|
16.4.2014 |
SK |
Úradný vestník Európskej únie |
L 114/48 |
ROZHODNUTIE KOMISIE
z 2. októbra 2013
o náhrade, ktorá sa má vyplatiť spoločnosti Simet SpA za služby verejnej dopravy poskytované medzi rokmi 1987 a 2003 [opatrenie štátnej pomoci SA.33037 (2012/C) – Taliansko]
[oznámené pod číslom C(2013) 6251]
(Iba talianske znenie je autentické)
(Text s významom pre EHP)
(2014/201/EÚ)
EURÓPSKA KOMISIA,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 108 ods. 2 prvý pododsek,
so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore, a najmä na jej článok 62 ods. 1 písm. a),
po vyzvaní zainteresovaných strán, aby predložili pripomienky v súlade s uvedenými ustanoveniami (1), a so zreteľom na tieto pripomienky,
keďže:
1. POSTUP
|
(1) |
Prostredníctvom elektronickej notifikácie z 18. mája 2011 notifikovali talianske orgány podľa článku 108 ods. 3 zmluvy náhradu priznanú spoločnosti Simet SpA (ďalej len „Simet“) za poskytovanie služieb medziregionálnej autobusovej dopravy, ktoré vykonávala v rámci záväzku služby vo verejnom záujme v období rokov 1987 – 2003 tak, ako to nariadila Štátna rada (Consiglio di Stato), najvyšší správny súd v Taliansku (ďalej len „notifikované opatrenie“). Notifikácia bola zaregistrovaná ako vec číslo SA.33037. |
|
(2) |
Talianske orgány predložili ďalšie informácie o notifikovanom opatrení 12. júla 2011, 5. októbra 2011, 20. februára 2011, 2. a 28. marca 2012 a 17. apríla 2012. |
|
(3) |
Listom z 31. mája 2012 Komisia informovala Taliansko, že sa rozhodla začať konanie podľa článku 108 ods. 2 zmluvy („rozhodnutie o začatí konania“). Komisia dostala v dohodnutých termínoch tieto pripomienky:
|
2. OPIS OPATRENIA
2.1. SPOLOČNOSŤ A POSKYTOVANÉ SLUŽBY
|
(4) |
Simet je súkromná spoločnosť, ktorá poskytuje pravidelnú autobusovú prepravu cestujúcich na základe koncesie, ktorú jej Talianska republika udelila podľa zákona č. 1822/39 (2). Spoločnosť Simet konkrétne prevádzkuje sieť pravidelných medziregionálnych autobusových liniek medzi regiónom Kalábria a ostatnými talianskymi regiónmi. Spoločnosť Simet okrem týchto služieb, ktoré predstavujú približne dve tretiny jej príjmov, prevádzkuje aj ďalšie služby vrátane služieb medzinárodnej dopravy, služieb v oblasti cestovného ruchu a prenájmu autobusov s vodičom (3), ktoré predstavujú zvyšnú tretinu jej príjmov. |
|
(5) |
V októbri 1999 spoločnosť Simet po prvýkrát požiadala ministerstvo infraštruktúry a dopravy (ďalej len „ministerstvo“) o náhradu za svoje služby medziregionálnej autobusovej dopravy od roku 1987 (4). Ministerstvo túto žiadosť aj následné žiadosti zamietlo, pretože usúdilo, že neuložilo spoločnosti Simet záväzky služby vo verejnom záujme. |
|
(6) |
Podľa talianskych orgánov spoločnosť Simet – rovnako ako iní poskytovatelia pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy – pôsobila na základe dočasných licencií (koncesií), ktoré sa na jej žiadosť každý rok obnovovali. Na základe týchto koncesií mala spoločnosť výlučné právo poskytovať príslušné služby. V každoročných špecifikáciách koncesie sa uvádzalo, že poskytovanie služby neumožňuje spoločnosti právo na nijaké dotácie ani náhradu akéhokoľvek druhu a že spoločnosť poskytuje službu v plnej miere na vlastné riziko. V týchto každoročných špecifikáciách koncesie, ktoré prijalo ministerstvo, sa uvádzalo aj cestovné, ktoré navrhla samotná spoločnosť. |
|
(7) |
Spoločnosť postupne predložila niekoľko žiadostí o zmenu pravidiel poskytovania príslušných služieb, ktoré boli zvyčajne schválené v súlade s postupom stanoveným v prezidentskom dekréte č. 369/94 (5). V článkoch 4 a 5 prezidentského dekrétu č. 369/1994 sa stanovoval podrobný postup posúdenia a porovnávacej analýzy žiadostí o zriadenie akejkoľvek novej služby na základe koncesie. |
2.2. ROZSUDKY ŠTÁTNEJ RADY PRED ROZHODNUTÍM O ZAČATÍ KONANIA
|
(8) |
Spoločnosť Simet v reakcii na odmietnutie poskytnutia náhrady zo strany ministerstva za službu vo verejnom záujme za obdobie od roku 1987 podala na talianskych správnych súdoch návrh na začatie konania a žiadala náhradu za plnenie záväzkov služby vo verejnom záujme. |
|
(9) |
Štátna rada v rámci odvolania rozsudkom 1405/2010 z 9. marca 2010 (ďalej len „rozsudok 1405/2010“) uznala právo spoločnosti Simet na náhradu za tieto služby pravidelnej autobusovej dopravy (prevažne medziregionálnej), ktoré poskytuje na základe koncesií udelených Talianskou republikou. Presná suma náhrady sa mala stanoviť na základe spoľahlivých údajov z účtovníctva spoločnosti. |
|
(10) |
Ako sa podrobnejšie vysvetľuje v rozhodnutí o začatí konania, v rozsudku 1405/2010 sa presne neuvádza, akým právnym aktom alebo v akej forme bol uložený záväzok služby vo verejnom záujme. Nariadenie Štátnej rady č. 2072 vydané 18. januára 2011 po tom, ako štátna správa nevykonala rozsudok 1405/2010, je v tejto súvislosti explicitnejšie a uvádza sa v ňom: „Ministerstvo opakovane odmietlo umožniť spoločnosti zmeniť trasy, časy a zastávky a nariadilo jej zachovať cestovné na úrovni cestovného Talianskych štátnych dráh (Ferrovie dello Stato) alebo nižšej – podľa spoločnosti tieto prvky poukazujú na to, že vykonáva službu vo verejnom záujme.“ |
|
(11) |
Keďže v rozsudku 1405/2010 sa spomína nové nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 (6), ktoré sa týka náhrady za službu vo verejnom záujme, pretože „stanovuje kritériá náhrady, ktoré nie sú nepodobné kritériám stanoveným v predchádzajúcich nariadeniach Spoločenstva,“ Štátna rada nariadila príslušným orgánom zaplatiť spoločnosti Simet náhradu na základe článkov 6, 10 a 11 nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 (7). |
|
(12) |
Talianske orgány sa pred vykonaním rozhodnutí Štátnej rady (rozsudok 1405/2010 a nariadenie č. 2072/2010) a zaplatením náhrady spoločnosti Simet rozhodli počkať na posúdenie notifikovaného opatrenia Komisiou. |
2.3. PÔVODNE NOTIFIKOVANÁ VÝŠKA MOŽNEJ NÁHRADY ZA SLUŽBU VO VEREJNOM ZÁUJME
|
(13) |
Talianske orgány v súvislosti s výškou náhrady, ktorá sa má zaplatiť spoločnosti Simet za poskytnuté služby, predložili Komisii správu, ktorú si objednala spoločnosť Simet a pripravil ju externý konzultant (ďalej len „pôvodná správa“), ale nestotožnili sa s uvedenými odhadovanými sumami. V pôvodnej správe sa splatná náhrada odhadla približne na 59,4 milióna EUR (8). |
|
(14) |
Následne sa však žiadosti o náhradu prehodnotili, pretože Štátna rada v nadväznosti na rozhodnutie o začatí konania požiadala o nezávislé posúdenie primeranej úrovne náhrady. O výsledku tohto posúdenia sa diskutuje v oddieloch 2.6 a 2.7. |
2.4. TRVANIE
|
(15) |
Hoci si spoločnosť Simet nárokuje náhrady za služby poskytnuté do konca roka 2013 (9), talianske orgány sa domnievajú, že predmetné obdobie na účely tejto notifikácie zahŕňa len roky 1987 až 2003, pretože rozsudok 1405/2010 sa týka len odvolania v súvislosti s týmto obdobím. Konkrétne bod 3.1 rozsudku 1405/2010 sa jednoznačne týka náhrady za roky 1987 až 2003. |
2.5. VÝVOJ VNÚTROŠTÁTNYCH SÚDNYCH KONANÍ PO VYDANÍ ROZHODNUTIA O ZAČATÍ KONANIA
|
(16) |
Po tom, ako talianske orgány zamietli vykonanie rozsudku 1405/2010 a nariadenia č. 2072/2011, Štátna rada vydala nové nariadenie č. 270/2012, ktorým vymenovala panel nezávislých odborníkov, ktorí mali rozhodnúť o vykonaní rozsudku 1405/2010. |
|
(17) |
Panel, ktorý sa skladal z predsedu a dvoch členov, dostal za úlohu vypočítať výšku náhrady splatnej spoločnosti Simet na základe rozsudku 1405/2010. Účastníci konania zároveň poverili vlastných odborníkov, aby predložili pripomienky k predbežným zisteniam panela odborníkov. To viedlo k výmene niekoľkých správ a odpovedí v priebehu nasledujúcich mesiacov. |
|
(18) |
Panel odborníkov dokončil svoju prácu v auguste 2012, pričom nedospel k jednomyseľnému rozhodnutiu. Namiesto toho predložil Štátnej rade dve samostatné správy:
|
|
(19) |
Keďže konanie vo veci štátnej pomoci pred Komisiou stále prebieha, Štátna rada zatiaľ neprijala konečné rozhodnutie o výške náhrady splatnej spoločnosti Simet. |
2.6. MENŠINOVÁ SPRÁVA
|
(20) |
V menšinovej správe sa zdôrazňujú najmä tieto body:
|
|
(21) |
Vzhľadom na tieto nedostatky sa v menšinovej správe dospelo k záveru, že neexistujú spoľahlivé údaje na výpočet náhrady, ktorá bola nariadená rozsudkom 1405/2010, takže nie je možné stanoviť výšku náhrady. |
2.7. VÄČŠINOVÁ SPRÁVA
|
(22) |
Vo väčšinovej správe sa na výpočet náhrady splatnej spoločnosti Simet používa táto metodológia: |
2.7.1. Prvok náhrady založený na rozdiele medzi prevádzkovými nákladmi a príjmami
2.7.1.1. Metóda odhadu príjmov
|
(23) |
Pre roky 1987 až 1992 a 2002 až 2003 odborníci odvodili príjmy zo služieb pravidelnej autobusovej dopravy priamo z účtovnej závierky. Pre obdobie 1993 – 2001 odborníci použili dokumentáciu spoločnosti Simet o príjmoch, pretože sa v účtovnej závierke za toto obdobie neuvádzajú príjmy pochádzajúce z týchto služieb (10). Na základe týchto výpočtov sa celkové príjmy za obdobie 1987 – 2003 stanovili na 57 213 440 EUR. |
2.7.1.2. Metóda odhadu nákladov na služby autobusovej dopravy
|
(24) |
Keďže za obdobie rokov 1987 až 1992 neboli k dispozícii nijaké nákladové účty, odborníci stanovili náklady na služby pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy na základe percenta príjmov pochádzajúcich z týchto služieb počas tohto obdobia. Odborníci použili celkovú výšku nákladov z každej ročnej účtovnej závierky. Na účely rekonštrukcie prevádzkových nákladov potom od celkových nákladov odpočítali tieto neprevádzkové náklady: dlhované úroky, finančné poplatky, straty z predaja aktív, rôzne straty a náklady, priame dane a konečné inventúry. Prevádzkové náklady pochádzajúce zo služieb pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy sa napokon stanovili na základe percenta príjmov pochádzajúcich z rovnakých služieb pravidelnej autobusovej dopravy. |
|
(25) |
V období 1993 až 2001 spoločnosť Simet zmenila spôsob uvádzania údajov vo svojej ročnej účtovnej závierke (11). Odborníci preto pre tieto roky z ročnej účtovnej závierky spoločnosti odpočítali hodnotu celkových prevádzkových nákladov, ktorá je algebrickým súčtom týchto položiek výrobných nákladov: pomocný a spotrebný materiál, externé služby, používanie majetku tretích osôb, náklady na zamestnancov, amortizácia a odpisy, zmeny stavu zásob surovín, pomocného a spotrebného materiálu a rôzne prevádzkové náklady. Prevádzkové náklady pochádzajúce zo služieb pravidelnej autobusovej dopravy sa následne stanovili na základe percenta príjmov pochádzajúcich z rovnakých služieb pravidelnej autobusovej dopravy (tak ako za obdobie rokov 1987 – 1992). V rokoch 2000 a 2001 sa síce používalo určité nákladové účtovníctvo, príslušné dokumenty však neboli vyčerpávajúce, a preto sa prijalo rozhodnutie použiť rovnakú metódu identifikácie nákladov na službu pravidelnej autobusovej dopravy ako v predchádzajúcich rokoch. |
|
(26) |
Za roky 2002 a 2003 boli k dispozícii údaje o nákladovom účtovníctve. Odborníci preto rozdelili náklady do týchto kategórií: i) náklady súvisiace s najazdenými kilometrami; ii) náklady, ktoré možno priamo priradiť službám pravidelnej autobusovej dopravy, a iii) náklady, ktoré možno priradiť na základe obratu.
