8.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 298/1

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) 3. mája 2013 uložila nariadením (EÚ) č. 418/2013 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) dočasné antidumpingové clo na dovoz do Európskej únie (ďalej len „Únia“) určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Indii (ďalej len „príslušná krajina“).

(2)

Prešetrovanie sa začalo po podnete, ktorý 28. júna 2012 podala Európska federácia výrobcov železa a ocele (European Federation of Iron and Steel Industries, Eurofer) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 50 % celkovej výroby určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele v Únii.

(3)

V paralelnom antisubvenčnom prešetrovaní Komisia uložila dočasné vyrovnávacie clo na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v príslušnej krajine nariadením (EÚ) č. 419/2013 (3) a konečné vyrovnávacie clo nariadením (EÚ) č. 861/2013 (4).

(4)

V predbežnej fáze prešetrovania sa na indických vyvážajúcich výrobcov a na výrobcov Únie uplatnil výber vzorky. V predbežnej fáze sa plánoval výber vzorky aj v prípade neprepojených dovozcov. Ale keďže dvaja z troch dovozcov vybraných do vzorky vyplnený dotazník neodovzdali, výber vzorky pre dovozcov nebolo možné uplatniť. Preto sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa spolupracujúcich dovozcov, aby sa dospelo ku konečným zisteniam, najmä pokiaľ ide o záujem Únie.

(5)

Jeden vyvážajúci výrobca uviedol, že keďže sa na určenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nepoužili žiadne údaje o predaji od tých výrobcov, ktorí nie sú navrhovateľmi, vybraná vzorka výrobcov sa nemôže považovať za reprezentatívnu. Toto tvrdenie bolo zamietnuté, pretože vzorka bola vybraná na základe odpovedí, ktoré poslali všetci spolupracujúci výrobcovia Únie bez ohľadu na to, či podporovali podnet v štádiu určenia jeho stavu, a bola zostavená na základe objemu výroby.

(6)

Jeden vyvážajúci výrobca prepojený s výrobcom z Únie namietal proti podnetu a požadoval individuálne preskúmanie, pretože v dôsledku nízkeho objemu jeho výroby nebol zahrnutý do vzorky vyvážajúcich výrobcov. Do vzorky výrobného odvetvia Únie nebol v dôsledku nízkeho objemu výroby zahrnutý ani samotný výrobca z Únie. Komisia ponúkla vyvážajúcemu výrobcovi individuálne preskúmanie, ale on stiahol svoju žiadosť.

(7)

Sedem indických vyvážajúcich výrobcov mimo vzorky požiadalo o individuálne preskúmanie. Dvaja z nich dotazník vyplnili a piati nie. Jeden z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí vyplnili dotazník, žiadosť o individuálne preskúmanie stiahol. Z toho dôvodu Komisia preskúmala žiadosť jedného indického vyvážajúceho výrobcu mimo vzorky, a to:

(8)

V predbežnej fáze sa zistilo, že žiadny z vyvážajúcich výrobcov pôvodne vybraných do vzorky nepredložil dostatočne spoľahlivé informácie. Uplatnil sa preto článok 18 základného nariadenia. Komisia rozhodla o rozšírení vzorky o tri spoločnosti, a to na základe ich objemu výroby a ochoty spolupracovať vyjadrenej po začatí konania. Komisia následne preskúmala odpovede v dotazníku a uskutočnila overovacie návštevy v priestoroch týchto indických vyvážajúcich výrobcov:

(9)

Okrem uvedeného sú potvrdené odôvodnenia 4 až 7 a odôvodnenie 14 dočasného nariadenia.

(10)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 20 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy v období prebiehalo od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie príslušných trendov pre posúdenie ujmy prebiehalo v období od 1. januára 2009 do 31. marca 2012 (ďalej len „posudzované obdobie“).

(11)

Po zistení podstatných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), niektoré zainteresované strany, najmä traja vyvážajúci výrobcovia zo vzorky, jeden vyvážajúci výrobca, ktorý stiahol svoju žiadosť o individuálne preskúmanie, navrhovateľ a 11 používateľov predložilo pripomienky. Strany, ktoré o to požiadali, boli vypočuté. Komisia pokračovala v získavaní informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia. Všetky doručené pripomienky sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili.

(12)

Komisia informovala zainteresované strany o podstatných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých mala v úmysle odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitých drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v príslušnej krajine a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla („konečné zverejnenie“). Stranám bola takisto poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému zverejneniu predložiť pripomienky. Všetky doručené pripomienky sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili.

(13)

Po pripomienkach doručených na konečné zverejnenie Komisia informovala zainteresované strany o zmenách v zisteniach týkajúcich sa úrovne dumpingu určitých vyvážajúcich výrobcov. Stranám bola opäť poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému zverejneniu predložiť dodatočné pripomienky. Všetky doručené pripomienky sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili. Jedna zainteresovaná strana, navrhovateľ, kritizovala skutočnosť, že zistenia týkajúce sa úrovne dumpingu určitých vyvážajúcich výrobcov boli zmenené na základe nových údajov a pripomienok doručených po predbežnom zverejnení a v konečnej fáze prešetrovania. Takisto vyjadril podozrenie z porušovania procesných práv.

(14)

Komisia sa však domnievala, že má zohľadniť podania od zainteresovaných strán a v prípade potreby zistenia zmeniť, ak pripomienky boli odôvodnené. V žiadnom z týchto prípadov sa na určenie dumpingu nepoužili neoverené údaje. Navyše sa rešpektovali procesné práva všetkých zainteresovaných strán, pretože boli náležite a včas informované a na predloženie pripomienok dostali rovnaké lehoty.

(15)

Ako sa uvádza v odôvodnení 21 predbežného nariadenia, príslušný výrobok je vymedzený ako drôty z nehrdzavejúcej ocele obsahujúce v hmotnosti:

ktorý je v súčasnosti zatriedený do číselných znakov KN 7223 00 19 a 7223 00 99 a má pôvod v príslušnej krajine.

(16)

Niektorí používatelia vyjadrili obavy, ktoré sa očividne týkali nedostatočného rozlišovania medzi rôznymi druhmi príslušného výrobku a podobného výrobku, pretože v rámci všetkých druhov výrobku existuje široký sortiment výrobkov. Osobitná obava sa týkala toho, ako by sa pri prešetrovaní mohlo zabezpečiť spravodlivé porovnanie medzi všetkými druhmi. Tak ako v prípade väčšiny prešetrovaní, vymedzenie príslušného výrobku sa vzťahuje na širokú škálu druhov výrobku, ktoré majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, technické a chemické vlastnosti. Skutočnosť, že sa tieto vlastnosti môžu medzi jednotlivými druhmi výrobku líšiť, môžu naozaj viesť k tomu, že sa budú vzťahovať na širokú škálu druhov. To je prípad súčasného prešetrovania. Komisia zohľadnila rozdiely medzi druhmi výrobku a zabezpečila spravodlivé porovnanie. Každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému indickými vyvážajúcimi výrobcami a každému druhu výrobku vyrábanému a predávanému výrobným odvetvím Únie bolo pridelené jedinečné kontrolné číslo výrobku (PCN – produckt control number). Číslo záviselo od hlavných vlastností výrobku, v tomto prípade od triedy ocele, pevnosti v ťahu, povlaku, povrchu, priemeru a tvaru. Z toho dôvodu sa druhy drôtov vyvážaných do Únie porovnávali na základe PCN s výrobkami vyrobenými a predávanými výrobným odvetvím Únie s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami. Všetky tieto druhy patrili do rozsahu vymedzenia príslušného výrobku a podobného výrobku v oznámení o začatí konania (5) a v dočasnom nariadení.

