23.2.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 52/11

(1)

Mal by sa stanoviť rámec zahŕňajúci pravidlá týkajúce sa zúčtovacej povinnosti, jej uplatňovania, prípadných výnimiek a postupov zmierňovania rizika, ktoré sa majú stanoviť v prípade, že nie je možné vykonať zúčtovanie prostredníctvom centrálnej protistrany. Na zabezpečenie konzistentnosti medzi uvedenými ustanoveniami, ktoré by mali nadobudnúť účinnosť v rovnakom čase, a s cieľom zjednodušiť komplexný prehľad a efektívny prístup pre zúčastnené strany, a najmä tie, na ktoré sa vzťahujú tieto povinnosti, je žiaduce zahrnúť väčšinu regulačných technických noriem vyžadovaných v hlave II nariadenia (EÚ) č. 648/2012 do jedného nariadenia.

(2)

So zreteľom na globálny charakter trhu s mimoburzovými derivátmi by sa v tomto nariadení mali zohľadňovať príslušné medzinárodne dohodnuté usmernenia a odporúčania o reformách trhu s mimoburzovými derivátmi a povinnom zúčtovaní, ako aj súvisiace pravidlá vypracované v rámci iných jurisdikcií. Konkrétne rámec pre určenie zúčtovacej povinnosti zohľadňuje požiadavky povinného zúčtovania zverejnené Medzinárodnou organizáciou komisií pre cenné papiere. Takto sa v maximálnej možnej miere podporí zbližovanie s prístupom v iných jurisdikciách.

(3)

S cieľom jasne identifikovať obmedzený počet koncepcií pochádzajúcich z nariadenia (EÚ) č. 648/2012, ako aj špecifikovať technické pojmy potrebné na vypracovanie tejto technickej normy, malo by sa vymedziť niekoľko pojmov.

(4)

Nepriamy zúčtovací mechanizmus by nemal vystaviť centrálnu protistranu, zúčtovacieho člena, klienta ani nepriameho klienta ďalšiemu riziku protistrany a aktíva a pozície nepriameho klienta by mali využívať primeranú úroveň ochrany. Je preto dôležité, aby akýkoľvek druh nepriamych zúčtovacích mechanizmov spĺňal minimálne podmienky na zabezpečenie ich bezpečnosti. Strany zapojené do nepriamych zúčtovacích mechanizmov by na tento účel mali podliehať špecifickým povinnostiam. Tieto mechanizmy presahujú rámec zmluvného vzťahu medzi nepriamymi klientmi a klientom zúčtovacieho člena, ktorý poskytuje nepriame zúčtovacie služby.

(5)

Nariadením (EÚ) č. 648/2012 sa vyžaduje, aby centrálna protistrana bola stanoveným systémom podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 98/26/ES z 19. mája 1998 o konečnom zúčtovaní v platobných systémoch a zúčtovacích systémoch cenných papierov (3). To znamená, že zúčtovací členovia centrálnych protistrán by sa mali kvalifikovať ako účastníci v zmysle uvedenej smernice. Na zabezpečenie rovnocennej úrovne ochrany pre nepriamych klientov, ktorá sa poskytuje klientom podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012, je preto potrebné zabezpečiť, aby klientmi poskytujúcimi nepriame zúčtovacie služby boli úverové inštitúcie, investičné spoločnosti alebo rovnocenné úverové inštitúcie alebo investičné spoločnosti tretej krajiny.

(6)

Mali by sa zriadiť nepriame zúčtovacie mechanizmy, aby sa zabezpečilo, že nepriami klienti budú môcť v scenári zlyhania získať rovnocennú úroveň ochrany ako priami klienti. Po zlyhaní zúčtovacieho člena, ktorý uľahčuje nepriamy zúčtovací mechanizmus, by nepriami klienti mali byť zahrnutí do prevodu pozícií klienta na alternatívneho zúčtovacieho člena v rámci požiadaviek súvisiacich s prenosnosťou stanovených v článkoch 39 a 48 nariadenia (EÚ) č. 648/2012. V rámci nepriamych zúčtovacích mechanizmov by mali existovať aj primerané ochranné opatrenia proti zlyhaniu klienta a mali by podporovať prevod pozícií nepriameho klienta na alternatívneho poskytovateľa zúčtovacích služieb.

(7)

Keďže nepriame zúčtovacie mechanizmy môžu spôsobiť špecifické riziká, mali by všetky strany nepriameho zúčtovacieho mechanizmu vrátane zúčtovacích členov a centrálnych protistrán bežne identifikovať, monitorovať a riadiť akékoľvek závažné riziká vyplývajúce z mechanizmu. V tejto súvislosti je osobitne dôležitá primeraná vzájomná výmena informácií medzi klientmi, ktorí poskytujú nepriame zúčtovacie služby, a zúčtovacími členmi, ktorí uvedené služby uľahčujú. Zúčtovací členovia by mali využívať informácie od klientov len na účely riadenia rizík a mali by predchádzať zneužívaniu obchodne citlivých informácií vrátane využitia účinných bariér medzi rôznymi divíziami finančnej inštitúcie, aby sa zamedzilo konfliktom záujmov.