|
|
(27) |
Súčtom takto vypočítaných súm pre jednotlivé uvedené obdobia sa celkové náklady súvisiace so službami pravidelnej autobusovej dopravy v období 1987 – 2003 stanovili na 59 510 413 EUR. |
|
(28) |
Po odrátaní týchto nákladov od príjmov pochádzajúcich zo služieb pravidelnej autobusovej dopravy teda väčšinová správa dospela k prevádzkovej strate 2 296 973 EUR v období rokov 1987 – 2003. |
2.7.2. Prvok náhrady týkajúci sa nutnosti zaistiť zhodnotenie použitého kapitálu
|
(29) |
Za každý skúmaný rok odborníci stanovili použitý kapitál, ktorý je súčtom:
|
|
(30) |
Ako základ na stanovenie miery zhodnotenia použitého kapitálu sa použil vzorec pre vážený priemer kapitálových nákladov (WACC).
Kde:
|
|
(31) |
Požadovaná kapitálová návratnosť sa vypočítala použitím „modelu oceňovania aktív“. Tento model opisuje vzťah medzi rizikom a očakávanou návratnosťou:
Kde:
|
|
(32) |
Ako ukazovateľ bezrizikovej sadzby (rf) sa použila úroková sadzba pre desaťročné štátne dlhopisy prevzatá z vnútroštátnych štatistických údajov. |
|
(33) |
Odborníci dospeli k záveru, že v rokoch, za ktoré sa mala posúdiť náhrada, investori v priemere požadovali rizikovú prémiu (rm – rf) 5,8 % pri investíciách do akcií namiesto do bezrizikových cenných papierov na talianskom trhu (12). |
|
(34) |
Hodnota beta (13) akciového kapitálu spoločnosti Simet sa vypočítala použitím hodnoty beta bez dlhu (14) 0,39 pre služby autobusovej dopravy a odvetvie dopravy (15). Táto hodnota beta sa následne upravila podľa finančnej štruktúry, ktorú spoločnosť uviedla v jednotlivých rokoch:
|
|
(35) |
Daň z príjmu právnických osôb bola v Taliansku od roku 1987 do roku 1994 36 %, od roku 1995 do roku 2000 37 % a od roku 2001 do roku 2002 36 %. |
|
(36) |
Zhodnotenie použitého kapitálu podľa odborníkov predstavuje náhradu, ktorú by spoločnosť Simet mala dostať po zdanení. Keďže náhrada bude zdaniteľná, musí sa upraviť takto:
|
|
(37) |
Na základe týchto vzorcov odborníci vypočítali, že zhodnotenie použitého kapitálu, ktoré má dostať spoločnosť Simet, je 5 948 150 EUR. |
|
(38) |
Celková suma náhrady pred uplatnením úroku z omeškania, ktorú vypočítali odborníci, je teda 8 245 124 EUR (náhrada súvisiaca s prevádzkovou stratou a zhodnotením použitého kapitálu). |
2.7.3. Výpočet úroku z omeškania
|
(39) |
Vzhľadom na to, že vypočítané sumy náhrady sa nezaplatili v rokoch, ktorých sa týkajú, odborníci ich upravili nahor takto:
|
|
(40) |
Panel odborníkov tak dospel k celkovej náhrade 22 049 796 EUR. |
2.7.4. Ďalšie pripomienky vo väčšinovej správe
|
(41) |
Autori väčšinovej správy zastávajú názor, že náhrada, ktorú priznala Štátna rada, nesúvisí s priamym uplatnením nariadenia (EHS) č. 1191/69, nejde teda o priame priznanie – hoci spätné – náhrady podľa tohto nariadenia. Namiesto toho sa domnievajú, že Štátna rada navrhla uplatniť kritériá stanovené v tomto nariadení v súvislosti so spoločnými metódami pri náhrade škody, ktorá vznikla spoločnosti Simet následkom nezákonného predĺženia trvania jej záväzkov služby vo verejnom záujme. |
|
(42) |
Vo väčšinovej správe sa ďalej uvádza, že v prípadoch, keď Komisia konštatovala, že nariadenie (EHS) č. 1191/69 nemožno uplatniť pri posúdení náhrady za službu vo verejnom záujme, často túto náhradu schválila na základe analogického uplatnenia rámca Spoločenstva pre štátnu pomoc vo forme záväzkov služby vo verejnom záujme. Hlavným kritériom Komisie bolo, že výška náhrady neprekročila sumu potrebnú na pokrytie nákladov, ktoré vznikli pri plnení týchto záväzkov. Pokiaľ ide o riziko nadmernej náhrady v tomto prípade, autori väčšinovej správy sa domnievajú, že keďže ide o ex post výpočet nákladov, ktoré spoločnosti v minulosti reálne vznikli pri poskytovaní požadovaných služieb pravidelnej autobusovej dopravy, tieto výpočty neobsahujú neistotu typickú pre všetky prognostické posúdenia, pri ktorých sa náhrada stanovuje ex ante. Neexistuje preto nijaký problém nadmernej náhrady. |
|
(43) |
Väčšinová správa sa dotýka aj otázky neexistencie oddelených účtov. Jej autori zastávajú názor, že oddelené účtovníctvo používajú podniky, ktoré dostávajú náhradu za poskytovanie služby vo verejnom záujme, aby sa zabránilo zneužitiu týchto prostriedkov na inú činnosť spoločnosti. V predmetnom prípade sa však spoločnosti Simet doteraz nepreviedli nijaké verejné zdroje ako náhrada za poskytovanie služby vo verejnom záujme, takže požiadavku na oddelené účty nemožno považovať za dôvod odmietnutia vyplatenia náhrady, ktorú priznala Štátna rada. |
|
(44) |
Vo väčšinovej správe sa takisto uvádza, že v rokoch 2002 a 2003, keď bolo k dispozícii nákladové účtovníctvo, bola skutočná prevádzková strata približne rovnaká ako straty, ku ktorým sa dospelo na základe metodológie použitej pre predchádzajúce roky. Podľa nej sa náklady priradili službám pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy na základe percenta príjmov pochádzajúcich z týchto služieb (hodnoty sa líšili len o 2,6 %). Odborníci preto zastávajú názor, že neexistencia nákladových účtov za predchádzajúce obdobie by nemala mať nijaký praktický význam z hľadiska priznania náhrady. |
3. DÔVODY ZAČATIA KONANIA
|
(45) |
Ako sa objasňuje v rozhodnutí o začatí konania, Komisia mala určité pochybnosti o zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia s vnútorným trhom. |
|
(46) |
Po prvé Komisia mala pochybnosti v súvislosti s klasifikáciou notifikovaného opatrenia ako opatrenia, ktoré nepredstavuje pomoc. Komisia spochybnila najmä to, či boli splnené štyri podmienky, ktoré stanovil Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci Altmark (16). |
|
(47) |
Po druhé Komisia otvorila otázku právneho rámca, ktorý možno uplatniť. Keďže náhrada nariadená Štátnou radou sa týkala záväzkov služby vo verejnom záujme, ktoré boli údajne uložené spoločnosti Simet v rokoch 1987 až 2003, ale doteraz neboli zaplatené, je otázne, či sa v tomto prípade uplatňuje nariadenie (EHS) č. 1191/69 alebo nariadenie (ES) č. 1370/2007. |
|
(48) |
Komisia usúdila, že nariadenie (EHS) č. 1191/69 by sa v tomto prípade uplatňovalo, ak by sa dalo preukázať, že záväzok služby vo verejnom záujme spoločnosti Simet v podstate jednostranne uložili talianske orgány a že navrhovaná náhrada je v súlade so všetkými požiadavkami tohto nariadenia. Je to tak preto, že podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69 je náhrada, ktorá sa vyplatí v súlade s pravidlami tohto nariadenia za záväzky služby vo verejnom záujme uložené podniku jednostranne, vyňatá z predbežnej notifikácie Komisii. Ak sa však preukáže, že ani jedna z týchto dvoch podmienok nebola splnená, zlučiteľnosť notifikovaného opatrenia sa bude musieť posúdiť podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007. |
|
(49) |
Po tretie Komisia na základe informácií, ktoré mala k dispozícii, vyjadrila obavy, či za predpokladu, že náhrada nariadená Štátnou radou bola skutočne dôsledkom jednostranného uloženia záväzkov služby vo verejnom záujme, bola táto náhrada v súlade s požiadavkami nariadenia (EHS) č. 1191/69. Komisia takisto spochybnila vhodnosť uplatnenia spoločného postupu pri náhrade, ktorý sa stanovuje v nariadení (EHS) č. 1191/69 a ktorý sa týka jednostranne uložených záväzkov služby vo verejnom záujme po roku 1992, pretože od júla 1992 služby medziregionálnej autobusovej dopravy nemohli podliehať jednostranne uloženým záväzkom služby vo verejnom záujme (17). |
|
(50) |
Po štvrté ak ďalšie vyšetrovanie preukáže, že nebola splnená aspoň jedna z podmienok vyňatia z notifikácie podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 a že sa malo vykonať posúdenie podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007, Komisia mala pochybnosti, či v tomto prípade boli splnené podmienky tohto nariadenia. |
|
(51) |
Komisia v každom prípade bez ohľadu na to, aký právny rámec sa uplatní, vyjadrila pochybnosti, či sa pri náhrade nariadenej Štátnou radou vylúčila možnosť nadmernej náhrady. Komisia poukázala na neexistenciu riadneho oddelenia účtov spoločnosti Simet minimálne do roku 2000 (18) a spochybnila možnosť ex post presne určiť náklady súvisiace so službami pravidelnej autobusovej dopravy. Spochybnila aj primeranosť hodnoty požadovanej kapitálovej návratnosti použitej vo výpočtoch náhrady. |
4. PRIPOMIENKY TALIANSKA
|
(52) |
Talianske orgány vo svojich pripomienkach uviedli, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, a to najmä preto, lebo nespĺňa všetky podmienky stanovené Súdnym dvorom v rozsudku vo veci Altmark. Talianske orgány sa takisto domnievajú, že náhrada priznaná Štátnou radou nebola v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69 ani s nariadením (ES) č. 1370/2007. |
|
(53) |
Talianske orgány zdôraznili, že počas skúmaného obdobia neexistovala možnosť jednostranného ani zmluvného uloženia záväzkov služby vo verejnom záujme v oblasti služieb medziregionálnej autobusovej dopravy. Právnymi nástrojmi, ktorými sa riadia vzťahy medzi orgánom verejnej moci a súkromnými spoločnosťami poskytujúcimi služby osobnej dopravy, boli jednostranné koncesie, na základe ktorých orgán verejnej moci presunul na súkromný subjekt svoje zákonné právo poskytovať dopravné služby nediferencovaným zákazníkom, ktoré pôvodne náležalo štátu podľa zákona č. 1822/39. |
|
(54) |