(17)

Jedna strana zopakovala svoje tvrdenie, že takzvané „vysoko technické“ druhy výrobkov sa odlišujú od ostatných druhov príslušného výrobku a nie sú s nimi zameniteľné. Z toho dôvodu by mali byť vylúčené z vymedzenia výrobku. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (6) platí, že pri určovaní toho, či sú výrobky podobné, aby mohli tvoriť súčasť rovnakého výrobku, treba posúdiť, či majú rovnaké technické a fyzikálne vlastnosti, či majú rovnakých základných koncových používateľov a rovnaký pomer ceny a kvality. V tejto súvislosti by sa mala posúdiť aj zameniteľnosť a hospodárska súťaž medzi uvedenými výrobkami. Prešetrovaním sa zistilo, že „vysoko technické“ druhy výrobku, na ktoré sa uvedená strana odvolávala, majú základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné výrobky, ktoré sú predmetom prešetrovania. Sú vyrobené z nehrdzavejúcej ocele, sú to drôty a výrobný proces je podobný, používajú sa pri ňom podobné stroje, takže výrobcovia môžu vyrábať rôzne varianty výrobku na základe dopytu. Aj keď rôzne druhy drôtov nie sú priamo zameniteľné a nekonkurujú si priamo, výrobcovia preto súťažia o zákazky týkajúce sa širokej škály drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho tieto druhy výrobku vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí vyvážajúci výrobcovia, s použitím podobnej výrobnej metódy. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(18)

V reakcii na konečné zverejnenie jedna strana tvrdila, že analýza, ktorú vykonala Komisia, pokiaľ ide o stanovenie toho, či by sa takzvané vysoko technické druhy výrobku mali zahrnúť do prešetrenia, bola nedostatočná. Tento argument sa zamieta. Prešetrovaním sa stanovilo, že vysoko technické druhy výrobku patria do vymedzenia výrobku, ako sa uvádza v odôvodnení 17. Uvedená strana nesprávne predpokladá, že všetky kritériá, ktoré sa uvádzajú v judikatúre, sa musia splniť naraz. To je nesprávne. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (7) Komisia disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní rozsahu výrobku a musí toto posúdenie založiť na súbore kritérií vypracovaných Súdnym dvorom. Pritom niektoré kritériá môžu byť, tak ako je to aj v tomto prípade, často zamerané jedným smerom a iné iným smerom. V takejto situácii Komisia musí urobiť globálne posúdenie, ako urobila v tomto prípade. Táto zainteresovaná strana preto nesprávne predpokladá, že druh výrobku musí mať všetky vlastnosti, aby spadal do rovnakého vymedzenia výrobku.

(19)

Niektorí používatelia tvrdili, že z rozsahu výrobku by sa mali vylúčiť tzv. drôty z nehrdzavejúcej ocele „série 200“. Konkrétne tvrdili, že výrobné odvetvie Únie údajne sotva vyrábalo tento druh. Toto tvrdenie však nie je opodstatnené. Po prvé, skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nevyrába určitý druh výrobku, nie je dostatočným dôvodom na to, aby bol vylúčený z rozsahu prešetrovania v prípade, že je výrobný proces taký, že by výrobcovia v Únii mohli začať vyrábať dotknutý druh výrobku. Po druhé, v súvislosti s vysoko technickými drôtmi, sa zistilo, že tieto druhy príslušného výrobku majú rovnaké alebo podobné základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako ostatné druhy podobného výrobku, ktoré vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie. Toto tvrdenie preto nie je možné akceptovať.

(20)

Používatelia prípadne tvrdili, že do vymedzenia príslušného výrobku by mal byť zahrnutý valcovaný drôt. Valcovaný drôt je však surovinou, ktorá sa používa na výrobu príslušného výrobku, ale môže sa použiť aj na výrobu iných výrobkov, ako sú spojovacie materiály a klince. Na rozdiel od prešetrovaného výrobku preto nepredstavuje hotový oceľový výrobok. Pomocou výrobného procesu tvarovania za studena sa valcovaný drôt popri iných výrobkoch môže zmeniť na príslušný výrobok alebo podobný výrobok. Na uvedenom základe valcovaný drôt nemožno zaradiť do rozsahu výrobku v zmysle základného nariadenia.

(21)

Na základe uvedených skutočností sa týmto potvrdzuje vymedzenie príslušného výrobku a podobného výrobku uvedené v odôvodneniach 21 až 24 dočasného nariadenia.

(22)

Počas overovacích návštev v priestoroch troch indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli pôvodne vo vzorke, a počas následnej analýzy zhromaždených informácií sa zistilo, že tieto spoločnosti predložili niektoré informácie, ktoré sa nemôžu považovať za spoľahlivé. Komisia pokračovala v prešetrovaní, analyzovala všetky informácie predložené v reakcii na dočasné zverejnenie a pri následných vypočutiach.

(23)

Ako sa uvádza v odôvodnení 26 dočasného nariadenia, v prípade jedného vyvážajúceho výrobcu Komisia zistila, že náklady uvedené v dotazníku neboli v súlade s vnútorným systémom vykazovania nákladov spoločnosti. Spoločnosť tvrdila, že nedostatočný súlad bol spôsobený chybami pri registrácii a metódou oceňovania zásob, ktoré sa odlišovali v prípade vnútorného systému vykazovania nákladov a údajmi uverejnenými v ročných účtovných závierkach.

(24)

Ako sa vysvetľuje v odôvodnení 28 dočasného nariadenia, aj keď údaje uvedené v rámci vnútorného systému vykazovania nákladov boli v súlade s finančnými výkazmi podrobenými auditu na úrovni spoločnosti, nebolo možné zosúladiť údaje vytvorené v rámci vnútorného systému vykazovania nákladov v útvare drôtu s tabuľkami nákladov, ktoré osobitne vypracovala spoločnosť pri vypĺňaní dotazníka týkajúceho sa prešetrovania. Teda v súlade s článkom 18 základného nariadenia sa uvažovalo, že informácie zistené v rámci vnútorného systému vykazovania nákladov by sa mali použiť na účel antidumpingového prešetrovania.

(25)

Z toho dôvodu Komisia dočasne prispôsobila údaje o nákladoch, ktoré poskytol vyvážajúci výrobca vo vyplnenom dotazníku a použila skutočnosti dostupné v rámci vnútorného systému vykazovania nákladov.

(26)

Ako sa uvádza v odôvodnení 27 dočasného nariadenia, vyvážajúci výrobca tvrdil, že údaje v internom účtovnom systéme nie sú spoľahlivé a nemali by sa používať na účely prešetrovania. Spoločnosť poukázala na niekoľko chýb a na koncepčné problémy týkajúce sa vnútorne nahlasovaných údajov, na ktorých Komisia založila svoje úpravy nákladov. Spoločnosť tvrdila, že Komisia mala vo svojej analýze vychádzať z nákladov uvedených vo vyplnenom dotazníku. V neskoršom štádiu po predbežných opatreniach spoločnosť dodatočne zabezpečila zosúladenie medzi vnútorne nahlásenými údajmi divízie o nákladoch a údajmi v dotazníku. Na tomto základe a vzhľadom na dôkazy zhromaždené počas návštevy na mieste sa potom mohli akceptovať určité výrobné náklady, ktoré daná spoločnosť pôvodne uviedla vo svojom dotazníku.