(8)

Príslušný orgán, ktorý centrálnej protistrane povolí zúčtovať určitú triedu mimoburzových derivátov, je povinný informovať Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (ESMA). Toto oznámenie by malo obsahovať podrobné informácie, ktoré ESMA potrebuje na svoj proces hodnotenia, vrátane informácií o likvidite a objeme príslušnej triedy mimoburzových derivátov. Aj keď tieto informácie prúdia do orgánu ESMA od príslušného orgánu, o povolenie požiadala centrálna protistrana, ktorá by spočiatku mala poskytnúť požadované informácie príslušným orgánom, ktoré ich potom môžu doplniť.

(9)

Aj keď všetky informácie, ktoré sa majú zahrnúť do oznámenia príslušného orgánu pre ESMA na účely zúčtovacej povinnosti, nemusia byť vždy dostupné, najmä v prípade nových produktov, mali by sa poskytnúť dostupné odhady vrátane zreteľného uvedenia použitých predpokladov. Oznámenie by malo obsahovať aj informácie týkajúce sa protistrán, ako je typ a počet protistrán, opatrenia potrebné na začatie zúčtovania s centrálnou protistranou, ich právnu a prevádzkovú kapacitu alebo ich rámec riadenia rizík, aby ESMA mohol posúdiť, či je aktívna protistrana schopná splniť si zúčtovaciu povinnosť bez narušenia trhu.

(10)

Oznámenie príslušného orgánu pre ESMA by malo obsahovať informácie o miere štandardizácie, likvidite a cenovej dostupnosti, aby ESMA posúdil, či by sa na určitú triedu mimoburzových derivátov mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Kritériá súvisiace so štandardizáciou zmluvných podmienok a prevádzkových postupov príslušnej triedy mimoburzových derivátov sú ukazovateľom štandardizácie ekonomických podmienok určitej triedy mimoburzových derivátov, pretože len v prípade štandardizácie týchto ekonomických podmienok možno štandardizovať zmluvné podmienky a prevádzkové postupy. ESMA posudzuje kritériá týkajúce sa likvidity a cenovej dostupnosti z odlišných hľadísk, než je to v prípade posudzovania príslušným orgánom pri udeľovaní povolenia centrálnej protistrane. Likvidita sa v tomto kontexte posudzuje zo širšej perspektívy a odlišuje sa od likvidity po tom, čo by sa uplatnila zúčtovacia povinnosť. Skutočnosť, že zmluva je dostatočne likvidná na to, aby ju jedna centrálna protistrana mohla zúčtovať, predovšetkým nevyhnutne neznamená, že by sa na ňu mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť. Posúdenie orgánom ESMA by nemalo znamenať opakovanie alebo zdvojenie preskúmania, ktoré už vykonal príslušný orgán.

(11)

Informácie, ktoré má poskytnúť príslušný orgán na účely zúčtovacej povinnosti, by ESMA mali umožniť posúdiť dostupnosť informácií o tvorbe cien. V tomto smere prístup centrálnej protistrany k informáciám o tvorbe cien v konkrétnom čase neznamená, že účastníci trhu by mohli mať prístup k informáciám o tvorbe cien v budúcnosti. Skutočnosť, že centrálna protistrana má prístup k cenovým informáciám potrebným na riadenie rizík súvisiacich so zúčtovaním zmlúv o derivátoch v rámci určitej triedy mimoburzových derivátov, v dôsledku toho automaticky neznamená, že by sa na túto triedu mimoburzových derivátov mala vzťahovať zúčtovacia povinnosť.

(12)

Miera podrobnosti údajov dostupných v archíve tried zmlúv o mimoburzových derivátoch podliehajúcich zúčtovacej povinnosti závisí od relevantnosti týchto údajov pre identifikáciu každej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Miera podrobnosti údajov v archíve sa preto v prípade rôznych tried zmlúv o mimoburzových derivátoch môže líšiť.

(13)

Umožnenie prístupu viacerých centrálnych protistrán k miestu obchodovania by mohlo rozšíriť prístup účastníkov k uvedenému miestu, čím by sa zvýšila celková likvidita. Za týchto okolností je však potrebné spresniť pojem fragmentácie likvidity na mieste obchodovania v prípade, že môže ohroziť bezproblémové a riadne fungovanie trhov pre triedu finančných nástrojov, pre ktoré bola táto žiadosť predložená.

(14)

Posúdenie obchodného miesta, ku ktorému centrálna protistrana požiadala o prístup, zo strany príslušného orgánu, ako strany príslušného orgánu centrálnej protistrany, by malo byť založené na dostupných mechanizmoch určených na predchádzanie fragmentácii likvidity na mieste obchodovania.

