29.1.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 27/1

(1)

Dňa 31. júla 2012 Európska komisia (ďalej len „Komisia“) nariadením (EÚ) č. 699/2012 (2) (ďalej len „dočasné nariadenie“) uložila dočasné antidumpingové clo na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Rusku a Turecku.

(2)

Konanie sa začalo oznámením o začatí konania (3) uverejneným 1. novembra 2011 na základe podnetu, ktorý 20. septembra 2011 podal Výbor na obranu odvetvia oceľového príslušenstva na zváranie na tupo Európskej únie (ďalej len „navrhovatelia“) v mene výrobcov, ktorí predstavujú viac ako 40 % celkovej výroby určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele v Únii.

(3)

Ako sa stanovuje v odôvodnení 15 dočasného nariadenia, prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Preskúmanie trendov významných z hľadiska posúdenia ujmy sa týkalo obdobia od 1. januára 2008 do konca OP (ďalej len „posudzované obdobie“).

(4)

Po zverejnení základných skutočností a úvah, na základe ktorých sa rozhodlo o uložení dočasných antidumpingových opatrení (ďalej len „dočasné zverejnenie“), viacero zainteresovaných strán písomne vyjadrilo svoje stanoviská k dočasným zisteniam. Strany, ktoré o to požiadali, tiež dostali možnosť, aby boli vypočuté.

(5)

Komisia pokračovala v získavaní a analýze všetkých informácií, ktoré považovala za potrebné pre svoje konečné zistenia.

(6)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výberu vzorky výrobcov v Únii, neprepojených dovozcov a vyvážajúcich výrobcov, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 5 až 11 dočasného nariadenia.

(7)

Pripomína sa, že platné konečné antidumpingové opatrenia sa týkajú určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Malajzii, Čínskej ľudovej republike, Kórejskej republike a Thajsku a vzhľadom na praktiky obchádzania aj určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo z ocele s pôvodom v Čínskej ľudovej republike zasielaného z Indonézie, Srí Lanky, Filipín a Taiwanu (s určitými výnimkami) (4). Na krajiny vymenované v predchádzajúcej vete sa bude ďalej uvádzať odkaz ako na „krajiny, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia“.

(8)

Ako sa uvádza v odôvodnení 17 dočasného nariadenia, príslušným výrobkom je príslušenstvo na rúry a rúrky (iné ako liate príslušenstvo, príruby a príslušenstvo so závitom), zo železa alebo z ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), s najväčším vonkajším priemerom nepresahujúcim 609,6 mm používané na zváranie na tupo alebo na iné účely, v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7307 93 11, ex 7307 93 19 a ex 7307 99 80 (ďalej len „príslušný výrobok“).

(9)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa príslušného výrobku a podobného výrobku, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 17 až 20 dočasného nariadenia.

(10)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že pri výpočtoch dumpingového rozpätia sa mali použiť iba údaje získané od ruských spoločností a že nie je správne použiť údaje od tureckých spoločností. Je potrebné pripomenúť, že vzhľadom na to, že žiadny ruský vyvážajúci výrobca nespolupracoval, normálna hodnota pre Rusko sa v súlade s článkom 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia stanovila na základe dostupných skutočností, t. j. informácií získaných od tých tureckých vyvážajúcich výrobcov, ktorí ako vstupy pri výrobe príslušného výrobku používajú ruské bezšvové oceľové rúry a rúrky. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(11)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 22 až 25 dočasného nariadenia.

(12)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 26 a 27 dočasného nariadenia.

(13)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa porovnania vývoznej ceny a normálnej hodnoty, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 28 a 29 dočasného nariadenia.

(14)

Jeden ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že dočasné antidumpingové clo vo výške 23,8 % nie je odôvodnené, a to vzhľadom na skutočnosť, že spoločnosť vyváža do Únie iba oceľové kolená a aj tie iba vo veľmi malých množstvách. Oceľové kolená sú však súčasťou výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania a žiadna zainteresovaná strana túto skutočnosť nespochybnila. Okrem toho kritérium, či je možné dovoz do Únie považovať za zanedbateľný v zmysle článku 5 ods. 7 a článku 9 ods. 3 základného nariadenia, sa posudzuje na úrovni celej krajiny a nie vo vzťahu k jednotlivým spoločnostiam. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(15)

Iný ruský vyvážajúci výrobca tvrdil, že neuskutočňoval dumping a že to vyplýva aj z tej skutočnosti, že jeho ponuky na dodávky kolien a ohybov neboli pri viacerých príležitostiach úspešné a boli vybrané ponuky konkurentov z Únie. Ako je uvedené vyššie, je potrebné pripomenúť, že žiaden ruský vyvážajúci výrobca v tomto prešetrovaní nespolupracoval, a preto sa výpočty dumpingu pre Rusko v súlade s článkom 18 ods. 1 a 5 základného nariadenia vykonali na základe dostupných skutočností. Aj keby sa predmetné tvrdenie zohľadnilo, je potrebné poznamenať, že skutočnosť, že ruský vyvážajúci výrobca neuspel so svojimi ponukami a úspešné boli ponuky konkurentov z Únie, nie je v rozpore so zistením o dumpingu zo strany daného ruského vyvážajúceho výrobcu. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(16)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa výpočtu dumpingového rozpätia, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 30 a 31 dočasného nariadenia.

