(1)

Magyar Posta Zrt. zaslala 3. októbra 2012 Komisii emailom žiadosť podľa článku 30 ods. 5 smernice 2004/17/ES. V súlade s článkom 30 ods. 5 prvým pododsekom Komisia o tom informovala maďarské orgány listom z 19. októbra 2012. Komisia požiadala maďarské orgány o doplňujúce informácie emailom z 22. novembra 2012, dotknutý národný regulačný orgán (2) emailom zo 7. januára 2013 a žiadateľa emailami z 12. novembra 2012 a zo 7. januára 2013. Maďarské orgány poskytli doplňujúce informácie emailom z 13. januára 2013, národný regulačný orgán emailom z 21. januára 2013 a žiadateľ emailami z 20. novembra 2012 a z 15. januára 2013.

(2)

Žiadosť, ktorú predložila Magyar Posta, sa týka určitých poštových služieb, ako aj určitých ostatných služieb iných ako poštové služby poskytovaných spoločnosťou Magyar Posta na území Maďarska. Dotknuté služby sú v žiadosti opísané takto:

(3)

Magyar Posta poskytuje uvedené služby s výnimkou zmluvnej logistiky a čiastočne s výnimkou vnútroštátnych paletových služieb v rámci odvetvia kuriérskych, expresných a balíkových služieb v Maďarsku. Toto odvetvie je segmentom trhu s nákladnou dopravou a trhu s poštovými službami, ktoré zabezpečuje poskytovanie služieb v zaručenom čase, pričom poskytovateľ služby má voči odosielateľovi povinnosť dodať zásielku v stanovenej lehote alebo v konkrétnom časovom momente.

(4)

V článku 30 smernice 2004/17/ES sa stanovuje, že zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie jednej z činností, na ktoré sa vzťahuje smernica 2004/17/ES, nepodliehajú uvedenej smernici, ak je v členskom štáte, v ktorom sa vykonávajú, táto činnosť priamo vystavená hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup. Priame vystavenie hospodárskej súťaži sa posudzuje na základe objektívnych kritérií, pričom sa zohľadňujú osobitné charakteristiky dotknutého odvetvia. Prístup sa považuje za neobmedzený, ak členský štát vykonal a uplatňuje príslušné právne predpisy EÚ, ktorými sa otvára dané odvetvie alebo jeho časť. Tieto právne predpisy sú uvedené v prílohe XI k smernici 2004/17/ES, v ktorej sa v prípade odvetvia poštových služieb odkazuje na smernicu 97/67/ES.

(5)

Uplatňovanie sa týka poštových služieb, akými sú vnútroštátne štandardné balíkové služby pre spotrebiteľov, vnútroštátne štandardné balíkové služby pre podnikateľské subjekty, vnútroštátne expresné balíkové služby, vnútroštátne kuriérske balíkové služby, ako aj ostatné služby iné ako poštové služby, a to najmä tie služby, ktoré sa označujú ako vnútroštátne paletové služby a služby zmluvnej logistiky.

(6)

Maďarsko vykonalo a uplatňuje smernicu 97/67/ES, zmenenú a doplnenú smernicou 2002/39/ES a smernicou 2008/6/ES, pričom využilo možnosť podľa článku 3 ods. 1 smernice 2008/6/ES vyhradiť do 31. decembra 2012 dodávanie určitej korešpondencie (3) pre určeného poskytovateľa univerzálnej služby, t. j. spoločnosť Magyar Posta (4). Žiadna zo služieb, na ktoré sa vzťahuje táto žiadosť, nebola v čase predloženia žiadosti vyhradená. Keďže Maďarsko dosiahlo úroveň otvorenia trhu, ktorá je stanovená v právnych predpisoch uvedených v prílohe XI k smernici 2004/17/ES, prístup na trh by sa mal považovať za neobmedzený v súlade s článkom 30 ods. 3 prvým pododsekom uvedenej smernice. Priame vystavenie hospodárskej súťaži na konkrétnom trhu by sa malo vyhodnotiť na základe rozličných kritérií, z ktorých žiadne nie je samo osebe rozhodujúce.

