15.3.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 73/16

(1)

Európska komisia (ďalej len „Komisia“) informovala oznámením uverejneným 22. februára 2012 v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) o začatí antisubvenčného konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „ČĽR“ alebo „príslušná krajina“) do Únie.

(2)

Antisubvenčné konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý predložila 9. januára 2012 Európska federácia výrobcov železa a ocele (EUROFER) (ďalej len „navrhovateľ“) v mene výrobcov predstavujúcich v tomto prípade viac ako 70 % celkovej výroby určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom. Podnet obsahoval evidentné dôkazy o subvencovaní uvedeného výrobku a o ním spôsobenej značnej ujme, ktoré sa považovali za dostatočné na to, aby opodstatnili začatie konania.

(3)

Komisia pred začatím konania a v súlade s článkom 10 ods. 7 základného nariadenia oznámila vláde ČĽR (ďalej len „čínskej vláde“), že dostala riadne zdokumentovaný podnet, podľa ktorého subvencovanie dovozu určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR údajne spôsobovalo výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu. Čínska vláda bola prizvaná na konzultácie s cieľom objasniť situáciu v súvislosti s obsahom podnetu a dospieť k vzájomne prijateľnému riešeniu. Čínska vláda prijala ponuku na konzultácie, ktoré sa následne uskutočnili. Počas konzultácií nebolo možné dospieť k žiadnemu obojstranne prijateľnému riešeniu. Zohľadnili sa však pripomienky orgánov čínskej vlády k tvrdeniam uvedeným v podnete, ktoré sa týkajú nedostatočnej kompenzovateľnosti súčasných subvenčných schém. Po skončení konzultácií zaslala čínska vláda svoje pripomienky.

(4)

Oznámením uverejneným 21. decembra 2011 v Úradnom vestníku Európskej únie  (3) Európska komisia informovala o začatí antidumpingového konania týkajúceho sa dovozu určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR do Únie.

(5)

Komisia nariadením (ES) č. 845/2012 (4) uložila 20. septembra 2012 dočasné antidumpingové clo na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR.

(6)

Analýzy ujmy vykonávané počas tohto antisubvenčného prešetrovania a súčasne aj antidumpingového prešetrovania sú rovnaké, keďže vymedzenia výrobného odvetvia Únie, reprezentatívnych výrobcov z Únie a obdobia prešetrovania sú v oboch prípadoch prešetrovania rovnaké. Z tohto dôvodu boli pripomienky k hľadisku ujmy predložené v jednom z konaní zohľadnené v oboch konaniach.

(7)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom ČĽR. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(8)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov boli všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia vyzvaní, aby sa Komisii prihlásili a v súlade s oznámením o začatí konania poskytli základné informácie o svojich činnostiach súvisiacich s príslušným výrobkom za obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011. Tieto informácie boli vyžiadané podľa článku 27 základného nariadenia, aby Komisia mohla rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vybrať vzorky. Uskutočnili sa aj konzultácie s orgánmi v ČĽR.

(9)

Najprv poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zaradením do vzorky devätnásť čínskych vyvážajúcich výrobcov/skupín výrobcov. Komisia na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov a v súlade s článkom 27 základného nariadenia navrhla pôvodne vzorku troch vyvážajúcich výrobcov/skupín vyvážajúcich výrobcov. Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky však odstúpil od spolupráce. Preto bol nahradený ďalším vyvážajúcim výrobcom s najvyšším objemom vývozného predaja do Únie. Po oznámení odstúpil od spolupráce aj tento vyvážajúci výrobca.

(10)

Aby nedošlo k ďalšiemu omeškaniu konania, Komisia sa rozhodla obmedziť vzorku na dve skupiny vyvážajúcich výrobcov, ktorí mali najväčší objem vývozu do Únie, t. j. Zhangjiagang Panhua Steel Strip Co., Ltd a jej prepojené spoločnosti a Zhejiang Huadong Light Steel Building Material Co., Ltd a jej prepojené spoločnosti. Vzorka týchto dvoch skupín vyvážajúcich výrobcov slúži ako základ na stanovenie úrovne subvencovania pre tieto skupiny, ako aj úrovne subvencovania pre všetkých spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky, ako sa požaduje v článku 15 ods. 2 a 3 základného nariadenia.

(11)

Pokiaľ ide o výrobcov z Únie, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorilo šesť výrobcov z Únie, o ktorých bolo Komisii známe, že vyrábajú podobný výrobok, a ktorí boli vybraní na základe predaja, objemu výroby, veľkosti a geografickej polohy v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 46 % výroby Únie a 38 % predaja v Únii. Zainteresované strany boli takisto vyzvané v oznámení o začatí konania, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke. Jeden z výrobcov z Únie uviedol, že si nepraje byť zaradený do vzorky, a bol vo vzorke nahradený ďalším najväčším výrobcom.

(12)

Päť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky už nepovažoval za potrebný.

(13)

Komisia zaslala dotazníky zástupcom ČĽR, dvom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, štrnástim ďalším vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorí o ne požiadali, šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim spolupracujúcim dovozcom do Únie a známym používateľom.

(14)

Vyplnené dotazníky zaslali zástupcovia ČĽR, deviati vyvážajúci výrobcovia a prepojené spoločnosti v ČĽR, šiesti výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, dvaja neprepojení dovozcovia a desiati používatelia.

(15)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na zistenie subvencovania, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy boli vykonané v priestoroch týchto štátnych orgánov a spoločností:

(16)

Následne boli všetky strany informované o hlavných skutočnostiach a dôvodoch, na základe ktorých sa má odporučiť uloženie konečného vyrovnávacieho cla na dovoz určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v ČĽR (ďalej len „konečné poskytnutie informácií“). Všetkým stranám bola poskytnutá lehota, počas ktorej mohli ku konečnému poskytnutiu informácií predložiť pripomienky.

(17)

Pripomienky predložené zainteresovanými stranami sa zvážili a vo vhodných prípadoch sa zohľadnili.

(18)

Prešetrovanie subvencovania a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov, ktoré sú dôležité z hľadiska posúdenia ujmy, sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(19)

Výrobkom uvedeným v oznámení o začatí konania, ktorý je predmetom tohto prešetrovania, sú určité výrobky z ocele s organickým povlakom (ďalej len „VOOP“), t. j. ploché valcované výrobky z nelegovanej a legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), ktoré sú farbené, lakované alebo potiahnuté plastmi aspoň na jednej strane, okrem tzv. sendvičových panelov používaných v stavebníctve a pozostávajúcich z dvoch vonkajších kovových plechov so stabilizačným jadrom z izolačného materiálu uprostred a okrem výrobkov s vonkajším povlakom zo zinkového prachu (náter s obsahom zinku, ktorý predstavuje aspoň 70 % hmotnosti náteru).

(20)

Čínske združenie železa a ocele (ďalej len „CISA“), dvaja dovozcovia a dvaja používatelia navrhli vylúčenie piatich druhov výrobkov. Tieto žiadosti boli prijaté a analyzovali sa takto:

(21)

Jeden používateľ VOOP predložil žiadosť o vylúčenie VOOP so substrátom pokrytým kovovou vrstvou chrómu alebo cínu z vymedzenia výrobku. Prešetrovaním sa zistilo, že v dôsledku pochrómovania alebo pocínovania sa tento typ výrobku fyzikálne a technicky odlišuje od VOOP, ktoré sú predmetom prešetrovania. VOOP s pochrómovaným alebo pocínovaným substrátom sa okrem toho takmer výlučne používajú na balenie potravín a na výrobu káblov. Zástupcovia výrobného odvetvia Únie napokon vysvetlili, že nemajú v úmysle, aby sa do prešetrovania zahrnul uvedený typ výrobku. Vzhľadom na uvedené dôvody nie sú do vymedzenia výrobku zahrnuté VOOP s pochrómovaným alebo pocínovaným substrátom.

(22)

Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože tieto výrobky nie sú zaradené pod číselné znaky KN, ktoré sú predmetom prešetrovania. Náter alebo krycia vrstva slúžia len na ochranu proti korózii, a preto nepatria do položky 7208 KN ani do položky 7210 KN. Plechy valcované za tepla s organickým alebo anorganickým základným náterom nie sú zahrnuté do vymedzenia výrobku, a preto nemôžu byť z neho vylúčené.

(23)

CISA a dvaja dovozcovia žiadali vylúčenie VOOP s hrúbkou substrátu od 0,6 mm do 2,0 mm, ktoré predstavujú 5 % – 10 % dovozu z Číny, pričom tvrdili, že priama hospodárska súťaž medzi čínskym dovozom a priemyselnou výrobou Únie existuje len v prípade substrátov s hrúbkou od 0,25 mm do 0,6 mm.

(24)

Táto žiadosť bola zamietnutá vzhľadom na to, že VOOP s hrúbkou substrátu od 0,6 mm do 2,0 mm vyrábajú a vyvážajú čínski vývozcovia aj odvetvie Únie, a preto si tieto výrobky evidentne navzájom konkurujú. Nebol predložený žiadny dôkaz, ktorý by ukazoval, že VOOP s hrúbkou substrátu nad 0,6 mm nekonkurujú VOOP s hrúbkou substrátu menšou ako 0,6 mm a že z tohto dôvodu by predstavovali odlišný druh výrobku. VOOP s hrúbkou substrátu menšou ako 0,6 mm alebo väčšou ako 0,6 mm majú rovnaké základné fyzikálne a technické vlastnosti a rovnaké konečné použitie, a preto predstavujú ten istý výrobok.

(25)

Dvaja dovozcovia tvrdili, že licenciu na výrobu tohto druhu výrobku majú v Únii len štyria výrobcovia a že v skutočnosti ho vyrába len jedna spoločnosť. Taktiež tvrdili, že tento výrobok sa z hľadiska vlastností odlišuje od VOOP so zinkovým povlakom.

(26)

Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože oba druhy výrobkov sú vzájomne zameniteľné, ich využitie sa prekrýva a počas prešetrovania vyrábali tento výrobok aspoň dvaja spolupracujúci výrobcovia z Únie. Je potrebné poznamenať, že počas prešetrovania vyvážal do Únie tento druh výrobku len jeden čínsky spolupracujúci vyvážajúci vývozca.

(27)

Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože na rozdiel od tvrdenia jedného používateľa tento výrobok vyrábajú a predávajú v značných množstvách niekoľkí výrobcovia z Únie a výrobok má rovnaké fyzikálne a technické vlastnosti a konečné použitie ako iné druhy VOOP.

(28)

Jedno združenie žiadalo, aby VOOP s kovovým povlakom chrómu alebo cínu, klasifikované podľa kódov TARIC 7210122010 a 7210500010 boli zahrnuté do vymedzenia výrobku. Táto žiadosť bola zamietnutá, pretože uvedené kódy pôvodný podnet neobsahoval a výrobky, na ktoré sa tieto kódy vzťahujú, majú odlišné fyzikálne a technické vlastnosti od výrobkov uvedených v podnete.

(29)

Vzhľadom na prijatie vylúčenia VOOP s kovovou vrstvou chrómu alebo cínu, ako je uvedené v odôvodnení 21, príslušný výrobok je zmenený a doplnený podľa tohto vylúčenia.

(30)

Príslušným výrobkom sú preto určité výrobky z ocele s organickým povlakom (VOOP), t. j. ploché valcované výrobky z nelegovanej a legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), ktoré sú farbené, lakované alebo potiahnuté plastmi aspoň na jednej strane, okrem tzv. sendvičových panelov používaných v stavebníctve a pozostávajúcich z dvoch vonkajších kovových plechov so stabilizačným jadrom z izolačného materiálu uprostred, okrem výrobkov s vonkajším povlakom zo zinkového prachu (náter s obsahom zinku, ktorý predstavuje aspoň 70 % hmotnosti náteru) a okrem tých výrobkov s pochrómovaným alebo pocínovaným substrátom, ktoré sú v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7210 70 80, ex 7212 40 80, ex 7225 99 00, ex 7226 99 70 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“).

(31)

Z prešetrovania vyplynulo, že VOOP, ktoré boli vyrobené a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie, VOOP vyrobené a predávané na domácom trhu ČĽR a VOOP dovážané do Únie z ČĽR majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a sú určené na rovnaké základné konečné použitie. Tieto výrobky sa preto považujú za podobné v zmysle článku 2 písm. c) základného nariadenia.

(32)

Čínska vláda a čínski vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky predložili vyplnené dotazníky a súhlasili s návštevami na mieste, ktoré mali overiť pravdivosť ich odpovedí.

(33)

Pokiaľ ide o čínsku vládu, Komisia po analýze vyplneného dotazníka zaslala písomné upozornenie o nedostatkoch a dva listy predchádzajúce overovaniu. Komisia poskytla čínskej vláde dostatok času na prípravu a predloženie námietok vždy, keď o to bola požiadaná a keď to uznala za opodstatnené. Čínskej vláde boli skutočne poskytnuté značné predĺženia konečných termínov, t. j. dvadsaťdňové predĺženie lehoty na vyplnenie dotazníka, čím sa predĺžila konečná lehota na predloženie vyplneného dotazníka na 57 dní a na odpoveď na písomné upozornenie o nedostatkoch na 25 dní.

(34)

Čínska vláda vo vyplnenom dotazníku, v odpovediach na písomné upozornenia o nedostatkoch a iných pripomienkach poskytla odpoveď len v súvislosti so schémami, ktoré používajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky, a argumentovala, že by sa od nej nemali požadovať odpovede na otázky týkajúce údajných subvenčných schém dostupných aj výrobcom nezaradeným do vzorky alebo výrobcom, ktorí sa neprihlásili.

(35)

Komisia tento prístup zdvorilo odmietla a vysvetlila čínskej vláde, že účelom dotazníka zaslaného čínskej vláde je to, aby Komisia získala informácie o subvencovaní priemyselného odvetvia vyrábajúceho v Číne výrobky z ocele s organickým povlakom a určila, do akej miery sú dovozy príslušného výrobku do Únie subvencované. Komisia oznámila čínskej vláde, že sú potrebné rozsiahlejšie informácie o rozsahu subvencovania, aby sa mohli riešiť akékoľvek závažné odmietnutia spolupráce zo strany vývozcov, ktorí údajne získavali výhody v rámci konkrétnych subvenčných schém nevyužívaných spoločnosťami zaradenými do vzorky a spolupracujúcimi spoločnosťami, a možné žiadosti o individuálne preskúmanie predložené spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami. Čínska vláda však svoj postoj nezmenila a neposkytla informácie o väčšine ostatných subvenčných schém uvedených v podnete, ktoré však spoločnosti zaradené do vzorky nevyužívali.

(36)

Pred overovacou návštevou na mieste požiadala čínska vláda Komisiu o písomné zaslanie dodatočných informácií, konkrétne zoznamu všetkých otázok, ktoré mieni položiť v priebehu overovacej návštevy, ako aj zoznamu vládnych ministerstiev, ktoré sa mali zúčastniť návštevy na mieste. Čínska vláda tvrdila, že keď tieto informácie nebude mať k dispozícii, „nebude vedieť, na čo sa má pripraviť alebo čo môže počas overovania očakávať“, a že list predchádzajúci overovaniu „určite neposkytuje žiadne údaje o tom, čo chce Komisia vlastne overovať…“.

(37)

Komisia nemohla žiadosti čínskej vlády vyhovieť. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že Komisia splnila všetky príslušné podmienky vyplývajúce z článku 26 základného nariadenia. Čínskej vláde bol zaslaný podrobný list predchádzajúci overovaniu s potvrdením programu (s každodenným rozpisom podľa dní a skupín subvenčných schém, ktoré sa majú počas overovania prediskutovať) a požiadavkami na prítomnosť orgánov zodpovedných za príslušné schémy a úradníkov zapojených do prípravy pripomienok čínskej vlády. Komisia pred overovacou návštevou na mieste zároveň vysvetlila, že len čínska vláda vie, ktoré orgány sú zodpovedné za prešetrované schémy, ako aj to, ktorí úradníci majú najlepšie predpoklady na to, aby sa mohli zúčastniť na overovaní a odpovedať na otázky. Pokiaľ ide o zoznam konkrétnych otázok, Komisia vysvetlila, že v právnych predpisoch EÚ (ani v požiadavkách WTO) sa takýto zoznam nepožaduje a že cieľom tohto prešetrovania je overiť odpovede čínskej vlády uvedené v dotazníku a príslušné dodatočné pripomienky, a preto sa overovanie bude riadiť štruktúrou týchto dokumentov. Komisia sa bude snažiť získať a objasniť aj ďalšie informácie potrebné pre prebiehajúce konanie, ale konkrétne otázky v tomto kontexte budú závisieť od odpovedí čínskej vlády na počiatočné overovanie jej odpovedí. Čínska vláda bola pred overovacou návštevou na mieste takisto informovaná, že odmietnutie poskytnúť potrebné informácie alebo odmietnutie pomoci prešetrujúcemu orgánu pri overovaní informácií a údajov považovaných za potrebné na účely konania by mohli vážne narušiť proces prešetrovania. Čínskej vláde boli tiež pripomenuté dôsledky vyplývajúce z ustanovenia článku 28 základného nariadenia.

(38)

Počas overovacej návštevy na mieste, ktorá sa uskutočnila na čínskom ministerstve obchodu v Pekingu, sa Komisia snažila podľa ustanovení článkov 11 a 26 základného nariadenia overiť informácie poskytnuté na základe podkladov použitých na prípravu odpovede čínskej vlády. Počas tohto overovania Komisia dospela k predbežnému záveru, že vzhľadom na nedostatok dostupných informácií a podkladov nie je možné náležité overiť odpovede uvedené v dotazníku. Okrem toho niektoré informácie neboli vôbec predložené, aj keď boli konkrétne vyžiadané, a niektoré otázky jednoducho neboli zodpovedané. Preto bola čínska vláda oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 ods. 1 a 6 základného nariadenia.

(39)

Čínska vláda taktiež tvrdila, že Komisia jej spôsobila neprimeranú záťaž a v dotazníku a následnom písomnom upozornení o nedostatkoch požadovala nepodstatné a zbytočné informácie.

(40)

V súvislosti s požadovanými informáciami treba zdôrazniť, že Komisia požadovala len informácie týkajúce sa tvrdení uvedených v podnete, ktoré považovala za potrebné na to, aby dospela k reprezentatívnemu zisteniu, a aj v priebehu prešetrovania požadovala rovnaké údaje a informácie a žiadala od čínskej vlády vysvetlenia predložených informácií a ich vplyvu na prešetrované subvenčné schémy. Inými slovami, Komisia požadovala len informácie, ktoré boli potrebné na posúdenie existencie a úrovne subvencovania dostupného pre príslušný produkt podľa iných údajných subvenčných schém uvedených v podnete. Tieto informácie by umožnili primerane určiť výšku subvencovania udeľovaného v rámci iných prešetrovaných subvenčných schém dostupných nespolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom. Pretože zástupcovia ČĽR ani nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia neposkytli informácie potrebné na stanovenie, či nespolupracujúci vyvážajúci výrobcovia mali k dispozícii iné subvenčné schémy, Komisia na základe najlepších dostupných faktov dospela k záveru, že ostatné údajné subvenčné schémy boli skutočne dostupné, a pristúpila k výpočtu výšky zvýhodnenia poskytnutého prostredníctvom týchto schém na základe najlepších dostupných faktov.

(41)

Žiadosti o IP podľa článku 27 ods. 3 základného nariadenia predložili dvaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, t. j. Union Steel China (Union Steel) a Shenzhen Sino Master Steel Co. Ltd. Tieto IP nebolo možné udeliť obidvom spoločnostiam, pretože v dôsledku veľkého počtu údajných subvenčných schém a časovo náročného charakteru antisubvenčného prešetrovania by boli príliš náročné a mohli by zabrániť ukončeniu prešetrovania v primeranej lehote.

(42)

Individuálne preskúmanie spoločnosti Union Steel sa však uskutočnilo v rámci paralelného antidumpingového prešetrovania a následne sa pre túto spoločnosť vypočítalo individuálne rozpätie ujmy.

(43)

Analyzovať niektoré subvenčné schémy, ktoré mohla spoločnosť Union Stell využívať, bolo prakticky nemožné, pretože čínska vláda, ako je vysvetlené v odôvodnení 34, poskytla odpoveď týkajúcu sa len tých schém, ktoré využívali vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Na základe dostupných informácií bola preto tejto spoločnosti podľa článku 28 základného nariadenia pridelená priemerná sadzba subvencie, ktorá sa uplatňuje aj na ďalšie spolupracujúce spoločnosti.

(44)

Komisia na základe informácií uvedených v podnete požadovala informácie týkajúce sa týchto schém, súčasťou ktorých bolo údajné poskytovanie subvencií zo strany orgánu vlády:

(45)

Tvrdenie v podnete sa týkalo skutočnosti, že čínska vláda kontroluje niektoré dodávateľské odvetvia a výrobky, aby mohla výrobcom VOOP poskytovať vstupy za priaznivé ceny. Na základe uvedeného možno konštatovať, že výrobcovia VOOP dostávajú subvencie podliehajúce vyrovnávacím opatreniam, pretože nakupujú vládou vyrábanú OVT a OVS od štátnych podnikov za cenu, ktorá je nižšia než trhová cena, a teda za nižšiu než primeranú odplatu poskytovanú štátnym podnikom.

(46)

Komisia si vyžiadala od čínskej vlády podrobné informácie o štátnych podnikoch, ktoré poskytujú OVT a OVS čínskym vyvážajúcim výrobcom VOOP s cieľom overiť tvrdenia uvedené v podnete a stanoviť, či tieto štátne podniky sú verejnými subjektmi. Komisia konkrétne k dotazníku pre čínsku vládu vytvorila prílohu B, ktorá bola určená pre štátne podniky, a vyzvala čínsku vládu, aby poskytla informácie požadované v tejto prílohe. V písomnom upozornení o nedostatkoch Komisia znovu požiadala čínsku vládu o poskytnutie informácií požadovaných v prílohe B a nabádala čínsku vládu, aby odpovede koordinovala s príslušnými štátnymi podnikmi.

(47)

Čínska vláda však neodpovedala na žiadnu z otázok uvedených v prílohe B a neposkytla ani príslušné informácie požadované v hlavnom dotazníku (napríklad o vlastníctve a kontrole štátnych podnikov v oceliarskom odvetví čínskou vládou a o jej zapojení do reorganizácie čínskeho oceliarskeho priemyslu). Namiesto poskytnutia požadovaných informácií čínska vláda vo svojej odpovedi na dotazník uviedla, že navrhovatelia nepreukázali, že výrobcovia OVT a OVS sú verejnými subjektmi.

(48)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády musela Komisia vyhľadať iné najlepšie dostupné informácie. Komisia o tomto postupe informovala čínsku vládu. Pri hodnotení, či štátne podniky, ktoré poskytujú OVT a OVS čínskym vyvážajúcim výrobcom VOOP, sú verejnými subjektmi, Komisia vzala do úvahy obmedzené informácie, ktoré poskytla čínska vláda, informácie uvedené v podnete, verejne dostupné vecné informácie z podobných konaní vykonaných inými prešetrujúcimi orgánmi, ako aj iné verejne dostupné informácie a svoje zistenia založila na všetkých informáciách uvedených v dokumentácii.

(49)

Navrhovateľ tvrdí, že štátne podniky v Číne sú verejnými subjektmi v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia, ktoré výrobcom VOOP poskytujú tovar (OVT a OVS) za ceny, ktoré sú pod úrovňou trhových cien, a preto im poskytujú výhodu.

(50)

Odvolací orgán WTO vo svojej správe vo veci Spojené štáty – Konečné antidumpingové a vyrovnávacie clá na určité výrobky z Číny (5) (ďalej len „správa odvolacieho orgánu“) definoval verejný subjekt ako subjekt, ktorý „má vládnu právomoc, vykonáva vládne príkazy alebo je mu udelená vládna právomoc“ (6). Odvolací orgán vzal do úvahy aj to, že verejné subjekty sú charakterizované aj „vykonávaním vládnych funkcií“ (7), ktoré by sa „v právnom poriadku príslušného člena spravidla považovali za súčasť vládnej praxe“ (8).

(51)

Zo záverov odvolacieho orgánu WTO vyplývajú dve otázky, ktoré treba preskúmať, t. j. a) či príslušné štátne podniky vykonávajú funkcie, ktoré sa v Číne spravidla považujú za súčasť vládnej praxe, a b) ak áno, či pritom vykonávajú vládne príkazy.

(52)

V súvislosti s čínskou vládou existujú dostatočné dôkazy, že vláda sa intenzívne zapája do riadenia hospodárstva. Primárna úloha čínskej vlády v hospodárstve je zaručená Ústavou Čínskej ľudovej republiky. V článku 7 ústavy sa uvádza: „Štátne hospodárstvo je sektor socialistického hospodárstva vo vlastníctve celého ľudu; je vedúcou silou národného hospodárstva. Štát zabezpečuje konsolidáciu a rast štátneho hospodárstva“. Podobne v článku 15 ústavy sa uvádza: „Štát uskutočňuje hospodárske plánovanie na základe socialistického verejného vlastníctva“. Aj v Stanovách Komunistickej strany Číny sa ustanovuje hlavná úloha verejného vlastníctva, napríklad v úvodnej časti Stanov Komunistickej strany Číny sa uvádza: „strana musí podporovať a zlepšovať základný hospodársky systém, pričom dominantnú úlohu zohráva verejné vlastníctvo…“. Aj rôzne päťročné plány uverejnené Štátnou komisiou rozvoja a reforiem (ďalej len „ŠKRR“) a prijaté najvyšším čínskym zákonodarným orgánom, Štátnou radou, poukazujú na veľmi silné zapojenie čínskej vlády do hospodárstva.

(53)

Pokiaľ ide o oceliarske odvetvie, z informácií uvedených v dokumentácii vyplýva, že štátne podniky vyrábajúce OVT a OVS v Číne často vykonávajú vládne funkcie, ktoré sú opísané okrem iného v sektorových plánoch pre železiarsky a oceliarsky priemysel. Tieto plány potvrdzujú, že čínska vláda sa rozhodla, že sa bude úzko zapájať do riadenia a rozvoja oceliarskeho priemyslu v Číne, a preto možno vykonávanie riadenia a rozvoja prostredníctvom štátnych podnikov považovať za činnosti patriace do vládnej praxe. V plánoch sa stanovujú zámery a ciele pre všetky subjekty v železiarskom a oceliarskom priemysle a nariaďuje sa v nich celému sektoru, aby prinášal konkrétne výsledky. Čínska vláda skutočne využíva železiarske a oceliarske štátne podniky ako predĺženú ruku štátu s cieľom dosiahnuť ciele a zámery stanovené v plánoch.

(54)

V nariadení ŠKRR č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu sa načrtáva okrem iného politika na zníženie počtu železiarskych a oceliarskych hút a stanovujú sa v ňom ciele pre celkový objem výroby týchto skupín oceliarskych podnikov, ktoré patria medzi prvých desať na domácom trhu (článok 3), z dôvodu výrobnej kapacity sa ním zakazuje vytváranie nových železiarskych a oceliarskych pridružených podnikov (článok 10), stanovujú sa v ňom podmienky prístupu do železiarskeho a oceliarskeho priemyslu na úrovni zariadení, ako aj technické a hospodárske ukazovatele, podľa ktorých sa majú riadiť oceliarske a železiarske podniky (článok 12), stanovujú sa v ňom pravidlá pre zmeny organizačnej štruktúry oceliarskych podnikov (článok 20), riadia sa ním investície (články 22, 23), stanovujú sa v ňom podmienky prístupu k finančným prostriedkom (články 25, 26) a štátu sa na jeho základe poskytuje právo zasahovať pri nákupe surovín (článok 30).

(55)

V Dvanástom päťročnom rozvojovom pláne pre oceliarsky priemysel sa sumarizuje dosiahnutie cieľov stanovených v predchádzajúcom pláne, rieši sa v ňom stratégia rozvoja a stanovujú sa v ňom ciele pre celý oceliarsky priemysel. V tomto päťročnom pláne, podobne ako v nariadení č. 35, sa stanovujú veľmi konkrétne ciele na úrovni priemyselných zoskupení [oddiel III.(III).6], podporujú sa v ňom určité projekty a od iných sa v ňom odrádza [oddiel IV(IV)] a nespravodlivo sa v ňom podporuje železiarsky a oceliarsky priemysel v rôznych provinciách [oddiel IV(V)], zaisťuje sa v ňom podpora veľkým oceliarskym podnikom a udeľuje sa vedúca úloha najväčším čínskym výrobcom ocele, ktorých vlastníkom je štát, ako sú napríklad Bao Steel, Anshan Iron and Steel, Wuhan Iron and Steel atď. (9) Plánom sa ustanovuje aj posilnenie regulácie a riadenia výrobnej činnosti súčasných oceliarskych podnikov [oddiel V(IV)].

(56)

Zákon Čínskej ľudovej republiky o aktívach podnikov vo vlastníctve štátu tiež zaväzuje štátne podniky (v tomto zákone sa spomínajú ako podniky s majetkovou účasťou štátu), aby dodržiavali národné priemyselné politiky (10). Podobne Predbežné opatrenia na kontrolu a spravovanie investícií centrálnych podnikov zaväzujú štátne podniky (podniky s majetkovou účasťou štátu), aby uplatňovali rozvojové plány a priemyselné politiky štátu (11). Podľa Opatrení na spravovanie rozvojových stratégií a plánov centrálnych podnikov musia všetky podniky s majetkovou účasťou štátu vypracovať rozvojový a strategický plán, ktorý musí preskúmať a schváliť Komisia pre kontrolu a správu štátnych aktív (ďalej len „KKSŠA“), ktorá podlieha Štátnej rade. KKSŠA musí pri tomto preskúmaní a pred schválením okrem iného posúdiť, či tento plán je, alebo nie je v súlade s národným rozvojovým plánovaním a priemyselnými politikami a so strategickou úpravou rozmiestnenia a štruktúry štátneho hospodárstva (12).

(57)

Konkrétne príklady vykonávania opatrení opísaných v plánoch, ako je presťahovanie spoločnosti Capital Steel Corporation (13) alebo početné fúzie oceliarskych podnikov (14), ukazujú, že tieto plány nie sú len orientačné dokumenty, ktoré slúžia ako usmernenia, ale že vyúsťujú do konkrétnych opatrení štátnych oceliarskych podnikov riadených vládou (zastúpenou ŠKRR a Štátnou radou).

(58)

Podniky, na ktoré sa vzťahujú tieto plány, musia uplatňovať a vykonávať všetky konkrétne opatrenia opísané v predchádzajúcich odôvodneniach. Dospelo sa k záveru, že prostredníctvom tohto priameho zapojenia vlády do obchodného správania oceliarskych podnikov konajú štátne oceliarske podniky ako predĺžená ruka vlády pri vykonávaní vládnych funkcií, ktoré následne vedú k splneniu cieľov a zámerov stanovených v plánoch.

(59)

Po zistení, že štátne podniky vykonávajú vládne funkcie, zostáva otázkou, či pri tom vykonávajú vládne príkazy. Kľúčovou otázkou v tejto súvislosti je, či sú podniky zámerne riadené vládou (15). Ak áno, na základe všetkých príslušných dôkazov možno odôvodnene povedať, že štátne podniky konajú ako predĺžená ruka vlády a účinne vykonávajú politiku stanovenú v uvedených plánoch.

(60)

Ďalej opísaná vládna kontrola svedčí o tom, že štátne podniky majú vládnu právomoc, vykonávajú vládne príkazy alebo im je udelená vládna právomoc. Kontrola sa môže vykonávať okrem iného prostredníctvom štátneho vlastníctva, administratívnej regulácie a zapojenia sa KKSŠA, správnych rád alebo vládnych plánov.

(61)

Ako už bolo uvedené v predchádzajúcej časti, ktorá sa týkala odmietnutia spolupráce (odôvodnenia 46 až 48), čínska vláda neposkytla požadované informácie o vlastníckej štruktúre výrobcov OVT a OVS v Číne. Čínska vláda odovzdala spolu s vyplneným dotazníkom zoznam 54 spoločností, v ktorých je čínska vláda najväčším akcionárom, ale počas overovacej návštevy tvrdila, že zoznam nie je správny a obsahuje aj súkromné spoločnosti. Čínska vláda zoznam neopravila ani nešpecifikovala, ktoré spoločnosti sú súkromné a ktoré sú vo vlastníctve čínskej vlády. Komisia musela z dôvodu odmietnutia spolupráce preskúmať iné dôkazy v dokumentácii a verejne dostupné informácie.

(62)

Navrhovateľ predložil dôkazy, že významní výrobcovia OVT a OVS sú vo vlastníctve štátu, a v tejto súvislosti predložil podrobné informácie v prílohe 10 k podnetu (16). Skutočnosť, že čínska vláda má vlastnícky podiel v mnohých podnikoch, ktoré vyrábajú OVT a OVS, potvrdzujú aj iné verejne dostupné informácie (17).

(63)

Po zohľadnení všetkých informácií uvedených v dokumentácii možno odôvodnene skonštatovať, že čínska vláda má významný vlastnícky podiel v mnohých čínskych podnikoch, ktoré vyrábajú OVT a OVS.

(64)

KKSŠA vykonáva úlohy štátu ako investora a spravuje a kontroluje štátne aktíva. Treba poznamenať, že hoci čínska vláda vo vyplnenom dotazníku a následných písomných podaniach tvrdila, že KKSŠA sa nezúčastňuje na obchodných operáciách štátnych podnikov, a toto tvrdenie podporila odvolaním sa na článok 7 Dočasných opatrení na kontrolu a správu štátnych aktív (18), ďalšie články v tom istom zákone a aj iné dôkazy v dokumentácii (19) svedčia o opaku.

(65)

Antisubvenčný dotazník vyplnený čínskou vládou skutočne svedčí o tom, že KKSŠA splnomocnená Štátnou radou menuje a odvoláva vedenie podnikov, ktoré kontroluje, a hodnotí výkonnosť vedenia podnikov prostredníctvom právnych postupov. Zodpovedá aj za nabádanie kontrolovaných podnikov, aby uskutočňovali hlavné zásady a politiky, zodpovedá za základnú správu štátnych aktív podnikov a usmerňuje a kontroluje spravovanie miestnych štátnych aktív v súlade so zákonom.

(66)

KKSŠA zodpovedá aj za odmeňovanie a hodnotenie riaditeľov štátnych podnikov; okrem toho menuje a rozhoduje o odmenách a trestoch udeľovaných riaditeľom štátnych podnikov (20). Všetky dôkazy skutočne svedčia o tom, že kariéra riaditeľov štátnych podnikov závisí od KKSŠA. Tieto okolnosti jasne dokazujú, že komisii KKSŠA bola udelená vládna právomoc.

(67)

Zloženie správnych rád štátnych podnikov tiež názorne dokazuje vysokú úroveň kontroly štátnych podnikov zo strany čínskej vlády. Dôkazy uvedené v dokumentácii (21) svedčia o tom, že mnohí členovia správnych rád a dozorných rád zastávajú alebo v minulosti zastávali vládne a/alebo stranícke funkcie a ich výber je silne ovplyvnený vládnymi orgánmi, ako sú KKSŠA alebo Komunistická strana Číny.

(68)

Politiky, záujmy a ciele čínskej vlády týkajúce sa oceliarskeho priemyslu sú stanovené v rôznych vládnych plánoch na úrovni ústrednej štátnej správy, ako aj na nižších úrovniach. Štátne podniky sú nabádané k tomu, aby tieto politiky uplatňovali (spoločnosti, ktoré ich neuplatňujú, podliehajú dokonca sankciám), a z posledných opatrení niektorých väčších oceliarskych štátnych podnikov v Číne je zrejmé, že tieto politiky dodržiavajú a že oceliarske štátne podniky pracujú na dosiahnutí zámerov a cieľov stanovených v týchto plánoch.

(69)

Podľa dvanásteho päťročného rozvojového plánu pre oceliarsky priemysel „zohrávajú hlavnú úlohu pri fúziách a reorganizácii len podniky, ktoré dodržiavajú národné politiky pre železiarsky a oceliarsky priemysel a normy a výrobné a prevádzkové podmienky železiarskeho a oceliarskeho priemyslu“ (22).

(70)

Konkrétne štátne podniky sa spomínajú aj vo viacerých plánoch na provinčnej a miestnej úrovni a stanovujú sa pre ne ciele a zámery. Navrhovateľ poskytol výňatky z týchto plánov (23). V dotazníku a v písomnom upozornení o nedostatkoch boli od čínskej vlády vyžiadané všetky tieto plány na účely overenia a vysvetlenia, ale čínska vláda sa rozhodla, že ich neposkytne. Treba však poznamenať, že čínska vláda počas konania presnosť týchto citácií nespochybňovala. Spoločnosti uvádzané v provinčných a miestnych plánoch okrem toho pripúšťajú svoju spoluprácu s orgánmi a opisujú, ako konajú alebo konali v minulosti v súlade s týmito plánmi (24).

(71)

Aj keď čínska vláda tvrdí, že niektoré z uvedených plánov sú len orientačné, nezáväzné a predpokladá sa, že budú slúžiť len ako usmernenie, ďalšie dôkazy uvedené v dokumentácii toto tvrdenie nepodporujú. Práve naopak, mnohé zákony a nariadenia, ktoré sú určite právne záväzné (25), zaisťujú, že štátne rozvojové plány a priemyselné politiky sú pre štátne podniky povinné.