(17)

S konečnou platnosťou stanovené dumpingové rozpätie pre celú krajinu, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením, je takéto:

(18)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia normálnej hodnoty, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 32 až 40 dočasného nariadenia.

(19)

Jeden vyvážajúci výrobca tvrdil, že do vývoznej ceny by malo byť zahrnuté ziskové rozpätie dosiahnuté pri námornej doprave, t. j. rozdiel medzi dopravným naúčtovaným jeho zákazníkom a dopravným, ktoré zaplatil vyvážajúci výrobca lodnej spoločnosti. Podľa článku 2 ods. 8 základného nariadenia je však vývozná cena cenou skutočne zaplatenou alebo splatnou za výrobok pri jeho predaji na vývoz z vyvážajúcej krajiny do Únie. Ziskové rozpätie dosiahnuté na doprave výrobku zákazníkovi sa nemôže považovať za súčasť vývoznej ceny samotného výrobku. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(20)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa stanovenia vývoznej ceny, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodneniach 41 až 43 dočasného nariadenia.

(21)

Turecké združenie vývozcov ocele (ďalej len „združenie ÇIB“) tvrdilo, že pri porovnaní medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou neboli náležite zohľadnené významné cenové rozdiely medzi bezšvovým a zváraným príslušenstvom na rúrky. Všetky spolupracujúce spoločnosti však predložili informácie o predaji bezšvového a zváraného príslušenstva v členení podľa jednotlivých obchodných prípadov. Práve tieto informácie sa použili na porovnanie medzi vývoznou cenou a normálnou hodnotou. Inými slovami, bezšvové príslušenstvo bolo porovnané iba s bezšvovým príslušenstvom a zvárané príslušenstvo bolo porovnané iba so zváraným príslušenstvom. Z tohto dôvodu sa toto tvrdenie zamieta.

(22)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa porovnania, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodnení 44 dočasného nariadenia.

(23)

Je potrebné pripomenúť, že individuálne dumpingové rozpätie dočasne stanovené pre jedného z troch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov sa stanovilo na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku, ktorú táto spoločnosť účtuje pri vývoze do Únie. Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa stanovenia dumpingového rozpätia uvedenej spoločnosti, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodnení 46 dočasného nariadenia.

(24)

Výpočty dumpingu v prípade dvoch ďalších spolupracujúcich spoločností preukázali, že tieto spoločnosti uskutočňovali cielený dumping, a to tak, pokiaľ ide o dané časové obdobie, ako aj vo vzťahu k daným zákazníkom a regiónom. Naozaj existoval jasný model ich vývozných cien, ktorý sa významne líšil v závislosti od jednotlivých kupujúcich a regiónov, ako aj období (až do 30 % za rovnaké typy príslušného výrobku). Okrem toho, výpočet dumpingu na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženým priemerom vývozných cien v súlade s metódou stanovenou v článku 2 ods. 11 prvej časti prvej vety základného nariadenia neodzrkadľoval plnú mieru dumpingu praktizovaného dvomi príslušnými výrobcami, ako sa uvádza v odôvodnení 27 tohto nariadenia. Dumpingové rozpätie sa nedalo stanoviť ani porovnaním individuálnych normálnych hodnôt a individuálnych vývozných cien do Únie v jednotlivých obchodných prípadoch v súlade s článkom 2 ods. 11 druhou časťou prvej vety základného nariadenia, pretože objem domácich transakcií nebol dostatočný na to, aby bolo možné stanoviť normálnu hodnotu zodpovedajúcu vývozným transakciám, ako sa uvádza v odôvodnení 28.

(25)

V záujme zohľadnenia plnej miery dumpingu praktizovaného dvoma príslušnými spoločnosťami sa preto v súlade s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia v prípade týchto dvoch spoločností porovnala normálna hodnota stanovená na základe váženého priemeru s cenami všetkých individuálnych vývozných transakcií smerom do Únie. Vzhľadom na to, že taká metóda porovnania predstavuje výnimku z dvoch prvých metód stanovených v článku 2 ods. 11 základného nariadenia, Komisia dôkladne overila, či podmienky jej použitia boli v tomto prípade jasne splnené. Boli zverejnené podrobné výpočty dumpingu vrátane stanovených modelov vývozných cien. Žiadny z tureckých vyvážajúcich výrobcov podkladové údaje nespochybnil.

