5.6.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 152/5

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala 6. septembra 2012 oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Európskej únie (ďalej len „Únia“).

(2)

Toto prešetrovanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podala 25. júla 2012 iniciatíva EU ProSun (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 25 % celkovej výroby fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov v Únii. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a o značnej ujme, ktorá z neho vyplýva, čo sa považovalo za dostatočný dôvod na začatie prešetrovania.

(3)

Na základe žiadosti navrhovateľa podloženej požadovanými dôkazmi Komisia prijala 1. marca 2013 nariadenie (EÚ) č. 182/2013 (3), ktorým sa zavádza registrácia dovozov fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) pochádzajúcich alebo odosielaných z Čínskej ľudovej republiky, a to od 6. marca 2013.

(4)

Komisia o začatí prešetrovania oficiálne informovala navrhovateľa, ostatných známych výrobcov z Únie, známych vyvážajúcich výrobcov, orgány ČĽR a známych dovozcov. Komisia informovala o začatí konania aj výrobcov v Spojených štátoch amerických, o ktorých sa uvažovalo ako o možnej analogickej krajine.

(5)

Zainteresované strany dostali príležitosť písomne vyjadriť svoje stanoviská a požadovať vypočutie v rámci lehoty stanovenej v oznámení o začatí konania. Všetky zainteresované strany, ktoré o to požiadali a preukázali, že by z konkrétnych dôvodov mali byť vypočuté, boli vypočuté.

(6)

Vzhľadom na veľký počet vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie zapojených do tohto prešetrovania a s cieľom ukončiť prešetrovanie v rámci predpísaných lehôt Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že sa rozhodla obmedziť počet prešetrovaných vyvážajúcich výrobcov v príslušnej krajine, neprepojených dovozcov a výrobcov z Únie na primeraný počet výberom vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia (tento proces sa nazýva aj „výber vzorky“).

(7)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Všetci známi výrobcovia z Únie a známe združenie výrobcov boli informovaní o výbere predbežnej vzorky výrobcov z Únie. Táto predbežná vzorka pozostávala z deviatich spomedzi približne 220 výrobcov z Únie, o ktorých bolo pred začatím prešetrovania známe, že vyrábajú podobný výrobok (pozri odôvodnenie 26), a ktorí boli vybratí na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu výroby so zreteľom na objem predaja a zemepisnú polohu, ktoré bolo možné v stanovenom čase primerane prešetriť. Zabezpečilo sa, aby vzorka zahŕňala vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov z Únie. Zainteresované strany sa takisto vyzvali, aby vyjadrili svoje stanoviská k predbežnej vzorke. Viaceré zainteresované strany predložili pripomienky k predbežnej vzorke a jedna strana požiadala úradníka pre vypočutie o vypočutie.

(8)

Viaceré zainteresované strany predložili tieto námietky týkajúce sa predbežnej vzorky výrobcov z Únie:

(9)

Argumenty predložené zainteresovanými stranami boli vyvrátené takto:

(10)

Po doručení pripomienok sa preskúmalo zloženie vzorky vzhľadom na to, že existovali náznaky, že jedna z vybratých spoločností by nebola schopná úplne spolupracovať. V záujme zachovania úrovne reprezentatívnosti vzorky sa vybral ďalší výrobca z Únie. Táto revidovaná vzorka pozostávala teda z desiatich spoločností vybratých na základe najväčšieho reprezentatívneho objemu každej úrovne výroby, pričom sa zohľadnil objem predaja na trhu EÚ a zemepisná poloha, ktoré možno v stanovenom čase primerane prešetriť. V dôsledku toho predstavoval podiel revidovanej vzorky výrobcov z Únie vyjadrený v percentách z celkovej výroby Únie od 18 % do 21 % v prípade modulov, od 17 % do 24 % v prípade článkov a od 28 % do 35 % v prípade doštičiek a zahŕňal vertikálne integrovaných a neintegrovaných výrobcov. Nebolo možné uviesť presné percentuálne podiely vzhľadom na to, že na základe presného percentuálneho podielu by bolo možné vypočítať objem výroby týchto ďalších výrobcov z Únie a zistiť tak ich totožnosť.

(11)

Vzhľadom na potenciálne veľký počet neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a poskytli v súlade s oznámením o začatí konania základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania vymedzeného v odôvodnení 19.

(12)

Spomedzi približne 250 neprepojených dovozcov, ktorých uviedol navrhovateľ, tridsiati šiesti odpovedali na formulár o výbere vzorky pripojený k oznámeniu o začatí konania, tridsiati piati za moduly, len jedna odpoveď za články a žiadna odpoveď za doštičky. Vzorka bola vybratá v súlade s článkom 17 základného nariadenia s cieľom zahrnúť čo najväčší reprezentatívny objem dovozu, ktorý možno v stanovenom čase primerane prešetriť. Komisia na základe toho vybrala vzorku troch neprepojených dovozcov modulov a jedného dovozcu článkov. Komisia sa vzhľadom na prijaté pripomienky rozhodla zaradiť do vzorky ešte jedného neprepojeného dovozcu modulov. Táto spoločnosť sa prihlásila a tvrdila, že úroveň jej činnosti opodstatňuje jej začlenenie do vzorky. Preto sa znovu preskúmalo jej počiatočné podanie a zistilo sa, že v súvislosti s objemom dovozu, ktorý uvádzal príslušný dovozca, vznikla administratívna chyba. Predmetná spoločnosť sa preto zaradila do vzorky neprepojených dovozcov. Okrem toho dve spoločnosti, ktoré boli pôvodne vybraté do vzorky, nevyplnili dotazníky, a preto sa považovali za nespolupracujúce pri prešetrovaní a boli vylúčené zo vzorky neprepojených dovozcov. Vzorka neprepojených dovozcov teda pozostávala z dvoch dovozcov modulov a jedného dovozcu článkov, čo predstavovalo približne 2 – 5 % celkového dovozu z príslušnej krajiny. Z doručeného vyplneného dotazníka však bolo zrejmé, že hlavná činnosť dvoch z troch dovozcov bola v skutočnosti montáž solárnych zariadení a nie obchodovanie s príslušným výrobkom. Pri prešetrovaní sa zistilo, že väčšina dovozu príslušného výrobku na trh Únie sa vykonáva prostredníctvom spoločností prepojených s vyvážajúcimi výrobcami v ČĽR alebo montážnych podnikov alebo navrhovateľov projektov. Za týchto okolností sa vzorka považovala predbežne za reprezentatívnu. Komisia však počas ďalšieho prešetrovania osloví ďalších spolupracujúcich neprepojených dovozcov s cieľom overiť, či sú vhodní ako dovozcovia a zistiť, či možno vzorku zväčšiť.

(13)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov sa v oznámení o začatí konania na účely stanovenia dumpingu predpokladal výber vzorky v súlade s článkom 17 základného nariadenia. Aby mohla Komisia rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v kladnom prípade ju vybrať, boli všetci vyvážajúci výrobcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, počas obdobia prešetrovania vymedzeného v odôvodnení 19. Konzultovalo sa aj s orgánmi príslušnej krajiny.

(14)

V rámci výberu vzorky sa prihlásilo 135 vyvážajúcich čínskych výrobcov (často skupiny niekoľkých spoločností). Spolupracujúce spoločnosti prestavujú 80 % celkovej čínskej vývoznej hodnoty. Vybratá vzorka siedmich skupín spoločností pozostáva z troch spolupracujúcich vývozcov s najväčším objemom vývozu modulov, dvoch spolupracujúcich vývozcov s najväčším objemom vývozu článkov a dvoch spolupracujúcich vývozcov s najväčším objemom vývozu doštičiek.

(15)

Komisia poslala dotazníky všetkým čínskym vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky, ako aj výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, neprepojeným dovozcom zaradeným do vzorky a hospodárskym subjektom z dodávateľskej a odbytovej oblasti a ich združeniam, ktoré sa prihlásili v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania. Komisia takisto oslovila zastupiteľské združenie spotrebiteľov.

(16)

Vyplnené dotazníky doručili všetci čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, všetci výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, traja neprepojení dovozcovia z Únie zaradení do vzorky a dvadsaťjeden hospodárskych subjektov z dodávateľskej a odbytovej oblasti a tri ich združenia.

(17)

Komisia vyhľadala a overila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto (skupín) spoločností.

(18)

Keďže bolo potrebné určiť normálnu hodnotu pre vyvážajúcich výrobcov v ČĽR pre prípad, že by im nebolo poskytnuté THZ, vykonalo sa overovanie s cieľom určiť normálnu hodnotu na základe údajov z Indie ako analogickej krajiny, a to v priestoroch týchto spoločností:

(19)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. júla 2011 do 30. júna 2012 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie vývoja relevantného z hľadiska posúdenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od roku 2009 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(20)

Príslušným výrobkom sú fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články a doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch na báze kryštalického kremíka, s pôvodom v Čínskej ľudovej republike alebo odosielané z Čínskej ľudovej republiky. Hrúbka článkov a doštičiek nepresahuje 400 mikrometrov. Tento výrobok je v súčasnosti zatriedený pod číselné znaky KN ex 3818 00 10, ex 8501 31 00, ex 8501 32 00, ex 8501 33 00, ex 8501 34 00, ex 8501 61 20, ex 8501 61 80, ex 8501 62 00, ex 8501 63 00, ex 8501 64 00 a ex 8541 40 90 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(21)

Z vymedzenia pojmu príslušný výrobok sú vylúčené tieto druhy výrobkov:

(22)

Fotovoltické moduly, články a doštičky premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu. Táto premena sa vykonáva v článkoch, ktoré absorbujú svetelné žiarenie a prostredníctvom kryštalického kremíka ho premieňajú na elektrickú energiu.

(23)

Doštičky sú prvým krokom výrobného procesu. Sú vyrobené z kryštalického kremíka a sú hlavným komponentom na výrobu článkov.

(24)

Najprv sa kryštalický kremík roztaví a vznikne kmeňové rezivo kryštalického kremíka, z ktorého sa narežú doštičky. Doštičky sa spracúvajú technologicky náročným polovodičovým postupom a vzniknú funkčné solárne články. Články sú druhým krokom výrobného procesu. Majú PN priechod na umožnenie zberu a odvádzania elektrickej energie, ktorá sa vyrobí v článkoch.

(25)

Tretím krokom výrobného procesu sú moduly. Moduly vznikajú spájkovaním článkov pomocou plochých drôtov alebo kovových pásikov a vzniknú pásy článkov. Tie sa z oboch strán zapuzdrujú. Na vrchnú časť sa väčšinou používa sklo a na spodnú polymérny podkladový kryt. Na účely montáže v teréne sa spravidla vytvárajú rámy (napr. na strechách). Moduly môžu, ale nemusia mať usmerňovač.

(26)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že príslušný výrobok a výrobok, ktorý sa vyrába a predáva na domácom trhu v Indii, ktorá sa použila ako analogická krajina na účely určenia normálnej hodnoty, ako aj výrobok, ktorý v Únii vyrába a predáva výrobné odvetvie Únie, majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie. Dočasne sa preto považujú za podobný výrobok podľa článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(27)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že prešetrovanie sa nemôže vzťahovať na tri výrobky s rozličnými fyzikálnymi, chemickými a technickými vlastnosťami, a preto moduly, články a doštičky by mali byť predmetom troch samostatných prešetrovaní. Okrem toho tvrdili, že nie je jasné, či sa prešetrovanie vzťahuje len na jeden výrobok alebo tri samostatné výrobky, a preto nemôžu úplne chrániť svoje záujmy. Takisto sa požadovalo, aby sa z prešetrovania vylúčili doštičky ako alternatíva v prípade, ak by sa nevylúčili monodoštičky (pozri odôvodnenia 42 až 44).

(28)

Výroba doštičiek, článkov a modulov je jeden výrobný proces s rozličnými výrobnými krokmi. Moduly, články a doštičky spolu určujú vlastnosti konečného výrobku (t. j. modulov). Pri prešetrovaní sa zistilo, že výroba doštičiek a článkov je priamo a výlučne určená na výrobu modulov; moduly, články a doštičky majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti (určené použitými surovinami) a majú rovnaké základné konečné použitie, t. j. predávajú sa na účely zabudovania do fotovoltických solárnych systémov. Výkonnosť modulov je priamo spojená s výkonnosťou doštičiek a článkov.

(29)

V oznámení o začatí konania sa jasne uvádza, že moduly, články a doštičky predstavujú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania. Zainteresované strany preto mali v plnej miere možnosť chrániť svoje záujmy v súvislosti s príslušným výrobkom, ako bol vymedzený. Tieto argumenty boli preto zamietnuté.

(30)

Okrem toho sa tvrdilo, že moduly, články a doštičky sa nemôžu považovať za jeden výrobok, keďže majú niekoľko odlišných osemmiestnych číselných znakov KN, podpoložiek so šesťmiestnym číselným kódom, položiek HS so štvormiestnym číselným kódom a úrovní kapitol s dvojmiestnym číselným kódom a že sa takisto nachádzajú v odlišných oddieloch nomenklatúry HS. Tento argument je sám osebe nepodstatný na vymedzenie výrobku, na ktorý sa vzťahuje antidumpingové prešetrovanie založené na fyzikálnych vlastnostiach príslušného výrobku.

(31)

Viaceré strany tvrdili, že pridaná hodnota procesu premeny v článkoch predstavuje najväčšiu časť hodnoty modulu, a preto sa články musia považovať za samostatný výrobok.

(32)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výroba článkov je technologicky najsofistikovanejšou časťou výrobného procesu. Takisto sa však zistilo, že uvedené tri výrobné kroky sú navzájom prepojené a pridaná hodnota sa nesústreďuje do konkrétnej fázy výrobného procesu, ale je rozložená v celom výrobnom procese. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(33)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že moduly, články a doštičky majú samostatné obchodné trhy, a preto by sa mali považovať za odlišné výrobky, čo takisto preukazuje skutočnosť, že veľký počet výrobcov nie je vertikálne integrovaných.

(34)

Moduly, články a doštičky nemožno považovať za samostatné výrobky, ktorých ceny kolíšu len v závislosti od trhových faktorov. Ich ceny sú v skutočnosti pevne prepojené a ovplyvnené cenou polykryštalického kremíka. Ako sa vysvetľuje v odôvodneniach 23 až 25, príslušný výrobok sa vyrába v jednom výrobnom procese s rôznymi krokmi. Skutočnosť, že niektorí výrobcovia nie sú vertikálne integrovaní, je spôsobená len obchodným rozhodnutím a úsporami z rozsahu a nemá vplyv na tento záver. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(35)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že moduly, články a doštičky sa musia považovať za odlišné výrobky, keďže majú odlišné konečné použitie a nie sú zameniteľné.

(36)

Ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, pri prešetrovaní sa zistilo, že výroba doštičiek, článkov a modulov je jeden výrobný proces, a preto otázka zameniteľnosti rôznych krokov jedného výrobného procesu nie je uplatniteľná. Okrem toho moduly, články a doštičky majú rovnaké konečné použitie, premieňajú slnečné žiarenie na elektrickú energiu, a preto sa nemôžu použiť inak.

(37)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že moduly, články a doštičky nemajú rovnaké distribučné kanály, a preto by sa nemali považovať za jeden výrobok. Pri prešetrovaní sa zistilo, že moduly, články a doštičky možno distribuovať v rámci rozličných alebo podobných distribučných kanálov. Hlavnými kritériami na vymedzenie jedného výrobku sú však rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 27 až 29 sa dospelo k záveru, že rozličné distribučné kanály sa preto nepovažujú za určujúci prvok. Tento argument by sa mal preto zamietnuť.

(38)

Tvrdilo sa, že moduly, články a doštičky sa podstatne odlišujú z hľadiska vnímania spotrebiteľov, a preto by sa nemali považovať za jeden výrobok.

(39)

Podobne ako pri predchádzajúcich skutočnostiach sú hlavnými kritériami na vymedzenie jedného výrobku rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 27 až 29 sa dospelo k záveru, že odlišné vnímanie spotrebiteľov sa nepovažuje za určujúci prvok. Tento argument by sa preto mal zamietnuť.

(40)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobky z tenkého fotovoltického filmu by sa mali začleniť do vymedzenia príslušného výrobku, pričom tvrdila, že majú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a rovnaké základné konečné použitie.

(41)

Výrobky z tenkého fotovoltického filmu sú jasne vylúčené z vymedzenia výrobku, pozri odôvodnenie 21. Výrobky z tenkého fotovoltického filmu však majú v porovnaní s príslušným výrobkom odlišné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti. Vyrábajú sa iným výrobným procesom a nevyrábajú sa z kryštalického kremíka, ktorý je hlavnou surovinou na výrobu modulov, článkov a doštičiek. Majú nižšiu konverznú účinnosť a nižší výkon vo wattoch, a preto nie sú vhodné na také isté použitia ako v prípade príslušného výrobku. Na základe toho sa tieto argumenty museli zamietnuť.

