6.11.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 295/27


NARIADENIE RADY (EÚ) č. 1053/2013

zo 7. októbra 2013,

ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 70,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu (1),

keďže:

(1)

Schengenský priestor bez kontroly vnútorných hraníc sa opiera o efektívne a účinné uplatňovanie sprievodných opatrení členskými štátmi v oblasti vonkajších hraníc, vízovej politiky, Schengenského informačného systému, ochrany údajov, policajnej spolupráce, justičnej spolupráce v trestných veciach a protidrogových politík.

(2)

Rozhodnutím výkonného výboru zo 16. septembra 1998 (2) [SCH/Com-ex (98) 26 def] (ďalej len „rozhodnutie zo 16. septembra 1998“) bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu. Stály výbor získal mandát, aby po prvé stanovil, či kandidátsky štát splnil všetky podmienky na zrušenie kontroly vnútorných hraníc, a po druhé zabezpečil správne uplatňovanie schengenského acquis štátmi, ktoré ho už vykonávajú v plnom rozsahu.

(3)

Osobitný hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis je potrebný z dôvodu potreby zabezpečiť vysokú úroveň jednotných noriem pri jeho uplatňovaní v praxi a z dôvodu potreby zachovať vysokú úroveň vzájomnej dôvery medzi tými členskými štátmi, ktoré sú súčasťou priestoru bez kontroly vnútorných hraníc. Takýto mechanizmus by mal byť založený na úzkej spolupráci medzi Komisiou a týmito členskými štátmi.

(4)

Komisia bola v Haagskom programe (3) vyzvaná, aby potom, ako sa dokončí odstraňovanie kontrol na vnútorných hraniciach, predložila návrh na doplnenie existujúceho Schengenského hodnotiaceho mechanizmu o dozorný mechanizmus, čím sa zabezpečí plná účasť expertov členských štátov a zahrnutie neohlásených kontrol.

(5)

V Štokholmskom programe (4) sa konštatuje, že hodnotenie schengenského priestoru bude mať aj naďalej kľúčový význam, a preto by sa malo skvalitniť prostredníctvom posilnenia úlohy Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Frontex) zriadenej nariadením Rady (ES) č. 2007/2004 (5) v tejto oblasti.

(6)

Preto by sa mal revidovať mechanizmus hodnotenia vytvorený rozhodnutím zo 16. septembra 1998 a rozhodnutie zo 16. septembra 1998 by sa malo zrušiť.

(7)

Skúsenosti nadobudnuté počas predchádzajúcich hodnotení ukazujú, že je potrebné zachovať koherentný hodnotiaci mechanizmus pokrývajúci všetky oblasti schengenského acquis okrem tých oblastí, v prípade ktorých už podľa práva Únie existuje osobitný hodnotiaci mechanizmus.

(8)

V súlade s článkom 70 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by mali členské štáty v spolupráci s Komisiou vykonať objektívne a nestranné zhodnotenie vykonávania politík Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na zabezpečenie jeho efektívnosti by mal riadny hodnotiaci proces zahŕňať riadne odpočty plnenia odporúčaní hodnotiacich správ a ich monitorovanie, čo by mala zabezpečiť Komisia.

(9)

Okrem toho by sa na zefektívnenie hodnotiaceho mechanizmu mali zabezpečiť jednotné podmienky na vykonávanie tohto nariadenia. Na tento účel by sa niektoré vykonávacie právomoci mali preniesť na Komisiu a ostatné na Radu.

(10)

Právomoci pripravovať a plánovať hodnotenia a právomoc prijímať hodnotiace správy by sa mali preniesť na Komisiu. Niekoľko týchto právomocí by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (6). So zreteľom na podmienky ustanovené v článku 2 ods. 2 písm. b) bode iii) uvedeného nariadenia sa pri prijímaní takýchto aktov uplatňuje postup preskúmania.

(11)

Na posilnenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, na zabezpečenie ich lepšej koordinácie na úrovni Únie a na posilnenie ich vzájomného partnerského tlaku by sa vykonávacia právomoc prijímať odporúčania na nápravné opatrenie zamerané na riešenie akýchkoľvek nedostatkov zistených v hodnotiacich správach mala preniesť na Radu. Takáto vykonávacia právomoc odzrkadľuje osobitné právomoci prenesené na Radu podľa článku 70 ZFEÚ, v oblasti vzájomného hodnotenia vykonávania politík Únie v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Taktiež sa v nej primerane premieta účel hodnotiaceho mechanizmu, vychádzajúceho z tohto lex specialis, ktorým je – v tejto konkrétnej oblasti a súbežne so všeobecnou právomocou Komisie dohliadať na uplatňovanie práva Únie pod kontrolou Súdneho dvora Európskej únie postupmi pri porušení právnych predpisov – plniť doplnkovú funkciu monitorovania účinnosti praktického vykonávania politík Únie prostredníctvom partnerského preskúmania.

Okrem toho takáto vykonávacia právomoc prenesená na Radu prispieva k realizácii želania Európskej rady, ktoré vyjadrila vo svojich záveroch z 23. a 24. júna 2011, aby sa spolupráca v schengenskom priestore ďalej posilňovala prostredníctvom zvyšovania vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a aby členské štáty zodpovedali za zaručenie účinného uplatňovania všetkých schengenských pravidiel v súlade s dohodnutými spoločnými štandardmi a základnými zásadami a normami. Takáto vykonávacia právomoc v súlade so závermi Rady z 8. marca 2012 taktiež prispieva k zlepšovaniu správy schengenského priestoru prostredníctvom politických rokovaní na úrovni ministrov o správnom fungovaní schengenského priestoru vrátane rokovaní v situáciách, v ktorých hodnotiace správy poukázali na vážne nedostatky. Takéto rokovania by sa mali uskutočniť v zmiešanom výbore, ktorý pozostáva z členských štátov EÚ a štátov pridružených k schengenskému priestoru a mali by napomôcť, aby Rada v rozsahu svojich právomocí prijímala rozhodnutia na zabezpečenie účinného fungovania schengenského priestoru. Napokon, pri prenesení takejto vykonávacej právomoci na Radu sa primerane zohľadňuje potenciálne politicky citlivý charakter odporúčaní, ktoré sa často dotýkajú vnútroštátnych vykonávacích právomocí a právomocí v oblasti presadzovania práva.

