(1)

Francúzsko 18. februára 2002 oznámilo Komisii plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu pre spoločnosť Société Nationale Maritime Corse-Méditerranée (ďalej len „SNCM“), pričom toto oznámenie bolo doplnené 3. júla 2002 (3). Plán reštrukturalizácie nasledoval po oznámení francúzskych orgánov 20. decembra 2001, ktoré sa týkalo hotovostnej zálohy vo výške 22,5 milióna EUR, ktorú spoločnosť Compagnie Générale Maritime et Financière (ďalej len „CGMF“) (4) poskytla SNCM ako pomoc na záchranu. Rozhodnutím zo 17. júla 2002 (5) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2002“) Komisia schválila pomoc na záchranu pre SNCM v rámci postupu predbežného preskúmania pomoci stanoveného v článku 88 ods. 3 Zmluvy o ES. Oznámenú pomoc na reštrukturalizáciu tvorila rekapitalizácia SNCM prostredníctvom CGMF za 76 miliónov EUR.

(2)

Listom z 19. augusta 2002 Komisia oznámila francúzskym orgánom rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie (6) podľa článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a článku 6 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (7).

(3)

Francúzske orgány oznámili Komisii 8. októbra 2002 (8) svoje pripomienky k rozhodnutiu z 19. augusta 2002 (9).

(4)

Na žiadosť francúzskych orgánov sa 24. októbra 2002, 3. decembra 2002 a 25. februára 2003 uskutočnili stretnutia s Komisiou.

(5)

V rámci začatia konania Komisia dostala pripomienky od dvoch podnikov, a to od Corsica Ferries France (ďalej len „CFF“) 8. januára 2003 (10) a od STIM d’Orbigny zoskupenia STEF-TFE (ďalej len „STIM“) 7. januára 2003, ako aj od rôznych francúzskych regionálnych a miestnych orgánov 18. decembra 2002 a 9. a 10. januára 2003. Tieto pripomienky zaslala Francúzsku listami 13. a 16. januára a 5. a 21. februára 2003, aby sa k nim mohlo vyjadriť.

(6)

Francúzske orgány predložili Komisii svoje vysvetlenia k pripomienkam CFF a STIM 13. februára (11) a 27. mája 2003 (12).

(7)

Komisia zaslala 16. januára 2003 žiadosť o dodatočné informácie, na ktorú francúzske orgány odpovedali 21. februára 2003.

(8)

Listom z 10. februára 2003 (13) francúzske orgány vysvetlili svoje argumenty na preukázanie toho, že plánovaná pomoc je vo všetkých smeroch v súlade s usmerneniami Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (14) (ďalej len „usmernenia z roku 1999“).

(9)

Dňa 25. februára 2003 (15) francúzske orgány predložili Komisii na jej požiadanie kópiu akcionárskej zmluvy zaväzujúcej SNCM a STIM.

(10)

Rozhodnutím 2004/166/ES (16) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2003“) Komisia schválila za určitých podmienok poskytnutie pomoci na reštrukturalizáciu pre SNCM splatnej v dvoch splátkach, prvej vo výške 66 miliónov EUR a druhej v maximálnej výške 10 miliónov EUR, ktorá sa určí podľa čistých výnosov vyplývajúcich z predaja aktív uskutočneného po prijatí rozhodnutia z roku 2003. Platba prvej splátky bola schválená rozhodnutím z roku 2003.

(11).

Dňa 13. októbra 2003 CFF podal žalobu o neplatnosť rozhodnutia z roku 2003 pred Súdom prvého stupňa (Európskych spoločenstiev) (ďalej len „Všeobecný súd“) (vec T-349/03).

(12)

Komisia rozhodnutím 2005/36/ES (17) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2004“) rozhodla, že zmeny, o ktoré Francúzsko požiadalo 23. júna 2004, a to nahradenie plavidla Aliso plavidlom Asco v zozname plavidiel, ktoré je SNCM opravná používať na základe rozhodnutia z roku 2003, a predaj plavidla Aliso namiesto plavidla Asco, nemôžu spochybniť zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu povolenú rozhodnutím z roku 2003 s vnútorným trhom.

(13)

Rozhodnutím zo 16. marca 2005 (ďalej len „rozhodnutie z roku 2005“) (18) Komisia schválila úhradu druhej splátky pomoci na reštrukturalizáciu vo výške 3,3 milióna EUR, čím sa celková schválená výška pomoci na reštrukturalizáciu dostala na úroveň 69,3 milióna EUR.

(14)

Dňa 15. júna 2005 zrušil Všeobecný súd rozhodnutie z roku 2003 vo veci T-349/03 (19) pre nesprávne posúdenie minimálneho charakteru pomoci.

(15)

Francúzske orgány poslali Komisii 25. októbra 2005 (20) informácie o finančnej situácii spoločnosti od oznámenia plánovanej pomoci na reštrukturalizáciu z 18. februára 2002.

(16)

Dňa 17. novembra 2005 (21) francúzske orgány poskytli informácie týkajúce sa aktualizácie plánu reštrukturalizácie z roku 2002 a obnovy základného imania SNCM (22).

(17)

Dňa 15. marca 2006 francúzske orgány predložili súhrnné informácie o trhu, obchodný plán (časť týkajúcu sa príjmov) a predbežný výkaz ziskov a strát (23). Ďalšie dokumenty boli predložené Komisii 28. marca 2006 a 7. apríla 2006 (24). Francúzske orgány v liste zo 7. apríla 2006 Komisiu takisto vyzvali, aby časť pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2002, najmä suma 53,48 milióna EUR, vzhľadom na jej charakter „náhrady za verejnú službu“ nepovažovala za opatrenie prijaté v rámci plánu reštrukturalizácie, ale ako opatrenie, ktoré nepredstavuje štátnu pomoc v zmysle judikatúry vo veci Altmark (25) alebo ako samostatné opatrenie nezávislé od plánu reštrukturalizácie v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES.

(18)

Dňa 21. apríla 2006 bola Komisii podľa článku 4 nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 (26) oznámená plánovaná koncentrácia, ktorou podniky Veolia Transport (ďalej len „VT“) (27) a Butler Capital Partners (ďalej len „BCP“) získavajú spoločnú kontrolu nad SNCM (28). Komisia sa rozhodnutím z 29. mája 2006 (29) rozhodla nenamietať voči oznámenej operácii a vyhlásiť ju za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(19)

Francúzske orgány zaslali Komisii 21. júna 2006 (30) výnos ministerstva hospodárstva, financií a priemyslu z 26. mája 2006, ktorým sa schvaľujú finančné transakcie, o ktorých rozhodla spoločnosť Société nationale des chemins de fer français (ďalej len „SNCF“), a vyhlášku č. 2006-606 z 26. mája 2006 o prevode SNCM do súkromného vlastníctva.

(20)

Informácie týkajúce sa poverenia službou vo verejnom záujme a pomoci sociálneho charakteru, ktoré sú spojené so zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou, boli zaslané Komisii 7. júna 2006 (31).

(21)

Listom z 13. septembra 2006 Komisia oznámila francúzskym orgánom svoje rozhodnutie začať formálne vyšetrovacie konanie stanovené v článku 88 ods. 2 Zmluvy o ES a v článku 6 nariadenia (ES) č. 659/1999 v súvislosti s novými opatreniami prijatými v prospech SNCM a plánom reštrukturalizácie oznámeným v roku 2002 (32) (ďalej len „rozhodnutie z roku 2006“).

(22)

Francúzsko zaslalo Komisii 16. novembra 2006 svoje pripomienky v súvislosti s rozhodnutím z roku 2006 (33).

(23)

Komisia sa na základe žiadosti viacerých zainteresovaných strán o predĺženie časovej lehoty na predloženie pripomienok o jeden mesiac (34) rozhodla poskytnúť túto dodatočnú lehotu všetkým zainteresovaným stranám (35).

(24)

Komisia dostala od CFF (36) a STIM (37) pripomienky, ktoré boli zaslané francúzskym orgánom listom z 20. februára 2007. Svoje pripomienky, rovnako odovzdané aj francúzskym orgánom, takisto zaslala jedna tretia strana, ktorá ich 28. mája 2008 stiahla späť.

(25)

Francúzske orgány poslali svoje pripomienky k vysvetleniam tretích zainteresovaných strán 30. apríla 2007 (38).

(26)

Dňa 20. decembra 2007 spoločnosť CFF podala Komisii sťažnosť na SNCM, ktorou sa dopĺňajú informácie poslané 15. júna 2007 a 30. novembra 2007. Táto sťažnosť sa vzťahuje na článok 3 novej zmluvy o poverením službou vo verejnom záujme podpísanej v júni 2007 medzi regionálnymi orgánmi Korziky a spoločným podnikom Compagnie Méridionale de Navigation-SNCM na obdobie rokov 2007 – 2013. Podľa CFF by sa vykonávaním tohto článku uvoľnili pre SNMC na rok 2007 nové finančné zdroje vo výške 10 miliónov EUR. Okrem toho sa v nej uvádza, že náhrada vyplatená SNMC za povinnosti spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme predstavuje štátnu, a navyše neoprávnenú pomoc, keďže nebola oznámená Komisii.

(27)

Komisia informovala zainteresované strany o svojom rozhodnutí predĺžiť lehotu na predloženie pripomienok do 14. marca 2008.

(28)

Komisia zaslala Francúzsku 26. marca 2008 pripomienky zainteresovaných tretích strán a Francúzsko oznámilo svoje vysvetlenia 28. marca 2008, 10. apríla 2008 a 28. apríla 2008.

(29)

Komisia rozhodnutím z 8. júla 2008 usúdila, že nové opatrenia v roku 2006 nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES a že opatrenia oznámené v roku 2002 predstavujú pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(30)

Toto rozhodnutie čiastočne 11. septembra 2012 zrušil Všeobecný súd (39), ktorý usúdil, že závery Komisie týkajúce sa opatrení zavedených v roku 2006 boli ovplyvnené zjavnými chybami pri posúdení. Všeobecný súd uviedol, že analýza Komisie týkajúca sa opatrení na reštrukturalizáciu z roku 2002 by sa mala preskúmať, pretože zrušené rozhodnutie vychádzalo zo skutočnosti, že opatrenia z roku 2006 neobsahovali prvky pomoci.

(31)

Jediná pomoc, pre ktorú nebol zrušený záver o zlučiteľnosti, je suma 53,48 milióna EUR udelená ako kompenzácia za povinnosti SNCM spojené s poskytovaním služby vo verejnom záujme na obdobie rokov 1991 – 2001. Preto sa toto rozhodnutie nebude vzťahovať na tento bod.

(32)

Komisia musí preto prijať nové konečné rozhodnutie. Nie je potrebné skúmať skutočnosti nasledujúce po dátume prijatia zrušeného rozhodnutia. Komisia je následkom zrušenia povinná po prvé, zhodnotiť, či určité predmetné opatrenia zodpovedajú správaniu súkromného investora v trhovom hospodárstve, a po druhé v prípade, že skúmané opatrenia predstavujú štátnu pomoc, či sú splnené podmienky zlučiteľnosti stanovené v príslušných usmerneniach. Komisia môže pre každé z týchto dvoch opätovných preskúmaní v súlade s judikatúrou Všeobecného súdu (40) zobrať do úvahy len informácie, ktoré jej boli k dispozícii v čase prijatia zrušeného rozhodnutia, t. j. 8. júla 2008 (41).

(33)

Dňa 13. novembra 2012 sa uskutočnilo stretnutie Komisie, francúzskych orgánov a zástupcov SNCM.

(34)

Francúzske orgány listami zo 6. decembra 2012 a z 5. februára 2013 podali dve samostatné žiadosti o vydanie rozhodnutia o opätovnom začatí konania na základe týchto dôvodov: Všeobecný súd vysvetlením kritérií pre test obozretného investora v trhovom hospodárstve vyniesol inovatívny rozsudok, ktorý si vyžadoval opätovné otvorenie námietkového konania. Komisia listami z 15. januára a 13. februára 2013 zamietla tieto žiadosti, pričom zdôraznila, že konanie by sa mohlo opäť začať presne v bode, kde sa vyskytla nezákonnosť, a poukázala na to, že rozhodnutie o začatí konania z roku 2006 nebolo v žiadnom ohľade nezákonné. Informovala však tiež francúzske orgány, že môžu predložiť akékoľvek doplňujúce informácie na zohľadnenie alebo analýzu alebo akýkoľvek dokument, ktorý považujú za vhodný.

(35)

Francúzske orgány poslali Komisii 16. mája 2013 informačnú poznámku.

(36)

SNCM listom z 19. júna 2013 takisto požiadala o rozhodnutie o opätovnom začatí formálneho vyšetrovacieho konania z dôvodov podobných tým, ktoré predložili francúzske orgány. Komisia zamietla túto žiadosť listom z 10. júla 2013. Komisia však aj spoločnosť SNCM informovala o tom, že môže predložiť akékoľvek doplňujúce informácie na zohľadnenie alebo analýzu alebo akýkoľvek dokument, ktorý považuje za vhodný.

(37)

SNCM poslala 27. augusta 2013 informačnú poznámku a novú správu o predaji SNCM.

(38)

Príjemcom opatrení, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, je SNCM, ktorá zoskupuje niekoľko dcérskych spoločností pôsobiacich v námornom odvetví a ktorá vykonáva námornú dopravu cestujúcich, automobilov a ťažkých nákladných vozidiel na spojeniach medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou, Talianskom (Sardínia) a Maghrebom (Alžírsko a Tunisko).

(39)

SNCM je akciová spoločnosť, ktorá vznikla v roku 1969 zlúčením Compagnie générale transatlantique a Compagnie de navigation mixte, ktoré boli zriadené v roku 1850. V tom čase niesla názov Compagnie générale transméditerranéenne a v roku 1976 bola premenovaná na Société nationale maritime Corse-Méditerranée po tom, čo v nej získala kapitálový podiel SNCF. Túto spoločnosť si vybrala francúzska vláda, aby uplatňovala zásadu územnej kontinuity s Korzikou, t. j. vyrovnanie cien cestovného v námornej doprave s cenami cestovného SNCF v železničnej doprave na základe zmluvy uzavretej 31. marca 1976 na 25 rokov. Compagnie générale transatlantique už bola poverená francúzskou vládou zabezpečovaním dopravného spojenia s Korzikou predchádzajúcou zmluvou uzavretou 23. decembra 1948.

(40)

V čase oznámenia rekapitalizácie v roku 2002 bola SNCM v 20 % vlastníctve SNCF a v 80 % vlastníctve CGMF. V dôsledku otvorenia kapitálu SNCM 30. mája 2006 (pozri odôvodnenie 18 tohto rozhodnutia) BCP vlastní 38 % a VT 28 % kapitálu SNCM, pričom CGMF má naďalej kapitálový podiel vo výške 25 % (9 % kapitálu je vyhradených zamestnancom).

(41)

V roku 2008 boli hlavnými dcérskymi spoločnosťami SNCM spoločnosti Compagnie Méridionale de Navigation (ďalej len „CMN“) (42), Compagnie Générale de Tourisme et d’Hôtellerie (ďalej len „CGTH“) (43), Aliso Voyage (44), Sud-Cargos (45), Société Aubagnaise de Restauration et d’Approvisionnement (ďalej len „SARA“) (46) Ferrytour (47) a Les Comptoirs du Sud (48).

(42)

Po predaji rýchlych plavidiel Aliso v septembri 2004 a Asco (49) v máji 2005 sa flotila SNCM skladala z 10 plavidiel (päť trajektov (50), štyri plavidlá na prepravu osôb a nákladu (51) a jedno rýchle plavidlo, ktoré zabezpečuje spojenie najmä z Nice (52)), z toho v úplnom vlastníctve SNCM (53).

(43)

Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že služby pravidelnej námornej dopravy medzi prístavmi kontinentálneho Francúzska a Korziky sa od roku 1948 zabezpečovali ako služba verejného záujmu. SNCM a CMN boli držiteľmi koncesie od roku 1976 do roku 2001 na základe rámcovej dohody, ktorá bola pôvodne uzatvorená na 25 rokov. Spoločnosti SNCM a CMN spoločne získali podľa platných právnych predpisov Spoločenstva (54) a na základe európskej výzvy na predkladanie ponúk (55) vyhlásenej regionálnymi orgánmi Korziky (56) poverenie službou vo verejnom záujme v oblasti zabezpečovania dopravného spojenia medzi Korzikou a Marseille za finančné náhrady počas obdobia rokov 2002 – 2006.

(44)

Keďže poverenie službou vo verejnom záujme malo zaniknúť na konci roka 2006, uvedená námorná služba vo verejnom záujme, na ktorú bola vyhlásená nová európska výzva na predkladanie ponúk (57), bola pridelená spoločnému podniku SNCM-CMN na obdobie od 1. mája 2007 do 31. decembra 2013, pričom subvencia predstavuje približne 100 miliónov EUR ročne.

(45)

Súčasne sa všetkým prevádzkovateľom, ktorí zabezpečujú dopravné spojenie s ostrovom Korzika z Toulonu alebo Nice, ukladajú povinnosti frekvencie dopravných spojení. Na týchto linkách sa na osoby s pobytom na Korzike a na ostatné kategórie cestujúcich vzťahuje od roku 2002 do roku 2013 pomoc sociálnej povahy zavedená v zmysle rozhodnutí Komisie z 2. júla 2002 (58) a 24. apríla 2007 (59).

(46)

SNCM pôsobí najmä na dvoch samostatných trhoch, na trhu osobnej dopravy a na trhu nákladnej dopravy. Zabezpečuje dopravné spojenie s Korzikou a Maghrebom z Francúzska a na druhej strane, ako vedľajšiu činnosť, dopravné spojenie s Talianskom a Španielskom.

(47)

Zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou v rámci dopravy osôb je výrazne sezónny trh. Sú preň charakteristické sezónne dopravné špičky, ktoré môžu dosiahnuť desaťnásobok hustoty dopravy v najslabšom mesiaci, čo od prevádzkovateľov vyžaduje, aby mali flotilu, ktorá je schopná zvládnuť tieto dopravné špičky. Polovica obratu sa dosahuje v júli a auguste. Okrem toho existuje nevyváženosť, pokiaľ ide o smer prepravy, dokonca aj v obdobiach dopravnej špičky: napríklad v júli sa naplno uskutočňuje preprava z pevniny, kým preprava späť ide takmer naprázdno. V dôsledku toho je priemerná ročná vyťaženosť plavidiel pomerne nízka.

(48)

SNCM je etablovaný prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje spojenie Korziky s francúzskym kontinentom. Zhruba dve tretiny jej činnosti sa uskutočňujú medzi Marseille a Korzikou v rámci poverenia službou vo verejnou záujme; zvyšnú tretinu jej činnosti tvoria spojenia z iných miest odchodu alebo do iných miest určenia (Nice – Korzika, Toulon – Korzika, medzinárodné spojenia na Sardíniu alebo do Maghrebu).

(49)

SNCM mala vždy monopolné postavenie, pokiaľ ide o jej hlavnú činnosť. Od roku 1996 však čelí konkurencii, ktorá sa veľmi rýchlo rozrástla. V súčasnosti je dominantným aktérom námorných spojení medzi kontinentom a Korzikou CFF, ktorej trhový podiel ďalej rastie. Aj keď CFF pôsobí na tomto trhu len od roku 1996, v období od roku 2000 do roku 2005 zaznamenala medziročné zvýšenie osobnej dopravy o 44 %, pričom tento rast ďalej pokračuje. V roku 2008 takmer […] (*1) % cestujúcich po mori medzi kontinentom a Korzikou cestovalo trajektom CFF, kým iba […] (*1) % využilo službu SNCM a CMN previezla zvyšnú časť cestujúcich, t. j. […] (*1) %.

(50)

Postavenie, ktoré CFF získala na príslušnom trhu od roku 2000, sa prejavuje aj v počte cestujúcich sezónne prepravených medzi Korzikou a kontinentálnym Francúzskom. Z nižšie uvedeného grafu vyplýva, že podiel CFF na trhu sa zvýšil zo 45 % v roku 2000 na 70 % v roku 2007 a podiel SNCM na trhu klesol za rovnaké obdobie z 53 % na 26 %, pričom rozdiel medzi nimi je väčší ako jeden milión prepravených cestujúcich.

Graf 1

Počet sezónne (máj – september) prepravených cestujúcich medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou: sezóny 2000 až 2007

SNCM

CFF

CMN

(51)

Ďalšími menšími konkurentmi SNCM na spojení s Korzikou sú Compagnie Méridionale de Navigation (CMN), Moby Lines, Happy Lines a TRIS.

(52)

Od roku 2006 sa kapacita SNCM a jej trhové podiely pre spojenia s Korzikou zmenšili, pričom ponuka miest klesla o 8 % (– 20 % v prípade spojení z Nice a – 3 % v prípade spojení z Marseille).

(53)

Pokračujúci pokles trhových podielov však svedčí o tom, že dôvera cestujúcich, ktorá bola značne naštrbená štrajkami a prerušeniami dopravy v dôsledku sociálnych konfliktov v rokoch 2004 a 2005, najmä v čase privatizácie podniku, sa získava len veľmi pomaly.

(54)

Námorná doprava osôb medzi kontinentom a Korzikou narástol od roku 1993 ročne priemerne o 4 %; tento rast by mal pokračovať, pričom za rok 2008 (relevantný v čase skúmania skutočností) sa takisto predpokladá zvýšenie o […] (*1) %, potom v nasledujúcich rokoch mierny rast. V každom prípade sa zdá, že na tento trh sa nesnažia vstúpiť nové subjekty. Do výzvy na predkladanie ponúk vyhlásenej úradom Office des Transports de Corse na poverenie službou vo verejnom záujme v oblasti zabezpečovania námorného spojenia s viacerými prístavmi Korziky na obdobie rokov 2007 – 2013 sa okrem CFF a SNCF-CMN neprihlásil žiadny ďalší záujemca, aj napriek možnosti čiastkových ponúk pre určitú linku.