(26)

Obe spolupracujúce spoločnosti, združenie ÇIB a turecká vláda však tvrdili, že pokiaľ ide o cielený dumping stanovený u dvoch tureckých vyvážajúcich výrobcov, bolo poskytnuté nedostatočné vysvetlenie a že akýkoľvek model vývozných cien nebol v žiadnom prípade úmyselný. V rámci vypočutia úradníkom pre vypočutie, o ktoré požiadali dvaja tureckí vývozcovia, boli týmto dvom spoločnostiam poskytnuté podrobné vysvetlenia, pokiaľ ide o stanovenie cieleného dumpingu a o príslušné výpočty dumpingového rozpätia. Komisia takisto objasnila, že aj ak by išlo o neúmyselné (5) praktiky, tieto ich praktiky mali účinok cieleného dumpingu. Poznamenáva sa, že základné nariadenie nevyžaduje, aby prešetrujúci orgán identifikoval možné dôvody cieleného dumpingu akými sú napr. kolísanie výmenného kurzu, rozdielne politiky cenotvorby v závislosti od regiónu atď. Stačí len samotné stanovenie modelov vývozných cien, ktoré sa významne líšili v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov alebo období (6). Uvedeným dvom spoločnostiam boli okrem toho v rámci vypočutia poskytnuté vysvetlenia týkajúce sa konkrétne jednej, resp. druhej spoločnosti. Navyše, stálej delegácii Turecka pri Únii bola zaslaná verbálna nóta s vysvetleniami ohľadom stanovenia cieleného dumpingu a metodiky, ktorá sa uplatnila pri výpočte dumpingového rozpätia. Okrem toho boli združeniu ÇIB pri ďalšom vypočutí úradníkom pre vypočutie, o ktoré požiadalo združenie ÇIB, poskytnuté podrobné vysvetlenia, pokiaľ ide o stanovenie cieleného dumpingu a o príslušné výpočty dumpingového rozpätia.

(27)

Prešetrovaním u každého z dvoch vyvážajúcich výrobcov sa stanovili tri jasné modely vývozných cien, ktoré sa vzťahujú na drvivú väčšinu ich predaja na vývoz do Únie, t. j. vývozné ceny sa výrazne líšili v závislosti od jednotlivých kupujúcich a regiónov, ako aj období, ako vyplynulo z podkladových údajov sprístupnených stranám. Takéto zistenie vyplynulo z dôkladného preskúmania výnimočných okolností tohto prípadu, na základe čoho sa dospelo k záveru, že daný prípad treba považovať za cielený dumping. Keďže sa zistili významné rozdiely vo vývozných cenách a vzhľadom na to, že dostatočným dôvodom na použitie váženého priemeru v rámci metodiky porovnania všetkých individuálnych vývozných transakcií by bol čo i len jeden z týchto troch modelov vývozných cien, považovala sa v tomto konkrétnom prípade táto metóda porovnania za vhodnú. Okrem toho sa u každej z dvoch spoločností celková miera dumpingu stanoveného na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty s váženou priemernou vývoznou cenou príslušného výrobku do Únie (prvá symetrická metóda) významne odlišovala od miery dumpingu stanovenej porovnaním normálnej hodnoty stanovenej na základe váženého priemeru s cenami všetkých individuálnych vývozných transakcií do Únie (asymetrické metóda), ako vyplynulo z podkladových údajov sprístupnených stranám. Preto možno dospieť k záveru, že použitie prvej symetrickej metódy by malo účinok neprimeraného maskovania cieleného dumpingu, ku ktorému došlo počas konkrétneho časového obdobia, v konkrétnych regiónoch a vo vzťahu ku konkrétnym zákazníkom. Inými slovami, dumpingové rozpätie stanovené prvou symetrickou metódou by neodrážalo plnú mieru dumpingu praktizovaného dvoma príslušnými spoločnosťami.

(28)

Dumpingové rozpätie sa nedalo stanoviť ani porovnaním individuálnych normálnych hodnôt s individuálnymi vývoznými cenami do Únie v jednotlivých obchodných prípadoch v súlade s článkom 2 ods. 11 druhou časťou prvej vety základného nariadenia (druhá symetrická metóda). Uvedená metóda zahŕňa identifikáciu individuálnych domácich transakcií, ktoré sú porovnateľné s individuálnymi vývoznými transakciami, s prihliadnutím na také faktory, ako napríklad predané množstvo a dátum transakcie. Vzhľadom na nedostatočný objem domácich transakcií za normálnu hodnotu zodpovedajúcu vývozným transakciám nebolo možné dumpingové rozpätie stanoviť na základe druhej symetrickej metódy. Preto sa, vzhľadom na stanovenie modelu vývozných cien, ktorý sa významne líšil v závislosti od jednotlivých kupujúcich, regiónov a období, a vzhľadom na to, že dve symetrické metódy by neodrážali plnú mieru dumpingu, bolo preto v súlade s článkom 2 ods. 11 druhou vetou rozhodnuté, že dumpingové rozpätie sa stanoví na základe asymetrickej metódy.

