21.8.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 223/1

(1)

Populácia atlanticko-škandinávskeho sleďa (známym aj ako sleď, ktorý sa na jar neresí v nórskych vodách) je celosvetovo najväčšou populáciou sleďa. Úlovky tejto populácie v minulosti predstavovali jeden až dva milióny ton. V dôsledku výrazne nadmerného výlovu však došlo k jej zdecimovaniu a k zastaveniu rybolovných činností na viac ako dve desaťročia, v období od začiatku sedemdesiatych rokov až do polovice deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia, čo malo vážne dôsledky pre flotily loviace danú populáciu.

(2)

Po obnove populácie atlanticko-škandinávskeho sleďa a opätovnom spustení rybolovných činností v roku 1996 prebieha riadenie predmetnej populácie na základe konzultácií piatich strán, v ktorých výhradnom hospodárskom priestore sa táto populácia vyskytuje počas svojho migračného cyklu. Ide o Ruskú federáciu, Nórsko, Faerské ostrovy, Island a Európsku úniu (ďalej len „pobrežné štáty“).

(3)

Od roku 2007 patrili k dohode dosiahnutej počas konzultácií pobrežných štátov konečné pravidlá týkajúce sa rozdelenia podielov na celkovom povolenom výlove, ako aj záväzok udržiavať v nasledujúcich rokoch relatívnu stabilitu týchto podielov. Dohodnuté podiely na výlove populácie atlanticko-škandinávskeho sleďa predstavovali 5,16 % v prípade Faerských ostrovov, 14,51 % v prípade Islandu, 6,51 % v prípade Únie, 61 % v prípade Nórska a 12,82 % v prípade Ruskej federácie. Okrem toho existovala medzi pobrežnými štátmi dlhoročná dohoda, podľa ktorej preskúmanie a revíziu vzájomne dohodnutých pravidiel riadenia vykonávajú výlučne spolu, na základe nových vedeckých odporúčaní a do stanoveného termínu.

(4)

V záujme uľahčenia stanovenia úrovne celkového povoleného výlovu sa pobrežné štáty na základe dostupných vedeckých poznatkov dohodli na dlhodobom pláne riadenia vychádzajúcom z prístupu predbežnej opatrnosti, ktorého účelom bolo udržiavať lov v rámci bezpečných biologických medzí a zabezpečovať udržateľný rybolov.

(5)

Úlohou tohto dlhodobého plánu riadenia bolo predchádzať poklesu populácie pod úroveň biomasy 2 500 000 t a vyvíjať maximálne úsilie s cieľom udržať ju nad úrovňou 5 000 000 t, čo je predpokladaná úroveň maximálneho udržateľného výnosu. Tento cieľ sa mal dosiahnuť obmedzením lovu spôsobom, pri ktorom sa dodržiava miera rybolovnej úmrtnosti 0,125. Účastníci konzultácií sa dohodli, že v prípade poklesu biomasy pod úroveň 5 000 000 t by sa mala znížiť miera rybolovnej úmrtnosti s cieľom zabezpečiť rýchlu obnovu populácie.

(6)

V septembri 2012 odporučila Medzinárodná rada pre výskum mora (International Council for the Exploration of the Seas, ICES) v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti uvedeným v pláne riadenia, aby v roku 2013 celkový povolený výlov (total allowable catch, TAC) v prípade daných piatich pobrežných štátov neprekročil 619 000 ton, čo predstavuje pokles o 26 % v porovnaní s TAC stanoveným na rok 2012.