(12)

Hodnotiaci mechanizmus by mal stanoviť transparentné, účinné a jasné pravidlá týkajúce sa metodiky, ktorá sa má uplatňovať pri hodnoteniach, využívania vysoko kvalifikovaných expertov pre kontroly na mieste a prijímania následných opatrení v súvislosti so zisteniami vyplývajúcich z hodnotení. Metodika by mala najmä obsahovať ustanovenia o neohlásených kontrolách na mieste ako doplnenie ohlásených kontrol na mieste, najmä pokiaľ ide o kontrolu hraníc a víza.

(13)

Hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by sa mal týkať všetkých aspektov schengenského acquis. Pokiaľ ide o otázku hraníc, hodnotiaci a monitorovací mechanizmus by sa mal týkať tak účinnosti kontrol na vonkajších hraniciach, ako aj neexistencie kontrol na vnútorných hraniciach.

(14)

Pri hodnotení a monitorovaní by sa osobitná pozornosť mala venovať otázke základných práv pri uplatňovaní schengenského acquis.

(15)

Hodnotenie by malo zaručovať, že členské štáty uplatňujú schengenské pravidlá účinne a v súlade so základnými princípmi a normami. Hodnotiaci mechanizmus by preto mal zahŕňať všetky relevantné právne predpisy a operatívne činnosti, ktoré prispievajú k fungovaniu priestoru bez kontroly vnútorných hraníc.

(16)

S cieľom posilniť účinnosť a spoľahlivosť hodnotiaceho mechanizmu by sa pri všetkých hodnoteniach malo zohľadniť správne fungovanie orgánov, ktoré uplatňujú príslušné časti schengenského acquis. Tým sa zvýši schopnosť hodnotiaceho mechanizmu zaručiť účinné uplatňovanie schengenských pravidiel zo strany členských štátov v súlade so základnými zásadami a normami, ako o to požiadala Európska rada vo svojich záveroch z 23. a 24. júna 2011. Bude v súlade s požiadavkou Európskej rady ustanovenou v jej záveroch z 1. a 2. marca 2012, aby hodnotiaci mechanizmus bol v súlade s požadovaným fungovaním inštitúcií zapojených do uplatňovania schengenského acquis.

(17)

Agentúra Frontex by mala podporovať uplatňovanie hodnotiaceho mechanizmu, najmä v oblasti analýzy rizík týkajúcich sa vonkajších hraníc. Hodnotiaci mechanizmus by mal byť schopný využívať aj odbornú pomoc ad hoc zo strany agentúry Frontex v oblasti vykonávania kontrol na mieste na vonkajších hraniciach.

(18)

Iné orgány, úrady a agentúry Únie, ako napríklad Európsky policajný úrad (Europol) zriadený rozhodnutím Rady 2009/371/SVV (7) a Eurojust zriadený rozhodnutím Rady 2002/187/SVV (8), by mali podľa potreby podporovať vykonávanie hodnotiaceho mechanizmu v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje ich mandát. Hodnotiaci mechanizmus by taktiež podľa potreby mal mať možnosť oprieť sa o odborné znalosti niektorého z orgánov, úradov alebo agentúr Únie v prípade, ak pomáhajú pri vykonávaní kontrol na mieste, ktoré sa týkajú oblastí schengenského acquis, na ktoré sa vzťahuje ich mandát. To by mal byť napríklad prípad európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov, pokiaľ ide o hodnotenia týkajúce sa ochrany údajov, do ktorých sa môžu zapájať aj vnútroštátne orgány na ochranu údajov.

(19)

Členské štáty a Komisia by mali zabezpečiť, aby experti, ktorí sú k dispozícii pre kontroly na mieste, mali potrebné skúsenosti a aby na tento účel absolvovali osobitnú odbornú prípravu, a to aj pokiaľ ide o základné práva. Príslušné orgány, úrady alebo agentúry Únie ako napríklad Frontex by mali poskytnúť primeranú odbornú prípravu a členským štátom by sa mali poskytnúť finančné prostriedky na iniciatívy zamerané na osobitnú odbornú prípravu v oblasti hodnotenia schengenského acquis, a to prostredníctvom existujúcich finančných nástrojov Únie a rozvojom takýchto nástrojov.

(20)

Vzhľadom na osobitnú úlohu zverenú Európskemu parlamentu a národným parlamentom podľa poslednej vety článku 70 ZFEÚ, ktorá sa zdôrazňuje v článku 12 písm. c) Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), pokiaľ ide o národné parlamenty, je potrebné zabezpečiť, aby Rada a Komisia v plnej miere informovali Európsky parlament a národné parlamenty o obsahu a výsledkoch hodnotenia. Okrem toho by Rada v prípade, ak Komisia predloží návrh na zmenu tohto nariadenia, uskutočnila v súlade s článkom 19 ods. 7 písm. h) svojho rokovacieho poriadku pred prijatím konečného znenia konzultácie s Európskym parlamentom tak, aby sa v čo najväčšej miere zohľadnilo jeho stanovisko.

