ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 209 a 212,

1. Únia poskytuje Európskej investičnej banke (EIB) rozpočtovú záruku na finančné operácie vykonávané mimo Únie (ďalej len „záruka EÚ“). Záruka EÚ sa poskytuje ako globálna záruka na platby splatné v prospech EIB, ktoré jej ale neboli uhradené, a to v súvislosti s úvermi, úverovými zárukami a dlhovými nástrojmi kapitálového trhu, ktoré boli poskytnuté alebo emitované na investičné projekty EIB oprávnené podľa odseku 2.

2. Na poskytnutie záruky EÚ sú oprávnené úvery, úverové záruky a dlhové nástroje kapitálového trhu, ktoré EIB poskytla alebo emitovala v súlade so svojimi vlastnými pravidlami a postupmi, a to vrátane vyhlásenia EIB o environmentálnych a sociálnych zásadách a normách, na investičné projekty uskutočňované v oprávnených krajinách a v záujme podpory relevantných cieľov vonkajšej politiky Únie, pri ktorých sa financovanie zo strany EIB poskytlo v súlade s podpísanou dohodou, ktorej platnosť neuplynula a ktorá ani nebola zrušená (ďalej len „finančné operácie EIB“).

3. Finančné operácie EIB na podporu vonkajších politík Únie sa aj naďalej realizujú v súlade so zásadami riadnych bankových postupov.

4. Záruka EÚ je obmedzená na 65 % celkovej sumy, ktorá bola v rámci finančných operácií EIB vyplatená a zaručená, zníženej o splatené sumy a zvýšenej o všetky súvisiace sumy.

5. Záruka EÚ sa vzťahuje na finančné operácie EIB podpísané v období od 1. januára 2014 do 31. decembra 2020.

6. Ak pri uplynutí obdobia uvedeného v odseku 5 Európsky parlament a Rada neprijmú rozhodnutie, ktorým sa EIB poskytuje nová záruka EÚ za straty z jej finančných operácií mimo Únie, uvedené obdobie sa automaticky predĺži raz o šesť mesiacov.

1. Maximálny strop finančných operácií EIB so zárukou EÚ nepresiahne počas obdobia rokov 2014 – 2020 sumu 30 000 000 000 EUR. Do stropu sa nezapočítavajú sumy, ktoré boli pôvodne vyčlenené na financovanie operácií, ale boli následne zrušené.

O úplnej alebo čiastočnej aktivácii sumy uvedenej v písmene b) a o jej regionálnom rozdelení rozhodnú po priebežnom preskúmaní, ako sa stanovuje v článku 19, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom.

2. Fixný strop uvedený v odseku 1 písm. a) sa rozdelí na regionálne stropy a podstropy, ako sa ustanovuje v prílohe I. V prípade regionálnych stropov EIB postupne zabezpečí vyvážené rozdelenie medzi krajinami v rámci regiónov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ.

1. Záruka EÚ sa poskytuje len na finančné operácie EIB, ktoré majú pridanú hodnotu na základe vlastného posúdenia zo strany EIB a ktorými sa podporuje ktorýkoľvek z týchto všeobecných cieľov:

2. Finančné operácie EIB, ktoré sa uskutočňujú podľa tohto rozhodnutia, prispievajú k všeobecným záujmom EÚ, a to najmä zásadám, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ZEÚ, ako aj k vykonávaniu medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia, ktorých je Únia zmluvnou stranou, pričom sa zachováva osobitný charakter EIB ako investičnej banky. Správne orgány EIB sa nabádajú, aby prijímali potrebné opatrenia na prispôsobenie činnosti EIB tak, aby účinne prispievala k vonkajším politikám Únie a aby primerane plnila požiadavky stanovené v tomto rozhodnutí.

3. Základným cieľom finančných operácií EIB v rámci oblastí, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1, je regionálna integrácia medzi krajinami vrátane predovšetkým hospodárskej integrácie medzi predvstupovými krajinami, krajinami susedstva a Úniou. EIB realizuje finančné operácie v prijímajúcich krajinách v oblastiach, na ktoré sa vzťahujú všeobecné ciele, a to prostredníctvom podpory priamych zahraničných investícií, ktoré napomáhajú hospodársku integráciu s Úniou.

4. V rozvojových krajinách vymedzených v zozname prijímateľov oficiálnej rozvojovej pomoci Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj prispievajú finančné operácie EIB v súlade s článkami 208 a 209 ZFEÚ nepriamo k cieľom politiky Únie v oblasti rozvojovej spolupráce, ako je zníženie chudoby prostredníctvom inkluzívneho rastu a udržateľného hospodárstva, environmentálny a sociálny rozvoj.

5. Na zabezpečenie čo najväčšieho rozvojového vplyvu investícií súkromného sektora sa EIB usiluje posilňovať miestny súkromný sektor v prijímajúcich krajinách prostredníctvom podpory miestnych investícií, ako sa ustanovuje v odseku 1 písm. a). V rámci finančných operácií EIB, ktorými sa podporujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1, sa vyvinie aj úsilie o zahrnutie podpory investičných projektov MSP z Únie. Na účinné monitorovanie využívania prostriedkov v prospech dotknutých MSP pripraví EIB primerané zmluvné požiadavky pre finančných sprostredkovateľov vrátane noriem podávania správ zo strany prijímateľov.

