30.7.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 217/93

(1)

Európska rada 26. marca 2010 schválila návrh Komisie o iniciovaní novej stratégie pre zamestnanosť a rast nazvanej Európa 2020, založenej na posilnenej koordinácii hospodárskych politík, ktorá sa zameriava na kľúčové oblasti, v ktorých sú potrebné opatrenia na zvýšenie potenciálu Európy v oblasti udržateľného rastu a konkurencieschopnosti.

(2)

Rada 13. júla 2010 prijala odporúčanie o hlavných usmerneniach pre hospodárske politiky členských štátov a Únie (2010 až 2014) a 21. októbra 2010 prijala rozhodnutie týkajúce sa usmernení pre politiky zamestnanosti členských štátov (3), ktoré spolu tvoria „integrované usmernenia“. Členské štáty boli vyzvané, aby integrované usmernenia zohľadnili vo svojej vnútroštátnej hospodárskej politike a politike zamestnanosti.

(3)

Hlavy štátov alebo predsedovia vlád členských štátov 29. júna 2012 prijali rozhodnutie o Pakte pre rast a zamestnanosť, ktorým sa stanovuje jednotný rámec pre opatrenia na vnútroštátnej úrovni, úrovni EÚ a na úrovni eurozóny s využitím všetkých možných stimulov, nástrojov a politík. Rozhodli o opatreniach, ktoré sa majú prijať na úrovni členských štátov, a najmä vyjadrili plný záväzok dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 a vykonať odporúčania pre jednotlivé krajiny.

(4)

Rada prijala 10. júla 2012 odporúčanie (4) k národnému programu reforiem Spojeného kráľovstva na rok 2012 a predložila svoje stanovisko ku konvergenčnému programu Spojeného kráľovstva na roky 2012 – 2017.

(5)

Komisia prijala 28. novembra 2012 ročný prieskum rastu, čo znamenalo začiatok európskeho semestra koordinácie hospodárskej politiky na rok 2013. Komisia zároveň 28. novembra 2012 na základe nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 prijala správu o mechanizme varovania, v ktorej určila Spojené kráľovstvo za jeden z členských štátov, vo vzťahu ku ktorému sa vykoná hĺbkové preskúmanie.

(6)

Európsky parlament je náležite zapojený do európskeho semestra v súlade s nariadením (ES) č. 1466/97 a 7. februára 2013 prijal uznesenie o zamestnanosti a sociálnych aspektoch v ročnom prieskume rastu na rok 2013 a uznesenie o príspevku k ročnému prieskumu rastu na rok 2013.

(7)

Európska rada 14. marca 2013 schválila priority na zabezpečenie finančnej stability, fiškálnej konsolidácie a opatrenia na posilnenie rastu. Zdôraznila potrebu presadzovania diferencovanej fiškálnej konsolidácie, ktorá bude podporovať rast, obnovenia bežných úverových podmienok pre hospodárstvo, podporovania rastu a konkurencieschopnosti, riešenia nezamestnanosti a sociálnych dôsledkov krízy, ako aj potrebu modernizácie verejnej správy.

(8)

Komisia uverejnila 10. apríla 2013 výsledky hĺbkového preskúmania pre Spojené kráľovstvo podľa článku 5 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011. Na základe analýzy Komisia dospela k záveru, že v Spojenom kráľovstve existujú makroekonomické nerovnováhy, ktoré si zasluhujú monitorovanie a politické opatrenia. Pozornosť si naďalej zasluhuje predovšetkým makroekonomický vývoj v oblasti zadlženia domácností, ktoré súvisí s vysokým hypotekárnym zadlžením a vlastnosťami trhu s bývaním, ako aj nepriaznivý vývoj v oblasti vonkajšej konkurencieschopnosti, najmä pokiaľ ide o vývoz tovaru a nízky rast produktivity.

(9)

Spojené kráľovstvo predložilo 30. apríla 2013 svoj konvergenčný program na roky 2012/2013 až 2017/2018 a svoj národný program reforiem na rok 2013. S cieľom zohľadniť prepojenia medzi nimi sa obidva programy posudzovali súčasne.