(21)

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu. Vzhľadom na to, že toto nariadenie je založené na schengenskom acquis, sa Dánsko v súlade s článkom 4 uvedeného protokolu rozhodne v lehote šiestich mesiacov odo dňa prijatia tohto nariadenia Radou, či ho bude transponovať do svojho vnútroštátneho práva.

(22)

Spojené kráľovstvo sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 8 ods. 2 rozhodnutia Rady 2000/365/ES z 29. mája 2000, ktoré sa týka požiadavky Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (9).

(23)

Írsko sa zúčastňuje na tomto nariadení v súlade s článkom 5 ods. 1 Protokolu č. 19 o schengenskom acquis začlenenom do rámca Európskej únie, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a v súlade s článkom 6 ods. 2 rozhodnutia Rady 2002/192/ES z 28. februára 2002 o požiadavke Írska zúčastňovať sa na niektorých ustanoveniach schengenského acquis  (10).

(24)

Pokiaľ ide o Island a Nórsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody uzavretej medzi Radou Európskej únie a Islandskou republikou a Nórskym kráľovstvom o pridružení Islandskej republiky a Nórskeho kráľovstva pri vykonávaní, uplatňovaní a vývoji schengenského acquis  (11), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES (12) o určitých vykonávacích predpisoch k tejto dohode.

(25)

Pokiaľ ide o Švajčiarsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Dohody medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (13), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení v článkom 3 rozhodnutia Rady 2008/164/ES (14).

(26)

Pokiaľ ide o Lichtenštajnsko, toto nariadenie predstavuje vývoj ustanovení schengenského acquis v zmysle Protokolu medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom, Švajčiarskou konfederáciou a Lichtenštajnským kniežatstvom o pristúpení Lichtenštajnského kniežatstva k Dohode medzi Európskou úniou, Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k vykonávaniu, uplatňovaniu a vývoju schengenského acquis  (15), ktoré patria do oblasti uvedenej v článku 1 rozhodnutia Rady 1999/437/ES v spojení v článkom 3 rozhodnutia Rady 2011/350/EÚ (16).

(27)

Keďže v deň nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia sa hodnotenie Cypru podľa rozhodnutia zo 16. septembra 1998 už začalo, toto nariadenie sa na Cyprus nebude uplatňovať až do 1. januára 2016.

(28)

Vzhľadom na to, že overovanie týkajúce sa Bulharska a Rumunska v súlade s platnými postupmi schengenského hodnotenia sa už ukončilo podľa článku 4 ods. 2 Aktu o pristúpení z roku 2005, overovanie podľa článku 1 ods. 1 písm. b) tohto nariadenia sa nebude vykonávať s ohľadom na tieto členské štáty.

(29)

Experti z Cypru, Bulharska, Rumunska a Chorvátska by sa však mali zúčastňovať na hodnotení všetkých častí schengenského acquis,

PRIJALA TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Účel a rozsah pôsobnosti

1.   V tomto nariadení sa stanovuje vytvorenie hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ktorý slúži na tieto účely:

a)

overenie uplatňovania schengenského acquis v členských štátoch, na ktoré sa v plnej miere uplatňuje schengenské acquis, ako aj v členských štátoch, na ktoré sa v súlade s príslušnými protokolmi pripojenými k ZEÚ a ZFEÚ schengenské acquis uplatňuje čiastočne;

b)

overenie, či sa v členských štátoch, v súvislosti s ktorými sa neprijalo rozhodnutie Rady, v ktorom sa stanovuje, že ustanovenia schengenského acquis sa uplatňujú v plnom rozsahu alebo čiastočne, splnili potrebné podmienky na uplatňovanie všetkých príslušných častí schengenského acquis, a to s výnimkou tých členských štátov, ktorých hodnotenie sa v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia už ukončilo.

2.   Overením uvedeným v odseku 1 písm. b) tohto článku nie je dotknutý druhý odsek článku 23 týkajúci sa členských štátov, v ktorých sa už začali hodnotiace postupy 26. novembra 2013.

3.   Experti z členských štátov, ktorí v súlade s príslušným aktom o pristúpení ešte neuplatňujú schengenské acquis v plnej miere, by sa napriek tomu mali zúčastňovať na hodnotení všetkých častí schengenského acquis.

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia „schengenské acquis“ znamená ustanovenia schengenského acquis začlenené do rámca Únie v súlade s Protokolom č. 19 k ZEÚ a ZFEÚ, spoločne s aktmi, ktoré z nich vychádzajú alebo s nimi inak súvisia.

Článok 3

Zodpovednosť

1.   Členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za vykonávanie hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ako sa uvádza v tomto nariadení, a to s podporou orgánov, úradov a agentúr Únie zapojených do vykonávania schengenského acquis.

2.   Komisia má celkovú koordinačnú úlohu vo vzťahu k ročným a viacročným programom hodnotení, vypracúvaniu dotazníkov a harmonogramov hodnotiacich návštev, vykonávaniu hodnotiacich návštev a vypracúvaniu hodnotiacich správ a odporúčaní. Zabezpečuje tiež odpočty plnenia odporúčaní hodnotiacich správ a ich monitorovanie v súlade s článkom 16.

3.   Členské štáty a Komisia plne spolupracujú vo všetkých fázach hodnotení s cieľom vykonávať úlohy, ktorými sú poverené na základe tohto nariadenia.