(72)

Čínska vláda formuluje ciele a zámery pre železiarsky a oceliarsky priemysel prostredníctvom päťročných plánov a iných dôležitých úradných dokumentov a tieto ciele dosahuje prostredníctvom funkcií a činností opísaných v týchto plánoch a dokumentoch. Keďže tieto plány a dokumenty vypracovali sekcie čínskej vlády ako napríklad Národná rada alebo ŠKRR, funkcie a činnosti, na ktoré odkazujú, by sa mali považovať za vládne. Keďže, ako už bolo uvedené, oceliarske štátne podniky sú povinné uplatňovať plány a politiky, konajú ako predĺžená ruka vlády, a keďže vláda nad nimi vykonáva zámernú kontrolu, v skutočnosti vykonávajú vládne príkazy.

(73)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády nebol rozsah pôsobnosti tých subjektov, ktoré sú považované za „verejné subjekty“, vymedzený v plnom rozsahu. V každom prípade akýkoľvek štátny podnik, v ktorom je vláda väčšinovým alebo najväčším akcionárom, je verejným subjektom. Subjekty, v ktorých vláda nevlastní žiadne akcie, sú súkromné subjekty. Na základe uvedeného nie je potrebné vymedziť jasnú hranicu medzi verenými a súkromnými subjektmi, pretože v odôvodneniach 85 až 98 je názorne ukázané, že všetky súkromné subjekty pôsobiace v oceliarskom sektore sú poverené a riadené štátom, a preto sa v podstate správajú ako verejné subjekty.

(74)

Na posúdenie toho, či existuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, treba porovnať ceny OVT a OVS, ktoré zaplatili príslušní vyvážajúci výrobcovia, s príslušnou referenčnou hodnotou. V správe odvolacieho orgánu sa potvrdilo, že v prípade, ak je trh v krajine poskytnutia narušený úlohou, ktorú zohráva vláda, pripúšťa sa použitie externých referenčných hodnôt. V správe sa tiež upozorňuje na to, že „v prípade, keď je vláda dominantným dodávateľom, je pravdepodobné, že súkromné ceny budú skreslené, ale i tak je potrebná individuálna analýza“  (26). V správe odvolacieho orgánu sa tiež konštatuje: „… netvrdíme, že existuje nejaká prahová hodnota, nad ktorou samotná skutočnosť, že vláda je dominantným dodávateľom, postačuje na preukázanie cenovej deformácie, ale je jasné, že čím dominantnejšiu úlohu vláda na trhu zohráva, tým je pravdepodobnejšie, že táto úloha vyústi do deformácie súkromných cien“  (27). V správe odvolacieho orgánu sa ďalej uvádza, že: „keď je vláda významným dodávateľom, budú potrebné dôkazy týkajúce sa iných faktorov, než je podiel vlády na trhu, pretože úloha vlády ako významného dodávateľa nemôže sama osebe dokazovať deformáciu súkromných cien“. Prvá otázka, ktorú treba zodpovedať, preto znie, či je vládny podiel na výrobe OVT a OVS v Číne dominantný, alebo len významný.

(75)

Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií o trhu s OVT a OVS týkajúcich sa pomernej časti objemu výroby OVT a OVS vyrábaných štátnymi podnikmi a súkromnými spoločnosťami, ale čínska vláda nepredložila v tejto súvislosti žiadne náležité informácie (28).

(76)

Komisia využila iné dostupné informácie (29) týkajúce sa tejto záležitosti, na základe ktorých stanovila, že v Číne vyrábajú štátne oceliarske podniky minimálne 63 % OVT. Je dôležité poznamenať, že tento podiel štátnych podnikov vo výške 63 % bol získaný po veľmi konzervatívnej analýze a predstavuje absolútne minimálnu hodnotu. Skutočnosť, že mnohí, údajne súkromní, dodávatelia, ktorých uvádzali vývozcovia, sú podľa všetkého obchodné spoločnosti (ktoré vlastne mohli nakupovať výrobok od štátnych podnikov), nedostatočná spolupráca zo strany čínskej vlády (pozri odôvodnenia 46 až 48) a zistenia iných prešetrujúcich orgánov (pozri poznámku pod čiarou č. 32) viedli k záveru, že skutočný podiel štátnych podnikov na trhu s OVT je omnoho vyšší. Manévrovacie možnosti súkromných prevádzkovateľov obmedzuje aj intenzívne zapojenie čínskej vlády do tohto sektora trhu s OVT (pozri odôvodnenia 85 až 94).

(77)

Na základe uvedených informácií sa stanovilo, že štátne podniky majú na trhu s OVT v Číne dominantné postavenie. Ako je ukázané ďalej, táto prevaha štátnych podnikov na trhu s OVT je taká veľká, že súkromní výrobcovia nemajú inú možnosť, len prispôsobiť svoje ceny cenám štátnych podnikov.

(78)

Pokiaľ ide o OVS, podiel štátnych podnikov uvádzaný čínskymi vyvážajúcimi výrobcami (18 %) bol omnoho nižší než v prípade OVT. Tento údaj však bol v rozpore s inými informáciami (pozri odôvodnenie 79). Vzhľadom na odmietnutie spolupráce zo strany čínskej vlády skutočnosť, že mnohí, údajne súkromní, dodávatelia, ktorých uvádzali vývozcovia, sú podľa všetkého obchodné spoločnosti (ktoré vlastne mohli nakupovať výrobok od štátnych podnikov), a obmedzenia v oblasti obchodnej činnosti súkromných prevádzkovateľov spôsobené intenzívnym zapojením čínskej vlády do tohto sektora (pozri odôvodnenia 85 až 94), sa dospelo k záveru (čiastočne na základe dostupných informácií (pozri odôvodnenie 79) v zmysle článku 28 základného nariadenia), že štátne podniky majú v Číne prevahu aj na trhu s OVS.

(79)

Tento záver potvrdzujú údaje World Steel Capacity Book, ktoré sú v rozpore s 18 % podielom uvádzaným čínskymi vývozcami a ukazujú, že viac ako 70 % celkovej výrobnej kapacity OVS v Číne je vo vlastníctve štátu (30).

(80)

Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií o cenách OVT a OVS predávaných na čínskom trhu štátnymi a súkromnými spoločnosťami. Čínska vláda v odpovedi na dotazník žiadne takéto informácie neposkytla. Prešetrovaním vývozcov VOOP sa zistilo, že ceny platené štyrmi vyvážajúcim vývozcami/skupinami počas obdobia prešetrovania za OVT a OVS, ktoré nakúpili od súkromných výrobcov OVT a OVS alebo od obchodníkov, boli trvale veľmi blízke cenám štátnych podnikov (31). Pozorované údaje spolu s prevahou štátnych podnikov v tomto sektore teda dokazujú, že cena súkromných dodávateľov v skutočnosti kopíruje ceny platené štátnym podnikom. Navyše v zmluve o poskytovaní OVT súkromným dodávateľom, ktorú predložil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, je dokonca uvedená podmienka, aby cena bola prepojená s cenou dodávateľského štátneho podniku.

(81)

Na základe súhrnných informácií uvedených v dokumentácii sa zistilo, že ceny OVT a OVS, ktoré v Číne predávajú štátne podniky, sú narušené v dôsledku veľkej prevahy štátnych podnikov na trhu s OVT a OVS v Číne. Ceny súkromných dodávateľov OVT a OVS sú prispôsobené cenám štátnych podnikov Vzhľadom na túto skutočnosť sa dospelo k záveru, že v Číne neexistujú spoľahlivé trhové ceny OVT a OVS. Keďže v Číne na trhu s OVT a OVS neexistujú „prevládajúce trhové podmienky“, Komisia musela v súlade s článkom 6 písm. d) základného nariadenia hľadať alternatívnu referenčnú hodnotu. Akákoľvek zámerná úprava nákladov a cien v Číne sa považuje za nereálnu, pretože deformovaný je celý čínsky trh a podľa všetkého sú v dôsledku prevahy štátnych podnikov podobne narušené aj dovozné ceny. Preto bolo v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia potrebné stanoviť externú referenčnú hodnotu.

(82)

Najvhodnejšou referenčnou hodnotou sa zdá byť referenčná hodnota vytvorená na základe cien OVT a OVS na svetovom trhu. Tieto ceny sa pravidelne uverejňujú v rôznych špecializovaných časopisoch zameraných na výrobu a spracovanie ocele, ako sú napríklad Steel Business Briefing, MEPS a CRU.

(83)

Na základe porovnania cien štátnych podnikov s externou referenčnou hodnotou (spôsob vytvorenia referenčnej hodnoty je vysvetlený v odôvodnení 103) sa ukázalo, že tieto ceny boli podstatne nižšie ako referenčné ceny a následne vyústili do výhody pre čínskych vyvážajúcich výrobcov VOOP v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(84)

Vzhľadom na to, že OVT a OVS používa vo výrobe len obmedzený počet odvetví a podnikov v Číne, program subvencií je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia.

(85)

Ďalšia otázka, ktorú treba riešiť, znie, či súkromní výrobcovia OVT a OVS, ktorí nie sú verejnými subjektmi, sú napriek tomu čínskou vládou poverení, resp. je im nariadené v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby výrobcom VOOP poskytovali OVT a OVS.

(86)

Už na začiatku sa zistilo, že čínska vláda má politiku na poskytovanie OVT a OVS sektoru VOOP, pretože verejné subjekty, ktoré sú súčasťou vlády, sa zapájajú do tohto poskytovania a udržiavajú si na trhu dominantné postavenie, ktoré im umožňuje ponúkať tovar za ceny, ktoré sú nižšie ako trhové ceny. V každom prípade, bez ohľadu na to, či sa tieto orgány opisujú ako „verejné“, alebo nie, tie isté dôkazy poukazujú na existenciu vládnej politiky, ktorá do tohto sektora výrazne zasahuje. Teraz treba zistiť, či sa táto politika vzťahuje aj na súkromných dodávateľov.

(87)

Viaceré vládne plány a politické dokumenty nasvedčujú tomu, že čínska vláda pomáha výrobcom ocele v Číne (štátnym aj súkromným podnikom) a podporuje ich. Určité časti týchto dokumentov svedčia o tom, že existuje priame prepojenie medzí vládou a vedením súkromných oceliarskych spoločností, a v mnohých prípadoch možno pozorovať, že toto „usmernenie“ vyústilo do opatrení oceliarskych spoločností podľa odporúčaní uvedených v plánoch.

(88)

Napríklad v nariadení ŠKRR č. 35 – Politiky pre rozvoj železiarskeho a oceliarskeho priemyslu sa oceliarske spoločnosti nabádajú k tomu, aby konali určitým spôsobom (32), stanovujú sa v ňom podmienky v oblasti investícií a uvádza sa v ňom, že investície podliehajú schváleniu orgánmi (33). Týmto nariadením sa zároveň ovplyvňuje hospodárska súťaž v oblasti zdrojov (34) a dokonca sa v ňom stanovujú sankcie pre spoločnosti, ktoré tieto podmienky nedodržiavajú (35). Aj dvanásty päťročný rozvojový plán pre oceliarsky priemysel má vplyv na obchodné rozhodnutia oceliarskych spoločností, ktoré následne môžu ovplyvniť štruktúru nákladov a ceny (36).

(89)

Navrhovateľ okrem toho poskytol v prílohe 24 k podnetu súbor výňatkov z rôznych politických dokumentov rôznych vládnych organizácií, v ktorých sa poukazuje na podporu čínskej vlády poskytovanú oceliarskemu priemyslu vo všeobecnosti alebo osobitne podnikaniu v oblasti výrobkov z ocele s organickým povlakom (37).

(90)

Navyše existujú verejne dostupné informácie, ktoré ukazujú, že súkromné spoločnosti konajú v súlade s rôznymi vládnymi plánmi a politickými dokumentmi (38).

(91)

Čínska vláda prijala kroky brániace vývozu OVT a OVS pomocou vývozných obmedzení uvalených prostredníctvom komplexného systému vrátenia DPH. Konkrétnejšie OVT a OVS podliehajú platbe DPH vo výške 17 %. DPH na VOOP vyrábané z OVS (ktoré sa vyrábajú z OVT) a predávané na domácom trhu je refundovateľná vo výške 13 %, ale keď sa spoločnosť rozhodne OVT alebo OVS vyvážať, DPH sa vôbec nevracia. Tento systém spôsobuje, že súkromní výrobcovia OVT a OVS nemôžu konať s normálnou obchodnou slobodou, a má vplyv na zvýšenie domácej ponuky OVT a OVS, a tak nutne znižuje cenu na čínskom trhu. Súkromní výrobcovia OVT a OVS (rovnako ako štátne podniky) preto nemôžu konať nezávisle od politiky čínskej vlády.

(92)

V predchádzajúcej časti, ktorá sa týkala výhody poskytovanej verejným subjektom, bolo stanovené, že v dôsledku prevahy oceliarskych štátnych podnikov na trhu s OVT a OVS súkromní výrobcovia OVT a OVS nemajú inú možnosť, len zosúladiť svoje ceny s cenami štátnych podnikov. Inými slovami, súkromní výrobcovia ceny nestanovujú, ale skôr ich preberajú. Je to ďalší znak toho, že súkromní výrobcovia OVT a OVS nemôžu konať nezávisle od opatrení čínskej vlády a iných verejných subjektov.

(93)

Túto skutočnosť potvrdzujú aj informácie poskytnuté čínskymi vyvážajúcimi výrobcami, ktorí predložili vyplnené antisubvenčné dotazníky, ktoré ukazujú, že ceny súkromných dodávateľov OVT a OVS sú takmer výlučne zosúladené s cenami štátnych podnikov. Navyše v zmluve o poskytovaní OVT súkromným dodávateľom, ktorú predložil jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, je dokonca uvedená podmienka, aby cena bola prepojená s cenou dodávateľského štátneho podniku.

(94)

Vzhľadom na predchádzajúce zistenia, že ceny štátnych podnikov sú pod úrovňou trhových cien, je jasné, že ceny súkromných dodávateľov, ktoré sa prispôsobujú cenám štátnych podnikov, sú tiež pod trhovými úrovňami.

(95)

Podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky základného nariadenia o existenciu finančnej pomoci ide v prípade, ak vláda: „poverí, resp. nariadi súkromnému subjektu, aby vykonával jednu alebo viacero funkcií uvedených v bodoch i), ii) a iii), ktoré by za normálnych okolností plnila vláda, a prax sa v žiadnom smere nelíši od bežnej vládnej praxe“. Odvolací orgán WTO interpretoval „nariadenie“ ako vzťahujúce sa na situácie, v ktorých vláda vykonáva svoju právomoc vrátane istého stupňa nátlaku nad súkromným subjektom, a „poverenie“ ako vzťahujúce sa na situácie, v ktorých vláda dáva niektorému súkromnému subjektu zodpovednosť (39). Skupina odborníkov WTO navyše vo veci vývozných obmedzení USA (40) stanovila na zistenie existencie poverenia a nariadenia trojitú skúšku, pri ktorej sa musí potvrdiť, že existuje a) vládne opatrenie, ktoré je b) adresované konkrétnej strane a c) ktorého cieľom je konkrétna úloha alebo povinnosť (41).

(96)

Na uvedenom základe zahrnutie súkromných dodávateľov do politiky čínskej vlády v oblasti dodávania OVT a OVS predstavuje vládne „poverenie“ a „nariadenie“ adresované súkromným dodávateľom z týchto dôvodov:

(97)

Po zohľadnení všetkých uvedených faktorov možno usúdiť, že vývozné obmedzenia čínskej vlády, vládne plánovanie a dominantné postavenie štátnych podnikov obmedzujú slobodu súkromných dodávateľov OVT a OVS, nútia ich konať neobchodným spôsobom a akceptovať ekonomicky iracionálne (nižšie ako trhové) ceny, čo by na slobodnom a otvorenom trhu nerobili. To potvrdzuje, že vládna politika v oblasti dodávania OVT a OVS (vrátane sektora ocele s organickým povlakom) sa vzťahuje aj na súkromných dodávateľov.

(98)

Navyše s ohľadom na uvedenú analýzu dôkazy poskytnuté v dokumentácii a iné verejne dostupné informácie viedli Komisiu k záveru, že čínska vláda poveruje súkromných výrobcov OVT a OVS v Číne a nariaďuje im, aby poskytovali tovar v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia a konali rovnakým spôsobom ako oceliarske štátne podniky.

(99)

Komisia stanovila, že súkromní dodávatelia OVT a OVS konajú podľa nariadenia alebo poverenia čínskej vlády, a prešetrovaním sa ukázalo, že ceny súkromných dodávateľov OVT a OVS sa prispôsobujú cenám štátnych podnikov (pozri predchádzajúcu časť).

(100)

Po zvážení tejto skutočnosti sa dospelo k záveru, že zistenia týkajúce sa výhody a špecifickosti z poskytovania OVT a OVS štátnymi podnikmi za nižšie než trhovo ceny sa vzťahujú aj na poskytovanie OVT a OVS súkromnými dodávateľmi.

(101)

Výhody z tohto programu mali dvaja vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. Jeden vyvážajúci výrobca (Panhua Steel Group) mal výhodu z poskytovania OVT za nižšiu než primeranú odplatu a ďalší vyvážajúci výrobca (Huadong Steel Group) mal výhodu z poskytovania OVS za nižšiu než primeranú odplatu.

(102)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získal príjemca a ktorá bola zistená počas OP. Táto výhoda sa vypočíta ako súčet rozdielov medzi skutočnými nákupnými hodnotami a príslušnými referenčnými hodnotami nákupov OVT a OVS. Výsledná suma sa potom rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, keďže subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(103)

Za primeraný základ na vytvorenie referenčných cien pre OVT a OVS sa považovali ceny OVT a OVS na svetovom trhu, pretože čínsky trh s OVT a OVS je deformovaný. Na základe rôznych časopisov, ktoré sa zaoberajú výrobou a spracovaním ocele (SBB a MEPS), boli vybrané domáce ceny, bez daní, piatich krajín alebo regiónov (t. j. Európy, USA, Turecka, Japonska a Brazílie). S cieľom získať reprezentatívnu referenčnú hodnotu Komisia vybrala najväčší trh pre každý príslušný geografický región, t. j. Európu (EÚ), Severnú Ameriku (Spojené štáty), Latinskú Ameriku (Brazília), Áziu (Japonsko) a Stredný východ/severnú Afriku (Turecko). Mesačné referenčné ceny sa získali vypočítaním aritmetického priemeru mesačných priemerných cien v každej z piatich krajín/regiónov počas OP. Päť vybraných krajín/regiónov sa nachádza na rôznych kontinentoch, všetky sú členmi WTO, patria medzi desiatich najväčších svetových výrobcov ocele a počas OP nemali najvyššie ceny. Takto stanovené referenčné ceny sa preto považujú za primerané a vhodné.

(104)

Sadzba subvencie v súvislosti s touto schémou počas OP stanovená pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky je v prípade Huadong Group 23,02 % a v prípade Panhua Group predstavuje 27,63 %.

(105)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 25,37 %.

(106)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre subjekt prepojený s jednou zo spolupracujúcich spoločností zaradených do vzorky, t. j. 32,44 %.

(107)

Navrhovateľ tvrdil, že v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami a že suma, ktorú platia spoločnosti za užívanie pozemkov, je pod normálnou trhovou hodnotou. Čínska vláda vo vyplnenom antisubvenčnom dotazníku uviedla, že „podľa zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov vlastní pôdu v mestských oblastiach štát a pôda vo vidieckych oblastiach a predmestských oblastiach, pokiaľ štát neustanoví inak, je v spoločnom vlastníctve roľníkov“. Čínska vláda tvrdila, že existuje štandardizovaný a organizovaný konkurenčný trh s pozemkami a že s právami na užívanie pozemkov sa musí obchodovať verejne a v súlade so zákonom o trhu s pozemkami. Čínska vláda tiež uviedla, že pozemky na priemyselné a obchodné účely sa majú získavať na otvorenom trhu na základe verejnej dražby, aukcie a hospodárskej súťaže prostredníctvom finančnej náhrady za užívanie. Čínska vláda neposkytla žiadne údaje týkajúce sa skutočných cien práv na užívanie pozemkov a minimálnych cien pozemkov stanovených vládou, ktoré boli uvedené vo vyplnenom antisubvenčnom dotazníku a počas overovacej návštevy.

(108)

Komisia požadovala počas overovania od čínskej vlády dôkazy na podporu jej tvrdenia, že všetky priemyselné pozemky v Číne sa prideľujú prostredníctvom dražby, cenových ponúk alebo aukcie. Čínska vláda nebola schopná počas overovacej návštevy takéto dôkazy predložiť, ale isté informácie v tejto súvislosti predložila po overovacej návšteve. Zo všetkých týchto dôkazov však vyplýva, že z trinástich transakcií v súvislosti s právami na užívanie pozemkov, ktoré sa týkali vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, bolo len šesť predmetom dražby alebo aukcie. O účastníkoch aukcie/dražby neboli poskytnuté žiadne informácie, ktoré požadovala Komisia, a konečná cena zaplatená spoločnosťou bola vo všetkých prípadoch v skutočnosti rovnaká ako cena, ktorú podľa vlastného uváženia stanovili miestne orgány.

(109)

Komisia tiež čínsku vládu požiadala, aby vyjadrila svoje názory na možné referenčné hodnoty za predpokladu, že v ČĽR neexistuje trhová cena pozemkov. Aj keď to bol len predpoklad a v žiadnom prípade nešlo o zistenie alebo záver, v čase, keď bol čínskej vláde odoslaný dotazník, čínska vláda vyjadrila názor, že tento predpoklad je nesprávny, a neposkytla žiadne potenciálne referenčné hodnoty. Čínska vláda poukázala aj na údajný nedostatok v podnete, a to, že navrhovateľ na jednej strane tvrdí, že v Číne neexistuje trh s pozemkami a že by sa mala použiť „externá referenčná hodnota“, ale na druhej strane tvrdí, že štátne podniky dostávajú na rozdiel od súkromného odvetvia od vlády pozemky za priaznivých podmienok, a navrhla, že ak by sa mala použiť nejaká referenčná hodnota, mali by to byť ceny, ktoré platia „nezvýhodňované“ čínske priemyselné odvetvia, ale žiadne informácie o týchto cenách neposkytla. V tento súvislosti treba poznamenať, že navrhovateľ tvrdil, že trh s právami na užívanie pozemkov v Číne je celkovo deformovaný a že štátni aj súkromní výrobcovia VOOP získali práva na užívanie pozemkov za nižšiu než primeranú odplatu.

(110)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov patrí v Číne do rozsahu pôsobnosti zákona Čínskej ľudovej republiky o správe pozemkov a zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami.

(111)

Podľa článku 2 zákona o správe pozemkov vlastní všetku pôdu vláda, keďže podľa čínskej ústavy a príslušných právnych ustanovení pôda patrí spoločne čínskemu ľudu. Žiadna pôda nemôže byť predaná, ale práva na užívanie pôdy môžu byť podľa zákona udelené. Štátne orgány ich môžu udeliť prostredníctvom verejnej dražby, cenových ponúk alebo aukcie.

(112)

Spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia poskytli informácie týkajúce sa pozemkov v ich držbe, ako aj väčšinu príslušných zmlúv/osvedčení týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov, ale čínska vláda poskytla len veľmi obmedzené informácie o cenách za práva na užívanie pozemkov.

(113)

Ako už bolo uvedené, čínska vláda tvrdila, že práva na užívanie pozemkov v Číne sa udeľujú prostredníctvom dražby, aukcie a hospodárskej súťaže. Stanovuje sa to aj v článku 137 zákona Čínskej ľudovej republiky o právach spojených s nehnuteľnosťami (42).

(114)

Počas overovania spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa však zistilo, že tento systém, ako ho opisuje čínska vláda, nie vždy náležite funguje aj v praxi. Napríklad, ako potvrdili vedúci pracovníci Chongqing Wanda Steel Strip Co. Ltd. (časť spoločnosti Panhua Group Co. Ltd.), zo šiestich práv na užívanie pozemkov, ktoré zakúpila táto spoločnosť, sa v prípade štyroch z nich neuskutočnila žiadna dražba. Chongqing Wanda bola jediným účastníkom a cena finančnej transakcie, ktorú spoločnosť zaplatila, bola v skutočnosti úplne rovnaká ako cena, ktorú stanovil úrad pôdneho fondu podľa vlastného uváženia. Pokiaľ ide o zvyšné dve práva na užívanie pozemkov, uskutočnila sa dražba, ale spoločnosť ani čínska vláda o tom nepredložili žiadne dôkazy. Na základe dokumentov, ktoré predložila čínska vláda po overovacej návšteve, sa skutočne zdá, že aj tieto dve práva na užívanie pozemkov boli odkúpené za rovnakú cenu, ako stanovil miestny úrad pre pozemky a prírodné zdroje. Zhangjiagang Panhua Steel Strip Co., Ltd (tiež súčasť spoločnosti Panhua Group Co. Ltd) získala tri práva na užívanie pozemkov prostredníctvom prevodu od súkromných spoločností výmenou za akcie Panhua Group Co. Ltd.

(115)

Zhejiang Huadong Light Steel Building Material Co., Ltd. získala dve zo svojich práv na užívanie pozemkov od miestneho úradu pre pozemky a prírodné zdroje v okrese Siao-šan a jedno od súkromnej spoločnosti. Nemohli byť poskytnuté žiadne dôkazy o dražbe alebo aukcii, pretože podľa čínskej vlády v súvislosti s právami na užívanie pozemkov, ktoré boli zakúpené pred 1. septembrom 2006, neexistovalo v prípade prevodu práv na užívanie pôdy žiadne potvrdenie o predaji a čínska vláda nepotvrdila ani nepoprela, že tieto transakcie boli skutočne predmetom dražby alebo aukcie.

(116)

Zistenia z konania potvrdzujú, že situácia týkajúca sa poskytovania a nadobúdania pozemkov v Číne je nejasná a netransparentná a že orgány stanovujú ceny často podľa vlastného uváženia. Orgány stanovili ceny podľa systému oceňovania mestských pozemkov, ktorý im okrem iných kritérií nariaďuje, aby pri stanovovaní ceny priemyselných pozemkov zohľadňovali aj priemyselnú politiku. Prístup k priemyselnej pôde, prinajmenšom v oceliarskom sektore, sa tiež zo zákona obmedzuje len na spoločnosti, ktoré rešpektujú štátom stanovené priemyselné politiky (43).

(117)

Z nezávislých informácií predložených navrhovateľom takisto vyplýva, že pozemky v Číne sa poskytujú za nižšie sadzby, než sú bežné trhové sadzby (44).

(118)

Poskytovanie práv na užívanie pozemkov čínskou vládou by sa preto malo považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme poskytovania tovarov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti. Ako je uvedené v odôvodneniach 114 a 115, v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami a použitie externej referenčnej hodnoty dokazuje, že suma, ktorú zaplatili spolupracujúci vývozcovia za práva na užívanie pozemkov, je výrazne pod normálnou trhovou hodnotou. Subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia, pretože prístup k priemyselnej pôde je obmedzený zákonom len na spoločnosti, ktoré rešpektujú štátom stanovené priemyselné politiky, predmetom dražby boli len určité transakcie, ceny často stanovujú orgány a vládna prax v tejto oblasti je nejasná a netransparentná

(119)

Preto sa táto subvencia považuje za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam.

(120)

Keďže sa dospelo k záveru, že situácia v Číne v oblasti práv na užívanie pozemkov nie je riadená trhom, v Číne podľa všetkého vôbec nie sú dostupné referenčné hodnoty zo súkromného vlastníctva. Preto nie je možné použiť úpravu nákladov alebo cien v Číne. Za týchto podmienok sa dospelo k záveru, že v Číne neexistuje trh a v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia bolo oprávnené použiť na určenie výšky zvýhodnenia externú referenčnú hodnotu. Keďže čínska vláda nespolupracovala a nepredložila žiadny návrh na externú referenčnú hodnotu, Komisia sa pri určovaní vhodnej externej referenčnej hodnoty musela uchýliť k dostupným informáciám. Z tohto hľadiska sa považuje za primerané použiť ako vhodnú referenčnú hodnotu informácie zo samostatného colného územia Taiwan.

(121)

Podľa názoru Komisie sú ceny pozemkov na Taiwane najvhodnejším ukazovateľom pre tie oblasti v Číne, v ktorých sídlia spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia. Väčšina vyvážajúcich výrobcov sídli vo východnej časti Číny, v rozvinutých oblastiach s vysokým HDP, v provinciách s vysokou hustotou obyvateľstva.

(122)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Výhoda poskytnutá príjemcom sa vypočíta tak, že sa zoberie do úvahy rozdiel medzi sumou zaplatenou každou spoločnosťou za práva na užívanie pozemkov a sumou, ktorá by sa mala normálne zaplatiť na základe taiwanskej referenčnej hodnoty.

(123)

Komisia použila pri tomto výpočte priemernú cenu pozemku za štvorcový meter stanovenú na Taiwane a upravenú podľa devalvácie meny a vývoja HDP odo dňa uvedeného na príslušných zmluvách o právach na užívanie pozemkov. Informácie o cenách priemyselných pozemkov boli získané z webovej lokality Úradu pre priemysel Ministerstva hospodárstva Taiwanu. Devalvácia meny a vývoj HDP pre Taiwan sa vypočítali na základe miery inflácie a vývoja HDP na obyvateľa v bežných cenách v USD pre Taiwan podľa údajov, ktoré uverejnil MMF vo Svetovom hospodárskom výhľade z roku 2011. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia bola táto výška subvencie (v čitateli) priradená k OP použitím bežnej dĺžky trvania práv na užívanie pozemkov využívaných na priemyselné účely v Číne, t. j. 50 rokov. Táto suma sa rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(124)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov je 0,34 % pre Huadong Group a 1,12 % pre Panhua Group.

(125)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,73 %.

(126)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre subjekt prepojený s jednou zo spolupracujúcich spoločností zaradených do vzorky, t. j. 1,36 %.

(127)

V podnete sa tvrdí, že ceny vody v Číne stanovujú výlučne verejné orgány a že štruktúra stanovenia ceny je určená v súlade s priemyselnými makropolitikami. Uvádza sa v ňom tiež, že ceny vody boli odlišné v rôznych miestnych oblastiach a že aj jednotlivé spoločnosti mali rozdielne sadzby. V podnete sa konštatuje, že výrobcovia VOOP pravdepodobne využívali zvýhodnené ceny vody za nižšiu než primeranú odplatu v súlade s politikou na podporenie výrobkov z ocele s vysokou pridanou hodnotu.

(128)

Zásobovanie vodou a trh s vodou v Číne spravujú ŠKRR, ministerstvo vodných zdrojov a ministerstvo životného prostredia. Na trhu v oblasti zásobovania vodou stále z veľkej časti prevažujú miestne štátne spoločnosti, i keď monopol štátnych dodávateľov bol prelomený vstupom zahraničných investičných spoločností do niektorých projektov zásobovania vodou určitých miest. Čínska vláda však nebola schopná poskytnúť podrobný zoznam dodávateľov vody spolu s oblasťami, v ktorých poskytujú služby, a dodávanými objemami (pozri odôvodnenie 129), ale svoju odpoveď obmedzila na zoznam dodávateľov vody v oblastiach, v ktorých pôsobia vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky.

(129)

Pokiaľ ide o stanovenie ceny, hlavnú politiku tvorby cien formuluje ŠKRR a miestne orgány stanovujú miestnu cenu vody po verejnom vypočutí s cieľom realizovať trvalo udržateľné využívanie vodných zdrojov. Ceny odrážajú náklady spolu s primeraným ziskom miestnych dodávateľov vody. Čínska vláda predložila príslušné cenníky platné v správnych oblastiach, v ktorých sídlia vyvážajúci výrobcovia VOOP zaradení do vzorky. Objasnilo sa, že rôzne miestne ceny sa vzťahujú na všetkých priemyselných používateľov jednotne a nemenia sa podľa spoločnosti alebo používateľov.

(130)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že ŠKRR stanovuje základnú cenu vody a správne orgány stanovujú miestnu cenu pre každú samosprávnu oblasť na základe niekoľkých parametrov (ako sú napríklad náklady na distribúciu, zisk a primeraný prebytok). Súčasťou ceny vody je poplatok za čistenie odpadových vôd, ktorý sa taktiež stanovuje na úrovni samosprávy.

(131)

Základná cena vody, poplatok za čistenie odpadových vôd a ďalšie možné miestne príplatky sa uplatňujú rovnako na všetkých používateľov patriacich do rovnakých kategórií. Zistilo sa však, že jeden z dvoch vývozcov zaradených do vzorky, Zhejiang Huadong Group, neplatil poplatok za čistenie odpadových vôd.

(132)

Vývozca tvrdil že tento poplatok platil ako paušálnu sumu úradu na ochranu životného prostredia. Nedospelo sa však k záveru, že táto platba bola uhradená namiesto poplatku za čistenie odpadových vôd, a to z týchto troch dôvodov: 1. v úradnom dokumente sa uvádza poplatok za „vypúšťanie odpadových vôd“ a nie poplatok za „čistenie odpadových vôd“; 2. táto platba nie je úmerná skutočnej spotrebe vody; 3. celková zaplatená suma je pomerne nízka v porovnaní so skutočnou sumou, ktorá by bola splatná, ak by sa platil poplatok za čistenie odpadových vôd za skutočnú spotrebu vody.

(133)

Spoločnosti Zhejiang Huadong Group bola poskytnutá finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu iii) základného nariadenia tým, že vláda poskytovala vodu prostredníctvom miestnej vodárenskej spoločnosti (t. j. Hangzhou Xiaoshan Water Supply Co. Ltd.). To predstavuje finančnú pomoc vlády vo forme poskytovania tovarov iných, než je všeobecná infraštruktúra v zmysle základného nariadenia. Možno sa na to pozerať aj ako na ušlý príjem vlády, pretože verejný orgán nevybral príjmy, ktoré sú inak splatné, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii).

(134)

Spoločnosti Huadong Steel Group bola poskytnutá výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v ktorom vláda poskytovala vodu za nižšiu než primeranú odplatu. Zistilo sa, že tento vývozca neplatil za dodávku vody plnú cenu, ktorá sa bežne uplatňuje na kategóriu používateľov, do ktorej patrí, pretože neplatil poplatok za „čistenie odpadových vôd“, ktorý je súčasťou ceny vody.

(135)

Subvencia vo forme poskytovania vody jednému zo spolupracujúcich vývozcov je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože od poplatku za čistenie odpadových vôd nie sú oslobodené všetky podniky. Bez ohľadu na to, že neexistujú právne predpisy, ktoré by obmedzovali túto subvenciu na isté podniky, možnosť, aby určitý podnik, ktorý vyrába príslušný výrobok, dostával dodávku vody za nižšiu než primeranú odplatu spolu so zrejmou právomocou miestnych orgánov rozhodovať podľa vlastného uváženia o oslobodení od časti sadzby, ktorá sa normálne platí za vodu, spôsobuje, že táto subvencia je skutočne špecifická. V súvislosti s tým, na akom základe bol vyvážajúci výrobca oslobodený od tohto poplatku, Komisia nemohla zhromaždiť žiadne ďalšie dôkazy, pretože výrobca ich nebol schopný poskytnúť.

(136)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu sa považuje výška nezaplateného poplatku za čistenie odpadových vôd za vodu spotrebovanú počas OP. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(137)

Spoločnosť Zhejiang Huadong Group čerpala výhodu z neplatenia poplatku za čistenie odpadových vôd. Sadzba subvencie stanovená pre túto spoločnosť je 0,01 %.

(138)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,01 %.

(139)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre spolupracujúce spoločnosti zaradené do vzorky, t. j. 0,01 %.

(140)

V podnete sa tvrdí, že čínska vláda prostredníctvom preferenčných sadzieb poskytuje elektrinu za nižšiu než primeranú odplatu. V podnete sa trvá najmä na tom, že sadzby za elektrinu boli stanovené odlišne v rôznych provinciách a tiež že preferenčné sadzby sa používali ako nástroj priemyselnej politiky na podporenie výrobkov z ocele s vysokou pridanou hodnotou a na odrádzanie od využívania zastaraných výrobných kapacít.

(141)

ŠKRR je zodpovedná za reguláciu trhu s elektrinou a stanovovanie cien v Číne. Trans-provinčné a provinčné siete prevádzkujú dvaja štátni dodávatelia: State Grid Corporation of China a China Southern Power Grid Corporation. Dodávatelia elektriny na miestnej úrovni sú dcérskymi spoločnosťami týchto spoločností. Prostredníctvom niekoľkých pilotných projektov sa v súčasnosti v Číne zavádza mechanizmus konkurencie, ale v tejto etape je jeho vplyv ešte zanedbateľný.

(142)

Ceny elektriny stanovuje ŠKRR na základe postupu, ktorý obsahuje prešetrenie nákladov, znalecký posudok, verejné vypočutia a stanovenie a uverejnenie konečnej ceny. ŠKRR uverejňuje ceny platné pre každú provinciu vo vyhláške a miestne cenové úrady potom na miestnej úrovni uverejnia príslušnú vyhlášku, ktorou sa zavádzajú ceny, o ktorých rozhodla ústredná ŠKRR. Konečná cena odráža obstarávacie náklady, náklady na prenos, prenosové straty a vládne prirážky. Ceny sú diferencované podľa provincie v závislosti od miestnej situácie a politických cieľov uskutočňovaných v rôznych provinciách. Stanovujú sa pre rôzne kategórie koncových spotrebiteľov (napríklad domáci spotrebitelia, priemyselní spotrebitelia). Ďalší cenový rozdiel existuje pre rôznych priemyselných používateľov s cieľom uskutočňovať priemyselné politiky stanovené čínskou vládou a uvedené v katalógu, ktorý obsahuje rozhodnutie ŠKRR č. 40 z roku 2005 (pozri ďalšie vysvetlenie uvedené v odôvodnení 182). Spotrebitelia, ktorí patria podľa katalógu ŠKRR medzi „podporované“ podniky, platia základnú sadzbu za elektrinu, kým spotrebitelia, ktorí patria medzi „zastarané“ alebo „zakázané“ podniky platia okrem základnej sadzby prirážku. Spotrebitelia, ktorí nepatria do žiadnej z kategórií uvedených v katalógu patria do štandardnej kategórie „povolených“ podnikov a tiež platia základnú sadzbu bez prirážok. Výrobcovia VOOP by podľa rozhodnutia ŠKRR č. 40 patrili obvykle do kategórie „podporovaných“ podnikov.

