20.12.2013   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 347/924

(1)

Vzhľadom na výrazný nárast počtu a závažnosti prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou v posledných rokoch a v situácii, v ktorej budúce katastrofy pravdepodobne budú extrémnejšie a zložitejšie, a to s ďalekosiahlymi a dlhotrvajúcimi dôsledkami vyplývajúcimi najmä zo zmeny klímy a potenciálnej interakcie medzi viacerými prírodnými a technologickými rizikami, je stále dôležitejší integrovaný prístup k zvládaniu katastrof. Európska únia by mala podporovať solidaritu a mala by podporovať a dopĺňať opatrenia členských štátov v oblasti civilnej ochrany a uľahčovať ich koordináciu s cieľom zlepšiť účinnosť systémov predchádzania prírodným katastrofám a katastrofám spôsobeným ľudskou činnosťou, prípravy a reakcie na ne.

(2)

Mechanizmus Spoločenstva v oblasti civilnej ochrany bol zriadený rozhodnutím Rady 2001/792/ES, Euratom (2), ktoré bolo prepracované rozhodnutím Rady 2007/779/ES, Euratom (3). Financovanie mechanizmu sa zabezpečilo rozhodnutím Rady 2007/162/ES, Euratom (4), ktorým sa ustanovil finančný nástroj civilnej ochrany (ďalej len „finančný nástroj“). Stanovuje sa ním poskytovanie finančnej pomoci Únie ako príspevku na zlepšenie účinnosti reakcie na závažné mimoriadne udalosti a na posilnenie preventívnych opatrení a opatrení zameraných na pripravenosť týkajúcich sa všetkých druhov mimoriadnych udalostí, ako aj na pokračovanie vykonávania opatrení, ktoré sa predtým prijali podľa rozhodnutia Rady 1999/847/ES (5). Účinnosť finančného nástroja sa skončí 31. decembra 2013.

(3)

Ochrana, ktorá sa má mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany (ďalej len „mechanizmus Únie“) zabezpečovať, by sa mala vzťahovať prednostne na ľudí, ale aj na životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva, a to pred všetkými druhmi prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou vrátane environmentálnych katastrof, znečisťovania morí a akútnych zdravotných mimoriadnych udalostí, ku ktorým dochádza v rámci Únie alebo mimo nej. Pri všetkých týchto katastrofách môže byť potrebné, aby civilná ochrana a iná pomoc v núdzi v rámci mechanizmu Únie doplnili spôsobilosti reakcie postihnutej krajiny. Pokiaľ ide o katastrofy spôsobené teroristickými útokmi, jadrovými alebo radiačnými haváriami, mechanizmus Únie by sa mal vzťahovať iba na opatrenia týkajúce sa pripravenosti a reakcie v oblasti civilnej ochrany.

(4)

Mechanizmus Únie by mal zároveň prispievať k vykonávaniu článku 222 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) tým, že podľa potreby poskytne svoje zdroje a kapacity.

(5)

Mechanizmus Únie predstavuje viditeľné vyjadrenie európskej solidarity prostredníctvom zabezpečenia praktického a včasného príspevku k prevencii katastrof a pripravenosti na ne a k reakcii na katastrofy a hrozbu katastrof bez toho, aby boli ohrozené relevantné hlavné zásady a dojednania v oblasti civilnej ochrany. Týmto rozhodnutím by preto nemali byť dotknuté recipročné práva a povinností členských štátov vyplývajúce z dvojstranných alebo viacstranných zmlúv, ktoré súvisia so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, ani povinnosť členských štátov chrániť ľudí, životné prostredie a majetok na svojom území.

(6)

V mechanizme Únie by sa malo náležite zohľadňovať príslušné právo Únie a medzinárodné záväzky Únie a využívať synergie s príslušnými iniciatívami Únie, akými sú napríklad európsky program pozorovania Zeme (Copernicus), Európsky program na ochranu kritickej infraštruktúry (EPCIP) a spoločné prostredie na výmenu informácií (CISE).

(7)

Veľmi dôležitá je úloha regionálnych a miestnych orgánov pôsobiacich v oblasti riadenia katastrof. Je preto potrebné, aby sa tieto regionálne a miestne orgány náležite zapájali do činností uskutočňovaných v rámci tohto rozhodnutia v súlade s národnými štruktúrami členských štátov.

(8)

Prevencia má kľúčový význam pre ochranu pred katastrofami a vyžaduje si ďalšie opatrenia, ako sa požaduje v záveroch Rady z 30. novembra 2009 a v uznesení Európskeho parlamentu z 21. septembra 2010 o oznámení Komisie s názvom „Prístup Spoločenstva k prevencii prírodných a človekom spôsobených katastrof“. Mechanizmus Únie by mal zahŕňať všeobecný rámec politiky pre opatrenia Únie v oblasti prevencie rizík katastrof zamerané na dosiahnutie vyššej úrovne ochrany pred katastrofami a odolnosti voči nim, zabránením ich účinkom alebo ich obmedzením a rozvíjaním kultúry prevencie vrátane náležitého zváženia pravdepodobných vplyvov zmeny klímy a potreby primeraných opatrení zameraných na prispôsobenie sa im. Z tohto hľadiska má pre zabezpečenie integrovaného prístupu k zvládaniu katastrof, v ktorom sa spájajú opatrenia týkajúce sa prevencie rizík, pripravenosti a reakcie na ne zásadný význam posúdenie rizík, plánovanie riadenia rizík, posúdenie spôsobilosti na riadenie rizík, ktoré uskutočňujú jednotlivé členské štáty na národnej alebo príslušnej nižšej úrovni a do ktorých sú prípadne zapojené ďalšie príslušné útvary, prehľad rizík vypracovaný na úrovni Únie a partnerské preskúmania. Mechanizmus Únie by mal preto zahŕňať všeobecný rámec na výmenu informácií o rizikách a spôsobilostiach riadenia rizík bez toho, aby bol dotknutý článok 346 ZFEÚ, v ktorom sa zaručuje, že žiadny členský štát by nemal byť povinný poskytovať informácie, ktorých sprístupnenie podľa jeho názoru odporuje základným záujmom jeho bezpečnosti.