Článok 4

Hodnotenia

1.   Hodnotenia sa môžu týkať všetkých aspektov schengenského acquis vrátane efektívneho a účinného uplatňovania sprievodných opatrení členskými štátmi v oblasti vonkajších hraníc, vízovej politiky, Schengenského informačného systému, ochrany údajov, policajnej spolupráce, justičnej spolupráce v trestných veciach, ako aj v oblasti neexistencie kontroly vnútorných hraníc. Všetky hodnotenia by mali vziať do úvahy fungovanie orgánov, ktoré uplatňujú príslušné časti schengenského acquis uvedené v tomto odseku.

2.   Hodnotenia môžu pozostávať z dotazníkov a kontrol na mieste, ktoré môžu byť ohlásené alebo neohlásené. Ohláseným kontrolám na mieste predchádza dotazník. Kontroly na mieste a dotazníky sa môžu pri hodnotení konkrétnych členských štátov a/alebo oblastí podľa potreby využívať oddelene alebo v kombinácii.

3.   Dotazníky aj kontroly na mieste môžu byť doplnené prezentáciami hodnoteného členského štátu o oblasti, ktorá je predmetom hodnotenia.

Článok 5

Viacročný program hodnotenia

1.   Komisia vypracuje viacročný program hodnotenia na obdobie piatich rokov, a to podľa potreby po konzultácii s agentúrou Frontex a Europolom a najneskôr do šiestich mesiacov od začiatku nasledujúceho päťročného obdobia. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 21 ods. 2. Komisia tento viacročný program hodnotenia zašle Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Počas každého päťročného obdobia, na ktoré sa vzťahuje viacročný program hodnotenia, sa bude hodnotiť každý členský štát. Vo viacročnom programe hodnotenia sa uvedie zoznam členských štátov, ktoré sa majú každý jednotlivý rok hodnotiť s uvedením ich poradia. Pri určovaní poradia hodnotenia členských štátov sa zohľadní čas, ktorý uplynul od predchádzajúceho hodnotenia a vyváženosť rôznych oblastí schengenského acquis, ktoré sa majú hodnotiť.

3.   Viacročný program hodnotenia sa môže v prípade potreby upraviť v súlade s postupom uvedeným v odseku 1.

4.   Viacročný program hodnotenia môže obsahovať odkaz na tematické hodnotenie, ako sa uvádza v článku 6 ods. 1 písm. b).

5.   Prvý viacročný program hodnotenia sa ustanoví do 27. mája 2014. Dátum začiatku tohto programu je 27. november 2014 a dátum jeho ukončenia je 31. december 2019.

Článok 6

Ročný program hodnotenia

1.   Komisia vypracuje do 31. októbra roka, ktorý predchádza roku, na ktorý sa program vzťahuje, ročný program hodnotenia, v ktorom zohľadní najmä analýzy rizík poskytnuté agentúrou Frontex podľa článku 7 a v prípade potreby informácie od Europolu a orgánov, úradov a agentúr Únie, a to najmä v súlade s článkom 8.

V ročnom programe hodnotenia sa uvedú návrhy na hodnotenie:

a)

uplatňovania schengenského acquis alebo jeho častí jedným členským štátom, ako sa uvádza vo viacročnom programe hodnotenia, a

b)

ak je to relevantné, uplatňovania určitých častí schengenského acquis v niekoľkých členských štátoch (t. j. tematické hodnotenia).

2.   Komisia vypracuje prostredníctvom vykonávacích aktov v prvej časti ročného programu hodnotenia predbežný harmonogram kontrol na mieste. Táto časť obsahuje zoznam členských štátov, ktoré majú byť hodnotené v nadchádzajúcom roku v súlade s viacročným programom hodnotenia, zoznam oblastí, ktoré sa majú hodnotiť, a zoznam kontrol na mieste. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 21 ods. 2 Komisia tento ročný program hodnotenia zašle Európskemu parlamentu a Rade.

3.   Komisia vypracuje a prijme druhú časť ročného programu hodnotenia. V tejto časti sa uvedie zoznam neohlásených kontrol na mieste, ktoré sa majú vykonať v nasledujúcom roku. Táto časť sa považuje za dôvernú a neoznamuje sa.

4.   Ročný program hodnotenia sa môže v prípade potreby upraviť v súlade s odsekmi 2 a 3.

5.   Prvý ročný program hodnotenia sa ustanoví do 27. mája 2014. Dátum začiatku tohto programu je 27. november 2014 a dátum jeho ukončenia je 31. december 2014.

Článok 7

Analýzy rizík agentúry Frontex

1.   Agentúra Frontex každý rok do 31. augusta predloží v súlade so svojim mandátom Komisii a členským štátom analýzu rizík. V tejto analýze rizík okrem iného zohľadní nelegálne prisťahovalectvo a podstatné zmeny v operačnom prostredí na vonkajších hraniciach a zahrnie odporúčania pre priority hodnotení v nasledujúcom roku. V odporúčaniach sa uvedú konkrétne úseky vonkajších hraníc a konkrétne hraničné priechody, ktoré sa majú hodnotiť v nasledujúcom roku v rámci viacročného programu hodnotenia. Komisia túto analýzu rizík neodkladne zašle Európskemu parlamentu a Rade.

2.   Agentúra Frontex každý rok do 31. augusta predloží Komisii osobitnú analýzu rizík odlišnú od analýzy uvedenej v odseku 1, ktorá obsahuje odporúčania pre prioritné hodnotenia, ktoré sa majú vykonať prostredníctvom neohlásených kontrol na mieste v nasledujúcom roku, a to nezávisle od poradia členských štátov, ktoré sa majú hodnotiť každý rok, ako sa uvádza vo viacročnom programe hodnotenia v súlade s článkom 5 ods. 2. Tieto odporúčania môžu zahŕňať akýkoľvek región alebo osobitnú oblasť a obsahujú zoznam aspoň desiatich konkrétnych úsekov vonkajších hraníc a aspoň desiatich konkrétnych hraničných priechodov. Komisia môže kedykoľvek požiadať agentúru Frontex, aby jej predložila analýzu rizík s odporúčaniami na hodnotenia vykonávané formou neohlásených kontrol na mieste.