(7)

V rámci konzultácií pobrežných štátov prebiehajúcich od októbra 2012 do januára 2013, ktorých cieľom bolo rokovať o dojednaniach na rok 2013, zástupcovia Faerských ostrovy opakovane odmietli pokračovať v plnení súčasnej dohody o rozdelení podielov na výlove. Dňa 18. januára 2013 napokon dohodu na rok 2013 uzavreli len štyri pobrežné štáty s cieľom čo najdlhšie zachovať koordinované riadenie stavov predmetnej populácie zo strany pobrežných štátov. V odsúhlasenej zápisnici z týchto konzultácií z 23. januára 2013 sa uvádza, že: „Delegácie vyjadrili svoje znepokojenie nad tým, že Faerské ostrovy bez predchádzajúceho oznámenia odstúpili od dohody pobrežných štátov.“ Vzhľadom na skutočnosť, že z dôvodu odstúpenia Faerských ostrovov od konzultácií nemožno uzavrieť dohodu s piatimi štátmi, sa zvyšné štyri strany dohodli na zohľadnení rybolovných záujmov Faerských ostrovov vymedzením ich zvyčajného podielu na výlove, teda podielu, ktorý Faerským ostrovom prislúchal na základe dohody z roku 2007, čo zodpovedá 31 000 tonám (5,16 % TAC).

(8)

V priebehu konzultácií pobrežných štátov, ktoré trvali do 23. januára 2013, zástupcovia Faerských ostrovov nevyjadrili žiadnu požiadavku ohľadom presného podielu, nepredložili žiadny písomný alebo ústny návrh týkajúci sa novej dohody o podiele, neusilovali sa spolupracovať s ostatnými štyrmi stranami a nevyvinuli žiadne úsilie podieľať sa na rokovaniach o dohode na rok 2013.

(9)

Vo svojom vyhlásení z 26. marca 2013 oznámil minister pre rybárstvo Faerských ostrovov, že v prípade flotily Faerských ostrovov sa jednostranne stanovilo obmedzenie výlovu na úrovni 105 230 ton. Táto hodnota predstavuje 17 % odporúčaného TAC, resp. viac ako trojnásobok podielu vyplývajúceho z minulých dohôd a zvýšenie podielu Faerských ostrovov z roku 2012 o 145 %. Toto jednostranné vyhlásenie treba vnímať v kontexte už uvedených vedeckých odporúčaní znížiť výlov v roku 2013 o 26 %. V danom oznámení Faerské ostrovy de facto odstúpili od spoločne odsúhlaseného plánu riadenia.

(10)

Takýmto konaním Faerské ostrovy porušili zásady spolupráce s Úniou a ďalšími pobrežnými štátmi pri riadení populácie spoločného záujmu, ktorou je populácia atlanticko-škandinávskeho sleďa a nesplnili si záväzky vyplývajúce z článku 61 ods. 2, článku 63 ods. 1 a 2, článkov 118, 119 a 300 Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) a článkov 5 a 6 a článku 8 ods. 1 a 2 Dohody o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti (UNFSA).

(11)

Ak by sa podarilo dosiahnuť obmedzenia výlovu stanovené štyrmi pobrežnými štátmi a Faerskými ostrovmi, úroveň celkového výlovu by dosiahla 692 290 t, čo by v porovnaní s odporúčanými TAC predstavovalo nadmerný výlov. Podľa posúdení a prognóz lovu, ktoré vydala rada ICES v rámci svojich odporúčaní pri riadení rybolovnej sezóny 2013 (2), by takýto lov viedol k tomu, že by biomasa neresiacej sa populácie dosahovala začiatkom roka 2014 úroveň 4 200 000 t. Táto úroveň je však výrazne nižšia ako úroveň biomasy 5 000 000 t, od ktorej sa očakáva maximálny udržateľný výnos.

(12)

Z nových verejne dostupných vedeckých dôkazov predložených radou ICES v máji 2013 (3) okrem toho vyplýva, že dlhodobý plán riadenia v súčasnej podobe (ktorého cieľom je rybolovná úmrtnosť na úrovni 0,125) vychádza z prístupu predbežnej opatrnosti, zatiaľ čo v dôsledku nárastu cieľovej rybolovnej úmrtnosti na úroveň 0,15, ku ktorému by došlo v dôsledku zvýšenia podielu Faerských ostrovov, tento plán prestáva zodpovedať zásade predbežnej opatrnosti, s čím je spojené zvýšené riziko zdecimovania populácie.