EIB spolupracuje s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí môžu podporovať osobitné potreby MSP v krajinách, kde sa operácie realizujú, a ktorí sa nezúčastňujú na finančných operáciách EIB vykonávaných v oprávnenej krajine prostredníctvom nástrojov umiestnených v cudzej nespolupracujúcej jurisdikcii uvedenej v článku 13.

6. Finančnými operáciami EIB, ktorými sa podporujú všeobecný cieľ stanovený v odseku 1 písm. b), sa podporujú investičné projekty predovšetkým v oblastiach dopravy, energetiky, environmentálnej infraštruktúry, informačných a komunikačných technológií, zdravotníctva a vzdelávania. Zahŕňa to výrobu a integráciu energie z obnoviteľných zdrojov, transformáciu energetických systémov umožňujúcu prechod k technológiám a palivám s nižšími emisiami uhlíka, udržateľnú energetickú bezpečnosť a energetickú infraštruktúru vrátane infraštruktúry na výrobu plynu, a prepravu na trh Únie s energiou, ako aj elektrifikáciu vidieckych oblastí, environmentálnu infraštruktúru, ako napríklad vodu a hygienické zariadenia a zelenú infraštruktúru, telekomunikácie a infraštruktúru širokopásmových sietí.

7. Finančnými operáciami EIB, ktorými sa podporujú všeobecné ciele stanovené v odseku 1 písm. c), sa podporujú investičné projekty v oblasti zmiernenia zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy, ktoré prispievajú k celkovému cieľu Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, a to najmä prostredníctvom vyhýbania sa emisiám skleníkových plynov alebo ich znižovania v oblastiach energie z obnoviteľných zdrojov, energetickej účinnosti a udržateľnej dopravy, alebo prostredníctvom zvyšovania odolnosti voči nepriaznivým vplyvom zmeny klímy v zraniteľných krajinách, odvetviach a spoločenstvách. Kritériá oprávnenosti pre projekty v oblasti zmeny klímy sú vymedzené v stratégii EIB v oblasti zmeny klímy, ktorá bude aktualizovaná do konca roku 2015. Na tento účel by sa mala do postupu environmentálneho hodnotenia zahrnúť analýza uhlíkovej stopy, ktorou sa zistí, či sa v projektových návrhoch optimalizuje zvýšenie energetickej efektívnosti. Počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, predstavuje objem týchto operácií aspoň 25 % celkových finančných operácií EIB.

8. V súlade s cieľmi Únie a medzinárodnými cieľmi v oblasti zmeny klímy EIB v spolupráci s Komisiou aktualizuje do konca roku 2015 svoju stratégiu v oblasti zmeny klímy, pokiaľ ide o finančné operácie EIB. Táto aktualizácia okrem iného zahŕňa konkrétne kroky na zabezpečenie súladu investičných projektov podľa tohto rozhodnutia s cieľmi Únie v oblasti zmeny klímy a na posilnenie snahy o podporu obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti.

9. Záruka EÚ sa vzťahuje len na finančné operácie EIB uskutočňované v oprávnených krajinách, ktoré s EIB uzavreli rámcovú dohodu ustanovujúcu právne podmienky, za ktorých sa takéto operácie majú uskutočňovať.

1. Zoznam krajín, ktoré sú potenciálne oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, sa uvádza v prílohe II. Zoznam krajín, ktoré sú oprávnené na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ, sa uvádza v prílohe III a nie sú v ňom zahrnuté žiadne iné krajiny ako tie, ktoré sú uvedené v prílohe II. V prípade krajín, ktoré v prílohe II uvedené nie sú, sa o oprávnenosti na financovanie zo strany EIB so zárukou EÚ rozhoduje v rámci riadneho legislatívneho postupu, pričom každá krajina sa posudzuje osobitne.

2. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 18 týkajúce sa zmeny prílohy III. Rozhodnutia Komisie sa zakladajú na celkovom posúdení vrátane posúdenia ekonomických, sociálnych, environmentálnych a politických aspektov, a to predovšetkým tých, ktoré súvisia s demokraciou, ľudskými právami a základnými slobodami, ako aj na príslušných uzneseniach Európskeho parlamentu a rozhodnutiach a záveroch Rady.

3. Delegované akty, ktorými sa mení príloha III, nemajú vplyv na záruku EÚ poskytnutú na finančné operácie EIB, ktoré boli podpísané pred nadobudnutím účinnosti uvedených delegovaných aktov, s výhradou odseku 4.

4. Vyplácanie prostriedkov v rámci finančných operácií EIB, ktoré využívajú komplexnú záruku, ako sa uvádza v článku 8 ods. 1, sa neuskutočňuje v krajinách, ktoré nie sú uvedené v zozname v prílohe III.

5. Záruka EÚ sa nevzťahuje na finančné operácie EIB v tej krajine, ktorá dohodu týkajúcu sa takýchto operácií podpísala až po pristúpení k Únii.