(7)

Vzhľadom na trhy, ktorých sa toto rozhodnutie týka, trhový podiel hlavných aktérov na danom trhu predstavuje jedno kritérium, ktoré by sa malo zohľadniť. Ďalším kritériom je miera koncentrácie na týchto trhoch. Keďže podmienky pre jednotlivé činnosti, na ktoré sa vzťahuje toto rozhodnutie, sa líšia, pri skúmaní situácie v oblasti hospodárskej súťaže by sa mali zohľadňovať rozdielne pomery na rôznych trhoch.

(8)

Týmto rozhodnutím nie je dotknuté uplatňovanie pravidiel hospodárskej súťaže. Najmä kritériá a metódy používané na posúdenie priameho vystavenia hospodárskej súťaži podľa článku 30 smernice 2004/17/ES sa nemusia zhodovať s kritériami a metódami používanými na vykonanie posúdenia podľa článku 101 alebo 102 ZFEÚ alebo nariadenia Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (ďalej len „nariadenie o fúziách“) (5).

(9)

Komisia v predchádzajúcich rozhodnutiach prijatých na základe nariadenia o fúziách (6) stanovila, že trh so službami dodávania balíkov možno rozčleniť na tieto segmenty:

(10)

Žiadateľ zastáva názor, že relevantnými tovarovými trhmi so službami dodávania balíkov sú trhy uvedené v odôvodnení 2. Tento prístup je vo všeobecnosti v súlade s predošlou praxou Komisie. Žiadateľ však posudzoval vnútroštátny trh B2X ako celok (t. j. bez toho, aby rozlišoval segmenty B2B a B2C), čo nemusí byť úplne v súlade s predošlou praxou Komisie (9).

(11)

Žiadateľ argumentuje, že Magyar Posta nerozlišuje medzi službami B2B a B2C z hľadiska dostupných cien a nerozlišuje služby ani na základe skupín príjemcov. Tento argument potvrdzujú aj maďarské orgány (10), ktoré navyše poukazujú na to, že podľa informácií dostupných na webových stránkach hlavných konkurentov spoločnosti Magyar Posta, ktoré sa týkajú štandardných poštových balíkov B2X, sa zverejnené ceny nerozlišujú podľa toho, či sú príjemcami balíkov spotrebitelia alebo podnikateľské subjekty.

(12)

V predchádzajúcich rozhodnutiach (11) podľa článku 30 smernice 2004/17/ES týkajúcich sa poštových balíkov sa rozlišovalo medzi štandardnými poštovými balíkmi B2B a B2C. Vo všetkých prípadoch bol však výsledok posúdenia oboch trhov rovnaký, čo sa môže považovať za náznak toho, že definícia tovarového trhu mohla zostať otvorená.

(13)

Z informácií, ktoré poskytol národný regulačný orgán (12), navyše vyplýva, že výsledok posúdenia konkurenčných podmienok by bol v rámci obidvoch scenárov (ak sa zohľadňujú dva samostatné trhy so štandardnými poštovými balíkmi – jeden B2B a druhý B2C – alebo len jeden trh so štandardnými poštovými balíkmi B2X) rovnaký.

(14)

Na základe informácií uvedených v odôvodneniach 9 až 13 na účely posúdenia podľa tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, možno za relevantný tovarový trh považovať B2X, zatiaľ čo presná definícia relevantného trhu môže zostať otvorená, keďže výsledok analýzy je rovnaký bez ohľadu na to, či vychádza z užšej alebo širšej definície.

(15)

V predchádzajúcich rozhodnutiach Komisie podľa článku 30 smernice 2004/17/ES (13) sa expresné a kuriérske balíkové služby považovali za jeden tovarový trh. Žiadateľ predpokladá, že expresné a kuriérske balíkové služby tvoria súčasť rôznych trhov. Na účely posúdenia podľa tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, možno za relevantné tovarové trhy považovať expresné balíkové služby a kuriérske balíkové služby, zatiaľ čo presná definícia relevantného trhu môže zostať otvorená, keďže výsledok analýzy je rovnaký bez ohľadu na to, či vychádza z užšej alebo širšej definície.