(143)

Komisia požadovala od čínskej vlády regulačný rámec trhu s elektrinou a informácie o tvorbe cien a úlohe, ktorú zohrávajú všetky príslušné orgány alebo subjekty. Čínska vláda nepredložila úplný súbor príslušných rozhodnutí o cenách, ktoré vydali ŠKRR a miestne cenové úrady, nielen pokiaľ ide o vyrábajúcich vývozcov nezaradených do vzorky, ale ani čo sa týka vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Navyše čínska vláda presne neopísala úlohu ŠKRR a miestnych cenových úradov pri stanovovaní cien. Komisia vo svojom liste z 12. augusta 2012 informovala čínsku vládu o týchto nedostatkoch v súvislosti s vyrábajúcimi vývozcami zaradenými do vzorky. Po overovacích návštevách sa tiež zistilo, že čínska vláda uviedla nesprávne sadzby za elektrinu uplatňované na jedného zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky.

(144)

Prešetrovaním sa potvrdilo, že ceny elektriny uplatňované v rôznych provinciách stanovuje ŠKRR. Overilo sa, že miestne cenové úrady konajú len ako výkonná moc realizujúca rozhodnutie, ktoré na ústrednej úrovni prijala ŠKRR. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že ŠKRR vydáva vyhlášky, v ktorých stanovuje pre každú provinciu súbor aktuálnych cien a potom sa tieto ceny formálne transponujú do miestnych vyhlášok, ktoré prijímajú miestne cenové úrady a ktoré sa zavádzajú na miestnej úrovni. Prešetrovaním sa takisto preukázalo, že diferencované sadzby za elektrinu uplatňované pre niektoré sektory a/alebo na provinčnej a miestnej úrovni sa stanovujú podľa určitých faktorov, medzi ktoré patrí najmä plnenie cieľov priemyselnej politiky stanovených ústrednou a miestnou vládou v päťročných plánoch a sektorových plánoch.

(145)

Z prešetrovania spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky vyplynulo, že jeden z nich, t. j. Chongqing Wanda Steel Strip (ďalej len „CWSS“) bol zvýhodnený prostredníctvom nižšej sadzby za elektrinu, než sa všeobecne uplatňuje v prípade veľkých priemyselných spotrebiteľov. Zistilo sa, že v konkrétnej oblasti, v ktorej mal sídlo tento výrobca, mala nárok na túto nižšiu sadzbu podkategória určitých priemyselných spotrebiteľov vrátane tých, ktorí vyrábajú príslušný výrobok.

(146)

Jednému zo spolupracujúcich vývozcov zaradených do vzorky bola poskytnutá finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) základného nariadenia tým, že vláda poskytovala elektrinu prostredníctvom miestneho verejného dodávateľa elektrickej energie. To predstavuje pomoc vlády vo forme poskytovania tovarov iných, než je všeobecná infraštruktúra v zmysle základného nariadenia.

(147)

Spolupracujúcim vývozcom zaradeným do vzorky bola poskytnutá výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia v rozsahu, v ktorom vláda poskytovala elektrinu za nižšiu než primeranú odplatu. Zistilo sa, že tento vývozca mal nárok na nižšiu sadzbu, než sa všeobecne uplatňuje na iných veľkých priemyselných spotrebiteľov.

(148)

Subvencia vo forme poskytnutia elektriny jednému zo spolupracujúcich vývozcov je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia. Nižšia sadzba za elektrinu je stanovená v príslušnej vyhláške ŠKRR a zahrnutá do vyhlášky vydanej miestnym cenovým úradom, t. j. je nariadená ústredným orgánom a uplatňovaná na miestnej úrovni. Táto nižšia sadzba je vyhradená len určitým podnikom v istých špecifikovaných sektoroch (najmä výrobcom ferozliatin v elektrických peciach a spoločnostiam vyrábajúcim priemyselné hnojivá), ktoré sú zaradené do podkategórie veľkých priemyselných spotrebiteľov. Preto je prístup k tejto nižšej sadzbe de jure obmedzený v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia len na spoločnosti, ktoré patria do týchto kategórií.

(149)

Okrem toho sa subvencia obmedzuje na určitý región, pretože sa uplatňuje len vo vymedzenej geografickej oblasti, v ktorej sídli vyvážajúci výrobca. Táto oblasť je podporovaná podľa právneho predpisu vydaného ústrednou vládou, t. j. podľa Obežníka Štátnej rady o niektorých politikách rozvoja rozsiahlych západných regiónov Číny (ďalšie podrobnosti sú uvedené v odôvodnení 233). V tomto obežníku sa výslovne spomína cenový mechanizmus pri prenose a poskytovaní elektrickej energie ako jeden z nástrojov na dosiahnutie rozvoja určitých sektorov. Keďže sadzby za elektrinu uplatňované v tejto oblasti stanovuje ústredný orgán, táto subvencia je aj regionálne špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia.

(150)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala na základe rozdielu skutočnej sadzby za elektrinu zaplatenej za kWh a sadzby, ktorú mali zaplatiť za kWh veľkí priemyselní spotrebitelia, vynásobeného množstvom elektrickej energie spotrebovanej počas OP. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma (v čitateli) rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(151)

Túto nižšiu sadzbu za elektrinu využíval jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov patriaci do skupiny spoločností Panhua (t. j. CWSS). Sadzba subvencie stanovená pre Panhua Group je 0,14 %.

(152)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,07 %.

(153)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre subjekt prepojený s jednou zo spolupracujúcich spoločností zaradených do vzorky, t. j. 0,17 %.

(154)

V podnete sa uvádza viacero ďalších tovarov, ktoré čínska vláda prostredníctvom svojich štátnych podnikov poskytovala výrobcom VOOP. Konkrétne sa v podnete uvádza viacero špecifických transakcií týkajúcich sa poskytovania niekoľkých produktov súvisiacich s výrobou ocele vyrábaných štátnymi podnikmi vrátane koncentrátu železnej rudy, peliet, sintrovanej rudy, šrotu, ingotov, zliatin a mnohých ďalších. Z podnetu vyplynulo, že cena za poskytovanie týchto tovarov bola stanovená podľa rôznych prvkov a/alebo referenčných hodnôt a že existovali cenové stropy alebo úpravy v závislosti od rôznych tovarov a od toho, či sa transakcia týkala prepojených strán.

(155)

Čínska vláda odpovedala, že počas OP tento program pre výrobcov ocele nemala. Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe ďalšie informácie, Komisia podľa článku 28 základného nariadenia založila svoje zistenia na informáciách dostupných v dokumentácii.

(156)

Tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iii) a článku 6 písm. d) základného nariadenia v rozsahu, v ktorom ceny rôznych uvedených tovarov neodrážajú primeranú odplatu. Zložitosť rôznych transakcií na poskytovanie týchto tovarov a príslušných zmlúv, ktoré neboli k dispozícii v zázname z konania, neumožnila Komisii dospieť k definitívnemu záveru o tomto programe. Komisia sa preto rozhodla, že tento program nebude ďalej hodnotiť.

(157)

Navrhovateľ tvrdí, že štátom vlastnené komerčné banky a vládne banky zvýhodňujú výrobcov VOOP poskytovaním nízkych (subvencovaných) úrokových sadzieb v súlade s politikou čínskej vlády na podporu a rozvoj expanzie čínskeho oceliarskeho priemyslu v rámci päťročných plánov.

(158)

Komisia požiadala čínsku vládu o predloženie informácií týkajúcich sa podielu pôžičiek poskytnutých bankami, v ktorých je čínska vláda najväčším alebo jediným akcionárom, bankami, v ktorých má čínska vláda akcionársky podiel, ale nie je najväčším akcionárom, bankami, v ktorých čínska vláda nie je akcionárom, a bankami, ktoré sú v zahraničnom vlastníctve, priemyslu ako celku aj priemyselnému odvetviu, ktorého sa týka toto konanie. Čínska vláda odpovedala, že neuchováva záznamy o sumách/percentuálnych podieloch pôžičiek udelených štátnymi bankami a že čínska vláda takisto neuchováva záznamy o pôžičkách poskytnutých oceliarskemu priemyslu. Žiadny alternatívny zdroj týchto informácií čínska vláda neodporučila.

(159)

Komisia požadovala aj informácie o štátnom vlastníctve bánk a finančných inštitúcií, ale čínska vláda informácie neposkytla s tvrdením, že takéto záznamy neuchováva. Hoci je nepravdepodobné, že čínska vláda nemá informácie o aktívach, ktoré vlastní, treba poznamenať, že podľa verejne dostupných informácií (45)  (46) je čínska vláda hlavným akcionárom v mnohých významnejších bankách zriadených v Číne, a preto, podobne ako v prípade štátnych podnikov vyrábajúcich OVT a OVS, má prístup k stanovám bánk, v ktorých by mali byť podrobne opísané informácie o akcionároch. V tejto súvislosti je tiež potrebné zdôrazniť, že podľa článku 61 zákona o komerčných bankách z roku 2003 banky „podávajú správy o súvahe, výkazy ziskov a iné finančné výkazy a štatistické správy a dokumenty bankovému regulačnému orgánu Štátnej rady a Čínskej národnej banke“.

(160)

Komisia požadovala aj informácie (prostredníctvom osobitného dotazníka – príloha A) týkajúce sa organizácie vládnej kontroly v príslušných čínskych bankách a plnenia vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s oceliarskym priemyslom (t. j. informácie týkajúce sa správnej rady a valného zhromaždenia akcionárov, zápisníc z porád akcionárov/riaditeľov, národnosti akcionárov/riaditeľov, úverových politík a posudzovania rizík vzhľadom na pôžičky poskytované spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom). Čínska vláda však v odpovedi na dotazník predložila len jednu prílohu A, ktorá obsahovala niektoré všeobecné informácie (získané väčšinou z internetových stránok bánk). Väčšinu konkrétnych informácií požadovaných v prílohe A čínska vláda neposkytla. Na niektoré otázky odpovedala v tom zmysle, že také informácie v tomto čase nemá, a v súvislosti s niektorými poskytla len informácie o vybraných bankách (napríklad predložila stanovy len ôsmich bánk). Komisia v písomnom upozornení o nedostatkoch svoju požiadavku zopakovala a vyzvala čínsku vládu, aby poskytla všetky informácie, ktoré boli pôvodne požadované v dotazníku. Čínska vláda vo svojej odpovedi na písomné upozornenie o nedostatkoch predložila niektoré ďalšie informácie. Odpoveď však bola stále veľmi neúplná a väčšina požadovaných informácií nebola poskytnutá (napríklad informácie o percentuálnom podiele, ktorý vláda vlastní v štátnych bankách, stanovy niektorých bánk uvedených v dotazníku, úplné odpovede na otázky v prílohe A).

(161)

Komisia požadovala v dotazníku, písomnom upozornení o nedostatkoch a znovu počas overovacej návštevy na mieste obežníky Čínskej národnej banky týkajúce sa rozšírenia politiky finančných inštitúcií v oblasti úrokových sadzieb pôžičiek (YinFa [2003] č. 250 a YinFa [2004] č. 251). Komisia sa dozvedela o existencii týchto obežníkov počas predchádzajúceho prešetrovania. Čínska vláda však namiesto poskytnutia týchto obežníkov Komisii odkázala, aby si informácie o politike finančných inštitúcií v oblasti úrokových sadzieb uplatňovanej pri poskytovaní pôžičiek vyhľadala na webovej lokalite Čínskej národnej banky. Počas overovania boli v tejto súvislosti predložené dva doklady, ale boli to len výtlačky z webovej lokality. Treba poznamenať, že úplný obsah týchto obežníkov sa na webovej lokalite Čínskej národnej banky nenachádza.

(162)

Komisia takisto požadovala, aby jej bol počas overovacej návštevy na mieste predložený obežník Čínskej národnej banky týkajúci sa zmien z 8. júna 2012. Čínska vláda tento obežník neposkytla a namiesto neho poskytla len všeobecné informácie vytlačené z webovej lokality Čínskej národnej banky týkajúce sa úpravy referenčných úrokových sadzieb.

(163)

Komisia požiadala čínsku vládu aj o sprostredkovanie stretnutia s konkrétnymi bankami s cieľom overiť informácie týkajúce sa prednostného udeľovania pôžičiek odvetviu VOOP. Čínska vláda však tieto stretnutia nezorganizovala a tvrdila, že z jej pozície nebolo možné takýmto spôsobom zasiahnuť do chodu štátom vlastnených bánk a tieto stretnutia sprostredkovať. Treba tiež poznamenať, že Komisia v liste predchádzajúcom overovaniu zo 7. júna 2012 vysvetlila, že je pripravená začať overovanie o jeden deň skôr a poskytnúť viac času na overovanie a že čínska vláda by mala vziať do úvahy, že najlepšie možnosti na poskytnutie objasnení a vysvetlení týkajúcich sa prednostného udeľovania pôžičiek majú banky. Komisia preto čínsku vládu požiadala, aby pred overovaním potvrdila účasť bánk, aby sa overovací tím mohol náležite pripraviť. Čínska vláda vo svojom liste z 15. júna 2012 uviedla, že bude naďalej požadovať od bánk, aby spolupracovali, ale že ich nemôže na spoluprácu prinútiť. Tím Komisie bol napokon informovaný až počas prvého dňa overovania, že zástupca Čínskej stavebnej banky je k dispozícii a odpovie na otázky a poskytne vysvetlenia. Keďže Komisia o tom nebola informovaná (aj keď to konkrétne požadovala v liste predchádzajúcom overovaniu), nebolo možno riešiť konkrétne otázky o zmluvných podmienkach a podmienkach poskytovania pôžičiek, ale len otázky všeobecného charakteru. V každom prípade v súvislosti s vyhláseniami zástupcu Čínskej stavebnej banky nebola poskytnutá žiadna podporná dokumentácia s vysvetlením, že všetky dokumenty, ktoré Komisia požadovala, by mali byť dôverné a majú interný charakter.

(164)

Čínska vláda bola oboznámená s dôsledkami odmietnutia spolupráce v súlade s článkom 28 ods. 1 a ods. 6 základného nariadenia. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu bolo nevyhnutné, popri zohľadnení príslušných dokumentov čínskej vlády predložených inými stranami, využiť informácie zo sekundárnych zdrojov vrátane podnetu a verejne dostupných informácií z internetu.

(165)

Prešetrovaním sa preukázalo, že pre čínsky finančný trh sú vládne intervencie charakteristické, pretože väčšinu hlavných bánk vlastní štát. Čínske orgány poskytli len veľmi obmedzené informácie týkajúce sa akciových podielov v bankách alebo vlastníctva bánk v Číne. Ako je uvedené ďalej, Komisia však napriek tomu zozbierala dostupné informácie s cieľom dospieť k reprezentatívnemu zisteniu. Komisia pri analýze skutočnosti, či sú banky subjektmi, ktorým je udelená vládna právomoc, alebo vykonávajú vládne príkazy (verejné subjekty), požadovala tiež informácie týkajúce sa nielen štátneho vlastníctva bánk, ale aj iných charakteristík, ako napríklad prítomnosti zástupcov vlády v správnej rade, vládnej kontroly nad ich činnosťami, plnenia vládnych politík alebo záujmov, ako aj toho, či boli tieto subjekty vytvorené štatutárne.

(166)

Na základe dostupných informácií dospela Komisia k záveru, že štátne banky v Číne majú najväčší podiel na trhu a sú rozhodujúcimi aktérmi na čínskom finančnom trhu. Podľa výskumu Deutsche Bank z roku 2006 o čínskom bankovom sektore (47) podiel štátnych bánk môže predstavovať viac ako dve tretiny čínskeho trhu. V preskúmaní obchodnej politiky Číny v rámci WTO sa v tej istej veci konštatovalo, že „vysoký stupeň štátneho vlastníctva je ďalšou výraznou črtou čínskeho finančného sektora“ (48) a „štruktúra trhu čínskeho bankového sektora, v ktorom prevažujú štátne banky, sa zmenila len málo“ (49). Je dôležité poznamenať, že päť najväčších štátom vlastnených komerčných bánk (Poľnohospodárska banka, Čínska banka, Čínska stavebná banka, Banka komunikácií a Priemyselná a obchodná banka) predstavujú podľa všetkého viac ako polovicu čínskeho bankového sektora (50).

(167)

Komisia požadovala aj informácie týkajúce sa organizácie vládnej kontroly v spomínaných čínskych bankách a plnenia vládnych politík alebo záujmov súvisiacich s oceliarskym priemyslom (t. j. informácie týkajúce sa správnej rady a valného zhromaždenia akcionárov, zápisníc z porád akcionárov/riaditeľov, národnosti akcionárov/riaditeľov, úverových politík a posudzovanie rizík v súvislosti s pôžičkami poskytovanými spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom). Ako však bolo uvedené v odôvodnení 160, čínska vláda poskytla v tejto súvislosti len veľmi obmedzené informácie. Komisia preto musela použiť informácie, ktoré boli k dispozícii. Na základe dostupných údajov sa dospelo k záveru, že spomínané banky sú riadené vládou a vykonávajú vládne príkazy takým spôsobom, že ich možno označiť za štátne. Príslušné údaje použité s cieľom dopracovať sa k uvedeným zisteniam sú získané z informácií predložených čínskou vládou, výročných správ čínskych bánk, ktoré buď predložila čínska vláda, alebo sú verejne dostupné, z informácií získaných z výskumu Deutsche Bank z roku 2006 o čínskom bankovom sektore, preskúmania obchodnej politiky Číny v rámci WTO (z rokov 2010 a 2012), správy Svetovej banky Čína 2030, z informácií predložených spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami a z informácií v podnete. Pokiaľ ide o zahraničné banky, nezávislé zdroje odhadujú, že predstavujú malú časť čínskeho bankového sektora, a preto v úverových politikách zohrávajú zanedbateľnú úlohu, pričom z príslušných informácií vyplýva, že pravdepodobne tvoria len 1 % čínskeho trhu (51). Príslušné verejne dostupné informácie tiež potvrdzujú, že čínske banky, najmä veľké komerčné banky, sa stále spoliehajú na štátnych akcionárov a vládu, pokiaľ ide o obnovu kapitálu v prípade, keď nárast úverov spôsobí nedostatočnú kapitálovú primeranosť (52).

(168)

Pokiaľ ide o banky, ktoré poskytli pôžičky spolupracujúcim vyvážajúcim výrobcom, sú to väčšinou štátne banky. Na základe dostupných informácií sa skutočne zistilo, že minimálne 14 zo 17 oznámených bánk sú štátne banky vrátane veľkých komerčných bánk v Číne, ako sú Čínska banka, Čínska stavebná banka a Čínska priemyselná a obchodná banka. Aj v súvislosti s ostatnými príslušnými štátnymi bankami Komisia požadovala tie isté, už spomínané informácie týkajúce sa vládnej kontroly a plnenia vládnych politík alebo záujmov v súvislosti s oceliarskym priemyslom. Žiadne takéto podrobné informácie neboli poskytnuté. Dospelo sa preto k záveru, že banky sú riadené vládou a vykonávajú vládne príkazy takým spôsobom, že ich činnosti možno pripísať štátu. Z tohto dôvodu by sa štátom vlastnené komerčné banky v Číne mali považovať za verejné subjekty.

(169)

Ďalším znakom zapojenia čínskej vlády do čínskeho finančného trhu je úloha, ktorú zohráva Čínska národná banka pri určovaní konkrétnych limitov stanovovania úrokových sadzieb a ich fluktuácie. Z prešetrovania vyplynulo, že Čínska národná banka má v skutočnosti špecifické pravidlá regulujúce spôsob fluktuácie úrokových sadzieb v Číne. Podľa dostupných informácií sú tieto pravidlá stanovené v obežníku Čínskej národnej banky o otázkach úpravy úrokových sadzieb pre vklady a pôžičky – Yinfa z roku 2004 č. 251 (ďalej len „obežník 251“). Finančné inštitúcie boli požiadané, aby poskytli úverové sadzby v rámci určitého rozsahu referenčnej miery úrokovej sadzby Čínskej národnej banky. Pre pôžičky komerčných bánk a pôžičky politických bánk správajúcich sa komerčne neexistuje žiadny limit horného rozsahu, ale len limit dolného rozsahu. Pre mestské úverové družstvá a vidiecke úverové družstvá existujú limity horného aj dolného rozsahu. V prípade preferenčných pôžičiek a pôžičiek, pre ktoré má Štátna rada konkrétne predpisy, sa úrokové sadzby neposúvajú smerom nahor. Komisia sa snažila získať od čínskej vlády objasnenie definície a jej znenie v obežníku 251, ako aj jej predchádzajúcich právnych predpisov (obežník Čínskej národnej banky týkajúci sa rozšírenia fluktuačného pásma úrokovej sadzby pôžičiek pre finančné inštitúcie – YinFa [2003] č. 250). Ako sa však uvádza v odôvodneniach 161 a 162, čínska vláda odmietla poskytnúť tieto obežníky, čo Komisii zabránilo overiť ich obsah a požiadať o vysvetlenia. Keďže čínska vláda neposkytla v tejto súvislosti žiadne príslušné informácie, ktoré by svedčili o tom, že situácia sa od mája 2011, keď Komisia ukončila svoje antisubvenčné prešetrovanie týkajúce sa dovozu natieraného bezdrevného papiera (53), zmenila, stanovilo sa, že Čínska národná banka sa zapája do stanovovania úrokových sadzieb štátom vlastnených komerčných bánk a ovplyvňuje ho.

Čínska vláda neposkytla žiadny dôkaz o tom, že situácia, ktorá bola zistená v rámci prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, sa zmenila, a preto sa na základe dostupných informácií a ostaných uvedených dôkazov dospelo k záveru, že situácia týkajúca sa metodiky stanovovania úrokových sadzieb by mala zostať rovnaká počas celého OP.

(170)

Komisia sa snažila analyzovať aj to, či súkromné komerčné banky v Číne sú poverené čínskou vládou alebo im čínska vláda nariadila v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia, aby poskytovali preferenčné (subvencované) pôžičky výrobcom ocele s organickým povlakom.

(171)

Z predchádzajúcej časti týkajúcej sa zapojenia štátu do bankového sektora (odôvodnenia 165 až 169) jasne vyplýva, že čínska vláda má politiku na poskytovanie preferenčných pôžičiek sektoru ocele s organickým povlakom, pretože verejné subjekty (štátom vlastnené komerčné banky) (54) sú zapojené do tohto poskytovania a udržiavajú si na trhu dominantné postavenie, ktoré im umožňuje ponúkať úrokové sadzby, ktoré sú nižšie ako trhové. Teraz treba zistiť, či sa táto politika vzťahuje aj na súkromných dodávateľov.

(172)

Zákon o komerčnom bankovníctve z roku 2003 sa vzťahuje rovnakým spôsobom na štátom vlastnené komerčné banky aj na súkromné komerčné banky. Napríklad v článku 38 tohto zákona sa nariaďuje všetkým komerčným bankám (t. j. aj tým, ktoré sú v súkromnom vlastníctve), aby „určili úrokové sadzby pôžičiek v súlade s horným a dolným limitom úrokových sadzieb pôžičiek stanoveným Čínskou národnou bankou“, v článku 34 zákona o komerčnom bankovníctve sa nariaďuje komerčným bankám, aby „udeľovali pôžičky na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnej politiky v oblasti priemyslu“.

(173)

Medzi štátnymi a súkromnými komerčnými bankami sa nerobia rozdiely ani v nariadení č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, najmä v článkoch 24 a 25, ktorými sa obmedzuje poskytovanie pôžičiek len na tie spoločnosti, ktoré uplatňujú národné politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu.

(174)

Okrem toho uvedené obežníky Čínskej národnej banky (odôvodnenia 161 a 162) sú záväzné aj pre súkromné komerčné banky.

(175)

Z uvedených citátov zo zákonov a nariadení dôležitých pre bankový sektor vyplýva, že politika čínskej vlády, ktorej účelom je poskytovať preferenčné pôžičky výrobcom ocele s organickým povlakom, sa vzťahuje aj na súkromné komerčné banky a čínska vláda im skutočne nariaďuje, aby „udeľovali pôžičky na základe potrieb národného hospodárstva a sociálneho rozvoja a v duchu štátnej politiky v oblasti priemyslu“  (55).

(176)

Komisia požadovala od čínskej vlády príslušné informácie s cieľom posúdiť, ako banky v Číne vykonávajú hodnotenie úverového rizika spoločností vyrábajúcich VOOP pred rozhodovaním o tom, či im pôžičky udeliť, alebo neudeliť, a rozhodovaním o podmienkach udeľovania pôžičiek. Komisia v prílohe A k dotazníku požadovala informácie o tom, ako banky zohľadňujú riziko pri poskytovaní pôžičiek, ako sa posudzuje kredibilita dlžníka, aké rizikové prémie účtujú banky rôznym spoločnostiam/odvetviam v Číne, aké faktory banky zohľadňujú pri posudzovaní žiadosti o pôžičku, opísanie postupu podania žiadosti o pôžičku a schvaľovacieho postupu atď. Čínska vláda ani jednotlivé banky určené v dotazníku však neposkytli v tejto súvislosti žiadne dôkazy. Čínska vláda poskytla len odpovede všeobecného charakteru, ktoré neboli doložené absolútne žiadnymi dôkazmi o tom, ako sa hodnotenie úverového rizika skutočne vykonáva.

(177)

Komisia si vyžiadala podobné informácie aj od spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov a pokúšala sa ich overiť počas overovacích návštev na mieste, ktoré vykonala u vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Obidve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky odpovedali, že banky pred poskytnutím pôžičiek požadovali isté dokumenty a vykonali určitý druh analýzy úverového rizika. Svoje tvrdenia však nemohli podporiť žiadnymi dôkazmi. Komisia počas overovania na mieste požadovala dôkazy o tom, že banky takéto dokumenty požadovali alebo že tieto dokumenty spoločnosti bankám poskytli, alebo akýkoľvek druh správy vydanej bankami, ktorý by dokazoval, že sa takéto analýzy úverového rizika vykonali. Skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradené do vzorky však neboli schopné takéto dôkazy poskytnúť a neboli schopné poskytnúť ani žiadne iné dôkazy podporujúce ich tvrdenia. Treba tiež poznamenať, že žiadna zo skupín vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nemala pridelený úverový rating a rovnako ani jednotlivé spoločnosti v rámci týchto skupín.

(178)

Informácie týkajúce sa hodnotenia úverového rizika boli od zainteresovaných strán opakovane požadované, pretože sa považujú za rozhodujúce okrem iného v súvislosti so i) zistením uvedeným v správe MMF z roku 2006, z ktorej vyplýva, že liberalizácia čínskych bánk je neúplná a úverové riziko nie je náležite zohľadňované (56); ii) správou MMF z roku 2009, v ktorej sa poukazuje na nedostatočnú liberalizáciu úrokových sadzieb v Číne (57); iii) správou MMF o krajinách z roku 2010, v ktorej sa uvádza, že kapitálové náklady v Číne sú relatívne nízke, prideľovanie úverov sa niekedy riadi necenovými prostriedkami a vysoké úspory spoločností čiastočne súvisia s nízkymi nákladmi rôznych vstupov (vrátane kapitálu a pozemkov) (58), a iv) ekonomickým prieskumom OECD v Číne za rok 2010 (59) a pracovným dokumentom hospodárskej sekcie OECD č. 747 o reformách čínskeho finančného sektora (60), v ktorých sa konštatuje, že vlastníkom finančných inštitúcií zostáva v prevažnej väčšine štát, čo vyvoláva otázky, do akej miery sú rozhodnutia bánk o poskytovaní úverov založené na čisto obchodných úvahách, pričom tradičnou úlohou bánk je podľa všetkého pôsobiť ako vládne agentúry s väzbami na vládu.

(179)

So zreteľom na všetky dôkazy sa dospelo k záveru, že dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov, ktoré boli zaradené do vzorky, poskytujú veľkú väčšinu pôžičiek štátne banky, ktoré sa považujú za verejné subjekty, pretože je im udelená vládna právomoc a vykonávajú vládne príkazy. Existujú aj ďalšie dôkazy o tom, že tieto banky efektívne vykonávajú vládne príkazy, keďže, ako je vysvetlené v odôvodnení 169, existuje jasná intervencia štátu (t. j. Čínskej národnej banky) do spôsobu, akým komerčné banky rozhodujú o úrokových sadzbách pre pôžičky udeľované čínskym spoločnostiam. Za týchto okolností úverové praktiky týchto subjektov priamo súvisia s vládou. Skutočnosť, že banky vykonávajú vládne príkazy v súvislosti s plnením vládnych priemyselných politík, potvrdzujú aj nariadenie ŠKRR č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu  (61), rozhodnutie č. 40 a článok 34 zákona o komerčných bankách. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 178, existuje množstvo nepriamych dôkazov, podporených objektívnymi štúdiami a správami, že do čínskeho finančného systému stále vo veľkej miere zasahuje vláda. A napokon, ako je vysvetlené v odôvodneniach 159 až 164, čínska vláda neposkytla informácie, ktoré by umožnili lepšie pochopiť vzťah štátnych bánk a vlády.

Preto v prípade pôžičiek, ktoré v Číne poskytujú štátom vlastnené komerčné banky, Komisia dospela k záveru, že existuje finančná pomoc poskytovaná výrobcom ocele s organickým povlakom vo forme priameho prevodu vládnych finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1 písmeno a) bodu i) základného nariadenia. Navyše z toho istého dôkazu vyplýva, že štátom vlastnené komerčné banky (ako aj súkromné banky) sú vládou poverené, resp. vládou riadené, a to teda znamená, že existuje finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(180)

Vzhľadom na analýzy, ktoré boli uvedené v odôvodneniach 170 až 175, sa tiež zistilo, že súkromné banky sú poverené čínskou vládou alebo im čínska vláda nariadila, aby poskytovali pôžičky výrobcom VOOP, a že existuje finančná pomoc podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) základného nariadenia.

(181)

Výhoda v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia existuje v rozsahu, v ktorom sa vládne pôžičky udeľujú za lepších podmienok, než za akých by ich mohol príjemca reálne získať na trhu. Keďže sa zistilo, že nevládne pôžičky v Číne nepredstavujú vhodnú trhovú referenčnú hodnotu (súkromné banky poveruje a riadi čínska vláda), referenčná hodnota bola vytvorená pomocou metódy opísanej v odôvodneniach 191 a 192.

(182)

Podľa rozhodnutia č. 40 patrí oceliarsky priemysel do podporovanej kategórie. Rozhodnutie č. 40 je nariadením Štátnej rady – najvyššieho správneho orgánu v ČĽR –, a preto je právne záväzný pre ostatné verejné subjekty, ako aj pre hospodárske subjekty. V uvedenom rozhodnutí sú priemyselné odvetvia rozdelené na „podporované, obmedzené a vylúčené projekty“. Tento zákon predstavuje usmernenie na uplatňovanie priemyselnej politiky, ktoré spolu s katalógom oblastí ukazuje, akým spôsobom čínska vláda uplatňuje politiku na povzbudzovanie a podporovanie skupín podnikov alebo odvetví, napríklad oceliarskeho odvetvia alebo odvetvia výroby VOOP, ktoré sú v katalógu oblastí zaradené do kategórie „podporované odvetvie“. Čo sa týka počtu odvetví uvedených v kategórii „podporované“, treba poznamenať, že tieto odvetvia tvoria len určitú časť čínskeho hospodárstva. Navyše štatút „podporovaného odvetvia“ je udelený len určitým činnostiam v rámci týchto podporovaných sektorov. V článku 17 rozhodnutia č. 40 sa tiež uvádza, že „podporované investičné projekty“ sú zvýhodňované formou určitých zvýhodnení a stimulov, okrem iného finančnou podporou. Na druhej strane sa rozhodnutím č. 40 udeľuje štátnym orgánom právo priamo zasahovať do regulácie trhu v prípade „obmedzených a vylúčených projektov“. V článkoch 18 a 19 sa skutočne uvádza, aby príslušný orgán zabránil finančným inštitúciám v poskytovaní pôžičiek na „obmedzené a vylúčené projekty. Z uvedeného je zrejmé, že rozhodnutím č. 40 sa všetkým hospodárskym inštitúciám určujú záväzné pravidlá v podobe usmernení o propagácii a podpore podporovaných odvetví, medzi ktoré patrí aj odvetvie VOOP.

(183)

Okrem toho v nariadení ŠKRR č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, najmä v článkoch 24 a 25, sa obmedzuje poskytovanie pôžičiek len na tie oceliarske podniky, ktoré v plnej miere uplatňujú rozvojové politiky pre železiarsky a oceliarsky priemysel.

(184)

Navrhovateľ poskytol tiež dôkazy o tom, že niektoré ďalšie vládne plány a dokumenty podporujú a nariaďujú finančnú podporu oceliarskemu priemyslu všeobecne a taktiež v špecifických geografických regiónoch Číny (62)  (63).

(185)

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je jasné, že orgány umožňujú finančným inštitúciám poskytovať preferenčné pôžičky len obmedzenému počtu priemyselných odvetví/spoločností, ktoré uplatňujú rozvojové politiky čínskej vlády. Na základe dôkazov uvedených v dokumentácii a nespolupráce zo strany čínskej vlády v tejto záležitosti sa dospelo k záveru, že subvencie vo forme preferenčných pôžičiek nie sú všeobecne dostupné, a preto sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia. Navyše žiadna zo zainteresovaných strán nepredložila dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že subvencie sa zakladajú na objektívnych kritériách alebo podmienkach podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(186)

Z prešetrovania vyplynulo, že v období prešetrovania využívali preferenčné pôžičky dve skupiny vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky.

(187)

Financovanie odvetvia výroby výrobkov z ocele s organickým povlakom by sa preto malo považovať za subvenciu.

(188)

Vzhľadom na existenciu finančnej pomoci, výhodu poskytovanú vyvážajúcim výrobcom a špecifickosť by sa táto subvencia mala považovať za subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam.

(189)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Podľa článku 6 písm. b) základného nariadenia sa za výhodu poskytnutú príjemcom považuje rozdiel medzi sumou, ktorú spoločnosť zaplatí za štátnu pôžičku, a sumou, ktorú by spoločnosť zaplatila za porovnateľnú komerčnú pôžičku, ktorú by mohla získať na trhu.

(190)

Ako už bolo vysvetlené (odôvodnenia 165 až 178), vzhľadom na to, že pôžičky poskytované čínskymi bankami sú výsledkom značných vládnych intervencií v bankovom sektore a neodrážajú sadzby, ktoré by existovali na fungujúcom trhu, bola pomocou metódy opísanej ďalej v texte vytvorená vhodná trhová referenčná hodnota. Okrem toho z dôvodu nedostatočnej spolupráce čínskej vlády Komisia určila vhodnú referenčnú úrokovú sadzbu tiež na základe dostupných informácií.

(191)

Pri vytvorení vhodnej referenčnej hodnoty sa považuje za vhodné uplatniť čínske úrokové sadzby upravené tak, aby odrážali normálne trhové riziko. V súvislosti s tým, že súčasná finančná situácia vývozcov vznikla na deformovanom trhu a neexistujú žiadne spoľahlivé informácie od čínskych bánk o meraní rizika a stanovovaní úverových ratingov, považuje sa za potrebné neposudzovať kredibilitu čínskych vývozcov na základe nominálnej hodnoty, ale uplatniť prirážku, ktorá bude odrážať možný vplyv čínskeho deformovaného trhu na ich finančnú situáciu.

(192)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti vysvetlené v odôvodneniach 160, 163 a 164 Komisia požiadala čínsku vládu a spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, aby poskytli informácie o úverových politikách čínskych bánk a o spôsobe udeľovania pôžičiek vyvážajúcim výrobcom. Strany uvedené informácie neposkytli, hoci na to boli opakovane vyzvané, a zamietli prístup k štátnym bankám. Vzhľadom na túto nedostatočnú spoluprácu a na všetky dostupné informácie a v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 6 základného nariadenia sa považuje za vhodné predpokladať, že všetkým firmám v Číne je udelený najvyšší stupeň dlhopisov „neinvestičnej povahy“ (BB od spoločnosti Bloomberg), pričom na štandardnú úverovú sadzbu Čínskej národnej banky sa uplatnia primerané očakávané výnosy z dlhopisov vydaných firmami s týmto ratingom. Výhoda vyvážajúcich výrobcov sa vypočítala na základe rozdielu úrokovej sadzby, vyjadreného ako percentuálny podiel a vynásobeného zostatkovou hodnotou pôžičky, t. j. úrokov nezaplatených počas OP. Táto hodnota sa potom rozdelila podľa celkového obratu spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov.

(193)

Sadzba subvencie stanovená na základe tejto schémy počas OP pre vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky sa v prípade skupiny spoločností Huadong rovná 0,25 % a v prípade skupiny spoločností Panhua predstavuje 0,89 %.

(194)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,58 %.

(195)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre subjekt prepojený s jednou zo spolupracujúcich spoločností zaradených do vzorky, t. j. 0,97 %.

(196)

V podnete sa v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí neboli vybraní do vzorky a/alebo ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, podrobne opisuje viacero údajných subvenčných programov týkajúcich sa akcií a iných majetkových účastí. Komisia požiadala v pôvodnom a doplnkovom dotazníku čínsku vládu, aby predložila informácie o týchto programoch, a následne dostala čínska vláda dostatočný priestor na poskytnutie odpovedí na otázky týkajúce sa týchto programov. Čínska vláda zaujala stanovisko, že poskytne odpovede len v súvislosti s údajnými subvenčnými programami týkajúcimi sa dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a na tomto stanovisku trvala počas celého konania.