Talianske orgány ďalej pripomenuli, že v špecifikáciách koncesie, ktoré ministerstvo vypracovalo na žiadosť spoločnosti, sa jasne uvádzalo, že spoločnosť bude službu poskytovať v plnej miere na vlastné riziko s výnimkou záruky výlučných práv, ktorá platila počas skúmaného obdobia. Z poskytovania služby nevyplývalo nijaké právo na získanie dotácie či náhrady akéhokoľvek druhu. Tieto koncesie mali dočasnú povahu a na požiadanie spoločnosti sa každý rok obnovovali. Licencie podliehali rôznym medziročným zmenám v súvislosti s trasami, zastávkami, počtom odchodov atď., o ktoré osobitne požiadali spoločnosti. |
|
(55) |
Pokiaľ ide o strop cestovného uvedený v rozhodnutí o začatí konania, ktorý existoval do roku 2001, talianske orgány konštatovali, že tento strop platil v celom Taliansku, a nielen na jednom konkrétnom mieste. Konštatovali tiež, že podľa článku 2 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 1191/69 išlo o opatrenie cenovej politiky, ktoré ale nepredstavovalo tarifný záväzok, na ktorý sa v zmysle tohto nariadenia vzťahuje povinná náhrada. |
|
(56) |
Podľa talianskych orgánov navyše od júla 1992 (19) nebolo podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 povolené uloženie jednostranných záväzkov služby vo verejnom záujme v oblasti služieb medziregionálnej autobusovej dopravy. Článok 1 ods. 5 tohto nariadenia umožňuje jednostranné uloženie záväzkov len v oblasti služieb mestskej, prímestskej a regionálnej dopravy. |
|
(57) |
Talianske orgány v každom prípade konštatovali, že spoločnosť Simet nikdy nepožiadala o ukončenie záväzkov služby vo verejnom záujme, ako sa to vyžaduje v článku 4 nariadenia (EHS) č. 1191/69, v ktorom sa to považuje za podmienku, ktorá musí byť splnená, aby bolo možné tvrdiť, že predmetné záväzky vôbec existovali. Žiadosť, ktorú spoločnosť Simet adresovala ministerstvu v roku 1999 (20), bola všeobecnou žiadosťou o náhradu za záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré boli údajne uložené koncesiami vydanými od roku 1987. Talianske orgány poukázali na to, že v žiadosti sa neuvádzalo, ktoré záväzky služby vo verejnom záujme sa majú ukončiť, aby sa zaistila primeraná výnosnosť služieb pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy. |
|
(58) |
Talianske orgány na základe toho dospeli k záveru, že spoločnosť Simet nepreukázala prevzatie zodpovednosti za záväzky služby vo verejnom záujme (ako sa vymedzujú v článku 2 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69), a najmä presne nepreukázala, ktoré konkrétne záväzky prevádzky alebo dopravy a ktoré záväzky týkajúce sa cestovného mala splniť. Podľa Talianska spoločnosť Simet preukázala len to, že poskytovala rôzne všeobecné dopravné služby na základe štátnych koncesií, ktoré jej na vlastnú žiadosť udelili príslušné orgány. Samotné poverenie spoločnosti Simet všeobecnými dopravnými službami nepreukazuje, že spoločnosť Simet prevzala akýkoľvek záväzok služby vo verejnom záujme v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69. |
|
(59) |
Talianske orgány ďalej konštatovali, že počas väčšiny skúmaného obdobia (1987 – 2001) spoločnosť Simet nepoužívala riadne oddelené účtovníctvo, ako sa to vyžaduje v článku 1 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 1191/69 (21). Nebolo preto možné vypočítať dodatočné čisté náklady vyplývajúce z plnenia záväzkov služby vo verejnom záujme, čo znamená, že neboli splnené podmienky stanovené v článku 10 nariadenia (EHS) č. 1119/69. |
|
(60) |
Talianske orgány napokon poukázali na to, že ministerstvo vopred nestanovilo nijakú výšku náhrady, ako to vyžaduje článok 13 nariadenia (EHS) č. 1191/69, pretože spoločnosti Simet neuložilo nijaké záväzky služby vo verejnom záujme. V predmetnom prípade sa náhrada splatná spoločnosti Simet vypočítala výlučne na základe posúdenia ex post. |
|
(61) |
Talianske orgány konštatovali, že posúdenie podľa nariadenia (ES) č. 1370/2007 nastoľuje v podstate rovnaké problémy ako posúdenie podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69 (vrátane neexistencie jasne definovaných záväzkov služby vo verejnom záujme, objektívnych parametrov náhrady, o ktorých by sa rozhodlo vopred, oddelenia účtov atď.) Pokiaľ ide o pojem „primeraný zisk“, ktorý je vymedzený v prílohe k nariadeniu (ES) č. 1370/2007, talianske orgány považovali mieru návratnosti navrhovanú spoločnosťou Simet v pôvodnej správe za prehnanú, pretože náhrada sa stanovila ex post, čím sa odstránilo riziko nepredvídaných nákladov alebo strát. |
|
(62) |
Talianske orgány sa v plnej miere stotožnili s výsledkami menšinovej správy, ktorá dospela k záveru, že výšku náhrady nemožno vypočítať. Zároveň konštatovali, že väčšinová správa obsahovala určité faktické a metodologické chyby. Talianske orgány napríklad spochybnili vhodnosť metódy založenej na predpokladoch, ktorá sa v tejto správe použila na odhadnutie čistých prevádzkových nákladov údajných záväzkov služby vo verejnom záujme. Vyjadrili aj námietky v súvislosti s tým, že správa:
|
5. PRIPOMIENKY TRETÍCH STRÁN
|
(63) |
Jedinou treťou stranou, ktorá predložila pripomienky v reakcii na rozhodnutie o začatí konania, bola spoločnosť Simet, potenciálny príjemca notifikovaného opatrenia. Spoločnosť Simet v rámci svojich pripomienok nesúhlasila s predbežnými pozíciami Komisie v rozhodnutí o začatí konania. |
|
(64) |
Spoločnosť Simet na podporu svojho tvrdenia, že záväzky jej boli uložené, predložila koncesie, ktoré sa jej udelili pre trasy, ktorých sa týkali súdne konania. Požiadavky uvedené v týchto koncesiách sa podľa spoločnosti Simet okrem iného týkali cestovného, nemennosti cestovného poriadku, zastávok, frekvencie a načasovania služby. Obsahovali aj podmienky regulácie prepravy batožiny cestujúcich a bezplatný prevoz bežných listových zásielok pre poštovú službu a inej pošty za poplatok určený v ustanoveniach, ktoré sa týkajú tohto prevozu. Spoločnosť musela podľa týchto koncesií nahlasovať aj všetky prerušenia, nehody a zmeny služby. Koncesie obsahovali aj záväzky vydávať cestovné lístky na prepravu osôb, batožiny a poľnohospodárskych balíkov a päť rokov uchovávať príslušné záznamy. Spoločnosť Simet takisto musela vopred získať povolenie od ministerských provinčných úradov pre motorové vozidlá v súvislosti s typom a vlastnosťami autobusov používaných na poskytovanie služieb, ktorých sa týkajú koncesie, ako aj na poskytovanie iných služieb. |
|
(65) |
Spoločnosť Simet ďalej predložila dokumenty, ktorými, ako tvrdí, ministerstvo úplne alebo čiastočne zamietlo zmeny podrobností služieb, ktoré poskytovala. Za skúmané obdobie spoločnosť Simet predložila (čiastočné) zamietnutia týkajúce sa (22):
|
|
(66) |
Spoločnosť Simet sa domnieva, že tieto zamietnutia potvrdzujú jednostrannú povahu uloženia záväzkov služby vo verejnom záujme talianskymi orgánmi. Spoločnosť Simet ďalej tvrdí, že orgány neumožnili „optimalizáciu“ dopravných spojení prostredníctvom rozšírenia a diverzifikácie ponuky. Dopravné spojenia boli v podstate „zmrazené“, takže zostali zviazané s rozhodnutiami ministerstva, hoci oficiálne sa klasifikovali ako „obchodná činnosť“. |
|
(67) |
Spoločnosť Simet nesúhlasí s tvrdením v odôvodnení 16 rozhodnutia o začatí konania, že cestovné, ktoré navrhla spoločnosť, sa zohľadnilo v každoročných špecifikáciách koncesie. Cestovné na diaľkových trasách muselo byť pôvodne podobné ako cestovné v železničnej doprave druhej triedy. Toto tvrdenie sa podporuje oznámením ministerstva z 19. decembra 1988 (D.C. III Div 32 č. 3846), v ktorom sa uvádza: „keďže mnoho spoločností s koncesiami na služby verejnej autobusovej dopravy sa zasadzovalo o zvýšenie cestovného; keďže v poslednom čase neboli vydané nijaké všeobecné smernice o cestovnom, do prijatia nových smerníc […] môžu [regionálne úrady] priamo povoliť držiteľom koncesií zvýšiť cestovné za služby, ktoré poskytujú tak, aby zodpovedalo cenovej úrovni štátnej železničnej spoločnosti Ferrovie dello Stato (FS) pre železničnú dopravu druhej triedy plus ‚expresný‘ príplatok, ak sa služby poskytujú na diaľniciach [ako v predmetnom prípade]; …cestovné sa, samozrejme, nesmie zvýšiť v prípadoch, keď sa už používa uvedená úroveň cestovného.“ Tieto kroky podľa spoločnosti Simet preukazujú, že nebolo povolené stanoviť vyššie cestovné ako v železničnej doprave druhej triedy (teda najnižšie cestovné, ktoré účtuje spoločnosť Ferrovie dello Stato). Spoločnosti sa v dôsledku toho zabránilo získať vyššie príjmy zo svojej činnosti vzhľadom na záujem štátu primárne uspokojiť verejné potreby a účely. |
|
(68) |
V obežníku ministerstva č. A/7302 z 3. júla 1992 sa stanovuje, že v príslušnom roku sa cestovné pre autobusové linky, za ktoré zodpovedá štát, má zvýšiť o 6,1 %. Tento obežník, ktorým ministerstvo povolilo len také zvýšenie cestovného, ktoré by zodpovedalo hodnotám ISTAT, podľa spoločnosti Simet potvrdzuje, že spoločnosť nemohla z vlastnej iniciatívy účtovať cestovné, aké považovala za primerané. Spoločnosť Simet ďalej konštatuje, že v ministerskom obežníku č. 3/02 z 5. apríla 2002, v ktorom sa stanovuje spôsob prevodu cestovného z lír na eurá, sa (v bode 2) uvádza, že predmetné cestovné predstavuje „regulované cestovné a ceny“. |
|
(69) |