(55)

Pokiaľ ide o CFF, hlavného konkurenta SNCM, od roku 1999 do roku 2007 výrazne zvýšila svoju ponuku miest z 500 000 na 4,5 milióna (vrátane 30 % zvýšenia od roku 2006 do roku 2007), čo jej umožnilo zvýšiť objem dopravy (z 1,3 milióna v roku 2005 na 1,6 milióna v roku 2007) a svoj trhový podiel. Táto politika sa však prejavuje vo vyťaženosti osobnej dopravy, ktorá je v prípade CFF štrukturálne menšia než u SNCM, v roku 2007 bol rozdiel okolo 10 percentuálnych bodov. V prípade SNCM bola v roku 2007 priemerná vyťaženosť osobnej dopravy 48 %, čo je normálne so zreteľom na výrazne sezónny charakter trhu (pozri vyššie).

(56)

Pokiaľ ide o nákladnú dopravu s Korzikou, SNCM mala v roku 2005 trhový podiel približne 45 % na spojení z Marseille – Toulon na Korziku.

(57)

V prípade dopravy bežného tovaru (bez sprievodu) majú SNCM a CMN v skutočnosti takmer monopol. Na základe zmluvy o poverení službou vo verejnom záujme zabezpečujú obidve spoločnosti pravidelnú dopravu z Marseille do všetkých prístavov na Korzike.

(58)

V prípade prepravy návesov nakladaných na trajekty, ktoré predstavujú celkovo 24 % objemu dopravy bežného tovaru meraného v bežných metroch, si konkurujú všetci prevádzkovatelia osobnej dopravy. SNCM a CMN majú aj na tomto trhu dopravy so sprievodom hlavný podiel na trhu. Ostatní prevádzkovatelia, hlavne CFF, majú 10 % podiel na tomto trhu, čiže 2 % podiel na celkovom trhu.

(59)

Pokiaľ ide o automobilové vozidlá (60) so sprievodom nakladané na trajekty (približne 24 % objemu dopravy bežného tovaru v roku 2003), SNCM a CMN majú väčšinový podiel aj na tomto trhu. Od roku 2002 však CFF rozvíjala svoje služby a jej trhový podiel je približne 15 %.

(60)

Tunisko a Alžírsko tvoria významný trh s približne 5 miliónmi cestujúcich, na ktorom má dominantné postavenie letecká doprava. Z tohto hľadiska námorná doprava predstavuje približne 15 % dopravy. Kým Alžírsko predstavuje veľký námorný trh s približne 560 000 cestujúcimi, Tunisko predstavuje v regióne menší trh s približne 250 000 cestujúcimi.

(61)

Trh námornej dopravy z Francúzska do Maghrebu zaznamenal v rokoch 2001 až 2005 sústavný rast o približne 13 %. So zreteľom na vyhliadky (relevantné v čase skúmania skutočností) rastu cestovného ruchu v tomto regióne by námorná doprava mala do roku 2010 zaznamenať medziročnú mieru rastu okolo 4 %.

(62)

V Alžírsku má SNCM postavenie druhého najväčšieho prevádzkovateľa na trhu hneď za Entreprise Nationale de Transport Maritime de Voyageurs (ENTMV), čo je alžírsky štátny podnik. Trhový podiel SNCM sa zvýšil z 24 % v roku 2001 na 35 % v roku 2005.

(63)

V Tunisku je SNCM druhým najväčším prevádzkovateľom hneď za Compagnie tunisienne de navigation (CTN). Hoci SNCM zaznamenala od roku 2001 zníženie svojho trhového podielu v prospech CTN zo 44 % na 39 % v roku 2004, v roku 2005 bolo však zaznamenané zlepšenie (40 %).

(64)

Na základe rozhodnutia Komisie zo 17. júla 2002 schváliť SNCM pomoc na záchranu (61) francúzske orgány oznámili Komisii 18. februára 2002 plánovanú pomoc na reštrukturalizáciu v prospech SNCM. Toto opatrenie spočívalo v rekapitalizácii SNCM prostredníctvom jej materskej spoločnosti CGMF vo výške 76 miliónov EUR, z čoho 46 miliónov EUR predstavovalo náklady na reštrukturalizáciu (62). Toto zvýšenie kapitálu malo za cieľ zvýšiť vlastný kapitál SNCM z 30 miliónov EUR na 106 miliónov EUR.

(65)

V súlade s usmerneniami z roku 1999 francúzske orgány predložili Komisii plán reštrukturalizácie (63) pre SNCM zameraný na týchto päť bodov:

(66)

Na základe pripomienok Komisie v jej rozhodnutí z 19. augusta 2002 francúzske orgány opísali vo svojom liste z 31. januára 2003 zlepšenia plánu reštrukturalizácie, ktoré boli vykonané v týchto bodoch:

(67)

V tomto poslednom bode francúzske orgány spresňujú, že „SNCM prijala tento záväzok bezvýhradne, pretože sa domnieva, že cenová vojna jej pričinením by nebola v súlade ani s jej strategickým postavením, ani s jej záujmom, pretože by viedla k poklesu jej príjmov, a nebola by v súlade ani s jej obvyklými postupmi a know-how“.

(68)

Vo svojom pláne reštrukturalizácie francúzske orgány predložili Komisii podrobný finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007 na základe mediánových predpokladov celého radu premenných (65). Predpokladané finančné údaje okrem iného naznačujú opätovné dosahovanie ziskov z bežnej činnosti od roku 2003.

Tabuľka 1

Finančný model na obdobie rokov 2002 – 2007

(69)

Kapitálový vklad 76 miliónov EUR a obnova prevádzkovej ziskovosti od roku 2003 mali podľa francúzskych orgánov zabezpečiť krátkodobé zvýšenie kapitálu z úrovne okolo 30 miliónov EUR koncom roka 2001 na 120 miliónov EUR (2003), potom na 160 – 170 miliónov EUR na konci plánovaného obdobia (2006 – 2007). To by malo viesť k zníženiu zadlženosti zo 145 miliónov EUR v roku 2002 na úroveň 40 miliónov EUR až 55 miliónov EUR od roku 2003 do roku 2005. V posledných rokoch plánovaného obdobia sa počítalo so zvýšením zadlženosti spoločnosti z dôvodu obnovy jedného alebo dvoch plavidiel (v úplnom vlastníctve).

(70)

Francúzske orgány predložili tiež analýzu citlivosti očakávaných výsledkov vo vzťahu k pracovným predpokladom týkajúcim sa dopravy na jednotlivých linkách. Jednotlivé simulácie dokazujú, že SNCM by sa podľa plánovaných scenárov mala opäť stať ziskovou.

(71)

Francúzske orgány spočiatku opísali dve alternatívne metódy, ktoré zamietli ako príliš nákladné.

(72)

Metóda určenia výšky rekapitalizácie, ktorú nakoniec vybrali francúzske orgány, je založená na výpočte potreby financovania na základe priemerného pomeru kapitálu a dlhu piatich európskych námorných spoločností z roku 2000. Napriek rozdielom v súvahách týchto spoločností priemer odsúhlasený francúzskymi orgánmi bol 79 %. Francúzske orgány tvrdia, že finančné predpoklady na obdobie od roku 2002 do roku 2007 vedú k priemernému pomeru kapitálu/dlhov vo výške 77 %, pričom kapitál dosiahlo v roku 2007 sumu 169 miliónov EUR. Takáto výška kapitálu sa mala dosiahnuť prostredníctvom rekapitalizácie v hodnote 76 miliónov EUR, ako aj úspech činností naplánovaných v pláne reštrukturalizácie.

(73)

Rekapitalizácia a plán reštrukturalizácie z roku 2002 nepriniesli očakávané výsledky a hospodárska a finančná situácia SNCM sa od roku 2004 výrazne zhoršila. K tomuto zhoršeniu prispeli vnútorné faktory (sociálne konflikty, nedostatočné a neskoré plnenie cieľov produktivity, pokles trhových podielov), ako aj vonkajšie faktory (znížená príťažlivosť Korziky ako miesta určenia, nadobudnutie trhových podielov spoločnosťou CFF, chyby v riadení zo strany štátu (66)), ako aj zvýšenie nákladov na palivá.

(74)

Bežný výsledok SNCM teda dosiahol – 32,6 milióna EUR v roku 2004 a – 25,8 milióna EUR v roku 2005. Čistý výsledok predstavoval – 29,7 milióna EUR v roku 2004 a – 28,8 milióna EUR v roku 2005.

(75)

Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primälo francúzske orgány k tomu, že predali aktíva nad rámec toho, čo bolo stanovené v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 a požadované rozhodnutím z roku 2003, a k tomu, že začali postup hľadania súkromných partnerov.

Tabuľka 2

Zoznam aktív, ktoré SNCM predala od roku 2002

(76)

Proces výberu súkromných partnerov sa konal od 26. januára 2005 do konca septembra 2005.

(77)

V dňoch 26. januára a 17. februára 2005 francúzska vláda oznámila, že bude hľadať súkromného partnera, ktorý kapitálovo vstúpi do SNCM, s cieľom posilniť finančnú štruktúru SNCM a podporiť v nej zmeny potrebné na rast.

(78)

Agence des Participation de l’Etat (ďalej len „APE“) vymenovala nezávislú stranu pre dohľad nad procesom hľadania a poverila poradenskú banku (HSBC), aby kontaktovala potenciálnych nadobúdateľov.

(79)

Za týchto okolností bolo kontaktovaných sedemdesiatdva priemyselných a finančných investorov s cieľom vymedziť finančné podmienky ponuky zameranej na posilnenie priemyselného plánu spoločnosti a na zachovanie zamestnanosti, ako aj efektívne vykonávanie verejnej služby. Dvadsaťtri z nich vyjadrilo záujem, bolo podpísaných 15 dohôd o dôvernosti informácií a zaslalo sa 15 informačných poznámok. V prvom kole 5. apríla 2005 predložilo ponuky šesť podnikov a v druhom kole 17. júna 2005 boli prijaté tri ponuky [Connex – teraz Veolia Transdev (VT), Caravelle a BCP], ako aj vyjadrenie záujmu o menšinovú účasť (Comanav). V treťom kole 28. júla 2005 boli prijaté tri ponuky.

(80)

Dňa 14. septembra 2005 bol každý podnik vyzvaný, aby zaslal svoju pevnú a konečnú ponuku do 15. septembra 2005. Keďže do tohto termínu spoločnosť Connex odstúpila, štát prijal dve pevné ponuky na kapitálové vklady a na kúpu celého kapitálu od skupín BCP a Caravelle.

(81)

Dňa 27. septembra 2005 Francúzsko uverejnilo tlačové oznámenie, v ktorom sa uvádzalo, že po dôkladnom preskúmaní oboch ponúk bola vybraná ponuka od skupiny BCP, pretože okrem toho, že je najprijateľnejšia z finančného hľadiska, najlepšie zodpovedá záujmom spoločnosti, verejnej služby a zamestnanosti. V počiatočnej ponuke BCP bola navrhnutá záporná cena 113 miliónov EUR, ktorá predstavovala najnižší odhad zápornej ceny.

(82)

V tejto pôvodnej ponuke potenciálnych nadobúdateľov sa výslovne predpokladala možnosť úpravy počiatočnej ponuky po vykonaní auditov. Francúzske orgány uviedli, že počiatočná záporná cena bola upravená smerom nahor na základe auditov odovzdaných 16. decembra 2005 z dôvodu objektívnych skutočností ovplyvňujúcich regulačný a hospodársky kontext, v ktorom SNCM pôsobí a ktorý vznikol v čase po predložení ponuky 15. septembra 2005. Záporná cena bola preto upravená na 200 miliónov EUR.

(83)

Rokovania medzi francúzskymi orgánmi a budúcimi nadobúdateľmi, t. j. BCP v spojení so skupinou Connex, teraz Veolia Transdev, ktorá je dcérskou spoločnosťou firmy Veolia, umožnili znížiť túto sumu na 142,5 milióna EUR navýšenú o časti výdavkov na vzájomné poisťovne zamestnancov SNCM v starobnom dôchodku (t. j. 15,5 milióna EUR).

(84)

Po tomto otvorenom, transparentnom a nediskriminačnom výberovom konaní došlo 13. októbra 2005 konečne k dohode medzi štátom, BCP a VT vo veľmi zložitom sociálnom a finančnom kontexte. VT je priemyselným prevádzkovateľom SNCM (28 % podiel), kým BCP je hlavným akcionárom s 38 % podielom. Štát sa zaviazal najmä voči zamestnancom, že si ponechá podiel spoločnosti vo výške 25 % (68) BCP a VT zostavili pre SNCM obchodný plán, ktorý bol Európskej komisii oznámený 7. apríla 2006.

(85)

Memorandum o porozumení, na základe ktorého sa 75 % kapitálu SNCM predáva súkromným nadobúdateľom, bolo medzi stranami (BCP, VT a CGMF) podpísané 16. mája 2006.

(86)

V oddiele II memoranda o porozumení sa stanovuje, že CGMF sa zaväzuje schváliť, upísať a úplne zaplatiť zvýšenie kapitálu SNCM v celkovej výške 142,5 milióna EUR.

(87)

CGMF sa okrem zvýšenia kapitálu zaväzuje poskytnúť SNCM sumu 38,5 milióna EUR vo forme kontokorentného úveru. Tento kontokorentný úver, ktorý SNCM vyplatí do rúk správcu (banka CIC), je určený na financovanie časti nákladov na dobrovoľné odstupné, ktoré by mali doplniť príslušné sumy splatné v zmysle zákonných a zmluvných ustanovení v prípade, že nadobúdatelia uskutočnia plán zníženia počtu zamestnancov. Vyplatenie náhrad navyše okrem platieb, ktoré sa majú vyplatiť podľa zákonných a zmluvných ustanovení, sa uskutoční individuálne v konkrétnych prípadoch zamestnancov, ktorí odišli z podniku a ktorých pracovná zmluva bola zrušená.

(88)

Tento mechanizmus je stanovený v článku II.2 dohody o predaji zo 16. mája 2006, ktorým sa stanovuje, že tento úver je určený „na financovanie časti nákladov na prípadný dobrovoľný odchod alebo zrušenie pracovnej zmluvy […], ktoré doplní sumy akéhokoľvek charakteru, ktoré musí zaplatiť zamestnávateľ podľa zákonných a zmluvných ustanovení“. Správca majetku má „za úlohu postupne uvoľňovať finančné prostriedky podľa toho, ako budú dotknutí zamestnanci, na ktorých sa nevzťahuje preradenie v rámci skupiny SNCM, skutočne odchádzať zo spoločnosti a po skončení svojej úlohy správcu uvoľniť zostatok viazanej sumy“. Správa tohto účtu je predmetom dohody o poručníctve, ktorá je priložená k memorandu o porozumení. Aby mohol byť aktivovaný viazaný účet, SNCM musí predsedovi CGMF predložiť zoznam mien zamestnancov, ktorých pracovná zmluva bola ukončená alebo pre ktorých sa požaduje aktivácia viazaného účtu spoločne s mesačným výpisom čistých výdavkov, čo je podrobný rozpis všetkých náhrad a výdavkov vyplatených dotknutým zamestnancom. SNCM zároveň informuje správcu o „dodatočných skutočných mesačných nákladoch“ na zamestnanca, čo je suma prevyšujúca akékoľvek sumy, ktoré musí zamestnávateľ vyplatiť na základe zákonných a zmluvných ustanovení. Celková suma dodatočných dobrovoľných opatrení od štátu nesmie za žiadnych okolností presiahnuť sumu 38,5 milióna EUR a v prípade, že tieto dodatočné sociálne opatrenia nedosiahnu v priebehu troch rokov po predaji túto hranicu, zostatok sa vráti štátu.

(89)

V oddiele III memoranda o porozumení je stanovené, že CGMF má po týchto transakciách predať súkromným nadobúdateľom svoje akcie predstavujúce 75 % akcií tvoriacich základné imanie podniku a viazaný účet určený na financovanie časti sociálneho plánu, ktorý presahuje zmluvné a zákonné povinnosti.

(90)

V oddiele III memoranda o porozumení je stanovené aj ďalšie zvýšenie kapitálu vo výške 8,75 milióna EUR zo strany BCP/VT, ktoré budú SNCM k dispozícii na základe jej potrieb peňažných prostriedkov. V odseku III.2.7 memoranda o porozumení je stanovené, že hodnota akcií CGMF sa v každom okamihu rovná súčtu ich pôvodnej nominálnej hodnoty zvýšenej o […] (*1) % ich splatenej nominálnej hodnoty, ktorý sa vynásobí D/365, kde D je počet dní od dátumu predaja, od čoho sa odpočíta akákoľvek prijatá suma (napríklad dividendy). Tieto opatrenia sa neuplatňujú v prípade nútenej správy alebo súdnej likvidácie spoločnosti.

(91)

Memorandum o porozumení (oddiel III.5) obsahuje doložku o zrušení, ktorou sa udeľuje právo na predaj SNCM, ktoré si môžu súčasne uplatniť nadobúdatelia v prípade, že nastane niektorá z týchto udalostí, keďže tieto situácie by mali za následok ohrozenie vierohodnosti ich obchodného plánu a návratu životaschopnosti spoločnosti:

(92)

V oddiele VII memoranda o porozumení je stanovené, že CGMF prevezme časť sociálnych záväzkov SNCM v oblasti nákladov na vzájomné poisťovne jej zamestnancov odídených do dôchodku, vo výške odhadovanej na 15,5 milióna EUR od dátumu prevodu vlastníctva podniku.

(93)

Podrobné pravidlá riadenia podniku sú stanovené v oddiele IV memoranda o porozumení. Stanovilo sa, že sa zmení spôsob riadenia SNCM, ktorá sa zmení na akciovú spoločnosť s predstavenstvom a dozornou radou. Dozornú radu bude tvoriť 10 a potom 14 členov. Funkcia predsedu sa na prechodnú dobu udelí zástupcovi štátu. V prípade, že sa poverenie službou vo verejnou záujme udelí SNCM, predsedu dozornej rady nahradí zástupca BCP. Úlohou predstavenstva je zabezpečovať prevádzkové riadenie SNCM.

(94)

Dňa 26. mája 2006 francúzska vláda potvrdila predaj SNCM, ako aj uvedené opatrenia.

(95)

So zreteľom na uvedené obsahuje memorandum o porozumení tri druhy štátnych opatrení, ktoré odôvodňujú preskúmanie z hľadiska pravidiel Únie týkajúcich sa štátnej pomoci:

(96)

Toto konečné rozhodnutie sa vzťahuje na opatrenia, ktoré Francúzsko vykonalo v prospech SNCM od 18. februára 2002, konkrétne na:

(97)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na náhradu za záväzky služby vo verejnom záujme SNCM na obdobie rokov 1991 – 2001, ktorej zlučiteľnosť s vnútorným trhom potvrdil Všeobecný súd rozsudkom z 11. septembra 2012 (70).

(98)

Toto rozhodnutie sa nevzťahuje ani na skúmanie finančných náhrad, ktoré boli vyplatené alebo sa majú vyplatiť SNCM za záväzky služby vo verejnom záujme za obdobie rokov 2007 – 2013, ktoré je predmetom samostatného konania (71).

(99)

Ďalej je potrebné poznamenať, že rozsudok z 11. novembra 2012 bol predmetom dvoch odvolaní na Súdnom dvore, ktoré podali SNCM a Francúzsko v spojených veciach C-533/12 P a C-536/12 P. Toto rozhodnutie bolo prijaté s cieľom dodržať súlad s napadnutým rozsudkom, keďže rozsudkom sa zrušilo rozhodnutie z 8. júla 2008. Za týchto podmienok, ak by preskúmanie odvolaní viedlo k čiastočnému alebo úplnému zrušeniu rozsudku z 11. novembra 2012 a k obnoveniu určitých častí rozhodnutia z 8. júla 2008, toto rozhodnutie by sa stalo neplatné z dôvodu napadnutých rozsudkov vzhľadom na to, že toto rozhodnutie sa týka obnovených opatrení.

(100)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania z 19. augusta 2002 síce uznala, že SNCM je podnik v ťažkostiach, vyjadrila však pochybnosti o zlučiteľnosti oznámeného opatrenia s kritériami uvedenými v bode 3.2.2 usmernení z roku 1999 platných v tom čase.

(101)

Komisia vyslovila určité pochybnosti v súvislosti s plánom reštrukturalizácie so zreteľom na chýbajúcu analýzu príčin strát podniku. Komisia predovšetkým položila otázky týkajúce sa súvislosti medzi stratami a záväzkami verejnej služby, vplyvu politiky nákupu plavidiel SNCM na jej výkazy ziskov a strát a zamýšľaných opatrení na zvýšenie produktivity podniku.

(102)

Komisia okrem toho zdôraznila určité nedostatky plánu reštrukturalizácie, najmä absenciu konkrétnych opatrení na zníženie sumy medzispotreby a chýbajúcu zmienku o budúcej cenovej politike SNCM.

(103)

Komisia zároveň položila otázku, či je metóda výpočtu schválená francúzskymi orgánmi vhodná na určenie výšky rekapitalizácie, a pozastavila sa nad niektorými schválenými predpokladmi na zostavenie finančných simulácií.

(104)

Rozhodnutím z 13. septembra 2006 sa Komisia rozhodla rozšíriť formálne vyšetrovacie konanie z roku 2002 na opatrenia plánované v súvislosti s predajom SNCM do súkromného vlastníctva.

105)

Komisia zaujala stanovisko, že pokiaľ by sa táto suma považovala za pomoc zlučiteľnú v zmysle článku 86 ods. 2 Zmluvy o ES, musela by sa posudzovať podľa usmernení Spoločenstva o štátnej pomoci na záchranu a reštrukturalizáciu firiem v ťažkostiach (ďalej len „usmernenia z roku 2004“) (72). Keďže výška pomoci na reštrukturalizáciu je oveľa nižšia ako výška oznámená v roku 2002 a schválená v roku 2003, Komisia vyjadrila pochybnosti, či je vhodné zachovať všetky kompenzačné opatrenia uložené SNCM rozhodnutím z roku 2003.

(106)

Komisia vyjadrila tiež pochybnosti, či boli dodržané podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003, konkrétne zásada vedúceho postavenia pri cenotvorbe a podmienka týkajúca sa frekvencie dopravných spojení s Korzikou.

(107)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu SNCM, Komisia vyslovila pochybnosti o zlučiteľnosti rekapitalizácie štátom v čase pred predajom SNMC so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. Komisia predovšetkým vyjadrila pochybnosti v súvislosti s platnosťou výpočtu nákladov na likvidáciu, ktoré by štát ako akcionár bol povinný zaplatiť v prípade likvidácie SNCM.

