19.8.2014   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 244/59

(1)

Rozhodnutie sa týka štátnej pomoci, ktorú Portugalsko poskytlo vo forme schémy poistenia krátkodobých vývozných úverov (ďalej len „schéma“).

(2)

Portugalsko 12. januára 2009 notifikovalo schému poistenia krátkodobých vývozných úverov podľa bodu 5.1 oznámenia Komisie „Dočasný rámec Spoločenstva pre opatrenia štátnej pomoci na podporu prístupu k financovaniu v období súčasnej finančnej a hospodárskej krízy“ (2) (ďalej len „dočasný rámec“).

(3)

Hoci bola táto schéma pôvodne notifikovaná ako poistenie krátkodobých vývozných úverov pre krajiny OECD, zahŕňa aj transakcie domáceho obchodu.

(4)

Keďže portugalské orgány potvrdili, že schéma sa začala implementovať od januára 2009, Komisia informovala Portugalsko listom z 19. apríla 2010, že sa presunula do registra nenotifikovanej pomoci.

(5)

Listom z 27. októbra 2010 Komisia informovala Portugalsko o začatí konania podľa článku 108 ods. 2 ZFEÚ v súvislosti s touto schémou.

(6)

Listom z 29. novembra 2010 poslali portugalské orgány svoje pripomienky k listu Komisie z 27. októbra 2010. K listu priložili dva listy od poisťovateľov úverov (CESCE a COSEC) z 22. novembra 2010, resp. 23. novembra 2010

(7)

Rozhodnutie Komisie o začatí konania bolo uverejnené v Úradnom vestníku Európskej únie9. apríla 2011 (3). Komisia vyzvala zainteresované strany, aby predložili k schéme svoje pripomienky. Neboli predložené žiadne pripomienky.

(8)

Portugalské orgány tvrdili, že súčasná finančná kríza má za následok vyššie riziko pre obchodné operácie. To viedlo ku konzervatívnejšiemu prístupu na strane poisťovateľov úverov, čo sa odrazilo na úrovni poistného krytia rizík spojených s obchodnými operáciami.

(9)

Cieľom schémy je vyriešiť zlyhanie trhu spôsobeného nedostupnosťou poistenia úverov a pomôcť obnoviť dôveru na trhu s poistením úverov.

(10)

Tieto ciele sa plnia poskytovaním poistného krytia úverov pre vývozcov a spoločnosti, ktoré dočasne čelia nedostupnosti poistného krytia vývozných úverov na súkromnom trhu transakcií s kupujúcimi v krajinách OECD alebo domácich transakcií.

(11)

Podľa portugalských orgánov sa sektor poisťovníctva od roku 2008 výrazne zredukoval, čo malo za následok nedostupnosť poistného krytia. Celkový objem poistného portfólia tak od 31. decembra 2008 do 31. decembra 2009 poklesol o 32,84 % a od 31. decembra 2009 do 30. septembra 2010 o ďalších 22,4 %. Celkový objem poistného portfólia poklesol z 30,6 mld. EUR na konci roka 2008 na 15,9 mld. EUR v roku 2010. Počet poistených spoločnosti poklesol z 3 709 na konci roka 2008 na 2 290 v septembri 2010. Na odôvodnenie potreby pokračovania schémy do konca roku 2010 boli predložené aj listy od poisťovateľov, aj keď sa v nich tvrdilo, že maximálna výška krytia poskytnutého na základe schémy sa nedosiahne. V týchto listoch sa potreba schémy odôvodňuje zvýšeným rizikom poistenia vývozných úverov v dôsledku celkovej hospodárskej situácie v časoch zotavovania sa z krízy a následným zvýšením cien a znížením krytia od súkromných poisťovateľov v určitých sektoroch.

(12)

Vnútroštátny právny základ schémy tvoria vládne nariadenie č. 175/2008 (zriadenie podporného fondu na financovanie inovácií Finova) z 26. augusta 2008 a vládne nariadenie č. 211/1998 z 16. júla 1998, ktorým sa stanovujú pravidlá použiteľné na vzájomné záručné spoločnosti (v znení vládnych nariadení č. 19/2001 z 30. januára 2001 a č. 309-A/2007 zo 7. septembra 2007).

(13)

Schéma sa vykonáva prostredníctvom nasledujúcich súkromných poisťovateľov úverov pôsobiacich na portugalskom trhu: COSEC, CESCE, Coface a Credito y Caución.

(14)

Podľa informácií, ktoré portugalské orgány poskytli 26. novembra 2010, bolo v októbri 2010 v schéme prihlásených 399 príjemcov.

(15)

Rozdelenie úverových limitov poskytnutých v októbri 2010 je uvedené v tabuľkách ďalej v texte.

(16)

Využitie podľa sprostredkujúcich poisťovateľov:

(17)

Rozdelenie podľa trhových podielov domácich a vývozných transakcií v EUR v októbri 2010:

(18)

Rozdelenie podľa veľkosti príjemcu:

(19)

Schéma sa vzťahuje na obchodné riziká (ako je platobná neschopnosť a pretrvávajúce neplatenie) spojené s vývoznými transakciami na obdobie kratšie ako dva roky s krajinami OECD a riziká spojené s transakciami domáceho obchodu.

(20)

Verejné poistenie pôsobí ako nástroj rozdelenia rizika so súkromnými poisťovateľmi („top-up“). Poskytuje sa len ako doplnok k poistnému krytiu, ktoré poskytuje súkromný poisťovateľ.

(21)

Verejné poistenie sa podľa portugalských orgánov poskytuje za rovnakých podmienok ako súkromné poistenie. Preto suma, na ktorú sa vzťahuje verejné poistenie, nesmie nikdy presiahnuť sumu krytú súkromným poisťovateľom. Uplatniteľné poistné sa však rovná 60 % poistného, ktoré účtuje súkromný poisťovateľ. Priemerná sadzba uplatniteľná v rámci schémy predstavovala 0,21 % obratu, zatiaľ čo trhová sadzba účtovaná súkromnými poisťovateľmi predstavovala v roku 2009 v priemere 0,36 % obratu. Priemerné trhové sadzby (0,23 % v roku 2007 a 0,24 % v roku 2008) boli dokonca vyššie než priemerná sadzba uplatniteľná v rámci schémy od roku 2009.

(22)

V prípade výskytu poistnej udalosti sa akékoľvek prípadné vrátené sumy rozdelia medzi štát a súkromného poisťovateľa poskytujúceho základné krytie úmerne podielu celkového garantovaného krytia, t. j. podiel kvóty. Postup vymáhania riadi súkromný poisťovateľ.