A napokon v koncesiách vydaných ministerstvom sa uvádza, že cestovné sa „stanovuje“(stabilita), teda jednoznačne pevne stanovené štátnou správou. Keďže nejde o jednoduché „povolenie“, ale o „koncesiu“, v príslušných špecifikáciách sa výslovne uvádza, že poskytovanie služieb sa „riadi stanovenými doložkami a doložkami, ktoré sa môžu následne stanoviť,“ a že „štátna správa môže koncesiu kedykoľvek zrušiť a prevádzkovateľ proti tomu nemôže nijako namietať“. V bode 6 všetkých špecifikácií koncesie sa jasne uvádza, že časové harmonogramy a cestovné musí schváliť ministerský provinčný úrad pre motorové vozidlá. Spoločnosť Simet tvrdí, že keďže pevne stanovené cestovné znemožňuje akúkoľvek pružnosť v poskytovaní služieb, ktoré môže ponúknuť používateľom, nemohla reagovať na požiadavky trhu ani na svoje potreby podľa vlastného uváženia. |
|
(70) |
Spoločnosť Simet tvrdí, že povinnosťou vyberať cestovné, ktoré jej bolo uložené, sa jej znemožnilo uplatňovať cenové politiky, ktoré by bežne uplatňoval podnik na modernom, voľnom a konkurenčnom trhu. Spoločnosť Simet na jednej strane zdôrazňuje, že úroveň cestovného, ktoré jej uložilo ministerstvo (zodpovedajúce cestovnému v železničnej doprave druhej triedy, ktoré vyberá spoločnosť Ferrovie dello Stato), bola taká nízka, že spoločnosť nedokázala pokryť náklady na poskytovanie služieb autobusovej dopravy. Na druhej strane tieto opatrenia umožnili štátu poskytovať neodôvodnenú podporu svojej železničnej spoločnosti Ferrovie dello Stato, pretože držiteľom koncesií v medziregionálnej autobusovej doprave, napríklad spoločnosti Simet, sa znemožnilo stanoviť nižšie cestovné ako to, ktoré účtuje železničná spoločnosť za cestovné lístky v druhej triede s prirážkou za expresný vlak. Spoločnosť Ferrovie dello Stato bola ďalej zvýhodnená tým, že spoločnosti Simet a ďalším spoločnostiam, ktoré poskytujú podobné služby, sa odmietlo poskytnutie dotácií. |
|
(71) |
Vzhľadom na tieto skutočnosti sa spoločnosť Simet domnieva, že koncesie vydané ministerstvom a následné rozhodnutia o zamietnutí žiadostí o zmeny trás sú dôkazom, že tieto koncesie spĺňajú kritériá zmluvy o poskytnutí služby v zmysle článku 14 nariadenia (EHS) č. 1191/69, pretože z nich vyplývajú záväzky týkajúce sa trás, zastávok, cestovného, bezplatného prevozu bežných listových zásielok pre poštovú službu a inej pošty za poplatok určený v ustanoveniach, ktoré sa týkajú tohto prevozu. |
|
(72) |
Dokonca aj za predpokladu, že nariadenie (EHS) č. 1191/69 neposkytuje držiteľom koncesií na medziregionálnu dopravu nijaké právo na náhradu, ako tvrdí ministerstvo, spoločnosť Simet trvá na tom, že by to znamenalo liberalizáciu služby, takže štátna správa by nemohla podniku uložiť nijaké záväzky, najmä pokiaľ ide o cestovné. Spoločnosť Simet sa preto domnieva, že ministerstvo konalo v rozpore so zákonom a že podľa vnútroštátnych právnych predpisov (t. j. článku 35 legislatívneho dekrétu č. 80/1998, ktorý uplatnila Štátna rada), má nárok na náhradu škôd. |
|
(73) |
Podľa spoločnosti Simet tu nejde o prípad, na ktorý sa vzťahuje nariadenie (EHS) č. 1191/69, ale o spor o náhradu škôd. Spoločnosť Simet konštatuje, že rozsudkom 1405/2010 sa uznal jej nárok podľa článku 35 legislatívneho dekrétu č. 80/1998 na náhradu škôd spôsobených nezákonnými rozhodnutiami ministerstva, ktoré odmietlo zrušiť záväzky služby vo verejnom záujme uložené spoločnosti Simet. Tieto rozhodnutia, ktoré boli v rozpore s právom na slobodu podnikania zakotveným v článku 41 talianskej ústavy, pretože spoločnosti spôsobili významnú stratu pri vykonávaní obchodnej činnosti, sa teda musia považovať za nezákonné, pričom spoločnosť má nárok na preplatenie vzniknutých strát. Štátna rad uznala, že ministerstvo spôsobilo spoločnosti Simet neodôvodnenú škodu tým, že jej uložilo záväzok služby vo verejnom záujme v rozpore s jej právom poskytovať dopravné služby slobodne a nezávisle. |
|
(74) |
Ak sa však vychádza z predpokladu, že nariadenie (EHS) č. 1191/69 v znení neskorších zmien umožňovalo štátnej správe uložiť záväzky služby vo verejnom záujme na účely uspokojenia potrieb regiónu, spoločnosť Simet sa domnieva, že ministerstvo bolo povinné vyplatiť náhradu za tieto záväzky. Podľa spoločnosti Simet nariadenie (EHS) č. 1191/69 umožňuje uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme „s cieľom uspokojenia dopravných potrieb regiónu“, a nie „v regióne“ (článok 1 ods. 2). |
6. PRIPOMIENKY TALIANSKA K PRIPOMIENKAM TRETÍCH STRÁN
|
(75) |
Talianske orgány vo svojich pripomienkach k pripomienkam tretích strán zopakovali svoju pozíciu, že neexistovali nijaké záväzky služby vo verejnom záujme v zmysle nariadenia (EHS) č. 1191/69 alebo nariadenia (ES) č. 1370/2007 a že sa nemala vyplatiť nijaká náhrada. |
|
(76) |
Na podporu svojej pozície talianske orgány bližšie vysvetlili systém, ktorým sa riadilo poskytovanie služieb pravidelnej osobnej autobusovej dopravy podľa zákona č. 1822/39 (23) (zákon platný v skúmanom období). Regulačný rámec pre služby pravidelnej dopravy, za ktoré zodpovedá štát (známe aj ako „bežné služby pravidelnej autobusovej dopravy“) sa podľa tohto zákona uplatňoval nasledovne:
|
|
(77) |
Ministerstvo teda vždy, keď podnik predložil žiadosť o zmenu existujúcej služby alebo o udelenie koncesie na nové služby, muselo pri svojom rozhodnutí vychádzať z tohto právneho rámca. |
|
(78) |
Pokiaľ ide o úplné alebo čiastočné zamietnutia zmien požadovaných spoločnosťou Simet v súvislosti s poskytovanými službami zo strany ministerstva, talianske orgány konštatovali, že tieto zamietnutia sa týkali výlučne systému riadeného zákonom č. 1822/39. Ministerstvo nemohlo súhlasiť s udelením nových koncesií na poskytovanie nových služieb ani s rozšírením rozsahu existujúcich koncesií (prijatím nových zastávok) v prípadoch, keby to zasahovalo do práv iných poskytovateľov služieb pravidelnej dopravy, ako je to vymedzené v zákone. Ministerstvo zároveň prijalo zmeny, ktoré neboli v rozpore so zásadami stanovenými v zákone č. 1822/39 (25). |
|
(79) |
Talianske orgány síce uznávajú, že spoločnosť Simet v mnohých prípadoch nedostala povolenie poskytovať nové služby alebo pridať ďalšie zastávky v rámci existujúcich služieb, ale tvrdia, že žiadosti a pripojené dokumenty spoločnosti Simet neobsahujú dôkazy o oficiálnych žiadostiach o zmenu podrobností poskytovaných služieb, ktoré boli uvedené v existujúcich špecifikáciách koncesie, ani následné zamietnutia. Ministerstvo v každom prípade nikdy nezamietlo žiadosť spoločnosti Simet o odstránenie zastávok v riedko obývaných oblastiach ani o zmenu časových harmonogramov. |
|
(80) |
Pokiaľ ide o doložky špecifikácií koncesií o doprave poštových zásielok, talianske orgány tvrdia, že spoločnosť Simet neposkytla nijaké dôkazy dokumentujúce služby, ktoré reálne poskytovala, ani príslušné čisté náklady. Talianske orgány ďalej konštatovali, že spoločnosť Simet nepredložila nijaký zdokumentovaný dôkaz o tom, že ministerstvo zamietlo jej žiadosti o zmenu cestovného. Spoločnosť Simet navyše nikdy nepožiadala o povolenie znížiť cestovné. |
|
(81) |
Čo sa týka oznámenia ministerstva dopravy z 19. decembra 1988 (D.C. III Div 32 č. 3846) a následného ministerského obežníka č. A/66 z 10. januára 1989 (vydaného ministerským provinčným úradom pre motorové vozidlá v Catanzare), podľa talianskych orgánov tieto dokumenty umožnili poskytovateľom pravidelnej dopravy zosúladiť cestovné s cestovným spoločnosti Ferrovie dello Stato. Toto opatrenie treba chápať ako súčasť všeobecnejšej vnútroštátnej dopravnej politiky a cenovej politiky. To isté platí o liste od provinčného úradu v Catanzare č. 7302 z 3. júla 1992 (na ktorý sa odvolávala aj spoločnosť Simet), ktorého cieľom bolo umožniť poskytovateľom služby pravidelnej autobusovej dopravy zvýšiť cestovné až o 6,1 % v súlade s infláciou, čím sa vykonal obežník č. 801/92 (26). V tomto liste sa tiež zdôrazňuje, že podniky môžu uplatňovať odlišný systém cestovného, ak v tejto súvislosti podajú osobitnú žiadosť. Talianske orgány konštatujú, že spoločnosť Simet takú žiadosť nikdy nepredložila. Ministerské oznámenie z roku 1988 ani list ministerstva z roku 1992 v nijakom prípade nepredstavovali zamietnutie akejkoľvek žiadosti spoločnosti Simet o ukončenie záväzku služby vo verejnom záujme v súvislosti s cestovným. |
|
(82) |
Talianske orgány nesúhlasia ani s tvrdením spoločnosti Simet, že bod 2 obežníka č. 3/02 z 5. apríla 2002 je dôkazom, že cestovné v rámci služieb pravidelnej dopravy stanovovalo ministerstvo. Tento obežník obsahoval len pokyny na prevod cestovného z lír na eurá. To, že cestovné v pravidelnej diaľkovej doprave sa uvádzalo ako „regulované“ cestovné, neznamená, že ho nestanovovali poskytovatelia. Skôr to znamená, že toto cestovné sa stanovilo vopred v záujme transparentnosti a informovanosti cestujúcich a následne ho schválili príslušné ministerské útvary. Keďže táto služba predstavuje službu pravidelnej všeobecnej dopravy, podrobnosti poskytovanej služby, ako sú trasy, autobusové zastávky, časové harmonogramy a cestovné, musia byť na rozdiel od príležitostných služieb vopred známe. Rovnaká zásada platí podľa talianskych orgánov pre regulované služby aj na úrovni Únie, na ktoré sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 (27), podľa ktorého je cestovné neoddeliteľnou súčasťou povolení pre služby pravidelnej dopravy (článok 6 ods. 2 tohto nariadenia). Vzhľadom na tieto požiadavky na predbežné plánovanie talianske orgány spochybnili aj výklad spoločnosti Simet, pokiaľ ide o bod 6 špecifikácií koncesie (28), pretože v žiadosti spoločnosti Simet aj v špecifikáciách koncesie ministerstva sa hovorilo o vopred stanovených časových harmonogramoch a cestovnom pre služby pravidelnej dopravy. |