(197)

Vysoká úroveň nespolupráce v rámci tohto konania znemožnila Komisii získať informácie a dôkazy o týchto programoch uvedených v podnete. Komisia overila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky tieto programy nevyužívali. Komisia preto v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 1 základného nariadenia musela zistiť, či existujú subvenčné programy, a stanoviť zostatkové clo so zreteľom na všetky ostatné programy, pre ktoré čínska vláda nepredložila informácie a ktoré neboli dostupné alebo využívané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, na základe dôkazov dostupných v dokumentácii.

(198)

Podnet obsahoval dôkazy o tom, že v roku 2000 boli niekoľkí výrobcovia ocele zapojení do výmeny dlhu za kmeňové akcie za celkový kombinovaný dlh vo výške 62,5 miliardy RMB. Nevyrovnaný dlh štátnych výrobcov ocele voči štátom vlastneným komerčným bankám bol údajne zmazaný výmenou za kmeňové akcie prostredníctvom zapojenia štyroch čínskych spoločností zaoberajúcich sa správou investičného majetku, čo sa neuskutočnilo na základe trhových úvah. V podnete sa ďalej tvrdilo, že spoločnosti zaoberajúce sa správou investičného majetku boli vytvorené výslovne na likvidáciu veľkých neaktívnych úverov v rozhodujúcich priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátnych podnikov okrem iného prostredníctvom výmeny dlhu za kmeňové akcie. Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe žiadne informácie, Komisia podľa článku 28 základného nariadenia dospela k svojim zisteniam na základe informácií dostupných v dokumentácii (pozri odôvodnenia 33 – 35). Z rovnakého dôvodu sa článok 28 základného nariadenia uplatnil v súvislosti s programami kapitálových injekcií a nevyplatených dividend, ktoré sú opísané v odôvodneniach 204 – 215.

(199)

Zistenia o tomto programe vychádzajú z informácií uvedených v podnete. Výmena dlhu za kmeňové akcie predstavuje finančnú pomoc vo forme kapitálovej injekcie a/alebo pôžičky v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo vo forme ušlého príjmu v dôsledku zrušeného alebo nezaplateného dlhu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Vláda poskytla túto finančnú pomoc prostredníctvom verejných subjektov zapojených do týchto transakcií, t. j. štyroch spoločností zaoberajúcich sa správou investičného majetku a rôznych štátom vlastnených komerčných bánk (pozri odôvodnenie 168). Keďže čínska vláda nespolupracovala, použili sa zaznamenané dôkazy, ktoré preukazujú, že spoločnosti zaoberajúce sa správou investičného majetku sú verejné subjekty, pretože čínska vláda ich vytvorila výslovne na likvidáciu veľkých neaktívnych úverov v kľúčových priemyselných odvetviach vrátane oceliarskeho sektora a na reštrukturalizáciu dlhov štátnych podnikov. Preto sa považujú za subjekty, ktoré vykonávajú vládne príkazy.

(200)

Navrhovateľ okrem toho predložil evidentné dôkazy, že zrušenie obrovskej sumy dlhu nebolo podrobené normálnym obchodným úvahám, pretože čínska vláda nevykonala hodnotenie, ktoré by za normálnych podmienok vykonal súkromný investor, v súvislosti s očakávanou primeranou mierou návratnosti, ktorú by v priebehu času tieto výmeny kmeňového kapitálu za dlh priniesli. V podnete sa tvrdí, že čínska vláda namiesto toho vymenila obrovské pohľadávky za kmeňové akcie s cieľom znížiť pomer pasív k aktívam výrobcov ocele a zvýšiť ich konkurencieschopnosť bez ohľadu na obchodné úvahy, ktoré by uskutočnil súkromný investor. Komisia po dôkladnej analýze informácií poskytnutých v podnete a vzhľadom na to, že žiadne iné informácie v dokumentácii neboli, dospela k názoru, že tieto opatrenia sa považujú za poskytnutie výhody v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia.

(201)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože je obmedzená len na vybrané subjekty zapojené prostredníctvom štátu, pričom udeľovanie tohto financovania je ponechané na voľné uváženie a neexistujú žiadne objektívne kritériá. Preto sa dospelo k záveru, že tento program predstavuje subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam poskytovanú vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku.

(202)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Výhoda poskytnutá príjemcom je jednorazová výhoda a berie sa do úvahy v plnej výške výmeny dlhu za kmeňové akcie, t. j. vo výške odpusteného dlhu. Komisia založila svoje zistenia na informáciách uvedených v podnete, pretože čínska vláda iné informácie na hodnotenie tejto výhody nepredložila. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa takto vypočítaná suma subvencie rozdelila na OP na základe obvyklého obdobia odpisovania aktív prijímajúcich spoločností. Suma bola upravená pripočítaním úroku počas tohto obdobia s cieľom zohľadniť hodnotu výhody v priebehu času a stanoviť tak celkovú výhodu, ktorú táto schéma poskytla príjemcom. Táto výška subvencie sa v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozdelila podľa objemu výroby príslušného výrobku počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(203)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,05 %. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 196 a 197 nebolo potrebné vypočítať sadzbu subvencie pre spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky a iných spolupracujúcich výrobcov.

(204)

V podnete sa tvrdí, že čínska vláda poskytovala v priebehu rokov výrobcom ocele značné objemy hotovosti prostredníctvom kapitálových injekcií. Podľa podnetu čínska vláda (prostredníctvom rôznych subjektov vo vlastníctve štátu) nadobudla akcie v spoločnostiach, v ktorých už bola hlavným akcionárom, bez toho, aby získala ďalšie akcionárske práva. V podnete sa uvádzajú aj podrobné informácie o konkrétnych transakciách, do ktorých boli zapojené štátom riadené subjekty vrátane Čínskej medzinárodnej kapitálovej korporácie (ďalej len „ČMKK“) a komisie KKSŠA.

(205)

Zistenia o tomto programe vychádzajú z informácií uvedených v podnete, ktoré sú podporené primeranými zdrojmi, pretože čínska vláda neposkytla o tomto programe žiadne informácie (pozri odôvodnenia 196 a 197). Kapitálové injekcie predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu i) základného nariadenia. Túto finančnú pomoc poskytovala vláda prostredníctvom verejných subjektov zapojených do týchto transakcií vrátane ČMKK a KKSŠA. Podnet obsahuje konkrétne dôkazy o kapitálových injekciách, ktoré sa týkajú jedného štátneho podniku vyrábajúceho oceľ a pri ktorých vystupovala ČMKK ako hlavný upisovateľ a správca emisie akcií. Podľa informácií uvedených v podnete 51 % ČMKK vlastní štát a v konečnom dôsledku túto spoločnosť kontroluje KKSŠA, ktorá v konkrétnych transakciách zdokumentovaných v podnete konala tiež ako vládny subjekt riadiaci štátny podnik vyrábajúci oceľ (analýza funkcií KKSŠA je uvedená v odôvodneniach 64 až 66). Tieto transakcie preto uskutočnila čínska vláda prostredníctvom verejných subjektov v zmysle článku 2 písm. b) základného nariadenia a príslušnej judikatúry WTO.

(206)

Tieto kapitálové injekcie sa považujú za poskytnutie výhody prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia, pretože sú nezlučiteľné s bežnou investičnou praxou súkromných investorov. Nezlučiteľnosť týchto kapitálových injekcií s praxou súkromných investorov je podrobne dokázaná v podnete. V súvislosti s týmito konkrétnymi transakciami z podnetu v prvom rade vyplýva, že štátny podnik vyrábajúci oceľ zaplatil za nákup časti novo vydaných akcií nadhodnotenú cenu, ktorá nebola v súlade so spravodlivými trhovými podmienkami, a po druhé, že získané finančné prostriedky použil na nákup štátnych aktív a kapitálových investícií za nižšie než trhové ceny. Z podnetu tiež vyplýva, že čínska vláda zaplatila rovnakú cenu ako iní investori napriek tomu, že jej akcie mali menšiu hodnotu, pretože mali odlišné práva a finančné vyhliadky než akcie predané iným akcionárom.

(207)

Tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, pretože boli poskytnuté obmedzenému počtu vybraných subjektov, v ktorých má účasť vláda. Preto sa dospelo k záveru, že tento program predstavuje subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam, poskytovanú vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku.

(208)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma kapitálových injekcií. Komisia založila svoje zistenia na informáciách uvedených v podnete, pretože čínska vláda iné informácie na hodnotenie tejto výhody nepredložila. V súlade s článkom 7 ods. 3 základného nariadenia sa takto vypočítaná suma subvencie rozdelila na OP na základe obvyklého obdobia odpisovania aktív prijímajúcich spoločností. Suma bola upravená pripočítaním úroku počas tohto obdobia s cieľom zohľadniť hodnotu výhody v priebehu času a stanoviť tak celkovú výhodu, ktorú táto schéma poskytla príjemcom. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa táto suma subvencie rozdelila podľa celkového objemu výroby príjemcov počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(209)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,08 %. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 196 a 197 nebolo potrebné vypočítať sadzbu subvencie pre spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky a iných spolupracujúcich výrobcov.

(210)

V podnete sa tvrdí, že štátne podniky vrátane oceliarskych spoločností, ktoré vyrábajú VOOP, nemusia podľa politiky čínskej vlády vyplácať vláde ako svojmu vlastníkovi dividendy, dokonca ani v prípade, ak dosahujú zisk. V dôsledku toho sú štátne podniky vyrábajúce oceľ schopné financovať obrovské investície prostredníctvom nerozdeleného zisku, ktorý v súlade s týmto programom nebol vyplatený v podobe dividend.

(211)

Zistenia o tomto programe vychádzajú z informácií uvedených v podnete, ktoré sú podporené primeranými zdrojmi, pretože čínska vláda neposkytla žiadne informácie o vyplácaní dividend štátnymi podnikmi vyrábajúcimi oceľ (pozri odôvodnenia 196 a 197). Nevyplatené dividendy sa musia považovať za skrytý grant v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu i) základného nariadenia alebo za ušlý príjem podľa článku 3 ods. 1) písm. a) bodu ii) základného nariadenia, pretože čínska vláda nevyberá dividendy, ktoré sa normálne vyplácajú súkromným investorom podľa ich podielov. Tieto skryté granty poskytovala vláda prostredníctvom subjektu, ktorý priamo vlastní akcie v štátnych podnikoch vyrábajúcich oceľ, spravidla prostredníctvom komisie KKSŠA. Z analýzy týkajúcej sa komisie KKSŠA vyplýva, že KKSŠA vykonáva vládne funkcie (podrobné informácie sú uvedené v odôvodneniach 64 až 66).

(212)

Celková suma nevyplatených dividend sa považuje za poskytnutie výhody prijímajúcim štátnym podnikom vyrábajúcim oceľ v zmysle článku 6 písm. a) základného nariadenia, pretože je nezlučiteľná s bežnou investičnou praxou súkromných investorov, ktorí požadujú normálne vyplácanie dividend zo svojich akcií. V prípade štátnych podnikov, ktoré sú čiastočne vo vlastníctve súkromných investorov, sa výška výhody rovná sume nevyplatených dividend, ktoré im boli vyplatené na pomernom základe.

(213)

Tieto subvencie sú špecifické podľa článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože boli poskytnuté obmedzenému počtu vybraných subjektov, v ktorých má účasť vláda. Preto sa dospelo k záveru, že tento program predstavuje subvenciu podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam poskytovanú vyvážajúcim výrobcom príslušného výrobku.

(214)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma nevyplatených dividend. Komisia založila svoje zistenia na verejne dostupných finančných informáciách o príjemcoch, pretože iné informácie na hodnotenie tejto výhody čínska vláda nepredložila. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa takto vypočítaná suma subvencie rozdelila podľa celkového obratu príjemcov počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(215)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 1,36 %. Z dôvodov uvedených v odôvodneniach 196 a 197 nebolo potrebné vypočítať sadzbu subvencie pre spolupracujúcich výrobcov zaradených do vzorky a iných spolupracujúcich výrobcov.

(216)

V rámci tejto schémy sa poskytuje výhoda spoločnostiam, ktoré do svojej výroby zavádzajú nové technológie, nové výrobky alebo nové postupy. Oprávnené spoločnosti môžu znížiť svoju korporátnu daň z príjmov o 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty.

(217)

Treba poznamenať, že hoci čínska vláda obmedzila svoju odpoveď na dotazník a písomné upozornenie o nedostatkoch na schémy, ktoré využívajú spoločnosti zaradené do vzorky, o tejto schéme neposkytla žiadne informácie napriek tomu, že jedna zo spoločností zaradených do vzorky vo svojom vyplnenom dotazníku uviedla výhody v rámci tejto schémy. Čiastkovú doplňujúcu odpoveď týkajúcu sa tohto programu poskytla čínska vláda počas overovacej návštevy na mieste, keď bola znovu požiadaná o poskytnutie potrebných informácií. Napriek neskorému poskytnutiu týchto informácií overovací tím požiadal o objasnenia týkajúce sa niekoľkých otázok (pozri odôvodnenie 219), tieto objasnenia však neboli poskytnuté. Komisia preto musela svoje zistenia založiť na najlepších dostupných informáciách.

(218)

Táto schéma je preferenčným daňovým zaobchádzaním na základe článku 30 ods. 1 zákona ČĽR o korporátnej dani z príjmov právnických osôb (nariadenie č. 63 prezidenta Čínskej ľudovej republiky, platné od 1. januára 2008), článku 95 nariadenia o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov (vyhláška Štátnej rady ČĽR č. 512) a Príručky kľúčových oblastí (oznámenie č. 6 z roku 2007). Čínska vláda v tomto konaní vyhlášku č. 512 a oznámenie č. 6 neposkytla.

(219)

Ako už bolo uvedené, čínska vláda neposkytla v odpovediach na dotazník a na písomné upozornenie o nedostatkoch žiadne náležité informácie o tejto schéme. V dokumente predloženom počas overovacej návštevy na mieste čínska vláda uviedla, že do zdaniteľného príjmu na účely odpočtu sa môžu započítať len „výdavky na výskum a vývoj, ktoré podnikom vznikli pri vývoji novej technológie, nových výrobkov a nových zručností“. Čínska vláda však nespresnila význam pojmov „nová technológia“, „nový výrobok“ a „nové zručnosti“. Komisia sa snažila zistiť presný význam týchto termínov aj počas overovania v spoločnosti Zhejiang Huadongm, ale táto spoločnosť nebola schopná poskytnúť žiadne konkrétne vysvetlenie a odpovedala, že sú to len všeobecné pojmy.

(220)

V rámci prešetrovania, ktorého predmetom bol natieraný bezdrevný papier, sa však zistilo, že nárok na túto schému majú len projekty v oblasti výskumu a vývoja realizované spoločnosťami v odvetviach nových a vyspelých technológií priamo podporovaných štátom a projekty uvedené v Príručke kľúčových oblastí industrializácie zameranej na vyspelé technológie v zmysle platnej priority rozvoja, ktorú uverejnila ŠKRR (64). Vzhľadom na to, že v tomto konaní neboli poskytnuté žiadne nové náležité informácie, ktoré by tento záver vyvrátili, stanovilo sa, že táto schéma nie je všeobecne dostupná, pretože nárok na schému majú len vybrané priemyselné odvetvia/spoločnosti/projekty.

(221)

Podľa odpovede čínskej vlády spoločnosti, ktoré chcú požiadať o tieto daňové úľavy, musia daňovému úradu podať daňové priznanie a „ďalšie náležité dokumenty“, v odpovedi sa však bližšie neuvádza, ktoré sú to tieto náležité dokumenty. V prešetrovaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, sa zistilo, že každá spoločnosť, ktorá chce požiadať o túto schému, musí miestnemu úradu pre vedu a techniku zaslať podrobné informácie o projektoch v oblasti výskumu a vývoja, a že daňový úrad vydá potvrdenie o schválení až po ich preskúmaní. Po schválení sa suma podliehajúca korporátnej dani z príjmov zníži o 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty (65).

(222)

Počas OP využíval túto schému jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, Zhejiang Huadong Light Steel Building Material Co. Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a neskorú a neúplnú odpoveď týkajúcu sa tejto schémy nebolo možné určiť postupy podania žiadosti a schvaľovania, ktoré musia absolvovať spoločnosti využívajúce túto schému. Ako už bolo uvedené, Komisia sa musí čiastočne spoľahnúť na skutočnosti zistené v prešetrovaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(223)

Táto schéma by sa mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(224)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na získanie výhod z tejto schémy a o využití tejto subvencie s cieľom určiť, do akej miery je prístup k subvencii vyhradený len určitým podnikom a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda vo svojej odpovedi na dotazník a písomné upozornenie o nedostatkoch tieto informácie neposkytla. Navyše vzhľadom na zistenia týkajúce sa rovnakej schémy, ktorú použili spoločnosti v rámci prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, informácie poskytnuté v tejto veci počas overovacej návštevy na mieste sú podľa všetkého neúplné. Komisia, vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných informáciách. Najlepšie dostupné informácie obsahovali zistenia z prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(225)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa spravuje orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme pre určité podniky a odvetvia, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných odvetví, kam patrí aj odvetvie výroby VOOP. Navyše podľa všetkého neexistujú žiadne objektívne kritériá na obmedzenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Treba poznamenať, že nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje Komisii posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(226)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam.

(227)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane, po odpočítaní zaplatenej sumy s dodatočným odpočtom 50 % skutočných výdavkov na schválené projekty v oblasti výskumu a vývoja. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška subvencie (v čitateli) rozložila na celkový obrat z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(228)

Túto schému využíval jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, a to skupina spoločností Huadong Group. Sadzba subvencie stanovená pre Huadong Group je 0,19 %.

(229)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,09 %.

(230)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre spolupracujúce spoločnosti zaradené do vzorky, t. j. 0,19 %.

(231)

Táto schéma poskytuje výhodu spoločnostiam, ktoré sídlia v strednom a západnom regióne. Oprávnené spoločnosti podliehajú namiesto bežnej sadzbe dane z príjmov vo výške 25 %, ktorá sa uplatňuje v Číne, preferenčnej sadzbe dane z príjmov vo výške 15 %.

(232)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o tejto schéme, v dotazníku, v písomnom upozornení o nedostatkoch a znovu počas overovacej návštevy na mieste. Vo svojich odpovediach na dotazník a písomné upozornenie o nedostatkoch čínska vláda neodpovedala na žiadnu z otázok a uviedla, že tento program už neplatí, pretože bol ukončený 31. decembra 2010, a tiež vyhlásila, že počas OP túto schému nevyužívali žiadne spoločnosti zaradené do vzorky. Tieto informácie však boli v rozpore s odpoveďami jedného z vyvážajúcich výrobcov (Chongqing Wanda Steel Strip Co., Ltd) a dôkazmi zhromaždenými počas overovacej návštevy na mieste, ktorá sa uskutočnila v tejto spoločnosti.

(233)

Táto schéma je stanovená ako preferenčný daňový režim oznámením o priaznivých daňových politikách pre rozvoj západného regiónu (vydalo ministerstvo financií, hlavný daňový úrad a hlavný colný úrad, dátum účinnosti od 1. januára 2001), ktoré bolo aktualizované oznámením o ďalšom vykonávaní daňových politík stratégie rozvoja západného regiónu (vydalo ministerstvo financií, hlavný daňový úrad a hlavný colný úrad, dátum účinnosti od 1. januára 2011), ktorým sa predlžuje obdobie platnosti tohto programu do 31. decembra 2020.

(234)

Treba poznamenať, že čínska vláda vo svojej odpovedi na dotazník, písomné upozornenie o nedostatkoch ani počas overovacej návštevy na mieste neposkytla odpovede na žiadnu z otázok týkajúcich sa tejto schémy. Podľa oznámenia o priaznivých daňových politikách pre rozvoj západného regiónu je tento preferenčný daňový režim k dispozícii pre podporovaný typ podnikov v západnom regióne (podľa katalógu priemyslu, výrobkov a technológií podporovaných štátom sa výraz „podporovaný“ vzťahuje na tie podniky, v ktorých podiel hlavnej oblasti podnikania na celkovom príjme predstavuje 70 % alebo viac). Počas overovacej návštevy na mieste, ktorá sa uskutočnila v spoločnosti Chongqing Wanda, táto spoločnosť potvrdila, že dôvodom preferenčnej sadzby dane je to, že patrí do podporovanej kategórie priemyselných odvetví v západnom a strednom regióne.

(235)

Čínska vláda ani spoločnosť Chongqing Wanda Steel Strip Co., Ltd neposkytli informácie o fungovaní a spravovaní tohto programu. Podľa obežníka Štátnej rady o niektorých politikách rozvoja rozsiahlych západných regiónov Číny je na zníženie bežnej daňovej sadzby vo výške 25 % na preferenčnú daňovú sadzbu vo výške 15 % potrebné schválenie ľudových vlád na provinčnej úrovni. Na tlačive daňového priznania k ročnej dani z príjmov spoločnosti je odpočítaná (oslobodená) suma dane z príjmov uvedená v bode 28 – odpočítaná daň.

(236)

Počas OP využíval túto schému jeden zo spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, spoločnosť Chongqing Wanda Steel Strip Co., Ltd. Pre nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády je ťažké posúdiť postupy podania a schvaľovania žiadosti, ktoré musia absolvovať spoločnosti využívajúce túto schému. Komisia musela vyvodiť svoje vlastné závery z predložených dokumentov, ktoré tvoria právny základ pre túto schému, bez toho, aby mohla požiadať čínsku vládu o vysvetlenia.

(237)

Táto schéma by sa mala považovať za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia vo forme ušlých štátnych príjmov, čím sú zvýhodnené prijímajúce spoločnosti.

(238)

Čínska vláda bola požiadaná, aby poskytla informácie o kritériách oprávnenosti na získanie výhod z tejto schémy a o využití tejto subvencie s cieľom určiť, do akej miery je prístup k subvencii vyhradený len určitým podnikom a či je táto subvencia špecifická v zmysle článku 4 základného nariadenia. Čínska vláda žiadne takéto informácie neposkytla. Komisia, vedomá si požiadavky uvedenej v článku 4 ods. 5 základného nariadenia, podľa ktorej každé určenie špecifickosti musí byť „jasne zdôvodnené“ na základe nesporného dôkazu, preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia musela svoje zistenia založiť na dostupných informáciách.

(239)

Táto subvenčná schéma je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) a článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže samotné právne predpisy, ktorými sa spravuje orgán udeľujúci subvencie, obmedzujú prístup k tejto schéme len pre určité podniky a odvetvia, ktoré sú zaradené do kategórie podporovaných odvetví, napríklad podniky, ktoré patria do odvetvia výroby VOOP, a okrem toho sídlia v určitých regiónoch Číny. Navyše podľa všetkého neexistujú žiadne objektívne kritériá na obmedzenie oprávnenosti, ani žiadne nezvratné dôkazy, na základe ktorých by sa dalo určiť, že nárok vzniká automaticky v súlade s článkom 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia. Treba poznamenať, že nedostatočná spolupráca zo strany orgánov čínskej vlády nedovoľuje Komisii posúdiť existenciu týchto objektívnych kritérií.

(240)

Táto subvencia by sa preto mala považovať za podliehajúcu vyrovnávacím opatreniam.

(241)

Výška vyrovnávacej subvencie sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté prijímateľovi sa považuje suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane z príjmov po odpočítaní zaplatenej sumy dane podľa preferenčnej sadzby dane z príjmov. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa výška tejto subvencie (v čitateli) rozdelila podľa celkového obratu z predaja spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov počas OP, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(242)

Sadzba subvencie stanovená pre skupinu Panhua Group je 0,03 %.

(243)

Vážený priemer sadzby subvencie pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky je 0,02 %.

(244)

Vzhľadom na nízku úroveň spolupráce je sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovená na úrovni najvyššej sadzby subvencie stanovenej pre túto schému pre subjekt prepojený s jednou zo spolupracujúcich spoločností zaradených do vzorky, t. j. 0,04 %.

(245)

V podnete sa v súvislosti s vyvážajúcimi výrobcami, ktorí neboli vybraní do vzorky a/alebo ktorí nespolupracovali pri prešetrovaní, podrobne opisuje viacero údajných subvenčných programov. Komisia požiadala v pôvodnom a doplnkovom dotazníku čínsku vládu, aby predložila informácie o týchto programoch, a následne dostala čínska vláda dostatočný priestor na poskytnutie odpovedí na otázky týkajúce sa týchto programov. Čínska vláda zaujala stanovisko, že poskytne odpovede len na údajné subvenčné programy týkajúce sa dvoch vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky, a na tomto stanovisku trvala počas celého konania. Čínska vláda však v prípade niektorých z týchto programov predložila informácie a dôkazy svedčiace o tom, že tieto programy boli ukončené a počas OP sa neuplatňovali. Komisia vo svojich zisteniach zohľadnila tieto dôkazy, ktoré predložila čínska vláda.

(246)

V prípade všetkých ostatných programov čínska vláda nepredložila žiadne informácie ani dôkazy. Vysoká úroveň nespolupráce v rámci tohto konania znemožnila Komisii získať informácie a dôkazy o týchto programoch, ktoré do podnetu zahrnuli vyvážajúci vývozcovia. Komisia overila, že vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky nemali nárok alebo nevyužívali tieto programy (hlavne preto, lebo boli v súkromnom vlastníctve alebo sídlili mimo oblasti, v ktorej sa uplatňoval program, alebo pre svoju relatívne obmedzenú veľkosť). Komisia preto musela určiť, či tento program existuje, a stanoviť zostatkové clo so zreteľom na všetky ostatné programy, pre ktoré čínska vláda nepredložila informácie a ktoré neboli dostupné alebo využívané vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, na základe dôkazov dostupných v dokumentácii v súlade s ustanoveniami článku 28 ods. 1 základného nariadenia.

(247)

Tento program umožňuje spoločnosti uplatniť si nárok na zníženie dane na nákup zariadení vyrábaných domácimi výrobcami, ak je projekt v súlade s priemyselnými politikami čínskej vlády. Na prírastkové zvýšenie daňovej povinnosti z predchádzajúceho roka sa môže uplatniť daňová úľava až do výšky 40 % nákupnej ceny zariadení vyrábaných domácimi výrobcami.

(248)

Právnym základom tohto programu sú dočasné opatrenia týkajúce sa daňového dobropisu na daň z príjmov podnikov na účely investovania do nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami pre projekty na obnovu technológie z 1. júla 1999 a oznámenie Štátnej daňovej správy č. 52 z roku 2008 o zastavení vykonávania politiky odpočtu dane z príjmov podnikov a oslobodenia od tejto dane pri investíciách podniku do nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2008.

(249)

Čínska vláda odpovedala, že podľa spomínaného oznámenia č. 52 bol tento program ukončený od januára 2008 a že podľa jej najlepšieho vedomia nebol tento program nahradený žiadnym iným programom. Komisia požiadala čínsku vládu o poskytnutie ďalších náležitých informácií, konkrétne podrobností časového harmonogramu postupného ukončenia zvýhodňovania. Čínska vláda tieto informácie neposkytla a svoju odpoveď obmedzila na súčasné výhody, z ktorých majú prospech všetci výrobcovia VOOP, jednoducho odkázaním na odpovede výrobcov zaradených do vzorky, ktoré sú uvedené v dotazníku. Komisia už vysvetlila dôvody, prečo požaduje od čínskej vlády poskytnutie informácií o všetkých výrobcoch VOOP a nielen o výrobcoch zaradených do vzorky (pozri odôvodnenia 34 a 35). Navyše čínska vláda neposkytla ani informácie týkajúce sa výrobcov zaradených do vzorky, pretože len odkázala na ich odpovede. Komisia sa domnieva, že nestačí predložiť dôkazy o ukončení nejakého programu bez poskytnutia ďalších dôkazov o postupnom ukončení aktuálnych výhod v rámci tohto programu a o potenciálnych náhradných programoch. Pokiaľ ide o tento program, daňové zvýhodnenie (t. j. daňová úľava), ktoré vzniklo v určitom roku, sa môže v skutočnosti využívať v inom daňovom roku a výhody tak môžu presiahnuť obdobie platnosti aj v prípade, ak bol program medzitým ukončený. Ukázalo sa, že prostredníctvom ďalších „ukončených“ daňových programov sa naďalej poskytujú výhody počas niekoľkých rokov aj po ich oficiálnom dátume ukončenia. V priebehu času sa tak môže prideliť nezvyčajne veľké zvýhodnenie. Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla v tejto súvislosti žiadne informácie, Komisia zakladá svoje zistenia na informáciách uvedených v záznamoch (v tomto prípade v podnete) podľa článku 28 základného nariadenia.

(250)

Tento program predstavuje subvenciu, pretože sa ním poskytuje finančná pomoc vo forme ušlého príjmu čínskej vlády podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Tento program poskytuje príjemcom výhodu vo výške rovnajúcej sa daňovej úspore v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože daňová úspora je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(251)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Vzhľadom na to, že inštitúcie Únie tento program doteraz v antisubvenčnom konaní neprešetrovali, a pretože neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie amerických orgánov. V prípade, keď sa výška subvencie zakladá na zisteniach z iných prešetrovaní, sa v rámci tohto nariadenia prihliada okrem iného na to, či v príslušnej schéme nedošlo k akýmkoľvek významným zmenám a či sa výška subvencie nemohla v priebehu času znížiť. Treba poznamenať, že výška opakovaných výhod sa zvyčajne takto znižovať nebude. Keď k takýmto zmenám alebo zníženiu výšky subvencie nedošlo, ako výška subvencie sa v súčasnom prípade použije pôvodná sadzba z príslušného prešetrovania.

(252)

Takto stanovená sadzba subvencie vzhľadom na túto schému počas OP pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je stanovená na úrovni 0,38 %, čo prestavuje sadzbu pre túto schému, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (strana 26) (Federálny register/zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci grantových programov bola v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (66).

(253)

V rámci tohto programu môže podnik, ktorý sa uchádza o certifikát podniku s vyspelými a novými technológiami, uplatňovať zníženú sadzbu dane z príjmov vo výške 15 % oproti bežnej sadzbe vo výške 20 %. Únia aj americké orgány v rámci prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, konštatovali, že tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam (67).

(254)

Právnym základom tohto programu je článok 28 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov (č. 63 uverejnený 16. marca 2007) spolu s administratívnymi opatreniami, ktorými sa určujú podniky s vyspelými a novými technológiami, a oznámením štátneho daňového orgánu o otázkach súvisiacich s platbou dane z príjmov podnikov s vyspelými a novými technológiami (Kuo Šui Chan [2008] č. 985).

(255)

Čínska vláda odpovedala, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na uvedenú argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede, ktoré by sa neobmedzovali len na vývozcov zaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Komisia preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia o tomto programe na informáciách dostupných v záznamoch (v tomto prípade v zisteniach z prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, a v podnete).

(256)

Tento program predstavuje subvenciu, pretože sa ním poskytuje finančná pomoc vo forme ušlého príjmu čínskej vlády podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Výhoda poskytnutá príjemcovi podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa rovná daňovej úspore využívanej prostredníctvom tohto programu. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože je vyhradená len určitým podnikom a odvetviam zaradeným do kategórie podporovaných, kam patria aj podniky a odvetvia pôsobiace v oceliarskom odvetví. Navyše na základe článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovené právnymi predpismi alebo orgánom poskytujúcim subvenciu týkajúce nároku na túto schému a tento nárok nevzniká automaticky.

(257)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane znížená o sumu zaplatenú podľa zníženej preferenčnej sadzby dane. Keďže chýbali informácie na hodnotenie tejto výhody a keďže tento program už inštitúcie Únie preskúmali v predchádzajúcom antisubvenčnom konaní, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie tohto programu vykonané v rámci vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ) č. 452/2011 zo 6. mája 2011, ktorým sa ukladá konečné antisubvenčné clo na dovoz natieraného bezdrevného papiera s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (68). Ako sa uvádza v odôvodnení 252, toto hodnotenie bolo v prípade potreby náležite upravené.

(258)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,9 %, čo je aritmetický priemer sadzieb stanovených pre tento program v nariadení uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení.

(259)

Tento program týkajúci sa dane z príjmov umožňuje spoločnostiam, ktoré používajú akékoľvek materiály uvedené v Katalógu úľav na dani z príjmov pre podniky pôsobiace v oblasti komplexného využívania zdrojov ako svoju hlavnú surovinu a ktoré vyrábajú výrobky uvedené v tom istom katalógu takým spôsobom, ktorý spĺňa príslušné vnútroštátne a priemyselné normy, zahrnúť príjem, ktorý takto získajú, do celkového príjmu so sadzbou zníženou na 90 % pôvodnej sadzby. Spoločnosti si preto môžu pri výpočte dane z príjmov odpočítať 10 % príjmu. Táto výnimka sa udeľuje na 5 rokov.

(260)

Právnym základom tohto programu sú: článok 33 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov, článok 99 nariadenia Štátnej rady o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov a Katalóg úľav na dani z príjmov pre podniky pôsobiace v oblasti komplexného využívania zdrojov.

(261)

Čínska vláda vyhlásila, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na uvedenú argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede, ktoré by sa neobmedzovali len na vývozcov zaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Komisia preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia o tomto programe na informáciách dostupných v záznamoch (v tomto prípade v podnete).

(262)

Tento program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia, pretože sa ním poskytuje finančná pomoc vo forme ušlého príjmu čínskej vlády. Prostredníctvom tejto schémy sa poskytuje príjemcovi výhoda podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia rovnajúca sa výške daňových úspor. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože je obmedzená len na určité podniky, ktoré využívajú ako primárne suroviny zdroje uvedené v spomínanom katalógu úľav na dani na účely výroby výrobkov uvedených tomto katalógu.

(263)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za zvýhodnenie poskytnuté príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane znížená o sumu zaplatenú podľa zníženej preferenčnej sadzby dane. Komisia založila svoje zistenia na informáciách uvedených v podnete, pretože iné informácie na hodnotenie tejto výhody neboli k dispozícii. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa takto vypočítaná suma subvencie rozdelila podľa celkového obratu príjemcov počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(264)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,01 %.

(265)

Prostredníctvom tohto programu sa umožňuje firmám započítať 10 % obstarávacích nákladov na nákup špeciálnych zariadení používaných na ochranu životného prostredia, úsporu energie a vody a výrobnú bezpečnosť oproti korporátnej dani z príjmov splatnej v roku nákupu. Zostávajúca časť 10 % z investovanej sumy sa môže previesť do ďalších 5 rokov.

(266)

Právnym základom tohto programu sú: článok 34 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov, článok 100 nariadenia Štátnej rady o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov.

(267)

Čínska vláda odpovedala, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na uvedenú argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede, ktoré by sa neobmedzovali len na vývozcov zaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Komisia preto zakladá svoje zistenia o tomto programe v súlade s článkom 28 základného nariadenia na dostupných informáciách.

(268)

Tento program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bod ii) základného nariadenia, pretože poskytuje finančnú pomoc vo forme ušlého príjmu čínskej vlády. Schéma poskytuje príjemcovi výhodu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia rovnajúcu sa výške daňových úspor.

(269)

Čo sa týka špecifickosti tohto programu, dospelo sa k záveru, že v záznamoch nie sú dostatočné informácie, ktoré by Komisii umožnili vyvodiť ďalšie závery a následne dospieť ku konečnému záveru o špecifickosti. Komisia preto nemohla tento program ďalej hodnotiť.

(270)

Tento program umožňuje spoločnostiam so sídlom v severovýchodnom regióne (vrátane provincií Liao-ning, Ťi-lin a Chej-lung-ťiang a mestskej samosprávnej oblasti Ta-lien), po prvé, skrátiť obdobie odpisovania dlhodobého majetku na daňové účely až o 40 %, a tým zvýšiť ročnú výšku odpisov odpočítateľných od dane z príjmov, a po druhé, skrátiť obdobie amortizácie nehmotného investičného majetku na daňové účely až o 40 % a dosiahnuť tak väčší ročný odpočet. Podľa dokumentu, ktorý vydalo ministerstvo financií a Štátna správa daní, korporátne daňové subjekty v určitých špecifikovaných sektoroch vrátane metalurgického sektora môžu využívať aj iné výhody v oblasti DPH, dane zo zdrojov a korporátnej dane z príjmov, a to v súvislosti s nákupom dlhodobého majetku.

(271)

Právnym základom tohto programu sú preferenčné politiky týkajúce sa dane z príjmov podnikov na revitalizáciu podnikov so zastaranou priemyselnou základňou v severovýchodnom regióne (Caišui, č. 153, 20. septembra 2004), oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní o odpise aktív a úrovni vykonávania amortizačnej politiky v severovýchodnej zastaranej priemyselnej základni (Caišui, č. 17, 2. februára 2005). Čínska vláda predložila právny základ, z ktorého vyplýva, že tento program bol ukončený 1. januára 2008, a to oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní č. 1 z roku 2008 o niekoľkých preferenčných politikách týkajúcich sa dane z príjmov podnikov.

(272)

Čínska vláda síce poskytla uvedený právny základ, z ktorého vyplýva, že program bol ukončený, ale pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, čínska vláda jednoducho odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na uvedenú argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede, ktoré by sa neobmedzovali len na vývozcov zaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Komisia okrem toho upozorňuje na to, že tento program poskytuje subvencie spojené s nákupom dlhodobého majetku, ktorý sa môže amortizovať počas niekoľkých rokov, a čínska vláda neposkytla žiadne podrobnosti o postupnom ukončovaní výhod v rámci tohto programu alebo o neuhradených výhodách, ktoré ešte neboli plne amortizované. Komisia sa v súlade s článkom 28 základného nariadenia rozhodla, že svoje zistenia o tomto programe založí na informáciách dostupných v záznamoch (v tomto prípade v podnete a príslušných zisteniach amerických orgánov).

