24.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 378/1

(1)

Podľa článku 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) je rovnosť jednou zo základných hodnôt Únie. Podľa článku 3 ods. 3 druhého pododseku ZEÚ bojuje Únia proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a podporuje ochranu práv dieťaťa.

(2)

Podľa článku 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa Únia pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností zameriava na boj proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu.

(3)

Článkom 19 ods. 1 ZFEÚ sa Rade umožňuje prijať primerané opatrenia na boj proti diskriminácii založenej na pohlaví, rasovom alebo etnickom pôvode, náboženskom vyznaní alebo viere, zdravotnom postihnutí, veku alebo sexuálnej orientácii.

(4)

V článku 21 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie sa zakazuje akákoľvek diskriminácia, najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka alebo príslušnosti k národnostnej menšine.

(5)

V smernici Rady 2000/43/ES (1) sa stanovuje rámec boja proti diskriminácii z dôvodu rasy alebo etnického pôvodu v celej Únii, a to v oblasti zamestnania a odbornej prípravy, vzdelávania, sociálnej ochrany (vrátane sociálneho zabezpečenia a zdravotnej starostlivosti), sociálnych výhod a prístupu k tovaru a službám (vrátane bývania) a ich poskytovania.

(6)

Na účely tohto odporúčania sa pojem „Rómovia“ používa, podobne ako v iných politických dokumentoch Európskeho parlamentu a Rady, ako všeobecný pojem, ktorý zahŕňa aj na iné skupiny osôb, ktoré majú viac-menej podobné kultúrne charakteristiky, ako napríklad Sintovia, kočovníci, Kalé, Gens du voyage atď., bez ohľadu na to, či ide o usadené skupiny alebo nie.

(7)

Mnohí Rómovia v Únii stále trpia veľkou chudobou, sú vystavení sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii a pri uplatňovaní svojich základných práv sa stretávajú s prekážkami, čo ich robí zraniteľnými z hľadiska vykorisťovania, napr. obchodovania s ľuďmi. Preto by sa mali zvážiť účinnejšie opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia prispôsobené ich situácii a potrebám.

(8)

Osobitne znepokojujúca je situácia rómskych detí v Únii, a to pre množstvo faktorov, ktoré môžu spôsobiť, že budú obzvlášť zraniteľné a budú okrem iného trpieť zlým zdravotným stavom, nevhodnými podmienkami bývania, podvýživou, vylúčením, diskrimináciou, rasizmom a násilím. Sociálne vylúčenie rómskych detí je často spojené s nedostatkami v evidencii narodení, chýbajúcimi preukazmi totožnosti, nízkou účasťou na vzdelávaní a starostlivosti v ranom detstve, ako aj vysokoškolskom vzdelávaní a s vyššou mierou predčasného ukončenia školskej dochádzky. Vážnou prekážkou, ktorá bráni prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu, je segregácia. Niektoré rómske deti sa stávajú aj obeťami obchodovania s ľuďmi a pracovného vykorisťovania.

(9)

Rómovia, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín a legálne sa zdržiavajú v členských štátoch, sa tiež môžu dostať zraniteľného postavenia, najmä ak majú rovnako ťažké životné podmienky ako mnohí Rómovia, ktorí sú občanmi Únie, ale pritom čelia aj problémom mnohých migrantov prichádzajúcich z krajín mimo Únie.

(10)

V kontexte mobility v rámci Únie je potrebné rešpektovať právo na voľný pohyb občanov Únie a podmienky jeho vykonávania vrátane disponovania dostatočnými zdrojmi, ako aj komplexného krytia nemocenského poistenia, a to v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES (2), a zároveň vyvíjať snahu o zlepšenie životných podmienok Rómov a realizovať opatrenia na podporu ich ekonomickej a sociálnej integrácie v členských štátoch pôvodu, ako aj v členských štátoch pobytu.

(11)

Európsky parlament v uznesení z 9. septembra 2010 o situácii Rómov v Európe a slobode pohybu v Európskej únii a v uznesení z 9. marca 2011 o stratégii EÚ v oblasti začleňovania Rómov vyzval Komisiu a členské štáty na mobilizáciu existujúcich stratégií a nástrojov Únie s cieľom zaistiť sociálne a ekonomické začlenenie Rómov.

(12)

Komisia vo svojom oznámení z 5. apríla 2011 pod názvom Rámec EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 vyzvala členské štáty, aby prijali alebo ďalej rozpracovali komplexný prístup k integrácii Rómov a schválili viacero cieľov v oblasti vzdelávania, zamestnanosti, zdravotnej starostlivosti a bývania s cieľom urýchliť integráciu Rómov.