(42)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že monodoštičky by sa mali vylúčiť z vymedzenia príslušného výrobku, keďže majú iné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti ako multidoštičky. Podľa jej tvrdenia existujú rozdiely v ich kryštalickej štruktúre, tvare a vzhľade. Okrem toho sa tvrdilo, že monodoštičky sa v Únii nevyrábajú.

(43)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že monodoštičky sú kvalitnejšie ako multidoštičky, aj keď sa vyrábajú podobným výrobným procesom a používa sa rovnaká hlavná surovina (polykryštalický kremík). Preto sa dospelo k záveru, že monodoštičky a multidoštičky majú rovnaké základné fyzikálne, chemické a technické vlastnosti.

(44)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že základné konečné použitie je rovnaké, keďže monodoštičky aj multidoštičky sú určené výlučne na výrobu solárnych článkov (monočlánkov a multičlánkov) a výsledkom je výroba solárnych modulov (monomodulov a multimodulov). Tieto dva druhy doštičiek sa podstatne neodlišujú, sú zameniteľné a oba možno použiť na výrobu článkov. Pokiaľ ide o tvrdenie, že monodoštičky sa v Únii nevyrábajú, pri prešetrovaní sa zistilo, že aj monodoštičky, aj multidoštičky sa v Únii vyrábajú. Na základe toho sa tento argument musel zamietnuť.

(45)

Okrem toho sa tvrdilo, že doštičky a články by sa mali považovať za dva polotovary, zatiaľ čo moduly sú konečné výrobky, preto by sa nemali považovať za jeden výrobok.

(46)

Ako sa už uviedlo, hlavné kritériá na vymedzenie jedného výrobku sú rovnaké fyzikálne, chemické a technické vlastnosti a konečné použitie. Vzhľadom na odôvodnenia 27 až 29 sa preto dospelo k záveru, že rozdiely medzi polotovarmi a konečnými výrobkami sa nepovažujú za určujúci prvok. Tento argument by sa preto mal zamietnuť.

(47)

Jedna zainteresovaná strana požadovala vylúčenie solárnych panelov určených výlučne na nabíjanie 12V batérií na základe skutočnosti, že ich konečné použitie sa odlišuje od konečného použitia modulov na zapojenie do siete, keďže vytvárajú omnoho menšie napätie, a preto nie sú vhodné na zapojenie do siete.

(48)

Podľa oznámenia o začatí konania sú z výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, vylúčené prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a napájajú elektrickou energiou prístroje alebo nabíjajú batérie a akumulátory. Moduly, ktoré sú zložené z viac ako šiestich článkov a sú určené len na nabíjanie batérií, majú rovnaké základné vlastnosti a výkonnosť ako moduly na zapojenie do siete. Používa sa v nich napätie naprázdno, ktoré má nižšie napätie než obvod používaný v moduloch na zapojenie do siete. Pri prešetrovaní sa zistilo, že napriek tomuto rozdielu možno tento druh modulov zapojiť do siete. Nižšie napätie možno jednoducho vyvážiť zväčšením veľkosti a/alebo počtu článkov. Preto sa na moduly, ktoré sú určené na nabíjanie batérií a pozostávajú z viac než šiestich článkov, vzťahuje vymedzenie príslušného produktu.

(49)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k predbežnému záveru, že fotovoltické moduly alebo panely na báze kryštalického kremíka a články a doštičky typu používaného vo fotovoltických moduloch alebo paneloch, ako sa uvádza v predchádzajúcom texte, predstavujú jeden výrobok. Komisia sa však bude naďalej zaoberať otázkou, či moduly, články a doštičky predstavujú jeden, dva alebo tri samostatné výrobky. Preto vyzýva všetky zainteresované strany, aby predložili svoje stanoviská týkajúce sa tejto otázky, a zohľadnili pritom predbežné závery, ku ktorým Komisia dospela v tejto fáze. V každom prípade, aj keby sa zistilo, že ide o dva alebo tri odlišné výrobky, súčasné prešetrovanie sa nakoniec bude vzťahovať na všetky tieto jednotlivé výrobky, a na moduly, články a doštičky bude možné uložiť konečné opatrenia bez ohľadu na to, či ide o jeden alebo niekoľko výrobkov.

(50)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa pri antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanoví normálna hodnota v súlade s článkom 2 ods. 1 až ods. 6 u tých výrobcov, u ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(51)

Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(52)

Pri tomto prešetrovaní všetci vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia a vyplnili formulár žiadosti o THZ v stanovených lehotách.

(53)

Komisia získala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a všetky informácie predložené v žiadostiach o THZ overila v priestoroch dotknutých spoločností.

(54)

Pri overovaní sa zistilo, že ani jeden zo siedmich vyvážajúcich výrobcov (skupín spoločností), ktorí požiadali o THZ, nespĺňal požiadavky kritérií stanovených v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(55)

Všetkých sedem skupín spoločností využilo preferenčný daňový režim (režimy) a granty a následne nepreukázali, že nepodliehajú závažným deformáciám prenášaným zo systému netrhového hospodárstva, a preto nesplnili požiadavky 3. kritéria posúdenia THZ.

(56)

Šesť skupín spoločností nepreukázalo, že sa bude vykonávať nezávislý audit ich účtov v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi, a preto nesplnili požiadavky 2. kritéria posúdenia THZ.

(57)

Jedna skupina spoločností nepreukázala, že na všetky jej spoločnosti sa vzťahuje konkurzné právo a nesplnila požiadavky 4. kritéria posúdenia THZ.

(58)

Okrem toho tri skupiny spoločností neboli schopné preukázať, že sa na ne nevzťahuje podstatný vplyv štátu a nesplnili požiadavky 1. kritéria posúdenia THZ.

(59)

Na základe uverejnenia zistení v súvislosti s THZ boli doručené pripomienky od všetkých spoločností zaradených do vzorky.

(60)

Dve skupiny spoločností predložili procesnú pripomienku a tvrdili, že určenie THZ sa vykonalo mimo lehoty, t. j. po uplynutí trojmesačnej lehoty stanovenej v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia a že prešetrovanie by sa preto malo bezodkladne skončiť. Na podloženie tohto tvrdenia uviedli rozsudky Súdneho dvora vo veciach Brosmann (4) a Aokang shoes (5).

(61)

Po prvé sa pripomína, že veci Brosmann a Aokang nie sú vhodné na posúdenie zákonnosti analýzy THZ v rámci tohto prešetrovania, keďže tieto veci sa na rozdiel od tohto prešetrovania týkajú situácií, keď sa posúdenie THZ vôbec nevykonalo.

(62)

Okrem toho veci Brosmann a Aokang nie sú relevantné na posúdenie zákonnosti tohto prešetrovania, keďže základné nariadenie sa medzitým zmenilo. V článku 2 ods. 7 základného nariadenia v zmenenom znení sa uvádza, že Komisia určuje THZ iba v súvislosti so spoločnosťami vybratými do vzorky podľa článku 17 základného nariadenia a že takéto určenie vykoná v lehote siedmich mesiacov, ale v žiadnom prípade nie neskôr ako osem mesiacov od začatia prešetrovania. Tento zmenený článok sa uplatňuje od 15. decembra 2012 na všetky nové a prebiehajúce prešetrovania vrátane tohto prešetrovania.

(63)

V každom prípade je nevyhnutné potvrdiť výklad stálej judikatúry, že samo osebe neprišlo k porušeniu práva na určenie THZ bez ohľadu na skutočnosť, že nebola dodržaná trojmesačná lehota.

(64)

Hlavné pripomienky k obsahu sa týkali preferenčného daňového režimu a grantov. Vývozcovia nespochybnili zistené skutočnosti ako také, spochybnili však ich význam pre splnenie 3. kritéria THZ. Tvrdili najmä, že výhody poskytované štátom nepredstavujú významný podiel na ich príslušných obratoch.

(65)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že je zrejmé, že systém dane z príjmu, ktorý zvýhodňuje niektoré spoločnosti, ktoré vláda považuje za strategické, nie je súčasťou trhového hospodárstva. Na taký systém má veľký vplyv štátne plánovanie. Takisto sa poznamenáva, že deformácie spôsobené znížením dane z príjmu sú závažné, keďže úplne menia výšku zisku pred zdanením, ktorý musí spoločnosť dosiahnuť, aby bola príťažlivá pre investorov. Deformácie sú takisto trvalé a absolútny zisk dosiahnutý počas prešetrovania nie je vzhľadom na povahu výhody relevantný na posúdenie otázky, či je deformácia „závažná“. Namiesto toho je potrebné, aby sa posúdenie závažnosti zakladalo na celkovom vplyve opatrenia na finančnú a hospodársku situáciu spoločnosti.

(66)

V súvislosti s 2. kritériom tri skupiny spoločností tvrdili, že dodržali príslušné pravidlá medzinárodných účtovných štandardov, keďže ich americké konsolidované účtovné závierky boli úplne v súlade s týmito štandardmi. Niektoré spoločnosti takisto tvrdili, že ich účty boli vo všeobecnosti v súlade s čínskymi účtovnými štandardmi, ktoré považujú za rovnocenné s medzinárodnými štandardmi. Otázkou však nie je, či sú čínske účtovné štandardy v súlade s medzinárodnými účtovnými štandardmi. Otázkou je, či sú účty v súlade s platnými účtovnými štandardmi alebo nie. Tieto pripomienky opomenuli najmä skutočnosť, že v súvislosti s jednotlivými finančnými výkazmi dotknutých čínskych spoločností sa zistilo porušenie viacerých medzinárodných (a príslušných zodpovedajúcich čínskych) účtovných štandardov najmä vrátane odpisovania zásob a zverejnenia transakcií prepojených strán.

(67)

Pokiaľ ide o 1. kritérium, so zreteľom na pripomienky doručené od strán a vzhľadom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-337/09 P (6) sa dospelo k záveru, že všetky spoločnosti splnili toto kritérium. Celkové určenie THZ pre všetkých vývozcov zaradených do vzorky sa však nemení, keďže ešte stále nespĺňajú požiadavky 2. a 3. kritéria.

(68)

Pokiaľ ide o 4. kritérium, skupina spoločností uvedená v odôvodnení 57 preukázala, že medzitým sa začalo konkurzné konanie proti hlavnej skupine čínskych spoločností. Preto sa dospelo k záveru, že táto skupina spoločností splnila toto kritérium. Celkové určenie THZ pre túto skupinu spoločností sa však nemení, keďže nespĺňa požiadavky 2. a 3. kritéria.

(69)

Nepreukázalo sa teda, že by niektorý z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky spĺňal 2. a/alebo 3. kritérium na poskytnutie THZ. Žiadnej z týchto spoločností preto THZ nemožno poskytnúť.

(70)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia podalo osemnásť spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky.

(71)

Komisia vzhľadom na vysoký počet doručených žiadostí dospela k predbežnému záveru, že individuálne preskúmania by boli neprimerane zaťažujúce a zabránili by včasnému dokončeniu prešetrovania. Preto sa dospelo k predbežnému rozhodnutiu neprijať žiadne žiadosti o individuálne preskúmanie.

(72)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe ceny alebo vytvorenej hodnoty v tretej krajine s trhovým hospodárstvom (ďalej len „analogická krajina“).

(73)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť USA ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty pre ČĽR a vyzvala zainteresované strany, aby sa k tomuto návrhu vyjadrili.

(74)

Viacerí vývozcovia a dovozcovia predložili pripomienky týkajúce sa výberu analogickej krajiny, pričom tvrdili, že USA nebudú vhodnou analogickou krajinou najmä z toho dôvodu, že trh v USA je v určitom úseku obdobia prešetrovania chránený pred dovozom z Číny prostredníctvom antidumpingových a antisubvenčných opatrení.

(75)

Zainteresované strany navrhli ako vhodnejšie analogické krajiny Taiwan, Indiu a Južnú Kóreu. Na základe týchto pripomienok sa prijalo rozhodnutie rozšíriť analýzu týkajúcu sa určenia vhodnej analogickej krajiny. Preto boli oslovení všetci hlavní výrobcovia solárnych panelov. Bolo kontaktovaných spolu 34 spoločností v Indii, 9 spoločností v Japonsku, 15 spoločností v Malajzii, 2 spoločnosti v Mexiku, 34 spoločností v Kórei, 9 spoločností v Singapure, 43 spoločností na Taiwane a 21 spoločností v USA.

(76)

Vyplnený dotazník poslali dve spoločnosti z Indie, dve z Taiwanu a dve z USA. Keďže spoločnosti z Taiwanu vyrábajú takmer výlučne fotovoltické články, kým čínsky vývoz sa realizuje najmä vo forme modulov a USA sa vzhľadom na prijaté pripomienky považovali za nevhodnú krajinu, prijalo sa predbežné rozhodnutie použiť ako analogickú krajinu Indiu. Treba poznamenať, že ak sa pri ďalšom prešetrovaní zistí, že moduly, články a doštičky predstavujú dva alebo tri rôzne výrobky, Komisia sa môže znovu zaoberať touto otázkou. Konkrétne v prípade doštičiek sa môže vybrať iná analogická krajina, keďže v Indii sa nevyrábajú doštičky.

(77)

Jeden indický výrobca predložil neúplný dotazník. Informácie, ktoré predložila táto spoločnosť, sa preto nemohli použiť na stanovenie normálnej hodnoty. Overené informácie, ktoré táto spoločnosť predložila, sa však mohli použiť na potvrdenie skutočnosti, že informácie, ktoré predložil úplne spolupracujúci výrobca z analogickej krajiny, boli skutočne reprezentatívne pre indický trh.

(78)

Keďže žiadnemu čínskemu vývozcovi zaradenému do vzorky nebolo poskytnuté THZ, normálna hodnota bola stanovená podľa ustanovenia článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia, pričom ako analogická tretia krajina s trhovým hospodárstvom sa použila India.

(79)

Najprv sa určili druhy výrobku, ktoré predáva výrobca z analogickej krajiny na domácom trhu a ktoré sú totožné alebo priamo porovnateľné s druhmi výrobku predávanými na vývoz do Únie.

(80)

Komisia následne u výrobcu z analogickej krajiny preskúmala, či by sa každý druh podobného výrobku predávaného na domácom trhu v reprezentatívnom množstve mohol považovať za výrobok predávaný pri bežnom obchodovaní. Na tento účel bol v prípade každého druhu výrobku stanovený podiel ziskového predaja nezávislým zákazníkom na domácom trhu počas obdobia prešetrovania.

(81)

Ak objem predaja daného druhu výrobku predaného za čistú predajnú cenu, ktorá sa rovnala vypočítaným výrobným nákladom alebo bola vyššia ako vypočítané výrobné náklady, predstavoval viac než 80 % celkového objemu predaja uvedeného druhu a ak sa vážená priemerná predajná cena tohto druhu rovnala výrobným nákladom alebo bola vyššia, normálna hodnota bola založená na skutočnej domácej cene. Táto cena sa vypočítala ako vážený priemer cien celkového domáceho predaja daného druhu výrobku počas obdobia prešetrovania.

(82)

V prípade, že objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo keď vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako výrobné náklady, normálna hodnota vychádzala zo skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážený priemer len ziskového predaja daného druhu výrobku.

(83)

V prípade, že sa všetky druhy výrobkov predávali so stratou, nepovažovalo sa to za predaj pri bežnom obchodovaní.

(84)

V prípade predaja druhov výrobkov, ktorý sa neuskutočnil pri bežnom obchodovaní, ako aj druhov výrobkov, ktoré sa nepredávali na domácom trhu, sa použila vytvorená normálna hodnota.

(85)

Na vytvorenie normálnej hodnoty sa vynaložené vážené priemerné predajné, všeobecné a administratívne náklady a vážený priemerný zisk z domáceho predaja podobného výrobku realizovaný jediným plne spolupracujúcim výrobcom z analogickej krajiny pri bežnom obchodovaní počas obdobia prešetrovania pripočítali k jeho vlastným priemerným výrobným nákladom počas obdobia prešetrovania. V prípade potreby sa uvedené výrobné náklady a predajné, všeobecné a administratívne náklady upravili, a to predtým, ako boli použité na zistenie, či sa predaj uskutočnil pri bežnom obchodovaní, a na vytvorenie normálnych hodnôt.