3.   Analýza rizík uvedená v odsekoch 1 a 2, ktorú vypracuje agentúra Frontex, sa po prvý krát predloží Komisii najneskôr do 27. februára 2014.

Článok 8

Analýzy rizík zo strany orgánov, úradov a agentúr Únie iných ako agentúra Frontex

Komisia podľa potreby požiada orgány, úrady a agentúry Únie iné ako agentúra Frontex zapojené do vykonávania schengenského acquis o uskutočnenie analýzy rizík, aj pokiaľ ide o korupciu a organizovanú trestnú činnosť, pokiaľ môžu členským štátom sťažovať uplatňovanie schengenského acquis. Takéto analýzy môžu byť použité na prípravu ročných programov hodnotenia.

Článok 9

Dotazník

1.   Komisia prostredníctvom vykonávajúcich aktov vypracuje a aktualizuje štandardný dotazník v úzkej spolupráci s členskými štátmi. Návrh štandardného dotazníka je možné konzultovať s agentúrou Frontex a Europolom. Štandardný dotazník sa týka relevantných právnych predpisov, spoločne schválených odporúčaní a najlepších postupov, a to najmä tých, ktoré sa uvádzajú v schengenských katalógoch, ako aj organizačných a technických prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na vykonávanie schengenského acquis, a dostupných štatistických údajov pre každú oblasť hodnotenia. Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania podľa článku 21 ods. 2.

2.   Do 1. júla každého roka Komisia zašle štandardný dotazník tým členským štátom, ktoré majú byť v nasledujúcom roku hodnotené. Členské štáty poskytnú Komisii svoje odpovede na dotazník do ôsmich týždňov od jeho doručenia. Komisia sprístupní tieto odpovede ostatným členským štátom a o odpovediach informuje Európsky parlament. Ak o to Európsky parlament požiada, najmä z dôvodu závažnosti situácie, Komisia v jednotlivých prípadoch a v súlade s pravidlami, ktoré sa uplatňujú na vzťahy medzi Európskym parlamentom a Komisiou, informuje Európsky parlament aj o obsahu konkrétnej odpovede.

Článok 10

Tímy poverené kontrolami na mieste

1.   Tím poverený kontrolami na mieste tvoria experti určení členskými štátmi a zástupcovia Komisie.

2.   Komisia vyzve členské štáty, aby určili expertov, ktorí sú k dispozícii na účasť na príslušných kontrolách na mieste, a pritom uviedli ich odborné zameranie.

V prípade ohlásených kontrol na mieste Komisia najneskôr do troch mesiacov pred plánovaným začiatkom kontroly na mieste vyzve členské štáty, aby vymenovali expertov. Členské štáty vymenujú expertov do dvoch týždňov od doručenia tejto výzvy.

V prípade neohlásených kontrol na mieste Komisia najneskôr do dvoch týždňov pred plánovaným začiatkom kontroly na mieste vyzve členské štáty, aby určili expertov. Členské štáty vymenujú expertov do 72 hodín od doručenia tejto výzvy.

3.   Maximálny počet zástupcov Komisie zúčastňujúcich sa kontroly na mieste sú dve osoby. Maximálny počet expertov z členských štátov zúčastňujúcich sa ohlásenej kontroly na mieste je osem osôb a pre neohlásenú kontrolu na mieste je šesť osôb.

Ak počet expertov určených členskými štátmi presiahne maximálny počet stanovený v prvom pododseku, Komisia po konzultácii s príslušnými členskými štátmi vymenuje členov tímu na základe geografickej vyváženosti a odbornosti expertov.

4.   Experti z členských štátov sa nesmú zúčastňovať na hodnotiacej misii, ktorej súčasťou je kontrola na mieste v členskom štáte, v ktorom sú zamestnaní.

5.   Komisia môže vyzvať agentúru Frontex, Europol alebo iné orgány, úrady alebo agentúry Únie zapojené do vykonávania schengenského acquis, aby vymenovali zástupcu, ktorý sa ako pozorovateľ zúčastní na kontrole na mieste týkajúcej sa oblasti patriacej do pôsobnosti ich mandátu.

6.   Vedúcimi expertmi tímu expertov poverených kontrolami na mieste sú zástupca Komisie a jeden expert z členského štátu, ktorého čo najskôr po zostavení uvedeného tímu spoločne vymenujú jeho členovia. Vedúci experti sa vymenujú včas pred vypracovaním podrobného programu uvedeného v článku 13 ods. 2.

Článok 11

Tímy zodpovedné za hodnotenia na základe dotazníka

1.   Ak sa dotazníky používajú nezávisle, t. j. bez toho, aby po nich nasledovala kontrola na mieste uvedená v článku 4 ods. 2, tím zodpovedný za hodnotenie odpovedí na dotazník pozostáva z expertov z členských štátov a zo zástupcov Komisie.

2.   Pri zasielaní dotazníka členskému štátu, ktorý sa má hodnotiť, vyzve Komisia členské štáty, aby vymenovali expertov, ktorí sú k dispozícii zúčastniť sa na príslušnom hodnotení, a pritom uviedli ich odborné zameranie. Členské štáty vymenujú expertov do dvoch týždňov od doručenia tejto výzvy. Experti sa vymenujú v súlade s článkom 10 ods. 3 a 4.