(13)

Rada 19. mája 2011 prijala závery o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020, v ktorých sa vyjadruje záväzok členských štátov pokračovať v sociálnom a ekonomickom začleňovaní Rómov.

(14)

Európskej rady na zasadnutí 23. a 24. júna 2011 vyzvala na urýchlené vykonávanie záverov Rady z 19. mája 2011, najmä pokiaľ ide o vypracovanie, aktualizáciu alebo rozvoj vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov v jednotlivých členských štátoch alebo integrovaných súborov politických opatrení v rámci ich všeobecnejších politík v oblasti sociálneho začlenenia s cieľom zlepšiť situáciu Rómov.

(15)

Komisia vo svojom oznámení z 21. mája 2012 s názvom „Národné stratégie integrácie Rómov: prvý krok pri implementácii rámca EÚ“ predložila výsledky prvého posúdenia všetkých národných stratégií integrácie Rómov a integrovaných súborov politických opatrení a vyzvala členské štáty, aby v ďalšom postupe zvážili viaceré úpravy.

(16)

Komisia zintenzívnila dialóg s členskými štátmi o integrácii Rómov, najmä zriadením siete vnútroštátnych kontaktných miest pre integráciu Rómov v októbri 2012 s cieľom diskutovať o riešeniach zistených problémov. V novembri a decembri 2012 diskutovala skupina vnútroštátnych kontaktných miest pre integráciu Rómov ďalej o tom, ako zvýšiť účinnosť opatrení na dosiahnutie integrácie Rómov v členských štátoch. Uvedená skupina následne informovala celú sieť vnútroštátnych kontaktných miest pre integráciu Rómov.

(17)

Komisia vo svojom oznámení z 26. júna 2013 s názvom „Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov“ zdôraznila potrebu ďalších krokov s cieľom zabezpečiť nevyhnutné predpoklady na úspešné vykonávanie opatrení zameraných na urýchlenie pokroku v súvislosti s integráciou Rómov v čo najkratšom čase.

(18)

Komisia vo svojom oznámení z 3. marca 2010 s názvom „Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu“ (stratégia Európa 2020) poskytla nový impulz na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu tým, že stanovila spoločné európske ciele zamerané na zníženie počtu osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a zvýšenie úrovne dosiahnutého vzdelania a úrovne zamestnanosti. Integrácia Rómov je v tejto súvislosti základnou súčasťou úsilia Únie a členských štátov o konvergenciu. Súčasným riadením európskeho semestra sa podporuje vykonávanie príslušných odporúčaní pre jednotlivé krajiny a v záveroch Rady z 20. júna 2013 s názvom „K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti“ sa poskytuje ďalšie usmernenie týkajúce sa úsilia o zabezpečenie inkluzívneho rastu.

(19)

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zistené nedostatky je potrebné zlepšiť a monitorovať účinnosť opatrení na začlenenie Rómov. Malo by sa tak diať pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a primárnej zodpovednosti členských štátov v tejto oblasti a súčasne by sa malo prihliadať na skutočnosť, že zber údajov na etnickom základe môže byť citlivou záležitosťou, a tiež uznať, že členské štáty by si mali zvoliť svoje vlastné metódy monitorovania vrátane príslušných metód zberu akýchkoľvek údajov, a prípadné ukazovatele.

(20)

Cieľom tohto odporúčania je stavať na rôznych odporúčaniach uvedených v minulých uzneseniach Európskeho parlamentu, záveroch Rady a oznámeniach Komisie o začleňovaní Rómov. Zameriava sa na doplnenie súčasných právnych predpisov Únie o antidiskriminácii tak, aby sa napomohlo zvýšeniu účinnosti ich vykonávania a presadzovania.

(21)

Toto odporúčanie sa nevzťahuje na rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti ani sa nedotýka ustanovení a podmienok týkajúcich sa právneho postavenia štátnych príslušníkov tretích krajín a osôb bez štátnej príslušnosti na území členských štátov podľa vnútroštátneho práva a práva Únie alebo právnych účinkov tohto postavenia.

