19.9.2012   

SK

Úradný vestník Európskej únie

L 252/33

(1)

Komisia oznámila 21. decembra 2011 prostredníctvom oznámenia uverejneného v Úradnom vestníku Európskej únie  (2) (ďalej len „oznámenie o začatí konania“) začatie antidumpingového konania v súvislosti s dovozom určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušná krajina“ alebo „ČĽR“) do Únie.

(2)

Konanie sa začalo na základe podnetu, ktorý podalo 7. novembra 2011 združenie Eurofer (ďalej len „navrhovateľ“), ktoré predstavuje podstatnú časť, v tomto prípade viac ako 70 %, celkovej výroby určitých výrobkov z ocele s organickým povlakom. Podnet obsahoval prima facie dôkazy o dumpingu uvedeného výrobku a z neho vyplývajúcej značnej ujme, ktorý sa považoval za dostatočný dôvod na začatie konania.

(3)

Komisia oficiálne oznámila začatie konania navrhovateľom, ostatným známym výrobcom v Únii, známym vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, dovozcom, obchodníkom, používateľom, dodávateľom a združeniam, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, a zástupcom ČĽR. Komisia takisto informovala výrobcov v Kanade a Juhoafrickej republike (ďalej len „Južná Afrika“), ktoré boli v oznámení o začatí konania navrhnuté ako možné analogické krajiny. Zainteresované strany dostali možnosť predložiť svoje stanoviská v písomnej forme a požiadať o vypočutie v lehote stanovenej v oznámení o začatí konania.

(4)

Vzhľadom na zjavne veľký počet vyvážajúcich výrobcov, výrobcov z Únie a neprepojených dovozcov sa v oznámení o začatí konania v súlade s článkom 17 základného nariadenia uvažovalo o výbere vzorky. S cieľom umožniť Komisii rozhodnúť o potrebe výberu vzorky a v prípade, že je potrebná, vzorky vybrať, boli požiadaní všetci známi vyvážajúci výrobcovia a neprepojení dovozcovia, aby sa prihlásili Komisii a aby poskytli základné informácie o svojej činnosti súvisiacej s príslušným výrobkom za obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011, ako sa stanovuje v oznámení o začatí konania.

(5)

Pokiaľ ide o výrobcov z Únie, Komisia v oznámení o začatí konania uviedla, že predbežne vybrala vzorku výrobcov z Únie. Túto vzorku tvorilo šesť výrobcov z Únie, o ktorých bolo Komisii známe, že vyrábajú podobný výrobok, vybraných na základe predaja, objemu výroby, veľkosti a geografického umiestnenia v Únii. Výrobcovia z Únie zaradení do vzorky predstavovali 46 % výroby Únie a 38 % predaja v Únii. Zainteresované strany boli takisto vyzvané v oznámení o začatí konania, aby oznámili svoje stanoviská k predbežnej vzorke. Jeden z výrobcov z Únie uviedol, že si nepraje byť zaradený do vzorky a bol vo vzorke nahradený ďalším najväčším výrobcom.

(6)

Dvadsať šesť vyvážajúcich výrobcov alebo skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR poskytlo požadované informácie a súhlasilo so zahrnutím do vzorky. Na základe informácií získaných od vyvážajúcich výrobcov Komisia najprv vybrala vzorku troch vyvážajúcich výrobcov s najväčším objemom vývozu do Únie. Jeden z vyvážajúcich výrobcov zaradený do vzorky však neposkytol presné údaje o vývoze a bol zo vzorky vyradený. Dvaja ďalší vyvážajúci výrobcovia, ktorí boli následne zaradení do vzorky, odstúpili od spolupráce. Komisia sa preto nakoniec rozhodla obmedziť vzorku na dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí boli pôvodne vybraní ako súčasť vzorky, a ktorí mali najvyšší objem vývozu do Únie. Ich objem vývozu predstavuje viac ako 30 % celkového vývozu všetkých spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(7)

S cieľom umožniť vyvážajúcim výrobcom v ČĽR predložiť žiadosť o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) alebo o individuálne zaobchádzanie (ďalej len „IZ“), ak si to želali, Komisia zaslala formuláre žiadosti čínskym vyvážajúcim výrobcom, o ktorých je známe, že sa ich táto záležitosť týka, čínskym orgánom a ďalším čínskym vyvážajúcim výrobcom, ktorí sa prihlásili v lehotách stanovených v oznámení o začatí konania. Traja čínski vyvážajúci výrobcovia vrátane jedného, ktorý bol zaradený do vzorky, požiadali o THZ podľa článku 2 ods. 7 základného nariadenia alebo o IZ, ak by z prešetrovania vyplynulo, že nespĺňajú podmienky na THZ. Následne jeden z týchto vyvážajúcich výrobcov, ktorý nebol zaradený do vzorky, stiahol svoju žiadosť. Druhý vyvážajúci výrobca vo vzorke požiadal len o IZ.

(8)

Päť neprepojených dovozcov poskytlo požadované informácie a súhlasilo so svojím zaradením do vzorky. Vzhľadom na obmedzený počet spolupracujúcich dovozcov sa výber vzorky už nepovažoval za potrebný.

(9)

Komisia poslala dotazníky dvom vyvážajúcim výrobcom v ČĽR zaradeným do vzorky, 14 iným vyvážajúcim výrobcom v ČĽR, ktorí o ne požiadali, štyrom výrobcom v Kanade, trom výrobcom v Južnej Afrike, piatim výrobcom v Kórejskej republike (ďalej len „Južná Kórea“), piatim výrobcom v Brazílskej federatívnej republike (ďalej len „Brazília“) – kandidátskym krajinám na výber analogickej krajiny, šiestim výrobcom z Únie zaradeným do vzorky, piatim spolupracujúcim dovozcom do Únie a známym používateľom.

(10)

Vyplnené dotazníky boli doručené od deviatich vyvážajúcich výrobcov a prepojených spoločností v ČĽR, jedného výrobcu v Kanade a jedného výrobcu v ďalšej možnej analogickej krajine, v Južnej Kórei. Okrem toho, vyplnený dotazník zaslali aj šiesti výrobcovia z Únie zaradení do vzorky, dvaja neprepojení dovozcovia a desiati používatelia.

(11)

Komisia si vyžiadala a preverila všetky informácie, ktoré považovala za potrebné na predbežné stanovenie dumpingu, z neho vyplývajúcej ujmy a záujmu Únie. Overovacie návštevy sa vykonali v priestoroch týchto spoločností:

(12)

Prešetrovanie dumpingu a ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. októbra 2010 do 30. septembra 2011 (ďalej len „obdobie prešetrovania“ alebo „OP“). Skúmanie trendov relevantných z hľadiska hodnotenia ujmy sa vzťahovalo na obdobie od 1. januára 2008 do konca obdobia prešetrovania (ďalej len „posudzované obdobie“).

(13)

Príslušným výrobkom sú určité výrobky z ocele s organickým povlakom (ďalej len „VOOP“), t. j. ploché valcované výrobky z nelegovanej a legovanej ocele (okrem nehrdzavejúcej ocele), ktoré sú farbené, lakované alebo potiahnuté plastmi aspoň na jednej strane okrem tzv. sendvičových panelov používaných v stavebníctve a pozostávajúcich z dvoch vonkajších kovových plechov so stabilizačným jadrom z izolačného materiálu uprostred, a okrem výrobkov s vonkajším povlakom zo zinkového prachu (náter s obsahom zinku, ktorý predstavuje aspoň 70 % hmotnosti náteru), v súčasnosti zaradené pod číselné znaky KN ex 7210 70 80, ex 7212 40 80, ex 7225 99 00, ex 7226 99 70 a s pôvodom v Čínskej ľudovej republike (ďalej len „príslušný výrobok“).

(14)

Hlavné použitie VOOP je v stavebníctve, a to aj na ďalšie spracovanie v rôznych výrobkoch používaných v stavebníctve (ako sú sendvičové panely, strešné krytiny, obklady atď.). Iné účely použitia zahŕňajú výrobu domácich spotrebičov (biela a čierna technika) alebo zariadenie pre stavby (dvere, radiátory, svetlá, atď.).

(15)

Z prešetrovania vyplynulo, že VOOP, ktoré boli vyrobené a predávané v Únii výrobným odvetvím Únie, VOOP vyrobené a predávané na domácom trhu ČĽR a VOOP dovážané do Únie z ČĽR, ako aj VOOP vyrábané a predávané v Kanade, ktorá slúži ako analogická krajina, majú rovnaké základné fyzikálne a chemické vlastnosti a sú určené na rovnaké základné konečné použitie. Tieto výrobky sa preto dočasne považujú za podobné v zmysle článku 1 ods. 4 základného nariadenia.

(16)

Niektoré zainteresované stany tvrdili, že výrobky z ČĽR nie sú porovnateľné s výrobkami predávanými výrobným odvetvím Únie, pretože výrobky z ČĽR sa predávajú na inom trhu a v inom cenovom segmente a na iné konečné použitie, ako napríklad použitie na vonkajšie stavby, pričom podstatná časť výrobkov výrobného odvetvia Únie predstavuje vysokokvalitné výrobky používané len v odvetví špecifických domácich spotrebičov.

(17)

Z prešetrovania vyplynulo, že zatiaľ čo výrobcovia z Únie skutočne predávali časť svojich výrobkov na segmenty trhu, ako sú domáce spotrebiče, rovnaké výrobky sa predávali aj pre odvetvie stavebných materiálov, ktoré je údajne hlavným segmentom trhu čínskeho vývozu. Okrem toho sa zistilo, že cenové úrovne medzi uvedenými odvetviami sú z veľkej časti porovnateľné v prípade rovnakých druhov výrobkov predávaných rôznym používateľom.

(18)

Je potrebné poznamenať, že príslušný výrobok je z veľkej časti štandardizovaný, má podobné základné fyzické a chemické vlastnosti ako podobný výrobok bez ohľadu na konečné použitie. Argument sa preto predbežne zamieta.