(27)

Na základe existujúcich dôkazov sa však prideľovanie určitých nákladov, napríklad režijných nákladov a finančných nákladov, ktoré uviedla spoločnosť vo svojom dotazníku, nemohlo považovať za spoľahlivé na účely prešetrovania. Komisia sa domnieva, že tieto náklady by sa mali prideľovať na základe celkového obratu spoločnosti a nákladov spojených s predajom tovaru v súlade s článkom 2 ods. 5 základného nariadenia. Na tomto základe by sa mohla akceptovať väčšina nákladov uvedených vo vyplnenom dotazníku a rozdelenie obratu spoločnosť schválila v konečnom štádiu prešetrovania. Po revízii nákladov na balenie a určitých režijných nákladov došlo k poklesu dumpingového rozpätia. Preto sa uvažuje, že článok 18 základného nariadenia by sa viac nemal uplatňovať na stanovenie dumpingového rozpätia vyvážajúceho výrobcu.

(28)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 30 dočasného nariadenia, v prípade druhého vyvážajúceho výrobcu Komisia zistila, že nákup a spotreba surovín uvedené spoločnosťou vo vyplnenom dotazníku neboli v súlade s údajmi uvedenými v systéme riadenia zásob výrobcu. Konkrétne sa zdá, že distribúcia podľa triedy ocele bola v každom zo zdrojov odlišná. Komisia stanovila, že trieda ocele je kľúčovým faktorom pri určovaní nákladov na konečný výrobok a že nespoľahlivé informácie týkajúce sa triedy ocele by mohli vážne skresliť výpočet nákladov a predajných cien jednotlivých druhov výrobkov, a preto by mohli byť zavádzajúce, a pri rôznych príležitostiach výrobcu informuje o tejto základnej úvahe.

(29)

Ako sa uvádza v odôvodnení 31 dočasného nariadenia, vyvážajúci výrobca však tvrdil, že počítačové súbory obsahujúce údaje o nákupoch surovín, ktoré zhromaždila Komisia počas overovacej návštevy boli neúplné, pretože iné oddelenia v rámci spoločnosti uskutočnili dodatočné nákupy surovín, ale nenahlásili ich, a preto neboli zahrnuté do počítačových súborov, ktoré počas overovacej návštevy zhromaždila a preskúmala Komisia. Vyvážajúci výrobca navyše tvrdil, že zistené rozdiely v množstve tried ocele boli spôsobené tým, že niektoré triedy ocele sa navzájom čiastočne prekrývali a že niektoré časti výrobného procesu neboli vysledovateľné na úrovni jednotlivých tried ocele.

(30)

V odôvodnení 32 však Komisia poznamenáva, že uvedené podnety tejto spoločnosti týkajúce sa dodatočného nákupu surovín neboli opodstatnené a v žiadnom prípade v dostatočnej miere nevysvetľujú zistené rozdiely na úrovni jednotlivých tried ocele. Komisia takisto poznamenala, že spoločnosť tvrdila, že nie je možné presne vysledovať jednotlivé triedy ocele vo všetkých fázach výrobného procesu. Tento argument ďalej ohrozoval spoľahlivosť systému nahlasovania tried ocele ako celku. Poskytnuté informácie o triedach ocele sa preto predbežne považovali za zavádzajúce.

(31)

V odôvodnení 33 dočasného nariadenia sa Komisia domnievala, že ohlásená distribúcia surovín podľa triedy ocele nie je spoľahlivá a dočasne by sa nemala zohľadňovať a že rozhodnutia by sa mali prijímať na základe informácií dostupných podľa článku 18 základného nariadenia. V dôsledku nespoľahlivosti nahlasovacieho systému ako celku nebolo možné rozhodnúť na základe žiadnej nahlásenej triedy ocele. Na výpočet celkového dumpingového rozpätia pre všetky výrobky sa preto použila celková spotreba všetkých surovín bez zohľadnenia distribúcie podľa triedy ocele.

(32)

Po uverejnení dočasných zistení spoločnosť vo všeobecnosti namietala proti tomuto dočasnému prístupu, naďalej však nebola schopná poskytnúť porovnanie na úrovni jedinečného kontrolného čísla výrobku (PCN). Spoločnosť však neskôr pri prešetrovaní poskytla dostatočný stupeň zosúladenia, keď zoskupila suroviny do hlavných sérií tried nehrdzavejúcej ocele podľa ich chemického zloženia (série 200, 300 a 400 v klasifikácii AISI). Spoločnosť takisto poskytla alternatívny spôsob zoskupenia, do ktorého bolo zahrnuté konečné použitie ako dodatočný faktor zoskupenia. Keďže sa však konečné použitie nedá overiť, Komisia prepočítala dumpingové rozpätie na základe tried ocele zoskupených podľa ich chemického zloženia vyjadreného v sériách tried ocele (série 200, 300 a 400 v klasifikácii AISI). Série tried ocele sú vo všeobecnosti používaným, objektívnym a overiteľným kritériom, keďže v prípade tejto spoločnosti použitie kontrolných čísel výrobkov neumožnilo úplné zosúladenie, a preto by sa ním nezaistilo spravodlivé porovnanie na základe spoľahlivých údajov v zmysle základného nariadenia.

(33)

Keďže dodatočné informácie, ktoré spoločnosť predložila, neumožnili zosúladenie údajov na dostatočne podrobnej úrovni požadovanej pre prešetrovanie, zachováva sa predbežný záver, že systémy sledovania, ktoré má spoločnosť, neboli dostatočne spoľahlivé a pokiaľ ide o konečné určenie výrobných nákladov a výpočet dumpingového rozpätia, ktoré je preto založené na prístupe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení, uplatňuje sa článok 18 základného nariadenia.

(34)

Ako sa uvádza v odôvodnení 34 dočasného nariadenia, v prípade tretieho vyvážajúceho výrobcu Komisia počas overovacej návštevy zistila, že toky surovín uvedené vo vyplnenom dotazníku neboli v súlade s údajmi uvedenými v účtovnom systéme výrobcu. Zdá sa, že distribúcia podľa triedy ocele bola v každom z týchto dvoch zdrojov odlišná.

(35)

Ako sa uvádza v odôvodnení 35 dočasného nariadenia, hoci vyvážajúci výrobca pripustil, že sa pri vypĺňaní svojho dotazníka dopustil určitých chýb, uviedol, že rozdiely v celkovom množstve surovín by sa mohli zosúladiť zohľadnením zmien v stave zásob. Spoločnosť však takisto tvrdila, že vzhľadom na čiastočne sa prekrývajúce triedy ocele nebolo možné vykonať presné zosúladenie každej jednotlivej triedy ocele. Vo svojich pripomienkach k predbežným zisteniam spoločnosť takisto uvádza, že niekedy triedy ocele uvedené vo faktúre za predaj nezodpovedajú skutočnej triede ocele, ktorá sa vyváža. Spoločnosť okrem toho tvrdila, že triedy ocele sa v odvetví ocele nepoužívajú presne a že existujú odchýlky medzi uverejneným chemickým zložením tried ocele a skutočnými výrobkami. Spoločnosť tvrdila, že pri zohľadnení týchto vysvetlení by sa rozdiely, ktoré zistila Komisia, týkali iba nepodstatnej časti jej vývozu.

(36)

Komisia sa domnievala, že objem zistených rozdielov nemožno vysvetľovať náhodnými nepresnosťami. Naopak, predložené argumenty prispeli k spochybneniu spoľahlivosti systému nahlasovania tried ocele ako celku, ktorý používa spoločnosť, a to najmä vzhľadom na rozhodujúcu povahu tried ocele pri určovaní nákladov na konečný výrobok.