1. Komisia spolu s EIB aktualizuje existujúce regionálne technické operačné usmernenia pre finančné operácie EIB do jedného roka od nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.

Regionálne technické operačné usmernenia sú v súlade so širším rámcom regionálnej politiky Únie stanoveným v prílohe IV. Regionálnymi technickými operačnými usmerneniami sa najmä zabezpečí, aby sa financovaním zo strany EIB na základe tohto rozhodnutia dopĺňali príslušné politiky, programy a nástroje pomoci Únie v jednotlivých regiónoch.

Komisia a EIB pri aktualizovaní regionálnych technických operačných usmernení zohľadnia príslušné uznesenia Európskeho parlamentu a rozhodnutia a závery Rady. Regionálne technické operačné usmernenia sú v súlade s prioritami obsiahnutými v národných alebo regionálnych programoch, ktoré pripravili podľa možností prijímajúce krajiny, pričom by sa v nich mali riadne zohľadniť konzultácie s miestnou občianskou spoločnosťou počas procesu prípravy uvedených programov.

Komisia zašle aktualizované znenie regionálnych technických operačných usmernení Európskemu parlamentu a Rade hneď po jeho vypracovaní.

EIB v rámci stanovenom regionálnymi technickými operačnými usmerneniami vymedzí príslušné stratégie financovania a zabezpečí ich vykonávanie.

Finančné operácie EIB sú v súlade s regionálnymi technickými operačnými usmerneniami a stratégiami prijímajúcej krajiny.

Regionálne technické operačné usmernenia sa prehodnotia po ukončení priebežného preskúmania uvedeného v článku 19.

2. V rámci postupu stanoveného v článku 19 Protokolu č. 5 vydá Komisia k finančným operáciám EIB stanovisko. Ak Komisia v prípade finančnej operácie EIB, na ktorú sa vzťahuje toto rozhodnutie, vydá negatívne stanovisko, táto operácia nebude krytá zárukou EÚ.

1. V záujme maximalizácie synergie medzi finančnými operáciami EIB a rozpočtovými zdrojmi Únie sa ďalej posilňuje súlad vonkajších činností EIB s cieľmi vonkajšej politiky Únie, a to najmä aktualizovaním regionálnych technických operačných usmernení uvedených v článku 5, v prípade ktorých sa podľa potreby vedú konzultácie s ESVČ, ako aj pravidelným a systematickým dialógom a včasnou výmenou informácií:

2. Spolupráca sa uskutočňuje v jednotlivých regiónoch osobitne, a to aj na úrovni delegácií Únie, pričom sa zohľadňuje úloha EIB, ako aj politiky Únie v každom regióne.

1. V záujme maximalizácie synergie, spolupráce a efektívnosti, spoločného vytvorenia inovačných finančných nástrojov a zabezpečenia obozretného a primeraného rozdelenia rizík a koherentnej podmienenosti investičných projektov a sektorov sa finančné operácie EIB vykonávajú podľa potreby v spolupráci s inými európskymi multilaterálnymi finančnými inštitúciami a finančnými inštitúciami členských štátov (ďalej len „európske finančné inštitúcie“) a medzinárodnými finančnými inštitúciami vrátane regionálnych rozvojových bánk (ďalej len „medzinárodné finančné inštitúcie“), aby sa tak minimalizovalo možné zdvojenie nákladov a zbytočné prekrývanie činností.

2. Spoluprácu uvedenú v odseku 1 uľahčuje koordinácia medzi Komisiou, EIB a príslušnými európskymi a medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré pôsobia v rôznych regiónoch, ktorá sa v prípade potreby uskutočňuje v kontexte memoránd o porozumení alebo iných rámcov Únie pre regionálnu spoluprácu.

1. Pri finančných operáciách EIB so štátom alebo za ktoré ručí štát – s výnimkou operácií pozostávajúcich z dlhových nástrojov kapitálového trhu, a pri iných finančných operáciách EIB s regionálnymi alebo miestnymi orgánmi, alebo štátnymi podnikmi či inštitúciami vo vlastníctve štátu alebo kontrolovanými štátom, pričom v prípade takýchto iných finančných operácií EIB sa uskutočnilo primerané posúdenie kreditného rizika Európskou investičnou bankou a zohľadnila sa situácia kreditného rizika v dotknutej krajine, sa záruka EÚ vzťahuje na všetky platby, ktoré sú splatné v prospech EIB, ktoré jej ale neboli uhradené (ďalej len „komplexná záruka“).

2. Na účely odseku 1 Palestínu zastupuje Palestínska samospráva a Kosovo (13) zastupujú orgány Kosova.

3. V prípade finančných operácií EIB s výnimkou tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, kryje záruka EÚ všetky platby, ktoré sú splatné v prospech EIB, ktoré jej ale neboli uhradené, ak bolo toto neuhradenie spôsobené naplnením jedného z týchto politických rizík (ďalej len „záruka na politické riziká“):

4. V prípade finančných operácií pozostávajúcich z dlhových nástrojov kapitálového trhu sa uplatňuje iba záruka na politické riziká.