(273)

Prostredníctvom tohto programu sa poskytuje subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu čínskej vlády. Výhoda podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa rovná daňovým úsporám, ktoré vznikajú oprávneným spoločnostiam odpočítaním zrýchlených odpisov a amortizácie spojených s nákupom dlhodobého majetku. Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože je vyhradená len podnikom v určenej geografickej oblasti, t. j. v severovýchodnom regióne.

(274)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje rozdiel medzi sumou dane, ktorá by mala byť zaplatená počas OP podľa normálneho odpisového plánu pre príslušných dlhodobý majetok, a skutočne zaplatenou sumou v rámci zrýchleného odpisovania. Vzhľadom na to, že inštitúcie Únie tento program doteraz v antisubvenčnom konaní neprešetrovali, a pretože neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné (na základe podobného charakteru programu (69)) rozhodnutie amerických orgánov. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, v prípade, keď sa výška subvencie zakladá na zisteniach z iných prešetrovaní, v rámci tohto nariadenia sa okrem iného prihliada na to, či v príslušnej schéme nedošlo k akýmkoľvek významným zmenám a či sa výška subvencie nemohla v priebehu času znížiť. Treba poznamenať, že výška opakovaných výhod sa zvyčajne takto znižovať nebude. Keď k takýmto zmenám alebo zníženiu výšky subvencie nedošlo, ako výška subvencie sa v súčasnom prípade použije pôvodná sadzba z príslušného prešetrovania.

(275)

Takto stanovená sadzba subvencie vzhľadom na túto schému počas OP pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je stanovená na 0,08 %, čo prestavuje sadzbu pre schému s názvom Oslobodenie od dane z príjmu investorov v určených geografických regiónoch v provincii Liao-ning, ktorá bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA z 3. júna 2010 o drôtených sitách (strana 25) (Federálny register/zväzok 75, č. 111, strana 32902/10. júna 2010). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci grantových programov bola v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (70).

(276)

Právnym základom pre tento program je audit č. 13 zo 17. januára 2000 týkajúci sa spravovania dane z príjmov v súvislosti s investičnými úvermi na nákup domácich zariadení v rámci technologickej transformácie, ktorý prijala Štátna správa daní, a oznámenie o vyhlásení a obehu opatrení na správu kľúčových národných projektov v oblasti technologickej obnovy.

(277)

Čínska vláda odpovedala, že tento program bol ukončený 1. januára 2008 oznámením Štátnej správy daní č. 52 z roku 2008 o zastavení vykonávania politiky odpočtu dane z príjmov podnikov a oslobodenia od tejto dane pri investíciách podniku do nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami. Keďže tento program poskytuje opakované daňové výhody, ktoré boli ukončené od roku 2008, a nie sú žiadne dôkazy o neuhradených výhodách, ktoré by sa v priebehu OP ešte amortizovali, Komisia konštatuje, že tento program nepodlieha vyrovnávacím opatreniam.

(278)

V podnete sa uvádza viacero daňových úľav, ktoré sú dostupné v niekoľkých provinciách (t. j. Šan-tung, samosprávne mesto Čchung-čching, Čuangská autonómna oblasť Kuang-si, stredný a západný región) vo forme zníženej sadzby korporátnej dane z príjmov vo výške 15 % v porovnaní s bežne uplatňovanou sadzbou dane vo výške 25 %.

(279)

V podnete sa uvádza právny základ daňovej úľavy v provincii Šan-tung, a to zníženie dane z príjmov na základe geografickej polohy (provincie Če-ťiang a Šan-tung): článok 7 zákona ČĽR č. 45 o dani z príjmov podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou a zahraničných podnikov, ktorý bol prijatý 9. apríla 1991.

(280)

Čínska vláda jednoducho vyhlásila, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa výhod, ktoré mohli tieto spoločnosti získať, odkázala na odpovede spoločností zaradených do vzorky. Komisia okrem argumentácie týkajúcej sa povinnosti čínskej vlády poskytovať úplné odpovede (pozri odôvodnenia 34 a 35) poznamenáva, že jeden zo spolupracujúcich vývozcov využíval minimálne jednu z nižších daňových sadzieb, ktoré sú uvedené v tejto časti (pozri odôvodnenie 231 a nasledujúce). Preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia Komisia použila na hodnotenie tohto programu informácie dostupné v záznamoch (v tomto prípade v podnete a príslušných zisteniach amerických orgánov).

(281)

Prostredníctvom tohto programu sa poskytuje subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu čínskej vlády. Táto opakujúca sa výhoda podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa rovná výške daňových úspor, ktoré vznikajú na základe nižšej sadzby korporátnej dane z príjmu. Tento program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože je vyhradený len spoločnostiam so sídlom v určených geografických oblastiach.

(282)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane podľa bežnej sadzby dane znížená o sumu zaplatenú podľa preferenčnej sadzby dane. Vzhľadom na to, že inštitúcie Únie tento program doteraz v antisubvenčnom konaní neprešetrovali, a pretože neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné (na základe podobného charakteru programu) rozhodnutie amerických orgánov. Ako už bolo uvedené, v prípade, keď sa výška subvencie zakladá na zisteniach z iných prešetrovaní, v rámci tohto nariadenia sa prihliada okrem iného na to, či v príslušnej schéme nedošlo k akýmkoľvek významným zmenám a či sa výška subvencie nemohla v priebehu času znížiť. Treba poznamenať, že výška opakovaných výhod sa zvyčajne takto znižovať nebude. Keď k takýmto zmenám alebo zníženiu výšky subvencie nedošlo, ako výška subvencie sa v súčasnom prípade použije pôvodná sadzba z príslušného prešetrovania.

(283)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti v súvislosti s touto schémou počas OP je 0,66 %, čo predstavuje sadzbu pre schému s názvom Znížené dane z príjmov na základe geografickej polohy, ktorá bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA z 12. júna 2009 o určitých ručne ťahaných vyčesávadlách na úpravu trávnikov a ich určitých častiach (strana 11) (Federálny register/zväzok 74, č. 117, strana 29180/19. júna 2009). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci daňových programov bola v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (71).

(284)

Tento program je založený na preferenčnom daňovom režime pre čínske rezidenčné podniky, ktoré sú akcionármi v iných čínskych rezidenčných podnikoch, vo forme daňovej výnimky pre materské rezidentné podniky, ktorá sa vzťahuje na príjem z určitých dividend, bonusy a iné kapitálové investície. Únia v antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, uplatnila na tento program vyrovnávacie opatrenia (72).

(285)

Právny základ tvoria článok 26 zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov, článok 83 nariadení o vykonávaní zákona ČĽR o dani z príjmov podnikov, vyhláška Štátnej rady ČĽR č. 512 uverejnená 6. decembra 2007.

(286)

Čínska vláda odpovedala, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na svoje argumenty v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede (odôvodnenia 34 a 35). Preto sa Komisia rozhodla, že svoje zistenia o tomto programe založí v súlade s článkom 28 základného nariadenia na informáciách dostupných v dokumentácii, a to na zisteniach uvedených v rozhodnutí vo veci dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(287)

Prostredníctvom tohto programu sa poskytuje subvencia v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu. Táto výhoda podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia sa rovná výške daňových úspor čínskych rezidentných podnikov na základe daňovej výnimky, ktorá sa vzťahuje na určité dividendy, bonusy a iné kapitálové investície. Program je de jure špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právne predpisy, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, obmedzujú prístup k subvencii len na podniky so sídlom v Číne, ktoré majú príjem z dividend pochádzajúci z iných podnikov so sídlom v Číne, a neumožňujú prístup podnikom, ktoré investujú do zahraničných podnikov. Tento program je špecifický aj podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia vzhľadom na to, že je určený výlučne pre dôležité odvetvia a projekty podporované štátom, ako napríklad oceliarsky priemysel (pozri napríklad odôvodnenie 182), a takisto vzhľadom na to, že neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovujúce nárok na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že tento nárok vzniká automaticky.

(288)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje celková suma splatnej dane vrátane príjmu z dividend pochádzajúceho z iných podnikov so sídlom v Číne po odpočítaní skutočne zaplatenej sumy na základe daňovej výnimky z vyplácaných dividend. Vzhľadom na to, že inštitúcie Únie už tento program preskúmali v predchádzajúcom antisubvenčnom konaní, a pretože chýbali informácie na hodnotenie tejto výhody, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie tohto programu v rámci konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, toto hodnotenie bolo v prípade potreby náležite upravené.

(289)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,77 %, čo predstavuje aritmetický priemer sadzieb stanovených pre tento program v konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(290)

V podnete sa uvádzajú tieto schémy preferenčnej dane z príjmov v prospech podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou:

(291)

Čínska vláda predložila príslušný právny základ s cieľom preukázať, že programy týkajúce sa podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou boli ukončené prijatím zákona o korporátnej dani z príjmov na rok 2008 na 5. zasadaní 10. Národného ľudového kongresu Čínskej ľudovej republiky 16. marca 2007, konkrétne:

(292)

Z týchto ustanovení vyplýva, že výhody, ktoré mali podniky so zahraničnou majetkovou účasťou v oblasti daní z príjmov, sa postupne rušili až do konca roku 2011. Čínska vláda tiež uviedla, že pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou neexistuje žiadny náhradný program a že daňový režim podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou je teraz rovnaký ako pre ostatné korporátne daňové subjekty. Komisia upozorňuje na to že tieto programy preferenčnej dane týkajúce sa podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou stále podliehajú vyrovnávacím opatreniam, pretože výrobcovia VOOP môžu stále využívať výhody, prinajmenšom v časti OP, až do konca roku 2011, a nemožno vylúčiť, že od roku 2012 existuje pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou náhradný program. Komisia sa však napriek tomu rozhodla, že tieto programy nebude ďalej hodnotiť vzhľadom na to, že treba znížiť administratívne zaťaženie všetkých zúčastnených strán a tiež s prihliadnutím na blížiaci sa koniec obdobia postupného ukončovania programov, ako aj preto, lebo nič nenasvedčuje tomu, že by mohol existovať náhradný program.

(293)

Prostredníctvom tohto programu je možné oslobodiť podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a domáce podniky od DPH a dovozných ciel pri dovoze vybavenia, ktoré používajú vo svojej výrobe. Aby sa toto oslobodenie mohlo využiť, zariadenie nesmie byť uvedené na zozname zariadení, na ktoré sa oslobodenie nevzťahuje, a podnik, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie, musí získať certifikát projektov podporovaných štátom vydaný čínskymi orgánmi alebo ŠKRR na základe príslušných právnych predpisov v oblasti investícií, daní a ciel. Únia uplatnila na tento program vyrovnávacie opatrenia v antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera  (73).

(294)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej rady o úprave daňových politík týkajúcich sa dovážaných zariadení, Guo Fa č. 37/1997, vyhláška Ministerstva financií, Všeobecnej správy ciel a Štátnej správy daní č. 43 z roku 2008, oznámenie ŠKRR č. 316/2006 z 22. februára 2006 o konkrétnych otázkach týkajúcich sa oficiálneho potvrdenia projektov podporovaných štátom a financovaných z domácich alebo zahraničných prostriedkov, ako aj Katalóg dovozných artiklov bez výnimky z colnej povinnosti z roku 2008, ktorý platí pre domáce podniky i pre podniky so zahraničnou účasťou.

(295)

Čínska vláda tvrdila, že počas OP nevyužívala tento program žiadna zo spoločností zaradených do vzorky, a pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli byť získané na základe tohto programu, odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede (odôvodnenie 34 a nasledujúce), a preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia založí svoje zistenia o tomto programe na informáciách dostupných v dokumentácii, konkrétne na svojich zisteniach v konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(296)

Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, pretože podniky so zahraničnou majetkovou účasťou a iné oprávnené domáce podniky sú oslobodené od platenia DPH a/alebo ciel, ktoré by inak boli splatné, ak by tieto podniky nezískali príslušný certifikát ŠKRR štátom podporovaných projektov. Prostredníctvom tohto programu sa teda poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi, ktorými sa spravuje orgán poskytujúci subvenciu, sa výslovne obmedzuje prístup na podniky, ktoré investujú v rámci špecifických obchodných kategórií vymedzených taxatívne zákonom a získajú certifikát projektov podporovaných štátom. Navyše neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovujúce nárok na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia.

(297)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje suma DPH a cla na dovážané zariadenia, od ktorej boli príjemcovia oslobodení. Vzhľadom na nedostatok informácií na hodnotenie tejto výhody a keďže Únia už tento program preskúmala v predchádzajúcom antisubvenčnom konaní, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie tohto programu v rámci konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, toto hodnotenie bolo v prípade potreby náležite upravené.

(298)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,89 %, čo je aritmetický priemer sadzieb stanovených pre tento program v rámci prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(299)

V rámci tohto programu sa podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou poskytujú výhody formou vrátenia DPH, ktorú zaplatili pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami. Zariadenie nesmie byť uvedené v katalógu tovarov, ktoré nie sú oslobodené od platenia DPH, a hodnota tohto zariadenia nesmie prekročiť hranicu celkových investícií pre podniky so zahraničnou majetkovou účasťou podľa „dočasných správnych opatrení týkajúcich sa nákupu zariadení vyrábaných domácimi výrobcami“. Únia uplatnila na tento program vyrovnávacie opatrenia v antisubvenčnom konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, (74), a americké orgány v konaní o vyrovnávacom cle v súvislosti s natieraným bezdrevným papierom z ČĽR (75).

(300)

Právnym základom tohto programu je obežník Štátnej daňovej správy č. 171/1999 z 20. septembra 1999 o zrušení dočasných opatrení týkajúcich sa správy vrátenia dane, ktorú podniky so zahraničnou majetkovou účasťou zaplatili pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami; Oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní č. 176 z roku 2008 o zastavení vykonávania politiky v súvislosti s vrátením dane podnikom so zahraničnou majetkovou účasťou pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami.

(301)

Čínska vláda tvrdila, že tento program bol ukončený 1. januára 2009 na základe uvedeného oznámenia č. 176 z roku 2008. Komisia požiadala čínsku vládu o poskytnutie informácií o aktuálnom ukončení výhod, ktoré mohli byť rozdelené na dlhšie časové obdobie, pretože tento program je spojený s nákupom zariadenia vyrobeného domácimi výrobcami. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli podniky získať na základe tohto programu, čínska vláda jednoducho odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede (odôvodnenie 34 a nasledujúce). Komisia tiež upozorňuje, že podľa oznámenia č. 176 sa na získanie výhod stanovuje prechodné obdobie na nadobudnutie dlhodobého majetku, pri ktorom možno uplatniť nárok na vrátenie DPH, a podanie žiadosti do 30. júna 2009. Komisia vychádza pri svojich zisteniach o tomto programe v súlade s článkom 28 základného nariadenia z dostupných informácií, konkrétne zistení v rámci konania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, pretože čínska vláda neposkytla žiadne informácie o postupnom ukončovaní výhod a vzhľadom na to, že tieto výhody, keďže sú spojené s dlhodobým majetkom, môžu byť rozdelené na dlhšie časové obdobie a pokračovať do OP.

(302)

Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, a teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, keďže právnymi predpismi, ktorými sa orgán udeľujúci subvencie riadi, sa obmedzuje prístup k tomuto programu na nákup zariadení, ktoré nie sú uvedené v katalógu zariadení bez výnimiek z platenia DPH, len na určité podniky (podniky so zahraničnou majetkovou účasťou). Nie sú k dispozícii žiadne informácie, na základe ktorých by sa podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia program nepovažoval za špecifický, pretože neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovujúce nárok na tento program, ani žiadne nezvratné dôkazy, ktoré by svedčili o tom, že nárok vzniká automaticky. Okrem toho je tento program špecifický v zmysle článku 4 ods. 4 písm. b) základného nariadenia, pretože táto subvencia je podmienená prednostným používaním domáceho tovaru pred dovezeným.

(303)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje vrátená suma DPH pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami. Vzhľadom na nedostatok informácií na hodnotenie tejto výhody a keďže Únia už tento program preskúmala v predchádzajúcom antisubvenčnom konaní, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie tohto programu v rámci konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, toto hodnotenie bolo v prípade potreby náležite upravené.

(304)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,04 %, čo predstavuje aritmetický priemer sadzieb stanovených pre tento program v konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera.

(305)

Tento program sa vzťahuje na platiteľov DPH, ktorí vykonávajú hlavnú činnosť v určitých priemyselných odvetviach uvedených v zozname vrátane metalurgického priemyslu. V programe sa stanovuje, že oprávnení platitelia DPH sídliaci v 26 mestách so zastaranou priemyselnou základňou v strednom regióne, ktorí investujú do určitého dlhodobého majetku, si môžu zo svojej celkovej splatnej DPH odpočítať sumu DPH zaplatenú pri nákupe dlhodobého majetku.

(306)

Právnym základom tohto programu sú oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní č. 75 z roku 2007, ktorým sa vydávajú dočasné opatrenia na zväčšenie rozsahu náhrady dane z pridanej hodnoty v strednom regióne, oznámenie Ministerstva financií a Štátnej správy daní č. 170 z roku 2008 o niekoľkých otázkach týkajúcich sa vnútroštátneho vykonávania reformy dane z pridanej hodnoty.

(307)

Čínska vláda tvrdila, že tento program bol ukončený 1. januára 2009 na základe oznámenia č. 170 z roku 2008. Pokiaľ ide o informácie týkajúce sa akýchkoľvek výhod, ktoré mohli podniky získať na základe tohto programu, čínska vláda odkázala na odpovede výrobcov zaradených do vzorky. Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede (odôvodnenie 34 a nasledujúce). Komisia upozorňuje, že v oznámení č. 170 sa uvádza, že výhody v oblasti DPH pre spoločnosti so sídlom v strednom regióne sa ukončia na konci roku 2008 a môžu sa previesť len do januára 2009. Tieto výhody však vzhľadom na to, že sú spojené s dlhodobým majetkom, môžu byť rozdelené na dlhšie časové obdobie a pokračovať do OP. Navyše oznámenie podľa všetkého obsahuje ešte jeden preferenčný systém DPH pre tie podniky, ktoré majú sídlo v strednom regióne od januára 2009, spočívajúci v uplatňovaní polovičných sadzieb DPH. Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia na informáciách dostupných v dokumentácii, pretože čínska vláda neobjasnila postupné ukončovanie výrazných výhod v rámci tohto programu ani neposkytla podrobné informácie o akomkoľvek náhradnom programe.

(308)

Tento program sa považuje za subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) vo forme ušlého príjmu čínskej vlády, a teda poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, rovnajúcu sa výške úspor vzniknutých odpočítaním DPH zaplatenej pri nákupe dlhodobého majetku. Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi sa obmedzuje prístup pre určité podniky, t. j. priemyselné odvetvia, ktoré pôsobia v uvedených sektoroch. Tento program je špecifický aj podľa článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože sa obmedzuje len na niektoré určené oblasti, t. j. mestá so zastaranou priemyselnou základňou v strednom regióne.

(309)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Za výhodu poskytnutú príjemcom sa považuje výška úspor vzniknutých odpočítaním DPH zaplatenej pri nákupe dlhodobého majetku. Vzhľadom na nedostatok informácií na hodnotenie tejto výhody a keďže porovnateľný program v oblasti oslobodenia od DPH bol už v rámci tohto konania preskúmaný, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie vykonané v odôvodneniach 297 a 298.

(310)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,89 %.

(311)

V podnete sa uvádzajú rôzne daňové zvýhodnenia, ktoré boli od roku 2008 do roku 2010 poskytované výrobcom VOOP so sídlom v mestách Ma-an-šan a Wu-chan, vrátane výnimiek z platenia mestských daní za údržbu a výstavbu a z príplatkov na vzdelávanie. Komisia požiadala čínsku vládu o poskytnutie informácií o týchto daňových výhodách. Čínska vláda odpovedala, že požadované informácie sú pre prešetrovanie nepodstatné, pretože ani jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nesídli v meste Ma-an-šan. Komisia sa odvoláva na svoje vysvetlenie, že čínska vláda bola požiadaná o predloženie informácií aj v súvislosti s tvrdeniami o poskytovaní subvencií, ktoré sa týkali spoločností nezaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35).

(312)

Keďže čínska vláda neposkytla žiadne informácie, Komisia dospela k záveru, že daňové zvýhodnenia poskytované v mestách Ma-an-šan a Wu-chan by sa mali v súlade s článkom 3 ods. 1 písm. a) bodom ii) základného nariadenia považovať za subvenciu vo forme ušlého príjmu čínskej vlády. Týmito zvýhodneniami sa poskytuje výhoda prijímajúcim spoločnostiam v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia, pretože sa nimi poskytuje daňová úspora rovnajúca sa rozdielu medzi zaplatenou daňou a sumou normálne splatnej dane bez uplatnenia tohto programu. Program je špecifický v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože je vyhradený pre podniky so sídlom v určených regiónoch alebo správnych oblastiach v meste Ma-an-šan.

(313)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Komisia založila svoje zistenia na informáciách uvedených v podnete, pretože iné informácie na hodnotenie tejto výhody neboli k dispozícii. V súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia sa takto vypočítaná suma subvencie rozdelila podľa celkového obratu príjemcov počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočneným vývozom a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(314)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,08 %.

(315)

V podnete sa tvrdí, že od roku 2005 až donedávna (vrátane roku 2009) spoločnosti vyrábajúce príslušný výrobok získavali výhody v rámci niekoľkých grantových programov a podprogramov. Nedá sa vylúčiť, že platby v rámci tohto programu stále prebiehajú alebo sa uskutočnili jednorazovo v spojení s kapitálovými investíciami, a preto stále pokračujú výhody, ktoré sa počas pätnásťročného amortizačného obdobia ešte plne neamortizovali. Čínska vláda bola požiadaná o poskytnutie informácií o týchto programoch, ale v súvislosti so žiadnym z nich neposkytla nijakú zmysluplnú odpoveď. Komisia preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia na najlepších dostupných dôkazoch, pretože čínska vláda neposkytla odpovede na všetky tieto aspekty.

(316)

Podľa podnetu sú právnym základom tohto programu tieto dokumenty:

(317)

Na výhody poskytované v rámci tohto programu majú nárok len výrobcovia, ktorým bolo udelené označenie „China World Top Brand“ (čínska popredná svetová obchodná značka). V podnete sa uvádza, že toto označenie sa udeľuje viacerým výrobkom z ocele vyrábaným oceliarskymi spoločnosťami, ktoré podliehajú tomuto prešetrovaniu.

(318)

Vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády zistenia o tomto programe v súlade s článkom 28 základného nariadenia vychádzajú z informácií uvedených v dokumentácii.

(319)

Tento program poskytuje finančné príspevky vo forme grantov, úverov za nižšiu ako trhovú úrokovú sadzbu a iných stimulov, ktoré predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov poskytujúci výhodu príjemcom v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(320)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi sa obmedzuje prístup len na určité podniky, t. j. podniky, ktoré získali pre svoje výrobky označenie „China World Top Brand“. Navyše neexistujú žiadne objektívne kritériá stanovené orgánom poskytujúcim subvenciu v súvislosti s nárokom na túto schému, pričom podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia tento nárok nevzniká automaticky.

(321)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie amerických orgánov. Ako už bolo uvedené, v prípade, keď sa výška subvencie zakladá na zisteniach z iných prešetrovaní, v rámci tohto nariadenia sa prihliada okrem iného na to, či v príslušnej schéme nedošlo k akýmkoľvek významným zmenám a či sa výška subvencie nemohla v priebehu času znížiť. Treba poznamenať, že výška opakovaných výhod sa zvyčajne takto znižovať nebude. Keď k takýmto zmenám alebo zníženiu výšky subvencie nedošlo, ako výška subvencie sa v súčasnom prípade použije pôvodná sadzba z príslušného prešetrovania.

(322)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola v súvislosti s touto schémou stanovená počas OP, predstavuje 0,13 %, čo je aritmetický priemer pre podobné programy, ktorý bol stanovený v oznámení o rozhodnutí USA zo 6. apríla 2009 o kyseline citrónovej a určitých citrátových soliach (strana 6) (Federálny register/zväzok 74, č. 69, strana 16836/13. apríla 2009), oznámenie o rozhodnutí USA zo 14. mája 2010 o oceľových splietaných lankách používaných na vystuženie predpätého betónu (strana 29) (Federálny register/zväzok 75, č. 98, strana 28557/21. mája 2010), oznámenie o rozhodnutí USA z 28. mája 2010 o určitých oceľových mriežkach (strana 18) (Federálny register/zväzok 75, č. 109, strana 32362/8. júna 2010), oznámenie o rozhodnutí USA z 28. marca 2011 o hliníkových výliskoch (strana 19) (Federálny register/zväzok 76, č. 64, strana 18521/4. apríla 2011) a oznámenie o rozhodnutí USA z 11. októbra 2011 o viacvrstvovej drevenej podlahovej krytine (strana 17) (Federálny register/zväzok 76, č. 201, strana 64313/18. októbra 2011). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výhody z grantových programov bola v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (76).

(323)

Právnym základom tohto programu, ktorý sa uvádza v podnete v súvislosti s podprogramom provincie Šan-tung, sú tieto dokumenty:

(324)

Tento program poskytuje výhody výrobcom výrobkov označených ako „Famous Brands“ (známe značky) a určených na vývozné trhy. V podnete sa spomína viacero výrobcov príslušného výrobku, ktorí využívali tento program minimálne do roku 2009.

(325)

V podnete sa tvrdí, že tento program bol určený na podporu domácich vyspelých odvetví a vývozu ich výrobkov na svetové trhy. Hlavný rámec tohto programu je stanovený v hlavnom programe a provinčné a miestne vlády vypracúvajú svoje vlastné programy známych značiek na podporu vývozu miestnych výrobkov v súlade s hlavným programom. Spojené štáty napadli tento grantový program na pôde WTO (DS 387). Americké orgány okrem toho uplatnili na tento program vyrovnávacie opatrenia v niekoľkých konaniach spomínaných v podnete. Komisia tiež uplatnila vyrovnávacie opatrenia na kompenzáciu výhod poskytovaných v rámci tohto programu v konaní vo veci natieraného bezdrevného papiera (77).

(326)

Program „známych značiek“ poskytuje finančnú pomoc vo forme subvencovaných úrokových sadzieb, financovania výskumu a vývoja a odmien za vývoz vo forme hotovostných grantov. Tieto stimuly predstavujú priamy prevod finančných prostriedkov a príjemcom poskytujú výhodu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) a článku 3 ods. 2 základného nariadenia.

(327)

Táto subvencia je špecifická podľa článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože právnymi predpismi sa obmedzuje prístup k subvencii len na tie uznávané podniky, ktoré vyvážajú výrobky označené ako „známe značky“. Navyše sa program považuje za špecifický aj podľa článku 4 ods. 2 písm. b) základného nariadenia, pretože neexistujú objektívne kritériá a podmienky na uplatňovanie tohto programu orgánom poskytujúcim subvenciu. Preferenčné zaobchádzanie v rámci tohto programu je špecifické aj podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože jeho výhody sú podmienené uskutočneným vývozom príslušných výrobkov „známej značky“.

(328)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom boli porovnateľné rozhodnutia (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov. Ako už bolo uvedené, v prípade, keď sa výška subvencie zakladá na zisteniach z iných prešetrovaní, v rámci tohto nariadenia sa prihliada okrem iného na to, či v príslušnej schéme nedošlo k akýmkoľvek významným zmenám a či sa výška subvencie nemohla v priebehu času znížiť. Treba poznamenať, že výška opakovaných výhod sa zvyčajne takto znižovať nebude. Keď k takýmto zmenám alebo zníženiu výšky subvencie nedošlo, ako výška subvencie sa v súčasnom prípade použije pôvodná sadzba z príslušného prešetrovania.

(329)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola v súvislosti s touto schémou stanovená počas OP, predstavuje 0,13 %, čo je aritmetický priemer pre podobné programy, ktorý bol stanovený v oznámení o rozhodnutí USA zo 6. apríla 2009 o kyseline citrónovej a určitých citrátových soliach (strana 6) (Federálny register/zväzok 74, č. 69, strana 16836/13. apríla 2009), oznámenie o rozhodnutí USA zo 14. mája 2010 o oceľových splietaných lankách používaných na vystuženie predpätého betónu (strana 29) (Federálny register/zväzok 75, č. 98, strana 28557/21. mája 2010), oznámenie o rozhodnutí USA z 28. mája 2010 o určitých oceľových mriežkach (strana 18) (Federálny register/zväzok 75, č. 109, strana 32362/8. júna 2010), oznámenie o rozhodnutí USA z 28. marca 2011 o hliníkových výliskoch (strana 19) (Federálny register/zväzok 76, č. 64, strana 18521/4. apríla 2011) a oznámenie o rozhodnutí USA z 11. októbra 2011 o viacvrstvovej drevenej podlahovej krytine (strana 17) (Federálny register/zväzok 76, č. 201, strana 64313/18. októbra 2011). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci grantových programov bola v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (78).

(330)

Čínska vláda vo vyplnenom dotazníku uviedla len to, že tento program bol ukončený v roku 2003 a že žiadny z vývozcov zaradených do vzorky ho nevyužíval. Komisia podľa článku 28 základného nariadenia analyzovala tento program na základe dostupných informácií, pretože čínska vláda k tejto odpovedi neposkytla žiadne relevantné dôkazy ani ďalšie objasnenia.

(331)

Právnym základom tohto programu sú podľa podnetu tieto dokumenty:

(332)

Podľa citácií z hlavného právneho základu uvedených v podnete, podniky podporované v rámci tohto programu sa „vyberajú hlavne spomedzi veľkých štátnych podnikov v rámci 512 kľúčových podnikov, 120 skupín pilotných podnikov a vedúcich podnikov v odvetví“. Preferencia existuje aj z geografického hľadiska a týka sa podnikov so sídlom v zastaraných priemyselných základniach v severovýchodnej, strednej a západnej oblasti.

(333)

Komisia vychádzala z informácií uvedených v podnete a/alebo v iných zdrojoch spomínaných v podnete (79), pretože spolupráca zo strany čínskej vlády bola nedostatočná.

(334)

V podnete sa uvádza, že tento program poskytoval finančnú pomoc oprávneným podnikom na podporu technologickej obnovy v kľúčových priemyselných odvetviach, podporu podnikov a výrobkov, uľahčenie technologickej modernizácie, zlepšenie štruktúry výrobkov, zlepšenie kvality, zvýšenie dodávok, rozšírenie domáceho dopytu, podporenie neustáleho a zdravého rozvoja štátneho hospodárstva. Podľa podnetu tento fond podporoval 47 železiarskych a oceliarskych podnikov v súvislosti s investíciami v celkovej výške 75 miliárd RMB. Americké orgány uplatnili na tento program vyrovnávacie opatrenia prinajmenšom v dvoch konaniach.

(335)

Program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, pretože poskytuje finančnú pomoc vo forme grantov na nákup dlhodobého majetku, čím zvýhodňuje príjemcu. Na základe dostupných informácií sa dospelo k záveru, že táto výhoda pokračuje do OP, pretože subvencia je spojená s dlhodobým majetkom a jej čerpanie je rozdelené na dlhšie časové obdobie.

(336)

Táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. a) základného nariadenia, pretože podpora sa obmedzuje na veľké štátne podniky a štátne holdingové podniky spomedzi 512 kľúčových podnikov a 120 skupín pilotných podnikov. Projekt je špecifický aj v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, keďže sa zameriava na spoločnosti so sídlom v osobitne určených geografických regiónoch so zastaranou priemyselnou základňou v severovýchodnej, strednej a západnej oblasti.

(337)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo podobné rozhodnutie amerických orgánov, a to oznámenie o rozhodnutí USA z 10. septembra 2010 o určitých bezšvových štandardných, diaľkových a tlakových potrubiach z uhlíkovej a legovanej ocele (strana 19) (Federálny register/zväzok 75, č. 182, strana 57444/21. septembra 2010).

(338)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola v súvislosti s touto schémou stanovená počas OP, predstavuje 0,01 %, čo je sadzba pre podobnú schému, ako bola stanovená v rozhodnutí USA uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení.

(339)

V podnete sa uvádzajú rôzne prešetrovania, ktoré uskutočnili americké orgány (80) a Komisia (konanie týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera), pri ktorých sa zistilo, že niekoľko provinčných programov, v rámci ktorých 40 % poplatkov za právne služby v súvislosti s účasťou spoločnosti v antidumpingovom konaní uhrádzal miestny finančný úrad, podlieha vyrovnávacím opatreniam. Keďže sa čínska vláda rozhodla, že neodpovie na otázky týkajúce sa tohto programu, a uviedla len, že vývozcovia zaradení do vzorky ho nevyužívali, Komisia zakladá svoje zistenia v súlade s článkom 28 základného nariadenia na dôkazoch, ktoré sú dostupné v dokumentácii.

(340)

Podľa podnetu a rozhodnutia Komisie v konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera (odôvodnenie 193), právnym základom tohto programu sú:

(341)

Tento program je dostupný pre spoločnosti, ktoré sú zapojené do antidumpingových prešetrovaní a riadia sa inštrukciami ministerstva obchodu a provinčných orgánov.

(342)

Program predstavuje subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia, pretože poskytuje finančnú pomoc vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov na pokrytie poplatkov za právne služby v antidumpingovom konaní a poskytuje výhodu v zmysle článku 3 ods. 2 základného nariadenia. Táto subvencia je podľa článku 4 ods. 2 písm. a) a c) základného nariadenia špecifická, pretože je obmedzená len na určité podniky, ktoré sú podrobené zahraničným antidumpingovým konaniam. Okrem toho je tento program špecifický aj v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, vzhľadom na to, že je obmedzený na určité podniky registrované v určených geografických regiónoch, ktoré spravujú príslušné provinčné orgány uplatňujúce tento program.

(343)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Vzhľadom na nedostatok informácií na hodnotenie tejto výhody a keďže inštitúcie Únie už tento program preskúmali v predchádzajúcom antisubvenčnom konaní, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo hodnotenie tohto programu v rámci konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera. Ako sa uvádza v odôvodnení 252, toto hodnotenie bolo v prípade potreby náležite upravené.

(344)

Sadzba stanovená na základe zistení v rámci konania týkajúceho sa dovozu natieraného bezdrevného papiera  (81) pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,01 %.

(345)

Podnet obsahoval dôkazy o tom, že čínska vláda nakupovala prostredníctvom štátnych podnikov výrobky z ocele vyrobené výrobcami VOOP. V podnete sa uvádza, že čínska vláda nakupovala viacero oceľových produktov vrátane plechov s farebným povlakom, zvitkov plechov valcovaných za tepla, plechov valcovaných za studena, stredných plechov, galvanizovaného plechu a mnohé ďalšie výrobky. Z podnetu vyplynulo, že cena za nákup týchto tovarov štátnymi podnikmi bola stanovená podľa rôznych prvkov a/alebo referenčných hodnôt a že existovali cenové stropy alebo úpravy v závislosti od rôznych tovarov a od toho, či sa transakcia týkala prepojených strán.

(346)

Čínska vláda v odpovedi odkázala na svoje všeobecné argumenty týkajúce sa štátnych podnikov, a to, že sa nepreukázalo, že štátne podniky nakupujúce tieto výrobky z ocele boli verejnými subjektmi v zmysle Dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a že čínska vláda nemohla so zreteľom na neznáme subjekty zhromaždiť údaje o transakciách. Čínska vláda tiež konštatovala, že v podnete sa neuvádza žiadny nákup tovaru, na ktorom by sa podieľali vývozcovia zaradení do vzorky. Komisia odkazuje na svoje závery, že nákupcovia VOOP a ďalších výrobkov z ocele sú štátne podniky (odôvodnenia 49 – 73) a na požiadavku adresovanú čínskej vláde, aby poskytla informácie, ktoré sa týkajú aj vývozcov nezaradených do vzorky (pozri odôvodnenia 34 a 35). Vzhľadom na to, že čínska vláda neposkytla o tomto programe ďalšie informácie, Komisia podľa článku 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia na informáciách dostupných v dokumentácii.

(347)

Tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam podľa článku 3 ods. 1) písm. a) bodu iii) a článku 6 písm. d) základného nariadenia, pokiaľ sú ceny vyššie ako trhové ceny a pokiaľ štát poskytuje výhodu výrobcom VOOP prostredníctvom nákupcov štátnych podnikov. Treba tiež zvážiť, že tvrdenie v podnete, že v dôsledku prevahy verejného sektora na trhu s oceľou neexistuje spoľahlivá súkromná cena, sa prešetrovaním potvrdilo, pretože štátne podniky majú dominantný podiel na trhu s oceľou v Číne, prinajmenšom so zreteľom na oceľ valcovanú za tepla a oceľ valcovanú za studena (pozri odôvodnenia 76 až 79). Táto subvencia je špecifická aj podľa článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože je obmedzená len na vybrané subjekty zapojené prostredníctvom štátu do oceliarskeho odvetvia. Zložitosť týchto transakcií a príslušných zmlúv v spojení s nedostatkom nevyhnutných podrobných informácií v dokumentácii však Komisii neumožnila dospieť k definitívnemu záveru o tomto programe. Komisia sa preto rozhodla, že tento program nebude ďalej hodnotiť.