(19)

Od používateľov, čínskych vývozcov a výrobcov z Únie bolo prijatých niekoľko žiadostí o vylúčenie určitých druhov výrobkov. Druhy výrobkov, v prípade ktorých sa žiadalo o vylúčenie, sa týkajú napr. chrómom alebo cínom potiahnutej ocele, oceľových platní natretých základným náterom z anorganického kremičitanu zinočnatého alebo natretých inými ako organickými materiálmi.

(20)

Doposiaľ sa však nedospelo k žiadnym záverom, pretože niektoré z uvedených žiadostí nie sú dostatočne zdokumentované, aby sa mohlo prijať podložené rozhodnutie. Z toho dôvodu sa rozhodlo, že sa tieto podnety budú podrobnejšie prešetrovať.

(21)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. b) základného nariadenia sa normálna hodnota v antidumpingových prešetrovaniach týkajúcich sa dovozu s pôvodom v ČĽR stanovuje v súlade s odsekmi 1 až 6 uvedeného článku pre tých výrobcov, o ktorých sa zistilo, že spĺňajú kritériá ustanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia. Stručne a na uľahčenie orientácie uvádzame zhrnutie týchto kritérií:

(22)

Ako sa uvádza v odôvodnení (8), traja vyvážajúci výrobcovia z ČĽR požiadali o trhovohospodárske zaobchádzanie (ďalej len „THZ“) a vyplnili formulár žiadosti o THZ v stanovenej lehote, pričom jeden vyvážajúci výrobca svoju žiadosť následne stiahol.

(23)

Pokiaľ ide o ostatných dvoch spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, na základe rozsudku Súdneho dvora z 2. februára 2012 (3) sa rozhodlo preskúmať žiadosti vyvážajúceho výrobcu, ktorý bol zahrnutý vo vzorke (Zhangjiagang Panhua Steel Strip Co. Ltd a prepojené spoločnosti), ako aj vyvážajúceho výrobcu, ktorý nebol zahrnutý vo vzorke (Union Steel China a jej prepojená spoločnosť). Komisia vyhľadala všetky informácie, ktoré považovala za potrebné, a v priestoroch príslušných spoločností overila informácie uvedené vo formulároch žiadosti o THZ.

(24)

Zistilo sa, že žiadna z dvoch spolupracujúcich skupín vyvážajúcich výrobcov v ČĽR nespĺňa kritériá na udelenie THZ, pretože náklady na hlavnú surovinu, oceľové zvitky valcované za tepla, sú podstatne narušené z dôvodu zasahovania štátu do trhu s oceľou v ČĽR a podstatným spôsobom neodrážajú trhové hodnoty, ako sa vyžaduje v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(25)

Zasahovanie čínskeho štátu do oceliarskeho odvetvia je potvrdené skutočnosťou, že drvivá väčšina veľkých čínskych výrobcov ocele je vo vlastníctve štátu, a inštalovaná kapacita a produkcia ocele sú ovplyvňované rôznymi päťročnými priemyselnými plánmi, najmä súčasným 12. päťročným plánom (2011 – 2015) pre odvetvie železiarstva a oceliarstva.

(26)

Štát takisto vykonáva dôležitú kontrolu nad trhom so surovinami. Koks (spolu so železnou rudou je hlavnou surovinou na výrobu ocele) podlieha množstvovým obmedzeniam vývozu a vývoznému clu vo výške 40 %. Je preto možné dospieť k záveru, že čínsky trh s oceľou je narušený z dôvodu značného zásahu zo strany štátu.

(27)

Toto narušenie sa premieta v cenách zaplatených prešetrovanými spoločnosťami za oceľové zvitky valcované za tepla v OP. Zistilo sa, že boli podstatne nižšie ako medzinárodné ceny. Preto možno dospieť k záveru, že pri výrobe VOOP sa využívajú nezvyčajne ocenené oceľové zvitky valcované za tepla z dôvodu zasahovania zo strany štátu, ktorým sa narúša cena VOOP v ČĽR. Toto narúšanie predstavuje podstatnú cenovú výhodu pre čínskych vyvážajúcich výrobcov, pretože náklady alebo hlavná surovina, oceľové zvitky valcované za tepla, predstavujú približne 80 % výrobných nákladov. Z toho dôvodu nemožno považovať kritérium 1 za splnené.

(28)

Okrem opísanej všeobecnej situácie jeden vyvážajúci výrobca nesplnil ani kritérium 2 z dôvodu závažných zlyhaní účtovných systémov troch prepojených spoločností v rámci jeho skupiny.

(29)

Komisia oficiálne oznámila výsledky zistení v súvislosti s THZ príslušným spoločnostiam v ČĽR, orgánom ČĽR a navrhovateľovi. Takisto dostali príležitosť predložiť písomné stanoviská a požiadať o vypočutie, ak existovali osobitné dôvody, pre ktoré mali byť vypočuté.

(30)

Písomné podania predložil navrhovateľ, jeden čínsky vyvážajúci výrobca a orgány ČĽR. Navrhovateľ súhlasil s výsledkami zistení v súvislosti s THZ. Čínsky vyvážajúci výrobca najmä spochybnil, či ceny zaplatené prešetrovanými spoločnosťami za oceľové zvitky valcované za tepla sú podstatne nižšie ako medzinárodné ceny, ale neposkytol žiadne informácie na podloženie svojho tvrdenia. Z údajov Eurostatu potvrdených inými dostupnými štatistickými údajmi (4) však jasne vyplýva, že ceny boli značne nižšie ako medzinárodné ceny pri porovnaní s príslušnými cenami v Európe, Severnej Amerike, Južnej Amerike a Japonsku. Argument sa preto zamieta.

(31)

Orgány ČĽR tvrdili, že existencia prípadných narušení ceny suroviny, oceľových zvitkov valcovaných za tepla, na celoodvetvovej úrovni automaticky nevylučuje splnenie kritéria 1, ktorým sa vyžaduje stanovenie na úrovni spoločnosti. Ako sa však uvádza v odôvodnení (26), narušenie ceny hlavnej suroviny je premietnuté do ceny platenej prešetrovanými spoločnosťami. Po prvé, túto skutočnosť žiadna strana nespochybnila, a po druhé, preskúmanie THZ sa uskutočnilo na úrovni spoločnosti a zistenia nie sú obmedzené na všeobecné horizontálne otázky. Tento argument sa preto zamieta.

(32)

Orgány ČĽR ďalej uviedli, že päťročné plány sú nezáväznými usmerneniami, ktoré v ČĽR nemajú právnu účinnosť. Ako sa však stanovuje v odôvodnení (24), bez ohľadu na presný právny štatút týchto plánov nemožno poprieť, že prostredníctvom týchto plánov má zasahovanie vlády ČĽR podstatný vplyv na inštalovanú kapacitu a produkciu ocele. Tento argument sa preto zamieta.

(33)

Takisto sa tvrdilo, že zaobchádzanie Komisie so žiadosťami o THZ bolo v rozpore s rozsudkami Súdneho dvora z 2. februára 2012 (5) („rozsudok vo veci Brosmann“) a z 19. júla 2012 (6) („rozsudok vo veci Zhejiang Xinan Chemical“). V súvislosti s týmto argumentom treba uviesť, že konanie sa vykonalo v súlade s rozsudkom vo veci Brosmann, čo uznali aj samotné orgány ČĽR vo svojom podaní. Okrem toho, predmetnou otázkou v rozsudku vo veci Zhejiang bolo zasahovanie štátu do rozhodnutí spoločnosti. V tomto konaní však hlavnou príčinou zamietnutia THZ bolo, že cena hlavnej suroviny neodráža trhové hodnoty. Tento argument sa preto predbežne zamieta.

(34)

Takisto sa tvrdilo, že keďže sa v súčasne priebiehajúom antisubvenčnom konaní o príslušnom výrobku takisto preskúmala otázka narušenia ceny hlavnej suroviny, Komisia mala zohľadniť dôkazy zhromaždené v tejto veci v uvedenom súčasne priebiehajúcom konaní. Pokiaľ ide o tento argument, treba uviesť, že v rámci súčasného antidumpingového konania sa počas prešetrovania THZ preskúmalo, či náklady na hlavnú surovinu odzrkadľujú trhové hodnoty. Záver, že výroba VOOP v ČĽR využíva nezvyčajne ocenené oceľové zvitky valcované za tepla, ako je stanovené v odôvodnení (27), je preto v tomto smere úplne správny a žiadnym spôsobom neovplyvňuje možné zistenia antisubvenčného konania alebo opačne. Všetky možné zistenia antisubvenčných konaní sú dosť odlišné od stanovenia THZ. Tento argument sa preto predbežne zamieta.

(35)

Orgány ČĽR takisto tvrdili, že Komisia neposkytla zistenia o THZ čínskym orgánom. Nie je to však správne tvrdenie, pretože útvary Komisie poskytli čínskej misii v EÚ verbálnu nótu z 12. júla 2012 s informačným dokumentom o THZ.

(36)

Nakoniec sa tvrdilo, že Komisia na uloženie predbežných ciel používa neoverené údaje od výrobcu z analogickej krajiny. Nie je to správne tvrdenie, pretože Komisia použila údaje, ktoré analyzovala a zistila, že sú spoľahlivé, ako je jasne uvedené v odôvodnení (48). Komisia sa musela obrátiť na kanadského analogického výrobcu so žiadosťou o spoluprácu, pretože kórejský analogický výrobca odstúpil od spolupráce tesne predtým, ako sa uskutočnila naplánovaná a dohodnutá overovacia návšteva, ako sa objasňuje v odôvodnení (44). Prešetrovanie na mieste v priestoroch výrobcu sa preto uskutočnia po predbežnej fáze konania. Takisto sa tvrdilo, že kórejská spoločnosť z analogickej krajiny odstúpila od spolupráce z dôvodu rozhodnutia o THZ. Nie je to však tak, pretože k odstúpeniu došlo 3. júla, pričom zistenia o THZ boli zverejnené 12. júla 2012.