5. Dohody o financovaní s jednotlivými žiadateľmi týkajúce sa finančných operácií EIB obsahujú aj vhodné environmentálne a sociálne ustanovenia v súlade s vlastnými pravidlami a postupmi EIB.

6. Komisia a EIB stanovia v dohode o záruke uvedenej v článku 14 jasný a transparentný postup prideľovania, na základe ktorého EIB určí, ktoré operácie majú byť v rámci jej vonkajšej činnosti financované podľa tohto rozhodnutia, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie záruky EÚ. Pri tomto postupe prideľovania sa zohľadňuje úverová bonita finančných operácií EIB posúdená zo strany EIB, stropy vymedzené v prílohe 1, povaha protistrany, či ide o suverénny štát alebo subjekt na nižšej ako štátnej úrovni, na ktorý sa vzťahuje odsek 1 tohto článku alebo súkromný subjekt, kapacita EIB na absorpciu rizika a iné relevantné kritériá vrátane pridanej hodnoty, ktorú predstavuje záruka EÚ. Postup prideľovania v súlade s článkom 14 sa oznámi Európskemu parlamentu a Rade.

7. Ak sa záruka EÚ uplatní, Únia nadobúda v súlade s dohodou o záruke uvedenou v článku 14 všetky príslušné práva EIB v súvislosti so všetkými záväzkami týkajúcimi sa jej finančných operácií.

1. EIB vykoná dôkladnú hĺbkovú analýzu sociálnych, ľudskoprávnych, environmentálnych, hospodárskych a rozvojových aspektov investičných projektov krytých zárukou EÚ a v relevantných prípadoch od žiadateľov o projekt vyžaduje, aby v súlade so sociálnymi a environmentálnymi zásadami Únie uskutočnili v súvislosti s týmito aspektmi počas fázy plánovania a vykonávania projektu verejné konzultácie na miestnej úrovni s príslušnými vnútroštátnymi a miestnymi zainteresovanými stranami, ako aj občianskou spoločnosťou, a aby poskytli informácie dôležité na posúdenie príspevku k plneniu cieľov vonkajších politík Únie a jej strategických cieľov.

V prípade, že je to vhodné, sa v tomto posúdení uvedie, ako možno na základe technickej pomoci posilniť počas projektového cyklu kapacity príjemcov finančných prostriedkov EIB. Vlastné pravidlá a postupy EIB zahŕňajú potrebné ustanovenia o posudzovaní environmentálneho a sociálneho vplyvu investičných projektov, ako aj aspektov týkajúcich sa ľudských práv a predchádzania konfliktom, a to s cieľom zabezpečiť, aby investičné projekty, ktoré sa podporujú podľa tohto rozhodnutia, boli environmentálne a sociálne udržateľné.

2. Okrem posudzovania ex ante týkajúceho sa aspektov súvisiacich s rozvojom monitoruje EIB vykonávanie finančných operácií. EIB od žiadateľov o projekty najmä vyžaduje, aby počas realizácie projektu až do jeho ukončenia, dôkladne monitorovali okrem iného hospodársky, rozvojový, sociálny, environmentálny a ľudskoprávny vplyv investičného projektu. EIB pravidelne overuje informácie, ktoré poskytli žiadatelia o projekty a sprístupňuje ich verejnosti, ak s tým žiadateľ o projekt súhlasí. Pokiaľ je to možné, správy o ukončení projektov súvisiace s finančnými operáciami EIB sa uverejňujú bez dôverných informácií.

3. Zámerom monitorovania zo strany EIB je obsiahnuť aj vykonávanie sprostredkovaných operácií a na činnosti finančných sprostredkovateľov zamerané na podporu MSP.

4. EIB zavedie komplexný systém na ex ante posudzovanie relatívnych a absolútnych emisií skleníkových plynov súvisiacich s finančnými operáciami EIB, ak tieto emisie spĺňajú významné limity emisií, ako sa vymedzuje v príslušnej metodike EIB vrátane stratégie EIB v oblasti zmeny klímy, a ak sú údaje k dispozícii.

5. Výsledky monitorovania sa podľa možností zverejnia, a to s výhradou požiadaviek na dôvernosť a dohody príslušných strán.

Splatené sumy a výnosy v sume 110 000 000 EUR pochádzajúce z operácií uzavretých pred rokom 2007 vrátane splátok kapitálu, uvoľnených záruk a splatenej istiny úverov, ako aj dividend, kapitálových výnosov, poplatkov za záruky a úrokov z úverov a úrokov zo zvereneckého účtu, ktoré sa zaplatili späť na zverenecký účet zriadený pre nástroj pre euro-stredozemské investície a partnerstvo a ktoré možno priradiť k podpore zo všeobecného rozpočtu Únie, predstavujú vonkajší pripísaný príjem v súlade s článkom 21 ods. 4 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a použijú sa pre Garančný fond.

Sumy presahujúce 110 000 000 EUR, ktoré sa zaplatili späť na zverenecký účet zriadený pre euro-stredozemské investície a partnerstvo, sa zaúčtujú do všeobecného rozpočtu Únie po odpočítaní správnych nákladov a poplatkov.