(29)

Obe spolupracujúce spoločnosti a združenie ÇIB tvrdili, že neexistoval dôvod na porovnanie vývozných cien prepočítaných na tureckú líru, vzhľadom na skutočnosť, že predaj do Únie sa uskutočňoval v eurách a turecká líra sa používala iba na účtovné účely. Tvrdilo sa, že kolísanie výmenného kurzu medzi eurom a tureckou lírou mali významný vplyv na stanovovanie cien, čo by bez náležitého dôvodu nevyhnutne ovplyvnilo výsledok porovnania vývoznej ceny medzi rôznymi obdobiami. Je však ustálenou praxou Komisie vykonať porovnanie vývozných cien a výpočty dumpingového rozpätia v účtovnej mene spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov vo vyvážajúcej krajine. Je potrebné poznamenať, že náklady a domáce ceny použité ako základ pre normálnu hodnotu sú vyjadrené v tureckých lírach. Preto je porovnanie vývozných cien s normálnou hodnotou vykonané v uvedenej mene. Z tohto dôvodu je jedinou logickou metódou stanovenia modelu vývozných cien, v rámci toho istého výpočtu dumpingu, použitie tých istých vývozných cien už vyjadrených v tureckých lírach. Okrem toho, ako je už uvedené, základné nariadenie nevyžaduje analýzu možných dôvodov cieleného dumpingu, akým je napríklad kolísanie výmenného kurzu (7). Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(30)

Obaja spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia tvrdili, že na účel stanovenia modelu vývozných cien by sa mali zohľadniť skôr vážené priemerné ceny porovnateľných typov výrobku a nie aritmetické priemerné ceny. Článok 2 ods. 11 základného nariadenia sa však vzťahuje na model vývozných cien a nie na model vážených priemerných vývozných cien ani na model vývozných hodnôt. Použitie váženej priemernej vývoznej ceny by viedlo k skresleniu analýzy, pretože by sa zohľadnil objem vývozu namiesto iba vývozných cien. V každom prípade, aj v prípade použitia vážených priemerných cien namiesto aritmetických priemerných vývozných cien by sa stále dal stanoviť model vývozných cien, ktorý sa významne odlišuje v závislosti od jednotlivých kupujúcich a regiónov, ako aj období. Dve strany vyjadrili pochybnosti, či sú rozdiely v modeloch vývozných cien v prípade použitia vážených priemerov skutočne významné, ak sú vôbec nejaké. Poznamenáva sa, že strany nespochybňujú skutkové zistenia založené na aritmetickom priemere, čo predstavuje vhodnú metodiku, ako už bolo vysvetlené. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(31)

Združenie ÇIB tvrdilo, že uplatňovanie vynulovania nie je odôvodnené, pričom sa odvolávalo na správu odvolacieho orgánu WTO (8) (správa o posteľnej bielizni), podľa ktorej je postup vynulovania v rozpore s Antidumpingovou dohodou WTO. Všeobecný súd (9) však potvrdil, že zistenia uvedené v správe o posteľnej bielizni nie je možné uplatňovať v prípadoch cieleného dumpingu. Správa o posteľnej bielizni sa týka postupu vynulovania skutočne len v súvislosti s prvou symetrickou metódou a nie je možné sa domnievať, že sa tohto mechanizmu týka v prípade, keď sa použije v súvislosti s asymetrickou metódou. Preto ak by aj, ako zistil odvolací orgán WTO, použitie postupu vynulovania v súvislosti s prvou symetrickou metódou, a najmä pri neexistencii modelu vývozných cien, mohlo byť skutočne v rozpore s článkom 2.4.2 antidumpingového kódexu z roku 1994 a nespravodlivé, použitie postupu vynulovania v súvislosti s asymetrickou metódou, keď sú splnené dve podmienky pre uplatnenie tejto metódy, nie je v rozpore s uvedeným ustanovením ani s článkom 2 ods. 11 základného nariadenia, ani nie je nespravodlivé v zmysle článku 2 ods. 10 uvedeného nariadenia. Navyše postup vynulovania sa ukázal byť matematicky nevyhnutným na to, aby sa odlíšila, pokiaľ ide o výsledky, asymetrická metóda od prvej symetrickej metódy. Bez uvedeného vynulovania totiž asymetrická metóda vždy prinesie rovnaký výsledok ako prvá symetrická metóda. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(32)

Okrem toho združenie ÇIB tvrdilo, že použitím vynulovania dochádza k porušeniu pravidla nižšieho cla. Tvrdilo sa, že z dôvodu používania postupu nulovania boli dumpingové rozpätia vypočítané na vyššej úrovni ako mali v skutočnosti byť.