(9)

Prispievaním k ďalšiemu rozvíjaniu a lepšej integrácii nadnárodných systémov monitorovania a včasného varovania, ako aj systémov výstrahy európskeho záujmu by Únia mala členským štátom pomáhať minimalizovať prípravný čas potrebný na reakciu na katastrofy a výstrahu občanov Únie. Takéto systémy by mali zohľadňovať existujúce a budúce informačné zdroje a systémy a vychádzať z nich a zároveň by mali podporovať príslušné nové technológie.

(10)

Mechanizmus Únie by mal zahŕňať všeobecný rámec politiky zameraný na neustále zlepšovanie úrovne pripravenosti systémov a služieb civilnej ochrany, ich pracovníkov a obyvateľstva v rámci Únie. Tento rámec by mal zahŕňať program cvičení, program získaných skúseností, ako aj programy odbornej prípravy a sieť odbornej prípravy na úrovni Únie a členských štátov so zameraním na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na katastrofy, ako sa požaduje v záveroch Rady z 27. novembra 2008 o európskych mechanizmoch odbornej prípravy zameraných na zvládanie katastrof.

(11)

Rozvoj modulov civilnej ochrany pozostávajúcich zo zdrojov jedného alebo viacerých členských štátov, ktorých cieľom je dosiahnuť úplnú interoperabilitu, by sa malo uskutočňovať s cieľom prispieť k posilneniu spolupráce v oblasti civilnej ochrany a ďalej rozvíjať koordinovanú spoločnú rýchlu reakciu členských štátov. Moduly by sa mali organizovať na úrovni členských štátov a podliehať ich riadeniu a kontrole.

(12)

Mechanizmus Únie by mal uľahčiť podporné zásahy aktivácie a koordinácie pomoci pri nasadení. Mechanizmus Únie by mal vychádzať zo štruktúry Únie, ktorá pozostáva z Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie (ERCC), európskej kapacity pre reakcie na núdzové situácie (EERC) vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít vopred poskytnutých členských štátmi, vyškolených odborníkov, zo spoločného systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (CECIS) riadeného Komisiou a z kontaktných bodov v členských štátoch. Mal by poskytovať rámec na zhromažďovanie overených informácií o situácii s cieľom ich šírenia členským štátom a spoločného využívania skúseností získaných pri zásahoch.

(13)

Na zlepšenie plánovania operácií zameraných na reakciu na katastrofy v rámci mechanizmu Únie a posilnenie dostupnosti kľúčových kapacít je potrebné vybudovať EERC vo forme dobrovoľného zoskupenia kapacít vopred poskytnutých členských štátmi a štruktúrovaný proces na identifikáciu prípadných nedostatkových kapacít.

(14)

V súvislosti s podpornými zásahmi pri reakcii na katastrofy mimo Únie by mal mechanizmus Únie napomáhať a podporovať opatrenia vykonávané členskými štátmi a Úniou ako celkom, aby propagoval konzistentnosť práce vykonávanej na medzinárodnej úrovni v oblasti civilnej ochrany. V prípade účasti Organizácie Spojených národov zohráva táto organizácia celkovú koordinačnú úlohu pri záchranných operáciách v tretích krajinách. Pomoc poskytovaná v rámci mechanizmu Únie by sa mala koordinovať s Organizáciou Spojených národov a ďalšími relevantnými medzinárodnými aktérmi, aby sa maximalizovalo využívanie dostupných zdrojov a zabránilo akejkoľvek zbytočnej duplicite úsilia. Posilnená koordinácia pomoci v oblasti civilnej ochrany prostredníctvom mechanizmu Únie je predpokladom podpory celkového koordinačného úsilia a zabezpečenia komplexného príspevku Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi. V prípadoch katastrof, v ktorých sa pomoc poskytuje v rámci mechanizmu Únie aj nariadenia Rady (ES) č. 1257/96 (6), Komisia by mala zabezpečiť účinnosť, súdržnosť a doplnkovosť celkovej reakcie Únie, a to pri rešpektovaní Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci (7).

(15)

Treba zlepšiť dostupnosť a prípustnosť primeraných dopravných prostriedkov s cieľom podporiť rozvoj schopnosti rýchlej reakcie na úrovni Únie. Únia by mala podporovať a dopĺňať úsilie členských štátov uľahčovaním koordinácie a zdieľania dopravných zdrojov členských štátov a v prípade potreby prispievať na financovanie dodatočných dopravných prostriedkov, a to na základe určitých kritérií a pri zohľadnení existujúcich systémov.

(16)

Podporné zásahy by mali vychádzať z dopytu a podliehať úplnej koordinácii na mieste s cieľom maximalizovať účinnosť a zabezpečiť prístup k postihnutému obyvateľstvu. Komisia by mala poskytovať primeranú logistickú podporu pre vyslané tímy odborníkov.

(17)

Mechanizmus Únie by sa mohol používať aj na podporu konzulárnej pomoci, pokiaľ ide o civilnú ochranu, určenej občanom Únie v prípade katastrof v tretích krajinách, ak o to požiadajú konzulárne orgány dotknutých členských štátov. Dotknuté členské štáty by mali podľa možností takéto žiadosti koordinovať navzájom, ako aj s akýmikoľvek ďalšími zainteresovanými stranami s cieľom zabezpečiť optimálne využívanie mechanizmu Únie a zabrániť praktickým ťažkostiam na mieste. O takúto podporu by mohol požiadať napríklad „vedúci štát“ alebo členský štát, ktorý koordinuje pomoc pre všetkých občanov Európskej únie. Koncepcia vedúceho štátu by sa mala chápať v súlade s usmerneniami Európskej únie týkajúcimi sa vykonávania koncepcie „vedúceho štátu v konzulárnych otázkach“ (8). Toto rozhodnutie sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté pravidlá Únie týkajúce sa konzulárnej ochrany občanov Únie v zahraničí.