(108)

Komisia spochybnila, či finančné opatrenia možno odôvodniť na základe usmernení z roku 2004.

(109)

Ďalej vyjadrila pochybnosti, či pri druhej rekapitalizácii vo výške 8,75 milióna EUR boli dodržané zásady súbežnosti súkromného a verejného investovania a rovnaké upisovacie podmienky v zmysle judikatúry.

(110)

Komisia nakoniec vyjadrila pochybnosti, či dodatočné sociálne opatrenia pomoci jednotlivcom vo výške 38,5 milióna EUR môžu predstavovať nepriame zvýhodnenie podniku. Poukázala tiež na riziko konfliktu so zohľadnením dodatočných náhrad za prepustenie zo zamestnania ako súčasť rizík, ktoré znáša obozretný investor.

(111)

Plán reštrukturalizácie oznámený v roku 2002 tvoril kapitálový vklad vo výške 76 miliónov EUR, z čoho 53,48 milióna EUR bola náhrada za službu vo verejnom záujme. Umožnením predaja akcií, ktorý vykonala SNCM (73), dosiahla skutočne vyplatená pomoc sumu 69 292 400 EUR. Francúzske orgány sú toho názoru, že ak je suma 53,48 milióna EUR zlučiteľná pomoc, suma pomoci, ktorá sa má považovať za pomoc na reštrukturalizáciu podľa oznámenia z roku 2002, je 15,81 milióna EUR.

(112)

Francúzsko na úvod pripomína, že závažnosť sociálneho hnutia v rokoch 2004 až 2005 a zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM primäli štát, ktorý je akcionárom, k tomu, aby v januári 2005 vyhlásil výberové konanie na súkromných investorov a vykonal naliehavé opatrenia (najmä predaj Asco a podiel v Sud Cargos (74)).

(113)

Francúzske orgány v súlade s príslušnou judikatúrou Spoločenstva platnou v danom čase vyzývajú Komisiu, aby usúdila, že záporná predajná cena SNCM 158 miliónov EUR neobsahuje žiadne opatrenie, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES, keďže francúzsky štát sa správal ako súkromný investor v trhovom hospodárstve.

(114)

Francúzsko predovšetkým uvádza, že konečná cena 158 miliónov EUR, ktorá je nižšia ako záporná cena, ktorú spočiatku požadovali nadobúdatelia na základe svojho auditu SNCM, je výsledkom rokovania o prevode väčšinového podielu, ktoré sa uskutočnilo v rámci otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, a z tohto pohľadu je naozaj trhovou cenou.

(115)

Francúzsko sa domnieva, že vzhľadom na to, že sa hľadanie súkromného partnera pre SNCM uskutočnilo formou otvorenej, transparentnej a nediskriminačnej verejnej súťaže, na konci ktorej bola schválená najlepšia ponuka, predajná cena je trhovou cenou.

(116)

Podľa francúzskych orgánov sa predaj za zápornú cenu 158 miliónov EUR uskutočnil za podmienok, ktoré sú pre štát najvýhodnejšie, v súlade s vtedy platnou judikatúrou Spoločenstva a rozhodovacími postupmi Komisie, a preto neobsahuje žiadny prvok pomoci. Francúzsko sa totiž domnieva, že táto záporná cena je nižšia ako náklady na likvidáciu, ktoré by štát musel znášať v prípade likvidácie podniku.

(117)

Ide vraj o jediný záver, ktorý možno dosiahnuť bez ohľadu na to, či dodržaný postup vychádza z judikatúry Súdneho dvora Európskych spoločenstiev (ďalej len „judikatúra vo veci Gröditzer“ (75)) alebo je založený na analýze skutočných nákladov na likvidáciu SNCM (rozhodnutie ABX (76)).

(118)

Pokiaľ ide o prvý spôsob založený na judikatúre vo veci Gröditzer, Francúzsko tvrdí, že týmto rozsudkom sa potvrdilo posúdenie Komisie v jej rozhodnutí z 8. júla 1999, v ktorom sa uvádza, že „iba likvidačnú hodnotu […] aktív, […], treba zohľadniť ako náklad na likvidáciu“ (77).

(119)

V tejto súvislosti sa v správach od CGMF (78) a Oddo-Hastings (79) odhaduje likvidačná hodnota aktív k 30. septembru 2005 (80) na najmenej 190,3 milióna EUR.

(120)

Následkom toho, pokiaľ štát ako majiteľ a akcionár spoločnosti ručí za dlhy spoločnosti len do výšky likvidačnej hodnoty jej aktív (judikatúra Hytasa (81)), Francúzsko tvrdí, že likvidačná hodnota aktív spoločnosti odhadovaná na najmenej 190,3 milióna EUR je oveľa vyššia ako záporná predajná cena 158 miliónov EUR.

(121)

Francúzsko v súvislosti s druhou metódou uvádza, že z rozhodnutia Komisie o programe štátnej pomoci, ktorý zaviedlo Belgicko v prospech ABX Logistics, v ktorom Komisia preskúmala zápornú predajnú cenu, ako aj v tomto prípade, ako trhovú cenu tak, že porovnala náklady, ktoré by štát ako akcionár skutočne znášal v prípade dobrovoľnej likvidácie alebo súdnej likvidácie, ako ich posúdila tretia nezávislá strana. Podľa Francúzska Komisia v tomto rozhodnutí uznáva predovšetkým platnosť určitých nákladov, ktoré môžu vyplynúť zo žaloby o vyrovnanie pasív zo strany veriteľov (action en comblement de passif) alebo z likvidácie v ostatných divíziách skupiny likvidujúcej svoju dcérsku spoločnosť.

(122)

Francúzske orgány sa na základe uvedených správ CGMF a Oddo-Hastings domnievajú, že všetky skutočné náklady, ktoré by mala Francúzska republika znášať ako akcionár, by k 30. septembru 2005 predstavovali 312,1 milióna EUR až 361 miliónov EUR, pričom by pozostávali z týchto súm:

(123)

V tejto metóde sa zohľadňuje najmä riziko, že by francúzsky štát musel vyrovnať pasíva, ak by ho súd považoval de facto za riadiaci subjekt SNCM. Francúzske orgány sa domnievajú, že riziko žaloby o vyrovnanie pasív nemožno nebrať do úvahy, predovšetkým so zreteľom na precedens, o ktorom rozhodol kasačný súd vo Francúzsku (82). Francúzske orgány za týchto okolností vo viacerých listoch určených Komisii uviedli, že situácia, v ktorej vnútroštátny súd nariadi štátu vyrovnať nedostatok aktív podniku, ktorý riadi, je viac ako pravdepodobný scenár, ktorý je potrebné zohľadniť vo výpočte skutočných nákladov na možnú likvidáciu SNCM.

(124)

K 30. septembru 2005 bola zostatková hodnota aktív SNCM (190,3 milióna EUR) po vyplatení prednostných dlhov 36,5 milióna EUR. Ostatné nákladové položky zohľadňované v súvislosti so žalobou o vyrovnanie nedostatku aktív proti štátu zahŕňajú okrem iného náklady na vypovedanie hlavných zmlúv o prevádzkovaní, náklady spojené so zrušením podmienok leasingového prenájmu lodí a splatenie nezaistených dlhov, čo by viedlo k nedostatku aktív vo výške 134,4 milióna EUR. Francúzske orgány sa domnievajú, že štátu by bolo nariadené uhradiť od 85 % do 100 % tejto sumy.

(125)

Okrem toho sa francúzske orgány nazdávajú, že vzhľadom na vzťah závislosti medzi štátom a SNCM a so zreteľom na inú francúzsku vec (83) by likvidácia podniku mohla priviesť súd k tomu, že nariadi vyplatenie náhrady škôd zamestnancom. Francúzske orgány sa vzhľadom na túto judikatúru domnievajú, že je viac ako pravdepodobné, že súd by stanovil výšku dodatočnej náhrady škody na základe náhrad vyplatených v rámci sociálneho plánu predloženého v čase pred likvidáciou.

(126)

Podľa tohto prístupu z analýzy skutočných nákladov, ktoré by štát ako akcionár musel zaplatiť, vyplýva, že náklady štátu na predaj SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR sú nižšie ako skutočné náklady, ktoré by musel znášať v prípade súdnej likvidácie podniku.

(127)

Francúzske orgány teda usudzujú, že túto sumu nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc.

(128)

Francúzsko sa domnieva, že prostredníctvom tejto účasti sa správalo ako obozretný investor, keďže po prvé, zasiahlo ako menšinový akcionár súbežne s BCP a VT, a po druhé, táto účasť dosahuje výnos z fixného kapitálu […] (*1) % ročne, čo štát chráni pred rizikami súvisiacimi s plnením obchodného plánu. Francúzsko argumentuje, že tento výnos je pre súkromného investora veľmi uspokojivý (84). Spresňuje však, že v prípade nútenej správy, súdnej likvidácie SNCM alebo uplatnenia doložky o zrušení zo strany kupcov by tento výnos nebol dosiahnutý.

(129)

Francúzsko sa domnieva, pričom vychádza z postupu Komisie v predchádzajúcich rozhodnutiach, najmä vo veci SFP (Société française de production) (85), že toto financovanie predstavuje pomoc jednotlivcom, ktorá nie je v prospech podniku. Zavedenie dodatočných sociálnych opatrení v prospech osôb prepustených zo zamestnania zo štátnych prostriedkov, bez toho aby sa týmito opatreniami zamestnávateľovi znížili jeho obvyklé povinnosti, patrí do oblasti sociálnej politiky členských štátov a nepredstavuje štátnu pomoc.

(130)

Francúzske orgány na jednej strane pripomínajú, že všetky podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003 boli za obdobie rokov 2003 – 2006 zavedené a dodržané. Na druhej strane sa francúzske orgány domnievajú, že tieto opatrenia už nie sú potrebné na to, aby nedošlo k narušeniu hospodárskej súťaže a že ich zachovanie je v rozpore so zásadou proporcionality so zreteľom na obmedzenie výšky pomoci na reštrukturalizáciu, odteraz zníženej na 15,81 milióna EUR. Francúzske orgány sa predovšetkým domnievajú, že treba zrušiť podmienky, ktoré by sa ešte mohli uplatňovať, t. j. podmienky týkajúce sa zákazu modernizácie flotily SNCM, dodržiavania zásady vedúceho postavenia v oblasti tvorby cien za prepravu a zachovania frekvencie spojení.

(131)

Keby však Komisia mala kvalifikovať všetky nové opatrenia alebo ich časť ako štátnu pomoc, Francúzsko upozorňuje Komisiu na to, že nové opatrenia zabezpečujúce obnovu životaschopnosti SNCM by umožnili udržať hospodársku súťaž na príslušných trhoch, najmä na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou. Tento aspekt je podľa Francúzska jednou zo zásad usmernení na záchranu podniku v ťažkostiach, ako ho v tomto spise uvádza Komisia (odsek 283 zrušeného rozhodnutia) a Všeobecný súd vo svojom rozsudku z 15. júna 2005 vo veci T-349/03 (bod 117). Tento súd osobitne poukázal na to, že Komisia sa pri plnení svojej širokej posudzovacej právomoci môže domnievať, že prítomnosť podniku je nevyhnutná na to, aby sa predišlo vzniku posilnenej oligopolnej štruktúry príslušných trhov.

(132)

Pokiaľ ide o určenie prípadných kompenzačných opatrení, ktoré sa majú uložiť SNCM, Francúzsko navrhuje, aby Komisia zohľadnila štruktúru trhu. V tomto smere by sa znížením kapacít SNMC posilnilo postavenie CFF na trhu zabezpečovania dopravného spojenia s Korzikou, ktoré by bolo potom dominantné (86).

(133)

Podľa francúzskych orgánov plán reštrukturalizácie v aktualizovanom znení spĺňa kritériá zlučiteľnosti, ktoré Komisia sformulovala v usmerneniach z roku 1999 a 2004. Francúzske orgány tvrdia, že všetky opatrenia stanovené v kontexte privatizácie SNCM by mali zároveň slúžiť na obnovenie dlhodobej životaschopnosti SNCM od konca roku 2009 a sú obmedzené minimum, ktoré je nevyhnuté na obnovu tejto životaschopnosti.

(134)

CFF, ktorá najprv spochybňuje, že by SNCM bol podnikom v ťažkostiach v zmysle usmernení (87), pochybuje o schopnosti SNCM stať sa ziskovou na nedotovaných linkách. CFF ďalej konštatuje, že na rozdiel od toho, čo sa uvádza v pláne reštrukturalizácie (88), spojenie s Livornom je stále zabezpečované.

(135)

Pokiaľ ide o zníženie nákladov, CFF vyjadruje poľutovanie nad tým, že nemá prístup k istým častiam plánu reštrukturalizácie, ku ktorému jej zástupcovia vyjadrili kritiky (89).

(136)

CFF sa domnieva, že výpočet francúzskych orgánov, z ktorého vyplynula suma 76 miliónov EUR, je čisto teoretický (90) a pomer vlastného kapitálu k dlhom vo výške 79 %, o ktorom rozhodli francúzske orgány, sa zdá byť prehnaný (91). Pokiaľ ide o podiely SNCM, CFF poznamenáva, že niektoré dcérske spoločnosti nemajú žiadny význam pre činnosti námornej spoločnosti (92).

(137)

Napokon podľa CFF má plánovaná pomoc obísť nariadenie o námornej kabotáži a zbaviť výzvu na predkladanie ponúk na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou z Marseille významu. CFF zdôrazňuje, že plánovaná pomoc by nemala viesť k umožneniu agresívnejšej obchodnej ponuky zo strany SNCM. Navrhuje, aby sa pomoc na reštrukturalizáciu poskytla najskôr v roku 2007 a iba v prípade, že SNCM neuspeje v budúcej verejnej súťaži v roku 2006, čo je podľa nej jediný scenár, ktorý by naozaj dostal verejnú námornú spoločnosť do ťažkostí.

(138)

STIM, ktorá je hlavným akcionárom v CMN, argumentuje, že podiely SNCM v CMN by sa mali analyzovať ako čisto finančné aktíva. Podľa STIM sú spoločnosti CMN a SNCM nezávislé a konkurujú si v prípade liniek iných, ako sú linky z Marseille, aj keď sú obidve spoločne zmluvnými stranami zmluvy o poverení službou vo verejnom záujme.

(139)

V liste sa uvádza, že STIM sa zaväzuje „odkúpiť všetky podiely SNMC v CMN alebo ich časť, a najradšej všetky,“ ktorých hodnotu odhaduje na 15 miliónov EUR až 17 miliónov EUR, keby Komisia určila za podmienok, ktoré by mohla uložiť vo svojom konečnom rozhodnutí, že „takýto prevod je nevyhnutný pre skutočnú vyváženosť plánu reštrukturalizácie“.

(140)

Starosta mesta Marseille, predseda generálnej rady Bouches-du-Rhône a predseda regionálnej rady Provence-Alpes-Côte d’Azur zdôraznili hospodársky význam SNCM v regionálnom hospodárstve.

(141)

Predseda regionálnej rady Provence-Alpes-Côte d’Azur dodal, že podmienky potrebné na to, aby plán reštrukturalizácie SNCM zaručil životaschopnosť podniku, sa zdajú byť splnené.

(142)

Predseda výkonnej rady Korzického zhromaždenia predložil uznesenie uvedeného zhromaždenia zo dňa 18. decembra 2002, v priebehu ktorého Korzické zhromaždenie vydalo „kladné stanovisko“ k plánovanej rekapitalizácii SNCM.

(143)

Dopravný úrad Korziky poznamenáva, že zánik SNCM „by mal ihneď za následok výrazné zníženie objemu služieb“, keďže je v súčasnosti jedinou spoločnosťou, ktorá je schopná splniť požiadavky zmluvy, pokiaľ ide o dopravu osôb. Okrem toho pripomína význam SNCM pre hospodárstvo Korziky.

(144)

CFF poukazuje na výšku predmetných finančných súm, ich neprimeranosť vo vzťahu k obratu SNCM a skutočnosť, že boli SNCM vyplatené skôr, ako sa Komisia vyjadrila k ich klasifikácii v zmysle článku 87 ods. 1 Zmluvy o ES.

(145)

CFF upozorňuje Komisiu na skutočnosť, že podpora francúzskeho štátu pre SNCM má z hľadiska rozvoja CFF strategický význam. Tieto neschválené opatrenia umožňujú SNCM uplatňovať veľmi agresívnu cenovú politiku na linkách, na ktorých má CFF svoje postavenie už 10 rokov a na ktorých prvýkrát od svojho zriadenia stráca svoj trhový podiel.

(146)

Pokiaľ ide o proces verejnej súťaže na predaj spoločnosti, CFF sa domnieva, že nebol úplne transparentný, pretože vybraný podnik, t. j. BCP, už nemá prevádzkovú kontrolu nad SNCM, keďže svoje miesto prepustil skupine VT. CFF okrem toho so zreteľom na vývoj finančných podmienok, ktoré sa stali pre kupujúcich výhodnejšími, pochybuje, že bola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania s investormi, ktorou sa mala celá operácia riadiť.

(147)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, CFF pochybuje o tom, že sa v tomto prípade uplatnilo kritérium obozretného investora v trhovom hospodárstve. CFF si po prvé kladie otázku, či možno vychádzať z toho, že štát uskutočnil predmetnú operáciu zároveň s významným a súbežným zásahom príslušných súkromných prevádzkovateľov za porovnateľných podmienok, hoci spoločnosť rekapitalizoval v čase pred spoločnou rekapitalizáciou akcionármi a novým plánom reštrukturalizácie. CFF sa po druhé domnieva, že vzhľadom na ťažké finančné okolnosti SNCM by obozretný investor zasiahol skôr, aby zabránil znehodnoteniu svojej investície (93).

(148)

CFF sa domnieva, že odkaz na vec ABX Logistics nie je relevantný. Okrem skutočnosti, že okolnosti tejto veci nemožno uplatniť na tento prípad, CFF poukazuje na významný príspevok príjemcu pomoci v tejto veci, čo zjavne nie je prípad SNCM. Okrem toho sa podľa CFF v rozhodnutí Komisie z roku 2006 nezohľadnili náklady spojené s rizikom súdnych konaní v súvislosti s likvidáciou dotknutého podniku. CFF v tomto ohľade uvádza, že vnútroštátna judikatúra, na ktorú sa odvoláva Francúzsko, aby odôvodnilo náklady súvisiace s likvidáciou SNCM, nie je v tomto prípade uplatniteľná. Podľa CFF kasačný súd vo veci Mines et produits chimiques de Salsignes vôbec nespomína priamu zodpovednosť štátu ako akcionára v prípade likvidácie podniku, ktorého je akcionárom, ale skôr možnosť podať žalobu o splatenie mzdových dlhov a dlhov na sociálnom zabezpečení proti verejnej inštitúcii priemyselného a obchodného charakteru a neexistenciu možnosti pre jej riadiace subjekty zbaviť sa svojich povinností tým, že sa budú odvolávať na zásah orgánov verejnej moci.

(149)

Pokiaľ ide o uplatniteľnosť judikatúry odvolacieho súdu v Rouene vo veci Aspocomp na tento prípad, CFF uvádza, že okolnosti daného prípadu, ktorý sa týka nariadenia materskej spoločnosti, že musí zamestnancom dcérskej spoločnosti zaplatiť sociálne platby za „nedodržanie dohody“, ktorú materská spoločnosť potvrdila, sú úplne iné ako okolnosti v prípade SNCM. Preto neexistuje riziko, že CGMF alebo štátu bude v prípade súdnej likvidácie nariadené zaplatiť náhrady za prepustenie zamestnancov. Okrem toho CFF spochybňuje číselný odhad ostatných sociálnych nákladov, pretože podľa odborníkov prizvaných na ich stanovenie, sa údaje o týchto nákladoch rozchádzajú

(150)

CFF sa domnieva, že uplatnenie judikatúry Spoločenstva vo veciach Gröditzer a Hytasa na tento prípad, musí viesť k záveru, že štát sa nesprával ako súkromný investor, pretože v súlade s predmetnou judikatúrou bol kapitálový vklad štátu spojený s predajom jeho 75 % podielu v SNCM, čím sa znížili jeho výhľady na ďalšie zisky.

(151)

CFF sa napokon domnieva, že pri porovnávaní nákladov na likvidáciu s nákladmi na rekapitalizáciu by sa malo prihliadať na hodnotu aktív, ktorá je v oboch prípadoch prevádzaná na kupujúceho. CFF uvádza, že hodnota aktív predaných kupujúcim sa pohybuje od 640 miliónov EUR do 755 miliónov EUR (94) vzhľadom na porovnanie s trhovou hodnotou flotily, ktorú používala SNCM, pričom CFF túto hodnotu v auguste 2006 odhadla na 644 miliónov EUR až 664 miliónov EUR.

(152)

Pokiaľ ide o posúdenie opatrení po rekapitalizácii v roku 2002 ako pomoci na reštrukturalizáciu, CFF sa domnieva, že hoci SNCM pre obdobie pred prvou rekapitalizáciou vo výške 142,5 milióna EUR spĺňa podmienky podniku v ťažkostiach podľa usmernení z roku 2004, táto klasifikácia sa stáva veľmi spornou v súvislosti s obdobím, ktoré predchádza druhému zvýšeniu kapitálu vo výške 8,75 milióna EUR, keďže kapitál spoločnosti bol obnovený.

(153)

Pokiaľ ide o životaschopnosť podniku, CFF zdôrazňuje, že predaj SNCM je iba čiastočný a nie je neodvolateľný vzhľadom na doložky o zrušení uzavreté s kupujúcimi. Tieto skutočnosti sú dôležitými prvkami neistoty, pokiaľ ide o vôľu a schopnosť kupujúcich vyriešiť ťažkosti SNCM, a na základe toho spochybňujú výhľady dlhodobej životaschopnosti podniku. Okrem toho CFF uvádza, že na rozdiel od toho, čo sa vyžaduje v usmerneniach z roku 2004, sa francúzske orgány nezamýšľali vzdať činností, ktoré zostanú štrukturálne stratové aj po reštrukturalizácii (95). CFF sa navyše skepticky vyjadruje o pláne na zníženie nákladov napriek zväčšeniu flotily SNCM (96) a o plánovanom znížení počtu zamestnancov, najmä so zreteľom na neúspech sociálneho plánu z roku 2002.