(37)

Neskôr pri prešetrovaní však spoločnosť tvrdila, že ak Komisia neakceptuje pôvodné nahlásené triedy ocele, presnejší výsledok by sa mohol dosiahnuť, keby namiesto spojenia všetkých kontrolných čísel výrobkov (PCN), ktoré sa urobilo v predbežnom štádiu, Komisia zoskupila iba tie špecifické triedy ocele, v prípade ktorých sa zistili rozdiely alebo by prípadne zoskupila triedy ocele podľa ich chemického zloženia vyjadreného v sériách tried ocele (série 200, 300 a 400 v klasifikácii AISI). Spoločnosť takisto poskytla aj inú metódu ďalšieho zoskupenia tried ocele v sérii 300 do menších podskupín.

(38)

Komisia následne prepočítala dumpingové rozpätie na základe skupín nehrdzavejúcej ocele vychádzajúcich z chemického zloženia vyjadreného v sériách tried ocele (série 200, 300 a 400 v klasifikácii AISI), tak aby sa pridržiavala rovnakej metódy, aká bola opísaná v odôvodnení 30. Série tried ocele sú vo všeobecnosti používaným, objektívnym a overiteľným kritériom, keďže v prípad tejto spoločnosti použitie kontrolných čísel výrobkov neumožnilo úplné zosúladenie, a preto by sa ním nezaistilo spravodlivé porovnanie na základe spoľahlivých údajov v zmysle základného nariadenia.

(39)

Keďže dodatočné informácie, ktoré predložila spoločnosť, neumožnili zosúladenie údajov na dostatočne podrobnej úrovni požadovanej pre prešetrovanie, naďalej platí predbežný záver, že systémy sledovania, ktoré má spoločnosť, neboli dostatočne spoľahlivé a pokiaľ ide o konečné určenie výrobných nákladov a výpočet dumpingového rozpätia, ktoré je preto založené na prístupe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení, uplatňuje sa článok 18 základného nariadenia.

(40)

Navrhovateľ tvrdil, že zoskupovanie príslušných výrobkov do tried ocele bránilo Komisii vykonať korektný test ziskovosti s cieľom určiť normálne hodnoty podľa kontrolných čísel výrobku.

(41)

Komisia vykonáva svoju analýzu na úrovni, ktorá je v súlade s internými účtovnými systémami vyvážajúcich výrobcov a výrobcov Únie, ktoré umožňujú odôvodniť nahlasované údaje. Podnet sa preto zamieta.

(42)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 37 až 38 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(43)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu, na ktorého sa uplatňuje článok 18 základného nariadenia, sa po opakovanom posúdení jeho výrobných nákladov preskúmalo určenie normálnej hodnoty. V konečnej fáze sa výrobné náklady určili na základe nahlásených výrobných nákladov, ku ktorým sa pripočítali predajné, všeobecné a administratívne náklady vrátane finančných nákladov, a to použitím metódy rozdeľovania nákladov uvedenej v článku 2 ods. 5 základného nariadenia.

(44)

V prípade troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú noví vo vzorke, a v prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol individuálne preskúmaný, sa zistilo, že objemy domáceho predaja boli vcelku reprezentatívne, pričom predstavovali aspoň 5 % celkového objemu vývozného predaja príslušného výrobku spoločnosťou do Únie. Rovnaký test reprezentatívnosti sa vykonal pre každý druh výrobku predávaný výrobcami, ktorí sú noví vo vzorke, na ich domácich trhoch a zistilo sa, že je porovnateľný s druhmi výrobkov predávaných na vývoz do Únie podľa článku 2 ods. 2 základného nariadenia.

(45)

Stanovením podielu ziskových predajov nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas OP Komisia ďalej preskúmala, či by sa domáce predaje každého vyvážajúceho výrobcu, ktorý je nový vo vzorke, a v prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol preskúmaný individuálne, mohli považovať za predaje pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia.

(46)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý je nový vo vzorke, sa zistilo, že rozdelenie nákladov, ktoré spoločnosť predložila pôvodne, bolo neprimerané, pretože sa v ňom nezohľadňovala hrúbka drôtu, ktorá je významnou nákladovou položkou. So súhlasom spoločnosti bola metóda rozdelenia nákladov upravená.

(47)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu, ktorý je nový vo vzorke, bola opravená administratívna chyba pri určení dumpingového rozpätia. Okrem toho výrobca požiadal Komisiu, aby urobila dodatočné úpravy v teste ziskovosti a cenách. Tieto podnety sa nepovažovali za opodstatnené.

(48)

V prípade vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol individuálne preskúmaný, sa opravila administratívna chyba vo výpočtoch. Ten istý vyvážajúci výrobca podal ďalšie podnety proti stanoveniu Komisie týkajúcemu sa úrovne predaja, všeobecných a administratívnych nákladov a domácich dopravných nákladov a požadoval úpravu fyzických rozdielov príslušného výrobku medzi domácim a vývozným trhom. Tieto podnety boli zamietnuté, pretože výpočty boli založené na údajoch o nákladoch, ktoré predložila spoločnosť a ktoré sa overovali počas overovacej návštevy a pretože podnet týkajúci sa fyzických rozdielov nebol opodstatnený.

(49)

V dôsledku toho sa potvrdila metodika na určenie normálnej hodnoty opísaná v odôvodneniach 39 až 48 dočasného nariadenia a uplatnila sa na troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí sú noví vo vzorke a na vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol preskúmaný individuálne.

(50)

V prípade jedného vyvážajúceho výrobcu boli po jeho podnetoch odstránené určité administratívne chyby týkajúce sa náhodného používania nesprávneho výmenného kurzu a chybného zaradenia určitých vnútroskupinových predajov do dumpingového výpočtu.

(51)

V prípade druhého vyvážajúceho výrobcu boli do dumpingového výpočtu zaradené predaje prostredníctvom prepojenej spoločnosti.

(52)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý je nový vo vzorke, tvrdil, že výhody, ktoré získal v rámci systémov subvencovania DEPB a DDS, je potrebné pridať k vývozným cenám.

(53)

Iný vyvážajúci výrobca, ktorý je nový vo vzorke, nahlásil výhody, ktoré získal v rámci systému subvencovania DDS ako záporné príspevky k cene, ktoré umelo zvyšujú vývozné ceny.

(54)

Komisia analyzovala cenové správanie obidvoch spoločností na trhu Únie a dospela k zisteniam, ktoré vyplývajú z uplatňovania článku 2 ods. 8 základného nariadenia, a preto nevyžadujú ďalšie úpravy. Pôvodná žiadosť spoločnosti bola preto zamietnutá a neskorší príspevok nahlásený spoločnosťou sa nezohľadnil.

(55)

Jeden vyvážajúci výrobca, ktorý je nový vo vzorke, tvrdil, že jeho vývozné ceny by sa mali opraviť nahor, aby sa zosúladili s domácimi cenami, pretože domáce predaje sa robili pod jeho vlastnou ochrannou známkou, vďaka ktorej sa podarilo dosiahnuť vyššie ceny. Spoločnosť však nemohla podložiť dôkazmi, že faktúry, ktorých sa týkalo tvrdenie, boli naozaj na predaje pod ochrannou známkou, a v dôsledku toho sa tvrdenie zamietlo.