(348)

Čínska vláda odpovedala, že informácie, ktoré požaduje Komisia, sú pre prešetrovanie nepodstatné, pretože ani jeden z výrobcov zaradených do vzorky nesídli v oblastiach, v ktorých sa uplatňujú regionálne programy zaradené do tejto časti. Vzhľadom na dôležitosť týchto informácií pre prešetrovanie (pozri odôvodnenia 34 a 35) a preto, lebo čínska vláda neposkytla odpoveď, Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje rozhodnutia o všetkých regionálnych programoch uvedených v tejto časti na informáciách dostupných v dokumentácii.

(349)

Právnym základom schémy zrýchleného odpisovania je obežník Ministerstva financií a Štátnej správy daní o príslušných preferenčných politikách týkajúcich sa daní z príjmov podnikov na podporu rozvoja a otvorenosti novej oblasti Tchien-ťin Pin-chaj.

(350)

V podnete sa tvrdí, že program sa zameriava na podporu výstavby vedecko-technickej infraštruktúry v novej oblasti Tchien-ťin Pin-chaj a oblasti hospodárskeho a technologického rozvoja Tchien-ťin a vybudovanie systému vedecko-technologickej obnovy a servisných spôsobilostí. Podľa podnetu sa finančné výhody podľa tohto programu udeľovali v rámci fondu pre vedu a technológiu a programu zrýchleného odpisovania. Tieto výhody by sa mali obmedzovať na podniky zriadené v jurisdikcii správneho výboru novej oblasti Tchien-ťin Pin-chaj vrátane spoločností vyrábajúcich/vyvážajúcich príslušný výrobok. Podnet odkazuje na rozhodnutie amerických orgánov v konaní o uložení vyrovnávacieho cla týkajúceho sa určitých bezšvových štandardných, diaľkových a tlakových potrubí z uhlíkovej a legovanej ocele z Čínskej ľudovej republiky, v ktorom sa konštatovalo, že tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam (82).

(351)

Keďže čínska vláda nespolupracovala, Komisia v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje rozhodnutie o tomto programe na najlepších dostupných informáciách uvedených v podnete a v spomínanom rozhodnutí amerických orgánov.

(352)

Tento program poskytuje prijímajúcim spoločnostiam jednorazovú výhodu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia (priamy prevod finančných prostriedkov) vo forme grantov v rámci fondu pre vedu a technológiu a pokiaľ ide o program zrýchleného odpisovania, vo forme ušlého príjmu čínskej vlády podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia.

(353)

Subvencie v rámci fondu pre vedu a techniku a v rámci programu zrýchleného odpisovania sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože sú vyhradené určitým podnikom so sídlom v určených geografických regiónoch (t. j. v novej oblasti Tchien-ťin Pin-chaj a/alebo v oblasti hospodárskeho a technologického rozvoja Tchien-ťin).

(354)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo podobné rozhodnutie amerických orgánov, a to oznámenie o rozhodnutí USA z 10. septembra 2010 o určitých bezšvových štandardných, diaľkových a tlakových potrubiach z uhlíkovej a legovanej ocele (strany 20 a 21) (Federálny register zväzok 75, č. 182, strana 57444/21. septembra 2010). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci daňových a grantových programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (83).

(355)

Celková sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP, predstavuje 0,61 %, čo je akumulovaná sadzba pre príslušné schémy, ktorá bola stanovená v rozhodnutí uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení.

(356)

Právnym základom je obežník Ministerstva financií a Štátnej správy daní o vydaní a distribúcii nariadení o konkrétnych otázkach v súvislosti s rozšírením možností odpočtu DPH v severovýchodných oblastiach zo 14. septembra 2004.

(357)

Navrhovateľ tvrdí, že čínska vláda zriadila program revitalizácie severovýchodného regiónu v roku 2003 s cieľom oživiť starú priemyselnú základňu mesta Ta-lien a troch severovýchodných provincií Liao-ning, Ťi-lin a Chej-lung-ťiang, ktoré sú tradičným centrom čínskeho oceliarskeho priemyslu. Podľa podnetu vytvorila čínska vláda špeciálnu banku, Banku na revitalizáciu severovýchodného regiónu riadenú Štátnou radou s mandátom na financovanie podpory na revitalizáciu starého severovýchodného strediska ťažkého priemyslu.

(358)

V podnete sa uvádzajú aj subvencie poskytované v rámci tohto programu Čínskou exportnou a importnou bankou prostredníctvom pobočky v meste Ta-lien v celkovej výške 5 miliárd RMB vo vývozných úveroch a iných „lacných“ úveroch v hodnote 150 miliónov RMB v úsporách miestnych podnikov od novembra 2003. V podnete sa tiež uvádza, že poskytovanie úverov sa rozšírilo aj na nebonitné podniky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť nezdravých štátnych podnikov, ktoré mali neprimeraný prístup k finančným zdrojom napriek tomu, že majú najväčší podiel na nesplatených úveroch v krajine.

(359)

Keďže čínska vláda nespolupracovala, Komisia zakladá svoje rozhodnutie o tomto programe na informáciách uvedených v podnete a v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (diaľkovom potrubí) (strany 21 a 22) (Federálny register/zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008). Ako sa uvádza v odôvodnení 252, tieto informácie boli v prípade potreby náležite upravené.

(360)

Tento program poskytuje výhodu prijímajúcim spoločnostiam vo forme: i) grantov ako úrokových subvencií na vývoz; ii) vrátenia DPH pri nákupe dlhodobého majetku.

(361)

Pokiaľ ide o bod i) úrokové subvencie na vývoz, poskytovanie úrokových subvencií predstavuje subvenciu vo forme grantu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Ako sa uvádza aj v podnete, v rozhodnutí amerických orgánov sa tento program nespomína ako „program revitalizácie severovýchodného regiónu“, ale ako „fond na podporu rozvoja zahraničného obchodu“. Tento program spravujú orgány provincie Liao-ning (konkrétne Provinčný úrad zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce provincie Liao-ning a Odbor financií provincie Liao-ning). Medzi oprávnené projekty patria tie, ktoré realizujú vyvážajúce podniky okrem iného na zvýšenie konkurencieschopnosti svojej vývoznej základne a na prieskum medzinárodných trhov. Keďže tieto granty sú podmienené uskutočnením vývozu, tento program je podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia špecifický.

(362)

Čo sa týka bodu ii) vrátenia DPH pri nákupe dlhodobého majetku, vrátenie DPH podľa článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia predstavuje subvenciu vo forme ušlého príjmu štátu. V programe sa stanovuje, že platitelia DPH v určitých priemyselných odvetviach si môžu DPH zaplatenú pri nákupe dlhodobého majetku odpočítať od DPH, ktorú zaplatili pri predaji hotových výrobkov. Tento odpočet DPH je obmedzený na firmy so sídlom v severovýchodnom regióne, a preto je regionálne špecifický v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia.

(363)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov.

(364)

Celková sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP v súvislosti s programom revitalizácie severovýchodného regiónu, predstavuje 0,18 %, čo je akumulovaná sadzba pre granty a vrátenú DPH v rámci programu fondu na podporu rozvoja zahraničného obchodu, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (diaľkové potrubie) (strany 21 a 22) (Federálny register/zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci podobných programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (84).

(365)

Právnym základom sú dočasné administratívne opatrenia týkajúce úrokových dotácií, ktoré poskytuje provincia Liao-ning, pri vývoze technicky vyspelých výrobkov a výrobných zariadení, zavedené 16. decembra 2004.

(366)

V podnete sa tvrdí, že tento program poskytuje pomoc spoločnostiam na rozšírenie vývozu technicky vyspelých výrobkov a podporuje rozvoj podnikov so sídlom v provincii Liao-ning. Tento program spravujú Úrad zahraničného obchodu a hospodárskej spolupráce provincie Liao-ning, Odbor financií provincie Liao-ning a Hospodárska komisia provincie Liao-ning. Americké orgány v uvedenom rozhodnutí o diaľkovom potrubí (pozri odôvodnenie 359) stanovili, že tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(367)

Prostredníctvom tohto programu sa poskytuje výhoda v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov poskytnutých čínskou vládou, ktoré sa využívajú na splácanie úrokov z bankových úverov. Vývozné úvery sú krátkodobé úvery, ktoré získavajú podniky vyrábajúce technicky vyspelé výrobky a výrobné zariadenia v tejto provincii od bánk a nebankových finančných inštitúcií v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov potrebných na výrobu a prevádzku v období medzi colným vyhlásením o vývoze výrobkov a prijatím platby. Oprávnené podniky musia vykázať ročný vývoz v hodnote viac ako 1 milión USD a vyviezť výrobky, ktoré sú uvedené vo vývoznom katalógu čínskych technicky vyspelých výrobkov alebo patria do rámca určených výrobných zariadení. Tento program je preto špecifický podľa článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože je obmedzený na podniky spĺňajúce tieto kritériá. Tento program je tiež podmienený uskutočnením vývozu podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia. Program je zároveň regionálne špecifický v zmysle článku 4 ods. 3), pretože je obmedzený na podniky so sídlom v určenom geografickom regióne v severovýchodnej Číne.

(368)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov.

(369)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP, predstavuje 0,43 %, čo zodpovedá sadzbe pre program úrokových subvencií na vývoz, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (diaľkové potrubie) (strana č. 23) (Federálny register zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008).V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci podobných programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (85).

(370)

Podnet odkazuje na predchádzajúci program úrokových subvencií na vývoz, na ktorý vzniká nárok len v spojení s nesplatenými „vývoznými úvermi“. Americké orgány aj v rozhodnutí o diaľkovom potrubí stanovili, že tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(371)

Právnym základom sú dočasné administratívne opatrenia týkajúce sa úrokových dotácií, ktoré poskytuje provincia Liao-ning, pri vývoze technicky vyspelých výrobkov a výrobných zariadení, zavedené 16. decembra 2004.

(372)

Tento program predstavuje výhodu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov poskytnutých čínskou vládou. Subvencia poskytuje výhodu v zmysle článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. b) základného nariadenia, ktorá sa rovná rozdielu sumy zaplatenej príjemcami a sumy, ktorú by museli zaplatiť za porovnateľný obchodný úver bez uplatnenia tohto programu. Tieto úvery poskytuje vláda prostredníctvom bánk spojených s vládnou politikou a štátom vlastnených komerčných bánk (pozri analýzu v odôvodneniach 157 – 180). Tieto vývozné úvery sú špecifické podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pretože sú podmienené uskutočnením vývozu, a aj podľa článku 4 ods. 3), pretože sú obmedzené na podniky so sídlom v určenom geografickom regióne v Číne.

(373)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov.

(374)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP, predstavuje 1,05 %, čo zodpovedá aritmetickému priemeru sadzieb pre schému vývozných úverov, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (diaľkové potrubie) (strana 23) (Federálny register/zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008). V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výšky výhody poskytnutej v rámci podobných programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (86).

(375)

V podnete sa uvádza, že program „Päť bodov, jedna priamka pobrežného pásma“ zaviedla 21. januára 2006 vláda provincie Liao-ning. Vláda provincie Liao-ning poskytuje subvencie pre určité podniky so sídlom v tejto oblasti. Najvyššiu prioritu majú podniky zriadené v piatich kľúčových oblastiach ako vývozné a výrobné základne. Súčasťou preferenčného zaobchádzania je viacero výhod vrátane zníženej sadzby dane z príjmov pre podniky certifikované ako podniky s vyspelou technológiou (high-tech) vo výške 15 %, oslobodenia od dane z príjmov pre podniky s vyspelou technológiou, ktoré investujú na domácom trhu, priority pri získavaní úrokových subvencií, zvýhodnení v oblasti hospodárskeho riadenia a oslobodenia od vládnych poplatkov. Podľa informácií uvedených v podnete Čínska rozvojová banka, teda banka vo vlastníctve štátu spojená so štátnou politikou, poskytovala v rámci tohto programu preferenčné pôžičky.

(376)

Americké orgány v uvedenom rozhodnutí o diaľkovom potrubí stanovili, že tento program podlieha vyrovnávacím opatreniam.

(377)

Právnym základom tohto programu je stanovisko provinčnej vlády v Liao-ning podporujúce rozširovanie sprístupňovania kľúčových pobrežných rozvojových oblastí. Komisia pre rozvoj a reformy provincie Liao-ning a finančný úrad provincie Liao-ning spravujú úrokové subvencie a orgán pre priemyselný park Huludao Beigang, priemysel a obchod udeľuje oslobodenia od poplatkov poskytované v rámci tohto programu.

(378)

Tento program poskytuje finančné výhody vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov poskytnutých čínskou vládou v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia a/alebo ušlého alebo nevybraného príjmu v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu ii) základného nariadenia. Tieto subvencie predstavujú výhodu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia rovnajúcu sa sume grantu a/alebo oslobodenia od dane/poplatkov. Tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože sú obmedzené na určité podniky so sídlom v určených oblastiach, ktoré patria pod jurisdikciu orgánu provincie Liao-ning. Najvyššiu prioritu pri udeľovaní týchto subvencií majú podniky zriadené v piatich kľúčových oblastiach ako vývozné a výrobné základne, a preto sú tieto subvencie špecifické aj podľa článku 4 ods. 4 písm. a) základného nariadenia, pokiaľ sú podmienené uskutočnením vývozu.

(379)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov.

(380)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP, predstavuje 0,30 %, čo zodpovedá sadzbe pre túto schému, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 17. novembra 2008 o zváranom potrubí s kruhovým prierezom z kvalitnej ocele s nízkym obsahom uhlíka (diaľkové potrubie) (strana 23) (Federálny register/zväzok 73, č. 227, strana 70961/24. novembra 2008).V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výhody čerpanej z grantových programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (87).

(381)

Právnym základom tohto programu sú administratívne opatrenia týkajúce sa platformy verejných služieb v provincii Ťiang-su v oblasti vedy a technológie [Sukeji (2006) č. 102; Sucaijiao (2006) č. 22].

(382)

V podnete sa uvádza, že prostredníctvom tohto programu sa poskytujú okrem iného granty určitým podnikom. Čínska vláda v dotazníku uviedla, že žiadna zo spoločností zaradených do vzorky tento program nevyužívala ani nemala v rámci tohto programu výhody. Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v súvislosti s požiadavkou adresovanou čínskej vláde, aby poskytla úplné odpovede aj na otázky týkajúce sa spoločností nezaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Navyše Komisia poznamenáva, že v podnete sa uvádzajú ako potenciálni príjemcovia spoločnosti, ktoré boli zaradené do vzorky, aj ďalší výrobcovia VOOP nezaradení do vzorky so sídlom v príslušnej oblasti, v ktorej sa program uplatňuje. Komisia preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia zakladá svoje zistenia na informáciách dostupných v záznamoch a najmä na informáciách uvedených v podnete a zisteniach amerických orgánov, ktoré uplatnili na tento program vyrovnávacie opatrenia v rozhodnutí o oceľových splietaných lankách z Čínskej ľudovej republiky používaných na vystuženie predpätého betónu (88).

(383)

Finančné výhody poskytované vo forme grantov predstavujú finančnú pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Tieto subvencie sú špecifické v zmysle článku 4 ods. 2) písm. c) základného nariadenia, pretože podľa všetkého neexistujú objektívne kritériá alebo podmienky, za ktorých vzniká nárok na výhody poskytované touto schémou [podľa článku 4 ods. 2) písm. b) základného nariadenia], a na základe dostupných informácií sa odbor vedy a technológie provincie Ťiang-su podľa všetkého nerozhoduje objektívne podľa vlastného uváženia.

(384)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Keďže neexistuje iné presné kvantitatívne vyjadrenie, najvhodnejším zdrojom informácií na hodnotenie výhody poskytnutej vyvážajúcim výrobcom bolo porovnateľné rozhodnutie (na základe podobného charakteru programu) amerických orgánov.

(385)

Sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti, ktorá bola stanovená počas OP, predstavuje 0,01 %, čo zodpovedá sadzbe pre túto schému, ako bola stanovená v oznámení o rozhodnutí USA zo 14. mája 2010 o oceľových splietaných lankách používaných na vystuženie predpätého betónu (strana 35) (Federálny register zväzok 75, č. 98, strana 28557/21. mája 2010).V súvislosti s prešetrovaniami, ktoré vykonali americké orgány, treba poznamenať, že metodika použitá na výpočet výhody čerpanej z grantových programov je v podstate rovnaká ako metodika, ktorú použila Únia (89).

(386)

V podnete sa spomínajú dva granty vo výške 700 000 RMB a 2 080 000 RMB, ktoré boli v rámci programu v oblasti vedy a technológie provincie Che-pei poskytnuté v roku 2009 jednému výrobcovi VOOP. Čínska vláda vo svojej odpovedi na dotazník uviedla, že informácie požadované pre prešetrovanie sú nepodstatné, pretože ani jedna zo spoločností zaradených do vzorky nebola zriadená v provincii Che-pei. Komisia odkazuje na svoju argumentáciu v súvislosti s tým, že čínska vláda mala poskytnúť úplné odpovede aj na otázky týkajúce sa spoločností nezaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Zistenia Komisie preto v súlade s článkom 28 základného nariadenia vychádzajú z informácií dostupných v záznamoch (v tomto prípade v podnete).

(387)

Finančné výhody poskytnuté v rámci tohto programu vo forme grantov predstavujú subvencie, pretože sa prostredníctvom nich poskytuje finančná pomoc v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu i) základného nariadenia. Subvencie predstavujú výhodu podľa článku 3 ods. 2 základného nariadenia rovnajúcu sa sume grantov. Tieto subvencie sú špecifické podľa článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože sa poskytujú len spoločnostiam, ktoré sídla v provincii Che-pei.

(388)

Výška subvencie podliehajúcej vyrovnávacím opatreniam sa vypočíta na základe výhody, ktorú získali príjemcovia a ktorá bola zistená počas OP. Komisia založila svoje zistenia na informáciách uvedených v podnete, pretože iné informácie na hodnotenie tejto výhody neboli k dispozícii. Takto vypočítaná suma subvencie sa v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia rozdelila podľa celkového obratu príjemcov počas OP ako príslušný menovateľ, pretože subvencia nie je podmienená uskutočnením vývozu a nebola poskytnutá na základe vyrobených, vyprodukovaných, vyvezených alebo prepravených množstiev.

(389)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je zanedbateľná (nižšia než 0,01 %).

(390)

V podnete sa uvádza viacero subvencií ad hoc, ktoré boli údajne poskytnuté určitým výrobcom VOOP, štátnym podnikom aj súkromným spoločnostiam. Tieto subvencie sa poskytovali vo forme grantov alebo iných oslobodení od daní, alebo zníženia daní okrem iného s cieľom financovať konkrétne projekty alebo dlhodobý majetok. Subvencie sa udeľovali v kontexte všeobecnej strategickej politiky na modernizáciu oceliarskeho priemyslu.

(391)

Komisia požiadala čínsku vládu, aby poskytla informácie o týchto subvenciách ad hoc. Čínska vláda odpovedala, že tvrdenia v podnete sa zakladajú na citáciách z výročných správ a že žiadna z nich sa podľa všetkého netýka spoločností zaradených do vzorky. Čínska vláda preto dospela k záveru, že nie je potrebné zaoberať sa tvrdeniami o transakciách, ktoré sa týkajú spoločností nezaradených do vzorky a provincií. Navyše čínska vláda zopakovala jednu zo svojich všeobecných pripomienok, že samotný zoznam určitých transakcií, ktoré sú vo výročnej správe spoločnosti uvedené ako subvencie, sa nemôže brať ako dôkaz postačujúci na začatie ich prešetrovania, pretože „nepredstavuje dostatočný dôkaz podľa článku 11 ods. 2 Dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach“.

(392)

Komisia sa odvoláva na svoje argumenty, v ktorých vysvetľuje, prečo čínska vláda bola požiadaná o predloženie informácií aj v súvislosti s údajnými subvenciami, ktoré sa týkali spoločností nezaradených do vzorky (odôvodnenia 34 a 35). Komisia založila svoje zistenia o týchto subvenciách ad hoc v súlade s článkom 28 základného nariadenia na informáciách dostupných v dokumentácii.

(393)

Tieto subvencie ad hoc uvedené v podnete predstavujú subvenciu v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu i) základného nariadenia vo forme priameho prevodu finančných prostriedkov v súvislosti s grantmi a podobnými prevodmi finančných zdrojov a v zmysle článku 3 ods. 1) písm. a) bodu ii) základného nariadenia vo forme ušlého príjmu v dôsledku rôznych oslobodení od dane alebo znížení dane a/alebo poplatkov na ústrednej, provinčnej alebo komunálnej úrovni, ktoré by boli inak splatné. Komisia poznamenáva, že v samotných výročných správach rôznych výrobcov VOOP sa tieto finančné príspevky uvádzajú ako „subvencie“. Viaceré tieto subvencie sú podľa všetkého špecifické podľa zákona alebo fakticky v zmysle článku 4 ods. 2 základného nariadenia, pretože, vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu čínskej vlády, sa tieto subvencie považujú za udelené obmedzenému počtu oceliarskych spoločností v podporovanom oceliarskom sektore a/alebo pre spôsob, akým orgány udeľujúce subvencie rozhodovali o udeľovaní subvencií. Navyše niektoré z týchto subvencií sú podľa všetkého špecifické aj podľa článku 4 ods. 3 základného nariadenia, pretože prístup k nim je obmedzený na určité podniky so sídlom v určených geografických regiónoch na území určitej provincie.

(394)

Komisia dôkladne preštudovala informácie dostupné v dokumentácii týkajúce sa všetkých týchto subvencií ad hoc poskytnutých rôznym výrobcom VOOP. Komisia zistila, že niektoré z týchto subvencií nenarúšajú obchod a/alebo výrobcom VOOP poskytujú relatívne malé sumy. Naproti tomu existuje aj viacero špecifických subvencií, ktoré podľa všetkého výrobcom VOOP poskytujú veľké sumy subvencií. Vzhľadom na to a na informácie uvedené v dokumentácii Komisia napriek odmietnutiu spolupráce zo strany čínskej vlády a príslušných výrobcov VOOP považuje za vhodné vypočítať uplatniteľné vyrovnávacie clo na základe jednoduchého priemeru vyplývajúceho z grantových a daňových programov, na ktoré sa v rámci tohto konania uplatnili vyrovnávacie opatrenia.

(395)

Takto stanovená sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti je 0,5 %.

(396)

Pripomienky ku končenému poskytnutiu informácií predložila čínska vláda, jeden vyvážajúci výrobca zaradený do vzorky (Zhejiang Huadong) a navrhovateľ.

(397)

Vzhľadom na početné a veľmi podrobné argumenty, ktoré predložila čínska vláda, a skutočnosť, že by nebolo možné (aj v dôsledku prítomnosti niektorých dôverných informácií) zahrnúť ich všetky do tohto nariadenia, Komisia čínskej vláde na bilaterálnej úrovni písomne vysvetlila všetky právne a vecné prvky, na základe ktorých boli tieto tvrdenia zamietnuté.

(398)

Zdá sa, že čínska vláda vo viacerých svojich argumentoch týkajúcich sa začatia prešetrovania považuje pri výklade určitých ustanovení dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a základného nariadenia EÚ za rozhodujúcu správu skupiny odborníkov o prípade GOES  (90). Čínska vláda hovorí napríklad o tom, že pochybnosti „odstraňuje“ správa skupiny odborníkov v prípade GOES  (91). I keď Komisia zaznamenala zistenia skupiny odborníkov v tejto veci a s viacerými jej závermi súhlasí, tieto zistenia nemenia a nedopĺňajú príslušnú zmluvu ani právny jazyk, najmä článok 11 ods. 2 a 3 dohody WTO o dotáciách ani článok 9 ods. 2 a 3 základného nariadenia o vyrovnávacích clách, ktoré sú dôležité a záväzné pre Komisiu pri všetkých antisubvenčných konaniach.

(399)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia porušuje článok 11 ods. 2 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach, pretože toto prešetrovanie začala na základe podnetu, ktorý neobsahoval žiadny dôkaz o „prítomnosti, stupni a účinku údajnej subvencie“, a preto Komisia porušila svoj záväzok podľa článku 11 ods. 3 týkajúci sa preskúmania presnosti a primeranosti dôkazov.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Odkaz čínskej vlády na „prítomnosť, stupeň a účinok“ subvencie je citát z článku 11 ods. 1 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a opisuje účel prešetrovania. Podľa názoru Komisie to nesúvisí s článkom 11 ods. 2 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorý požaduje, že navrhovateľ musí poskytnúť „dostatočné dôkazy o existencii subvencie a prípadne aj o jej výške“, a podnet musí obsahovať tieto informácie, pokiaľ sú navrhovateľovi „primerane dostupné“. Komisia analyzovala dôkazy predložené navrhovateľom, ktoré boli presvedčivé, ako jasne vidieť z verzie podnetu, ktorá bola zainteresovaným stranám poskytnutá na kontrolu. Útvary Komisie navrhli začatie prešetrovania až po náležitej analýze presnosti a primeranosti dôkazov, ktoré považovali za dostatočný dôkaz.

(400)

Čínska vláda navrhla, že o každom prvku (finančná pomoc, výhoda a špecifickosť) každej subvenčnej schémy sa musí rozhodovať individuálne. Komisia súhlasí s čínskou vládou, že tvrdenia o údajných subvenciách sa musia preskúmať individuálne. To však neznamená, že dôkazy predložené v súvislosti s každým prvkom každého subvenčného programu sa musia preskúmať oddelene. Napríklad dôkaz o existencii špecifickosti jedného programu by mohol byť veľmi dôležitý okrem iného na určenie špecifickosti v súvislosti s iným programom, a to v závislosti od toho, koľko informácií je o príslušných programoch verejne dostupných, ako aj od miery, v akej sú programy úzko prepojené a založené na rovnakých právnych predpisoch.

(401)

Čínska vláda tvrdila, že pre každý program musí existovať dôkaz o výške subvencie (nad úrovňou de minimis) počas OP a že pre každú subvenciu musí existovať dostatočný dôkaz o súčasnom subvencovaní, nie o „potenciálnych“ alebo „pravdepodobných“ výhodách. V tomto bode Komisia nesúhlasí s čínskou vládou, pretože v základnom nariadení ani v dohode WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach nie je žiadna požiadavka týkajúca sa preukázania, že subvencie v rámci konkrétneho programu sú nad úrovňou de minimis. Niet pochýb o tom, že na zavedenie vyrovnávacích opatrení je potrebné, aby subvencia poskytovala výhodu počas OP a že navrhovatelia sa majú usilovať takéto dôkazy predložiť. Článok 11 ods. 2 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach však požaduje „dostatočné dôkazy“ o subvencovaní na základe informácii „primerane dostupných“ navrhovateľovi. Pretože mnoho informácií o výhodách poskytovaných prostredníctvom subvencií (napríklad daňové výnimky, granty, poskytovanie tovaru) nie je verejne dostupných, navrhovatelia často nemôžu s istotou preukázať, že výrobcovia príslušného výrobku získali výhodu na základe subvencie. V takýchto situáciách sa od navrhovateľa požaduje, aby poskytol najlepšie dostupné dôkazy, ktoré napríklad preukazujú, že výrobcovia príslušného výrobku majú na subvenciu nárok a že program sa ešte stále uplatňuje alebo poskytuje výhody. Úroveň požadovaného dôkazu bude závisieť od skutkových okolnosti príslušného prípadu a od toho, koľko informácií je navrhovateľovi primerane dostupných.

(402)

Čínska vláda tvrdila, že oznámenie o začatí konania je porušením článku 22 ods. 2 bodu iii) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a argumentovala, že jednoduché opakovanie názvov priradených rôznym programom nemožno považovať za ich „opis“. Podľa názoru Komisie boli prešetrované praktiky subvencovania primerane opísané v oznámení o začatí konania prostredníctvom špecifikácie príslušných schém, a preto oznámenie neporušuje článok 22 ods. 2 bod iii) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach.

(403)

Čínska vláda argumentovala, že Komisia začala prešetrovania na viacerých subvenčných programoch nesprávne, pretože nepreskúmala každý program, ale na podnet sa pozerala „komplexne“ alebo „v jeho celistvosti“. Čínska vláda tiež uviedla, že zistenia iných prešetrujúcich orgánov o rôznych programoch nie sú samotné dostatočným dôkazom na začatie konania. Ako bolo vysvetlené (odôvodnenie 400), útvary Komisie preskúmali každý program. Rozsah, v ktorom môžu zistenia iných orgánov o určitom programe predstavovať dostatočný dôkaz na začatie konania, je individuálnou otázkou a do istej miery závisí od toho, aké ďalšie informácie sú navrhovateľovi primerane dostupné.

(404)

Čínska vláda tvrdila (uviedla pritom úryvok z podania USA v prípade GOES  (92)), že status „podporovaný“ sa v prípade výrobcov VOOP mohol vo vládnych plánovacích dokumentoch používať „paušálnym spôsobom“, aby sa poukázalo na špecifickosť. To nezodpovedá skutočnosti. Právne predpisy, ktoré klasifikujú výrobcov VOOP ako „podporovaných“ (93) (a dôsledky, ktoré z toho vyplývajú), nie sú (ako tvrdí čínska vláda) „všeobecné informácie o vládnej politike bez akéhokoľvek priameho prepojenia s dotyčným programom“. Tieto právne predpisy majú zrejme priame prepojenie s príslušným programom, pretože výslovne obmedzujú prístup k programom na určité podniky (alebo poskytujú preferenčné výhody).

(405)

Čínska vláda tvrdila, že musí existovať dôkaz o súčasnej výhode poskytovanej subvenčným programom a že skutočnosť, že na programy boli uplatnené vyrovnávacie opatrenia v iných prípadoch, nepostačuje, pretože tieto zistenia sa vzťahujú na iné OP. Niet pochýb o tom, že na zavedenie vyrovnávacích opatrení je potrebné, aby subvencia poskytovala výhodu počas OP a že navrhovatelia sa majú usilovať takéto dôkazy predložiť. Na účely začatia konania však môže byť veľmi dôležitý dôkaz o využívaní programu v primerane nedávno minulom období, napríklad ak neexistujú verejne dostupné informácie, že program bol ukončený alebo zmenený. Odkaz čínskej vlády na správu skupiny odborníkov o prípade GOES (na bod 7.72 správy) (94) je nepresvedčivý, pretože sa vzťahuje na situácie, v ktorých je „jasné“, že v súčasnosti subvencovanie neexistuje, čo v tomto prípade neplatí.

(406)

Čínska vláda tvrdila, že na začatie konania musí existovať dôkaz o tom, že niektorým výrobcom príslušného výrobku bola v rámci programu poskytnutá výhoda. Toto tvrdenie nemožno akceptovať. V základnom nariadení ani v článku 11 ods. 2 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach neexistuje žiadna požiadavka na predloženie „dostatočného dôkazu o existencii subvencie…“ alebo výslovného dôkazu skutočného využívania určitými výrobcami. Pretože veľa informácií o výhodách poskytovaných prostredníctvom subvencií (napríklad daňové výnimky, granty, poskytovanie tovaru) nie je verejne dostupných, navrhovatelia často nemôžu s istotou preukázať, že výrobcovia príslušného výrobku získali výhodu na základe subvencie. V takýchto situáciách sa od navrhovateľa požaduje, aby poskytol najlepšie dostupné dôkazy, ktoré napríklad preukazujú, že výrobcovia príslušného výrobku majú na subvenciu nárok a že program sa ešte stále uplatňuje alebo poskytuje výhody. Úroveň požadovaného dôkazu bude závisieť od skutkových okolnosti príslušného prípadu a od toho, koľko informácií je navrhovateľovi primerane dostupných. Uloženie takejto požiadavky navrhovateľom by v skutočnosti uprednostňovalo netransparentné systémy pred transparentnejšími, ktoré poskytujú rovnaký druh subvencie.

(407)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia jej neposkytla „primeranú lehotu“ na predloženie požadovaných informácií podľa článku 12 ods. 7 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia jej neposkytla „dostatočnú príležitosť“ na písomné predloženie všetkých dôležitých dôkazov týkajúcich sa prešetrovania v súlade s článkom 12 ods. 1 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Tieto argumenty sa musia zamietnuť, pretože Komisia v súlade s príslušnými ustanoveniami WTO a základného nariadenia poskytla čínskej vláde primerané obdobie a dostatočnú príležitosť na predloženie dôležitých informácií. Komisia konštatuje, že poskytla výnimočne veľkorysé predĺženia lehoty na vyplnenie pôvodného dotazníka a predĺžila celkový čas na odpoveď z 37 dní takmer na 2 mesiace. Keď sa vezme do úvahy aj proces odstraňovania nedostatkov, čínska vláda mala od začatia prešetrovania na poskytnutie požadovaných informácii viac ako 3 mesiace. Čínskej vláde bola ponúknutá aj možnosť, aby poskytla chýbajúce informácie do termínu overovacej návštevy. Komisia tiež upozorňuje, že na „primerané obdobie“ sa treba pozerať v procedurálnom kontexte, podľa ktorého je Komisia základným antisubvenčným nariadením poverená ukončiť prešetrovanie v rámci obdobia 13 mesiacov. Poskytnutie ešte dlhších lehôt, ako požadovala čínska vláda, by nevyhnutne negatívne ovplyvnilo možnosti Komisie postupovať urýchlene, aby dodržala príslušné zákonné lehoty.

(408)

Čínska vláda spomenula aj svoju žiadosť o pomoc pri príprave odpovede na dotazník adresovanú Komisii, ktorú Komisia podľa názoru čínskej vlády odmietla. To nezodpovedá skutočnosti, pretože žiadosť čínskej vlády o pomoc bola taká rozsiahla a časovo neohraničená (t. j. zahŕňala každú otázku uvedenú v dotazníku a prílohách), že Komisia nebola schopná ponúknuť čínskej vláde pomoc vzhľadom na jednotlivé otázky, ale len pokiaľ ide o konkrétne problémy, s ktorými sa čínska vláda pri odpovediach stretávala. Čínska vláda sa rozhodla, že sa touto ponukou pomoci nebude ďalej zaoberať. Komisia tiež poznamenáva, že v článku 12 ods. 11 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach sa uvádza, že požadovaná pomoc musí byť „uskutočniteľná“, čo vzhľadom na rozsiahle a časovo náročné požiadavky ukladajúce neskutočne veľkú záťaž na prešetrujúci orgán v tomto prípade tak nie je, najmä keď dotazník je samozrejmý a nevyžaduje si vysvetlenie. Komisia poznamenáva, že čínska vláda je v oblasti antisubvenčného prešetrovania veľmi skúsená a využíva služby externých právnikov.

(409)

V súvislosti so subvenčnými programami uvedenými v podnete, ktoré vývozcovia zaradení do vzorky nevyužívali, čínska vláda tvrdila, že v dôsledku fragmentácie oceliarskeho priemyslu nebude v čase pridelenom Komisiou schopná poskytnúť požadované informácie o všetkých týchto programoch. Čínska vláda tiež tvrdila, že o potenciálnych dôsledkoch neposkytnutia požadovaných informácií o týchto programoch, vzhľadom na to, že sa týkali spoločností nezaradených do vzorky, sa od Komisie dozvedela až v závere konania. Komisia na úvod konštatuje rozporuplnosť stanoviska čínskej vlády, pretože jej tvrdenie, že nemala dostatočný čas na poskytnutie odpovedí v pridelenom čase, sa zdá byť v rozpore s jej zámerným rozhodnutím, že na všetky programy, ktoré vývozcovia zaradení do vzorky nevyužívali, neodpovie, pretože údajne neporozumela účelu požiadavky Komisie a následkom odmietnutia poskytnúť požadované informácie. Komisia v každom prípade, ako už bolo uvedené (odôvodnenie 407), čínskej vláde niekoľkokrát predĺžila lehotu s cieľom umožniť jej predložiť požadované informácie o všetkých programoch. Preto celkový pridelený čas (t. j. viac ako 3 mesiace pri zohľadnení postupu odstraňovania nedostatkov) bol na poskytnutie požadovaných informácií viac ako dostatočný. Samotná čínska vláda vo svojich pripomienkach výslovne uznáva, že je pravda, že prijala toto stanovisko, že by sa od nej nemalo požadovať predloženie informácií o týchto ďalších programoch, a poukazuje na to aj skutočnosť, že sa ani nepokúsila predložiť čiastočnú alebo neúplnú odpoveď, aby ukázala svoju ochotu spolupracovať, ale jednoducho nepredložila v tejto súvislosti vôbec žiadne informácie.

(410)

Komisia takisto nemôže akceptovať argument čínskej vlády, že nerozumela následkom nepredloženia požadovaných informácií o programoch, ktoré nevyužívali vývozcovia zaradení do vzorky. Komisia v skutočnosti vysvetľovala tieto následky od začiatku konania v niekoľkých prípadoch. Konkrétne, dôsledky nespolupráce sú spolu s odkazom na príslušné ustanovenia základného nariadenia výslovne uvedené v oznámení o začatí konania a na titulnej strane dotazníka. Vzhľadom na vysokú úroveň nespolupráce a možné posúdenia žiadostí o individuálne zaobchádzanie Komisia poskytla rozsiahlu odpoveď o účele výberu vzorky a o tom, že je potrebné, aby čínska vláda poskytla požadované informácie, aj vo svojich listoch z 19. marca, 11. apríla, 4. mája (písomné upozornenie o nedostatkoch), 7. júna (list predchádzajúci overovaniu) a 14. augusta 2012. Čínska vláda si preto nemohla neuvedomovať alebo nepochopiť dôsledky odmietnutia spolupráce pri týchto programoch, ktoré nevyužívajú vyvážajúci výrobcovia zaradení do vzorky. V podstate sa zdá, že čínska vláda ignorovala, že ako poskytovateľ údajných subvenčných schém bola povinná spolupracovať a poskytnúť informácie týkajúce sa všetkých údajných subvenčných schém, ktoré boli dostupné pre prešetrovaný výrobok.