(15)

V záujme predchádzania fragmentácii likvidity by všetci účastníci na mieste obchodovania mali byť schopní zúčtovať všetky transakcie, ktoré medzi sebou vykonali. Nebolo by však primerané žiadať, aby sa všetci zúčtovací členovia existujúcej centrálnej protistrany zároveň stali aj zúčtovacími členmi akejkoľvek novej centrálnej protistrany, ktorá toto miesto obchodovania obsluhuje. Ak existujú subjekty, ktoré sú zúčtovacími členmi oboch centrálnych protistrán, môžu uľahčovať prevod a zúčtovanie transakcií vykonávaných účastníkmi trhu, ktoré samostatne poskytujú obe centrálne protistrany, s cieľom obmedziť riziko fragmentácie likvidity. Napriek tomu je dôležité, aby žiadosť o prístup k miestu obchodovania zo strany centrálnej protistrany neviedla k fragmentácii likvidity spôsobom, ktorý by zvýšil riziká, ktorým je existujúca centrálna protistrana vystavená.

(16)

Podľa článku 8 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 by si žiadosť centrálnej protistrany o prístup k miestu obchodovania nemala vyžadovať interoperabilitu, a týmto nariadením by sa preto nemala stanoviť interoperabilita ako jediný spôsob riešenia fragmentácie likvidity. Týmto nariadením by sa však centrálnym protistranám nemalo brániť v dobrovoľnom uzatvorení takéhoto mechanizmu, ak sú splnené potrebné podmienky na jeho zavedenie.

(17)

S cieľom stanoviť, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmierňujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, by mali nefinančné protistrany uplatniť jedno z kritérií stanovených v tomto nariadení vrátane účtovnej definície založenej na pravidlách medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS). Účtovnú definíciu môžu protistrany použiť aj v prípade, že pravidlá IFRS neuplatňujú. V prípade nefinančných protistrán, ktoré môžu používať miestne pravidlá účtovania, sa očakáva, že na väčšinu zmlúv, ktoré boli podľa týchto miestnych pravidiel účtovania klasifikované ako zaisťovacie, by sa vzťahovalo všeobecné vymedzenie zmlúv zameraných na zníženie rizík, ktoré priamo súvisia s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním stanoveným v tomto nariadení.

(18)

Za určitých okolností nemusí byť možné zabezpečiť riziko pomocou priamo súvisiacej zmluvy o derivátoch, t. j. zmluvy s úplne rovnakými podkladovými aktívami a dátumom vyrovnania, ako je riziko, ktoré je predmetom krytia. V takomto prípade môže nefinančná protistrana na pokrytie svojej expozície použiť proxy hedging prostredníctvom úzko korelovaného nástroja, napríklad nástroja s odlišným, ale veľmi podobným podkladovým aktívom z hľadiska ekonomického správania. Okrem toho určité skupiny nefinančných protistrán, ktoré uzatvárajú zmluvy o mimoburzových derivátoch prostredníctvom jedného subjektu v snahe zabezpečiť svoje riziko voči celkovým rizikám skupiny, môžu použiť makrozabezpečenie alebo portfóliové zabezpečenie. Tieto zmluvy o mimoburzových derivátoch poskytujúce makrozabezpečenie, portfóliové zabezpečenie alebo proxy hedging môžu predstavovať zabezpečenie na účely tohto nariadenia a mali by sa posudzovať z hľadiska kritérií na stanovenie toho, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch objektívne znižujú riziká.

(19)

Riziko sa môže priebežne vyvíjať a z hľadiska prispôsobenia sa vývoju rizika sa zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré sa pôvodne vykonali na znižovanie rizika súvisiaceho s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním, možno budú musieť kompenzovať využívaním ďalších zmlúv o mimoburzových derivátoch. Zabezpečenie rizika tak možno dosiahnuť kombináciou zmlúv o mimoburzových derivátoch vrátane vzájomným započítaním zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré vylučujú tie zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré už nesúvisia s rizikom obchodnej činnosti alebo rizikom podnikového financovania.

(20)

Rozsah rizík priamo súvisiacich s obchodnou činnosťou a podnikovým financovaním je veľmi široký a líši sa v závislosti od rôznych hospodárskych odvetví. Riziká súvisiace s obchodnou činnosťou sa zvyčajne viažu k vstupom výrobnej funkcie spoločnosti, ako aj k výrobkom a službám, ktoré spoločnosť predáva alebo poskytuje. Podnikové financovanie zvyčajne súvisí s riadením krátkodobého a dlhodobého financovania subjektu vrátane jeho dlhu a so spôsobmi, akými investuje svoje finančné zdroje, ktoré vytvára alebo vlastní, vrátane riadenia hotovosti. Podnikové financovanie a obchodnú činnosť môžu ovplyvniť spoločné zdroje rizík, ako napríklad devízy, ceny komodít, inflácia alebo úverové riziko. Vzhľadom na to, že mimoburzové deriváty sú v rámci analýzy rizík priamo súvisiacich s obchodnou činnosťou alebo podnikovým financovaním uzatvorené na zabezpečenie voči konkrétnemu riziku, uvedené riziká by sa mali vymedziť konzistentným spôsobom vzťahujúcim sa na obe činnosti. Okrem toho oddelenie týchto dvoch koncepcií by mohlo mať neželané dôsledky vzhľadom na to, že v závislosti od odvetvia, v ktorom nefinančné protistrany pôsobia, by sa konkrétne riziko zabezpečilo v rámci podnikového financovania alebo obchodnej činnosti.