(33)

Používanie nulovania v rámci asymetrickej metódy však nebráni uplatňovaniu pravidla nižšieho cla. Pre všetky tri spolupracujúce spoločnosti boli dumpingové rozpätia, bez ohľadu na použitú metodiku, porovnané s úrovňami odstránenia ujmy spoločností, aby sa zabezpečilo, že clo bude stanovené na základe nižšej z týchto dvoch hodnôt. Toto tvrdenie sa preto zamieta.

(34)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa dumpingových rozpätí pre prešetrované spoločnosti, týmto sa potvrdzujú zistenia uvedené v odôvodneniach 47 a 48 dočasného nariadenia.

(35)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa dumpingového rozpätia pre nespolupracujúce spoločnosti, týmto sa potvrdzujú dočasné zistenia uvedené v odôvodnení 49 dočasného nariadenia.

(36)

S konečnou platnosťou stanovené celoštátne dumpingové rozpätia, vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie pred preclením, sú takéto:

(37)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky týkajúce sa výroby v Únii, výrobného odvetvia Únie a spotreby, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 51 až 54 dočasného nariadenia.

(38)

Po dočasnom zverejnení združenie ÇIB tvrdilo, že súhrnné vyhodnotenie dumpingového dovozu z dvoch príslušných krajín nie je opodstatnené. V podstate len opakovalo pripomienky predložené tureckými vyvážajúcimi výrobcami po začatí konania a tvrdilo, že dovoz z Ruska a Turecka vykazuje z hľadiska objemu a cien odlišný trend.

(39)

V tejto súvislosti sa pripomína, ako už bolo uvedené v odôvodnení 59 dočasného nariadenia, že prešetrovaním sa zistilo zvyšovanie dovozu z Ruska v absolútnom vyjadrení, aj keď dovoz z Turecka je z hľadiska objemu pomerne konštantný. Vzhľadom na pokles dopytu v posudzovanom období sa však podiely dovozu z oboch krajín na trhu zvyšujú.

(40)

Súčasne sa nezdá, že by v ich cenotvorbe boli podstatné rozdiely, pričom ruské priemerné ceny sú o niečo nižšie, ale veľmi blízko úrovni priemerných tureckých cien. V tejto súvislosti sa tiež pripomína, že prešetrovaním sa u spoločností v obidvoch krajinách zistilo výrazné podhodnotenie a to až o približne 30 % (pozri odôvodnenie 65 dočasného nariadenia). Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(41)

Združenie ÇIB takisto tvrdilo, že dovoz z Turecka by sa nemal považovať za významný a poukázalo na to, že v predchádzajúcom prípade týkajúcom sa podobného výrobku – konkrétne „príslušenstva na rúry a rúrky z ČĽR, Chorvátska, Slovenska, Taiwanu a Thajska“ (10) – sa dovoz zo Slovenska a Taiwanu považoval za nevýznamný (napriek tomu, že bol nad prahom de minimis) a teda nebol kumulovaný s dumpingovým dovozom z iných krajín.

(42)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že v prípade príslušenstva na rúry a rúrky z ČĽR, Chorvátska, Slovenska, Taiwanu a Thajska sa skutočne zistilo, že dovoz zo Slovenska a Taiwanu bol dumpingový a napriek tomu, že presahoval prah 1 % podielu na trhu, nebol kumulovaný s iným dumpingovým dovozom. Situácia v danom prípade však bola veľmi odlišná od súčasnej situácie, keďže dovoz zo Slovenska a Taiwanu skutočne výrazne strácal svoj podiel na trhu a nepovažoval sa za významný v porovnaní s objemom dovozu z iných krajín a teda sa nepovažoval za dovoz spôsobujúci ujmu. Naproti tomu, v aktuálnom prípade rastie podiel dovozu z Turecka, ako aj z Ruska na trhu, pričom z hľadiska objemu je dovoz z obidvoch týchto krajín navzájom porovnateľný. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(43)

Združenie ÇIB takisto tvrdilo, že dovoz z Turecka a Ruska nie je podobný, pokiaľ ide o podmienky hospodárskej súťaže, keďže existujú „rozdiely v geografickom sústredení predaja“. Poskytlo štatistické údaje o tom, že Turecko počas OP sústredilo viac ako 70 % svojho predaja do Španielska, Francúzska, Talianska a Poľska, zatiaľ čo Rusko sústredilo takmer všetok svoj predaj do Českej republiky a Nemecka.

(44)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že rozdiely v geografickom sústredení predaja nemožno považovať za znak odlišných podmienok hospodárskej súťaže. Vzhľadom na to, že Únia je jednotným trhom, miesto vstupu akéhokoľvek dovozu nebude zvyčajne rozhodujúce pre konkurencieschopnosť tohto dovozu vo vzťahu k iným dovozom ani vo vzťahu k podobnému výrobku. V súvislosti s podmienkami hospodárskej súťaže sa opätovne uvádza, že dovoz z Ruska a Turecka je z hľadiska ceny podobný, pričom v prípade dovozu z každej z týchto dvoch krajín sa zistili nižšie ceny ako sú ceny výrobného odvetvia Únie a ich predajné kanály sú podobné. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(45)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky týkajúce sa súhrnného vyhodnotenia dumpingového dovozu z príslušných krajín, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 55 až 60 dočasného nariadenia.