|
(83) |
Pokiaľ ide o výšku požadovanej náhrady, spoločnosť Simet žiadala len „náhradu … do výšky dlžnej sumy“. Podľa talianskych orgánov sú výpočty nákladov, ktoré za príslušné obdobie uskutočnila spoločnosť Simet, všeobecné, pretože sa týkajú celej jej obchodnej činnosti. Sú aj objektívne chybné a nevychádzajú zo spoľahlivých údajov vzhľadom na neexistenciu oddelenia účtov počas väčšiny skúmaného obdobia. |
|
(84) |
Talianske orgány považujú za úplne nepodstatné, či v predmetnom prípade ide o priznanie náhrady za službu vo verejnom záujme (teda o priame uplatnenie nariadenia (EHS) č. 1191/69), alebo o priznanie náhrady škôd. Aj za predpokladu, že Štátna rada mala v úmysle uznať nárok spoločnosti Simet na náhradu škôd, čo podľa talianskych orgánov nie je logický ani zjavný záver vyplývajúci zo znenia rozsudku 1405/2010 (29), akékoľvek vzniknuté škody mohli vzniknúť len plnením záväzkov služby vo verejnom záujme. Talianske orgány trvajú na tom, že spoločnosti Simet nikdy neboli uložené takéto záväzky. |
|
(85) |
Talianske orgány napokon nesúhlasia s tým, že článok 41 talianskej ústavy vyžaduje náhradu škôd. Prepravu cestujúcich v pravidelnej medziregionálnej autobusovej doprave nemožno považovať za úplne liberalizovanú jednoduchým a priamym uplatnením článku 41 talianskej ústavy, pretože v prvom rade podlieha systému koncesií (regulovanému zákonom č. 1822/39 a prezidentským dekrétom č. 369/94) a následne systému povolení (regulovanému legislatívnym dekrétom č. 285/05). |
7. POSÚDENIE POMOCI
7.1. EXISTENCIA POMOCI
|
(86) |
Podľa článku 107 ods. 1 zmluvy „pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi“. |
|
(87) |
Na to, aby sa opatrenie pomoci mohlo považovať za štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1, musí spĺňať všetky tieto podmienky:
|
|
(88) |
Komisia preskúma, či boli v tomto prípade splnené všetky tieto podmienky. |
7.1.1. Štátne zdroje a ich pripísateľnosť
|
(89) |
Komisia konštatuje, že na základe rozsudkov Štátnej rady musí ministerstvo vyplatiť spoločnosti Simet náhradu za poskytovanie služieb medziregionálnej autobusovej dopravy od roku 1987 do roku 2003 na trasách, za ktoré zodpovedá štát. Zdroje, z ktorých by sa táto náhrada zaplatila, sú zdrojmi ministerstva, a teda predstavujú štátne zdroje. Rozhodnutie vyplatiť túto náhradu, ktoré prijal súd, možno pripísať štátu. |
7.1.2. Selektívna hospodárska výhoda
|
(90) |
Komisia predovšetkým konštatuje, že spoločnosť Simet vykonáva hospodársku činnosť, konkrétne prepravu cestujúcich za odmenu. Spoločnosť Simet sa preto musí považovať za „podnik“ v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
|
(91) |
Poskytnutie opatrenia by sa takisto malo považovať za selektívne, pretože zvýhodňuje len spoločnosť Simet. |
|
(92) |
Pokiaľ ide o poskytnutie hospodárskej výhody, z rozsudku vo veci Altmark vyplýva, že náhrada priznaná štátom alebo zo štátnych zdrojov podnikom v súvislosti so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré im boli uložené, neposkytuje predmetným podnikom takúto výhodu, takže nepredstavuje pomoc v zmysle článku 107 ods. 1, ak boli splnené tieto štyri podmienky (30):
|
|
(93) |
Pokiaľ ide o druhú podmienku, parametre, ktoré slúžia ako základ pre výpočet náhrady, musia byť stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom, aby sa zabezpečilo, že neposkytujú prijímajúcemu podniku hospodársku výhodu oproti jeho konkurentom. Nutnosť stanoviť parametre náhrady vopred však neznamená, že náhrada sa musí vypočítať podľa konkrétneho vzorca. Podstatné je to, aby bolo od začiatku jasné, ako sa bude výška náhrady stanovovať. |
|
(94) |
V tomto prípade spoločnosť Simet nepredložila nijaké dôkazy o tom, že parametre náhrady za poskytovanie predmetných služieb v skúmanom období boli stanovené vopred objektívnym a transparentným spôsobom. Naopak, v špecifikáciách koncesie, na základe ktorých chce spoločnosť Simet preukázať, že sa jej uložil záväzok služby vo verejnom záujme, sa uvádza, že poskytovanie služieb nedáva spoločnosti nijaké právo na dotácie ani náhradu akéhokoľvek druhu a že spoločnosť bude službu poskytovať v plnej miere na vlastné riziko. Práve z tohto dôvodu Štátna rada vo svojom rozsudku 1405/2010 nariadila, aby sa náhrada vypočítala na základe spoľahlivých údajov z účtovníctva spoločnosti. Pri neexistencii vopred stanovených parametrov náhrady sú všetky takéto výpočty nevyhnutne založené výlučne na ex post odhadoch čistých nákladov na poskytovanie predmetných služieb pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy. Platí to pre výpočty v pôvodnej správe aj vo väčšinovej správe. V tomto prípade teda nebola splnená druhá podmienka rozsudku vo veci Altmark. |
|
(95) |
Na to, aby bolo možné vylúčiť prítomnosť hospodárskej výhody v prípade priznania náhrady podnikom v súvislosti so záväzkami služby vo verejnom záujme, ktoré sa im uložili, rozsudok vo veci Altmark vyžaduje, aby boli splnené všetky štyri podmienky. Komisia teda nemá dôvod skúmať, či boli v tomto prípade splnené ostatné tri podmienky. Vyplatenie náhrady spoločnosti Simet za poskytovanie služieb medziregionálnej autobusovej dopravy v období 1987 – 2003 teda predstavuje poskytnutie selektívnej hospodárskej výhody tomuto podniku. |
7.1.3. Narušenie hospodárskej súťaže a vplyv na obchod medzi členskými štátmi
|
(96) |
Pokiaľ ide o tieto dve kritériá, je potrebné overiť, či je pravdepodobné, že notifikované opatrenie naruší hospodársku súťaž v takej miere, že to ovplyvní obchod medzi členskými štátmi. |
|
(97) |
Ako sa uvádza v rozsudku vo veci Altmark (31), od roku 1995 viacero členských štátov otvorilo niektoré trhy v oblasti dopravy konkurencii podnikov so sídlom v iných členských štátoch. Niekoľko podnikov tak už ponúka svoje služby mestskej, prímestskej alebo regionálnej dopravy v iných členských štátoch, ako je štát ich pôvodu. Tento trend je ešte výraznejší v prípade služieb pravidelnej medziregionálnej dopravy, ktoré poskytuje aj spoločnosť Simet. Akákoľvek náhrada priznaná spoločnosti Simet by sa preto mala považovať za opatrenie, ktoré môže narúšať hospodársku súťaž v oblasti medziregionálnej autobusovej dopravy a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi do tej miery, v akej negatívne ovplyvňuje schopnosť dopravných podnikov so sídlom v iných členských štátoch ponúkať služby v Taliansku a v akej posilňuje postavenie spoločnosti Simet na trhu. |
|
(98) |
Komisia takisto konštatuje, že spoločnosť Simet pôsobí aj na iných trhoch, napríklad na trhu so službami medzinárodnej dopravy, cestovného ruchu a prenájmu autobusov, takže na týchto trhoch v rámci Únie jednoznačne konkuruje iným spoločnostiam. Každá náhrada priznaná spoločnosti Simet by nevyhnutne narušila aj hospodársku súťaž a ovplyvnila obchod medzi členskými štátmi na týchto trhoch. |
|
(99) |
Komisia sa preto domnieva, že notifikované opatrenie môže narúšať hospodársku súťaž a ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. |
7.1.4. Záver
|
(100) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy. |
7.2. VÝNIMKA Z POVINNOSTI NOTIFIKÁCIE PODĽA NARIADENIA (EHS) Č. 1191/69
|
(101) |
Podľa odôvodnenia Štátnej rady spoločnosť Simet získala právo na náhradu za poskytovanie predmetných dopravných služieb v časovom bode, keď tieto služby poskytovala. Na to, aby toto odôvodnenie platilo, by sa platby náhrady museli vyňať z povinného postupu notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. V opačnom prípade by opomenutie notifikácie tejto náhrady znamenalo, že náhrada je nezákonná, pretože by bola v rozpore s ustanoveniami zmluvy o štátnej pomoci. |
|
(102) |
Podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69 je totiž náhrada vyplatená v súlade s týmto nariadením vyňatá z predbežného informačného postupu stanoveného v článku 108 ods. 3 zmluvy, a teda sa na ňu nevzťahuje povinnosť predbežnej notifikácie. Z rozsudku vo veci Combus vyplýva, že pojem „náhrada za službu vo verejnom záujme“ v zmysle tohto ustanovenia sa musí vykladať veľmi reštriktívne (32). Výnimka z notifikácie podľa článku 17 ods. 2 sa týka len náhrady za záväzky služby vo verejnom záujme, ktoré sa jednostranne uložili podniku podľa článku 2 tohto nariadenia a ktoré sa vypočítajú použitím metódy opísanej v článkoch 10 až 13 tohto nariadenia (spoločný postup pri náhrade), a nie zmlúv o službách vo verejnom záujme definovaných v článku 14. Náhrada vyplatená na základe zmluvy o službe vo verejnom záujme definovanej v článku 14 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktorá predstavuje štátnu pomoc, sa musí vopred notifikovať Komisii. Ak sa to nestane, táto náhrada sa bude považovať za nezákonne poskytnutú pomoc. |
|
(103) |
Odpoveď na otázku, či článok 17 ods. 2 v tomto prípade skutočne oslobodil talianske orgány od povinnosti predbežnej notifikácie, teda závisí po prvé od toho, či talianske orgány skutočne jednostranne uložili spoločnosti Simet záväzok služby vo verejnom záujme, a po druhé od toho, či náhrada vyplatená v súvislosti s týmto záväzkom je v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69. Komisia postupne preskúma obe otázky. |