(22)

V nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 (3) sa členské štáty vyzývajú, aby v prípade potreby stanovili integrovaný prístup k riešeniu osobitných potrieb zemepisných oblastí, ktoré sú najviac postihnuté chudobou, alebo cieľových skupín, ktoré sú najviac vystavené riziku diskriminácie či sociálneho vylúčenia, a to s osobitným dôrazom na marginalizované spoločenstvá. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 (4) na programové obdobie 2014 – 2020 zahŕňa investičnú prioritu v rámci Európskeho sociálneho fondu (ESF) zameranú na sociálno-ekonomickú integráciu marginalizovaných spoločenstiev, ako sú napríklad Rómovia, čím dopĺňa ostatné európske štrukturálne fondy (EŠIF) (5),

1.1.

s cieľom presadzovať úplnú rovnosť Rómov v praxi prijali účinné politické opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s nimi a dodržiavanie ich základných práv vrátane rovnakého prístupu k vzdelávaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu. Tento cieľ je možné dosiahnuť pomocou všeobecných alebo cielených opatrení, vrátane osobitných opatrení na prevenciu alebo kompenzáciu znevýhodnení, alebo kombináciou oboch typov opatrení, a to s osobitným prihliadnutím na rodové hľadisko;

1.2.

prijali opatrenia, ktoré môžu vychádzať zo socio-ekonomických ukazovateľov, ako sú vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, nízka úroveň dosiahnutého vzdelania a ukazovatele týkajúce sa zdravia, alebo sa môžu sústrediť na zemepisné oblasti, ktoré sú marginalizované a/alebo segregované;

1.3.

prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s rómskymi chlapcami a dievčatami a ich neobmedzeného prístupu ku kvalitnému a všeobecnému vzdelávaniu a zabezpečili, aby všetci rómski žiaci ukončili aspoň povinnú školskú dochádzku (6). Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom takýchto opatrení:

1.4.

prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s Rómami pri ich prístupe na trh práce a k pracovným príležitostiam. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom takýchto opatrení:

1.5.

prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s Rómami pri prístupe k všeobecne dostupným službám zdravotnej starostlivosti (8) na základe všeobecných kritérií oprávnenosti. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom takýchto opatrení:

1.6.

prijali účinné opatrenia na zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s Rómami pri prístupe k bývaniu. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom takýchto opatrení:

1.7.

vždy, keď je to potrebné, zabezpečili, aby žiadosti miestnych orgánov o projekty na obnovu miest obsahovali aj bývanie pre marginalizované komunity;

1.8.

podporovali miestny rozvoj, do ktorého sú zapojené miestne spoločenstvá a/alebo integrované investície na rozvoj územia podporované z EŠIF.

1.9.

vyčlenili primerané finančné prostriedky na vykonávanie a monitorovanie svojich národných a miestnych stratégií a akčných plánov z akýchkoľvek dostupných zdrojov financovania (miestnych, vnútroštátnych a medzinárodných zdrojov, ako i zdrojov na úrovni Únie,) na dosiahnutie cieľa, ktorým je začlenenie Rómov prostredníctvom všeobecných alebo cielených opatrení.

1.10.

Presadzovanie sociálneho začlenenia a boj proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, okrem iného vrátane sociálno-ekonomického začlenenia marginalizovaných spoločenstiev, ako sú napr. Rómovia, by sa malo uľahčiť pridelením najmenej 20 % z celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte na investovanie do ľudí, ako sa stanovuje v článkoch 3 a 4 nariadenia (EÚ) č. 1304/2013.

1.11.

v závislosti od veľkosti a sociálnej a ekonomickej situácie rómskych komunít a rozdielov medzi rómskym a nerómskym obyvateľstvom a v závislosti aj od problémov zistených v kontexte európskeho semestra v prípade viacerých členských štátov prijali primerané opatrenia s cieľom zahrnúť integráciu Rómov ako prioritu do partnerských dohôd o používaní EŠIF (9) na obdobie rokov 2014 – 2020;

1.12.

zlepšili svoje riadiace, monitorovacie a hodnotiace kapacity s technickou podporou EŠIF a uľahčili využívanie vnútroštátnych fondov a fondov Únie na podporu budovania kapacít pre miestne orgány a organizácie občianskej spoločnosti tak, aby mohli projekty vykonávať účinne

1.13.

verejné finančné zdroje na vykonávanie národných stratégií integrácie Rómov alebo integrovaných súborov politických opatrení zamerali na riešenie osobitných potrieb Rómov alebo na zemepisné oblasti, ktoré sú najviac zasiahnuté chudobou alebo sociálnym vylúčením, a aby pritom zohľadnili rodový rozmer;

2.1.

pokračovali v snahách o zabezpečenie účinného presadzovania smernice 2000/43/ES v praxi, a to najmä zabezpečením, aby vnútroštátne, regionálne a miestne správne opatrenia neboli diskriminačné a neviedli v praxi k segregácii. Príslušná judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva by mala v tomto kontexte slúžiť ako referenčný základ pre súlad ustanovení a praxe s ľudskými právami;

2.2.