(86)

V prípade solárnych doštičiek nebolo možné stanoviť normálnu hodnotu prostredníctvom metodiky uvedenej v odôvodneniach 79 až 85, keďže žiadny spolupracujúci indický výrobca nevyrábal solárne doštičky. Zisťovalo sa, či normálnu hodnotu možno stanoviť na základe veľmi podobného výrobku, pričom by sa v prípade potreby použili úpravy pri rozdieloch fyzikálnych vlastností. V prípade solárnych doštičiek by bol veľmi podobným výrobkom solárny článok. Doštičky sa však musia značne spracovať, aby z nich vznikli články. Okrem toho pri použití tejto metódy by bolo potrebné vykonať podstatné úpravy, ktoré nemožno spoľahlivo vyčísliť. Normálna hodnota článku sa preto nemôže použiť na výpočet normálnej hodnoty doštičky. Alternatívne sa uvažovalo o použití cien doštičiek, ktoré predávajú výrobcovia z krajín s trhovým hospodárstvom na indickom trhu, keďže tieto ceny sú reprezentatívne pre trhové podmienky prevládajúce na trhu s doštičkami v Indii. Keďže Južná Kórea je najväčší dodávateľ z krajiny s trhovým hospodárstvom, ktorý dodáva doštičky výrobcom z analogickej krajiny, normálna hodnota sa stanovila na základe cien juhokórejských doštičiek na indickom trhu.

(87)

Vyvážajúci výrobcovia vykonávali vývozný predaj do Únie buď priamo nezávislým zákazníkom, alebo prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii.

(88)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovovali na základe cien skutočne zaplatených alebo splatných za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(89)

Ak sa predaj na vývoz do Únie realizoval prostredníctvom prepojených spoločností so sídlom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe prvých cien opätovného predaja týchto prepojených spoločností nezávislým zákazníkom z Únie podľa článku 2 ods. 9 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy o všetky náklady, ktoré vznikli medzi dovozom a ďalším predajom vrátane predajných, všeobecných a administratívnych nákladov a zisku. Pri ziskovom rozpätí sa použil zisk realizovaný spolupracujúcim neprepojeným dovozcom príslušného výrobku, keďže skutočný zisk prepojeného dovozcu sa vzhľadom na vzťah medzi vyvážajúcim výrobcom a prepojeným dovozcom nepokladal za spoľahlivý.

(90)

Porovnanie medzi normálnou hodnotou a vývoznou cenou sa uskutočnilo na základe ceny zo závodu.

(91)

Na účely zabezpečenia objektívneho porovnania normálnej hodnoty a vývoznej ceny sa vykonali náležité úpravy s cieľom zohľadniť rozdiely, ktoré ovplyvňujú ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia.

(92)

Vykonali sa primerané úpravy fyzikálnych vlastností, nepriamych daní, nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu a nakladanie, dodatočných nákladov, nákladov na balenie, úverových nákladov, provízií a bankových poplatkov vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú odôvodnené, presné a podložené overenými dôkazmi.

(93)

V prípade spoločností zaradených do vzorky sa vážená priemerná normálna hodnota každého druhu podobného výrobku stanovená pre analogickú krajinu porovnala s váženou priemernou vývoznou cenou zodpovedajúceho druhu príslušného výrobku, ako sa stanovuje v článku 2 ods. 11 a ods. 12 základného nariadenia.

(94)

Vážené priemerné dumpingové rozpätie spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ktorí neboli zaradení do vzorky, sa vypočítalo v súlade s ustanoveniami článku 9 ods. 6 základného nariadenia. Toto rozpätie sa stanovilo ako vážený priemer rozpätí stanovených pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(95)

Pokiaľ ide o všetkých ostatných vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, dumpingové rozpätia sa stanovili na základe dostupných skutočností podľa článku 18 základného nariadenia. Na tento účel bola najprv stanovená úroveň spolupráce porovnaním objemu vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, s celkovým objemom čínskeho dovozu do Únie.

(96)

Úroveň spolupráce možno považovať za vysokú, keďže spolupracujúce spoločnosti predstavovali viac než 80 % celkového vývozu z Číny do Únie. Keďže nebol žiadny dôvod domnievať sa, že niektorý vyvážajúci výrobca by úmyselne nespolupracoval, zostatkové dumpingové rozpätie sa stanovilo na úrovni tej spoločnosti zaradenej do vzorky, ktorá mala najvyššie dumpingové rozpätie. Keďže nič nenasvedčovalo tomu, že by nespolupracujúce spoločnosti používali dumping na nižšej úrovni, považovalo sa to za primerané, a to aj v záujme zabezpečenia účinnosti prípadných opatrení.

(97)

Na základe uvedených skutočností sú dočasné vážené priemerné dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percento ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(98)

Podobný výrobok vyrábalo v Únii okolo 220 známych výrobcov. Predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 základného nariadenia a ďalej v texte sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(99)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii za obdobie prešetrovania sa použili všetky dostupné informácie týkajúce sa výrobného odvetvia Únie vrátane informácií uvedených v sťažnosti, makroekonomických údajov, ktoré poskytla Europressedienst, nezávislá konzultačná spoločnosť (ďalej len „konzultant“), a overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky, keďže úplné verejné informácie o výrobe neboli k dispozícii. Keďže moduly, články a doštičky sa dovážajú do Únie ako colné položky zahŕňajúce ostatné výrobky, ktoré nie sú predmetom tohto prešetrovania, na určenie objemu dovozu a hodnôt nebolo možné použiť údaje Eurostatu. Objemy dovozu a hodnoty dovozu boli založené na údajoch, ktoré poskytol konzultant. Ak to bolo možné, údaje, ktoré poskytol konzultant, sa skontrolovali s verejnými zdrojmi a overenými vyplnenými dotazníkmi.

(100)

Na základe toho sa celková výroba v Únii v období prešetrovania odhadla v prípade modulov na približne 4 GW, v prípade článkov na 2 GW a v prípade doštičiek na 2 GW.

(101)

Ako sa uvádza v odôvodnení 10, do vzorky boli zaradení desiati výrobcovia z Únie, ktorí predstavujú 18 % – 21 % celkovej výroby modulov v Únii, 17 % – 24 % celkovej výroby článkov v Únii a 28 % – 35 % celkovej výroby doštičiek v Únii.

(102)

Časť výrobného odvetvia Únie je vertikálne integrovaná a podstatná časť výroby výrobného odvetvia Únie bola určená na vlastnú spotrebu, najmä výroba článkov a doštičiek.

(103)

S cieľom zistiť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu, a na určenie spotreby a iných hospodárskych ukazovateľov sa preskúmala otázka, či a do akej miery sa zohľadnilo následné použitie podobného výrobku vyrábaného výrobným odvetím Únie (použitie na vlastnú spotrebu).

(104)

Na účel poskytnutia čo najúplnejšieho obrazu situácie vo výrobnom odvetví Únie sa analyzovali údaje pre celú činnosť v oblasti podobného výrobku a následne sa stanovilo, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(105)

Zistilo sa však, že z hľadiska celkovej činnosti (vrátane použitia na vlastnú spotrebu odvetvia) by sa mali preskúmať tieto ekonomické ukazovatele týkajúce sa výrobného odvetvia Únie: spotreba, objem predaja, výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, rast, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, peňažný tok, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a veľkosť dumpingového rozpätia. Dôvodom je, že pri prešetrovaní sa zistilo, že tieto ukazovatele by sa mohli primerane preskúmať vo vzťahu k celkovej činnosti, keďže výroba určená na vlastné použitie bola rovnako ovplyvnená hospodárskou súťažou dovozu z príslušnej krajiny. V ďalšej časti sa trh vlastnej spotreby a voľný trh spoločne označujú ako „celkový trh“.

(106)

Pokiaľ ide o ziskovosť, analýza sa zamerala na voľný trh, keďže sa zistilo, že ceny na trhu vlastnej spotreby nie vždy vyjadrovali trhové ceny a mali vplyv na tento ukazovateľ.

(107)

Spotreba v Únii zahŕňala celkový objem dovozu príslušného výrobku a objem celkového predaja podobného výrobku v Únii vrátane výrobkov určených na vlastnú spotrebu. Žiadne úplné údaje o celkovom predaji výrobného odvetvia Únie na trhu Únie neboli k dispozícii. Okrem toho dovoz do Únie sa registroval v rámci colných položiek zahŕňajúcich ďalšie výrobky, na ktoré sa nevzťahuje toto prešetrovanie. Preto nebolo možné použiť údaje Eurostatu na určenie objemu a hodnôt dovozu. Spotreba v Únii bola preto založená na údajoch, ktoré poskytol konzultant uvedený v odôvodnení 99, a skontrolovala sa s verejnými zdrojmi, ako sú napríklad prieskumy trhu a verejne dostupné štúdie, a s overenými vyplnenými dotazníkmi.

(108)

Spotreba v Únii sa vyvíjala takto:

Tabuľka 1-a

Spotreba modulov v Únii (v MW)

Tabuľka 1-b

Spotreba článkov v Únii (v MW)

Tabuľka 1-c

Spotreba doštičiek v Únii (v MW)

(109)

V posudzovanom období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa celková spotreba v Únii zvýšila v prípade modulov o 221 %, článkov o 87 % a doštičiek o 29 %, v období prešetrovania sa však v porovnaní s rokom 2011 znížila. V porovnaní s úrovňou v roku 2009 sa vo všeobecnosti spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v Únii podstatne zvýšila.

(110)

Dovoz z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjal takto:

Tabuľka 2-a

Dovoz modulov z ČĽR (v MW)

Tabuľka 2-b

Dovoz článkov z ČĽR (v MW)

Tabuľka 2-c

Dovoz doštičiek z ČĽR (v MW)

(111)

Objemy dovozu z príslušnej krajiny do Únie sa v posudzovanom období podstatne zvýšili, a to v prípade modulov o 308 %, článkov o 482 % a doštičiek o 648 %. Viedlo to k významnému zvýšeniu trhového podielu dovozu z príslušnej krajiny do Únie. Konkrétne trhové podiely dovozu z príslušnej krajiny sa zvýšili v prípade modulov zo 63 % na 80 %, článkov z 8 % na 25 % a doštičiek zo 6 % na 33 %. V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa vo všeobecnosti dovoz príslušného výrobku z ČĽR z hľadiska objemu a podielu na trhu podstatne zvýšil.

(112)

Treba poznamenať, že zvýšenie dovozu príslušného výrobku z príslušnej tretej krajiny bolo omnoho vyššie než zvýšenie jeho spotreby v Únii. Vyvážajúci výrobcovia preto mohli využiť narastajúcu spotrebu v Únii a ich postavenie na trhu sa posilnilo na základe väčších podielov na trhu.

(113)

Priemerná dovozná cena z príslušnej krajiny do Únie sa vyvíjala takto:

Tabuľka 3-a

Dovozná cena modulov z ČĽR (v EUR/kW)

Tabuľka 3-b

Dovozná cena článkov z ČĽR (v EUR/kW)

Tabuľka 3-c

Dovozná cena doštičiek z ČĽR (v EUR/kW)

(114)

Priemerná dovozná cena modulov, článkov a doštičiek z ČĽR sa v posudzovanom období podstatne znížila. V prípade modulov sa priemerná dovozná cena znížila o 64 %, a to z 2 100 EUR/kW v roku 2009 na 764 EUR/kW v období prešetrovania. Podobne sa znížila priemerná dovozná cena článkov z ČĽR o 42 %, a to z 890 EUR/kW na 516 EUR/kW. V posudzovanom období sa priemerná dovozná cena doštičiek znížila o 40 %, a to z 550 EUR/kW na 333 EUR/kW.

(115)

Vo všeobecnosti sa cena príslušného výrobku od roku 2009 do obdobia prešetrovania podstatne znížila.

(116)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas obdobia prešetrovania sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny jednotlivých druhov výrobkov výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými dovoznými cenami jednotlivých druhov výrobkov spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o náklady po dovoze, t. j. colné konanie, náklady na manipuláciu a naloženie. Použili sa priemerné náklady po dovoze dvoch dovozcov modulov zaradených do vzorky. Skutočnosť, že ich hlavnou činnosťou nebol dovoz, ale montáž modulov, nespôsobila nereprezentatívnosť údajov.

(117)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby s primeranými úpravami, a po odpočítaní zliav a zrážok. Z výsledkov porovnania vyjadrených ako percentuálny podiel obratu výrobcov z Únie zaradených do vzorky počas obdobia prešetrovania vyplynuli vážené priemerné rozpätia cenového podhodnotenia v rozsahu 17,5 % – 30,7 % v prípade modulov, 4 % – 24,2 % v prípade článkov, 16,6 % – 21,6 % v prípade doštičiek a 11,2 % – 27,5 % v prípade príslušného výrobku vo všeobecnosti.

(118)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(119)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 7 až 10, na preskúmanie ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa použil výber vzorky.

(120)

Komisia na účely analýzy ujmy rozlišovala medzi makroekonomickými a mikroekonomickými ukazovateľmi ujmy. Komisia analyzovala makroekonomické ukazovatele pre posudzované obdobie na základe údajov získaných od nezávislého konzultanta uvedeného v odôvodnení 99, pokiaľ ide o všetkých výrobcov z Únie. Komisia analyzovala mikroekonomické ukazovatele na základe overených vyplnených dotazníkov výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(121)

Na účely tohto prešetrovania sa na základe informácií týkajúcich sa všetkých výrobcov podobného výrobku v Únii posúdili tieto makroekonomické ukazovatele: výroba, výrobná kapacita, využitie kapacity, objem predaja, podiel na trhu, rast, zamestnanosť, produktivita, veľkosť dumpingového rozpätia a zotavenie po minulom dumpingu.

(122)

Na základe informácií týkajúcich sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí vyrábajú podobný výrobok, sa posúdili tieto mikroekonomické ukazovatele: priemerné jednotkové ceny, jednotkové náklady, náklady práce, zásoby, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií a schopnosť získavať kapitál.

(123)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že trhové podmienky pre príslušný výrobok sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú, a preto by sa mala analýza ujmy vykonať jednotlivo na úrovni každého členského štátu. Toto tvrdenie nebolo opodstatnené. Okrem toho sa pri prešetrovaní nezistili žiadne konkrétne okolnosti odôvodňujúce analýzu ujmy v jednotlivých členských štátoch. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(124)

Celková výroba v Únii, výrobná kapacita a využitie kapacity sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 4-a

Moduly – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (MW)

Tabuľka 4-b

Články – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (MW)

Tabuľka 4-c

Doštičky – výroba, výrobná kapacita a využitie kapacity (MW)

(125)

Celková výroba modulov v Únii sa v posudzovanom období zvýšila o 87 %. V roku 2011 výroba dosiahla vrchol a v období prešetrovania sa znížila. Výroba modulov v Únii sa zvyšovala omnoho pomalšie než spotreba, ktorá sa v tom istom období viac ako strojnásobila. Vzhľadom na podstatné zvýšenie spotreby výrobcovia z Únie v posudzovanom období zdvojnásobili svoju výrobnú kapacitu modulov. Napriek vyšším úrovniam výroby sa však miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie znížila o 4 percentuálne body a v období prešetrovania dosiahla len 41 %.

(126)

Výroba článkov v Únii sa v posudzovanom období vo všeobecnosti zvýšila o 20 %. V roku 2011 dosiahla vrchol a potom sa v období prešetrovania znížila. Vývoj výroby článkov v Únii bol podobný ako vývoj spotreby v Únii, pričom do roku 2011 sa zaznamenalo mierne zvyšovanie a potom v období prešetrovania výraznejší pokles. Výrobné odvetvie Únie v súlade s vývojom spotreby najprv zvýšilo do roku 2011 svoju kapacitu o 51 %, ktorá sa potom v období prešetrovania znížila. Vo všeobecnosti sa kapacita v posudzovanom období zvýšila o 39 %. Miera využitia kapacity sa do roku 2011 zvyšovala, pričom dosiahla vrchol 78 %, a potom sa v období prešetrovania znížila o 15 percentuálnych bodov. Vo všeobecnosti sa využitie kapacity výrobného odvetvia Únie v prípade článkov v posudzovanom období znížilo a v období prešetrovania dosiahlo 63 %.