(23)

Schéma bola notifikovaná 12. januára 2009 na obdobie od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010. Komisii nebolo oznámené žiadne predĺženie.

(24)

Podľa informácií, ktoré Komisii poskytli portugalské orgány, je maximálna záruka na jedného príjemcu 1,5 mil. EUR.

(25)

Podľa informácií, ktoré Komisii poskytli portugalské orgány, je celkový rozpočet schémy na domáce i vývozné transakcie 2 mld. EUR (5).

(26)

Komisia vo svojom rozhodnutí z 27. októbra 2010 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania uviedla predbežné posúdenie a vyjadrila pochybnosti o zlučiteľnosti schémy s vnútorným trhom. Pochybnosti vyjadrené v uvedenom rozhodnutí sa týkali:

(27)

Portugalské orgány vo svojich pripomienkach k začatiu konania vo veci formálneho zisťovania uvádzajú, že tvrdenie Komisie, že spoločnosti zapojené do schémy majú výhodu, ktorú by inak nemali, nie je v súlade s cieľmi vyjadrenými v dočasnom rámci. Na účely preukázania zlyhania trhu portugalské orgány odkazujú na ukazovateľ škodovosti, ktorý v roku 2008 dosiahol 102 % napriek skutočnosti, že počet podnikov krytých poistením poklesol na konci roka 2009 (v porovnaní s koncom roka 2008) o 29,41 % a do konca septembra 2010 o ďalších 12,53 %. Hodnota poistného portfólia poklesla na konci roka 2009 (v porovnaní s koncom roka 2008) o 32,84 % a na konci septembra 2010 o ďalších 22,36 %. Portugalsko taktiež tvrdí, že aj ostatné členské štáty prijali takéto schémy.

(28)

Pokiaľ ide o selektívnu povahu výhody, Portugalsko tvrdí, že schéma nie je selektívna, ale že naopak predstavuje opatrenie všeobecného charakteru, s ktorým nie je spojená žiadna diskriminácia v rámci odvetvia, ani medzi odvetviami. Portugalsko takisto namieta, že Komisia nevymedzila, čo pod pojmom všeobecné opatrenie chápe. Podľa Portugalska je neexistencia diskriminácie preukázaná: i) uplatňovaním schémy aj na spoločnosti z iných členských štátov, ktoré pôsobia v Portugalsku; ii) prijímaním žiadostí v rámci schémy od všetkých štyroch poisťovateľov pôsobiacich v Portugalsku, pričom všetky sú aspoň čiastočne vlastnené zahraničnými subjektmi; iii) neexistenciou zmeny finančných potrieb počas krízy; iv) skutočnosťou, že hlavným príjemcom schémy v októbri 2010 bol segment činností na vnútroštátnom trhu (73,2 %); v) možnosťou všetkých podnikov v Portugalsku využívať schému nezávisle od toho, či povaha ich činností je spojená s obchodom s tovarom (poistenia zo schémy využili sektory „stavebníctva“, „dopravy“ a „ostatných služieb – s výnimkou obchodu“ na krytie súm 2 155 000 EUR, 471 500 EUR, resp. 4 580 000 EUR), hoci vývozné úvery svojou povahou súvisia najmä s transakciami s tovarom. Navyše podľa Portugalska by doplnkový model („top-up“)nebol zdrojom diskriminácie, pretože nebráni žiadnemu podniku, aby si dohodol takúto poistnú zmluvu so súkromným poisťovateľom. Verejné orgány sa v plnom rozsahu spoliehajú na hodnotenie rizík vypracovaných súkromnými poisťovateľmi. Podľa portugalských orgánov aj maximálny limit stanovený pre poistenie nebráni tomu, aby ho využili veľké podniky, ktoré schému využívajú (až do 47,79 % vzhľadom na hodnotu operácií v porovnaní s 33,79 % u stredných podnikov a 18,42 % u malých podnikov, avšak len 31,58 %, pokiaľ ide o počet príjemcov, na rozdiel od 39,60 % v prípade stredných podnikov a 28,82 % v prípade malých podnikov). Maximálny limit je určený na zabezpečenie, aby použité štátne zdroje boli úmerné sledovanému cieľu a aby bolo riziko dostatočne diverzifikované, ale aby sa zároveň zabezpečil prístup k schéme pre väčší počet podnikov. Skutočnosť, že sa maximálna suma schémy nevyužila, svedčí podľa portugalských orgánov ako dôkaz o neexistencii diskriminácie pre veľké podniky. Portugalsko napokon spochybnilo súvislosť s judikatúrou, ktorú Komisia uviedla v bode 36 rozhodnutia o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, ako aj diskrimináciu. Vyjadrilo poľutovanie, že Komisia nestanovila kritéria, aké musí opatrenie spĺňať, aby malo všeobecný charakter.

(29)

Portugalsko odôvodnilo nižšie ceny stanovené v rámci schémy v porovnaní so súkromným poistením tvrdením, že možno pozorovať protichodný výber, pretože podniky sa rozhodli zabezpečovať v rámci schémy menej rizikové operácie, ponechávajúc rizikovejšie operácie na krytie zo súkromného poistenia. V tejto súvislosti by odôvodnenie Komisie nebolo podľa portugalských orgánov v sektore vývozných úverov relevantné, keďže sa riziko s výškou úveru nezvyšuje, ako je to v prípade bankových úverov. Na nízke riziko poukazuje podľa portugalských orgánov aj skutočnosť, že v októbri 2010 sa objem nahromadených poistných nárokov v rámci schémy zvýšil len o 0,26 % z celkového objemu dohodnutého poistného. Navyše tvorba cien uplatňovaná na štátne záruky podľa portugalských orgánov zodpovedá trhovej tvorbe cien pred krízou, a preto nepredstavuje pre príjemcov výhodu.

(30)

Podľa portugalských orgánov okrem toho nemá schéma za následok narušenie hospodárskej súťaže medzi členskými štátmi, pretože: i) zahŕňa aj vnútroštátne operácie; ii) náklady na poistenie sa v členských štátoch líšia, ako vidno z rozličných cien poistenia a iii) tento typ služieb nie je na trhu k dispozícii.

(31)

Po uverejnení oznámenia Komisie o začatí konania vo veci formálneho zisťovania 9. apríla 2011 v Úradnom vestníku Európskej únie Komisia nedostala žiadne pripomienky tretích strán.

