22.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

C 286/9

1.1.

V článku 10 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (1) sa ustanovuje, že Európsky orgán pre cenné papiere a trhy (European Securities and Market Authority – ESMA) je povinný konzultovať s Európskym výborom pre systémové riziká (European Systemic Risk Board – ESRB) a ďalšími príslušnými orgánmi pri tvorbe návrhov regulačných technických noriem týkajúcich sa: a) kritérií určujúcich, ktoré zmluvy o mimoburzových derivátoch sú objektívne merateľné ako zmluvy znižujúce riziká priamo súvisiace s obchodnou činnosťou alebo činnosťou podnikového financovania v zmysle článku 10 ods. 3 a b) výšky zúčtovacích limitov, po ktorých prekročení sú nefinančné spoločnosti povinné svoje budúce derivátové obchody zúčtovávať prostredníctvom centrálnych protistrán, určených po zohľadnení systémového významu súčtu čistých pozícií a expozícií za protistranu a za jednotlivé triedy mimoburzových derivátov.

1.2.

Dňa 26. júna 2012 ESRB prijal žiadosť ESMA o vyjadrenie k uvedeným otázkam s odvolaním sa na konzultačný dokument ESMA zverejnený 25. júna 2012 (2).

1.3.

V súlade s článkom 3 ods. 2 písm. b) a g) a článkom 4 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1092/2010 z 24. novembra 2010 o makroprudenciálnom dohľade Európskej únie nad finančným systémom a o zriadení Európskeho výboru pre systémové riziká (3) generálna rada ESRB vydala toto vyjadrenie, ktoré sa zverejňuje v súlade s článkom 30 rozhodnutia ESRB/2011/1 Európskeho výboru pre systémové riziká z 20. januára 2011, ktorým sa prijíma rokovací poriadok Európskeho výboru pre systémové riziká (4).

2.1.

Nefinančné spoločnosti používajú zmluvy o mimoburzových derivátoch predovšetkým na zabezpečovanie (hedging) svojich obchodných činností a činností podnikového financovania. Akékoľvek vymedzenie pojmu zúčtovacieho limitu by malo zo zásady zabezpečovať splnenie nasledujúcich politických cieľov:

2.2.

Vo viacerých trhových segmentoch, napr. na komoditných trhoch, na ktorých v minulosti pôsobili predovšetkým nefinančné spoločnosti, sa mimoburzové deriváty začali používať na prevažne špekulatívne, investičné a obchodovacie účely. Čiastočne ide o reakciu na vstup finančných inštitúcií na tieto trhy, tzv. proces financializácie. K rizikám, ktoré vyplývajú z používania derivátov nefinančnými spoločnosťami, je preto potrebné pristupovať obozretne.

2.3.

Vymedzenie pojmov obchodnej činnosti a činnosti podnikového financovania by malo byť čo najpodrobnejšie a najobjektívnejšie, aby nenechávalo priestor na rôzne interpretácie a arbitráž, pretože dôsledky splnenia či nesplnenia vymedzenia pojmov môžu byť závažné.

2.4.

Na základe podrobnej analýzy (5) ESRB navrhuje výpočet limitov dvojstupňovým postupom, ktorého účelom je chrániť integritu a transparentnosť trhu, a nie záujmy jeho jednotlivých účastníkov. Cieľom tohto postupu je zároveň zabezpečiť zodpovedajúce posudzovanie rizík vyplývajúcich z držby derivátov nefinančnými spoločnosťami.

2.5.

Deriváty držané v rámci obchodnej činnosti a činnosti podnikového financovania nie sú bez rizika, pretože v prípade nesprávneho ocenenia môžu viesť k neefektívne vysokej miere zabezpečenia s potenciálnymi systémovými následkami.

2.6.

Z makroprudenciálneho hľadiska je vhodné, aby nefinančné spoločnosti svoje deriváty zúčtovali prostredníctvom centrálnych protistrán za úhradu marže namiesto využívania podobných služieb bánk za poplatok. Existuje riziko, že bankové poplatky, ktoré v podstate predstavujú zdroje vynakladané nefinančnými spoločnosťami, nebudú primeraným spôsobom oceňovať riziká tak z pohľadu bánk, ako aj nefinančných spoločností.