(18)

Pri plánovaní operácií reakcie je užitočné skontaktovať príslušné mimovládne organizácie a ďalšie príslušné subjekty s cieľom identifikovať akékoľvek dodatočné kapacity v oblasti reakcie, ktoré by mohli byť v prípade katastrof sprístupnené prostredníctvom príslušných orgánov členských štátov.

(19)

Využitie vojenských prostriedkov ako poslednej možnosti v rámci civilného dohľadu môže predstavovať významný prínos k reakcii na katastrofy. V prípadoch, v ktorých sa použitie vojenských kapacít na podporu operácií v oblasti civilnej ochrany považuje za vhodné, by sa spolupráca s ozbrojenými silami mala riadiť podmienkami, postupmi a kritériami ustanovenými Radou alebo jej príslušnými orgánmi týkajúcimi sa sprístupnenia vojenských kapacít, ktoré sú relevantné pre ochranu civilného obyvateľstva, mechanizmu Únie, a mala by byť v súlade s príslušnými medzinárodnými usmerneniami.

(20)

V prípade, keď pomoc v rámci mechanizmu Únie prispieva k humanitárnej reakcii Únie, najmä v prípade komplexných núdzových situácií, by opatrenia, na ktoré sa podľa tohto rozhodnutia poskytuje finančná pomoc, mali byť v súlade s humanitárnymi zásadami a zásadami týkajúcimi sa využívania civilnej ochrany a vojenských zdrojov stanovenými v Európskom konsenze o humanitárnej pomoci.

(21)

Mala by sa umožniť účasť krajín Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), pristupujúcich krajín, kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátskych krajín. Kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti, ktorí nie sú zapojení do mechanizmu Únie, ako aj krajiny, ktoré sú súčasťou európskej susedskej politiky (ENP), by mali mať tiež prospech z určitých opatrení financovaných podľa tohto rozhodnutia.

(22)

V záujme zabezpečenia jednotných podmienok na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa Komisii mali udeliť vykonávacie právomoci, pokiaľ ide o interakciu ERCC s členskými štátmi a operačné postupy týkajúce sa reakcie na katastrofy v rámci Únie i mimo nej; zložky CECIS a organizáciu zdieľania informácií prostredníctvom CECIS; proces nasadzovania tímov expertov; určovanie modulov; ďalšie kapacity a expertov v oblasti reakcie; operačné požiadavky na fungovanie a interoperabilitu modulov; ciele v oblasti kapacity; požiadavky na kvalitu, interoperabilitu a postup certifikácie a registrácie potrebný na fungovanie EERC, ako aj finančné dojednania; identifikáciu nedostatkov, pokiaľ ide o EERC a ich odstránenie; organizáciu programov odbornej prípravy; rámec cvičení a program získaných skúseností; a organizáciu podpory pre dopravu pomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 (9).

(23)

Na prijímanie vykonávacích aktov stanovených v tomto rozhodnutí by sa mal použiť postup preskúmania.

(24)

Týmto rozhodnutím sa posilňuje spolupráca medzi Úniou a členskými štátmi a uľahčuje sa koordinácia v oblasti civilnej ochrany, čím sa umožňujú účinnejšie opatrenia z dôvodu ich rozsahu a komplementárnosti. Ak na zvládnutie katastrofy nestačia spôsobilosti reakcie členského štátu, tento štát sa môže rozhodnúť, že mechanizmus Únie využije na doplnenie vlastných zdrojov v oblasti civilnej ochrany a iných zdrojov reakcie na katastrofy.

(25)

Keďže ciele tohto rozhodnutia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu alebo účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto rozhodnutie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(26)

Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti budúceho legislatívneho aktu Únie ustanovujúceho nástroj stability, opatrenia v oblasti verejného zdravia prijaté podľa právnych aktov Únie týkajúcich sa akčných programov Únie v oblasti zdravia, ani opatrenia týkajúce sa bezpečnosti spotrebiteľa prijaté podľa budúceho legislatívneho aktu Únie o programe v oblasti spotrebiteľskej politiky (2014 – 2020).

(27)

Z dôvodov súdržnosti sa toto rozhodnutie nevzťahuje na opatrenia, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti rozhodnutia Rady 2007/124/ES, Euratom (10) alebo budúceho legislatívneho aktu Únie o zriadení nástroja pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia ako súčasti Fondu pre vnútornú bezpečnosť, alebo ktoré sa týkajú udržiavania práva a poriadku a ochrany vnútornej bezpečnosti. Toto rozhodnutie sa nevzťahuje na činnosti, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (ES) č. 1257/96.

(28)

Ustanoveniami tohto rozhodnutia nie je dotknuté prijímanie právne záväzných aktov podľa Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v ktorých sa ustanovujú osobitné núdzové opatrenia pre prípad jadrových alebo radiačných katastrof.

(29)

Toto rozhodnutie sa vzťahuje na opatrenia v oblasti prevencie znečisťovania morí a pripravenosti a reakcie na toto znečisťovanie, a to s výnimkou opatrení, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1406/2002 (11).

(30)

Komisia na účely zabezpečenia vykonávania tohto rozhodnutia môže financovať také činnosti, ktoré súvisia s pripravenosťou, monitorovaním, kontrolou, auditom a hodnotením a ktoré sú potrebné na riadenie mechanizmu Únie a dosiahnutie jeho cieľov.

(31)

Úhrada výdavkov, prideľovanie zákaziek v rámci verejného obstarávania a prideľovanie grantov podľa tohto rozhodnutia by sa malo vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (12). Z dôvodu osobitného charakteru opatrení v oblasti civilnej ochrany je vhodné ustanoviť, že granty možno prideľovať právnickým osobám, či už sa spravujú súkromným alebo verejným právom. Ďalej je dôležité, aby sa dodržiavali pravidlá nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, najmä pokiaľ ide o zásady hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti, ktoré sú v ňom stanovené.

(32)

Finančné záujmy Únie by sa mali chrániť prostredníctvom primeraných opatrení v celom výdavkovom cykle vrátane predchádzania, odhaľovania a vyšetrovania nezrovnalostí, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov, a v prípade potreby administratívnych a finančných sankcií v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 966/2012.