(46)

Keďže neboli predložené žiadne pripomienky, pokiaľ ide o objem a podiel príslušného dumpingového dovozu na trhu, ceny dovozu a podhodnotenie, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 61 až 65 dočasného nariadenia.

(47)

Pripomína sa, že cena dumpingového príslušného výrobku s pôvodom v príslušných krajinách predávaného v Únii bola v porovnaní s cenami výrobného odvetvia Únie až o približne 30 % nižšia.

(48)

Po dočasnom zverejnení združenie ÇIB a turecká vláda tvrdili, že vzhľadom na to, že medzi rokom 2008 a OP výrobné odvetvie Únie zvýšilo svoj podiel na trhu približne o 3 %, Komisia mala dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie počas posudzovaného obdobia značnú ujmu neutrpelo.

(49)

V tejto súvislosti sa po prvé poznamenáva, že v dočasnom nariadení sa jasne uznalo (pozri napríklad odôvodnenia 72, 86 alebo 91 dočasného nariadenia), že sa zaznamenal mierny nárast podielu výrobného odvetvia Únie na trhu. Po druhé, v odôvodnení 72 dočasného nariadenia sa objasňuje, že zvýšený podiel na trhu odzrkadľuje skutočnosť, že v posudzovanom období objem predaja výrobcov z Únie na trhu klesol o niečo menej ako spotreba.

(50)

Navyše, okrem znižujúcich sa zásob, ako sa uvádza ďalej, je to jediný ukazovateľ ujmy, ktorý počas posudzovaného obdobia vykazuje pozitívny vývoj. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(51)

Turecká vláda tiež tvrdila, že znižovanie konečných zásob výrobcov z Únie zaradených do vzorky svedčí o tom, že výrobné odvetvie Únie sa nenachádza v situácii, v ktorej by mu vznikala ujma.

(52)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že tak ako je uvedené v odôvodnení 79 dočasného nariadenia, konečné zásoby výrobcov z Únie zaradených do vzorky skutočne klesli medzi rokom 2008 a OP o 18 %.

(53)

Súčasne sa uznáva, že pokles zásob by sa mohol považovať za určitý pozitívny signál, ale iba v situácii, keď by predaj rástol rýchlejším tempom ako výroba. V tomto prešetrovaní však taký záver nie je možné konštatovať. Naopak, pokles zásob v tomto prípade je len odrazom rýchlejšieho tempa poklesu objemu výroby ako predaja. V tejto situácii pokles zásob nemožno považovať za pozitívny vývoj. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta.

(54)

Keďže neboli predložené žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 66 až 88 dočasného nariadenia vrátane záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia,.

(55)

Keďže neboli predložené žiadne konkrétne pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 90 až 93 dočasného nariadenia.

(56)

Po dočasnom zverejnení združenie ÇIB a turecká vláda tvrdili, že skutočnou príčinou akejkoľvek ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, boli nízke ceny dovozu z iných tretích krajín a najmä z krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia.

(57)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že ako už bolo uvedené v odôvodnení 96 dočasného nariadenia, dovoz z ôsmich krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, naďalej prenikal na trh Únie, hoci podiel tohto dovozu na trhu klesol z 21 % v roku 2008 na 17 % v OP. Priemerné ceny tohto dovozu sú vo všeobecnosti nižšie ako ceny dumpingového dovozu z príslušných krajín. Dokonca aj po zohľadnení platného antidumpingového cla zostávajú ceny uvedeného dovozu nízke a porovnateľné s cenami ruského a tureckého dovozu a sú pod úrovňou priemerných cien výrobcov z Únie.

(58)

Je však potrebné poznamenať, že štatistické informácie a údaje o priemerných cenách sú v prípade krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia (ako v prípade všetkých tretích krajín) k dispozícii iba v obmedzenom rozsahu a stanovený rozdiel v cene nemusí mať vysokú výpovednú hodnotu a môže byť výsledkom odlišného sortimentu výrobkov. Navyše dovoz z krajín, na ktoré sa vzťahujú antidumpingové opatrenia, vykazuje jasný klesajúci trend. Z toho vyplýva záver, že tento dovoz nenarúšal príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nárastom dumpingového dovozu z Turecka a Ruska.

(59)

Pokiaľ ide o dovoz z iných tretích krajín, ich podiel na trhu počas posudzovaného obdobia klesol zo 7 % v roku 2008 na 6 % v OP, zatiaľ čo podiel dovozu z Ruska a Turecka sa zvýšil. Priemerné ceny tohto dovozu boli vo všeobecnosti vyššie ako dumpingový dovoz z príslušných krajín a blížili sa priemerným cenám výrobcov z Únie a ako také sa nepovažujú za narúšajúce príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a nárastom dumpingového dovozu z Turecka a Ruska. Uvedené tvrdenie sa preto zamieta a potvrdzuje sa dočasný záver, že dovoz z tretích krajín nenarúša predmetnú príčinnú súvislosť.