(16)

Vnútroštátne paletové služby sú súčasťou tzv. trhov so špeditérskymi službami, ktoré boli takisto posúdené v predchádzajúcich rozhodnutiach podľa nariadenia o fúziách. V predchádzajúcich prípadoch boli špeditérske služby definované (14) ako „organizácia prepravy nákladu […] v mene zákazníkov a podľa ich potrieb“. Hoci sa v predchádzajúcich prípadoch zohľadňovali niektoré ďalšie rozlíšenia tovarových trhov [t. j. rozlíšenie medzi vnútroštátnymi a medzinárodnými špeditérskymi službami (15) alebo rozlíšenie medzi rôznymi druhmi dopravy (16)], v tomto prípade sa na účely tohto posúdenia nebude zohľadňovať žiadne ďalšie rozlíšenie trhu, keďže definícia trhu nemá žiadny rozhodujúci vplyv na výsledok posúdenia podľa článku 30 smernice 2004/17/ES.

(17)

V predchádzajúcich rozhodnutiach podľa nariadenia o fúziách sa zmluvná logistika definuje (17) ako: „súčasť procesu dodávateľského reťazca, v rámci ktorej sa v záujme splnenia požiadaviek zákazníka plánuje, realizuje a kontroluje účinný a efektívny pohyb a skladovanie tovaru, služieb a súvisiacich informácií od počiatočného bodu až po bod spotreby“. Komisia posúdila ďalšie možné rozlíšenia (18) (t. j. rozlíšenie medzi vnútroštátnymi a cezhraničnými službami, rozlíšenie podľa odkazu na typy príslušného tovaru alebo na odvetvie alebo rozlíšenie medzi vedúcimi poskytovateľmi služieb logistiky a tradičnými poskytovateľmi služieb zmluvnej logistiky), no presný rozsah definície tovarového trhu zostal nakoniec otvorený (19). Stanovisko žiadateľa sa zhoduje so stanoviskom Komisie. V tomto prípade vzhľadom na to, že neexistujú žiadne náznaky potreby ďalšieho rozlíšenia, na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, sa tovarový trh definuje ako zmluvná logistika.

(18)

Na záver s náležitým prihliadnutím na uvedené súvislosti sú na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, relevantnými tovarovými trhmi trhy uvedené v odôvodnení 2.

(19)

Komisia v rámci svojej praxe (20) zastáva názor, že trhy s vnútroštátnymi službami dodávania balíkov a ich segmenty sú svojím rozsahom vnútroštátne. Táto segmentácia vychádza najmä zo skutočnosti, že takéto služby sa poskytujú na vnútroštátnej úrovni. Stanovisko žiadateľa je v súlade s praxou Komisie.

(20)

Vzhľadom na to, že v tomto prípade neexistujú žiadne náznaky širšieho alebo užšieho geografického rozsahu, na účely posúdenia, či sú splnené podmienky stanovené v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES, a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, sa za relevantný geografický trh považuje územie Maďarska.

(21)

Pokiaľ ide o vnútroštátne paletové služby a zmluvnú logistiku, žiadateľ sa domnieva, že rozsah trhov je vnútroštátny. Keďže sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vnútroštátnymi službami a Magyar Posta pôsobí len na maďarskom trhu, na účely tohto rozhodnutia sa za relevantný geografický trh považuje územie Maďarska.

(22)

Malo by sa pamätať na to, že cieľom tohto rozhodnutia je stanoviť, či sú služby, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, vystavené takej miere hospodárskej súťaže (na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup v zmysle článku 30 smernice 2004/17/ES), aby sa zaistilo, že aj pri absencii disciplíny nastolenej podrobnými pravidlami obstarávania stanovenými v smernici 2004/17/ES sa obstarávanie na účely tu uvedených činností bude vykonávať transparentným, nediskriminačným spôsobom založeným na kritériách, ktoré umožnia nákupcom nájsť riešenie, ktoré bude celkovo ekonomicky najvýhodnejšie.