7.2.1. Uložili talianske orgány spoločnosti Simet jednostranne záväzok služby vo verejnom záujme?
|
(104) |
Podľa spoločnosti Simet (33) možno jednostranné uloženie záväzku služby vo verejnom záujme vyvodiť z podrobností služieb, ktoré mala poskytovať, uvedených v špecifikáciách koncesie vydaných pre každú jednotlivú trasu pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy, z pevného stanovenia cestovného ministerstvom a z toho, že ministerstvo odmietlo prijať zmeny existujúcich služieb alebo udeliť koncesie pre nové služby. |
|
(105) |
Komisia sa však na základe informácií, ktoré dostala, domnieva, že spoločnosť Simet presvedčivo nepreukázala, že talianske orgány jej jednostranne uložili záväzok služby vo verejnom záujme. |
|
(106) |
Po prvé iniciatíva spoločnosti Simet v súvislosti so žiadosťami o obnovu špecifikácií koncesie za všetkých šestnásť rokoch počas skúmaného obdobia je nezlučiteľná s jednostranným uložením záväzku služby vo verejnom záujme. Účelom týchto špecifikácií bolo udeliť spoločnosti Simet výlučné právo na poskytovanie príslušných služieb počas skúmaného obdobia. Spoločnosť Simet opakovane žiadala o predĺženie týchto práv napriek tomu, že v každej z týchto špecifikácií sa stanovovalo, že na poskytovanie služby sa nevzťahuje náhrada a že spoločnosť poskytuje službu v plnej miere na vlastné riziko. |
|
(107) |
Po druhé stanovenie cestovného, trás a frekvencie a načasovania služieb v týchto špecifikáciách nevyhnutne neznamená, že spoločnosti Simet sa na základe koncesií jednostranne uložili záväzky služby vo verejnom záujme. Vzhľadom na to, že poskytované služby sa týkali pravidelnej dopravy, bolo, naopak, nevyhnutné, aby sa v špecifikáciách koncesií, na základe ktorých získala spoločnosť Simet výlučné právo poskytovať tieto služby, vopred stanovili podrobnosti poskytovaných služieb. Nepredložili sa nijaké dôkazy o oficiálnych žiadostiach o zmenu týchto podrobností ani o následných zamietnutiach ministerstva. Spoločnosť Simet nepredložila ani dôkazy o tom, že talianske orgány jednostranne uložili tieto podrobnosti spoločnosti Simet, teda že ich nenavrhol samotný poskytovateľ výmenou za výlučné právo na poskytovanie služieb s následným schválením ministerstvom. |
|
(108) |
Po tretie pokiaľ ide o údajný záväzok týkajúci sa dopravy poštových zásielok, spoločnosť Simet nepredložila nijaké dokumenty, v ktorých by sa stanovovali reálne poskytnuté služby a príslušné čisté náklady. Spoločnosť Simet nepredložila ani dôkazy o tom, že niekedy spochybnila doložky špecifikácií koncesie v súvislosti s prepravou poštových zásielok. Mohlo by to znamenať buď to, že poskytovanie týchto služieb nebolo v rozpore s obchodnými záujmami spoločnosti, alebo to, že poskytovanie týchto služieb považovala za spravodlivú odmenu za výlučné právo na poskytovanie služieb medziregionálnej dopravy. |
|
(109) |
Po štvrté čo sa týka cestovného, ktoré mohla spoločnosť Simet účtovať cestujúcim za poskytované služby, talianske orgány síce uznávajú, že do roku 2001 skutočne platili vnútroštátne ustanovenia, ktoré stanovovali všeobecné zásady tvorby cien v oblasti autobusovej dopravy v rámci všeobecnejšej vnútroštátnej dopravnej politiky a cenovej politiky (34), ale poskytovatelia mohli predložiť osobitnú žiadosť o stanovenie iného cestovného. To je jasne vysvetlené v ministerskom liste, na ktorý sa spoločnosť Simet odvoláva (35). Komisia však konštatuje, že spoločnosť Simet neposkytla nijaké dôkazy o tom, že by talianskym orgánom niekedy predložila takúto žiadosť, ani o tom, že by ministerstvo niekedy v období 1987 – 2003 zamietlo akúkoľvek žiadosť o zmenu cestovného. |
|
(110) |
Skutočnosť, že cestovné v pravidelnej diaľkovej doprave „schvaľoval“ ministerský provinčný úrad pre motorové vozidlá (36), a odkaz na „regulované“ cestovné v obežníku č. 3/02 z 5. apríla 2002 (37) v rozpore s tvrdením spoločnosti Simet neznamenajú, že toto cestovné pôvodne nestanovili poskytovatelia. Tieto pojmy skôr znamenajú len to, že cestovné sa stanovilo vopred v záujme transparentnosti a informovanosti cestujúcich a následne ho schválili príslušné ministerské útvary. |
|
(111) |
Tieto opatrenia v nijakom prípade nepredstavujú „tarifný záväzok“ v zmysle článku 2 ods. 5 nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktorý by podliehal spoločnému postupu pri náhrade. Tento postup je obmedzený na „akýkoľvek záväzok, uložený dopravným podnikom, uplatňovať najmä pre určité kategórie pasažierov, pre určité kategórie tovaru alebo po určitých trasách, sadzby stanovené alebo schválené štátnym orgánom, ktoré sú v protiklade s obchodnými záujmami podniku a ktoré vyplývajú z uloženia zvláštnych tarifných ustanovení alebo z odmietnutia ich úpravy“. Definícia tarifných záväzkov „sa [nevzťahuje] na záväzky vyplývajúce zo všeobecných opatrení cenovej politiky, týkajúce sa hospodárstva ako celku alebo opatrení, ktoré sa urobili so zreteľom na organizáciu dopravného trhu alebo jeho časti“. |
|
(112) |
A napokon čo sa týka zamietnutí žiadostí predložených spoločnosťou Simet zo strany ministerstva, Komisia konštatuje, že išlo o žiadosti o rozšírenie, ktoré sa netýkali zmien v spôsobe poskytovania existujúcich služieb. Rozšírenie služieb nebolo vždy možné vzhľadom na to, akým spôsobom zákon č. 1822/39 reguluje poskytovanie služieb pravidelnej osobnej dopravy. Koncesie na poskytovanie nových služieb alebo na rozšírenie rozsahu existujúcich služieb sa mohli udeľovať len v takom rozsahu, aby nenarúšali práva ostatných poskytovateľov služieb pravidelnej dopravy. Zamietnutia žiadostí o vytvorenie nových služieb alebo o rozšírenie existujúcich služieb boli preto dôsledkom vyvažovania záujmov rôznych hospodárskych subjektov, a nie uloženia záväzkov služby vo verejnom záujme, ako tvrdí spoločnosť Simet. |
|
(113) |
Spoločnosť Simet teda nepreukázala, že talianske orgány jej jednostranne uložili záväzok služby vo verejnom záujme. |