(21)

Zúčtovacie prahové hodnoty by sa mali stanoviť so zreteľom na systémovú významnosť súvisiacich rizík, pričom je dôležité vziať do úvahy, že mimoburzové deriváty, ktoré znižujú riziká, sú vyňaté z výpočtu zúčtovacích prahových hodnôt a že zúčtovacie prahové hodnoty umožňujú výnimku zo zásady zúčtovacej povinnosti v prípade tých zmlúv o mimoburzových derivátoch, pri ktorých sa možno domnievať, že neboli uzatvorené na účely zabezpečenia. Presnejšie, zúčtovacie prahové hodnoty by sa mali pravidelne preskúmať a mali by sa vymedziť podľa triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch. Triedy mimoburzových derivátov stanovené na účely zúčtovacích prahových hodnôt sa môžu odlišovať od tried mimoburzových derivátov na účely zúčtovacej povinnosti. Pri stanovovaní zúčtovacej prahovej hodnoty by bola náležite zohľadnená potreba vymedzenia jedného identifikátora, ktorý by odrážal systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a za jednotlivé triedy aktív mimoburzových derivátov. Zúčtovacie prahové hodnoty používané nefinančnými protistranami by sa mali uplatňovať jednoduchým spôsobom.

(22)

Určenie zúčtovacej prahovej hodnoty by malo zohľadňovať systémovú významnosť súčtu čistých pozícií a expozícií podľa protistrán a kategórií mimoburzových derivátov v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012. Malo by sa však vziať do úvahy, že tieto čisté pozície a expozície sú odlišné od čistej expozície medzi protistranami a v rámci triedy aktív. Okrem toho by v súlade s nariadením (EÚ) č. 648/2012 mali byť tieto čisté pozície sčítané s cieľom určiť údaje, ktoré sa majú zohľadniť pre stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt. Pri stanovení zúčtovacích prahových hodnôt by sa mal vziať do úvahy celkový hrubý súčet vzniknutý zo sčítania týchto čistých pozícií. Ako referenčná hodnota pre stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt by sa mala použiť hrubá nominálna hodnota vzniknutá z uvedeného sčítania.

(23)

Okrem toho štruktúra činnosti mimoburzových derivátov nefinančných protistrán zvyčajne vedie k nízkej úrovni vzájomného započítavania, keďže zmluvy o mimoburzových derivátoch sa uzatvárajú v tom istom smere. V dôsledku toho by bol rozdiel medzi súčtom čistých pozícií a expozícií podľa protistrany a v jednotlivých triedach mimoburzových derivátov veľmi blízky hrubej hodnote zmlúv. Práve preto a s cieľom dosiahnuť cieľ zjednodušenia by sa hrubá hodnota zmlúv o mimoburzových derivátoch mala využívať ako platná náhrada opatrenia, ktoré je potrebné zohľadniť pri určovaní zúčtovacej prahovej hodnoty.

(24)

Vzhľadom na to, že nefinančné protistrany, ktoré nepresiahnu zúčtovaciu prahovú hodnotu, nie sú povinné oceňovať svoje zmluvy o mimoburzových derivátoch trhovými cenami, by nebolo primerané použiť toto opatrenie na stanovenie zúčtovacích prahových hodnôt, keďže by to pre nefinančné protistrany predstavovalo veľkú záťaž, ktorá by nezodpovedala riešenému riziku. Využívanie nominálnej hodnoty zmlúv o mimoburzových derivátoch by na druhej strane umožnilo jednoduchý prístup, ktorý nie je vystavený externým udalostiam nefinančných protistrán.

(25)

Prekročenie jednej z hodnôt stanovených pre triedu mimoburzových derivátov by malo viesť k prekročeniu zúčtovacej prahovej hodnoty pre všetky triedy vzhľadom na to, že zmluvy o mimoburzových derivátoch, ktoré znižujú riziká, sú vyňaté z výpočtu zúčtovacej prahovej hodnoty, dôsledky prekročenia zúčtovacej prahovej hodnoty nesúvisia len so zúčtovacou povinnosťou, ale týkajú sa aj postupov zmierňovania rizika, a prístup pre relevantné povinnosti podľa nariadenia (EÚ) č. 648/2012 vzťahujúce sa na nefinančné protistrany by mal byť jednoduchý vzhľadom na nesofistikovaný charakter väčšiny z nich.