(33)

Toto rozhodnutie stanovuje finančné krytie pre celé trvanie mechanizmu Únie, ktoré predstavuje pre Európsky parlament a Radu hlavnú referenčnú sumu v priebehu ročného rozpočtového postupu v zmysle bodu 17 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (13). Táto suma by sa sčasti mala financovať z okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a sčasti z okruhu 4 (Globálna Európa) viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020.

(34)

Finančné krytie na vykonávanie tohto rozhodnutia by sa malo rozdeliť podľa percentuálneho podielu stanoveného v prílohe I.

(35)

Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala na Komisiu delegovať najneskôr do 30. júna 2017, pokiaľ ide o preskúmanie rozdelenia finančného krytia na vykonávanie tohto rozhodnutia na základe predbežného hodnotenia. Kedykoľvek je potrebná bezodkladná revízia rozpočtových zdrojov, ktoré sú k dispozícii v prípade operácií reakcie, prostredníctvom postupu pre naliehavé prípady, mal by sa uplatniť postup pre naliehavé prípady. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(36)

Toto rozhodnutie by sa malo uplatňovať od 1. januára 2014, pretože sa týka viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020,

a)

opatrenia v oblasti prevencie a pripravenosti v rámci Únie, a pokiaľ ide o článok 5 ods. 2, článok 13 ods. 3 a článok 28, aj mimo Únie, a

b)

opatrenia zamerané na pomoc pri reakcii na bezprostredné nepriaznivé následky katastrofy, a to v rámci Únie alebo mimo nej, a to aj v krajinách, na ktoré odkazuje článok 28 ods. 1, na žiadosť o pomoc prostredníctvom mechanizmu Únie.

a)

dosiahnuť vysokú úroveň ochrany pred katastrofami zabránením ich potenciálnym účinkom, ich zmiernením, podporovaním kultúry prevencie a zlepšovaním spolupráce medzi útvarmi civilnej ochrany a ostatnými príslušnými útvarmi;

b)

zvýšiť úroveň pripravenosti reagovať na katastrofy na úrovni členského štátu a Únie;

c)

uľahčiť rýchlu a účinnú reakciu v prípade katastrof alebo hrozby katastrof, a

d)

zvýšiť povedomie a pripravenosť verejnosti v prípadoch katastrof.

a)

pokrok vo vykonávaní rámca prevencie katastrof: meraný počtom členských štátov, ktoré sprístupnili Komisii zhrnutie svojho posúdenia rizika a posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizika, ako sa uvádza v článku 6.

b)

pokrok vo zvyšovaní úrovne pripravenosti na katastrofy: meraný množstvom kapacít v oblasti reakcie zahrnutých do dobrovoľného zoskupenia vo vzťahu k cieľom týkajúcich sa kapacít uvedených v článku 11 a počtu modulov registrovaných v CECIS;

c)

pokrok dosiahnutý pri zlepšovaní reakcie na katastrofy: meraný rýchlosťou zásahov v rámci mechanizmu Únie a rozsahom, v ktorom pomoc prispieva k potrebám na mieste; a

d)

pokrok vo zvyšovaní povedomia a pripravenosti verejnosti na katastrofy meraný úrovňou povedomia občanov Únie o rizikách v ich regióne.

1)

„katastrofa“ je akákoľvek situácia, ktorá má alebo môže mať závažný vplyv na ľudí, životné prostredie alebo majetok, vrátane kultúrneho dedičstva;

2)

„reakcia“ je akékoľvek opatrenie na základe žiadosti o pomoc, ktoré sa vykoná v rámci mechanizmu Únie v prípade hrozby katastrofy alebo počas katastrofy samotnej alebo po nej s cieľom riešiť jej bezprostredné nepriaznivé dôsledky;

3)

„pripravenosť“ je stav pohotovosti a spôsobilosti ľudských zdrojov, materiálnych prostriedkov, štruktúr, spoločenstiev a organizácií, ktoré umožňujú zabezpečiť účinnú rýchlu reakciu na katastrofu a ktoré sú výsledkom vopred uskutočnených opatrení;

4)

„prevencia“ je akékoľvek opatrenie zamerané na zníženie rizika alebo zmierňovanie nepriaznivých následkov katastrof pre ľudí, životné prostredie a majetok vrátane kultúrneho dedičstva;

5)

„včasné varovanie“ je včasné a účinné poskytovanie informácií, ktoré umožňuje prijať opatrenia na zabránenie rizikám katastrof a ich nepriaznivému vplyvu alebo na ich zníženie, ako aj uľahčenie pripravenosti na účinnú reakciu;

6)

„modul“ je sebestačné a autonómne usporiadanie spôsobilostí členských štátov, ktoré je vzhľadom na úlohy a potreby vopred vymedzené, alebo mobilný operačný tím členských štátov predstavujúci kombináciu ľudských zdrojov a materiálnych prostriedkov, ktorý je možné charakterizovať na základe jeho kapacity, pokiaľ ide o zásah, alebo úlohy (úloh), ktorú je schopný vykonať;

7)

„posúdenie rizík“ znamená celkový medzisektorový proces zisťovania rizík, analýzy rizík a hodnotenia rizík vykonávaný na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia, ako vnútroštátna úroveň;

8)

„spôsobilosť na riadenie rizík“ je schopnosť členského štátu alebo jeho regiónov znížiť alebo zmierniť riziká, (vplyv a pravdepodobnosť katastrofy), ktoré zistili na základe svojich posúdení rizík, a prispôsobiť sa im, a to do takej miery, ktorá je v danom členskom štáte prijateľná. Spôsobilosť na riadenie rizík sa môže posudzovať na základe technickej, finančnej a administratívnej kapacity vykonávať náležité:

9)