(13)

Podľa článku 3 nariadenia (EÚ) č. 1026/2012 možno za krajinu umožňujúcu neudržateľný rybolov označiť krajinu, ktorá: a) nespolupracuje v oblasti riadenia populácie spoločného záujmu v plnom súlade s ustanoveniami Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 (UNCLOS) a Dohody Organizácie Spojených národov o uplatňovaní ustanovení Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve z 10. decembra 1982 o ochrane a využívaní transzonálnych populácií rýb a populácií rýb migrujúcich na veľké vzdialenosti zo 4. augusta 1995 (UNFSA) alebo s inou medzinárodnou dohodou, alebo normou medzinárodného práva, a b) buď neprijme potrebné opatrenia v oblasti riadenia rybolovu, alebo ii) prijme opatrenia v oblasti riadenia rybolovu bez toho, aby riadne zohľadnila práva, záujmy a povinnosti ostatných krajín a Únie, a tieto opatrenia v oblasti riadenia rybolovu, keď sa posudzujú v súvislosti s opatreniami prijatými inými krajinami a Úniou, vedú k rybolovným činnostiam, na základe ktorých by sa takáto populácia mohla stať neudržateľnou.

(14)

V dôsledku týchto skutočností spĺňajú Faerské ostrovy kritériá na to, aby sa mohli označiť za krajinu umožňujúcu neudržateľný rybolov, a preto môže Komisia v tejto súvislosti prijať opatrenia stanovené v nariadení (EÚ) č. 1026/2012.

(15)

V zmysle článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1026/2012 sa Komisia rozhodla rozhodnutím zo 17. mája 2013 (4) a listom s rovnakým dátumom oznámiť miestnej vláde Faerských ostrovov a vláde Dánska svoj zámer označiť Faerské ostrovy za krajinu umožňujúcu neudržateľný rybolov a uviesť dôvody tohto označenia, ako aj opis opatrení, ktoré sa môžu podniknúť v zmysle daného nariadenia. Miestna vláda Faerských ostrovov v rovnaký deň potvrdila prijatie listu.

(16)

Miestna vláda Faerských ostrovov zaslala 17. júna 2013 na toto oznámenie odpoveď, v ktorej reagovala na skutočnosti predložené Komisiou vlastnými argumentmi. Konkrétne uviedla, že Faerské ostrovy neodstúpili od konzultácií, že sú naďalej odhodlané hľadať v rámci rokovaní riešenie týkajúce sa podielov na výlove predmetnej populácie a že EÚ nemá právo používať donucovacie opatrenia. Vláda Faerských ostrovov však nevyjadrila žiadny úmysel zmeniť svoje rozhodnutie týkajúce sa obmedzení neudržateľného výlovu na rok 2013 a neposkytla ani žiadne odôvodnenie svojej vysokej hranice obmedzenia výlovu na rok 2013, okrem nepodloženého tvrdenia, že „za posledné roky sa výskyt danej populácie v morských oblastiach patriacich do právomoci Faerských ostrovov zvýšil“.

(17)

Komisia preskúmala v súčasnosti dostupnú vedeckú literatúru týkajúcu sa predmetnej problematiky. Stretla sa síce s konštatovaniami o občasnom dlhodobejšom sezónnom výskyte sleďa vo vodách Faerských ostrovov, no nenašla žiadnu zmienku, na základe ktorej si možno tento jav vykladať ako stabilný a stály nárast počtu jedincov uvedenej populácie. Pokiaľ ide o argument Faerských ostrovov, že populácia sleďa klesne pod úroveň maximálneho udržateľného výnosu v roku 2014 v každom prípade, a nie v dôsledku zvýšeného jednostranného podielu Faerských ostrovov na jeho výlove, treba poznamenať, že podľa posledných vedeckých odporúčaní (pozri odôvodnenie 12) sa daná populácia možno obnoví na úroveň maximálneho udržateľného výnosu, no pokiaľ sa súčasná rybolovná úmrtnosť zvýši na hodnotu rovnocennú úmrtnosti vyplývajúcej zo zvýšeného podielu Faerských ostrovov, zostane dlhšie pod touto úrovňou a bude jej hroziť vyššie riziko zdecimovania.