(26)

V prípade nezúčtovaných zmlúv o mimoburzových derivátoch by sa mali uplatňovať postupy zmierňovania rizika, napríklad včasné potvrdenie. Potvrdenie zmlúv o mimoburzových derivátoch sa môže týkať jednej alebo viacerých rámcových dohôd, potvrdzujúcich rámcových dohôd alebo iných štandardných podmienok. Môže mať formu elektronicky uzavretej zmluvy alebo dokumentu podpísaného oboma protistranami.

(27)

Je nevyhnutné, aby protistrany potvrdili podmienky svojich transakcií čo najskôr vykonaním transakcie, najmä keď sa transakcia vykonáva alebo spracúva elektronicky, aby sa zabezpečilo spoločné porozumenie a právna istota týkajúca sa podmienok transakcie. Najmä protistrany uzatvárajúce neštandardné alebo komplexné zmluvy o mimoburzových derivátoch môžu potrebovať zaviesť nástroje s cieľom splniť požiadavku na včasné potvrdenie svojich zmlúv o mimoburzových derivátoch. Včasným potvrdením sa tiež predpokladá, že sa v tejto oblasti rozvinie relevantná trhová prax.

(28)

Z hľadiska ďalšieho zmierňovania rizík umožňuje zosúladenie portfólia každej protistrane úplne preskúmať portfólio transakcií z pohľadu jej protistrany s cieľom okamžite identifikovať akékoľvek nedorozumenia týkajúce sa kľúčových podmienok transakcií. Tieto podmienky by mali obsahovať ocenenie každej transakcie a môžu obsahovať aj iné príslušné údaje, napríklad dátum účinnosti, plánovaný dátum splatnosti, akýkoľvek dátum platby alebo vyrovnania, nominálnu hodnotu zmluvy a menu transakcie, podkladový nástroj, pozíciu protistrán, dohovor o pracovných dňoch a všetky príslušné pevné alebo pohyblivé úrokové sadzby týkajúce sa zmluvy o mimoburzových derivátoch.

(29)

Vzhľadom na rozdielne rizikové profily a v záujme toho, aby bolo zosúladenie portfólia primeraným postupom zmierňovania rizika, by frekvencia zosúladenia a veľkosť portfólia, ktoré je potrebné zvážiť, mali byť odlišné v závislosti od charakteru protistrán. Na finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré prekročili zúčtovaciu prahovú hodnotu, by sa mali vzťahovať náročnejšie požiadavky, pričom nižšia frekvencia zosúlaďovania by sa mala vzťahovať na nefinančné protistrany, ktoré by neprekročili zúčtovaciu prahovú hodnotu, bez ohľadu na kategóriu ich protistrany, ktorá by takisto využívala toto menej časté zosúladenie pre danú časť svojho portfólia.

(30)

Kompresia portfólia môže byť takisto účinným nástrojom na účely zmierňovanie rizika v závislosti od okolností, ako je veľkosť portfólia s protistranou, splatnosť, účel a stupeň štandardizácie zmlúv o mimoburzových derivátoch. Finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré majú portfólio zmlúv o mimoburzových derivátoch nezúčtovaných centrálnou protistranou nad úrovňou stanovenou v tomto nariadení, by mali mať zavedené postupy na analýzu svojej možnosti využívania kompresie portfólia, ktorá by im umožnila znížiť ich kreditné riziko protistrany.

(31)

Cieľom riešenia sporov je zmierniť riziká vyplývajúce zo zmlúv, ktoré neboli centrálne zúčtované. Pri vykonávaní vzájomných transakcií s mimoburzovými derivátmi by protistrany mali mať dohodnutý rámec na riešenie akýchkoľvek súvisiacich sporov, ktoré sa môžu vyskytnúť. Rámec by mal obsahovať mechanizmy riešenia sporov, napríklad arbitráž treťou stranou alebo mechanizmus prieskumu trhu. Cieľom rámca je predísť eskalovaniu počtu nevyriešených sporov a vystaveniu protistrán ďalším rizikám. Spory by sa mali identifikovať, riešiť a náležite zverejniť.

(32)

Na účely špecifikovania trhových podmienok, ktoré neumožňujú oceňovanie trhovými cenami, je potrebné špecifikovať neaktívne trhy. Trh môže byť neaktívny z niekoľkých dôvodov vrátane toho, keď sa pravidelne nevykonávajú nezávislé trhové transakcie, pričom pojem nezávislé by mal mať rovnaký význam ako na účely účtovníctva.

(33)

Toto nariadenie sa vzťahuje na finančné protistrany a nefinančné protistrany, ktoré prekročia zúčtovaciu prahovú hodnotu, a zohľadňuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/49/ES zo 14. júna 2006 o kapitálovej primeranosti investičných spoločností a úverových inštitúcií (4), v ktorej sa taktiež stanovujú požiadavky, ktoré sa musia splniť na oceňovanie na základe modelu.