„podpora hostiteľskej krajiny“ je akékoľvek opatrenie vykonávané vo fáze pripravenosti a reakcie zo strany krajiny, ktorá dostáva alebo vysiela pomoc, alebo Komisie, zamerané na odstránenie predvídateľných prekážok medzinárodnej pomoci, ktorá sa poskytuje prostredníctvom mechanizmu Únie. Zahŕňa podporu, ktorú členské štáty poskytujú na účely uľahčenia tranzitu tejto pomoci cez svoje územie;

10)

„kapacita v oblasti reakcie“ je pomoc, ktorá sa na požiadanie môže poskytovať prostredníctvom mechanizmu Únie

11)

„logistická podpora“ znamená základné vybavenie alebo služby, ktoré tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1 potrebujú na vykonávanie svojich úloh, okrem iného komunikáciu, dočasné ubytovanie, potraviny alebo dopravu v rámci krajiny.

a)

prijíma opatrenia na zlepšenie vedomostnej základne o rizikách katastrof a napomáha spoločné využívanie vedomostí, najlepších postupov a informácií, a to aj medzi členskými štátmi, ktoré čelia spoločným rizikám;

b)

podporuje a presadzuje posúdenie rizík a činnosti v oblasti mapovania, ktoré vykonávajú členské štáty, prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

c)

vytvára a pravidelne aktualizuje medzisektorový prehľad a mapu rizík prírodných katastrof a katastrof spôsobených ľudskou činnosťou, ktorým Únia môže čeliť, využívajúc jednotný prístup v rámci rôznych oblastí politík, ktoré sa môžu zaoberať prevenciou katastrof alebo mať na ňu vplyv, pričom sa náležite zohľadnia pravdepodobné vplyvy zmeny klímy;

d)

nabáda na výmenu osvedčených postupov pri vypracúvaní národných systémov civilnej ochrany v záujme vyrovnania sa s vplyvom zmeny klímy;

e)

presadzuje a podporuje rozvoj a vykonávanie činnosti členských štátov v oblasti riadenia rizík, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu;

f)

zhromažďuje a šíri informácie sprístupnené členskými štátmi, organizuje výmenu skúseností o hodnotení spôsobilosti na riadenie rizík, spolu s členskými štátmi do 22. decembra 2014 vytvára usmernenia týkajúce sa obsahu, metodiky a štruktúry týchto hodnotení a uľahčuje spoločné využívanie osvedčených postupov v oblasti plánovania prevencie a pripravenosti, a to aj prostredníctvom dobrovoľného partnerského preskúmania;

g)

v lehotách stanovených v článku 6 písm. c) pravidelne podáva správy Európskemu parlamentu a Rade o pokroku dosiahnutom vo vykonávaní článku 6;

h)

podporuje využívanie rôznych fondov Únie, prostredníctvom ktorých by bolo možné podporovať udržateľné predchádzanie katastrofám a nabáda členské štáty a regióny, aby tieto možnosti financovania využívali;

i)

zdôrazňuje význam prevencie rizík a podporuje členské štáty pri zvyšovaní povedomia, informovanosti verejnosti a zabezpečovaní vzdelávania;

j)

podporuje preventívne opatrenia v členských štátoch a tretích krajinách uvedených v článku 28, a to prostredníctvom spoločného využívania osvedčených postupov, a uľahčuje prístup k osobitným a odborným znalostiam o otázkach spoločného záujmu; a

k)

v úzkej konzultácii s členskými štátmi vykonáva ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové preventívne opatrenia na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a).

a)

vypracúvajú posúdenia rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a Komisii sprístupňujú zhrnutie ich relevantných prvkov, a to do 22. decembra 2015 a potom každé tri roky;

b)

rozvíjajú a skvalitňujú svoje plánovanie riadenia rizík v prípade katastrof na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň;

c)

sprístupňujú Komisii posúdenie svojej spôsobilosti na riadenie rizík na vnútroštátnej úrovni alebo vhodnej úrovni, ktorá je nižšia ako vnútroštátna úroveň, a to každé tri roky po finalizácii príslušných usmernení uvedených v článku 5 ods. 1 písm. f) alebo kedykoľvek v prípade významných zmien; a

d)

dobrovoľne sa zúčastňujú na partnerskom preskúmaní hodnotení spôsobilosti riadenia rizík.

a)

riadi (ERCC);

b)

riadi spoločný systému komunikácie a poskytovania informácií v prípade núdzových situácií (Common Emergency Communication and Information System – CECIS) s cieľom umožniť komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov;

c)

prispieva k rozvoju a lepšej integrácii nadnárodných systémov spoločného európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, a podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania a odhaľovania a stavajú na nich;

d)

vytvára a riadi spôsobilosti na aktiváciu a vysielanie tímov odborníkov zodpovedných za:

e)

vytvára a udržiava spôsobilosti poskytovať logistickú podporu pre tieto tímy odborníkov;

f)

vytvára a udržiava systém vyškolených odborníkov členských štátov, ktorí môžu byť k dispozícii v krátkom čase, aby ERCC pomohli pri monitorovaní, informovaní a uľahčení koordinácii;

g)

uľahčuje koordináciu predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy, ktoré vykonávajú členské štáty, v rámci Únie;

h)

podporuje úsilie o zlepšenie interoperability modulov a iných kapacít v oblasti reakcie pri zohľadnení najlepších postupov na úrovni členských štátov, ako aj medzinárodnej úrovni;

i)

v rámci svojich právomocí prijíma opatrenia potrebné na uľahčenie podpory hostiteľskej krajiny vrátane vypracúvania a aktualizácie usmernení o podpore hostiteľskej krajiny, na čom na základe operačných skúseností spolupracuje s členskými štátmi;

j)

podporuje vytváranie dobrovoľných programov partnerského preskúmania na posúdenie stratégií pripravenosti členských štátov, a to na základe vopred vymedzených kritérií, čo umožní formulovanie odporúčaní na posilnenie pripravenosti na úrovni Únie; a

k)

v úzkej konzultácii s členskými štátmi prijíma ďalšie nevyhnutné podporné a doplnkové opatrenia v oblasti pripravenosti na účely dosiahnutia cieľov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. b).

a)

sú schopné vykonávať vopred vymedzené úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:

b)

sú interoperabilné s inými modulmi;

c)

zúčastňujú sa na odbornej príprave a cvičeniach s cieľom splniť požiadavku interoperability;

d)

sú podriadené vedeniu osoby, ktorá je zodpovedná za činnosť modulov; a

e)

sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.

a)

sú schopné vykonávať úlohy v oblastiach reakcie v súlade s platnými medzinárodnými usmerneniami a preto:

b)

sú schopné podľa potreby spolupracovať s ostatnými orgánmi Únie a/alebo medzinárodnými inštitúciami, najmä Organizáciou Spojených národov.

a)

vytvorenie a riadenie programu odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne. Tento program zahŕňa spoločné kurzy a systém výmeny odborníkov, v rámci ktorého sa jednotlivci môžu dočasne vysielať do iných členských štátov.