(60)

Turecká vláda takisto tvrdila, že akákoľvek ujma, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, bola spôsobená zvýšenými výrobnými nákladmi, ktoré vyplývajú z poklesu dopytu.

(61)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, ako už bolo uvedené v odôvodnení 101 dočasného nariadenia, že dôvodom zníženej spotreby príslušenstva na rúrky je s najväčšou pravdepodobnosťou finančná a hospodárska kríza v období rokov 2008/2009. Medzi rokmi 2008 a 2009 klesla spotreba o viac ako 40 % a na tejto nízkej úrovni zostala po celý zvyšok posudzovaného obdobia (aj keď v OP mierne stúpla). Vzhľadom na to, že fixné náklady predstavujú až 40 % výrobných nákladov výrobcov z Únie, znížený dopyt, predaj a produkciu mali za následok významne vyššie jednotkové výrobné náklady. To malo samozrejme významný vplyv na ziskovosť výrobného odvetvia Únie.

(62)

Súčasne akýkoľvek negatívny vplyv vyšších jednotkových výrobných nákladov jasne prehĺbila aj tá skutočnosť, že ceny výrobného odvetvia Únie klesali v dôsledku ich vystavenia silnému cenovému tlaku a výraznému podhodnoteniu dumpingového dovozu z Turecka a Ruska. V podmienkach normálnej situácie na trhu by výrobné odvetvie Únie malo mať možnosť minimalizovať vplyv akéhokoľvek zvýšenia jednotkových nákladov prinajmenšom prostredníctvom zachovania normálnej úrovne cien, čo zjavne nebolo možné v situácii, keď bolo pod cenovým tlakom, ktorý vyvíjal neprirodzene lacný dumpingový dovoz z príslušných krajín.

(63)

Preto sa toto tvrdenie zamieta a prijíma sa konečný záver, že žiadny negatívny vplyv poklesu dopytu nie je takého charakteru, aby narušil príčinnú súvislosť medzi ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, a dumpingovým dovozom z Ruska a Turecka.

(64)

Keďže neboli predložené žiadne iné tvrdenia ani pripomienky, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 94 až 106 dočasného nariadenia vrátane záveru, že dumpingový dovoz z príslušných krajín spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(65)

Po dočasnom zverejnení združenie ÇIB tvrdilo, že uloženie akýchkoľvek opatrení by viedlo k situácii, v ktorej by spoločnosť ERNE Fittings, jeden z navrhovateľov, mala na trhu Únie postavenie podobné monopolu.

(66)

V tejto súvislosti sa poznamenáva, že ERNE je len jedným z dvoch navrhovateľov a že druhý navrhovateľ – spoločnosť INTERFIT – je podobne veľká ako ERNE. Okrem toho údaje v dočasnom nariadení týkajúce sa výrobcov z Únie zaradených do vzorky zahŕňali aj tretieho výrobcu z Únie – spoločnosť Virgilio CENA & Figli. Navyše existuje významný počet menších spoločností v Únii, ktoré vyrábajú a predávajú výrobok, ktorý je predmetom prešetrovania a tiež existuje významný dovoz z iných zdrojov. Vzhľadom na uvedené sa usudzuje, že neexistuje žiadne riziko vzniku monopolného postavenia spoločnosti ERNE.

(67)

Keďže neboli predložené žiadne iné pripomienky, týmto sa potvrdzujú odôvodnenia 107 až 117 dočasného nariadenia vrátane záveru, že neexistujú žiadne závažné dôvody proti uloženiu opatrení na dumpingový dovoz z príslušných krajín.

(68)

Keďže neboli predložené žiadne konkrétne pripomienky, týmto sa potvrdzuje obsah odôvodnení 118 až 120 dočasného nariadenia.

(69)

Vzhľadom na závery týkajúce sa dumpingu, ujmy, príčinnej súvislosti a záujmu Únie a v súlade s článkom 9 základného nariadenia sa usudzuje, že na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v Rusku a Turecku by sa malo uložiť konečné antidumpingové clo na úrovni najnižšieho zisteného dumpingového rozpätia a zistenej úrovne odstránenia ujmy, a to v súlade s pravidlom nižšieho cla, ktoré vo všetkých prípadoch predstavuje dumpingové rozpätie.

(70)

V prípade Ruska, keďže ruskí vyvážajúci výrobcovia nespolupracovali, bolo celoštátne dumpingové rozpätie vypočítané tak, ako je vysvetlené v odôvodneniach 21 až 31 dočasného nariadenia, a týmto sa uvedené rozpätie potvrdzuje.