(10)

Podľa bodu 4 Protokolu (č. 15) o niektorých ustanoveniach týkajúcich sa Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska sa povinnosť vyhýbať sa nadmernému štátnemu deficitu v zmysle článku 126 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie nevzťahuje na Spojené kráľovstvo. V bode 5 uvedeného protokolu sa stanovuje, že Spojené kráľovstvo sa má snažiť predchádzať nadmernému deficitu verejných financií. Rada 8. júla 2008 v súlade s článkom 104 ods. 6 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva rozhodla, že Spojené kráľovstvo má nadmerný deficit.

(11)

Vychádzajúc z posúdenia konvergenčného programu podľa nariadenia (ES) č. 1466/97 Rada zastáva názor, že makroekonomický scenár, na ktorom sú založené rozpočtové prognózy programu, je realistický. Cieľom rozpočtovej stratégie uvedenej v konvergenčnom programe je dosiahnuť na konci päťročného prebiehajúceho obdobia aktuálne cyklicky upravený, takmer vyrovnaný rozpočet. Deficit verejných financií dosiahol najvyššiu úroveň 11,5 % HDP v období 2009/2010 (5), pričom v rokoch 2012/2013 sa znížil na úroveň 5,6 % HDP vďaka jednorazovým opatreniam, ktoré deficit v rokoch 2012/2013 znížili o 2 percentuálne body. Z konvergenčného programu vyplýva, že vláda pravdepodobne nedodrží termín rozpočtového roku 2014/2015 na korekciu nadmerného deficitu stanovený Radou, keďže deficit sa v uvedenom rozpočtovom roku odhaduje na úrovni 6,0 % HDP. V programe sa predpokladá, že rok, v ktorom dôjde ku korekcii nadmerného deficitu na úroveň 2,3 % HDP, bude rozpočtový rok 2017/2018, čo je tri roky po termíne, ktorý stanovila Rada v decembri 2009. V konvergenčnom programe sa predpokladá len mierne zlepšenie štrukturálneho deficitu verejných financií, ako ho prepočítala Komisia, a to z úrovne 5,6 % HDP v rozpočtovom roku 2013/2014 na úroveň 5,1 % HDP v rozpočtovom roku 2014/2015. V období rozpočtových rokov 2010/2011 až 2012/2013 sa priemerné neupravené fiškálne úsilie odhaduje na úrovni 1,1 % HDP, čo je výrazne pod úrovňou 1,75 % HDP, ktorú odporúča Rada, pred korekciou z dôvodu dopadov, ktoré môžu mať revízie potenciálneho rastu na strane výstupov alebo výpadky na strane príjmov. Hlavné riziká pri plnení rozpočtových projekcií vyplývajú z nižšieho rastu, ako sa očakávalo, zapríčineného trvale vysokou infláciou, ktorá znižuje súkromnú spotrebu, a z potenciálneho zhoršenia medzinárodného prostredia, ktoré by mohlo ovplyvniť obchod a investície.

Konvergenčný program takisto neobsahuje strednodobý rozpočtový cieľ, ako sa to uvádza v Pakte stability a rastu. Vláda pokračovala vo vykonávaní svojej stratégie fiškálnej konsolidácie, ale v dôsledku vyšších výdavkov, než sa očakávalo, spojených s pôsobením automatických stabilizátorov, a nižších príjmov z daní, než sa očakávalo, je deficit vyšší, než sa predpovedalo. Doteraz prijaté konsolidačné opatrenia tiež neboli dostatočné na splnenie odporúčaného priemerného ročného fiškálneho úsilia potrebného na korekciu nadmerného deficitu. Okrem toho sa potenciálne príjmy vyplývajúce zo štrukturálnej reformy, napr. zameranej na zvýšenie efektívnosti daňového systému prostredníctvom revízie štruktúry sadzieb DPH, naďalej využívajú relatívne nedostatočne. Verejný dlh ako percento HDP vzrástol z 56,1 % v rozpočtovom roku 2008/2009 na 90,7 % v rozpočtovom roku 2012/2013. Podľa konvergenčného programu sa očakáva, že podiel dlhu verejných financií sa v rozpočtových rokoch 2015/2016 a 2016/2017 zvýši na 100,8 % predtým, než v rozpočtovom roku 2017/2018 poklesne na úroveň 99,4 %.