(18)

Po podrobnej analýze argumentov miestnej vlády Faerských ostrovov Komisia dospela k názoru, že sa predmetnými argumentmi nepodarilo vyvrátiť dôvody oznámenia Komisie a že nejde o objektívne dôvody opodstatňujúce nedostatočnú spoluprácu zo strany tejto krajiny. Vzhľadom na tento záver, ako aj na neochotou Faerských ostrovov napraviť jednostranne stanovené obmedzenia výlovu na rok 2013, musí Komisia konštatovať, že Faerské ostrovy aj naďalej spĺňajú kritériá, na základe ktorých ich možno označiť za krajinu umožňujúcu neudržateľný rybolov.

(19)

Komisia preto pokladá za potrebné prijať opatrenia podľa článku 4 nariadenia (EÚ) č. 1026/2012.

(20)

Tieto opatrenia musia byť účinné a primerané, aby sa dosiahla ochrana predmetnej populácie a mali by Faerským ostrovom zabrániť využívať trhy, prístavy a zariadenia Únie na účely zachovania svojho neudržateľného lovu atlanticko-škandinávskeho sleďa.

(21)

Komisia okrem toho vyhodnotila krátkodobé i dlhodobé environmentálne, obchodné, hospodárske a sociálne vplyvy daných opatrení, ktoré možno prijať podľa článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1026/2012, ako aj administratívnu záťaž spojenú s ich realizáciou.

(22)

Na základe tohto hodnotenia sa zdá vhodné na úvod prijať niektoré opatrenia uvedené v písmenách c), d), e) a i) článku 4 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1026/2012. Ak sa preukáže, že tieto opatrenia nie sú účinné a Faerské ostrovy naďalej umožňujú neudržateľný rybolov, možno pristúpiť k prijatiu ďalších opatrení.

(23)

V prípade rybolovu sleďa na Faerských ostrovoch, ktorý vykonávajú plavidlá s pelagickými vlečnými sieťami, môže ísť v chladnejších mesiacoch roka o cielený rybolov, ale koncom jari a v lete ide o zmiešaný rybolov, pri ktorom dochádza k výlovu podobných množstiev sleďa a makrely. Jedno plavidlo dokáže počas danej sezóny uloviť oba druhy v rámci jedného vytiahnutia siete, v rámci jedného rybárskeho výjazdu alebo v rámci jedného loviska. Makrela je teda druh, ktorý sa v rámci rybolovu spája so sleďom. Pokiaľ by Faerské ostrovy pokračovali v love a vývoze makrely, takisto by naďalej lovili aj veľké množstvá sleďa, ktorý je nevyhnutným vedľajším úlovkom, a to aj v prípade, že by sa sleď do Únie nemohol vyvážať. Preto by sa v prípade nezahrnutia vývozu makrely do daných opatrení ohrozila účinnosť zákazu vývozu sleďa, ktorý je prostriedkom predchádzania ďalšiemu zhoršovaniu situácie týkajúcej sa udržateľnosti populácie sleďa. Populácia makrely sa v danom prostredí vyskytuje spolu s populáciou sleďa až v takom rozsahu, že pri každom rybolove makrely v rámci správy Faerských ostrovov existuje riziko vedľajších úlovkov sleďa. Vzhľadom na to je opodstatnené predpokladať, že všetky makrely ulovené v rámci správy Faerských ostrovov boli ulovené spolu so sleďom. Preto by sa v záujme účinnosti obchodných opatrení mali tieto opatrenia týkať nielen sleďa, ale aj makrely.