(154)

CFF vyjadruje pochybnosti, či sa nová pomoc obmedzí na minimum, jednak kvôli tomu, že nie je jasné, čo pokrývajú sociálne náklady, a jednak kvôli obsahu zápisnice z valného zhromaždenia SNCM z 28. apríla 2006, z ktorej vyplýva, že časť tejto pomoci slúžila na krytie prevádzkových strát spoločnosti v roku 2006 a v roku 2007. CFF sa tiež domnieva, že kupujúci SNCM neprispievajú výrazným spôsobom k reštrukturalizácii spoločnosti.

(155)

CFF v záujme predchádzania neoprávnenému narúšaniu hospodárskej súťaže považuje za nutné obnoviť a presne stanoviť kompenzačné opatrenia uložené SNCM v roku 2003 a doplniť ich o ďalšie opatrenia týkajúce sa oslabenia postavenia SNCM na trhu (97). CFF sa okrem toho nazdáva, že časť opatrení uložených SNCM rozhodnutím z roku 2003 nebola dodržaná. SNCM nadobudla nové plavidlá v rozpore s článkom 2 rozhodnutia Komisie z roku 2003. SNCM okrem toho nepredala svoj podiel v CCM, čo je v rozpore s článkom 3 rozhodnutia Komisie. Nakoniec, SNCM uplatňuje od roku 2003 agresívnu cenovú politiku prostredníctvom cien, ktoré sú nižšie ako ceny, ktoré uplatňuje CFF, čo je v rozpore s článkom 4 rozhodnutia (až o 30 % lacnejšie lístky za rovnaké alebo porovnateľné služby).

(156)

Pokiaľ ide o charakter druhej rekapitalizácie vo výške 8,75 milióna EUR, CFF sa domnieva, že okrem súbežnosti verejného a súkromného investovania musí byť súkromné konanie významné a musí byť uskutočnené za porovnateľných podmienok, aby bol zásah štátu uznaný. V tomto prípade vraj neboli tieto dve podmienky splnené. Po prvé, podiel kupujúcich, ktorý je úzko spojený s prvým zvýšením kapitálu o 142,5 milióna EUR, nie je významný. Po druhé, kupujúci nekonali za podmienok porovnateľných s podmienkami štátu, najmä z dôvodu doložiek o zrušení a ziskovosti, ktorá sa očakáva od menšinovej účasti CGMF.

(157)

Pokiaľ ide o sociálne opatrenia vo výške 38,5 milióna EUR, CFF spochybňuje klasifikáciu tejto sumy ako pomoc jednotlivcom. Je síce pravda, že táto suma ide priamo v prospech zamestnancov SNCM, CFF uvádza, že toto opatrenie mohlo mať pre SNCM nepriame kladné účinky, najmä z hľadiska upokojenia sociálnych vzťahov.

(158)

Pokiaľ ide o zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR, STIM sa domnieva, že táto cena nie je trhová cena vyplývajúca z otvorenej a nediskriminačnej verejnej súťaže, pretože rekapitalizácia sa uskutočnila v podmienkach odlišných, ako sú podmienky, ktoré musí obvykle splniť súkromný investor. STIM sa nazdáva, že nanovo ocenené vykázané čisté aktíva by v najhoršom prípade umožnili likvidáciu bez nákladov pre štát, ktorá by dokonca mohla priniesť likvidačný prebytok, že predajná cena je neprimerane nízka v porovnaní s hodnotou podniku (ktorú STIM odhaduje na 350 miliónov EUR) a že pomoc je neprimeraná vo vzťahu k potrebám podniku.

(159)

STIM zároveň upozorňuje Komisiu na prehnanosť doložky o zrušení predaja do súkromného vlastníctva.

(160)

STIM nakoniec spochybňuje opodstatnenosť zápornej predajnej ceny, ktorá vychádza z predpokladu, že by sa likvidácia uskutočnila za sociálne zložitých okolností, čo sa zdá byť nerealistické.

(161)

Pokiaľ ide o druhú rekapitalizáciu vo výške 8,75 milióna EUR, STIM sa domnieva, že tento kapitálový vklad nie je vzhľadom na nedostatočné záruky návratnosti investície v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. STIM spochybňuje argument založený na súbežnosti súkromného a verejného investovania s cieľom poprieť charakter štátnej pomoci tohto vkladu. Takáto súbežnosť, aj keby sa potvrdila, je iba ukazovateľom a sama osebe nemôže byť kritériom klasifikácie (98). STIM nakoniec uvádza, že tento vklad predstavuje záruku, ktorú francúzsky štát poskytol kupujúcim, že SNCM bude poverená službou vo verejnom záujme na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou.

(162)

Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR pomoci jednotlivcom, STIM sa nazdáva, že účelom tejto sumy je v skutočnosti poskytnúť SNCM prostriedky na splnenie určitých základných aspektov plánu ozdravenia predloženého Komisii, ktoré neboli uskutočnené, najmä zníženie počtu zamestnancov.

(163)

STIM je toho názoru, že pomoc, ktorú prijala SNCM, sa neobmedzuje na minimum. Príspevok SNCM a kupujúcich k plánu reštrukturalizácie je so zreteľom na podmienky stanovené v usmerneniach z roku 2004 nedostatočný a nepreukázalo sa, že by situácia SNCM bola taká mimoriadna, aby bol opodstatnený nižší vlastný príspevok. STIM okrem toho zdôrazňuje neprimeranosť pomoci poskytnutej v roku 2006, keďže umožnila SNCM vytvoriť rezervy na pokrytie budúcich strát. Napokon skutočnosť, že SNCM neplánovala predať aktíva, ktoré nie sú nevyhnutné na prežitie podniku, je v rozpore s požiadavkami stanovenými v usmerneniach z roku 2004.

(164)

STIM sa domnieva, že sumy boli vyplatené v rozpore so zásadou „jedenkrát a naposledy“ stanovenou v usmerneniach z roku 2004. Zhoršenie finančnej situácie podniku a sociálne konflikty sa nemôžu analyzovať ako mimoriadne a nepredvídateľné okolnosti, za ktoré spoločnosť nie je zodpovedná.

(165)

Na základe toho STIM požaduje dodatočné náhrady vo výške polovice poskytnutej pomoci, t. j. 98,25 milióna EUR prostredníctvom predaja ďalšieho plavidla, ako aj priamych a nepriamych podielov SNCM v CMN. V tejto súvislosti STIM tvrdí, že tieto podiely nie sú strategické v zmysle usmernení o štátnej pomoci na reštrukturalizáciu z roku 2004, pretože nie sú „nevyhnutné na prežitie podniku“ a nemajú ani charakter neprevoditeľných aktív.

(166)

STIM zároveň zdôrazňuje, že údajné synergie medzi SNCM a CMN neexistujú, pretože SNCM neplní žiadnu skutočnú úlohu v riadení a rozvoji CMN. STIM nakoniec podčiarkuje, že akcionárska zmluva spájajúca tieto dva podniky neexistuje od 15. marca 2006, keď ju CMN vypovedala, ako potvrdil Odvolací súd v Paríži.

(167)

SNCM poslala Komisii dokumentáciu, v ktorej je zhrnutá jej hospodárska a konkurenčná situácia spolu s právnym posudkom, v ktorom sa v súvislosti s konaním vo veci likvidácie posudzuje riziko súdnej kvalifikácie zásahu štátu ako de facto riadiaceho subjektu spoločnosti za obdobie pred privatizáciou.

(168)

Právna kancelária Baker & McKenzie, s ktorou sa SNCM radila, dospela k záveru, že na základe dokumentov spoločnosti, doplnených o korešpondenciu, prejavy a zápisnice kontrolných orgánov, štát […] (*1) rozhodnutia (99) […] (*1) subjektov (100), […] (*1) orgánov spoločnosti (101). V správe sa tiež uvádza, že […] (*1) SNCM (102). Na záver, v tejto istej správe sa uvádza skutočnosť, že […] (*1) SNCM.

(169)

Na tomto základe odborník SNCM dospel k záveru, že je veľmi pravdepodobné, že by Obchodný súd v Marseille charakterizoval francúzsky štát ako riadiaci subjekt de facto.

(170)

Navyše, podľa zistení uvedených okrem iného v správach Dvora audítorov, chyby v riadení, ktorých sa dopustil francúzsky štát ako de facto riadiaci subjekt SNCM, prispeli k zistenému nedostatku aktív SNCM. V správe sa okrem iného prísne kritizujú tieto chyby riadenia: výber […] (*1) komerčný. Straty spôsobené chybami štátu pri riadení dosiahli výšku […] (*1).

(171)

V tejto súvislosti podľa odborníka SNCM nemožno pochybovať o tom, že štátu by bolo vzhľadom na jeho veľmi výrazné zapojenie do riadenia SNCM, jeho zjavné chyby riadenia a veľkosť jeho finančných zdrojov na základe žaloby o vyrovnanie nedostatku aktív nariadené znášať celý nedostatok aktív alebo jeho časť.

(172)

Odborník SNCM dospel na základe príslušnej judikatúry k záveru, že keby bola SNCM predmetom likvidácie, štátu by bolo určite nariadené uhradiť celú výšku mzdových dlhov a dlhov na sociálnom poistení SNCM. To by viedlo k tomu, že štát by bol ako akcionár zodpovedný za sumu odhadovanú vo výške 85 % až 100 % zisteného nedostatku aktív (t. j. od 316,6 milióna EUR do 385,7 milióna EUR). V dôsledku toho sa štát svojím rozhodnutím sprivatizovať SNCM, pričom predtým zvýšil jej kapitál o sumu 158 miliónov EUR, správal ako obozretný investor.

(173)

Francúzske orgány uviedli, že niektoré údaje, ktoré predložila CFF a ktoré sa týkajú služieb SNCM, sú nepresné.

(174)

Štát je toho názoru, že na rozdiel od tvrdení CFF bol tento plán reštrukturalizácie postavený tak, aby čo najskôr umožnil zlepšenie situácie SNCM a vytvoril správne podmienky na zabezpečenie jej strednodobej a dlhodobej životaschopnosti. Francúzske orgány poznamenávajú, že značná časť programu na zníženie nákladov sa už uskutočnila. Počet lodí sa znížil a program na prevod aktív napreduje podľa priemyselného plánu. Služby sa reorganizovali a akčný plán na zníženie medzispotreby prináša prvé výsledky. Nakoniec, postupne sa realizuje časť priemyselného plánu, ktorá sa týka zamestnanosti. SNCM navyše v roku 2001 vyčlenila sumu 21,3 milióna EUR na financovanie reštrukturalizačných opatrení a osobitne na plán záchrany pracovných miest.

(175)

Pokiaľ ide o určenie výšky pomoci, francúzske orgány potvrdzujú, že pomer vlastného kapitálu a celkového zadlženia vo výške 0,79 je pomerne typický pre súvahy väčšiny námorných spoločností, s výnimkou mimoriadnych situácií. Podľa francúzskych orgánov je ukazovateľ 0,497, ktorý CFF oznámila pre CMN v roku 2001, nesprávny, pretože neboli zohľadnené likvidné aktíva v súvahe. Po príslušných úpravách je ukazovateľ CMN 0,557. Podľa francúzskych orgánov je táto výška v každom prípade pre CMN stále nedostatočná, o čom svedčia problémy s peňažnými prostriedkami, ktoré mala v roku 2002. CMN si totiž musela od STIM požičať až 8 miliónov EUR na financovanie schodku peňažných prostriedkov nekrytého jej bankami.

(176)

Francúzske orgány tvrdia, že podiel SNCM na kapitáli CMN nemožno považovať za čisto finančné aktívum, ako STIM zjavne tvrdí. Francúzsko obhajuje stanovisko, že podiely SNCM v CMN majú veľmi strategický charakter. Predaj týchto podielov by podľa nich nielenže nedával zmysel z obchodného hľadiska, ale by bol aj veľkou strategickou chybou.

(177)

Hoci Francúzsko celkovo súhlasí s obsahom listu predsedu regiónu Provence-Alpes-Côte d’Azur, aj tak chce poznamenať, že na rozdiel od toho, čo sa tvrdí v bode 2 uvedeného listu (103), ponuka na zabezpečovanie dopravného spojenia medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou „nepresahuje dopyt“ a cenová politika SNCM je v súlade s prijatými záväzkami nevyvolať cenovú vojnu a nemať vedúce postavenie v cenotvorbe.

(178)

Francúzsko vo všeobecnosti poznamenáva, že pripomienky STIM a CFF sú totožné s pripomienkami, ktoré tieto spoločnosti už predložili Komisii v roku 2003. Predovšetkým zdôrazňuje, že pripomienky CFF boli predložené Všeobecnému súdu v rámci žaloby o zrušenie rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003 a väčšina z nich bola Komisiou aj Všeobecným súdom zamietnutá.

(179)

Francúzske orgány ako odpoveď na všeobecnú pripomienku, že Francúzsko zaviedlo opatrenia, ktoré možno klasifikovať ako štátnu pomoc, predčasne uvádzajú, že zavedenie opatrení možno odôvodniť osobitným charakterom konania, a to zrušením rozhodnutia Komisie z 9. júla 2003 o schválení pomoci v roku 2005, a nie zámerom francúzskych orgánov nedodržiavať svoje povinnosti, ktoré im vyplývajú zo Zmluvy o ES. Francúzsko okrem toho uvádza, že Komisiu vždy informovalo o aktuálnom vývoji a o rôznych opatreniach prijatých od januára 2005 v zmysle zásady lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou.

(180)

Pokiaľ ide o tieto posledné opatrenia, francúzske orgány sa domnievajú, že keďže žiadne z nich nepredstavuje pomoc, článok 88 ods. 3 Zmluvy o ES sa na ne koniec koncov nevzťahuje, a preto nevzniká žiadna povinnosť prerušiť ich vykonávanie.

(181)

Pokiaľ ide o proces predaja, Francúzsko spresňuje, že od začiatku počítalo so štandardnými výberovými kritériami založenými najmä na cene ponúknutej za hodnotu podielov SNCM a v druhom rade na iných kritériách (priemyselný plán, sociálny plán atď.) vrátane sumy, ktorú uchádzači boli ochotní investovať do spoločnosti vo forme rekapitalizácie. Francúzsko dôrazne namieta voči argumentu tretích strán, že proces predaja nebol transparentný, a pripomína, že štát v tomto prípade išiel nad rámec svojich zákonných a regulačných povinností, ktoré už sú rozsiahle a obmedzujúce a ktoré sú stanovené pre prípad predaja podielov štátu. Francúzsko poznamenáva, že vývoj nadväzujúci na ponuku BCP kúpiť 100 % akcií SNCM prebiehal vo veľmi náročnom finančnom a podnikovom kontexte a že pripojením VT k ponuke BCP sa nezmenili obchodné a finančné podmienky transakcie (okrem rozdelenia vlastníctva kapitálu).

(182)

Pokiaľ ide o zápornú cenu 158 miliónov EUR, francúzske orgány pripomínajú, že vzhľadom na finančnú situáciu SNCM k 30. septembru 2005 sa podnik predal za trhovú cenu a že predaj bol ekonomicky výhodnejší ako likvidácia podniku. V tejto súvislosti francúzske orgány spresňujú, že uplatnenie kritéria súkromného investora v prípade predaja podniku, ktorý má blízko k likvidácii, nemožno považovať za snahu o „ziskovosť štátneho zásahu“, ale za predchádzanie väčším stratám, ktoré by mohol utrpieť akcionár v dôsledku nákladnejšej likvidácie.

(183)

Pokiaľ ide o zaplatenú cenu, Francúzsko popiera argument, že SNCM bola predaná za cenu, ktorá nezodpovedá jej skutočnej hodnote. Predovšetkým odmieta odhad hodnoty vo výške takmer 350 miliónov EUR, ktorý uskutočnila STIM a v ktorom sa prihliada len na súvahové položky, ktoré zvyšujú hodnotu na základe vykázaného vlastného imania (mimoriadne odpisy, zostatkové výnosy z plavidiel atď.) bez zohľadnenia položiek pasív, ktoré ho znižujú. Tento spôsob výpočtu, ktorý má čisto účtovný charakter, nezodpovedá hospodárskej realite námorného podniku, akým je SNCM, ktorý má hodnotné aktíva vykázané v súvahe, ale aj obmedzenú ziskovosť a veľké podsúvahové pasíva.

(184)

Francúzske orgány odmietajú aj argument CFF, že podhodnotili trhovú hodnotu flotily SNCM, ktorú CFF vyčíslila na 406,5 milióna EUR až 426,5 milióna EUR. Francúzske orgány vysvetľujú, že plavidlá zohľadnené vo výpočte CFF nezodpovedajú plavidlám vo vlastníctve SNCM k 30. septembru 2005. Neuplatnením zliav z trhovej hodnoty plavidiel sa nezohľadňuje kontext, v ktorom by sa uskutočnila prípadná súdna likvidácia týchto aktív, a napokon zvolený dátum na vypočítanie tejto trhovej hodnoty, t. j. august 2006, nie je dátumom možnej likvidácie SNCM, na ktorý sa musí odvolávať, pretože týmto dátumom je 30. september 2005. Francúzsko okrem toho uvádza, že keby sa akceptoval výpočet, ktorý navrhuje CFF, záporná cena by bola trikrát nižšia ako likvidačná hodnota aktív, ktorá sa vyžaduje podľa judikatúry vo veci Gröditzer, čo by bolo teda výhodnejšie ako predpoklady, ktoré Komisii predložili francúzske orgány.

(185)

V súvislosti s argumentom CFF, ktorým sa spochybňuje uplatnenie judikatúry vo veci Gröditzer vzhľadom na skutočnosť, že kapitálový vklad štátu do SNCM bol spojený s predajom jej 75 % podielu, čím sa úmerne znížili jeho výhľady na zisky, francúzske orgány pripomínajú, že záporná predajná cena 158 miliónov EUR zodpovedá predaju celého kapitálu SNCM, po ktorom nasledovala nová investícia štátu vo výške 25 % prinášajúca návratnosť […] (*1) % ročne. Francúzsko sa preto domnieva, že návratnosť investícií je stále zaručená vzhľadom na podiel v spoločnosti vo výške 25 %, keďže sa na tento podiel vzťahuje záruka veľmi vysokej návratnosti.

(186)

Francúzsko namieta aj voči argumentu CFF, že v tomto prípade nemožno uplatniť prístup ABX, v ktorom sa vychádza najmä z analýzy skutočných nákladov na likvidáciu SNCM a z rizika, že štát by mohol byť braný na zodpovednosť za záväzky podniku v prípade žaloby o vyrovnanie nedostatku aktív, ako je stanovené vo francúzskych kolektívnych konaniach a potvrdené vo vnútroštátnej judikatúre (rozsudok Odvolacieho súdu v Rouene z 22. marca 2005). Napriek tomu, že sa francúzske orgány domnievajú, že ich správanie ako riadiaceho subjektu SNCM nemožno v rámci takejto žaloby označiť za „chybné“, nástoja na tom, že existuje veľmi veľké riziko, že vnútroštátny súd by štát odsúdil za nedostatok aktív SNCM, a to z dôvodu pružných kritérií na kvalifikáciu chyby v riadení v zmysle článku L-651-2 Obchodného zákonníka a v zmysle uvedenej judikatúry, ktorá by sa mohla uplatniť na tento prípad.

(187)

Pokiaľ ide o rekapitalizáciu vo výške 8,75 milióna EUR, Francúzsko pripomína, že na rozdiel od tvrdení CFF a STIM, tento kapitálový vklad nepredstavuje štátnu pomoc vzhľadom na súbežnosť tejto investície, podobnosti podmienok jej upisovania a výnosnosti vyššej ako priemer, ktorú štát dosiahol prostredníctvom CGMF.

(188)

Francúzske orgány osobitne uvádzajú, že zásada rovnakého zaobchádzania s investormi nie je spochybnená existenciou doložiek o zrušení, pretože tie boli stanovené v rámci 100 % predaja SNCM a nie v rámci rekapitalizácie vo výške 35 miliónov EUR, ktorá nasledovala po predaji.

(189)

Francúzsko okrem toho poznamenáva, že jeho investícia je oveľa nižšia ako investícia kupujúcich, pretože ide len o sumu 8,75 milióna EUR v porovnaní s investíciou, ktorú uskutočnili kupujúci (26,25 milióna EUR). Preskúmanie prvej rekapitalizácie vo výške 142,5 milióna EUR je totiž potrebné urobiť iba pri porovnávaní s likvidačnou cenou.

(190)

Francúzsko nakoniec popiera argument STIM, že tento príspevok je zárukou danou súkromným kupujúcim, že SNCM je naozaj subjektom, ktorému bude udelené poverenie službou vo verejnom záujme na zabezpečovanie dopravného spojenia s Korzikou. Francúzske orgány zdôrazňujú, že toto zvýšenie kapitálu je obozretné a nezávislé od výkonnosti podniku a že udelenie poverenia službou vo verejnom záujme spoločnosti SNCM neslúži na zvýšenie výnosu očakávaného z tejto investície.

(191)

Pokiaľ ide o 38,5 milióna EUR na sociálne opatrenia, Francúzsko opakuje argument, že tieto opatrenia predstavujú pomoc jednotlivcom a že ich úhradu zo strany štátu nemožno považovať za nepriame zvýhodnenie podniku, pretože sú prídavkom k zákonným a zmluvným záväzkom SNCM. Francúzsko okrem toho poukazuje na to, že tieto opatrenia by neumožnili odchod zamestnancov, ktorí by bez nich zostali na ťarchu SNCM.

(192)

Francúzske orgány v rozpore s argumentom CFF uvádzajú, že suma 38,5 milióna EUR nezodpovedá zníženiu stavu zamestnancov stanovenému v sociálnom pláne z roku 2003, pretože toto zníženia sa napriek omeškaniu už uskutočnilo. Nový sociálny plán teda dopĺňa prvé sociálne opatrenia z roku 2003.

(193)

Francúzsko sa domnieva, že so zreteľom na uvedené, je výška posudzovanej pomoci 15,81 milióna EUR.

(194)

Francúzske orgány sa na rozdiel od tvrdení CFF domnievajú, že so zreteľom na bod 11 usmernení z roku 2004, prvou rekapitalizáciou, ktorá SNCM umožnila reorganizovať jej kapitál, sa nezmenil jej charakter podniku v ťažkostiach, pretože táto rekapitalizácia mala za cieľ zabezpečiť pokračovanie činnosti spoločnosti.