3.1.

ESRB oceňuje prácu, ktorú ESMA vykonal pri vymedzovaní pojmov obchodnej činnosti a činnosti podnikového financovania a celkovo súhlasí s jej výsledkami s nasledujúcimi výhradami:

3.2.

Obchodná činnosť nefinančných spoločností by sa mala vzťahovať na konkrétne súvahové položky, t. j. na hlavný predmet podnikania nefinančnej spoločnosti – zásoby, záväzky, pohľadávky, pozemky, budovy a zariadenie. Do vymedzenia pojmu obchodnej činnosti by mali byť zavedené pojmy „kapitálové výdavky“ a „prevádzkové výdavky“, pretože vymedzenie pojmu obchodnej činnosti prostredníctvom odkazu na Medzinárodné štandardy finančného vykazovania by nemuselo byť optimálne. Maximálna úroveň derivátov spojených s obchodnou činnosťou nefinančnej spoločnosti by mala zodpovedať účtovnej hodnote zásob, záväzkov, pohľadávok, pozemkov, budov a zariadenia v súvahe.

3.3.

Pojem činnosti podnikového financovania by sa mal vymedziť na základe výkazu peňažných tokov nefinančnej spoločnosti, pričom táto činnosť by mala byť obmedzená na peňažné toky z financovania nefinančnej spoločnosti vytvorené v priebehu roka.

3.4.

ESRB oceňuje prácu, ktorú ESMA vykonal pri vymedzovaní pojmu zúčtovacích limitov, s nasledujúcimi výhradami:

3.5.

Východiskové zúčtovacie limity nefinančných spoločností by mali vychádzať z jednoznačných makroprudenciálnych zásad s možnosťou tieto hodnoty v rámci neskoršieho prehodnotenia podľa potreby zvýšiť.

3.6.

Je potrebné nájsť rovnováhu medzi zložitosťou výpočtu zúčtovacieho limitu a zmiernením rizík spojených s držbou mimoburzových derivátov nefinančnými spoločnosťami.

3.7.

Mal by byť zadefinovaný obmedzený počet tried mimoburzových derivátov s rôznymi zúčtovacími limitmi.

3.8.

Zúčtovacie limity by sa nemali definovať v závislosti od protistrany, keďže by sa tak len zvýšila komplikovanosť systému bez podstatného prínosu.

3.9.

Pri vymedzovaní pojmu zúčtovacích limitov by sa mali pred fiktívnymi hodnotami uprednostňovať hrubé trhové hodnoty, pretože lepšie odrážajú trhovú hodnotu derivátov v držbe nefinančných spoločností a tým umožňujú presnejšie meranie rizika, ktoré tieto deriváty pre systém predstavujú. Výpočet zúčtovacích limitov by sa mal uskutočňovať v stanovených pravidelných intervaloch, pričom v čase finančnej krízy by príslušné orgány mali mať možnosť intervaly skrátiť.

3.10.

Zúčtovací limit pre jednotlivé triedy mimoburzových derivátov, s podmienkou jeho kalibrácie dvojstupňovým postupom uvedeným v bode 4, by sa mal určiť týmto spôsobom:

a)

Nefinančné spoločnosti by mali byť zaradené do jednej z dvoch podskupín podľa nasledujúcich kritérií:

a

b)

V prípade nefinančných spoločností, kde hodnota definovaná v bode a) presiahne 0,03, by mali platiť nasledujúce zúčtovacie limity pre jednotlivé triedy mimoburzových derivátov:

c)

V prípade nefinančných spoločností, kde hodnota definovaná v bode a) nepresiahne 0,03, by mali platiť nasledujúce zúčtovacie limity pre jednotlivé triedy mimoburzových derivátov:

d)

V prípade nefinančných spoločností, kde hodnota definovaná v bode a) presiahne 0,03, by mali platiť nasledujúce zúčtovacie limity v absolútnom vyjadrení:

NCNTFD (x) > ε'

e)

V prípade nefinančných spoločností, kde hodnota definovaná v bode a) presiahne 0,03, by mali platiť nasledujúce zúčtovacie limity v absolútnom vyjadrení:

NCNTFD (x) > γ'