(37)

Žiadne z predložených argumentov neboli také, aby pozmenili zistenia, pokiaľ ide o stanovenie THZ.

(38)

Na základe uvedených skutočností žiadna z dvoch skupín spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, ktorí požiadali o THZ, nevedela preukázať, že spĺňa kritériá stanovené v článku 2 ods. 7 písm. c) základného nariadenia.

(39)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa pre krajiny, na ktoré sa vzťahuje tento článok, prípadne stanoví celoštátne clo, s výnimkou prípadov, keď sú spoločnosti schopné preukázať, že spĺňajú kritériá stanovené v článku 9 ods. 5 základného nariadenia. Len na pripomenutie stručne uvádzame tieto kritériá:

(40)

Vyvážajúci výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky a požiadal o THZ, požiadal aj o IZ v prípade, že by mu nebolo udelené THZ. Druhý vyvážajúci výrobca, ktorý bol zaradený do vzorky, požiadal len o IZ. Na základe dostupných informácií sa predbežne stanovilo, že títo dvaja vyvážajúci výrobcovia v ČĽR splnili kritériá na udelenie IZ.

(41)

Žiadosti o individuálne preskúmanie podľa článku 17 ods. 3 základného nariadenia boli predložené šiestimi spolupracujúcimi vyvážajúcimi výrobcami, z ktorých len jeden požiadal o THZ. Predbežne sa rozhodlo o vykonaní IP jedného vyvážajúceho výrobcu, ktorý požiadal o THZ, Union Steel China, pretože nebolo neprimerane náročné, keďže tento vyvážajúci výrobca bol už prešetrený v rámci preskúmania jeho žiadosti o THZ.

(42)

Tento vyvážajúci výrobca požiadal o THZ, ale aj o IZ v prípade, že by mu nebolo udelené THZ. Po preskúmaní tejto žiadosti bolo predbežne stanovené, že sa spoločnosti Union Steel China udelí IZ, pretože splnila kritériá na udelenie IZ.

(43)

Podľa článku 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia sa normálna hodnota pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým nebolo udelené THZ, stanovuje na základe domácich cien alebo vytvorenej normálnej hodnoty v analogickej krajine.

(44)

V oznámení o začatí konania Komisia uviedla svoj zámer použiť Kanadu alebo Južnú Afriku ako vhodnú analogickú krajinu na účely stanovenia normálnej hodnoty a vyzvala zainteresované strany, aby zaslali svoje pripomienky.

(45)

Komisia preskúmala, či by iné krajiny mohli byť vhodným kandidátom na analogickú krajinu, a zaslala dotazníky výrobcom VOOP v Kanade a Južnej Afrike, ale aj výrobcom v Brazílii a Južnej Kórei. Dotazníky vyplnili len dvaja výrobcovia VOOP, jeden z Kanady a jeden z Južnej Kórey. Obe krajiny sa javili ako otvorené trhy bez akýchkoľvek dovozných ciel a so značným dovozom z niekoľkých tretích krajín. Okrem toho boli v Južnej Kórei aspoň štyria ďalší domáci výrobcovia príslušného výrobku, čo umožňuje dobrú úroveň hospodárskej súťaže na domácom trhu. Vo veľmi pokročilej fáze konania 3. júla 2012 a tesne pred overovacou návštevou útvarov Komisie však výrobca z Južnej Kórey z nevysvetliteľných dôvodov odstúpil od spolupráce.

(46)

Vzhľadom na uvedené bola za analogickú krajinu vybraná Kanada. V Kanade sú aspoň štyria ďalší domáci výrobcovia príslušného výrobku, čo umožňuje dobrú úroveň hospodárskej súťaže na domácom trhu. V rámci prešetrovania sa nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by sa mohlo usudzovať, že Kanada nie je vhodná na účely stanovenia normálnej hodnoty.

(47)

Niekoľko zainteresovaných strán tvrdilo, že štruktúru nákladov kanadského výrobcu nemožno porovnávať so štruktúrou nákladov čínskeho vyvážajúceho výrobcu. Žiadne podstatné rozdiely v štruktúre nákladov sa však nezistili, a preto bol tento argument zamietnutý.

(48)

Údaje predložené v dotazníku vyplnenom spolupracujúcim kanadským výrobcom boli analyzované a zistilo sa, že ide o spoľahlivé informácie, na základe ktorých sa môže určiť normálna hodnota.

(49)

Dospelo sa preto k predbežnému záveru, že Kanada je vhodná a primeraná analogická krajina v súlade s článkom 2 ods. 7 písm. a) základného nariadenia.

(50)

Keďže jedna spoločnosť vybraná ako súčasť vzorky a spoločnosť, ktorej žiadosť o individuálne preskúmanie bola akceptovaná, nedokázali preukázať, že spĺňajú kritériá THZ a druhá spoločnosť, ktorá bola vybraná ako súčasť vzorky, nepožiadala o THZ, normálna hodnota pre všetkých čínskych vyvážajúcich výrobcov bola stanovená na základe informácií prijatých od výrobcu v analogickej krajine.

(51)

V súlade s článkom 2 ods. 2 základného nariadenia Komisia najprv preskúmala, či bol predaj podobného výrobku v Kanade nezávislým zákazníkom reprezentatívny. Zistilo sa, že predaj podobného výrobku kanadským spolupracujúcim výrobcom prebiehal na kanadskom domácom trhu v reprezentatívnych množstvách v porovnaní s príslušným výrobkom vyvážaným do Únie vyvážajúcimi výrobcami zaradenými do vzorky a vyvážajúcim výrobcom, ktorého žiadosť o individuálne preskúmanie bola akceptovaná.

(52)

Komisia následne skúmala, či by bolo možné tento predaj považovať za predaj uskutočnený pri bežnom obchodovaní podľa článku 2 ods. 4 základného nariadenia. Vykonalo sa to stanovením podielu ziskového predaja nezávislým zákazníkom. Transakcie týkajúce sa predaja sa považovali za ziskové vtedy, ak jednotková cena bola rovnaká alebo vyššia ako úroveň výrobných nákladov. Boli preto stanovené výrobné náklady kanadského výrobcu počas OP.

(53)

Pre tie druhy výrobkov, pri ktorých sa viac ako 80 % objemu predaja daného druhu na domácom trhu realizovalo za cenu vyššiu ako náklady a kde bola vážená priemerná predajná cena tohto druhu výrobku alebo vyššia ako jednotkové výrobné náklady, sa normálna hodnota podľa druhu výrobku vypočítala ako vážený priemer skutočných domácich cien celkového predaja daného druhu bez ohľadu na to, či tento predaj bol alebo nebol ziskový.

(54)

V prípade, ak objem ziskového predaja určitého druhu výrobku predstavoval 80 % alebo menej z celkového objemu predaja tohto druhu, alebo ak vážená priemerná cena tohto druhu bola nižšia ako jednotkové výrobné náklady, normálna hodnota sa stanovila na základe skutočnej domácej ceny vypočítanej ako vážená priemerná cena len ziskového domáceho predaja daného druhu výrobku uskutočneného počas OP.

(55)

Pokiaľ ide o predaj druhov výrobku, ktorý nebol ziskový, normálna hodnota bola vytvorená použitím výrobných nákladov kanadského výrobcu a predajných, všeobecných a administratívnych nákladov (ďalej len „PVA“) a ziskového rozpätia pre druhy výrobku, ktoré sú ziskové.

(56)

Keďže všetci spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, ktorým bolo udelené IZ, uskutočňovali predaj na vývoz do Únie priamo nezávislým zákazníkom v Únii, vývozné ceny sa stanovili na základe skutočne zaplatených alebo splatných cien za príslušný výrobok v súlade s článkom 2 ods. 8 základného nariadenia.

(57)

Normálna hodnota a vývozná cena sa porovnávali na základe cien zo závodu. Na účely zabezpečenia spravodlivého porovnania normálnej hodnoty s vývoznou cenou sa vo forme úprav náležite zohľadnili rozdiely ovplyvňujúce ceny a porovnateľnosť cien v súlade s článkom 2 ods. 10 základného nariadenia. Vykonali sa úpravy, ak to bolo potrebné, týkajúce sa nákladov na dopravu, poistenie, manipuláciu, pomocných nákladov a poplatkov za balenie a úver, bankových poplatkov a provízií, vo všetkých prípadoch, v ktorých sa zistilo, že sú oprávnené, presné a podložené dôkazmi.

(58)

Podľa článku 2 ods. 11 a 12 základného nariadenia sa dumpingové rozpätia pre vyvážajúcich výrobcov, ktorým bolo udelené IZ, stanovili na základe porovnania váženej priemernej normálnej hodnoty stanovenej pre analogickú krajinu s váženou priemernou vývoznou cenou vyjadrenou ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(59)

Pre spolupracujúcich vývozcov nevybraných do vzorky bol vypočítaný vážený priemer dumpingových rozpätí vyvážajúcich výrobcov zaradených do vzorky. Na základe toho je dočasné dumpingové rozpätie pre vyvážajúcich výrobcov nezaradených do vzorky vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, 61,1 %.

(60)

Na výpočet celoštátneho dumpingového rozpätia vzťahujúceho sa na nespolupracujúcich alebo neznámych vyvážajúcich výrobcov v ČĽR sa najskôr stanovila miera spolupráce tak, že sa objem vývozu do Únie, ktorý uviedli spolupracujúci vyvážajúci výrobcovia, porovnal s príslušnými štatistickými údajmi Eurostatu.

(61)

Vzhľadom na to, že spolupráca z ČĽR dosiahla približne 70 %, celoštátne dumpingové rozpätie vzťahujúce sa na všetkých ostatných vývozcov v ČĽR sa stanovilo s použitím najvyššieho dumpingového rozpätia stanoveného pre reprezentatívne druhy výrobku vyvážajúcich výrobcov. Na základe toho sa celoštátna úroveň dumpingu dočasne stanovila na 77,9 % z ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené.