(127)

V posudzovanom období sa výroba doštičiek v Únii vo všeobecnosti zvýšila o 26 %. Výroba v Únii dosiahla vrchol v roku 2010, potom sa v roku 2011 postupne znižovala a v období prešetrovania klesla na ešte nižšie úrovne. Výrobcovia doštičiek v Únii vzhľadom na zvýšenú spotrebu v Únii rozšírili svoju výrobnú kapacitu do roku 2011 o 52 % a potom sa ich kapacita v období prešetrovania znížila. Vo všeobecnosti sa však výrobná kapacita doštičiek výrobného odvetvia Únie v posudzovanom období zvýšila o 40 %. Napriek zvýšeniu výroby sa miera využitia kapacity výrobného odvetvia Únie, pokiaľ ide o doštičky, do roku 2010 zvýšila a po tomto období sa postupne znižovala, pričom v posudzovanom období sa zaznamenalo jej celkové zníženie o 7 percentuálnych bodov a v období prešetrovania dosiahla 55 %.

(128)

Výrobné odvetvie Únie preto vzhľadom na zvýšenú spotrebu rozšírilo svoju kapacitu. Úrovne výroby výrobného odvetvia Únie sa však zvyšovali omnoho pomalším tempom než spotreba, čo v posudzovanom období viedlo k zníženiu miery využitia kapacity v súvislosti s príslušným výrobkom.

(129)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 5-a

Moduly – objem predaja a podiel na trhu (v MW)

Tabuľka 5-b

Články – objem predaja a podiel na trhu (v MW)

Tabuľka 5-c

Doštičky – objem predaja a podiel na trhu (v MW)

(130)

V posudzovanom období sa objem predaja modulov zvýšil o 127 %. Vzhľadom na zvýšenie spotreby o 221 % sa to však premietlo do zníženia podielu výrobného odvetvia Únie na trhu z 19 % v roku 2009 na 13 %v období prešetrovania. Pokiaľ ide o články, predaj výrobného odvetvia Únie sa zvýšil len zanedbateľne o 5 %, kým spotreba sa zvýšila o 87 % a výsledkom bolo, že podiel na trhu sa znížil zo 68 % v roku 2009 na 38 % v období prešetrovania. Pokiaľ ide o doštičky, celkový objem predaja sa vzhľadom na zvýšenú spotrebu znížil o 7 %, čo znamenalo zníženie podielu doštičiek na trhu z 81 % v roku 2009 na 59 % v období prešetrovania.

(131)

Vzhľadom na narastajúcu spotrebu sa predaj modulov a článkov výrobného odvetvia Únie zvýšil omnoho menej než dovoz z príslušnej krajiny, zatiaľ čo predaj doštičiek sa znížil. Výrobné odvetvie Únie preto nemohlo využiť narastajúcu spotrebu. Na základe toho sa v posudzovanom období znížili podiely na trhu v prípade všetkých troch segmentov.

(132)

V posudzovanom období sa zamestnanosť a produktivita vyvíjali takto:

Tabuľka 6-a

Moduly – zamestnanosť a produktivita

Tabuľka 6-b

Články – zamestnanosť a produktivita

Tabuľka 6-c

Doštičky – zamestnanosť a produktivita

(133)

V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa zamestnanosť v oblasti modulov zvýšila o 39 % a v oblasti doštičiek o 102 %, kým v oblasti článkov sa znížila o 9 %. Poznamenáva sa však, že zamestnanosť v prípade modulov a doštičiek rástla do roku 2011 a potom v období prešetrovania sa znížila. Zamestnanosť v prípade článkov sa zvýšila do roku 2010 a v priebehu roka 2011 a v období prešetrovania sa znížila. Celková produktivita v prípade modulov a článkov zaznamenala pozitívny vývoj, pričom sa zvýšila v prípade modulov o 34 % a v prípade článkov o 33 %. Toto zvýšenie bolo čiastočne výsledkom úsilia výrobného odvetvia Únie zareagovať na tlak dumpingového dovozu z ČĽR. Celková produktivita v prípade doštičiek sa však v posudzovanom období znížila o 37 %.

(134)

Preto v súlade so znížením výroby modulov a doštičiek v Únii v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania sa v tom istom období znížila takisto zamestnanosť v oblasti modulov a doštičiek. Zamestnanosť v oblasti článkov sa do roku 2010 zvýšila a v roku 2011 a v období prešetrovania sa znížila, zatiaľ čo výroba článkov v Únii sa postupne zvyšovala až do roku 2011 a potom sa začala znižovať.

(135)

Všetky dumpingové rozpätia sú značne nad úrovňou de minimis. Vplyv veľkosti skutočných dumpingových rozpätí na výrobné odvetvie Únie možno vzhľadom na objem dovozu a dovozné ceny z príslušnej krajiny považovať za významný.

(136)

Keďže toto je prvé antidumpingové prešetrovanie týkajúce sa príslušného výrobku, zotavenie po minulom dumpingu nie je relevantné.

(137)

Priemerné predajné ceny výrobcov z Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 7-a

Moduly – priemerné predajné ceny v Únii

Tabuľka 7-b

Články – priemerné predajné ceny v Únii

Tabuľka 7-c

Doštičky – priemerné predajné ceny v Únii

(138)

Predajné ceny sa v posudzovanom období prudko znížili, t. j. v prípade modulov o 53 %, v prípade článkov o 69 % a v prípade doštičiek o 40 %. Predajné ceny sa v posudzovanom období nepretržite znižovali, výrazné zníženie cien sa však zaznamenalo najmä v období prešetrovania, keď poklesli na neudržateľné úrovne. Výrobné náklady sa v posudzovanom období znížili v prípade modulov o 48 % a v prípade článkov o 55 %. V prípade doštičiek sa výrobné náklady v roku 2010 v porovnaní s rokom 2009 znížili, v roku 2011 sa však zvýšili, aj keď zostali pod úrovňou z roku 2009. V období prešetrovania sa náklady ďalej zvyšovali a dosiahli mierne vyššie úrovne než v roku 2009, čo možno vysvetliť najmä zastavením výroby v období prešetrovania. Výrobné odvetvie Únie nemalo prospech zo svojho nepretržitého úsilia o zvýšenie svojej nákladovej efektívnosti ani z vplyvu zníženia nákladov na hlavnú surovinu, polykryštalický kremík. Dôvodom bol najmä zvyšujúci sa cenový tlak dumpingového dovozu, ktorý mal negatívny vplyv na predajné ceny výrobného odvetvia Únie, ktoré sa znížili ešte viac než efektívnosť. To sa prejavilo negatívnym vývojom ziskovosti výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 144. Vo všeobecnosti sa priemerné predajné ceny a výrobné náklady podobného výrobku podstatne znížili (okrem doštičiek), čo malo zdrvujúci vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(139)

Náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 8-a

Moduly – priemerné náklady práce na zamestnanca

Tabuľka 8-b

Články – priemerné náklady práce na zamestnanca

Tabuľka 8-c

Doštičky – priemerné náklady práce na zamestnanca

(140)

V období od roku 2009 do obdobia prešetrovania sa priemerné náklady práce na zamestnanca nepretržite zvyšovali celkovo o 13 %. Pokiaľ ide o články, priemerné náklady práce boli v posudzovanom období stabilné a v období rokov 2009 a 2010 sa mierne znížili o 1 %, potom sa však až do obdobia prešetrovania nezmenili. Pokiaľ ide o doštičky, priemerné náklady práce na zamestnanca v posudzovanom období kolísali, v období rokov 2009 a 2010 sa zvýšili, v roku 2011 sa znížili, v posudzovanom období sa však celkovo zvýšili o 17 %. Celkové zvýšenie nákladov práce možno čiastočne vysvetliť súčasným zvýšením produktivity (moduly), vývojom inflácie a sociálnymi nákladmi niektorých výrobcov z Únie (doštičky) súvisiacimi s útlmom výrobného odvetvia v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania.

(141)

Úroveň zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa v posudzovanom období vyvíjala takto:

Tabuľka 9-a

Moduly – zásoby

Tabuľka 9-b

Články – zásoby

Tabuľka 9-c

Doštičky – zásoby

(142)

V posudzovanom období sa zásoby podstatne zvýšili, t. j. v prípade modulov o 129 %, v prípade článkov o 302 % a v prípade doštičiek o 70 %. Pokiaľ ide o moduly, zásoby sa nepretržite zvyšovali a v roku 2011 dosiahli veľmi vysoké úrovne (o 160 %), zatiaľ čo v období prešetrovania sa znížili, v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia však zostali na veľmi vysokých úrovniach. Pokiaľ ide o články, vývoj bol ešte zreteľnejší, pričom v období rokov 2009 až 2011 sa zásoby zvýšili o viac ako 350 %. Podobne sa zásoby v období prešetrovania znížili, v porovnaní so začiatkom posudzovaného obdobia však zostali na veľmi vysokých úrovniach. Pokiaľ ide o doštičky, aj keď výrobné odvetvie Únie znížilo svoje zásoby v období rokov 2009 až 2010 o viac ako 80 % z dôvodu zvýšenia predaja, konečný stav zásob sa prudko zvýšil a dosiahol úroveň vyššiu ako úroveň z roku 2009 a v období prešetrovania sa ešte zvýšil o 65 percentuálnych bodov.

(143)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že vzhľadom na súčasnú nepriaznivú situáciu výrobcovia z Únie mali skôr tendenciu uchovávať obmedzené zásoby podobného výrobku, pričom svoju výrobu zakladali na objednávkach. Zvýšenie zásob podobného výrobku v posudzovanom období je preto dôležitým faktorom pri zisťovaní, či výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(144)

Ziskovosť a peňažný tok sa v posudzovanom období vyvíjali takto:

Tabuľka 10-a

Moduly – ziskovosť a peňažný tok

Tabuľka 10-b

Články – ziskovosť a peňažný tok

Tabuľka 10-c

Doštičky – ziskovosť a peňažný tok

(145)

Ziskovosť výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa stanovila pomocou čistého zisku pred zdanením z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom v Únii, vyjadreného ako percentuálny podiel obratu z tohto predaja.

(146)

V posudzovanom období sa ziskovosť v súvislosti s podobným výrobkom prudko znížila a zmenila sa na straty. Ziskovosť sa znížila v prípade modulov o 11 percentuálnych bodov, v prípade článkov o 49 percentuálnych bodov a v prípade doštičiek o 63 percentuálnych bodov.

(147)

V období rokov 2009 až 2010 sa ziskovosť v súvislosti s podobným výrobkom zvýšila, potom sa však podstatne znížila v roku 2011, keď výrobné odvetvie Únie zaznamenalo straty, a v období prešetrovania zaznamenala ďalšie podstatné zníženie. Obzvlášť veľké straty sa zaznamenali v prípade článkov a doštičiek.

(148)

Vývoj čistého peňažného toku, to znamená schopnosti výrobcov z Únie zaradených do vzorky samofinancovať svoje činnosti, bol v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania takisto postupne negatívny. V prípade modulov sa zaznamenalo zníženie o 10 percentuálnych bodov a v roku 2011 mierne zvýšenie, pričom v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania sa zaznamenalo najväčšie zníženie peňažného toku. V prípade článkov a doštičiek bolo zníženie peňažného toku výraznejšie než v prípade modulov a v období prešetrovania dosiahlo značne negatívne úrovne. V posudzovanom období sa preto peňažné toky v súvislosti s podobným výrobkom znížili.

(149)

Ďalej uvedené údaje predstavujú vývoj investícií a návratnosť investícií výrobcov z Únie zaradených do vzorky na celkovom trhu počas posudzovaného obdobia:

Tabuľka 11-a

Moduly – investície a návratnosť investícií

Tabuľka 11-b

Články – investície a návratnosť investícií

Tabuľka 11-c

Doštičky – investície a návratnosť investícií

(150)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoje investície v prípade modulov o 171 %. Dôvodom bolo najmä podstatné rozšírenie kapacity. Výrobné odvetvie Únie však v tom istom období znížilo svoje investície v prípade článkov o 78 % a v prípade doštičiek o 80 %; realizované investície sa týkali najmä výskumu a vývoja, ako aj zdokonalenia a zachovania výrobnej technológie a procesu s cieľom zvýšiť účinnosť. Keďže výrobné odvetvie Únie si v posudzovanom období nemohlo dovoliť realizovať ďalšie investície v súvislosti s článkami a doštičkami, úroveň investícií bola v období prešetrovania dosť nízka. Keďže investície sa financovali najmä prostredníctvom finančných tokov a medzipodnikových úverov, zníženie peňažného toku malo okamžitý vplyv na úroveň realizovaných investícií.

(151)

Návratnosť investícií sa vyjadrila ako zisk v percentách z čistej účtovnej hodnoty investícií. Návratnosť investícií podobného výrobku zaznamenala v období od roku 2009 do obdobia prešetrovania podobný negatívny vývoj ako ostatné ukazovatele finančnej výkonnosti v prípade všetkých troch druhov výrobku. Aj keď sa v prípade článkov a doštičiek zaznamenalo v období rokov 2009 až 2010 zvýšenie návratnosti investícií, v roku 2011 sa jej úrovne podstatne znížili a dosiahli negatívnu hodnotu. V prípade modulov bola návratnosť investícií v posudzovanom období na negatívnych úrovniach, okrem roku 2010, keď dosiahla 19 %. Vo všeobecnosti sa v posudzovanom období znížila, pričom v období prešetrovania dosiahla – 17 % v prípade článkov (t. j. pokles o 1 %), zostala však na značne negatívnych úrovniach, t. j. – 19 %. V prípade doštičiek mala návratnosť investícií nepretržite negatívny vývoj, pričom v období prešetrovania dosiahla – 7 %. V posudzovanom období mala návratnosť investícií v prípade podobného výrobku vo všeobecnosti negatívny vývoj.

(152)

Schopnosť zvýšiť kapitál sa analyzovala vzhľadom na celkový trh, pričom sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie je čoraz menej schopné vytvárať peňažné prostriedky v súvislosti s podobným výrobkom, v dôsledku čoho sa zhoršuje finančná situácia výrobného odvetvia Únie.

(153)

Z analýzy situácie výrobného odvetvia Únie vyplýva v prípade všetkých hlavných ukazovateľov ujmy jasne klesajúci trend. V posudzovanom období sa celková výroba modulov a článkov vzhľadom na všeobecne sa zvyšujúcu spotrebu zvýšila. Aj keď sa objem predaja zvýšil, trhový podiel výrobného odvetvia Únie sa v období prešetrovania zmenšil z dôvodu väčšieho zvýšenia spotreby v posudzovanom období. V posudzovanom období sa prudko znížili priemerné predajné ceny, a to malo negatívny vplyv na všetky ukazovatele finančnej výkonnosti, ako sú napríklad ziskovosť, peňažný tok, návratnosť investícií a schopnosť zvýšiť kapitál.

(154)

Počas posudzovaného obdobia sa celkový objem predaja výrobného odvetvia Únie zvýšil. Zvýšenie objemu predaja výrobného odvetvia Únie sa však spájalo s obrovským znížením priemernej predajnej ceny.

(155)

V posudzovanom období sa dovoz zainteresovaných strán z ČĽR zvyšoval, a to z hľadiska objemu a podielu na trhu. Súčasne sa nepretržite znižovali dovozné ceny, pričom sa značne podhodnotila priemerná cena výrobného odvetvia Únie na trhu Únie.

(156)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výkonnosť výrobného odvetvia Únie a konkrétne výrobcov z Únie zaradených do vzorky, je dobrá. Tvrdilo sa, že vývoj niektorých ukazovateľov ujmy, konkrétne objemu výroby, výrobnej kapacity, predaja a zamestnanosti, dokonca aj ziskovosti niektorých výrobcov zaradených do vzorky sa zvyšuje a nesvedčí o značnej ujme. Výsledky prešetrovania nepotvrdili tieto tvrdenia, vyplýva z nich však jasný zostupný vývoj viacerých ukazovateľov ujmy, čo umožňuje vyvodiť záver, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu.

(157)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa pri prešetrovaní potvrdila najmä skutočnosť, že predajné ceny sú pod úrovňou výrobných nákladov, a teda majú negatívny vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie, ktorá v období prešetrovania dosiahla negatívne úrovne. Dospelo sa k záveru, že pokiaľ by pokračoval dumpingový dovoz na trh Únie, straty výrobného odvetvia Únie by pravdepodobne spôsobili trvalé ukončenie každej významnej výroby podobného výrobku v Únii. Zdá sa, že túto skutočnosť potvrdzuje vývoj v období prešetrovania a po jeho skončení, t. j. niektoré spoločnosti vyhlásili platobnú neschopnosť a/alebo dočasne alebo trvalo zastavili výrobu.

(158)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(159)

Podľa článku 3 ods. 6 a ods. 7 základného nariadenia sa posudzovalo, či značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobil dumpingový dovoz z príslušnej krajiny. Okrem toho sa posudzovali aj ďalšie známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, aby sa zabezpečilo, že ujma, ktorú tieto faktory spôsobili, sa nepripíše dumpingovému dovozu.