(23)

V tejto súvislosti by sa malo pripomenúť, že tu definované tovarové trhy vo všeobecnosti charakterizuje vysoký počet prevádzkovateľov. Podľa dostupných informácií (21) je však z týchto prevádzkovateľov obstarávateľom v zmysle smernice 2004/17/ES len Magyar Posta. Obstarávanie od konkurentov Magyar Posta na účely vykonávania tu opísaných činností nepodlieha ustanoveniam smernice 2004/17/ES. Na účely tohto rozhodnutia a bez toho, aby bolo dotknuté právo hospodárskej súťaže, preto analýza trhu nebude zameraná na všeobecnú mieru hospodárskej súťaže na danom trhu, ale v jej rámci sa posúdi, či sú činnosti spoločnosti Magyar Posta vystavené hospodárskej súťaži na trhoch, na ktoré nie je obmedzený prístup.

(24)

Štandardné balíkové služby pre spotrebiteľov sa musia posudzovať samostatne, lebo uspokojujú rôzne potreby dopytu (univerzálna poštová služba) vo vzťahu ku komerčným balíkom, kde sa technologický proces poskytovania tejto služby a uplatnené operatívne riešenia zvyčajne výrazne odlišujú. Pokiaľ ide o tieto služby, postavenie spoločnosti Magyar Posta na trhu je veľmi silné s odhadovaným trhovým podielom, ktorý v rokoch 2008 – 2011 zostal pomerne stabilný, na úrovni rádovo približne 80 % na základe hodnoty. Hlavný konkurent má trhový podiel vo výške približne […], zatiaľ čo trhové podiely zvyšných trhových aktérov dosahujú menej ako […].

(25)

Komisia si je takisto vedomá toho, že napriek neustálemu rozširovaniu sietí rôznych konkurentov existuje v súčasnosti značný rozdiel vo veľkosti siete spoločnosti Magyar Posta v porovnaní s jej konkurentmi (22).

(26)

Preto by sa mal vyvodiť záver, že kategória tu posudzovaných služieb nie je v Maďarsku priamo vystavená hospodárskej súťaži, čo je v súlade so stanoviskom maďarských orgánov (23). Článok 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES sa preto nevzťahuje na zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie uvedených činností v Maďarsku.

(27)

Pokiaľ ide o štandardné poštové balíky B2X, podľa dostupných informácií (24) dosahoval v roku 2011 trhový podiel spoločnosti Magyar Posta približne 35 % na základe objemu. Magyar Posta tak bola na druhom mieste za vedúcim trhovým aktérom s trhovým podielom vo výške 40 %, zatiaľ čo tretí konkurent dosiahol trhový podiel vo výške 15 %. Tieto faktory by sa mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia spoločnosti Magyar Posta hospodárskej súťaži v oblasti štandardných balíkových služieb B2X.

(28)

Trhový podiel spoločnosti Magyar Posta na trhu s vnútroštátnymi expresnými balíkovými službami v období od roku 2008 do roku 2011 postupne klesal, a to z približne 55 % na základe hodnoty (25) v roku 2008 na približne 41 % na základe hodnoty v roku 2011. Kumulovaný trhový podiel dvoch najväčších konkurentov dosiahol v roku 2008 úroveň mierne nad 22 % na základe hodnoty a v roku 2011 sa zvýšil na približne 30 % na základe hodnoty, t. j. takmer dve tretiny trhového podielu spoločnosti Magyar Posta, čo je úroveň, pri ktorej by títo konkurenti dokázali vyvinúť na spoločnosť Magyar Posta (26) značný konkurenčný tlak. Tieto faktory by sa preto mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(29)

Podľa žiadateľa miera koncentrácie na trhu s kuriérskymi balíkovými službami nie je vysoká. Osem spoločností predstavuje 60 až 67 % relevantného trhu na základe hodnoty. Na trhu dominujú tri spoločnosti, ale ich kumulovaný trhový podiel za uplynulé štyri roky dosahuje menej než 50 %.

(30)

Za uplynulé štyri roky dosiahla Magyar Posta na trhu s vnútroštátnymi kuriérskymi balíkovými službami trhový podiel vo výške 2 až 3 % na základe hodnoty. Tieto faktory by sa preto mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia spoločnosti Magyar Posta hospodárskej súťaži.