(62)

Na základe toho sú dočasné dumpingové rozpätia vyjadrené ako percentuálny podiel ceny CIF na hranici Únie, clo nezaplatené, takéto:

(63)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobcoch v Únii vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(64)

Počas OP vyrábalo VOOP 22 výrobcov v Únii. Na základe uvedenom v predchádzajúcom odôvodnení bola celková výroba Únie počas OP odhadnutá približne na 3 645 298 ton. Výrobcovia z Únie, ktorí tvoria celkovú výrobu Únie, predstavujú výrobné odvetvie Únie v zmysle článku 4 ods. 1 a článku 5 ods. 4 základného nariadenia a ďalej sa označujú ako „výrobné odvetvie Únie“.

(65)

Počas prešetrovania sa zistilo, že podstatná časť výroby výrobcov z Únie zaradených do vzorky bola určená na vlastnú spotrebu, t. j. často jednoducho prevedená (bez faktúry) a/alebo dodaná za transferové ceny v rámci rovnakej spoločnosti alebo skupiny spoločností na ďalšie nadväzujúce spracovanie.

(66)

S cieľom stanoviť, či výrobné odvetvie Únie utrpelo ujmu alebo nie, a na určenie spotreby a rôznych hospodárskych ukazovateľov súvisiacich so situáciou výrobného odvetvia Únie sa preskúmalo, či a v akom rozsahu následné používanie výroby podobného výrobku výrobným odvetvím Únie musí byť zohľadnené v analýze.

(67)

Na účel poskytnutia čo najúplnejšieho obrazu situácie vo výrobnom odvetví Únie sa získali a analyzovali údaje pre celú činnosť v oblasti VOOP a následne sa stanovilo, či bola výroba určená na vlastnú spotrebu alebo pre voľný trh.

(68)

V prípade nasledujúcich hospodárskych ukazovateľov týkajúcich sa výrobného odvetvia Únie sa zistilo, že zmysluplná analýza a hodnotenie sa musí zameriavať na situáciu prevládajúcu na voľnom trhu: objem predaja a predajné ceny na trhu v Únii, podiel na trhu, rast, objem vývozu a vývozné ceny, a preto sa ukazovatele ujmy upravili o známu vlastnú spotrebu a predaj prepojeným spoločnostiam vo výrobnom odvetví Únie a vlastná spotreba a predaj prepojeným spoločnostiam sa analyzovali oddelene.

(69)

Pokiaľ však ide o iné hospodárske ukazovatele, prešetrovaním sa zistilo, že by mohli byť primerane preskúmané len vzhľadom na celú činnosť. Výroba (v prípade trhu na vlastnú spotrebu aj voľného trhu), kapacita, využitie kapacít, investície, zásoby, zamestnanosť, produktivita, mzdy, schopnosť získať kapitál závisia od celej činnosti bez ohľadu na to, či ide o výrobu na vlastnú spotrebu alebo predávanú na voľnom trhu.

(70)

Výrobné odvetvie Únie predáva podobný výrobok neprepojeným zákazníkom a predáva/prevádza ho aj prepojeným spoločnostiam na ďalšie priame nadväzujúce spracovanie, napr. v oceliarskych servisných centrách.

(71)

Vo výpočte zrejmej spotreby VOOP Komisia pridala objem celkového dovozu VOOP do Únie, ktorý vykázal Eurostat, a objem predaja a použitia podobného výrobku na vlastnú spotrebu v Únii, ktorý vyrobilo výrobné odvetvie Únie tak, ako ho nahlásil navrhovateľ a ktorý bol overený počas overovacích návštev v prípade výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(72)

V súvislosti s údajmi Eurostatu o dovoze treba uviesť, že opisy príslušných číselných znakov KN (pozri v odôvodnení 13), nie sú obmedzené na opis výrobku, ktorý je predmetom prešetrovania, a preto dovoz vykázaný Eurostatom pod uvedenými znakmi môže zahŕňať iné výrobky. Bez informácií, pokiaľ ide o prípadne dotknuté množstvá tohto iného dovozu alebo dôkazy o tom, že by tieto množstvá mohli byť dôležité, sa však predbežne rozhodlo, že sa budú používať úplné údaje týkajúce sa dovozu pod príslušnými číselnými znakmi KN, ktoré vykázal Eurostat.

(73)

Na tomto základe sa celková spotreba výrobku v Únii vyvíjala takto:

(74)

Celková spotreba na trhu EÚ počas posudzovaného obdobia klesla o 9 %. Medzi rokmi 2008 a 2009 nastal v dôsledku celosvetových nepriaznivých účinkov hospodárskej krízy, najmä v odvetví stavebníctva, pokles približne o 24 %. Potom sa spotreba začala oživovať a od roku 2009 po OP sa zvýšila celkovo o 20 %, ešte však nedosiahla počiatočnú úroveň z roku 2008.

(75)

Dovoz z ČĽR do Únie sa v posudzovanom období vyvíjal takto:

(76)

Bez ohľadu na vývoj spotreby sa objem dovozu z ČĽR v posudzovanom období významne zvýšil o 49 %. V dôsledku nepriaznivých účinkov hospodárskej krízy prudko klesol aj objem dovozu z ČĽR v roku 2009. Dovoz z ČĽR sa však začal oživovať mimoriadne rýchlym tempom a od roku 2009 po OP došlo k jeho výraznému nárastu o 367 %.

(77)

Počas posudzovaného obdobia sa zvýšil aj podiel tohto dovozu na trhu o 63 %. Hoci v rokoch 2008 až 2009 nastal pokles o viac ako polovicu, od roku 2009 po OP mal výraznú rastúcu tendenciu a zvýšil sa o 290 %.

(78)

Priemerná dovozná cena z ČĽR sa v posudzovanom období znížila o 9 %. V období rokov 2008 až 2009 výrazne klesla o 17 %, potom v období rokov 2009 až 2010 vzrástla o päť percentuálnych bodov a počas OP o ďalšie tri percentuálne body.

(79)

Dovozné ceny z ČĽR počas celého posudzovaného obdobia stabilne zostávali pod úrovňou predajných cien výrobného odvetvia Únie. Ako sa zdôrazňuje v uvedenej tabuľke, kým v roku 2009 počas vrcholiacej hospodárskej krízy, keď sa spotreba náhle začala znižovať a nastal významný trhový pokles, ani zníženie cien o 17 % nedokázalo pomôcť čínskemu dovozu udržať si podiel na trhu, plynulý značný nárast podielu dovozu z ČĽR na trhu v období od roku 2009 po OP sa vysvetľuje neustálym podhodnocovaním v ďalších rokoch.

(80)

Na účely určenia cenového podhodnotenia počas OP sa porovnávali vážené priemerné predajné ceny každého druhu výrobku výrobcov v Únii zaradených do vzorky účtované neprepojeným zákazníkom na trhu Únie, upravené na úroveň cien zo závodu, so zodpovedajúcimi váženými priemernými cenami dovozu spolupracujúcich čínskych výrobcov prvému nezávislému zákazníkovi na trhu Únie podľa druhu výrobku, stanovené na základe cien CIF s primeranými úpravami o náklady po dovoze.

(81)

Cenové porovnanie sa uskutočnilo podľa druhu pri každej transakcii na rovnakej úrovni obchodovania, v prípade potreby primerane upravenej, a po odpočítaní zliav a zrážok. Z výsledku porovnania, pri jeho vyjadrení ako percentuálneho podielu z obratu výrobcov v Únii zaradených do vzorky počas OP, vyplynulo vážené priemerné rozpätie podhodnotenia do výšky 25,9 % zo strany spolupracujúcich čínskych vyvážajúcich výrobcov.

(82)

Podľa článku 3 ods. 5 základného nariadenia Komisia preskúmala všetky významné hospodárske faktory a ukazovatele, ktoré majú vplyv na stav výrobného odvetvia Únie.

(83)

Ako sa uvádza v odôvodnení (4), výber vzorky sa použil na preskúmanie prípadnej ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(84)

Poskytnuté a overené údaje od šiestich výrobcov z EÚ zaradených do vzorky boli použité s cieľom stanoviť mikroekonomické ukazovatele, ako napr. jednotková cena, jednotkové náklady, ziskovosť, peňažný tok, investície, návratnosť investícií, schopnosť získavať kapitál a zásoby.

(85)

Na stanovenie makroekonomických ukazovateľov, ako je výroba výrobného odvetvia Únie, výrobná kapacita, využitie kapacít, objem predaja, podiel na trhu, zamestnanosť a produktivita, boli použité údaje poskytnuté navrhovateľom za všetkých výrobcov VOOP v Únii, ktoré boli krížovo skontrolované s inými dostupnými zdrojmi, a overené údaje výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(86)

Na stanovenie celkovej výroby v Únii v posudzovanom období sa použili všetky dostupné informácie o výrobnom odvetví Únie vrátane informácií poskytnutých v podnete, údajov zhromaždených od výrobcov v Únii pred začiatkom prešetrovania a po ňom, a overených dotazníkov, ktoré vyplnili výrobcovia z Únie zaradení do vzorky.

(87)

Z uvedenej tabuľky vyplýva, že v priebehu posudzovaného obdobia sa výroba znížila o 14 %. V súlade s poklesom dopytu výroba v roku 2009 prudko klesla, potom sa v roku 2010 čiastočne oživila a následne v OP opäť mierne klesla aj napriek nárastu spotreby.

(88)

Výrobná kapacita sa v priebehu posudzovaného obdobia znížila o 4 %. Využívanie kapacít sa vyvíjalo podobne ako výroba a počas posudzovaného obdobia kleslo o 10 %.

(89)

Objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným zákazníkom v roku 2009 prudko klesol o 19 %. V roku 2010 sa objem predaja zvýšil o deväť percentuálnych bodov, ale potom v OP klesol o tri percentuálne body.