1. Komisia každý rok predkladá Európskemu parlamentu a Rade správu o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia. Táto správa sa zverejní a obsahuje:

2. Na účely predkladania správ Komisiou podľa odseku 1 predkladá EIB Komisii výročné správy o finančných operáciách EIB uskutočňovaných podľa tohto rozhodnutia vrátane všetkých potrebných prvkov, ktoré umožnia Komisii podávať správy v súlade s odsekom 1. EIB môže takisto poskytnúť Komisii ďalšie informácie, ktoré sú relevantné pre Európsky parlament a Radu, aby mali komplexný prehľad o vonkajšej činnosti EIB.

3. EIB predkladá Komisii štatistické, finančné a účtovné údaje o každej finančnej operácii EIB, ako aj všetky doplňujúce informácie, ktoré sú potrebné na plnenie povinností Komisie v oblasti vykazovania alebo ktoré vyplývajú z požiadaviek Dvora audítorov, a osvedčenie audítora o neuhradených sumách v rámci finančných operácií EIB. EIB predkladá Komisii aj akékoľvek ďalšie potrebné dokumenty v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

4. Na účely účtovníctva Komisie a jej predkladania správ o rizikách, ktoré sú kryté zárukou EÚ, poskytuje EIB Komisii informácie o svojom vlastnom hodnotení rizika a o stupni rizika pri finančných operáciách EIB.

5. EIB poskytuje Komisii aspoň raz ročne orientačný viacročný program plánovaného objemu podpísaných finančných operácií EIB, aby sa zabezpečila zlučiteľnosť plánovaného financovania zo strany EIB so stropmi stanovenými v tomto rozhodnutí a aby Komisia zabezpečila vhodné rozpočtové plánovanie financovania garančného fondu. Komisia zohľadní tento plán pri príprave návrhu všeobecného rozpočtu Únie.

6. EIB pravidelne poskytuje Európskemu parlamentu, Rade a Komisii všetky svoje nezávislé hodnotiace správy, v ktorých posudzuje praktické výsledky dosiahnuté prostredníctvom osobitných činností EIB podľa tohto rozhodnutia a iných mandátov pre vonkajšie činnosti.

7. EIB poskytuje informácie uvedené v odsekoch 2 až 6 na vlastné náklady. EIB zverejňuje informácie, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 2, 3 a 6, vo všeobecnosti a s výnimkou utajovaných skutočností.

1. EIB v súlade s vlastnou politikou transparentnosti a zásadami Únie týkajúcimi sa prístupu k dokumentom a informáciám – a postupne aj s normami Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci – na svojej webovej stránke zverejní informácie súvisiace:

2. Komisia na svojej webovej stránke verejne sprístupní konkrétne informácie o všetkých prípadoch vymáhania podľa dohody o záruke uvedenej v článku 14 a dohody, v ktorej sa ustanovujú podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa vymáhania pohľadávok, uvedenej v článku 15 ods. 2, pokiaľ sa neuplatňujú požiadavky na dôvernosť.

EIB nesmie pri svojich finančných operáciách tolerovať žiadne činnosti, ktoré sa vykonávajú na protiprávne účely vrátane prania špinavých peňazí, financovania terorizmu, daňových podvodov a únikov, korupcie a podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie. EIB sa predovšetkým nezúčastňuje na žiadnych finančných operáciách, ktoré sa v oprávnenej krajine uskutočňujú prostredníctvom nástroja umiestneného v cudzej nespolupracujúcej jurisdikcii, ktorú za takú označila Únia, Organizácia Spojených národov, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj alebo Finančná akčná skupina.

EIB pri svojich finančných operáciách uplatňuje zásady a normy stanovené v práve Únie o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania peňazí a financovania terorizmu vrátane požiadavky prijímať primerané opatrenia na prípadné určenie konečných vlastníkov.

Komisia a EIB podpíšu dohodu o záruke, v ktorej sa stanovia podrobné ustanovenia a postupy týkajúce sa záruky EÚ, ako sa stanovuje v článku 8, a informujú o tom Európsky parlament a Radu.

1. Ak Komisia uskutoční akúkoľvek platbu v rámci záruky EÚ, EIB sa v mene a na účet Komisie usiluje o vymoženie pohľadávok za vyplatené sumy.

2. Najneskôr v deň podpísania dohody o záruke uvedenej v článku 14 Komisia a EIB podpíšu samostatnú dohodu s podrobnými ustanoveniami a postupmi týkajúcimi sa vymáhania pohľadávok.

Záruka EÚ a s ňou súvisiace platby a vymožené prostriedky, ktoré možno pripísať do všeobecného rozpočtu Únie, sú predmetom auditu vykonávaného Dvorom audítorov.

1. EIB bezodkladne oznámi úradu OLAF a poskytne mu potrebné informácie, keď v ktorejkoľvek fáze prípravy, vykonávania alebo ukončovania projektov, na ktoré sa vzťahuje záruka EÚ, má dôvody pre podozrenie, že existuje prípad možného podvodu, korupcie, prania špinavých peňazí alebo iného protiprávneho konania, ktoré môžu poškodiť finančné záujmy Únie.