v prípade potreby tak na regionálnej, ako aj miestnej úrovni vykonávali desegregačné opatrenia týkajúce sa Rómov. Politiky a opatrenia zamerané na boj proti segregácii by sa mali dopĺňať primeranými vzdelávacími a osvetovými programami vrátane vzdelávacích a osvetových programov o ochrane ľudských práv určenými štátnym úradníkom na miestnej úrovni, zástupcom občianskej spoločnosti a samotným Rómom;

2.3.

zabezpečili, aby sa v prípade núteného vysťahovania v plnej miere rešpektovalo právo Únie a ostatné medzinárodné záväzky v oblasti ľudských práv, ako sú napríklad záväzky vyplývajúce z Európskeho dohovoru o ľudských právach;

2.4.

vykonávali opatrenia na boj proti diskriminácii Rómov a predsudkom voči nim, niekedy označovaným ako protirómske zmýšľanie, a to vo všetkých oblastiach spoločnosti. K takýmto opatreniam by mohli patriť:

2.5.

bojovali proti všetkým formám diskriminácie vrátane viacnásobnej diskriminácie, s ktorými sa stretávajú rómske deti a ženy, a tiež proti násiliu vrátane domáceho násilia páchaného na ženách a dievčatách, obchodovania s ľuďmi, manželstiev maloletých a nútených sobášov, žobrania s účasťou detí, a to najmä prostredníctvom presadzovania právnych predpisov. Členské štáty by na tento účel mali zabezpečiť, aby boli do tejto činnosti zapojení všetci relevantní aktéri vrátane orgánov verejnej moci, občianskej spoločnosti a rómskych komunít. V tejto súvislosti sa podporuje spolupráca medzi členskými štátmi s cezhraničným rozmerom;

2.6.

bojovali proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ktoré postihuje znevýhodnené osoby vrátane Rómov prostredníctvom investícií do politiky v oblasti ľudského kapitálu a sociálnej súdržnosti. Tento cieľ by sa mohol dosiahnuť napríklad prostredníctvom takýchto opatrení:

2.7.

v závislosti od veľkosti a sociálnej a ekonomickej situácie rómskych komunít v jednotlivých členských štátoch považovali integráciu Rómov za dôležitú otázku v rámci svojich národných programov reforiem alebo národných správ z oblasti sociálnych vecí v kontexte stratégie Európa 2020;

2.8.

podporovali aktívne občianstvo Rómov prostredníctvom presadzovania ich sociálneho, ekonomického, politického a kultúrneho zapojenia do spoločnosti, a to aj na miestnej úrovni, keďže aktívne zapojenie a účasť samotných Rómov, a to aj prostredníctvom ich zástupcov a organizácií, sú rozhodujúce pre zlepšovanie ich životných podmienok, ako aj dosiahnutie pokroku pri ich sociálnom začlenení;

2.9.

ak je to vhodné v rámci prístupu na miestnej úrovni k integrácii, podporovali odbornú prípravu a zamestnávanie kvalifikovaných mediátorov, ktorí sa budú venovať Rómom, a využívanie mediácie ako jedného z opatrení na riešenie nerovností, s ktorými sa Rómovia stretávajú, pokiaľ ide o prístup ku kvalitnému vzdelaniu, zamestnaniu, zdravotnej starostlivosti a bývaniu;

2.10.

vykonávali osvetové činnosti na zvýšenie informovanosti Rómov o ich právach (najmä pokiaľ ide o diskrimináciu a možnosti domáhania sa nápravy) a občianskych povinnostiach;

3.1.

podporovali regionálne a miestne orgány pri príprave miestnych akčných plánov alebo stratégií alebo pri príprave súborov politických opatrení na miestnej úrovni v rámci všeobecnejších politík sociálneho začlenenia, ktoré by mohli zahŕňať základné podmienky, kritériá a merateľné ciele týkajúce sa integrácie Rómov a zabezpečili pre nich primerané finančné prostriedky, pričom sa budú rešpektovať právomoci týchto orgánov;

3.2.

zapojili regionálne a miestne orgány a miestnu občiansku spoločnosť do rozvíjania, vykonávania a monitorovania svojich vnútroštátnych stratégií alebo integrovaných súborov politických opatrení v rámci všeobecnejších politík sociálneho začlenenia. Pokiaľ ide o partnerské dohody a operačné programy spolufinancované z EŠIF, mali by sa zapojiť aj príslušní zástupcovia a zainteresované strany. Pri vykonávaní týchto stratégií by mali spolupracovať ústredné aj miestne orgány;

Na tento účel podporovali miestne orgány verejnej správy tak, aby mohli uľahčiť vykonávanie súboru opatrení v oblasti politík na miestnej úrovni;