(195)

Francúzsko odmieta tvrdenia CFF, že nemuselo uskutočniť ďalšie finančné injekcie do podniku, keďže SNCM mohla použiť bankový úver. Francúzske orgány v tejto súvislosti poznamenávajú, že 24. augusta 2005 banky odmietli poskytnúť SNCM ďalšie peňažné prostriedky, a preto jedinou alternatívou pripadajúcou do úvahy bola privatizácia alebo likvidácia podniku.

(196)

Francúzsko popiera argumenty CFF a STIM týkajúce sa neúspechu plánu reštrukturalizácie z roku 2002, ktorý sa napriek určitému omeškaniu uskutočnil a umožnil dosiahnuť ciele v roku 2005. Zhoršenie hospodárskej a finančnej situácie SNCM v dôsledku vonkajších faktorov nezávislých od podniku ako takého si následne vyžiadalo predĺženie plánu oznámeného v roku 2002 a zavedenie nových opatrení.

(197)

Francúzsko sa domnieva, že SNCM má dobré vyhliadky na ozdravenie a že opatrenia plánované novými akcionármi, najmä uskutočnenie sociálneho plánu, ozdravenie dopravných spojení a obnova určitých plavidiel umožnia obnovenie životaschopnosti podniku. Francúzsko v tejto súvislosti poznamenáva, že vzhľadom na príjmy získavané z poverenia službou vo verejnom záujme (okolo [50 – 70] (*1) % obratu SNCM), ako aj na výšku fixných nákladov a ťažkosti s preradením 6 plavidiel používaných na spojení Marseille – Korzika, predstavuje poverenie službou vo verejnou záujme podstatný prvok stratégie podniku a jeho životaschopnosti.

(198)

Pokiaľ ide o obmedzenie pomoci na minimum, Francúzsko sa domnieva, že náklady na reštrukturalizáciu obmedzilo na minimum nevyhnutné na uskutočnenie reštrukturalizácie. Francúzske orgány v tejto súvislosti pripomínajú, že ako to uznala Komisia vo svojom rozhodnutí z roku 2003, sám podnik dostatočne prispel k plánu reštrukturalizácie svojimi vlastnými zdrojmi prostredníctvom predaja aktív za sumu 30,2 milióna EUR. Okrem toho, so zreteľom na ďalšie predaje, ktoré uskutočnila SNCM vo výške 12,2 milióna EUR, bola celková výška vlastných príspevkov podniku vyčíslená na 42,38 milióna EUR. Francúzsko usudzuje, že táto suma je omnoho vyššia ako suma vlastných príspevkov potrebná na schválenie pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá napokon predstavuje 15,81 milióna EUR, keďže ostatné opatrenia nepredstavujú štátnu pomoc.

(199)

Na rozdiel od tvrdení STIM a CFF, francúzske orgány uvádzajú, že dodržali všetky podmienky uložené rozhodnutím z roku 2003, ktorými boli viazané do konca roku 2006, osobitne udržanie flotily 11 plavidiel a uplatňovanie nižších cien, ako sú ceny konkurentov.

(200)

Francúzsko sa tiež domnieva, že v rámci nového konečného rozhodnutia by sa výška kompenzačných opatrení, ktoré sa majú uložiť SNCM, mala upraviť, pretože výška pomoci na reštrukturalizáciu by už predstavovala 15,81 milióna EUR, a nie 69,3 milióna EUR.

(201)

V tejto súvislosti Francúzsko namieta voči pripomienkam STIM týkajúcim sa možnosti, aby Komisia SNCM v rámci kompenzačného opatrenia nariadila predaj účasti v CMN. Francúzsko popiera argument STIM, že by vymedzenie strategických aktív bolo spochybnené v usmerneniach z roku 2004 vo vzťahu k usmerneniam z roku 1999.

(202)

Pokiaľ ide o opatrenia uvádzané CFF, ktorými by sa malo oslabiť postavenie SNCM na trhu, francúzske orgány pripomínajú, že ako Komisia okrem iného poukázala vo svojom rozhodnutí z roku 2003 (bod 87), na dotknutých trhoch (medzi Francúzskom a Korzikou a Maghrebom) neexistuje nadmerná kapacita a prerozdelenie liniek zabezpečujúcich spojenie s Korzikou v rámci a mimo poverenia službou vo verejnom záujme by ohrozilo životaschopnosť podniku.

(203)

Pokiaľ ide o argument CFF, že zavedenie už opísaných opatrení v prospech SNCM prináša vážne riziko vytlačenia z trhu dopravy medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou jej hlavného konkurenta, čiže CFF, francúzske orgány uvádzajú, že vzhľadom na súčasnú štruktúru tohto trhu, na ktorom má CFF vedúce postavenie, závisí udržanie štruktúry hospodárskej súťaže od schválenia plánu reštrukturalizácie SNCM a od prítomnosti SNCM na predmetnom trhu.

(204)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje: „Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(205)

Vnútroštátne opatrenie možno klasifikovať ako štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ za predpokladu splnenia týchto štyroch kumulatívnych podmienok: 1. predmetným opatrením sa poskytuje selektívna hospodárska výhoda; 2. táto výhoda je financovaná zo štátnych zdrojov; 3. táto výhoda narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a napokon 4. táto výhoda ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi (104).

(206)

Komisia konštatuje, že SNCM prijala štátne zdroje v celkovej sume 274,54 milióna EUR (105) prostredníctvom CGMF, ktorá je v 100 % vlastníctve štátu.

(207)

Keďže SNCM pôsobí v odvetví námornej dopravy, ktoré je otvorené hospodárskej súťaži v rámci Európy, možná hospodárska výhoda, ktorú získala, môže narušiť hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

(208)

Skutočnosť, že trh kabotáže s ostrovmi v Stredozemí bol do 1. januára 1999 dočasne oslobodený od uplatňovania nariadenia (EHS) č. 3577/92, neumožňuje vopred vylúčiť, že dotácie poskytované na zabezpečovanie kabotážnych spojení s ostrovmi v Stredozemí v rámci udeleného poverenia službou vo verejnou záujme mohli ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi a narušiť hospodársku súťaž.

(209)

V každom prípade, aj keď dotácie poskytnuté na zabezpečovanie kabotážnych spojení nemuseli do 1. januára 1999 ovplyvňovať obchod či narúšať hospodársku súťaž, od uvedeného dátumu sa situácia zmenila, pretože v súlade s nariadením č. 3577/92 sú činnosti kabotážnej dopravy odvtedy dostupné všetkým prevádzkovateľom v Európskej únii. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že SNCM nevykonáva len kabotážnu dopravu, ale pôsobí aj na trhu medzinárodnej námornej dopravy, ktorého liberalizácia sa uskutočnila prostredníctvom nariadenia Rady (EHS) č. 4055/86 (106).

(210)

Komisia sa preto domnieva, že v tomto prípade sú splnené všetky tri posledné kritériá článku 107 ods. 1 ZFEÚ uvedené v odôvodnení 205 tohto rozhodnutia. Pri každom opatrení preto musí preskúmať existenciu selektívnej hospodárskej výhody v súlade s rozsudkom Všeobecného súdu z 11. septembra 2012.

(211)

Komisia musí podľa judikatúry Všeobecného súdu (107) po zrušení jedného zo svojich rozhodnutí vychádzať vo svojom novom posúdení len z informácií, ktoré mala k dispozícii k dátumu prijatia zrušeného rozhodnutia, čo je v tomto prípade 8. júl 2008.

(212)

Do úvahy sa preto nesmú brať žiadne udalosti po 8. júli 2008. Zmeny, ktoré mohli nastať na trhu, alebo zmeny situácie príjemcu pomoci, musia byť vylúčené z analýzy. Komisia nebude zohľadňovať ani obdobie vykonávania plánu reštrukturalizácie nasledujúce po júli 2008 (108).

(213)

Komisia takisto nie je povinná začať vyšetrovanie prípadu od začiatku ani doplniť vyšetrovanie o nové odborné posudky (109). Zrušenie aktu, ktorým sa ukončuje administratívny postup obsahujúci viacero fáz, nemusí znamenať zrušenie celého konania. Keď sa, ako v tomto prípade, napriek skutočnosti, že vyšetrovacie opatrenia umožňujú vykonať vyčerpávajúcu analýzu zlučiteľnosti pomoci, javí analýza vykonaná Komisiou ako neúplná a vedie k nezákonnosti rozhodnutia, v konaní, ktorým sa má toto rozhodnutie nahradiť, sa môže kedykoľvek pokračovať na základe už vykonaných vyšetrovacích opatrení (110).

(214)

Okrem toho, keďže Komisia musí vo svojej novej analýze vychádzať výlučne z informácií, ktoré mala k dispozícii v júli 2008, čo sú informácie, ku ktorým sa už vyjadrili francúzske orgány a aj SNCM, nie je potrebné ich znovu skúmať (111). Na záver, zverejnením rozhodnutia o začatí konania v Úradnom vestníku bolo dotknutým tretím stranám zabezpečené právo predložiť svoje pripomienky (112) a v nariadení č. 659/1999 nie je žiadne ustanovenie, v ktorom by bola stanovená povinnosť poskytnúť im opäť takúto príležitosť, keď sa pôvodný plán reštrukturalizácie zmení počas vyšetrovacieho konania (113).

(215)

Toto rozhodnutie je preto založené najmä na informáciách dostupných k 8. júlu 2008. Komisia však dodatočne preukáže aj to, že ani keby zohľadnila poznámku francúzskych orgánov zo 16. mája 2013 týkajúcu sa skutočností, na ktoré sa odkazovalo pred 8. júlom 2008, a informácie, ktoré SNCM predložila 27. augusta 2013, jej závery by to nezmenilo.

(216)

Komisia musí v tomto prípade preskúmať, či kapitálový vklad štátu vo výške 158 miliónov EUR pred predajom SNCM súkromným kupujúcim, čo je v konečnom dôsledku „záporná predajná cena“ podniku v presne rovnakej výške, neobsahuje prvky štátnej pomoci.

(217)

Otvorené, transparentné a nediskriminačné verejné výberové konanie, na základe ktorého štát postúpi podnik po jeho predbežnej rekapitalizácii (za sumu vyššiu, ako je predajná cena), nevyhnutne nedovoľuje vylúčiť existenciu pomoci, z ktorej môže mať prospech sprivatizovaný podnik a aj kupujúci tohto podniku (114).

(218)

Na účely overenia, či štát svojím kapitálovým vkladom poskytol podniku hospodársku výhodu, Komisia v zásade uplatňuje kritérium „súkromného investora v trhovom hospodárstve“ (ďalej len „kritérium súkromného investora“) za podmienky, že príjemca nie je povinný vrátiť iné formy štátnej pomoci a že je možné analyzovať vzhľadom na toto kritérium. Zásada súkromného investora je vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania s verejným a súkromným sektorom, ktorá vyplýva z článku 345 ZFEÚ. Podľa tejto zásady kapitál, ktorý priamo alebo nepriamo poskytol podniku štát za okolností, ktoré zodpovedajú obvyklým trhovým podmienkam, nemožno kvalifikovať ako štátnu pomoc (115).

(219)

Na tieto účely môže Komisia okrem iného posúdiť, či sa poskytovateľ finančných zdrojov správal ako súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou – či už globálnou, alebo odvetvovou – politikou, ktorý sa riadil výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu. Platnosť tohto prístupu uznali súdy Európskej únie vo viacerých veciach (116).

(220)

Podľa ustálenej judikatúry kapitálový vklad verejného investora uskutočnený bez akéhokoľvek výhľadu ziskovosti, a to aj dlhodobého, predstavuje štátnu pomoc (117).

(221)

Súdy Európskej únie tiež skonštatovali, že súkromný investor postupujúci v súlade so štrukturálnou – či už globálnou, alebo odvetvovou – politikou, ktorý sa riadi výhľadmi dlhodobej návratnosti vloženého kapitálu, by si po rokoch nepretržitých strát nemohol rozumne dovoliť uskutočniť kapitálový vklad, ktorý je z hospodárskeho hľadiska nielenže nákladnejší ako predaj aktív, ale navyše je spojený s predajom podniku, čo ho v skutočnosti pripravuje o akúkoľvek nádej na zisk, dokonca aj v dlhodobejšej perspektíve (118).

(222)

Konkrétnejšie, Súdny dvor vo svojom rozsudku vo veci Gröditzer rozhodol, že pri zisťovaní, či privatizácia podniku za zápornú predajnú cenu obsahuje prvky štátnej pomoci, by sa malo posúdiť, či by za podobných okolností súkromný investor veľkosti porovnateľnej s veľkosťou subjektu spravujúceho verejný sektor vykonal kapitálový vklad v takejto výške, alebo by sa rozhodol pre jeho likvidáciu (119).

(223)

Na základe uvedeného musí Komisia na účely určenia, či predmetné opatrenie predstavuje pomoc, „posúdiť, či riešenie, ktoré si vybral štát, je tým najmenej nákladným riešením v porovnaní s akýmkoľvek iným riešením vrátane neuskutočnenia zásahu, čo by v takomto prípade viedlo k záveru, že štát konal ako súkromný investor“ (120).

(224)

Inými slovami, Komisia musí overiť, či rozhodnutie vykonať takýto významný kapitálový vklad je naozaj menej nákladné ako likvidácia.

(225)

Pokiaľ ide o kvantifikáciu nákladov akcionára na likvidáciu, francúzske orgány sa domnievajú, že v súčasnosti nemôžu veľké skupiny podnikov neprihliadať na sociálne dôsledky svojich rozhodnutí o zatvorení pracovísk alebo likvidácii dcérskych spoločností. Preto zvyčajne uskutočňujú sociálne plány, ktoré môžu zahŕňať opatrenia na preškolenie zamestnancov, pomoc na hľadanie nového pracovného miesta, náhrady za prepustenie zamestnancov, či dokonca opatrenia v oblasti miestneho rozvoja, ktoré presahujú požiadavky zákonných ustanovení a kolektívnych zmlúv.

(226)

Francúzske orgány sa v tejto súvislosti domnievajú, že na základe sociálneho plánu z roku 2005, ktorý je založený na pláne z roku 2002, by rozpätie malo byť od [90 000 – 100 000] (*1) EUR do [120 000 – 130 000] EUR na zamestnanca, t. j. celková suma od [200 – 210] (*1) miliónov EUR do [250 – 260] (*1) miliónov EUR. Francúzske orgány spresňujú, že v dolných hraniciach uvedeného rozpätia je zohľadnená skutočnosť, že náklady na referenčný sociálny plán sa zvýšili v dôsledku veľkého podielu zamestnancov, ktorí sa blížia dôchodkovému veku a ktorých odchod do dôchodku sa uskutočňuje za osobitne výhodných podmienok. Okrem toho je zohľadnený aj kontext (likvidácia podniku a hromadné prepúšťanie zamestnancov), ktorý nie je v žiadnom prípade porovnateľný so znížením počtu zamestnancom, ktorý by spoločnosti umožnil pokračovať v činnosti, ako je to v prípade referenčného sociálneho plánu.

(227)

Francúzske orgány sa na záver domnievajú, že ani keď sa použijú kritériá analýzy stanovené Všeobecným súdom v jeho rozsudku z 15. septembra 2012, prevod väčšinového podielu v SNCM za zápornú predajnú cenu 158 miliónov EUR neobsahoval prvky štátnej pomoci. Tvrdia, že Komisia má všetky informácie potrebné na to, aby mohla zodpovedať na kritiky Súdu.

(228)

Komisia nesúhlasí s touto analýzou.

(229)

Podľa rozsudku Všeobecného súdu (121) vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie môže v zásade predstavovať zákonný a vhodný postup v závislosti od okolností prípadu, pričom cieľom je podporovať pokojný sociálny dialóg a chrániť dobrú povesť značky spoločnosti alebo skupiny spoločností. Podľa zásady rovnakého zaobchádzania so súkromným a verejným sektorom je možnosť vyplatenia dodatočných náhrad za prepustenie otvorená členským štátom aj v prípade, že verejný podnik ide do likvidácie, hoci ich povinnosti nemôžu v zásade presiahnuť striktné minimum zákonných a zmluvných povinností. Súd však uvádza, že „uhradenie týchto dodatočných nákladov z dôvodu oprávnených obáv však nemôže sledovať výlučne sociálny, či dokonca politický cieľ, lebo inak by vybočovalo z rámca kritéria súkromného investora […]. V prípade neexistencie akejkoľvek, hoci aj dlhodobej hospodárskej racionálnosti, sa teda zohľadnenie nákladov prekračujúcich rámec prísnych zákonných a zmluvných záväzkov musí považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES.“ (122)

(230)

Pokiaľ ide o argument, ktorý predložili francúzske orgány k ochrane dobrej povesti štátu, súd sa domnieva, že „ochrana dobrej povesti členského štátu ako globálneho investora v trhovom hospodárstve nemôže s výnimkou osobitných okolností bez osobitne presvedčivého odôvodnenia predstavovať dostatočné odôvodnenie na preukázanie dlhodobej hospodárskej racionálnosti úhrady takých dodatočných nákladov, ako sú dodatočné náhrady za prepustenie.“ (123) V tomto prípade takéto osobitné okolnosti chýbajú.

(231)

Komisia poznamenáva, že francúzske orgány po začatí konania nedefinovali hospodárske činnosti francúzskeho štátu, a to ani na zemepisnej či odvetvovej úrovni. Musí sa vykonať dlhodobé posúdenie hospodárskeho odôvodnenia predmetných opatrení, aj keď francúzske orgány nakoniec vo svojej korešpondencii zo 16. mája 2013 uviedli, že konanie štátu by sa malo porovnávať s konaním diverzifikovanej holdingovej spoločnosti, ktorá sa snaží maximalizovať svoje zisky a chrániť svoju dobrú povesť ako globálneho podniku, najmä pokiaľ ide o riadenie jej zamestnancov.

(232)

Pokiaľ ide o dobrú povesť CGMF, Komisia poznamenáva, že v odvetví námornej dopravy nemala iné aktíva než SNCM. Tento argument sa v tomto prípade preto nemôže uplatňovať.

(233)

Pokiaľ ide o dobrú povesť štátu ako akcionára, francúzske orgány vyhlásili, že existovalo veľké riziko sociálnych nepokojov v štátom kontrolovaných podnikoch, a to nie len v geografickej blízkosti činností SNCM, ale vo všetkých odvetviach, a najmä v odvetví dopravy. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány nepreukázali skutočnú existenciu tohto rizika rozšírenia sociálnych nepokojov na všetky verejné podniky a usudzuje, že nepreukázali ani to, že vyplatenie dodatočných náhrad pomohlo zamedziť ďalším štrajkom. Na záver, Komisia sa domnieva, že výlučne sociálne odôvodnenie vyplatenia týchto dodatočných náhrad štátom nestačí na vylúčenie prítomnosti štátnej pomoci.

(234)

Komisia sa navyše domnieva, že francúzske orgány neuviedli dostatočne objektívne a overiteľné údaje, ktorými by sa dalo preukázať, že vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie je v podobných okolnostiach bežný postup súkromných podnikateľov v tom istom odvetví. Komisia poznamenáva, že samotný odkaz na obmedzený počet sociálnych plánov nepostačuje na dokázanie existencie dostatočne ustálenej praxe v prípadoch porovnateľných s týmto prípadom, že schémy pre prípady sociálnych plánov, ktoré uviedli francúzske orgány, sa týkajú skôr reštrukturalizácie ako plánov likvidácie a že mnohé sa vzťahujú na odvetvia, ktoré nemajú na prvý pohľad nič spoločné s dopravnou infraštruktúrou [napr. odvetvie kozmetiky (Yves Saint-Laurent Haute couture), agropotravinárske odvetvie (Danone) a odvetvie elektroniky (Hewlett Packard)]. Navyše v tabuľke, ktorú poskytli francúzske orgány v poznámke zo 16. mája 2013 a v ktorej je uvedený zoznam sociálnych plánov, je opísaných šesť plánov, ktoré sa začali po privatizácii SNCM, a teda nemôžu slúžiť ako dôvody na zohľadnenie dodatočných náhrad za prepustenie.

(235)

SNCM uviedla v poznámke z 27. augusta 2013 nový zoznam piatich sociálnych plánov. Komisia sa domnieva, že tento zoznam nedokazuje, že by vyplatenie dodatočných náhrad za prepustenie bolo u súkromných podnikateľov v tom istom odvetví ustálenou praxou. Komisia poznamenáva, že z piatich predmetných plánov sa dva vzťahujú na SNCM, pričom jeden z nich je predmetom tohto rozhodnutia. Tieto dva plány sa preto nemôžu použiť na objektívne porovnanie z dvoch dôvodov: po prvé, minulé postupy SNCM v tejto oblasti nepredstavujú dostatočný základ na odôvodnenie ustálenej povahy postupu a po druhé, sociálny plán z roku 2002 sa vzťahuje na obdobie, keď bola SNCM verejným podnikom, pričom porovnávacím kritériom, ktoré stanovil Všeobecný súd, boli súkromné podniky pôsobiace v rovnakom odvetví. Komisia preto poznamenáva, že sociálny plán marseillského prístavu nemožno brať do úvahy, pretože prístav bol v roku 2004 vo verejnom vlastníctve a nie v súkromnom. Pokiaľ ide o posledné dva uvedené sociálne plány, t. j. Air Lib a Eurostar, Komisia uvádza, že ide o plány reštrukturalizácie a nie likvidácie. Komisia ešte poznamenáva, že priemerná dodatočná náhrada týchto dvoch plánov je o viac ako 50 % nižšia než priemerná dodatočná náhrada, ktorú vyplácala SNCM.

(236)

Na záver, Komisia konštatuje, že francúzske orgány nepreukázali, že by konanie francúzskeho štátu bolo motivované primeranou pravdepodobnosťou získania nepriameho materiálneho zisku, prípadne dlhodobého, a zároveň zamedzením stupňovania sociálnych nepokojov v podniku, pretože za predpokladu, že dôjde k likvidácii, by podnik zanikol. Neexistujú dostatočné dôkazy na potvrdenie hypotézy, že ďalšie verejné podniky vyplácali väčšie odchodné pre zamestnancov. Toto stanovisko ešte potvrdzuje skutočnosť, že z hľadiska globálneho investora, ktoré uvádzajú francúzske orgány, poskytnutie veľmi vysokého odstupného zamestnancom spoločnosti môže skomplikovať prípadnú reštrukturalizáciu ostatných spoločností vo vlastníctve toho istého investora. Francúzske orgány okrem toho nekvantifikovali významnú povahu možných sociálnych nákladov, ktoré uvádzajú ako odôvodnenie poskytnutia dodatočných náhrad za prepustenie.