(56)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 50 až 52 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(57)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že vzhľadom na to, že všetky kontrolné čísla výrobku (PCN) zlyhali na účely určenia jeho výrobných nákladov, k vývozným cenám by sa malo pristupovať rovnako a na porovnanie s normálnou hodnotou by sa mala používať jediná vývozná cena.

(58)

Komisia sa vo svojom prešetrovaní zamerala na získanie údajov o nákladoch a vývoznej cene na základe kontrolného čísla výrobku, nezískala ale od príslušnej spoločnosti potrebné zosúladenie, ktoré by umožnilo identifikovať spoľahlivé výrobné náklady na základe kontrolného čísla výrobku. Prešetrovaním sa však nezistil žiadny rozpor s úrovňami vývozných cien nahlásených podľa kontrolného čísla výrobku, a preto by na určenie aktuálnych vývozných cien nebolo primerané uplatniť článok 18 základného nariadenia. Keďže Komisia nepovažovala za vhodné znižovanie úrovne podrobnosti nahlasovaných cien v porovnaní s normami prešetrovania na zabezpečenie spravodlivého porovnania, táto žiadosť bola preto zamietnutá.

(59)

Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 53 až 55 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(60)

Ako sa uvádza v článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia, vážená priemerná normálna hodnota stanovená pre podobný výrobok sa za každú spoločnosť zaradenú do vzorky porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou každého príslušného výrobku.

(61)

V súlade s článkom 9 ods. 6 základného nariadenia v dôsledku uplatňovania článku 18 základného nariadenia na dvoch z troch vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli pôvodne vo vzorke, sa dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezahrnutých do vzorky stanovuje na základe priemerného dumpingového rozpätia jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol pôvodne vo vzorke, na ktorého sa viac nevzťahuje článok 18 základného nariadenia, a dvoch spoločností, ktoré sú nové vo vzorke, s dumpingovými rozpätiami, ktoré nie sú de minimis. Na základe toho sa dumpingové rozpätie vypočítané pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky stanovilo na 8,4 %.

(62)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, Komisia najskôr stanovila úroveň spolupráce. Na tento účel sa porovnali celkové vývozné množstvá uvedené v odpovediach výrobcov zaradených do vzorky a celkový dovoz z príslušnej krajiny podľa štatistík Eurostatu týkajúcich sa dovozu. Vzhľadom na vysokú úroveň spolupráce sa zostatkové dumpingové rozpätie stanovilo na úrovni najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho sa úroveň dumpingu pre celú krajinu stanovila na 16,2 %.

(63)

Na základe toho sú vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(64)

Niektorí používatelia spochybňovali počet výrobcov Únie uvedený v odôvodnení 63 dočasného nariadenia. Tvrdili, že počet výrobcov bol nesprávne posúdený a v skutočnosti je na trhu v Únii prítomných menej výrobcov.

(65)

Komisia poukazuje na to, že uvedené tvrdenie nebolo podložené dôkazmi. Komisia overila počet výrobcov Únie uvedených v podnete pri overovaní daného stavu aj počas prešetrovania. Komisia v tomto ohľade kontaktovala všetkých 27 známych výrobcov Únie. Prešetrovaním sa potvrdilo, že 27 výrobcov Únie vyrábalo podobný výrobok v Únii počas OP. Tvrdenie sa preto zamieta a odôvodnenie 63 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(66)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 64 až 67 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(67)

Niektorí používatelia tvrdili, že v analýze ujmy sa nemali zohľadniť údaje týkajúce sa roku 2009, pretože finančná kríza, ktorá v tom roku nastala, mala narúšajúce účinky najmä na spotrebu v Únii. Dokonca aj ak by sa rok 2009 vylúčil z analýzy, aj tak by v prípade spotreby ešte existoval rastúci trend (+ 5 %), čo naznačuje zlepšenie podmienok na trhu. Nepriaznivé účinky finančnej krízy sa okrem toho, uznali v odôvodnení 68 dočasného nariadenia. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenie 68 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(68)

Dumpingové rozpätie stanovené pre vyvážajúceho výrobcu Macro Bars and Wires sa nachádza pod hranicou de minimis stanovenou v článku 9 ods. 3 základného nariadenia. Z toho dôvodu sa usudzuje, že tento vyvážajúci výrobca počas obdobia prešetrovania neuskutočňoval dumping v zmysle článku 1 ods. 2 základného nariadenia. V dôsledku toho boli jeho objemy dovozu vylúčené z objemu dočasne stanoveného dumpingového dovozu z príslušnej krajiny. Ďalší vyvážajúci výrobca, konkrétne Venus Group, uviedol, že určité transakcie boli omylom počítané dvakrát. Komisia súhlasila s vyvážajúcim výrobcom a upravila celkový objem dumpingových dovozov vylúčením týchto transakcií.

(69)

Zodpovedajúcim spôsobom bol revidovaný objem, podiel na trhu a priemerná cena dumpingových dovozov.

(70)

Objem a trhový podiel dumpingových dovozov:

(71)

Spoločnosť Macro Bars and Wires vyviezla počas OP obmedzené množstvá príslušného výrobku a uvedené transakcie spoločnosti Venus Group takisto predstavovali obmedzené množstvá. Odpočítanie týchto objemov dovozu z celkového objemu dumpingových dovozov z príslušnej krajiny preto nevyústi do významných zmien týkajúcich sa trendov opísaných v odôvodneniach 69 a 71 dočasného nariadenia. Tieto odôvodnenia dočasného nariadenia sa preto potvrdzujú.

(72)

Priemerná cena dumpingových dovozov:

(73)

Úprava objemu dumpingových dovozov nevedie k žiadnej významnej zmene priemerných cien dumpingových indických dovozov alebo rozpätiu podhodnotenia výpočtov. Vážené priemerné rozpätie podhodnotenia je 15 %, čo potvrdzuje zistenie v dočasnom nariadení.

(74)

Indický vyvážajúci výrobca tvrdil, že predajné ceny Únie sa zdali vysoko nehodnoverné a pravdepodobne boli skreslené. Zdôrazňovalo sa však, že ceny použité pri podhodnotených výpočtoch boli výsledkom zhromaždených informácií a overili sa počas prešetrení na mieste v priestoroch výrobcov Únie zaradených do vzorky.

(75)

Potvrdzujú sa závery urobené zo zistení opísaných v odôvodneniach 75 až 77 dočasného nariadenia.

(76)

Niektoré strany tvrdili, že výsledky, ktoré dosiahlo výrobné odvetvie Únie, by sa mali považovať za primerane kladné v súvislosti s celosvetovou hospodárskou krízou a že s výnimkou jedného ukazovateľa ujmy, konkrétne trhového podielu, žiadne iné ukazovatele nenaznačovali existenciu ujmy.

(77)

Jedna strana tvrdila, že priemerné cenové stropy výrobného odvetvia Únie sa zvýšili približne o 34 %, čo je oveľa viac ako ich výrobné náklady, ktoré sa za rovnaké obdobie zvýšili o 13 %. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že na začiatku posudzovaného obdobia, konkrétne v roku 2009, výrobné odvetvie Únie predávalo pod úrovňou výrobných nákladov a dokázalo predávať nad úrovňou výrobných nákladov až od roku 2011.