Cieľom programu odbornej prípravy je zlepšiť koordináciu, zlučiteľnosť a komplementárnosť medzi kapacitami uvedenými v článkoch 9 a 11 a zvyšovať spôsobilosti odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a f);

b)

vytvorenie a riadenie siete odbornej prípravy prístupnej strediskám odbornej prípravy pre pracovníkov v oblasti civilnej ochrany a pracovníkov v oblasti núdzového riadenia, ako aj iných relevantných aktérov a inštitúcie, zameranej na prevenciu katastrof, pripravenosť a reakciu na ne.

Cieľom siete odbornej prípravy je:

c)

vytvorenie strategického rámca, v ktorom sa stanovujú ciele a úlohy cvičení, ako aj dlhodobého komplexného plánu, v ktorom sa uvádzajú priority cvičení, ako aj vytvorenie a riadenie programu cvičení.

d)

vytvorenie a riadenie programu skúseností získaných z opatrení v oblasti civilnej ochrany vykonávaných v rámci mechanizmu Únie vrátane aspektov celkového cyklu zvládania katastrof s cieľom poskytnúť širokú základňu pre procesy vzdelávania a rozvoj znalostí. Tento program obsahuje:

Uvedený program zahŕňa v náležitých prípadoch aj skúsenosti získané zo zásahov mimo Únie, pokiaľ ide o využitie prepojení a synergií medzi pomocou poskytovanou v rámci mechanizmu Únie a humanitárnou reakciou;

e)

vytváranie usmernení pre šírenie a uplatňovanie znalostí z rôznych úloh uvedených v písmenách a) až d) na úrovni členského štátu; a

f)

stimulovanie a povzbudzovanie zavádzania a využívania relevantných nových technológií na účely tohto mechanizmu Únie.

a)

postúpi žiadosť kontaktným bodom ostatných členských štátov;

b)

v súčinnosti s postihnutým členským štátom zhromaždí overené informácie o situácii a poskytne ich členským štátom;

c)

vypracuje po porade so žiadajúcim členským štátom odporúčania týkajúce sa poskytovania pomoci prostredníctvom mechanizmu Únie na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, ako sa uvádza v článku 10 ods. 1, vyzve členské štáty, aby nasadili konkrétne kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci; a

d)

prijme ďalšie opatrenia na uľahčenie koordinácie reakcie.

a)

udržiava dialóg s kontaktnými bodmi členských štátov s cieľom zabezpečiť účinný a jednotný príspevok reakcie Únie na katastrofy prostredníctvom mechanizmu Únie k celkovému úsiliu zameranému na pomoc v núdzi, a to najmä prostredníctvom:

b)

bezodkladne vypracuje odporúčania, podľa možnosti v spolupráci s postihnutou krajinou, na základe potrieb na mieste a všetkých relevantných vopred vypracovaných plánov, vyzve členské štáty, aby nasadili osobitné kapacity, a uľahčuje koordináciu poskytovania požadovanej pomoci;

c)

udržiava styk s postihnutou krajinou v súvislosti s technickými podrobnosťami, akými sú napríklad konkrétna potreba pomoci, prijímanie ponúk a praktické mechanizmy na prijímanie a rozdeľovanie pomoci na mieste;

d)

udržiava styk s OCHA a spolupracuje s inými príslušnými aktérmi, ktorí prispievajú k celkovému úsiliu vynakladanému na poskytovanie pomoci, alebo ich podporuje s cieľom maximalizovať synergie, dosiahnuť komplementárnosť a zabrániť duplicite a nedostatkom; a

e)

udržiava styk so všetkými relevantnými aktérmi, najmä v záverečnej etape podporného zásahu v rámci mechanizmu Únie, na účely uľahčenia hladkého odovzdania.

a)

v prípade katastrofy mimo Únie uvedenej v článku 16 ods. 3,

b)

v prípade katastrofy v rámci Únie uvedenej v článku 15 ods. 5,

c)

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti prevencie v súlade s článkom 5 ods. 2 alebo

d)

na žiadosť o odborné znalosti z oblasti pripravenosti v súlade s článkom 13 ods. 3.

a)

Členské štáty určia v rámci svojej zodpovednosti odborníkov, ktorí sa môžu nasadiť ako členovia tímov odborníkov;

b)

Komisia vyberie odborníkov a vedúceho týchto tímov na základe ich kvalifikácie a skúseností vrátane úrovne absolvovanej odbornej prípravy týkajúcej sa mechanizmu Únie, predchádzajúcich skúseností z misií v rámci mechanizmu Únie a inej práce v oblasti poskytovania pomoci na medzinárodnej úrovni. Výber sa zakladá aj na ďalších kritériách vrátane jazykových zručností, aby sa zabezpečilo, že tím ako celok disponuje zručnosťami, ktoré sú potrebné v konkrétnych situáciách; a

c)

Komisia vymenúva odborníkov/vedúcich tímov pre misiu po dohode s členským štátom, ktorý ich nominoval.

a)

poskytovania a spoločného využívania informácií o vybavení a dopravných zdrojoch, ktoré môžu členské štáty sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných zdrojov;

b)

pomoc členským štátom pri určovaní dopravných zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k nim; alebo

c)

pomoci členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť k dispozícii z iných zdrojov vrátane komerčného trhu.