(34)

Napriek tomu, že návrh modelu používaného na oceňovanie na základe modelu možno vypracovať interne alebo externe, v záujme zabezpečenia primeranej zodpovednosti je za schválenie tohto modelu zodpovedné predstavenstvo alebo delegovaný výbor tohto predstavenstva.

(35)

Ak môžu protistrany na základe oznámenia príslušným orgánom uplatniť v rámci skupiny výnimku bez toho, aby počkali na koniec lehoty na predkladanie námietok týmito príslušnými orgánmi, je dôležité zabezpečiť, aby príslušné orgány včas získali primerané a dostatočné informácie s cieľom posúdiť, či by mali namietať voči použitiu tejto výnimky.

(36)

Predpokladaná veľkosť, objem a frekvencia zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci skupiny sa môžu stanoviť na základe predchádzajúcich transakcií protistrán v rámci skupiny, ako aj predpokladaného modelu a činností očakávaných v budúcnosti.

(37)

Ak protistrany uplatnia výnimku v rámci skupiny, mali by túto informáciu uverejniť v záujme zabezpečenia transparentnosti voči účastníkom trhu a potenciálnym veriteľom. Pre potenciálnych veriteľov protistrán je to mimoriadne dôležité z hľadiska posudzovania rizík. Cieľom zverejnenia je zabrániť nesprávnemu pochopeniu toho, že zmluvy o mimoburzových derivátoch sa zúčtovávajú centrálne alebo podliehajú postupom zmierňovania rizika, keď to tak nie je.

(38)

Časový rámec dosiahnutia včasného potvrdenia si vyžaduje adaptačné úsilie vrátane zmien trhových postupov a zlepšenia systémov IT. Vzhľadom na to, že tempo adaptácie potrebnej na dosiahnutie súladu sa môže líšiť podľa kategórie protistrán a triedy aktív mimoburzových derivátov, stanovenie progresívnych dátumov uplatňovania, ktoré budú zodpovedať týmto rozdielom, by umožnilo zlepšiť časový rámec na potvrdenie pre tie protistrany a produkty, ktoré by mohli byť pripravené rýchlejšie.

(39)

Normy stanovené na zosúladenie portfólia, kompresiu portfólia alebo riešenie sporov by od protistrán vyžadovali, aby vytvorili postupy, politiky, procesy a zmenili a doplnili dokumentáciu, čo by vyžadovalo čas. Nadobudnutie účinnosti súvisiacich požiadaviek by sa malo odložiť s cieľom poskytnúť protistranám čas na prijatie nevyhnutných opatrení na účely dosiahnutia súladu s predpismi.

(40)

Toto nariadenie vychádza z návrhu regulačných technických noriem, ktoré Európsky orgán pre cenné papiere a trhy predložil Komisii.

(41)

V súlade s článkom 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 (5) vykonal ESMA otvorené verejné konzultácie k návrhu regulačných technických noriem, analyzoval možné súvisiace náklady a prínosy a požiadal o stanovisko skupinu zainteresovaných strán v oblasti cenných papierov a trhov zriadenú v súlade s článkom 37 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010,

a)

„nepriamy klient“ je klient klienta zúčtovacieho člena;

b)

„nepriamy zúčtovací mechanizmus“ je súbor zmluvných vzťahov medzi centrálnou protistranou, zúčtovacím členom, klientom zúčtovacieho člena a nepriamym klientom, ktorý klientovi zúčtovacieho člena umožňuje poskytovať zúčtovacie služby nepriamemu klientovi;

c)

„potvrdenie“ je dokumentácia o súhlase protistrán so všetkými podmienkami zmluvy o mimoburzových derivátoch.

a)

vedie oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré každému klientovi umožňujú rozlišovať v účtoch so zúčtovacím členom aktíva a pozície klienta od aktív a pozícií držaných na účty svojich nepriamych klientov;

b)

uchováva oddelené záznamy a účtovníctvo, ktoré každému klientovi umožňujú rozlišovať v účtoch so zúčtovacím členom aktíva a pozície držané na účet nepriameho klienta od aktív a pozícií držaných na účet ostatných nepriamych klientov.

a)

identifikáciu triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

b)

identifikáciu zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

c)

ostatné informácie, ktoré majú byť uvedené vo verejnom archíve v súlade s článkom 8;

d)

akékoľvek ďalšie charakteristiky potrebné na rozlíšenie zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch od zmlúv o mimoburzových derivátoch mimo uvedenej triedy;

e)

dôkaz o stupni štandardizácie zmluvných podmienok a prevádzkových postupov pre príslušnú triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch;

f)

údaje o objeme triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

g)

údaje o likvidite triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

h)

dôkaz o dostupnosti primeraných, spoľahlivých a všeobecne akceptovaných informácií o tvorbe cien pre účastníkov trhu v rámci triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

i)

dôkaz o vplyve zúčtovacej povinnosti na dostupnosť informácií o tvorbe cien účastníkom trhu.