(78)

Z prešetrovania vyplynulo, že napriek tomu, že niektoré ukazovatele ujmy, ako sú objemy výroby a využitie kapacít, sa vyvíjali kladne alebo zostali stabilné, ako zamestnanosť, niektoré ďalšie ukazovatele týkajúce sa finančnej situácie výrobného odvetvia Únie, konkrétne ziskovosť, peňažný tok, investície a návratnosť investícií, sa počas posudzovaného obdobia nevyvíjali uspokojivo. Zatiaľ čo sa ukazovateľ súvisiaci s investíciami v roku 2010 zlepšil, v roku 2011 a počas OP klesol pod úroveň číselných údajov z roku 2009. Aj keď je pravda, že návratnosť investícií sa od roku 2009 do roku 2011 zlepšila a dosiahla 6,7 %, počas OP opäť klesla na 0,8 %. Podobne, ukazovatele týkajúce sa ziskovosti a peňažného toku sa zlepšovali do roku 2011 a počas OP sa začali zase zhoršovať. Z toho dôvodu možno dospieť k záveru, že situácia vo výrobnom odvetví Únie sa po roku 2009 začala zlepšovať, ale jeho oživenie sa následne spomalilo dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny.

(79)

Na žiadosť zainteresovanej strany sa potvrdzuje, že úrovne zásob stanovené v odôvodnení 100 dočasného nariadenia sa týkali činnosti spoločností z Únie zaradených do vzorky.

(80)

Výrobné odvetvie Únie tvrdilo, že cieľové ziskové rozpätie 5 % stanovené v predbežnej fáze je príliš nízke. Strana svoje tvrdenie dostatočne nepodložila. V odôvodnení 95 dočasného nariadenia sa objasňuje, že dôvody výberu tohto ziskového rozpätia a prešetrovanie neodhalili žiadne iné dôvody na jeho zmenu. Z toho dôvodu sa zachováva cieľový zisk 5 % na účely konečných zistení.

(81)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že ťažkosti výrobného odvetvia Únie sú do značnej miery spôsobené štrukturálnymi problémami a že preto cieľové ziskové rozpätie 5 % je nereálne.

(82)

Pripomína sa, že podľa judikatúry (8) je potrebné, aby inštitúcie stanovili ziskovú maržu, s ktorou by výrobné odvetvie Únie mohlo opodstatnene počítať za normálnych podmienok hospodárskej súťaže v prípade neexistencie dumpingových dovozov. V roku 2007 bolo ziskové rozpätie 3,7 %, od roku 2008 sa z dôvodu finančnej a hospodárskej krízy stalo záporným. Navrhovateľ tvrdil a prešetrovaním sa zistilo, že dumpingové dovozy začali prúdiť na trh Únie od roku 2007, keď sa objem dovozu zvýšil zo 17 727 ton v roku 2006 na 24 811 ton. Preto nebolo možné stanoviť cieľové ziskové rozpätie na základe zisku, ktorý by mohli primerane očakávať výrobcovia podobného výrobku v rámci Únie. Následne, ako sa vysvetľuje v odôvodnení 95 dočasného nariadenia, Komisia považovala za vhodné použiť ziskové rozpätie 5 % na základe reálnych ziskov pozorovaných v iných častiach oceliarskeho priemyslu, ktoré nepostihli dumpingové a subvencované dovozy, čo sa uskutočnilo v iných nedávnych prešetrovaniach v tom istom odvetví (9). Okrem toho by sa malo upozorniť na to, že ziskové rozpätie 3,7 % pozorované v roku 2007 sa považuje v každom prípade za príliš nízke z dôvodu existujúcich dumpingových dovozov a ich zvyšovania. Z toho dôvodu sa zachováva cieľový zisk 5 % na účely konečných zistení.

(83)

Komisia preto dospela k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia. Vzhľadom na to, že neboli predložené ďalšie pripomienky, odôvodnenia 78 až 105 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(84)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že v dočasnom nariadení sa nezohľadnilo, že výrobné odvetvie Únie mohlo mať prospech zo zvýšenia spotreby od roku 2009 a Komisia sa teda nemôže domnievať, že výrobné odvetvie Únie si bude schopné udržať svoj trhový podiel na neurčito.

(85)

V reakcii na tieto tvrdenia treba uviesť, že prešetrovaním sa odhalilo, že trhový podiel indických dumpingových dovozov rástol vyšším tempom ako spotreba na trhu Únie. Objem indických dumpingových dovozov sa zvýšil o 110 %, zatiaľ čo spotreba sa za rovnaké obdobie zvýšila o 50 %. Prešetrovaním sa okrem toho ukázalo aj to, že počas rovnakého obdobia bola priemerná indická cena neustále nižšia ako priemerná cena výrobného odvetvia Únie a počas OP podhodnotila priemernú cenu výrobného odvetvia Únie o 15 %. V dôsledku toho síce výrobné odvetvie Únie skutočne malo do istej miery výhody zo zvýšenej spotreby a dokázalo aj zvýšiť svoj objem predaja o 40 %, nemohlo si však udržať svoj trhový podiel tak, ako by sa dalo očakávať za zlepšených trhových podmienok a so zreteľom na voľnú výrobnú kapacitu výrobného odvetvia Únie.

(86)

Počas posudzovaného obdobia je vývoj nedumpingových dovozov a cien porovnateľný s vývojom dumpingových dovozov a cien. Navyše, ceny dumpingových dovozov boli v podstate na rovnakej úrovni ako ceny nedumpingových dovozov, pričom priemerné nedumpingové dovozné ceny boli nižšie o 0,4 %. Okrem toho objem nedumpingových dovozov predstavuje menej ako šesť percent celkových dovozov z príslušnej krajiny a o niečo viac než jedno percento trhového podielu. Preto sa Komisia domnieva, že ujma spôsobená nedumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny nenarúša príčinnú súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny a materiálnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie počas OP.

(87)

Dvaja indickí vyvážajúci výrobcovia a indická vláda zopakovali tvrdenie, že do prešetrovania by mal byť zahrnutý dovoz drôtov z nehrdzavejúcej ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „Čína“) a že vplyv, ktorý mal dovoz z Číny na trh Únie a výrobné odvetvie Únie, sa podcenil.

(88)

Ako sa uvádza v odôvodnení 115 dočasného nariadenia, od počiatočného štádia nebol predložený žiadny dôkaz o dumpingu spôsobujúcom ujmu výrobnému odvetviu Únie, ktorým by sa malo zdôvodniť začatie antidumpingového prešetrovania dovozu s pôvodom v Číne. Tvrdenie, že Čína by sa mala zahrnúť do rozsahu prešetrovania, sa preto zamietlo ako neopodstatnené.

(89)

Dovoz z Číny však vykázal rastúci trend počas posudzovaného obdobia a dosiahol v OP trhový podiel 8,3 %, ako sa uvádza v odôvodnení 113 dočasného nariadenia. Okrem toho boli čínske dovozné ceny nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie a ceny indických vyvážajúcich výrobcov na trhu Únie. Z toho dôvodu sa ďalej prešetrovalo, či dovoz z Čínskej ľudovej republiky mohol prispieť k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a prerušiť príčinnú súvislosť medzi uvedenou ujmou a indickým dumpingovým dovozom.

(90)

Z dostupných informácií v predbežnom štádiu vyplynulo, že sortiment výrobkov reprezentovaný čínskymi dovozmi bol odlišný a že kategórie reprezentované čínskymi výrobkami boli odlišné v porovnaní s výrobkami predávanými výrobným odvetvím Únie alebo aj výrobkami s pôvodom v Indii, ktoré sa predávali na trhu Únie.