(12)

V roku 2012 pokračovalo znižovanie zadlženosti domácností, avšak toto zadlženie v Spojenom kráľovstve ostáva so svojimi 96 % HDP značne nad priemerom eurozóny a jeho znižovanie nemusí pokračovať, keď sa obnoví rast hospodárstva a transakcie s obytnými nehnuteľnosťami sa vrátia na obvyklú úroveň. Ceny obytných nehnuteľností sú vzhľadom na nedostatočnú ponuku bývania naďalej vysoké a nestále. V dôsledku kombinácie vysokých cien obytných nehnuteľností a rozsiahleho využívania hypotekárnych úverov s variabilnou úrokovou sadzbou sú domácnosti obzvlášť vystavované zmenám v úrokových sadzbách, ako aj zvýšenej miere nezamestnanosti. Vláda prijala opatrenia s cieľom reformovať právne predpisy týkajúce sa územného plánovania, avšak bytová výstavba ostáva na nízkej úrovni a plánovací systém vrátane obmedzení týkajúcich sa „zelených pásov“ naďalej predstavujú pre ponuku bývania významnú prekážku. Vládne intervencie, ktoré viac stimulujú dopyt po bývaní než ponuku bývania vrátane nedávno ohlásenej schémy Help-to-Buy by mohli túto situáciu ešte zhoršiť, a to zvýšením cien obytných nehnuteľností a zadlženia domácností. Systém dane z nehnuteľností v Spojenom kráľovstve spája regresívnu opakujúcu sa daň (miestnu daň) s progresívnou daňou z transakcií (daň z prevodu a prechodu nehnuteľností). V dôsledku kombinácie vysokých cien obytných nehnuteľností, napätej situácie vo financiách domácností a zodpovednejších kritérií pri poskytovaní úverov by mohli mnohé domácnosti so strednými príjmami naďalej prichádzať o možnosť stať sa vlastníkom obytnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti by sa súkromné prenajímanie mohlo stať príťažlivejšou a životaschopnou dlhodobou alternatívou k vlastneniu obytných nehnuteľností.

(13)

Spojené kráľovstvo čelí výzvam v oblasti nezamestnanosti, ako aj podzamestnanosti, najmä u mladých ľudí. Miera nezamestnanosti sa na začiatku roku 2013 pohybovala na úrovni 7,8 %, pričom priemer EÚ predstavuje 10,9 %, a očakáva sa, že v rokoch 2013 a 2014 ostane zhruba na rovnakej úrovni. Miera nezamestnanosti mladých ľudí je oveľa vyššia, na úrovni 20,7 % a od roku 2007, keď dosahovala úroveň 14,3 %, sa postupne zvyšovala. Podiel mladých ľudí, ktorí neštudujú, nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave je 14,0 %. Zamestnanosť v súkromnom sektore v uplynulom roku výrazne vzrástla vzhľadom na pomalý rast HDP, avšak produktivita a rast miezd boli slabé. Spojené kráľovstvo má aj prebytok nízkokvalifikovaných pracovníkov, po ktorých dopyt klesá. Zároveň má nedostatok pracovníkov s vysokokvalitnými odbornými a technickými zručnosťami, čo prispieva k nedostatočnej vonkajšej konkurencieschopnosti. Aj napriek istému pokroku, ktorý sa dosiahol v uplynulých rokoch, veľký podiel mladých ľudí nemá zručnosti ani kvalifikáciu, ktoré potrebujú na to, aby sa na trhu práce mohli úspešne uchádzať o voľné miesta. Miera nezamestnanosti nízkokvalifikovaných osôb vo veku 15 – 25 rokov dosiahla úroveň 37,2 %, čo je výrazne nad priemerom EÚ. Politika odborného vzdelávania a prípravy sa príliš zameriavala na základné zručnosti a kvalifikáciu úrovne 2, zatiaľ čo hospodárstvo si čoraz viac vyžaduje vyššie kvalifikácie. Aj keď sa vyvinulo úsilie o zlepšenie kvality učňovských programov, je potrebné ďalšie úsilie. Najmä systém kvalifikácií je aj naďalej veľmi zložitý, čo môže mať negatívny vplyv na účasť podnikov na učňovských programoch. Spojené kráľovstvo by mohlo vychádzať zo súčasnej iniciatívy Youth Contract pri implementácii systému záruk pre mladých ľudí a pri riešení problému nezamestnanosti mladých ľudí a tých, ktorí neštudujú, nie sú zamestnaní, ani sa nezúčastňujú na odbornej príprave.