a)

údaje relevantné na posúdenie očakávaného objemu triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť;

b)

dôkaz o schopnosti centrálnej protistrany zvládnuť očakávaný objem triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť, a riadiť riziko vyplývajúce zo zúčtovania príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch, ako aj prostredníctvom zúčtovacích mechanizmov zahŕňajúcich klienta alebo nepriameho klienta;

c)

druh a počet protistrán, ktoré sú aktívne a od ktorých sa očakáva, že budú aktívne na trhu pre triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť;

d)

prehľad rôznych úloh, ktoré sa majú dokončiť s cieľom začať zúčtovanie s centrálnou protistranou, spolu s určením času potrebného na splnenie každej úlohy;

e)

informácie o riadení rizík, právnej a prevádzkovej kapacite protistrán, ktoré sú aktívne na trhu pre triedu zmlúv o mimoburzových derivátoch, ak sa na ňu začne vzťahovať zúčtovacia povinnosť.

a)

počtu transakcií;

b)

celkového objemu;

c)

celkových otvorených pozícií;

d)

hĺbky príkazov vrátane priemerného počtu príkazov a žiadostí o kotáciu;

e)

tesnosti rozpätí;

f)

opatrení v oblasti likvidity za stresových trhových podmienok;

g)

opatrení v oblasti likvidity zameraných na vykonávanie postupov pri zlyhaní.

a)

či zmluvné podmienky príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch zahŕňajú spoločnú právnu dokumentáciu vrátane rámcovej dohody o vzájomnom započítavaní, vymedzení pojmov, štandardných podmienok a potvrdení, ktorými sa stanovujú zmluvné špecifikácie, ktoré protistrany bežne používajú;

b)

či sa na prevádzkové procesy uvedenej príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch vzťahuje automatizované spracovanie, ktoré prebieha po obchodovaní, a udalosti v rámci životného cyklu, ktoré sa riadia bežným spôsobom podľa časového harmonogramu, ktorý je medzi protistranami všeobecne dohodnutý.

a)

či by marže alebo finančné požiadavky centrálnej protistrany zodpovedali riziku, ktoré má zúčtovacia povinnosť zmierniť;

b)

stabilitu veľkosti a hĺbky trhu v súvislosti s produktom v priebehu času;

c)

pravdepodobnosť, že by rozptyl trhu zostal v prípade zlyhania zúčtovacieho člena dostatočný;

d)

počet a hodnotu transakcií.

a)

triedu aktív zmlúv o mimoburzových derivátoch;

b)

typ zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

c)

podkladové aktíva mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

d)

v prípade podkladových aktív, ktoré sú finančnými nástrojmi, informáciu o tom, či je podkladové aktívum jeden finančný nástroj alebo emitent, alebo index, alebo portfólio;

e)

v prípade ostatných podkladových aktív informáciu o kategórii podkladového aktíva;

f)

nominálne meny a meny vyrovnania zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

g)

rozsah splatnosti zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

h)

podmienky vyrovnania zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

i)

rozsah frekvencie platieb zmlúv o mimoburzových derivátoch v rámci triedy;

j)

identifikátor produktu príslušnej triedy zmlúv o mimoburzových derivátoch;

k)

akékoľvek iné charakteristiky potrebné na rozlíšenie jednej zmluvy v príslušnej triede zmlúv o mimoburzových derivátoch od inej.

a)

identifikačný kód v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 1247/2012 (6);

b)

celý názov;

c)

krajinu sídla;

d)

príslušný orgán menovaný v súlade s článkom 22 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

identifikáciu kategórií protistrán, na ktoré sa vzťahuje každé obdobie postupného zavádzania;

b)

akúkoľvek inú podmienku potrebnú podľa regulačných technických noriem prijatých podľa článku 5 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012 na uplatnenie obdobia postupného zavádzania.

a)

identifikáciu centrálnej protistrany;

b)

triedu aktív zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré sa oznamujú;

c)

typ zmlúv o mimoburzových derivátoch;

d)

dátum oznámenia;

e)

identifikáciu oznamujúceho príslušného orgánu.

a)

prostredníctvom aspoň jednej spoločnej centrálnej protistrany;

b)

prostredníctvom zúčtovacích mechanizmov zriadených centrálnymi protistranami.

a)

kryje riziká vyplývajúce z potenciálnej zmeny hodnoty aktív, služieb, vstupov, produktov, komodít alebo záväzkov, ktoré nefinančná protistrana alebo jej skupina vlastní, produkuje, vyrába, spracúva, poskytuje, nakupuje, uvádza na trh, prenajíma, predáva alebo znáša, alebo odôvodnene predpokladá, že ich bude vlastniť, produkovať, vyrábať, spracúvať, poskytovať, nakupovať, uvádzať na trh, prenajímať, predávať alebo znášať v rámci svojej bežnej obchodnej činnosti;

b)

kryje riziká vyplývajúce z potenciálneho nepriameho vplyvu na hodnotu aktív, služieb, vstupov, produktov, komodít alebo záväzkov uvedených v písmene a), ktoré vyplývajú z fluktuácie úrokových sadzieb, mier inflácie, devízových kurzov alebo kreditného rizika;

c)

je klasifikovaná ako zaisťovacia zmluva podľa medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS) prijatých v súlade s článkom 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 (7).