(90)

Podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa v posudzovanom období znížil o 4 %. Po počiatočnom náraste podielu výrobného odvetvia Únie na trhu v roku 2009, odvetvie zaznamenalo v roku 2010 a v OP pokles podielu na trhu, v dôsledku čoho bol podiel na trhu v OP o 6 % nižší ako v roku 2009; v rovnakom období sa zároveň zvýšila spotreba o viac ako 20 %. Výrobné odvetvie Únie preto nedokázalo využiť narastajúcu spotrebu a znovu čiastočne získať späť objem predaja a podiel na trhu, ktorý predtým stratilo.

(91)

Zatiaľ čo spotreba v Únii počas posudzovaného obdobia klesla o 9 % a objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám klesol o 13 %, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znížil o 2,3 percentuálneho bodu z 59 % v roku 2008 na 56,7 % v OP.

(92)

Zamestnanosť vo výrobnom odvetví Únie mala postupne klesajúcu tendenciu. Celkový počet zamestnancov meraný v ekvivalentoch plného pracovného času v odvetví sa preto počas posudzovaného obdobia znížil o 20 % a v OP dosiahol svoju najnižšiu úroveň. Produktivita sa však počas posudzovaného obdobia zvýšila o 8 %, čo dokazuje, že aj odvetvie sa snažilo o racionalizáciu výrobných nákladov.

(93)

Priemerná predajná cena výrobcov Únie zaradených do vzorky neprepojeným zákazníkom v EÚ sa v posudzovanom období znížila o 3 %. V období od roku 2009 po OP sa v súlade so zvýšenou spotrebou a objemom predaja ceny zvýšili o 23 %, ale nedosiahli úroveň z roku 2008.

(94)

Zároveň sa priemerné náklady na výrobu a predaj podobného výrobku z dôvodu zvýšenia jednotkových výrobných nákladov počas posudzovaného obdobia zvýšili o 6 %, keďže náklady PVA na jednotku klesli o 34 %.

(95)

Po poklese jednotkovej ceny pre neprepojených zákazníkov o 21 % v roku 2009 a sprievodnej strate sa začala jednotková cena zvyšovať. V roku 2010 a počas OP zaznamenalo výrobné odvetvie Únie nárast nákladov a s cieľom pokryť náklady mohlo len mierne zvýšiť ceny tak, aby dokázalo udržať ziskovosť na rovnakej úrovni počas roka 2010 a OP. Spôsobilo to však ďalšie zníženie podielu na trhu, keďže čínske dovozné ceny boli stabilne nižšie ako ceny výrobného odvetvia Únie.

(96)

Ziskovosť výrobného odvetvia Únie sa stanovila pomocou čistého zisku z predaja podobného výrobku neprepojeným zákazníkom pred zdanením vyjadreného ako percentuálny podiel z obratu z tohto predaja. V roku 2009 poznamenanom hospodárskou krízou ziskovosť výrobného odvetvia Únie výrazne klesla a vyústila do straty vo výške 13,9 %. Od roku 2010 sa začala zlepšovať, ale zvyšujúce sa výrobné náklady zabránili tomu, aby ziskovosť dosiahla úroveň, ktorá sa pre priemysel považuje za zdravú a udržateľnú (6,7 % – pozri odôvodnenie (155)). Počas celého posudzovaného obdobia ziskovosť klesla o 61 %.

(97)

Trend v oblasti peňažného toku vo veľkej miere kopíroval nepriaznivý vývoj ziskovosti. Najnižšia úroveň bola dosiahnutá v roku 2010. Aj návratnosť investícií sa znížila o 56 % z 13,8 % v roku 2008 na 6 % v OP.

(98)

Vývoj ziskovosti, peňažného toku a návratnosti investícií počas posudzovaného obdobia obmedzil schopnosť výrobného odvetvia Únie investovať do svojich činností a oslabil jeho rozvoj. Výrobné odvetvie Únie dokázalo na začiatku posudzovaného obdobia uskutočňovať významné investície, potom však v roku 2009 investície prudko klesli a počas posudzovaného obdobia klesli celkovo o 73 %.

(99)

Ako sa uviedlo, finančná výkonnosť výrobného odvetvia Únie sa zhoršila, ale neukázalo sa, že by jeho schopnosť získať kapitál bola počas posudzovaného obdobia výrazne ovplyvnená.

(100)

V prípade šiestich výrobcov z Únie zaradených do vzorky predstavovali zásoby v OP približne 8 % objemu výroby. Počas posudzovaného obdobia sa úroveň konečného stavu zásob zvýšila o 12 %. Treba však uviesť, že zásoby nie sú pre odvetvie významným ukazovateľom, pretože výroba sa väčšinou uskutočňuje na objednávku, hlavný nárast zásob bol zaznamenaný od roku 2009 po OP a časovo sa zhodoval s prudkým zvýšením dumpingového dovozu z ČĽR.

(101)

Priemerné náklady práce výrobcov z Únie zaradených do vzorky sa počas posudzovaného obdobia zvýšili len o 2 %, čo je menej ako miera inflácie. Z prešetrovania vyplynulo, že výrobcovia zaradení do vzorky uskutočnili významné úspory, najmä vo všeobecných a administratívnych nákladoch a pozornosť bola zameraná na efektívnosť.

(102)

Podľa odôvodnenia (65) v EÚ existuje pre VOOP významný trh, ktorý sa vytvára nadväzujúcim používaním VOOP výrobným odvetvím Únie. Na analýzu tohto trhu sa vzali do úvahy všetky objemy použitia na vlastnú spotrebu a predaja prepojeným stranám (predaj prepojeným spoločnostiam) zo strany výrobcov z Únie zaradených do vzorky a iných výrobcov z Únie.

(103)

Zistilo sa, že použitie na vlastnú spotrebu a predaj prepojeným spoločnostiam boli určené na ďalšiu transformáciu samotnými spoločnosťami alebo ich prepojenými spoločnosťami v rámci skupín výrobcov z Únie zaradených do vzorky, ktorí sa zaoberajú najmä podnikaním v oblasti stavebných materiálov, t. j. ide o konečných používateľov VOOP.

(104)

Na základe zistených skutočností sa stanovilo, že v OP použitie na vlastnú spotrebu a predaj prepojeným spoločnostiam výrobcov Únie predstavoval 27 % celkového objemu výroby. Počas posudzovaného obdobia použitie na vlastnú spotrebu a súvisiace objemy predaja klesli o 19 % a podiel na trhu sa znížil o 11 %.

(105)

Hodnota použitia na vlastnú spotrebu a predaja prepojeným spoločnostiam bola analyzovaná na základe vyplnených dotazníkov, ktoré poskytli výrobcovia zaradení do vzorky a ktoré boli overené počas overovacích návštev. Prešetrovaním sa zistilo, že z hľadiska konečného použitia výrobku medzi použitím na vlastnú spotrebu a predajom prepojeným spoločnostiam nebol veľký rozdiel. Použitie na vlastnú spotrebu bolo nahlásené spoločnosťami, v ktorých sa nadväzujúca výroba uskutočňovala v rámci rovnakej právnickej osoby, predaj prepojeným spoločnostiam bol však predaj fakturovaný iným prepojeným právnickým osobám. Okrem toho bol aj spôsob oceňovania v prípade použitia na vlastnú spotrebu aj predaja prepojeným stranám podobný, t. j. reálna hodnota (metóda nákladov zvýšených o maržu) výrobku bola účtovaná prepojeným spoločnostiam, ako aj interným jednotkám nadväzujúcej výroby spoločností zaradených do vzorky.

(106)

Priemerná hodnota za tonu sa tak zvýšila počas posudzovaného obdobia o 1 % a ako taká bola v OP o 2 % nižšia ako predajná cena neprepojeným zákazníkom výrobcov z Únie zaradených do vzorky.

(107)

Vzhľadom na to, že väčšina predaja prepojeným spoločnostiam a použitia na vlastnú spotrebu bola určená pre nadväzujúcu podnikateľskú činnosť v oblasti stavebných materiálov výrobcov z Únie, uvedený predaj prepojeným spoločnostiam a použitie na vlastnú spotrebu boli tiež nepriamo vystavené hospodárskej súťaži zo strany iných účastníkov trhu vrátane dumpingového dovozu z ČĽR. Interný dopyt po nadväzujúcej výrobe by závisel od príležitosti predávať nadväzujúce výrobky na voľnom trhu, ktorý nie je ovplyvnený dumpingovým dovozom. Z toho dôvodu možno dospieť k záveru, že klesajúce objemy a podiel na trhu počas posudzovaného obdobia boli zapríčinené hospodárskou súťažou zo strany dumpingového dovozu z ČĽR.

(108)

Keďže toto je prvé antidumpingové konanie týkajúce sa príslušného výrobku, nie sú dostupné údaje na posúdenie účinkov možného dumpingu alebo subvencovania v minulosti.

(109)

Všetky rozpätia stanovené a špecifikované v oddiele o dumpingu sú značne nad úrovňou de minimis. Okrem toho vzhľadom na objem a ceny dumpingového dovozu z ČĽR nie je možné považovať vplyv skutočného dumpingového rozpätia na trh EÚ za zanedbateľný.

(110)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetky ukazovatele ujmy, ktoré sa týkajú hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie, sa počas posudzovaného obdobia zhoršili alebo sa nevyvíjali v súlade so spotrebou.

(111)

Počas posudzovaného obdobia sa v súvislosti so znižujúcou sa spotrebou objem dovozu z ČĽR stabilne a významne zvyšoval. Zároveň sa objem predaja výrobného odvetvia Únie znížil celkovo o 13 % a podiel odvetvia na trhu klesol z 59 % v roku 2008 na 56,7 % v OP. Hoci spotreba sa po roku hospodárskej krízy, ktorá ovplyvnila dopyt od roku 2009 po OP, ozdravila o 20 %, podiel výrobného odvetvia Únie na trhu sa znižoval. Výrobné odvetvie Únie nebolo schopné získať späť stratený podiel na trhu vzhľadom na významné rozšírenie dumpingového dovozu z ČĽR na trh EÚ. Dumpingový dovoz s nízkymi cenami počas posudzovaného obdobia neustále rástol a podhodnocovali sa ním ceny výrobného odvetvia Únie.