Článok 12

Experti

Experti, ktorí sa zúčastňujú na hodnoteniach, disponujú primeranou kvalifikáciou vrátane dobrých teoretických vedomostí a praktických skúseností v oblastiach zahrnutých do hodnotiaceho mechanizmu, ako aj dôkladnými znalosťami zásad, postupov a techník hodnotenia, pričom sú schopní efektívne komunikovať v spoločnom jazyku. Na tento účel členské štáty a Komisia v spolupráci s príslušnými orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie zabezpečia, aby sa expertom poskytla primeraná odborná príprava, a to aj o dodržiavaní základných práv.

Článok 13

Vykonávanie kontrol na mieste

1.   Tímy poverené kontrolami na mieste podniknú všetky potrebné prípravné úkony s cieľom zabezpečiť účinnosť, presnosť a dôslednosť kontrol na mieste.

2.   Podrobný program ohlásených kontrol na mieste zostaví Komisia v úzkej spolupráci s vedúcimi expertmi a dotknutým členským štátom. Podrobný program sa oznámi členským štátom. Podrobný program neohlásených kontrol na mieste zostaví Komisia.

S dotknutými členskými štátmi sa vedú konzultácie o harmonograme a podrobnom programe a poskytujú sa im o nich informácie:

a)

aspoň šesť týždňov pred uskutočnením ohlásenej kontroly na mieste;

b)

aspoň 24 hodín pred uskutočnením neohlásenej kontroly na mieste.

Neohlásené kontroly na mieste na vnútorných hraniciach sa uskutočňujú bez predchádzajúceho oznámenia dotknutému členskému štátu/dotknutým členským štátom. Všeobecné usmernenia týkajúce sa praktických záležitostí takýchto kontrol v praxi vypracuje Komisia v úzkej spolupráci s členskými štátmi.

3.   Každý člen tímu povereného kontrolou na mieste musí mať pri sebe doklad, ktorý ho oprávňuje vykonávať kontroly na mieste v súlade s týmto nariadením.

4.   Členský štát, ktorý sa má hodnotiť, zabezpečí, aby tím poverený kontrolou na mieste mohol vykonávať svoj mandát s cieľom overiť činnosti v hodnotených oblastiach. Zabezpečí najmä to, aby sa tím poverený kontrolou na mieste mohol obrátiť priamo na príslušné osoby a aby mal prístup do všetkých oblastí, priestorov a k dokumentom potrebným na vykonanie hodnotenia.

5.   Členský štát, ktorý sa má hodnotiť, pomáha tímu poverenému kontrolou na mieste pri plnení jeho úloh všetkými prostriedkami, ktoré má v rámci svojich zákonných právomocí k dispozícii.

6.   V prípade ohlásených kontrol na mieste Komisia vopred poskytne členskému štátu, ktorý sa má hodnotiť, mená expertov v tíme poverenom kontrolou na mieste. Uvedený členský štát uvedie kontaktný bod pre praktické záležitosti kontroly na mieste.

7.   Komisia a členské štáty sú zodpovedné za vybavenie všetkých potrebných záležitostí týkajúcich sa cesty svojich expertov, ktorí sú členmi tímu povereného kontrolou na mieste do a z členských štátov, ktoré sa majú hodnotiť. Náklady na cestu a ubytovanie expertov zúčastnených na kontrole na mieste hradí Komisia.

Za vybavenie potrebných záležitostí týkajúcich sa ubytovania a za poskytnutie potrebnej dopravy na mieste zodpovedajú členské štáty, ktoré sa majú hodnotiť. Pri neohlásených kontrolách na mieste uľahčí vybavovanie ubytovania pre expertov Komisia.

Článok 14

Hodnotiace správy

1.   Po každom hodnotení sa vypracuje hodnotiaca správa. Hodnotiaca správa bude vychádzať zo zistení kontroly na mieste a/alebo z dotazníka. V prípade kontroly na mieste hodnotiacu správu vypracuje tím poverený kontrolou na mieste počas kontroly.

Experti z členských štátov a zástupcovia Komisie majú celkovú zodpovednosť za prípravu hodnotiacej správy a za zabezpečenie jej úplnosti a kvality. V prípade rozporov sa tím poverený kontrolou na mieste alebo prípadne tím zodpovedný za hodnotenie odpovedí na dotazník snaží dosiahnuť kompromis.

2.   V hodnotiacej správe sa podľa potreby analyzujú kvalitatívne, kvantitatívne, operačné, administratívne a organizačné aspekty a uvedú sa v nej akékoľvek nedostatky zistené počas hodnotenia.

3.   Na každé zo zistení hodnotiacej správy sa uplatní jedno z nasledujúcich hodnotení:

a)

v súlade;

b)

v súlade, ale je potrebné zlepšenie;

c)

nie je v súlade.

4.   Komisia poskytne návrh hodnotiacej správy hodnotenému členskému štátu do šiestich týždňov od kontroly na mieste alebo prijatia odpovede na dotazník. Tento členský štát predloží svoje pripomienky k návrhu hodnotiacej správy do dvoch týždňov potom, ako ju dostane. Na žiadosť hodnoteného členského štátu sa uskutoční konzultačné stretnutie týkajúce sa návrhu. Do návrhu hodnotiacej správy sa môžu premietnuť pripomienky hodnoteného členského štátu.

5.   Návrh hodnotiacej správy a pripomienky hodnoteného členského štátu k nej predloží Komisia ostatným členským štátom, ktoré vyzve, aby sa vyjadrili k odpovedi na dotazník, k návrhu hodnotiacej správy a k pripomienkam hodnoteného členského štátu.