(237)

Francúzske orgány tiež tvrdili, že likvidačné konanie by bol dlhšie a možno riskantnejšie pre štát ako akcionára než predaj SNCM za zápornú cenu. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány neposkytli dôkaz o takomto riziku a nevysvetlili, prečo by súkromný akcionár mal brať do úvahy dĺžku likvidačného konania. Vec Frucona Košice (124), na ktorú odkazujú francúzske orgány, nemá žiadnu súvislosť s týmto prípadom, keďže sa týka testu súkromného veriteľa. Dĺžka likvidačného konania je relevantná pre analýzu toho, či štát ako veriteľ Frucona Košice maximalizoval vymoženie svojich dlhov akceptovaním okamžitého čiastočného splatenia alebo či by dosiahol viac, ak by čakal na výsledok likvidácie podniku. Okolnosti tohto prípadu sú odlišné, keďže štát je akcionár SNCM a nie súkromný veriteľ. Vzhľadom na to, že v prípade likvidácie SNCM by aktíva jednoznačne nepostačovali na pokrytie záväzkov, štát by nezískal späť svoj vklad. Dĺžka likvidačného konania preto nemá žiadny vplyv na tento prípad.

(238)

Francúzskym orgánom sa teda nepodarilo odôvodniť znášanie nákladov na tieto dodatočné platby štátom konajúcim ako súkromný investor v prípade likvidácie.

(239)

Komisia musí v tejto fáze analýzy určiť likvidačnú hodnotu SNCM bez dodatočných náhrad za prepustenie.

(240)

Metódou výpočtu precenených čistých aktív sa odhalí nedostatok aktív, ak hospodárska hodnota skutočných aktív (vo všeobecnosti vyššia ako čistá účtovná hodnota) nepokrýva hospodársku hodnotu skutočných dlhov.

(241)

Komisia na určenie nedostatku aktív v tomto prípade s pomocou svojho odborníka (125) overila, ako je vysvetlené ďalej v texte, že 30. septembra 2005 nebola hodnota aktív SNCM dostatočná na odškodnenie prednostných a neprednostných veriteľov.

(242)

Komisia sa domnieva, že ocenenie čistých aktív je metóda, ktorá sa bežne používa na ocenenie spoločností v odvetví námornej dopravy. Ďalej si myslí, že táto metóda je osobitne vhodná v prípade SNCM, pretože jej referenčný akcionár má ako alternatívu k prevodu na výber iba likvidáciu spoločnosti.

(243)

Pokiaľ ide o ďalšie metódy ocenenia, predovšetkým o metódu súčasných prevádzkových voľných peňažných tokov, Komisia sa nazdáva, že so zreteľom na to, že táto metóda predpokladá pokračovanie činnosti spoločnosti, čo nie je prípad SNCM, v prípade ktorej sa počíta s likvidáciou, nie je táto metóda v tomto prípade vhodná.

(244)

Komisia vybrala dátum 30. septembra 2005 ako referenčný dátum na ocenenie SNCM, keďže ide o dátum, keď skutočne došlo k rozhodnutiu medzi prijatím ponuky na prevzatie a likvidáciou spoločnosti, pričom o výbere BCP sa rozhodlo 27. septembra 2005.

(245)

Komisia predovšetkým poznamenáva, že akcionár SNCM vyčíslil v spolupráci so spoločnosťou Ernst & Young náklady na likvidáciu podniku (pozri správu CGMF uvedenú skôr v texte) k 30. septembru 2005, a doplňujúce odborné stanoviská vydali Oddo Corporate Finance a právna firma Paul Hastings. Komisia poznamenáva, že v už uvedenej správe Oddo-Hastings boli aktíva SNCM ocenené na 190,3 milióna EUR.

(246)

Pokiaľ ide o ocenenie flotily v úplnom vlastníctve (126), špecializovaný maklér BRS ocenil hrubú trhovú hodnotu plavidiel SNCM k 30. septembru 2005 na 224 miliónov EUR a v správe Oddo bola flotila SNCM ocenená na 150,7 milióna EUR po odpočítaní zrážky (127), maklérskej provízie (128) a právnej neistoty (129).

Tabuľka 3

Scenáre ocenenia aktív SNCM k 30. septembru 2005

(247)

Z uvedenej tabuľky pre Komisiu vyplýva, že flotila plavidiel predstavuje hlavný prvok ocenenia aktív podniku. V tejto súvislosti odborník Komisie po vykonaní porovnávacej analýzy v možných prípadoch usúdil, že zrážka uplatnená na hrubú trhovú cenu plavidiel a obozretnosť na účely právnej neistoty boli logické. Na základe toho dospel k záveru, že neexistuje žiadne odôvodnenie na zamietnutie ocenenia hodnoty flotily zo strany francúzskeho štátu.

(248)

Pokiaľ ide o zrážku, Komisia sa domnieva, že jej výška je v súlade so zrážkami, ktoré sú bežné pri predaji plavidiel v prípade súdnej likvidácie. Podľa odborníka Komisie napríklad Régie des Transports Maritimes (štátom vlastnená belgická spoločnosť prevádzkujúca linku Ostende – Ramsgate) predala v roku 1997 dva trajekty so zľavami odhadovanými na 35 % a 45 %. Nedávno predala spoločnosť Festival Cruises tri plavidlá na okružné plavby s priemernou zľavou 20 %. Zľavy, ktoré sú bežné v podobných prípadoch, sú teda na úrovni zliav, ktoré uplatnili francúzske orgány v tomto prípade.

(249)

Pokiaľ ide o právnu neistotu, Komisia sa domnieva, že so zreteľom na to, že sa na trhu neuskutočnila žiadna porovnateľná transakcia, argumenty zdôvodňujúce právnu neistotu sú v súlade s obmedzenosťou trhu pre plavidlá určitého typu navrhnuté na pomerne špecifické použitie.

(250)

Komisia ďalej uvádza, že jej nezávislý odborník upravil ocenenie investícií smerom nahor, predovšetkým ocenenie podielu SNCM v CMN (z 21,8 milióna EUR na 28 miliónov EUR). Z tohto hľadiska, so zreteľom na ponuku Stef-TFE na odkúpenie podielu za 35,2 milióna EUR, ktorá bola Komisii predložená v rámci tohto zisťovania, sa Komisia domnieva, že ocenenie podielu SNCM v CMN na 28 miliónov EUR je vzhľadom na likvidáciu spoločnosti rozumné.

(251)

Odborník Komisie nemal žiadne osobitné námietky k oceneniu ostatných aktív. Neschválil však položku „čisté peňažné prostriedky“, keďže vykazovali schodok. Komisia sa preto nazdáva, že táto položka by sa mala preradiť do pasív SNCM.

(252)

Komisia so zreteľom na rôzne úpravy oceňuje aktíva SNCM k 30. septembru 2005 na 211,4 milióna EUR.

(253)

Komisia konštatuje, že francúzske orgány vyčísľujú dlžnú sumu prednostných dlhov na 153,8 milióna EUR a dlžnú sumu neprednostných dlhov na 170,9 milióna EUR (bez dodatočných náhrad za prepustenie).

(254)

Pokiaľ ide osobitne o pasíva sociálneho charakteru, francúzske orgány ocenili náklady na sociálny plán podľa kolektívnej zmluvy na [70 – 80] (*1) miliónov EUR. Náklady spojené s týmto plánom boli stanovené individuálne so zreteľom na typ zmluvy (zmluva na dobu neurčitú alebo zmluva na dobu určitú), stanovy a uplatniteľné kolektívne zmluvy (zamestnanci na palubách plavidiel, zamestnanci na súši a vedenie lode), služobný vek, zaradenie a mzdu. Táto suma zahŕňa výpovedné náhrady ([20 – 30] (*1) miliónov EUR), náhrady za platené dovolenky v prípade výpovede ([0 – 10] (*1) miliónov EUR), zmluvné náhrady za prepustenie ([30 – 40] (*1) miliónov EUR) a príspevok Delalande ([0 – 10] miliónov EUR) (133).

(255)

Náklady na sociálny plán mimo kolektívnej zmluvy odhadli francúzske orgány na [30 – 40] (*1) miliónov EUR. Tento sociálny plán zoskupuje všetky sprievodné opatrenia spojené so zákonnými a regulačnými povinnosťami (134) SNCM v oblasti prepustenia a nepriame náklady spojené so sociálnym plánom podľa kolektívnej zmluvy (135).

(256)

Náklady na zrušenie hlavných prevádzkových zmlúv sa vzťahujú najmä na použitie bankovej záruky vo výške 7,4 milióna EUR, ktorá bola poskytnutá ako záruka riadneho plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme zo strany SNCM, ku ktorým je potrebné pripočítať penále stanovené v predmetnej zmluve, ktoré sa rovná 2 % referenčnej finančnej náhrady vo výške 63 miliónov EUR za rok 2005, t. j. približne 1,2 milióna EUR v prípade neplnenia povinností zo strany držiteľa poverenia.

(257)

Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s predajom plavidiel prenajímaných na leasing (136), francúzske orgány zdôrazňujú, že na základe určitých predpokladov (137) špecializovaný maklér BRS ocenil čistý výnos z predaja k 30. septembru 2005 na 144,8 milióna EUR po odpočítaní zrážky, maklérskej provízie a preklenovacích finančných nákladov. Keďže úspory na daniach a bankové dlhy predstavujú 193,5 milióna EUR, otvorený zostatok bankových dlhov týkajúcich sa plavidiel prenajímaných na leasing je vo výške 48,7 milióna EUR.

Tabuľka 4

Scenáre na ocenenie pasív SNCM k 30. septembru 2005

(258)

Komisia poznamenáva, že pasíva sociálneho charakteru tvoria hlavnú časť pasív SNCM. Pokiaľ ide o prednostné pasíva sociálneho charakteru, t. j. o náklady na sociálny plán, odborník Komisie prostredníctvom prieskumu overil vzorce pre výpočet všetkých zložiek plánu a nezistil nezrovnalosti ani chyby. Komisia so zreteľom na toto overenie považuje za rozumnú sumu [70 – 80] (*1) miliónov EUR, ktorú uviedli francúzske orgány v spojitosti so sociálnym plánom podľa kolektívnej zmluvy.

(259)

Pokiaľ ide o prevádzkové medzistraty, Komisia sa domnieva, že odhad je rozumný z hľadiska právnych predpisov, najmä článku L.622-10 francúzskeho Obchodného zákonníka (Code du commerce) a článku 119-2 dekrétu č. 85-1388 z 27. decembra 1985, v zmysle ktorých môže príslušný obchodný súd uložiť SNCM z dôvodu jej záväzkov služby vo verejnom záujme povinnosť pokračovať v prevádzke po obdobie dvoch mesiacov, ktorú možno na požiadanie orgánu zodpovedného za stíhanie predĺžiť.

(260)

Odborník Komisie nemal žiadne osobitné námietky k nezaisteným dlhom. Počiatočnú sumu 69,7 milióna EUR však opravil o sumu 14,5 milióna EUR úpravou položky „Čisté peňažné prostriedky“. Komisia sa domnieva, že táto úprava je v súlade so zmenami, ku ktorým došlo v ocenení aktív SNCM.

(261)

Pokiaľ ide o náklady na sociálny plán mimo kolektívnej zmluvy (bez dodatočných náhrad za prepustenie zamestnancov), odborník Komisie sa domnieva, že odhadované náklady na súdne konania by sa mali znížiť na [0 – 5] (*1) miliónov EUR namiesto [0 – 10] (*1) miliónov EUR, ktoré uviedli francúzske orgány. Komisia je v tejto súvislosti presvedčená, že by odborové organizácie požadovali prekvalifikovanie zmlúv na dobu určitú na zmluvy na dobu neurčitú (142), domnieva sa však, že vyčíslenie nákladov sa má vzťahovať iba na zamestnancov v pracovnom pomere na dobu určitú, v prípade ktorých je toto riziko prakticky isté (t. j. 150 takýchto zmlúv). Na základe hrubej mesačnej mzdy [2 000 – 2 500] (*1) EUR s odstupným vo výške 9 mesačných miezd pre prvých [100 – 120] (*1) zmlúv na dobu určitú a s odstupným vo výške 6 mesačných miezd pre ďalších [50 – 70] (*1) zmlúv je celková suma [0 – 10] (*1) miliónov EUR.

(262)

Pokiaľ ide o čisté pasíva spojené s predajom plavidiel prenajímaných na leasing, Komisia sa domnieva, že predpoklady, na ktorých je založený výpočet, sú odôvodnené najmä so zreteľom na zmluvný formalizmus GIE, ktorý obmedzuje akékoľvek nahradenie SNCM tretími osobami a daňové výhody podmieňuje prevádzkovaním plavidiel pod francúzskou vlajkou. Okrem toho neexistujú žiadne dôvody na uplatňovanie právnej neistoty na plavidlá prevádzkované v rámci leasingových zmlúv, keďže tieto plavidlá previedli veriteľské banky GIE. V tejto súvislosti sa Komisia domnieva, že je rozumné zohľadniť preklenovacie finančné náklady od 30. septembra 2005 do dátumu skutočného prevodu plavidla.

(263)

So zreteľom na uvedené sa Komisia nazdáva, že k 30. septembru 2005 predstavovali prednostné pasíva SNCM 153,8 milióna EUR a neprednostné pasíva SNCM 181,1 milióna EUR.

(264)

Na základe uvedeného sa Komisia domnieva, že k 30. septembru 2005 hodnota aktív SNCM (t. j. 211,4 milióna EUR) nebola dostatočná na uspokojenie prednostných veriteľov (153,8 milióna EUR) a neprednostných veriteľov (181,1 milióna EUR), t. j. spolu 334,9 milióna EUR. Nedostatok aktív je teda približne 123,5 milióna EUR.

(265)

Komisia takisto preskúmala tvrdenie francúzskych orgánov, že štát ako väčšinový akcionár môže byť v prípade likvidácie podniku vyzvaný na vyrovnanie nedostatku aktív. Jedna zo zainteresovaných strán (CFF) namietala voči uplatňovaniu vnútroštátnej judikatúry, na ktorú sa odvolávali francúzske orgány v tomto konkrétnom prípade. CFF zastáva názor, že so zreteľom na judikatúru Odvolacieho súdu v Rouene vo veci Aspocom Group Oyj, súd nariadil fínskej materskej spoločnosti zaplatiť náhradu zamestnancom svojej zlikvidovanej francúzskej dcérskej spoločnosti, keďže táto náhrada bola stanovená v sociálnom pláne na základe podnikovej dohody schválenej materskou spoločnosťou a nakoniec nebola vyplatená.

(266)

Francúzske orgány sa domnievajú, že celkové skutočné náklady, ktoré by štát musel ako akcionár znášať prostredníctvom CGMF, by k 30. septembru 2005 boli od 312,1 milióna EUR do 361 miliónov EUR. V tomto odhade je podľa nich zohľadnené predovšetkým riziko toho, že by štát bol vyzvaný uhradiť nedostatok aktív, ak by ho súd uznal za de facto riadiaci subjekt SNCM, a riziko toho, že štátu by bolo nariadené vyplatiť prepusteným zamestnancom dodatočné náhrady za prepustenie. Francúzske orgány sa domnievajú, že tieto riziká sa musia brať do úvahy pri výpočte skutočných nákladov možnej likvidácie SNCM.

(267)

Ide tu o odhad celkových nákladov, ktoré by Francúzsko ako akcionár pravdepodobne muselo znášať v prípade súdnej likvidácie SNCM, s cieľom určiť, či by dobre informovaný súkromný investor so zreteľom na riziko, že bude musieť znášať tieto náklady, a so zreteľom na príslušné sumy uprednostnil priamy predaj svojej dcérskej spoločnosti za zápornú cenu 158 miliónov EUR alebo radšej prijal uvedené riziko.

(268)

Vo francúzskom práve má schválený likvidátor spoločnosti v súdnej likvidácii právomoc nárokovať si na náhradu škody proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti, tzv. „action en comblement de passif“ (žaloba o vyrovnanie pasív), v prípade zrušenia plánu ozdravenia alebo nútenej správy, ako aj v prípade súdnej likvidácie (143).

(269)

Podanie žaloby o vyrovnanie pasív proti bývalým riadiacim subjektom spoločnosti v konkurze je odôvodnené nutnosťou znovu vytvoriť majetok spoločnosti, čo je jednou z úloh zverených schválenému likvidátorovi.

(270)

Francúzske orgány vo viacerých listoch Komisii uviedli, že situácia, že by vnútroštátny súd nariadil štátu vyrovnať pasíva podniku, ktorý riadi, je veľmi pravdepodobný scenár a že sa musí brať do úvahy pri výpočte skutočných nákladov na možnú likvidáciu SNCM.

(271)

SNCM uviedla vo svojich listoch z 28. februára 2008 správu Baker & McKenzie, v ktorej sa posudzujú dôsledky žaloby o vyrovnanie pasív proti francúzskemu štátu. V tejto správe sa dospelo k záveru, že obchodný súd, ktorému by táto vec bola postúpená, by veľmi pravdepodobne uznal zodpovednosť štátu v tomto prípade a nariadil by mu zaplatiť celé sociálne dlhy SNCM.

(272)

V príslušných právnych predpisoch je stanovené, že sociálne dlhy spoločnosti v likvidácii môžu byť dané k úhrade jej bývalým riadiacim subjektom de jure alebo de facto, pokiaľ sú splnené štyri kumulatívne podmienky.

(273)

Správa Baker & McKenzie, ktorú predložila SNCM, poskytla Komisii analýzu, ktorá ju priviedla k záveru, že […] (*1). Cieľom uvedenej odbornej správy bolo v podstate v súlade s príslušnou judikatúrou (144) preukázať, že štát sa opakovane dopúšťal […] (*1). Podľa správy štát konkrétne prijímal […] (*1) rozhodnutia. Okrem toho sa zdá, že riadiace subjekty […] (*1) podniku. Na záver, štát […] (*1).

(274)

Komisia poznamenáva, že francúzske orgány vo svojich listoch z 28. marca 2008 nevyslovili žiadne výhrady k […] (*1). Samotné francúzske orgány uvádzajú vo svojom liste z 20. novembra 2006, že súd […] (*1) podnik.

(275)

Komisia však zastáva názor, že vyjadrenie francúzskych orgánov z 20. novembra 2006 v súvislosti s konaním vo veci štátnej pomoci nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne určiť podľa požadovanej právnej normy, či by súd považoval vnútroštátne orgány za subjekty, ktoré v skutočnosti riadili podnik, ktorý bol príjemcom predmetných opatrení, a najmä, aby mohol určiť stupeň pravdepodobnosti takejto možnosti.

(276)

Najmä pokiaľ ide o sporné rozhodnutia, ani zďaleka nie je preukázané, že konečné rozhodnutie, ktoré prijal štát, sa značne odchyľuje od postupu, ktorý štát vykonáva pri riadení svojich podielov. Aj v správe Baker & McKenzie je zdôraznená existencia opakujúcej sa polemiky okolo žiaducej miery intervencie štátu v riadení jeho podielov a všeobecne sa uvádza rozsiahla úloha […] (*1).

(277)

Príklady domácej judikatúry, ktorú predložili štát a SNCM, sa nemôžu priamo uplatňovať na predmetné okolnosti. Hlavné uvedené prípady sa vzťahujú na miestne orgány a rozsudok vo veci BRGM zo 6. februára 2001 sa týka verejného priemyselného a obchodného podniku.

(278)

V každom prípade nie je vôbec preukázané, že by sa štát konajúci ako verejný orgán považoval za riadiaci subjekt de facto.

(279)

V tomto prípade Komisia poznamenáva, že v správe odborníka SNCM sa na základe nevyčerpávajúceho zoznamu faktických prvkov uvádza súbor faktorov, ktoré preukazujú, že štát, […] (*1), sa dopustil chýb riadenia.

(280)

Najmä sa uvádza, že francúzsky štát vykonal chyby týkajúce sa investícií súvisiacich s […] (*1) SNCM. Štát sa údajne dopustil viacerých chýb riadenia, aj pokiaľ ide o kapacitu […] (*1) SNCM.

(281)

V liste z 30. apríla 2007 francúzske orgány uviedli so zreteľom na kritériá kvalifikácie chyby v riadení v zmysle článku L.651-2 obchodného zákonníka riziko odsúdenia štátu za zodpovedného ako veľmi vysoké.

(282)

Komisia sa však opäť domnieva, že toto vyhlásenie z 30. apríla 2007 vydané v rámci konania vo veci štátnej pomoci nemôže samo osebe stačiť na to, aby sa mohlo dostatočne podľa požadovanej právnej normy určiť, či by súd rozhodol, že vnútroštátne orgány sa dopustili uvádzaných chýb, a najmä na určenie stupňa pravdepodobnosti takejto možnosti. Tento argument ešte potvrdzuje skutočnosť, že francúzske orgány popierajú samotnú existenciu chýb v riadení, ktoré sú však základným predpokladom na podanie žaloby o vyrovnanie pasív.

(283)

Navyše, SNCM sa podobne ako francúzske orgány vo veľkej miere spolieha na veľmi staré rozhodnutia v oblasti riadenia. Správa Baker & McKenzie je teda zameraná na […] (*1) vykonávané do roku 2000. Bez váhania sa v nej odkazuje na správy Dvora audítorov za účtovné roky 1993 – 1999. K hlavným uvádzaným chybám v riadení údajne došlo približne v polovici 90. rokov. Veritelia SNCM však o týchto riadiacich postupoch boli informovaní vo chvíli, keď spoločnosti schvaľovali úver. Preto prinajmenšom nepriamo prijali riziko spojené s týmto typom riadenia. Nič nenaznačuje, že v takejto situácii logicky vzniká zodpovednosť štátu za vyrovnanie nedostatku aktív.

(284)

Navyše tieto údajné chyby v riadení vraj možno vysvetliť politickým rozhodnutiami verejných orgánov a nič nenasvedčuje tomu, žeby sa tieto politické rozhodnutia mohli klasifikovať ako chyby v riadení v zmysle judikatúry o vyrovnaní nedostatku aktív.