(24)

V rámci posudzovania primeranosti opatrení, a najmä v rámci rozhodovania o tom, či by sa obmedzenia obchodovania s hlavnými druhmi ulovenými v rámci lovu sleďa mali týkať len určitého množstva, alebo by sa mal zakázať všetok vývoz, Komisia preskúmala, či by sa dalo počítať aj s inými, primeranejšími alternatívnymi opatreniami, ako je úplný zákaz všetkých produktov vyrobených zo sleďa alebo makrely alebo s ich obsahom. Posúdili sa tri možné alternatívy: i) kvantitatívne obmedzenie všetkých produktov, čím by sa znížil vývoz na tradičné trhy; ii) celkový zákaz týkajúci sa výlučne čerstvých mrazených a konzervovaných rýb bez produktov získaných ďalším spracovaním, ako napr. rybia múčka a rybí olej a iii) zákaz vývozu týkajúci sa výlučne sleďa a produktov z neho. Prvá z troch uvedených možností by síce mohla byť vysoko účinná vzhľadom na zásadný význam vývozu rybej múčky z Faerských ostrovov do EÚ, v tomto štádiu sa však považuje za príliš zaťažujúcu, a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že by na jednej strane mohla ovplyvniť segmenty odvetvia rybárstva Faerských ostrovov, ktoré priamo nesúvisia s odvetvím pelagického rybolovu, pričom na druhej strane by mala za následok výraznú administratívnu záťaž v súvislosti s rozbormi vzoriek rybej múčky a oleja v špecializovaných laboratóriách na účely určenia ich zloženia podľa druhov. Ako sme už uviedli, tretia alternatíva sa považuje za neefektívnu, pretože jej potenciálne hospodárske dôsledky možno bez väčších problémov vyvážiť vývozom makrely. Druhá alternatíva tak prináša optimálnu rovnováhu medzi prostriedkami a ich želanými účinkami a neexistujú žiadne menej zaťažujúce opatrenia, ktorými by sa dosiahol potrebný výsledok.

(25)

Pri posudzovaní primeranosti Komisia zároveň posúdila potrebu iných opatrení, ako sú dovozné obmedzenia, najmä obmedzenia týkajúce sa využívania prístavov. Vzhľadom na to, že využívanie prístavov na doplnenie paliva, vylodenie, výmenu posádky, opravu či oddych sú rutinnými a nevyhnutnými činnosťami v súvislosti s lovom sleďa, Komisia dospela k záveru, že tieto opatrenia sú takisto potrebné a nie je možné prijať alternatívne, menej obmedzujúce opatrenia, ktorými by sa flotilám Faerských ostrovov zabránilo využívať zariadenia EÚ pri pokračujúcom neudržateľnom love sleďa.

(26)

Na základe hodnotenia environmentálnych, obchodných, hospodárskych a sociálnych vplyvov daných opatrení v krátkodobom i dlhodobom horizonte, ako aj hodnotenia administratívnej záťaže súvisiacej s ich realizáciou možno konštatovať, že dané opatrenia sú primerané a nebudú mať za následok neprijateľný vplyv, ani neúmernú záťaž. Opatrenia budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie, pretože sa od nich očakáva zlepšenie udržateľnosti populácie sleďa. Ich vplyv na obchod bude mierny, pretože hoci sa očakávajú bezprostredné hospodárske účinky, v strednodobom horizonte možno počítať s alternatívnymi mechanizmami výmeny a v konečnom dôsledku sa neočakáva žiaden nedostatok v súvislosti so zásobovaním v rámci EÚ. Z krátkodobého hľadiska sa očakávajú len mierne hospodárske a sociálne vplyvy, lebo budú súvisieť s obchodnými vplyvmi. Zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však platí, že ak sa podarí dosiahnuť želané účinky, bude to mať nevyhnutne priaznivý dosah najmä na flotily so silnou hospodárskou závislosťou od pelagického rybolovu. Administratívna záťaž v dôsledku uvedených opatrení bude relatívne nízka vzhľadom na skutočnosť, že väčšina prostriedkov kontroly (vrátane personálu), ktoré sú potrebné na presadzovanie opatrení v členských štátoch, už existuje.