Na základe toho Komisia prijme prostredníctvom vykonávacieho aktu hodnotiacu správu, pričom v návrhu hodnotiacej správy v prípade potreby vykoná príslušné zmeny. Tento vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania podľa článku 21 ods. 2. Komisia hodnotiacu správu zašle Európskemu parlamentu.

Článok 15

Odporúčania

1.   Experti členských štátov a zástupcovia Komisie pri vypracúvaní hodnotiacej správy a so zreteľom na zistenia a hodnotenia v nej uvedené vypracujú odporúčania na nápravné opatrenie zamerané na riešenie akýchkoľvek nedostatkov zistených počas hodnotenia a uvedú v nej priority pre vykonanie týchto opatrení, ako aj prípadné príklady osvedčených postupov.

2.   Komisia predloží Rade návrh na prijatie odporúčaní uvedených v odseku 1.

3.   Rada prijme odporúčania uvedené v odseku 1 a zašle ich Európskemu parlamentu a národným parlamentom.

Článok 16

Ďalší postup a monitorovanie

1.   Do troch mesiacov od prijatia odporúčaní uvedených v článku 15 predloží hodnotený členský štát Komisii a Rade akčný plán na nápravu všetkých zistených nedostatkov v hodnotiacej správe. Ak sa v odporúčaniach konštatuje, že hodnotený členský štát závažným spôsobom zanedbáva svoje povinnosti, tento členský štát predloží svoj akčný plán do jedného mesiaca od prijatia uvedených odporúčaní. Komisia tento akčný plán zašle Európskemu parlamentu.

2.   Po konzultácii s tímom povereným kontrolou na mieste alebo prípadne tímom zodpovedným za hodnotenie odpovedí na dotazník predloží Komisia svoje hodnotenie primeranosti akčného plánu Rade do jedného mesiaca od doručenia akčného plánu hodnoteného členského štátu. Ostatné členské štáty sa vyzvú, aby sa k akčnému plánu vyjadrili.

3.   Do šiestich mesiacov od prijatia odporúčaní predloží hodnotený členský štát Komisii správu o vykonávaní svojho akčného plánu a následne bude predkladať správu každé tri mesiace až do úplného splnenia úloh akčného plánu.

4.   Bez ohľadu na šesťmesačnú lehotu na podanie správy o vykonávaní akčného plánu uvedenú v odseku 3, ak sa v odporúčaniach konštatuje, že hodnotený členský štát závažným spôsobom zanedbáva svoje povinnosti, uvedený členský štát podá správu o vykonávaní svojho akčného plánu do troch mesiacov od prijatia odporúčaní.

5.   V závislosti od závažnosti zistených nedostatkov a opatrení prijatých na ich odstránenie Komisia môže naplánovať opätovné ohlásené kontroly na mieste na overenie vykonávania akčného plánu. Komisia pozve na účasť na opätovnej kontrole aspoň štyroch expertov, ktorí sa zúčastnili na kontrole na mieste. Komisia môže pozvať pozorovateľov, aby sa zúčastnili opätovnej kontroly. Komisia zostaví program opätovnej kontroly. Hodnotenému členskému štátu sa uvedený program oznámi najmenej jeden mesiac pred plánovaným konaním opätovnej kontroly. Komisia môže plánovať aj vykonanie neohlásených opätovných kontrol na mieste.

6.   Komisia pravidelne informuje Európsky parlament a Radu o vykonávaní akčných plánov alebo opatrení na zlepšenie uvedených v tomto článku.

7.   Ak sa kontrolou na mieste odhalia závažné nedostatky, ktoré by mohli predstavovať závažné ohrozenie verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti v priestore bez kontroly vnútorných hraníc, Komisia informuje o tejto skutočnosti čo najskôr Európsky parlament a Radu, a to z vlastnej iniciatívy alebo na žiadosť Európskeho parlamentu alebo niektorého členského štátu.

8.   Ak sa konštatovalo, že členský štát je „v súlade“, ale odporúčania obsahujú možnosti ďalšieho zlepšenia v súlade s článkom 14 ods. 3 písm. b), hodnotený členský štát poskytne Komisii vlastné posúdenie možností ďalšieho zlepšenia do šiestich mesiacov od prijatia odporúčaní.

Článok 17

Informácie citlivého charakteru

Členovia tímu povereného kontrolou na mieste a tímu zodpovedného za hodnotenie odpovedí na dotazník považujú akékoľvek informácie získané počas vykonávania svojich povinností za dôverné. Hodnotiace správy vypracované po kontrolách na mieste sú utajené stupňom EU RESTRICTED/RESTREINT UE v súlade s uplatniteľnými bezpečnostnými pravidlami. Takéto utajenie nebráni tomu, aby sa uvedené informácie sprístupňovali Európskemu parlamentu. So zasielaním a zaobchádzaním s informáciami a dokumentmi, ktoré sa Európskemu parlamentu zasielajú v súlade s týmto nariadením, sa narába v súlade s platnými pravidlami postupovania utajovaných skutočností medzi Európskym parlamentom a Komisiou a zaobchádzania s týmito utajovanými skutočnosťami. Komisia po konzultácii s dotknutým členským štátom rozhodne, ktorá časť hodnotiacej správy sa môže zverejniť.

Článok 18

Podmienky účasti Spojeného kráľovstva a Írska

1.   Experti zo Spojeného kráľovstva a Írska sa zúčastňujú len na hodnotení tej časti schengenského acquis, na ktorej sú uvedené členské štáty oprávnené sa zúčastňovať.

2.   Hodnotenia popísané v článku 4 ods. 1 sa týkajú len účinného a efektívneho uplatňovania tej časti schengenského acquis zo strany Spojeného kráľovstva a Írska, na ktorej sú uvedené členské štáty oprávnené sa zúčastňovať.