(32)

V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa uvádza:

„Ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.“

(33)

Na to, aby platil článok 107 ods. 1 ZFEÚ, je potrebné, aby opatrenie pomoci bolo možné pripísať štátu a aby pomoc bola poskytovaná zo štátnych zdrojov, mala vplyv na obchod medzi členskými štátmi a narúšala hospodársku súťaž na vnútornom trhu tým, že predstavovala selektívnu výhodu pre určité podniky.

(34)

Ako Komisia vysvetlila vo svojom rozhodnutí z 27. októbra 2010 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania, poistenie poskytuje priamo štát a akékoľvek prípadné straty vyplývajúce zo schémy majú vplyv na vnútroštátny rozpočet. Schéma preto zahŕňa štátne zdroje. Portugalsko využitie štátnych zdrojov nespochybnilo.

(35)

Komisia analyzovala trhy s poistením vývozných úverov vo svojich rozhodnutiach o schémach poistenia krátkodobých vývozných úverov (7). Sadzby poistného na trhu s poistením krátkodobých vývozných úverov sa obvykle stanovujú v zmluvách na obdobie aspoň jedného roka. Preto akákoľvek zmena v stanovovaní cien za ponúkané poistné krytie sa prejaví len s oneskorením. Praxou na trhu je okrem toho prispôsobiť ponuku poistenia úverov zvýšením alebo znížením výšky ponúkaných úverov a nie zmenou sadzby stanovenej za poistné krytie. Túto prax možno vidieť aj od začiatku finančnej krízy, o čom svedčia aj listy zamietajúce poistné krytie, ktoré poslalo Portugalsko a zamietavé listy poslané v ďalších prípadoch schém poistenia krátkodobých vývozných úverov (8). Tieto zamietavé listy od poisťovateľov neponúkajú vývozcom ako alternatívu vyššiu cenu za poistné krytie určitých kupujúcich. Dôkazy ukazujú, že následkom finančnej krízy súkromní poisťovatelia významne obmedzili ponúkané poistné krytie, alebo ho často zrušili úplne. Ďalšie údaje, ktoré poskytli trhové subjekty, túto skutočnosť potvrdzujú (9). Hospodárska súťaž medzi poisťovateľmi sa preto zakladá najmä na množstvách, a nie na cene. Prostredníctvom tohto opatrenia štát reagoval na dopyt po poistnom krytí, ktoré neposkytovali existujúci súkromní prevádzkovatelia. Avšak na konkurenčnom trhu bez zásahu štátu by na dopyt po poskytovaní dodatočného poistného krytia určite reagoval nejaký nový subjekt. Výsledkom zásahu zo strany štátu bola v dôsledku toho ochrana postavenia na trhu tých súkromných subjektov, ktoré už na portugalskom trhu pôsobili.

(36)

Poistenie krátkodobých vývozných úverov je produkt, v rámci ktorého poisťovateľ preberá komerčné a politické riziko neplnenia zo strany kupujúceho pri obchodnej transakcii. Banky ponúkajú prevzatie komerčných rizík vyplývajúcich z obchodných transakcií prostredníctvom dokumentárnych akreditívov a bezregresného faktoringu. Poistenie krátkodobých vývozných úverov ponúkané poisťovňami a dokumentárne akreditívy ponúkané bankami sú zameniteľné na strane dopytu, pokiaľ ide o ochranu pred komerčným rizikom pri obchodných transakciách. V prípade neexistencie zásahu zo strany štátu vývozcovia mohli využiť aspoň do určitej miery dokumentárne akreditívy ponúkané bankami (10). V dôsledku možnosti nahradiť poistenie krátkodobých vývozných úverov ponúkané poisťovateľmi dokumentárnymi akreditívmi ponúkanými bankami predstavuje toto opatrenie výhodu v prospech sektora poistenia krátkodobých vývozných úverov na trhu pre ochranu pred komerčnými a politickými rizikami vyplývajúcimi z obchodných transakcií. Keďže banky nie sú oprávnené požiadať o využitie schémy, v rámci ktorej sa verejné poistenie ponúka len ako doplnok k poistnému krytiu zo strany súkromných poisťovateľov, táto výhoda je selektívna.

(37)

Na základe uvedeného Komisia dospela k záveru, že opatrenie predstavuje selektívnu výhodu pre poisťovateľov.

(38)

Vývozcovia a obchodné spoločnosti, ktoré sa prihlásili do schémy, platia poistné, ktoré je nižšie ako poistné na trhu. To vedie k upevňovaniu postavenia na trhu tých spoločností, ktoré schému využívajú, v porovnaní s tými, ktoré by potenciálne získali poistné krytie len od súkromných poisťovateľov za trhovú cenu. Samotné upevňovanie postavenia niektorých účastníkov na trhu pomocou opatrení v rámci nejakej schémy v porovnaní s ich konkurentmi nachádzajúcimi sa v podobnej situácii sa považuje za výhodu (11). V tomto prípade by upevňovanie postavenia týchto príjemcov na trhu nebolo bez zásahu štátu v rovnakom rozsahu možné.

(39)

Navyše ako potvrdilo Portugalsko, na trhu nie je dostupné krytie (aspoň nie do rovnakej miery) tých rizík, ktoré sú kryté na základe schémy. Preto spoločnosti, ktoré schému využívajú, majú dvojitú výhodu v podobe prístupu k poistnému krytiu, ktoré by im inak nebolo k dispozícii: a to nielen, že majú výhodu v podobe nižšieho poistného ako je trhová cena, ale majú aj výhodu v podobe existencie dodatočného krytia.

(40)

Portugalská schéma je de facto selektívna.

(41)

Prvý náznak selektívneho charakteru schémy vyplýva z toho, že spoločnosti, ktoré využívajú opatrenie sú takmer výlučne spoločnosti, ktoré obchodujú s tovarom, zatiaľ čo spoločnosti, ktoré poskytujú služby, využívajú túto schému omnoho menej. V súvislosti s konaním vo veci formálneho zisťovania portugalské orgány uvádzajú, že neexistujú žiadne právne prekážky, ktoré by bránili spoločnostiam, ktoré sa nepodieľajú na obchodných činnostiach, aby schému využívali a že schému využívajú aj sektory „stavebníctva“, „dopravy“ a „ostatných služieb – s výnimkou obchodu“. Portugalsko však tiež pripúšťa, že poistenie vývozných úverov sa v dôsledku svojej povahy týka najmä transakcií s tovarom. Spoločnosti, ktoré zabezpečujú dopravu alebo poskytujú iné služby, sa v októbri podieľali na poistení poskytnutom na základe schémy len vo výške 2,4 %. Vzhľadom na to, že na podniky, ktoré poskytujú služby, pripadalo iba 8 z celkového počtu 361 podnikov využívajúcich schému a okolo 1,25 % úverových limitov, je jasné, že dané opatrenie v podstate pomohlo spoločnostiam, ktoré obchodujú s tovarom.