(285)

Na záver, správa Baker & McKenzie nie je vierohodná, najmä keď sa v nej tvrdí, že situáciu SNCM možno pripísať chybám vo vonkajšej komunikácii štátu o situácii SNCM. Z tejto správy vyplýva jedine to, že štát sa zmienil o situácii, ktorá už bola verejne známa. Správanie štátu preto nemá nič spoločné s chybným riadením.

(286)

Komisia v tomto prípade poznamenáva, že v správe Oddo-Hastings sa uvádza nedostatok aktív k 30. septembru 2005 vo výške 134,4 milióna EUR, vypočítaný ako rozdiel medzi hodnotou aktív SNCM (190,3 milióna EUR) a hodnotou pasív podniku (prednostné dlhy ocenené na 153,8 milióna EUR a neprednostné dlhy ocenené na 170,9 milióna EUR).

(287)

Komisia vyššie nedostatok aktív SNCM odhadla k 30. septembru 2005 na 123,5 milióna EUR (pozri odôvodnenie 264).

(288)

Podľa francúzskych orgánov môže byť riadiaci subjekt právnickej osoby vyhlásený za zodpovedný na základe článku L. 624-3 obchodného zákonníka, aj keď chyba v riadení, ktorej sa dopustil, je iba jednou z príčin nedostatku aktív a môže mu byť nariadená úhrada všetkých sociálnych dlhov alebo ich časť, aj keď z jeho pochybenia pochádza iba časť týchto dlhov. (145) Podľa francúzskych orgánov by francúzsky štát mohol byť povinný znášať časť odhadovanú od 85 % do 100 % zisteného nedostatku aktív, t. j. od 114,3 milióna EUR do 134,4 milióna EUR.

(289)

Táto analýza nemá žiadny solídny základ. Keďže údajné chyby v riadení sú založené na rozhodnutiach prijatých v polovici 90. rokov, ktoré ihneď zapríčinili vznik dodatočných nákladov pre SNCM, je veľmi ťažké pripísať im nedostatok aktív v roku 2005, najmä keď medzi týmito dvoma dátumami došlo k mnohým udalostiam.

(290)

Okrem toho, ak by neexistovala automatická súvislosť medzi výškou náhrady poskytnutej na vyrovnanie nedostatku aktív a sumou, o ktorú boli pasíva zvýšené v dôsledku chýb riadiaceho subjektu v riadení (ak sa preukážu), znamenalo by to tiež, že súdy môžu rozhodnúť o stanovení sumy, ktorú má zaplatiť riadiaci subjekt, v omnoho menšej výške, ako je zistený nedostatok aktív (146).

(291)

V rozpore s tým, o čom sú zrejme presvedčené francúzske orgány (a SNCM), nič nesvedčí o tom, žeby súdy, ktoré rozhodujú o vyrovnaní nedostatku aktív, považovali tieto predmetné rozhodnutia za opodstatňujúce prenesenia väčšiny bremena vyrovnania nedostatku aktív na verejné orgány. Podľa vyšetrovaných tvrdení boli rozhodnutia prijaté na protekcionistické účely v politickom kontexte (navyše z väčšej časti pred desiatimi rokmi) alebo novšie rozhodnutia prijaté, aby zamestnanci nemuseli zvyšovať produktivitu, alebo ako súčasť úsilia o zlepšenie sociálnych vzťahov.

(292)

Podľa francúzskych orgánov by súd okrem nedostatku aktív a so zreteľom na príslušnú judikatúru (147) francúzskemu štátu určite nariadil úhradu dodatočných náhrad za prepustenie (od [200 – 210] (*1) miliónov EUR do [250 – 260] (*1) miliónov EUR). Francúzske orgány sa domnievajú, že celkové skutočné náklady, ktoré by musel ako akcionár znášať francúzsky štát, by sa pohybovali v rozpätí od 212,1 milióna EUR do 361 miliónov EUR.

(293)

Francúzske orgány spresňujú, že francúzske súdy v nedávnych rozsudkoch odsúdili riadiaci subjekt de jure alebo de facto na úhradu okrem nedostatku aktív aj dodatočných náhrad za prepustenie, vypočítaných na základe sociálneho plánu zostaveného podnikom pred vyhlásením jeho likvidácie.

(294)

Francúzske orgány predovšetkým uvádzajú, že vo veci Aspocomp francúzska spoločnosť Aspocomp SAS, 99 % dcérska spoločnosť fínskej spoločnosti Aspocomp Group Oyj, podpísala 18. januára 2002 podnikovú dohodu, v ktorej sú opísané podmienky odškodnenia v rámci sociálneho plánu, ktorý sa týka 210 zamestnancov z celkového počtu 550. V tejto dohode bola uvedená najmä výška vyrovnávacích a dodatočných náhrad, ako aj pomoc na podporu dobrovoľného odchodu. V dôsledku zmeny stratégie skupiny sa materská spoločnosť Aspocomp Group Oyj rozhodla 21. februára 2002, že už nebude financovať svoju dcérsku spoločnosť Aspocomp SAS, čo túto spoločnosť donútilo k dobrovoľnej likvidácii. Toto rozhodnutie de facto zabránilo dcérskej spoločnosti splniť si záväzky prijaté v rámci podnikovej dohody a priviedlo ju k prepusteniu všetkých jej zvyšných zamestnancov.

(295)

V tomto kontexte Odvolací súd v Rouene potvrdil rozsudok pracovného súdu v Evreux a nariadil spoločnosti Aspocomp Group Oyj, ktorá mala 99 % väčšinový podiel vo svojej dcérskej spoločnosti, zaplatiť: i) zamestnancom, na ktorých sa vzťahovala podniková dohoda, celú sumu kompenzačných a dodatočných náhrad ustanovených v tejto dohode, ako aj náhradu škody za prepustenie bez náležitej a spravodlivej príčiny a ii) zamestnancom prepusteným v dôsledku dobrovoľnej likvidácie Aspocomp rovnocenné náhrady so zreteľom na to, že správanie materskej spoločnosti, ktorá si nesplnila záväzky, ktoré prijala, bolo nepoctivé a odsúdeniahodnej ľahkomyseľnosti.

(296)

Hoci sa Francúzsko na podporu svojej teórie odvolalo aj na rozsudok obchodného senátu kasačného súdu (148) vyneseného 19. apríla 2005, Komisia nenašla v tomto rozsudku žiadny rozhodujúci prvok, ktorý by mal vplyv na predmetný spor. Kasačný súd sa obmedzil na zistenie, že odvolací súd dostatočne neurčil právne dôvody na vyjasnenie nejasností týkajúcich sa vlastníctva medzi materskou spoločnosťou a jej dcérskou spoločnosťou. Komisia v každom prípade konštatuje, že skutočnosti vo veci Aspocomp nie sú porovnateľné so skutočnosťami skúmaného prípadu. CGMF totiž v tomto prípade nepochybila pri plnení svojich povinností vyplatiť dodatočné náhrady za prepustenie.

(297)

Je potrebné poznamenať, že SNCM aj francúzske orgány zjavne prikladajú význam skutočnosti, že sociálny plán […] (*1). Je mimoriadne nepravdepodobné, že […] (*1) možno považovať za chyby v riadení, z ktorých vyplýva zodpovednosť štátu voči zamestnancom […] (*1). Dokonca ani v nepravdepodobnom prípade, že […] (*1) štát by bol braný na zodpovednosť voči zamestnancom a priznal im nárok na náhradu, ktorú im má vyplatiť štát (149), samotné priznanie takéhoto nároku by predstavovalo výhodu poskytnutú v prospech SNCM, a teda štátnu pomoc, na základe dôvodov podobných tým, ktoré sú uvedené ďalej a ktoré sa týkajú pomoci jednotlivcom v celkovej sume 38,5 milióna EUR. Týmto opatrením sa totiž mohli mierne zlepšiť sociálne vzťahy v podniku.

(298)

Nie je preukázané s dostatočnou právnou istotou, žeby vnútroštátny súd s dostatočnou pravdepodobnosťou francúzske orgány odsúdil na zaplatenie škôd v rámci vyrovnania nedostatku aktív, a je ešte menej pravdepodobné, žeby takéto odsúdenie presahovalo zápornú cenu, za ktorú sa SNCM „predala“.

(299)

Potrebné je zohľadniť tiež skutočnosť, že konaním štátu, za predpokladu, že štát bol skutočne vinný za chyby v riadení, sa mali chrániť vnútroštátne odvetvia a služby vrátane SNCM a jej zamestnancov, a najmä pritom zamedziť vzniku situácie, ktorá by bola zo sociálneho hľadiska ťažko prijateľná. Aj keď verejné orgány vrátane štátu možno za určitých okolností považovať za de facto riadiace subjekty podniku, nič nenaznačuje, žeby sa opatrenie zamerané na vyrovnanie nedostatku aktív mohlo použiť na pochopenie politických rozhodnutí štátu, najmä v takýchto okolnostiach. To ani zďaleka nie je podobné okolnostiam veci Aspocomp, ktorá sa vôbec netýkala takýchto otázok.

(300)

Komisia sa v každom prípade domnieva, že francúzske orgány sa dnes nemôžu odvolávať na politické rozhodnutia prijaté v minulosti na odôvodnenie verejnej intervencie určenej na nápravu účinkov týchto skorších rozhodnutí. Naopak, obidva prípady intervencie, t. j. intervencia v minulosti a nedávna verejná intervencia sa analyzujú ako kumulatívne narušenia hospodárskej súťaže. Prijatie zodpovednosti štátu za vyrovnanie nedostatku aktív by sa rovnalo umožneniu štátu pripustiť chyby v riadení podniku s cieľom opodstatniť poskytnutie finančného príspevku bez toho, žeby bol klasifikovaný ako štátna pomoc, čo by viedlo k ďalšiemu narušeniu hospodárskej súťaže. Štát by v skutočnosti „využil“ svoje vlastné chyby v riadení ako odôvodnenie poskytnutia ďalšieho finančného príspevku v rozpore so všeobecnou zásadou, podľa ktorej nikto nemôže ťažiť z vlastnej chyby (150).

(301)

Takisto by bolo neprirodzené oddeľovať správanie štátu ako „zlého manažéra“ (za predpokladu, žeby sa to preukázalo) od správania štátu, ktorý zakročil s cieľom zachrániť podnik, ktorý zle riadil. Chyby v riadení však nepredstavujú normálne chovanie obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve. Ani mechanizmy záchrany spojené s nápravou týchto chýb preto nepredstavuje normálne správanie.

(302)

Prijatím teórie, ktorú predložili francúzske orgány a SNCM, by sa štátu umožnilo poskytovať podnikom záruky tým, že by sa vedome dopúšťal „chýb v riadení“. To je ťažko prijateľné z hľadiska disciplíny pomoci.

(303)

V tomto prípade by správanie, z ktorého vyplýva zodpovednosť štátu podľa teórie, ktorú predložili SNCM a francúzske orgány, v skutočnosti bolo správaním štátu konajúceho ako verejnoprávny orgán, a nie ako akcionár. So zreteľom na to, že obozretný súkromný investor by neprijal rozhodnutia na základe týchto politických a verejných hľadísk, riziko povinnosti vyrovnať nedostatok aktív vyplývajúci z takýchto rozhodnutí nie je relevantné pre test obozretného súkromného investora v trhovom hospodárstve (151).

(304)

Francúzske orgány poukazujú na to, že Komisia bola vo svojom rozhodnutí vo veci ABX zo 7. decembra 2005 ochotná zobrať do úvahy skutočnosť, že v istých výnimočných prípadoch niektoré národné legislatívy ustanovujú možnosť pre tretie strany obrátiť sa proti akcionárom likvidovanej spoločnosti, najmä ak akcionári môžu byť pokladaní za [vymazané v texte] a/alebo za osoby, ktoré urobili chyby v riadení. (152)

(305)

Komisia však zdôrazňuje, že koncepcia pomoci sa musí posudzovať objektívne, a poznamenáva, že v rozhodnutí o začatí konania v rovnakej veci je stanovené, že dokonca aj v nepravdepodobnom prípade, že všetky tieto podmienky, ktoré sa vyžadujú vo vnútroštátnych právnych predpisoch, aby mohli byť braní na zodpovednosť..., boli splnené, ani tak by sa tým nevylúčila prítomnosť prvkov štátnej pomoci v opatreniach v prospech dcérskej spoločnosti. (153)

(306)

Komisia sa v tomto predmetnom prípade domnieva, že francúzske orgány nezahnali dostatočne jej pochybnosti týkajúce sa skutočnosti, že by akcionár SNCM bol s dostatočnou istotou vystavený riziku, že bude braný na zodpovednosť.

(307)

Komisia za týchto okolností a po odmietnutí brať do úvahy dodatočné náhrady za prepustenie (pozri odôvodnenie 225 a následné odôvodnenia) dospela k záveru, že likvidácia SNCM by štát nestála nič. Komisia sa domnieva, že štát ako akcionár nemôže byť povinný znášať náklady na likvidáciu, pretože vystavenie akcionárov riziku je spojené s ich kapitálovým vkladom do podniku.

(308)

Komisia sa teda domnieva, že súkromný investor by uprednostnil menej nákladné riešenie, t. j. likvidáciu SNCM. Dospela preto k záveru, že záporná cena 158 miliónov EUR predstavuje štátnu pomoc.

(309)

Francúzske orgány vo svojich poznámkach predložených po rozhodnutí o začatí konania poznamenávajú, že rekapitalizácia štátu vo výške 8,75 milióna EUR nastala súbežne s kapitálovými injekciami súkromných investorov a že štát zabezpečil menšinový podiel, pričom väčšinu prostriedkov poskytol trh. Navyše sa domnievajú, že miera návratnosti vkladu štátu, t. j. […] (*1) % ročne, predstavuje primeranú dlhodobú ziskovosť kapitálu investovaného súkromným investorom. Vo svojej poznámke zo 16. mája 2013 napokon uvádzajú, že riziká spojené s doložkou o zrušení vyvažuje možnosť odkúpenia súkromnými akcionármi.

(310)

Vklad štátu sa teraz musí porovnať s vkladom súkromných investorov, t. j. 26,25 milióna EUR. Vklad štátu dosahuje výšku 158 miliónov EUR (pozri oddiel 6.1.2), k čomu treba pripočítať ďalšieho 38,5 milióna EUR individuálnej pomoci a 15,81 milióna EUR zaplatených na základe plánu z roku 2002 (pozri oddiely 6.1.4 a 6.1.5).

(311)

Všetky opatrenia z roku 2006 sú uvedené v memorande o porozumení, v ktorom všetky strany (CGMF, BCP a VT) súhlasili s kapitálovým vkladom vo výške 158 miliónov EUR, kontokorentným úverom vo výške 38,5 milióna EUR a kapitálovým zvýšením vo výške 8,75 milióna EUR. V tomto prípade tieto tri opatrenia predstavujú jednu operáciu zameranú na privatizáciu SNCM. Ako samotný Všeobecný súd poznamenáva v bode 125 rozsudku z 11. septembra 2012: „Tento kapitálový vklad [vo výške 8,75 milióna EUR] sa totiž uskutočňuje v rámci celkového protokolu o predaji, ktorý je výsledkom výnimočnej dohody, v ktorej sú vklady nadobúdateľov protihodnotou rozsiahlych záväzkoch Francúzskej republiky v rôznych formách.“ Tieto tri opatrenia sa preto považujú globálne za kapitálový vklad štátu do SNCM, ktorý sa na účely posúdenia významu intervencie musí porovnať s vkladom súkromných investorov.

(312)

Komisia so zreteľom na uvedené dospela k záveru, že vklad súkromných akcionárov, t. j. 10,6 % celkovej sumy, nemožno považovať za významný.

(313)

Ako už bolo uvedené v odôvodnení 311, tieto tri opatrenia predstavujú jednu privatizačnú operáciu. Komisia sa preto domnieva, že verejný a súkromný kapitálový vklad preto treba považovať za súbežné.

(314)

Pokiaľ ide o kritérium vkladov vykonaných za porovnateľných podmienok, Komisia poznamenáva po prvé, že zainteresované strany CCF a STIM spochybnili významnú povahu súkromnej intervencie a so zreteľom na doložku o zrušení najmä existenciu porovnateľných podmienok medzi verejnou investíciou a súkromnými investormi.

(315)

Komisia sa domnieva, že už samotné okolnosti tohto zvýšenia kapitálu preukazujú, že riziká, ktoré podstupujú súkromní investori a verejný investor, nie sú rovnaké. Existencia doložky o zrušení a podmienky, ktoré sú s ňou spojené, postačujú na preukázanie, že príslušný výsledok pre súkromných investorov a verejného investora z hľadiska rizika nie je v prípade splnenia podmienok stanovených v doložke rovnaký. Súkromní investori majú podľa memoranda o porozumení možnosť odstúpiť a získať späť svoju investíciu v prípade záporného rozhodnutia Komisie, Všeobecného súdu alebo Súdneho dvora alebo v prípade neobnovenia poverenia službou vo verejnom záujme. Táto druhá časť doložky o zrušení týkajúca sa neobnovenia poverenia znevýhodňuje štát o to viac, že sa týka hlavnej činnosti SNCM. SNCM je etablovaný prevádzkovateľ, ktorý zabezpečuje spojenie Korziky s kontinentálnym Francúzskom. Zhruba možno povedať, že dve tretiny jej činností sa vykonávajú medzi Marseille a Korzikou v rámci poverenia službou vo verejnom záujme. Súkromní investori sú preto vďaka doložke o zrušení chránení voči obchodnému riziku v súvislosti s väčšinou činností SNCM. Toto riziko v skutočnosti znáša len štát.

(316)

Uplatnením uvedenej doložky o zrušení by SNCM vznikla povinnosť uhradiť všetky kapitálové vklady kupujúcich v prospech týchto súkromných investorov. Okrem toho, CGMF by sa tak opäť stala vlastníkom 100 % kapitálu SNCM práve v čase, keď by sa podstatne zvýšilo riziko likvidácie, a teda straty veľkej časti verejnej investície.

(317)

Pokiaľ ide o prísľub kúpy súkromnými akcionármi, CGMF ho nemôže uplatniť v prípade nútenej správy alebo likvidácie SNCM. To potvrdzuje, že v prípade ťažkostí nie je možné využiť túto možnosť a riziko znáša hlavne CGMF, teda štát. Komisia sa preto domnieva, že tento prísľub kúpy nemožno považovať za protihodnotu doložky o zrušení.

(318)

Komisia navyše nemôže prijať argument francúzskych orgánov, podľa ktorých memorandum o porozumení obsahovalo súbor záruk určených na ochranu štátnych investícií. Povinnosti uložené kupujúcim nepredstavujú pre kupujúcich dodatočné riziká alebo obmedzenia, ktoré by ich dostali do situácie porovnateľnej so situáciou CGMF. Ich cieľom je zabezpečiť len to, aby počas obdobia, keď súkromní kupujúci môžu uplatniť doložku o zrušení, súkromní kupujúci právne nezmenili SNCM a vykonávali len činnosti, ktoré sú potrebné na realizáciu obchodného plánu a sociálnej dohody.

(319)

Ako je navyše zdôraznené v rozsudku Všeobecného súdu z 11. septembra 2012, samotná analýza očakávanej návratnosti nemôže so zreteľom na skutočnosť, že verejný akcionár a súkromní akcionári neznášajú riziká spravodlivo, postačovať na vyvodenie záveru, že štát uskutočnil investíciu v trhových podmienkach.

(320)

Aj keď podmienka investícií realizovaných za rovnakých podmienok (pari passu) nie je splnená, opatrenie môže byť aj tak v súlade so zásadou súkromného investora v trhovom hospodárstve. V takýchto prípadoch sa musí preukázať, že štát konal rovnako ako obozretný súkromný investor v podobnej situácii, napríklad vykonaním analýz ex ante ziskovosti investície. Francúzske orgány však nepredložili žiaden dôkaz o takejto analýze ex ante. Vo svojich poznámkach ex post len uviedli, že pevná miera výnosnosti […] (*1) % by bola primeraná pre súkromného investora, keďže ju porovnali s mierami návratnosti OAT (Obligation Assimilable du Trésor), ktoré vydal štát a ktorých výnosnosť sa v danom čase pohybovala od 3,72 % do 3,95 %. Nepredložili však žiadne analýzy na preukázanie toho, že miera výnosnosti vo výške 10 % by bola prijateľná pre súkromného investora so zreteľom na riziká znášané štátom, napr. riziká súvisiace s doložkou o ukončení a riziká spojené so situáciou podniku.

(321)

Miera […] (*1) % sa predovšetkým uplatňuje len na kapitálový vklad 8,75 milióna EUR, ale v tejto analýze sa mal zohľadniť celkový vklad štátu schválený v memorande. Keďže v súvislosti so zápornou predajnou cenou 158 miliónov EUR alebo s kontokorentným úverom 38,5 milióna EUR nie je spojená žiadna návratnosť, miera návratnosti celej investície štátu do SNCM v čase privatizácie v roku 2006 by bola podstatne nižšia ako miera návratnosti OAT. Súkromný investor v trhovom hospodárstve by so zreteľom na súvisiace riziká neakceptoval túto mieru.

(322)

Komisia sa so zreteľom na uvedené domnieva, že kritériá stanovené v judikatúre na priame vylúčenie povahy pomoci predmetného opatrenia nie sú splnené. Komisia sa preto domnieva, že kapitálový vklad štátu vo výške 8,75 milióna EUR poskytuje SNCM hospodársku výhodu, pretože tento vklad bol realizovaný súbežne s vkladom súkromného kapitálu za podmienok, ktoré v zmysle judikatúry Únie nie sú porovnateľné. Predmetné opatrenie teda predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(323)

Francúzske orgány sa domnievajú, že toto financovanie predstavuje pomoc jednotlivcom, ktorým sa neznevýhodňuje podnik, a preto nie je štátnou pomocou. Zainteresované strany CCF a STIM namietali voči kategorizácii tohto opatrenia ako pomoc jednotlivcom, pretože sa domnievajú, že opatrenie by mohlo mať nepriame pozitívne účinky pre SNCM.