(91)

Po uverejnení dočasného opatrenia boli Komisii doručené viaceré podnety poukazujúce na možnosť, že čínske nízke ceny dovozu počas OP mohli prerušiť príčinnú súvislosť medzi dotovaným indickým dovozom a spôsobiť materiálnu ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(92)

Z analýzy vykonanej na základe štatistík o dovoze, ktorá sa týkala dvoch číselných znakov KN v rámci prešetrovania, vyplynulo, že 29 % čínskeho dovozu sa uskutočnilo pre menej náročný trh (pod číselným znakom KN 7223 00 99). Týmto sa čiastočne objasňuje, prečo sú čínske ceny v priemere nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie alebo ceny indických vyvážajúcich výrobcov. Zo štatistiky pre číselný znak KN 7223 00 99 takisto vyplynulo, že zákazníci čínskych výrobcov boli sústredení v Spojenom kráľovstve, kde v zásade výrobné odvetvie Únie nevyrábalo.

(93)

Pokiaľ ide o číselný znak KN 7223 00 19, z analýz vykonaných na základe PCN vyplynulo, že výrobné odvetvie Únie, ako aj indickí výrobcovia, súťažili najmä v náročnejšej oblasti trhu, v ktorej mohli byť ceny až štyrikrát vyššie ako ceny v menej náročnej oblasti trhu v rámci rovnakého KN (10). Z prešetrovania takisto vyplynulo, že všeobecne sa cenové odchýlky spájajú s druhom výrobku a obsahom niklu.

(94)

Pokiaľ ide o cenovú úroveň dovozu z Číny, je potrebné upozorniť na to, že od roku 2009 do OP zostala priemerná cena čínskeho dovozu nad úrovňou ceny dumpingových vývozov príslušných výrobkov z Indie, ako to vyplýva z tejto tabuľky priemernej ceny čínskych vývozov, ktoré patria do číselného znaku KN 7223 00 19.

(95)

V OP klesla priemerná čínska dovozná cena po prvýkrát pod indickú dovoznú cenu dumpingových dovozov. Zistilo sa však, že ide len o dočasný jav, pretože rok po OP čínske ceny rástli a boli opäť vyššie ako indické ceny.

(96)

Okrem toho porovnanie objemov dovozu z príslušnej krajiny a Čínskej ľudovej republiky ukázalo, že v ktoromkoľvek okamihu počas posudzovaného obdobia a najmä počas OP bol dovoz z Čínskej ľudovej republiky na oveľa nižších úrovniach ako dovoz z Indie. Objemy dovozu z Čínskej ľudovej republiky dosiahli v zásade menej ako polovicu celkového dovozu z Indie.

(97)

Takže, ak aj dovoz z Čínskej ľudovej republiky prispel k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemohol ovplyvniť situáciu výrobného odvetvia Únie v takom rozsahu, aby sa prerušila príčinná súvislosť medzi dumpingovými dovozmi z príslušnej krajiny a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Odôvodnenie 113 dočasného nariadenia sa teda potvrdzuje.

(98)

Jedna strana tvrdila, že zlé finančné výsledky výrobcov Únie mohli byť spôsobené hospodárskou súťažou iných výrobcov Únie, ktorí neboli navrhovateľmi alebo ktorí nevyjadrili podporu prešetrovaniu pri otvorení prípadu.

(99)

Trhový podiel ostatných výrobcov Únie sa vyvíjal takto:

(100)

Výrobcovia Únie, ktorí neboli navrhovateľmi a ktorí osobitne nevyjadrili podporu prešetrovaniu, tvorili 44 % celkového objemu predaja v Únii uvedených v odôvodnení 86 dočasného nariadenia. Ich objem tržieb sa zvýšil o 58 % z odhadovaných 34 926 ton v roku 2009 na 55 124 ton počas posudzovaného obdobia. Takýto rast je však pomerne mierny v porovnaní s rastom dumpingového dovozu z príslušnej krajiny za rovnaké obdobie (+ 110 %). Okrem toho, trhový podiel uvedených výrobcov Únie zostal počas posudzovaného obdobia pomerne stabilný a nezistil sa žiadny náznak toho, že by ich ceny boli nižšie ako ceny výrobcov Únie zaradených do vzorky. Dospelo sa preto k záveru, že ich tržby na trhu Únie neprispeli k ujme spôsobenej výrobnému odvetviu Únie.

(101)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 121 až 124 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(102)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenie 125 dočasného nariadenia sa potvrdzuje.

(103)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 126 až 133 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(104)

Vzhľadom na to, že neboli predložené pripomienky, odôvodnenia 142 až 144 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(105)

Po uložení dočasných opatrení sa sedem používateľov a jedno združenie používateľov obrátilo na Komisiu a prejavili záujem o spoluprácu na prešetrovaní. Na základe ich žiadosti im boli v apríli 2013 zaslané dotazníky. Len dvaja používatelia však predložili úplne vyplnený dotazník a celkovo predstavovali spolupracujúci používatelia 12 % celkového dovozu z príslušnej krajiny počas OP a 2,5 % celkovej spotreby Únie, pričom zamestnávali 32 osôb zainteresovaných na výrobe hotových výrobkov tvoriacich súčasť príslušného výrobku. Ekonomický vplyv opatrení na používateľov bol znovu posúdený na základe nových dostupných údajov z vyplnených dotazníkov a dvaja používatelia boli navštívení na účel overenia poskytnutých informácií.

(106)

Používatelia tvrdili, že úroveň ziskovosti 9 %, uvedená v odôvodnení 136 dočasného nariadenia je príliš vysoká a nie je pre odvetvie používateľov reprezentatívna. Po prijatí ďalších vyplnených dotazníkov bola priemerná ziskovosť všetkých spolupracujúcich používateľov prepočítaná a stanovená na úrovni 2 % z obratu.

(107)

Takisto sa zistilo, že pokiaľ ide o spolupracujúcich používateľov, nákupy z príslušnej krajiny tvorili priemerne 44 % celkových nákupov príslušného výrobku a že príslušná krajina predstavovala výhradný zdroj zásobovania pre dvoch spolupracujúcich používateľov. Počas OP predstavoval obrat výrobku zahŕňajúceho príslušný výrobok priemerne 14 % celkového obratu spolupracujúcich používateľov.

(108)

Za predpokladu, že by došlo k najhoršiemu možnému scenáru pre trh Únie, t. j. že potenciálne zvýšenie ceny by sa nemohlo preniesť na distribučný reťazec a že používatelia by naďalej nakupovali z príslušnej krajiny v predošlých objemoch, vplyv cla na ziskovosť používateľov z činností s použitím alebo zahrnutím príslušného výrobku by znamenal zníženie do bodu, v ktorom by sa používatelia stali stratovými a dosiahli by (zápornú) ziskovosť – 0,6 %.

(109)

Komisia uznáva, že krátkodobý a strednodobý vplyv bude dôležitejší na individuálnej úrovni pre tých používateľov, pre ktorých je zdrojom celého dovozu dovoz z Indie. Ich počet je však pomerne nízky (dvaja zo spolupracujúcich používateľov). Za predpokladu, že indický výrobca spolupracuje, majú okrem toho možnosť požadovať vrátenie cla podľa článku 11 základného nariadenia, ak sú splnené všetky podmienky pre takéto vrátenie.

(110)

Niektorí používatelia zopakovali obavu, že opatrenia by zasiahli určitý druh drôtov, ktoré sa v Európe nevyrábajú, konkrétne druhy zahrnuté do takzvanej série 200, ktorá je opísaná v odôvodnení 139 dočasného nariadenia. Podľa používateľov neexistujúca výroba v Únii je spôsobená nízkym dopytom a špecifickosťou výrobného procesu.