(42)

Existujú aj ďalšie prvky, z ktorých vyplýva, že schéma je de facto selektívna.

(43)

Po prvé podmienky schémy ponechávajú pri výbere príjemcov určitú mieru voľného uváženia napriek tvrdeniu portugalských orgánov, že schéma má všeobecný charakter, pretože príjemcovia sú vymedzení pomocou objektívnych kritérií, ktoré nezahŕňajú diskrimináciu subjektov z iných členských štátov. Schéma sa riadi modelom „top-up“, podľa ktorého majú nárok na využitie schémy len tie spoločnosti, ktoré majú úverový limit u súkromného poisťovateľa, zatiaľ čo spoločnosti, ktorým súkromní poisťovatelia odmietnu poskytnúť poistné krytie úveru úplne, nemajú nárok na „top-up“ (doplnkové) poistenie. Schéma ponecháva úplne na súkromných spoločnostiach, aby posúdili oprávnenosť podniku pre poistné krytie. Z dôvodu neexistencie jednotných objektívnych kritérií pre určenie rizika spojeného s transakciami, ktoré každý vývozca alebo obchodník uskutočňuje, sa v rámci schémy ponecháva súkromným subjektom priestor na posúdenie úverovej schopnosti spoločností, ktoré sú oprávnené požiadať o poistné krytie. Súdny dvor sa domnieva, že na to, aby sa toto opatrenie považovalo za neselektívne, malo by byť založené na kritériu uplatniteľnosti, ktoré je objektívne, nemalo by mať žiadne geografické ani sektorové konotácie a malo by byť v súlade s cieľom opatrenia (12). V tomto prípade neexistencia objektívnych kritérií potrebných na rozhodovanie o poskytnutí súkromného poistného krytia vedie k potenciálnej diskriminácii medzi príjemcami, ktorí sú v porovnateľnej skutkovej situácii (13).

(44)

Po druhé, aj keby sa kritéria pre prístup do schémy považovali za objektívne, Súdny dvor rozhodol, že samotná existencia objektívnych kritérií nevylučuje selektívnu povahu opatrenia, keď toto opatrenie zvýhodňuje určité podniky na úkor iných. Súdny dvor preto konštatoval, že „skutočnosť, že pomoc nie je zameraná na jedného alebo viacerých konkrétnych príjemcov vymedzených vopred, ale podlieha súboru objektívnych kritérií, na základe ktorých sa môže poskytnúť v rámci vopred určených pridelených rozpočtových prostriedkov neobmedzenému počtu príjemcov, ktorí nie sú vopred individuálne určení, nemôže stačiť na spochybnenie selektívnej povahy opatrenia, a preto je klasifikovaná ako štátna pomoc v zmysle článku 92 Zmluvy o ES [článku 107 ods. 1 ZFEÚ].Tieto okolnosti nanajvýš znamenajú, že dané opatrenie nie je individuálnou pomocou.Nevylučuje to však, aby sa toto verejné opatrenie nepovažovalo za systém pomoci predstavujúci selektívne, a teda konkrétne opatrenie, keď v dôsledku kritérií upravujúcich jeho uplatňovanie, predstavuje výhodu pre určité podniky alebo výrobu určitých tovarov na úkor iných“ (14). Preto by sa podľa Súdneho dvora zásah štátu nemal posudzovať na základe príčin alebo cieľov, ale na základe ich účinkov (15). V tomto prípade je schéma de facto selektívna.

(45)

Po tretie na to, aby opatrenie malo všeobecnú povahu, nestačí, aby bolo založené len na objektívnych a horizontálnych kritériách, ale nesmie byť obmedzené ani v čase, ani v oblasti uplatňovania. Toto opatrenie je napriek tvrdeniam Portugalska o jeho všeobecnej povahe obmedzené aj v čase, aj v oblasti uplatňovania vrátane jeho povahy tzv. modelu „top-up“, ako je vysvetlené v odôvodnení 43.

(46)

Napokon kritéria schémy nie sú v súlade s cieľom a logikou opatrenia (16). Dokonca aj v prípade, ak by súkromní poisťovatelia uplatňovali schému objektívnym spôsobom, nárok na poistné krytie v rámci schémy by mali len spoločnosti, ktorých poistné krytie počas krízy pokleslo. Spoločnosti, ktorým súkromní poisťovatelia úplne zrušili úverové limity, sú zo schémy vylúčené. Preto sa schéma napriek cieľu, ktorým je náprava údajnej nedostupnosti poistného krytia na súkromnom trhu, nevzťahuje sa na spoločnosti, ktoré sú najviac postihnuté obmedzením možnosti súkromné poistenia na trhu. Z toho dôvodu nie je štruktúra opatrenia vhodná na nápravu zisteného zlyhania trhu.

(47)

Na základe uvedených úvah možno tvrdiť, že výhody vyplývajúce pre vývozcov a obchodujúce spoločnosti podieľajúce sa na schéme, majú selektívnu povahu.

(48)

Pokiaľ ide o vplyv na obchod, schéma sa uplatňuje na vývozné transakcie a domáce transakcie s obchodovateľným tovarom.

(49)

Poskytovaním poistného krytia na domáce transakcie môže schéma potenciálne ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, keďže môže výrazne narušiť obchodné toky, napríklad presmerovaním hospodárskych činností od vývozu smerom k domácim transakciám.

(50)

Pokiaľ ide o narušenie hospodárskej súťaže, podľa judikatúry Súdneho dvora samotná skutočnosť, že konkurenčné postavenie podniku je posilnené v porovnaní s ostatnými konkurenčnými podnikmi tým, že má hospodársku výhodu, ktorú by inak v rámci bežného obchodovania nemal, poukazuje na možné narušenie hospodárskej súťaže (17).

(51)

Keďže sa schéma uplatňuje na vývoz, vrátane do ostatných členských štátov, opatrenie má jasný vplyv na obchodné toky medzi členskými štátmi, keďže príjemcom uľahčuje vykonávanie vývoznej činnosti.