2. Úrad OLAF môže vykonávať vyšetrovanie vrátane kontrol a inšpekcií na mieste v súlade s ustanoveniami a postupmi stanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 (14), nariadení Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 (15) a nariadení Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 (16) s cieľom ochrany finančných záujmov Únie, a to na účely zistenia, či v súvislosti s akýmikoľvek finančnými operáciami nedošlo k podvodu, korupcii, praniu špinavých peňazí alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Úrad OLAF môže predložiť príslušným orgánom dotknutých členských štátov informácie, ktoré získal v priebehu vyšetrovaní.

Ak sa takéto protiprávne konanie dokáže, EIB pomáha pri vymáhaní týkajúcom sa jej finančných operácií a v rámci rozsahu svojich zodpovedností.

3. Finančné dohody podpísané v súvislosti s projektmi podporovanými podľa tohto rozhodnutia obsahujú ustanovenia umožňujúce pozastavenie finančných operácií EIB a podľa potreby primerané opatrenia na vymáhanie v prípade podvodu, korupcie alebo iného protiprávneho konania. Rozhodnutie o pozastavení alebo zrušení financovania zo strany EIB prijme EIB po riadnom zvážení všetkých okolností a rizík.

4. EIB sa bude aj naďalej spoliehať na svoje jediné kontaktné miesto pre boj proti korupcii a podvodom pre personál EIB a všetky zainteresované strany.

5. Pri svojich finančných operáciách EIB uplatňuje svoj mechanizmus na vylúčenie protistrán zapojených do podvodov a korupcie, ktorý obsahuje kritériá vylúčenia podľa centrálnej databázy vylúčených subjektov Únie, aby sa zabezpečilo dodržiavanie práv všetkých strán.

1. Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od 11. mája 2014.

3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4. Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Komisia v spolupráci s EIB predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2016 správu o priebežnom preskúmaní uplatňovania tohto rozhodnutia počas prvých rokov a v prípade potreby k nej pripojí návrh na jeho zmenu. Správa o priebežnom preskúmaní vychádza z nezávislého externého hodnotenia a príspevku zo strany EIB.

Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. decembra 2021 záverečnú správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia.

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Pozícia Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady zo 14. apríla 2014.

(2) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ na pokrytie straty z úverov a zo záruk za úvery na projekty mimo Únie a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 633/2009/ES (Ú. v. EÚ L 280, 27.10.2011, s. 1).

(3) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 480/2009 z 25. mája 2009, ktorým sa zriaďuje Garančný fond pre vonkajšie opatrenia (Ú. v. EÚ L 145, 10.6.2009, s. 10).

(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95).

(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 (Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1).

(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II) (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11).

(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27).

(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020 (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44).

(9) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 234/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj partnerstva pre spoluprácu s tretími krajinami (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 77).

(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85).

(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 1).

(12) Nariadenie Rady (Euratom) č. 237/2014 z 13. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje nástroj spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti (Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 109).

(13) Týmto označením nie sú dotknuté pozície k štatútu a označenie je v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených názorov 1244(1999) a so stanoviskom Medzinárodného súdneho dvora k vyhláseniu nezávislosti Kosova.

(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999 (Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1).

(15) Nariadenie Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 z 11. novembra 1996 o kontrolách a inšpekciách na mieste, vykonávaných Komisiou s cieľom ochrany finančných záujmov Európskych spoločenstiev pred spreneverou a inými podvodmi (Ú. v. ES L 292, 15.11.1996, s. 2).

(16) Nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 312, 23.12.1995, s. 1).

PRÍLOHA II

POTENCIÁLNE OPRÁVNENÉ REGIÓNY A KRAJINY

A. Predvstupové krajiny

1.	Kandidáti Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Turecko

2.	Potenciálni kandidáti Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo

B. Krajiny susedstva a partnerstva

1.	Stredozemské krajiny Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Sýria, Tunisko

2.	Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko Východná Európa: Bielorusko, Moldavská republika, Ukrajina Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko Rusko

C. Ázia a Latinská Amerika

1.	Latinská Amerika Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Kuba, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela

2.	Ázia Afganistan, Bangladéš, Bhután, Brunej, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Taiwan, Thajsko, Vietnam, Jemen

3.	Stredná Ázia Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

D. Južná Afrika

Južná Afrika

PRÍLOHA III

OPRÁVNENÉ REGIÓNY A KRAJINY

A. Predvstupové krajiny

1.	Kandidáti Island, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Čierna Hora, Srbsko, Turecko

2.	Potenciálni kandidáti Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kosovo

B. Krajiny susedstva a partnerstva

1.	Stredozemské krajiny Alžírsko, Egypt, Izrael, Jordánsko, Libanon, Líbya, Maroko, Palestína, Tunisko

2.	Východná Európa, Zakaukazsko a Rusko Východná Európa: Moldavská republika, Ukrajina Zakaukazsko: Arménsko, Azerbajdžan, Gruzínsko Rusko

C. Ázia a Latinská Amerika

1.	Latinská Amerika Argentína, Bolívia, Brazília, Čile, Kolumbia, Kostarika, Ekvádor, Salvádor, Guatemala, Honduras, Mexiko, Nikaragua, Panama, Paraguaj, Peru, Uruguaj, Venezuela