(111)

Z prešetrovania však vyplynulo, že taký druh drôtov z nehrdzavejúcej ocele výrobné odvetvie Únie vyrába a predstavuje na trhu Únie malý podiel. Pre používateľov z krajín, na ktoré sa nevzťahujú antidumpingové alebo antisubvenčné opatrenia, sú k dispozícii aj alternatívne zdroje dodávok. Okrem toho, na rovnaké účely je možné použiť iné druhy drôtov z nehrdzavejúcej ocele. Z toho dôvodu nemôže mať uloženie opatrení významný vplyv na trh Únie a na týchto používateľov. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(112)

Niektorí používatelia upozornili na dlhý čas dodania pre podobný výrobok od výrobcov z Únie v porovnaní s dodacími lehotami príslušného výrobku z Indie. Možnosť obchodníkov vytvárať zásoby výrobkov a mať ich rýchlo k dispozícii však nevyvracia skutkový dôkaz o negatívnych vplyvoch dumpingového dovozu. Preto bol tento argument zamietnutý.

(113)

Po zohľadnení uvedených skutočností platí, že aj keby niektorí používatelia boli pravdepodobne nepriaznivo ovplyvnení opatreniami týkajúcimi sa dovozu z príslušnej krajiny viac ako iní, usudzuje sa, že celkovo bude mať trh Únie prospech z uloženia opatrení. Konkrétne sa usudzuje, že obnovenie podmienok spravodlivého obchodu na trhu Únie by výrobnému odvetviu Únie umožnilo prepojiť ceny s výrobnými nákladmi, udržať výrobu a zamestnanosť, získať späť predtým stratený trhový podiel a využívať výhody zo zvýšených úspor z rozsahu. Výrobnému odvetviu by sa tým malo umožniť dosiahnuť primerané ziskové rozpätie, ktoré umožnia jeho účinné fungovanie zo strednodobého a dlhodobého hľadiska. Zároveň sa v odvetví zlepší celková finančná situácia. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že opatrenia budú mať celkovo obmedzený vplyv na používateľov a neprepojených dovozcov. Dospelo sa preto k záveru, že celkový prospech opatrení zrejme prevažuje nad vplyvom na používateľov príslušného výrobku na trhu Únie.

(114)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa potvrdzuje posúdenie v odôvodneniach 145 a 146 dočasného nariadenia.

(115)

Pre jedného vyvážajúceho výrobcu sa výpočet odstránenia ujmy upravil nadol po jeho tvrdení, že administratívne chyby boli spôsobené nesprávnym výmenným kurzom v prípade určitých transakcií a zaradením vnútroskupinových transakcií do výpočtu. Vzhľadom na to, že neboli predložené žiadne ďalšie pripomienky, odôvodnenia 148 až 151 dočasného nariadenia sa potvrdzujú.

(116)

Ten istý vyvážajúci výrobca tvrdil, že indické vývozy do Únie sú určené veľkoobchodníkom a že predaje, ktoré vykonáva výrobné odvetvie Únie na trhu Únie, sú určené koncovým používateľom a že preto Komisia neurobila porovnanie na primeranej úrovni obchodu. Z prešetrovania však vyplynulo, indickí vyvážajúci výrobcovia predávajú obidvom kategóriám zákazníkov a že súťažia s výrobcami Únie o rovnaké kategórie klientov.

(117)

Pre spoločnosť Macro Bars and Wires nebolo vypočítané individuálne rozpätie ujmy, pretože konečné antidumpingové rozpätie tejto spoločnosti bolo na úrovni de minimis, ako sa uvádza v odôvodnení 51.

(118)

Metodika použitá v dočasnom nariadení sa týmto potvrdzuje.

(119)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s článkom 9 ods. 4 základného nariadenia by sa malo konečné antidumpingové clo uložiť na úrovni dostatočnej na odstránenie ujmy spôsobenej antidumpingovými dovozmi tak, aby sa zohľadnilo subvenčné rozpätie uložené v nariadení (EÚ) č. 419/2013.

(120)

Preto sa dumpingové colné sadzby stanovili porovnaním rozpätí ujmy pre dumpingové rozpätia, pričom sa zohľadnili subvenčné rozpätia, a to ich úplným odpočítaním od príslušného dumpingového rozpätia. V dôsledku toho sú konečné antidumpingové colné sadzby takéto:

(121)

Individuálne antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia, ktorá bola zistená v súvislosti s týmito spoločnosťami počas daného prešetrovania. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda dajú uplatňovať výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Indii, ktoré vyrábajú uvedené konkrétne právnické osoby. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nevzťahujú a tieto výrobky podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(122)

Jeden vyvážajúci výrobca z príslušnej krajiny ponúkol cenový záväzok v súlade s článkom 8 ods. 1 základného nariadenia.

(123)

V posledných rokoch mal príslušný výrobok navyše značne nestálu cenu, a preto nie je vhodný na účel záväzku pevnej ceny. Na prekonanie tohto problému indický výrobca ponúkol doložku o indexácii založenú na nákladoch na suroviny. V tejto súvislosti sa pripomína, že nebolo možné stanoviť žiadnu priamu a presnú súvislosť medzi kolísaním cien a uvedeným indexom, a preto sa indexácia nepokladá za vhodnú. Okrem toho sa prešetrovaním zistilo, že existujú rôzne druhy príslušného výrobku, ktoré nie sú ľahko rozlíšiteľné a majú značné rozdiely v cenách.

(124)

Vyvážajúci výrobca vyrába okrem toho škálu výrobkov z nehrdzavejúcej ocele a môže predávať tieto výrobky tým istým zákazníkom v Únii prostredníctvom prepojených obchodných spoločností. To by spôsobilo vážne riziko krížovej kompenzácie a bolo by veľmi ťažké účinne monitorovať tento záväzok.

(125)

Na základe uvedených skutočností Komisia dospela k záveru, že ponuku záväzkov nemožno prijať.

(126)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla spoločnosťou (napríklad po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (11) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napríklad v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, toto nariadenie, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo, sa zodpovedajúcim spôsobom zmení prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(127)

Vzhľadom na rozsah zistených dumpingových rozpätí a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy získané prostredníctvom dočasného antidumpingového cla, ktoré bolo uložené na základe dočasného nariadenia, s konečnou platnosťou vybrali v rozsahu uložených konečných ciel,

—

2,5 % alebo viac niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 28 % alebo viac, ale najviac 31 % niklu a 20 % alebo viac, ale najviac 22 % chrómu,

—

menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale najviac 25 % chrómu a 3,5 % alebo viac, ale najviac 6 % hliníka,

a)

nevyvážal tovar opísaný v článku 1 ods. 1 s pôvodom v Indii počas obdobia prešetrovania (od 1. apríla 2011 do 31. marca 2012);

b)

nie je prepojený s vývozcom alebo výrobcom, na ktorého sa vzťahujú opatrenia uložené týmto nariadením, a

c)

buď skutočne vyvážal príslušný tovar, alebo prijal neodvolateľný zmluvný záväzok na vývoz značného množstva tohto tovaru do Únie po skončení obdobia prešetrovania,

—

2,5 % alebo viac niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 28 % alebo viac, ale najviac 31 % niklu a 20 % alebo viac, ale najviac 22 % chrómu,

—

menej ako 2,5 % niklu okrem drôtu obsahujúceho v hmotnosti 13 % alebo viac, ale najviac 25 % chrómu a 3,5 % alebo viac, ale najviac 6 % hliníka,