(52)

Schéma má vplyv aj na obchod, pretože sa vzťahuje aj na domáce transakcie. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že v prípade, keď pomoc poskytnutá členskému štátu zosilňuje postavenie niektorého podniku v porovnaní s ďalšími konkurenčnými podnikmi pri obchodovaní vo vnútri Únie, musí sa táto druhá skupina podnikov považovať za ovplyvnenú touto pomocou. V tejto súvislosti skutočnosť, že sa hospodársky sektor na úrovni Únie liberalizoval, môže slúžiť na rozhodnutie, či pomoc má skutočný alebo potenciálny vplyv na hospodársku súťaž a na obchod medzi členskými štátmi. Okrem toho nie je nevyhnutné, aby sa samotná spoločnosť prijímajúca pomoc podieľala na obchode v rámci Únie. Pomoc, ktorú členský štát poskytne spoločnosti, môže prispieť k udržaniu alebo zintenzívneniu činnosti na domácom trhu, čo bude mať za následok, že spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch budú mať menej príležitostí preniknúť na trh daného členského štátu. Okrem toho posilnenie podniku, ktorý sa dovtedy nepodieľal na obchode vo vnútri Únie, môže mať za následok, že sa tento podnik dostane do situácie, ktorá mu umožní, aby prenikol na trh iného členského štátu (18).

(53)

V tomto prípade opatrenie slúži spoločnostiam v rozličných sektoroch, ktoré sú otvorené obchodovaniu v rámci Európskej únie. Preto dokonca výhody vyplývajúce pre domáce transakcie spoločností pôsobiacich len na portugalskom trhu majú vplyv na obchod medzi členskými štátmi.

(54)

Navyše účelom opatrenia je podporiť komerčné obchodné činnosti spoločností so sídlom v Portugalsku, a nie podnikov so sídlom v iných členských štátoch. Toto opatrenie preto môže narušiť hospodársku súťaž na vnútornom trhu.

(55)

V dôsledku toho tento projekt predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Táto pomoc sa môže považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak spĺňa jednu z výnimiek uvedených v zmluve.

(56)

Komisia vo svojom oznámení stanovila podmienky, za ktorých sa pomoc poisťovateľom poskytnutá formou štátnej schémy poistenia krátkodobých vývozných úverov považuje za zlučiteľnú. V súvislosti s finančnou krízou sú v dočasnom rámci stanovené podmienky pre uplatňovanie oznámenia.

(57)

V bode 2.5 oznámenia v znení zmien a doplnení (19) sa vymedzujú „obchodovateľné riziká“, ako komerčné a politické riziká verejných a neverejných dlžníkov so sídlom v krajinách uvedených v prílohe (20) k oznámeniu. Finančné výhody v prospech poisťovateľov vývozných úverov, ktorí uzatvoria alebo kryjú transakciu kvalifikovanú ako obchodovateľné riziko, sú obvykle zakázané.

(58)

V bode 3.1 oznámenia sa uvádza, že faktory, ktoré môžu narušiť hospodársku súťaž medzi súkromnými a štátnymi alebo štátom podporovanými poisťovateľmi vývozných úverov, ktorí kryjú obchodovateľné riziká, sú štátne záruky de jure a de facto na úvery a straty. Takéto záruky umožňujú poisťovateľom získať úver s úrokovou sadzbou nižšou, než sú úrokové sadzby bežné na trhu alebo sa im umožní vypožičať si peniaze vôbec. Okrem toho štátne záruky zbavujú poisťovateľov potreby, aby sa zaistili na súkromnom trhu.

(59)

Pokiaľ ide o krajiny, ktoré nie sú uvedené v prílohe k oznámeniu, tieto riziká „nie sú obchodovateľné“ v zmysle oznámenia, teda štátna podpora na ich krytie nie je zahrnutá v tomto oznámení.

(60)

V bode 4.2 oznámenia sa uvádza, že na „obchodovateľné riziká“ sa nemôže poskytnúť poistné krytie vývozných úverov s podporou členských štátov. V bode 4.4 oznámenia sa však stanovuje, že za určitých podmienok môžu byť tieto riziká dočasne poistené na účet štátneho alebo štátom podporovaného poisťovateľa vývozných úverov. Konkrétne sa v ňom uvádza, že riziká, ktoré vzniknú v súvislosti s dlžníkmi so sídlom v krajinách uvedených v prílohe k oznámeniu, sa považujú za dočasne neobchodovateľné len vtedy, keď sa môže preukázať, že súkromné poistné krytie týchto rizík vo všeobecnosti považovaných za obchodovateľné nie je k dispozícii. Členské štáty, ktoré chcú uplatniť túto tzv. únikovú doložku, musia poskytnúť správu o trhu a predložiť dôkazy od dvoch veľkých známych medzinárodných poisťovateľov vývozných úverov, ako aj od jedného vnútroštátneho poisťovateľa úverov, pričom správa i dôkazy preukazujú nedostupnosť poistného krytia pre tieto riziká na trhu súkromného poistenia. Navyše štátom podporovaní poisťovatelia vývozných úverov musia, pokiaľ je to možné, zjednotiť svoje sadzby poistného pre tieto neobchodovateľné riziká so sadzbami, ktoré si za porovnateľné druhy rizika účtujú súkromní poisťovatelia vývozných úverov a uviesť popis podmienok, ktoré štátny alebo štátom podporovaný poisťovateľ vývozných úverov zamýšľa použiť s ohľadom na krytie takýchto rizík.

(61)

Na urýchlenie postupu sa do 31. decembra 2010 v dočasnom rámci zjednodušili dôkazy, ktoré členské štáty musia predložiť na preukázanie nedostupnosti krytia. Na tento účel musia členské štáty predložiť dôkazy poskytnuté veľkým známym medzinárodným súkromným poisťovateľom vývozných úverov a vnútroštátnym poisťovateľom úverov alebo aspoň od štyroch renomovaných vývozcov na domácom trhu. Dočasný rámec sa predĺžil do 31. decembra 2011 (21).

