znení zmien (opatrenie C);

f)

kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF 28. augusta 2013 (opatrenie NP3).

a)

kapitálová injekcia vo výške 950 miliónov EUR, ktorú poskytlo Grécko banke Eurobank v máji 2009 v rámci plánu rekapitalizácie (opatrenie A);

b)

núdzová likvidita vo výške 12 miliárd EUR k 31. decembru 2012, ktorú banke Eurobank poskytla Bank of Greece a ktorú zaručuje Grécko od júla 2011 (opatrenie L2);

c)

prvá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 3 970 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2012 (opatrenie B1);

d)

druhá preklenovacia rekapitalizácia vo výške 1 341 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v decembri 2012 (opatrenie B2);

e)

záväzný prísľub vo výške 528 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF 21. decembra 2012 (opatrenie B3);

f)

rekapitalizácia vo výške 5 839 miliónov EUR, ktorú banke Eurobank poskytol HFSF v máji 2013 (opatrenie B4);

g)

záväzok rekapitalizácie vo výške 2 864 miliónov EUR, ktorý banke Eurobank poskytol HFSF v nadväznosti na navýšenie základného imania vo výške 2 864 miliónov EUR, ktoré bolo schválené na mimoriadnom valnom zhromaždení akcionárov 12. apríla 2014 v zmysle zákona o HFSL č. 3864/2010 v znení zmien (opatrenie C);

h)

kapitálová injekcia vo výške 80 miliónov EUR, ktorú Grécko poskytlo banke Proton Bank v máji 2009 (opatrenie Pr1);

i)

financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 1 121,6 milióna EUR, ktoré poskytol Helénsky fond ochrany vkladov a investícií (ďalej len „HDIGF“) a HFSF na aktivity prevedené z banky Proton Bank do banky Nea Proton Bank v októbri 2011 a v máji 2012 (opatrenie NP1);

j)

celková kapitálová injekcia vo výške 515 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF v októbri 2011, vo februári 2012, v auguste 2012 a decembri 2012 (opatrenie NP2);

k)

kapitálová injekcia vo výške 395 miliónov EUR, ktorú banke Nea Proton Bank poskytol HFSF 28. augusta 2013 (opatrenie NP3);

l)

financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 677 miliónov EUR, ktoré poskytol HDIGF a HFSF na aktivity prevedené z banky T Bank do banky Hellenic Postbank („TT Bank“) v decembri 2011 a vo februári 2013 (opatrenie T);

m)

kapitálová injekcia vo výške 224,96 milióna EUR, ktorú banke TT Bank poskytlo Grécko v máji 2009 (opatrenie TT);

n)

financovanie celkovej likvidnej medzery vo výške 3 732,6 milióna EUR, ktoré poskytol HFSF na aktivity prevedené z banky TT Bank do banky New Hellenic Postbank („New TT Bank“) v januári a júni 2013 (opatrenie NTT1);

o)

kapitálová injekcia vo výške 500 miliónov EUR, ktorú banke New TT Bank poskytol HFSF 29. januára 2013 (opatrenie NTT2).