(112)

Okrem toho boli výrazne ovplyvnené ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou výrobného odvetvia Únie, ako napríklad peňažný tok a ziskovosť. To znamená, že schopnosť výrobného odvetvia Únie získať kapitál a investovať bola oslabená.

(113)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k záveru, že výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 5 základného nariadenia.

(114)

V súlade s článkom 3 ods. 6 a článkom 3 ods. 7 základného nariadenia sa preskúmalo, či dumpingový dovoz s pôvodom v ČĽR spôsobil značnú ujmu výrobnému odvetviu Únie v takej miere, ktorá sa môže posúdiť ako značná. Preskúmali sa známe faktory iné ako dumpingový dovoz, ktoré mohli zároveň spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, s cieľom zabezpečiť, aby akákoľvek ujma zapríčinená týmito faktormi nebola pripísaná dumpingovému dovozu.

(115)

Z prešetrovania vyplynulo, že spotreba Únie sa počas posudzovaného obdobia znížila o 9 %, zatiaľ čo objem dumpingového dovozu z ČĽR sa výrazne zvýšil približne o 49 %, jeho podiel na trhu sa v roku 2008 takisto zvýšil o 63 % z 8,3 % na 13,6 % v OP. Zároveň sa znížil objem predaja výrobného odvetvia Únie neprepojeným stranám o 13 % a podiel uvedeného predaja na trhu sa znížil o 4 % z 59 % v roku 2008 na 56,7 % v OP.

(116)

Okrem toho, hoci dovoz z ČĽR takisto zasiahla hospodárska kríza a od roku 2008 do roku 2009 sa znížil o 68 %, v období od roku 2009 po OP sa oživil veľmi rýchlym tempom a na konci OP sa zvýšil o 367 % aj napriek tomu, že sa spotreba v Únii v tomto období zvýšila len o 20 %. Znížením jednotkovej ceny o 9 % v porovnaní s rokom 2008 a podhodnotením výrobného odvetvia Únie o 25,9 % počas OP sa podiel čínskeho dovozu na trhu od roku 2008 po OP zvýšil o 63 % na 13,6 %.

(117)

Od roku 2008 po OP sa zároveň celkovo znížil objem predaja výrobcov z Únie neprepojeným stranám o 13 %. V čase oživenia trhu od roku 2009 po OP dokázalo výrobné odvetvie Únie zvýšiť svoj objem predaja neprepojeným stranám len o 8 %, stratilo však podiel na trhu vo výške 9 %, a zvýšenú spotrebu teda využilo iba v obmedzenom rozsahu. Zo zotavujúcej sa spotreby najviac získal práve dovoz z Číny, pričom ostatní účastníci trhu výrazne zaostávali.

(118)

Priemerné dovozné ceny z ČĽR sa počas posudzovaného obdobia znížili o 9 %. Napriek rastúcemu trendu po výraznom znížení v roku 2009 boli priemerné dovozné ceny v období od roku 2009 po OP stabilne nižšie ako úrovne účtované výrobným odvetvím Únie. Jednotková cena pre neprepojených zákazníkov v EÚ vykázala určitú odolnosť voči cenovému tlaku vyvíjanému čínskym dovozom a znížila sa iba o 3 %. Tieto ceny však boli zjavne udržiavané za cenu nižšieho objemu predaja a zníženej ziskovosti z tohto predaja, pretože klesli o 61 % zo 6,7 % v roku 2008 na 2,6 % v OP, keďže výrobné náklady rástli.

(119)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že prudký nárast dumpingového dovozu z ČĽR za ceny, ktorými sa stále podhodnocovali ceny výrobného odvetvia Únie, zohral rozhodujúcu úlohu, pokiaľ ide o značnú ujmu, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie, čo zabránilo výrobnému odvetviu Únie plne využiť oživenie spotreby Únie.

(120)

Kým počas OP dovoz z ČĽR predstavoval 56 % všetkého dovozu do EÚ, ďalšie významné zdroje dovozu boli z Indickej republiky (ďalej len „India“) (11 %) a Južnej Kórey (19 %). Na rozdiel od dovozu z ČĽR sa dovoz z Indie napriek prudkému zníženiu jeho priemernej ceny o 12 % počas posudzovaného obdobia znížil o 12 % a podiel na trhu sa znížil o 3 %. Dovoz z Južnej Kórey sa zvýšil iba o 4 %, pričom priemerná cena ostala na rovnakej úrovni ako v roku 2008. Podiel dovozu z Indie na trhu dosahoval v OP 2,7 %, zatiaľ čo dovoz z Južnej Kórey predstavoval podiel 4,6 %.

(121)

Iný dovoz, ktorý predstavuje 14 % celkového dovozu, sa znížil o 33 % a jeho priemerné ceny ostali na rovnakej úrovni ako v roku 2008.

(122)

Napriek tomu, že priemerná cena všetkého ostatného dovozu bola nižšia ako cenová úroveň výrobného odvetvia Únie, vplyv tohto dovozu môže byť pravdepodobne iba nepodstatný, ak vôbec. Po prvé, nie sú dôkazy o tom, že sa v prípade dovozu z ostatných zdrojov obchodovalo nespravodlivo. Po druhé, na rozdiel od dovozu z Číny celková cenová úroveň z hlavných zdrojov iného dovozu ostala počas celého posudzovaného obdobia pomerne stabilná, čo dokazuje, že výrobné odvetvie Únie môže úspešne konkurovať v segmentoch trhu uvedeného dovozu. Po tretie, dovoz z ostatných krajín sa počas posudzovaného obdobia znížil a celkovo a aj pre jednotlivé hlavné vyvážajúce krajiny stále ostáva na nízkej úrovni. Okrem toho, z klesajúceho podielu iného dovozu na trhu vyplýva, že tento dovoz nemohol spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie.

(123)

Celkový vývoz VOOP výrobným odvetvím Únie do tretích krajín sa podľa Eurostatu počas posudzovaného obdobia znížil o 10 %. Priemerná cena však bola pomerne vysoká a počas posudzovaného obdobia sa zvýšila o 2 %. Vývoz predstavoval 17 % celkovej výroby EÚ a ako taký pomohol výrobnému odvetviu Únie dosiahnuť úspory z rozsahu a znížiť celkové výrobné náklady. Možno teda dospieť k záveru, že vývozná činnosť výrobného odvetvia Únie nemohla byť potenciálnou príčinou značnej ujmy.

(124)

Tento celkový obraz sa odráža v situácii vývozu neprepojeným zákazníkom v tretích krajinách výrobcami v Únii zaradenými do vzorky. Počas posudzovaného obdobia sa predaj znížil o 14 %, aj v tomto prípade však bola vývozná cena za jednotku stabilne vyššia (v priemere o 2 až 12 % podľa roku) ako cena v EÚ. Keďže objem vývozu predstavoval len 3 % celkovej výroby, predaj nemohol prispieť k ujme, ktorú utrpel trh EÚ.

(125)

Počas prešetrovania sa tvrdilo, že sa navrhovatelia (prostredníctvom ich prepojených spoločností) sami zapájali do dovozu príslušného výrobku z ČĽR a že tento dovoz predstavoval 20 až 40 % celkového dovozu z ČĽR. Na podporu tohto tvrdenia však nebol predložený žiadny dôkaz. Po prešetrení týchto tvrdení sa zistilo, že počas OP výrobcovia z Únie doviezli len približne 10 000 ton, čo bolo vo veľkej miere v súlade s údajmi poskytnutými navrhovateľom pri začatí konania. Zistilo sa, že prepojené spoločnosti výrobcov z Únie doviezli podobný objem, ktorý nebol zverejnený v súlade s článkom 19 základného nariadenia. Tento dovoz tvoril celkovo len približne 2 – 3 % celkového dovozu z ČĽR. V dôsledku toho nemožno dospieť k záveru, že výrobné odvetvie Únie dovážalo z ČĽR v takých množstvách a takým spôsobom s cieľom 1) spochybniť vlastné postavenie výrobcov z Únie podľa článku 4 ods. 1 písm. a) základného nariadenia alebo 2) spôsobiť si ujmu. Argument sa preto predbežne zamieta.

(126)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma výrobnému odvetviu Únie bola spôsobená jeho zapojením do nadväzujúcej podnikateľskej činnosti v oblasti výroby stavebných materiálov (napr. sendvičové panely, lichobežníkové plechy a pod.) buď priamo, alebo prostredníctvom prepojených spoločností v rámci skupín. Konkrétne sa tvrdilo, že výrobné odvetvie v Únii sprístupnilo VOOP pre svoju nadväzujúcu podnikateľskú činnosť za nižšie ceny ako pre neprepojené spoločnosti, čím ich v rámci skupiny „dotovalo“ a umožnilo im ponúkať nižšie ceny, ako mali ich konkurenti v nadväzujúcom segmente.

(127)

Ako sa uvádza v odôvodneniach 102 až 107, priemerná hodnota použitia na vlastnú spotrebu a predaja prepojeným spoločnostiam na tonu bola v OP iba o 2 % nižšia ako predajná cena pre neprepojených zákazníkov. Okrem toho sa počas prešetrovania zistilo, že samotné použitie na vlastnú spotrebu a predaj prepojeným spoločnostiam boli najpravdepodobnejšie nepriamo ovplyvnené nespravodlivou hospodárskou súťažou zo strany dumpingového dovozu. Ak skutočne existovala akákoľvek výhoda pre nadväzujúcu podnikateľskú činnosť výrobcov z Únie, ako sa tvrdí, mala sa potvrdiť vo vývoji tohto ukazovateľa ujmy. Tento argument sa preto predbežne zamieta.