3.   Spojené kráľovstvo a Írsko sa zúčastňujú na prijímaní odporúčaní Radou podľa článku 15 ods. 3 len z hľadiska tej časti schengenského acquis, na ktorej sú uvedené členské štáty oprávnené sa zúčastňovať.

Článok 19

Informovanie národných parlamentov

Komisia informuje národné parlamenty o obsahu a výsledkoch hodnotenia.

Článok 20

Predkladanie správ Európskemu parlamentu a Rade

Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade ročnú komplexnú správu o hodnoteniach vykonaných podľa tohto nariadenia. Uvedená správa sa zverejní a obsahuje informácie ohodnoteniach vykonaných počas predchádzajúceho roka, záveroch vyplývajúcich z jednotlivých hodnotení a o aktuálnom stave nápravných opatrení. Komisia postúpi uvedenú správu národným parlamentom.

Článok 21

Výbor

1.   Komisii pomáha výbor. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.   Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011. Ak výbor nevydá stanovisko, Komisia neprijme návrh vykonávacieho aktu a uplatňuje sa článok 5 ods. 4 tretí pododsek nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

Článok 22

Preskúmanie

Komisia preskúma fungovanie tohto nariadenia a predloží Rade správu do 6 mesiacov od prijatia všetkých hodnotiacich správ týkajúcich sa hodnotení, ktoré patria do prvého viacročného programu hodnotenia uvedeného v článku 5 ods. 5. Takéto preskúmanie zahŕňa všetky časti tohto nariadenia vrátane fungovania postupov na prijímanie aktov v rámci hodnotiaceho mechanizmu. Komisia túto správu zašle Európskemu parlamentu.

Článok 23

Prechodné ustanovenia a zrušenie

Bez ohľadu na druhý a tretí odsek tohto článku sa rozhodnutie zo 16. septembra 1998 zrušuje s účinnosťou od 26. novembra 2013.

Časť I rozhodnutia uvedeného v prvom odseku sa naďalej uplatňuje do 1. januára 2016, pokiaľ ide o hodnotiace postupy členských štátov, ktoré sa začali vykonávať 26. novembra 2013.

Časť II rozhodnutia uvedeného v prvom odseku sa naďalej uplatňuje do 27. novembra 2014, pokiaľ ide o hodnotiace postupy členských štátov, ktoré sa začali vykonávať 26. novembra 2013.

Článok 24

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Luxemburgu 7. októbra 2013

Za Radu

predseda

J. BERNATONIS


(1)  Stanovisko z 12. júna 2013 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).

(2)  Ú. v. ES L 239, 22.9.2000, s. 138.

(3)  Ú. v. EÚ C 53, 3.3.2005, s. 1.

(4)  Ú. v. EÚ C 115, 4.5.2010, s. 1.

(5)  Nariadenie Rady (ES) č. 2007/2004 z 26. októbra 2004 o zriadení Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 25.11.2004, s. 1).

(6)  Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.

(7)  Rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol) (Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37).

(8)  Rozhodnutie Rady 2002/187/SVV z 28. februára 2002, ktorým sa zriaďuje Eurojust s cieľom posilniť boj proti závažným trestným činom (Ú. v. ES L 63, 6.3.2002, s. 1).

(9)  Ú. v. ES L 131, 1.6.2000, s. 43.

(10)  Ú. v. ES L 64, 7.3.2002, s. 20.

(11)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 36.

(12)  Ú. v. ES L 176, 10.7.1999, s. 31.

(13)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 52.

(14)  Ú. v. EÚ L 53, 27.2.2008, s. 1.

(15)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 21.

(16)  Ú. v. EÚ L 160, 18.6.2011, s. 19.


Vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie

Európsky parlament, Rada a Komisia vítajú prijatie nariadenia, ktorým sa mení Kódex schengenských hraníc s cieľom stanoviť spoločné pravidlá pri dočasnom obnovení kontroly vnútorných hraníc za výnimočných okolností a nariadenia, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis. Nazdávajú sa, že uvedenými novými mechanizmami sa zodpovedajúco reaguje na požiadavku Európskej rady, ktorá vo svojich záveroch z 24. júna 2011 v snahe zabezpečiť presadzovanie spoločných pravidiel a posilniť, prispôsobiť a rozšíriť kritériá vychádzajúce z acquis EÚ vyzvala na posilňovanie spolupráce a vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi v schengenskom priestore a na vytvorenie účinného a spoľahlivého systému monitorovania a hodnotenia, pričom pripomenula, že vonkajšie hranice Európy musia byť riadené účinným a jednotným spôsobom na základe spoločnej zodpovednosti, solidarity a praktickej spolupráce.

Vyhlasujú, že touto zmenou Kódexu schengenských hraníc sa posilní koordinácia a spolupráca na úrovni Únie tým, že sa na jednej strane vytvoria kritériá pre obnovovanie hraničných kontrol členskými štátmi a na druhej strane aj pre mechanizmus EÚ, prostredníctvom ktorého bude možné reagovať na skutočne kritické situácie, v ktorých je ohrozené celkové fungovanie oblasti bez kontroly vnútorných hraníc.

Zdôrazňujú, že tento nový systém hodnotenia je mechanizmom EÚ, bude sa vzťahovať na všetky aspekty schengenského acquis a zapoja sa doň experti z členských štátov, Komisie a príslušných agentúr EÚ.

Súhlasia s tým, že každý budúci návrh Komisie na zmenu tohto systému hodnotenia sa predloží na konzultáciu Európskemu parlamentu, aby sa pred prijatím záverečného znenia mohlo v čo najväčšej možnej miere zohľadniť jeho stanovisko.