2.	Ázia Bangladéš, Brunej, Bhután, Kambodža, Čína (vrátane osobitných administratívnych oblastí Hongkong a Macao), India, Indonézia, Irak, Laos, Malajzia, Maldivy, Mongolsko, Mjanmarsko/Barma, Nepál, Pakistan, Filipíny, Singapur, Južná Kórea, Srí Lanka, Thajsko, Vietnam, Jemen

3.	Stredná Ázia Kazachstan, Kirgizsko, Tadžikistan, Turkménsko, Uzbekistan

D. Južná Afrika

Južná Afrika

PRÍLOHA IV

RÁMEC REGIONÁLNEJ POLITIKY

Činnosť EIB v partnerských krajinách zúčastňujúcich sa na predvstupovom procese sa uskutočňuje v rámci stanovenom v prístupových a európskych partnerstvách, v ktorom sa ustanovujú priority pre kandidátov a potenciálnych kandidátov s cieľom napredovať v priblížení sa k Únii a ktorý poskytuje rámec pre pomoc Únie. Rámcom politiky Únie pre západný Balkán je proces stabilizácie a pridruženia. Zakladá sa na rozvíjajúcom sa partnerstve, v ktorom Únia prostredníctvom dohôd o stabilizácii a pridružení ponúka obchodné koncesie, hospodársku a finančnú pomoc a zmluvné vzťahy. Predvstupová finančná pomoc pomáha kandidátom a potenciálnym kandidátom pripraviť sa na záväzky a výzvy vyplývajúce z členstva v Únii. Touto pomocou sa podporuje proces reforiem vrátane prípravy na prípadné členstvo. Zameriava sa na inštitucionálny rozvoj, zosúladenie s acquis Únie, prípravu na politiky a nástroje Únie a na podporu opatrení na dosiahnutie hospodárskeho zblíženia.

Činnosť EIB v krajinách susedstva sa uskutočňuje v rámci novej európskej susedskej politiky stanovenej v spoločnej komunikácii s názvom „Nová reakcia na meniace sa susedstvo“ prijatej Vysokou predstaviteľkou Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisiou 25. mája 2011 a záverov Rady prijatých 20. júna 2011, ktorými sa vyzýva k výrazne vyššej podpore partnerov odhodlaných budovať demokratickú spoločnosť a uskutočňovať reformy v súlade so zásadou „viac za viac“ a zásadou „vzájomnej zodpovednosti“ a poskytuje sa strategický politický rámec pre vzťahy Únie so susedmi. V rámci tejto spolupráce sa financovanie zo strany EIB podľa tohto rozhodnutia bude zameriavať aj na politiky podporujúce inkluzívny rast a tvorbu pracovných miest, čím sa prispieva k sociálnej stabilite v súlade s prístupom založeným na stimuloch a podporujúcim ciele vonkajšej politiky Únie, a to aj vo vzťahu k otázkam týkajúcim sa migrácie.

Na dosiahnutie týchto cieľov Únia a jej partneri zavádzajú spoločne dohodnuté dvojstranné akčné plány, v ktorých sa stanovuje súbor priorít vrátane priorít v oblasti politických a bezpečnostných otázok, obchodných a ekonomických záležitostí, environmentálnych otázok, sociálnych vecí a integrácie dopravných a energetických sietí.

Únia pre Stredozemie, Východné partnerstvo, Čiernomorská synergia, stratégia Únie pre podunajskú oblasť a stratégia Únie pre región Baltského mora sú viacstranné a regionálne iniciatívy zamerané na posilnenie spolupráce medzi Úniou a príslušnou skupinou susedných partnerských krajín, ktoré čelia spoločným výzvam a/alebo sa delia o spoločné geografické prostredie. Cieľom Únie pre Stredozemie je oživiť proces euro-stredozemskej integrácie podporovaním spoločného hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho rozvoja na oboch brehoch Stredozemného mora a podporovať lepší sociálno-hospodársky rozvoj, solidaritu, regionálnu integráciu, udržateľný rozvoj a budovanie znalostí, pričom sa podčiarkuje potreba posilnenia finančnej spolupráce na podporu regionálnych a nadnárodných projektov. Únia pre Stredozemie podporuje najmä vytváranie námorných a pozemných diaľnic, znižovanie znečistenia Stredozemného mora, stredozemný plán pre solárnu energiu, stredozemskú iniciatívu pre rozvoj podnikov, iniciatívy civilnej ochrany a Euro-stredozemskú univerzitu.

Cieľom Východného partnerstva je vytvoriť podmienky potrebné na urýchlenie politického pridruženia a ďalšej hospodárskej integrácie medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva. Východné partnerstvo poskytne dodatočný impulz pre hospodársky, sociálny a regionálny rozvoj partnerských krajín. Uľahčí dobrú správu vecí verejných, a to aj vo finančnom sektore, podporí regionálny rozvoj a sociálnu súdržnosť a pomôže znížiť socioekonomické rozdiely v partnerských krajinách.