7.2.2. Je náhrada vyplatená v súvislosti s týmto záväzkom v súlade s nariadením (EHS) č. 1191/69?
|
(114) |
V každom prípade platí, že aj keby sa preukázalo, že v nejakej forme došlo k jednostrannému uloženiu záväzkov služby vo verejnom záujme, na to, aby sa náhrada za tieto služby mohla vyňať z predbežnej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 tohto nariadenia, stále by musela byť v súlade so spoločným postupom pri náhrade (oddiel IV) podľa nariadenia (EHS) č. 1191/69. Komisia sa domnieva, že to tak v tomto prípade nie je. |
|
(115) |
Po prvé Komisia konštatuje, že v článku 10 nariadenia (EHS) č. 1191/69 sa okrem iného uvádza, že výška náhrady sa v prípade záväzku prevádzkovať alebo dopravovať musí rovnať rozdielu medzi znížením finančného bremena a znížením príjmov podniku, ak sa zruší celá alebo relevantná časť daného záväzku v uvažovanom období. Komisia ďalej konštatuje, že podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci Antrop požiadavka stanovená v tomto ustanovení nie je splnená, ak „nie je možné stanoviť na základe istých údajov [z účtovníctva spoločnosti] rozdiel medzi nákladmi pripísateľnými časti [jej] činnosti v oblastiach, ktoré sú predmetom [jej] koncesie, a príslušným príjmom, a v dôsledku toho nie je možné vypočítať dodatočné náklady vyplývajúce z vykonania záväzkov služieb vo verejnom záujme [týmto podnikom]“ (38). |
|
(116) |
V nariadení (EHS) č. 1191/69 sa navyše v článku 1 ods. 5 písm. a) od 1. júla 1992 vyžaduje, aby dopravné podniky, ktoré nevykonávajú len služby podliehajúce ustanoveniam o záväzkoch služby vo verejnom záujme, ale zaoberajú sa aj inými činnosťami, vykonávali služby vo verejnom záujme v rámci samostatných divízií, ktoré musia spĺňať tieto podmienky: i) prevádzkové účty zodpovedajúce každej z týchto činností sú oddelené a pomer aktív patriacich ku každej činnosti sa určí v súlade s platnými pravidlami účtovníctva a ii) výdavky sa vyrovnajú z prevádzkových príjmov a platieb od štátnych orgánov bez akejkoľvek možnosti presunu z druhej oblasti činnosti podniku alebo do nej. |
|
(117) |
Spoločnosť Simet v tomto prípade nevykonala riadne oddelenie účtov pre rôzne služby, ktoré poskytovala do roku 2002. Spoľahlivosť nákladových účtov z hľadiska oddelenia účtov v rokoch 2002 a 2003 možno spochybniť, pretože neexistujú nijaké dôkazy o tom, že riadiace orgány spoločnosti využívali tieto nákladové účty na kontrolu jej činnosti. Článok 10 teda nebol splnený. |
|
(118) |
Po druhé spoločnosť Simet nepreukázala, že „hospodárske nevýhody [sa určili] berúc do úvahy dôsledky záväzku na činnosť celého podniku“ (článok 5 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 1191/69), a nebola splnená ani požiadavka na pevné stanovenie výšky náhrady vopred (článok 13 nariadenia), ako sa vysvetľuje v oddiele 7.1.2. |
|
(119) |
A napokon obdobie náhrady uvedené v notifikovanom opatrení sa týka rokov 1987 až 2003. Spoločný postup pre náhradu však platil pre služby medziregionálnej autobusovej dopravy len do júla 1992 a potom ho nariadenie Rady (EHS) č. 1893/91 obmedzilo na „mestskú, prímestskú a regionálnu osobnú dopravu“ (39). Definíciu „regionálnej dopravy“ uvedenú v nariadení (EHS) č. 1191/69 („dopravné služby vykonávané s cieľom uspokojenia dopravných potrieb regiónu“) nemožno rozšíriť tak, aby sa týkala všetkých dopravných služieb, ktoré uspokojujú potreby obyvateľov daného regiónu, teda aj medziregionálnych trás. Pri takom širokom výklade by totiž nariadenie bolo do veľkej miery neúčinné, pretože členské štáty by v každom prípade mohli vylúčiť z rámca jeho pôsobnosti podniky, ktorých činnosť je obmedzená výlučne „na prevádzku mestskej, prímestskej alebo regionálnej dopravy“ (40). |
|
(120) |
Komisia preto dospela k záveru, že notifikované opatrenie nie je v súlade so spoločným postupom pri náhrade stanoveným v nariadení (EHS) č. 1191/69. |
7.2.3. Záver v súvislosti s vyňatím z notifikácie
|
(121) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že náhrada, ktorá podľa Štátnej rady náleží spoločnosti Simet za poskytovanie služieb medziregionálnej autobusovej dopravy v období 1987 – 2003, nebola vyňatá z povinnej predbežnej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69. |
7.3. ZLUČITEĽNOSŤ POMOCI
|
(122) |
Keďže sa nepreukázalo, že platby náhrady sú vyňaté z predbežnej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69, bude nutné preskúmať zlučiteľnosť týchto platieb s vnútorným trhom, pretože predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, ako sa vysvetľuje v oddiele 7.1. |
|
(123) |
Komisia sa domnieva, že posúdenie zlučiteľnosti notifikovaného opatrenia by sa malo vykonať v súlade s nariadením (ES) č. 1370/2007, ktoré nadobudlo účinnosť 3. decembra 2009 a ktorým sa zrušilo nariadenie (EHS) č. 1191/69, pretože tento právny predpis platí v čase prijímania tohto rozhodnutia (41). Komisia v tejto súvislosti konštatuje, že náhrada priznaná Štátnou radou spoločnosti Simet zatiaľ nebola vyplatená, takže dátum, keď by sa prejavili účinky plánovanej pomoci, zodpovedá dátumu, keď Komisia prijme rozhodnutie o zlučiteľnosti pomoci s vnútorným trhom (42). Navyše je sporné, či sa nárok na túto náhradu spoločnosti Simet neodvolateľne priznal už pred rozsudkom Rady štátu 1405/2010 z 9. marca 2010, ktorý účinne ukladá Talianskej republike povinnosť zaplatiť tomuto podniku. Ako sa vysvetľuje v odseku 94, v špecifikáciách koncesie, na základe ktorých chce spoločnosť Simet preukázať, že sa jej uložil záväzok služby vo verejnom záujme, sa uvádza, že poskytovanie služieb nedáva spoločnosti nijaké právo na dotácie ani náhradu akéhokoľvek druhu a že spoločnosť bude tieto služby poskytovať v plnej miere na vlastné riziko. Napokon treba zdôrazniť, že Štátna rada zatiaľ nerozhodla o výške náhrady, ktorá sa má zaplatiť spoločnosti Simet. |
|
(124) |
Nariadenie (ES) č. 1370/2007 sa týka zadávania zmlúv o službách vo verejnom záujme, ktoré sú definované v jeho článku 2 bode i), v oblasti služieb vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave. Podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia „úhrada za poskytované služby vo verejnom záujme v osobnej doprave … vyplatená v súlade s týmto nariadením je zlučiteľná s [vnútorným] trhom. Táto úhrada je oslobodená od povinnosti predbežného oznámenia stanovenej v článku [108 ods. 3] zmluvy.“ |
|
(125) |
Z dôvodov uvedených ďalej sa Komisia domnieva, že notifikovaná náhrada nie je v súlade s podmienkami nariadenia (ES) č. 1370/2007, takže ju nemožno považovať za zlučiteľnú s vnútorným trhom podľa článku 9 ods. 1 tohto nariadenia. |
|
(126) |
Komisia konkrétne konštatuje, že aj keby špecifikácie koncesie spĺňali požiadavky článku 2 bodu i) nariadenia (ES) č. 1370/07, pokiaľ ide o definíciu zmluvy o službe vo verejnom záujme, neboli splnené všetky ustanovenia článku 4 tohto nariadenia, ktoré stanovuje povinný obsah zmlúv o službe vo verejnom záujme a všeobecné pravidlá. V článku 4 ods. 1 písm. b) sa napríklad vyžaduje, aby sa parametre, na základe ktorých sa vypočítava náhrada, stanovili vopred objektívnym a transparentným spôsobom tak, aby nedošlo k nadmernej náhrade, kým v článkue 4 ods. 1 písm. c) a článku 4 ods. 2 sa vymedzuje spôsob stanovenia nákladov a príjmov. Ako Komisia vysvetlila v oddiele 7.1.2 v súvislosti s posúdením druhého kritéria podľa rozsudku vo veci Altmark, v špecifikáciách koncesie sa pri udelení koncesie stanovilo, že poskytovanie služieb nedáva spoločnosti Simet nijaké právo na dotáciu ani náhradu akéhokoľvek druhu a že spoločnosť poskytuje službu v plnej miere na vlastné riziko. Toto vylúčenie náhrady nevyhnutne znamená, že parametre náhrady sa nestanovili vopred, takže nebol splnený článok 4 nariadenia. |
|
(127) |
V článku 6 ods. 1 sa ďalej uvádza, že v prípade priamo zadaných zmlúv o službách vo verejnom záujme musí byť náhrada v súlade s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1370/2007 a s ustanoveniami uvedenými v prílohe, čím sa zaistí, aby náhrada nesiahala za rámec toho, čo je nevyhnutné na plnenie záväzku služby vo verejnom záujme. Príloha okrem iného vyžaduje oddelenie účtov (bod 5) a stanovuje, ako sa určuje maximálna výška náhrady. |
|
(128) |
Ako sa uvádza v odseku 115, počas väčšiny obdobia, ktorého sa týka notifikované opatrenie (medzi rokmi 1987 a 2001), spoločnosť Simet nepoužívala riadne oddelené účty. Spochybniť možno aj spoľahlivosť nákladových účtov z rokov 2002 a 2003. Bez ohľadu na to, aká náhrada sa napokon prizná, preto nemožno preukázať, že táto náhrada nepresiahne sumu zodpovedajúcu čistým finančným dôsledkom, ktoré sú ekvivalentné celkovým dôsledkom, či už pozitívnym, alebo negatívnym, plnenia záväzku služby vo verejnom záujme na náklady a príjmy poskytovateľa služby vo verejnom záujme (bod 2 prílohy). |
|
(129) |
Vzhľadom na to, že parametre náhrady sa nestanovili vopred, sa navyše akékoľvek stanovenie nákladov musí nevyhnutne vykonať ex post na základe arbitrárnych predpokladov, čo je prípad pôvodnej správy aj väčšinovej správy. Komisia však nemôže prijať predpoklady uvedené vo väčšinovej správe, že jednotlivé služby, ktoré spoločnosť poskytuje, by mali v danom roku nevyhnutne predstavovať rovnaký podiel na príjmoch a nákladoch. Keďže výpočet ex post bude nevyhnutne viesť k úplnej náhrade nákladov vzniknutých pri poskytovaní služby, Komisia sa domnieva, že miera kapitálovej návratnosti, ktorá je vyššia ako príslušná swapová sadzba plus 100 bázických bodov použitá v pôvodnej aj vo väčšinovej správe, by sa za normálnych okolností nepovažovala za vhodnú referenčnú hodnotu na výpočet primeraného zisku. |
|
(130) |
Komisia sa preto domnieva, že náhrada nariadená Štátnou radou, ktorá sa nestanovuje v špecifikáciách koncesie, by bola vyplatená v rozpore s ustanoveniami nariadenia (ES) č. 1370/2007, a notifikované opatrenie teda nie je zlučiteľné s vnútorným trhom. |
|
(131) |
A napokon pokiaľ ide o tvrdenie spoločnosti Simet, že rozsudok Štátnej rady 1405/2010 sa netýka priznania náhrady za službu vo verejnom záujme na základe príslušného nariadenia Rady, ale predstavuje priznanie náhrady škôd súvisiacich s porušením nariadenia (EHS) č. 1191/69, ktoré vzniklo údajným jednostranným uložením záväzkov služby vo verejnom záujme podľa článku 1 ods. 3 a 5 tohto nariadenia, Komisia konštatuje, že hoci sa vo vykonávacej časti rozsudku 1405/2010 nevyskytuje nijaký odkaz na nariadenie (EHS) č. 1191/69, tento rozsudok priznáva spoločnosti Simet právo na získanie súm ako náhrady podľa článkov 6, 10 a 11 nariadenia (EHS) č. 1191/69. Túto náhradu musí stanoviť štátna správa na základe spoľahlivých údajov (43). Štátna rada navyše v rozsudku 1405/2010 sama zamietla žiadosť spoločnosti Simet o náhradu škôd, ktorú chápala ako náhradu pokrývajúcu reziduálne straty, ktorých sa netýkala priznaná náhrada, ako aj jej žiadosť o náhradu za neodôvodnené obohatenie, a to preto, lebo prijala hlavnú žiadosť o náhradu na základe nariadenia (EHS) č. 1191/69 (44). Štátna rada preto v bode 3.3 rozsudku uvádza: „V súčasnosti nemožno prijať nijaké žiadosti o náhradu škôd, ktoré predložil odvolateľ, pretože to, či existujú reziduálne škody, ktoré nie sú zahrnuté v posudzovanej sume a ktoré musí vypočítať a preukázať dotknutá spoločnosť, bude známe až vtedy, keď štátna správa stanoví príslušnú sumu.“ |
|
(132) |
Komisia sa v každom prípade domnieva, že priznanie náhrady škôd v prospech spoločnosti Simet za údajné nezákonné uloženie záväzkov služby vo verejnom záujme talianskymi orgánmi, ktorá sa vypočítala na základe spoločného postupu pri náhrade stanoveného v nariadení (EHS) č. 1191/69, by bolo v rozpore s článkami 107 a 108 zmluvy. Je to preto, lebo priznanie tejto náhrady by pre spoločnosť Simet malo rovnaký výsledok ako priznanie náhrady za službu vo verejnom záujme za skúmané obdobie, a to napriek tomu, že špecifikácie koncesie, ktorými sa riadia predmetné služby, neboli vyňaté z predbežnej notifikácie ani nespĺňali podstatné požiadavky nariadenia (EHS) č. 1191/69 alebo nariadenia (ES) č. 1370/2007, ako sa už preukázalo. Priznanie tejto náhrady by teda v podstate umožnilo obísť pravidlá štátnej pomoci a podmienky stanovené zákonodarcom Únie, na základe ktorých príslušné orgány, ktoré ukladajú alebo zadávajú záväzky služby vo verejnom záujme, nahrádzajú poskytovateľom služby vo verejnom záujme náklady, ktoré im vznikli pri plnení záväzkov služby vo verejnom záujme. A napokon, ako sa už uviedlo, špecifikácie koncesie, podľa ktorých spoločnosť Simet poskytovala dopravné služby, neumožňovali vyplatenie nijakej finančnej náhrady. Spoločnosť Simet súhlasila s poskytovaním služieb za podmienok stanovených v týchto koncesiách na vlastné riziko. |
|
(133) |
Komisia preto nemôže prijať tvrdenie spoločnosti Simet, že rozsudok Štátnej rady 1405/2010 predstavuje priznanie náhrady škôd súvisiacich s porušením nariadenia (EHS) č. 1191/69, a nie priznanie náhrady za službu vo verejnom záujme. |
8. ZÁVER
|
(134) |
Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že notifikované opatrenie predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 zmluvy, ktorá nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, |
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Vyplatenie náhrady spoločnosti Simet, ktoré notifikovali talianske orgány, predstavuje štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie. Pomoc nebola vyňatá z predbežnej notifikácie podľa článku 17 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69.
