22.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 286/13

1.1.

V článku 46 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1) sa ustanovuje, že Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Market Authority – ESMA) je povinný pri tvorbe návrhov regulačných technických noriem týkajúcich sa akceptovateľného kolaterálu pre centrálne protistrany konzultovať s Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a ďalšími príslušnými orgánmi. Predmetom konzultácie sú predovšetkým tieto tri otázky: a) typ akceptovateľného kolaterálu, ktorý možno považovať za vysoko likvidný; b) zrážky, ktoré sa majú uplatňovať na hodnotu aktív; a c) podmienky, za ktorých môžu centrálne protistrany akceptovať kolaterál v podobe záruk komerčných bánk.

1.2.

Dňa 26. júna 2012 ESRB prijal žiadosť ESMA o vyjadrenie k uvedeným otázkam s odvolaním sa na konzultačný dokument ESMA, zverejnený 25. júna 2012 (2).

1.3.

V súlade s článkom 3 ods. 2 písm. b) a g) a článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (3) prijala generálna rada ESRB toto vyjadrenie, ktoré sa zverejňuje v súlade s článkom 30 rozhodnutia Európskeho výboru pre systémové riziká ESRB/2011/1 z 20. januára 2011, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskeho výboru pre systémové riziká (4).

1.4.

Mandát ESRB, ktorý je vymedzený v článku 3 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1092/2010, zahŕňa dohľad nad finančným systémom v zmysle článku 2 písm. b) (5) nariadenia (EÚ) č. 1092/2010; patria sem aj infraštruktúry finančného systému, ako sú centrálne protistrany, a ich úloha v rámci finančného systému.

2.1.

Centrálne protistrany sú dôležitými uzlami finančného systému, ktorých význam sa ešte zvýši v dôsledku zavedenia iniciatívy Pittsburgh G20 z roku 2009, zameranej na zabezpečenie centrálneho zúčtovania všetkých štandardizovaných mimoburzových derivátov. Pri navrhovaní právnych predpisov by sa mali zohľadňovať makroprudenciálne dôsledky procyklickosti. Podľa ESRB otázku procyklickosti nemožno obmedziť len na okamžitý vplyv na odolnosť samotných centrálnych protistrán, ale musí sa týkať aj vplyvu správania centrálnych protistrán na širší finančný systém.

2.2.

Potenciálne využívanie zrážok a marží uplatňovaných na kolaterál ako makroprudenciálnych nástrojov je dôležitý aspekt, ktorý by podľa ESRB mali príslušné makroprudenciálne orgány zvážiť v rámci prvej plánovanej revízie nariadenia o európskej trhovej infraštruktúre (European Market Infrastructure Regulation – EMIR).

2.3.

ESRB si je vedomý toho, že hoci by sa malo vynaložiť maximálne úsilie na obmedzenie procyklickosti, nemalo by to byť nikdy na úkor odolnosti centrálnych protistrán.

3.1.

Z požiadavky na nízke úverové riziko by mali byť odstránené odkazy na krajinu, v ktorej má emitent sídlo, keďže toto riziko sa zvyčajne zvažuje v rámci hodnotenia úverového rizika emitenta.

3.2.

Centrálne protistrany by mali mať vysokú mieru istoty, že prevoditeľnosť a hodnota kolaterálu:

3.3.

Centrálne protistrany by mali mať vhodné právne a prevádzkové záruky na zabezpečenie včasného využitia cezhraničného kolaterálu.

3.4.

Kolaterál vydaný členmi zúčtovacieho systému by mal byť prijatý len za dodržania nasledujúcich prudenciálnych opatrení:

3.5.

Obmedzenia koncentrácie by mali zohľadňovať celé portfólio kolaterálu, keďže čím ťažšie bude dosiahnuť diverzifikáciu, tým obmedzenejší bude rozsah akceptovateľného kolaterálu.

3.6.

Na zabezpečenie právnej istoty a predvídateľnosti trhu je potrebné objasniť v právnych predpisoch možnosť centrálnej protistrany opätovne použiť alebo prijať už viazaný kolaterál vzhľadom na výrazné makroprudenciálne dôsledky.

3.7.

Na akceptovateľnosť a používanie kolaterálu centrálnymi protistranami by sa mali vzťahovať požiadavky na transparentnosť, aby orgány dohľadu mohli monitorovať správanie trhu a distribúciu rizika spojeného s poskytnutým kolaterálom.

3.8.

Právne predpisy týkajúce sa akceptovateľnosti kolaterálu by sa mali zavádzať obozretne a často revidovať v záujme dôkladného posúdenia systémového rizika.

4.1.

Zrážky by sa mali stanovovať obozretne a konzervatívnym spôsobom s cieľom chrániť centrálne protistrany a obmedziť procyklické účinky.

4.2.

Z hľadiska finančnej stability je vhodné obmedziť procyklické zmeny kritérií akceptovateľnosti a zrážok uplatňovaných na kolaterál centrálnych protistrán. Zrážky by sa mali uplatňovať takým spôsobom, aby sa minimalizoval prudký a výrazný nárast v čase napätia na trhoch.

4.3.

Mali by sa vyžadovať transparentné a predvídateľné postupy úpravy zrážok na základe vývoja trhových podmienok.

4.4.

V súlade so zásadami Rady pre finančnú stabilitu (Financial Stability Board – FSB), ktoré boli schválené na samite predstaviteľov skupiny G20 v meste Mexiko v roku 2012, by nemalo dochádzať k automatickému spoliehaniu sa na agentúrne ratingy (6).

4.5.

V záujme obmedzenia procyklických účinkov by centrálne protistrany mali byť povinné príslušným orgánom preukázať, že neuplatňujú mechanické úpravy zrážok. Právne predpisy by mali byť konzistentné so zásadami znižovania miery spoliehania sa na agentúrne ratingy, ktoré stanovila FSB.

5.1.

Právne predpisy by mali určiť spoľahlivú stranu pre držbu kolaterálu, ktorý kryje záruky komerčných bánk.

5.2.

Záruky komerčných bánk by sa mali používať v obmedzenej miere a nižšej koncentrácii než v prípade ďalších typov akceptovateľného kolaterálu.