Stratégiou Únie pre región Baltského mora sa podporuje udržateľný environmentálny a optimálny hospodársky a sociálny rozvoj regiónu Baltského mora. Stratégiou Únie pre podunajskú oblasť sa podporuje najmä rozvoj dopravy, energetická prepojenosť a bezpečnosť, udržateľný environmentálny a sociálno-hospodársky rozvoj v podunajskej oblasti. Cieľom Východného partnerstva je vytvoriť podmienky potrebné na zrýchlenie politického pridruženia a na ďalšiu hospodársku integráciu medzi Úniou a krajinami Východného partnerstva. Rusko a Únia majú rozsiahle strategické partnerstvo líšiace sa od európskej susedskej politiky a vyjadrené v existencii spoločných priestorov a realizačných plánov. Tieto mechanizmy dopĺňa na viacstrannej úrovni iniciatíva Severná dimenzia, ktorá poskytuje rámec pre spoluprácu medzi Úniou, Ruskom, Nórskom a Islandom (Bielorusko, Kanada a Spojené štáty sú pozorovateľmi v rámci Severnej dimenzie).

Činnosť EIB v Latinskej Amerike sa vykonáva v rámci strategického partnerstva Únie, Latinskej Ameriky a Karibiku. Ako sa zdôraznilo v oznámení Komisie určenému Európskemu parlamentu a Rade s názvom Európska únia a Latinská Amerika: partnerstvo globálnych hráčov z 30. septembra 2009, prioritami Únie v oblasti spolupráce s Latinskou Amerikou sú podpora regionálnej integrácie a odstránenie chudoby a sociálnej nerovnosti na podporu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja. Tieto ciele politík sa budú podporovať s prihliadnutím na rozdielne úrovne rozvoja krajín Latinskej Ameriky. Dvojstranný dialóg a spolupráca sa budú uskutočňovať v oblastiach spoločného záujmu oboch regiónov vrátane otázok životného prostredia, zmeny klímy, znižovania rizika katastrof, energetiky, vedy, výskumu, vysokoškolského vzdelávania, technológií a inovácie.

V Ázii Únia prehlbuje svoje strategické partnerstvo s Čínou a Indiou, pričom pokračujú rokovania o novom partnerstve a dohodách o voľnom obchode s krajinami juhovýchodnej Ázie. Zároveň zostáva rozvojová spolupráca veľmi dôležitým bodom pre Úniu v súvislosti s Áziou; cieľom rozvojovej stratégie Únie pre ázijský región je odstránenie chudoby podporou udržateľného hospodárskeho rastu postaveného na širšom základe, podporou priaznivého prostredia a podmienok pre obchod a integráciu v regióne, zlepšením správy vecí verejných, posilnením politickej a sociálnej stability a poskytovaním podpory na dosiahnutie miléniových rozvojových cieľov do roku 2015. Spoločne sa do praxe zavádzajú politiky na riešenie spoločných problémov, ako sú zmena klímy, udržateľný rozvoj, bezpečnosť a stabilita, správa vecí verejných a ľudské práva, ako aj predchádzanie prírodným a humanitárnym katastrofám a reakcia na ne.

Stratégiou Únie pre nové partnerstvo so Strednou Áziou, ktorú Európska rada prijala na zasadnutí 21. až 22. júna 2007, sa posilnil regionálny a dvojstranný dialóg a spolupráca Únie s krajinami Strednej Ázie v dôležitých otázkach, ktoré región rieši, ako napríklad znižovanie chudoby, udržateľný rozvoj a stabilita. Vykonávanie stratégie prinieslo dôležitý pokrok v oblasti ľudských práv, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a demokracie, vzdelávania, hospodárskeho rozvoja, obchodu a investícií, energetiky a dopravy a environmentálnych politík.

Činnosť EIB v Južnej Afrike sa uskutočňuje v rámci dokumentu EÚ o spoločnej stratégii pre Južnú Afriku. Medzi kľúčové cielené oblasti ustanovené v tomto strategickom dokumente patrí tvorba pracovných miest, rozvoj kapacít pre poskytovanie služieb a sociálna súdržnosť. Činnosti EIB v Južnej Afrike vo veľkej miere dopĺňa program Únie pre rozvojovú spoluprácu, najmä zameraním EIB na podporu súkromného sektora a na investovanie do rozšírenia infraštruktúry a sociálnych služieb (bývanie, elektrická energia, čistenie pitnej vody a infraštruktúra obcí). V priebežnom preskúmaní dokumentu EÚ o stratégii pre Južnú Afriku vykonanom v rokoch 2009 – 2010 sa navrhlo posilniť činnosti v oblasti zmeny klímy prostredníctvom krokov podporujúcich tvorbu zelených pracovných miest. Očakáva sa, že v období rokov 2014 – 2020 bude činnosť EIB komplementárnym spôsobom podporovať politiky, programy a nástroje Únie v oblasti vonkajšej spolupráce, a to tým, že sa bude i naďalej zameriavať na kľúčové priority vo vzťahu EÚ a Južnej Afriky s cieľom podporiť spravodlivý a udržateľný hospodársky rast, prispieť k vytváraniu pracovných miest a rozvoju kapacít a podporiť udržateľné poskytovanie základnej infraštruktúry a služieb a spravodlivý prístup k nim.