(128)

Hospodárskou krízou a jej vplyvom na stavebníctvo sa aspoň čiastočne vysvetľuje zníženie dopytu a tlak na ceny počas posudzovaného obdobia. Ako už bolo uvedené, v roku 2009 sa spotreba znížila o 24 %. Trh sa však začal oživovať v roku 2010 a ku koncu OP sa spotreba zvýšila o 20 %.

(129)

V analýze ujmy a príčinných súvislostí sa však oddelilo rozčlenenie trhu z roku 2009 a následné oživenie od roku 2009 po OP. V analýze ujmy a príčinných súvislostí sa jasne preukázalo, že pri dovoze z ČĽR sa plne využila zotavujúca sa spotreba a okrem toho sa ceny výrobného odvetvia Únie neustále podhodnocovali, a tak sa z možnosti pre všetkých účastníkov mať rovnakú šancu na zotavenie z poklesu stal ustavičný boj o prežitie.

(130)

Niektoré zainteresované strany tvrdili, že ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie, ktoré tvoria najmä vertikálne integrovaní výrobcovia ocele, nie je zapríčinená dovozom z ČĽR, ale štrukturálnymi problémami oceliarskeho priemyslu EÚ, ako napríklad nadmernou kapacitou. Takisto sa tvrdilo, že konsolidácia oceliarskeho priemyslu, ktorá sa uskutočnila pred posudzovaným obdobím, viedla k nadmernej kapacite a že utrpená ujma bola dôsledkom nadmerného počtu výrobných zariadení.

(131)

Výroba VOOP je skutočne kapitálovo náročná a výrobné odvetvie má pomerne vysoké fixné náklady. Nemožno však dospieť k záveru, že uskutočnená konsolidácia oceliarskeho priemyslu pred posudzovaným obdobím viedla k nadmernej kapacite. Zo zistení vyplýva, že po malom náraste v inštalovanej kapacite v roku 2009 sa kapacita výrobného odvetvia znížila v roku 2010 a znovu v OP. Úroveň kapacity v OP bola na nižšej úrovni ako skutočná spotreba v roku 2008, rok pred tým, ako sa naplno prejavili účinky hospodárskej krízy. Spotreba v EÚ sa ešte nevrátila na úroveň z roku 2008.

(132)

Okrem toho zo zistení prešetrovania vyplýva, že nepriaznivý účinok nadmernej kapacity možno pripísať výrobcom VOOP z EÚ iba v minimálnej miere. Po prvé, z prešetrovania vyplýva, že výrobné odvetvie Únie evidentne prijalo kroky na udržanie efektívnosti – PVA sa významne znížili o 34 % a produktivita sa zvýšila o 8 % pre celý priemysel a o 6 % pre spoločnosti zaradené do vzorky. Po druhé, stále investície do výrobných liniek a pružnosť v ich používaní na výrobu iných výrobkov pomohla dosiahnuť úspory z rozsahu a znížiť hlavné fixné náklady. S využívaním kapacít spoločností zaradených do vzorky, ktoré sa znížili počas posudzovaného obdobia o 18 %, priemerné výrobné náklady stúpli len o 9 % vrátane nákladov na suroviny. Z toho dôvodu nemožno dospieť k záveru, že nadmerná kapacita by narušila príčinnú súvislosť. Tento argument sa preto predbežne zamieta.

(133)

Preukázalo sa, že objem a podiel na trhu dumpingového dovozu s pôvodom v ČĽR sa počas posudzovaného obdobia, najmä od roku 2009 po OP, významne zvýšil. Takisto sa zistilo, že v prípade tohto dovozu boli ceny stále nižšie ako ceny účtované výrobným odvetvím Únie na trhu Únie a najmä počas OP.

(134)

Toto zvýšenie objemu a podielu dumpingového dovozu za nízke ceny z ČĽR na trhu sa zhodovalo s obdobím nepriaznivého vývoja hospodárskej situácie výrobného odvetvia Únie. Táto situácia sa v OP zhoršila, keď napriek oživeniu spotreby nebolo výrobné odvetvie Únie schopné opätovne získať svoj podiel na trhu, pričom ziskovosť a ostatné finančné ukazovatele, ako napr. peňažný tok a návratnosť investícií, stagnovali na úrovni roku 2010 a zamestnanosť dosiahla najnižšiu úroveň.

(135)

Skúmaním ostatných známych faktorov, ktoré mohli spôsobiť ujmu výrobnému odvetviu Únie, sa zistilo, že žiadny z týchto faktorov nemal na toto odvetvie taký vplyv, aby narušil príčinnú súvislosť zistenú medzi dumpingovým dovozom z ČĽR a ujmou, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(136)

Na základe tejto analýzy, pri ktorej sa riadne odlíšili a oddelili účinky všetkých známych faktorov na situáciu výrobného odvetvia Únie od poškodzujúcich účinkov dumpingového dovozu, sa predbežne dospelo k záveru, že dumpingový dovoz z ČĽR spôsobil výrobnému odvetviu Únie značnú ujmu v zmysle článku 3 ods. 6 základného nariadenia.

(137)

Komisia v súlade s článkom 21 základného nariadenia preskúmala, či napriek predbežnému záveru o poškodzujúcom dumpingu neexistujú presvedčivé dôvody na prijatie záveru, že v tomto konkrétnom prípade nie je v záujme Únie prijať dočasné opatrenia. Analýza záujmu Únie bola založená na vyhodnotení všetkých rôznych príslušných záujmov vrátane záujmov výrobného odvetvia Únie, dovozcov a používateľov príslušného výrobku.

(138)

Výrobné odvetvie Únie ako celok sa skladá z 22 známych výrobcov, ktorí podľa združenia Eurofer predstavujú celú výrobu VOOP v Únii. Títo výrobcovia sídlia v rôznych členských štátoch Únie, pričom v súvislosti s príslušným výrobkom priamo zamestnávajú viac ako 5400 ľudí.

(139)

Žiadny z výrobcov nenamietal voči začatiu prešetrovania. Ako sa uvádza v makroekonomických ukazovateľoch, výrobné odvetvie EÚ ako celok zaznamenalo zhoršenie situácie a bolo nepriaznivo ovplyvnené dumpingovým dovozom.

(140)

Výrobné odvetvie Únie utrpelo značnú ujmu spôsobenú dumpingovým dovozom z ČĽR. Treba pripomenúť, že všetky ukazovatele ujmy vykazovali v posudzovanom období nepriaznivý trend. Vážne ovplyvnené boli najmä ukazovatele ujmy súvisiace s finančnou výkonnosťou spolupracujúcich výrobcov z Únie, ako napríklad ziskovosť a návratnosť investícií. Pokiaľ by sa neprijali opatrenia, hospodárska situácia výrobného odvetvia Únie by sa s veľkou pravdepodobnosťou ďalej zhoršovala.

(141)

Očakáva sa, že sa uložením dočasného antidumpingového cla obnovia spravodlivé obchodné podmienky na trhu Únie a výrobnému odvetviu Únie sa umožní upraviť ceny VOOP tak, aby odzrkadľovali náklady rôznych zložiek a trhové podmienky. Možno takisto očakávať, že uloženie dočasných opatrení by výrobnému odvetviu Únie umožnilo získať späť aspoň časť trhu, ktorý stratilo počas posudzovaného obdobia, čo by malo priaznivý vplyv na jeho ziskovosť a celkovú finančnú situáciu.

(142)

Ak by sa opatrenia neuložili, mohli by sa očakávať ďalšie straty podielu na trhu a ziskovosť výrobného odvetvia Únie by sa naďalej zhoršovala. V strednodobom až dlhodobom horizonte by to bolo neudržateľné. Je takisto pravdepodobné, že niektorí individuálni výrobcovia by museli zavrieť svoje výrobné zariadenia, keďže boli počas posudzovaného obdobia vo veľkej miere stratoví. Vzhľadom na vzniknuté straty a na vysokú úroveň investícií do výroby na začiatku posudzovaného obdobia sa dá očakávať, že v prípade, ak by sa opatrenia neuložili, väčšina výrobcov v Únii by nebola schopná získať svoje investície späť.

(143)

Z toho dôvodu sa predbežne dospelo k záveru, že uloženie antidumpingového cla by bolo v záujme výrobného odvetvia Únie.

(144)

Ako sa uvádza v odôvodnení (9), prihlásilo sa päť dovozcov, ale iba dvaja vyplnili dotazník. Z približne 100 používateľov uvedených v podnete sa prihlásilo 19 používateľov, ktorí prejavili záujem o konanie. Desať spoločností následne doručilo vyplnené dotazníky.

(145)

Najaktívnejší používatelia a dovozcovia spoločne predložili písomné podania a počas prešetrovania sa uskutočnilo niekoľko vypočutí. Ich hlavné argumenty týkajúce sa uloženia opatrení sú analyzované ďalej.

(146)

Tvrdilo sa, že trh EÚ s VOOP nebol dostatočne konkurenčný a že dovoz z ČĽR bol potrebný, aby sa poskytla lepšia vyjednávacia pozícia spoločnostiam, ktoré dovážajú a používajú VOOP. Okrem toho sa tvrdilo, že výrobné odvetvie Únie je zapojené do oligopolných opatrení na ovládanie trhu. Prešetrovaním počas predbežnej fázy sa tieto tvrdenia nepotvrdili. Dokonca sa zistilo, že výrobcovia z Únie súťažili na rovnakých trhoch a často predávali rovnakým zákazníkom alebo svojim vzájomným stavebným spoločnostiam. Vzhľadom na skutočnosť, že sa nepredložili žiadne dôkazy nad rámec nepodložených sťažností na ťažkosti v rokovaniach o cenách a že okrem piatich skupín výrobcov z Únie, ktorí podali podnet, pôsobí v EÚ ďalších 11 výrobcov VOOP a niektorí z nich sú veľmi veľkí, a vzhľadom na rôznorodosť iných zdrojov dovozu sa zdá, že toto tvrdenie je nepodložené a predbežne sa zamieta.