(31)

Trh s vnútroštátnymi paletovými službami je v rámci odvetvia kuriérskych, expresných a balíkových služieb v Maďarsku druhým najmenším trhom a vzhľadom na jeho okrajový význam má len niekoľko stálych prevádzkovateľov. Trhový podiel spoločnosti Magyar Posta sa znížil na základe hodnoty zo 67,6 % v roku 2008 na 38,7 % v roku 2010 a v roku 2011 sa následne zvýšil na 56,7 % na základe hodnoty. Prvý konkurent svoj trhový podiel v rokoch 2008 až 2011 postupne zvyšoval. Kumulovaný trhový podiel druhého a tretieho konkurenta sa v rokoch 2008 až 2011 pohyboval v rozmedzí 20 % až 49 %, čo je úroveň, pri ktorej by títo konkurenti dokázali vyvinúť na spoločnosť Magyar Posta značný konkurenčný tlak.

(32)

Žiadosť spoločnosti Magyar Posta sa navyše týka len služieb poskytovaných v rámci odvetvia kuriérskych, expresných a balíkových služieb. Okrem toho paletové služby poskytujú aj podniky mimo odvetvia kuriérskych, expresných a balíkových služieb.

(33)

Faktory uvedené v predchádzajúcich dvoch odôvodneniach sa preto považujú za ukazovateľ priameho vystavenia spoločnosti Magyar Posta hospodárskej súťaži. Toto stanovisko potvrdili aj maďarské orgány (27).

(34)

Trhový podiel spoločnosti Magyar Posta v tomto segmente nedosahuje ani 1 %. Trh charakterizuje vysoký počet trhových aktérov (28) a považuje sa za veľmi dynamický. Tieto faktory by sa preto mali považovať za ukazovateľ priameho vystavenia hospodárskej súťaži.

(35)

Vzhľadom na faktory posudzované v odôvodneniach 2 až 34 by sa podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES mala považovať v Maďarsku za splnenú, pokiaľ ide o tieto služby:

(36)

Keďže sa podmienka neobmedzeného prístupu na trh považuje za splnenú, smernica 2004/17/ES by sa nemala uplatňovať v prípadoch, keď obstarávatelia zadávajú zákazky, ktorých cieľom je umožniť vykonávanie služieb uvedených v odôvodnení 35 písm. a) až e) v Maďarsku, a to ani v prípade, keď sa na projekty na účely vykonávania takejto činnosti v tejto krajine organizujú súťaže.

(37)

Toto rozhodnutie je založené na právnej a skutkovej situácii v období od októbra 2012 do januára 2013, ako to vyplýva z informácií, ktoré poskytla Magyar Posta a maďarské orgány. Toto rozhodnutie sa môže zrevidovať, ak by značné zmeny v právnej alebo skutkovej situácii viedli k tomu, že by už neboli splnené podmienky uplatniteľnosti článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES.

(38)

Podmienka priameho vystavenia hospodárskej súťaži stanovená v článku 30 ods. 1 smernice 2004/17/ES by sa však na území Maďarska nemala považovať za splnenú, pokiaľ ide o vnútroštátne štandardné balíkové služby pre spotrebiteľov.

(39)

Keďže vnútroštátne štandardné balíkové služby pre spotrebiteľov aj naďalej podliehajú smernici 2004/17/ES, treba pripomenúť, že s verejnými zákazkami zahŕňajúcimi viacero činností by sa malo nakladať v súlade s článkom 9 smernice 2004/17/ES. To znamená, že keď obstarávateľ pôsobí v „zmiešanom“ obstarávaní, teda obstarávaní používanom na podporu vykonávania činností vyňatých z uplatňovania smernice 2004/17/ES, ako aj činností takto nevyňatých, musia sa zohľadniť činnosti, na ktoré je zákazka predovšetkým určená. V prípade takéhoto zmiešaného obstarávania, keď je účelom v zásade podporovať vnútroštátne štandardné balíkové služby pre spotrebiteľov, sa majú uplatňovať ustanovenia smernice 2004/17/ES. Ak nemožno objektívne určiť, na ktorú činnosť je zákazka predovšetkým určená, má sa zadať v súlade s pravidlami uvedenými v článku 9 ods. 2 a 3 smernice 2004/17/ES.

(40)

Opatrenia stanovené v tomto rozhodnutí sú v súlade so stanoviskom Poradného výboru pre verejné obstarávanie,