(324)

Komisia sa domnieva, že skutočnosť, že priamymi príjemcami pomoci jednotlivcom sú zamestnanci, nepostačuje na dokázanie absencie pomoci v prospech ich zamestnávateľa. Všeobecný súd uviedol, že „Skutočnosť, že priamymi príjemcami pomoci osobe sú zamestnanci, tiež nemôže postačovať na preukázanie neexistencie pomoci v prospech ich zamestnávateľa.“ (154)

(325)

Ako ešte uviedol Všeobecný súd v bode 138 rozsudku z 11. septembra 2012: „Na posúdenie, či táto pomoc jednotlivcom predstavuje pomoc v zmysle článku 87 ods. 1 ES, je teda potrebné určiť, či SNCM získava nepriamu hospodársku výhodu, ktorá jej umožňuje, aby nemusela znášať náklady, ktoré by za normálnych okolností museli zaťažiť jej vlastné finančné zdroje, a tak bráni obvyklým dôsledkom pôsobenia trhových síl.“

(326)

Komisia ďalej poznamenáva, že podľa memoranda o porozumení je toto opatrenie záväzkom štátu voči súkromným partnerom na financovanie „časti nákladov na prípadný dobrovoľný odchod alebo zrušenie pracovnej zmluvy (bez ohľadu na ich povahu), ktoré doplnia sumy akéhokoľvek charakteru, ktoré musí zaplatiť zamestnávateľ...“ Ako Všeobecný súd uviedol v bode 145 rozsudku z 11. septembra 2012, začlenenie tejto pomoci jednotlivcom do predajnej dohody naznačuje, že predstavuje výhodu. Strany sa pre ňu rozhodli, lebo z nej mohli mať určitý prospech.

(327)

Táto pomoc preto ekonomicky zvýhodniť SNCM tým, že ju zbavuje povinnosti znášať všetky náklady spojené s možným a budúcim odchodom určitých zamestnancov. Ak štát zbaví podnik týchto nákladov, podnik v skutočnosti získava výhodu. Komisia zdôrazňuje, že tieto dodatočné sociálne opatrenia majú uľahčiť vykonávanie plánov prepúšťania potrebných na dosiahnutie cieľov podniku, nie je to zákonná požiadavka. Frekvencia protestných pracovných opatrení hnutí v SNCM v tomto prípade dokazuje, že vykonávanie sociálneho plánu v podniku má prakticky systematicky za následok prepuknutie štrajkov a ďalších odborových akcií. Nemožno vôbec pochybovať o tom, že tieto dodatočné sociálne opatrenia predstavujú pre SNCM výhodu.

(328)

Komisia sa preto domnieva, že toto opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ.

(329)

Opatreniami z roku 2006 sa podstatne zvýšila suma 69,29 milióna EUR pomoci na reštrukturalizáciu, ktorá sa skúmala v rámci plánu z roku 2002, a ktorú treba analyzovať ako zmenu plánu reštrukturalizácie a jeho nákladov. Keď sa plánovala privatizácia, plán reštrukturalizácie ešte prebiehal. SNCM však nedosiahla zamýšľaný cieľ obnoviť životaschopnosť. Všeobecný súd zdôraznil, že „[v] tejto súvislosti je totiž potrebné poukázať na to, že v rozhodnutí z roku 2006 sa výslovne uvádza, že ak by plán z roku 2006 obsahoval prvky pomoci na reštrukturalizáciu, táto pomoc by sa musela analyzovať spolu s pomocou na reštrukturalizáciu podľa plánu z roku 2002...“ (155). Všeobecný súd zdôrazňuje, že táto analýza bola vykonaná „správne“. Suma 69,29 milióna EUR obsahuje 66 miliónov EUR poskytnutých v roku 2002 ako prvá splátka plánu reštrukturalizácie a 3,29 milióna EUR pomoci poskytnutej v roku 2005 ako druhá splátka.

(330)

Z tejto sumy pomoci poskytnutej v rámci plánu reštrukturalizácie z roku 2002 sa 53,4 milióna EUR v skutočnosti týka poverenia službou vo verejnom záujme. Keďže Všeobecný súd v rozsudku z 11. septembra 2012 potvrdil zákonnosť tejto pomoci, Komisia musí so zreteľom na usmernenia z roku 2004 preskúmať zlučiteľnosť pomoci na reštrukturalizáciu ako takej, t. j. 15,81 milióna EUR poskytnutých počas reštrukturalizácie z roku 2002, spoločne so zlučiteľnosťou všetkých opatrení z roku 2006.

(331)

Komisia poznamenáva, že plán reštrukturalizácie z roku 2002 bol preskúmaný podľa usmernení z roku 1999. Poznamenáva tiež, že nové opatrenia z roku 2006, do ktorých sa začlenil plán z roku 2002, sa prijali po nadobudnutí účinnosti nových usmernení z roku 2004 a boli vykonané predtým, ako ich Komisia schválila.

(332)

Podľa prechodných pravidiel stanovených v usmerneniach z roku 2004 (156) sa tieto usmernenia uplatňujú, ak ide o nezákonnú pomoc, ktorej časť bola poskytnutá po nadobudnutí účinnosti týchto usmernení.

(333)

A teda, keďže opatrenia z roku 2006 predstavujú pomoc, sú súčasťou operácií reštrukturalizácie, ktorá sa začala v roku 2002, a majú sa analyzovať v súvislosti s nimi. Zlučiteľnosť všetkých týchto opatrení pomoci sa preto bude analyzovať podľa usmernení z roku 2004.

(334)

Aby bola firma oprávnená získať pomoc na reštrukturalizáciu, musí sa kvalifikovať ako firma v ťažkostiach v zmysle usmernení.

(335)

Komisia v tomto prípade pripomína, že splnenie tejto podmienky potvrdila v rozhodnutí zo 17. júla 2002 o pomoci na záchranu pre SNCM (157) a v rozhodnutí z 19. augusta 2002 o začatí formálneho vyšetrovacieho konania v súvislosti s plánom rekapitalizácie na základe účtovnej závierky SNCM za rok 2001.

(336)

Komisia na účely tohto rozhodnutia preskúmaním účtovnej závierky spoločnosti za rok 2002 overila, že SNCM splnila uvedenú podmienku. Kapitál spoločnosti (bez predpísaných rezerv) (158) bol stále záporný: -26,5 milióna EUR v roku 2002 v porovnaní s -30,7 milióna EUR v roku 2001. Do tejto sumy sa premietol zánik viac ako polovice základného kapitálu spoločnosti, z toho viac ako štvrtina zanikla v priebehu 12 mesiacov po oznámení, čím bolo overené splnenie podmienky stanovenej v bode 5 písm. a) usmernení.

(337)

Komisia okrem tohto vývoja vlastného kapitálu okrem iného konštatuje, že:

(338)

Francúzske orgány okrem toho potvrdili Komisii, že banky už odmietajú spoločnosti požičať peniaze z dôvodu jej zadlženosti napriek tomu, že SNCM navrhla poskytnúť ako záruku svoje posledné plavidlá nezaťažené hypotékami alebo inými záväzkami.

(339)

Zmluvou o poverení službou vo verejnom záujme sa na tejto analýze nič nezmenilo. Hoci zmluva spoločne s úspešným plánom reštrukturalizácie mala SNCM umožniť dosiahnuť kladné prevádzkové výsledky, nič to nemení na skutočnosti, že jej vážny nedostatok vlastného kapitálu, jej zvyšujúca sa zadlženosť a náklady na prevádzkové opatrenia plánu reštrukturalizácie by do určitého času vyústili do platobnej neschopnosti SNCM.

(340)

Keďže obdobie reštrukturalizácie pokrývalo obdobie rokov 2002 – 2006, musí sa overiť, či SNCM spĺňala uvedenú podmienku počas tohto obdobia, a najmä v čase prijatia rozhodnutia o poskytnutí ďalších verejných prostriedkov.

(341)

V rozhodnutí 2003 sa uvádza, že SNCM spĺňala toto kritérium počas účtovných rokov 2001 a 2002 (159).

(342)

Teraz sa musí overiť, či SNCM spĺňala podmienku aj v účtovných rokoch 2003 – 2005, t. j. posledné celé účtovné roky pred vykonaním nových opatrení v roku 2006 v súvislosti s privatizáciou SNCM.

(343)

Ako už je uvedené v odôvodnení 73 a nasledujúcich odôvodneniach, situácia SNCM sa v rokoch 2004 a 2005 výrazne zhoršila. Bežný výsledok spoločnosti bol v roku 2004 vo výške -32,6 milióna EUR a v roku 2005 vo výške -25,8 milióna EUR. Čistý zisk bol v roku 2004 vo výške -29,7 milióna EUR a v roku 2005 vo výške -28,8 milióna EUR. Vlastný kapitál v roku 2005 (-1,7 milióna EUR) klesol o 25,5 milióna EUR v porovnaní s rokom 2004. Tento pokles zodpovedá zániku viac ako polovice sociálneho kapitálu firmy, pričom viac ako štvrtina tohto kapitálu zanikla v priebehu predchádzajúcich 12 mesiacov, čím sú splnené kritériá stanovené v bode 10 písm. a) usmernení z roku 2004.

(344)

Komisia so zreteľom na uvedené usudzuje, že SNCM sa môže považovať za firmu v ťažkostiach v zmysle usmernení z roku 2004.

(345)

Podľa bodu 43 usmernení: „Rozsah a intenzita pomoci sa musí obmedziť na striktné minimum nevyhnutných nákladov na reštrukturalizáciu, aby sa mohla reštrukturalizácia uskutočniť vzhľadom na existujúce finančné zdroje firmy, jej akcionárov alebo obchodnú skupinu, do ktorej patrí. Takéto posúdenie bude zohľadňovať akúkoľvek vopred poskytnutú pomoc na záchranu. Od príjemcov pomoci sa očakáva, že na plán na reštrukturalizáciu prispejú značnou čiastkou z vlastných finančných zdrojov vrátane predaja aktív, ktoré nie sú pre prežitie firmy podstatné, alebo z externého financovania v rámci trhových podmienok. Takýto príspevok je znakom toho, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu životaschopnosti. Takýto príspevok musí byť reálny, t. j. skutočný, vylučujúci všetky budúce očakávané zisky, ako tok hotovosti, a musí byť čo najvyšší.“

(346)

V bode 44 usmernení je stanovené, že „Komisia bude všeobecne považovať za vhodné nasledujúce príspevky na reštrukturalizáciu: najmenej 25 % v prípade malých podnikov, najmenej 40 % pre stredné podniky a najmenej 50 % pre veľké firmy. Za výnimočných okolností a v prípadoch s osobitnými ťažkosťami, ktoré musí členský štát preukázať, môže Komisia akceptovať nižší príspevok.“

(347)

V bode 7 usmernení je ešte stanovené, že „je vhodné opätovne potvrdiť s dôkladnejším objasnením princíp, že takýto príspevok [od príjemcu pomoci na reštrukturalizáciu] musí byť reálny a nezávislý od pomoci. Príspevok prijímateľa má dvojaký účel. Na jednej strane poukáže na to, že trhy (vlastníci, veritelia) veria v uskutočniteľnosť návratu k životaschopnosti v rámci prijateľnej časovej lehoty; na druhej strane sa tým zabezpečí, že pomoc na reštrukturalizáciu sa obmedzí na minimum potrebné na obnovenie životaschopnosti a zároveň sa obmedzí deformácia hospodárskej súťaže.“

(348)

V judikatúre je ešte zdôraznené, že z vlastného príspevku musí vyplývať, že trhy veria v uskutočniteľnosť návratu k životaschopnosti (160). Komisia zdôrazňuje, že táto požiadavka je osobitne významná v súvislosti so SNCM vzhľadom na jej situáciu od roku 2002. Komisia poukazuje na to, že počiatočné reštrukturalizačné opatrenia z roku 2002 nedosiahli želané výsledky. Niektoré z nich neboli buď dodržané alebo dosiahnuté (pozri odôvodnenie 351). Keďže SNCM nebola schopná od roku 2004 plne vykonávať tieto počiatočné reštrukturalizačné opatrenia, jej hospodárska a finančná situácia sa naďalej zhoršovala (pozri odôvodnenia 73 až 75).

(349)

Náklady na reštrukturalizáciu dosiahli v roku 2002 výšku 46 miliónov EUR. Pokiaľ ide o opatrenia z roku 2006, Komisia sa domnieva, že výška nákladov na reštrukturalizáciu zodpovedala výške pomoci (161), t. j. 202,5 milióna EUR plus kapitálové zvýšenie od súkromných investorov vo výške 26,25 milióna EUR, čo je spolu 274,8 milióna EUR. Vlastný príspevok tvorí 42,385 milióna EUR z predaja čistých aktív a 26,25 milióna EUR ako kapitálové zvýšenie od súkromných partnerov, čo je celkový vlastný príspevok 68,635 milióna EUR. Keď sa teda zoberú do úvahy nové opatrenia z roku 2006, vlastný príspevok dosiahol výšku 25 %, pričom v usmerneniach je stanovené, že musí byť najmenej 50 %. Komisia poznamenáva, že francúzske orgány sa neodvolali na výnimočné okolnosti a osobitne ťažké situácie, keď Komisia môže akceptovať nižší príspevok. Komisia sa v každom prípade domnieva, že v tomto konkrétnom prípade nenastali výnimočné okolnosti, ktoré by oprávňovali zníženie výšky vlastného príspevku požadovaného v usmerneniach z roku 2004.

(350)

Komisia sa preto domnieva, že vlastný príspevok SNCM k reštrukturalizačnému úsiliu je nedostatočný z hľadiska ustanovení usmernení.

(351)

Komisia vo svojom rozhodnutí o začatí konania vyjadrila pochybnosti o návrate k dlhodobej životaschopnosti SNCM, najmä vzhľadom na tieto skutočnosti:

(352)

Francúzske orgány odpovedali, že zmena akcionárov a vykonávanie troch opatrení stanovených v pláne privatizácie by SNCM umožnili rozvinúť svoju činnosť na zdravom základe, takže stratová povaha určitých častí jej podniku nebola preto nenapraviteľná.

(353)

Komisia poznamenáva, že opatrenia stanovené v pláne reštrukturalizácie z roku 2002 nemohli byť uskutočnené do konca, čo viedlo k výraznému zhoršeniu výsledkov spoločnosti v rokoch 2004 a 2005. Zvýšenie obratu v roku 2006 o 20 miliónov EUR a zvýšenie náhrad za službu vo verejnom záujme o 9 miliónov EUR nepostačovali na obnovenie prevádzkového zisku, pretože zvýšenie cien palív a prevádzkových nákladov bolo omnoho vyššie, ako sa očakávalo. Odborník Komisie poznamenal, že vykonávaniu obchodného plánu kupujúcich vážne spomalili viaceré udalosti (162), a usúdil, že kumulované straty budú pravdepodobne omnoho väčšie, ako sa pôvodne očakávalo pre rok 2007.

(354)

Komisia sa v dôsledku toho domnieva, že odpovede francúzskych orgánov dostatočne neodstránili všetky jej pochybnosti. Spájanie návratu k životaschopnosti s udelením poverenia službou vo verejnom záujme od roku 2007 do roku 2013 a vykonávanie troch opatrení stanovených v pláne privatizácie, ktorý nebol potvrdený ako zákonný a zlučiteľný s vnútorným trhom, sa zdá byť riskantné. Aby bol dlhodobý plán na obnovenie životaschopnosti podniku vierohodný, musia byť prinajmenšom príslušné predpoklady realistické. V tomto prípade však úspech plánu závisí takmer výlučne od výskytu dvoch hypotetických udalostí, ktoré sú mimo kontroly SNCM. Komisia má navyše vzhľadom na finančnú situáciu SNCM v danom čase pochybnosti týkajúce sa jej schopnosti financovať potrebnú renováciu niektorých jej trajektov. Túto renováciu však francúzske orgány predstavili ako faktor, ktorý im umožní dosiahnuť ich ciele obnovenej životaschopnosti.

(355)

Komisia sa preto domnieva, že podmienka obnovy dlhodobej životaschopnosti, ktorá sa požaduje v usmerneniach, nie je splnená.

(356)

V zrušenom rozhodnutí z roku 2008 boli uvedené štyri kompenzačné opatrenia:

(357)

Komisia by chcela pripomenúť, že tieto opatrenia navrhli francúzske orgány v súvislosti s pomocou vo výške 15,81 milióna EUR, t. j. pomocou na reštrukturalizáciu poskytnutou v roku 2002.

(358)

Celková pomoc sa teraz na základe zrušenia rozhodnutia z roku 2008 rozsudkom z 11. septembra 2012 rovná sume vyše 210 miliónov EUR. Komisia sa nazdáva, že jej pochybnosti neboli rozptýlené z týchto dôvodov:

(359)

Pokiaľ ide o predaj štyroch plavidiel v rámci reštrukturalizačných opatrení v roku 2002, Komisia poznamenáva, že tento predaj bol čiastočne vykompenzovaný dodaním plavidla Danielle Casanova v júni 2002 a plavidiel na zmiešanú prepravu nákladu a cestujúcich Paglia Orga a Pascal Paoli v roku 2003.

(360)

Pokiaľ ide o zatvorenie dcérskej spoločnosti Corsica Marittima, v odseku 40 usmernení je okrem iného uvedené, že „Odpisy a ukončenie stratových aktivít, ktoré by boli rozhodne nevyhnutné na obnovenie životaschopnosti, sa na účely posúdenia kompenzačných opatrení nebudú považovať za zníženie kapacity alebo obmedzenie prítomnosti na trhu.“ Zatvorenie dcérskej spoločnosti Corsica Marittima, ktorá bola stratová od svojho vzniku v roku 1990, nemožno preto považovať za kompenzačné opatrenie, ale skôr za opatrenie, ktoré má prispieť k obnove dlhodobej životaschopnosti.

(361)

Táto istá logika sa uplatňuje v súvislosti s dopravným spojením medzi Korzikou a Nice. Komisia poznamenáva, že SNCM má menšinový podiel na trhu, 70 % trhový podiel má Corsica Ferries (163). Podľa správy pána Stephensa je vysoký dopyt po dopravnom spojení z Nice, najmä počas letného obdobia. Po tejto službe je dopyt aj mimo letného obdobia. Táto trasa však bola v období rokov 2004 až 2007 z hľadiska bežného výsledku stratová. Toto opatrenie sa preto nemôže považovať za kompenzačné opatrenie, ale skôr za opatrenie, ktoré má prispieť k obnove dlhodobej životaschopnosti.

(362)

Komisia tiež poznamenáva, že osobná doprava medzi Korzikou a prístavom v Toulone sa výrazne zvýšila a vzrástla z menej ako 200 000 cestujúcich ročne v roku 1999 na takmer 1 milión v roku 2007 (164). Takmer úplné stiahnutie SNCM z tejto trasy možno preto považovať za kompenzačné opatrenie. Komisia však poznamenáva, že trasa Toulon – Korzika je pre SNCM z hľadiska počtu cestujúcich najmenej významná.

(363)

Komisia sa však domnieva, že aj keby sa toto opatrenie klasifikovalo ako kompenzačné opatrenie, ani zďaleka by nepostačovalo. V bode 40 usmernení, je uvedené, že „Opatrenia musia proporcionálne zodpovedať deformačným účinkom pomoci…“ Ako už bolo uvedené v odôvodneniach 341 a 341, Komisia konštatuje, že tieto opatrenia navrhli francúzske orgány v súvislosti so sumou 15,81 milióna EUR, ktorá zodpovedá pomoci na reštrukturalizáciu poskytnutú v roku 2002. Keďže celková výška pomoci je teraz približne 218 miliónov EUR, Komisia je toho názoru, že navrhnuté opatrenia sú nedostatočné v porovnaní s narušením hospodárskej súťaže spôsobeným poskytnutím tejto pomoci.

(364)

Komisia preto dospela k záveru, že jej pochybnosti týkajúce sa klasifikácie týchto opatrení, či už ako kompenzačných opatrení, alebo ako opatrení potrebných na obnovenie životaschopnosti, neboli rozptýlené. V každom prípade navrhnuté opatrenia vôbec nepostačujú.

(365)

Francúzske orgány poukázali na riziko monopolného postavenia CFF, ak by SNCM zanikla. Komisia sa domnieva, že francúzske orgány nepreukázali dostatočne existenciu a význam tohto rizika. Doprava osôb a nákladu medzi kontinentálnym Francúzskom a Korzikou je konkurenčný trh otvorený pre všetkých prevádzkovateľov pôsobiacich v Stredozemí. Tento trh sa vyznačuje aj neprítomnosťou prekážok vstupu. Postavenie Corsica Ferries nie je v žiadnom prípade také, aby odôvodňovalo narušenie hospodárskej súťaže spornými opatreniami.

(366)

Komisia vzhľadom na uvedené usúdila, že navrhnuté opatrenia nespĺňajú kritériá stanovené v odsekoch 38 až 42 usmernení.

(367)

Kapitálový vklad vo výške 15,81 milióna EUR, ktorý francúzske orgány oznámili v roku 2002, a tri nové opatrenia, ktoré francúzske orgány vykonali v roku 2006, t. j. predaj 75 % SNCM za zápornú cenu 158 miliónov EUR, kapitálové zvýšenie vo výške 8,75 milióna EUR upísané CGMF a zálohová platba vo výške 38,5 milióna EUR v prospech zamestnancov SNCM, predstavujú pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto pomoc je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(368)

Komisia poukazuje na to, že podľa článku 14 ods. 1 nariadenia (ES) č. 659/199 musí príjemca vrátiť akúkoľvek protiprávnu pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(369)

Francúzske orgány musia na účely tohto vrátenia v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (165) pripočítať k sume pomoci úroky z vymáhaných prostriedkov za obdobie od dátumu, keď bola dotknutá pomoc poskytnutá spoločnosti, do času, keď bola skutočne vrátená (166).

(370)

Akonáhle opatrenia oznámené ako pomoc na reštrukturalizáciu nespĺňajú podmienky zlučiteľnosti stanovené v usmerneniach, mali by sa vyvodiť dôsledky tejto nezlučiteľnosti, pokiaľ ide o pomoc na záchranu, ktorú francúzske orgány poskytli SNCM a ktorá je predmetom rozhodnutia Komisie zo 17. júla 2002, a žiadať o jej vrátenie.

(371)

Francúzske orgány 19. novembra 2002 poslali Komisii kópiu dohôd o zálohovej platbe medzi SNCM a CGMF, ako aj dôkazy o vrátení zálohovej platby CGMF spoločnosti SNCM dvoma bankovými prevodmi z 13. mája a 14. júna 2002.