(14)

Slabé motivačné prvky v súvislosti s prácou sú v Spojenom kráľovstve pretrvávajúcim problémom. Orgány plánujú túto problematiku riešiť zavedením systému Universal Credit, ktorý jednotlivcom umožní zachovať si pri prechode do zamestnania viac z ich príjmu z dávok. Aj keď by systém Universal Credit mohol mať pozitívny vplyv na zamestnanosť, veľa bude závisieť od jeho účinnej implementácie a podporných služieb vrátane prepojenia s ostatnými dávkami. Súčasne sa zvýšia mnohé dávky pre osoby v produktívnom veku a daňové kredity, a to o 1 % ročne do roku 2016, čo je pod predpokladanou mierou inflácie, avšak malo by to tiež zlepšiť motiváciu pracovať. V apríli 2013 sa zaviedla aj séria ďalších reforiem týkajúcich sa dávok sociálneho zabezpečenia. Domácnostiam, v ktorých sú nezamestnané osoby, hrozí väčšie riziko chudoby vrátane chudoby detí. Naproti tomu boli rozsah, úroveň a výška univerzálnych a od výšky príjmu závislých platieb dôchodcom do značnej miery uchránené pred zrážkami. Prvotné výsledky programu Work Programme naznačujú, že tu existuje priestor na zlepšenie jeho vykonávania a výsledkov. Spojené kráľovstvo čelí aj pretrvávajúcim výzvam pri zvyšovaní zamestnanosti rodičov a zlepšovaní prístupu k vysokokvalitnej, cenovo dostupnej starostlivosti o dieťa. Podiel detí, ktoré v Spojenom kráľovstve žijú v domácnostiach s nezamestnanými osobami (17,3 %) je druhý najvyšší v Únii. Náklady na starostlivosť o dieťa sú v Spojenom kráľovstve v súčasnosti medzi najvyššími v Únii, čo spôsobuje osobitné problémy pre druhé zárobkovo činné osoby v domácnosti a pre osamelých rodičov. V roku 2010 len 4 % detí mladších ako tri roky chodilo do zariadení formálnej starostlivosti o deti celodenne, čo je značne pod priemerom EÚ (14 %).

(15)

Objem podnikového dlhu v Spojenom kráľovstve je pomerne vysoký, a predsa majú niektoré spoločnosti ťažkosti pri prístupe k úverom a investície do podnikania ostávajú na veľmi nízkej úrovni. Bezprecedentný pokles investícií do podnikania po roku 2007 spôsobil, že prostriedky na tvorbu hrubého fixného kapitálu poklesli v roku 2012 na 14,2 % HDP. Ide o tretiu najnižšiu úroveň v Únii. Spojené kráľovstvo má nízku úroveň výdavkov podnikov na výskum a vývoj, ktorá klesla z 1,17 % HDP v roku 2001 na úroveň 1,09 % HDP v roku 2011. Investície do podnikania sa pomaly začali zvyšovať, pričom v roku 2012 medziročne vzrástli o 4,9 %, avšak stále sú nízke. Čistý objem pôžičiek podnikateľskému sektoru bol v roku 2012 negatívny. Zatiaľ čo väčšie spoločnosti so silnými súvahami sú schopné požičať si za historicky najnižšie úroky, mnohé iné spoločnosti, predovšetkým malé a stredné podniky, majú ťažkosti pri prístupe k úverom. Situáciu zhoršuje obmedzená hospodárska súťaž v bankovom sektore. Riadne vykonávanie odporúčaní Výboru pre finančnú politiku týkajúce sa obozretného zváženia požiadaviek na kapitálové vybavenie bánk a riešenia zistených kapitálových nedostatkov bez toho, aby sa sťažilo poskytovanie úverov v hospodárstve, by malo pomôcť pri posilnení finančnej stability bankového systému Spojeného kráľovstva.