a)

1 miliarda EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových úverových derivátoch;

b)

1 miliarda EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových akciových derivátoch;

c)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových úrokových derivátoch;

d)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových devízových derivátoch;

e)

3 miliardy EUR hrubej nominálnej hodnoty v prípade zmlúv o mimoburzových komoditných derivátoch a ostatných zmlúv o mimoburzových derivátoch, ktoré nie sú stanovené v písmenách a) až d).

a)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených do 28. februára 2014 vrátane do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 28. februári 2014 do konca pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

c)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených do 31. augusta 2013 vrátane do konca tretieho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

d)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

e)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch.

a)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených do 31. augusta 2013 vrátane do konca piateho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

b)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca tretieho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

c)

v prípade swapov na úverové zlyhanie a úrokových swapov uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o mimoburzových derivátoch;

d)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených do 31. augusta 2013 do konca siedmeho pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

e)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2013 do 31. augusta 2014 vrátane do konca štvrtého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch;

f)

v prípade akciových swapov, devízových swapov, komoditných swapov a všetkých ostatných derivátov neuvedených v písmene a) uzatvorených po 31. auguste 2014 do konca druhého pracovného dňa nasledujúceho po dátume vykonania zmluvy o derivátoch.

a)

v prípade finančnej protistrany alebo nefinančnej protistrany uvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

b)

v prípade nefinančnej protistrany neuvedenej v článku 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012:

a)

identifikácie, zaznamenávania a monitorovania sporov súvisiacich s uznávaním alebo oceňovaním zmluvy a s výmenou kolaterálu medzi protistranami. V uvedených postupoch sa musí zaznamenať aspoň dĺžka obdobia, počas ktorého je spor nevyriešený, protistrana a sporná suma;

b)

včasného urovnania sporov prostredníctvom osobitného procesu v prípade tých sporov, ktoré nie sú vyriešené do piatich pracovných dní.

a)

ak je trh neaktívny;

b)

ak rozsah odhadov primeraných spravodlivých hodnôt je významný a pravdepodobnosť rôznych odhadov nie je možné primerane posúdiť.

a)

zahŕňa všetky faktory, ktoré by protistrany zohľadnili pri stanovení ceny, vrátane využívania informácií o oceňovaní na základe modelu v čo najväčšom rozsahu;

b)

je v súlade s akceptovanými ekonomickými metodikami na oceňovanie finančných nástrojov;

c)

je nastavený a testovaný z hľadiska platnosti pomocou cien získaných zo súčasných pozorovateľných trhových transakcií toho istého finančného nástroja alebo na základe akýchkoľvek dostupných pozorovateľných trhových údajov;

d)

je nezávisle potvrdený a monitorovaný inou divíziou, ako je divízia, ktorá nesie riziko;

e)

riadne zaznamenáva a schvaľuje predstavenstvo s frekvenciou podľa potreby na základe akejkoľvek závažnej zmeny a aspoň každoročne. Týmto schvaľovaním môže byť poverený výbor.

a)

právne protistrany transakcií vrátane ich identifikačných kódov v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1247/2012;

b)

korporátny vzťah medzi protistranami;

c)

údaje o podporných zmluvných vzťahoch medzi stranami;

d)

kategóriu transakcie v rámci skupiny stanovenú v článku 3 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až d) nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

e)

údaje o transakciách, v prípade ktorých sa protistrana snaží o výnimku, vrátane:

a)

v lehote jedného mesiaca od doručenia oznámenia so zreteľom na oznámenie podľa článku 11 ods. 7 alebo článku 11 ods. 9 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

b)

v lehote jedného mesiaca od predloženia rozhodnutia protistrane so zreteľom na rozhodnutie príslušného orgánu podľa článkov 11 ods. 6, 11 ods. 8 alebo 11 ods. 10 nariadenia (EÚ) č. 648/2012.

a)

informácie uvedené v článku 18;

b)

skutočnosť, či ide o kladné, alebo zamietavé rozhodnutie;

c)

v prípade kladného rozhodnutia:

d)

v prípade zamietavého rozhodnutia:

a)

právne protistrany transakcií vrátane ich identifikačných kódov v súlade s článkom 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 1247/2012;

b)

vzťah medzi protistranami;

c)

skutočnosť, či ide o úplnú, alebo čiastočnú výnimku;

d)

nominálnu celkovú výšku zmlúv o mimoburzových derivátoch, v prípade ktorých sa uplatňuje výnimka v rámci skupiny.