a)

štúdie, prieskumy, vytváranie modelov a zostavovanie scenárov na uľahčenie spoločného využívania znalostí, najlepších postupov a informácií;

b)

odborná príprava, cvičenia, semináre, výmena pracovníkov a odborníkov, vytváranie sietí, demonštračné projekty a prenos technológií;

c)

opatrenia týkajúce sa monitorovania, posudzovania a hodnotenia;

d)

informovanie verejnosti, vzdelávanie a zvyšovanie povedomia a súvisiace opatrenia v oblasti šírenia informácií, a to v záujme zapojenia občanov do prevencie a minimalizácie účinkov katastrof v Únii a s cieľom pomôcť občanom Únie účinnejšie sa chrániť udržateľným spôsobom;

e)

vytvorenie a vykonávanie programu skúseností získaných zo zásahov a cvičení v kontexte mechanizmu Únie, ako aj v oblastiach súvisiacich s prevenciou a pripravenosťou; a

f)

komunikačné činnosti a opatrenia na zvyšovanie povedomia o práci civilnej ochrany členských štátov a Únie v oblastiach prevencie, pripravenosti a reakcie na katastrofy.

a)

spolufinancovanie projektov, štúdií, seminárov, prieskumov a podobných opatrení a činností uvedených v článku 5;

b)

spolufinancovanie partnerského preskúmania uvedeného v článku 6 písm. d) a článku 8 písm. j);

c)

zachovávanie funkcií, ktoré poskytuje ERCC, a to v súlade s článkom 8 písm. a);

d)

príprava na mobilizáciu a vyslanie tímov odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a článku 17 a rozvoj a udržiavanie kapacity rýchleho zapojenia prostredníctvom siete vyškolených odborníkov členských štátov uvedených v článku 8 písm. f);

e)

zriadenie a udržiavanie CECIS a nástrojov umožňujúcich komunikáciu a spoločné využívanie informácií medzi ERCC a kontaktnými bodmi členských štátov a ostatnými účastníkmi v kontexte mechanizmu Únie;

f)

prispievanie k rozvoju nadnárodných systémov európskeho záujmu zameraných na odhaľovanie, včasné varovanie a výstrahu s cieľom umožniť rýchlu reakciu, ako aj podporovať vzájomné prepojenie medzi vnútroštátnymi systémami včasného varovania a výstrahy a ich prepojenie s ERCC a CECIS. Tieto systémy zohľadňujú existujúce a budúce zdroje a systémy týkajúce sa informácií, monitorovania alebo odhaľovania a stavajú na nich;

g)

plánovanie operácií reakcie v rámci mechanizmu Únie v súlade s článkom 10;

h)

podpora činností v oblasti pripravenosti uvedených v článku 13;

i)

rozvoj EERC uvedenej v článku 11 v súlade s odsekom 2 tohto článku.

j)

zisťovanie nedostatkov EERC v súlade s článkom 12 a podpora členských štátov pri ich odstraňovaní spolufinancovaním nových kapacít v oblasti reakcie do výšky maximálne 20 % oprávnených nákladov za predpokladu, že:

Tam, kde je to vhodné, sa uprednostňujú konzorciá členských štátov spolupracujúcich na spoločnom riziku;

k)

zabezpečenie dostupnosti logistickej podpory pre tímy odborníkov uvedené v článku 17 ods. 1.

l)

uľahčovanie koordinácie predbežného umiestňovania kapacít v oblasti reakcie na katastrofy v rámci Únie zo strany členských štátov v rámci Únie v súlade s článkom 8 písm. g); a

m)

podpora poskytovania poradenstva týkajúceho sa opatrení v oblasti prevencie pripravenosti prostredníctvom nasadenia tímu odborníkov na mieste, a to na žiadosť členského štátu, tretej krajiny, Organizácie Spojených národov alebo jej agentúr, ako sa uvádza v článku 5 ods. 2 a článku 13 ods. 3.

a)

náklady na úrovni Únie na vytvorenie a riadenie EERC, ako aj súvisiace procesy uvedené v článku 11;

b)

náklady na povinné kurzy, cvičenia a workshopy v rámci odbornej prípravy potrebné na certifikáciu kapacít členských štátov v oblasti reakcie na účely EERC („náklady na certifikáciu“). Náklady na certifikáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity a pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov;

c)

jednorazové náklady potrebné na to, aby sa kapacity členských štátov v oblasti reakcie využívané výlučne na vnútroštátnej úrovni zlepšili a dosiahli tak stav pohotovosti a dostupnosti, v ktorom by ich bolo možné nasadiť ako súčasť EERC v súlade s požiadavkami na kvalitu dobrovoľného zoskupenia kapacít a s odporúčaniami vypracovanými v rámci procesu certifikácie („náklady na adaptáciu“). Náklady na adaptáciu môžu zahŕňať náklady súvisiace s interoperabilitou modulov a ďalších kapacít v oblasti reakcie, autonómnosťou, sebestačnosťou, prepraviteľnosťou, balením a podobné náklady, ako aj náklady na vytvorenie nadnárodných kapacít v oblasti reakcie (napríklad workshopy, odborná príprava, vypracúvanie spoločných metodík, noriem, postupov a podobné činnosti), za predpokladu, že tieto náklady konkrétne súvisia so zapojením kapacít do dobrovoľného zoskupenia kapacít. Nekryjú sa tým náklady na vybavenie alebo ľudské zdroje potrebné na počiatočné vytvorenie kapacít v oblasti reakcie alebo prebiehajúcu údržbu, ani prevádzkové náklady. Tieto náklady na adaptáciu môžu pozostávať z jednotkových nákladov alebo paušálnych súm určených podľa druhu kapacity, pokrývajúcich až 100 % oprávnených nákladov, za predpokladu, že táto suma nepresiahne 30 % priemerných nákladov na vývoj kapacity; a

d)

náklady na vypracovanie a správu rámcových zmlúv, rámcových dohôd o partnerstve alebo podobných dojednaní s cieľom riešiť dočasné nedostatky pri mimoriadnych katastrofách so zohľadnením prístupu zameraného na viacnásobné nebezpečenstvo.