(160)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že trhové podmienky súvisiace s príslušným výrobkom sa v jednotlivých členských štátoch odlišujú a že je preto potrebné vykonať analýzu príčinnej súvislosti jednotlivo na úrovni každého členského štátu. Rozsah trhov členských štátov určujú do určitej miery vnútroštátne schémy podpory. Pri prešetrovaní sa však takisto zistilo, že dopyt nezávisí výlučne od schém podpory. Zdá sa, že v závislosti od zemepisnej polohy (vystavenie slnečnému žiareniu) a ceny elektrickej energie na príslušnom mieste solárne panely dosiahli alebo sa aspoň priblížili k dosiahnutiu parity siete (tzv. grid parity), čo znamená, že niektoré investície sa realizujú nezávisle od schém podpory. Preto nebolo možné stanoviť, že trhové podmienky závisia výlučne od schém podpory a toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(161)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že dumpingový dovoz z ČĽR sa v posudzovanom období prudko zvýšil, pričom sa podstatne zvýšil jeho objem v prípade modulov o viac ako 300 %, v prípade článkov o 482 % a v prípade doštičiek o 648 % a podiel na trhu sa zvýšil v prípade modulov o 17 percentuálnych bodov, v prípade článkov o 17 percentuálnych bodov a v prípade doštičiek o 27 percentuálnych bodov. Preto sa potvrdzuje, že objem dovozu príslušného výrobku a jeho podiel na trhu sa v posudzovanom období prudko zvýšili. Existuje jasná časová zhoda medzi zvýšením dumpingového dovozu a stratou trhového podielu výrobného odvetvia Únie. Pri prešetrovaní sa takisto zistilo, že prostredníctvom dumpingového dovozu sa v období prešetrovania podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, ako sa uvádza v odôvodnení 117.

(162)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že ceny dumpingového dovozu sa v posudzovanom období znížili v prípade modulov o 64 %, v prípade článkov o 42 % a v prípade doštičiek o 40 % a viedli k väčšiemu podhodnoteniu. Výrobné odvetvie Únie vzhľadom na tento cenový tlak vyvinulo výrazné úsilie o zníženie svojich výrobných nákladov. Napriek tomuto úsiliu mimoriadne nízka úroveň čínskych dovozných cien prinútila výrobné odvetvie Únie ďalej znižovať svoje predajné ceny na neziskové úrovne. Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa preto v posudzovanom období prudko znížila a v období prešetrovania sa zaznamenali straty.

(163)

Na základe týchto skutočností sa dospelo k záveru, že prítomnosť čínskeho dovozu a nárast trhového podielu dumpingového dovozu z Číny za ceny, ktoré nepretržite podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, mali rozhodujúcu úlohu pri vzniku značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie a ktorá sa odzrkadľuje najmä v jeho nepriaznivej finančnej situácii a v zhoršení väčšiny ukazovateľov ujmy.

(164)

Objem dovozu modulov z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 19 %, kým podiel na trhu sa v posudzovanom období znížil z 18,4 % na 6,8 %. Druhým najväčším vývozcom po ČĽR je Taiwan.

(165)

Objem dovozu článkov z iných tretích krajín sa v posudzovanom období zvýšil o 186 %, a to znamenalo zvýšenie podielu na trhu z približne 24 % v roku 2009 na približne 36 % v období prešetrovania. Taiwan je v prípade článkov druhým najväčším vývozcom po ČĽR a značne prevyšuje dovezené množstvá z iných tretích krajín a ich podiely na trhu, aj tak však nedosahuje príslušné úrovne ČĽR.

(166)

Objem dovozu doštičiek z tretích krajín sa v posudzovanom období znížil o 19 % a podiel na trhu sa znížil z 13,4 % v roku 2009 na 8,5 % v období prešetrovania. Aj v tomto prípade je druhým najväčším vývozcom doštičiek po ČĽR Taiwan. Úrovne dovozu z Taiwanu a podiel Taiwanu na trhu sa však v posudzovanom období podstatne nezvýšili a zostali na nízkej úrovni.

(167)

Dovozné ceny modulov, článkov a doštičiek z tretích krajín boli v priemere vyššie než priemerná jednotková cena čínskeho dovozu. Z dostupných informácií týkajúcich sa dovozu z Taiwanu vyplýva, že priemerná dovozná cena modulov a doštičiek bola vyššia než priemerná dovozná cena čínskych modulov a doštičiek, zatiaľ čo priemerná dovozná cena článkov bola v rovnakom rozsahu ako priemerná dovozná cena čínskych článkov. Keďže však neboli k dispozícii podrobné informácie o cenách jednotlivých druhov výrobku, porovnanie cien na základe priemeru možno použiť len orientačne, na jeho základe však nemožno vyvodiť rozhodné závery. V posudzovanom období sa objem dovozu článkov z Taiwanu nepretržite zvyšoval a výsledkom bolo zvýšenie jeho podielu na trhu približne o 14 percentuálnych bodov. Pokiaľ však ide o výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, vo všeobecnosti boli ich objemy napriek zvýšeniu ich podielu na trhu nižšie ako objemy ČĽR a ich cenové úrovne boli s výnimkou článkov vo všeobecnosti vyššie. Na základe toho, najmä vzhľadom na objemy dovozu z iných tretích krajín a ich podiely na trhu, ako aj na ich cenové úrovne, ktoré sú v priemere podobné alebo vyššie než úrovne výrobného odvetvia Únie, možno dospieť k predbežnému záveru, že dovoz z tretích krajín nenarušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

Tabuľka 12

Trhové podiely dovozu z iných tretích krajín

(168)

Ako sa uvádza v odôvodnení 108, spotreba v Únii v posudzovanom období sa zvýšila v prípade modulov o 221 %, v prípade článkov o 87 % a v prípade doštičiek o 29 %. Spotreba dosiahla vrchol v roku 2011 a v období prešetrovania sa znížila, zostala však vysoko nad úrovňou zo začiatku posudzovaného obdobia v roku 2009. Výrobné odvetvie Únie nemalo prospech z tohto zvýšenia spotreby, keďže jeho podiel na trhu sa v tom istom období znížil v prípade modulov z 19 % na 13 %, v prípade článkov zo 68 % na 38 % a v prípade doštičiek z 81 % na 59 %. Súčasne sa prudko zvyšoval podiel ČĽR na trhu, a to až do roku 2011, pričom v období prešetrovania, keď sa spotreba znížila, zostal stabilný na značne vysokej úrovni. Preto vzhľadom na skutočnosť, že napriek zníženiu spotreby v Únii v období prešetrovania trhový podiel dumpingového dovozu z ČĽR v posudzovanom období buď zachoval (moduly), alebo sa zvýšil (články a doštičky) na úkor výrobného odvetvia Únie, nemožno dospieť k záveru, že zníženie spotreby bolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(169)

Na základe dostupných informácií je zložité zistiť, do akej miery schémy podpory členských štátov stimulujú dopyt. Ako sa však uvádza v odôvodnení 171, existuje viacero schém podpory a vzájomné pôsobenie medzi týmito schémami a dopytom je veľmi zložitá, a preto je problematické presne vyčísliť ich vplyv na ceny. Z dostupných dôkazov však takisto vyplýva, že dopyt po slnečnej energii bude naďalej existovať aj bez schém podpory a časom sa dokonca zvýši, aj keď na nižšej úrovni než so schémami podpory. V tejto súvislosti viaceré strany tvrdili, že v niektorých regiónoch Únie sa už dosiahla alebo takmer dosiahla „parita siete“ (t. j. keď sa náklady na výrobu slnečnej energie rovnajú nákladom na výrobu konvenčnej energie). Tieto tvrdenia doposiaľ nebolo možné pri prešetrovaní potvrdiť a budú sa ďalej prešetrovať.

(170)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že príčina ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa spája so znížením výkupných cien, ktoré zaviedli členské štáty. Výsledkom tohto zníženia údajne bolo zníženie počtu solárnych zariadení a slabší dopyt po výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, na trhu Únie, a to bolo príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(171)

Členské štáty zaviedli na podporu výroby obnoviteľnej energie výkupné ceny, povinné kvóty s obchodovateľnými „zelenými“ certifikátmi, investičné granty a daňové stimuly. V niektorých členských štátoch sa poskytuje podpora takisto zo štrukturálnych fondov. Najviac zavádzaným nástrojom na podporu slnečnej energie boli výkupné ceny. Analýza Komisie sa v tejto fáze zamerala na tento druh schémy podpory.

(172)

Výkupné ceny predstavujú nástroj finančnej podpory, ktorého cieľom je dosiahnuť povinné vnútroštátne ciele v oblasti využívania obnoviteľnej energie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES (7) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie. Úroveň podpory a spôsob fungovania výkupných cien sa v jednotlivých členských štátoch líšia. Prevádzkovatelia siete sú na základe výkupných cien povinní vykupovať slnečnú energiu za ceny, ktoré výrobcom slnečnej energie (spravidla vlastníkom solárnych zariadení) umožnia nahradiť ich náklady a dosiahnuť primeranú mieru návratnosti. Výkupné ceny, ako ostatné schémy podpory, takisto podliehajú vo väčšine prípadov kontrole štátnej pomoci v súlade s článkami 107 a 108 ZFEÚ, prostredníctvom ktorej sa zabezpečí, aby nedochádzalo k nadmernej náhrade pre výrobcov elektrickej energie.

(173)

Napriek rozdielom v jednotlivých štátoch možno v súvislosti s vývojom výkupných cien v Únii pozorovať tri javy: i) zníženie výkupných cien, ii) pozastavenie systému výkupných cien ako celku (Španielsko) a iii) zavedenie prahových hodnôt kapacity v súvislosti s inštalovanými zariadeniami, ktorá je oprávnená na financovanie, ako aj celkových prahov kapacity v súvislosti s ročnou inštalovanou novo podporovanou kapacitou na úrovni členského štátu. Pokiaľ ide o prahové hodnoty kapacity, zdá sa, že sa zaviedli najmä v roku 2012 a s veľkou pravdepodobnosťou preto nemali vplyv na spotrebu počas obdobia prešetrovania. Vzhľadom na to sa analýza zamerala na nedávne pozastavenie výkupných cien v Španielsku a ich zníženie vo väčšine členských štátov. Analyzovalo sa, či mali vplyv na dopyt na trhu Únie a či mohli spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. V tejto súvislosti sa dospelo k záveru, že vplyv vývoja výkupných cien bol vzhľadom na dopyt po moduloch takisto typický pre túto situáciu v prípade článkov a doštičiek. Keďže články a doštičky sú nevyhnutné na výrobu modulov a keďže sa nepoužívajú v iných výrobných procesoch, zníženie dopytu po moduloch automaticky spôsobilo zníženie dopytu po článkoch a doštičkách.

(174)

Aj keď sa pri prešetrovaní potvrdila súvislosť medzi vývojom výkupných cien a spotrebou, pri prešetrovaní sa zistilo, že zníženie spotreby v období od roku 2011 do obdobia prešetrovania neprispelo k narušeniu príčinnej súvislosti medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, ako sa podrobne uvádza v odôvodnení 163. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že aj keď sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršovala, vyvážajúci výrobcovia boli schopní zachovať si svoje vysoké trhové podiely v prípade modulov (80 %), a dokonca mierne zvýšili svoje trhové podiely v prípade článkov (z 22 % v roku 2011 na 25 % v období prešetrovania) aj doštičiek (z 32 % v roku 2011 na 33 % v období prešetrovania). Okrem toho treba poznamenať, že v posudzovanom období sa priemerná cena modulov, ktorú účtovalo výrobné odvetvie Únie, znížila o 53 % najmä z dôvodu značného zvýšenia dumpingového dovozu a veľkého cenového tlaku, ktorý mal tento dovoz na trh Únie. Stratu ziskovosti, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, nemožno preto pripísať prevažne zníženiu výkupných cien.

(175)

Vzhľadom na to sa uznáva, že výkupné ceny vytvárali dopyt po slnečnej energii a že nedávne pozastavenie výkupných cien (ako v Španielsku) a ich zníženie v iných členských štátoch spôsobilo zníženie spotreby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, v období prešetrovania, a teda možno prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Zníženie spotreby v období prešetrovania však nebolo také, aby narušilo príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(176)

Viaceré strany tvrdili, že zníženie výkupných cien spôsobilo, že príležitosti investovať do solárnych zariadení neboli pre investorov príťažlivé, a preto sa znížil dopyt po príslušnom výrobku v Únii.

(177)

Aj keď sa pri prešetrovaní potvrdila súvislosť medzi výkupnými cenami a úrovňou investícií do odvetvia slnečnej energie, takisto sa preukázalo, že investície do slnečnej energie sú menej závislé v regiónoch, ktoré sú viac vystavené slnečnému žiareniu, kde je výroba slnečnej energie účinnejšia, a v regiónoch s vyššími cenami elektrickej energie. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že napriek pozastaveniu režimu výkupných cien sa investície naďalej realizujú (napr. v Španielsku). Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že príležitosti investovať do slnečnej energie sú naďalej príťažlivé aj pri nižších výkupných cenách.

(178)

Na základe týchto skutočností nemožno dospieť k jasnému záveru, že zníženie výkupnej ceny spôsobilo, že investície do slnečnej energie sa stali pre investorov nepríťažlivé a že to teda prispelo k ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(179)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že výrobcovia z Únie boli vzhľadom na zníženie výkupných cien nútení znížiť svoje ceny, aby udržali záujem investorov o fotovoltickú energiu a aby sa zachoval rozvíjajúci sa dopyt a rast.

(180)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie bolo nútené znížiť svoje ceny najmä z dôvodu tlaku dumpingového dovozu a nie z dôvodu zníženia výkupných cien. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že najväčšie zníženie cien výrobného odvetvia Únie sa zaznamenalo v období rokov 2010 až 2011, teda pred hlavným znížením výkupných cien. Z dôvodu zvýšenia dumpingového dovozu z ČĽR, prostredníctvom ktorého sa značne podhodnotili ceny výrobného odvetvia Únie, však bolo výrobné odvetvie Únie nútené znižovať svoje ceny na čoraz nižšiu úroveň.

(181)

Na základe uvedených skutočností bolo toto tvrdenie zamietnuté.

(182)

V stručnosti, výkupné ceny sú dôležitým faktorom vývoja fotovoltického trhu v Únii a ich existencia mala vplyv na vývoj spotreby výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že spotreba sa napriek významnému zníženiu výkupných cien výrazne neznížila. Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že vývoj výkupných cien nebol taký, aby narušil príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(183)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo zníženie finančnej podpory poskytnutej výrobnému odvetviu Únie. Toto tvrdenie podporuje informácia o dotáciách poskytnutých jednému z výrobcov z Únie pred posudzovaným obdobím (v období rokov 2003 – 2006).

(184)

Predložený dôkaz neodhalil žiadnu súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a akoukoľvek údajnou dotáciou, ktorú dostal jeden z výrobcov z Únie v období pred posudzovaným obdobím. Navyše sa zdá, že táto informácia nie je relevantná, keďže sa týka obdobia pred posudzovaným obdobím. Preto nemožno stanoviť súvislosť medzi akoukoľvek údajnou dotáciou výrobnému odvetviu Únie a značnou ujmou, ktorú toto odvetvie utrpelo. Na základe toho bol tento argument zamietnutý.

(185)

Tvrdilo sa, že príčinou značnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola nadmerná kapacita na trhu Únie a vo všeobecnosti na svetovom trhu. Takisto sa tvrdilo, že nadmerná kapacita na svetovom trhu spôsobila konsolidáciu výrobného odvetvia Únie, ktorá v súčasnosti prebieha, a že akákoľvek utrpená ujma bola výsledkom príliš veľkého počtu výrobných zariadení. Okrem toho niektoré zainteresované strany tvrdili, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s nadmerným rozšírením kapacity výrobného odvetvia EÚ spôsobeným vlastným zavinením. Na druhej strane niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila skutočnosť, že výrobné odvetvie Únie nerealizovalo nevyhnutné investície do prídavných kapacít.

(186)

Hoci výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoju výrobnú kapacitu, jeho celkový objem výroby však nepokrýval zvyšujúcu sa úroveň spotreby na trhu v Únii v posudzovanom období. Zvýšenie výrobnej kapacity výrobného odvetvia Únie preto bolo primerané a prispôsobilo sa vývoju na trhu, t. j. zvýšenej spotrebe. Preto ho nemožno považovať za príčinu utrpenej ujmy.

(187)

Na základe toho sa pri prešetrovaní takisto nepotvrdil argument, že výrobné odvetvie Únie neinvestovalo do rozšírenia kapacity. Naopak, ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, výrobné odvetvie Únie však v posudzovanom období postupne zvyšovalo kapacitu a v posudzovanom období malo k dispozícii nadmernú kapacitu, čo znamená, že bolo schopné pokryť dodatočný dopyt. Tento argument musel byť preto zamietnutý.