(62)

Portugalsko predložilo niekoľko listov od vývozcov, ktoré ukazujú, že im bolo pri niekoľkých transakciách zamietnuté poistné krytie. Komisia napriek tomu nepovažuje listy poskytnuté portugalskými orgánmi za uspokojivý dôkaz nedostupnosti krytia. Dôvody uvedené v týchto zamietavých listoch sú buď dôverné alebo sa v nich výslovne uvádza, že sa poistné krytie zamieta z dôvodu nedostatočnej likvidity a zlej finančnej situácie zákazníka, čo je bežná obchodná prax na riadne fungujúcom poistnom trhu. Vo svoje odpovedi na rozhodnutie Komisie z 27. októbra 2010 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania Portugalsko poskytlo údaje o poklese počtu podnikov, ktoré sa poistili (na konci roka sa znamenal pokles o 29,41 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a do septembra 2010 ďalší pokles o 12,53 %), ako aj pokles hodnoty poistného portfólia (na konci roka 2009 sa zaznamenal pokles o 32,84 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom a do septembra 2010 ďalší pokles o 22,36 %). V jednom z dvoch listov od súkromných poisťovateľov, ktoré poskytlo Portugalsko a ktoré poukazujú na nedostupnosť krytia na súkromnom trhu, sa však uvádza, že finančné potreby podnikov taktiež poklesli v dôsledku poklesu na odbytových trhoch. Preto údajné zníženie objemov poistenia nie je dostatočným dôkazom nedostupnosti poistného krytia na trhu.

(63)

Navyše, ak poistné krytie naozaj nie je dostupné na súkromnom trhu, ale potom je dostupné, keď štát poskytne čiastočné krytie, mohlo by to byť signálom, že poisťovatelia dostali štátnu pomoc. Keďže sa tento trh delí podľa množstva a nie podľa cien, ako je vysvetlené v odôvodnení 35, dostupnosť poistenia úverov vyplývajúca zo štátnej pomoci umožňuje subjektom, ktoré sú už na trhu, aby si udržali svoje postavenie.

(64)

Sadzby účtované v rámci schémy predstavujú 60 % sadzieb, ktoré tomu istému klientovi účtuje za krytie súkromný poisťovateľ. Okrem toho na rozdiel od tvrdení Portugalska sa riziko prevedené na štát na základe schémy môže považovať za vyššie než riziko kryté samostatne súkromným poisťovateľom. Treba pripomenúť, že riziko neplnenia sa zvyšuje, keď sa zvyšuje poistná suma. Preto popri vyššej sume poistného krytia by vývozca akceptoval uskutočnenie viacerých komerčných transakcií s daným kupujúcim. Celkový objem transakcií by mohol prekročiť schopnosť kupujúceho splácať.

(65)

Portugalské orgány sa domnievajú, že riziko ďalších transakcií je nižšie, berúc do úvahy skutočnosť, že vývozca, ktorý získal limitované krytie, by najprv poistil najrizikovejších kupujúcich; s rastúcim poistným krytím by vývozca postupne poisťoval kupujúcich, ktorí sú menej rizikoví. Tento argument však prehliada skutočnosť, že úverové limity sú garantované pre kupujúceho, a vývozca nemá možnosť sa rozhodnúť, že celý poskytnutý limit použije výlučne na najmenej úveruschopných kupujúcich.

(66)

Navyše tvrdenie portugalských orgánov, že ďalšie poistené transakcie sú menej rizikové ako transakcie poistené súkromným poisťovateľom by viedlo k záveru, že súkromní poisťovatelia akceptujú za danú úroveň poistného vyššie riziko, zatiaľ čo odmietajú poskytnúť za poistné rovnakej úrovne poistné krytie na transakcie s nižším rizikom. Ak by bol tento argument správny, rozumný súkromný poisťovateľ by poistil viac transakcií, čím by si zvýšil príjem z poistného a súčasne znížil riziko. Inými slovami, argument portugalských orgánov by poukazoval na neracionálne správanie súkromných poisťovateľov, ktorí by súhlasili s poistením rizikovejšej časti portfólia namiesto jeho menej rizikovej časti. Preto sa tento argument nemôže prijať.

(67)

V dôsledku vyššieho rizika krytého týmto opatrením sa štát vystavuje vyššej očakávanej konečnej škode než súkromný poisťovateľ, keď poskytuje počiatočné krytia a stanovuje jeho cenu samostatne. Preto v prípade tzv. „top-up“ (doplnkovej) schémy, kde sa rozhodnutie o rozšírení krytia prijíma až po stanovení poistného za počiatočný limit poistenia úveru, cena doplnkového krytia musí odrážať vyššie riziko možného rozsiahlejšieho krytia. Argument portugalských orgánov, podľa ktorého by sa podniky rozhodovali opačne, čo by zabezpečilo, že rizikovejšie operácie by boli kryté zo súkromného poistenia, nie je podporený žiadnymi konkrétnymi údajmi, ani známou praxou na trhu. Najbežnejšia forma súkromného poistenia krátkodobých úverov (poistná zmluva na celý obrat) si vyžaduje, aby bolo na základe poistnej zmluvy kryté celé portfólio predajov na úver. To bráni spoločnostiam, aby si poisťovali svoje riziká selektívne. Komisia sa domnieva, že cena doplnkového poistenia by mala zohľadňovať vyššiu úroveň prevzatého rizika. Stanovená cena by preto mala byť vyššia než cena, ktorú za základné krytie účtujú súkromní poisťovatelia.

(68)

V tomto prípade sú sadzby stanovené na základe schémy nižšie než súčasné sadzby na trhu s poistením vývozných úverov, čo potvrdilo Portugalsko vo svojej odpovedi na rozhodnutie Komisie z 27. októbra 2010 o začatí konania vo veci formálneho zisťovania. Táto cena je nižšia aj ako trhové sadzby v rokoch 2007 a 2008. Z toho dôvodu sa nepotvrdil ani argument vznesený portugalskými orgánmi, podľa ktorého stanovovanie cien zodpovedá trhovým sadzbám pred krízou. Navyše cena by mala zohľadňovať úroveň prevzatého rizika. Preto by ceny mali byť stanovené vyššie, než je trhová cena.

(69)

V zmysle uvedeného možno konštatovať, že schéma uplatňovaná na poisťovateľov nie je zlučiteľná s oznámením, ani s dočasným rámcom.

(70)

Článok 107 ods. 3 písm. c) ZFEÚ platný za normálnych trhových okolností a článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ platný v obdobiach vážneho narušenia hospodárstva umožňujú, aby sa pomoc za určitých podmienok považovala za zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(71)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry sa článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ musí uplatňovať reštriktívne a musí riešiť narušenie fungovania hospodárstva v celom členskom štáte (22).

(72)

V súlade so zásadami uvedenými v dočasnom rámci (bod 5.1), ktorý bol predĺžený do 31. decembra 2012, musia opatrenia pomoci, aby sa mohli považovať za zlučiteľné s vnútorným trhom, spĺňať tieto kritéria:

a)

b)

c)

(73)

Ako je vysvetlené v odôvodnení 46, štruktúra schémy vylučuje spoločnosti, ktoré sú najviac postihnuté krízou, a preto nie je vhodná na riešenie údajného zlyhania trhu, pokiaľ ide o nedostupnosť súkromného poistného krytia.