(27)

Komisia napokon preskúmala zlučiteľnosť opatrení s medzinárodnými právnymi predpismi a dospela k názoru, že tieto opatrenia sa týkajú ochrany stavov populácií čeliacich hrozbe zdecimovania a ich cieľom je účinná prevencia nadmerného rybolovu danej populácie, keďže sú zamerané na zachovávanie populácie atlanticko-škandinávskeho sleďa v rámci bezpečných biologických medzí. Tieto opatrenia sa stávajú účinnými v spojení s vlastnými ochrannými opatreniami Únie [článok 5 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) č. 1026/2012]. Únia predovšetkým znížila svoj výlov o 26 %, čo je v súlade s odporúčaním Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES). Únia pritom v plnej miere dodržiava podmienky a obmedzenia dlhodobého plánu riadenia, na ktorom sa dohodli pobrežné štáty, a ktorý od roku 1999 uplatňujú. Podľa vyjadrenia rady ICES z mája 2013 je tento plán naďalej v súlade s prístupom predbežnej opatrnosti a je správnym riadiacim postupom na udržanie rybolovu v rámci bezpečných biologických medzí. Okrem toho neexistujú rozhodujúce vedecké dôkazy, z ktorých by vyplýval nárok Faerských ostrovov na vyšší podiel na rybolove atlanticko-škandinávskeho sleďa. Preto by bolo vhodné znížiť výlov tejto krajiny na rok 2013 v súlade s odporúčaniami rady ICES.

(28)

Preto by sa ako prvý krok mali prijať okrem iného tieto opatrenia: a) zákaz vývozu sleďa a makrely pochádzajúcich z populácií atlanticko-škandinávskeho sleďa, ako aj produktov rybolovu s obsahom týchto rýb alebo vyrobených z týchto rýb a b) obmedzenie využívania prístavov Únie plavidlami, ktoré v rámci správy Faerských ostrovov lovia populácie atlanticko-škandinávskeho sleďa a makrely, ako aj plavidlami prepravujúcimi ryby alebo produkty rybolovu pochádzajúce z takéhoto rybolovu. V záujme uľahčenia presadzovania opatrení uplatniteľných na plavidlá vykonávajúce rybolov predmetných populácií sleďa a makrely alebo na plavidlá prepravujúce ryby alebo produkty rybolovu pochádzajúce z týchto populácií by mali byť členským štátom poskytnuté zoznamy týchto plavidiel. Na účely zistenia, či k lovu sleďa alebo makrely došlo v rámci správy Faerských ostrov, by sa mal využívať systém osvedčovania úlovkov stanovený v kapitole III nariadenia Rady (ES) č. 1005/2008 z 29. septembra 2008, ktorým sa ustanovuje systém Spoločenstva na zabraňovanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu, na odrádzanie od neho a jeho odstránenie, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1936/2001 a (ES) č. 601/2004 a ktorým sa zrušujú nariadenia (ES) č. 1093/94 a (ES) č. 1447/1999 (5).

(29)

Opatrenia stanovené v tomto nariadení sú v súlade so stanoviskom Výboru pre rybolov a akvakultúru,

a)

„populácia atlanticko-škandinávskeho sleďa“ znamená populáciu sleďa atlantického (Clupea harengus) v podoblastiach I, II, V, XII a XIV Medzinárodnej rady pre výskum mora (ICES) (6);

b)

„atlanticko-škandinávsky sleď“ znamená rybu z atlanticko-škandinávskej populácie sleďa;

c)

„makrela“ znamená rybu druhu Scomber scombrus, ktorá bola ulovená v oblastiach, kde sa vyskytuje atlanticko-škandinávsky sleď;

d)

„ryby ulovené v rámci správy Faerských ostrovov“ znamenajú ryby ulovené plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou Faerských ostrovov alebo plavidlami plaviacimi sa pod vlajkou iného štátu, ktoré majú povolenie loviť ryby vo výhradnom hospodárskom priestore Faerských ostrovov, alebo ktoré sú prenajaté spoločnosťou so sídlom na Faerských ostrovoch alebo tunajšími orgánmi.