(71)

V prípade Turecka sa vzhľadom na úroveň spolupráce, ktorá sa považovala za pomerne nízku, pri zvyškovom dumpingovom rozpätí vychádzalo z primeranej metódy, čo viedlo k rozpätiu, ktoré je vyššie ako najvyššie z individuálnych rozpätí troch spolupracujúcich spoločností, ako je vysvetlené v odôvodnení 49 dočasného nariadenia, a týmto sa uvedené zvyškové dumpingové rozpätie potvrdzuje.

(72)

Na základe uvedeného sú navrhované sadzby cla takéto:

(73)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od cla pre celú krajinu platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sú teda uplatniteľné výlučne na dovoz výrobkov s pôvodom v príslušných krajinách, ktoré vyrábajú dané spoločnosti, t. j. dané konkrétne právnické osoby. Dovezené výrobky vyrobené akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorej názov a adresa nie sú konkrétne uvedené v normatívnej časti tohto nariadenia, vrátane subjektov prepojených s konkrétnymi uvedenými subjektmi, tieto sadzby nemôžu využiť a bude sa na ne vzťahovať sadzba cla uplatniteľná na „všetky ostatné spoločnosti“.

(74)

Každú žiadosť o uplatňovanie sadzby individuálneho antidumpingového cla pre spoločnosť (napr. po zmene názvu subjektu alebo po zriadení nových výrobných alebo predajných subjektov) treba bezodkladne predložiť Komisii (11) spolu so všetkými náležitými informáciami, najmä pokiaľ ide o všetky zmeny v činností spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a predajom na vývoz, napr. v súvislosti so zmenou názvu alebo so zmenou výrobných alebo predajných subjektov. V prípade potreby sa potom nariadenie zodpovedajúcim spôsobom zmení a doplní prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, na ktoré sa vzťahujú individuálne colné sadzby.

(75)

Všetky strany boli informované o základných skutočnostiach a úvahách, na základe ktorých sa plánovalo odporučiť uloženie konečného antidumpingového cla na dovoz určitého príslušenstva na rúry a rúrky zo železa alebo ocele s pôvodom v Rusku a Turecku a konečný výber súm zabezpečených prostredníctvom dočasného cla (ďalej len „konečné zverejnenie“). Takisto im bola poskytnutá lehota, počas ktorej sa po tomto zverejnení mohli vyjadriť.

(76)

Po konečnom zverejnení boli doručené vyjadrenia od navrhovateľa ako aj dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov z Turecka a od združenia ÇIB. Obaja tureckí výrobcovia a aj združenie ÇIB požiadali o vypočutie a ich žiadostiam bolo vyhovené.

(77)

Navrhovateľ súhlasil so všetkými zverejnenými zisteniami. Ústne a písomné pripomienky predložené dvomi tureckými vývozcami a združením ÇIB boli zopakovaním pripomienok predložených už po dočasnom zverejnení. Poznamenáva sa, že žiadna zo zainteresovaných strán podkladové údaje nespochybnila.

(78)

Odôvodnenie použitia asymetrickej metódy vrátane vynulovania pri výpočte dumpingu a odpoveď na žiadosť o také použitie sú uvedené v predchádzajúcich odôvodneniach 24 až 33. Použitie tureckej líry na stanovenie modelu vývozných cien je vysvetlené v odôvodnení 29, v ktorom sa rozoberá aj príslušné tvrdenie. Použitie aritmetických priemerných cien namiesto vážených priemerných cien pri identifikácii modelov vývozných cien je vysvetlené v odôvodnení 30, v ktorom sa rozoberá aj príslušné tvrdenie. Tvrdenie požadujúce zahrnúť ziskové rozpätie dosiahnuté na námornej doprave do vývoznej ceny je opísané a zamietnuté v odôvodnení 19. Tvrdenie, že vzhľadom na rozdiely v geografickom sústredení tureckého a ruského predaja nie je opodstatnené žiadne súhrnné vyhodnotenie tureckého a ruského dovozu je opísané a zamietnuté v odôvodneniach 43 a 44. Tvrdenie, že výrobné odvetvie Únie neutrpelo žiadnu ujmu, vzhľadom na zvýšený podiel na trhu, je rozobraté a zamietnuté v odôvodneniach 48 až 50.

(79)

Vzhľadom na to, že po konečnom zverejnení neboli predložené žiadne argumenty, ktoré by mali vplyv na výsledok posúdenia prípadu, nie je opodstatnená žiadna zmena zistení, ktoré sú podrobne uvedené v predchádzajúcom texte.

(80)

Vzhľadom na rozsah zisteného dumpingového rozpätia a so zreteľom na úroveň ujmy spôsobenej výrobnému odvetviu Únie sa považuje za potrebné, aby sa sumy zabezpečené dočasným antidumpingovým clom, ktoré bolo uložené dočasným nariadením, s konečnou platnosťou vybrali v rozsahu sumy, ktorá zodpovedá uloženému konečnému clu,