(74)

Ako je uvedené v odôvodnení 62, hoci informácie poskytnuté Portugalskom naznačujú napätie na súkromnom trhu úverového poistenia, nepreukázali nedostupnosť krytia. Potrebu zásahu štátu preto nemožno preukázať.

(75)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 21 a 64, sadzby účtované v rámci schémy predstavujú 60 % sadzieb účtovaných súkromnými poisťovateľmi za poistné krytie toho istého klienta.

(76)

Ako je vysvetlené v odôvodneniach 65 a 67, v prípade doplnkovej schémy, kde sa rozhodnutie o rozšírení krytia prijíma až po stanovení poistného za počiatočný limit poistenia úveru, cena doplnkového krytia musí odrážať vyššie riziko možného rozsiahlejšieho krytia.

(77)

Cieľ poskytnúť údajne nedostupné poistné krytie sa mohol dosiahnuť aj pomocou schémy, ktorej cena by sa stanovovala tak, aby odrážala súvisiace riziko prevzaté štátom. Preto stanovovanie cien schémy založenej na poistnom nižšom ako je poistné, ktoré by sa určilo na trhu za podobné riziká, nie je primerané cieľu schémy.

(78)

Vzhľadom na uvedené sa časť schémy poistenia vývozných úverov nemôže považovať za zlučiteľnú s článkom 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ a s dočasným rámcom.

(79)

Pokiaľ ide o článok 107 ods. 3 písm. c), všetky argumenty v súvislosti s primeranosťou, nevyhnutnosťou a proporcionalitou sú rovnako relevantné pri analýze zlučiteľnosti podľa článku 107 ods. 3 písm. b). Preto pomoc poisťovateľom vývozných úverov poskytovaná v rámci schémy ovplyvňuje podmienky obchodu v rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom.

(80)

Pokiaľ ide o uplatňovanie schémy na domáce transakcie, poistenie domáceho obchodu pod trhovú cenu by mohlo presmerovať obchodné transakcie od vývozu v prospech domácich transakcií a mať významný vplyv na dovoz. Preto za normálnych trhových podmienok je štátna podpora v prospech činností domáceho obchodu striktne zakázaná. Podľa článku 107 ods. 3 písm. b) a c) ZFEÚ sa však pomoc môže považovať za určitých podmienok za zlučiteľnú s vnútorným trhom. V tejto súvislosti sú v oznámení a dočasnom rámci stanovené kritériá pre zlučiteľnosť opatrení pomoci v prospech poistenia krátkodobých vývozných úverov. Ich znenia však nezahŕňajú transakcie domáceho obchodu.

(81)

Portugalsko napriek tomu notifikovalo schému podľa dočasného rámca v súvislosti so súčasnou finančnou krízou. Preto sa musí zistiť, či vzhľadom na ďalekosiahle následky súčasnej hospodárskej krízy by sa schéma mohla považovať za zlučiteľnú priamo podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ. Ak nie, potom sa musí analyzovať, či opatrenie možno považovať za zlučiteľné podľa článku 107 ods. 3 písm. c).

(82)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť podľa článku 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ, toto ustanovenie umožňuje Komisii, aby vyhlásila pomoc za zlučiteľnú s vnútorným trhom, ak je určená „na nápravu vážnej poruchy fungovania v hospodárstve členského štátu“.

(83)

Komisia pripomína, že podľa judikatúry sa článok 107 ods. 3 písm. b) ZFEÚ musí uplatňovať reštriktívne a musí riešiť narušenie fungovania hospodárstva v celom členskom štáte (24). Taktiež pripomína, že ako je uvedené v odôvodnení 73, opatrenie musí spĺňať zásady primeranosti, nevyhnutnosti a proporcionality.

(84)

Opatrenie sa zaviedlo v súvislosti so súčasnou finančnou krízou a je časovo obmedzené.

(85)

Komisia dostala listy od vývozcov a súkromných poisťovateľov, ktorí naznačujú pokles poistného krytia pre domáce transakcie. Portugalské orgány tvrdia, že sa ukazovateľ škodovosti zvýšil na 102 %. Táto informácia však nie je konečná, pretože tento nárast má od roku 2004 pretrvávajúci trend, ako je uvedené v pripomienkach poskytnutých portugalskými orgánmi. Nepretržitý nárast ukazovateľa škodovosti dokonca ešte pred vypuknutím finančnej krízy môže poukazovať nie na zlyhanie trhu s financovaním domáceho obchodu, ale na štrukturálny problém na trhu. Komisia preto nenašla dôkaz, že je schéma primeraná na riešenie vážneho narušenia hospodárstva a domnieva sa, že schému nemožno považovať za zlučiteľnú podľa dočasného rámca alebo článku 107 ods. 3 písm. b).

(86)

Pokiaľ ide o zlučiteľnosť opatrenia podľa oznámenia a článku 107 ods. 3 písm. c), cieľom schémy je vyriešiť problém s nedostupnosťou poistného krytia na poistnom trhu. Keďže však ide o schému doplnkového poistenia „top-up“, ktorá ponecháva súkromným poisťovateľom určitú mieru voľnosti pri výbere príjemcu, schéma potenciálne vylučuje poistné krytie pre spoločnosti, ktoré sú de facto v porovnateľnej situácii ako spoločnosti, ktoré sú síce kryté, ale boli vo väčšej miere postihnuté krízou. Poistné krytie týchto vylúčených spoločností by bolo zrušené úplne na rozdiel od čiastočného zrušenia. Navyše opatrenie poskytuje príjemcom nielen doplnkové krytie, ale poskytuje im aj výhodu v podobe ceny, pretože poistné je nižšie než trhové sadzby. Ako už bolo uvedené, sadzby účtované na základe schémy predstavujú 60 % sadzieb, ktoré tomu istému klientovi účtuje za krytie súkromný poisťovateľ, zatiaľ čo skutočnosť, že úroveň krytia je rozšírená na dvojnásobok pôvodného limitu, znamená vyššie riziko, ktoré nie je zohľadnené v poistnom. Výška ceny v rámci schémy nie je opodstatnená vzhľadom na potrebu vyriešiť problém s nedostupnosťou poistného krytia. Vzhľadom na potenciálne narušenie hospodárskej súťaže schéma nie je primeraná na dosiahnutie stanoveného cieľa.