(16)

Spojené kráľovstvo stojí pred výzvou obnoviť a modernizovať svoju energetickú a dopravnú infraštruktúru. Okrem toho potrebuje značné investície do nových kapacít na výrobu elektrickej energie do roku 2020, jednak na nahradenie starých elektrární, ktoré sa majú zavrieť, a jednak na splnenie povinnosti týkajúcej sa obnoviteľných zdrojov a prísnejších noriem týkajúcich sa emisií uhlíka. S podielom energie z obnoviteľných zdrojov na konečnej spotrebe energie vo výške 3,8 % je Spojené kráľovstvo na 25. mieste spomedzi 27 členských štátov (priemer EÚ je 13 %). Na uľahčenie primeraných a včasných investícií bude potrebná regulačná istota. Nedostatky v kapacite a kvalite dopravných sietí v Spojenom kráľovstve predstavujú pre hospodárstvo štrukturálny problém, najmä pre výrobcov, distribútorov a vývozcov tovaru. V súčasnosti tu existuje značný rozdiel medzi verejnými a súkromnými viazanými finančnými prostriedkami a potrebnými investíciami do dopravnej infraštruktúry, ktorý sa vláda snaží riešiť uprednostňovaním verejných výdavkov na infraštruktúru a pritiahnutím ďalších súkromných investícií. Jednotkové náklady v dopravnej výstavbe a údržbe sú v Spojenom kráľovstve aj naďalej vysoké.

(17)

Komisia vykonala v kontexte európskeho semestra komplexnú analýzu hospodárskej politiky Spojeného kráľovstva. Posúdila konvergenčný program a národný program reforiem a predložila hĺbkové preskúmanie. Zohľadnila nielen ich význam, pokiaľ ide o udržateľnú fiškálnu a sociálno-ekonomickú politiku Spojeného kráľovstva, ale aj ich súlad s pravidlami a usmerneniami EÚ vzhľadom na potrebu posilniť celkovú správu ekonomických záležitostí Únie tým, že poskytne vstupy na úrovni EÚ pre budúce vnútroštátne rozhodnutia. Jej odporúčania v rámci európskeho semestra sú premietnuté do odporúčaní 1 až 6.

(18)

Rada na základe tohto posúdenia preskúmala konvergenčný program a jej stanovisko (6) je premietnuté najmä do odporúčania 1.

(19)

V súvislosti s hĺbkovým preskúmaním Komisie a týmto posúdením Rada preskúmala národný program reforiem a konvergenčný program. Jej odporúčania podľa článku 6 nariadenia (EÚ) č. 1176/2011 sú premietnuté do odporúčaní 2, 3, 5 a 6,

1.