(188)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že všetky subjekty na trhu vrátane hospodárskych subjektov z odbytovej aj dodávateľskej oblasti sa nachádzali v ťažkej situácii, ktorú spôsobila nadmerná kapacita na svetovom trhu a následná zmena trhu. V tejto súvislosti sa tvrdilo, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, sa stal komoditou, ktorej cenu už nemôžu stanoviť jednotliví výrobcovia, ale ceny podliehajú celosvetovému dopytu a ponuke. Tvrdilo sa, že nie dumpingový dovoz, ale táto situácia spôsobila značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(189)

Pri prešetrovaní sa potvrdila existencia nadmernej kapacity na svetovom trhu, ktorej pôvod je najmä v ČĽR. Zmena trhu, ktorá by údajne viedla k tomu, že výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, by sa stal komoditou, by neodôvodňovala nespravodlivé cenové správanie a nekalé obchodné praktiky. V tejto súvislosti treba poznamenať, že výrobné odvetvie Únie vyrába a predáva výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, už viac ako 20 rokov, kým výrobné odvetvie ČĽR vyrábajúce príslušný výrobok vzniklo len nedávno (približne v polovici minulého desaťročia), a to najmä na základe atraktívnosti výkupných cien a ostatných stimulov politiky v Únii a následného zvýšenia dopytu.

(190)

Z týchto dôvodov bol tento argument zamietnutý.

(191)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že značná ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, súvisí s vývojom cien polykryštalického kremíka, hlavnej suroviny na výrobu doštičiek. Tvrdilo sa, že výrobné odvetvie Únie uzatvorilo dlhodobé zmluvy o dodávkach za pevne stanovené ceny, a preto nemohlo mať v posudzovanom období prospech zo zníženia cien polykryštalického kremíka.

(192)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že v roku 2008 sa ceny polykryštalického kremíka zvýšili, v roku 2009 sa však opäť znížili a v roku 2010 a na začiatku roku 2011 sa zaznamenal len mierne vzostupný trend. V období prešetrovania sa ceny značne znížili.

(193)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že aj keď výrobné odvetvie Únie uzatvorilo v súvislosti s polykryštalickým kremíkom dlhodobé zmluvy, na základe vývoja cien polykryštalického kremíka sa podmienky týchto zmlúv väčšinou znovu prerokovali a zmluvné ceny dosiahli úroveň podobnú alebo v niektorých prípadoch nižšiu než ceny na hotovostnom trhu.

(194)

Na základe toho sa dospelo k záveru, že aj keby boli niektorí konkrétni výrobcovia z Únie ovplyvnení dlhodobými zmluvami o dodávke polykryštalického kremíka, výrobné odvetvie Únie vo všeobecnosti nezaznamenalo nepriaznivý vplyv týchto dlhodobých zmlúv a mohlo v plnej miere využiť zníženie cien polykryštalického kremíka. Dlhodobé zmluvy preto neprispeli k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(195)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila vysoká úroveň automatizácie výrobného procesu. Tvrdilo sa, že malí výrobcovia boli v porovnaní s väčšími vertikálne integrovanými výrobcami znevýhodnení, a preto žiadnu ujmu, ktorú títo výrobcovia utrpeli, nemožno pripísať dumpingovému dovozu. V tejto súvislosti sa takisto tvrdilo, že vo všeobecnosti rozsah výrobného odvetvia Únie bol v každom prípade malý, a preto toto výrobné odvetvie nemohlo mať prospech z úspor z rozsahu.

(196)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že takisto malí výrobcovia na trhu v Únii mali vysokú úroveň automatizácie v rámci svojich výrobných postupov a to malo pozitívny vplyv na ich výrobné náklady. Väčšina výrobcov z Únie sa špecializuje na jednu časť výrobného procesu (doštičky, články alebo moduly), a na základe tejto špecializácie sa zvýšila ich konkurencieschopnosť v súvislosti s osobitným druhom výrobku, ktorý vyrábajú. Argument, že vplyv vysokej úrovne automatizácie spôsobil ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, sa preto musel zamietnuť.

(197)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výsledkom cenového tlaku bola konsolidácia výrobného odvetvia Únie, ktorá spôsobila značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že konsolidácia bola skôr dôsledkom dumpingového dovozu. Okrem toho táto strana neposkytla dôkazy preukazujúce, v akom rozsahu mohol proces konsolidácie spôsobiť značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(198)

Okrem toho sa tvrdilo, že vzniknutú ujmu spôsobila nedostatočná vertikálna integrácia výrobného odvetvia Únie. Vo všeobecnosti by mali mať vertikálne integrovaní výrobcovia za normálnych trhových podmienok väčšiu bezpečnosť, pokiaľ ide o ich dodávateľský reťazec. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že tá časť výrobného odvetvia Únie, ktorá bola vertikálne integrovaná, nemohla v plnej miere využiť výhodu vertikálnej integrácie, keďže cenový tlak dumpingového dovozu bol obzvlášť veľký. Okrem toho výrobné odvetvie Únie ani vertikálne integrovaní výrobcovia z Únie nemohli z dôvodu dumpingového dovozu úplne využiť vysokú mieru využitia kapacity na dosiahnutie úspor z rozsahu. Navyše sa pri prešetrovaní nezistil žiadny vzájomný vzťah medzi vertikálnou integráciou a vyššou mierou ziskovosti, keďže veľký cenový tlak poznačil tento vzájomný vzťah.

(199)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že výrobnému odvetviu Únie chýbali technické inovácie, ako aj investície do nových technológií. Pri prešetrovaní sa však nezistil žiadny faktický dôkaz podporujúci tieto tvrdenia. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že väčšina investícií výrobného odvetvia Únie bola určená na nové strojové zariadenia a výskum a vývoj a že z hľadiska technológií neexistujú medzi výrobkami v celosvetovom meradle podstatné rozdiely.

(200)

Okrem toho jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila nedostatočná realizácia projektov (neúspešné projekty). V tejto súvislosti treba poznamenať, že tento argument nebol opodstatnený. Okrem toho každý neúspešný projekt by sa mohol považovať skôr za dôsledok dumpingového dovozu. Tento argument sa preto musel zamietnuť.

(201)

Viaceré zainteresované strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nebolo schopné včas racionalizovať svoje náklady s cieľom reagovať na vývoj na svetovom trhu. Ďalšie strany tvrdili, že náklady práce a režijné náklady sú v Únii vyššie než v ČĽR.

(202)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné náklady výrobného odvetvia Únie sa v posudzovanom období postupne znižovali, s výnimkou doštičiek, v prípade ktorých sa tieto náklady v roku 2010 znižovali, v roku 2011 a ďalej v období prešetrovania sa však zvýšili až na úrovne mierne vyššie než na začiatku posudzovaného obdobia (pozri odôvodnenie 138). Produktivita sa v prípade modulov a článkov zvýšila, v prípade doštičiek sa však znížila. Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, výrobné odvetvie Únie nemalo prospech zo zníženia nákladov, a to z dôvodu prudkého zvýšenia dumpingového dovozu z ČĽR a následného značného cenového tlaku na trh Únie.

(203)

Poznamenáva sa, že vyvážajúci výrobcovia v ČĽR nemajú porovnateľnú výhodu, pokiaľ ide o suroviny (polykryštalický kremík) a používané zariadenia, keďže sa väčšinou dovážajú z Únie. Náklady práce a režijné náklady predstavovali v období prešetrovania v priemere menej než 10 % celkových nákladov na modul a nepovažujú sa za prvok zohrávajúci významnú úlohu.

(204)

Okrem toho sa tvrdilo, že niektorí výrobcovia z Únie odoberali doštičky, články a/alebo moduly z príslušnej krajiny a tieto výrobky ďalej predávali na trhu Únie ako svoje vlastné. Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie dovážalo príslušný výrobok doplnkovo a v obmedzenom objeme v porovnaní s výrobou v Únii, a preto sa tento dovoz nepovažuje za prvok narúšajúci príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(205)

Výrobné odvetvie Únie preto muselo vyvinúť značné úsilie o racionalizáciu svojich výrobných nákladov s cieľom prispôsobiť sa klesajúcim cenám dovozu z ČĽR. Napriek úsiliu výrobného odvetvia Únie sa racionalizácia nákladov nemohla odzrkadliť v predajných cenách z dôvodu značného podhodnotenia spôsobeného dumpingovým dovozom.

(206)

Na základe uvedených skutočností sa všetky uvedené argumenty museli zamietnuť.

(207)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobila konkurencia výrobkov z tenkého fotovoltického filmu a ostatných fotovoltických technológií, keďže tieto technológie sú vzájomne zameniteľné a majú rovnaké konečné použitie.

(208)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobky z tenkého fotovoltického filmu sa vyrábajú z iných surovín a nepoužívajú doštičky z kryštalického kremíka. Vo všeobecnosti majú omnoho nižšiu konverznú účinnosť a nižší výstup vo wattoch než moduly z kryštalického kremíka. Preto sa nemôžu používať vo vyhradených priestoroch, ako sú napríklad strechy, t. j. nie sú úplne zameniteľné s príslušným výrobkom. Aj keď medzi výrobkami z tenkého fotovoltického filmu a príslušným výrobkom existuje súťaž, táto súťaž sa považuje za bezvýznamnú.

(209)

Pri prešetrovaní sa preto nezistilo žiadna spojitosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a konkurenciou výrobkov z tenkého fotovoltického filmu a ostatných fotovoltických technológií.

(210)

Na základe uvedených skutočností sa tento argument musel zamietnuť.

(211)

Tvrdilo sa, že finančná kríza a hospodárska recesia majú negatívny vplyv na prístup výrobného odvetvia Únie k finančným prostriedkom, a teda spôsobili ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(212)

Schopnosť výrobného odvetvia Únie získavať kapitál sa v posudzovanom období značne znížila. Keďže odvetvie slnečnej energie je kapitálovo náročné, schopnosť získavať kapitál je rozhodujúca. Na situáciu výrobného odvetvia Únie mala určitý vplyv hospodárska recesia. Pri prešetrovaní sa však zistilo, že napriek rastu trhu Únie v období rokov 2009 – 2011 sa situácia výrobného odvetvia Únie zhoršovala v dôsledku dumpingového dovozu z ČĽR, na základe ktorého sa značne podhodnocovali predajné ceny výrobného odvetvia Únie. Preto sa dospelo k záveru, že zvýšením dumpingového dovozu z Číny sa zhoršili prípadné účinky finančnej krízy a že obmedzený prístup k finančným prostriedkom bol z veľkej miery spôsobený nepriaznivým trhovým prostredím, situáciou a výhľadmi výrobného odvetvia Únie v dôsledku dumpingového dovozu. Napriek tomu, že finančná kríza do určitej miery ovplyvnila situáciu výrobného odvetvia Únie, nebola taká, aby narušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Tento argument bol preto zamietnutý.

(213)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že predaj výrobného odvetvia Únie na vývoz sa v posudzovanom období znížil, a to v prípade modulov najmä v období rokov 2009 – 2011 a v prípade článkov v období od roku 2009 do prvého štvrťroka 2012, a že to zapríčinilo značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(214)

Ako vyplýva z nasledujúcej tabuľky, objem vývozu modulov je napriek miernemu zníženiu v období prešetrovania naďalej značný a úrovne priemerných cien v období prešetrovania boli vyššie ako priemerné náklady na moduly v posudzovanom období. Táto skutočnosť preto nemohla spôsobiť ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Objem vývozu článkov predstavoval len približne 12 % celkového objemu výroby článkov. Napriek nízkym cenám v období prešetrovania mohla mať táto skutočnosť len obmedzený vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Napokon vývoz doštičiek predstavoval približne 24 % celkového objemu výroby a podobne napriek nízkym vývozným cenám v období prešetrovania mohla mať táto skutočnosť len obmedzený vplyv na situáciu výrobného odvetvia Únie. Vzhľadom na to sa tieto argumenty v tejto súvislosti museli zamietnuť.

Tabuľka 13-a

Moduly

Tabuľka 13-b

Články

Tabuľka 13-c

Doštičky

(215)

Na základe toho sa zistilo, že vplyv výkonnosti výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu nebol taký, aby prispel k značnej ujme, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie. Preto sa argumenty strán v tejto súvislosti museli zamietnuť.

(216)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo objavenie ložísk bridlicového plynu v Únii a na základe perspektívy zvýšenia výroby lacného bridlicového plynu v Únii sa znížili verejné a súkromné investície do projektov energie z obnoviteľných zdrojov energie.

(217)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v posudzovanom období značne zvýšila, ako sa už uviedlo v odôvodnení 108. Okrem toho prešetrovanie neodhalilo žiadne faktické dôkazy na podporu tvrdenia, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobilo objavenie ložísk bridlicového plynu v Európskej únii. Toto tvrdenie bolo preto zamietnuté.

(218)

Tá istá strana tvrdila, že ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili nízke investície do výroby slnečnej energie z dôvodu nízkych trhových cien emisných kreditov CO2 v rámci systému obchodovanie s emisiami Európskej únie.

(219)

Neboli však predložené žiadne dôkazy a ani prešetrovanie neodhalilo žiadne skutkové okolnosti na podporu týchto tvrdení. Naopak, pri prešetrovaní sa zistilo, že spotreba výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v posudzovanom období značne zvyšovala. Toto tvrdenie sa z týchto dôvodov zamietlo.

(220)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že značnú ujmu, ktorú utrpel aspoň jeden z výrobcov z Únie, spôsobili nesprávne rozhodnutia v oblasti riadenia. Tieto tvrdenia boli založené na ročných účtovných závierkach a niektorých informáciách uvedených v liste, ktorý poslal akcionár spoločnosti ostatným akcionárom.

(221)

Zo žiadnej informácie v spise nevyplynulo, že niektoré rozhodnutie v oblasti riadenia príslušnej spoločnosti bolo nezvyčajné alebo neobozretné, alebo malo vplyv na celé výrobné odvetvie Únie. Tieto argumenty sa v tejto súvislosti preto zamietli.

(222)

Jedna zainteresovaná strana tvrdila, že značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, spôsobili ostatné vládne politiky, ako sú napríklad politiky v oblasti obnoviteľnej energie, politiky zamerané na podporu inovácií, politiky na zníženie byrokracie, politiky na uľahčenie obchodu a predpisy týkajúce sa prístupu k sieti, keďže tieto politiky zvýhodňujú vyvážajúcich výrobcov. Aj keď je však pravda, že niektoré z týchto politík mohli uľahčiť dovoz z ostatných tretích krajín a celkový rast odvetvia slnečnej energie, tieto politiky by takisto zvýhodňovali výrobné odvetvie Únie. Okrem toho cieľom týchto politík by nemala byť realizácia tohto dovozu do Únie za dumpingové ceny spôsobujúce ujmu. Tieto argumenty sa v tejto súvislosti preto zamietli.

(223)

Z prešetrovania vyplynulo, že existuje príčinná súvislosť medzi značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z ČĽR. Analyzovali sa ďalšie prípadné príčiny ujmy, ako sú dovoz z ostatných tretích krajín, spotreba, výkupné ceny, iná finančná podpora poskytnutá výrobnému odvetviu Únie, nadmerná kapacita, vplyv cien surovín, ujma spôsobená vlastným zavinením, konkurencia výrobkov z tenkého fotovoltického filmu, finančná kríza a jej následky, výkonnosť výrobného odvetvia Únie v oblasti vývozu, objavenie ložísk bridlicového plynu v Európskej únii, rozhodnutia manažmentu, systém obchodovania s emisiami Európskej únie, iné vládne politiky, a zistilo sa, že žiadna z nich nenarušila príčinnú súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(224)

Na základe tejto analýzy, v ktorej sa riadne rozlíšil a oddelil vplyv všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúceho vplyvu dumpingového dovozu, sa preto dospelo k predbežnému záveru, že existuje príčinná súvislosť medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a značnou ujmou, ktorú v období prešetrovania utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(225)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať dočasné opatrenia. Analýza záujmu Únie bola založená na posúdení všetkých rozličných súvisiacich záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, spoločností na dodávateľskom a odbytovom trhu s fotovoltickými výrobkami, dovozcov, používateľov a spotrebiteľov príslušného výrobku.