3.3.

sa na miestnej úrovni snažili o dosiahnutie integrovaného prístupu k rodinám pochádzajúcim z rómskeho prostredia, ktoré sa stretávajú s mnohými problémami, ako je napríklad neukončenie školskej dochádzky, dlhy, chudoba a zlý zdravotný stav. Na tento účel by sa mohla posilniť kapacita miestnych orgánov, a pritom rešpektovať rozdelenie zodpovedností v rámci každého členského štátu, aby tieto orgány mohli účinne spolupracovať s dotknutými rodinami, a napríklad aj so školami, inštitúciami poskytujúcimi starostlivosť mladistvým, políciou, organizáciami verejného zdravia, organizáciami sociálneho zabezpečenia a bytovými podnikmi;

3.4.

primerane monitorovali a hodnotili účinnosť vnútroštátnych stratégií alebo integrovaných súborov politických opatrení v rámci všeobecnejších politík sociálneho začlenenia. Mohlo by sa to realizovať prostredníctvom opatrení, ako napr. stanovením základných podmienok či merateľných cieľov, alebo zberom príslušných kvantitatívnych alebo kvalitatívnych údajov o sociálnych a ekonomických účinkoch takýchto stratégií alebo opatrení, a to v súlade s uplatniteľným vnútroštátnym právom alebo právom Únie, najmä pokiaľ ide o ochranu osobných údajov;

3.5.

využívali všetky relevantné kľúčové ukazovatele alebo metódy empirického výskumu alebo zberu údajov s cieľom pravidelne monitorovať a hodnotiť pokrok, a to najmä na miestnej úrovni, čo umožní účinné podávanie správ o situácii Rómov v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú využiť podporu Agentúry Európskej únie pre základné práva;

3.6.

podporovali činnosť a inštitucionálnu kapacitu subjektov na podporu rovnakého zaobchádzania tým, že sa im poskytnú primerané zdroje na to, aby z právnej a súdnej pomoci, ktorú poskytujú, mali skutočný úžitok rómske obete diskriminácie;

3.7.

podporovali pravidelný dialóg medzi vnútroštátnymi kontaktnými miestami pre integráciu Rómov a vnútroštátnymi subjektmi na podporu rovnakého zaobchádzania;

3.8.

poskytli vnútroštátnym kontaktným miestam pre integráciu Rómov vhodný mandát a zdroje primerané ich úlohe tak, aby mohli účinne koordinovať prierezové monitorovanie politík zameraných na integráciu Rómov s cieľom ich vykonávania, pričom sa dodrží rozdelenie povinností v každom členskom štáte;

3.9.

zapojili vnútroštátne kontaktné miesta pre integráciu Rómov do rozhodovacieho procesu o vývoji, financovaní a vykonávaní príslušných politík. Vnútroštátne kontaktné miesta pre integráciu Rómov by mali uľahčiť účasť a zapojenie rómskej občianskej spoločnosti do vykonávania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov a miestnych akčných plánov;

3.10.

podporovali rozvoj nadnárodných foriem spolupráce na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a aktívnu účasť v nej prostredníctvom politických iniciatív, najmä projektov a dvojstranných alebo viacstranných dohôd s cieľom:

3.11.

sa nadnárodnou spoluprácou uvedenou v bode 3.10 dopĺňali opatrenia prijaté vo vnútroštátnych stratégiách integrácie Rómov a integrovaných súborov politických opatrení v rámci všeobecnejších politík sociálneho začlenenia a v rámci akýchkoľvek existujúcich dohôd o spolupráci medzi členskými štátmi, ako je napríklad stratégia pre podunajskú oblasť, a medzi ďalšími medzinárodnými organizáciami, ako je napríklad Rada Európy a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE);

4.1.

Informovali Komisiu o všetkých opatreniach, ktoré sa prijmú v súlade s týmto odporúčaním do 1. januára 2016.

4.2.

Komisii potom každoročne na konci roka oznámili všetky nové opatrenia spolu s informáciami o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní ich vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov alebo integrovaných súborov politických opatrení v rámci ich všeobecnejších politík sociálneho začlenenia.

5.1.

zabezpečila, aby informácie poskytnuté členskými štátmi slúžili ako základ pri príprave jej výročných správ o vykonávaní vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov, ktoré predloží Európskemu parlamentu a Rade, a prispeli k európskemu semestru, ktorý je súčasťou stratégie Európa 2020;

5.2.

na základe uvedeného podrobne sledovala situáciu a do 1. januára 2019 posúdila, či je potrebné revidovať a aktualizovať toto odporúčanie.