Vykonávať posilnenú rozpočtovú stratégiu podporovanú dostatočne špecifikovanými opatreniami v roku 2013/2014 i nasledujúcich rokoch. Zabezpečiť korekciu nadmerného deficitu udržateľným spôsobom do rozpočtového roku 2014/2015 a dosiahnuť mieru fiškálneho úsilia stanovenú v odporúčaniach Rady v rámci postupu pri nadmernom deficite, ako aj zabezpečiť klesajúcu udržateľnú tendenciu vysokej miery verejného dlhu. Trvalá korekcia fiškálnych nerovnováh si vyžaduje dôveryhodné vykonávanie ambicióznych štrukturálnych reforiem, ktoré zvýšia kapacitu vykonávania úprav a podporia potenciál rastu. Presadzovať diferencované fiškálne sprísnenie, ktoré bude podporovať rast, okrem iného uprednostňovaním včasných kapitálových výdavkov s vysokou hospodárskou návratnosťou a vyváženým prístupom k zloženiu konsolidačných opatrení, ako aj podporovať fiškálnu udržateľnosť v strednodobom a dlhodobom horizonte. V záujme zvýšenia príjmov využívať vo väčšej miere štandardnú sadzbu DPH.

2.

Prijať ďalšie kroky na zvýšenie ponuky bývania, a to aj ďalšou liberalizáciou právnych predpisov týkajúcich sa územného plánovania a efektívnou prevádzkou plánovacieho systému. Zabezpečiť, aby politika v oblasti bývania vrátane schémy Help-to-Buy neviedla k nadmernému a nerozvážnemu využívaniu hypotekárnych úverov a podporovať väčšiu ponuku, ktorá by pomohla zamedziť zvýšeniu cien obytných nehnuteľností. Pokračovať v reformách vrátane oblasti zdaňovania pôdy a majetku s cieľom znížiť narušenia trhu a podporovať včasnú bytovú výstavbu. Prijať kroky na zlepšenie fungovania trhu s nájomným bývaním, najmä zatraktívnením dlhších lehôt prenájmu pre nájomcov i prenajímateľov.

3.

Stavajúc na iniciatíve Youth Contract zintenzívniť opatrenia na riešenie nezamestnanosti mladých ľudí, napríklad prostredníctvom systému záruk pre mladých ľudí. Zvýšiť kvalitu a lehotu trvania učňovskej prípravy, zjednodušiť systém kvalifikácií a posilniť záväzok zamestnávateľov, najmä pri zabezpečovaní pokročilých a mierne pokročilých technických zručností. Znížiť počet mladých ľudí vo veku 18 – 24 rokov, ktorí majú veľmi zlé základné zručnosti, a to aj prostredníctvom efektívneho vykonávania programu stáží.

4.

Zvýšiť úsilie o podporu domácností s nízkym príjmom a zníženie chudoby detí tak, že sa zabezpečí, že systém Universal Credit a ďalšie reformy sociálneho zabezpečenia zaručia spravodlivý systém daňových úľav s jasnejšími motivačnými prvkami v súvislosti s prácou a podpornými službami. Urýchliť vykonávanie plánovaných opatrení na zníženie nákladov na starostlivosť o dieťa a na zlepšenie jej kvality a dostupnosti.

5.

Podniknúť ďalšie kroky s cieľom zlepšiť dostupnosť finančných prostriedkov z bankových a nebankových inštitúcií pre podnikový sektor a súčasne zabezpečiť, aby sa opatrenia zameriavali predovšetkým na životaschopné spoločnosti, najmä malé a stredné podniky. Eliminovať prekážky pri vstupe do bankového sektora, znížiť náklady na zmenu banky a uľahčiť vznik bánk typu challenger prostredníctvom odpredaja bankových aktív. Účinne vykonávať odporúčania Výboru pre finančnú politiku týkajúce sa obozretného posúdenia požiadaviek na kapitálové vybavenie bánk a riešenia zistených kapitálových nedostatkov.

6.

Prijať opatrenia na uľahčenie včasného zvýšenia investícií do sieťovej infraštruktúry, predovšetkým podporou efektívnejších a dôkladnejších procesov plánovania a rozhodovania. Zabezpečiť stabilný regulačný rámec pre investície do nových kapacít na výrobu energie vrátane investícií do obnoviteľnej energie. Zlepšiť kapacitu a kvalitu dopravných sietí zabezpečením väčšej predvídateľnosti a istoty plánovania a financovania a využitím najúčinnejšej zmesi verejných a súkromných kapitálových zdrojov.