(226)

Po začatí prešetrovania sa prihlásilo približne 150 hospodárskych subjektov. Osobitné dotazníky sa poslali neprepojeným dovozcom, hospodárskym subjektom z dodávateľskej oblasti (vrátane výrobcov surovín a dodávateľov zariadenia na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania), hospodárskym subjektom z odbytovej oblasti (vrátane navrhovateľov projektov a hospodárskych subjektov vykonávajúcich montáž) a spotrebiteľskej organizácii BEUC. Informácie predložili tri združenia zastupujúce rozličné hospodárske subjekty vo fotovoltickom priemysle (výrobné odvetvie Únie, hospodárske subjekty z dodávateľskej a odbytovej oblasti).

(227)

V období prešetrovania bolo vo výrobnom odvetví Únie priamo zamestnaných približne 25 000 osôb v oblasti výroby a predaja podobného výrobku.

(228)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z príslušnej krajiny počas obdobia prešetrovania. Je potrebné pripomenúť, že viacero ukazovateľov ujmy vykazovalo v posudzovanom období nepriaznivý trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou spolupracujúcich výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť, peňažný tok a návratnosť investícií. V skutočnosti výrobcovia z Únie vyrábajúci moduly, články a doštičky zaznamenali v roku 2011 a v období prešetrovania straty. Niektorí výrobcovia z Únie boli preto nútení zatvoriť svoje výrobné zariadenia, kým ďalší čelili platobnej neschopnosti. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(229)

Očakáva sa, že uložením antidumpingových ciel sa obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie, čo umožní výrobnému odvetviu Únie upraviť ceny podobného výrobku tak, aby vyjadrovali výrobné náklady, a na základe toho zvýšilo svoju ziskovosť. Možno takisto očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť podielu na trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho celkovú finančnú situáciu. Okrem toho výrobné odvetvie Únie by malo mať lepší prístup ku kapitálu a ďalej investovať do výskumu a vývoja a inovácií na trhu s fotovoltickými výrobkami. Napokon pri prešetrovaní sa takisto poukázalo na prípadné opätovné začatie ekonomickej činnosti výrobcov z Únie, ktorí boli nútení zastaviť svoju výrobu z dôvodu tlaku čínskeho dovozu. V rámci tohto scenára by sa vo všeobecnosti nielen zabezpečilo existujúcich 25 000 pracovných miest vo výrobnom odvetví Únie (v období prešetrovania), ale takisto by existoval opodstatnený výhľad na ďalšie rozšírenie výroby a zvýšenie zamestnanosti.

(230)

Pokiaľ sa neprijmú opatrenia, očakávajú sa ďalšie straty podielu na trhu a ďalšie znižovanie ziskovosti výrobného odvetvia Únie. Táto situácia by bola z krátkodobého až strednodobého hľadiska neudržateľná. Okrem toho, že mnohí výrobcovia z Únie už boli nútení odísť z trhu, ako sa uvádza v odôvodnení 157, ďalší výrobcovia by mohli čeliť platobnej neschopnosti, a to by z krátkodobého až dlhodobého hľadiska pravdepodobne spôsobilo zánik výrobného odvetvia Únie a následný značný vplyv na existujúce pracovné miesta.

(231)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie antidumpingových ciel by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(232)

Ako sa uvádza v odôvodnení 12, obchodovanie s príslušným výrobkom bolo hlavnou ekonomickou činnosťou len jedného z troch spolupracujúcich dovozcov zaradených do vzorky.

(233)

Tvrdilo sa, že uloženie opatrení v súvislosti s príslušným výrobkom negatívne ovplyvní ekonomickú činnosť dovozcov. Po prvé uloženie ciel by nemalo viesť k vylúčeniu dovozu z ČĽR v celom rozsahu. Po druhé aj keď možno očakávať, že uloženie opatrení môže mať negatívny vplyv na finančnú situáciu dovozcov dovážajúcich len z ČĽR, dovozcovia dovážajúci z rozličných krajín by mali byť schopní vzhľadom na pravdepodobné zvýšenie dovozu z ostatných tretích krajín presunúť svoje zdroje dodávok.

(234)

Preto sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení na navrhovanej úrovni môže mať určitý negatívny vplyv na situáciu neprepojených dovozcov príslušného výrobku.

(235)

Hospodárske subjekty v dodávateľskej oblasti pôsobia najmä v oblasti výroby surovín a výroby a inžinierstva výrobných zariadení na výrobu výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania. Bolo doručených osem vyplnených dotazníkov od hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti. Vykonali sa dve overovacie návštevy týkajúce sa výrobcov surovín a výrobcov výrobných zariadení.

(236)

V období prešetrovania bol vo všeobecnosti podiel činnosti ôsmich spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti, súvisiacej s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, vzhľadom na ich celkovú činnosť odlišný, a len v prípade jednej spolupracujúcej spoločnosti predstavoval 100 % jej podnikania, kým v prípade ostatných hospodárskych subjektov bol v rozmedzí od 6 % do 80 %. Činnosť súvisiaca s príslušným výrobkom predstavovala v období prešetrovania v priemere približne 41 % celkovej činnosti spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti. Pokiaľ ide o pracovné miesta, osem spolupracujúcich hospodárskych subjektov z dodávateľskej oblasti zamestnávalo v období prešetrovania približne 4 200 osôb. Ziskovosť kolísala v rozmedzí od vysokej po mierne negatívnu v závislosti od segmentu a spoločnosti. Pri prešetrovaní sa zistilo, že na hospodárske subjekty s negatívnou ziskovosťou mala nepriaznivý vplyv zhoršujúca sa situácia výrobného odvetvia Únie, keďže niektorí zákazníci, ktorých stratili, boli výrobcovia z Únie vyrábajúci výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, a zníženie spotreby.

(237)

Predaj hospodárskych subjektov Únie z dodávateľskej oblasti pokrýval Úniu, ČĽR a ostatné tretie krajiny. Podiel predaja v období prešetrovania zodpovedal v priemere približne 20 % predaja v Únii, takmer 50 % predaja do ČĽR a približne 30 % do ostatných tretích krajín.

(238)

Niektoré strany z dodávateľskej oblasti tvrdili, že uloženie antidumpingových opatrení bude mať negatívny vplyv na ich ekonomickú činnosť, keďže ČĽR je ich hlavným vývozným trhom. Tvrdilo sa, že uložením cla sa vážne obmedzí dovoz príslušného výrobku z ČĽR do Únie a na základe toho ČĽR obmedzí dovoz polykryštalického kremíka a výrobných zariadení z Únie. V dôsledku toho by hospodárske subjekty z Únie z dodávateľskej oblasti údajne museli obmedziť svoju ekonomickú činnosť a znížiť zamestnanosť.

(239)

Najprv treba poznamenať, že cieľom uloženia cla nie je vylúčiť dovoz príslušného výrobku z Číny, ale obnoviť rovnaké podmienky. Čínsky dovoz by mal preto naďalej zásobovať trh Únie v určitom rozsahu, ale za primerané ceny. Okrem toho sa pri prešetrovaní zistilo, že hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti z Únie sú v celosvetovom meradle prítomné na rozličných vnútroštátnych trhoch, a preto nie sú výlučne závislé od vývozu do ČĽR. Preto je opodstatnené predpokladať, že hospodárske subjekty z dodávateľskej oblasti z Únie by pravdepodobne mohli na svetovom trhu s fotovoltickými výrobkami vyvážiť prípadné zníženie vývozu do ČĽR vývozom na ostatné trhy, v prípade ktorých sa v súlade s verejne dostupnými štúdiami trhu predpokladá rast. V každom prípade čínsky trh s fotovoltickými výrobkami už čelí značnej nadmernej výrobnej kapacite, a preto je sporné, či by výrobcovia strojových zariadení z Únie mohli v krátkodobom až dlhodobom horizonte predávať omnoho viac výrobných zariadení.

(240)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že vplyv antidumpingových ciel na výrobcov strojových zariadení by nebol významný, kým vplyv na dodávateľov surovín môže byť z krátkodobého hľadiska negatívny vzhľadom na prípadné zníženie ich predaja do Číny.

(241)

Hospodárske subjekty z odbytovej oblasti pôsobia najmä v oblasti vývoja projektov, uvádzania na trh a komunikácií a montáže fotovoltických výrobkov. Aj keď bolo doručených 13 vyplnených dotazníkov od hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti, len sedem z nich bolo vyplnených uspokojivo a umožňovalo zmysluplné posúdenie. Vykonali sa dve overovacie návštevy týkajúce sa vývoja projektov a montáží vo fotovoltickej oblasti. Z analýzy vyplnených dotazníkov získaných od 36 spolupracujúcich neprepojených dovozcov vyplynulo, že niektorých z nich možno v skutočnosti kvalifikovať ako hospodárske subjekty z odbytovej oblasti, keďže ich hlavnou činnosťou je montáž. Táto otázka sa bude počas prešetrovania ďalej skúmať.

(242)

Vo všeobecnosti činnosť hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti súvisiaca s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, sa v porovnaní s ich celkovou činnosťou líši. V období prešetrovania predstavovala v priemere 41 %. Ziskovosť spolupracujúcich hospodárskych subjektov v súvislosti s výrobkom, ktorý je predmetom prešetrovania, predstavovala v období prešetrovania v priemere približne 11 %. Pokiaľ ide o pracovné miesta, sedem spolupracujúcich hospodárskych subjektov z odbytovej oblasti zamestnávalo v období prešetrovania približne 550 osôb.

(243)

Tvrdilo sa, že antidumpingové opatrenia nie sú v záujme Únie, keďže spôsobia zvýšenie cien modulov, a tak odradia koncových používateľov/spotrebiteľov od montáže. Hospodárske subjekty z odbytovej oblasti by teda mali omnoho menej objednávok a museli by obmedziť svoju činnosť. Toto posúdenie sa zakladalo na štúdii prípadných strát pracovných miest, ktorú vypracovala spoločnosť Prognos a ktorá bola predložená počas prešetrovania. V štúdii sa predpokladá, že ak sa uloží clo, prevažná väčšina pracovných miest na trhu s fotovoltickými výrobkami v Únii bude ohrozená. V štúdii sa používa odhad Európskej asociácie fotovoltického priemyslu (European Photovoltaic Industry Association – EPIA), podľa ktorého celkový počet priamych pracovných miest existujúcich v roku 2011 na všetkých úrovniach trhu s fotovoltickými výrobkami v Únii vrátane výrobcov z Únie, dovozcov, hospodárskych subjektov z dodávateľskej aj odbytovej oblasti, predstavoval 265 000. V štúdii spoločnosti Prognos sa na základe odhadu celkových priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle z roku 2011 dospelo k záveru, že za tri roky sa v závislosti od úrovne ciel zruší až do 242 000 z 265 000 pracovných miest. Najväčšie straty pracovných miest by údajne nastali na dolnom trhu, v rámci ktorého bolo podľa údajov spoločnosti Prognos v roku 2011 zamestnaných 220 000 osôb.

(244)

Pri prešetrovaní sa tento scenár nepotvrdil a poukázalo sa na skutočnosť, že v roku 2011, počas obdobia prešetrovania a v roku 2012 bol na trhu Únie s fotovoltickými zariadeniami omnoho nižší počet priamych pracovných miest.

(245)

Pri prešetrovaní vznikli pochybnosti týkajúce sa presnosti celkového počtu priamych pracovných miest odhadovaných európskou fotovoltickou asociáciou. Najmä pri overovacej návšteve v priestoroch EPIA sa zistilo, že informácie, výsledkom ktorých bol údaj o 265 000, boli nepresné a na ich základe nebolo možné dospieť k takému údaju. V skutočnosti z informácií získaných pri overovacej návšteve vyplýva, že rozpätie chybovosti počtu priamych pracovných miest vo fotovoltickom priemysle, vypočítaných na rok 2011, by predstavovalo až 20 %. Okrem toho tento odhad zahŕňa zamestnanosť v ostatných európskych krajinách, ktoré nepatria do Európskej únie, ako aj zamestnanosť súvisiacu s výrobkom z tenkého fotovoltického filmu, ktorý nie je v rozsahu pôsobnosti tohto prešetrovania.

(246)

Napriek týmto pochybnostiam, aj keby sa na analýzu vplyvu na opatrenia použil pôvodný odhad pracovných miest, je potrebné uviesť tieto pripomienky. V odhade sú zahrnuté pracovné miesta v európskom fotovoltickom priemysle v roku 2011, ktoré boli uvedené do vzájomného vzťahu s veľmi veľkým počtom montáží fotovoltických zariadení v EÚ v tom istom roku (približne 20 GW). Je opodstatnené domnievať sa, že vzhľadom na obmedzenie montáží, ktoré v období prešetrovania predstavovali 17,5 GW a v roku 2012 15 GW, sa zodpovedajúcim spôsobom znižoval najmä počet pracovných miest v odbytovej oblasti, keďže bol v priamom vzájomnom vzťahu s úrovňou montáží. Z verejne dostupnej odbornej tlače na tieto účely vyplýva, že v Nemecku, na najväčšom vnútroštátnom trhu, sa zamestnanosť vo fotovoltickom priemysle znížila v období rokov 2011 – 2012 zo 128 000 na 100 000 vrátane pracovných miest na strane výrobcov. Okrem toho pri prešetrovaní vznikli vážne pochybnosti, či tento údaj zahŕňal len pracovné miesta na plný úväzok určené výlučne pre fotovoltický priemysel. Vzhľadom na to sa pri prešetrovaní zistilo, že najmä na odbytovom trhu (montáže) predstavuje činnosť vo fotovoltickej oblasti vo všeobecnosti len časť rozsiahlejšej ekonomickej činnosti, pričom hlavnou ekonomickou činnosťou sú montáže vykurovacích alebo elektrických zariadení, inštalatérske práce atď.

(247)

Vzhľadom na tieto skutočnosti je pravdepodobné, že uloženie opatrení môže v Únii spôsobiť zvýšenie cien výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a z krátkodobého hľadiska tak prípadné obmedzenie montáží fotovoltických zariadení. Pracovné miesta v tejto časti trhu by však mohli byť negatívne ovplyvnené len v obmedzenom rozsahu vzhľadom na nasledujúce skutočnosti. Po prvé činnosti súvisiace s fotovoltickými zariadeniami predstavujú aspoň pre niektoré podniky vykonávajúce montáž len časť ich ekonomickej činnosti a sú takisto sezónne. V období zníženého dopytu po montážach fotovoltických zariadení by preto tieto podniky mali byť schopné vykonávať iné činnosti. Keďže ciele týkajúce sa obnoviteľnej energie a energetickej účinnosti, schválené na úrovni EÚ, sú pre členské štáty právne záväzné, treba predpokladať, že zníženie dopytu po montážach solárnych zariadení sa odrazí v zvýšení dopytu po ostatných formách obnoviteľnej elektrickej energie a energetickej účinnosti. Mnohí zamestnanci v odbytovej oblasti pravdepodobne majú potrebnú kvalifikáciu, aby využili zvýšený dopyt v týchto susedných odvetviach. Po druhé vzhľadom na existujúci zisk na odbytovom trhu (pozri odôvodnenie 242) by mali byť podniky vykonávajúce montáž schopné absorbovať časť zvýšenej ceny, a tak obmedziť vplyv na konečné ceny a na dopyt po montážach fotovoltických zariadení.

(248)

Z verejne dostupných prognóz týkajúcich sa dopytu po montážach fotovoltických zariadení vyplýva, že dopyt v roku 2013 sa bez ohľadu na uloženie ciel pravdepodobne zníži, pričom ročné montáže budú v roku 2013 v rozpätí od 9,8 GW do 16,5 GW, čo bude mať pravdepodobne v každom prípade negatívny vplyv na počet pracovných miest na odbytovom trhu.

(249)

Napokon sa poznamenáva, že k tomuto zvýšeniu cien fotovoltických zariadení by v každom prípade pravdepodobne došlo, keďže sa zdá, že výroba v ČĽR zásobujúca trh Únie je vo veľkej miere stratová, a táto situácia je neudržateľná.

(250)

Vzhľadom na tieto skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že vplyv antidumpigových ciel na hospodárske subjekty z odbytovej oblasti by bol v krátkodobom horizonte v obmedzenom rozsahu negatívny, a to vzhľadom na väčšie obmedzenie montáží než v porovnávacom scenári bez cla, ktoré predpovedajú hlavné výskumné centrá, a v takej miere, v akej hospodárske subjekty z odbytovej oblasti nemôžu clo absorbovať. Napriek prípadnému zníženiu dopytu po montážach fotovoltických zariadení by podniky vykonávajúce montáž mali byť schopné vykonávať iné činnosti, ktoré súvisia buď s inými zdrojmi zelenej energie, alebo s hlavnou ekonomickou činnosťou týchto podnikov, ako sa uvádza v predchádzajúcej časti.