(147)

Takisto sa tvrdilo, že uloženie opatrení na dovoz z Číny by spôsobilo nedostatok VOOP na trhu EÚ. Vzhľadom na širokú rozmanitosť opísaných zdrojov dodávok, ako aj voľné výrobné kapacity vo výrobnom odvetví Únie, sa nepovažuje za pravdepodobné, že by mohlo dôjsť k nedostatku. Argument sa preto predbežne zamieta.

(148)

Desať spolupracujúcich používateľov predstavovalo počas OP 7 % celkového dovozu z Číny. Z prešetrovania vyplynulo, že všetci používatelia majú rôzne zdroje dodávok. Nákupy z Číny predstavovali v priemere približne 15 % ich celkového nákupu výrobkov VOOP; okrem toho sa zistilo, že najväčšie objemy pochádzali od výrobcov z EÚ (73 %) a 12 % bolo dovezených z tretích krajín. Keďže je príslušný výrobok vysoko štandardizovaný, význam viazania zákazníka je dosť relatívny a používateľ, ako aj dovozcovia, môžu pomerne jednoducho zmeniť zdroj dodávok, pokiaľ ide o kvalitu výrobku.

(149)

Z prešetrovania vyplynulo, že všetci spolupracujúci používatelia okrem jedného boli v odvetví, ktoré používa príslušný výrobok, ziskoví a ich ziskovosť počas OP bola od 1 % po 13 % v závislosti od spoločnosti. Okrem toho, ziskovosť uvedených spoločností nezávisela od dovozu príslušného výrobku z ČĽR významným spôsobom.

(150)

Na základe vyplnených dotazníkov od používateľov sa odhadol pravdepodobný účinok navrhnutých opatrení. Za predpokladu nepravdepodobného najhoršieho možného scenára pre spolupracujúcich používateľov, t. j. že by sa zvýšenie ceny nemohlo preniesť a boli by viazaní na dovoz z Číny v predchádzajúcom objeme, vplyv úrovne cla by znamenal zvýšenie ich výrobných nákladov o 1 až 5 % a v súvislosti so ziskovosťou by mohol znamenať zníženie väčšiny dovozu o 1 až 2,8 percentuálneho bodu a o 4 percentuálne body v prípade dovozu v rámci zostatkového cla. Pravdepodobnejším scenárom je však omnoho miernejší vplyv, keďže dovoz z Číny predstavuje dosť malú časť podnikateľskej činnosti používateľov a možno očakávať, že nárast nákladov vyplývajúcich z antidumpingových opatrení sa bude pomerne jednoducho prenášať. Vzhľadom na skutočnosť, že okrem mnohých výrobcov z EÚ sú dostupné významné alternatívne zdroje dovozu, ktoré nepodliehajú opatreniam, napr. India a Južná Kórea, očakáva sa, že sa v cenách na trhu po uložení opatrení zohľadnia aj tieto faktory.

(151)

Dvaja spolupracujúci dovozcovia počas OP predstavovali približne 6 % celkového dovozu z Číny, presné množstvo sa nezverejnilo v súlade s článkom 19 základného nariadenia. Podobne ako v prípade používateľov, aj dovozcovia mali rôzne zdroje dodávok okrem ČĽR. Okrem toho sa stanovilo, že ziskovosť dovozcov by bola pravdepodobne viac ovplyvnená opatreniami ako ziskovosť používateľov, ak by mali zachovávať vzorec dovozu používaný počas OP. V praxi však dovozcovia ako obchodníci majú tendenciu byť ešte pružnejší ako používatelia a boli by pravdepodobne prví, ktorí by využili alternatívne zdroje dodávok.

(152)

V tomto kontexte treba zvážiť aj to, že časť výhod vyplývajúcich z čínskeho dovozu na strane používateľov a dovozcov sa v podstate zakladá na nespravodlivej cenovej diskriminácii používanej čínskymi vývozcami, ktorá tieto výhody umožňuje, a nie na prirodzenej konkurenčnej výhode. Obnovenie rovnakých podmienok na trhu EÚ úpravou narušenia obchodu vyplývajúceho z dumpingového dovozu by teda v skutočnosti umožnilo trhu VOOP vrátiť sa k zdravej, trhovohospodárskej dynamike a vývoju cien tak, aby ostatní účastníci (používatelia, výrobcovia, koneční spotrebitelia), ktorí nie sú schopní ihneď využiť dumpingový dovoz, neboli znevýhodnení.

(153)

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa dospelo k predbežnému záveru, že na základe dostupných informácií týkajúcich sa záujmu Únie neexistujú žiadne presvedčivé dôvody proti uloženiu dočasných opatrení na dovoz príslušného výrobku s pôvodom v ČĽR.

(154)

Vzhľadom na závery, ku ktorým sa dospelo, pokiaľ ide o dumping, ujmu, príčinné súvislosti a záujem Únie, mali by sa uložiť dočasné antidumpingové opatrenia, aby sa predišlo tomu, že dumpingový dovoz spôsobí výrobnému odvetviu Únie ďalšiu ujmu.

(155)

Na účely stanovenia úrovne týchto opatrení sa vzali do úvahy zistené dumpingové rozpätia a výška cla nevyhnutná na odstránenie ujmy, ktorú utrpelo výrobné odvetvie Únie.

(156)

Pri výpočte výšky cla nevyhnutnej na odstránenie vplyvu poškodzujúceho dumpingu sa usúdilo, že prípadné opatrenia by mali výrobnému odvetviu Únie umožniť pokrytie výrobných nákladov a dosiahnutie zisku pred zdanením, ktorý by výrobné odvetvie tohto typu v tomto odvetví v primeranej miere získalo za normálnych podmienok hospodárskej súťaže, t. j. pri neexistencii dumpingového dovozu, pri predaji podobného výrobku v Únii. Usúdilo sa, že zisk, ktorý by sa mohol dosiahnuť v neprítomnosti dumpingového dovozu, by sa mal zakladať na roku 2008, keď bol dovoz z Číny na trhu Únie menej prítomný. Preto sa usúdilo, že ziskové rozpätie na úrovni 6,7 % z obratu sa môže považovať za primerané minimum, ktoré by výrobné odvetvie Únie mohlo podľa predpokladu dosiahnuť, ak by nedochádzalo k poškodzujúcemu dumpingu.

(157)

Na základe toho sa pre výrobné odvetvie Únie vypočítala cena podobného výrobku, ktorá nespôsobí ujmu. Cena, ktorá nespôsobí ujmu, sa získala pripočítaním uvedeného ziskového rozpätia vo výške 6,7 % k výrobným nákladom.

(158)

Potrebné zvýšenie ceny bolo potom určené na základe porovnania váženej priemernej dovoznej ceny spolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov v ČĽR, náležite upravenej o dovozné náklady a clá s cenou výrobného odvetvia Únie na trhu Únie počas OP, ktorá nespôsobí ujmu. Každý rozdiel zistený takýmto porovnaním sa potom vyjadril ako percentuálny podiel priemernej celkovej dovoznej hodnoty CIF porovnaných druhov.

(159)

Na základe uvedených skutočností sa dospelo k záveru, že v súlade s článkom 7 ods. 2 základného nariadenia by sa mali uložiť dočasné antidumpingové opatrenia na dovoz s pôvodom v ČĽR na úrovni dumpingového rozpätia alebo rozpätia ujmy, podľa toho, čo je nižšie, v súlade s pravidlom nižšieho cla.

(160)

Antidumpingové colné sadzby pre jednotlivé spoločnosti uvedené v tomto nariadení sa stanovili na základe zistení súčasného prešetrovania. Odrážajú preto situáciu zistenú počas tohto prešetrovania, pokiaľ ide o tieto spoločnosti. Tieto colné sadzby (na rozdiel od celoštátneho cla platného pre „všetky ostatné spoločnosti“) sa teda výlučne vzťahujú na dovoz výrobkov s pôvodom v ČĽR a vyrobených danými spoločnosťami, a teda uvedenými konkrétnymi právnymi subjektmi. Na dovážané výrobky vyrábané akoukoľvek inou spoločnosťou, ktorá sa osobitne neuvádza v normatívnej časti tohto nariadenia vrátane subjektov prepojených s týmito osobitne uvedenými spoločnosťami, sa tieto sadzby nemôžu využiť a podliehajú colnej sadzbe uplatniteľnej na „všetky ostatné spoločnosti“.

(161)

Každú žiadosť o uplatnenie týchto antidumpingových colných sadzieb pre jednotlivé spoločnosti (napr. po zmene názvu subjektu alebo po vytvorení nových výrobných či predajných subjektov) je potrebné bezodkladne predložiť Komisii (7) so všetkými príslušnými informáciami, najmä o všetkých zmenách v činnosti spoločnosti, ktoré súvisia s výrobou, domácim predajom a s predajom na vývoz, napríklad v spojení so zmenou názvu alebo zmenou týkajúcou sa výrobných alebo predajných subjektov. Ak je to vhodné, vykoná sa zodpovedajúca zmena a doplnenie tohto nariadenia prostredníctvom aktualizácie zoznamu spoločností, ktoré využívajú výhody individuálnych colných sadzieb.

(162)

V záujme správneho uplatňovania antidumpingového cla by sa úroveň zostatkového cla mala uplatňovať nielen na nespolupracujúcich vyvážajúcich výrobcov, ale aj na tých výrobcov, ktorí počas OP nerealizovali žiadny vývoz do Únie.

(163)

Na základe uvedeného sú stanovené dumpingové rozpätia a rozpätia ujmy a dočasné sadzby cla:

(164)

V záujme riadneho úradného postupu by sa mala stanoviť lehota, v rámci ktorej môžu zainteresované strany, ktoré sa prihlásili v rámci lehoty uvedenej v oznámení o začatí konania, písomne oznámiť svoje stanoviská a požiadať o vypočutie. Okrem toho je potrebné uviesť, že zistenia týkajúce sa uloženia ciel sú na účely tohto nariadenia dočasné a je možné, že sa budú musieť pred uložením akýchkoľvek konečných opatrení prehodnotiť,