Pomoc nie je zlučiteľná s vnútorným trhom, pretože neboli splnené podmienky nariadenia (ES) č. 1370/2007. Talianske orgány teda nemôžu túto pomoc vykonať.
Článok 2
Toto rozhodnutie je určené Talianskej republike.
V Bruseli 2. októbra 2013
Za Komisiu
Joaquín ALMUNIA
podpredseda
(1) Ú. v. EÚ C 216, 21.7.2012, s. 45.
(2) Zákon z 28. septembra 1939 – Pravidlá týkajúce sa služieb autobusovej prepravy cestujúcich, batožiny a poľnohospodárskych balíkov na základe koncesie udelenej súkromnému sektoru (pravidlá nahradil legislatívny dekrét č. 285/2005).
(3) Pozri http://ngs.Simetspa.it/portale/azienda/
(4) List spoločnosti Simet z 22. októbra 1999, referenčné číslo 175/99.
(5) Prezidentský dekrét z 22. apríla 1994 – Predpisy týkajúce sa zjednodušenia postupu udeľovania koncesií na prevádzku bežných autobusových liniek, za ktoré zodpovedá štát.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1370/2007 z 23. októbra 2007 o službách vo verejnom záujme v železničnej a cestnej osobnej doprave, ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 a (EHS) č. 1107/70 (Ú. v. EÚ L 315, 3.12.2007, s. 1).
(7) Nariadenie Rady (EHS) č. 1191/69 z 26. júna 1969 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 156, 28.6.1969, s. 1).
(8) Ročná náhrada za každý skúmaný rok bola súčtom deficitu, ktorý vznikol v dôsledku prevádzkových strát, peňažných poplatkov a kapitálovej návratnosti. Výpočet vychádzal z niekoľkých teoretických predpokladov vrátane predpokladov o prevádzkových nákladoch v súvislosti so službami pravidelnej medziregionálnej autobusovej dopravy pred rokom 2000, pretože v tomto období neexistovali oddelené účty. Požadovaná kapitálová návratnosť investície do služieb pravidelnej autobusovej dopravy za obdobie rokov 1987 až 2003 sa odhadla na 20 % až 36 %. Keďže v týchto rokoch sa vypočítaná ročná náhrada nevyplatila, konzultant vypočítal jej čistú aktuálnu hodnotu. Ďalšie podrobnosti o metodike použitej pri tomto pôvodnom výpočte sa nachádzajú v rozhodnutí o začatí konania.
(9) Podľa článku 9 legislatívneho dekrétu č. 285/2005, ktorým sa zrušil zákon č. 1822/39, možno koncesie na pravidelné služby, na ktoré sa vzťahuje zákon č. 1822/1939, predĺžiť do konca roka 2013.
(10) Zjavne v dôsledku zmien štvrtej smernice Rady 78/660/EHS z 25. júla 1978 o ročnej účtovnej závierke niektorých typov spoločností, vychádzajúcej z článku 54 ods. 3 písm. g) zmluvy (Ú. v. ES L 222, 14.8.1978, s. 11).
(11) Pozri predchádzajúcu poznámku pod čiarou.
(12) Tento údaj sa použil z databázy, ktorú zostavil profesor A. Damodaran. Pozri www.damodaran.com
(13) Miera volatility alebo systémového rizika cenného papiera alebo portfólia v porovnaní s celkovým trhom.
(14) Beta bez dlhu = hodnota beta spoločnosti bez akéhokoľvek dlhu.
(15) Tento údaj sa použil z databázy, ktorú zostavil profesor A. Damodaran. Pozri www.damodaran.com, položka „auto and trucks“ (automobily a nákladné vozidlá).
(16) Vec C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, Zb. 2003, s. I-7747.
(17) Pozri článok 1 ods. 5 nariadenia Rady (EHS) č. 1191/69 zmeneného nariadením Rady (EHS) č. 1893/91 z 20. júna 1991, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1191/69 o postupe členských štátov, ktorý sa týka záväzkov obsiahnutých v koncepcii služieb vo verejnom záujme v oblasti železničnej, cestnej a vnútrozemskej vodnej dopravy (Ú. v. ES L 169, 29.6.1991, s. 1).
(18) Do roku 2000 sa nepoužívalo nijaké oddelenie účtov.
(19) Dátum nadobudnutia účinnosti nariadenia (EHS) č. 1893/91.
(20) List spoločnosti Simet z 22. októbra 1999, referenčné číslo 175/99.
(21) Do konca roku 2000 neexistovali nijaké oddelené účty.
(22) Komisia neanalyzovala ostatné dokumenty, pretože sa netýkajú obdobia, na ktoré sa vzťahujú rozhodnutia Štátnej rady.
(23) Medzitým sa zrušil a bol nahradený legislatívnym dekrétom č. 285/2005.
(24) Článok 2 ods. 2 písm. e) prezidentského dekrétu č. 369 z 22. apríla 1994.
(25) Ministerstvo napríklad v roku 1992 súhlasilo s posunutím autobusových zastávok na trase Rossano – Neapol z bezpečnostných dôvodov. V roku 2000 ministerstvo z dôvodu nákladovej efektívnosti schválilo pridanie autobusových zastávok a zmeny trasy tak, aby sa obsluhovali nové lokality na trasách Cosenza – Florencia a Cosenza – Pisa. Talianske orgány navyše konštatovali, že dokumentácia, ktorú predložila spoločnosť Simet, preukazuje, že ministerstvo v roku 1992 na žiadosť tejto spoločnosti schválilo zvýšenie cestovného na trase Rossano – Neapol.
(26) Stanovil sa tým strop zvyšovania cestovného za bežné služby pravidelnej autobusovej dopravy zodpovedajúci miere inflácie.
(27) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 561/2006 (Ú. v. EÚ L 300, 14.11.2009, s. 88).
(28) V bode 6 všetkých špecifikácií koncesie sa jasne uvádza, že časové harmonogramy a cestovné schvaľuje ministerský provinčný úrad pre motorové vozidlá.
(29) Rozsudok 1405/2010 sa týka práva na vyplatené sumy v podobe náhrady podľa článkov 6, 10 a 11 nariadenia (EHS) č. 1191/69, pričom túto náhradu musí stanoviť štátna správa na základe spoľahlivých údajov (s. 21, bod 3.3 rozsudku). Štátna rada ďalej v bode 3.3 uvádza, že škody neposudzovala, pretože: „ V súčasnosti nemožno prijať nijaké žiadosti o náhradu škôd, ktoré predložil odvolateľ, pretože to, či existujú reziduálne škody, ktoré nie sú zahrnuté v posudzovanej sume a ktoré musí vypočítať a preukázať dotknutá spoločnosť, bude známe až vtedy, keď štátna správa stanoví príslušnú sumu. “
(30) Vec C-280/00, Altmark Trans a Regierungspräsidium Magdeburg, Zb. 2003, s. I-7747, body 87 a 88.
(31) Bod 79.
(32) Vec T-157/01, Danske Busvognmænd, Zb. 2004, s. II-917, body 77 až 79.
(33) Pozri oddiel 5.
(34) Do konca roka 1991 na základe obežníka č. 13/74 z 30. apríla 1974 platilo, že cestovné v pravidelnej medziregionálnej autobusovej doprave muselo byť za normálnych okolností podobné cestovnému v železničnej doprave druhej triedy. Medzi rokmi 1992 a 2000 potom memorandum č. 801 zo 17. marca 1992 stanovovalo, že cestovné sa za normálnych okolností mohlo zvýšiť len v rámci miery inflácie, ktorú v tom čase udával medziministerský výbor pre tvorbu cien.
(35) List od provinčného úradu v Catanzare č. A/7302 z 3. júla 1992.
(36) Bod 6 špecifikácií koncesie.
(37) Bod 2 obežníka č. 3/02 z 5. apríla 2002, ktorý obsahoval pokyny na prevod cestovného z lír na eurá.
(38) Vec C-504/07, Zb. 2009, I-3867.
(39) Ú. v. ES L 169, 29.6.1991, s. 1.
(40) Článok 1 ods. 2 nariadenia (EHS) č. 1191/69.
(41) Komisia sa v tejto súvislosti odvoláva na argumenty uvedené v odôvodneniach 307 až 313 svojho rozhodnutia z 24. februára 2010 vo veci C 41/08 (ex NN 35/08) o zmluvách o dopravných službách vo verejnom záujme medzi dánskym ministerstvom dopravy a podnikom Danske Statsbaner (Ú. v. EÚ L 7, 11.1.2011, s. 1). Toto rozhodnutie zrušil Všeobecný súd v rámci veci T-92/11, Jørgen Andersen/Európska komisia, Zb. 2013, zatiaľ neuverejnené. Odvolanie proti tomuto rozsudku je momentálne pred Súdnym dvorom ako vec C-303/13. Výsledok odvolania nie je podstatný pre výsledok tohto prípadu, pretože Všeobecný súd v rozsudku, ktorého sa týka odvolanie, potvrdil, že v súvislosti s pomocou, ktorá bola notifikovaná, ale nie zaplatená, sa uplatňujú pravidlá, zásady a kritériá posudzovania zlučiteľnosti štátnej pomoci, ktoré platia k dátumu prijatia rozhodnutia Komisie (pozri bod 39 rozsudku).
(42) Vec C-334/07 P, Komisia/Freistaat Sachsen, Zb. 2008, s. I-9465, body 50 až 53; vec T-3/09, Taliansko/Komisia, Zb. 2011, s. II-95, bod 60.
(43) Bod 3.3 rozsudku 1405/2010.
(44) Bod 3.4 rozsudku 1405/2010.