i)

môže pokrývať náklady alebo poplatky potrebné na navrhnutie, vypracovanie, prerokovanie, uzatvorenie a správu zmlúv alebo dojednaní, ako aj náklady na vypracovanie štandardných operačných postupov a cvičení s cieľom zabezpečiť efektívne využívanie prostriedkov. Takéto financovanie môže pokrývať taktiež najviac 40 % nákladov na zabezpečenie rýchleho prístupu k prostriedkom.

ii)

nepokrýva náklady na nákup alebo rozvoj nových kapacít v oblasti reakcie, ani náklady na prevádzku týchto dodatočných kapacít v prípade katastrofy. Náklady na prevádzku týchto ďalších kapacít v prípade katastrofy znášajú členské štáty, ktoré žiadajú o pomoc.

iii)

nesmie presiahnuť 10 % finančného krytia ustanoveného v článku 19 ods. 1. V prípade, že sa dosiahne 10 % finančného krytia pred skončením programového obdobia, a ak je to potrebné na zabezpečenie riadneho fungovania mechanizmu Únie, strop 10 % finančného krytia je možné prostredníctvom vykonávacích aktov presiahnuť maximálne o 5 percentuálnych bodov. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 33 ods. 2.

a)

vysielanie tímov odborníkov uvedených v článku 17 ods. 1 spolu s logistickou podporou a vysielaním odborníkov uvedených v článku 8 písm. d) a e);

b)

v prípade katastrofy podpora členských štátov pri získavaní prístupu k vybaveniu a dopravným zdrojom, ako sa uvádza v článku 23; a

c)

na základe žiadosti o pomoc, prijatie ďalších podporných a doplnkových opatrení potrebných na uľahčenie čo najúčinnejšej koordinácie reakcie.

a)

poskytovanie a spoločné využívanie informácií o vybavení a dopravných zdrojoch, ktoré sa členské štáty rozhodnú sprístupniť, a to s cieľom uľahčiť združovanie takého vybavenia alebo dopravných zdrojov;

b)

pomoc členským štátom pri určovaní dopravných zdrojov, ktoré môžu byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu, a uľahčovanie ich prístupu k nim;

c)

pomoc členským štátom pri určovaní vybavenia, ktoré môže byť sprístupnené z iných zdrojov vrátane komerčného trhu; a

d)

financovanie dopravných zdrojov potrebných na zabezpečenie rýchlej reakcie na katastrofy. Takéto opatrenia sú oprávnené na finančnú podporu len v prípade, že sú splnené tieto kritériá:

a)

náklady sa týkajú dopravy kapacít poskytnutých do dobrovoľného zoskupenia v súlade s článkom 11; alebo

b)

pomoc je potrebná na vyriešenie kritickej potreby a nie je k dispozícii v rámci dobrovoľného zoskupenia, prípadne je k dispozícii len čiastočne.

i)

krátkodobý prenájom skladovacej kapacity na dočasné uskladnenie pomoci od členských štátov v záujme uľahčenia jej koordinovanej dopravy;

ii)

prebalenie pomoci členských štátov s cieľom maximálne využiť dostupné dopravné kapacity alebo splniť osobitné operačné požiadavky; alebo

iii)

miestna doprava zoskupenej pomoci s cieľom zabezpečiť jej koordinované poskytnutie na mieste konečného určenia v krajine, ktorá o pomoc požiadala.

a)

krajiny Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO), ktoré sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP), a to v súlade s podmienkami ustanovenými v Dohode o EHP, ako aj pre ostatné európske krajiny, ak sa to umožňuje dohodami a postupmi;

b)

pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálne kandidátske krajiny, a to v súlade so všeobecnými zásadami a všeobecnými podmienkami účasti týchto krajín na programoch Únie stanovenými v príslušných rámcových dohodách a rozhodnutiach Rady pre pridruženie alebo v podobných dohodách;

a)

Interakcie ERCC s kontaktnými bodmi členských štátov, ako sa uvádza v článku 8 písm. b), článku 15 ods. 3 a článku 16 ods. 3 písm. a); operačných postupov reakcie na katastrofy v rámci Únie, ako sa uvádza v článku 15, ako aj mimo Únie, ako sa uvádza v článku 16, vrátane identifikácie príslušných medzinárodných organizácií.

b)

zložiek CECIS, ako aj organizácie spoločného využívania informácií prostredníctvom CECIS, ako sa uvádza v článku 8 písm. b);

c)

procesu vysielania tímov odborníkov, ako sa uvádza v článku 17;

d)

identifikácie modulov, ďalších kapacít reakcie a odborníkov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 1

e)

operačných požiadaviek na fungovanie a interoperabilitu modulov, ako sa uvádza v článku 9 ods. 2, vrátane ich úloh, kapacít, hlavných zložiek, sebestačnosti a nasadzovania;

f)

cieľov týkajúcich sa kapacity, požiadaviek na kvalitu a interoperabilitu a postupu certifikácie a registrácie potrebných na fungovanie EERC, ako sa ustanovuje v článku 11, ako aj finančných dojednaní, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2;

g)

zisťovania a riešenia nedostatkov EERC, ako sa uvádzajú v článku 12;

h)

organizácie programu odbornej prípravy, rámca cvičení a programu získaných skúseností, ako sa uvádza v článku 13; a

i)

organizácie podpory pre dopravu pomoci, ako sa uvádza v článkoch 18 a 23.

a)

najneskôr 30. júna 2017 správu o priebežnom hodnotení dosiahnutých výsledkov a kvalitatívnych a kvantitatívnych aspektoch vykonávania tohto rozhodnutia;

b)

najneskôr do 31. decembra 2018 oznámenie o pokračovaní vykonávania tohto rozhodnutia; a

c)

najneskôr do 31. decembra 2021 správu o hodnotení ex post.