(251)

Žiadne strany priamo zastupujúce záujmy koncových používateľov, ako sú združenia spotrebiteľov, nepredložili žiadne tvrdenia. V tomto prípade sa odkazuje na dva druhy koncových používateľov: spotrebitelia (domácnosti) a ostatní koncoví používatelia (napr. inštitúcie, spoločnosti). Pri prešetrovaní sa zistilo, že spotrebitelia si objednali len približne štvrtinu existujúcich montáží fotovoltických zariadení v Únii (takzvané strešné, menšie montáže). Ostatné montáže (pozemné, priemyselné a obchodné montáže omnoho väčšieho rozsahu) si objednali ostatní koncoví používatelia.

(252)

Niektoré strany tvrdili, že ak sa uložia antidumpingové clá, zvýšenie cien fotovoltických modulov bude mať nepriaznivý vplyv na spotrebiteľov. Keďže na základe uloženia cla možno očakávať určité zvýšenie cien fotovoltických modulov na trhu EÚ, je pravdepodobné, že spotrebitelia a ostatní koneční používatelia budú ovplyvnení len v obmedzenom rozsahu, keďže pri prešetrovaní sa zistilo, že cena modulu predstavuje maximálne 50 % celkových nákladov na montáž fotovoltických zariadení. Vzhľadom na ziskové rozpätie navrhovateľov projektov a montážnych podnikov je opodstatnené domnievať sa, že prípadné zvýšenie cien modulov pre spotrebiteľov sa môže aspoň čiastočne absorbovať, a tým zmierniť. Na základe dostupných dôkazov sa dospelo k predbežnému záveru, že dodávateľský reťazec aspoň čiastočne absorbuje opatrenia na úrovni navrhovaného cla, ktoré tak nevyhnutne nespôsobia zvýšenie cien pre spotrebiteľov na maloobchodnej úrovni.

(253)

Ďalej sa poznamenáva, že ak by sa clá neuložili, pravdepodobný zánik výrobného odvetvia Únie by mohol viesť k tomu, že spotrebiteľom zostane v budúcnosti len jeden zdroj dodávok modulov. V rámci tohto scenára by mohli čínski vyvážajúci výrobcovia naďalej posilňovať svoje veľmi silné postavenie na trhu, a výsledkom by mohlo byť takisto zvýšenie cien v krátkodobom až strednodobom horizonte na úkor spotrebiteľov/koncových používateľov. Ako sa uvádza v predchádzajúcej časti, ceny by sa v každom prípade pravdepodobne zvýšili vzhľadom na skutočnosť, že výroba ČĽR je stratová.

(254)

Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení z celkového hľadiska bude mať na spotrebiteľov a koncových používateľov len obmedzený vplyv, a to bez ohľadu na úlohu národných schém podpory pri podnecovaní dopytu po montážach fotovoltických zariadení, ako sa uvádza v odôvodnení 182). Ak by sa národné schémy podpory prispôsobili vyšším cenám solárnych panelov (prostredníctvom vyšších výkupných cien), vplyv na spotrebiteľov môže byť nulový.

(255)

Niektoré strany tvrdili, že výrobné odvetvie Únie nie je schopné dodávať na trh EÚ požadované množstvá, a preto v prípade uloženia antidumpingových ciel existuje vážne riziko nedostatku v EÚ, výsledkom ktorého môže byť ďalšie zvýšenie cien príslušného výrobku.

(256)

Pri prešetrovaní sa zistilo, že toto tvrdenie nie je opodstatnené. Výrobné odvetvie Únie od roku 2009 nevyužíva dostatočne svoju výrobnú kapacitu. V období prešetrovania bola miera využitia výrobnej kapacity v prípade modulov 41 % s ďalšou voľnou kapacitou približne 5,7 GW; miera využitia výrobnej kapacity Únie v prípade článkov bola 63 % s ďalšou voľnou kapacitou približne 1,2 GW a miera využitia výrobnej kapacity Únie v prípade doštičiek bola 55 % s ďalšou voľnou kapacitou približne 1,6 GW. Výrobné odvetvie Únie by teda mohlo vďaka voľnej kapacite v krátkodobom horizonte súťažiť o ďalšiu časť trhu. Takisto sa možno opodstatnene domnievať, že výrobné odvetvie Únie v strednodobom horizonte rozšíri svoju výrobnú kapacitu, aby mohlo dosiahnuť viac úspor z rozsahu a umožniť ďalšie zníženie cien. Okrem toho vo svete existujú takisto ďalšie dodávateľské zdroje, ktoré sú prítomné na trhu Únie a ktoré v prípade zníženia dovozu čínskych výrobkov budú schopné súťažiť na trhu Únie. Pri prešetrovaní sa zistilo, že existujúca voľná kapacita inej ako čínskej výroby mimo EÚ v období prešetrovania predstavovala v prípade modulov 5,6 GW, v prípade článkov 6 GW a v prípade doštičiek 6 GW. Preto sa dospelo k záveru, že celková voľná kapacita výrobcov z EÚ a tretích výrobcov z krajín mimo EÚ je dostatočná, aby v krátkodobom horizonte doplnila prípadné zníženie čínskeho dovozu vzhľadom na dopyt po montážach fotovoltických zariadení v EÚ, ako uvádzajú všetky hlavné výskumné centrá, ako napríklad EPIA, vo svojich prognózach na rok 2013 (v rozpätí 9,8 GW – 16,5 GW) a 2014 (9 GW – 17,1 GW).

(257)

Niektoré strany takisto tvrdili, že uložením antidumpingových ciel na príslušný výrobok sa naruší vývoj fotovoltického trhu v Európe a v dôsledku toho sa nedosiahnu ciele stratégie Európa 2020 týkajúce sa obnoviteľných zdrojov energie a zníženia emisií skleníkového plynu v EÚ.

(258)

Ciele stratégie Európa 2020 nezávisia výlučne od slnečnej energie. Rovnako dôležité sú ostatné zelené energie, ako napríklad: veterná energia, energia získaná z biomasy, hydroenergia atď. Keďže slnečnej energii sa v rámci cieľov na rok 2020 nepripísal žiadny konkrétny percentuálny podiel, neočakáva sa, že na základe mierneho zníženia počtu montáží fotovoltických zariadení sa zvýšia celkové náklady na stratégiu Európa 2020. Okrem toho cena solárnych panelov je len jedným z mnohých faktorov, ktoré sú dôležité pre rozvoj fotovoltického priemyslu v Európe. Rovnako dôležité sú: vhodný právny a finančný rámec na európskej a vnútroštátnej úrovni, lepší prístup k financovaniu projektov obnoviteľnej energie a investícií do výskumu a vývoja. Pokiaľ ide o financovanie investícií do slnečnej energie, uložením ciel sa celkovo zlepší situácia výrobného odvetvia Únie a fotovoltického priemyslu. V dôsledku toho sa takisto zlepší prístup výrobného odvetvia Únie, ako aj investorov vo fotovoltickom priemysle ku kapitálu. Napokon sa pripomína, že cieľom uloženia cla nie je vylúčiť čínsky dovoz, ale obnoviť spravodlivú hospodársku súťaž. Ak by sa cena príslušného výrobku zvýšila, na základe dôkazov o zisku dosiahnutom na odbytovom trhu sa možno domnievať, že zvýšenie cien čiastočne absorbujú hospodárske subjekty na odbytovom trhu. Cena modulov pre koncových používateľov/spotrebiteľov by sa preto nemala výrazne zvýšiť a dopyt po montáži solárnych zariadení by sa mohol zachovať v predpokladanom rozsahu.

(259)

Na základe toho sa dospelo k predbežnému záveru, že uloženie opatrení z celkového hľadiska by nemalo mať na ostatné politiky EÚ významný nepriaznivý vplyv.

(260)

Celkový pozitívny vplyv na výrobné odvetvie Únie prevažuje nad pravdepodobným negatívnym vplyvom na ostatné hospodárske subjekty na trhu s fotovoltickými výrobkami vrátane spotrebiteľov/ostatných koncových používateľov.

(261)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(262)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(263)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa zohľadnili zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bez toho, aby sa prekročili zistené dumpingové rozpätia.

(264)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by toto výrobné odvetvie v primeranej miere získalo za bežných podmienok hospodárskej súťaže, t. j. z predaja podobného výrobku v Únii za neprítomnosti dumpingového dovozu. Preto sa dospelo k záveru, že ziskové rozpätie 10 % z obratu, založené na informáciách predložených v sťažnosti, možno považovať za primerané minimum, ktorého získanie by výrobné odvetvie Únie mohlo očakávať za neprítomnosti poškodzujúceho dumpingu.

(265)

Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobuje ujmu. Cena, ktorá nespôsobuje ujmu, sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia 10 % k výrobným nákladom, ktoré v období prešetrovania vznikli výrobcom z Únie zaradeným do vzorky.

(266)

Potom sa stanovilo nevyhnutné zvýšenie ceny na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR zaradených do vzorky, stanovenej v súvislosti s výpočtami cenového podhodnotenia, riadne upravenej pre dovozné náklady a clo, s váženou priemernou cenou podobného výrobku nespôsobujúcou ujmu, ktorý v období prešetrovania predávali výrobcovia z Únie zaradení do vzorky na trhu Únie. Prípadný rozdiel vyplývajúci z tohto porovnania sa potom vyjadril ako percentuálny podiel váženej priemernej dovoznej hodnoty CIF.

(267)

Na základe uvedených skutočností a podľa článku 7 ods. 2 základného nariadenia sa dospelo k záveru, že na dovoz fotovoltických modulov na báze kryštalického kremíka a hlavných komponentov (t. j. článkov a doštičiek) s pôvodom v ČĽR alebo odosielaných z ČĽR by sa mali zaviesť dočasné antidumpingové opatrenia na úrovni zisteného rozpätia dumpingu alebo ujmy, podľa toho, ktoré z nich je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(268)

Vzhľadom na vysokú mieru spolupráce čínskych vyvážajúcich výrobcov bolo clo pre „všetky ostatné spoločnosti“ stanovené na úrovni najvyššieho cla, ktoré sa má uložiť spoločnostiam, ktoré boli zaradené do vzorky alebo spolupracovali pri prešetrovaní. Na spoločnosti, ktoré pri prešetrovaní nespolupracovali, sa bude uplatňovať clo vzťahujúce sa na „všetky ostatné spoločnosti“.

(269)

V prípade čínskych spolupracujúcich spoločností nezaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v prílohe, sa sadzba dočasného cla stanovuje vo výške váženého priemeru sadzieb spoločností zaradených do vzorky.

(270)

Navrhované sadzby dočasných antidumpingových ciel sú takéto:

(271)

Tieto antidumpingové opatrenia sa dočasne stanovili vo forme valorických ciel.

(272)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti vymedzené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odráža sa v nich preto situácia zistená počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto sadzby ciel (na rozdiel od cla pre celú krajinu vzťahujúceho sa na „všetky ostatné spoločnosti“) sa preto vzťahujú výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v Čínskej ľudovej republike a vyrobených týmito spoločnosťami, a teda konkrétnymi uvedenými právnickými osobami. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov nie je osobitne uvedený v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, sa tieto sadzby nemôžu využiť a platí pre ne sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(273)

Každé tvrdenie, v ktorom sa žiada o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po založení nových výrobných alebo predajných subjektov), by sa malo adresovať priamo Komisii (8) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti súvisiacich s výrobou, predajom na domácom trhu a vývozom spojeným napríklad so zmenou názvu alebo zmenou výrobných a predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(274)

V záujme riadneho presadzovania antidumpingového cla by sa úroveň cla pre všetky ostatné spoločnosti mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas obdobia prešetrovania nerealizovali do Únie žiadny vývoz.

(275)

Ako sa uvádza v časti 5 oznámenia o začatí konania, Komisia teraz určuje, či celý rozsah dovozu príslušného výrobku z ČĽR možno považovať za dovoz s pôvodom v ČĽR. To je dôležité najmä v prípade modulov, ktoré môžu obsahovať komponenty a časti z rôznych krajín. Podľa článku 1 ods. 3 základného antidumpingového nariadenia krajina vývozu dumpingového výrobku môže byť prechodná krajina. Takisto je potrebné poznamenať, že sťažnosť sa týka dovozu z ČĽR bez uvedenia jeho pôvodu. Napokon antidumpingové a vyrovnávacie prešetrovania, ktoré vykonali USA a týkali sa toho istého výrobku dovážaného z ČĽR, poukázali na komplexnosť tých výrobných a montážnych činností, ktoré môžu, ale nemusia postačovať na udelenie pôvodu (9). Vzhľadom na tieto úvahy a bez toho, aby bol dotknutý záver, ktorý sa prijme v súvislosti s týmito otázkami v konečnej fáze, sa považuje za vhodné, aby sa dočasné opatrenia vzťahovali na výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania, s pôvodom v ČĽR alebo odosielaný z ČĽR, pokiaľ tento výrobok nie je výrobkom v režime tranzit v zmysle článku V GATT.

(276)

Ako sa uvádza v odôvodnení 3, nariadením (EÚ) č. 182/2013 Komisia stanovila, aby sa na dovoz príslušného výrobku pochádzajúceho alebo odosielaného z ČĽR vzťahovala povinnosť registrácie, a to vzhľadom na prípadné spätné uplatňovanie antidumpingového a vyrovnávacieho opatrenia podľa článku 10 ods. 4 základného nariadenia a článku 16 ods. 4 nariadenia Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva („základné antisubvenčné nariadenie“) (10).

(277)

Pokiaľ ide o súčasné antidumpingové prešetrovanie a vzhľadom na uvedené zistenia by sa mala pozastaviť registrácia dovozu na účely antidumpingového prešetrovania v súlade s článkom 14 ods. 5 základného nariadenia.

(278)

Pokiaľ ide o paralelné antisubvenčné prešetrovanie, ktoré podľa článku 10 základného antisubvenčného nariadenia Komisia začala oznámením uverejneným v Úradnom vestníku Európskej únie8. novembra 2012 (11), je potrebné, aby sa naďalej vykonávala registrácia dovozu podľa článku 24 ods. 5 základného antisubvenčného nariadenia.

(279)

V tejto fáze prešetrovania nemožno prijať žiadne rozhodnutie o prípadnom spätnom uplatňovaní antidumpingových opatrení.

(280)

Vzhľadom na výnimočné okolnosti tohto konania, najmä v súvislosti s tým, že sa týka výrobku určeného na trh, ktorý si vyžaduje stabilné dodávky v krátkodobom horizonte, sa považuje za vhodné zavádzať dočasné antidumpingové opatrenia postupne. Obzvlášť keďže výrobné odvetvie Únie utrpelo v období prešetrovania ujmu v dôsledku nekalých obchodných praktík príslušnej krajiny, výrobcovia z Únie nemôžu okamžite dodávať potrebné množstvá, ak opatrenia povedú k poklesu úrovní dovozu. Postupné zavádzanie antidumpingového cla umožní výrobnému odvetviu Únie v krátkodobom horizonte zvýšiť ponuku. Okrem toho, ak sa výrobnému odvetviu Únie ponechá dostatočný čas na zvýšenie jeho úrovní výroby, dostupnosť príslušného výrobku zostane na primeraných úrovniach, aby sa uspokojil dopyt. Považuje sa preto za vhodné zaviesť clo v dvoch krokoch.

(281)

V záujme dobrej správy vecí verejných by sa malo stanoviť obdobie, počas ktorého zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v lehote určenej v nariadení, môžu písomne oznámiť svoje názory a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia cla na účely tohto nariadenia sú dočasné a na účely akéhokoľvek konečného cla sa môžu prehodnotiť,

—

prenosné solárne nabíjačky, ktoré sa skladajú z menej než šiestich článkov a ktoré napájajú prístroje elektrickou energiou alebo nabíjajú batérie a akumulátory,

—

fotovoltické výrobky z tenkého filmu,

—

fotovoltické výrobky na báze kryštalického kremíka, ktoré sú trvalo zabudované do elektrických zariadení s inou funkciou, ako je výroba elektrickej energie, a ktoré spotrebúvajú elektrickú energiu vyrobenú zabudovaným fotovoltickým článkom (zabudovanými fotovoltickými článkami) na báze kryštalického kremíka.

i)

od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia do 5. augusta 2013:

ii)

od 6. augusta 2013:

1.

Vkladá sa nový nadpis G a nové odôvodnenie 22:

„G.   UKONČENIE REGISTRÁCIE NA ÚČELY OCHRANY PROTI DUMPINGOVÉMU DOVOZU

2.

V článku 1 ods. 1 sa vypúšťajú slová „v súlade s článkom 14 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1225/2009 a“.