(411)

Čínska vláda predložila tiež viacero argumentov v súvislosti s procesom overovania a samotnou overovacou návštevou. Čínska vláda namietala, že z listu Komisie predchádzajúcemu overovaniu nebolo možné rozpoznať rozsah overovania príslušných informácií, a sťažuje sa, že Komisia údajne odmietla poskytnúť špecifickejší prehľad overovania. Čínska vláda dodala, že mala nárok prinajmenšom na určité „spresnenie“ možného rozsahu overovania (napríklad prostredníctvom predbežného písomného zoznamu otázok, ktoré úradníci Komisie chceli položiť) (95), ktorý vzhľadom na krátke trvanie návštevy nemohol byť podľa názoru čínskej vlády podrobný. Komisia tento druhý argument čínskej vlády zamieta, pretože v dohode WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach uzavretej v rámci WTO ani v základnom antisubvenčnom nariadení EÚ neexistuje žiadny právny základ, ktorý by udeľoval domnelé právo na toto spresnenie rozsahu návštevy. A dokonca neexistuje ani žiadne rozhodnutie WTO, ktoré by sa dalo vykladať tak, že takéto oprávnenie existuje.

Vzhľadom na ostatné argumenty čínskej vlády Komisia konštatuje, že 7. júna 2012 zaslala podrobný list predchádzajúci overovaniu, v ktorom jasne uviedla i) navrhovaný časový plán, ktorý bol predtým neformálne dohodnutý s čínskou vládou; ii) účel overovacej návštevy; iii) rozsah, obsah a predmet návštevy; iv) možné využitie faktov dostupných pre programy nevyužívané vývozcami zaradenými do vzorky (pozri vyššie). V liste sa tiež uvádzalo, v ktorých dňoch sa budú jednotlivé programy preberať, aby sa obmedzila potreba prítomnosti príslušných úradníkov čínskej vlády. Komisia s cieľom vyhovieť požiadavkám čínskej vlády na ďalšie podrobnosti o overovacích návštevách zašla v zmysle úplnej spolupráce ešte ďalej, pretože vo veľmi krátkej dobe sa stretla so zástupcami čínskej vlády, aby poskytla požadované objasnenia o podrobnostiach overovacích návštev. Komisia potom nadviazala na toto stretnutie písomnými odpoveďami na ďalšie požiadavky čínskej vlády na vysvetlenia vo viacerých e-mailoch, ktoré si vymieňala s čínskou vládou. Komisia teda urobila na zabezpečenie úspešnej overovacej návštevy všetko, čo bolo v jej silách, napriek tomu sa však zdá, že čínska vláda všetko toto úsilie nebrala na vedomie.

(412)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia mala pred požadovaním informácií o transakciách v prílohe B dotazníka adresovaného čínskej vláde urobiť „prahové“ určenie existencie verejného subjektu. Toto tvrdenie nemožno akceptovať, pretože rozdelenie prešetrovania na dve etapy by nebolo rozumné, lebo Komisia by musela predložiť dve samostatné žiadosti o informácie a uskutočniť v Číne dve samostatné overovacie návštevy. Okrem dosahu na zdroje by to prakticky znemožnilo dokončiť prešetrovanie v rámci stanovených lehôt. V každom prípade všetky dôkazy (vrátane údajov o transakciách týkajúcich sa cien a množstiev) môžu byť dôležité na určenie verejného subjektu.

(413)

Čínska vláda tvrdila, že to, že neposkytla odpovede na prílohu B určenú pre štátne podniky, ktoré dodávajú OVT a OVS výrobcom VOOP, nemalo viesť k uplatneniu článku 28 základného naradenia, a že skutočnosť, že Komisia uplatnila dostupné fakty, je porušením článku 12 ods. 7 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Čínska vláda ďalej tvrdila, že Komisia požadovala, aby prílohu B vyplnili mnohé spoločnosti, ktoré sú pre prešetrovanie irelevantné. Toto tvrdenie sa musí zamietnuť. Komisia zostavila prílohu B tak, aby sa overili tvrdenia uvedené v podnete, a urobila to v súlade so zisteniami odvolacieho orgánu WTO vo veci DS379, ktoré stanovili určité usmernenia na určenie verejného subjektu. Tvrdenie čínskej vlády, že „príloha B nebola určená len štátnym podnikom“ nezodpovedá skutočnosti. Pravda je taká, že Komisia spočiatku požadovala, aby prílohu B vyplnili všetci výrobcovia OVT/OVS, ale potom, ako čínska vláda odovzdala vyplnený dotazník, Komisia s cieľom uľahčiť čínskej vláde prácu pri odpovedaní na prílohu B, zredukovala požiadavku len na príslušné štátne podniky (96). Čínska vláda a príslušné štátne podniky napriek tomuto úsiliu Komisie neodpovedali na prílohu B, hoci je jasné (najmä z podnetu), že toto prešetrovanie sa týka štátnych podnikov, ktoré poskytujú OVT a OVS čínskym vyvážajúcim výrobcom VOOP.

(414)

Komisia vzhľadom na tieto skutočnosti nemala inú možnosť, len uplatniť článok 28 ods. 1 základného nariadenia a urobila to v plnom rozsahu v súlade s článkom 12 ods. 7 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach.

(415)

Čínska vláda tvrdila, že dostupné fakty, ktoré využila Komisia, nepodporujú záver, že citované „usmernenia“ pre oceliarske odvetvie sú právne záväzné. Hlavným plánovacím dokumentom oceliarskeho odvetvia, na ktorom Komisia založila svoje zistenia týkajúce sa existencie verejného subjektu, je nariadenie ŠKRR č. 35 – Politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu. Komisia položila priamu otázku týkajúcu sa právneho štatútu nariadení ŠKRR a potvrdilo sa, že nariadenia sú v čínskej legislatíve právne záväzné, pretože patria do jednej zo štyroch kategórií právnych noriem v Číne. Toto tvrdenie je preto v rozpore s príslušnými informáciami uvedenými v dokumentácii.

(416)

Čínska vláda tvrdila, že deformácie trhu, ktoré zistila Komisia v oceliarskom odvetví, sú nepodstatné na určenie verejného subjektu v prípade výrobcov OVT/OVS a že určenie verejného subjektu by sa malo robiť špecificky pre subjekty dodávajúce OVT/OVS dvom skupinám vyvážajúcich výrobcov zaradeným do vzorky a nielen všeobecne pre všetky štátne podniky v Číne vyrábajúce OVT/OVS. Podľa čínskej vlády Komisia nemôže vykonať určenie, ak nemá informácie o týchto subjektoch, v opačnom prípade by vyvodila neprípustný nepriaznivý záver. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Existencia deformácie trhu je pri analýze dôležitým, aj keď nie rozhodujúcim faktorom. Zistenie „verejného subjektu“, ktoré stanovila Komisia v kontexte tohto konania, sa týka všetkých výrobcov OVT/OVS, ktorí sú plne alebo čiastočne vo vlastníctve štátu, pretože sa uskutočnilo na základe dôkazov týkajúcich sa širších politických a celoodvetvových faktorov a nebolo to zistenie špecifické pre spoločnosť. Štátne subjekty dodávajúce OVT/OVS dvom vyvážajúcim výrobcom zaradeným do vzorky patria jasne do rozsahu zistenia verejného orgánu, a preto sa nepovažovalo za potrebné vykonať špecifické určenie, ktoré by sa obmedzilo len na tieto subjekty. V každom prípade čínska vláda v odpovedi na dotazník Komisie neposkytla žiadne informácie, ktoré by mohli poslúžiť na takéto určenie špecifické pre spoločnosti.

Argument čínskej vlády, že Komisia nemôže vykonať určenie, ak neexistujú „skutočné fakty“ o príslušných špecifických štátnych podnikoch, by znamenal, že čínska vláda by v skutočnosti získala výhodu z odmietnutia spolupráce (pretože odmietla poskytnúť „fakty“), a preto by dosiahla „omnoho priaznivejší“ výsledok, ako v prípade, keby spolupracovala, čo je pravý opak nepriaznivého záveru.

(417)

Čínska vláda namietala, že o analýze „poverenia a nariadenia“ ju Komisia informovala až v etape konečného poskytnutia informácií, a preto boli porušené jej práva na obranu. Komisia však nemohla v skoršej etape prešetrovania vedieť, že dospeje k tomuto záveru. Toto zistenie je výsledkom všetkých informácií a údajov zhromaždených počas celého konania a bolo poskytnuté hneď po prijatí konečného rozhodnutia, t. j. v čase, keď sa uskutočnilo konečné poskytnutie informácií. V podnete sa uvádzajú údajné subvencie týkajúce sa poskytovania tovaru vládou prostredníctvom štátnych podnikov. Prešetrovanie preukázalo, že príslušná vládna politika, ktorá sa pôvodne týkala štátnych podnikov, sa uplatňuje na súkromné subjekty, čo vedie k záveru o poverení alebo usmerňovaní vládou.

(418)

Čínska vláda tvrdila, že fakty analyzované Komisiou v žiadnom prípade neopodstatňujú záver, že akýkoľvek súkromný subjekt je poverený a riadený štátom, ktorý poskytuje subvencie podliehajúce vyrovnávacím opatreniam. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia v tejto analýze týkajúcej sa poverenia a nariadenia uviedla viacero vládnych plánov a politických dokumentov a citovala časti týchto dokumentov, ktoré dokazujú priame prepojenie medzi vládou a vedením súkromných oceliarskych spoločností, a tieto zistenia podporila príkladmi opatrení prijatých týmito súkromnými prevádzkovateľmi.

(419)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nerozlišovala pri analýze poverenia a nariadenia medzi dôsledkami vládneho opatrenia a zámerom vládneho opatrenia. Toto tvrdenie sa tiež zamieta. Komisia zistila existenciu vládnej politiky na podporu oceliarskeho odvetvia a poskytovanie OVT/OVS prostredníctvom verejných subjektov (štátnych podnikov) za nižšie než trhové ceny. Ďalej sa zistilo, že táto politika (prostredníctvom dominantného postavenia štátnych podnikov a odrádzania od vývozu OVT/OVS) účinne nútila súkromných výrobcov dodávať domácemu odvetviu VOOP za rovnaké nižšie než trhové ceny, ako účtujú štátne podniky. To je skutočne dôkaz, že ceny súkromných dodávateľov sú jasne prepojené s cenami štátnych podnikov. Komisia preto preukázala, že jedným z cieľov politiky bolo riadiť a poverovať súkromné subjekty, aby uplatňovali rovnaké postupy ako štátne podniky. To je klasický prípad toho, keď vláda samotná a prostredníctvom štátnych podnikov „vykonáva svoju právomoc“ nad súkromnými dodávateľmi. Politika má všetky požadované prvky poverenia a nariadenia, t. j. „vládne opatrenie“ adresované konkrétnej strane, „ktorého cieľom je konkrétna úloha alebo povinnosť“. Na ilustráciu vládnych zámerov, určité ustanovenia nariadenia č. 35 trestajú spoločnosti, ktoré nekonajú v súlade s politikami, ktoré sa v ňom uvádzajú. To ukazuje, že čínska vláda má zámer viesť celé oceliarske odvetvie určitým smerom a že ak by sa vyskytli spoločnosti, ktoré by neuplatňovali tento zámer, budú niesť dôsledky.

(420)

Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia neurčila, že čínska vláda má politiku zameranú na poskytovanie OVT a OVS odvetviu VOOP, a že Komisia nevyvodila záver v tomto zmysle. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako je uvedené v analýze v odôvodneniach 49 – 72, štátne podniky poskytujúce OVT/OVS výrobcom VOOP sú verejné subjekty, predĺžené rameno čínskej vlády, a je jasné, že poskytujú OVT/OVS vyvážajúcim výrobcom VOOP. Zistilo sa tiež, že ceny týchto vstupov neodzrkadľujú trhové hodnoty. Preto sa dospelo k záveru, že čínska vláda prostredníctvom týchto štátnych podnikov vykonáva politiku poskytovania lacnej OVT a OVS.

(421)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia chybne konštatovala, že existuje všadeprítomná vládna kontrola oceliarskeho odvetvia všeobecne a že oceliarske odvetvie dodržiava určité usmernenia, ale nedospela k záveru, že cieľom tejto politiky je poskytovanie ocele odvetviu VOOP za nižšie než trhové ceny. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako je vysvetlené v odôvodnení 419, Komisia zistila, že vládna politika zahŕňa zámer riadiť súkromných dodávateľov, aby uplatňovali praktiky štátnych podnikov a poskytovali tovar za nižšie než trhové ceny.

(422)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nezistila, že čínska vláda má v prípade poskytovania OVT a OVS osobitný zámer poskytovať spornú finančnú pomoc, ako je stanovené v správe odvolacieho orgánu vo veci Spojené štáty – Prešetrovanie v súvislosti s vyrovnávacím clom na DRAMS z Kórey  (97). Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Spomínané vládne opatrenia sú založené na vládnej politike, prostredníctvom ktorej môže vláda súkromným dodávateľom nariadiť, aby uplatňovali praktiky štátnych podnikov a poskytovali tovar za nižšie než trhové ceny. To nie je „dôsledok“ alebo „vedľajší produkt“ vládnej intervencie, je to jej účel. Je jasné, že v tomto prípade súkromní dodávatelia OVT/OVS neuskutočňujú „slobodnú voľbu“ na trhu, pretože trh je deformovaný dominantným postavením štátnych podnikov a odrádzaním od vývozu OVT/OVS.

(423)

Čínska vláda tvrdí, že Komisia nevykonala zistenia týkajúce sa skutočných súkromných podnikov, ktoré dodávali OVT/OVS spoločnostiam zaradeným do vzorky. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Rovnako ako v prípade verejných subjektov, Komisia zistila poverenie a nariadenie na celosektorovej úrovni, ktoré sa vzťahuje na všetkých súkromných dodávateľov. Pretože príslušná vládna politika sa vzťahuje na všetky takéto subjekty, nie je potrebné vykonať zisťovanie špecifické pre spoločnosti.

(424)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia zamietla jej dôkazy týkajúce sa podielu čínskej výroby OVT a OVS, ktorá pochádza zo štátnych podnikov. Tabuľku, ktorú v tejto súvislosti poskytla čínska vláda, nemožno považovať za dôkaz. Čínska vláda odmietla pred overovaním a počas overovania poskytnúť zdrojové údaje pre túto tabuľku, a preto údaje uvedené v tabuľke nemožno považovať spoľahlivé informácie. Komisia z tohto dôvodu použila údaje World Steel Capacity Book, ktoré sú svetovým oceliarskym odvetvím všeobecne akceptované.

(425)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nevysvetlila, prečo sú ceny OVT a OVS na svetovom trhu najvhodnejšou referenčnou hodnotou, a odvolala sa na rozhodnutie odvolacieho orgánu vo veci USA – Softwood Lumber IV, že externá referenčná hodnota „sa musí vzťahovať alebo odkazovať na prevládajúce trhové podmienky v danom štáte, prípadne s nimi súvisieť, a musí odrážať cenu, kvalitu, dostupnosť, obchodovateľnosť, prepravné a iné nákupné alebo predajné podmienky“. Čínska vláda tiež tvrdí, že „dominantné postavenie vlády“ nemôže viesť k uvoľneniu judikatúry, pretože, ak by to bolo možné, použitie externej referenčnej hodnoty by vôbec neprichádzalo do úvahy. Čínska vláda tvrdí, že Komisia nesplnila požiadavky článku 14 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí. Ako zistila Komisia a vysvetlila odôvodneniach 49 – 97, prevládajúce podmienky na čínskom trhu sú narušené. Vzhľadom na to, že oceľ sa na celom svete vyrába podobným postupom a predáva sa na celom svete, najprimeranejšou externou referenčnou hodnotou je svetová cena, pretože ak by situácia na trhu v Číne nebola narušená, je pravdepodobné, že ceny by sa prispôsobili svetovým cenám. Čínska vláda poskytla veľmi málo informácií o trhu s oceľou v Číne, a to aj napriek tomu, že Komisia tieto informácie konkrétne požadovala. Čína taktiež nenavrhla žiadnu inú referenčnú hodnotu okrem internej referenčnej hodnoty, ktorá nebola vhodná, pretože sa zistili deformácie trhu.

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nezaložila zistenie špecifickosti v súvislosti s poskytovaním OVT/OVS za nižšiu než primeranú odplatu na ničom inom než na tautologickom výroku navrhovateľov uvedenom v podnete a to nepostačuje na splnenie požiadaviek uvedených v dohode WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Len obmedzený počet spoločností používa OVT a OVS ako vstupy, pretože spoločnosti v mnohých odvetviach tieto výrobky nepotrebujú. Samotná čínska vláda vo vyplnenom dotazníku potvrdila, že OVT a OVS používa len obmedzený počet výrobných odvetví. Čínska vláda vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií túto skutočnosť nespochybnila. Preto sa potvrdilo, že táto subvencia je špecifická v zmysle článku 4 ods. 2 písm. c) základného nariadenia, ktorý je zhodný s článkom 2 ods. 1 písm. c) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach.

(426)

Čínska vláda tvrdila, že od bánk sa nepožaduje, aby uplatňovali priemyselné smernice, vláda im nenariaďuje individuálne obchodné rozhodnutia a vláda nemá v bankovom sektore dominantné postavenie. Toto tvrdenie nie je možné akceptovať. Články 24 a 25 nariadenia č. 35 obmedzujú poskytovanie pôžičiek len na tie spoločnosti, ktoré uplatňujú národné politiky rozvoja železiarskeho a oceliarskeho priemyslu, preto tvrdenie čínskej vlády, že sa od nich nepožaduje, aby uplatňovali priemyselné politiky, je v rozpore s týmto dôkazom. Tieto ustanovenia predstavujú jasné obmedzenie, ktoré spoločnosti banky môžu financovať a ktoré nemôžu. Aj tvrdenie, že vláda nedominuje bankovému sektoru sa musí zamietnuť. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že čínska vláda poskytla len veľmi obmedzené informácie o vlastníckej štruktúre bankového sektora, pričom tvrdila, že takéto informácie nemá, aj keď podľa článku 24 zákona o komerčných bankách sú všetky banky povinné tieto informácie oznamovať čínskej komisii pre reguláciu bánk, štátnej agentúre splnomocnenej Štátnou radou. Ostatné informácie uvedené v dokumentácii citované v tomto nariadení viedli k záveru, že bankovému sektoru v Číne skutočne dominuje čínska vláda (pozri odôvodnenia 166 – 169).

Okrem zdrojov uvedených v tomto nariadení sa v správe MMF o krajinách č. 11/321 z novembra 2011 o Číne uvádza, že štát je tiež priamo a nepriamo zapojený do finančného sektora, a odporúča sa zmena orientácie v súvislosti s úlohou a zodpovednosťou vlády vo finančnom sektore, aby vláda nevyužívala bankový sektor na uskutočňovanie rozsiahlych vládnych politických cieľov a umožnila, aby sa rozhodnutia bánk o poskytovaní úverov zakladali na obchodných cieľoch (98)  (99).

(427)

Čínska vláda tvrdila, že nesplnenie požiadaviek prílohy A k dotazníku čínskej vlády nemôže byť dostatočným dôvodom na použitie dostupných faktov, pretože Komisia nemôže považovať čínsku vládu za zodpovednú za poskytnutie vnútorných, citlivých, údajov bánk o transakciách, pričom mnohé banky rozhodne nie sú vo vlastníctve štátu. Ako je vysvetlené v odôvodnení 426, čínska vláda mala prístup prinajmenšom k niektorým požadovaným informáciám, ale odmietla poskytnúť akékoľvek odpovede na otázky uvedené v prílohe A. V tejto súvislosti je tiež dôležité zdôrazniť, že pretože čínska vláda odmietla Komisii poskytnúť akékoľvek údaje o vlastníctve, v prípade mnohých bánk Komisia nevedela, ktoré banky sú vo vlastníctve štátu a ktoré nie sú.

(428)

V súvislosti s niektorými obežníkmi Čínskej národnej banky čínska vláda tvrdí, že verejne dostupné zhrnutia obsahov príslušných obežníkov spolu so svedectvami úradníkov Čínskej národnej banky postačujú na nahradenie skutočných obežníkov Čínskej národnej banky a v dôsledku neposkytnutia týchto údajov čínskou vládou sa nemali použiť žiadne dostupné fakty. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia odmietla informácie poskytnuté v dobrej viere, t. j. svedectvo úradníka z Čínskej národnej banky spolu so zhrnutím príslušných obežníkov, a odvolala sa na článok 28 základného nariadenia, ktorý hovorí, že sa nezohľadňujú len nepravdivé alebo zavádzajúce informácie. Čínska vláda okrem toho tvrdila, že Komisia nezaložila svoje zistenia na aktuálnych dostupných faktoch alebo poskytnutých informáciách, ale uložila čínskej vláde, aby preukázala, že stav, ktorý bol zistený počas prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, už v súčasnosti neplatí. Zistenia z prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, v tomto prípade podľa čínskej vlády neprotirečia ani informáciám, ktoré poskytla čínska vláda, pretože tieto zistenia boli založené na informáciách prislúchajúcich k úplne inému časovému obdobiu.

Pokiaľ ide o poskytnuté výňatky z Čínskej národnej banky a internetovej stránky a svedectva úradníka Čínskej národnej banky, tieto informácie nebolo možné overiť bez zdrojových dokumentov, t. j. samotných obežníkov. Komisia nedokáže pochopiť, prečo čínska vláda na jednej strane považuje tieto údaje za dôvernú internú dokumentáciu a na druhej strane je zhrnutie obsahov údajne uverejnené na internetovej stránke Čínskej národnej banky. Zistenia z prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, sú v tomto prípade veľmi dôležité. Skutočnosť, že informácie prislúchajú k inému časovému obdobiu, má obmedzený význam, pretože fakty uvedené v záznamoch (vrátane podnetu) dokazujú, že príslušné postupy sa odvtedy nezmenili. Čo sa týka tvrdenia čínskej vlády, že Komisia obracia bremeno dôkazov, je potrebné poznamenať, že zistenia z prešetrovania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera, predstavujú časť všetkých dôkazov, ktoré boli zohľadnené, ale že od čínskej vlády sa nežiada, aby ich „vyvrátila“. Spolupráca pri týchto prešetrovaniach je obojsmerný proces a všetky strany môžu predkladať dôkazy alebo argumenty na vyvrátenie iných dôkazov uvedených v záznamoch.

(429)

Čínska vláda tvrdí, že Komisia nezistila, že referenčné sadzby čínskej vlády odzrkadľujú deformáciu spôsobenú neobchodným správaním (pripúšťa tým, že čínske trhové úrokové sadzby vo všeobecnosti odzrkadľujú primeranú odplatu) a že skutočnosť, že existuje len dolná medza úrokových sadzieb pre obchodné úvery, nie je pre vyvážajúcich vývozcov, ktorí takéto úvery využívajú, výhodou, ale je v ich neprospech. Keby Čínska národná banka nestanovila minimálnu sadzbu, tieto sadzby mohli byť určite podstatne nižšie. Tento argument je nesprávny. Skutočnosť, že čínska vláda (Čínska národná banka) svojvoľne stanovuje referenčné sadzby, poukazuje v prvom rade na neobchodné správanie. Potvrdzuje to aj správa MMF o krajinách č. 11/321 (100) z novembra 2011 o Číne, v ktorej sa spomína regulácia úrokov.

(430)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia neposúdila kredibilitu skutočných prešetrovaných strán, ako to urobila v prípade konania, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera. Kredibilita vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky nebola hodnotená, pretože je tak či onak ovplyvnená priemyselnými politikami a štátnou podporou a intervenciou. Nemalo by to zmysel, pretože sa zistilo, že finančný systém v Číne je deformovaný. V prípade natieraného bezdrevného papiera sa takéto hodnotenie kredibility neuskutočnilo.

(431)

Čínska vláda tiež namieta proti stanoveniu ratingu BB, pretože tvrdí, že je „čisto trestajúce“ a „v každom prípade Komisia neuviedla dôvody tohto výberu takým spôsobom, ktorý by umožňoval preskúmanie“. Podľa čínskej vlády, ak Komisia zistí, že touto sadzbou by mohlo byť čínske referenčné kritérium plus poplatok za úverové riziko BB, potom musí vysvetliť svoje úvahy v tejto súvislosti na špecifickom základe výrobcov a pôžičiek. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Vzhľadom na deformácie a nedostatok náležitého hodnotenia kredibility alebo rizika výrobcov VOOP bankami poskytujúcimi pôžičky Komisia nemohla vziať ako ich nominálnu hodnotu úverový rating jednotlivých vyvážajúcich výrobcov (ak vôbec nejaký mali). Rating BB nie je pre vyvážajúcich vývozcov nepriaznivý, pretože je to najlepší neinvestičný rating na trhu.

(432)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia uznala, že na základe tvrdení čínskej vlády, že práva na užívanie pozemkov (ďalej len „PUP“) sa poskytujú v rámci hospodárskej súťaže, by sa predišlo potrebe externého referenčného kritéria. Čínska vláda tiež tvrdila, že Komisia sa pri vysvetľovaní dôvodov, prečo zamietla tvrdenia čínskej vlády, nezameriava na skutočne dostupné fakty, ale výlučne na dôkazy predložené čínskou vládou. Čínska vláda požaduje, aby Komisia zverejnila skutočný vecný základ, ako zistila, že ceny stanovené miestnymi orgánmi boli svojvoľné, t. j. že sa nevzťahovali ani neodkazovali na dopyt a ponuku týkajúce sa priemyselných pozemkov.

Čínska vláda nepochopila správne túto otázku. Komisia nezistila, že práva na užívanie pozemkov sa poskytujú v rámci hospodárskej súťaže. Komisia zistila, že z 13 transakcií týkajúcich sa práv na užívanie pozemkov bolo len 6 predmetom dražby alebo aukcie. Čo sa týka týchto 6 transakcií, dôkazy predložené v tejto súvislosti preukázali, že verejné súťaže neboli konkurenčné, pretože existovala len jedna ponuka/dražba a cenu stanovili orgány. Komisia nechápe požiadavky čínskej vlády na zverejnenie dostupných faktov, ktoré boli použité vzhľadom na neexistujúci trh s právami na užívanie pozemkov, pretože na zamietnutie tvrdení čínskej vlády v tejto záležitosti neboli použité žiadne dostupné fakty a analýza sa uskutočnila na základe informácií predložených v tejto súvislosti čínskou vládou a vyvážajúcimi výrobcami. Vecný základ určenia, že ceny sú stanovené svojvoľne, t. j. informácie o skutočných transakciách predložené vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, systém oceňovania mestských pozemkov a nariadene č. 35, je uvedený v odôvodneniach 114 – 116.

(433)

Podľa čínskej vlády Komisia neurčila špecifickosť podľa článku 2 ods. 1 a 2 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a svoje určenia špecifickosti ani jasne nezdôvodnila na základe nesporného dôkazu podľa článku 2 ods. 4 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Komisia okrem toho neodôvodnila potrebu založiť výšku výhody na externej referenčnej hodnote ani nevytvorila zvolenú referenčnú hodnotu spôsobom, ktorý by bol v súlade s článkom 14 písm. d) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Tieto tvrdenia museli byť zamietnuté. Komisia založila zistenia špecifickosti na skutočnosti, že všetky spoločnosti, ktoré neuplatňujú priemyselné politiky stanovené štátom, sú vylúčené z poskytovania práv na užívanie pozemkov, ceny často svojvoľne stanovujú orgány a vládna prax je nejasná a netransparentná. Potreba externej referenčnej hodnoty bola vysvetlená a odôvodnená v odôvodneniach 109, 118, 120 a 121. Pretože sa zistilo, že trh s právami na užívanie pozemkov v Čine je deformovaný, nebolo možné použiť internú referenčnú hodnotu, ako navrhovala čínska vláda. Komisia nesúhlasí s tvrdením, že referenčná hodnota bola vytvorená spôsobom, ktorý nie je v súlade s článkom 14 písm. d) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach. Referenčná hodnota Taiwanu sa považuje za najlepší ukazovateľ, ktorý bol Komisii dostupný, a je v súlade s odporúčaniami odvolacieho orgánu vo veci DS 379.

(434)

Čínska vláda tvrdí, že navrhla, aby akákoľvek referenčná hodnota bola interná a mala by sa zakladať na cenách, ktoré platili „nezvýhodňované“ čínske odvetvia; podľa čínskej vlády je to práve preto, lebo v prvom rade neexistuje žiadny rozdiel a z tohto dôvodu by bola výška subvencie presne nulová. Komisia s týmto tvrdením nesúhlasí a čínska vláda v žiadnom prípade neposkytla informácie o cenách práv na užívanie pozemkov pre „nezvýhodnené“ odvetvia, ktoré by sa teoreticky mohli použiť na vytvorenie referenčnej hodnoty.

(435)

Čínska vláda tiež tvrdí, že navrhovateľ neposkytol žiadny údaj ani dôkaz o tom, že práva na užívanie pozemkov sa poskytovali osobitne akejkoľvek vymedzenej podskupine podnikov, a že Únia nedospela k zásadnému zisteniu, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov je výslovne obmedzené na určité/podporované podniky. Komisia zistila, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti, ktoré uplatňujú priemyselné politiky stanovené čínskou vládou v nariadení č. 35 ŠKRR (odôvodnenie 116).

(436)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia nevykonala dôkladné preskúmanie s cieľom nájsť referenčné kritérium, ktoré sa vzťahuje alebo odkazuje na situáciu v Číne, a že Komisia neurobila všetko pre identifikáciu referenčného kritéria pre trhové podmienky, ktoré by prevládali, ak by trh nebol deformovaný, alebo, ak urobila, nevysvetlila ako. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia skutočne podrobne preskúmala rôzne ukazovatele a porovnala Taiwan a ČĽR ako celok, ako aj príslušné jednotlivé čínske provincie. Komisia po tejto analýze považuje Taiwan (101) za vhodnú referenčnú hodnotu z dôvodu všetkých súhrnných informácií uvedených v dokumentácii, t. j. z hľadiska i) úrovne ekonomického rozvoja a ekonomickej štruktúry prevládajúcej na Taiwane a príslušných čínskych provincií a mesta (102), kde majú sídlo spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia; ii) geografickej blízkosti týchto dvoch čínskych provincií a Taiwanu; iii) vysokého stupňa infraštruktúry Taiwanu a týchto dvoch čínskych provincií; iv) silných ekonomických väzieb medzi Taiwanom a ČĽR; v) podobnej hustoty obyvateľstva v príslušných čínskych provinciách a na Taiwane; vi) podobnosti medzi typom pozemkov a transakciami použitými na vytvorenie príslušnej referenčnej hodnoty na Taiwane a hodnôt v ČĽR a vii) spoločných demografických, jazykových a kultúrnych charakteristík Taiwanu a ČĽR. Navyše provincie Ťiang-su a Čen-ťiang sa spolu s mestom Čchung-čching považujú za špičkové výrobné provincie v ČĽR. Aj keď HDP na obyvateľa Taiwanu a čínskych provincií a mesta Čchung-čching nie je rovnaký, HDP týchto čínskych provincií a mesta Čchung-čching v posledných rokoch rýchlo rástol, t. j. vyrovnávajú svoje HDP s Taiwanom.

Navyše nedávne údaje naznačujú, že aj Čína ako celok, obidve provincie a mesto Čchung-čching majú omnoho vyšší rast HDP ako Taiwan (103), t. j. veľmi rýchlo sa vyrovnávajú. Je však potrebné poznamenať, že presné porovnanie medzi HDP netrhového hospodárstva (ČĽR) a HDP fungujúceho trhového hospodárstva (Taiwan) nie je rozhodujúcim faktom, pretože netrhové hospodárstvo z hľadiska HDP obvykle zaostáva za fungujúcim trhovým hospodárstvom. Navyše ponuku priemyselných pozemkov a dopyt po nich môže ovplyvniť veľa ďalších faktorov, napríklad pravidlá plánovania alebo environmentálna politika. Skutočnou otázkou je, aké by boli „prevládajúce trhové podmienky“, pokiaľ ide o práva na užívanie pozemkov v ČĽR, ak by ČĽR bola fungujúcim trhovým hospodárstvom, a na základe všetkých dôkazov by tieto podmienky boli veľmi podobné podmienkam na Taiwane.

(437)

Čínska vláda tiež tvrdí, že Komisia vo svojich výpočtoch používa dobu odpisovania 50 rokov, aj keď nie všetky príslušné zmluvy o právach na užívanie pozemkov boli založené na 50-ročných dobách. To nebolo správne. Všetky práva na užívanie pozemkov, ktoré sa posudzovali v rámci tohto prešetrovania z hľadiska uloženia vyrovnávacích opatrení, boli založené na 50-ročných dobách odpisovania.

(438)

Čínska vláda tvrdila, že záver týkajúci sa špecifickosti je „celkom umelý“ z toho dôvodu, že rozsah hospodárskej činnosti, ktorá platí nepenalizovanú sadzbu, zahŕňa obrovskú väčšinu čínskeho hospodárstva. Čínska vláda spochybnila aj zistenie Komisie o „regionálnej“ špecifickosti a najmä záver, že táto subvencia je dostupná len v tých geografických oblastiach, v ktorých má sídlo vyvážajúci výrobca. Podľa čínskej vlády sa penále uplatňujú celoplošne vo všetkých geografických oblastiach, v ktorých sídlia vyvážajúci vývozcovia, a preto neexistuje žiadna regionálna špecifickosť. Tieto tvrdenia sa museli zamietnuť. Komisia poznamenáva, že čínska vláda podľa všetkého zakladá svoje pripomienky na rozdielnom systéme tvorby cien pre kategórie „podporovaných“, „zakázaných“ a „povolených“ podnikov podľa rozhodnutia č. 40. Komisia však svoje zistenia založila na osobitnom systéme tvorby cien elektriny, ktorý je k dispozícii v širšej oblasti samosprávneho mesta Čchung-čching, kde má výrobný závod jeden zo spolupracujúcich vývozcov zaradený do vzorky. Tento vývozca využíva nižšie sadzby za elektrinu, ktoré sa špecificky uplatňujú len na podskupinu spoločností patriacich do určitých odvetví (konkrétne spoločnosti vyrábajúce ferozliatiny v elektrických peciach a spoločnosti vyrábajúce priemyselné hnojivá) v rámci rovnakej kategórie veľkých priemyselných spotrebiteľov. Komisia preto dospela k záveru, že nižšia sadzba za elektrinu, ktorá sa vzťahuje len na túto veľmi obmedzenú podskupinu spoločností patriacich len do týchto špecifických oprávnených odvetví, je de jure špecifická.

Pokiaľ ide o „regionálnu špecifickosť“, odôvodnenie 149 neodkazuje na žiadny penalizačný systém, ako uvádza čínska vláda vo svojich pripomienkach. Toto odôvodnenie objasňuje, že táto zvýhodnená sadzba za elektrinu, ktorá sa vzťahuje na obmedzenú podskupinu spoločností vrátane výrobcu príslušného výrobku, je obmedzená na určitú geografickú oblasť (t. j. na širšiu oblasť samosprávneho mesta Čchung-čching), ktorá je súčasťou rozsiahlej západnej oblasti Číny podporovanej podľa zákona, ktorý je uvedený v tom istom odôvodnení a podrobnejšie vysvetlený v odôvodnení 233. Ako sa uvádza ďalej v odôvodnení 149, tieto právne predpisy sa týkajú tvorby cien elektriny ako jedného z nástrojov na dosiahnutie hlavného politického cieľa, ktorým je podporovanie rozvoja tejto oblasti. Tým sa potvrdilo zistenie Komisie, že táto subvencia je špecifická aj regionálne.

(439)

Čínska vláda spochybnila závery uvedené v odôvodnení 146 týkajúce sa špecifickosti na základe rozdielneho systému tvorby cien medzi kategóriami „podporovaných“, „obmedzených“, „zakázaných“ a „povolených“ podnikov. Čínska vláda znovu vysvetľuje, že rozdiel v cenách elektrickej energie medzi špecificky nepodporovaným projektom a všetkými ostanými funguje ako penále alebo príplatok na odradenie od realizácie špecifických projektov a nie ako „zľava“ platená podporovaným projektom. Čínska vláda dospela k záveru, že Komisia musí zistiť, aká odplata by sa považovala za primeranú, a v tomto prípade sa Komisia domnievala, že primeranou odplatou by bola penalizovaná cena. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako už bolo podrobne vysvetlené, Komisia sa pri zistení finančnej pomoci odvoláva na nižšie sadzby za elektrinu, na ktoré má táto spoločnosť nárok, ako súčasť vymedzenej podskupiny spoločností v rámci kategórie veľkých priemyselných spotrebiteľov. Argumenty čínskej vlády v súvislosti so zisteniami Komisie preto nie sú relevantné.

(440)

Čínska vláda tvrdila, že Komisia neuplatňovala dôsledne príslušné pravidlá WTO týkajúce sa výberu vzorky uvedené v antidumpingovej dohode WTO (t. j. článok 6 ods. 10, článok 9 ods. 2 a 3), pretože účelom výberu vzorky má byť obmedzenie rozsahu prešetrovania. Tento argument bol spojený s článkom 19 ods. 4 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach, ktorý obmedzuje výšku vyrovnávacieho cla podľa „zistenej“ výšky subvencie. Čínska vláda dospela k záveru, že ak Komisia nepovažuje rozsah subvencovania za dostatočne zachytený vybranou vzorkou, riešením by bolo zaradiť do vzorky viacero spoločností. Komisia v prvom rade poznamenáva, že analógia medzi výberom vzorky v antidumpingových a antisubvenčných prešetrovaniach má určité hranice, pretože na rozdiel od antidumpingových prešetrovaní pri prešetrovaniach týkajúcich sa vyrovnávacieho cla neexistuje všeobecné pravidlo, že každý dovozca dostane individuálne clo, a výslovne sú povolené takzvané „súhrnné“ prípady. Navyše na rozdiel od antidumpingových prípadov, v prípade vyrovnávacieho cla je požadovaným účastníkom a respondentom vláda, a preto je vláda implicitne zahrnutá do rozsahu „vzorky“ na účely určenia vyrovnávacieho cla. Inými slovami, opatrenia vlády ako poskytovateľa údajného subvencovania patria vždy do rozsahu prešetrovania týkajúceho sa vyrovnávacích ciel, bez ohľadu na použitie vzorky vyvážajúcich vývozcov.