(87)

Komisia preto dospela k záveru, že štátna pomoc poskytnutá na činnosti poisťovania domáceho obchodu nespĺňa podmienky podľa článku 107 ods. 3 písm. b) alebo c) ZFEÚ a je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(88)

V zmysle uvedeného Komisia dospela k záveru, že schéma poskytuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ktorá nemôže byť vyhlásená za pomoc zlučiteľnú s vnútorným trhom.

(89)

Podľa článku 14 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 (25) Komisia rozhodne tam, kde sa prijímajú záporné rozhodnutia v prípadoch neoprávnenej pomoci, že príslušný členský štát podnikne všetky potrebné opatrenia na to, aby pomoc od jej príjemcu získal späť. Vrátiť sa musí len pomoc, ktorá je nezlučiteľná s vnútorným trhom.

(90)

Účelom vrátenia pomoci je obnovenie situácie, ktorá existovala pred poskytnutím pomoci. Dosiahne sa to vtedy, keď príjemcovia vrátia nezlučiteľnú pomoc, čím prídu o výhody, ktoré mali v porovnaní so svojimi konkurentmi. Suma, ktorá sa má vrátiť, má byť taká, aby sa odstránili hospodárske výhody, ktoré príjemcovia mali.

(91)

Na presné vyčíslenie sumy pomoci sa musí zaviesť správna referenčná hodnota, keďže pre ohodnotenie štátneho krytia nie je k dispozícii príslušná trhová cena. Ako je uvedené v prvej zarážke bodu 4.2 oznámenia Komisie o zárukách (26)„hotovostný grantový ekvivalent“ záruky za úver v danom roku sa môže vypočítať takým istým spôsobom ako grantový ekvivalent zvýhodnenej pôžičky. Preto sa suma pomoci môže vypočítať ako rozdiel medzi teoretickou trhovou sadzbou a sadzbou získanou vďaka štátnej záruke po odpočítaní akéhokoľvek prípadného zaplateného poistného.

(92)

Pokiaľ ide o pomoc poisťovateľom, výhoda má formu zachovania podielu poisťovateľov na trhu. V prípade neexistencie pomoci by krytie mohol poskytnúť iný účastník trhu. Konkrétne, ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 35, hospodárska súťaž na trhu je založená najmä na množstvách a nie na cenách. Praxou na trhu okrem toho je stanovovanie priemernej ceny pre celé portfólio, ktoré potom poistí ten istý poisťovateľ (27), aby sa predišlo selektívnemu poisteniu („zberaniu čerešničiek na torte“) zo strany poistenej spoločnosti. K selektívnemu poisteniu by mohlo dôjsť, ak by poistená spoločnosť zaplatila priemernú cenu len za klientov s vysokým rizikom a nepoistila nízko-rizikových klientov alebo by poistila nízko-rizikových klientov u iného poisťovateľa. Preto, ak by iný účastník trhu poskytol vývozcom krytie pre všetky požadované úverové limity dokonca za vyššiu cenu, vývozca by pravdepodobne previedol všetky poistné zmluvy k alternatívnemu poskytovateľovi krytia. Finančná výhoda spočíva v ziskovom rozpätí realizovanom jednotlivým súkromným poisťovateľom pri poistení objemu po odrátaní nákladov spojených s týmto objemom. Tieto prvky, pretransformované do ziskov realizovaných súkromnými poisťovateľmi zúčastňujúcimi sa na schéme počas obdobia, počas ktorého štát poskytoval doplnkové krytie, by si v prípade neexistencie schémy pripísal iný účastník trhu. Pomoc v prospech poisťovateľov je preto vyčíslená ako zisky realizované poisťovateľmi zúčastňujúcimi sa na schéme počas obdobia existencie schémy v dôsledku poistenia jednotlivých vývozcov a domácich obchodných spoločností, ktoré sa do schémy zapojili. Výhoda klientov, ktorí sa do schémy zapojili, by sa mala vypočítať na úrovni jednotlivého poisťovateľa zúčastňujúceho sa na schéme a v prípade zisku presahujúceho sumu pomoci de minimis by sa mala vrátiť.

(93)

Pokiaľ ide o vývozcov, príjemcovia by mali platiť odmenu za štátne krytie za trhových podmienok. Výška pomoci by sa preto mala vypočítať ako rozdiel medzi skutočnou trhovou sadzbou prispôsobenou zmene úrovne rizika. Komisia vypracovala spôsob výpočtu sumy, ktorá sa má vrátiť (ktorý je vysvetlený v prílohe k tomuto rozhodnutiu), a to na základe primeraných predpokladov a bežnej praxe na trhu. Podľa tejto metódy sa teoretická trhová cena za krytie poskytnuté štátom rovná 110 % ceny (vyjadrenej sadzbou poistného) účtovanej súkromným poisťovateľom v prípade každého jednotlivého vývozcu. Keďže cena účtovaná v rámci schémy je 60 % poistného účtovaného súkromným poisťovateľom, zodpovedá suma, ktorá sa má vrátiť za každú transakciu, sume, ktorú účtoval štát v rámci schémy vynásobenej 5/6.

(94)

Suma uvedená v odôvodnení 93 predstavuje sumu, ktorá sa má vrátiť, plus úroky skutočne vzniknuté z tejto sumy odo dňa, keď bola pomoc príjemcom poskytnutá (dňa poskytnutia jednotlivých záruk) do jej skutočného vrátenia. Úroky zo sumy, ktorá sa má vrátiť, sa vypočítajú ako zložený úrok v súlade s kapitolou V nariadenia Komisie (ES) č. 794/2004 (28), zmenené a doplnené nariadením (ES) č. 271/2008 (29).

(95)

Toto rozhodnutie sa vykoná okamžite, najmä v súvislosti s každou pomocou poskytnutou na základe schémy s výnimkou pomoci, ktorá spĺňa podmienky uvedené v článku 1 a článku 2 nariadenia Rady (ES) 994/98 (30) alebo v akejkoľvek inej schválenej schéme pomoci do maximálnej intenzity pomoci alebo do limitu pomoci de minimis platného pre tento typ pomoci,

a)

zoznam príjemcov, ktorým bola pomoc poskytnutá na základe schémy uvedenej v článku 1, a celkovú výšku pomoci, ktorá bola poskytnutá jednotlivým príjemcom;

b)

celkovú výšku pomoci (istinu a úroky), ktorú jednotliví príjemcovia musia vrátiť;

c)

podrobný opis už prijatých a plánovaných opatrení na dosiahnutie súladu s týmto rozhodnutím;

d)

dokumenty, ktoré dokazujú, že príjemcom bolo nariadené pomoc vrátiť.