(441)

Čo sa týka pripomienky čínskej vlády, že riešením je „zaradiť do vzorky viacero spoločností“, Komisia poznamenáva, že to je presne to, čo v tomto prípade urobila. Komisia sa po odstúpení jedného z vývozcov, ktorý pôvodne súhlasil so spoluprácou, rozhodla zahrnúť do vzorky iného vývozcu. Ale krátko potom, ako bola táto spoločnosť informovaná o zaradení do vzorky, oznámila Komisii, že už ďalej nemá v úmysle spolupracovať v rámci prešetrovania. Preto bola Komisia nútená obmedziť vzorku na dvoch zostávajúcich vývozcov, ktorí boli pôvodne zaradení do vzorky a ktorí neodstúpili od spolupráce, s cieľom zabrániť akémukoľvek ďalšiemu omeškaniu, ktoré by ohrozilo rýchle ukončenie prešetrovania v rámci predpísaných zákonných lehôt. Komisia poznamenáva, že tento neúspešný pokus prekazený výlučne správaním vývozcov práve ukazuje, že toto tvrdenie čínskej vlády je neopodstatnené, pretože nerieši problém spoločností, v prvom rade tých, ktoré sa neprihlásili na výber do vzorky alebo ktoré po zaradení do vzorky odstúpili.

(442)

V súvislosti s použitím dostupných faktov sa čínska vláda odvolala na článok 12 ods. 7 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach a citovala judikatúru WTO trvajúc na tom, že fakty uvedené v záznamoch sa môžu použiť len na nahradenie chýbajúcich informácií a že nespolupráca neodôvodňuje určenia bez vecných základov. Komisia nerozumie logike tohto tvrdenia, pretože vo svojom určení použila fakty uvedené v záznamoch, ako to umožňuje ustanovenie WTO a základné nariadenie v úplnej zhode s príslušnou jurisdikciou WTO. Pretože čínska vláda tiež uznala, že zistenia v konaní, ktoré sa týkalo dovozu natieraného bezdrevného papiera a v rôznych rozhodnutiach ministerstva obchodu USA predstavujú najlepšie fakty dostupné Komisii a používajú sa práve na nahradenie informačných medzier spôsobených nedostatočnou spoluprácou čínskej vlády.

Čínska vláda spochybnila aj využitie týchto faktov, pretože vraj neodzrkadľujú súčasné subvencovanie a takisto nie sú špecificky prepojené s príslušným výrobkom. Komisia v tejto súvislosti poznamenáva, že väčšina týchto subvenčných programov sa týka jednorazových subvencií (napríklad grantov, daňových zvýhodnení spojených s investovaním do aktív), ktoré sa bežne odpisujú počas niekoľkých rokov, a preto ich výhody pokračujú ďalej v budúcnosti a v tomto prípade dokonca presahujú OP. V prípade jednorazových subvencií neexistuje žiadny dôkaz, že tieto programy sa od príslušného prešetrovania zmenili. Čo sa týka prepojenia týchto programov a príslušného výrobku, Komisia pripomína, že všetky tieto programy sa vzťahujú na oceliarske odvetvie (nevzťahujú sa na konkrétny výrobok) alebo sa uplatňujú v oblasti, v ktorej majú svoje továrne vývozcovia VOOP. Pretože v dokumentácii nie sú dôkazy, ktoré by svedčili o opaku, Komisia sa rozhodla, že možno odôvodnene skonštatovať, že výhody týchto programov sú stále najlepším ukazovateľom súčasného subvencovania poskytovaného výrobcom príslušného výrobku. Je potrebné zdôrazniť, že čínska vláda mala dostatočné možnosti na predloženie dôkazov o týchto programoch, ktoré by svedčili o opaku, ale zámerne sa rozhodla, že ich nepredloží, a v dôsledku toho musela Komisia využiť fakty dostupné v záznamoch podľa ustanovení základného nariadenia a dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach uzatvorenej v rámci WTO.

(443)

Čínska vláda tvrdila, že všetky tieto programy (nevyplatené dividendy, výmena dlhu za kmeňové akcie a kapitálové injekcie) neboli iniciované v súlade s požiadavkami článku 11 ods. 2 a 3 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach.

Ako už bolo vysvetlené v časti týkajúcej sa odpovede na pripomienky čínskej vlády k začatiu konania (odôvodnenia 399 – 406), útvary Komisie analyzovali dôkazy predložené navrhovateľom, ktoré boli presvedčivé, ako jasne vidieť z verzie podnetu, ktorá bola zainteresovaným stranám poskytnutá na kontrolu. Útvary Komisie navrhli začatie prešetrovania špecifických schém až po náležitej analýze presnosti a primeranosti dôkazov, ktoré považovali za dostatočný dôkaz na základe prima facie.

(444)

Podľa názoru čínskej vlády sú programy týkajúce sa akcií a iných majetkových účastí, pokiaľ existujú, ojedinelé subvencie ad hoc v tom zmysle, že sa vzťahujú len na jedného konkrétneho príjemcu a neposkytujú sa podľa žiadnych osobitných právnych predpisov, a pretože „Komisia vie o tom, že spoločnosti podliehajúce zostatkovému clu tieto subvencie nielenže nedostávajú, ale vzhľadom na ich ad hoc charakter ich ani nemohli dostávať“, tieto subvencie by nemali podliehať vyrovnávacím opatreniam. Čínska vláda navyše tvrdila, že pokiaľ sa určenia robia na základe dostupných faktov, musia sa zakladať na skutočných faktoch. Z tohto dôvodu je uloženie vyrovnávacích opatrení na subvencie ad hoc iným spoločnostiam, než sú tie, ktorým boli údajne skutočne poskytované, porušením článku 12 ods. 7 dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach.

Je potrebné poznamenať, že čínska vláda neodpovedala ani na jednu otázku týkajúcu sa týchto schém uvedenú v dotazníku alebo v písomnom upozornení o nedostatkoch. Preto vyhlásenie čínskej vlády, že „Komisia vie o tom, že spoločnosti podliehajúce zostatkovému clu tieto subvencie nielenže nedostávajú, ale vzhľadom na ich ad hoc charakter ich ani nemohli dostávať“, nezodpovedá skutočnosti. Naopak, v podnete sa uvádza niekoľko spoločností, ktoré využívali tieto programy týkajúce sa akcií a iných majetkových účastí, a netvrdí sa v ňom, že tento zoznam je úplný. Pretože čínska vláda neposkytla žiadne informácie o charaktere alebo oprávnenosti na tieto schémy, Komisia nemá inú možnosť než použiť dostupné fakty.

(445)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že Komisii poskytla všetky príslušné právne predpisy, ktorými sa riadi mechanizmus a stanovenie predajnej ceny práv na užívanie pozemkov v Číne, a s cieľom dokázať, že v Číne existuje dobre fungujúci trh s nehnuteľnosťami a stanovené a zaplatené ceny sa zverejňujú, sa odvolala na ustanovenia o udeľovaní práv na využívanie stavebných pozemkov vo vlastníctve štátu prostredníctvom dražby, aukcie alebo cenových ponúk. Spoločnosť ďalej tvrdila, že najlepší dôkaz na posúdenie ceny práv na užívanie pozemkov v čase, keď ich tento vyvážajúci výrobca kúpil, tvoria súčasný trh s nehnuteľnosťami v Číne a dostupná podrobná oficiálna štatistika o cenách práv na užívanie pozemkov.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia vysvetľuje zistenia v súvislosti s právami na užívanie pozemkov týkajúcimi sa spoločnosti Zhejiang Huadong v odôvodnení 115. Tieto zistenia spoločnosť vo svojich pripomienkach ku konečnému poskytnutiu informácií nespochybnila. Dostupné dôkazy ukazujú, že trh s právami na užívanie pozemkov v Číne je deformovaný, pretože verejné súťaže, ktoré Komisia prešetrovala na mieste, neboli konkurenčné a ceny boli svojvoľne stanovené orgánmi. Vecný základ určenia, že ceny sú stanovené svojvoľne, t. j. informácie o skutočných transakciách predložené vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky, systém oceňovania mestských pozemkov a nariadene č. 35, je uvedený v odôvodneniach (114) – (116).

(446)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že podľa článku 14 písm. d) dohody WTO o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach uzavretej v rámci WTO by sa primerané referenčné ceny mali v prvom rade vzťahovať alebo odkazovať na prevládajúce trhové podmienky v danom štáte alebo, ak takéto podmienky neexistujú, akákoľvek externá referenčná hodnota by sa mala vhodne prispôsobiť, aby sa predišlo vyrovnávacím opatreniam alebo komparatívnym výhodám. Okrem toho spoločnosť tvrdila, že na základe paragrafu 15 písm. b) Protokolu o pristúpení Číny k WTO, keď nie sú k dispozícii ako vhodné referenčné kritériá prevládajúce podmienky v Číne, dovážajúci člen WTO má pred zvážením využitia prevládajúcich podmienok mimo územia Číny prispôsobiť, ak je to možné, podmienky prevládajúce v Číne. Hoci Komisia väčšinou súhlasí s právnou teóriou, na ktorej sa toto tvrdenie zakladá, dospela tiež k záveru, že v Číne neexistuje fungujúci trh s pozemkami, a preto použila pre ceny pozemkov externú referenčnú hodnotu. Potreba externej referenčnej hodnoty bola vysvetlená a odôvodnená v odôvodneniach 109, 118 a 120 – 121. Keďže sa zistilo, že trh s právami na užívanie pozemkov v Čine je deformovaný, nebolo možné použiť internú referenčnú hodnotu, ako navrhovala spoločnosť Zhejiang Huadong, a neexistuje žiadny základ, podľa ktorého by sa dala táto referenčná hodnota prispôsobiť. Navyše z informácií predložených v súvislosti s referenčným kritériom, ktoré navrhla spoločnosť Zhejiang Huadong (okres Siao-šan provincie Če-ťiang), nie je jasné a nedá sa overiť, či predložené informácie o cenách sa obmedzujú na ceny práv na užívanie pozemkov údajne „nezvýhodnených“ odvetví.

(447)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že výber Taiwanu ako referenčného kritéria nie je primeraný a objektívny z týchto dôvodov: 1. provincia Če-ťiang nebola v čase, keď boli zakúpené práva na užívanie pozemkov, rozvinutou oblasťou s vysokým HDP podobným Taiwanu; 2. výber skutočných cien pozemkov na Taiwane, ktorý uskutočnila Komisia, bol založený na ponukách na predaj priemyselných pozemkov a nie na aktuálnych cenách za prenájom pozemkov na priemyselné využitie, t. j. na základe, ktorý je podobný právam na užívanie pozemkov prideleným spoločnosti Zhejiang Huadong.

Toto tvrdenie muselo byť zamietnuté. Pokiaľ ide o bod 1, ako sa uvádza v odôvodnení 436, Komisia podrobne preskúmala rôzne ukazovatele a porovnala Taiwan a ČĽR ako celok, ako aj príslušné jednotlivé čínske provincie. Po tejto analýze Komisia považuje Taiwan za vhodnú referenčnú hodnotu, ktorá je v súlade so základným nariadením a pravidlami WTO. Čo sa týka bodu 2, je potrebné poznamenať, že Komisia použila najlepšie informácie, ktoré jej boli primerane dostupné.

(448)

Spoločnosť Zhejiang Huadong upozornila na aritmetickú chybu vo výpočte mier inflácie, ktoré sa použili na prispôsobenie referenčnej hodnoty inflácie. Komisia toto tvrdenie zohľadnila a príslušný výpočet opravila.

(449)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že v spôsobe, akým nadobudla práva na užívanie pozemkov, nie je žiadna špecifickosť, pretože v Číne sa so všetkými spoločnosťami zaobchádza rovnakým spôsobom podľa právnych predpisov. Zhejiang Huadong tiež tvrdila, že Komisia neriešila otázku špecifickosti primerane a že v konečnom poskytnutí informácií nie je žiadne zdôvodnenie, prečo cena zaplatená spoločnosťou Zhejiang Huadong poskytuje spoločnosti výhodu.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Komisia založila zistenia špecifickosti na skutočnosti, že všetky spoločnosti, ktoré neuplatňujú priemyselné politiky stanovené štátom, sú vylúčené z poskytovania práv na užívanie pozemkov, ceny často svojvoľne stanovujú orgány a vládna prax je nejasná a netransparentná. Komisia zistila, že poskytovanie práv na užívanie pozemkov je obmedzené na spoločnosti, ktoré uplatňujú priemyselné politiky stanovené čínskou vládou v nariadení č. 35 ŠKRR (odôvodnenie 116).

(450)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že keď Komisia vytvára referenčnú hodnotu, v záujme primeranosti a objektívnosti a z dôvodov jednotnosti by mala získavať údaje o cene ocele z toho istého zdroja údajov (t. j. Steel Business Bulletin (ďalej len „SBB“)) pre všetky oblasti zastúpené v koši referenčných hodnôt. Spoločnosť tiež tvrdila, že SBB poskytuje ceny OVS pre rôzne trhy, iné než vybrala Komisia, a navrhla doplniť Mexiko a Argentínu, pretože tieto krajiny predstavujú rýchlo sa rozvíjajúci trh s oceľou na americkom kontinente. Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť, pretože Komisia použila na vytvorenie referenčnej hodnoty údaje o cene, ktoré čo najpresnejšie odzrkadľujú situáciu na trhu v každej krajine alebo regióne. Pokiaľ ide o ceny v Európe (väčšina z nich sú členské štáty Únie), Komisia vzala do úvahy, že mala k dispozícii omnoho presnejšie údaje o tvorbe cien z členských štátov. Ak by mala údaje z členských štátov pre ostatné vybrané krajiny, použila by ich. Čo sa týka zahrnutia cien v Mexiku a Argentíne, je potrebné poznamenať, že v porovnaní s Čínou, ako aj s ostatnými krajinami/regiónmi v koši referenčných hodnôt, ktoré použila Komisia, sú tieto trhy relatívne malé.

Po oprave vytvorených referenčných cien OVT a OVS Komisia opravila svoj výpočet subvenčného rozpätia pre túto schému. Oprava sa týkala cien ocele v Brazílii, ktoré sa použili pri vytvorení referenčnej hodnoty a ktoré chybne zahrnuli dane do výpočtov poskytnutých stranám.

(451)

Spoločnosť Zhejiang Huadong tiež tvrdila, že závery Komisie týkajúce sa špecifickosti sú nepodložené (žiadny nesporný dôkaz) a neodôvodnené, a teda údajná subvencia prostredníctvom poskytovania OVS za nižšiu než primeranú odplatu nepodlieha vyrovnávacím opatreniam. Spoločnosť Zhejiang Huadong tvrdila, že prípadná výhoda poskytovania OVT a OVS za nižšiu než primeranú odplatu nie je obmedzená na určité podniky alebo odvetvia, ale sa poskytuje univerzálne všetkým potenciálnym kupujúcim a spotrebiteľom z hospodárskych odvetví.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Čínska vláda predložila rovnakú pripomienku a Komisia sa jej venovala v odôvodnení 415. „Potenciálni“ kupujúci sa podľa definície obmedzujú na určité podniky.

(452)

Navrhovateľ tvrdil, že v dôsledku deformácií a ovplyvňovania čínskeho trhu s vodou a elektrinou štátom mala Komisia použiť medzinárodné referenčné hodnoty avypočítať výhody poskytované týmito schémami v súlade s článkom 6 písm. d) bodom ii) základného nariadenia.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. V tomto konkrétnom prípade dôkazy uvedené v záznamoch neumožnili Komisii zistiť, že trhy s vodou a elektrickou energiou sú deformované v takom rozsahu, ktorý by odôvodňoval použitie externej referenčnej hodnoty.

(453)

Navrhovateľ tvrdil, že vzhľadom na nedostatočnú spoluprácu zo strany čínskej vlády a skutočnosť, že čínska vláda mala poskytnúť dôkazy, že v priebehu OP neboli výrobcom VOOP v rámci týchto programov poskytnuté žiadne výhody, Komisia mala stanoviť výšku subvencie pre dva programy v oblasti daní týkajúce sa podnikov so zahraničnou majetkovou účasťou, t. j. zníženie dane z príjmov pri nákupe zariadení vyrábaných domácimi výrobcami a program, v rámci ktorého sú produktívne podniky so zahraničnou majetkovou účasťou prvé dva roky oslobodené od platenia dane z príjmov a ďalšie tri roky platia polovičnú daň z príjmov.

Toto tvrdenie sa muselo zamietnuť. Ako už bolo vysvetlené v odôvodnení 282, Komisia sa s cieľom znížiť administratívne zaťaženie všetkých zúčastnených strán a tiež s prihliadnutím na osobitnú situáciu v súvislosti s blížiacim sa ukončením týchto schém rozhodla, že na tieto programy neuplatní vyrovnávacie opatrenia.

(454)

Výška subvencií podliehajúcich vyrovnávacím opatreniam v súlade s ustanoveniami základného nariadenia, vyjadrená ad valorem, sa v prípade prešetrovaných spoločností stanovila takto:

(455)

V súlade s článkom 15 ods. 3 základného nariadenia sa celková výška subvenčného rozpätia pre spolupracujúce spoločnosti nezaradené do vzorky vypočítala na základe celkového váženého priemerného subvenčného rozpätia stanoveného pre spolupracujúce spoločnosti vo vzorke, t. j. 26,8 %.

(456)

Pokiaľ ide o všetkých ostaných vývozcov v Čínskej ľudovej republike, Komisia najprv stanovila úroveň spolupráce. Z porovnania údajov Eurostatu o dovoze a objeme vývozu príslušného výrobku do Únie uvádzaných spolupracujúcimi spoločnosťami pre obdobie prešetrovania vyplýva, že spolupráca vyvážajúcich výrobcov v Čínskej ľudovej republike bola nízka, konkrétne dosahovala 58 %. Vzhľadom na túto nízku úroveň spolupráce sa celková sadzba subvencie pre všetky nespolupracujúce spoločnosti stanovila na úrovni celkovej sumy sadzieb subvencií stanovených pre všetky nespolupracujúce spoločnosti a pre všetky prešetrované schémy, t. j. 44,7 %.

(457)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom a overených dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(458)

Počas OP vyrábalo VOOP 22 výrobcov v Únii. Na základe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá približne na 4 018 310 t. Výrobcovia z Únie, ktorí pokrývajú celkovú výrobu v Únii, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 9 ods. 1 základného nariadenia a ďalej sa uvádzajú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(459)

Počas prešetrovania sa zistilo, že podstatná časť výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola určená na vlastnú spotrebu, t. j. často jednoducho prevedená (bez faktúry) a/alebo dodaná za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupiny spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie.

(460)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu alebo nie, a na určenie spotreby a rôznych hospodárskych ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie sa preskúmalo, či a v akom rozsahu následné používanie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie musí byť zohľadnené v analýze.

(461)

Na účel poskytnutia čo najúplnejšieho obrazu situácie vo výrobnom odvetví Únie sa získali a analyzovali údaje pre celú činnosť v oblasti VOOP a následne sa stanovilo, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(462)

Pre objem predaja a predajné ceny na trhu v Únii a podiel na trhu sa zistilo, že zmysluplná analýza a hodnotenie týchto ukazovateľov sa musí zameriavať na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu.

(463)

Ostatné hospodárske ukazovatele by sa však mohli primerane preskúmať len vzhľadom na celú činnosť, a teda vrátane použitia na vlastnú spotrebu a predaja prepojeným spoločnostiam. Výroba, kapacita, využitie kapacít, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy a schopnosť získať kapitál závisia od celej činnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo predávanú na voľnom trhu.

(464)

Výrobné odvetvie Únie predáva podobný výrobok neprepojeným zákazníkom a predáva/prevádza ho aj prepojeným spoločnostiam na ďalšie nadväzujúce spracovanie, napríklad v oceliarskych servisných centrách.

(465)

Vo výpočte zdanlivej spotreby VOOP v Únii inštitúcie spočítali objem celkového dovozu VOOP do Únie, ktorý vykázal Eurostat, a objem predaja a použitia podobného výrobku na vlastnú spotrebu v Únii, ktorý vyrobilo výrobné odvetvie Únie tak, ako ho nahlásil navrhovateľ, a ktorý bol overený počas overovacích návštev v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(466)

Údaje o dovoze poskytnuté Eurostatom sa však zakladajú na úplných číselných znakoch KN a je zrejmé, že časť týchto číselných znakov KN sa nevzťahuje na dovoz príslušného výrobku.

(467)

Na tomto základe sa celková spotreba výrobku v Únii vyvíjala takto:

(468)

Celková spotreba na trhu Únie počas posudzovaného obdobia klesla o 7 %. V období od roku 2008 do roku 2009 došlo v dôsledku celosvetových nepriaznivých účinkov hospodárskej krízy, najmä v odvetví stavebníctva, k poklesu približne o 25 %. Potom sa spotreba začala oživovať a od roku 2009 do OP sa zvýšila celkovo o 24 %, napriek tomu však nedosiahla počiatočnú úroveň z roku 2008.

(469)

Dovoz z ČĽR do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

(470)

Napriek poklesu spotreby sa objem dovozu z ČĽR v posudzovanom období významne zvýšil o 49 %. V dôsledku nepriaznivých účinkov hospodárskej krízy v roku 2009 prudko klesol objem dovozu z ČĽR. Dovoz z ČĽR sa však začal oživovať mimoriadne rýchlym tempom, takže v období od roku 2009 do OP došlo k jeho závratnému nárastu o 367 %.

(471)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil aj podiel tohto dovozu na trhu o 60 %. Hoci v rokoch 2008 a 2009 nastal pokles o viac ako polovicu, od roku 2009 do OP mal výraznú rastúcu tendenciu a zvýšil sa o 275 %.

(472)

Priemerná dovozná cena z ČĽR sa v posudzovanom období znížila o 9 %. V období rokov 2008 až 2009 výrazne klesla o 17 %, potom v období rokov 2009 až 2010 vzrástla o päť percentuálnych bodov a počas OP o ďalšie tri percentuálne body.

(473)

Dovozné ceny z ČĽR počas celého posudzovaného obdobia stabilne zostávali pod úrovňou predajných cien výrobného odvetvia Únie. Ako je zrejmé z uvedenej tabuľky, kým v roku 2009 počas vrcholiacej hospodárskej krízy, keď sa spotreba náhle začala znižovať a nastal významný trhový pokles, ani zníženie cien o 17 % nedokázalo pomôcť čínskemu dovozu udržať si podiel na trhu, plynulý značný nárast podielu dovozu z ČĽR na trhu v období od roku 2009 do OP sa vysvetľuje neustálym podhodnocovaním v ďalších rokoch.

(474)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu spolupracujúcich čínskych výrobcov prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie podľa druhu výrobku, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o náklady po dovoze.

(475)

Náklady po dovoze uvedené v predchádzajúcom odôvodnení boli vypočítané na základe overených údajov od dvoch neprepojených dovozcov príslušného výrobku.

(476)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby primerane upravenej, a po odpočítaní zliav a zrážok. Z výsledku porovnania, pri jeho vyjadrení ako percentuálneho podielu z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP, vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia do výšky 20,2 % zo strany spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(477)

Po konečnom poskytnutí informácií jeden vyvážajúci výrobca požadoval ďalšie informácie o výpočte cenového podhodnotenia v prípadoch, keď neexistovala presná zhoda medzi druhom výrobku vyvážaným z ČĽR a druhom výrobku, ktorý na trhu Únie predávalo výrobné odvetvie Únie. Tento výrobca požadoval aj informácie o tom, či sa v prípade, keď sa nenašla presná zhoda, vykonalo prispôsobenie podľa fyzikálnych rozdielov.

(478)

V prípade, keď neexistovala presná zhoda medzi vyvážaným druhom výrobku a druhom výrobku predávaným výrobným odvetvím Únie, Komisia porovnala vyvážaný druh výrobku s veľmi podobným druhom výrobku predávaným výrobným odvetvím Únie. V týchto prípadoch sa porovnanie robilo s veľmi podobným druhom výrobku, kde jediným rozdielom bola hrúbka substrátu.

(479)

Keď existovalo viac veľmi podobných výrobkov, Komisia porovnala vyvážaný druh výrobku s lacnejším druhom výrobku predávaným na trhu Únie bez ohľadu na to, či tento lacnejší druh výrobku mal hrubší alebo tenší substrát. Preto sa nepovažovala úprava kvôli fyzikálnym rozdielom za potrebnú.

(480)

Podľa článku 8 ods. 4 základného nariadenia inštitúcie preskúmali všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(481)

Na stanovenie makroekonomických ukazovateľov, ako je výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita, využitie kapacít, objem predaja, podiel na trhu, rast, predaj prepojeným spoločnostiam, zamestnanosť a produktivita, boli použité údaje poskytnuté navrhovateľom za všetkých výrobcov VOOP v Únii, ktoré boli krížovo skontrolované s inými dostupnými zdrojmi a overenými údajmi výrobcov z Únie zaradenými do vzorky.

(482)

Poskytnuté a overené údaje od šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky boli použité s cieľom stanoviť mikroekonomické ukazovatele, ako sú napríklad jednotková predajná cena, jednotkové výrobné náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál, zásoby a náklady na prácu.

(483)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom a overených dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(484)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v priebehu posudzovaného obdobia sa výroba znížila o 10 %. V súlade s poklesom dopytu výroba v roku 2009 prudko klesla, potom sa v roku 2010 čiastočne oživila. Napriek tomu, že sa spotreba v OP zvýšila, objem výroby zostal viac-menej na rovnakej úrovni ako v roku 2010.

(485)

Výrobná kapacita zostala počas posudzovaného obdobia stabilná. Využívanie kapacít sa vyvíjalo podobne ako výroba a počas posudzovaného obdobia kleslo o 8 %.

(486)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v roku 2009 prudko klesol o 23 %. V roku 2010 sa objem predaja zvýšil o trinásť percentuálnych bodov, ale potom v OP klesol o dva percentuálne body.

(487)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období znížil o 2,9 percentuálneho bodu. Po počiatočnom náraste podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v roku 2009 odvetvie zaznamenalo v roku 2010 a v OP pokles podielu na trhu, v dôsledku čoho bol podiel na trhu v OP o 5 percentuálnych bodov nižší ako v roku 2009. V období od roku 2009 do konca OP sa zároveň zvýšila spotreba o viac ako 24 %. Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo využiť narastajúcu spotrebu a znovu čiastočne získať späť objem predaja a podiel na trhu, ktorý predtým stratilo.

(488)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 7 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám klesol o 12 %, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 2,9 percentuálneho bodu z 56,8 % v roku 2008 na 53,9 % v OP.

(489)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie mala postupne klesajúcu tendenciu. Celkový počet zamestnancov meraný v ekvivalentoch plného pracovného času v odvetví sa preto počas posudzovaného obdobia znížil o 15 % a v OP dosiahol svoju najnižšiu úroveň. Produktivita sa však počas posudzovaného obdobia zvýšila o 6 %, čo dokazuje, že odvetvie sa snažilo o racionalizáciu výrobných nákladov.

(490)

Podľa odôvodnenia 459 v Únii existuje pre VOOP významný trh, ktorý sa vytvára nadväzujúcim používaním VOOP výrobným odvetvím Únie.

(491)

Zistilo sa, že použitie na vlastnú spotrebu a predaj prepojeným spoločnostiam boli určené na ďalšiu transformáciu samotnými spoločnosťami alebo ich prepojenými spoločnosťami, ktoré sa zaoberajú najmä podnikaním v oblasti stavebných materiálov, t. j. ide o konečných používateľov VOOP.

(492)

Na základe zistených skutočností sa stanovilo, že v OP použitie na vlastnú spotrebu a vlastný predaj prepojeným spoločnostiam vo výrobnom odvetví Únie predstavovali 24 % celkového objemu výroby. Počas posudzovaného obdobia použitie na vlastnú spotrebu a súvisiace objemy predaja klesli o 15 % a podiel na trhu sa znížil o 8 %.

(493)

Prešetrovaním sa zistilo, že z hľadiska konečného použitia výrobku medzi použitím na vlastnú spotrebu a predajom prepojeným spoločnostiam nebol veľký rozdiel. Použitie na vlastnú spotrebu bolo nahlásené spoločnosťami, v ktorých sa nadväzujúca výroba uskutočňovala v rámci rovnakej právnickej osoby, predaj prepojeným spoločnostiam bol však predaj fakturovaný iným prepojeným právnickým osobám. Okrem toho bol aj spôsob oceňovania v prípade použitia na vlastnú spotrebu aj predaja prepojeným stranám podobný, t. j. reálna hodnota (metóda nákladov zvýšených o maržu) výrobku bola účtovaná prepojeným spoločnostiam, ako aj interným jednotkám nadväzujúcej výroby spoločností zaradených do vzorky.

(494)

Priemerná hodnota za tonu zostala počas posudzovaného obdobia stabilná a v OP bola o 3 % nižšia ako predajná cena neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie zaradených do vzorky. Tento cenový rozdiel sa nepovažoval za významný a cenový trend predaja prepojeným spoločnostiam sleduje trend cien pre neprepojených zákazníkov.

(495)

Vzhľadom na to, že väčšina predaja prepojeným spoločnostiam a použitia na vlastnú spotrebu bola určená pre nadväzujúcu podnikateľskú činnosť v oblasti stavebných materiálov výrobcov z Únie, uvedený predaj prepojeným spoločnostiam a použitie na vlastnú spotrebu boli tiež nepriamo vystavené hospodárskej súťaži zo strany iných účastníkov trhu vrátane subvencovaného dovozu z ČĽR. Interný dopyt po nadväzujúcej výrobe závisel od príležitosti predávať nadväzujúce výrobky na voľnom trhu, ktorý nebol ovplyvnený subvencovaným dovozom. Z toho dôvodu možno dospieť k záveru, že klesajúce objemy a podiel na trhu počas posudzovaného obdobia boli zapríčinené hospodárskou súťažou zo strany subvencovaného dovozu z ČĽR.

(496)

Priemerná predajná cena výrobcov Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v Únii sa v posudzovanom období znížila o 3 %. Najväčší pokles – o 21 % – sa vyskytol v roku 2009 a kryje sa s poklesom spotreby. V období od roku 2009 do OP sa v súlade so zvýšenou spotrebou a objemom predaja ceny zvýšili o 23 %, ale nedosiahli úroveň z roku 2008.

(497)

Počas posudzovaného obdobia sa zároveň priemerné náklady na výrobu a predaj podobného výrobku zvýšili o 6 %, a to z dôvodu zvýšenia nákladov na suroviny.

(498)

Po poklese jednotkovej ceny pre neprepojených zákazníkov o 21 % v roku 2009 sa začala jednotková cena zvyšovať. V roku 2010 a počas OP zaznamenalo výrobné odvetvie Únie oproti roku 2009 nárast nákladov a s cieľom pokryť náklady mohlo len mierne zvýšiť ceny tak, aby dokázalo udržať ziskovosť na rovnakej úrovni počas roka 2010 a OP. Spôsobilo to však ďalšie zníženie podielu na trhu, keďže čínske dovozné ceny boli stabilne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(499)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom pred zdanením vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu z tohto predaja. V roku 2009 ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne klesla a vyústila do straty vo výške 9,3 %. Od roku 2010 sa začala zlepšovať, ale zvyšujúce sa výrobné náklady zabránili tomu, aby ziskovosť dosiahla úroveň, ktorá sa pre priemysel považuje za zdravú a udržateľnú (6,7 %). Počas celého posudzovaného obdobia ziskovosť klesla o 61 %.

(500)

Trend v oblasti peňažného toku do určitej miery kopíroval nepriaznivý vývoj ziskovosti. Najnižšia úroveň bola dosiahnutá v roku 2010. Aj návratnosť investícií sa znížila o 56 % z 13,8 % v roku 2008 na 6 % v OP.

(501)

Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzil schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojich činností a oslabil jeho rozvoj. Výrobné odvetvie Únie dokázalo na začiatku posudzovaného obdobia uskutočňovať významné investície, potom však v roku 2009 investície prudko klesli a počas posudzovaného obdobia klesli celkovo o 73 %.

(502)

Vzhľadom na charakter výrobného odvetvia Únie, ktoré je do určitej miery vytvorené z veľkých nadnárodných integrovaných oceliarskych spoločnosti, schopnosť týchto spoločností získať kapitál nebola slabou finančnou výkonnosťou sektora VOOP ovplyvnená.

(503)

V prípade šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovali zásoby v OP približne 8 % objemu výroby. Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob zvýšila o 12 %. Treba však uviesť, že zásoby nie sú pre odvetvie významným ukazovateľom, pretože výroba sa väčšinou uskutočňuje na objednávku, hlavný nárast zásob bol zaznamenaný od roku 2009 do OP a časovo sa zhodoval s prudkým zvýšením subvencovaného dovozu z ČĽR.

(504)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšili len o 2 %, čo je menej ako miera inflácie. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia zaradení do vzorky uskutočnili významné škrty, najmä vo všeobecných a administratívnych nákladoch, a teda zamerali úsilie na dosiahnutie vyššej efektívnosti.

(505)

Keďže toto je prvé antisubvenčné konanie týkajúce sa príslušného výrobku, nie sú dostupné údaje na posúdenie účinkov možného dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

(506)

Všetky rozpätia stanovené a špecifikované v oddiele o subvencovaní sú značne nad úrovňou de minimis. Vzhľadom na objem a ceny subvencovaného dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného subvenčného rozpätia na trh Únie za zanedbateľný.

(507)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetky ukazovatele ujmy (okrem produktivity) sa počas posudzovaného obdobia zhoršili alebo sa nevyvíjali v súlade so spotrebou.

(508)

Počas posudzovaného obdobia sa v súvislosti so znižujúcou sa spotrebou objem dovozu z ČĽR významne zvyšoval. Zároveň sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil celkovo o 12 % a podiel odvetvia na trhu klesol z 56,8 % v roku 2008 na 53,9 % v OP. Hoci spotreba sa po roku hospodárskej krízy, ktorá ovplyvnila dopyt od roku 2009 do OP, ozdravila o 24 %, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znižoval. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné získať späť stratený podiel na trhu vzhľadom na významné rozšírenie subvencovaného dovozu z ČĽR na trh Únie. Subvencovaný dovoz s nízkymi cenami počas posudzovaného obdobia neustále rástol a podhodnocovali sa ním ceny výrobného odvetvia Únie.

(509)

Okrem toho boli výrazne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál a investovať bola oslabená.

(510)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 8 ods. 5 základného nariadenia.

(511)

V súlade s článkom 8 ods. 5 a 6 základného nariadenia bolo preskúmané, či subvencovaný dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie ujmu v takej miere, že ju možno klasifikovať ako značnú. Preskúmali sa známe faktory iné ako subvencovaný dovoz, ktoré mohli zároveň spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola pripísaná subvencovanému dovozu.

(512)

Z prešetrovania vyplynulo, že spotreba Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila o 7 %, zatiaľ čo objem subvencovaného dovozu z ČĽR sa výrazne zvýšil približne o 49 %, pričom jeho podiel na trhu sa v roku 2008 takisto zvýšil o 60 % z 9,1 % na 14,6 % v OP. Zároveň sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám o 12 % a podiel uvedeného predaja na trhu sa znížil o 2,9 % z 56,8 % v roku 2008 na 53,9 % v OP.

(513)

Hoci dovoz z ČĽR takisto zasiahla hospodárska kríza a od roku 2008 do roku 2009 sa znížil o 68 %, v období od roku 2009 do OP sa oživil veľmi rýchlym tempom a na konci OP sa zvýšil o 367 % aj napriek tomu, že sa spotreba v Únii v tomto období zvýšila len o 24 %. Znížením jednotkovej ceny o 9 % v porovnaní s rokom 2008 a podhodnotením výrobného odvetvia Únie o 20,2 % počas OP sa podiel čínskeho dovozu na trhu od roku 2008 do OP zvýšil o 60 % na 14,6 %.

(514)

Od roku 2008 do OP sa zároveň celkovo znížil objem predaja výrobcov z Únie neprepojeným stranám o 12 %. V čase oživenia trhu od roku 2009 do OP dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoj objem predaja neprepojeným stranám len o 13 %, stratilo však podiel na trhu vo výške 8 %, a zvýšenú spotrebu teda využilo iba v obmedzenom rozsahu. Zo zotavujúcej sa spotreby najviac získal dovoz z Číny, pričom ostatní účastníci trhu výrazne zaostávali.

(515)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 9 %. Napriek rastúcemu trendu po výraznom znížení v roku 2009 boli priemerné dovozné ceny v období od roku 2009 do OP stabilne nižšie ako úrovne účtované výrobným odvetvím Únie. Jednotková cena pre neprepojených zákazníkov v Únii vykázala určitú odolnosť voči cenovému tlaku vyvíjanému čínskym dovozom a znížila sa iba o 3 %. Tieto ceny však boli zjavne udržiavané za cenu nižšieho objemu predaja a zníženej ziskovosti z tohto predaja, pretože ziskovosť klesla o 61 % zo 6,7 % v roku 2008 na 2,6 % v OP.

(516)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prudký nárast subvencovaného dovozu z ČĽR za ceny, ktorými sa stále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, zohral rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo zabránilo výrobnému odvetviu Únie plne využiť oživenie spotreby Únie.